Yohanes 1

1 Ní okpese kɔ ɛ, Liboe le lize; Liboe le lize nì Aya, lɛ Liboe le linu Aya a. 2 Dɔni kelea okpese kɔ ɛ, eze nì Aya. 3 Aya abitɛ kidɔ kakaa gani yɛ aʋa; kididɔ kíma gi bɛbitɛ ɛ, xe óze lɛ mɛ ɛ. 4 Ligbã́ nɛ lize yɛ mɛ, lɛ ligbã́ nɛ, lɛ lize kuklekleo ki banima a. 5 Kuklekleo kwikle ku ní litumu ne me, lɛ litumu ne lítani kɔ aʋa ku ŋa a. 6 Aya akpɛ yɛ ɔxwɛdzɛ gi bizɛxwa si Yohanes, 7 aba ŋwisi katsalia ɔŋaŋa kinɛ tɔ ɔdra kuklekleo su, tɔ gani yɛ aʋa ɛ, ɔnɔ kakaa aanu liboe le tɔ aazi ŋa. 8 Aní yɛ ɔtutɔ eze kuklekleo o; kiba aba si yidra kuklekleo su u. 9 Kuklekleo ɔtutɔ lɔ gi kuzekle kí banima petee e, kwitra ba kelea mɛ. 10 Aba kelea mɛ, pɔ gi Aya abitɛ kelea gani yɛ aʋa fɛ ɛ, kelea kámɔ yɛ egyesi i. 11 Aba yɛ ɔtutɔ yɛ akɔanɛ ma klɔ, pɔ̀ yɛ ɔtutɔ yɛ akɔanɛ ma bázɛ yɛ ɛ. 12 Pɔ̀ banɔaklɔ petee gi bɛzi yɛ ɛ, xe bɛzi yɛ linyi ne aʋa ɛɛŋa ɛ; ba ko akpɛ kigaglaɛ si bedzi Aya yɛ bebi. 13 Bédzi Aya yɛ bebi gani kipɔpɔ mɛ ɛ, loo onyime ni ɔdzɛ ba kutrɔtrɔ mɛ, loo gani obika yɛ kupɛpɛ mɛ; Aya ɔtutɔ onu ba Ɔka. 14 Liboe le lidzi ɔnɔ gi eyi nì lipomepɛpɛ ni anukwarɛ ɛ, lɛ eze ní blɔ kusi i. Kwimɔ yɛ kuklekleo, kuklekleo liɔ klɔ gi azɛ ŋwisi Yɛka yɛ obinyime tolee kinɛ ɛ, 15 Gi Yohanes amɔ yɛ ɛ, apani ní yɛ su nì ozi si, “Yɛ onu Ɔniliɛ su gi mapani si, ‘Yɛ aaba mɛ kede e, pɔ̀ emu asani mɛ ɛ, lɛ ese linu si ɔlɛ xe bɛpɔ mɛ ɛ.’” 16 Lipomepɛpɛ lɛ kusrɛsrɛɔ ní yɛ mɛ loso e, akrira blɔ petee, lɛ aki blɔ kukrira trɔ kukrira aʋa a. 17 Aya akí Ɔsã nɔ gani Mose aʋa, pɔ̀ lipomepɛpɛ ni anukwarɛ kɔ ɛ, Yesu Kristo aʋa biga edo. 18 Ɔnɔnɔ ɔ́mɔ Aya ʋídi i, Yebinyime tolee, gi ɔʋífili ní Yɛka su i, yɛ ebu Ɔka yɛ abasi blɔ. 19 Lɛ ya linu Yohanes yɛ liboe me dradra lɛ, gi Yudanɛ ma baka ba ní Yerusalem bɛkpɛ kusumu yo bakaatɔ ni Lewianɛ batɔ ní Yohanes klɔ tɔ beʋi ye si, Nyaŋwɛ onu u? 20 Yohanes ógbe liboe le onu kubúbú, pɔ̀ apani wee lɛ adra lɛ mɛ si, “Aní mɛ menu Kristo ye e.” 21 Lɛ beʋi ye si, “Kɔlɔ nyaŋwɛ wònu, wɔ wonu Eliya na a?” Yohanes ebu le onu si, “Owo aní yɛ menu u,” lɛ beʋi si, “Aya yɛ oboedoplɛ wònu na a?” Ebu le onu si, “Owo.” 22 Gɔgɔɛ beʋi ye si, “Kɔlɔ si blɔ ɔniliɛ gi wonu i, lilɛ si kuzɛ kunububu tsini banɔaklɔ gi bɛkpɛ blɔ ɛ. Liboe woli wɔɛpani ní isu ya su na a?” 23 Yohanes ebu le onu nì Aya yɛ oboedoplɛ Yesaya liboe le si, “Mɛ menu ɔniliɛ gi yɛ ole lo eeyì ní ɔyaya klɔ si, ‘Mlebu kude gyɔgyɔ akí Ɔkaɛ tɔ ɔga!’ ” 24 Farisianɛ bɛ kpɛ banima, 25 lɛ beʋi Yohanes si, “Xe ani wɔ́ wonu Kristo ye e, loo Eliya, loo Aya yɛ oboedoplɛ ɛ, kɔ ege loso wuzɛɛkpɛ kuni iiki banima a?” 26 Yohanes ebu le onu si, “Mɛɛkpɛ kuni iiki banima, pɔ̀ ɔnutɔ ɔlɛ ní mlɔ kusi gi mléte e. 27 Yɛ atrába ní mɛ kede, pɔ̀ mégyeno gi maable yɛ afɔkpa ʋa igbé ne e.” 28 Eboa la ya petee ɛba la mɛ ní Betania ní Yordan onipe lo oge lɔ kɔlɔ, niklɔ gi Yohanes azaakpɛ kuni yo aki banima ɛ. 29 Keletitia ɛ, Yohanes amɔ Yesu gi atrába yɛ ɔza lɔ ɛ, lɛ apani si, “Mledi imɔ Aya yɛ Keʋesibi ya gi akɔ̀ akɔ si kiakɔ kelea mɛ eboe zimizi na sɛnɔ ɛ. 30 Yɛ onu ɔniliɛ klɔ su gi mapani si, ‘Onyime ɔtɔ atrába ní mɛ kede e, gi ekeme asani mɛ ɛ, lɛ ese linu si ɔlɛ xe ableke bɛpɔ mɛ ɛ.’ 31 Mɛ ɔtutɔ méte ɔniliɛ klɔ gi onu u, pɔ̀ kidiliɛ loso gi maba si míkpɛ kuni iiki banima ɛ, kɛ kinu si tɔ mikɔ ebu ye basɛ Israel banɛ ma.” 32 Lɛ Yohanes adra Yesu su si, “Mamɔ Ɔfuɛfuɛ nɔ gi eeple ŋwisi abronuma kinɛ ɛ, dɔni lifunu ne lɛ eze yɛ aʋa ɛ. 33 Nya mátrate yɛ, pɔ̀ Aya a, gi yɛ akpɛ mɛ si mikpɛ kuni yo aki banima ɛ, apani asi mɛ si, ‘Wɔtramɔ Ɔfuɛfuɛ nɔ gi eeple dɔ onyime ɔtɔ aʋa ɛ; yɛ onu ɔniliɛ klɔ gi aakɔ̀ Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ kpɛ kuni kí banima a.’ 34 Lɛ Yohanes apani si, Mamɔ lɛ, lɛ mɛɛdra lɛ mɛ ɛsi mlɔ si yɛ onu Aya Yebinyime e.” 35 Agi kelea kɛti i, Yohanes alɛ ní klɔ dzɛ nì yɛ badɔkpasi tiaʋa, 36 Gi amɔ Yesu gi azɛɛza ɛ, apani si, “Mledi, Aya yɛ Keʋesibi ya!” 37 Lɛ gi Yohanes yɛ badɔkpasi tiaʋa ba benu yɛ liboe le e, bekuni Yesu kude e. 38 Gi Yesu ekyi xe amɔ si bali ni yɛ kude e, eʋi ba si, “Ege mlɛpɛ ɛ?” Bebu le onu si, “Rabi” Lɛ ese linu si Ɔdɔbasɛ yɛ “Nifɔ onu wɔ oze klɔ ɔ?” 39 Lɛ Yesu ebu le onu si, “Mlaga di,” bize ŋwisi kemize inyɔ tine me kinɛ ɛ, Lɛ yɛ ni ba bɛtrɛ xe bɛzɛ mɔ niklɔ gi Yesu eze e, lɛ beze ní yɛ su kele gɔgɔa petee e. 40 Ba mɛ tole gi enu Yohanes yɛ liboe le e, xe eze ni Yesu kude e, yɛ eze Andrea Simon Petro yeneminyime. 41 Lɛ onu klɔ ʋa ɛ, apɛ́ yeneminyime Simon amɔ, lɛ asi yɛ si, “Kwimɔ Mesiya yɛ.” Le ese linu si, “Kristo ye.” 42 Lɛ Andrea agbani Simon amani Yesu i. Yesu edi ye lɛ apani si, “Wɔ linyí linu si Simon, Yohanes Yebi, pɔ̀ biaxwa wɔ si Kefas.” Gi lɛ ese linu si Petro gi lɛ ese ní si Hela sɛ mɛ linu “liklakpɔ ɔ.” 43 Agi kelea kɛti i, Yesu atrɔ si yɛ atrɛ ní Galilea. Amɔ Filipo lɛ asi yɛ si, “Kuni mɛ kude!” 44 Filipo adɔ́ Betsaida, ɔma lɔ klɔ mɛ gi Andrea ni Petro bɛdɔ ɛ. 45 Filipo amɔ Natanael lɛ asi yɛ si, “Kwimɔ ɔniliɛ klɔ su gi Mose aŋwlimi akpɛ ní Ɔsã nɔ keplekpaa mɛ ɛ, xe Aya yɛ beboedoplɛ ba fɛ bɛŋwlimi plɛ ɛ. Yɛ onu Yesu Nazaret ɔnɛɛ, Yosef yebinyime.” 46 Lɛ Natanael eʋi si, “Kidɔ gbã ɛtɔ kíatani kudɔ ní Nazaret na a?” Lɛ Filipo ebu le onu si, “Ga ba tɔ ga di,” 47 Agi Yesu amɔ Natanael gi atrába yɛ klɔ ɛ, apani yɛ su si, “Israel obi ɔtutɔ iliɛ ya; asia áma yɛ mɛ ɛ!” 48 Lɛ Natanael eʋi Yesu si, “Kitɛ mɛ wote me e?” Yesu ebu le onu si, “Mamɔ wɔ gi woze ní ogbose lo ese e, xe ableke Filipo axwa wɔ ɔ.” 49 Natanael ebu le onu si, “Rabi, wɔ́ wonu Aya Yebi ye! Wɔ́ wonu Israel Okusi ye!” 50 Lɛ Yesu apani si, “Wɔziŋa gi masi wɔ si mamɔ wɔ ní ogbose lo ese e? Wɔtramɔ eboe gi ekeme sani lɛ ya a!” 51 Lɛ atrɛ lɛ aʋa si, “Sugba mɛɛsi mlɔ si, mlɛtramɔ lifunu ne si lidra lɛ Aya yɛ baxwɛdzɛ ba gi beemu u, xe beeple dɔ ní Ɔnɔɛ Yebi ye aʋa a.”

Yohanes 2

1 Liwetanɛ we le e, kudzɛgbanɔ kwize ní Kana ɔma nɔ mɛ ní Galilea. Yesu yene eze níklɔ, 2 lɛ bɛxwa Yesu ni yɛ badɔkpasi ba fɛ tsinɔ ní ɔdzɛɛ ɔgbanɔ klɔ ɔ. 3 Agi kudaa kwiblo e, Yesu yene asi yɛ si, “Kudaa kwiblo.” 4 Yesu ebu le onu si, “One ege lɛ loso wɔɛkpɛ mɛ ní lɛ mɛ ɛ?” “Mɛ lipoe le liʋína sukɔ ɔ.” 5 Yesu yene asi besumubi ba si, “Liboe kakaa gi aasi mlɔ ɛ, mlabitɛ ní lɛ aʋa.” 6 Bedu akla izɔ tiglo níklɔ kí kuni gi kɔsu axwɛ Yudanɛ ma bizɛwa ní ba kusuploo ligoʋi le me e, lɛ kuni galɔn avi taʋa tsini avi tata kuzeku ní ɔzɔ kakaa mɛ. 7 Lɛ Yesu asi besumubi ba si, “Mlakpɛ kuni ní izɔ lɛ mɛ.” Lɛ bɛkpɛ kuni yo ní izɔ lɛ mɛ xe iyi i. 8 Lɛ Yesu asi ba si, “Abla ɛ, mlesi kutɔ atsini bidɔŋaŋa ʋɛ ɔʋadi ye.” Besi ko ɛtsini yɛ, 9 lɛ gi bidɔŋaŋa ʋɛ ɔʋadi ye akpɛ kuni uliɔ gi kwikyi dzi wain yɛ onu edi i. Yɛ óte niklɔ gi wain yɛ ádɔ ɔ, pɔ̀ besumubia ba gi ba besi kuni yo kɔ bete e. Lɛ ebu ɔdzɛnyee kuka, 10 lɛ asi yɛ si, “Kuda gbã ɔnɔ kakaa izɛ tu kɔ ní ɔdzɛ ɔgbanɔ kɔ ɔ, kɔ xegi banɔxwaxwa ba bɛŋwɛ ɛ xe kwiimu ba ɛ, kɔ ableke bɛmani kuliɔ gi kúpɛ ɛ. Pɔ̀ wɔkɔ kuda gbã ɔbla gakɔna ni abla a!” 11 Yesu abitɛ linugutseboe tɔpu i lɛ ya ní Kana ní Galilea; niklɔ ebu yɛ kigaglaɛ abasɛ, xe yɛ badɔkpasi ba bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa a. 12 Lɛ ya kede e, Yesu ni yene, yɛ beneminyime ba, ani yɛ badɔkpasi ba bɛsɛ trɛ ní Kapernaum. Beze niklɔ ewe klakla atɔ. 13 Agi Yudanɛ ma Kutseolidɔzawe ŋaŋa nɛ lihana ɛ, Yesu atrɛ ní Yerusalem. 14 Ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ, amɔ banima gi bɛzɛda egume, iʋesi ni abronuma ʋa ani banɔatɔ gi bɛzɛtsrɛ kibɔ ɛ, gi bedi ní ba ikplɔ nɛ su i. 15 Lɛ loso Yesu aaʋì igbé lɛ akɔ lɛ akpikpini baga ʋa petee dono ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ, iʋesi ni egume; ehle babɔtsrɛ ba bibɔ ʋɛ lɛ ekyi ba ikplɔ nɛ ewe e; 16 lɛ akpɛ ɔsã akí banama gi bɛɛda abronuma ʋa si, “Mlebu bidɔ bɛ ya dono ni ya! Mlakíkɔ Mɔka kepea mɛ akpɛ kedzí me e!” 17 Yɛ badɔkpasi ba bɛplɛ aŋu si bɛŋwlimi kpɛ kuŋwlimi dradraa mɛ si, “Aya, isu kukɔkyɛ kí wɔ kepea ɛ, kwiisɔ ní mɛ mɛ̀ ŋwisi kifu kinɛ ɛ.” 18 Lɛ Yudanɛ ma bebu le onu ni kuʋiʋi si, “Linugutseboe woli wɔabitɛ gi liabasɛ blɔ si wɔmɔ kigagla si wɔabitɛ eboa la ya na a?” 19 Yesu ebu le onu si, “Mlayaʋi Lisɔligba ɛ lɛ ya, maadzini le kuwa ní ewe tata mɛ ɛ.” 20 Lɛ Yudanɛ ma beʋi Yesu si, “Wɔtradzini Lisɔligba ɛ lɛ ya ɛwa ní ewe tata mɛ na a? Agɔ avitene ni teglo bɛkɔ ɛwa Lisɔligba ɛ lɛ ya!” 21 Pɔ̀ Lisɔligba ɛ lɛ su gi Yesu azɛɛpani i, lɛ lize yɛ ɔnɔ se lo. 22 Lɛ gi Aya ayɔni yɛ adɔni bekpo ʋa mɛ ɛ, yɛ badɔkpasi ba bɛplɛ aŋu si Yesu apani liboe lɛ ya aplɛ lɛ bɛzi kuŋwlimi dradra ni liboe lɛ klɔ gi Yesu apani aplɛ aʋa ɛɛŋa ɛ. 23 Agi Yesu eze ní Yerusalem ní Kutseolidɔzawe ŋaŋa nɛ mɛ ɛ, banɔ glegle bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa lɛ ese linu si bɛmɔ enugutseboe ala gi abitɛ ɛ. 24 Pɔ̀ Yesu ɔ́yurɔ isu ɔki ba a, lɛ ese linu si ete ɔnɔ gbagbe kakaa. 25 Lɛ líziã si ɔnɔnɔ ɔpani ní basu ɔki yɛ ɛ, lɛ ese linu si yɛ ɔtutɔ ete kidiliɛ gi kilɛ ní ba ina nɛ mɛ ɛ.

Yohanes 3

1 Ɔka ɔtɔ eze gi yɛ linyí linu Nikodemo o, ádɔ Farisianɛ ma lihakpɔ lɛ mɛ lɛ eze Yudanɛ ɔka tole. 2 Ní elesi atɔ mɛ ɛ, Nikodemo atrɛ ní Yesu klɔ lɛ asi yɛ sì, “Rabi, kwite si wonu ɔdɔbasɛ gi ádɔ ní Aya kɔ ɛ. Ɔnɔnɔ ɔ́ma enugutseboe ala gi wɔɛbitɛ ɛ, kubitɛ mɛ xe Aya ɔ́ma ni yɛ kude e.” 3 Yesu ebu le onu si, “Mɛɛsi wɔ anukwarɛɛ: ɔnɔnɔ ɔ́tratani Aya yɛ Kaʋaŋaa mɛ kuze sani si bedzini ye kupɔ ɔ.” 4 Lɛ Nikodemo eʋi Yesu si, “Kitɛ mɛ biadzini ɔnɔtsitsi kupɔ na a? Ɔ́tratani kudzi iku yene lipo le me kuʋla a, xe biadzini ye kupɔ ɔ!” 5 Yesu ebu le onu si, “Mɛɛsi wɔ anukwarɛɛ, Ɔnɔnɔ ɔ́tratani kutiku Aya yɛ Kaʋaŋaa mɛ ɛ, xe bápɔ yɛ gani kuni ni Ɔfuɛfuɛ nɔ mɛ ɛ. 6 Bapɔnɛ ba bizɛpɔ ɔnɔ ní kisugya mɛ, pɔ̀ Ɔfuɛfuɛ nɔ izɛpɔ ɔnɔ ní Ɔfuɛfuɛ nɔ mɛ ɛ. 7 Likítu wo kugyɔ gi masi wɔ si lilɛ si bedzini wɔ apɔ ɔ. 8 Liwɔ lɛ lizeefu itrɛ niklɔ gi lipɛ ɛ; wɔanu le onu pɔ̀ wɔtrate lɛ ɔdɔ kɔ loo lɛ ɔtrɛ kɔ ɔ. Nite ke lilɛ kí ɔnɔ kakaa gi bɛpɔ ní Ɔfuɛfuɛ nɔ mɛ ɛ.” 9 Lɛ Nikodemo eʋi Yesu si, “Kitɛ liaba lɛ mɛ nite e?” 10 Yesu ebu le onu si, “Wònu ɔdɔbasɛ ʋidi ní Israel lɛ wónu la ya ese a?” 11 Mɛɛsi wɔ anukwarɛɛ; kuzɛɛpani ní kidiliɛ gi kwite su u, lɛ kuzɛɛpani ní kidiliɛ gi kwimɔ su u, pɔ̀ mlɔ mɛ ɔ́tɔtɔ ɔ́pɛ si yizi blɔ liboe me dradra lɛ ɛ. 12 Mlázi mɛ aʋa ŋa a, gi mɛɛsi mlɔ kelea lia mɛ eboe la a; kitɛ mlaazi mɛ aʋa ŋa a, xe masi mlɔ eboe la gi ɛɛtrɛ la aʋa ní lifunu ne e? 13 Lɛ ɔnɔnɔ ómu ɔ́trɛ ní lifunu ne oʋídi i, sani Ɔnɔɛ Yebi ye gi yɛ ádɔ lifunu ne aba ɛ. 14 Lɛ ŋwisi kiliɛ gi Mose emuni ɔlaɛ ɔgblaga yɛ, gi bɛxla ní ose lo aʋa ní ɔyaya klɔ kinɛ ɛ, nite ké lilɛ si bemuni Ɔnɔɛ Yebi ye, 15 tɔ ɔnɔ kakaa gi aazi yɛ aʋa ŋa ɛ, aamɔ ligbã́ moblo le. 16 Lɛ ese linu si Aya alɔ ɔnɔ gbagbe ní kesea aʋa gbɛgbɛ nite si akɔ yebinyime tolee akɔ si ɔnɔ kakaa gi aazi yɛ aʋa ŋa ɛ, ɔ́tratse e, pɔ̀ aamɔ ligbã́ moblo le e. 17 Lɛ Aya ɔ́tsisi yebinyime ní kelea mɛ banima kɔ si obu ba lipɔ ɔ, pɔ̀ tɔ yibu ba gani yɛ aʋa a. 18 Banɔaklɔ gi bɛzi Obi ye aʋa ɛɛŋa ɛ, Aya ɔ́traxwa litsi ni ba a, xe aabu ba lipɔ ɔ, pɔ̀ banama gi bázɛ ŋa ɛ, Aya ebu ba lipɔ koko lɛ ese linu si bázɛ Aya yebinyime tolee linyi ne aʋa ɛɛŋa a. 19 Lɛ Aya yɛ litsixwaxwa lɛ lɛ ya: kuklekleo kwiba kelea mɛ dɔni lifunu ne, pɔ̀ banima bɛdimɛ ni litumu ne sani kuklekleo, lɛ ese linu si ba kiboebitɛɛ kinu kuzimizi i. 20 Banama petee gi bizɛɛbitɛ eboe zimizi na ɛ, baʋídimɛ ni kuklekle lɛ bátraba kuklekleo onu u, lɛ ese linu si bátrapɛ si ba eboe zimizi na edo oŋwe e. 21 Pɔ̀ banama gi bizɛɛga ní anukwarɛɛ aʋa ɛ, bizɛba kuklekleo onu tɔ kuklekleo kubasɛ si kidiliɛ gi bɛbitɛ ɛ, bɛbitɛ kɛ ní Aya yɛ kupɛpɛɔ onu. 22 Lɛ ya kede e, Yesu ni yɛ badɔkpasi ba bɛtrɛ ní Yudea kesea mɛ, eze ní basu niklɔ lipoetɔ onu lɛ akpɛ kuni aki banima ɛ. 23 Yohanes fɛ azɛɛkpɛ kuni aki banima ní Aenon gi ódze ní Salem su u, lɛ ese linu si kuni yo kwisrɛ níklɔ. Lɛ banima bɛzɛɛdzɛ Yohanes klɔ gi azaakpɛ kuni aki ba a. 24 Lɛ ya liba lɛ mɛ kpɛ ɔtɔ xe ableke bɛkpɛ Yohanes ní ligba a. 25 Lɛ kuboeŋwlɛ kwiku ní Yohanes yɛ badɔkpasi batɔ ni Yudanɛ ɔtɔ kusi ní kusuplo ligoʋi le su u. 26 Lɛ loso bɛtrɛ ní Yohanes klɔ lɛ bɛsi yɛ si, “Rabi, dani wɔplɛ aŋu ní onyime liɛ klɔ gi eze ní wɔ su ní Yordan kedea aʋa ɛ, iliɛ klɔ su gi wɔpani i? Ɛɛkpɛ kuni iiki banima abla, lɛ banima pɔ́ bɛɛtrɛ ní yɛ klɔ ɔ!” 27 Lɛ Yohanes ebu le onu si, “Kididɔ kítratani ɔnɔ awla kuze e, xe aní Aya aki yɛ kɛ ɛ. 28 Mlɔ ɔtutɔ mlɔ aŋu mɛ mapani si, ‘Aní mɛ menu Kristo ye e, pɔ̀ kikpɛ Aya akpɛ mɛ ɔtɔ aki yɛ ɛ.’ 29 Ɔdzɛɛ onu ɔdzɛgbanɔɛ yɛ ɔnɛ; pɔ̀ ɔdzɛgbanɔɛ yɛʋiɛ gi izeepe ye e, xe izɛɛta yɛ kutu i, isami izeku ye xe enu ɔdzɛgbanɔɛ yɛ ole lo e. Isami nɛ klɔ inu mɛ inɛ, lɛ abla ɛ, iflɔ. 30 Li lɛ si yɛ omu ɔsani mɛ tɔ mɛ pɔ̀ ɛ, miple.” 31 Ɔniliɛ klɔ gi ádɔ lifunu ne e, ekeme asani ɔnɔ kakaa. Lɛ ɔniliɛ klɔ gi ádɔ kesea ɛ, yɛ onu kesea ɔnɛ ɛ, lɛ izeegu kunugu yo ní kesea eboe la su u, pɔ̀ ɔniliɛ klɔ gi ádɔ lifunu ne e, asani ɔnɔ kakaa. 32 Izɛɛpani ní kidiliɛ gi amɔ ɔ, xe enu su u, pɔ̀ ɔnɔnɔ ɔ́ʋizi yɛ liboe le e. 33 Pɔ̀ ɔniliɛ klɔ gi azɛ yɛ liboe le e, atrɔ likla lɛ aʋa si Aya onu anukwarɛɛ onete. 34 Lɛ ɔniliɛ klɔ gi Aya akpɛ ɛ, izɛɛpani Aya eboe la, lɛ ese linu si Aya akɔ yɛ Ɔfuɛfuɛ zizi nɔ aki yɛ. 35 Kakaa alɔ Obi ye lɛ akɔ kidɔ kakaa akpɛ ní yɛ awla a. 36 Ɔniliɛ klɔ gi azɛ Obi ye aʋa aŋa ɛ, aamɔ ligbã́ moblo le; ɔniliɛ klɔ gi ɔ́tranu kutu iiki Obi ye e, ɔ́tramɔ ligbã́ a; pɔ̀ aaze ní Aya kutuheheo ese e.

Yohanes 4

1 Farisianɛ ma benu si Yesu ɛɛmɔ, lɛ ɛɛkpɛ kuni yo ɛki badɔkpasi ba ɛsani Yohanes. 2 Ni anukwarɛ mɛ ɛ, Yesu ɔtutɔ ɔ́kpɛ kuni ɔ́ki ɔnɔnɔ ɔ; boŋu i, yɛ badɔkpasi ba bɛzɛɛkpɛ kuni yo. 3 Gi Yesu enu eboa la klɔ gi bɛzɛpani i, asɛ ní Yudea lɛ edzi atrɛ ní Galilea ɛ. 4 Lize si ɔga Samaria kesea mɛ ɔza. 5 Niteme si ana ɔma ɔtɔ gi bizɛxwa si Sixar ní Samaria kesea mɛ ɛ mɛ. Sixar ódze ní kesea klɔ gi Yakob aki yebinyime Yosef su u. 6 Yakob yɛ vudo ye eze niklɔ, lɛ gi Yesu aga kudeo xe epe e, eze ní vudo ye kutu yɔ. Bize ŋwisi kemize inyɔ liɔfɔ ni tiʋa kinɛ ɛ. 7 Lɛ Samariadze ɔtɔ aba kuni osi kɔ, lɛ Yesu asi yɛ si, “Kimɛ kuni tɔ miŋwɛ ɛ.” 8 Lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ, Yɛ badɔkpasi ba bɛtrɛ ní ɔma nɔ mɛ si bezeedzi kiŋaŋa. 9 Lɛ ɔdzɛɛ ebu le onu si, “Wonu Yuda ɔnɛ, lɛ menu Samariadze kítɛmɛ woeʋi me kuni ŋwɛŋwɛ ɛ?” Agi Yudanɛ ma ni Samaria banɛ ma báʋiga eku ba ahanuglɔ ba mɛ ɛ. 10 Yesu ebu le onu si, “Atɛsi wote Aya yɛ bidɔkɔkɔ ʋɛ ni ɔniliɛ gi yɛ eeʋi wo kuni ŋwɛŋwɛ ɛ, wɔaʋi ye lɛ aaki wɔ kuni gi kuzɛɛkɔ ligbã́ a.” 11 Ɔdzɛɛ apani si, “Ɔka,” “kididɔ kíma wɔ awla gi wɔakɔsi kuni i, lɛ vudo ye edzu u. Nifɔ wɔtradɔni kuni uliɔ gi kuzɛɛkɔ ligbã na a? 12 “Blɔ ɔkatsitsi ye Yakob gi yɛ aki blɔ vudo liɛ ya ɛ; yɛ ni yɛ bebinyime ba ani ba baga ʋa pɔ́ bɛŋwɛ kuni dɔni vudo liɛ ya mɛ ɛ. Kido wɔedo si wɔsani Yakob na a?” 13 Yesu ebu le onu si, “Ɔnɔ kakaa gi aaŋwɛ kuni uliɔ ya ɛ, olile aaku ye dzɛ, 14 pɔ̀ ɔniliɛ gi aaŋwɛ kuni uliɔ gi maaki yɛ ɛ, olile ɔ́traku ye tɔ ɔ. Sugba, kuni uliɔ gi maaki yɛ ɛ, kwiadzi linitɔ ní yɛ mɛ gi liaki yɛ ligbã moblo o.” 15 Lɛ ɔdzɛɛ apani si, “Ɔka, kimɛ kuni uliɔ klɔ! Atɔ olile okíku me tɔ ɔ, tɔ mikíba kuni osi kɔ ní ya tɔ ɔ.” 16 Yesu asi yɛ si, “Trɛ tɔ zɛɛxwa wonye tɔ mlaba ni ya.” 17 Ebu le onu si, “Médini onyime e.” Lɛ Yesu apani si, “Wɔ linɛ ligyɔ gi wɔpani si wódini onyime e. 18 Woze ni benyime tietsu, lɛ onyime liɛ gi wɔ ni yɛ mlalɛ abla ɛ, ónu wonye e. Wɔpani mumɔ.” 19 Lɛ ɔdzɛɛ apani si, “Ɔka mamɔ si Aya yɛ oboedoplɛ wonu.” 20 “Blɔ bakatsi Samaria banɛ ma bezeesumu ní litoe lɛ ya aʋa, pɔ̀ mlɔ Yudanɛ ma kɔ mlɔ si Yerusalem onu niklɔ gi kwiasumu u.” 21 Yesu asi yɛ si, “Ɔdzɛ, zi mɛ liboe le aʋa ŋa, lipoe le litrába gi banima bátrasumu Aya ní litoe lɛ ya aʋa a, loo ní Yerusalem tɔ ɔ. 22 Mlɔ Samaria banɛ ma ɛ, mléte ɔniliɛ tututu gi yɛ mleesumu u; pɔ̀ blɔ Yudanɛ ma kɔ kwite ɔniliɛ gi kwisumu i, lɛ ese linu si Yudanɛ ma klɔ kubúbú yo kwidɔ ɔ. 23 Pɔ̀ lipoe le litraba lɛ liba koko o gi banama a gi besumu Aya ní yɛ kudeo onu tututu i, biasumu ye ní Ɔfuɛfuɛ ni anukwarɛɛ mɛ, lɛ ese linu si banɔsumu ba ya elu Ɔkaɛ ɛɛpɛ. 24 Aya onu Ɔfuɛfuɛ, lɛ gani Ɔfuɛfuɛ nɔ kigaglaɛ mɛ ko banima biatani yɛ kusumu ní yɛ kupɛ́pɛɔ onu u.” 25 Lɛ ɔdzɛɛ asi yɛ si, “Mete si Mesiya yɛ gi bizɛxwa si Kristo ye e, atrába, lɛ xe aba ɛ, aabu liboe kakaa mɛ ɔki blɔ.” 26 Yesu ebu le onu si, “Mɛ gi mɛ ni wɔ kwigu kunugu yo e, mɛ menu ye.” 27 Ní lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ, Yesu yɛ badɔkpasi ba bedziba, lɛ litu ba kugyɔ gi bɛmɔ si eegu kunugu yo ni ɔdzɛ ɛ. Pɔ̀ bamɛ ɔtɔtɔ óʋi si, “Ege wɔ ɛ pɛ?” loo ʋi ye si “Ege lɛ loso woegu kunugu yo ni ɔdzɛɛ ɛ?” 28 Lɛ Ɔdzɛɛ ayurɔ yɛ kenifukpoa edu i, xe edzi atrɛ ní ɔma nɔ mɛ lɛ asi banima si, 29 “Mlagadi ɔnyime ɔtɔ gi asi mɛ kidɔ kakaa ɛ liɛ gi mabitɛ edi i. Yɛ aaze Kristo ye na a?” 30 Lɛ loso bɛsɛ ɔma nɔ mɛ lɛ bɛba Yesu klɔ ɛ. 31 Ní lipoe lɛ ya te me e, yɛ badɔkpasi ba bɛki yɛ litukpo si, “Ɔdɔbasɛ yɛ, ŋa kiditɔ!” 32 Pɔ̀ ebu le onu si, “Kiŋaŋa kiliɛ mɛ awla gi mlete liboeboe kɛ su u.” 33 Liki si badɔkpasi ba beʋi ba ahanuglɔ ba si, “Putɔ ɔnutɔ amani yɛ kiŋaŋa na a?” 34 Yesu asi ba si, “Mɛ kiŋaŋaɛ kɛ kinu si mibitɛ ní ɔniliɛ gi akpɛ mɛ ɛ, yɛ kupɛ́pɛɔ aʋa; atɔ migù axwɛ ana gi aki mɛ si miwa ɛ. 35 Dani mlɛzɛpani si, ‘Bigɔ badzidzi tiene kɔ kiŋaŋaɛ kiku kepe e?’ Pɔ̀ mɛɛsi mlɔ si, mlevu aŋu ní inyrɔ nɛ su mɔmɔmɔ, mlaamɔ si bidɔkpɛkpɛ ʋɛ bitsì gi biamani kepe e! 36 Ɔniliɛ gi ɛɛmani kiŋaŋaɛ kepe abla ɛ, bɛɛtsa liʋɛ ki yɛ, lɛ eexogo ɔnyrɔ nɔ aʋa bidɔ mɛ ɛki ligbã́ moblo le e; lɛ loso ɔniliɛ gi akpɛ bidɔ mɛ ni ɔniliɛ gi eexogo bidɔ mɛ ɛ, ba pɔ́ biamɔ isami i. 37 Liboe lɛ gi bizɛpani i, lilɛ lɛ mɛ si, ‘Ɔnutɔ izɛɛkpɛ, kɔ ɔnɔ dzedze exogo e.’ 38 Makpɛ mlɔ si mlexogo bidɔ ní niklɔ gi mlépe e; banɔ dzedze ba bɛwa axwɛ gagla la, lɛ mlɛmɔ libi ibú ní ba axwɛwawa lɛ mɛ ɛ.” 39 Samaria banɛ glegle ni ɔma lɔ klɔ mɛ ɛ, bɛzi Yesu aʋa ɛɛŋa lɛ ese linu si ɔdzɛɛ adra isu mɛ si, “Asi mɛ kidɔ kakaa gi mabitɛ edi i.” 40 Lɛ loso gi Samaria banɛ ma bɛba yɛ klɔ ɛ, bɛki yɛ litukpo si oze ní ba su, lɛ Yesu eze ni ba su ewe taʋa a. 41 Ɔkpɛ yɛ eboe la loso e, banɔ glegle sanɔ bɛzi ŋa. 42 Lɛ bɛsi ɔdzɛɛ si, “Aní liboe lɛ gi wɔpani i, lɛ liki si kwizi ŋa tɔ ɔ, blɔ ɔtutɔ kwinu yɛ liboe le, lɛ kwite si ní anukwarɛɛ mɛ ɛ, onyime liɛ onu Ɔnɔbu ye kí kelea a.” 43 Gi aŋa ewe taʋa ní klɔ ʋa kede e, Yesu asɛ atrɛ ní Galilea. 44 Lɛ ese linu si yɛ ɔtutɔ apani si, “Kubùbù kuʋíze ní Aya yɛ oboedoplɛ su u, ní yɛ ɔtutɔ yɛ kepea.” 45 Agi eku Galilea ɛ, Galileanɛ ma bɛkpɛ yɛ wolaa lɛ ese linu si bɛdzɛ Kutseolidɔzawe le ɔŋa kɔ ní Yerusalem lɛ bɛmɔ kidɔ kakaa gi abitɛ ní liwe le me e. 46 Lɛ Yesu edzi atrɛ ní Kanaa ní Galilea dzɛ ɛ, niklɔ gi ekyi kuni yo xe kwidzi kuda ɛ. Kekusipea me ɔka ɔtɔ eze ní klɔ gi yebinyime azeetse e ní Kapernaum. 47 Gi enu si Yesu ádɔ Yudea aba Galilea ɛ, atrɛ yɛ klɔ lɛ aki yɛ litukpo si ɔba tɔ ɔga yɔni yebinyime, gi ihatse e. 48 Yesu asi yɛ si, “Xe mlámɔ enugutseboe ni eboe gi etu mlo kugyɔ ɛ, mlɔ mɛ ɔtɔtɔ ɔ́trazi iŋa liwewe.” 49 Kekusipea mɛ ɔkaɛ ebu le onu si, “Ɔka, bá tɔ kutrɛ xe mɛ obi ye aatse e.” 50 Yesu asi yɛ si, “Trɛ, wobinyimee aaze ligbã́!” Onyimee azɛ Yesu liboe le aʋa ŋa lɛ asɛ ɛ. 51 Gi eze kudeo aʋa ɛ, yɛ besumubi ba bɛtsani yɛ ni liboe gbã ɛ nɛ si, “Wobinyimee ɔlɛ ligbã́!” 52 Gi eʋi ba lipoe lɛ klɔ gi yebinyime ayɔ ɛ, bebu le onu si, “Kuweo kwiyurɔ yɛ kivoe kemizea ɔnyɔ tole e.” 53 Lɛ ɔkaɛ aplɛ aŋu si, lipoe lɛ klɔ mɛ ɖii Yesu asi yɛ si, “Wobi ye aaze ligbã.” Lɛ loso e, yɛ ni yɛ kepea pɔ́ bɛzi ŋa. 54 Lɛ ya lize linugutseboe ʋla gi Yesu abitɛ gi ádɔ Yudea a xe aba Galilea a.

Yohanes 5

1 Lɛ ya kede e, Yesu atrɛ Yerusalem kí Yudanɛ ma liwe ŋaŋa ɛtɔ. 2 Kevunu katɔ kalɛ ní Yerusalem gi bizɛxwa si Iʋesi kevunu u. Kuni limu itɔ gi bizɛxwa si Betesda ní si Hebri se me e, litipɔni kevunu ya lia klɔ, lɛ bɛwa akatsa tetsu i klani limu ne e. 3 Akatsa la klɔ mɛ banyanya likpi ʋidi itɔ lizɛfɛ, kuŋupo, bafa ba, ni banyanya gi ba kapɛ tiele ketse e, bezeepe kuni yo si kupisa 4 lɛ ese linu si Aya yɛ ɔxwɛdzɛ ɔtɔ izepleeba ɛpisa limu ne lipoe me ni lipoe me; kɔ ɔniliɛ gi yɛ etu ɔtɔ ɔ, xe eple eku limu ne me e, izɛɛmɔ kuyɔyɔ dɔni kunya kakaa gi ɛɛnya mɛ ɛ. 5 Onyime ɔtɔ eze níklɔ gi azɛɛnya agɔ avitata ni ɔgɔtaʋa ɛ. 6 Gi Yesu amɔ yɛ gi ɔfini klɔ ɛ, xe bɛsi yɛ si onyimee ɔfini níklɔ lipoe gblamadza lɛ ya ɛ; eʋi ye si, “Wɔpɛ si wuyɔ na a?” 7 Ɔnyanyaɛ ebu le onu si, “Ɔka, ɔnɔnɔ ɔ́ma gi aapɔni mɛ xe maapleku ní limu ne me e, xe bɛpisa kuni yo o; lipoe lɛ klɔ gi meekeni idi si miple eku i, kɔ ɔnutɔ atsã mɛ onu i.” 8 Lɛ Yesu asi yɛ si, “Yɔ, Kɔ wɔ ɔtɔsi lɔ tɔ ga!” 9 Onyimee ayɔ kyɔŋ, akɔ yɛ ɔtɔsi lɔ lɛ ekpese kuga ɛ. “Liwe lɛ gi kibitɛ liɛ ya kiba kɛ mɛ ɛ, lize Lizemɔniwe. 10 Lɛ Yudanɛ baka ba bɛsi onyimee gi bɛyɔnɔ ɛ si, Omono onu Lizemɔniwe, lɛ liyɔ kedu ní blɔ Ɔsã nɔ su si tu wɔ ɔtɔsi lɔ.” 11 Ebu le onu si, “Ɔniliɛ gi ayɔni mɛ ɛ, yɛ asi mɛ si, ‘Kɔ wɔ ɔtɔsi lɔ tɔ ga.’ ” 12 Lɛ beʋi ye si, “Nyaŋwɛ onu onyimee gi yɛ asi wɔ si, kɔ lɔ tɔ ga a?” 13 Pɔ̀ onyimee gi bɛyɔnɔ ɛ, óte ɔniliɛ gi yɛ ayɔni yɛ ɛ, lɛ ese linu si, Yesu alila eku linɔkpi le gi lize niklɔ mɛ ɛ. 14 Lɛ kede e, Yesu amɔ yɛ ní Lisɔligba lɛ mɛ lɛ asi yɛ si, “Dike, wɔyɔ abla, lɛ loso dzini wɔ eboe zimizi na kumɔni i, xe aní te e, liboe nyani nyani sanɔ liaba wɔ aʋa.” 15 Lɛ onyimee asɛ ɛ xe azɛɛsi Yudanɛ baka ba si, Yesu yɛ ayɔni yɛ ɛ. 16 Lɛ bekpese kedu kuyɔ ní Yesu su i, lɛ ese linu si ayɔni ɔnɔ ní Lizemɔniwe le aʋa a. 17 Yesu ebu le onu aki ba si, “Mɔka ɛɛwa axwɛ na lipoe kakaa, lɛ loso mɛfɛ mɛɛwa axwɛ na a.” 18 Liboe lɛ ya loso e, Yudanɛ baka ba bɛtrɔ lɛ si biaye ye kikakaa elu e; aní si ezizi Lizemɔniwe le ɔsã nɔ tete e, pɔ̀ apani si Aya onu yɛ ɔtutɔ Yɛka a, lɛ ɛɛkɔ isu i srɔni Aya si ba ni yɛ bɛsɔ. 19 Lɛ Yesu ebu le onu aki ba si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ; Obi ye ɔ́tratani kididɔ kubitɛ ní yɛ isuwla mɛ ɛ; izɛɛbitɛ kidiliɛ gi amɔ si Yɛka ɛɛbitɛ ɛ. Kidiliɛ gi Ɔka abitɛ ɛ, kɛ Obi ye fɛ izɛɛbitɛ. 20 Lɛ ese linu si Ɔka yɛ adimɛ ni Obi ye lɛ abasi yɛ kidɔ kakaa gi yɛ ɔtutɔ ɛɛbitɛ ɛ. Aabasɛ yɛ eboe gi ekeme sani lɛ ya, lɛ mlɔ pɔ́ mlɔ inugu aatse e. 21 Kiliɛ gi Ɔka yɛ izɛɛyɔni bekpo ʋa a xe izɛɛki ʋa ligbã́ nɛ ɛ, nite ke Obi ye fɛ izɛɛki banama gi apɛ ɛ ligbã́ nɛ. 22 Kɔpɔnɔ ɛ Ɔka yɛ ɔ́ʋixwa litsi nì ɔnɔnɔ ɔ. Akɔ kigaglaɛ akí Yebi ye tɔ ɔxwa litsi nì banima. 23 Atɔ ɔnɔ kakaa ɔkpɛ kubùbù ní Obi ye su ŋwisi kiliɛ gi bizɛɛkpɛ kubùbù ní Ɔka yɛ su kinɛ ɛ. Ɔniliɛ gi ɔ́ʋikpɛ kubùbù ní Obi ye su i, ɔ́ʋikpɛ kubùbù ní Ɔka yɛ gi yɛ akpɛ Obi ye su u. 24 “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ; ɔniliɛ gi enu mɛ eboe la a, xe azɛ ɔniliɛ gi akpɛ mɛ aʋa ŋa ɛ, aamɔ ligbã́ moblo le, lɛ batrábu ye lipɔ; pɔ̀ yɛ kɔɔ edo kutse me aba ligbã́ mɛ ɛ. 25 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: lipoe le litrába lɛ liba koko gi bekpo ʋa bianu Aya Yebinyime ole lo o, lɛ ba klɔ gi benu lo e, biadzi ligbã́. 26 Kiliɛ ɖii gi Ɔka yɛ ɔtutɔ onu ligbã́ nɛ linitɔ lɛ ɛ, nite ke abitɛ Yebinyime si oze ligbã́ nɛ linitɔ lɛ. 27 Lɛ aki Yebinyime kigaglaɛ tɔ ɔxwa litsi lɛ ese linu si yɛ onu Ɔnɔɛ Yebi ye. 28 “Lɛ ya likítu mlo kugyɔ ɔ; lɛ ese linu si lipoe le litraba gi bekpo ʋa petee e, gi bali ni ba idrɔ lɛ mɛ ɛ, bianu yɛ ole lo 29 lɛ biado o, ba klɔ gi bɛbitɛ eboe Gbã ɛ, biayɔ lɛ biadzi ligbã́ a, lɛ ba klɔ gi bɛbitɛ eboe zimizi i, biayɔ lɛ biabu ba lipɔ ɔ. 30 “Mátratani kididɔ kubitɛ ní mɛ ɔtutɔ isu wla mɛ; Mizɛɛxwa litsi kiliɛ gi Aya asi mɛ ɛ, lɛ mɛ litsixwaxwa lɛ ligyɔ ɔ, lɛ ese linu si mátrakeni idi si mibitɛ mɛ kupɛpɛɔ aʋa a, pɔ̀ ní ɔniliɛ gi akpɛ mɛ yɛ kupɛpɛɔ aʋa a. 31 “Xe mapani ní mɛ ɔtutɔ isu ya su i, liboe lɛ gi mapani i, lítraŋa kutu u. 32 Pɔ̀ ɔnutɔ ɔlɛ gi izɛɛpani ní mɛ su i, lɛ mete si liboe lɛ gi izɛɛpani ní mɛsu i, lilɛ lɛ mɛ. 33 “Yohanes yɛ onu ɔniliɛ gi yɛ kɔ́ mlɛkpɛ mlɔ baxwɛdzɛ ba a, lɛ apani ní anukwarɛ su u. 34 Aní si mizɛ ɔnɔ gbagbe yɛ katsalia kuŋaŋa a; boŋu i, mapani liboe lɛ tɔ mlamɔ kubúbú. 35 Yohanes eze ŋwisi kani kinɛ ɛ, gi asɔ̀ ɔ, xe aki kuklekle e, lɛ lize mlɔ kupɛpɛ ki lipoetɔ si mlanu yɛ eboe la gi eze ŋwisi kuklekle e, gi kwikpɛ mlɔ isami kinɛ ɛ. 36 “Pɔ́ katsalia kalɛ mɛ awla gi kalɛ zegbezegbe sani eboa la gi Yohanes apani ní mɛ su i. Ka kenu kidiliɛ gi mizɛɛbitɛ ɛ, gi kinu axwɛ ana gi Mɔka aki mɛ si miblono o, la ɛtrɔ likla lɛ aʋa si Kaka yɛ akpɛ mɛ. 37 Lɛ Kakaa gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, yɛ ɔtutɔ aŋa katsalia aki mɛ. Mlaʋínu yɛ ole loo mɔ yɛ ʋídi i. 38 Lɛ mlákpɛ yɛ liboe le ní mlɔ ina nɛ mɛ ɛ, lɛ ese linu si mlázi ɔniliɛ gi yɛ akpɛ ɛ, aʋa ɛɛŋa. 39 Mlɛkpasi kuŋwlimi dradraa, lɛ ese linu si mlegyo edi si gani kɔ mɛ ɛ, mlaamɔ ligbã́ moblo le. Lɛ kuŋwlimi dradraa kɔ tututu kwipani ní mɛ su u! 40 Pɔ̀ kyɛ ɛ, mlápɛ si mlɛba mɔkɔ tɔ mlamɔ ligbã́ nɛ ɛ. 41 “Mápɛ kukpɔ̀kpɔ̀ dɔni banima kɔ ɔ, 42 pɔ̀ mete banɔaklɔ elu gi mlenu i, lɛ mete si mládimɛ ni Aya ní mlɔ ina nɛ mɛ ɛ. 43 Maba ní Mɔka yɛ kigaglaɛ mɛ, pɔ̀ mlázi mɛ ɛ; pɔ̀ xe ɔnutɔ aba ní yɛ ɔtutɔ yɛ kigaglaɛ mɛ ɛ, mlaazi yɛ. 44 Kitɛ mlatani mɛ aʋa kuziŋa gi mlɛdimɛ ni kukpɔ̀kpɔ̀ dɔni mlɔ ahanuglɔ ba kɔ ɔ? Pɔ̀ mlékeni idi si mlɛzi kukpɔ̀kpɔ̀ gi kwidɔ ní ɔniliɛ gi yɛ tete onu Aya kɔ ɔ. 45 “Mlakígyo edi si, mɛ matratsà mlɔ onu ki Mɔka a. Mose gi yɛ mɛ mlɔ kudeonu didi yo kulɛ ɛ, yɛ ɖii onu ɔniliɛ gi atrátsà mlɔ onu u. 46 Xe nya mlɛzi Mose aʋa ɛɛŋa ɛ; mlazi mɛ aʋa ŋa, lɛ ese linu si yɛ aŋwlimi bidɔ ní mɛ su u. 47 Pɔ̀ gi mlázi kidiliɛ ɛ gi aŋwlimi aʋa aŋa ɛ, kitɛ mlatani liboe lɛ gi mapani aʋa kuzi ŋa a?”

Yohanes 6

1 Lɛ kede e, Yesu atsa Galilea limu ne atrɛ ní oge lɔ kɔlɔ; bizɛɛxwa lɛ kyɛ si Tiberia limu ne. 2 Lɛ linɔkpi ʋidi itɔ likuni yɛ kude e, lɛ ese linu si bɛmɔ enugutseboe ala gi akɔ ayɔni banyanya ba ɛ. 3 Yesu emu ketokpa katɔ, lɛ yɛ ni yɛ badɔkpasi ba beze kesea ɛ. 4 Yudanɛ ma Kutseolidɔzawe le liŋa nɛ litiipɔnɔ. 5 Agi Yesu efeke yɛ aŋu na ɛ, amɔ si linɔkpi ʋidi itɔ litrába yɛ klɔ ɔ, lɛ loso eʋi Filipo si, “Nifɔ kwiamɔ kiŋaŋaɛ ní kisrɛsrɛ mɛ gi kwiadzi kí banɔ ba ya petee e, xe biaŋa a?” 6 Eʋi liboe lɛ ya tɔ yikɔ efeke Filipo edi: lɛ ese linu si ete kidiliɛ gi atrábitɛ ɛ koko. 7 Filipo ebu le onu si, “Tɔ ɔnɔ kakaa ɔmɔ sisami ɔkpɛ onugu me e, biazia kibɔ ŋwisi ɔxwɛwa tole yɛ badzidzi ɔgɔtiaʋa liʋɛ kinɛ ɛ, pɔ̀ fɛ kítrana a.” 8 Yɛ badɔkpasi ba mɛ ɔtɔ gi yɛ linyi linu si Andrea a, gi onu Simon Petro yeneminyime e, apani si, 9 “Ɔyasɔʋi ɔtɔ ɔlɛ ní ya gi evu anasi aklã tetsu ni akpa taʋa, pɔ̀ atrána banɔ kisrɛsrɛ liɛ ya onu u.” 10 Lɛ Yesu asi ba si, “Mlaki tɔ banima beze kesea.” Siwa sɛ sisrɛ ní niklɔ. Lɛ banima beze kesea ɛ; benyime ba kisrɛsrɛ mɛ kize ŋwisi akpe tietsu kinɛ ɛ. 11 Yesu akɔ aklã na, lɛ edo Aya ɖase e, xe akɔ la akɔ si balɛ akí banama gi beze ní niklɔ ɛ. Nite ke abitɛ nì akpa la fɛ, lɛ ɔnɔ kakaa amɔ kiliɛ onu gi apɛ ɛ. 12 Gi ba pɔ́ beke e, asi yɛ badɔkpasi ba si, “Mlakpɛ kupɛ gɔgɔɔ likpɔ, mlakíki tɔ kutɔtɔ kudɔ ofu u.” 13 Lɛ bɛkpɛ kugɔgɔɔ likpɔ ɛ, niteme si dɔni anasi aklã tetsu la gi banima bɛta mɛ ɛ, kupɛ gɔgɔɔ kwiyi kusɔʋi liɔfɔ ni tuʋa. 14 Agi banima bɛmɔ enugutseboe la gi Yesu abitɛ ɛ, bekpese kupani si, “Sugba iliɛ ya onu Aya yɛ Oboedoplɛɛ gi atrába kelea mɛ ɛ!” 15 Yesu ete si bɛɛpɛ si beevu ye du kukusi ni kigagla; lɛ loso e, alila ba kusi lɛ edzi atrɛ ní eto la mɛ dzɛ yɛ tete e. 16 Gi kulagɔ kwina ɛ, Yesu yɛ badɔkpasi ba bɛtrɛ ní limù ne kutu, 17 lɛ bemu iku ní katapokpa atɔ mɛ ɛ, xe bɛtsa limu ne e, gi bɛɛtrɛ ní Kapernaum i. Kɔna ni lipoe lɛ ya ɛ, kelea keblo pɔ̀ Yesu ɔ́ba oku ba kusi i. 18 Ní lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ, liwɔ gagla ɛtɔ likpese kufu gi kuni yo kwizɛɛpisa a. 19 Badɔkpasi ba beku katapokpaa ŋwisi itiplɛkɔ titsu loo tiglo kinɛ ɛ, lɛ gi bɛmɔ Yesu u gi ɛɛga kuni yo aʋa a, xe atrába ní katapokpaa su i, belulu. 20 Lɛ Yesu asi ba si, “Mlakíse lifu u, mɛ mlɛmɔ!” 21 Lɛ bɛdimɛ xe bɛzi yɛ ɛkpɛ ní katapokpaa mɛ ɛ, kyɔŋ ko ɛ, katapokpaa ke ku niklɔ gi bɛzɛtrɛ ɛ. 22 Agi kelea kɛti i, linɔkpi lɛ gi liwɔ limu ne kedea ɛ, livu aŋu lɛ limɔ si katapokpa tiele ko keze níklɔ ɔ. Bete si Yesu ɔ́sɛ ni yɛ badɔkpasi ba a, ba tete ko bɛsɛ. 23 Kutapokpa dzedze gi kwidɔ Tiberia ɛ, kwiba eku oge no gi eti ipɔni niklɔ gi linɔkpi le lita aklã na gi Ɔkaɛ edo ɖase e ní la litukpo pɔ́ ɛ. 24 Gi linɔkpi le limɔ si Yesu ni yɛ badɔkpasi ba báma niklɔ ɛ, beku kutapokpaa klɔ lɛ bɛtrɛ ní Kapernaum gi bɛzɛɛpɛ yɛ ɛ. 25 Gi bɛmɔ Yesu ní limu ne kapɛ ʋla ɛ, beʋi ye si, “Ɔdɔbasɛ yɛ, lipoe woli wɔba eku ni ya a?” 26 Yesu ebu le onu si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ, mlɛɛpɛ mɛ lɛ ese linu si mlɛtà aklã na lɛ mleke e, aní si mlenu mɛ enugutseboe la ese e. 27 Mlakíwa axwɛ akí kiŋaŋaɛ klɔ gi kiazizi i; boŋu i, mlawa axwɛ akí kiŋaŋaɛ klɔ gi kiaze kí ligbã moblo le e. Bɛ binu kiŋaŋaɛ klɔ gi Ɔnɔ Yebi ye aaki mlɔ ɔ, lɛ ese linu si Kaka Aya, akɔ yɛ liklatrɔtrɔ lɛ gyesi ye atrɔ ní yɛ aʋa.” 28 Lɛ beʋi ye si, “Ege lilɛ si kubitɛ ɛ, xe kwiawa axwɛ ana gi Aya apɛ si kuwa na a?” 29 Yesu ebu le onu si, “Kidiliɛ gi Aya apɛ si mlabitɛ ɛ, kɛ kinu si mlazi mɛ ɔniliɛ gi akpɛ aʋa aŋa a.” 30 Lɛ beʋi ye si, “Linugutseboe woli wɔabitɛ si kumɔ tɔ kwiazi wɔ aʋa ŋa na a? Ege wɔtrabitɛ ɛ? 31 Blɔ bakatsitsi ba bɛŋa kiŋaŋaɛ gi bizɛxwa si mana yɛ ní ɔyaya klɔ ɔ, ŋwisi kiliɛ gi bɛŋwlimi kpɛ ní Aya yɛ liboe le me e si, ‘Aki ba aklã na dɔni lifunu ne tɔ batà.’ ” 32 Yesu apani si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ. Aní Mose yɛ aki mlɔ, aklã na gi ɛdɔ lifunu ne e; pɔ̀ Mɔka Aya yɛ izɛki mlɔ aklã na ɔtutɔ lɔ gi ɛdɔ ní lifunu ne e. 33 Lɛ aklã na gi Aya izɛkɔ ɛ, la enu mɛ ɔniliɛ gi eple adɔ ni lifunu ne e, xe izɛki kelea ligbã́ nɛ ɛ.” 34 Lɛ bɛsi Yesu si, “Ɔka, dɔni abla kɔtsinɔ ɛ, ki blɔ liklã̀ nɛ ya lipoe kakaa.” 35 Niklɔ Yesu asi ba si, “Malɛ ŋwisi kiŋaŋa gi kizɛki ligbã́ kinɛ ɛ, Ɔniliɛ gi aba mɔklɔ ɛ, kuʋɛ kútraku ye e; ɔniliɛ gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, olile ɔ́traku ye e. 36 Pɔ̀ ŋwisi kiliɛ gi masi mlɔ kinɛ ɛ, mlɛmɔ mɛ pɔ̀ mlázi mɛ aʋa aŋa a. 37 Ɔnɔ kakaa gi Mɔka Aya aki mɛ ɛ, aaba mɔ klɔ. Mátrakpikpini ɔniliɛ gi aaba mɔklɔ liwewe e. 38 Lɛ ese linu si madɔ lifunu ne aba kesea aʋa, aní si tɔ mibitɛ mɛ kupɛpɛɔ aʋa a, pɔ̀ tɔ mibitɛ ní Aya gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, yɛ kupɛpɛɔ aʋa. 39 Lɛ linu ɔniliɛ gi akpɛ mɛ ɛ, yɛ kupɛ́pɛ si; mikílila ɔ́tɔtɔ ní banɔaklɔ pɔ́ gi aki mɛ kusi i, pɔ̀ tɔ miyɔni ba pɔ́ dɔni bekpo ʋa me ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa a. 40 Lɛ kidiliɛ gi Mɔka apɛ́ ɛ, kɛ kinu si; banama pɔ́ gi bɛmɔ Obi ye xe bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa ɛ, bamɔ ligbã́ moblo le. Lɛ maayɔni ba pɔ́ dɔni bekpo ʋa mɛ ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa a.” 41 Yudanɛ ma bekpese kutɛ̀ gi Yesu apani si, “Mɛ menu liklã̀ nɛ gi lidɔ ní lifunu ne eba a.” 42 Lɛ bɛpani si, “Aní onyime liɛ onu Yesu u, Yosef yebinyime na a? Kwite yɛka ni yene. Lɛ kitɛmɛ ɛɛpani abla si ‘madɔ ní lifunu ne aba kesea aʋa na a’?” 43 Yesu ebu le onu si, “Mlamɔni kutɛ̀ ní mlɔ atsali kusi i.” 44 “Ɔnɔnɔ ɔ́tratani mɔkɔ kuba a, xe aní Mɔka gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, yɛ etini ye apɔni mɛ; lɛ maayɔni yɛ dɔni bekpo ʋa mɛ ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa a. 45 Aya beboedoplɛ ba bɛŋwlimi si, ‘Aya aabasɛ ɔnɔ kakaa bidɔ.’ Ɔniliɛ gi ata Kakaa Aya kutu u, xe akpasi bidɔ dɔni yɛ kɔ ɛ, izɛɛba mɔklɔ. 46 Lɛ ya líbasɛ si ɔnɔnɔ ɔ́mɔ Kaka Aya oʋídi i; mɛ gi madɔ Aya klɔ aba ɛ, mɛ ko mamɔ Kaka a. 47 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: ɔniliɛ gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, ligbã́ moblo le lilɛ yɛ awla. 48 Mɛ menu liklã̀ nɛ gi lizɛki ligbã́ nɛ ɛ. 49 Mlɔ bakatsitsi ba bɛŋa mana yɛ ní ɔyaya klɔ pɔ̀ fɛ betse e. 50 Pɔ̀ liklã̀ ɛnɛ klɔ gi liba kesea aʋa dɔni lifunu ne e, lilɛ nite me si, xe ɔnɔ atà nɛ ɛ, ɔ́tratse e. 51 Mɛ menu liklã̀ nɛ gi lizɛɛki ligbã́ a, gi lidɔ ní lifunu ne eba a. Xe ɔnutɔ atà likla lɛ ya ɛ, aaze ligbã́ moblo le. Liklã̀ ɛnɛ gi maaki yɛ ɛ, lɛ linu mɛ kisugyaɛ gi maakɔ tɔ kelea mɛ banima biadzi ligbã́ a.” 52 Lɛ ya limani kusuyeʋi ni kuŋwlɛŋwlɛ ní ba kusi i. Lɛ beʋi si, “Kitɛ onyime liɛ ya aakɔ̀ yɛ kisugyaɛ kí blɔ si kuta na a?” 53 Yesu asi ba si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: xe mláta Ɔnɔɛ Yebi ye yɛ kisugyaɛ ɛ, xe mlaŋwɛ yɛ ika lɛ ɛ, ligbã́ litraze ní mlɔ mɛ ɛ. 54 Ɔnɔ kakaa gi aata mɛ kisugyaɛ ɛ, xe aaŋwɛ mɛ ika lɛ ɛ, aamɔ ligbã́ moblo le, lɛ maayɔni yɛ dɔni bekpo ʋa mɛ ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa a. 55 Lɛ ese linu si mɛ kisugyaɛ kinu kiŋaŋa ɔtutɔ, lɛ ika lɛ inu biŋwɛŋwɛ ɔtutɔ ɔ. 56 Ɔnɔ kakaa gi aata mɛ kisugyaɛ ɛ xe aaŋwɛ mɛ ika lɛ ɛ, ɔlɛ likpɔ ni mɛ, lɛ mɛ fɛ malɛ likpɔ ni yɛ ɛ. 57 Kiliɛ gi mɔka Aya gi yɛ awla ligbã́ nɛ lilɛ ɛ, akpɛ mɛ xe malɛ ligbã́ nɛ ɔkpɛ yɛ loso e, nite ke ɔniliɛ gi aata mɛ kisugyaɛ ɛ, aaze ligbã́ kɔkpɛ mɛ loso. 58 Mɛ menu liklã̀ ɛ nɛ gi liba kesea aʋa dɔni lifunu ne e; mlɔ bakatsitsi ba bɛŋa mana yɛ pɔ̀ kyɛ ɛ betse. Banɔaklɔ gi biatà likla ɛ nɛ ya ɛ, biaze ligbã́ moblo le.” 59 Yesu apani eboa la ya gi azaabasɛ bidɔ ɔ ní Yudanɛ ma ɔtsaklɔ ni Kapernaum. 60 Gi banɔ glegle e, gi bezeni yɛ kude e, benu eboa la gi apani i, bedo si “Kudɔbasɛ uliɔ ya kwisa ɛgagla. Nyaŋwɛ aatani kɔ ese kunu u?” 61 Yesu ete si yɛ badɔkpasi ba bɛzɛtɛ ní liboe lɛ ya su, lɛ eʋi ba si, “Eboa la ɛkpɛ mlɔ kunugu gi mlɛɛpɛ si mlɛɛki litukpo na a? 62 Kɔ xegi mlɛmɔ mɛ Ɔnɔɛ Yebi ye e gi medzi emu niklɔ gi meze xwɛ ɛ? 63 Kidiliɛ gi kizɛɛki ligbã́ nɛ ɛ, kɛ kinu Aya yɛ Ɔfuɛfuɛ nɔ; ɔnɔ gbagbe kisugyaɛ kínu liboeboe. Eboa la gi mapani akí mlɔ ɛ, enu Ɔfuɛfuɛ gi izɛki ligbã́ a. 64 Pɔ̀ mlɔ mɛ banɔatɔ bázɛ aŋa a.” Yesu ete adɔ ni okpese kɔ banama gi batráziŋa a ni ɔniliɛ gi aakpɛ yɛ awla ɛ. 65 Lɛ atrɛ lɛ aʋa si, “Kɔkpɛ eboa la ya loso e, Masi mlɔ si ɔnɔnɔ ɔ́tratani mɔkɔ kuba sani si Mɔka aki yɛ kudeo onu.” 66 Dɔni lipoe lɛ ya aʋa ɛ, banɔ glegle gi bezeni Yesu kude e, bɛdɔ edzini yɛ kude. 67 Lɛ eʋi yɛ badɔkpasi liɔfɔ ni tiʋa ba si, “Mlɔ fɛ mlɛpɛ si mlasɛ na a?” 68 Simon Petro ebu le onu akí yɛ si, “Ɔkaɛ, nyaŋwɛ kɔ kwiatrɛ ɛ? Eboa la gi izɛɛki Ligbã́ moblo le e, wɔ kɔ́ alɛ. 69 Lɛ abla ɛ, kwizi lɛ aʋa ɛɛŋa lɛ kwite si wɔ́ wonu Ɔdradra yɛ gi ádɔ Aya klɔ ɔ.” 70 Yesu ebu le onu si, “Mɛ makya mlɔ liɔfɔ ni tiaʋa ba, putɔ aní mɛ na a? Pɔ̀ mlɔ mɛ tole onu ozimizi ye ɔnɛ.” 71 Azɛɛpani ní Yuda, gi onu Simon Iskariot yebinyime su u. Lɛ gi Yuda anya eze badɔkpasi liɔfɔ ni tiaʋa ba mɛ tole kyɛ, yɛ atra kpɛ Yesu awla lɛ kede e.

Yohanes 7

1 Ní lɛ ya kede e, Yesu aga aklani Galilea kesea mɛ; ɔ́pɛ si yitrɛ ní Yudea, lɛ ese linu si Yudanɛ baka ba bɛzɛpɛ si beeye ye e. 2 Gi lipoe le litiipɔnɔ kí Yudanɛ ma Akpandɔ ʋa Liweŋaŋa nɛ ɛ, 3 Yesu yɛ beneminyime ba bɛsi yɛ si, “Sɛ niya tɔ trɛ ní Yudea, tɔ wɔ́ badɔkpasi ba, bamɔ enugutseboe a la gi wɔɛbitɛ ɛ. 4 Ɔnɔnɔ óʋikpo kidiliɛ gi ɛɛbitɛ ɛ, xe apɛ́ si bete ye mɔmɔmɔ ɛ. Agi wɔɛbitɛ eboa la ya ɛ, kí tɔ kelea petee kéte wo!” 5 Bɛpani nite lɛ ese linu si yɛ beneminyime ba ɔtutɔ fɛ bázɛ yɛ aʋa ŋa a. 6 Lɛ loso Yesu asi ba si, “Lipoe gbã nɛ liʋína ɛki mɛ. Lipoe kakaa linu lipoe gbã ɛki mlɔ kɔ. 7 Kelea mɛ banima bátratani mlɔ kuvu kpɛ lipo me e, pɔ̀ bevu mɛkɔ ɛkpɛ lipo me e, lɛ ese linu si mɛɛsi ba si ba kiboebitɛɛ kiinyani. 8 Mlɔ kɔ mlatrɛ ní liwe le ɔŋa klɔ. Máʋitrɛ ní liwe lɛ ya ɔŋakɔ ɔ, lɛ ese linu si lipoe gbã nɛ liʋína ɛki mɛ ɛ.” 9 Asi ba nite lɛ awɔ Galilea ɛ. 10 Agi yɛ beneminyime ba bɛsɛ ɛtrɛ ní liwe le me e, Yesu fɛ atrɛ, pɔ̀ ɔ́basi isu u. 11 Yudanɛ ma baka ba bɛzɛɛpɛ́ yɛ ní liwe le me, lɛ beʋi si, “Nífɔ onyime liɛ klɔ ɔlɛ ɛ?” 12 Ní linɔkpi le kusi i, bɛzɛɛpani ní yɛ su ní kikpokpo me, banɔatɔ bɛ pani si, “Onu ɔnɔ gbã,” batɔ fɛ si, “owo eemeni banɔ.” 13 Pɔ̀ ɔnɔnɔ óbu le odo ni yɛ su u, lɛ ese linu si bezeese Yudanɛ ma baka ba. 14 Akpandɔ ʋa Liweŋaŋa nɛ lilɛ lɛ mɛ xe ableke Yesu azeekpese bidɔ mɛ kubasɛ ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ. 15 Yudanɛ baka ba inugu itse, lɛ beʋi si, “Nifɔ onyime liɛ ya yɛ kuboeteo kwidɔ gi bábasɛ yɛ kididɔ ɔ?” 16 Yesu ebu le onu si, “Kidiliɛ gi mɛɛbasɛ ɛ, ani mɛ ɔtutɔ mɛ kinɛ ɛ, pɔ̀ kidɔ ní Aya gi yɛ akpɛ mɛ ɛ klɔ. 17 Ɔnɔ kakaa gi apɛ si yibitɛ Aya yɛ kupɛpɛɔ aʋa ɛ, aatè xe kidiliɛ gi mɛɛbasɛ ɛ, kidɔ ní Aya kɔ loo mɛɛpani ní mɛ ɔtutɔ mɛ kigagla mɛ. 18 Ɔniliɛ gi izɛpani ní yɛ ɔtutɔ yɛ kigagla mɛ ɛ, ɛɛpɛ kukɔkɔ ɛki isu, Pɔ̀ ɔniliɛ ɛ gi ɛɛpɛ kukɔkɔ ɛki ɔniliɛ gi akpɛ yɛ ɛ, onu anukwarɛ onete lɛ asia atɔtɔ áma ní yɛ mɛ ɛ. 19 Mose aki mlɔ Ɔsã nɔ, putɔ aní te na a? Pɔ̀ mlɔmɛ ɔtɔtɔ ɔʋíbitɛ Ɔsã nɔ aʋa a, Ege lɛ loso mlekeni idi si mleye me e?” 20 Lɛ linɔkpi le libu le onu si, “Ɔfuɛfuɛ zimizi ɔkpasi ní wɔ mɛ ɛ! Nyaŋwɛ eekeni idi si yiye wo o?” 21 Yesu ebu le onu si, “Liboe tile ko mabitɛ, lɛ litu mlɔ petee kugyɔ ɛ. 22 Mose akí mlɔ ɔsã si mlatsà ɔyaʋi aki mlɔ bebinyime ba, aní Mose ekpese le pɔ̀ mlɔ baka ba a. Lɛ mlɛzɛɛtsa ɔyaʋi kí bebinyime ba ní Lizemɔniwe le aʋa a. 23 Xe biatsa ɔyaʋi kí obinyime ní Lizemɔniwe le aʋa a, tɔ bakíta Mose Ɔsã nɔ ese e, ege lɛ loso mlɛmɔ kusuyeʋi ni mɛ si mayɔni ɔnyime ní Lizemɔniwe le aʋa na a?” 24 Mlamɔni etsi kuxwa ní banɔ kiŋwiŋwi mɛ onu u, pɔ̀ mlaxwa etsi ní anukwarɛ mɛ ɛ. 25 Niklɔ banɔatɔ ní Yerusalem bɛpani si, “Aní onyime liɛ ya baka ba bekeni edi si beeye na a? 26 Dike! imɔ yɛ gi ɛɛpani ní ɔha lɔ kusi i, xe baʋíkɔ liboeboe tuni ye e! Kɔ kitsa baka ba bɛtsa lɛ si yɛ onu Kristo ye na a? 27 Pɔ̀ xe Kristo ye aba ɛ, ɔnɔnɔ ɔ́trate niklɔ gi ádɔ ɔ. Lɛ blɔ pɔ̀ kwite niklɔ gi onyime liɛ ya ádɔ ɛ.” 28 Agi Yesu azɛɛbasɛ bidɔ mɛ ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ, apani ni ole gagla si, “Ee Mlɛnya ete niklɔ gi madɔ ɔ? Aní mɛ ɔtutɔ mɛ kigagla onu ma ba ni ya a. Ɔniliɛ gi akpɛ mɛ ɛ, onu anukwarɛ onete. Mléte ye e, 29 pɔ̀ mete ye, lɛ ese linu si yɛ kɔ madɔ lɛ yɛ akpɛ mɛ ɛ.” 30 Liboe lɛ ya loso e, bekeni edi si beevu ye, pɔ̀ ɔnɔnɔ ɔ́gbɔni yɛ lɛ ese linu si yɛ lipoe le liʋína a. 31 Pɔ̀ banɔ glegle ní linɔkpi le me bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa a, lɛ bɛpani si, “Xe Kristo ye aba ɛ, aabitɛ enugutseboe sani la ya gi onyime liɛ ya abitɛ na a?” 32 Gi Farisianɛ ma benu linɔkpi le gi liipani eboa la ni ole kpokpo ní Yesu su i, ba ni Kusumu yo baka ba bɛkpɛ kasɔlipea bepepe ba tɔ bevu ye. 33 Yesu apani si, “Malɛ ni mlɔ su lipoe kpekpemi itɔ ko, kɔ medzi atrɛ ní ɔniliɛ gi yɛ akpɛ mɛ klɔ ɛ. 34 Mlapɛ́ mɛ pɔ̀ mlatrámɔ mɛ ɛ, lɛ mlatrátani niklɔ gi maaze e kuba.” 35 Lɛ Yudanɛ ma baka ba bɛpani ki bahanuglɔ ba si, “Nifɔ atrátrɛ xe kútramɔ yɛ ɛ? Aatrɛ ní Helanɛ ma ima ʋidi ne me niklɔ gi blɔ akɔanɛ ma ba lɛ ɛ, tɔ yibasɛ Helanɛ ma bidɔ mɛ na a? 36 Apani si kwitrapɛ́ yɛ pɔ̀ kútramɔ yɛ ɛ, lɛ kútratani niklɔ gi yɛ aze kudzɛ ɛ. Kitɛ liboe lɛ ya ese e?” 37 Ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa a, gi lɛ lize liweŋaŋa nɛ kumu yɔ mɛ ɛ, Yesu ayɔ alɛɛ, lɛ apani ni ole gagla si, “Ɔniliɛ gi olile eeku i, ɔba mɔklɔ tɔ aaŋwɛ kuni. 38 Nite gi kuŋwlimi dradraa kwipani i, Ɔniliɛ gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, aaze ŋwisi ligbã́ enitɔ gi eʋiti i, lɛ la kuni yo kwiakpɛza dɔni yɛ mɛ ɛ.” 39 Yesu apani te ní Ɔfuɛfuɛ nɔ gi banama a, gi bɛzi yɛ aʋa ŋa ɛ, biazɛ lɛ kede su u. Ní lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ, baʋíki Ɔfuɛfuɛ nɔ fukɔ ɔ, lɛ ese linu si Yesu ɔ́ʋiyɔ ní yɛ sikusi se kuklekleo me e. 40 Banɔatɔ ní linɔkpi le me benu yɛ eboe la, lɛ bɛpani si, “Onyime liɛ ya yɛ ɔnyanu Oboedoplɛɛ!” 41 Batɔ bedo si, “Ye onu Kristo ye!” Pɔ̀ batɔ fɛ bedo si, “Kristo ye aadɔ Galilea na a? 42 Kuŋwlimi dradra kwipani si, Kristo ye aaze Okusi ye Dawid yɛ lipo me obi lɛ biapɔ yɛ ní Betlehem ɔma lɔ klɔ mɛ gi Dawid eze e.” 43 Lɛ loso kulɛlɛ kwiku linɔkpi le kusi i kɔkpɛ Yesu u. 44 Banɔatɔ bɛpɛ si beevu ye pɔ̀ ɔnɔnɔ ɔ́gbɔni yɛ ɛ. 45 Agi Kasɔlipea bepepe ba bedzitrɛ ɛ, kusumu yo baka ʋidi ba ni Farisianɛ ma beʋi ba si, “Ege lɛ loso mlámani yɛ ɛ?” 46 Kasɔlipea bepepe ba bebu le onu si, “Ɔnɔnɔ ɔ́pani nite oʋídi i ŋwisi onyime liɛ ya kinɛ ɛ!” 47 Lɛ Farisianɛ ma beʋi ba si, “Kikyi ekyi mlɔ fɛ axla na a?” 48 “Mlenu idi si baka ba mɛ ɔtɔ loo Farisiɔnɛɔtɔ azɛ yɛ aʋa aŋa edi na a? 49 Linɔkpi lɛ ya líte Mose Ɔsã nɔ loso e, lilɛ ní Aya yɛ ifi xoxo ese!” 50 Baka ba mɛ tole gi onu Farisiɔnɛ eze Nikodemo, onyime liɛ gi yɛ adzɛ Yesu klɔ edi i. Yɛ eʋi bagɔgɔ ba si, 51 “Ni blɔ Ɔsã nɔ onu i, kwiatani ɔnutɔ lipɔ kubu, xe ableke kwianu yɛ liboe le ni kidiliɛ gi abitɛ na a?” 52 Bebu le onu si, “Lipɛ, kɔ wɔfɛ Galilea wɔdɔ na a? Mlapami kuŋwlimi yɔ mɛ edi tɔ mlaate si, Aya yɛ Oboedoplɛ ɔtɔtɔ ɔ́dɔ ní Galilea ʋídi i.” 53 Lɛ bamɛ ɔkakaa asɛ atrɛ yɛ tutɔ yɛ kepea mɛ ɛ.

Yohanes 8

1 Pɔ̀ Yesu kɔɔ atrɛ ni Kumu yɔ ise le Ketokpaa aʋa a. 2 Keletitia livlɛ lɛ fififi i, Yesu edzi atrɛ ní Kasɔlipea mɛ. Banima pɔ́ bexogo ní yɛ su u, lɛ eple eze xe ekpese ba bidɔ kubasɛ ɛ. 3 Ɔsã nɔ badɔbasɛ ba ni Farisianɛ ma bɛmani ɔdzɛ ɔtɔ gi bevu gi ɔfini onyime gi ónu yenye su u, lɛ bɛki si alɛɛ ní ɔnɔha lɔ petee aŋu mɛ ɛ. 4 Lɛ bɛsi Yesu si, “Ɔdɔbasɛ yɛ, bevu ɔdzɛ liɛ ya gi ɔfini onyime gi ónu yenye su u. 5 Ni blɔ ɔsã nɔ onu i, Mose aki blɔ kigagla si lilɛ si basa ɔdzɛ liɛ ya elu akla tɔ otse. Abla ɛ, liboe woli wɔedo o?” 6 Bɛpani nite tɔ bɛkɔ ɛpunu Yesu tɔ biamɔ liboe lɛ gi biakɔtsà yɛ onu i. Pɔ̀ Yesu akpɛ aŋu na mɛ ní kesea lɛ azɛɛŋwlimi bidɔ ní kesea ni yɛ kiwlaʋi yɛ ɛ. 7 Agi balɛ niklɔ xe bɛzeeʋi ye beʋiʋi ʋa ɛ, ayɔ emu lɛ asi ba si, “Mlɔmɛ iliɛ gi ɔ́bitɛ liboe zimizi ʋídi i, otu likla nɛ kuŋwia sa yɛ.” 8 Lɛ akpɛ aŋu na mɛ kesea dzɛ xe azaaŋwlimi bidɔ mɛ ni kesea ɛ. 9 Agi benu liboe le e, bekpese kusɛ tole tole dɔni betsitsi ba aʋa. Yesu tete ko agɔ, nì ɔdzɛɛ gi edzi alɛɛ ni klɔ ɔ. 10 Yesu ayɔ emu lɛ eʋi ɔdzɛɛ si, “Nifɔ balɛ ɛ? Ɔnɔnɔ ɔ́gɔ gi eebu wɔ lipɔ na a?” 11 Ebu le onu si, “Ɔka, ɔnɔnɔ ɔ́gɔ ɔ.” Lɛ Yesu apani si, “Lipɛ, kɔlɔ mɛ fɛ mébu wo lipɔ ɔ. Trɛ, pɔ̀ tɔ dɔni abla ɛ, wukíbitɛ eboe zimizi tɔ ɔ.” 12 Yesu apani aki Farisianɛ ma dzɛ si, “Mɛ menu kuklekleo ki kelea mɛ ɛ, ɔniliɛ gi ekuni mɛ kude e, aamɔ kuklekle ki ligbã́ nɛ lɛ ɔ́traga ní litumu me liwewe e.” 13 Lɛ Farisianɛ ma bɛsi Yesu si, “Abla ɛ wɔɛpani wɔ isu ya su, lɛ eboa la gi wɔɛpani i, áŋa kutu u.” 14 Yesu ebu le onu si, “Owo, liaze lɛ mɛ si mɛ isu ya su ko mɛpani, pɔ̀ xe mɛpani ní isu ya su kyɛ ɛ, eboa la gi mapani i, enu anukwarɛɛ lɛ ese linu si mete niklɔ gi madɔ ɛ, ni niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ. Pɔ̀ mléte niklɔ gi madɔ ɔ, loo niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ. 15 Mlɛɛzɛxwa litsi ní kelea mɛ bede ʋa onu; pɔ̀ mɛ kɔ máʋixwa litsi ni ɔnɔnɔ ɔ. 16 Pɔ̀ xe mɛ maxwa litsi i, mɛ litsi xwaxwa lɛ liaze anukwarɛɛ lɛ ese linu si aní mɛ tole malɛ ɛ; Kakaa gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, ɔlɛ ni mɛ. 17 Bɛŋwlimi ní mlɔ ɔsã nɔ mɛ si, xe banɔ tiaʋa bɛŋa katsalia ní liboe tile su i, kɔlɔ lilɛ lɛ mɛ. 18 Mɛɛpani mɛ isu ya su, lɛ Kaka gi yɛ akpɛ mɛ fɛ ɛɛpani ní mɛ su u.” 19 Beʋi ye si, “Nifɔ wɔka ɔlɛ ɛ?” Yesu ebu le onu si, “Mléte me loo Mɔka a.” “Xe mlete me e, mlate Mɔka fɛ ɛ.” 20 Yesu apani eboa la ya petee gi azaabasɛ bidɔ ni Lisɔligba lɛ kapɛ alia gi ketipɔni bidɔ gyɔgyɔ ʋɛ adaka ʋa ɛ. Pɔ̀ ɔnɔnɔ óvu ye e, lɛ ese linu si yɛ lipoe le liʋína a. 21 Lɛ Yesu asi ba dzɛ si, “Matrasɛ̀; lɛ mlɛtrapɛ mɛ, lɛ mlɛtratse ni mlɔ eboe zimizi na mɛ ɛ. Mláma niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ, kudzɛ mɛ.” 22 Lɛ Yudanɛ ma beʋi si, “Apani si kutrátani niklɔ gi yɛtrɛ ɛ, kudzɛ. Kibasɛ libasɛ si atra ye isu ya na a?” 23 Yesu ebu le onu si, “Mlɔ kɔ ɛ, mlɛdɔ kelea mɛ ní kesea ya, pɔ̀ mɛ kɔ madɔ ní lifunu ne. Mlɛdɔ kelea lia ya mɛ, pɔ̀ mádɔ kelea lia ya mɛ ɛ. 24 Lɛ loso masi mlɔ si, mlɛtratse ni mlɔ eboe zimizi na mɛ. Lɛ mlɛtratse ni eboe zimizi na mɛ ɛ, xe mlázi lɛ aʋa aŋa si, ‘Menu ɔniliɛ gi mapani si Menu i.’ ” 25 Beʋi ye si, “wɔ wonu Nyaŋwɛ?” Yesu ebu le onu si, “Ɔniliɛ gi masi mlɔ adɔ ni okpese klɔ si Menu i. 26 Eboe glegle alɛ gi maapani ní mlɔ su i, eboe glegle gi aabu mlo lipɔ ɛ. Pɔ̀ ɔniliɛ gi akpɛ mɛ ɛ, yɛ onu anukwarɛ onetee, lɛ mizɛɛsi kelea mɛ banima eboa la klɔ gi menu adɔ ni yɛ klɔ ɛ.” 27 Bénu le ese si Yesu azɛɛpani ní Yɛka Aya su u. 28 Lɛ loso e asi ba si, “Xegi mlemuni Ɔnɔɛ Yebi ye e, mlaate si, ‘Menu Ɔniliɛ gi Menu i’; kɔlɔ mlatè si máʋibitɛ kididɔ ni mɛ ɔtutɔ isu wla mɛ ɛ, pɔ̀ mizɛɛpani kidiliɛ ɖii gi Mɔka abasi mɛ si mipani i. 29 Lɛ ɔniliɛ klɔ gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, ɔlɛ ni mɛ; ɔ́yurɔ mɛ nite ko o, lɛ ese linu si mizɛɛbitɛ kidiliɛ gi kiku yɛ liŋu lipoe kakaa a.” 30 Banɔ glegle gi benu eboa la ya a, gi Yesu azaapani i, bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa. 31 Lɛ Yesu asi Yudanɛ ama gi bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa ɛ si, “Xe mlexo mɛ bidɔ basɛbasɛ ʋɛ oto e, kɔlɔ mlanya enu mɛ badɔkpasi; 32 mlaate anukwarɛɛ, lɛ anukwarɛɛ aabu mlo o.” 33 Bebu le onu ɛki yɛ si, “Abraham yɛ besoebi kunu lɛ kúze ɔnɔnɔ yɛ banɔdzidzi ʋídi. Kitɛ wɔado si biabu blo bibɔ mɛ ɛ?” 34 Yesu asi ba si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: ɔnɔ kakaa gi izɛbitɛ eboe zimizi i, onu ɔnɔ dzidzi kí kuzimizi. 35 Kezese káma ní ɔnɔdzidzi ye awla ní kepea mɛ ɛ, pɔ̀ obinyime kɔ kalɛ yɛ awla kɔ tsinɔ ɔ. 36 Xe Aya Yebi ye ebu mlo bibɔ ʋɛ mɛ ɛ, mlaamɔ ɔwla koŋ. 37 Mete si Abraham yɛ besoebi mlenu, pɔ̀ mleekeni idi si mleeye me e, lɛ ese linu si mɛ eboe la ámɔ ozekɔ ní mlɔ ina nɛ mɛ ɛ. 38 Mizɛɛpani ní kidiliɛ gi mamɔ ní Mɔka klɔ su u, pɔ̀ mlɛzɛɛbitɛ kidiliɛ gi mlɔ ɔkaɛ asi mlɔ ɛ.” 39 Bebu le onu ki Yesu si, “Blɔ ɔkaɛ yɛ onu Abraham.” Yesu ebu le onu si, “Xe lilɛ lɛ mɛ si Abraham yɛ bebi mlenu i, mlaabitɛ kidiliɛ ɖii gi Abraham abitɛ ɛ. 40 Kidiliɛ gi mabitɛ ko kinu si, misi mlɔ anukwarɛɛ liɛ gi menu adɔ ni Aya klɔ ɛ, pɔ̀ mlɛtrɔ lɛ si mlaaye me e, Abraham ɔ́bitɛ lɛ ya elu u! 41 Mlɛɛbitɛ kidiliɛ gi mlɔ ɔkaɛ abitɛ ɛ.” bebu le onu si, “Kúnu bahasi bi Aya ɔtutɔ ko onu Ɔka ní blɔ awla.” 42 Yesu asi ba si, “Xe Aya ɔnyanu mlɔ Ɔka ɛ, mlalɔ mɛ, lɛ ese linu si madɔ Aya klɔ lɛ abla ɛ, malɛ ní ya. Mába ní mɛ ɔtutɔ mɛ isu wla mɛ ɛ, pɔ̀ Aya yɛ akpɛ mɛ ɛ. 43 Ege lɛ loso mlaʋínu mɛ eboe la ese e? Lɛ ese linu si mlátratani kulɛ ɛ, xe mlaata mɛ liboe le kutu u, xe mlaanu lɛ ese e. 44 Mlenu mlɔ ɔkaɛ Ozimizi ye yɛ bebi, lɛ mlɛpɛ si mlɛɛbitɛ ní mlɔ ɔkaɛ yɛ bapɛ́pɛ ʋa aʋa a. Dɔni okpese kɔ ɛ, eze ɔnɔye, lɛ óʋize anukwarɛɛ aʋa oʋídi i, lɛ ese linu si anukwarɛɛ ɔ́ma ní yɛ mɛ ɛ. Xe asɛ asia ɛ, ɔ́mɔ kididɔ gi kizizi ní lɛ su u, lɛ ese linu si onu ɔsia nɛ lɛ yɛ onu asia na petee ɔkaɛ. 45 Pɔ̀ gi mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ ɛ, lɛ loso mlázi mɛ aʋa ɛɛŋa a. 46 Mlɔ mɛ owoli aatani mɛ lipɔ kubu si mabitɛ liboe zimizi i? Lɛ xe mɛsi mlɔ anukwarɛɛ ɛ, ege lɛ loso mlátrazi mɛ aʋa ɛɛŋa a? 47 Ɔniliɛ gi ádɔ Aya kɔ ɛ, izeenu Aya yɛ eboe la. Mlɔ kɔ ɛ, mládɔ ní Aya kɔ ɔ, lɛ loso mlápɛ si mlɛta yɛ eboe la kutu u.” 48 Yudanɛ ma bebu le onu ɛki Yesu si, “Dani blɔ lini nɛ ligyɔ gi kwipani si Samaria ɔnɛ wonu u, lɛ Ɔfuɛfuɛ zimizi ɔkpasi ní wɔ mɛ ɛ?” 49 Yesu ebu le onu si, “Ɔfuɛfuɛ zimizi ɔma ní mɛ mɛ̀ ɛ, mizɛɛkpɛ kukɔ́kɔ́ ní Mɔka su, pɔ̀ mlɔ kɔ mlaʋíkpɛ kukɔ́kɔ́ mɛ su u. 50 Maʋípɛ kukpɔ̀kpɔ̀ ɛ kí isu u. Pɔ̀ ɔnutɔ ɔlɛ gi ɛɛpɛ si bakpɛ kukɔ́kɔ́ ní mɛ su u, lɛ yɛ izɛɛxwa litsi ki mɛ ɛ. 51 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: ɔniliɛ gi aaxo mɛ eboe la oto e, ɔ́tratse liwewe e.” 52 Yudanɛ ma bɛsi Yesu si, “Ableke kwite si ozimizi ye ɔkpasi ní wɔ mɛ! Abraham etse, lɛ Aya yɛ beboedoplɛ ba betse e, pɔ̀ wɔsi ɔniliɛ gi aaxo wɔ eboe la oto e, ɔ́tratse liwewe e. 53 Blɔ ɔkaɛ Abraham etse; kido woedo si wokeme ɔsani Abraham na a? Lɛ Aya yɛ beboedoplɛ ba fɛ betse e. Nyaŋwɛ koŋ wogyodi si wo nu u?” 54 Yesu ebu le onu si, “Xe nya mɛsi mikpɔ̀ isu i, kukpɔ̀kpɔ̀ liɔ klɔ ʋa, kútrayi kididɔ ɔ. Ɔniliɛ gi aakpɛ kukɔ́kɔ́ ní mɛ su i, yɛ onu Mɔka ɔniliɛ klɔ ɖii gi mleedo si onu mlɔ Aya a. 55 Mléte ye liwewe e, pɔ̀ mete ye e. Xe nya medo si méte ye e, maadzi ɔsia nɛ ŋwisi mlɔ kiniɛ ɛ. Pɔ̀ mete ye, lɛ mizeexo yɛ liboe le oto o. 56 Mlɔ ɔka Abraham amɔ isami si yɛ amɔ mɛ libapoe le; amɔ lɛ, lɛ isami ikuye e.” 57 Lɛ Yudanɛ ma bɛsi Yesu si, “Wɔʋiŋa agɔ avitetsu fɛ ɛ, lɛ wɔmɔ Abraham na a?” 58 Yesu ebu le onu si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ si, xe ableke biapɔ Abraham i, ‘Malɛ’.” 59 Lɛ ya loso e, bɛtá akla tɔ bɛɛsa yɛ ɛ, pɔ̀ Yesu ekpo isu ya lɛ asɛ ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ.

Yohanes 9

1 Agi Yesu azɛɛga aza ɛ, amɔ onyime ɔtɔ gi bɛpɔ kaŋupo e. 2 Yɛ badɔkpasi ba beʋi Yesu si, “Ɔdɔbasɛ yɛ, nyaŋwɛ eboe zimizi ɛki si bapɔ yɛ kaŋupo o? Yɛ ɔtutɔ yɛ eboe zimizi na loo yɛ bapɔnɛ ba anɛ na a?” 3 Yesu ebu le onu si, “Yɛ kaŋupo kuzeze e, kúdɔ yɛ loo yɛ bapɔnɛ ba eboe zimizi kubitɛ mɛ ɛ. Boŋu i, onu kaŋupo tɔ Aya yɛ kigaglaɛ kɛ axwɛwawa la aŋwi gani yɛ ligbã́ nɛ mɛ. 4 Gi kelea kaʋíblo e, lilɛ si kuze ní axwɛwawa aʋa kí ɔniliɛ gi yɛ akpɛ mɛ ɛ; elesi la ɛtrába gi ɔnɔnɔ ɔ́tratani axwɛ kuwa a. 5 Gi malɛ ní kelea mɛ ɛ, mɛ menu kuklekle aki kelea mɛ banima.” 6 Gi apani nite pɔ́ ɛ, Yesu ebu sita sɛ aplɛ kesea lɛ apita livɔ lɛ ni sɛ ɛ; lɛ akɔ livɔ lɛ asra ní onyimee yɛ bimbi ʋe aʋa ɛ. 7 Lɛ apani si, “Trɛ tɔ zeplo wɔ aŋu na mɛ ní Siloa limu ne me.” Siloa yɛ ese linu si, “Ɔnɔ gi bɛ kpɛ ɛ.” Lɛ onyimee atrɛ ɛ, xe azeeplo yɛ aŋu na mɛ ɛ, lɛ yɛ bimbi ʋe bidra a, xe edzi aba kepea mɛ ɛ. 8 Yɛ axolika ba, ni banama gi bɛmɔ yɛ edi si eze ɔdɔʋi i, beʋi si, “Aní onyime liɛ ya azeeze xe azeeʋi bidɔ mɛ ɛ?” 9 Banɔatɔ bɛpani si, “Yɛ iliɛ klɔ,” pɔ̀ batɔ fɛ si, “Owo aní yɛ; ɔniliɛ ya ɛ, kiyi eyi ye.” Lɛ onyimee ɔtutɔ lɔ edu ɔkli kese si, “Mɛ menu onyimee.” 10 Beʋi ye si “Kitɛ lize xe wɔɛtani kumɔ ablɔ kɔ ɔ?” 11 Ebu le onu si, “Onyime liɛ gi bɛɛxwa si Yesu i, yɛ apita livɔ lɛ, xe akɔ asra mɛ bimbi ʋe aʋa, lɛ asi mɛ si mitrɛ ní Siloa tɔ mizeeplo mɛ aŋu na mɛ ɛ. Nite si matrɛ, lɛ kiliɛ gi meplo la mɛ ko e, mekpese kumɔ.” 12 Beʋi si, “Yɛ xwɛ?” Ebu le onu si, “Méte e.” 13 Lɛ bɛgbani onyimee gi eze kaŋupo e, ɛtsini Farisianɛ ma ɛ. 14 Liwe lɛ aʋa gi Yesu apita livɔ lɛ ɛ, xe akɔ adra kaŋupoa bimbi ʋe e, lize Lizemɔniwe. 15 Lɛ Farisianɛ ma kyɛ beʋi onyimee dzɛ kiliɛ gi lize e, xe ekpese kumɔ ɛ. Asi ba si, “Asra livɔ ní mɛ bimbi ʋe aʋa; Me plo mɛ aŋu na mɛ, lɛ abla ɛ mɛɛmɔ ɔ.” 16 Farisianɛatɔ bɛpani si, “Ɔniliɛ gi abitɛ liboe lɛ ya ɛ, ɔ́tratani Aya kɔ kudɔ ɔ, lɛ ese linu si óbu Lizemɔniwe le lɛ ɔsã nɔ ɔ.” Batɔ pɔ̀ bɛpani si, “Kitɛ ɔnɔ zimizi aabitɛ enugutseboe a la ya elu u?” Lɛ kulɛlɛ kwiku ba kusi i. 17 Lɛ loso Farisianɛ ma beʋi onyimee dzɛ si, “Wɔsi yɛ adra wɔ bimbi ʋe, liboe woli wɔapani ní yɛ su u?” Onyimee ebu le onu si, “Onu Aya yɛ Oboedoplɛ.” 18 Yudanɛ ma, bázɛpɛ si bɛɛzi lɛ aʋa ɛɛŋa si eze kaŋupo edi pɔ̀ abla ɛ, ɛɛtani kumɔ, kɔkpɛni lipoe lɛ gi bɛxwa yɛ bapɔnɛ ba a. 19 lɛ beʋi ba si, “Mlɔ obinyime liɛ ya na a? Mlɔ si bɛpɔ yɛ kaŋupo; kitɛ lilɛ xe abla kɔ ɛɛmɔ ɔ?” 20 Yɛ bapɔnɛ ba bebu le onu si, “Kwite si onu blɔ obinyime, lɛ kwite si bɛpɔ yɛ kaŋupo o. 21 Pɔ̀ kúte kiliɛ gi lize e, xe ɛɛmɔ ablɔ kɔ ɔ, lɛ kúte ɔniliɛ gi yɛ adra yɛ bimbi ʋe e. Mleʋi ye; etsi gi aatani isu unu kubu u!” 22 Yɛ bapɔnɛ ba bɛpani nite lɛ ese linu si bezeese Yudanɛ ma, gi bɛpani lɛ plɛ koko si ɔnɔ kakaa gi aapani si yɛ azɛ lɛ aʋa aŋa si Yesu onu Kristo ye e, biakpikpini yɛ ni ba ɔtsa klɔ. 23 Lɛ loso e yɛ bapɔnɛ ba bɛpani si, “Etsì mleʋi ye!” 24 Kuʋla dzɛ, bɛxwa onyimee gi eze kaŋupoa a, lɛ bɛsi yɛ si, “Ka plɛ ni Aya aŋu mɛ si wɔado anukwarɛɛ! Kwite si onyimee liɛ klɔ gi adra wɔ bimbi ʋe e, onu ɔnɔ zimizi.” 25 Onyimee ebu le onu si, “Méte xe ɔnɔ zimizi onu loo ónu u, kidɔ tile ko mete: Meze kaŋupo pɔ̀ abla ɛ, mɛɛmɔ.” 26 Beʋi ye si, “Ege abitɛ aki wɔ, kitɛ lize xe adra wɔ bimbi ʋe e?” 27 Ebu le onu si, “Masi mlɔ koko, pɔ̀ mlazi mɛ liboe le e. Ege lɛ loso mlɛpɛ si mleenu le dzɛ ɛ? Putɔ mlɔ fɛ mlaapɛ si mlaaze yɛ badɔkpasi na a?” 28 Bekpini ye lɛ bɛpani si, “Wonu ɔka liɛ klɔ yɛ ɔdɔkpasi, pɔ̀ blɔ kɔ ɛ, Mose badɔkpasi kunu. 29 Kwite si Aya egu kunugu aki Mose; ɔniliɛ klɔ kɔ ɛ, blɔ kúte niklɔ gi ádɔ kyɛ ɛ!” 30 Onyimee ebu le onu aki ba si, “Liboe gi litu mɛ kugyɔ lɛ ya a. Mléte niklɔ gi ádɔ ɔ, pɔ̀ yɛ adra mɛ bimbi ʋe e! 31 Kwite si Aya óʋinu banɔ zimizi ba kuxwaxwa a; pɔ̀ izeenu banama gi bizeebù ye e, xe bizɛɛbitɛ ni yɛ kupɛpɛɔ aʋa ɛ ba kuxwaxwa. 32 Dɔni Kelea okpese klɔ ɛ, kúnu si ɔnɔnɔ adra ɔnɔ gi bɛpɔ kaŋupo e, yɛ bimbi ʋídi. 33 Xe ani Aya kɔ onyime liɛ ya ádɔ ɛ, ɔ́tratani kididɔ kubitɛ ɛ.” 34 Bebu le onu si, “Bɛpɔ wɔ, bɛgani wɔ lɛ wotsi ní kuzimizi me e, lɛ wɔɛpɛ si wubasɛ blɔ bidɔ ɔ?” Lɛ bɛkpikpini yɛ ní ba ɔtsaklɔ ɛ. 35 Agi Yesu enu si bɛkpikpini yɛ ní ba ɔtsaklɔ ɛ, apɛ onyimee amɔ lɛ eʋi ye si, “Wɔzi Ɔnɔɛ Yebi ye aʋa ɛɛŋa na a?” 36 Onyimee ebu le onu si, “Ɔka, si mɛ ɔniliɛ gi onu u, tɔ maazi yɛ aʋa ŋa!” 37 Yesu asi yɛ si, “Wɔmɔ ɔniɛ koko, yɛ onu ɔniliɛ gi eegu kunugu yo ni wɔ abla a.” 38 Onyimee apani si, “Ɔka mazi yɛ aʋa aŋa,” lɛ ekutu ye e. 39 Yesu apani si, “Maba kelea mɛ si mixwa litsi ni banima, tɔ kuŋupo kumɔ lɛ banama gi bɛɛmɔ ɛ, tɔ biadzi kuŋupo.” 40 Farisianɛatɔ gi beze ni niklɔ ɔ, xe benu liboe lɛ gi apani i, beʋi ye si, “Kitɛmɛ, kido woedo si blɔ fɛ kunu kuŋupo na a?” 41 Yesu ebu le onu si, “Atɛsi kuŋupo mlenu i, kɔlɔ mlatráŋa lipɔ ɔ; pɔ̀ gi mlɛzi lɛ si mlɛmɔ ɛ, libasɛ si mlɛŋa lipɔ kokoko.”

Yohanes 10

1 Yesu apani si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: ɔniliɛ gi ɔ́ʋiga kevunu ya tiku iʋesi le kukaa mɛ ɛ, pɔ̀ xe izeemuiga ɔkɔ dzedze e tiku i, onu oze ni odètsa. 2 Ɔniliɛ gi izeetiku gani kevunu ya ɛ, yɛ onu oʋesigbanɔ yɛ. 3 Kevunu ya opepe ye aadra kevunu ya ɔki yɛ: iʋesi le izeenu yɛ ole lo xe axwa yɛ iʋesi le linyi ne e, lɛ aatu ɔtɔ ni lɛ kudono o. 4 Xe ebu le edono e, aaze lɛ ɔtɔ nɔ, lɛ iʋesi le iakuni yɛ kude, lɛ ese linu si íte yɛ ole lo. 5 Itrákuni banɔ dzedze kude liwewe e: boŋu i, íase ní banɔ baklɔ ba su lɛ ese linu si íte ba ile le e.” 6 Yesu ebu abee liɛ ya aki bà, pɔ̀ bénu yɛ ese e. 7 Lɛ loso Yesu apani dzɛ si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ si, Mɛ menu kevunu ya aki iʋesi le. 8 Banama pɔ́ gi bɛba kpɛ ɔtɔ ɛki mɛ ɛ, bezè bedetsa, lɛ iʋesi le ínu kutu iiki ba a. 9 Mɛ menu kevunu ya, ɔniliɛ gi aaga mɛ aʋa xe aatiku kuka mɛ ɛ, aamɔ kubúbú; aatiku lɛ aado lɛ aamɔ ɔdɔŋakɔ gbã a. 10 Oze ye kɔ ɛ, izɛɛba tɔ yizuru, yiye ni tɔ yizizi bidɔ. Maba tɔ mlaamɔ ligbã́, ligbã́ ní lɛ kisrɛsrɛ mɛ. 11 “Mɛ menu oʋesigbanɔ gbã ɛ. Oʋesigbanɔ gbã ɛ, izɛɛkɔ yɛ ligbã́ nɛ ɛkɔ ní yɛ iʋesi le litukpo o. 12 Xe apaa onete ɔtɔ gi ónu oʋesigbanɔ ɔ, xe ónu lɛ onete fɛ ɛ, xe amɔ agbodogli ye e, gi atrába ɛ, aase iʋesi le su kɔ agbodogli ye evu iʋesi le kɔ ìgɔgɔ lɛ ìhle e. 13 Apaa onetee aase lɛ ese linu si apaa onete ko onu u, lɛ ɔ́kɔ lɛ mɛ ɔki iʋesi le e. 14 “Mɛ menu oʋesigbanɔ gbã ɛ; lɛ mete mɛ iʋesi le e, lɛ mɛ iʋesi le fɛ ite me e: 15 ŋwisi kiliɛ gi Ɔka yɛ ete me e, xe mɛ fɛ mete Ɔka yɛ ɛ, xe makɔ mɛ ligbã́ nɛ akyɛ ní iʋesi le litukpo e. 16 Iʋesi dzedze ilɛ gi inu mɛ inɛ ɛ, gi imá ní iʋesi lɛ ya kusi i. Lilɛ si migbani lɛ kyɛ manɔ; ianu mɛ ole lo, lɛ iadzi oʋesiha tole ki oʋesigbanɔ tole e. 17 Mɔka Aya alɔ mɛ lɛ ese linu si madimɛ si maakɔ mɛ ligbã nɛ kɔ, tɔ maadzini le kuzɛ. 18 Ɔnɔnɔ ɔ́trazi mɛ ligbã nɛ ní mɛ awla a. Makɔ lɛ akyɛ ní mɛ ɔtutɔ mɛ kupɛ́pɛɔ onu. Kigagla kiliɛ ní mɛ awla si mikɔ lɛ kyɛ, lɛ kigagla kiliɛ ní mɛ awla si midzini le kuzɛ ɛ. Lɛ ya ɔsã Mɔka aki mɛ si mibitɛ ɛ.” 19 Kɔkpɛ eboa la ya gi Yesu apani loso e, kulɛlɛ kwiku ní Yudanɛ ma kusi dzɛ. 20 Bamɛ beglegle bɛzɛɛpani si, “Ozimizi ye yɛ ɔkpasi ní yɛ mɛ! Eewle! Ege loso mlɛta yɛ kutu u?” 21 Pɔ̀ batɔ bɛpani si, “Ɔniliɛ mɛ gi ozimizi ye ɔkpasi i, ɔ́tratani kunugu yo kugu nite me e! Kitɛ ozimizi ye aaki si kuŋupoo kwiamɔ ɔ?” 22 Gi Lisɔligba lɛ onu kudradra Liweŋaŋa nɛ lina ní Yerusalem i, lize kásasi le. 23 Yesu azɛɛga aza ní Lisɔligba lɛ kapɛa lia gi bizɛxwa si Salomo Ɔviva nɔ mɛ ɛ, 24 lɛ Yudanɛ ma gi bɛklani yɛ ɛ, beʋi ye si, “Kɔzɛna ni lipoe woli onu wɔavu blo odu liboe me modramodra na a? Xe wɔ wonu Kristo ye e, dra lɛ mɛ ki blɔ faã.” 25 Yesu ebu le onu si, “Masi mlɔ kóko, pɔ̀ mlázi mɛ aʋa aŋa a. Axwɛ ana gi mawa gani Mɔka Aya yɛ kigaglaɛ mɛ ɛ, ɛɛpani ní mɛ onu kooko; 26 pɔ̀ mlázi mɛ aʋa aŋa a, gi aní mɛ iʋesi mlenu loso o. 27 Mɛ iʋesi le izeenu liboe lɛ gi mizɛɛsi lɛ ɛ; Mete le, lɛ izeeku ni mɛ kude e. 28 Maki lɛ ligbã́ moblo le, lɛ ítratse liwewe e. Ɔnɔnɔ ɔ́tratani lɛ kuʋa kuzɛ ní mɛ awla a. 29 Mɔka gi yɛ akɔ lɛ aki mɛ ɛ, ekeme asani ba petee, lɛ ɔnɔnɔ ɔ́tratani lɛ kuʋa kuzɛ ní Mɔka awla a. 30 Mɛ ni Mɔka Aya kunu kidɔ tile.” 31 Lɛ Yudanɛ ma bɛtá akla dzɛ si bɛɛsa yɛ ɛ. 32 Pɔ̀ Yesu asi ba si, “Mabitɛ bidɔ gbã glegle ní mlɔ kusi gi Kaka Aya aki mɛ si mibitɛ ɛ, bɛ mɛ biwoli su mlɛpɛ si mlɛɛsa mɛ akla na ɛ?” 33 Yudanɛ ma bebu le onu si, “Kúpɛ si kusa wɔ akla kɔkpɛ wɔ eboe gbã na, pɔ̀ kɔkpɛ wɔ ebusioboe la loso o! Ɔnɔ ko wo nu, pɔ̀ wɔpɛ si wubitɛ isu ya si wo nu Aya a!” 34 Yesu ebu le onu si, “Aní kiŋwlimi bɛŋwlimi kpɛ ní mlɔ tutɔ mlɔ ɔsã nɔ mɛ si, Aya apani si, ‘Mlalɛ ŋwisi Aya ba na a.’ 35 Kwite si kuŋwlimi yɔ kuli kɔ mɛ kɔ tsini kanɔmɛ anɔmɛ; lɛ Aya axwa banɔaklɔ si balɛ ŋwisi Aya ba, gi benu banɔaklɔ gi ba Aya aki yɛ liboe le e. 36 Mɛ kɔ ɛ, kikyá Aya akya mɛ xe atsisi mɛ ní kelea mɛ ɛ. Kitɛ mɛ mlaatani kudo si medo libusioboe gi mapani si menu Aya Yebi i? 37 Kɔlɔ mlakízi mɛ aʋa aŋa a, xe máʋibitɛ ní Mɔka Aya yɛ kupɛpɛɔ aʋa a. 38 Pɔ̀ xe mabitɛ ní kɔ aʋa ɛ, xe mlázi mɛ aʋa aŋa fɛ ɛ, mlazi mɛ axwɛwawa la tete xunyɔ aʋa aŋa, tɔ mlaate le dɔni abla kɔtsinɔ si Kakaa Aya ɔlɛ ní mɛ mɛ̀ lɛ malɛ ní Kakaa Aya mɛ ɛ.” 39 Dzɛ ɛ, bɛpɛ si beevu Yesu, pɔ̀ edo ní ba awla a. 40 Lɛ Yesu edzi atsa Yordan Onipe lo o, xe atrɛ niklɔ gi Yohanes azaakpɛ kuni yo aki banima kutɔpu yɔ ɛ, lɛ eze ní niklɔ ɛ. 41 Banɔ glegle bɛba yɛ klɔ. lɛ bɛpani si, “Yohanes ɔ́bitɛ linugutseboe tɔtɔ, pɔ̀ liboe kakaa gi apani ní onyime liɛ ya su i, lilɛ lɛ mɛ.” 42 Lɛ banɔ glegle níklɔ, bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa ɛ.

Yohanes 11

1 Onyime ɔtɔ gi bizɛxwa si Lazaro, gi adɔ Betania ɛ, ádɔ kunya. Betania eze ɔma lɔ klɔ mɛ gi Maria ni yenemidzɛ Marta beze e. 2 Maria liɛ, yɛ onu ɔniliɛ klɔ gi enye kumu flafla abali ní Ɔkaɛ yɛ kuklikpɔ ɔ xe etsoli ko nì yɛ siya sɛ ɛ; yeneminyime onu Lazaro gi azeetse e. 3 Lɛ loso e benemidzɛ ba bɛtsisi Yesu ole si, “Ɔkaɛ, wɔʋiɛ gi wɔlɔ́ ɛ eetse.” 4 Agi Yesu enu liboe le e, apani si, “Kunya liɔ gi Lazaro ɛɛnya ɛ, aní kutsenya a, pɔ̀ liba lɛ mɛ tɔ Aya yɛ kigaglaɛ kiaŋwi lɛ gani Aya aʋa ɛ, Aya Yebi ye aazɛ kukpɔ̀kpɔ̀ ɔ.” 5 Yesu alɔ Marta ní yenemidzɛ ani ba oneminyimee Lazaro. 6 Pɔ̀ fɛ ɛ, gi ole lo ɛna yɛ si Lazaro eetse e, eze ní klɔ gi eze ewe taʋa apɔnɔ ɔ. 7 Lɛ kede e, asi yɛ badɔkpasi ba si, “Mlaki tɔ kudzi trɛ ní Yudea.” 8 Badɔkpasi ba bebu le onu si, “Ɔdɔbasɛ yɛ, Lipoe kpekpemi itɔ ko lɛ ya gi Yudanɛ ma bɛpɛ si bɛɛsa wɔ akla a; pɔ̀ lɛ wɔɛtrɔ si wudzitrɛ niklɔ na a?” 9 Yesu apani si, “Inyɔ sasa liɔfɔ ni tiʋa ili ní liwe tile me putɔ aníte na a? Loso e, ɔniliɛ gi izɛɛga kemize e, ɔ́tramlima, lɛ ese linu si ɛɛmɔ kelea lia mɛ kuklekleo.” 10 Pɔ̀ xe ɛɛga elesi me e, izɛɛmlima lɛ ese linu si ɔʋí mɔ kuklekle e. 11 Gi Yesu apani eboa la ya ɛ, apɔnɔ si, “Blɔ ɔʋia ɛ Lazaro ɛɛdɔ sra, pɔ̀ mɛɛtrɛ tɔ mizeenyime ye e.” 12 Yɛ badɔkpasi ba bebu le onu si, “Ɔkaɛ xegi sra ɛɛdɔ ɛ, kɔlɔ aayɔ ɔ.” 13 Nya Yesu kɔ azaapani si kitse Lazaro etse, pɔ̀ yɛ badɔkpasi ba kɔ begyodi si sra ko azaadɔ ɔ. 14 Lɛ Yesu adra lɛ mɛ asi ba si, “Lazaro etse e, 15 pɔ̀ kɔkpɛ mlɔ loso e, lize mɛ ole si, méze ni klɔ xe etse e, tɔ mlaazi ŋa. Mlaki tɔ kutrɛ ní yɛ klɔ.” 16 Lɛ Toma gi bizɛxwa si tiaʋa ba obi ye e, asi yɛ ɔha lɔ badɔkpasi ba si, “Mlaki tɔ blɔ kyɛ kutrɛ nì Ɔdɔbasɛ yɛ tɔ blɔ pɔ́ kwiatse ni ye!” 17 Agi Yesu azeeku i, amɔ si Lazaro eze ni ɔdrɔ lɔ mɛ ewe tene koko. 18 Betania ɔlɛ ŋwisi itiplɛkɔ tita kinɛ ɛ dɔnɔ ní Yerusalem, 19 lɛ Yudanɛ glegle bɛba Marta ni Maria klɔ si bɛɛyɔ ba ina ní ba oneminyimee kutseo su u. 20 Agi Marta enu si Yesu atrába ɛ, edo azɛɛtsani yɛ pɔ̀ Maria awɔ kepea mɛ ɛ. 21 Marta asi Yesu si, “Ɔkaɛ, atɛsi woze ní ya ɛ, nya monemi ye ótse e! 22 Pɔ̀ mete si ablate fɛ ɛ, Aya aaki wɔ kidɔ kakaa gi woʋi ye e.” 23 Yesu asi yɛ si, “Wɔ oneminyimee aadzi ligbã́.” 24 Marta ebu le onu si, “Mete si aadzi ligbã́ ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa.” 25 Yesu asi yɛ si, “Mɛ mizɛɛyɔ ni banɔ ɛdɔni bekpo ʋa mɛ xe mizɛɛki ba ligbã́ a. Ɔnɔ kakaa gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, xe etse fɛ ɛ, aaze ligbã́; 26 lɛ ɔnɔ kakaa gi ɔlɛ ligbã́ a, xe azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, ɔ́tratse liwewe e. Wɔzɛ lɛ ya aʋa aŋa na a?” 27 Ebu le onu si, “Ee, Ɔkaɛ! Mazi lɛ aʋa aŋa si wɔ wonu Kristo ye, Aya Yebi ye gi aaba kelea mɛ ɛ.” 28 Agi Marta apani nite pɔ́ ɛ, edzi atrɛ lɛ azeebu yenemie Maria kuka le asi yɛ si, “Ɔdɔbasɛ yɛ aba lɛ eeʋi wɔ litukpo o.” 29 Gi Maria enu liboe le e, ayɔ lɛ akɔsi azɛɛtsani yɛ ɛ. 30 Yesu oʋíku kamamia mɛ ɛ, pɔ̀ edzi alɛɛ niklɔ gi Marta atsani yɛ ɛ. 31 Yudanɛ ama gi beze ní kepea mɛ ɛ, xe bɛzɛyɔ Maria ɔna nɔ ɛ, bekuni yɛ kude gi bɛmɔ si ayɔ zia a, xe akɔsi edo e. Begyo edi si ɛɛtrɛ ní ɔdrɔ lɔ su si yizebemi. 32 Gi Maria azeeku niklɔ gi Yesu ɔlɛ ɛ, xe amɔ yɛ ko e, adɔ yɛ ikli lɛ onu lɛ apani si, “Ɔkaɛ, atɛsi woze niya ɛ, nya moneminyimee ótse e!” 33 Gi Yesu amɔ yɛ gi eebemi i, xe amɔ kiliɛ gi banima ní yɛ su fɛ bezeebemi i; limi yɛ aʋa lɛ atani i. 34 Lɛ eʋi si, “Nifɔ mlevive ye e?” Bebu le onu si, “Ɔkaɛ ga ba tɔ ga di.” 35 Lɛ kube kwiwɔli ní Yesu aŋu mɛ ɛ. 36 Lɛ Yudanɛ ma bɛsi ba ahanuglɔ ba si, “Mledi kiliɛ gi alɔ yɛ ɛ!” 37 Pɔ̀ ba mɛ batɔ beʋi ba hanuglɔ ba si, “Aki si kaŋupoa kɛ mɔ, aníte e? Kitani ɔ́tratani kuki si onyime liɛ ɔ́tratse na a?” 38 Limi Yesu aʋa lɛ atani kuʋla dzɛ ɛ, lɛ atrɛ ni ɔdrɔ lɔ su i. Ɔdrɔ lɔ onu kuke gi bebu ikpɛ ní liklakpɔ mɛ ɛ, xe bɛkɔ likla ʋidi itɔ ɛda ní lɔ onu i. 39 Yesu apani si, “Mlemli likla nɛ azanɔ!” Marta, gi onu okpo ye yenemidzɛ, ebu le onu si, “Ɔkaɛ, ɔfũ nyaninyani ɔtɔ aaze. Bevive ye ewe tene la ya a!” 40 Lɛ Yesu asi yɛ si, “Mási wɔ si wɔamɔ Aya yɛ kigaglaɛ xegi wɔzi ŋa na a?” 41 Bemli likla nɛ ɛzanɔ. Lɛ Yesu edi lifunu ne lɛ apani si, “Kakaa Aya, medo wɔ ɖase si wuzɛɛta mɛ kutu xe maxwa wɔ ɛ. 42 Mete si wuzeenu mɛ eboe la, pɔ̀ mapani nite kɔkpɛ banama gi bali ní ya loso o, tɔ biazɛ lɛ aʋa ŋa si wɔ́ wɔkpɛ mɛ.” 43 Gi axwa Aya pɔ́ ɛ, axwa nì ole gagla si, “Lazaro do ba!” 44 Okpo ye edo aba, bɛxla yɛ iwla lɛ ni ikli lɛ ni yɛ aŋu na mɛ ni basa ba gi bɛkɔ evive ye e. Yesu asi ba si, “Mleble ye tɔ ɔsɛ.” 45 Yudanɛ glegle gi bɛba si bedi Maria a, xe bɛmɔ kidiliɛ gi Yesu abitɛ ɛ, bɛzi yɛ aʋa ɛɛŋa. 46 Pɔ̀ batɔ bedzitrɛ ní Farisianɛ ma klɔ lɛ bɛsi ba kidiliɛ gi Yesu abitɛ ɛ. 47 Lɛ Farisianɛ ma ni kusumu yo baka ʋidi ba bɛtsa nì Yudanɛ ma baka ba lihakpɔ lɛ, lɛ bɛpani si, “Ege kwibitɛ ɛ? Mledi enugutseboe ala gi onyime liɛ ɛɛbitɛ ɛ! 48 Xe kwiki yɛ kudeo onu si ɔtrɛ lɛ aʋa te e, ɔnɔ kakaa aazi yɛ aʋa ŋa, lɛ Roma banɛ baka ba biayɔ ní blɔ su u, lɛ biayaʋi blɔ Lisɔligba lɛ kɔ bɛzi blɔ kesea ɛ!” 49 Ba mɛ tole gi yɛ linyi si Kayafa a, gi eze Kusumu yo Ɔka ʋidi ye ni ligɔɛ lɛ klɔ mɛ ɛ, apani si, “Mléte liboe lɛ gi liiba koŋ u! 50 Futɔ mléte si lipɛ sanɔ si mlaki tɔ ɔnɔ tole otse ní banima petee litukpo, si tɔ kesea petee kakyrɔ na a?” 51 Sugba ɛ, ɔ́pani liboe lɛ ya ní yɛ ɔtutɔ yɛ isu wla mɛ ɛ; pɔ̀ gi eze Kusumu yo Ɔka ʋidi ye ni ligɔɛ lɛ klɔ mɛ ɛ, azeedo liboe aplɛ si Yesu atrátse ní Yuda kesea petee litukpo. 52 Lɛ aní kí ba tete e, pɔ̀ tɔ ɔkpɛ Aya yɛ banama petee gi behle eku kelea mɛ likpɔ ɔ. 53 Dɔni liwe lɛ klɔ aʋa kɔtsinɔ ɛ, Yudanɛ baka ba bɛ́nya nɛ lɛ bɛzɛpɛ́ kudeo liɔ onu gi biaga a, xe biaye Yesu i. 54 Lɛ loso Yesu ɔ́zeedo ní Yudanɛ ma kusi tɔ ɔ, pɔ̀ asɛ lɛ atrɛ níklɔ gi eti ipɔni ɔyaya kɔ ní Efrayim kamamia mɛ ɛ, niklɔ eze ni yɛ badɔkpasi ba. 55 Lipoe le lina pɔ́ ki Kutselidɔzawe le kuŋaŋaa, lɛ banɔ glegle bɛdɔ ní ba izeklɔ lɛ bemu itrɛ ní Yerusalem tɔ bezeexo kusuplo ligoʋi le kpɛ ɔtɔ ɛki liwe le e. 56 Bɛzɛɛpɛ́ Yesu, lɛ gi bɛkpɛ likpɔ ní Lisɔligba lɛ mɛ ɛ, beʋi ba ahanuglɔ ba si, “Kitɛ wogyodi i? Atrába liwe le me, futɔ ɔ́traba na a?” 57 Pɔ̀ Kusumu yo baka ba ni Farisianɛ ma bɛki ɔsã ɛplɛ si, xe ɔnutɔ ete niklɔ gi Yesu ɔlɛ ɛ, lilɛ si ɔga ki kutète, tɔ biavu ye.

Yohanes 12

1 Agi bigɔ ewe teglo tɔ baŋa Kutseolidɔzawe le e, Yesu atrɛ ní Betania, Lazaro, onyime liɛ gi Yesu ayɔnɔ adɔ ni bekpo ʋa mɛ ɛ, yɛ ɔma nɔ mɛ. 2 Bɛtɔ bilagɔdɔ ɛki yɛ níklɔ, Marta esumu ní ɔkplɔ nɔ su; Lazaro fɛ eze ní banama gi beze ɔkplɔ nɔ su ni Yesu kusi i. 3 Lɛ Maria akɔ nad kumu flafla gi kwizi kedzi i, tukpa likpe akɔ abali ní Yesu kuklikpɔɔ xe akɔ yɛ siya sɛ etsoli i. Kumu yɔ ɔfũ nɔ ɛzi kepea petee me. 4 Yesu yɛ badɔkpasi ba mɛ tole, Yuda Iskariot, ɔniliɛ gi yɛ atrábu ye kɔ ɛ, apani si, 5 “Ege loso xe báda kumu liɔ ya gi kwiazi kibɔ pititi alafa tiata a, xe biakɔ kɛ ɔki bazianete ba na a?” 6 Apani nite, aní si akɔ lɛ mɛ aki bazianete ba pɔ̀ lɛ ese linu si onu oze. Yɛ klɔ kibɔɛ kepimia kalɛ lɛ izɛɛkpɛ awla kɛ mɛ ɛ. 7 Pɔ̀ Yesu apani si, “Mla yurɔ yɛ! kidiliɛ gi abitɛ ɛ, abitɛ kɛ aki mɛ livive we le. 8 Bazianete ba kɔ bali ní mlɔ su lipoe kakaa, pɔ̀ mátraze mlɔ su i tsinɔ ɔ.” 9 Gi Yudanɛ glegle benu si Yesu ɔlɛ ní Betania ɛ, bɛtrɛ níklɔ aní Yesu tete loso pɔ̀ tɔ bɛɛmɔ Lazaro gi Yesu ayɔnɔ dɔni bekpo ʋa mɛ ɛ. 10 Lɛ Kusumu yo baka ʋidi ba bɛbitɛ batrɔtrɔ tɔ beye Lazaro fɛ ɛ, 11 lɛ ese linu si, kɔkpɛ yɛ loso o, Yudanɛ glegle beekyi kede kpɛ ba xe bɛɛzi Yesu aʋa ɛɛŋa a. 12 Keletitia mɛ ɛ, linɔkpi ʋidi itɔ gi liba Kutseolidɔzawe le me e, linu si Yesu ɔlɛ kudeo me gi atrába Yerusalem. 13 Lɛ bɛkɔ siwlawla sɛ ɛ, xe bɛzɛtsani yɛ nì ozi si, “Hosana! Aya ɔkrira ɔniliɛ gi atrába ní Ɔkaɛ linyi ne me e! Aya ɔkrira Israel Okusi ye!” 14 Yesu amɔ tedzi obi lɛ emu atrɔ yɛ aʋa ŋwisi kiliɛ gi kuŋwlimi dradra kwipani kinɛ ɛ si, 15 “Mlakíse lifu u, mlɔ Zion bebi ʋa a! Mledi ke! mlɔ okusi ye atrába, ɔtini ní tedzi obi ye aʋa a.” 16 Yɛ badɔkpasi ba bénu le ese ní lipoe lɛ klɔ mɛ ɛ; pɔ̀ gi bɛyɔni Yesu ní yɛ kuklekleo me e, bɛplɛ aŋu si kuŋwlimi dradraa kwipani nite ní yɛ su lɛ eboa la ya bɛbitɛ ɛyurɔ yɛ ɛ. 17 Banama gi beze ní Yesu su u, xe axwa Lazaro edono ní ɔdrɔ lɔ mɛ ɛ, xe ayɔni yɛ adɔ ni bekpo ʋa mɛ ɛ, bɛzeehle liboe lɛ klɔ gi liba lɛ mɛ ɛ. 18 Lɛ loso linɔkpi le lizɛɛtsani yɛ, lɛ ese linu si benu si abitɛ linugutseboe lɛ ya. 19 Lɛ Farisianɛ ma bɛpani ki ba ahanuglɔ ba si, “Mlɛ mɔ, kuʋíbu kakli koŋu! Mledi, kelea petee kalɛ ni yɛ kude!” 20 Hela banɛ batɔ beze ní banama gi bɛtrɛ ní Yerusalem si beezesumu Aya ní liwe le me kusi i. 21 Bɛtrɛ ní Filipo gi ádɔ Betsaida ní Galilea ɛ, klɔ lɛ bɛpani si, “Ɔka, kwipɛ si kumɔ Yesu.” 22 Filipo kyɛ azɛɛsi Andrea lɛ batiaʋa bɛzɛsi Yesu i. 23 Yesu ebu le onu aki ba si, “Lipoe le lina gi Ɔnɔɛ Yebi ye aazi kuklekle ʋidi i. 24 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ si; limlɔbi tile e, nite ko liaze xe béglu le e, xe lítse e. Pɔ̀ xe litsé e, lɛ kɔ liayo ebi ní kisrɛsrɛ mɛ. 25 Ɔniliɛ gi adimɛ ni yɛ ligbã nɛ ɛ, aalila lɛ; ɔniliɛ gi ɔ́dimɛ ni yɛ ligbã nɛ ni kelea lia mɛ ɛ, abla lɛ ɔki ligbã́ moblo le. 26 Ɔnɔ kakaa gi apɛ si yiwa mɛ lixwɛ nɛ ɛ, lilɛ si okuni mɛ kude tɔ mɛ ɔnɔsumu ye aaze ni mɛ su níklɔ gi malɛ ɛ. Lɛ Mɔka Aya aakpɛ kubùbù ní ɔnɔ kakaa gi aawa mɛ axwɛ na su. 27 “Yesu apani si, “Abla ɛ, mɛ ɔna nɔ ɛxixa lɛ liboe woli pani i? Mipani si, ‘Kaka Aya kitɔ ɔnyɔsasaa lɔ ya ɔdɔ mɛ ɔza na a?’ Pɔ̀ lɛ loso maba atɔ miga ɔnyɔsasa lɔ ya kini mɔmɔɛ mɛ.” 28 Kaka Aya, Kpɛ kukɔ́kɔ́ ní wɔ linyi ne su! Lɛ ole ɔtɔ eyi idɔni lifunu ne si, “Makpɛ kukɔ́kɔ́ ní lɛ su, lɛ maakpɛ kukɔ́kɔ́ lɛ su dzɛ ɛ.” 29 Linɔkpii lɛ gi lize níklɔ ɛ, linu ole lo, lɛ batɔ bɛpani si dzeni eegu u, batɔ fɛ si Aya ɔxwɛdzɛ yɛ egu kunugu aki yɛ ɛ! 30 Pɔ̀ Yesu asi linɔkpi le si, “Aní mɛ loso ole lo egu kunugu yo, pɔ̀ mlɔ loso o. 31 Abla kɔ ɛ, lipoe le lina gi Aya axwa litsi ni kelea mɛ banima a, lɛ aabu ba lipɔ ɔ; able lipoe le lina gi Aya aatí kelea lia ka ɔʋaŋa ɛ. 32 Xegi bemuni me ní lifune e, maahe ɔnɔ kakaa pɔni isu ya.” 33 Gi apani nite e, abasi kutse uliɔ elu gi atrátsé e. 34 Linɔkpi le libu le onu si, “Blɔ Ɔsã nɔ ɛsi blɔ si, Kristo ye aaze ligbã́ moblo. Kitɛ wɔasi blɔ si, ‘lilɛ si bemuni Ɔnɔɛ Yebi ye e’? ‘Nyaŋwɛ onu Ɔnɔɛ Yebi liɛ ya a’?” 35 Yesu ebu le onu si, “Kuklekleo kwiaze ní mlɔ kusi kɔna ni lipoe kpekpemi itɔ. Mlatrɛ ní mlɔ kudeo aʋa gi kuklekleo kulɛ ɛ, tɔ kele kakíblo ni mlo o. Ɔnɔ gi ɛɛga litumu ne me e, óʋite niklɔ gi ɛɛtrɛ ɛ. 36 Mlazi kuklekleo aʋa aŋa, ni lipoe lɛ mɛ gi mlɛmɔ kɔ ɛ, tɔ mlaaze kuklekle me banɔ.” Gi Yesu apani nite pɔ ɛ, asɛ lɛ azeekpo isu ya ní ba su i. 37 Lilɛ lɛ mɛ si Yesu anya abitɛ enugutseboe la ní ba aŋu mɛ, pɔ̀ bázɛ yɛ aʋa aŋa a, 38 tɔ liboe le gi Aya yɛ oboedoplɛɛ Yesaya apani aplɛ liba lɛ mɛ si, “Ɔkaɛ, nyaŋwɛ azɛ wɔ liboe le gi kwipani aʋa aŋa a? Nyaŋwɛ Ɔkaɛ ebu yɛ kigaglaɛ abasɛ ɛ?” 39 Lɛ loso bátani kuzi ŋa a, lɛ ese linu si Yesaya apani ní ɔkutɔ kyɛ si, 40 “Aya eni ba bimbi ʋe lɛ aki si ba begyodi ba mɛ bá dra, tɔ ba bimbi ʋe biki mɔ lɛ bátranu eboe ese ni ba begyodi ʋa kyɛ ɛ, lɛ batrá kyi ba mɔkɔ ɔ xe maayɔni ba a.” 41 Yesaya apani te lɛ ese linu si amɔ Yesu yɛ kuklekleo lɛ apani ní yɛ su i. 42 Pɔ kyɛ ɛ, Yudanɛ baka glegle bɛzi Yesu aʋa ɛɛŋa; pɔ̀ kɔkpɛ Farisianɛ ma loso e, bápani lɛ su ní banɔ kusi i, ni lifu si biabu bá ya ní Yudanɛ ma itsa klɔ. 43 Lɛ ese linu si bɛdimɛ ni kukpɔ̀kpɔ̀ dɔni banima kɔ sani dɔni Aya kɔ ɔ. 44 Yesu apani ni ole gagla si, “Ɔniliɛ gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, aní mɛ tete aʋa azɛ aŋa a, pɔ̀ azɛ ɔniliɛ gi yɛ akpɛ mɛ kyɛ aʋa aŋa a. 45 Ɔniliɛ gi amɔ mɛ ɛ, amɔ ɔniliɛ gi akpɛ mɛ kyɛ ɛ. 46 Maba kelea mɛ ŋwisi kani kinɛ ɛ, tɔ ɔnɔ kakaa gi azɛ mɛ aʋa ŋa ɛ, ɔki wɔ litumu ne me e. 47 “Xe ɔnutɔ enu mɛ eboe la pɔ̀ ɔ́bitɛ ní la aʋa ɛ, Mátraxwa litsi ni yɛ ɛ, Mába kelea mɛ si míbu banima lipɔ ɔ, pɔ̀ tɔ míbu ba a. 48 Ɔniliɛ gi egbe me xe ɔ́zɛ mɛ liboe le e, ɔnutɔ ɔlɛ gi axwa litsi ni yɛ ɛ. Eboa la gi mapani i, la ɛtrabu yɛ lipɔ ní liwe gɔgɔ lɛ aʋa! 49 Lilɛ lɛ mɛ, lɛ ese linu si mápani eboe la ní mɛ kigagla mɛ ɛ, pɔ̀ Kaka gi yɛ akpɛ mɛ ɛ, yɛ aki mɛ eboa la gi maapani i, ni kiliɛ gi maado la a. 50 Lɛ mete si yɛ ɔsã nɔ izɛɛmani ligbã́ moblo le e. Liboe lɛ gi mapani i, lɛ linu lɛ klɔ gi Kakaa Aya asi mɛ si mipani i.”

Yohanes 13

1 Gi ligɔ liwe tile tɔ baŋa Kutseolidɔzawe le e. Yesu ete si lipoe le lina ki yɛ si yisɛ̀ ní kelea mɛ tɔ yidzì itrɛ ní Kaka Aya kɔ. Alɔ banama gi bali kelea mɛ ɛ, gi benu yɛ banɛ ɛ, kɔtsini yɛ kutseo me ke, lɛ ebu yɛ kulɔlɔɔ petee abasi ba a. 2 Yesu ni yɛ badɔkpasi ba bɛzɛŋa bilagɔdɔ mɛ. Lɛ ozimizi ye akpɛ kugyodi ní Yuda gi onu Simon Iskariot yebinyime yɛ litukpo le me kókò si ɔkpɛ Yesu awla a. 3 Yesu etè si Kakaa Aya akɔ kidɔ kaka akpɛ ní yɛ kigaglaɛ ese; etè si yɛ adɔ Aya kɔ lɛ yedzitrɛ ní Aya kɔ ɔ. 4 Nite si ayɔ ní ɔdɔŋakplɔ nɔ su, ebu yɛ awu la aʋa liwu le, lɛ akɔ kavlɔa sama yɛ kasaa ɛ. 5 Lɛ enye kuni akpɛ ni kezi katɔ mɛ ɛ, xe ekpese yɛ badɔkpasi ba kuklikpɔɔ kuplo e, lɛ etsoli ko ni kavlɔa gi asama ní kasaa ɛ. 6 Gi lina Simon Petro aʋa ɛ, eʋi Yesu si, “Ɔkaɛ, kiplo wɔ si wúplo mɛ kuklikpɔ na a?” 7 Yesu ebu le onu si, “Wɔtranu kidiliɛ gi mɛɛbitɛ ese abla a, pɔ̀ wɔanu lɛ ese ní lɛ kede e.” 8 Petro apani si, “Mátradimɛ liwewe si wɔaplo mɛ kuklikpɔ ɔ!” Lɛ Yesu ebu le onu si, “Xe wɔ́ki méplo wɔ kuklikpɔ ɛ, wɔtraze mɛ ɔdɔkpasi tɔ ɔ.” 9 Simon Petro ebu le onu si, “Ɔkaɛ, wukíplo mɛ kuklikpɔɔ tètè e, boŋu i, plo mɛ kuwlakpɔɔ ni litukpo le fɛ!” 10 Yesu asi yɛ si, “Ɔnɔ kaka gi ewlo koko e, yɛ isu ya idra lɛ ɔ́ziã si owlo tɔ ɔ, pɔ̀ kɔ kuklikpɔ ko aaplo o. Mlɔ pɔ́ mlɔ isu ya idra ɔnɔ tole ko ɔ́dra a.” 11 Yesu kɔ ete ɔniliɛ gi yɛ atrákpɛ yɛ awla ɛ; lɛ loso apani si, “Mlɔ pɔ́, mlɔ isu ya idra a ɔnɔ tole ko ɔ́dra a.” 12 Agi Yesu eplo ba kuklikpɔɔ pɔ́ ɛ, edzini yɛ liwu le aʋa liwu le akpɛ lɛ edzi atrɛ ní yɛ ozeklɔ ní ɔkplɔ nɔ su i. Lɛ Yesu eʋi ba si, “Dani mlenu kidiliɛ gi mabitɛ aki mlɔ ese e?” 13 “Mlɛzɛxwa mɛ si, ‘Ɔdɔbasɛ’ ni ‘Ɔkaɛ’, nite ɖii lilɛ si mlabitɛ, lɛ ese linu si niteme ɔnɔ menu u. 14 Xe Mɛ mlɔ Ɔkaɛ ni Ɔdɔbasɛ yɛ, meplo mlɔ kuklikpɔ ɛ, lilɛ si mlɔ fɛ, mleplo mlɔ ahanuglɔ ba kuklikpɔɔ. 15 Maplɛ liŋwitsɛ aki mlɔ, tɔ mlɔ kyɛ mlabitɛ nite ɖii gi mabitɛ aki mlɔ ɛ. 16 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: ɔnɔdzidzi ɔ́tɔtɔ óʋikeme sani yɛ ɔkaɛ ɛ, lɛ ɔxwɛdzɛ ɔ́tɔtɔ fɛ ɛ, óʋikeme sani ɔniliɛ gi akpɛ yɛ ɛ. 17 Abla gi mlete anukwarɛ liɛ ya ɛ, biakrira mlɔ xe mlɛkpɛ lɛ ni axwɛwawa mɛ ɛ. 18 “Aní mlɔ petee mɛɛsɛ ɛ; Mete banɔaklɔ gi makya ɛ. Pɔ̀ lilɛ si kuŋwlimi yɔ kuba kɔ mɛ gi kwipani si i, ‘Ɔniliɛ gi ɛɛkpɛ awla kezi me ni mɛ ɛ, ayɔ kedu ní mɛ su.’ 19 “Mɛɛsi mlɔ abla xe ableke liaba lɛ mɛ ɛ, tɔ xe liba lɛ mɛ ɛ, mlaazi ŋa si ‘Mɛ menu Ɔniliɛ gi ɔlɛ dɔni kelea okpese klɔ ɔ.’ 20 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ, ɔniliɛ gi azɛ ɔnɔ kakaa a gi makpɛ ɛ, azɛ mɛ fɛ; lɛ ɔniliɛ gi azɛ mɛ ɛ, azɛ ɔniliɛ gi yɛ akpɛ mɛ ɛ.” 21 Gi Yesu apani eboa la ya pɔ́ ɛ, axixa ní yɛ ɔna nɔ mɛ lɛ apani si, “Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ; mlɔ mɛ tole atrákpɛ mɛ awla a.” 22 Lɛ badɔkpasi ba bedi ba ahanuglɔ ba aŋu na mɛ ni kupisa ní ɔniliɛ gi ɛɛsɛ su u. 23 Badɔkpasi ba mɛ tole, iliɛ klɔ gi Yesu alɔ ɛ, eze ní yɛ su. 24 Simon Petro abasi yɛ awla lɛ edo yɛ ɔdali si, “Ʋi ye ɔniliɛ su gi ɛɛpani i.” 25 Lɛ ɔdɔkpasi liɛ klɔ ɛ eti apɔni Yesu lɛ eʋi si, “Ɔkaɛ, nyaŋwɛ onu ɔniliɛ klɔ ɔ?” 26 Yesu ebu le onu si, “Ɔniliɛ gi maakɔ lìklã ɛ lɛ ya tu ní oni no me xe maakɔ lɛ kɔ ɛ; yɛ onu ɔniliɛ klɔ.” Lɛ aya lìklã nɛ, xe etu le ní oni no me, lɛ akɔ lɛ aki Yuda Iskariot, Simon yebinyime e. 27 Gi Yuda azɛ lìklã nɛ ko e, lɛ Satana eku ní yɛ mɛ ɛ. Yesu asi yɛ si, “Kɔsi tɔ bitɛ kidiliɛ gi wɔpɛ si wubitɛ ɛ!” 28 Pɔ̀ banama gi beze ní ɔdɔŋakplɔ nɔ su i, bénu kidiliɛ loso gi Yesu apani aki yɛ nite ese e. 29 Agi Yuda klɔ kibɔɛ kize e, badɔkpasi batɔ bɛkɔ lɛ si kisí Yesu asi yɛ si ɔzeedzi kudɔkpa liɔ gi biazia ki Liweŋaŋa nɛ ɛ, loo tɔ ɔzɛɛki bepiplinete ba kiditɔ. 30 Lɛ gi Yuda azɛ lìklã nɛ ko e, edo kyɔŋ. Lize elesi. 31 Gi Yuda edo e, Yesu apani si, “Abla ɛ Ɔnɔɛ Yebi ye yɛ Kukɔkɔɔ kwiaŋwi, abla ɛ Aya yɛ kukɔkɔɔ kwiaŋwi gani Obi ye me. 32 Lɛ xe Aya yɛ kukɔkɔɔ kwiŋwi gani Obi ye me e, kɔlɔ Aya aabu Ɔnɔɛ Yebi ye kukɔkɔɔ basɛ gani yɛ ɔtutɔ mɛ, lɛ aabitɛ lɛ kyɔŋ ɔ. 33 Mɛ bebi ba, mátraze ní mlɔ su lipoe gblamadza tɔ ɔ. Mlɛtrapɛ́ mɛ; pɔ̀ liboe lɛ klɔ gi masi Yudanɛ baka ba ɛ, lɛ mɛɛsi mlɔ abla si, ‘Mlátratani niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ, kutrɛ.’ 34 “Lɛ abla ɛ, mɛɛki mlɔ ɔsã vuvu: mlalɔ mlɔ ahanuglɔ ba. Ŋwisi kiliɛ gi malɔ mlɔ kinɛ ɛ, nite lilɛ si mlalɔ mlɔ ahanuglɔ ba. 35 Xe gi mlɛlɔ mlɔ ahanuglɔ ba ɛ, kɔlɔ ɔnɔ kakaa aatè si mɛ badɔkpasi mlenu.” 36 Lɛ Simon Petro eʋi Yesu si, “Nifɔ wɔɛtrɛ, Ɔkaɛ ɛ?” Yesu ebu le onu si, “Niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ, mlátratani mɛ kude kukuno abla pɔ̀ mlakuni mɛ kude lɛ kede e.” 37 Petro eʋi si, “Ɔkaɛ, ege lɛ loso mátratani wɔ kude kukuno abla a?” “Malɛ kublabla mɛ si maatse ní wɔ litukpo!” 38 Lɛ Yesu ebu le onu si, “Wɔnya li ní kublabla mɛ si wɔatse ní mɛ litukpo o? Mɛɛsi wɔ anukwarɛɛ si xe ableke ologlo lo aamè e, wɔanada tata si wote me.

Yohanes 14

1 Yesu asi yɛ badɔkpasi ba si, “Mlamɔ ɔna lɛ mlakípisa a, mlazi Aya aʋa aŋa, lɛ mlazi mɛ fɛ aʋa aŋa. 2 Bagbáke ʋa besrɛ ní Mɔka kepea mɛ, lɛ mɛɛtrɛ tɔ mizɛɛlulɔ ozekɔ ɛki mlɔ. Mátrado le ɛsi mlɔ ɔ, xe gi líma lɛ mɛ ɛ. 3 Lɛ xe malulɔ oze klɔ aki mlɔ pɔ́ ɛ, maadziba ɛgbani mlɔ tsinɔ ní mɛ isu ya su, tɔ mlɔ fɛ mlaaze niklɔ gi malɛ ɛ. 4 Mlete kudeo liɔ gi kwitrɛ ní niklɔ gi mɛɛtrɛ ɛ.” 5 Toma asi Yesu si, “Ɔkaɛ, kúte niklɔ gi wɔɛtrɛ ɛ; lɛ kitɛ kwiate kudeo gi kwitrɛ ní klɔ na a?” 6 Yesu ebu le onu si, “Mɛ menu kudeo, anukwarɛɛ, ani ligbã́ nɛ: ɔnɔnɔ ɔʋítrɛ ní Kaka Aya kɔ ɔ, xe ɔ́ga mɛ aʋa a. 7 Lɛ asi ba si, Abla gi mlete me e, mlate Mɔka fɛ, lɛ dɔni abla kɔtsinɔ ɛ mlete ye lɛ mlɛ mɔ yɛ.” 8 Filipo asi Yesu si, “Ɔkaɛ liboe lɛ gi liziã blɔ ko linu si basɛ blɔ Kakaa” 9 Yesu ebu le onu si, “Lipoe gblamadzaɛtɔ lɛ ya gi malɛ ní mlɔ kusi i; lɛ mléte me a Filipo o? Ɔniliɛ gi amɔ mɛ ɛ, amɔ Kakaa Aya. Ege lɛ loso, wɔɛpani si, ‘Basɛ blɔ Kakaa Aya a’? 10 Kɔ wɔ́ziŋa si malɛ ní Kakaa Aya mɛ ɛ, xe Kakaa kyɛ ɔlɛ ní mɛ mɛ̀ na a? Yesu asi yɛ badɔkpasi ba si, Eboa la gi mapani aki mlɔ ɛ ádɔ mɔ kɔ ɔ.” Kakaa, gi yɛ ɔlɛ ní mɛ mɛ̀ ɛ, yɛ ɛɛwa yɛ ɔtutɔ yɛ axwɛ na. 11 Zi mɛ aʋa ŋa xe mapani si malɛ ní Kakaa mɛ ɛ, lɛ Kakaa fɛ ɔlɛ ní mɛ mɛ̀ ɛ, xe líma te fɛ ɛ, zi lɛ aʋa ŋa kɔkpɛ axwɛ ana gi mɛɛwa loso o. 12 Mɛɛsi mlɔ ní anukwarɛɛ mɛ si; ɔniliɛ gi azɛ mɛ aʋa aŋa ɛ, aabitɛ kidiliɛ gi mabitɛ ɛ, Ee, aabitɛ glegle sanɔ, lɛ ese linu si mɛɛtrɛ ní Kaka Aya klɔ. 13 Lɛ maabitɛ kidɔ kakaa gi mlaʋi ní mɛ linyi ne me e, tɔ Obi ye aakpɛ kukɔkɔ ní Kaka Aya su. 14 Xe mleʋi me kidɔ kakaa ni mɛ linyi ne me e, Maabitɛ kɛ. 15 Xe mlɛlɔ mɛ ɛ, mlaabitɛ ni mɛ isã nɛ aʋa. 16 Lɛ maaʋi Kaka, lɛ aaki mlɔ Ɔpɔnɔpɔnɔ dzedze e, gi aaze ní mlɔ su kɔtsinɔ kanɔmɛ anɔmɛ ɛ. 17 Yɛ onu Ɔfuɛfuɛ nɔ gi izeebu anukwarɛɛ basɛ ní Aya su u. Kelea mɛ katrátani yɛ kuzɛ ɛ, lɛ ese linu si katrátani yɛ kumɔ loo yɛ kute e. Pɔ̀ mlete ye, lɛ ese linu si ɔlɛ nì mlɔ lɛ ɔkpasi ní mlɔ mɛ ɛ. 18 Xegi masɛ ɛ, mátrayurɔ mlɔ ɖekyavi i; Maadziba mlɔ klɔ. 19 Ligɔ taʋɛ kelea mɛ kátramɔ mɛ tɔ ɔ, pɔ̀ mlɔ kɔ mlamɔ mɛ; lɛ xegi medzi ligbã́ ɛ, mlɔ fɛ mlaaze ligbã́. 20 Xe liwe lɛ klɔ lina ɛ, mlaate si malɛ ligbã́ ní Mɔka mɛ, lɛ mlalɛ ligbã́ ní mɛ mɛ̀ ɛ, kiliɛ ɖii gi malɛ ligbã́ ní mlɔ mɛ ɛ. 21 “Banama gi bɛzi mɛ isã nɛ ɛ, xe bɛbitɛ ní lɛ aʋa ɛ, ba benu banama gi bɛlɔ mɛ ɛ. Mɔka aalɔ banama gi bɛlɔ mɛ ɛ. Mɛ fɛ maalɔ ba, lɛ maabu isu basɛ ba a.” 22 Lɛ Yuda, pɔ̀ aní Yuda Iskariot, apani si, “Ɔkaɛ, kitɛ liaze si wɔabu isu basɛ blɔ pɔ̀ aní kelea banima na a?” 23 Yesu ebu le onu aki yɛ si, “Ɔniliɛ gi alɔ mɛ ɛ, aazi mɛ bidɔbasɛbasɛ ʋɛ. Mɔka Aya aalɔ yɛ, lɛ Mɛ ni Mɔka kwiaba yɛ klɔ ɔ, lɛ kwiaze nì yɛ ɛ. 24 Pɔ̀ ɔniliɛ gi ɔ́lɔ mɛ ɛ, ɔ́trazi mɛ bidɔbasɛbasɛ ʋɛ ɛ. Lɛ bidɔbasɛbasɛ bɛ klɔ ɔ gi mlenu i, aní mɛ ɔtutɔ binɛ ɛ, pɔ̀ bidɔ ní Kakaa Aya gi yɛ akpɛ mɛ ɛ kɔ. 25 “Masi mlɔ la ya gi malɛ ni mlɔ su i. 26 Pɔ̀ Ɔpɔnɔpɔnɔɛ, Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ, gi Kakaa Aya aatsisi ní mɛ linyi ne me e, aabasɛ mlɔ kidɔ kakaa, lɛ aaki mlaaplɛ aŋu ní eboa la pɔ́ gi masi mlɔ ɛ aʋa a. 27 Kusuyɔ mɛ yurɔ ɛki mlɔ; linu mɛ ɔtutɔ mɛ kusuyɔ gi maki mlɔ ɛ. Máki mlɔ kɔ kiliɛ gi kelea mɛ kizɛɛki mlɔ ɔ. Mlamɔ ɔna tɔ mlakípisa; mlakíse lifu u. 28 Mlenu gi masi mlɔ si, ‘Mɛɛsɛ ní mlɔsu u, pɔ̀ maadziba mlɔ klɔ ɔ.’ Xe mlɛlɔ mɛ ɛ, isami iaku mlo si mɛɛtrɛ ní Kakaa Aya klɔ; lɛ ese linu si yɛ ekeme a sani mɛ. 29 Masi mlɔ lɛ ya abla, xe ableke liaba lɛ mɛ ɛ, tɔ xe liba lɛ mɛ ɛ, mlaazi lɛ aʋa ŋa. 30 Mátratani kupani kimlɔ lipoe gblamadza tɔ ɔ, lɛ ese linu si kelea ya mɛ ɔʋaŋaɛ atrába. Ɔ́mɔ kigagla ní mɛ aʋa a, 31 pɔ̀ lilɛ si kelea banima betè si malɔ Mɔka Aya; lɛ loso mizɛɛbitɛ liboe kakaa gi asi mɛ ɛ. “Mlayɔ tɔ kusɛ niya.”

Yohanes 15

1 “Mɛ menu wain yɛ lihuʋi le ɔtutɔ lɔ, lɛ Mɔka Aya yɛ onu wain ɔnyrɔ nɔ onetee e. 2 Izɛɛkple liya kakaa ní mɛ mɛ̀ gi liʋíyo e, lɛ izeebu aya la gi izeeyo e su, tɔ aya la mɛ adra tɔ eyo asanɔ. 3 Kɔkpɛ eboa la gi masi mlɔ loso e, mlɔ isu idra kooko. 4 Mlakɔ isu amìnì nì mɛ tɔ mɛ fɛ mímìnì nì mlɔ. Liseya ɛtɔtɔ lítratani kuyo ní lɛ tutɔ isu wla mɛ ɛ; liatani kuyo xe limìnì nì ose lo o. Nite ke mlatrátani esebi kuyo xe mlámìnì nì mɛ ɛ. 5 “Mɛ menu wain yɛ lihuʋi le, lɛ mlɔ mlenu aya la a. Ɔniliɛ gi amìnì nì mɛ ɛ, xe Mɛ kyɛ mamìnì nì yɛ ɛ, aayo esebi glegle; lɛ ese linu si mláma kididɔ kubitɛ mɛ ɛ, xe máma ní mlɔ mɛ ɛ. 6 Ɔniliɛ gi ɔ́mìnì nì mɛ ɛ, ɔlɛ ŋwisi liya gi bɛtsa a, xe bekɔ ɛŋwia eʋe e, xe liyurɔ kinɛ ɛ. Biakpɛ aya la klɔ likpɔ kɔ bɛŋwia la ɛkpɛ ní kifu mɛ kɔ ɛkani i. 7 Xe mlakpasi ní mɛ mɛ̀ ɛ, gi mɛ eboe la alɛ ní mlɔ mɛ ɛ, kɔlɔ mlaaʋi kidɔ kakaa gi mlɛpɛ́ ɛ, lɛ biaki mlɔ kɛ ɛ. 8 Xegi mleyo esebi glegle e, liaki si banima biaki Mɔka Aya kubùbù lɛ liabasɛ kyɛ si mlenu mɛ badɔkpasi i. 9 “Malɔ mlɔ kiliɛ gi Kaka Aya alɔ mɛ ɛ; lɛ loso mleze mɛ kulɔlɔɔ mɛ ɛ. 10 Xe mlɛga mɛ isã nɛ aʋa ɛ, mlaaze ní mɛ kulɔlɔɔ mɛ, ŋwisi kiliɛ gi maga ní Mɔka Aya yɛ isã nɛ aʋa a, xe malɛ ní yɛ kulɔlɔɔ mɛ ɛ. 11 “Masi mlɔ liboe lɛ ya tɔ isami nɛ elu gi ilɛ ní mɛ mɛ̀ ɛ, iaze ní mlɔ mɛ̀, atɔ isami nɛ iayi mlo. 12 Mɛ ɔsã nɔ lɔ ya si; mlalɔ mlɔ ahanuglɔ ba, kiliɛ gi malɔ mlɔ ɛ. 13 Kulɔlɔ sanɔ gi ɔnɔ aaki yɛ baʋia nɛ ba kunu si, aakɔ̀ yɛ ligbã́ nɛ ɔkɔ ní ba litukpo. 14 Lɛ mlɔ mlenu mɛ baʋia ba a, xe mlɛbitɛ ní mɛ ɔsã nɔ aʋa ɛ. 15 Máʋixwa mlɔ si besumubi tɔ ɔ, lɛ ese linu si osumubi óʋite kidiliɛ gi yɛ ɔkaɛ ɛɛbitɛ ɛ. Boŋu i, maxwa mlɔ si baʋia, lɛ ese linu si kidɔ kakaa gi menu adɔ ni Mɔka Aya klɔ ɛ, kɛ masi mlɔ. 16 Aní mlɔ mlɛkya mɛ ɛ; Mɛ makya mlɔ lɛ makpɛ mlɔ si mlazeeyo esebi glegle, esebi ala klɔ gi aaze tsini kanɔmɛ anɔmɛ ɛ. Atɔ Kaka Aya aaki mlɔ kidɔ kakaa gi mlaaʋi ye ní mɛ linyi ne me e. 17 Liboe lɛ ya ɔsã maki mlɔ: Mlalɔ mlɔ ahanuglɔ ba. 18 “Xe kelea mɛ banima bɛtrɔ mlɔ ahwafi i, mlaplɛ aŋu si, betu mɛ ahwafi kutrɔ. 19 Xe mlenu kelea mɛ banɛ ɛ, kelea mɛ kialɔ mlɔ ŋwisi ka ɔtutɔ banɛ kinɛ ɛ. Pɔ̀ makya mlɔ ebu ní kelea mɛ ɛ, lɛ mlénu kelea mɛ banɛ tɔ ɔ; lɛ loso kelea mɛ banima bɛtrɔ mlɔ ahwafi i. 20 Mlaplɛ aŋu liboe lɛ gi masi mlɔ aʋa a si, ‘Osumubi ɔtɔtɔ óʋikeme sani yɛ ɔkaɛ ɛ.’ Xe bɛyɔ kedu ní mɛ su i, biayɔ kedu ní mlɔ fɛ su; xe bɛga ní mɛ bidɔ basɛbasɛ ʋɛ aʋa ɛ, biaga ni mlɔ binɛ mɛ fɛ aʋa. 21 Biayɔ kedua lia ya ní mlɔ su kɔkpɛ mɛ linyi ne loso; agi béte ɔniliɛ gi akpɛ mɛ ɛ. 22 Nya bátraŋa lipɔ ní ba kuzimizi yo me e, xe mába egu kunugu yo aki ba a, pɔ̀ abla ɛ, liboeboe líma ba awla gi biakɔŋwlɛ ba kuzimizi yo litukpo o. 23 Ɔniliɛ gi atrɔ mɛ ahwafi i, atrɔ Mɔka Aya fɛ ahwafi. 24 Nya bátrabu ba lipɔ ɛkpɛ ba eboe zimizi na a, xe mábitɛ kidiliɛ gi ɔnɔnɔ ɔ́bitɛ ni ba kusi oʋídi i; Pɔ̀ abla ɛ, bɛmɔ enugutseboe a la gi mabitɛ ɛ, pɔ̀ fɛ ɛ, bɛtrɔ mɛ ni Mɔka Aya pɔ́ ahwafi. 25 Lɛ ya kɔ ɛ, lilɛ si liba lɛ mɛ atɔ liboe lɛ gi bɛŋwlimi kpɛ ní ba ɔsã nɔ mɛ ɛ, liba lɛ mɛ si, ‘Liboeboe mobamoba ɛ, bɛtrɔ mɛ ahwafi.’ 26 “Xegi Ɔpɔnɔpɔnɔɛ gi maatsisi mlɔ dɔni Kaka Aya klɔ aba ɛ, Yɛ adra mɛ su. Ɔfuɛfuɛ nɔ gi aabu anukwarɛɛ kubasɛ ní Aya su u, gi ɛdɔ ní Kaka Aya klɔ ɛ. 27 Lɛ mlɔ fɛ ɛ, mlaadra mɛ su ki banima, lɛ ese linu si mleeze ní mɛ su dɔni okpese klɔ ke.

Yohanes 16

1 “Masi mlɔ lɛ ya, tɔ mlakíyurɔ mlɔ kuziŋaa. 2 Biakpikpini mlɔ ní Yudanɛ ma itsaklɔ; sugba ɛ, lipoe le litrába gi ɔnɔ kakaa gi aaye mlo e, aabu si gi yɛ abitɛ nite e, yɛ awa Aya lisumuxwɛ. 3 Banima biabitɛ eboa la yurɔ mlɔ lɛ ese linu si béte Kaka Aya loo mɛ ɛ. 4 Pɔ̀ masi mlɔ lɛ ya, tɔ xe lipoe le lina kí ba si babitɛ eboa la ya ɛ, mlaaplɛ aŋu si masi mlɔ. Mási mlɔ akpɛ ɔtɔ lɛ ese linu si meze ní mlɔ su u. 5 “Pɔ̀ abla ɛ, mɛɛsɛ ɛtrɛ ní ɔniliɛ gi yɛ akpɛ mɛ klɔ ɔ, pɔ̀ mlɔmɛ ɔtɔtɔ óʋi me si ‘nifɔ wɔɛtrɛ ɛ.’ 6 Lɛ gi masi mlɔ eboa la ya ɛ, mlɔ ina nɛ iku kunyipu. 7 Pɔ̀ mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ si, lipɛ kimlɔ si misɛ̀, lɛ ese linu si xe másɛ ɛ, Ɔpɔnɔpɔnɔɛ ɔ́traba mlɔ klɔ ɔ. Pɔ̀ xe masɛ ɛ, kɔlɔ maatsisi yɛ mlɔ klɔ. 8 Xegi aba ɛ, aabu basɛ banima ní kelea mɛ si, bɛta kese xe gi bɛpani si béte liboe ni eboe zimizi, kude gyɔgyɔ, nì Aya litsi xwaxwa nɛ su u. 9 Ní kuzimizi su i, bɛta kese lɛ ese linu si bázɛ mɛ aʋa aŋa a; 10 lɛ ní ba kude gyɔgyɔ aʋa mezemeze su i, bɛta kese lɛ ese linu si Mɛɛtrɛ ní Kakaa Aya klɔ, lɛ mlatrámɔ mɛ tɔ ɔ; 11 lɛ ní litsixwaxwa lɛ su i, bɛta kese lɛ ese linu si bɛxwa litsi nì kelea mɛ ɔʋaŋaɛ kooko. 12 “Eboe alɛ mɛ awla sanɔ gi maasi mlɔ ɛ, pɔ̀ asásrɛ ki mlɔ la ese kununu abla a. 13 Xegi Ɔfuɛfuɛ dradra lɔ ɛɛba ɛ, gi yɛ izɛɛbasɛ anukwarɛɛ ɛ, aabu anukwarɛɛ basɛ ní Aya su, aagbani mlɔ tsini anukwarɛɛ mɛ. Ɔ́trapani ní yɛ ɔtutɔ yɛ kigagla mɛ ɛ, pɔ̀ aapani ní liboe lɛ gi enu su u, lɛ aasi mlɔ eboa la gi ɛtrába ɛ. 14 Aaki si banima biaki mɛ kukɔkɔ, lɛ ese linu si aazi eboa la gi maapani i, aakɔ̀ la si mlɔ. 15 Kidɔ kakaa gi kilɛ ní Mɔka Aya awla ɛ, mɛ kinɛ kinu; lɛ loso mapani si Ɔfuɛfuɛ nɔ aazi kidiliɛ gi kinu mɛ kinɛ ɛ, tɔ aabasɛ mlɔ kɛ. 16 “Ligɔ taʋɛ ko mlatrámɔ mɛ tɔ ɔ, lɛ ní lipoe sisami itɔ kede e, mlamɔ mɛ.” 17 Yɛ badɔkpasi ba batɔ beʋi ní batsali kusi si, “Kitɛ liboe lɛ ya ese e? ‘Ɛɛsi blɔ si ligɔ taʋɛ kútramɔ yɛ tɔ ɔ, lɛ lipoe sisami itɔ kede e, kwiamɔ yɛ ɛ;’ lɛ apani kyɛ si, ‘Lɛ ese linu si mɛɛtrɛ ní Kaka Aya klɔ ɔ.’ ” 18 “Bɛtrɛ lɛ aʋa zeeʋi si, ‘Ligɔ taʋɛ ese si kitɛ ɛ’? Kúnu liboe lɛ gi ɛɛpani ese e!” 19 Yesu etè si bɛɛpɛ si beeʋi ye liboe lɛ ya, loso asi ba si, “Mapani si, ‘Ligɔ taʋɛ ko mlátramɔ mɛ tɔ ɔ, lɛ lipoe sisami itɔ kede e, mlamɔ mɛ’. Liboe lɛ ya mleeʋi ní mlɔ atsali kusi na a? 20 Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: mlɛtrabemi lɛ mlawa awowoe la, pɔ̀ kelea mɛ banima biamɔ isami; mlɔ kɔ ɛ, mlaaze ni asigaga mɛ, pɔ̀ mlɔ asigaga la aadzi isami i. 21 Xe ɔmɛdzɛ si yipɔ ɛ, izeeze ní asigaga mɛ lɛ ese linu si yɛ lipɔ̀poe le lina, pɔ̀ xe apɔ obi ye e, izeedze yɛ kupepeo, lɛ ese linu si isami iiku ye si yɛ apɔ obi akpɛ ní kelea mɛ ɛ. 22 Nite lilɛ ki mlɔ: abla ɛ, mlalɛ ní asigaga mɛ, pɔ̀ maamɔ mlɔ dzɛ ɛ, lɛ mlɔ ina nɛ iayi ni isami, isami i nɛ klɔ elu gi ɔnɔnɔ ɔ́tratani kuzɛ ní mlɔ awla ɛ. 23 “Xe liwe lɛ klɔ lina ɛ, mlátraʋi me kididɔ tɔ ɔ. Mɛɛsi mlɔ anukwarɛɛ: Kaka Aya aaki mlɔ kidɔ kakaa gi mlaʋi ye ní mɛ linyi ne me e. 24 Gakɔna ni abla ɛ, mleʋíʋi kididɔ ní mɛ linyi ne me e, mleʋi tɔ mlaazɛ, atɔ mlɔ isami nɛ iana. 25 “Mapani eboa la ya aki mlɔ ní abee ʋa mɛ, Pɔ̀ lipoe le litrába gi mátrapani ni abee ʋa mɛ tɔ ɔ, pɔ̀ lipoe le litrába a, gi maadra Kaka Aya su si mlɔ ɔ. 26 Xe liwe lɛ klɔ lina ɛ, mlaaʋi ye ní mɛ linyi ne me; lɛ maʋípani si maaʋi Kaka Aya ní mlɔ onu u. 27 lɛ ese linu si Kaka Aya ɔtutɔ lɔ alɔ mlɔ ɔ. Alɔ mlɔ lɛ ese linu si mlɛlɔ mɛ lɛ mlɛziŋa si madɔ Aya kɔ ɔ. 28 Madɔ Kaka Aya klɔ, xe maba kelea mɛ ɛ; lɛ abla ɛ, mɛɛsɛ ní kelea mɛ medzi itrɛ ní yɛ klɔ.” 29 Lɛ yɛ badɔkpasi ba bɛsi yɛ si, “Ableke wɔɛdra wɔ eboe la mɛ, gi wɔʋípani ní abee ʋa me tɔ ɔ. 30 Kwite ablɔ kɔ si wote liboe kakaa, wɔ́zia ɔnɔnɔ si oʋi wo beʋiʋi i. Lɛ ya liki si kwiziŋa si wɔnyadɔ Aya kɔ ɔ.” 31 Lɛ Yesu eʋi ba si, “Mlɛziŋa ablɔ kɔ na a? 32 Lipoe le litrába, lɛ lina kooko o, gi mlɔ pɔ́ mlɛtrahle, mlɔ mɛ ɔnɔ kakaa aatrɛ ní yɛ ɔtutɔ yɛ kepea mɛ, lɛ mɛ tètè ko maagɔ ɔ. Pɔ̀ aní mɛ tètè maagɔ ɔ, lɛ ese linu si Kaka Aya ɔlɛ ni mɛ ɛ. 33 Masi mlɔ eboa la ya tɔ mlamɔ kusuyɔ ní likpɔ kpɛkpɛ mɛ ni mɛ. Kelea mɛ kiaki si mlaamɔ kini. Pɔ̀ mlalɛɛ gaglaa! Maŋa kelea mɛ kinie aʋa!”

Yohanes 17

1 Agi Yesu apani eboa la ya pɔ́ ɛ, edi lifunu ne lɛ apani si, “Kaka, ɔnyɔsasa nɔ ɛna. Kpɛ kukɔ́kɔ́ ní wɔ obi ye su, tɔ wɔ obi ye fɛ ɔkpɛ kukɔ́kɔ́ ní wɔ linyi ne su. 2 Lɛ ese linu si wɔki yɛ kigagla ní banima petee aʋa a, tɔ banama gi wɔki yɛ ɛ, aaki ba ligbã́ moblo le. 3 Lɛ ligbã́ moblo le e, lɛ linu si, bete wo Aya ɔtutɔ lɔ, ani Yesu Kristo gi yɛ wɔkpɛ ɛ. 4 Makpɛ kukɔ́kɔ́ ní wɔ linyi ne su ní banima kusi ní kesea aʋa; gi meblo ni axwɛ ana gi wɔki mɛ si miwa ɛ. 5 Kaka! Abla ɛ, Kpɛ kukɔ́kɔ́ ní mɛ su ní kezese alia mɛ, ní kukɔ́kɔ́ liɔ gi kwize ní mɛ ni wɔ su u, xe kelea mɛ kekpese e. 6 “Mebu wo abasi banama gi wɔkya ki mɛ dɔni kelea mɛ ɛ. Beze wɔ banɛ, xe wɔkɔ ba ɔkimɛ ɛ. Bexo wɔ liboe le oto, 7 lɛ abla ɛ, bete si kidɔ kakaa gi wɔki mɛ ɛ, kidɔ wɔ kɔ. 8 Liboe lɛ gi wɔki mɛ ɛ, makɔ lɛ aki ba lɛ bɛzi liboe le e; bete si linu anukwarɛɛ si wɔklɔ madɔ, lɛ bɛziŋa si wɔ wɔkpɛ mɛ ɛ. 9 “Maxwa Aya ní ba litukpo, máxwa Aya ki kelea banima petee, pɔ̀ ki banama gi wɔki mɛ ɛ, lɛ ese linu si wɔ banɛ benu u. 10 Kidɔ kakaa gi kiliɛ mɛ awla ɛ, wɔ kinɛ kinu, lɛ wɔ kidɔ kakaa ɛ mɛ kinɛ kinu; lɛ mɛ banima bɛ kpɛ kukɔ́kɔ́ ní mɛ su gani bɛ mɛ ɛ. 11 Lɛ abla ɛ, matraba wɔ klɔ; Máma kelea mɛ tɔ ɔ, pɔ̀ bakɔ bedzialɛ ní kelea mɛ. Ɔka Dradra yɛ! Ki tɔ wɔ linyi ne lɛ kigaglaɛ kize kuka kpɛkpɛ ní ba su, linyi lɛ klɔ gi wɔki mɛ ɛ, tɔ beze tole ŋwisi kiliɛ gi mɛ ni wɔ kunu kidɔ tile kinɛ ɛ. 12 Agi meze ní ba su i, mazi ba onu nì wɔ linyi ne kigaglaɛ, linyii lɛ klɔ gi wɔki mɛ ɛ. Makpɛ kuka aklani ba gi bamɛ ɔ́tɔtɔ ɔ́lila a, sani ɔniliɛ klɔ gi lilɛ si ɔlila ɛ, lɛ ya liba lɛ mɛ tɔ Kuŋwlimi yɔ kuba kɔ mɛ. 13 “Lɛ abla ɛ, matraba wɔ klɔ, lɛ loso mɛpani eboa la ya gi malɛ ní kelea mɛ ɛ, tɔ ba ina nɛ mɛ iayi ni mɛ isami nɛ. 14 Makɔ wɔ odu lo aki ba, lɛ kelea mɛ banima bɛtrɔ ba ahwafi, lɛ ese linu si bénu kelea mɛ banɛ tɔ ɔ, ŋwisi kiliɛ gi mɛ fɛ mádɔ kelea mɛ kinɛ ɛ. 15 Maʋíʋi wo si bu ba dɔni kelea mɛ ɛ, pɔ̀ meeʋi wo tɔ zi ba ní ozimizi ye iwla mɛ ɛ. 16 Bádɔ kelea mɛ ŋwisi kiliɛ gi mɛ fɛ mádɔ kelea mɛ kinɛ ɛ. 17 Dra ba su kíwɔ isu ya gani anukwarɛ liboe le me e; lɛ ese linu si wɔ liboe le linu anukwarɛɛ. 18 Mɛɛtsisi ba kelea mɛ, ŋwisi kiliɛ gi wɔtsisi mɛ ni kelea mɛ kinɛ ɛ. 19 Kɔkpɛ ba loso, e madra isu ya su aki wɔ, tɔ ba fɛ wɔadra basu su. 20 “Ani ba tètè meeʋi kɔ ɔ, pɔ̀ ki banama petee fɛ gi biazɛ mɛ aʋa ŋa gani liboe lɛ gi biapani ki ba mɛ ɛ. 21 Meʋi si ba pɔ́ bedzi kidɔ tile. Kaka! kiliɛ gi wɔlɛ mɛ mɛ̀ ɛ, xe mɛ fɛ malɛ ní wɔ mɛ ɛ, tɔ beze ní blɔ mɛ, tɔ kelea mɛ kaziŋa si wɔ wɔkpɛ mɛ. 22 Maki ba kusudra ŋwisi kiliɛ gi wɔki mɛ kusudra kinɛ ɛ, tɔ bedzi kidɔ tile, kiliɛ gi mɛ ni wɔ kunu kidɔ tile e. 23 Malɛ ní ba mɛ lɛ wɔ fɛ wɔlɛ ní mɛ mɛ̀ ɛ, tɔ ba pɔ́ biaze kidɔ tile, tɔ kelea mɛ banima biate si wɔ wɔkpɛ mɛ, lɛ wɔdimɛ ni ba kiliɛ gi wɔdimɛ ni mɛ ɛ. 24 “Kaka! Wɔ wɔkɔ ba ɔki mɛ, lɛ mapɛ si beze ní mɛ su ní niklɔ gi malɛ ɛ, tɔ biamɔ mɛ kusudraa, kusudra liɔ gi wɔ ki mɛ ɛ; lɛ ese linu si wɔlɔ mɛ xe kelea kɛgyɔ ɔ. 25 “Kaka gi ɔlɛ ní Kude Gyɔgyɔ aʋa a! Gani lɛ mɛ si kelea mɛ kéte wo fɛ ɛ, mɔkɔ mete wo, lɛ banɔaya bete si wɔ́ wɔkpɛ mɛ ɛ. 26 Maki si bete wo, lɛ maatrɛ ni lɛ aʋa si tɔ bete wo, tɔ wɔ kulɔlɔ ki mɛ ɛ, kwiaze ní ba mɛ, atɔ mɛ fɛ maaze ní ba mɛ.”

Yohanes 18

1 Agi Yesu axwa Aya ní eboa la su pɔ́ ɛ, yɛ ni yɛ badɔkpasi ba bɛsɛ lɛ bɛtsa Kidron onide no e. Olif ye lisekpɔ ɛtɔ lilɛɛ ní Kidron yɛ oge ʋla lɔ, lɛ Yesu ni yɛ badɔkpasi ba beti eku lɛ mɛ ɛ. 2 Yuda gi yɛ akpɛ Yesu awla ɛ, ete niklɔ lɛ ese linu si lipoe glegle e, Yesu ni yɛ badɔkpasi ba bizɛɛtsa niklɔ. 3 Lɛ Yuda atrɛ ní lisekpɔ lɛ mɛ, yɛ ni Roma banɛ bagutaatɔ ani banɔsumu batɔ gi kusumu yo baka ba ni Farisianɛ ma bɛkpɛ ni yɛ kude e; bevu bigutadɔ, kaní ʋa ani ibia. 4 Yesu ete liboe kakaa gi litrába yɛ aʋa ɛ, lɛ loso edo atrɛ ɔtɔ nɔ lɛ eʋi ba si, “Nyaŋwɛ mlɛɛpɛ ɛ?” 5 Bebu le onu si, “Yesu Nazaret ɔnɛɛ,” Yesu apani si, “Mɛ menu yɛ.” Yuda, gi yɛ akpɛ Yesu awla ɛ, alɛɛ niklɔ ni ba. 6 Gi Yesu asi ba si i, “Mɛ menu yɛ ɛ,” bɛga kide kide lɛ begleʋe e. 7 Lɛ Yesu eʋi ba dzɛ si, “Nyaŋwɛ mlɛɛpɛ ɛ?” bebu le onu si, “Yesu Nazaret ɔnɛɛ.” 8 Lɛ Yesu apani si, “Masi mlɔ koko si Mɛ menu yɛ. Xegi mɛ mlɛɛpɛ ɛ, kɔlɔ mlaki tɔ mɛ badɔkpasi ba basɛ.” 9 Apani nite tɔ liboe lɛ gi apani azanɔ ɔ si; “Ɔka, málila banɔaklɔ gi wɔ ki mɛ ɛ, bamɛ ɔtɔtɔ” Liaba lɛ mɛ. 10 Ihɛ gblamadza eze ní Simon Petro su, etso ye bu ní liklui lɛ mɛ, aŋwia yɛ, lɛ ati kusumu yo ɔka ʋidi ye yɛ ɔnɔdzidzi ye yɛ kaŋaa kutukpaa ɛ. Ɔnɔdzidzi ye yɛ linyi ne lize Malxo. 11 Yesu asi Petro si, “Dzini wɔ ihɛ gblamadza yɛ kpɛ ní yɛ liklui lɛ mɛ! Kigyo wogyodi si mátraŋwɛ kinìe kepliʋia lia gi Mɔka aki mɛ na a?” 12 Lɛ Roma banɛ baguta ba ni ba ɔkaɛ kɔpɔni Yudanɛ banɔpe ba bevu Yesu lɛ bɛnya yɛ ɛ, 13 lɛ ɔtɔpu klɔ gi bɛtsini yɛ ɛ, niklɔ eze Hana klɔ. Hana eze Kayafa yɛnà, lɛ Kayafa yɛ eze Kusumu yo Ɔka ʋidi ye ligɔɛ lɛ klɔ. 14 Kayafa yɛ akpɛ kiɖaŋu yɛ aki Yudanɛ baka ba lipoetɔ lɛ zanɔ si, liapɛ xe ɔnɔ tole aatse ní banima petee litukpo o. 15 Simon Petro ni ɔdɔkpasi dzedze bekuni Yesu kude. Gi Kusumu yo Ɔka ʋidi ye ete ɔdɔkpasi liɛ klɔ mɔmɔmɔ loso e, ekuni Yesu kude etiku ní Kusumu yo Ɔka ʋidi ye yɛ kepea mɛ, 16 pɔ̀ Petro kɔɔ awɔ kepea kevunu ya. Ɔdɔkpasi liɛ klɔ edzi atrɛ ní kepea kevunu ya nite si egu kunugu ni ɔdisamiɔ nɔ gi eepe kevunu ya, lɛ agbani Petro amani kepea mɛ ɛ. 17 Ɔdisami nɔ ní kevunu ya eeʋi Petro si, “Aní ɔka liɛ ya yɛ badɔkpasi ba mɛ tole wonu i?” Petro ebu le onu si, “Owo, ménu ba mɛ ɔnɔ ɔ.” 18 Kublɔ kwize lɛ loso baxwɛdzɛ ba ni banɔpe ba bɛkpɛ lifuha gi bɛlɛɛ ní lɛ su u, xe bɛzɛɛŋani i. Lɛ Petro eti apɔni ba xe azɛɛŋani kifu yɛ ɛ. 19 Lɛ Kusumu yo Ɔka ʋidi ye eʋi Yesu beʋiʋi ní yɛ badɔkpasi ba ni yɛ bidɔbasɛbasɛ ʋɛ su i. 20 Yesu ebu le onu si, “Mazɛɛpani aki banima petee gbawoo lipoe kakaa; mabitɛ mɛ bidɔbasɛbasɛ ʋɛ petee ní Itsaklɔ ni Lisɔligba lɛ mɛ, niklɔ gi banima pɔ́ bizɛɛkpɛ likpɔ ɛ, mápani liboeboe ní kikpokpo me e. 21 Lɛ ege lɛ loso mleeʋi me beʋiʋi i? Mleʋi banama gi beenu mɛ liboe le e. Mleʋi ba liboe lɛ gi masi ba ɛ, bete liboe lɛ gi mapani i.” 22 Agi Yesu apani nite e, banɔpe ba mɛ tole asa yɛ bidɔ ní aŋu na mɛ lɛ apani si, “Kude woli wɔmɔ xe wɔɛpani iki Kusumu yo Ɔka ʋidi e nite e?” 23 Yesu ebu le onu aki yɛ si, “Xe mápani mumɔ ɛ, si ɔnɔ kakaa ní niya liboe lɛ gi mapani i. Pɔ̀ xe liboe lɛ gi mapani ligyɔ ɛ, ege lɛ loso wɔsa mɛ bidɔ mɛ ɛ?” 24 Yesu edzì eze ní igbé ne me xe Hana aki si bɛkɔ yɛ tsisi Kayafa Kusumu yo Ɔka ʋidi ye klɔ ɔ. 25 Gi Petro odzi ɔlɛɛ xe ɛɛŋani kifu yɛ ɛ, banɔ gɔgɔ ba beʋi ye si, “Wɔfɛ aní yɛ badɔkpasi ba mɛ tole wonu na a?” Pɔ̀ Petro ebu le onu lɛ anada si, “Owo, ménu ba mɛ tole e.” 26 Kusumu yo Ɔka ʋidi ye yɛ ɔnɔdzidzi tole gi onu ɔŋanɛ ki ɔniliɛ gi yɛ kutukpaa Petro atsa ɛ, apani si, “Dani mamɔ wɔ ni yɛ ní lisekpɔ lɛ mɛ ɛ?” 27 Petro apani dzɛ si, “Owo,” lipoe lɛ klɔ mɛ ɖii lɛ ologlo lo eme. 28 Bɛsɛ ni Yesu ni Kayafa kepea mɛ, livlɛ lɛ fififi ɛtsinɔ ní Roma ɔnɛ kesea ɔʋadi ye yɛ kepea mɛ. Yudanɛ baka ba bétieku kekusipea mɛ, lɛ ese linu si bápɛ si belulù isu, tɔ biatani Kutseolidɔzawe le kuŋa. 29 Lɛ loso, Pilato azɛɛtsani ba lɛ eʋi ba si, “Eboe woli mlɛkɔ ní onyime liɛ ya su u?” 30 Bebu le onu si, “Kútramani yɛ ní wɔkɔ ɔ, xe ɔ́bitɛ liboe zimizi i.” 31 Pilato asi ba si, “Kɔlɔ mlɔ ɔtutɔ mlatsini yɛ tɔ mlaxwa litsi ni yɛ ní mlɔ ɔsã nɔ onu.” Bebu le onu si, “Kúmɔ Kude si kuye ɔnɔnɔ ɔ.” 32 Lɛ ya liba lɛ mɛ tɔ eboa la gi Yesu apani ní yɛ Kutseo liɔ ɔ, gi atrátse su i, aba la mɛ. 33 Pilato edzì atrɛ ní kekusipea mɛ lɛ axwa Yesu u, xe eʋi ye si i, “Wɔ wonu Yudanɛ ma Okusi ye na a?” 34 Yesu ebu le onu si, “Kuʋiʋi kuliɔ ya ɛ, wɔkɔ kwidɔ loo banɔ bɛpani mɛ su i si wɔ na a?” 35 Pilato eʋi ye si, “Kigyo wogyodi si Yuda ɔnɛ menu na a? Wɔ ɔtutɔ wɔ akɔanɛ ma ni Kusumu yo baka ba ba bɛkɔ wɔ ɛmani mɛ. Ege kɛ wɔ bitɛ ɛ?” 36 Yesu apani si, “Mɛ Kaʋaŋaa kádɔ kelea lia mɛ ɛ; atɛsi mɛ kaʋaŋaa kɛdɔ kelea lia ya mɛ ɛ, nya mɛ besumubi ba biaŋwlɛ mɛ litukpo tɔ Yudanɛ ma baki vu me e. Pɔ̀ abla ɛ, mɛ kaʋaŋaa kɛdɔ ɔkɔ dzedze!” 37 Lɛ Pilato eʋi Yesu si, “Kɔlɔ okusi wo nu na a?” Yesu ebu le onu si, “Wɔ wɔpani si menu okusi. Liboe tile loso bɛpɔ mɛ xe maba kelea mɛ ɛ, lɛ linu si tɔ mipani ní anukwarɛɛ su. Ɔnɔ kakaa gi onu anukwarɛɛ ɔnɛ ɛ izɛɛta mɛ liboe le kutu.” 38 Lɛ Pilato eʋi Yesu si, “Ege kinu anukwarɛ ɛ?” Lɛ Pilato edzì atrɛ ní oŋwe no ní Yudanɛ ma klɔ lɛ asi ba si, “Mámɔ kesetata tɔtɔ gi maakɔ obu yɛ lipɔ ɔ. 39 “Pɔ̀ ni ɔkɔ ɔlɔ̀ gi ɔlɛ ní mlɔ awla onu i, Mizɛɛyurɔ ɔnɔ tole gi bɛkpɛ ligba ɛki mlɔ ní kutseolidɔzawe le aʋa a. Lɛ loso mlɛpɛ si miyurɔ ‘Yudanɛ ma Okusi ye ɔki mlɔ na a’?” 40 Bebu le onu ni ozi si, “Owo, aní yɛ ɛ! Kwipɛ Baraba!” Baraba liɛ eze odètsa.

Yohanes 19

1 Lɛ Pilato aki si bɛfiaʋi Yesu litam nɛ ɛ. 2 Baguta ba bɛklɔʋi bibu ʋe lɛ bɛkɔ lɛ ekume ki Yesu ŋwisi likusikuto kinɛ ɛ, lɛ kede e, bɛkpɛ liwu kyíkyĩ gblamadza ɛki yɛ 3 lɛ xe beti ipɔni yɛ ɛ, kɔ bɛpani si, “Yudanɛ ma Okusi ye oze ligbã́ gblamadza!” Kɔ bɛbɔ yɛ bidɔ mɛ, bɛbitɛ nite tasɛ tasɛ. 4 Pilato edo atrɛ dzɛ lɛ asi linɔkpi le si, “Mledi, matrado ni ye mani ya ki mlɔ tɔ mlamɔ si mámɔ kesetata tɔtɔ gi makɔ bu yɛ lipɔ ɔ.” 5 Gi Yesu edo aba oŋwe no e, bibu ʋe likuto le lize yɛ litukpo le, lɛ liwu kyíkyĩ gblamadza nɛ kyɛ lize ní yɛ su u. Pilato asi ba si, “Mledi! Onyimee liɛ ya!” 6 Agi Kusumu yo baka ba ni lisɔligba lɛ bepepe ba bɛmɔ Yesu i, bɛkpɛ ozi si, “Kú ye ní ose lo su, Ku ye ní ose lo su!” Lɛ Pilato ebu le onu aki ba si, “Mlɔ tutɔ mlagbani yɛ atsinɔ tɔ mlazɛkú ye. Mɛ xunyɔ mámɔ liboeboe gi maakɔ obu yɛ lipɔ ɔ.” 7 Lɛ Yudanɛ ma bebú le onu si, “Ɔsã ɔlɛ blɔ awla gi ɛpani si, lilɛ si otse e, lɛ ese linu si akɔ lɛ si yɛ yenu Aya Yebi.” 8 Agi Pilato enu liboe le e, lifu liku ye sanɔ. 9 Edzì atrɛ ní kekusipea mɛ lɛ eʋi Yesu si, “Nifɔ wɔdɔ ɔ?” Pɔ̀ Yesu óbu le onu ɔki yɛ ɛ. 10 Pilato eʋi Yesu si, “Wɔtrafuɛ ni mɛ na a? Wóte si kigagla kiliɛ mɛ awla si miyurɔ wɔ loo tɔ miki si beku wo ní ose lo su na a.” 11 Yesu ebu le onu si, “Wɔ́mɔ kigagla ní mɛ aʋa a, xe aní kiki bɛki wɔ kɛ dɔni lifunu ne e. Lɛ loso e, ɔniliɛ gi yɛ akɔ mɛ akpɛ awla ki wɔ ɛ, yɛ eboe zimizi na ekeme sanɔ.” 12 Agi Pilato enu liboe lɛ ya ɛ, ekeni edi si yipɛ́ kude kutɔ onu tɔ yiyurɔ Yesu. Pɔ̀ Yudanɛ ma bɛkpɛ ozi dzɛ si, “Xe wɔyurɔ yɛ ɛ, kɔ libasɛ si wónu Kaisaro yɛʋia a! Ɔnɔ kakaa gi akɔ isu si ye onu okusi i, ayɔ kedu ní Okusi ʋidi ye Kaisaro su!” 13 Agi Pilato enu eboa la ya ɛ, agbani Yesu edo no ní oŋwe no lɛ azeeze ní yɛ litsi xwagbo le aʋa ní klɔ gi bɛplɛ Akla plataplata la gi bizɛxwa si, “line ne me e.” Ni si Hebri se me e, linyi ne linu Gabata. 14 Lizè ŋwisi livlɛ lɛ ni kemizea kutsaa, liwe tile kpɛ ɔtɔ ɛki Kutseolidɔzawe le. Pilato asi Yudanɛ ma si, “Imɔ mlɔ okusi ye!” 15 Bɛkpɛ ozi si, “Mlagbani yɛ azeeye! Mlagbani yɛ azeeye! Mleku yɛ ní ose lo su!” Pilato eʋi ba si, “Mlɛpɛ si mikú mlɔ okusi ye ní ose lo su na a?” Kusumu yo baka ba bebu le onu si, “Okusi tole liɛ klɔ gi ɔlɛ ní blɔ awla ɛ, yɛ onu Kaisaro.” 16 Lɛ Pilato akɔ Yesu aki ba si bazɛ ku ní ose lo su i. Lɛ baguta ba bɛgbani Yesu i sɛnɔ ɛ. 17 Lɛ loso bɛgbani yɛ dono, gi etu yɛ osetsase lo atsinɔ níklɔ gi bizɛɛxwa si Litukpoxwa lɛ Ozeklɔ ɔ, Ni si Hebri se me e, bizɛɛxwa níklɔ si, Golgota. 18 Niklɔ beku ye ní osetsase lo su; xe bekú benyime tiaʋa ɛpɔni yɛ ɛ, tole ní yɛ kabaa me, ɔʋlaɛ ní yɛ kaŋaa mɛ lɛ Yesu eze ní ba kusi i. 19 Pilato aŋwlimi bidɔ gi aki si bɛkɔ eku ní Yesu etukpo la onu u si, “Yesu Nazaret ƆNƐƐ, YUDANƐ MA OKUSI YE.” 20 Niklɔ gi bekú Yesu i, ódze ni ɔma ʋidi no su u, lɛ loso Yudanɛ glegle bɛkla bidɔ ŋwlimiŋwlimi ʋɛ. Bɛŋwlimi bidɔ mɛ ní si Hebri se, si Roma sɛ ani si Hela sɛ mɛ. 21 Líze Yudanɛ ma kusumu yo baka ba ole e, lɛ bɛsi Pilato si, “Wógyeni ŋwlimi si ‘Yudanɛ ma Okusi ye,’ boŋu i, si Onyime liɛ si, ‘Mɛ menu Yudanɛ ma Okusi ye.’ ” 22 Pilato ebu le onu si, “Kidiliɛ gi maŋwlimi i, mátrakyi ke e.” 23 Agi baguta ba bekú Yesu ní ose lo su pɔ́ ɛ, bɛlɛ yɛ ewu la ɛkpɛ ní kupɛ tune me, ɔguta kakaa azɛ kapɛ tiele. Bɛkɔ yɛ liwu gblamadza nɛ fɛ, gi beyo kpɛlikpɔ ɛ, xe bátsa lɛ ní ɔkɔkɔ ɛ. 24 Lɛ baguta ba bɛpani ní ba tsali kusi si, “Mlakí ki tɔ kukyì liwu le e; boŋu i mlaki tɔ kuta exoeʋi la ní lɛ aʋa tɔ kudi si nyaŋwɛ linɛ liadzi na a.” Lɛ ya liba lɛ mɛ tɔ liboe le gi bɛŋwlimi kpɛ Aya yɛ liboe le me e, liba lɛ mɛ si, “Bɛlɛ mɛ ewu la ɛkpɛ ní ba kusi lɛ bɛta exoeʋi la ní mɛ liwu gblamadza nɛ aʋa ɛ.” Lɛ lɛ ya baguta ba bɛbitɛ ɛ. 25 Ní Yesu yɛ ose lo su pɛ ɛ, Yesu yene, yeneda Maria gi onu Klopa yedze e, ani Maria Magdaladzee bɛlɛɛ. 26 Yesu amɔ yene ni yɛ ɔdɔkpasi liɛ gi alɔ ɛ, gi balɛɛ níklɔ ɔ; lɛ asi yene si, “Mone wobinyimee yɛ liɛ.” 27 Lɛ Yesu asi ɔdɔkpasi yɛ kyɛ si, “Wone yɛ liɛ.” Dɔni lipoe lɛ klɔ aʋa ɛ, ɔdɔkpasi yɛ agbani Maria atsini yɛ kepea mɛ. 28 Yesu ete si kɔna ni abla ɛ, yeblo ni liboe kakaa, lɛ tɔ liboe lɛ gi bɛŋwlimi plɛ liba lɛ mɛ ɛ, akpɛ ozi si, “Olile eeku me.” 29 Keʋe katɔ mɛ gi kuda nyagba nyagba kwize e, keze niklɔ; lɛ bɛkɔ ɔsapo ɔtɔ ɛkpɛ ní kɔ mɛ ɛ, xe bɛkɔ lɔ ɛxla ní hisope yɛ kiseʋi gblamadzaɛtɔ onu lɛ bɛkɔ kɔ ɛtɔsi ki yɛ ɛ. 30 Gi Yesu aŋwɛ kudaa pɔ́ ɛ, akpɛ ozi si, “Liblo e!” Lɛ kede e, akpɛ yɛ litukpo le kesea lɛ akɔ yɛ Ɔfuɛfuɛ nɔ akɔ ɛ. 31 Lɛ Yudanɛ baka ba bezeʋi Pilato tɔ ɔki ba kude e, tɔ bavini banɔaklɔ gi beku ní ise le su i, ba ikli lɛ ani tɔ bati bekpo ʋa ní ise le su. Beʋi liboe lɛ ya lɛ ese linu si, liwe le lize Lisɔpa gi bizɛɛbla ɛki Lizemɔniwe le e, lɛ bápɛ si bekpo ʋa beze ní isetsase le su ní Lizemɔniwe le aʋa a, gi Lizemɔniwe le linu liwe dradra loso o. 32 Lɛ loso e, baguta ba bɛtrɛ lɛ bɛzɛɛvini ɔnɔ tɔpu yɛ ni ɔnɔ ʋlaɛ gi bekú i pɔni Yesu i ba ikli lɛ. 33 Pɔ̀ gi bɛna Yesu aʋa ɛ, bɛmɔ si yɛkɔɔ etse kooko lɛ loso, bávini yɛ ikli lɛ ɛ. 34 Pɔ̀ baguta ba mɛ tole, asɔ Yesu ɔtrɛ nɔ ní opoga nɔ mɛ, nite me si ika lɛ ni kuni yo kwido kyɔŋ 35 Ɔniliɛ gi amɔ eboa la ya aŋu mɛ ɛ, yɛ apani la su, tɔ mlɔ fɛ mlaazi ŋa. Liboe lɛ gi apani i, linu anukwarɛ lɛ ete si yɛ apani anukwarɛɛ. 36 Eboa la ya ɛba la mɛ tɔ kuŋwlimi dradraa kuba kɔ mɛ si, “Bátravini yɛ lixwa ɛtɔtɔ ɔ.” 37 Lɛ dzɛ ɛ, kuŋwlimi dzedze kwipani si, “Banima biadi ɔniliɛ gi bɛsɔ́ bidɔ mɛ ɛ.” 38 Lɛ ya kede e, Yosef, gi ádɔ Arimatia ɛ, azeeʋi Pilato tɔ ɔyurɔ Yesu yɛ okpo ye ɔki yɛ, Yosef eze ni Yesu kude ní kikpokpo me, lɛ ese linu si azeese Yudanɛ baka ba a. Pilato aki yɛ kude, lɛ Yosef atrɛ xe azɛɛsɛ ni okpo ye e. 39 Nikodemo gi yɛ adzɛ Yesu klɔ elesi la ɛ, yɛ ni Yosef bɛtrɛ. Nikodemo aki si bevu bawa ní kisrɛsrɛ mɛ gi ba bizɛɛkɔ ɛlulɔ bekpo ʋa a, xe bɛtrɛ ɛ. 40 Banɔ tiaʋa ya ɛ, bɛkɔ Yesu yɛ okpo ye lɛ bɛsra bawa flafla ʋa ɛki yɛ ɛ, lɛ bɛxla yɛ ɛkpɛ ní asaba pititi gblamadzaatɔ mɛ ɛ, ní Yudanɛ ma ligoʋi le onu kiliɛ gi bizɛbla bekpo ʋa ɛki kunɔvive e. 41 Bidɔŋaŋa kuka kutɔ kwize niklɔ gi beku Yesu ní ose lo su u, xe etse e, ɔdrɔ vuvu gi bakpɛ okpo lɔ mɛ oʋídi i, eze kɔ mɛ. 42 Agi lize Yudanɛ ma liblawe le kpɛ ɔtɔ ɛki Lizemɔniwe le e, xe ɔdrɔ lɔ kyɛ eti ipɔnɔ, loso e, bɛkpɛ Yesu ní lɔ mɛ.

Yohanes 20

1 Lipadzruwe le olezatɔ nɔ gi kanaa mɛ kaʋídra ɛ, Maria Magdalene atrɛ ní Yesu ɔdrɔ lɔ su lɛ amɔ si likla nɛ líma ní ɔdrɔ lɔ onu u. 2 Lɛ loso ese atrɛ ní Simon Petro ni ɔdɔkpasi liɛ klɔ gi Yesu alɔ ɛ, ba klɔ ɔ, lɛ asi ba si i, “Bebu Ɔkaɛ ní ɔdrɔ lɔ mɛ, lɛ kúte niklɔ gi bɛtsini yɛ ɛ!” 3 Lɛ Petro ni ɔdɔkpasi liɛ klɔ ɛ, bɛtrɛ ní ɔdrɔ lɔ su i. 4 Ba tiaʋa bezeese pɔ̀ ɔdɔkpasi liɛ klɔ ese aza ní Petro aʋa a, lɛ yɛ etu ɔdrɔ lɔ su ku na a. 5 Abùbɔ lɛ amɔ asaba pititi ala mɛ gi bɛxla Yesu ikpɛ ɛ, gi afini i, pɔ̀ oti oku ɔdrɔ lɔ mɛ ɛ. 6 Simon Petro gi yɛ awɔ kedea ɛ, aba eku lɛ aza eku ní ɔdrɔ lɔ mɛ ɛ. Amɔ asaba pititi la gi afini i, 7 ni kusa liɔ klɔ gi bɛkɔ ɛnya Yesu yɛ litukpo le e. Kusa liɔ klɔ kɔ ɛ, kwiklɔʋi gi kwifɛ lidze ní asaba pititi la su u. 8 Gɔgɔ ɛ, ɔdɔkpasi liɛ gi yɛ etu ɔdrɔ lɔ su kuna ɛ, kyɛ eti eku, lɛ amɔ nite ke e, lɛ azɛ aŋa si Yesu anya ayɔ ɔ. 9 Ga kɔna ni abla ɛ, bénu kuŋwlimiplɛɔ ese e si, lilɛ si Yesu ɔyɔ dɔni bekpo ʋa mɛ. 10 Lɛ badɔkpasi ba bedzi itrɛ ní ba kepea mɛ ɛ. 11 Pɔ̀ Maria alɛɛ ní ɔdrɔ lɔ su azeebemi; gi azeebemi i, abùbɔ lɛ edi ɔdrɔ lɔ mɛ atsisi i 12 lɛ amɔ Aya yɔ baxwɛdzɛ tiaʋa gi bɛkpɛ bidɔ pititi i, xe bedi ní niklɔ ɔ, gi Yesu yɛ okpo ye afɛ ɛ, tole ní yɛ etukpo la onu lɛ ɔʋlaɛ ní yɛ ikli lɛ onu i. 13 Lɛ beʋi ye si, “Ɔdzɛ, ege lɛ loso woebemi i?” Ebu le onu si, “Befeke mɛ Ɔkaɛ sɛnɔ, lɛ méte niklɔ gi bɛzɛɛplɛ yɛ ɛ!” 14 Lɛ gi ekyi i, amɔ Yesu gi ɔlɛɛ niklɔ ɔ; pɔ̀ ɔ́mɔ yɛ ogyesi si yɛ onu Yesu u. 15 Yesu eʋi ye si, “Ɔdzɛ, ege lɛ loso woebemi i? nyaŋwɛ wɔsi wɔɛpɛ ɛ?” Ɔdzɛɛ egyoedi si abɔ yɛ aʋa odidi onu, lɛ asi yɛ si, “Xe wɔ wofeke ye ɔsɛnɔ ɛ, Ɔka, si mɛ niklɔ gi wɔplɛ yɛ ɛ, atɔ mizeefeke ye.” 16 Lɛ Yesu axwa yɛ si, “Maria!” Ekyi aŋu mɛ akpɛ yɛ lɛ apani ní si Hebri se mɛ si, “Rabboni!” Gi lɛ ese linu si “Ɔdɔbasɛ yɛ ɛ.” 17 Yesu asi yɛ si, “Wukísú ní mɛ su u, lɛ ese linu si maʋidzitrɛ ní Mɔka klɔ ɔ. Pɔ̀ trɛ ní mɛ benemi ba klɔ ɔ tɔ si ba si medzi itrɛ ní yɛ klɔ gi onu Mɔka ni ba Ɔka, mɛ Aya ni ba Aya.” 18 Lɛ Maria Magdalene atrɛ lɛ azɛɛsi badɔkpasi ba si “Mamɔ Ɔkaɛ!” Lɛ asi ba liboe lɛ gi Yesu asi yɛ ɛ. 19 Lize Lipadzruwe le ɔlagɔ, gi badɔkpasi ba bɛkpɛ likpɔ ɔ, xe bɛda ipupo le kpɛ isu ya ɛ, ɔkpɛ gi bezeese Yudanɛ baka ba loso e. Yesu aba ɔlɛɛ ní ba kusi lɛ apani ba si, “Kusuyɔ ki mlɔ ɔ.” 20 Agi apani ba pɔ́ ɛ, abasi ba yɛ kuwla mɛ ni yɛ opoga nɔ mɛ. Isami iku badɔkpasi ba koŋ gi bɛmɔ Ɔkaɛ ɛ. 21 Yesu asi ba dzɛ si, “Kusuyɔ ki mlɔ, kiliɛ gi Kakaa Aya akpɛ mɛ ɛ, nite mɛɛkpɛ mlɔ.” 22 Lɛ gi afuɛ abali ba aʋa ɛ, apani si, “Mlazi Ɔfuɛfuɛ Dradra lɔ. 23 Xegi mlɛkɔ banima ba eboe zimizi na ɛkyɛ ba ɛ, Aya aakɔ̀ la kukyɛ ba; xe mlákɔ la akyɛ ba ɛ, bátrakɔ la ɛkyɛ ba.” 24 Badɔkpasi Liɔfɔ ni tiaʋa ba mɛ tole Toma, gi bizɛxwa si tiaʋa obi ye e, óze bagɔgɔ ba kusi i, xe Yesu aba a. 25 Lɛ badɔkpasi gɔgɔ ba bɛsi yɛ si, “Kwimɔ Ɔkaɛ!” Toma asi ba si, “Xegi mámɔ kutakpagyeʋio bebikpo ʋa ní yɛ kuwla mɛ ɛ, xe mákpɛ mɛ kiwlaʋiɛ ní bamɛ ɛ, xe mákpɛ mɛ awla la ní yɛ opoga nɔ mɛ ɛ, mátrazi lɛ aʋa ɛɛŋa a.” 26 Ogle tole kede, gi badɔkpasi ba bɛkpɛ likpɔ dzɛ ní ligba lɛ mɛ ɛ, xe Toma kyɛ eze ba kusi i. Gi bɛda ipupo le kyɛ ɛ, Yesu aba ɔlɛɛ ní ba kusi lɛ apani ba si, “Kusuyɔ ki mlɔ ɔ!” 27 Lɛ Yesu asi Toma si, “Kɔ wɔ kiwlaʋiɛ kpɛ ní ya, tɔ di mɛ kuwlaa mɛ; tɔ nina wɔ awla la kpɛ ní mɛ opoga nɔ mɛ. Atɔ mɔni wɔ eɖikeke la tɔ ziŋa!” 28 Toma ebu le onu aki Yesu si, “Mɛ Ɔkaɛ ni mɛ Aya!” 29 Yesu asi yɛ si, “Gi wɔmɔ mɛ ɛ, dani wɔzi ŋa ɛ? Biakrira banama gi bámɔ ɔ, pɔ̀ xe bɛzi ŋa ɛ!” 30 Ní yɛ badɔkpasi ba aŋu mɛ ɛ, Yesu abitɛ enugutseboe glegle dzedze gi báŋwlimi akpɛ ní keplekpaa lia ya mɛ ɛ. 31 Pɔ̀ bɛŋwlimi la ya tɔ mlaakɔ la kuzi ŋa si Yesu yɛ onu Kristo ye, Aya Yebi ye, lɛ gani mlɔ kuziŋa ní yɛ linyi ne me e, mlamɔ ligbã́.

Yohanes 21

Yohanes 21 1 Ewe atɔ kede e, Yesu ebu isu abasi yɛ badɔkpasi ba dzɛ ní Tiberia limu ne su. Liba lɛ mɛ nite: 2 Simon Petro, ni Toma gi bizɛɛxwa si tiaʋa obi ye e, ni Natanael gi ádɔ Kanaa ní Galilea ɛ, ni Zebedeo yɛ bebinyime ba ani Yesu yɛ badɔkpasi tiaʋa dzedze beze ní ɔkɔ tole. 3 Lɛ Simon Petro asi bagɔgɔ ba si, “Mɛɛtrɛ ní akpa obu kɔ.” Lɛ bɛsi yɛ si, “Kwiakuni wɔ kude.” Lɛ bezeemu iku ní katapokpaa mɛ, pɔ̀ elesi zizi na petee bébu kididɔ ɔ. 4 Agi liwo le liitu i, Yesu ɔlɛɛ ní limu ne kutu yɔ, pɔ̀ badɔkpasi ba bámɔ egyesi si Yesu yɛ ɔlɛɛ ɛ. 5 Lɛ eʋi ba si, “sɔhɛ ba, mlébu kiditɔ lo o?” Bebu le onu si, “Owo kúbu kididɔ ɔ.” 6 Asi ba si, “Mlakpɛ mlɔ dzikle ye ní katapokpaa kaŋaa mɛ, mlaabù atɔ.” Lɛ gi bɛŋwia dzikle ye kpɛ ní klɔ ʋa ɛ, bátani yɛ kuhe obu u, lɛ ese linu si ebu akpa la kpaŋu. 7 Lɛ ɔdɔkpasi liɛ klɔ gi Yesu alɔ ɛ, asi Petro si, “Ɔkaɛ yɛ liɛ klɔ!” Agi Petro enu si Ɔkaɛ liɛ klɔ ɛ, edzini yɛ lifune lìwu le axla isu ya lɛ ese linu si ebu lìwu i lɛ klɔ aplɛ lɛ ayɔ eku ní kuni yo me e. 8 Badɔkpasi gɔgɔ ba bɛba eku oge no ní katapokpaa mɛ, gi bezeehe dzikle ye e, gi eyi ni akpa la ɛ. Ba ozeklɔ ódze ni kuni yo oge no su u, bize ŋwisi iwla avitetsu kinɛ ko. 9 Agi beple ní katapokpaa mɛ ɛ, bɛmɔ si axwa kifu kiisɔ gi akpa ni aklã atɔ atini kɛ aʋa ɛ. 10 Lɛ Yesu asi ba si, “Mlamani akpa la gi mlebu abla ɛ la mɛ atɔ.” 11 Simon Petro emu eku katapokpaa mɛ, lɛ azeehè dzikle ye gi eyi ni akpa ʋidi la amani oge no e. Akpa la ɛna alafa tole ni avitetsu ni tata, pɔ̀ gi ɛsrɛ nite kyɛ, dzikle ye ɔ́kyi i. 12 Lɛ Yesu asi ba si, “Mlagaŋa bidɔ mɛ.” Yɛ badɔkpasi ba mɛ ɔtɔtɔ ɔ́tani yɛ kuʋi si, “Nyaŋwɛ wonu u?” lɛ ese linu si bete si yɛ onu Ɔkaɛ. 13 Lɛ Yesu atrɛ xe azɛɛkɔ àklã na a, xe akɔ la aki ba ɛ; niteme ké abitɛ ni akpa la fɛ. 14 Lɛ ya lize kutánɛ gi Yesu ebu isu abasi yɛ badɔkpasi ba gi ayɔ adɔ ni bekpo ʋa mɛ kede e. 15 Agi bɛŋa bidɔ mɛ pɔ́ ɛ, Yesu eʋi Petro si, “Simon, Yohanes Yebi ye, wɔlɔ́ mɛ sani kiliɛ gi banɔ gɔgɔa ya bɛlɔ mɛ na a?” Ebu le onu si, “Ee, Ɔkaɛ, wote si malɔ wɔ.” Yesu asi yɛ si, “Di mɛ beʋesibi ʋa aʋa,” 16 Kuʋla Yesu eʋi ye si, “Simon, Yohanes Yebi ye, wɔlɔ́ mɛ na a?” Ebu le onu si, “Ee Ɔkaɛ wote si malɔ wɔ.” Yesu asi yɛ si, “Di mɛ iʋesi le aʋa.” 17 Kutanɛ Yesu eʋi ye si, “Simon, Yohanes Yebi ye, wɔlɔ́ mɛ na a?” Asigaga ɛga Petro nì yɛ isu ya lɛ ese linu si Yesu eʋi ye kutanɛ si, “Wɔlɔ́ mɛ na a?” lɛ asi Yesu si, “Ɔkaɛ wote kidɔ kakaa; wote si malɔ wɔ!” Yesu asi yɛ si, “Di mɛ iʋesi le aʋa. 18 Mɛɛsi wɔ anukwarɛɛ: agi woze ɔyasɔʋi i, wɔzɛɛbla kɔ wɔtrɛ niklɔ gi wɔpɛ si wutrɛ ɛ; pɔ̀ xegi wotsi i, wɔanina wɔ iwla lɛ lɛ ɔnɔ dzedze aalulɔ wɔ ɔ, xe aatsini wɔ niklɔ ɔ gi wɔ́pɛ si wutrɛ ɛ.” 19 Gi apani te e, Yesu azeebu kudeo liɔ onu gi Petro aga a xe aatse e abasɛ, gi kwiaki Aya kukpɔ̀kpɔ̀ ɔ. Lɛ klɔ kede e, Yesu asi yɛ si, “Zeni mɛ kude e!” 20 Petro ekyi lɛ amɔ ɔdɔkpasi liɛ gi Yesu alɔ ɛ, ni ba kedea ɔniliɛ gi yɛ aziɔni Yesu ní ɔdɔŋakplɔ nɔ su u, gi bɛzɛŋa bidɔ gɔgɔ ʋɛ kpɛ ɔtɔ ki yɛ kutseo o, xe eʋi ye si, “Ɔkaɛ nyaŋwɛ atrábu wo ekɔ ɔ?” 21 Agi Petro amɔ yɛ ɛ, eʋi Yesu si, “Ɔkaɛ liboe woli litrába onyime liɛ ya pɔ̀ aʋa a?” 22 Yesu ebu le onu si, “Xe mapɛ si oze ligbã́ kɔzɛna ni lipoe lɛ gi maadziba ɛ, nifɔ lipa wɔ ɔ? Wɔ kɔ zeni mɛ kude!” 23 Lɛ liyi klanɔ ni banama gi beze ni Yesu kude e, kusi si, ɔdɔkpasi liɛ ya ɔ́tratse e. Pɔ̀ Yesu ɔ́pani si ɔ́tratse e; kipani ko apani si, “Xe mapɛ si oze kɔzɛna ni lipoe lɛ gi maadziba ɛ, nifɔ lipa wɔ ɔ?” 24 Yɛ onu ɔdɔkpasi liɛ gi apani ní eboa la ya su u, yɛ ké aŋwlimi na aplɛ; lɛ kwite si eboa la klɔ gi apani i, enu anukwarɛɛ. 25 Yesu abitɛ eboe glegle gi xe si ba ŋwlimi na petee tile tile aplɛ ɛ, megyo edi si kelea petee katrátani ozekɔ kumɔ ki kuplekpaa liɔ klɔ gi biaŋwlimi i.