San Juan 1

Jũ̶menijicʉi yávaiye põeteino

1 Mamarʉmʉre cãreja jãravʉre cʉed̶aquiye jipocai, cʉrejaquemavʉ majare Jũ̶menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ. Jũ̶menijicʉque cʉrejaquemavʉ. Aru Jũ̶menijicʉ baju barejaquémavʉ ũ̶. 2 Mamarʉmʉmiata jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamiata, Cristorecabe cʉcʉ bácʉ Jũ̶menijicʉque. 3 Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́re põevare, ãimarare, aru caijĩe coapa cʉed̶are d̶arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Ʉ̃i cʉed̶abedu, ye cʉbejebu. 4 Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ bácʉ põevare apʉrivʉre, ũ̶i d̶aicõjeimarare. Yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo põevare coreóvare d̶arejaquemavʉ jãve baju. 5 Yópe ñami jã́mene d̶aiyepe põevare, nopedeca ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyeque jãvene coreóvabede d̶aimaramu. Ʉbenita Cristo, pẽoinope, darejaquemavʉ ijãravʉi, ñeminitucubʉpe, ãmecʉrijãravʉi, coreóvare d̶acʉyʉ põevare jãve bajure. Aru pẽoiyede cod̶avainope teino coyʉiye jãvene vainí tʉrĩduyama ijãravʉcavʉ ãmeno d̶aivʉ. Ʉbenita ũ̶i coyʉiye jãvene vainí tʉiye majibenama. 6-7 Põevare Jũ̶menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉre Cristore jã́d̶ovaiyʉcʉ, Juan Bautistare coyʉicõjenejamed̶a Jũ̶menijicʉ. Juan Bautista coyʉcʉdarejaquemavʉ ijãravʉi iye coyʉiyede, Jũ̶menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede ṹ̶re Cristorã, caivʉ põevare ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne. 8 Ñai Juan Bautista Jũ̶menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ baju, Cristo baju, ãmenejamed̶a ũ̶. Quéda Cristorã, Jũ̶menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ bajura, coyʉcʉdayʉ barejámed̶a ũ̶. 9 Cristorecabe dayʉ bácʉ ijãravʉi coreóvarĩ bʉojare d̶acʉyʉ caivʉ põevare Jũ̶menijicʉi dápiainore jãve bajure. 10 Cristo cʉrĩdurejamed̶a ijãravʉi. Jũ̶menijicʉi cʉed̶are d̶aimʉ mácʉvacari ijãravʉre, ṹ̶re coreóvabedejaquemavʉ ijãravʉcavʉ. 11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ũ̶i cʉed̶aino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ũ̶. Ʉbenita ṹ̶re jacopʉbedejaimad̶a obedivʉ ũ̶ jina mariduivʉvacari. 12 Ʉbenita apevʉ nácavʉ jãve coreóvarĩ jacopʉrĩ ṹ̶re jʉ aivʉre Jũ̶menijicʉi mára teicõjenejaquemavʉ Cristo. 13 “Yʉre jápiarĩ jʉ aivʉ Jũ̶menijicʉi mára tejarãri na”, ũ̶i que aino, maja põeva maje jʉed̶ocʉvarõpe ãmevʉ no. Aru maja põeva, “Jũ̶menijicʉi mára teiyʉrĩ, ũ̶i mára tenajaramu”, maje aiyepe ãmevʉ no. Aru nomiói márepacʉi jʉed̶ocʉvaiyʉepe máre ãmevʉ no. Quénora “Yʉre jãve baju jápiarĩ jʉ aivʉ Jũ̶menijicʉi mára tejarãri na. Jũ̶menijicʉi mára baju tejarãri na”, arejaquemavʉ ũ̶. 14 Majare Jũ̶menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ũ̶, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ṹ̶vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jũ̶menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ũ̶. Jũ̶menijicʉ ũ̶i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jũ̶menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ũ̶. 15 Juan Bautista coyʉrejame ũ̶i borore ṹ̶re jã́riburu yóboi. Yópe arĩ, cod̶oboborejame põevare: —Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉ ji ávaiyepe: “Ji yóboi dacʉyʉme ũ̶. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ ũ̶, ji mʉjare ji coyʉvaimʉ. Ji jipocacacʉbe ũ̶. Yʉre vainí tʉibi ũ̶. Caiyede cʉed̶aquiye jipocai cʉrejaquemavʉ ũ̶”, acacʉ yʉ mʉjare, arejame Juan Bautista. 16 Ʉrarõ ũ̶i ʉe boje, mearo d̶acaibi caivʉ majare. Obedinʉmʉa ména cʉre d̶aibi majare. Obedinʉmʉa bedióva mearo d̶acavaibi, cad̶atecʉyʉ majare. 17 Jũ̶menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ũ̶i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jũ̶menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jũ̶menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús. 18 Jã́imʉ ãmemi Jũ̶menijicʉ. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi mácʉ cũinácʉra, ṹ̶vacari Jũ̶menijicʉ baju, majepacʉque cʉcʉ, majare coreóvare d̶acʉdarejame ũ̶ Jũ̶menijicʉre. Edarĩ, jípacʉ jiede coyʉcʉedarejame ũ̶.

Juan Bautista ũ̶i memecaino Jesucristore

19 Ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jẽniari jã́icõjeni jarorejaimad̶a Juan Bautistare. Sacerdotevacavʉ aru Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine memeipõevacavʉ, levita ãmicʉriyajubocavʉ, jarorejaimad̶a ina jabova, “¿Ñamenʉ mʉ?” ne arĩ jẽniari jã́rajiyepe aivʉ ṹ̶re. Que arĩ, yécʉ põecʉpe páyʉre majiyʉrejaquemavʉ na. 20 Juan Bautistacapũravʉ nuriéna coyʉrĩ jebedejame náre. —Cristo ãmevʉ yʉ. Jũ̶menijicʉi epeimʉ, jabocʉ bacʉyú̶, ãmevʉ yʉ, arejame náre. 21 —¿Dinʉmʉ ñamenʉ mʉ? Cristo ãmevʉ mʉ. ¿Elíarũ̶ mʉ? arejaima ina sacerdoteva. —Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame. —¿Ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyú̶, majeñecuva mácavʉ “edacʉyʉ”, ne ávaimʉrʉ mʉ? arejaima ṹ̶re cojedeca. —Ʉ̃ ãmevʉ yʉ, arejame náre. 22 —¿Dinʉmʉ ácʉpe páyʉrũ̶ mʉ? Ñʉjare cũiná coyʉjacʉ mʉ, ñʉjare jẽniari jã́icõjeivʉre ñʉje coyʉrãjiyepe. ¿Aipe ayʉrũ̶ mʉ? ¿Yécʉrũ̶ mʉ? arejaima ṹ̶re ina sacerdoteva. 23 Ʉ̃́capũravʉ coyʉrejame náre yópe arĩ, ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ bácʉ ũ̶i toivaiye báqueque: —Yʉrecabu Isaías bácʉ ũ̶i toivaimʉ mácʉ: “Jũ̶menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: ‘Mead̶ajarã mʉje ũmene, copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare, ñai ũ̶mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ũ̶i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶ ũ̶i daquiye jipocai, Jũ̶menijicʉ ũ̶i copʉ etaquiyepe aivʉ mʉjare’ ”, arejame náre Juan Bautista. 24 Ina fariseovai jaroimara Juan Bautistare are nʉri jẽniari jã́rejaima: 25 —Mʉ Cristo ãmevʉ. Elías ãmevʉ mʉ. Aru ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyú̶ ãmevʉ mʉ. ¿Dinʉmʉ aipe teni põevare Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovañʉrʉ mʉ ocoque? arejaima ina fariseovai jaroimara. 26 Juan Bautista arejame náre: —Yʉrecabu põevare jã́d̶ovañʉ Jũ̶menijicʉre ocoque. Ʉbenita cũinácʉ cʉbi mʉje jẽneboi, mʉje coreóvabemʉ. 27 Ji yóboi dacʉyʉme ũ̶. Ʉbenita ji pʉeno parʉcʉ bacʉyú̶me. Caivʉ pʉeno meacʉ bajube ũ̶. Yú̶capũravʉ pare ũ̶i cãchinocacʉbu. Que baru ṹ̶re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ũ̶i cʉraidoa bʉoimeare, arejame náre. 28 Caiye iye vaidéjavũ̶ Betania ãmicʉrõi, Jordán ãmicʉriya jia aviá daidʉve ẽcarʉi, Juan Bautista ũ̶i jã́d̶ovare cuiyede põevare Jũ̶menijicʉque ocoi nore.

Jesús Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ovejajĩcʉpe, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede

29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávũ̶. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ũ̶i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare: —Jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, jarʉvacʉyʉ põeva ne ãmeina teiyede. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jũ̶menijicʉre ũ̶i ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede, nopedeca ñai Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, Jũ̶menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru põeva ne ãmeina teiyede mead̶aipõecʉbe ũ̶. 30 Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉme ji ávaiyepe: “Ʉ̃ ji yóboi dacʉyʉme. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ. Que baru yʉre vainí tʉibi ũ̶. Caiyede cʉed̶aquiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ”, mʉjare acacʉ yʉ. 31 Mamarʉmʉre yʉ máre coreóvabetecacʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉi mácʉre. Ʉbenita põevare Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovacʉdacacʉ yʉ ocoque, Israecavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ṹ̶re, Jũ̶menijicʉi mácʉre, arejame ñʉjare, ṹ̶cavʉre, Israecavʉre, Juan Bautista. 32-33 Yópe arĩ, ũ̶i majiéde coyʉrejame ũ̶: —Yʉ máre ṹ̶re coreóvabecʉ cãreja, “Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ bajʉbí ũ̶”, abetecacʉ yʉ. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ, yʉre jã́d̶ovaicõjeñʉ mácʉ põeva Jũ̶menijicʉ jina teiyʉrivʉre ṹ̶re ocoque, yópe arĩ coyʉáme yʉre: “Jã́cʉyʉmu mʉ ji Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre cũinácʉ ũ̶mʉra aru cʉcʉre ṹ̶que. Ñai ũ̶mʉ, ṹ̶recabe põeva jina teiyʉrivʉre yʉre jã́d̶ovacʉyʉ Espíritu Santoque”, áme yʉre Jũ̶menijicʉ. Quédeca ũ̶i aiye báquepe, Jesúrã ñai Espíritu Santo tubacʉẽmeñʉre jurecope cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ jã́cacʉ yʉ. Aru ñai Espíritu Santo cú̶teame ṹ̶que. 34 Yú̶capũravʉ majivʉ, ji jã́iye báque boje. Que baru coyʉyʉbu mʉjare. Ñai ũ̶mʉ, mʉjare ji coyʉvacamʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉbe ũ̶, arejame Juan Bautista.

Jesús ũ̶i mamarʉmʉ bueimara

35 Cõmiáijãravʉi Juan Bautista cʉrejame nore cojedeca ñʉja pʉcarã ũ̶i bueimaraque. 36 Que teni Jesús noi vaiyú̶re jã́ri, arejame ñʉjare: —Ʉ̃́re jã́jara mʉja. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ. Yópe sacerdoteva ne boaiyepe ovejajĩnare, jínajivʉ Jũ̶menijicʉre, nopedeca ñai Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama põevare boje, arejame ñʉjare Juan Bautista. 37 Ʉ̃i que aiyede jápiaivʉ, Jesúque nʉrejacarã ñʉja. 38 Jesús núcʉnʉri, copedini, ñʉjare jẽniari jã́rejame: —¿Aru mʉja yéde voivʉrũ̶? arejame Jesús. —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́ri cʉcʉrũ̶ mʉ? arejacarã ñʉja Jesúre. 39 —Yú̶que jã́radajarã mʉja, arejame ñʉjare Jesús. Ñʉje nʉiyede ṹ̶que, yóvaicʉvaiora nainú marejávũ̶. Ʉ̃́que nʉri, ũ̶i cʉrõi jã́ri, cʉrejacarã ṹ̶que dijãravʉ joarõ. 40 Cũinácʉ ñʉja pʉcarã Juan Bautistare jápiaivʉ bácavʉcacʉ aru Jesúque nʉivʉ bácavʉcacʉ Andrés ãmicʉcʉ barejáme, Simón Pedroi yócʉ. 41 Cũiná, Andrés vocʉnʉrejame ũ̶i mamicʉ Simóre. Eayʉ bácʉ, arejamed̶a ṹ̶re: —Mesíare, Jũ̶menijicʉi epeimʉre, põevare mead̶aipõecʉre, eavʉ ñʉja, arejamed̶a Andrés. Mesías aino, Cristo aiyʉrõtamu. 42 No yóboi Andrés jíbʉcʉre nʉvarejamed̶a Jesús yebai. Jesús, Simóre jã́ri, yópe arĩ coyʉrejame: —Simómu mʉ. Mipacʉ ãmicʉbi Juan. Ʉbenita Cefas ãmidoimʉ macʉyú̶mu mʉ, arejame Jesús. Cefas aino, Pedro ainotamu. Aru nóvacari cũ̶rabo aiyʉrõtamu.

Jesús ũ̶i “Dajarã” aino Felipede, Natanaene máre

43 Cõmiáijãravʉi Galilea ãmicʉrijoborõi nʉcʉyʉ barejáme Jesús. Nʉñʉ, Felipede copʉrejame ũ̶: —Yú̶que dajacʉ mʉ, arejame Felipede Jesús. 44 Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. Andrés aru Pedro ne ĩmarocacʉ barejáme. 45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejamed̶a Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejamed̶a: —Ñaine, Moisés bácʉ aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivarĩ coyʉvaimʉre eavʉ ñʉja. Moisés bácʉ ũ̶i toivaiye báquede Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede toivarejaquemavʉ ṹ̶ra. Ʉ̃́tame Jesús Nazarecacʉ, Joséi mácʉ, arejamed̶a Natanaene Felipe. 46 Natanaecapũravʉ arejamed̶a: —No ĩmaro Nazarede põeva meara, apevʉre cad̶ateivʉ, cʉbema na, arejamed̶a Natanael. —Dinʉmʉ jã́cʉdajacʉ mʉ mi baju, arejamed̶a ṹ̶re Felipe. Jã́radarejaima ina pʉcarã. 47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena: —Majecʉ, israevacacʉ baju, edaibi ũ̶. Borocʉbecʉ bajube ũ̶, arejame Jesús, Natanaene jã́ñʉ. 48 —¿Aipe teni yʉre majitecʉrũ̶ mʉ? arejame Jesúre Natanael. —Mʉre Felipe ũ̶i cutubede cãreja jã́vʉ yʉ. Higueracʉ cãchinoi dobatevʉ mʉ, arejame Natanaene Jesús. 49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael. 50 Quénora Jesúcapũravʉ arejame ṹ̶re: —¿“Jocʉcʉ cãchinoi mʉre jã́vʉ” ji aiyede, “Jũ̶menijicʉi mácʉbu mʉ”, ayʉrũ̶ yʉre? Pʉeno ji apejĩe parʉé ji d̶aquiyede jã́cʉyʉmu mʉ. 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉinore jã́rajaramu mʉja. Nore Jũ̶menijicʉi ángeleva, jõd̶aivʉre aru mʉivʉre jã́rajaramu mʉja. Aru ne coricai cʉcʉyʉmu yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, arejame ñʉjare Jesús.

San Juan 2

Jesús ũ̶i bʉino põeva ne d̶arĩ majibede

1 Pʉcajãravʉa yóboi, Galilea ãmicʉrõi, Caná ãmicʉriĩmaroi, pʉrʉbʉoivʉ ne torojʉve teino marejávũ̶. Aru Jesúi paco cʉrejaco noi. 2 Jesús aru ñʉja ũ̶i bueimara ina pʉrʉbʉoivʉ ne cutuimaracavʉ barejacárã. 3 Ñʉje ãiye bajure ũcuiye cũinéjavũ̶ya. Jesúre coyʉcodarejaco jípaco: —Bʉcʉrʉ, javeta ũcuiye, vino ú̶yaicoro, cũivú̶ die, arejaco Jesúre. 4 —Báco, ¿aipe teni yʉre que ad̶orũ̶? Ji memeinʉmʉ eabevʉ cãreja, arejame jípacore Jesús. Ãniñami cũ̶ramicavʉ ne yebacavʉ yebai nʉri, yópe arejacod̶a õ: 5 —Jímacʉi cõjeiyepe d̶ajarã mʉja, arejacod̶a Jesúi paco. 6 Nore cʉrejavũ̶ seis paibʉa jorobʉa, cũ̶rajorobʉa. Ʉrabʉa jorobʉa baju, cũinábʉ cincuenta o setenta pailitros baju eaibʉ barejávũ̶. Dibʉá ocoque buiváibʉare cʉvarejacarã ñʉja judíova, ñʉje cojarãjiyepe aivʉ, ñʉje nópe teni cõmajinope Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. Que teni iñamicavʉ máre cʉvarejaima dibʉáre. 7 —Ocore ĩni, davarĩ, dibʉáre buivájarã mʉja, arejame nócacʉi yebacavʉre Jesús. Na jʉ arĩ, dibʉáre yuyeni, buivárejaima. 8 —Que d̶arĩ quĩ́jinora doarĩ, torojʉve teino upacʉre nʉvajara mʉja. Ʉ̃i ũcuri dápiaquiyepe arĩ, jínanʉjara, arejame ina yebacavʉre. Jʉ arĩ, ñai torojʉve teino upacʉre diede nʉvari, jídejaima. 9 Die oco báquede Jesús oatʉvarĩ, vino ú̶yaicoro tede d̶arejame. Ñai torojʉve teino upacʉ die ũcuiyede ũcuri jã́rejame. Ʉ̃́capũravʉ majibedejame ã́roi ne ĩ́ye báquede diede. Ʉbenita ina yebacavʉcapũravʉ, ina ocoque dibʉáre yuyeivʉ bácavʉ, me majidejaima. Ũcuri jã́ri, pʉrʉbʉoyʉre cuturejame ñai torojʉve teino upacʉ. 10 Dayʉ bácʉre yópe arejame ñai torojʉve teino upacʉ: —Mamarʉmʉre ũcuiye me bajure jíyavũ̶ maja maje cutuimarare. Aru yóbota, na ũcuri vainí tʉivʉre jã́ri, majiéda meacorore náre jíyavũ̶ maja. Que d̶abetevʉra mʉ. Mamarʉmʉre meacorore yavedebu mʉ. Aru yóbota, méne ũcuiyede jívʉ mʉ, arejame pʉrʉbʉoyʉre ñai torojʉve teino upacʉ. 11 Que teni põeva ne d̶arĩ majibenore d̶arejame Jesús, jã́d̶ovacʉyʉ ũ̶i majiéde. Galilea ãmicʉrõi, Caná ãmicʉriĩmaroi, ũ̶i ocore oatʉvainoque, Jesús bú̶rejame põeva ne d̶arĩ majibede ũ̶i d̶aiyede. “Jũ̶menijicʉi epeimʉme ũ̶”, põevare are d̶ayʉ, nópe náre jã́d̶ovarejame Jesús. Aru “Cristo bajube ũ̶” arĩ, me jʉ arejacarã ñʉja ũ̶i bueimara. 12 No yóboi Capernaum ãmicʉriĩmaroi nʉrejame Jesús. Ʉ̃́re yóvarãnʉrejacarã jípaco, ũ̶i yóva, aru ñʉja ũ̶i bueimara. Nore obebejãravʉa cʉrejacarã.

Jesús ũ̶i mead̶aino Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine

13 Pascua ãmicʉrijãravʉ torojʉve teijãravʉ baquinó eare nʉino marejávũ̶. Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ marejávũ̶ no, Jũ̶menijicʉi etavaiye báque boje ñʉjeñecuva mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Dinʉmʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉrejaima obedivʉ judíova. Que baru Jesús máre mʉri nʉrejame. 14 Mʉri nʉri, earĩ, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jã́cʉnʉrejame Jesús. Diñami tãibʉrã earĩ, ecorĩ oteivecʉva, ovejava, aru jurevare bojed̶aivʉre jã́rejame. Nácapũravʉ põevare ʉrarõ ne tãutʉrare ĩnejaima. Apenoa joborõacavʉ ne tãutʉrare oatʉvaipõeva dobarivʉre máre jã́rejame nore. 15 Que baru cainimea ĩni, ũ̶i jara boaquímene cãriárejame. Cãriári bʉojarĩ, dimeque jara popeni, diñami cʉrivʉre jaetovarejame Jesús ina tãibʉi cʉrĩ bojed̶aivʉre ne ãimaraque. Tãutʉrare oatʉvaivʉre máre jararĩ, ne jã́d̶ovaivare japʉporĩ, moari najuárejame, jarʉvacʉyʉ ne tãutʉratʉravare joborõi. 16 Jurevare bojed̶aivʉre yópe arejame: —Nʉjara mʉja, mʉje bojed̶ajʉromarare ĩni. Jipacʉre mearore jíñamimu yo. Bojed̶aiñami d̶abejarã jipacʉi cũ̶ramine, arejame náre Jesús. 17 Jesús ũ̶i que aiyede, Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede ãrʉrejacarã ñʉja, ũ̶i bueimara. “Mʉ, Jũ̶menijicʉ, apevʉ ãmeina d̶arãjivʉbu yʉre. Que baru mi cũ̶ramine jecʉrĩ vaivʉ yʉ”, apecʉ bácʉ ũ̶i aiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 18 Ina judíova ñʉje jabova yávarãdarejaima Jesúre: —Jũ̶menijicʉi mʉre que d̶aicõjenu, ñʉjare jã́d̶ovajacʉ põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶ainore, arejaima ina jabova. 19 Jesús arejame náre: —Iñamine bíjarorĩ jarʉvajarã mʉja. Iñamine mʉje jarʉvarĩburu yóbecʉrijãravʉa yóboi, mʉje jarʉvaiñami mácarõre mead̶acʉyʉmu yʉ, arejame Jesús. 20 Ina judíova arejaima ṹ̶re: —Cuarenta y seis paiʉjʉa baju diñamine núvari ñájiquemavʉ memeipõeva. ¿Aru mʉ yóbecʉrijãravʉa memeni, diñamine mead̶ayʉ bʉojaje bárica mʉ? arejaima ñʉje jabova Jesúre. 21 Ʉbenita diñami bajure ayʉ ãmenejame Jesús. Ʉ̃i bajure cũ̶ramipe ayʉ barejáme ũ̶. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na, jabovacapũravʉ. 22 Majibenidurejacarã ñʉja máre, Jesús ũ̶i que aiyede. Ʉbenita ũ̶i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ũ̶i que aiye báquede dápiarĩ, ãrʉrejacarã ñʉja, ũ̶i bueimara. Ãrʉrivʉ ũ̶i coyʉiye báquede aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede máre jʉ arejacarã ñʉja ũ̶i bueimara.

Jesús ũ̶i majiéde põeva ne dápiaiyede

23 Pascua torojʉve teinʉmʉ, Jesús ũ̶i cʉedeca Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ṹ̶re jʉ arĩdurejaima põeva obedivʉ. Ne jã́iye boje ũ̶i jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede, “Jũ̶menijicʉi epeimʉ Cristobe ũ̶”, arejaima na. 24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre coreóvarĩ, “Jãve abema na”, arĩ dápiarejamed̶a. Me baju põevare coreóvarejaquemavʉ ũ̶. 25 Ʉ̃́re jaʉbevʉ apecʉ ũ̶i coyʉiye aipe ãrojaene põevare. Me majidejaquemavʉ põeva ne dápiaiyede. Quénora ũ̶i baju coreóvarejaquemavʉ náre.

San Juan 3

Jesús Nicodemomaque ne boroteino

1 Cũinácʉ ũ̶mʉ Nicodemo ãmicʉcʉ barejáme, ñʉja judíova ñʉje jabovacacʉ. Fariseo ãmicʉriyajubocacʉ barejáme Nicodemo. 2 Cũináñami Jesúre borotecʉearejamed̶a. —Mʉ, bueipõecʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉre Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre, buecʉyʉre ũ̶ jiede. Que baru ácʉ põecʉ Jũ̶menijicʉi parʉéde cʉvabecʉ baru, d̶aiye majibebi yópe põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶aiyepe. Que baru mú̶que cʉbi Jũ̶menijicʉ, arejamed̶a Nicodemo Jesúre. 3 —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ũ̶i põetebedu mamaũmeque, ṹ̶re jabotebecʉyʉme Jũ̶menijicʉ, arejamed̶a Jesús. 4 —¿Aipe teni? ¿Bedióva cojedeca jʉed̶ocʉpe põeteiye majidi bʉcʉcʉ? Jãve bʉcʉcʉ jípacoi yapibʉrã ĩmari, põeteyʉ bʉojabebi, arejamed̶a Nicodemo. 5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ũ̶i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ṹ̶re jabotebecʉyʉme Jũ̶menijicʉ. 6 Põevai mára põevatamu. Ʉbenita ñai Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque epeimaratamu na. Que baru Jũ̶menijicʉi máramu. 7 “Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ũ̶i põetebedu mamaũmeque, ṹ̶re jabotebecʉyʉme Jũ̶menijicʉ”, ji aiyede mʉre ʉrarõ baju dápiabejacʉ mʉ. 8 Ũmebo darĩ japuinopebu no. Ã́ri japurĩ nʉiyʉrõ nʉquiyebu. Ũmebo japuinore maja quéda jápiad̶avũ̶. Jã́ino ãmevʉ no. Quédecabu Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque. Jã́ri majino ãmevʉ no, arejamed̶a Jesús. 9 —¿Aipe aiyʉrõ márica no, mi que aino? arejamed̶a Jesúre Nicodemo. 10 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Mʉrecabu judíova ne bueipõeva me majidivʉcacʉ. ¿Jápiarĩ eabecʉrũ̶ mʉ iye ji mʉre coyʉiyede? 11 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ñʉje majiéde mʉjare coyʉrĩduyavũ̶ ñʉja. Ñʉje jã́iye bajure coyʉrĩduyavũ̶. Ʉbenita jʉ abevʉ mʉja ñʉje coyʉrĩduiyede. 12 Ijãravʉquede coyʉrĩduvʉ yʉ. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja. Ijãravʉquede coyʉiyede jʉ abevʉ baru, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõquede ji coyʉquiyede jʉ abenajaramu mʉja. 13 Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi mʉri nʉri, cojedeca ijãravʉi ẽmeni dayʉ bácʉ cʉbebi. Que baru ácʉ ijãravʉcacʉ cavarõ mearoquede coyʉiyede coyʉbebi. Yʉrecabu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe. Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ijãravʉi darejacacʉ yʉ. Que baru cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõquede coyʉiyede coyʉiye majivʉ yʉ. 14 Yópe Moisés bácʉi d̶aiye báquepe, ũ̶i cʉede cãreja põecʉbenoi, ãd̶ape paino bronce ãmicʉrõ tãuque d̶aino mácarõque, nopedeca vaiquíyebu yʉre. Ʉ̃i d̶aimʉ mácʉre jocʉyo ũ̶mʉjʉriyorã jẽori, jãmʉórejaquemavʉ Moisés bácʉ. Nopedeca yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, jocʉcʉrã jẽori, jãmʉórajarama põeva. 15 Yʉre yópe d̶aivʉre jã́ri, caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉ baru, cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi, arejamed̶a Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino Jũ̶menijicʉ ũ̶i ʉede caivʉ põevare

16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jũ̶menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jũ̶menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jũ̶menijicʉ cavarõ mearoi. 17 Jũ̶menijicʉ darobedejame yʉre, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiye boje. Quénora darorejame yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ náre. 18 Yʉre jʉ aivʉ bácavʉre ñájine d̶abecʉyʉme Jũ̶menijicʉ. Ʉbenita yʉre jʉ abevʉre ñájine d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ, ne jʉ abe boje yʉre, Jũ̶menijicʉi mácʉ cũinácʉra. 19 Yópe d̶arĩ Jũ̶menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jũ̶menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ũ̶i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre. 20 Caivʉ ina ãmeina teivʉ yʉre jã́d̶ovaicõjeiyʉbema ne ãmeina teiyede. Que baru yʉre pẽoñʉpe, ne ãmeina teiyede jã́d̶ovañʉre, jã́iyʉbema. 21 Ʉbenita caivʉ ina jʉ aivʉ Jũ̶menijicʉre, ñai ayʉre jãvene, yaveiyʉbema ne d̶aiyede. Quénora jã́d̶ovad̶ama ne d̶aiye caiyede yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Que baru yʉre pẽoñʉre vod̶ama, arejamed̶a Jesús.

Juan Bautista ũ̶i coyʉino Jesús ũ̶i parʉéde

22 No yóboi Judea ãmicʉrijoborõi nʉrejame Jesús, ñʉja ũ̶i bueimaraque. Nore cʉrejacarã ñʉja obedijãravʉa. Nócavʉre Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovaivʉ barejacárã ocoque. 23 Aru Enón ãmicʉriĩmaro baji, Salim ãmicʉrõ joabejĩno, cʉrejamed̶a Juan Bautista máre. Põeva ṹ̶re eaivʉre Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovañʉ marejámed̶a, oco ʉrarõ cʉe boje nore. 24 Dinʉmʉre cãreja Juan Bautistare jẽni, nʉvari, bʉobedejaimad̶a ñʉje jabova. 25 Juan Bautista ũ̶i bueimaracavʉ copʉ yávarĩ bú̶rejaimad̶a cũinácʉ judíoque, ñʉje d̶arĩ cõmajiyede Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. 26 Que teni yávarĩ bʉojarĩ, Juan Bautistare coyʉrãearejaimad̶a ina ũ̶i bueimaracavʉ: —Mʉ, bueipõecʉ, ñai mú̶que cú̶vacacʉ Jordã́d̶a ãnidʉvei, mi coyʉvacamʉ Jũ̶menijicʉi majiéque, ṹ̶vacari põevare Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovaimi ocoque. Obedivʉ nʉñama ṹ̶que caride, arejaimad̶a. 27 Yópe arĩ, náre coyʉrejamed̶a Juan Bautista: —Põecʉ cʉbebi ũ̶i d̶aiyepe d̶arĩ bʉojayʉ, Jũ̶menijicʉi ṹ̶re parʉre d̶abedu. 28 Mʉjavacari jápiad̶avũ̶ ji coyʉrĩduiye báquede. “Cristo ãmevʉ yʉ”, acacʉ yʉ mʉjare. Quéda ṹ̶re coyʉrĩ jipocateicõjeimʉmu yʉ. 29 Yópebu yʉ Cristoque. Pʉrʉbʉocʉyʉ nomicʉcʉyʉme. Aru ũ̶i yóvaimʉ, ñai mead̶ayʉ bácʉ ne pʉrʉbʉoiyede, torojʉbi ũ̶i jápiaiyede ñai pʉrʉbʉocʉyʉ ũ̶i yávainore. Ñai yóvaimʉ ũ̶i teinope teyʉbu yʉ. Que baru põeva Jesúque nʉivʉre jã́ñʉ, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ ji ũmei. 30 Pʉeno parʉcʉ nʉcʉyʉme Jesús. Ʉbenita parʉbecʉ nʉcʉyʉmu yʉ. Põeva ne pued̶aimʉ macʉyú̶me ũ̶. Ʉbenita pued̶abejarãri yʉre, arejamed̶a Juan Bautista.

Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉre coyʉino

31 Coyʉre nʉrejamed̶a Juan Bautista: —Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ, ijãravʉi ẽmeni darĩ, caivʉ ijãravʉcavʉ maje pʉeno majibi. Ijãravʉcacʉ yócacʉbe. Que baru majibi yóque majiéde. Ʉbenita cavarõ mearore ẽmeni dayʉ bácʉ yócavʉ maje pʉeno majibi. 32 Ñai cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ũ̶i jã́iye báquede coyʉrĩduibi. Ʉbenita ũ̶i coyʉiyede jʉ abema obedivʉ yócavʉ. 33 Que baru ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru ũ̶i coyʉiyede, Jũ̶menijicʉi jãve aiyede, “Jãvemu”, ayʉtame ũ̶. 34 Jecʉbecʉva Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore cʉre d̶aibi Cristoque. Que baru Cristo, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, Jũ̶menijicʉ jiede coyʉibi. 35 Mamacʉre pare ʉbi majepacʉ Jũ̶menijicʉ. Caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeimi ũ̶ mamacʉre. 36 Caivʉ jʉ aivʉ mamacʉre, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvama na. Ʉbenita caivʉ jápiabevʉ ṹ̶re, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvabema na. Quénora ne jápiaiyʉbe báque boje, náre ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ, arejamed̶a Juan Bautista.

San Juan 4

Jesús Samariacacoque ne boroteino

1-2 Obedivʉ ũ̶i bueimara cʉvarejamed̶a Juan Bautista. Ʉbenita pʉeno obedivʉ ũ̶i bueimara cʉvarejame Jesús. Aru Jesúi Jũ̶menijicʉre jã́d̶ovaimara mácavʉ ocoque obedivʉ barejáima Juan Bautista ũ̶i Jũ̶menijicʉre ocoque jã́d̶ovaimara mácavʉ pʉeno. Ʉbenita Jesúcapũravʉ põevare Jũ̶menijicʉre jã́d̶ovamenejame ocoque. Quénora ñʉja, ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́d̶ovaicõjenejame náre ocoque. Ina fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, põeva “Jesús obedivʉ ũ̶i bueimara cʉvabi Juan Bautista pʉeno”, ne arĩ boroteiyede jápiarejaimad̶a. 3 Jesús jápiayʉ bácʉ ina fariseova ne coreóvaiyede iye borore ṹ̶ra, Judea ãmicʉrõre dajocarĩ nʉri, Galilea ãmicʉrijoborõi nʉrejame. Aru ṹ̶que nʉrejacarã ñʉja. 4 Ñʉje nʉiyede Galileai, Samaria ãmicʉrijoborõi vaiye jaʉrejavũ̶ ñʉjare. 5 Vaidé nʉri, Samariacarõ ĩmaro, Sicar ãmicʉriĩmaroi ẽmenejacarã ñʉja. Sicar bajita cʉrejaquemavʉ no joborõ, ñʉjeñecu mácʉ Jacob bácʉ ũ̶i jíno mácarõ ũ̶i mácʉ, José bácʉre. 6 Nore cʉvʉ ne oco doaicobe, Jacob bácʉi oco doaicobe. Jãravʉ corica baji barejávũ̶. Joa baju mari, darĩ, ʉetʉrejame Jesús. Que baru no oco doaicobe ẽcarʉi dobarejame, jabʉóvacʉyʉ. 7-8 Ʉ̃i jabʉóvaiyede, ĩmaroi ẽmeni nʉrejacarã ñʉja, ñʉje ãrajiyede bojed̶arãnʉivʉ. Ñʉje nʉriburu yóboi, oco doainore ẽmeni earejacod̶a cũináco Samariacaco. Oco doacodad̶o barejácod̶a. —Oco, ji ũcuquiye jíjaco yʉre, arejamed̶a oco doacodad̶ore Jesús. 9 Ʉbenita Samariacavʉre judíova ne pʉque ʉbe boje, cuecumari dápiarĩ yópe arejacod̶a Jesúre: —Judíobu mʉ. Aru yʉ Samariacacobu. ¿Aipe teni yʉre ũcuiye jẽniañʉrʉ mʉ? arejacod̶a. 10 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Jũ̶menijicʉ mʉre jíjʉroede majibevʉ mʉ. Yʉ mʉre ocore jẽniañʉre, majibevʉ mʉ. Yʉre majico baru, “Ocore jíjacʉ”, yʉre ajebu mʉ. Aru nópe jẽniad̶ore apʉre d̶aiocore mʉre jíjebu yʉ, arejamed̶a ṍre Jesús. 11 Jesúre arejacod̶a: —¿Aipe ayʉrũ̶ mʉ yʉre? Ʉ̃mʉjʉricobebu yo. Aru mi oco doaquino cʉvabevʉ mʉ. ¿Ã́ri apʉre d̶aicorore, mi ocore, ĩcʉyʉrũ̶ mʉ? 12 Dicobede jídejaquemavʉ majeñecu mácʉ, Jacob bácʉ. Javede ũ̶ mácʉ aru ũ̶i mára mácavʉ yore ocore ĩni ũcurejaquemavʉ. Aru jídejaquemavʉ ne oteiãimara mácavʉre. ¿Jacob bácʉ pʉeno parʉcʉrũ̶ mʉ? arejacod̶a ṹ̶re. 13 Ṍre arejamed̶a Jesús: —Ácʉ põecʉ ũcuñʉre oco dicobequede, bedióva cojedeca cũiñóquiyebu ṹ̶re. 14 Ʉbenita ácʉ põecʉ iye ocore, ji jíquicorore, ũcuñʉ mácʉre cũinára, ye cũiñómequiyebu ṹ̶re cojedeca. Ji jíquicoro oco pĩapóinope teni, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ji jíquicorore ũcuñʉ mácʉ, arejamed̶a Jesús. 15 Ico nomió arejacod̶a: —Jede, mi aicorore, iye ocore, jíjacʉ yʉre caride. Ji ũcucojiye jíjacʉ yʉre, bedióva cojedeca cũiñómequiyepe ayʉ yʉre aru ji oco doacodabecojiyepe ayʉ yore jãravʉa coapa, arejacod̶a õ. 16 Õi que arĩburuta, ṍre yávarejamed̶a Jesús: —Mimarepacʉre cutuconʉjaco mʉ. Ʉ̃́re davajaco yʉre, arejamed̶a ṍre. 17 —Jimarepacʉ cʉbebi, arejacod̶a õ. —Jãve ad̶obu mʉ. Mimarepacʉ baju cʉbebi. 18 Cũinápʉrʉpe paivʉ ũ̶mʉva cʉrĩduavũ̶ mʉ. Aru caricacʉ mi yóvaimʉ, mimarepacʉ baju ãmemi ũ̶. Jãve baju ad̶obu mʉ, arejamed̶a ṍre Jesús. 19 —Yʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ batedébu mʉ. 20 Yore, yócacũ cũ̶racũre Jũ̶menijicʉre mearore jídejaquemavʉ ñʉjeñecuva mácavʉ. Ʉbenita “Jerusalẽ́vacari Jũ̶menijicʉre mearore jíye jaʉvʉ”, ad̶avũ̶ mʉja judíova, arejacod̶a õ. 21 Jesús arejamed̶a: —Ji coyʉiyede me jápiajaco. Jãvetamu ji coyʉiye. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva Jũ̶menijicʉre mearore jínanʉmenajarama Jerusalẽ́i aru dicũ cũ̶racũi máre. 22 Mʉja Samariacavʉ mʉje mearore jímʉre majibevʉ mʉja. Ʉbenita ñʉja judíova majivʉ. Jũ̶menijicʉ ũ̶i daroimʉ mácʉ põevare mead̶aipõecʉ ñʉjecʉbe. Que baru majinineca Jũ̶menijicʉre mearore jívʉbu ñʉja judíova. 23 Ji aijãravʉa daquijãravʉa baquiyé jave eare nʉivʉ. Dinʉmʉ maquinóre põevare mearore jíde d̶acʉyʉme ñai Espíritu Santo Jũ̶menijicʉre yópe jãve coyʉiyepe. Põeva nápe paivʉ quévʉra ṹ̶re mearore jíyʉrivʉre ʉbi Jũ̶menijicʉ. 24 Jũ̶menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ caivʉre. Põeva mearore jíni majidivʉbu ṹ̶re, yópe jãve coyʉiyepe ñai Espíritu Santo ũ̶i nópe majide d̶aiyede, ũ̶i náre cʉre d̶aiyeque mamaũmeque, arejamed̶a Jesús. 25 Ʉ̃́re arejacod̶a: —Majivʉ yʉ Mesíare, Jũ̶menijicʉi epeimʉre, põeva ne aimʉre Cristo, dacʉyʉre. Aru ũ̶i daquiyede, caiyede majare coyʉrĩ jebecʉyʉme, arejacod̶a. 26 —Yú̶bu Cristo, mʉre boroteyʉ, arejamed̶a ṍre Jesús. 27 Ico nomióre ũ̶i que coyʉiye bajure copaidarejacarã ñʉja, ĩmaroi cuivʉ bácavʉ. Pare dápiaivʉ ñʉje jã́iye boje ṹ̶re boroteyʉre nomióque, “¿Aipe teni ṍque boroteyʉrũ̶ mʉ?” ájʉrorivʉ barejacárã ñʉja. Ʉbenita ṹ̶re jẽniari jã́menejacarã. 28 Ṍcapũravʉ õi oco doaibʉre noi ñóri, copainʉrejacod̶a õi cʉriĩmaroi. Noi nʉri, earĩ, nócavʉre coyʉrejacod̶a: 29 —Jã́radajarã mʉja. ¿Yʉre ji teiye báque caiyede coyʉyʉ, Cristo bárica ũ̶? arejacod̶a náre. 30 Õi que arĩburu yóboi, ṍque jã́radarejaquemavʉ diĩmarocavʉ. 31 Ĩmarocavʉ ne edabede cãreja, ñʉje bojed̶aiye báque ãiyede Jesúre ãicõjenidurejacarã ñʉja. —Mʉ, bueipõecʉ, ãiyede ãjacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre. 32 —Mʉje majibede ãiye cʉvavʉ yʉ, arejame ñʉjare Jesús. 33 Aru ñʉje bajumica boroteivʉ, jẽniari jã́rejacarã: —¿Ʉ̃́re ãiye davarãma apevʉ? arejacarã. 34 Aru Jesús arejamed̶a: —Maja ãiyede ãri bʉojarĩburu ũmedaivʉ maja. Quédeca yʉ d̶ayʉ yópe yʉre daroyʉ bácʉ ũ̶i ʉrõpe aru bʉojayʉ iye d̶aiyede ũ̶i d̶aicõjeiye báquede yʉre, ũmedaivʉ yʉ. 35 “Yóvaicʉvaivʉ aviáva bʉcʉquiyebu maje ãiye”, majidivʉ ne coyʉino mácarõpe aiyavũ̶ mʉja. Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare. Ãiye jẽinʉmʉ jave eaivʉ. Ãnina majare edaivʉre jã́jara mʉja. Ãiyede jẽiyepebu na. Vea coboiyede jã́ri, ĩ́ye jaʉvʉ no. Quédecabu ãnina, majare edaivʉ. Vea coboiyepedeca javeta yʉre jʉ aivʉ barãjárama na. 36 Põevare yʉre jʉ are d̶ayʉ bácʉ ãiyede jẽñʉ mácʉpedeca torojʉbi. Ʉ̃i memeiye boje, yʉre ũ̶i jʉ are d̶aimarare torojʉbi. Põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aibi. Que baru torojʉbi ũ̶. Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bú̶yʉ bácʉre, oteipõecʉpe páyʉ, cad̶ateibi põevare yʉre jʉ are d̶aipõecʉ. Aru põeva ne jʉ aiyede torojʉma ina pʉcarã. 37 Majidivʉ ne coyʉino mácarõpe, “Cũinácʉ oteibi aru apecʉta ãiyede ĩ́mi”, jãvetamu no caride. 38 Ãiyede jẽivʉpe paivʉre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, põeva yʉre ne jʉ arãjiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉja ãmeteavũ̶ mamarʉmʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉivʉ náre. Mʉje jipocai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bú̶quemavʉ apevʉ. Apevʉ ne coyʉimara mácavʉre yʉre jʉ are d̶ajarã mʉja caride. Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiarĩduivʉ bácavʉ yʉre jʉ ajarãri na, arejame Jesús ñʉjare majicayʉ. Ʉ̃i que aiyedata edarejaima ĩmarocavʉ, Jesúque boroted̶o bácoi cutuimara mácavʉ. 39 Õi aiye boje Jesúrã, “Ji teiye báque caiyede coyʉibi”, obedivʉ Samariacavʉ jʉ arejaquemavʉ ṹ̶re. 40 Que baru ne edaiyede ũ̶i yebai, “Ñʉjaque cʉjacʉ cãreja”, arejaima Jesúre ina Samariacavʉ. Dinʉmʉ pʉcajãravʉa náque cʉrejame Jesús, náre bueyʉ ne ĩmaroi. 41 Jesúque boroted̶o báco õi coyʉiye boje náre, ṹ̶re jʉ arejaquemavʉ apevʉ. Ʉbenita ṹ̶que boroteivʉ obedivʉ baju barejáima ṹ̶re jʉ aivʉ. 42 Que baru Jesúque boroted̶o bácore õi cuturĩ davaimara mácavʉ arejaima: —Caride ṹ̶re jʉ aivʉ ãmevʉ ñʉja mi coyʉiye báque boje. Quénora ṹ̶re jʉ aivʉbu ñʉje baju jápiaiye báque boje ũ̶i coyʉiyede. Me majivʉ ñʉja Jesúre caivʉ põevare mead̶aipõecʉre, arejaima na.

Jesús ũ̶i mead̶aino jabocʉi mácʉre

43 Pʉcajãravʉa náque cʉrĩburu yóboi, Galilea ãmicʉrõi nʉrejacarã ñʉja cojedeca, Jesúque nʉivʉ. 44 Javede ṹ̶vacari arejame ñʉjare: “Cʉbebi Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ũ̶i joborõcavʉ ne pued̶aimʉ”, arejame ñʉjare Jesús. 45 Jipocamia, Pascua torojʉve teinʉmʉre, apevʉ Galileacavʉ nʉrejaquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Nore Jesúre põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre jã́ivʉ bácavʉ barejáima. Que baru Jesús ũ̶i eaiyede ne joborõi cojedeca, ṹ̶re torojʉrivʉ copʉ etarejaima nócavʉ. 46 Oco báquede Jesús ũ̶i ũcuiye d̶aino mácarõi Caná ãmicʉriĩmaro, Galileacarõi, copainʉrejacarã ñʉja Jesújã cojedeca. Nore, Canái, cʉrejame cũinácʉ jabovacacʉ. Aru Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉrejamed̶a ũ̶i mácʉ, pare ijeteyʉ. 47 Que baru ñai jabocʉ jápiayʉ bácʉ Jesúi copaiyede Galileaita, Judeare jocarĩ, jã́cʉdarejame ũ̶i yebai. Jesús yebai edarĩ, yópe arĩ jẽniarejame Jesúre: —Jímacʉ pare baju ijeteyʉbe ũ̶. Maumejieneca yaiquíjibi. Ʉ̃́re jã́cʉnʉri, ṹ̶re mead̶acajacʉ yʉre, arejame Jesúre ñai jabocʉ. 48 —Yʉre põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre jã́mevʉ baru, yʉre ye jʉ abenajaramu mʉja, arejame ṹ̶re Jesús. 49 Ʉbenita Jesúre nʉicõjenidurejame ñai jabocʉ. —Maumena dajacʉ. Yú̶que jã́cʉdajacʉ mʉ, jímacʉi yaiquíye jipocai. Yaibécʉbe cãreja jímacʉ, arĩdurejame Jesúre. 50 Aru Jesús arejame ṹ̶re: —Meaquiyebu. Mi cʉrõi copainʉjacʉ mʉ caride. Mímacʉ yaibécʉbe, arejame. Jesús ũ̶i coyʉiyede jʉ arĩ, cũiná copainʉrejamed̶a ñai jabocʉ. 51 Ʉ̃i cʉrõi eare nʉñʉre copʉrejaimad̶a ṹ̶re memecaivʉ. —Mímacʉ ũmedabi ũ̶, arejaimad̶a ṹ̶re. 52 —¿Aipiye bajure ũmedari ũ̶? jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re memecaivʉre. —Ẽnoa marede, jãravʉ corica yójĩboi moino buruvʉ ṹ̶re, arejaimad̶a. 53 Ne que aiyede, ñai jabocʉ coreóvarejamed̶a. Jesús “Mímacʉ meacʉbe caride”, ũ̶i aiora bácarõre ñai jabocʉi mácʉ ũmedarejamed̶a. Dinʉmʉre ñai jabocʉ aru caivʉ ũ̶i cũ̶ramicavʉ máre Jesúre jʉ arejaimad̶a. 54 Judea ãmicʉrõi cʉcʉ bácʉ, Galilea ãmicʉrõi edarĩ, cʉcʉ, põeva ne d̶arĩ majibenore d̶arejame Jesús. Jabocʉi mácʉre ũmedavainoque, pʉque põeva ne d̶arĩ majibe bajure d̶arĩ jã́d̶ovarejame Jesús.

San Juan 5

Jesús ũ̶i mead̶aino nacajaiye majibecʉre

1 No yóboi Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ñʉja judíova ñʉje torojʉve teino cũináro cʉrejavũ̶ cojedeca. Que baru ñʉja Jesújã máre no ĩmaroi jã́cʉnʉrejacarã. 2 Diĩmaro biaido jedevacobe bajita, ovejava ne ecoicobe jedevacobena cʉrejavũ̶ cũinábʉ cuyaibʉ. Judíova ñʉje yávaiyeque dibʉ ãmicʉrejavũ̶ Betesda. Dibʉ ẽcarʉi põeva ne earĩ cʉrãjinore cũinápʉrʉpe painoa jabʉóvainoa cʉrejavũ̶. 3-4 Die jabʉóvaiyena obedivʉ ijimara paraivʉ barejáima. Jã́ri eabevʉ, cuiye majibevʉ, nacajaiye majibevʉ máre, ijimara coapa noi cʉrejaima. Apenʉmʉa pãcarejavũ̶ dibʉ. Dibʉ oco pãcaiyede coredejaima ina ijimara. Apenʉmʉa nore cũinácʉ ángele cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darĩ, dibʉ ocore pãcovarejaquemavʉ. Ʉ̃i ocore pãcovaiye bajure dibʉre cuyarãemejʉrorivʉ barejáima ina ijimara. Mamarʉmʉcacʉ pãcovaiye bajure dibʉre cuyacʉẽmeñʉ, cũiná ũmedarejame, ád̶e ijiéde cʉvacʉ bácʉvacari. 5 Ijimaracacʉ cũinácʉ treinta y ocho paiʉjʉa baju corenidurejamed̶a, nore parayʉ. 6 Nomicata Jesús earĩ, ñai parayʉre jã́ri, coreóvarejamed̶a joe baju nore cʉcʉre. Que baru ṹ̶re borotecʉnʉrejame. —¿Ũmedaiyʉcʉrũ̶ mʉ? arejame Jesús. 7 Ñai ijimʉ arejame Jesúre: —Jápiajacʉ. Cainʉmʉa pãcovaiyede, ji cuyacʉẽmejʉroede, ji jipocai apecʉcapũravʉ nore ẽmeni, tʉrĩ cóvaibi. Yʉre ocore ẽmevacayʉ cʉbebi, arejame Jesúre. 8 —Nacajajacʉ mʉ, aru mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ, arejame ṹ̶re Jesús. 9 Quénora cũiná ũmedarejame ñai ijimʉ mácʉ. Ʉ̃i parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉrejame ũ̶. Jesús ũ̶i nópe d̶aijãravʉ ñʉja judíova ñʉje jabʉóvaijãravʉ barejávũ̶. 10 Que baru ṹ̶re, ijimʉ mácʉre, coyʉrãearejaimad̶a judíovai jabovacavʉ: —¿Aipe d̶ayʉrũ̶ mʉ, mi parainore nópe nʉvañʉ? Cari jãravʉ maje jabʉóvaijãravʉbu. Parainore nʉvaicõjemenotamu, arejaimad̶a ṹ̶re ina jabova. 11 —Ʉbenita yʉre mead̶aipõecʉ yópe abi: “Mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ”, abi yʉre. Que barureca yʉ nʉvañʉmu, arejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ. 12 —¿Ñame matedí mʉre que ayʉ? arĩ jẽniari jã́rejaimad̶a na. 13 Ʉbenita coyʉiye majibedejamed̶a náre. Ʉ̃́re mead̶arĩ bʉojarĩnata, põeva ne jẽneboi bíjacʉnʉrejamed̶a Jesús, obedivʉ põeva ne cʉe boje nore. Que baru Jesúre coreóvabedejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ. 14 No yóboi, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramita ijimʉ mácʉre copʉrĩ, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Meabaju cʉcʉtamu mʉ. Caride mi ãmeina teiye báquede dajocajacʉ. Cojedeca mʉ ãmeina d̶ayʉ baru, pʉeno ãmeno ñájicʉyʉmu mʉ, arejame ṹ̶re Jesús. 15 Jesús ũ̶i que arĩburu yóboi, ṹ̶re coreóvarejamed̶a ñai ijimʉ mácʉ. Cũiná, jabovare coyʉcʉnʉrejamed̶a: —Yʉre mead̶ayʉ bácʉ Jesúbe, arĩ coyʉrejamed̶a náre. 16 Que teni Jesúre pare cãrijovari bú̶rejaima ñʉje jabova, ṹ̶re ñájine d̶ájʉrorivʉ ũ̶i mead̶aiye báque boje ijimʉ mácʉre ñʉje jabʉóvaijãravʉre. 17 Ne ñájine d̶ájʉroede ṹ̶re, Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —Jipacʉ jabʉóvabebi. Quénora cainʉmʉa cad̶atevaibi põevare. Que baru yʉ máre cad̶ateyʉbu náre, arejame Jesús. 18 Jesús ũ̶i que aiye boje, pʉeno ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ñʉja judíova ñʉje jabova. Ʉ̃i d̶abe boje ne d̶aicõjeiyepe jabʉóvaijãravʉre, ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima. Ʉbenita pare boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ṹ̶re, “Jipacʉbe Jũ̶menijicʉ”, ũ̶i aiye boje. Ne dápiaru, ũ̶i que aino, “Jũ̶menijicʉpe majicʉbu yʉ”, ayʉ barejáme Jesús.

Jesúre Jũ̶menijicʉ ũ̶i pʉrʉcʉvaicõjeino

19 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉ, ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jũ̶menijicʉre jã́ñʉ, ũ̶i d̶aiyepedeca d̶ayʉbu yʉ. Caiye iye jipacʉi d̶aiyede yʉ, mamacʉ, máre d̶aivʉ diede. 20 Pare ʉbi yʉre jipacʉ. Ʉ̃i d̶aiye caiyede majicaibi yʉre. Pʉeno parʉéde ji d̶aquiyede jã́d̶ovacʉyʉme yʉre jipacʉ. Mʉjavacari ʉrarõ cuecumarajaramu yʉre, jã́d̶ovaicõjecʉyʉre jipacʉ. 21 Yópe yaivʉ bácavʉre jipacʉi nacovaiyepe yainore jarʉvarĩ, nopedeca yʉ, mamacʉ, cʉre d̶ayʉbu ina ji ʉmarare. 22 Jipacʉ ãmemi coyʉcʉyʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi. Quénora yʉre, mamacʉre, coyʉicõjeimi diede náre. 23 Ʉ̃ que cõjeimi, caivʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ yʉre ne pued̶aiyepedeca jipacʉre. Ácʉ põecʉ pued̶abecʉ yʉre, mamacʉre, pued̶abebi jipacʉre máre, yʉre daroyʉ bácʉre ijãravʉi, arejame Jesús. 24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ũ̶. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyú̶ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ũ̶. 25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu ina coateivʉ Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ ne jápiarãjiyede ji coyʉiyede. Ina coateivʉ Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ yaivʉ bácavʉpe paivʉtamu ne ũmei. Ʉbenita ne jápiaiyede yʉre, Jũ̶menijicʉi mácʉre, jʉ aivʉ baru ji coyʉiyede, cʉrãjarama na. 26 Yópe jipacʉi apʉre d̶aiyepe põevare, nopedeca yʉre, mamacʉre, apʉre d̶aicõjeimi põevare. 27 Yʉrecabu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe. Que baru Jũ̶menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimi yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caivʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi. 28 Cuecumamejara mʉja. Apejãravʉ baquinó eare nʉinoi, caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jápiarãjarama ji coyʉiyede. 29 Aru nacajarajarama yainore jarʉvarĩ. Ina meara mácavʉ nacajari, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama na cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ina ãmeina teivʉ bácavʉ nacajari, ñájinajarama cainʉmʉa toabo cũiméboi, arejame Jesús. 30 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jũ̶menijicʉre jápiayʉ, ũ̶i coyʉiyepeda coyʉyʉbu yʉ põevare ád̶e ne bojede ne d̶aiye boje ijãravʉi. Que baru ji coyʉiyede nurié coyʉyʉbu yʉ. Ji nópe coyʉiye nuriétamu, ji d̶aiyʉbe boje yópe ji baju ʉrõpe. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre ijãravʉi, ũ̶i ʉrõpe d̶ayʉbu yʉ. 31 Ji baju “Meacʉbu yʉ”, abevʉ. Ji que aru, “Ʉbeni que ayʉbe ũ̶”, ajebu mʉja. 32 Ʉbenita yʉre apecʉcapũravʉ “Meacʉ bajutame Jesús”, aibi. Jãvetamu ũ̶i que aino. 33 ’Mʉjavacari mʉje daroimaraque jẽniari jã́icõjeniduquemavʉ Juan Bautista yebai, yʉre majiyʉrĩduivʉ. Aru Juan Bautista náre jãve coyʉquemavʉ. 34 Meavʉ no ũ̶i coyʉino. Ʉbenita yʉre coyʉcaipõecʉ jaʉbevʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ñamene yʉre. Juan Bautista ũ̶i coyʉino mácarõre coyʉyʉ batevú̶ yʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ ñamene yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ mʉjare. 35 Yópe pẽoibʉ jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca yávaiyede jãvene majide d̶áme Juan Bautista. Nurinimare pẽoibʉ pẽoinope jã́d̶ovariduame. Ʉ̃i que teiyede torojʉteavũ̶ mʉja mamarʉmʉre cãreja. 36 Ʉbenita ji baju d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉ ñamene yʉre. Yú̶tamu jã́d̶ovañʉ Juan Bautista ũ̶i jã́d̶ovaino mácarõ pʉeno. ’Jipacʉi d̶aicõjeiyepeda yʉre, diedecabu ji d̶aiye. Iye d̶aiye jã́d̶ovaiyetamu yʉre jãve jipacʉi daroimʉ mácʉre. 37 Aru jipacʉvacari, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, coyʉibi ji borore jãve. Ʉbenita jipacʉre jã́mevʉ mʉja. Aru jápiabevʉ mʉja. 38 Yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre, jʉ abevʉ mʉja. “Jũ̶menijicʉre coyʉcaipõecʉbu mʉ”, yʉre aiyʉbevʉ mʉja. Que baru ũ̶i yávaiyede cʉvabevʉ mʉja mʉje ũmei. 39 Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavũ̶ mʉja. “¿Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe d̶arĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavũ̶ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu. 40 Ʉbenita yʉre jẽniaiyʉbevʉ ji cʉvare d̶aquiyepe aivʉ mʉjare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejame náre Jesús. 41 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Põeva ne mearore jíyede yʉre vobevʉ yʉ. 42 Mʉjare me majivʉ yʉ. Coreóvaivʉ mʉjare Jũ̶menijicʉre ʉbevʉre mʉje ũmei. 43 Yore coyʉicõjeni darorejame yʉre jipacʉ. Ʉbenita yʉre ʉbeni, copʉ etabevʉ mʉja. Ʉbenita apecʉ ũ̶i coyʉcʉdaru ũ̶i baju, jaʉrabeda ṹ̶re copʉ etad̶arãmu mʉja. Ʉ̃́re jápiad̶arãmu. Ʉbenita yʉre ye jápiaiyʉbevʉ mʉja. 44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jũ̶menijicʉ cũinácʉra ũ̶i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe d̶aiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja. 45 Ʉbenita dápiabejarã mʉja ʉbenina. Yú̶vacari ãmevʉ boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ mʉjare jipacʉi jã́inore. Moisés bácʉ, ñai mʉje coreimʉ cad̶atecʉyʉre, ṹ̶recabe boro coyʉrĩ ad̶ayʉ mʉjare, mʉje jápiabeni jʉ abe boje iye borore, ũ̶i toivaino mácarõre. 46 Moisés bácʉ ji borore toivarejaquemavʉ. Que baru mʉja jãve jʉ aivʉ baru ũ̶ mácʉre, yʉre máre jʉ ajebu mʉja. 47 Ʉbenita mʉje jʉ abe boje ũ̶i toivarĩ coyʉiye báquede, ji coyʉiyede máre jʉ abevʉ mʉja, arejame náre Jesús.

San Juan 6

Jesús ũ̶i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ũ̶mʉvare

1 No yóboi jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre jatarĩ nʉrejacarã ñʉja Jesújã pʉ apedʉveita. Dibʉvacari Tiberias máre ãmicʉvʉ. 2 Ñʉja jataivʉque darejaima põeva obedivʉ. Ne ijimarare mead̶ayʉre jã́iye báque boje, põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovaiyede jã́ivʉ bácavʉ Jesúque darejaima. 3 Macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉ bácavʉ, cũ̶racũ pʉenoi mʉri dobacʉnʉrejame Jesús, ñʉja ũ̶i bueimaraque. 4 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó, ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ maquinó eare nʉino marejávũ̶. 5 Dicũ pʉenoi dobacʉ, põeva obedivʉre ṹ̶ra mʉre daivʉre jã́rejame Jesús. —Que põeva obedivʉ dare daivʉ jároma. ¿Ne ãrajiyede ã́ri bojed̶arãjidica maja? jẽniari jã́rejame Felipede Jesús. 6 Que arejame Felipede. Aipe ãrojae ũ̶i jʉ ainore jápiaiyʉcʉ barejáme, ṹ̶re que ayʉ. Felipede ũ̶i jẽniari jã́quiye jipocamiata, jãve majidejaquemavʉ Jesús aipe ũ̶i d̶aquiyede. 7 Felipe arejame: —Tãutʉraque doscientos paijãravʉa memeiye báque bojeque ne ãrajiye quĩ́jie baju pã́ure bojed̶arĩ bʉojabevʉ maja, arejame Felipe Jesúre. 8 Apecʉ ñʉjacacʉ, Jesúi bueimaracacʉ, Simón Pedroi yócʉ Andrés, arejame Jesúre: 9 —Põevaque dayʉ bácʉ jʉed̶ocʉ pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa cebada ãmicʉe oteiyeque ne d̶aiboa báquede aru moajina pʉcajĩna ne joaimara mácavʉre cʉvabi ũ̶. Ʉbenita põeva obedivʉre eabequiyebu ãru, arejame Jesúre Andrés. 10 —Põevare dobaicõjejara mʉja, arejame Jesús ñʉja ũ̶i bueimarare. Cõriá meacõria cʉrejavũ̶ nore. Que baru cõriá pʉenora dobarejaima na. Nácavʉ ũ̶mʉvacari cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Aru nomiva, jʉed̶ova máre, obedivʉ cʉrejaima. 11 Põeva ne dobarĩburu yóboi, Jesús pã́uboare jẽni, torojʉede jídejame Jũ̶menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, ina dobarivʉre jícõjenejame Jesús ñʉjare, ũ̶i bueimarare. Aru moajinare máre quédeca d̶arejacarã ñʉja. Ne ʉrõpe ãrejaima ina põeva. 12 Ne ãriburu yóboi, Jesús arejame ñʉjare, ũ̶i bueimarare: —Põeva ne ãri oabede ĩjara mʉja, maje bíjare d̶abenajiyepe aivʉ ãiyede, arejame Jesús. 13 Que baru ĩni, mead̶arĩ iye cebadaque ne d̶aiboa báque pã́uboajeveare põeva ne ãri oabe báquede pʉebʉa doce paibʉare buivárejacarã. 14 Ina põeva jã́ivʉ bácavʉ no põeva ne d̶arĩ majibenore, Jesús ũ̶i d̶aiyede, yópe arĩ bú̶rejaima ne bajumia: —Jãve ñaime Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyú̶, edacʉyʉ me ijãravʉre ne ávaimʉ, aivʉ barejáima na. 15 Ʉ̃́re que aivʉre majidejaquemavʉ Jesús. Aru ne jẽni jabojacoiyede máre majidejaquemavʉ ũ̶. Que baru náre jocarĩ cũinácʉva mʉri nʉrejamed̶a cũ̶racũ pʉenoi, dupiyʉ náre.

Jesús ũ̶i cuino oco pʉenora

16 Ñemié tʉiyede macajitabʉ ʉrabʉi ẽmenejacarã ñʉja, Jesúi bueimara. 17 Nore jiad̶ocũi jaturĩ nʉri, macajitabʉre jatarĩdurejacarã, Capernaum ãmicʉriĩmaroi nú̶jʉrorivʉ. Que teicavʉre nainéjavũ̶. Aru Jesús dabedejame cãreja ñʉje yebai. 18 Ũmevʉ ñʉjare edarĩ, japurejavũ̶. Pare pãcarejavũ̶ macajitabʉ ʉrabʉ ñʉjare, jatajʉrorivʉre. 19 Ñʉja pare doarĩ, ñájini, cũinápʉrʉpe paikilometros baju nʉri, macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora vaivárĩ darejame Jesús, ñʉje yebai dayʉ. Ʉ̃́re jã́ri, ʉrarõ jidʉrejacarã ñʉja. 20 Que teivʉre jã́ri, ñʉjare yávarejame Jesús: —Yʉ Jesútamu. Jidʉbejarã mʉja, arejame ñʉjare. 21 Ʉ̃i que arĩburu, torojʉrĩ “Jatujacʉ”, arejacarã. Ʉ̃i jatuiyedata ẽcarʉi ñʉje earãjinore cũiná datʉórãearejacarã ñʉja.

Põeva ne voino Jesúre

22 Cõmiáijãravʉ Jesúre vorĩdurejaimad̶a na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi mauteivʉ bácavʉ, ũ̶i ãoimara mácavʉ. Majidejaimad̶a jiad̶ocũ cũinácũva nore cʉricũ mácarõre no jipocacajãravʉre. Aru majidejaimad̶a ñʉja ũ̶i bueimaraque nʉmecʉ bácʉre máre. Que baru apecũ ũ̶i jatajʉroricũ cʉbedejavũ̶ya. 23 Ne voiyede apevʉ jataivʉ bácavʉ Tiberias ãmicʉriĩmarocavʉ parãnʉrejaimad̶a. Jesús Jũ̶menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi põevare pã́uboa ne ãrajiboa jíno mácarõ joabejĩnoi tuijarejaimad̶a. 24 Jesúre aru ñʉjare ũ̶i bueimarare máre eabeni, edaicũa máquede jaturejaimad̶a ina ẽcaboi cʉrivʉ bácavʉ. Macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, Capernaum ãmicʉriĩmaroi earejaima na, Jesúre voivʉ.

Jesús ũ̶i coyʉino põevare apʉre d̶arĩ ãiyepe

25 Dibʉre jataivʉ bácavʉ Jesúre earĩ, jẽniari jã́rejaima ṹ̶re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiye bajure idʉvei jatacʉrũ̶ mʉ? arejaima. 26 Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre vorãdabevʉ mʉja, mʉje jápiarĩ eaiye boje ji jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede ji d̶aiyeque. Quénora yʉre vorãdad̶avũ̶ mʉja, mʉje ãri yapiye báque boje. 27 Yóque ãiye pojeiyebu. Die matʉiyeda memeni vobejarã mʉja. Quénora iye ãiye cʉre d̶aiyede jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre pare vojarã mʉja. Diedecabu yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji jíquiye mʉjare, jipacʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i jã́d̶ovaiye boje ũ̶i mearo jã́iyede yʉre, arejame Jesús. 28 Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaima: —¿Aipe d̶aiye jaʉri ñʉjare, ñʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe? arejaima. 29 Jesús arejame: —Yo cũináro d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, d̶arãjivʉ yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Jʉ ajarã yʉre, ũ̶i daroimʉ mácʉre, arejame. 30 Ʉ̃́re arejaima: —¿Yéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶acʉyʉrũ̶ mʉ, ñʉje jã́riburu yóboi ñʉje majinajiyepe ayʉ jãvene mi coyʉiyede? ¿Ád̶epe paiyeba mi d̶aiye? 31 Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi maná ãmicʉe ãiyede ãrejaquemavʉ na mácavʉ. Que d̶arejaquemavʉ yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ũ̶i yávaiyede: “Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ ãiyede jõd̶avari darorĩ jídejaquemavʉ náre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ, arejaima Jesúre. 32 Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede. 33 Cavarõ mearoque ãiye Jũ̶menijicʉ ũ̶i daroiye me bajutamu. Iyetamu põevare cʉre d̶aiye jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arĩ coyʉrejame Jesús. 34 —Ñʉje jabocʉ, iye ãiyede jíjacʉ ñʉjare cainʉmʉa, arejaima ṹ̶re. 35 Jesús arejame náre: —Yʉrecabu iye ãiye. Ãiyepe põevare jãve cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Yópe põecʉi ãri bʉojarĩ, ṹ̶re ãvʉé ijibepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ baru, ṹ̶re ye jaʉbequiyebu cainʉmʉa ũ̶i ũmei. Aru yópe põecʉi ũcuri bʉojarĩ, ṹ̶re cũiñómepe, nopedeca ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, ṹ̶re jaʉbequiyebu cainʉmʉa ũ̶i ũmei. 36 Ʉbenita yópe ji mʉjare ávarepe, yʉre jã́ivʉvacari jʉ abevʉ mʉja. 37 ’Yʉre jipacʉ ũ̶i jʉ are d̶aimara coapa yʉre yóvarĩ cʉrãjarama. Aru jãve náre coapa jʉ arĩ jacopʉcʉyʉmu yʉ. 38 Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmecʉdarejacacʉ yʉ, d̶acʉyʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, ũ̶i ʉrõpe. Ji ʉrõpeda d̶acʉyʉ ãmenejacacʉ yʉ. 39 Yópe ʉbi ñai yʉre daroyʉ bácʉ: Caivʉ ina yʉre ũ̶i jʉ are d̶aimarare coreiye jaʉvʉ yʉre, ne bíjabenajiyepe ayʉ, aru ji nacovaquiyepe ayʉ náre coapa yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. Que d̶ainore ʉbi ñai daroyʉ bácʉ yʉre. 40 Jipacʉ ʉbi caivʉ põeva yʉre jã́ri, coreóvarĩ, jʉ aivʉre ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru yú̶vacari náre nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinó, arejame Jesús. 41 “Cavarõ mearoque ãiye bajutamu yʉ”, ũ̶i aiyede jápiarĩ, Jesúre jorojĩnejaimad̶a nócavʉ judíova, ne bajumia jũjuvaivʉre ṹra. 42 —Ñai Jesús José bácʉi mácʉtame. Aru jípacore máre coreóvad̶avũ̶ maja. ¿Aipe teni, “Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darejacacʉ yʉ”, arĩ bʉojaidi ũ̶? arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ. 43 Quénomia Jesús arejame náre: —Mʉje bajumia jorojĩni ãmeina yávabejarã yʉre. 44 Ñame dabenama ne baju yʉre yóvarãdaivʉ jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉi náre daicõjemenu. Jipacʉrecabe yʉre darocaipõecʉ, ji nacovaquiyepe ayʉ ina põevare yainore jarʉvarĩ bʉojaquijãravʉ baquinóre. 45 Javede Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ina ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre yópe arĩ: “Põeva caivʉre buecʉyʉme Jũ̶menijicʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru caivʉ ina jipacʉi bueiyede jápiarĩ ad̶arĩ, jʉ aivʉ, yʉre yóvarãdaivʉbu na, arejame Jesús. 46 Náre coyʉre nʉrejame ũ̶: —Ji nópe aiyeque, “Jũ̶menijicʉre jã́d̶aima põeva”, aiyʉcʉ ãmevʉ yʉ. Yʉrecabu Jũ̶menijicʉ yebai cʉcʉ bácʉ, ũ̶i daroimʉ mácʉ, cũinácʉra ṹ̶re jã́ñʉ mácʉ. 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ põeva jʉ aivʉ yʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama. 48 Yú̶tamu ãiyepe páyʉ. Jãve põevare cʉre d̶ayʉbu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 49 Mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi ã́varejaquemavʉ manáre. Aru diede ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ. 50 Ʉbenita ji coyʉvare ãiyebu, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye ãiye. Ácʉ põecʉ ji coyʉvare ãiyede ãru, ũ̶i ũme yaibéquiyebu. Coatebecʉyʉme Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ. 51 Yú̶tamu iye cavarõ mearore ẽmeni daiye báque ãiye. Ácʉ põecʉ iye ãiyede ãñʉ maru, cʉcʉyʉme cainʉmʉa. Iye ãiye ji jíquiye ji bajubu. Ji bajure jícʉyʉmu caivʉ põevare boje, ne cʉrãjiyepe ayʉ mamaũmeque, arejame Jesús. 52 Jesús ũ̶i que aiyede, ina judíova ne bajumia boroteni bú̶rejaima, ṹ̶re jaraivʉ, ũ̶i nópe aiye boje. —¿Aipe d̶arĩ majare ũ̶i bajure ãicõjeni bʉojaquidica ñai? arejaima. 53 Yópe arĩ, jẽvari coyʉrejame náre Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yú̶bu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe. Ji jiarʉre ãmevʉ baru mʉja, aru ji jivede máre ũcumevʉ baru, cʉbenajaramu mʉja mamaũmeque. 54 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede máre ũcuñʉ mácʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme. Aru yú̶vacari ṹ̶re nacovacʉyʉmu yainore jarʉvarĩ ãnijãravʉ bʉojaquijãravʉ baquinóre. 55 Ãiye bajutamu ji jia. Aru ji jive máre ũcuiye bajutamu. 56 Ácʉ põecʉ ji jiarʉre ãñʉ mácʉ aru ji jivede ũcuñʉ mácʉ cʉbi yú̶que, aru ṹ̶que cʉvʉ yʉ máre. Cũinávʉpe cʉvʉ ñʉja. 57 Jipacʉ, ñai põevare apʉre d̶ayʉ mamaũmeque, darorejame yʉre aru apʉre d̶arejame. Nopedeca ácʉ põecʉ yʉre ãñʉ mácʉre, ṹ̶re apʉre d̶acʉyʉmu yʉ. 58 Iye ji coyʉvare ãiyebu cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi ẽmeni daiye báque ãiye. Mʉjeñecuva mácavʉ ne ãiye báquepe paiye ãmevʉ die. Na mácavʉ ãivʉ bácavʉvacari bʉcʉteni yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãñʉ ji cari coyʉvare ãiyede cʉcʉyʉme cainʉmʉa, arejame Jesús. 59 Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ, judíovai cójijiñami põevare bueyʉ, nópe coyʉrejame Jesús.

Jesús ũ̶i bueino jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre

60 Jesús ũ̶i nópe bueiyede maiyójeda dápiarĩ, yópe arejaima ũ̶i bueimara obedivʉ. —Maiyójarõ baju bueibi. Nore jápiarĩ coreóvabevʉ ñʉja, arejaima na Jesúre buejʉrorivʉ ne bajumia. 61 Jesús, coreóvayʉ jorojĩvʉre ne bajumia jũjuvaivʉre ṹ̶ra, jẽniari jã́rejame náre: —¿Cari mʉjare ji bueiye boje ãmeina jã́ivʉrũ̶ yʉre? 62 ¿Yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, ji cʉrõ mácarõi ji mʉiyede jã́ivʉ baru, aipe dápiaje bárica mʉja? 63 Jũ̶menijicʉi Espíriturecabe põevare cʉre d̶ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Põeva ne baju apevʉ põevare cʉre d̶aiye majibema. Iye cari ji coyʉiyeque, yʉrecabu mʉjare cʉvare d̶ayʉ Jũ̶menijicʉi Espíriture, ñai põevare cʉre d̶ayʉre mamaũmeque ne jʉ aiyede yʉre. 64 Ʉbenita apevʉ mʉjacavʉ yʉre jʉ abema cãreja, arejame náre Jesús. Ʉ̃i bueni bʉijãravʉ bácarõre jipocamiata, Jesús coreóvarejamed̶a ñame ṹ̶re jʉ abenajivʉre aru ácʉ põecʉre ṹ̶re jẽne d̶acʉyʉre ũ̶i mauvare máre. 65 Jesús arejame náre cojedeca: —Caivʉ ãmevʉ mʉja jʉ aivʉ yʉre. Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ cʉbebi ũ̶i baju yóvacʉdayʉ yʉre, jʉ acʉyʉ jipacʉi ṹ̶re daicõjemenu. Jipacʉrecabe põevare ji yebai darorĩ jʉ are d̶ayʉ, arejame. 66 Dinʉmʉmia Jesúque buejʉrorivʉ bácavʉ ṹ̶re dajocarejaima. Quénora ṹ̶que cubedejaima. 67 Que teiyede jã́ri, ñʉjare, ũ̶i bueimarare, ñʉja doce paivʉ bajure, yópe jẽniari jã́rejame: —¿Mʉja máre yʉre dajocaiyʉrivʉrũ̶? arejame ñʉjare Jesús. 68 Yópe arĩ darorejame Jesúre ñʉjacacʉ Simón Pedro: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, mú̶tamu ñʉjare jãve baju bueiyede coyʉyʉ. Mi coyʉiyeque ñʉjare cʉre d̶aivʉ mʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 69 Javeta mʉre jʉ ad̶avũ̶ ñʉja. Mʉre coreóvaivʉbu Jũ̶menijicʉi mácʉ meacʉ bajure, arejame Pedro Jesúre. 70 Jesús arejame ñʉjare: —Mʉjare doce paivʉre beocacʉ yʉ. Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ abujuvai jabocʉi cõjeimʉme ũ̶, arejame ñʉjare ũ̶i bueimarare. 71 Jesús que ayʉ, Judas, Simón Iscariotei mácʉ, ũ̶i d̶aquinore coyʉyʉ barejáme. Judas Jesúi bueimʉ mácʉvacari, Jesúre jẽne d̶acʉyʉ barejáme ũ̶i mauvare.

San Juan 7

Jesúi yóva ṹ̶re ne jʉ abeno

1 No yóboi Galilea ãmicʉrõcarõa ĩmaroa coapa cucʉñʉ marejáme Jesús. Ʉbenita Judea ãmicʉrõi nʉiyʉbedejame, nócavʉ judíova ñʉje jabova jorojĩni ne boaiyʉe boje ṹ̶re. 2 Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teinʉmʉ, úcũa d̶ainʉmʉ, eare nʉino marejávũ̶. 3 Que baru Jesúre nʉicõjeivʉ, ũ̶i yóva arejaimad̶a: —Yui mautebejacʉ mʉ. Quénora nʉjacʉ Judeaita, ina nócavʉre mi bueimara máre ne jã́rajiyepe aivʉ mi d̶aiyede. 4 Põecʉ ʉcʉ baru apevʉ ne coreóvaiyede ṹ̶re, ũ̶i d̶aiyede d̶abebi yavenina. Que baru na caivʉre mi parʉéque mi d̶aiyede jã́d̶ovacʉnʉjacʉ mʉ, ãmiyó, arĩ coyʉrejaimad̶a ũ̶i yóva. 5 Dinʉmʉre ũ̶i yóva Jesúre, “Jũ̶menijicʉi mácʉbu mʉ”, abedejaimad̶a. Que barureca Jesúre nópe arejaimad̶a. 6 Náre, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jesús: —Yʉre ji nʉino eabevʉ cãreja. Ʉbenita mʉjare, mʉje nʉiyʉrinʉmʉ nʉru, meavʉ. 7 Mʉjare cõenímema ina Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉre jã́iyʉbema Jũ̶menijicʉre jʉ abe põeva. Náre ne ãmeina teiyena coyʉivʉ yʉ. Que baru yʉre jã́iyʉbema. 8 Mʉjavacari torojʉve teiyede jã́ranʉjara. Yʉ nʉmevʉ cãreja, ji nʉquino eabe boje, arejamed̶a Jesús. 9 Nópe arĩ coyʉyʉ bácʉ ũ̶i yóvare, Jesúcapũravʉ mautedejame apejãravʉa no Galilea ãmicʉrõmia.

Jesús ũ̶i coyʉino judíovai úcũa d̶aino ne torojʉve teinoi

10 Ʉ̃i yóva ne torojʉve teiyede jã́ranʉriburu yóbore, Jesús máre nore jã́cʉnʉrejame. Aru ãrojamejiena earejame ũ̶. 11 Torojʉve teinʉmʉre Jesúre pare vorĩdurejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabova. —¿Ã́ri cʉri ñai? arejaimad̶a na. 12 Ʉbenita ina põevacapũravʉ ne bajumia boroteivʉ barejáimad̶a ũ̶i borore: —Meacʉbe ũ̶. Põevare cad̶ateibi, arejaimad̶a. Ʉbenita apevʉ põeva: —Ãmecʉbe ũ̶. Jʉjovaibi majare, arejaimad̶a na. 13 Ñʉje jabovare jidʉrĩna, bídeca nʉri, borotedejaimad̶a na. 14 Torojʉve teino corica tʉvaiye bajure, Jũ̶menijicʉi cũ̶rami nʉrejame Jesús. Nore ecorĩ, põevare bueni bú̶rejame ũ̶. 15 Ʉ̃́re jápiaivʉ, ñʉje jabova cuecumari arejaima: —¿Buebecʉ bácʉvacari, aipe teni caiye iye jaʉbeda majidi ñai? arejaima. 16 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —Ji bueiyede ji bajuma majibevʉ yʉ. Quénora yʉre daroyʉ bácʉbe yʉre majide d̶ayʉ. Ʉ̃ jiede bueyʉbu yʉ. 17 Ácʉ põecʉ Jũ̶menijicʉi ʉrõpe d̶aiyʉcʉ baru, coreóvacʉyʉme ã́roque ji bueiyede. Ji buedu Jũ̶menijicʉi majiéque o ji baju majiéque, coreóvacʉyʉme. 18 Ácʉ põecʉ ũ̶i baju majiéque yávayʉ vorĩduibi põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ṹ̶re. Ʉbenita ácʉ põecʉ voyʉ põeva ne pued̶arãjiyepe ayʉ ṹ̶re daroyʉ bácʉre, ṹ̶recabe coyʉyʉ jãve, ye borocʉbecʉva. 19 ’Moisés bácʉ barejaquémavʉ mʉjare Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede coyʉyʉ. Ʉbenita ácʉ mʉjacacʉ ũ̶i toivarĩ epeiye báquepe jʉ arĩ d̶ayʉ cʉbebi. ¿Aipe teni yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉrũ̶ mʉja? arejame Jesús ñʉje jabovare. 20 —Abujucʉ cʉbi mú̶que. ¿Ñamema boaiyʉrivʉ mʉre? arejaima ina põeva obedivʉ. 21 Jesús arejame náre: —Cũinájãravʉ mʉje jabʉóvaijãravʉi cũináro ji d̶aino mácarõre mʉje d̶arĩ majibenore cuecumavʉ mʉja. 22 Mʉja buraicõjevaivʉbu mʉjemara ũ̶mʉ jʉed̶ovare ne cajede jabʉóvaijãravʉi, ocho paijãravʉa baru ne põeteniburu yóbore, yópe Moisés bácʉ ũ̶i d̶aicõjeiye báquepe. Ʉbenita Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ buraicõjeni bú̶yʉ. Quénora majeñecuva mácavʉ, Moisés bácʉi ñecuva mácavʉ barejaquémavʉ ũ̶mʉvai cajede buraicõjeni bʉivʉ. 23 Mʉja máre buraicõjeivʉ mʉjemara ũ̶mʉ jʉed̶ovai cajede mʉje jabʉóvaijãravʉi, d̶arãjivʉ yópe Moisés bácʉ ũ̶i d̶aicõjeiyepe. ¿Dinʉmʉ aipe teni jorojĩvʉrũ̶ yʉre ji mead̶aiye báque boje cũinácʉ ijimʉ mácʉi bajure maje jabʉóvaijãravʉi? 24 Coyʉrĩ dajocajarã mʉja apecʉ meacʉre o ãmecʉre ũ̶i ãrojae bojeda. Quénora dápiajarã apecʉ meacʉre o ãmecʉre ũ̶i jãve d̶aiye boje, arejame Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino ũ̶i daino mácarõre

25 Jesús nópe ayʉre jápiaivʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ arejaima: —¿Ñai ãmeni maje jabova pare ne vóvaimʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduivʉ? 26 Jã́rijide apa. Maje coricai majare bueyʉbe ũ̶. Ʉbenita aipe abema maje jabova. “Cristo, Jũ̶menijicʉi epeimʉ bajube ũ̶”, ad̶arãma na. 27 Cristoi daiyede ñame majibenajarama ã́rocacʉre. Ʉbenita ñai Jesús ũ̶i cʉrõ mácarõre majivʉ maja, arejaima ĩmarocavʉ. 28 Ne que aiyede coreóvayʉ Jesús, bueyʉvacari Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Yʉre aru ji daino mácarõre majivʉ mʉja. Ʉbenita ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora darejacacʉ yʉ apecʉ ũ̶i daroimʉ mácʉ. Ʉ̃́tame borocʉbecʉ. Ʉ̃́recabe mʉje coreóvabemʉ máre. 29 Ʉ̃́tame daroyʉ bácʉ yʉre, ṹ̶que cʉcʉ bácʉre. Que baru yʉrecabu ṹ̶re me coreóvayʉ, arejame Jesús. 30 Dinʉmʉre Jesúre jẽni jacojʉrorivʉ barĩdurejaima ñʉje jabova. Ʉbenita ṹ̶re ne jẽnajijãravʉ ãmenejaquemavʉ cãreja. Que baru Jesúre ñame jẽmenejaima. 31 Obedivʉ ina põevacavʉ Jesúre jʉ aivʉ, yópe arĩ, coyʉivʉ barejáima: —Cristo, Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶, ũ̶i daquiyede jãve põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovañʉ bʉojabejebu Jesús pʉeno. ¿Mú̶carĩ? arejaima ina põeva obedivʉ.

Jesúre fariseova ne jẽni jacoicõjeniduino

32 Ne que aiyede Jesúi borore jápiarĩ fariseovacavʉ, ina fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva máre Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevacavʉre jẽni jacoicõjenidurejaima Jesúre. 33 Dinʉmʉre Jesús yávayʉ, põevare arejame: —Majióvarõ bajura cʉcʉyʉmu mʉjaque. Quĩ́jino bajura jaʉvʉ yʉre ji copaini nʉquino yʉre daroyʉ bácʉ yebai. 34 Dinʉmʉ maquinóre pare vorãjaramu mʉja yʉre. Ʉbenita ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja. Que baru eabenajaramu yʉre, arejame náre Jesús. 35 Que ayʉre, ina judíova ñʉje jabova ne bajumia yávaivʉ arejaima: —¿Ã́ri nʉquidica ñai, ñʉje eabenajiyepe ayʉ ṹ̶re? ¿Apeno joborõi, majevʉ ne cʉrãnʉiĩmaro mácarõi, cʉcʉnʉquidica ũ̶, buecʉyʉ nócavʉ judíova ãmevʉre? 36 “Yʉre pare vorĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja”, aibi. ¿Aipe aiyʉrõ márica no ũ̶i que aino? arejaima ne baju.

Jiape cʉre d̶aiocore Jesús ũ̶i jícaquinore ũ̶i coyʉino

37 No torojʉve teino bʉojaijãravʉ pʉeno meajãravʉ barejávũ̶. Dijãravʉre Jesús nacajari núcʉ, yópe arĩ darorejame bʉjié: —Ácʉ põecʉ pare cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yópe põecʉ cũiñóimʉ ũ̶i pare ũcuiyepe ocore, jʉ ajacʉrĩ yʉre. Aru yópe ji jíjʉroepe ocore cũiñóimʉre, nopedeca ṹ̶re cʉre d̶acʉyʉmu yʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. 38 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ bácʉre cʉre d̶acʉyʉmu yʉ mamaũmeque yópe cʉre d̶aioco pĩapóri daiyepe”, arejame Jesús. 39 Nópe ayʉ, Espíritu Santo ũ̶i borore ayʉ barejáme Jesús. Caivʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopʉivʉ barãjárama ñai Espíritu Santore. Dinʉmʉre Jũ̶menijicʉ Espíritu Santore darobedejaquemavʉ cãreja, Jesús ũ̶i mʉri nʉme boje cãreja, mearore cʉvacʉyʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi.

Jesúre judíova ne cũinátʉrʉra yávabeno

40 Apevʉ ina obedivʉ põeva ne jápiarĩburu yóboi Jesús ũ̶i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaima: —Jãve ñaime Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyú̶, “edacʉyʉ” ne ávaimʉ, arejaima apevʉ. 41 Apevʉ nácavʉ arejaima: —Ñai Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉbe Cristo baju, arejaima. Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima: —Cristo baju Galileacacʉ ãmecʉyʉme. 42 David bácʉi pãramecʉ bacʉyú̶me Cristo baju. Belén ãmicʉriĩmarocacʉ, David bácʉi cʉriĩmaro mácarõcacʉ bacʉyú̶me Cristo. Que arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede, arejaima apevʉ põeva. 43 Que baru Jesúre cũinátʉrʉra yávabedejaima põeva. Cũinátʉrʉ ãmenejavũ̶ ne ũme. 44 Jesúre jẽni jacoiyʉrejaima apevʉ nácavʉ. Ʉbenita ñame ṹ̶re jẽmenejaima.

Jesúre judíovai jabova ne jʉ abeno

45 Que teiyede Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevacavʉ Jesúre jẽni jacoicõjeniduimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva yebai. —¿Aipe teni Jesúre jẽmetenarʉ mʉja? arejaimad̶a náre ina fariseova aru sacerdotevare jaboteipõeva. 46 —Ʉ̃i bueiyepe coyʉyʉre ñʉja ye jápiabevʉ. Que baru ṹ̶re jẽni davabetevʉ ñʉja, arejaimad̶a ina coreipõeva. 47 Quénomia ina fariseova arejaimad̶a: —Mʉja máre ũ̶i jʉjovaiyede jʉ arebu mʉja. 48 Ñʉja fariseova aru ina jabova máre ye jʉ abevʉ Jesúre. Ye ñʉjacacʉ cũinácʉ ṹ̶re jʉ abebi. 49 Ʉbenita põevacapũravʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre majibema na. Ne majibe boje, Jũ̶menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na toabo cũiméboi, arejaimad̶a ina fariseova. 50 Fariseovacacʉ Nicodemo, Jesúre boroteyʉ bácʉ jipocamia, cʉrejamed̶a náque. Aru apevʉ nore cʉrivʉre arejamed̶a ũ̶: 51 —Jesús ũ̶i boro bajure coyʉbebi cãreja. Nópe páyʉre põecʉre ñájine d̶aicõjemevʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye ũ̶i toivaicõjeiye báque majare. Ʉ̃i baju coyʉiyede jápiaiye jaʉvʉ majare, maje majinajiyepe aivʉ yéde ũ̶i d̶aiyede, arĩdurejamed̶a Nicodemo. 52 Ʉ̃́re arejaimad̶a na: —¿Mʉ máre Galileacacʉrũ̶? Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i toivaicõjeiye báquede me buejacʉ mʉ, majicʉyʉ. Ácʉ Galileacacʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ cʉbevaibi ũ̶, arejaimad̶a Nicodemore ina fariseova. 53 Que arĩ, ne cũ̶ramia coapa copainʉrejaimad̶a na.

San Juan 8

Cũináco nomió cʉco bácore apecʉque jímarepacʉre jarʉvarĩ

1 Põevare coyʉrĩ bubarĩ cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũi mʉri nʉrejame Jesús. 2 Cõmiáijãravʉ javejĩna, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine copainʉrejame Jesús. Ʉ̃i yebai darejaima obedivʉ põeva. Que baru dobarĩ, ṹ̶re edaivʉre bueni bú̶rejame Jesús. 3 Ʉ̃i bueiyede, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre cũináco nomió ne eaimo máco cʉcore apecʉque, jímarepacʉre jarʉvarĩ, davarejaima Jesús yebai. Ṍre núicõjenejaima ina obedivʉ põeva ne coricai. 4 Aru arejaima Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ, ico nomió jímarepacʉre jarʉvarĩ apecʉque cʉcore eavʉ ñʉja. 5 Moisés bácʉ ṍpe pád̶ore cũ̶raboaque dʉreni boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ, yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe. ¿Aru mú̶capũravʉ aipe ayʉrũ̶ mʉ ṍre? arejaima Jesúre. 6 Que aivʉ ṹ̶re jʉjovarĩdurejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩdurãjivʉ ṹ̶re, ũ̶i vainí tú̶jʉroede ne d̶aicõjeiyede. Ʉbenita Jesús nacachini, joborõi ãmuyoque toivarejame. 7 Ʉ̃i que d̶aiyede, Jesúre jẽniari jã́ranʉrejaima na. Ne que teiyede nacajari, núri, arejame náre: —Jede, mʉjacacʉ ãmeina tebecʉ bácʉ bajacú̶rĩ mamarʉmʉ dʉreni bú̶yʉ ṍre cũ̶raboaque, arejame Jesús. 8 Que arĩ, bedióva cojedeca nacachini, joborõi toivarejame. 9 Nópe ũ̶i aiyede jápiaivʉva, cũinácʉ, cũinácʉ etarĩ nʉrejaima na, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre. Ne pʉeno bʉcʉcʉ mamarʉmʉ aru ũ̶i cãchinocavʉ ũ̶i yóbo etarĩ nʉrejaima. Pʉ mautedejacarã ñʉja, Jesújã, ico nomióque. 10 Cojedeca nacajari, núri, arejame ṍre Jesús: —¿Mʉre boro coyʉrĩ ad̶arĩduivʉ ã́ri cʉri na? ¿Mi ãmenore d̶aiye boje, põecʉ cʉbedi mʉre ñájine d̶ayʉ? arejame ṍre. 11 —Cʉbebi, ji jabocʉ, arejaco õ. —Yʉ máre mʉre ñájine d̶abevʉ. Nʉjaco mʉ caride. Aru ãmeina d̶abejaco cojedeca, arejame ṍre Jesús.

Jesús pẽoinope põevare coreóvare d̶ayʉ majepacʉi dápiaiye jãvene

12 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Yʉrecabu pẽoinope páyʉ ijãravʉcavʉre ne ũmei, coreóvare d̶acʉyʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Ácʉ põecʉ yʉre yóvacʉdayʉ, ṹ̶recabe cʉvacʉyʉ iye pẽoiye apʉre d̶aiyede. Que baru mamaũmene cʉvacʉyʉme ũ̶. Ʉ̃́recabe cʉcʉyʉ yópe miad̶ároi cuyʉpe, cainʉmʉa ñeminoi cubecʉyʉ. Ʉbenita põeva coreóvabevʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene cʉrivʉbu yópe ñeminoi cuivʉpe, ne majibe boje ũ̶i dápiaiye jãvene, arejame náre Jesús. 13 Fariseovacavʉ arejaima ṹ̶re: —Mʉrecabu mi borore coyʉyʉ mi baju. Que baru ʉbenina que ayʉbu. Bojecʉbevʉ mi que coyʉiye, arejaima ṹ̶re. 14 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ji borore ji coyʉiyevacari bojecʉetamu. Yú̶vacari coreóvaivʉ ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre. Que baru ji coyʉiye jãvetamu. Ʉbenita ji cʉrõ mácarõre aru ji nʉquinore máre ye coreóvabevʉbu mʉja. 15 Mʉjacapũravʉ apevʉre ñájine d̶ávaivʉbu põevare mʉje coyʉiyeque. Ʉbenita yú̶capũravʉ ñamene ñájine d̶abecʉbu. 16 Ʉbenita põevare ji ñájine d̶aru, ji nópe d̶aiye jãve májebu. Quénora cũinácʉ ji baju nópe d̶abejebu yʉ. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre yui, nópe d̶ajebu yú̶que. 17 Mʉje d̶aicõjeiyede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ: “Pʉcarã cũinátʉrʉ ne coyʉru ne jã́iye báquede, bojecʉvʉ ne que coyʉiye”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. 18 Yú̶vacari ji borore coyʉyʉbu. Aru jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, ũ̶ máre coyʉcaibi ji borore, arejame Jesús. 19 —¿Mipacʉ ã́ri cʉri ũ̶? jẽniari jã́rejaima Jesúre fariseova. —Yʉre coreóvabevʉbu mʉja. Aru jipacʉre máre coreóvabevʉbu mʉja. Yʉre coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja, arejame Jesús náre. 20 Caiye iyede coyʉrejame Jesús ũ̶i bueiyede põevare Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, Jũ̶menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcua yebai. Ʉbenita põecʉ cʉbedejame jẽni jacocʉyʉ ṹ̶re, ũ̶i mauva ṹ̶re ne jẽnajijãravʉ baquinó eabe boje cãreja.

Jesús “Ji nʉquinoi nʉri bʉojabenajaramu mʉja” ũ̶i aino

21 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Yʉrecabu nʉcʉyʉ. Yʉre vorĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje aru “Jesúbe Jũ̶menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ”, mʉje abe boje. Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja, arejame Jesús. 22 Que ayʉre, ina judíova ñʉje jabova ne bajumia yávaivʉ arejaima: —¿Ñʉjare “Ji nʉquinore nʉri bʉojabenajaramu mʉja” ũ̶i ainoque, jãve ũ̶i baju boarĩ́ jarʉvacʉyʉba? arejaima ne bajumia. 23 Náre arejame Jesús: —Mʉjacapũravʉ ijoborõcavʉbu mʉja. Ʉbenita yʉrecabu ũ̶mʉcacʉ, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcacʉ. Mʉjacapũravʉ ijãravʉcavʉbu mʉja. Ʉbenita yú̶capũravʉ ijãravʉcacʉ ãmevʉ yʉ. 24 Que baru “Yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, ‘Jesúbe Jũ̶menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ’, mʉje abe boje”, avʉ mʉjare. Mʉje jʉ abe boje ji ávarede ji baju, “Jũ̶menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede, yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, “Jesúbe Jũ̶menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ”, mʉje abe boje, arejame náre Jesús. 25 —¿Yécʉrũ̶ mʉ? jẽniari jã́rejaima ṹ̶re. —Mamarʉmʉ ji bʉiyede aru carita ji coyʉvacamʉmu yʉ. 26 Mʉjare ji coyʉjʉroe ʉrarõ cʉvavʉ. Aru ʉrarõ mʉjare ji ñájine d̶ájʉroe máre cʉvavʉ. Ʉbenita ñai daroyʉ bácʉ yʉre borocʉbecʉbe aru jãve yávayʉbe ũ̶. Que baru ũ̶i coyʉicõjeino mácarõpeda mʉja ijãravʉcavʉre coyʉivʉ yʉ, arejame Jesús. 27 Ʉbenita “yʉre daroyʉ bácʉ”, ũ̶i aiyede, “jipacʉ”, ayʉre majibedejaquemavʉ na. 28 Que baru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús náre: —Mʉje jocʉcʉrã jẽori jãmʉórajiyede yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, majinajaramu jãvene ji ávarede ji baju, “Jũ̶menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede. Dinʉmʉ maquinóre majinajaramu mʉja. Ji baju jipacʉi coyʉbenore d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ, Jũ̶menijicʉ, ũ̶i coyʉiyepedata, yópe ũ̶i coyʉicõjeiye báquepe yʉre, coyʉyʉbu yʉ. 29 Ñai daroyʉ bácʉ yʉre cʉbi yú̶que. Yʉre cũinácʉra jocarĩ nʉmecʉbe jipacʉ, ji d̶aiye boje ũ̶i ʉrõpe cainʉmʉa, arejame Jesús. 30 Jesús nópe ayʉre jápiarĩ, jʉ arejaima ṹ̶re obedivʉ põeva.

Jũ̶menijicʉi mára aru cõjeimarape paivʉ ne ãmeina d̶aiyʉe boje

31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ṹ̶re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja. 32 Ji bueiye jãve bajure majinajaramu mʉja. Aru que baru apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja, arejame Jesús. 33 Ʉ̃́re arejaima ina judíovacavʉ: —Ñʉja Abraham mácʉi pãramenatamu. Que baru cainʉmʉa apecʉi cõjeimara ãmevʉ ñʉja. ¿Aipe teni “Apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja”, ayʉrũ̶ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre. 34 Náre jʉ ayʉ arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yópe cõjeimara ne baju ʉrõpe d̶abevʉ, quénora apecʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nopedeca caivʉ ina ãmeina d̶aivʉ cõjeimarapebu, ne ãmeina d̶aiyʉe boje. 35 Cũ̶rami upacʉi márape ãmema ũ̶i cõjeimara. Mamara memeivʉ ne ʉe boje népacʉre. Ʉbenita cõjeimara memeivʉ ne jabocʉi cõjeiye boje náre. Quénora ʉbenina cʉrivʉtamu ina cõjeimara. Jabocʉi márape cainʉmʉa ména cʉbema ũ̶i cõjeimara. Ʉbenita jívʉ bajutamu mamara baju. Que baru me cʉima népacʉque cainʉmʉa. Aru yú̶vacari Jũ̶menijicʉi mácʉ bajubu. 36 Que baru yʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉ, mʉjare cõjeimarape ãmevʉre ji d̶aru, jãve bajureca cõjeimarape ãmevʉ barãjáramu mʉja. D̶arãjaramu mʉje d̶aiyede mʉje ʉe boje majepacʉ Jũ̶menijicʉre. D̶abenajaramu mʉje d̶aiyede apecʉ ũ̶i cõjeiye boje mʉjare. 37 Coreóvaivʉ yʉ mʉjare Abraham mácʉi pãramenare. Ʉbenita ji bueiyede jʉ aiyʉbevʉbu mʉja. Que baru yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu mʉja. 38 Yú̶capũravʉ coyʉyʉbu jipacʉi jã́d̶ovaiye báquede yʉre. Ʉbenita mʉjacapũravʉ d̶aivʉbu yópe mʉjepacʉi coyʉiye báquepe mʉjare, arejame náre Jesús. 39 —Ñʉjeñecu mácʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ, arejaima na. Ʉbenita Jesús arejame náre: —Abraham mácʉi pãramena baju baru, ũ̶i d̶aiye báquepedeca d̶ajebu mʉja. 40 Ʉbenita iye yávaiye jãvene Jũ̶menijicʉi bueiye báquede yʉre coyʉyʉ bácʉreca mʉjare, mʉjacapũravʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu yʉre. Que d̶abedejaquemavʉ Abraham mácʉ. 41 Mʉje que d̶aiyʉeque, yópe mʉjepacʉi d̶aiyepedeca d̶aiyʉrivʉbu mʉja, arejame náre Jesús. Nácapũravʉ arejaima ṹ̶re: —Ñʉja ʉbenina eaimara ãmevʉ. Jũ̶menijicʉvacaribe cũinácʉ ñʉjepacʉ baju, arejaima. 42 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ yore ẽmeni darejacacʉ yʉ. Aru cʉvʉ caride yui. Que baru Jũ̶menijicʉ mʉjepacʉ baju baru, yʉre ʉjebu mʉja. Ji bajuma ji majiéque dabedejacacʉ yʉ. Quénora Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉbu yʉ. 43 ¿Aipe teni ji coyʉiyede jápiarĩ eabenarʉ mʉja? Yʉre ji coyʉiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja. Que baru jápiarĩ eabevʉbu mʉja. 44 Mʉjepacʉbe abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́pe paivʉbu mʉja. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu mʉja. Mamarʉmʉre aru caride máre, põevare boarĩ́ jarʉvaipõecʉbe ũ̶. Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene jápiaiyʉbebi ũ̶. Aru cainʉmʉa yávaiyede jãvene coyʉbebi ũ̶. Ʉ̃i borocʉede coyʉyʉbe ũ̶, “¿Jãve márica?” põeva ne arãjiyepe ayʉ. Aru mamarʉmʉcacʉ borocʉcʉbe ũ̶. 45 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu yávaiyede jãvene. Mʉjacapũravʉ ji coyʉiyede jʉ abevʉbu. 46 Ñame mʉjacacʉ ji ãmeina d̶aiyede jã́d̶ovañʉ bʉojabebi, ji boropatebe boje. Jãvetamu ji coyʉiye. ¿Dinʉmʉ aipe teni diede jʉ abenarʉ mʉja? 47 Jũ̶menijicʉ jicʉ jápiaibi ũ̶i yávaiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jũ̶menijicʉ jina ãmevʉ. Que baru ũ̶i yávaiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja, arejame náre Jesús.

Jesús ũ̶i cʉede Abraham mácʉi põetequiye jipocai

48 Dinʉmʉ ina judíova arejaima Jesúre: —Jãve coyʉivʉbu ñʉja: Samariacacʉbu mʉ. Aru abujucʉ cʉbi mú̶que, arejaima na. 49 Náre arejame Jesús: —Abujucʉ cʉbebi yú̶que. Jipacʉre pued̶aivʉ yʉ. Ʉbenita yʉre pued̶abevʉ mʉja. 50 Yʉre mearore jívʉre vobevʉ yʉ. Ʉbenita jipacʉ ʉbi põevare ne jínajiyepe ayʉ mearore yʉre. Aru ṹ̶recabe coyʉyʉ põevare ne d̶aiye báque méne aru ãmene máre. 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme, arejame Jesús. Que ayʉ, põecʉi yaibéde ũ̶i ũmei aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. 52 Arejaima na: —Caride jãve coreóvaivʉbu ñʉja. Abujucʉ cʉbi mú̶que. Javede Abraham mácʉ aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. Ʉbenita “Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme”, mʉ ayʉbu. 53 Majeñecu Abraham mácʉ yaidéjaquemavʉ. ¿Ʉ̃i pʉeno parʉcʉrũ̶ mʉ? Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre yaidéjaquemavʉ. ¿Yécʉpe páyʉrũ̶ mʉ, mi dápiaru? arejaima na. 54 Que aivʉre, yópe arejame Jesús: —Ji baju “Meacʉtamu yʉ” ji aru, bojecʉbejebu no. Ʉbenita jipacʉrecabe “Meacʉtamu mʉ” ayʉ yʉre. Ʉ̃́recabe “ñʉjepacʉ Jũ̶menijicʉ”, mʉje aimʉ. 55 Mʉjacapũravʉ ṹ̶re ye coreóvabevʉbu. Ʉbenita yʉrecabu coreóvayʉ. “Ʉ̃́re coreóvabevʉ yʉ” ayʉ baru, mʉjapedeca borocʉjebu yʉ. Ʉbenita ṹ̶re coreóvaivʉ yʉ. Ʉ̃i coyʉiyede me jʉ aivʉ yʉ. 56 Aru dápiayʉ bácʉ ji edaquiyede ijãravʉi, torojʉrejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ. Que teyʉ, ji edaiyede jã́ñʉ mácʉ, yʉre torojʉrejame ũ̶ mácʉ, arejame náre Jesús. 57 Ina judíova arejaima ṹ̶re: —Cincuenta paiʉjʉa cʉvabevʉ mʉ. Aru Abraham mácʉ javeita yaidéjaquemavʉ. ¿Aipe teni “Jã́rejacacʉ ũ̶ mácʉre”, ayʉrũ̶ mʉ? arejaima Jesúre na. 58 —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Abraham mácʉ ũ̶i põetequiye jipocai cʉrejacacʉ yʉ, arejame Jesús. 59 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ, ina judíova boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ ṹ̶re ĩnejaima cũ̶raboare, dʉrenajivʉ ṹ̶re. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jocarĩ etarĩ, dupini nʉrejame Jesús.

San Juan 9

Jesús ũ̶i jã́re d̶aino jã́ri eabecʉ põeteyʉ bácʉre

1 No yóboi, Jesús ũ̶i cuiyede, jã́rejame cũinácʉ ũ̶mʉ, jã́ri eabecʉre. Nópe põetedejamed̶a ñai jã́ri eabecʉ. 2 Ñʉja Jesúi bueimara jẽniari jã́rejacarã ṹ̶re: —Bueipõecʉ, ¿aipe teni jã́ri eabecʉ põetedejaquemari ñai? ¿Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiye boje nópe põetedejaquemari? ¿O ũ̶i bʉcʉva ne ãmeina d̶aiye boje nópe põetedejaquemari? arejacarã ñʉja Jesúre. 3 Ñʉjare, yópe arĩ, coyʉrejame: —Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiye boje ãmevʉ aru ũ̶i bʉcʉva ne ãmeina d̶aiye boje máre ãmevʉ nópe põeteyʉ bácʉ ũ̶ jã́ri eabecʉ. Jũ̶menijicʉi parʉéde jã́d̶ovaquiyepe ayʉ, nópe põetedejaquemavʉ ũ̶. 4 Jãravʉre põeva memeivʉ bʉojad̶ama. Ʉbenita ñemié tʉiyede memeivʉ bʉojabema. Quédeca majare máre d̶aiye jaʉvʉ yʉre daroyʉ bácʉi d̶aicõjeiyede jãravʉre cãreja. Ʉbenita ji yainíburu yóboi quénora d̶arĩ bʉojabecʉbu yʉ. 5 Ji cʉede cãreja ijãravʉi, pẽoinope páyʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene majide d̶aivʉ ijãravʉcavʉre, arejame Jesús. 6 Que ayʉ bácʉ, yebarã jẽcuturi, najuári joboque jĩvarejame. Ʉ̃i jĩvaiye báquede ĩni, jã́ri eabecʉi yacorʉare jobo jĩjovarejame. 7 Jĩjovañʉ mácʉ ṹ̶re arejame Jesús: —Siloé ãmicʉriocobʉi mi yacorʉare joacʉnʉjacʉ mʉ, arejame jã́ri eabecʉre Jesús. Siloé aino, “Jaroicobe” aiyʉrõtamu. Dibʉi nʉri, ocoque ũ̶i yacorʉare joarejame. Joarĩ bʉojarĩ, ũ̶i cũ̶rami copainʉrejame, jã́ñʉta. 8 Ʉ̃́re, tãutʉrare jẽniañʉre jipocamia, jã́ivʉ bácavʉ arejaima ne bajumia: —Jã́rijide apa. ¿Jã́ri eabecʉ bácʉ tãutʉrare jẽniari dobavayʉ bácʉ ãmeni ñai? arejaima ũ̶i cʉrõcavʉ. 9 —Jṹ̶jʉ, ũ̶ baju apa, arejaima nácavʉ. —Ʉ̃ ãmemi. Ʉ̃́reca páyʉbe. Ʉbenita jã́ri eabecʉ bácʉ ãmemi ũ̶, arejaima apevʉ. Ne que aiyede, ũ̶i bajumareca arejame: —Jã́ri eabecʉ bácʉbu yʉ, arejame, náre coyʉyʉ. 10 Dinʉmʉ ṹ̶re jẽniari jã́rejaima ũ̶i cʉrõcavʉ: —¿Aipe d̶arĩ jã́ri eayʉrũ̶ mʉ? arejaima. 11 —Jesús ãmicʉcʉ yebarã jẽcuturi, joboque jĩvacʉbe. Die ũ̶i joboque jĩvaiye báqueque ji yacorʉare jĩjovami ũ̶. “Siloé ãmicʉriocobʉi joacʉnʉjacʉ mʉ”, abi yʉre. Que d̶acʉnʉvʉ yʉ. Diede joayʉ bácʉ, jã́vʉ yʉ, arĩ coyʉrejame ũ̶i cʉrõcavʉre jã́ri eabecʉ bácʉ. 12 —¿Mi aimʉ ã́ri cʉri ũ̶ caride? arejaima ṹ̶re ũ̶i cʉrõcavʉ. —Aidica, majibevʉ yʉ, arejame náre jã́ri eabecʉ bácʉ.

Jã́ri eabecʉ bácʉre fariseovacavʉ ne jẽniari jápiaino

13 Dinʉmʉre jã́ri eabecʉ bácʉre nʉvarejaimad̶a ũ̶i cʉrõcavʉ fariseova yebai. 14 Dijãravʉ, Jesúi joboque jĩjovari mead̶aijãravʉ bácarõ jã́ri eabecʉ bácʉre ñʉja judíova ñʉje jabʉóvaijãravʉ sábado barejávũ̶. 15 Ina fariseova jã́ri eabecʉ bácʉre jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Aipe teni jã́ri eayʉrũ̶ mʉ? arejaimad̶a. —Jobo ũ̶i jĩvaiye báqueque ji yacorʉare jĩjovame. Joacʉnʉvʉ, ũ̶i cõjeiyepe. Que teyʉ bácʉ jã́ivʉ caride, arejamed̶a náre. 16 —Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ãmecʉbe ũ̶, mʉre mead̶ayʉ bácʉ, ũ̶i memeiye boje maje jabʉóvaijãravʉre, arejaimad̶a apevʉ ina fariseovacavʉ. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —¿Ãmeina d̶ayʉ baru, aipe teni põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovaiye majidi ũ̶? arejaimad̶a nácavʉ. Que arĩ ne bajumia cũinátʉrʉra yávabedejaimad̶a. Aru cũinátʉrʉ ãmenejavũ̶ya ne ũme. 17 Bedióva cojedeca ina fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re: —¿Ñai mʉre mead̶ayʉ bácʉ mi aimʉ, mi dápiaru, ye põecʉ páyʉ bárica ũ̶? arejaimad̶a. —Ji dápiaru, Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ũ̶, arejamed̶a. 18 Ʉbenita ñʉje jabova judíova “Jã́ri eabecʉ bácʉbe jã́ñʉ”, abedejaimad̶a cãreja. Que baru ũ̶i bʉcʉvare cutuicõjenejaimad̶a, ne darãjiyepe aivʉ ne yebai. Ne eaiyede fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a: 19 —¿Mʉjemacʉba ñai? ¿Aru mʉjemacʉ baru, jã́ri eabecʉ põetedejarĩ ũ̶? ¿Nópe põeteyʉ bácʉvacari, aipe teni jã́ñʉma caride? arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉi bʉcʉvare ina fariseova. 20 —Ñʉjemacʉ bajube ñai. Jã́ri eabecʉ põetedejame. 21 Aru caride jã́ri eaibi. Aipe teni jã́ñʉ mácʉre majibevʉbu ñʉja. Ʉ̃́re mead̶ayʉ bácʉre coreóvabevʉbu. Jẽniari jã́jara ñʉjemacʉre. Bʉcʉcʉbe ũ̶. Ʉ̃i baju coyʉcʉyʉme mʉjare, arejaimad̶a ũ̶i bʉcʉva. 22 Nópe arejaimad̶a, ne jidʉé boje ñʉja judíova ñʉje jabovare. Jipocamia yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ina fariseova: “Ácʉ põecʉ ‘Jesúbe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶’ ayʉre, ñʉje cójijiñamine jaetovarãjaramu ñʉja, ũ̶i cójijibequiyepe aivʉ ñʉjaque bedióva cojedeca”, aivʉ barejáimad̶a na jipocamia. 23 Que baru, “Bʉcʉcʉbe ũ̶. Ʉ̃́re jẽniari jã́jara mʉja”, arejaimad̶a ina fariseovare ũ̶i bʉcʉva. 24 Bedióva cojedeca jã́ri eabecʉ bácʉre cutuicõjenejaimad̶a ina fariseova. Eayʉ bácʉre arejaimad̶a: —Mʉre mead̶ayʉ bácʉre majivʉ ñʉja, ãmeina teipõecʉ bajure. Que baru Jũ̶menijicʉi jã́inore jãve coyʉjacʉ mʉ caride, arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉre. 25 —Ãmeina d̶ayʉre o mearore majibevʉ yʉ. Ʉbenita jã́ri eabecʉ batevú̶ yʉ. Caride que ãmevʉ. Jã́ivʉ yʉ. No quénoratamu ji majino, arejamed̶a ina fariseovare jã́ri eabecʉ bácʉ. 26 —¿Aipe d̶ari ũ̶ mʉre? ¿Aipe d̶ayʉ, mʉre jã́re d̶ari ũ̶? arĩ jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re cojedeca. 27 —Mʉjare coyʉivʉ yʉ. ¿Jápiabenarʉ mʉja? ¿Ʉ̃i bueimara teiyʉrivʉrũ̶ mʉja? Que barureca burubeda yʉre jẽniari jã́ivʉbu mʉja, arejamed̶a fariseovare. 28 Ʉ̃́re, yópe arĩ, ãmeina yávarejaimad̶a: —Mú̶tamu ũ̶i bueimʉ. Moisés bácʉi bueimaramu ñʉja. 29 Moisés bácʉre yávarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Aru Moisés bácʉre majivʉ ñʉja. Ʉbenita mʉre mead̶ayʉ bácʉre ye majibevʉbu ñʉja. ¿Ã́rocacʉba ũ̶? arejaimad̶a ina fariseova. 30 —“¿Ã́rocacʉba ũ̶?” aivʉbu mʉja. Ʉbenita ji jã́ri eabe báquede mead̶aibi yʉre. Mʉjacapũravʉ ũ̶i cʉrõ mácarõre majibevʉbu mʉja. 31 Me majivʉ maja: Ãmeina teivʉre jápiabebi Jũ̶menijicʉ. Quénora ṹ̶re mearore jívʉre, ũ̶i ʉrõpe d̶aivʉre, jápiaibi ũ̶. 32 Jã́ri eabecʉre mead̶aiyede maja jápiabevʉbu. Yʉreca páyʉ nópe ãmepeda põeteyʉ bácʉre mead̶aipõecʉ cʉbebi ũ̶. 33 Yʉre mead̶ayʉ bácʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ãmenu, ji jã́ri eabe báquede mead̶abejebu ũ̶, ayʉbu yʉ mʉjare, arejamed̶a náre jã́ri eabecʉ bácʉ. 34 —Mipacoi yapibʉrã põetecʉyʉvacari javeta ãmeina d̶ayʉ barejaquémavʉ mʉ. ¿Quécʉvacari ñʉjare bueyʉrũ̶ mʉ? arejaimad̶a jã́ri eabecʉ bácʉre ina fariseova. Que arĩ, ṹ̶re ne cójijiñamine jaetovarejaimad̶a ina fariseova, ũ̶i cójijibequiyepe aivʉ náque bedióva cojedeca.

Jesús ũ̶i coyʉino majepacʉ Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ jã́ri eabevʉpe paivʉre

35 Jã́ri eabecʉ bácʉre ne jaetovaiye báquede coreóvarejaquemavʉ Jesús. Coreóvayʉ bácʉ, jã́ri eabecʉ bácʉre vocʉnʉrejame. Aru eayʉ bácʉ ṹ̶re, yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Mʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe jʉ ayʉrũ̶? arejame Jesús. 36 —Mʉ, ji jabocʉ, mi aimʉre coreóvare d̶ajacʉ yʉre. Ʉ̃́re majicʉ, jʉ acʉyʉmu yʉ, arejame Jesúre jã́ri eabecʉ bácʉ. 37 —Jave jã́ivʉ mʉ ṹ̶re. Ʉ̃́mu yʉ, mú̶que boroteyʉ caride, arejame ṹ̶re Jesús. 38 Ʉ̃i que aiyeda, ñʉatutarĩ Jesúre mearore jídejame jã́ri eabecʉ bácʉ: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre jʉ aivʉ yʉ, arejame Jesúre. 39 Dinʉmʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Ijãravʉi darejacacʉ yʉ, beocʉyʉ jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre máre. Põeva “Majibevʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ri eabevʉpe paivʉbu. Nápe paivʉre mead̶acʉdayʉbu yʉ, ne majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene jã́ivʉpe. Ʉbenita põeva “Majidivʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ivʉpe barĩduyama, ne dápiaru. Nópe ne dápiaiye boje, náre mead̶abecʉbu yʉ. Que baru jã́ri eabevʉpe teni, Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene ye majibenama na, arejame Jesús. 40 Jesús que ayʉre jápiarejaima fariseovacavʉ. —Que baru, ¿“Jã́ri eabevʉpe paivʉbu mʉja”, ayʉrũ̶ mʉ ñʉjare? arejaima Jesúre. 41 Jesús jʉ ayʉ yópe arejame náre: —Mʉja jã́ri eabevʉpe majibevʉ baru aru mʉja coreóvaivʉ baru Jũ̶menijicʉi cad̶ateiyede jaʉrõre mʉjare, boropatebejebu mʉja. Ʉbenita “Majidivʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene” aivʉ, jã́ivʉpe paivʉtamu mʉja. Ʉbenina dápiad̶avũ̶ mʉja majini bʉojaivʉre Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene ũ̶ cad̶atebecʉva mʉjare. Que baru boropateivʉ mauteivʉbu mʉja cãreja, arejame náre.

San Juan 10

Jesús ũ̶i coyʉino ovejavare coreipõecʉre

1 Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ṹ̶recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ. 2 Ʉbenita ñai ecoyʉ ovejavare biaido jedevacobe bajita, ṹ̶recabe ovejavare coreipõecʉ aru náre upacʉ máre. 3 Ʉ̃́recabe biaido jedevacobede coreipõecʉi voacaimʉ jedevacobede. Aru ovejavare órejarĩ daroibi ne ãmiá coapa náre coreipõecʉ. Ʉ̃i órejaiyede jápiarĩ, coreóvarĩ, dad̶ama ũ̶i yebai. Aru náre nʉvaimi ũ̶, ãocʉyʉ. 4 Ovejavare etavayʉ bácʉ biaidore jocarĩ, náre jipocateibi. Aru ũ̶i yóboi cujuyama na, ne coreóvaiye boje ũ̶i yávainore. 5 Ʉbenita ne coreóvabemʉque nʉmema na, ũ̶i órejaiyede. Ʉ̃́re dupivʉ cúyanʉrinata bíjad̶ama na ovejava, ne coreóvabe boje ũ̶i yávaicamure, arejame Jesús. 6 No jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrĩdurejame náre Jesús. Ʉbenita ye jápiarĩ majibedejaima na.

Jesús ména coreyʉ põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉ ũ̶i coreiyepe ovejavare

7 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ovejavai biaido jedevacobepe páyʉtamu yʉ, põeva ne earãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉre. 8 Ji edaquiye jipocare apevʉ, ovejavare coreipõevape teni, edaquemavʉ. Caivʉ na ñavacʉrivʉpe paivʉ aru tatorĩ ĩ́põevape paivʉ batequémavʉ. Ʉbenita náre jápiarĩ ad̶abetequemavʉ põeva. 9 Jedevacobedeca páyʉtamu yʉ. Yópe ovejava jedevacobe biaidoi ne ecorĩ bʉojaiyepe náre coreipõecʉ, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ náre, nopedeca põeva yú̶que earĩ bʉojaivʉbu Jũ̶menijicʉre, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ne ãmeina vaijʉroede mead̶acʉyʉmu yʉ. Yópe ovejava ecorĩ, etarĩ jedevacobei bʉoimara ãmevʉpe, nopedeca põeva yú̶que cʉrivʉ jidʉbevʉ bʉoimarape ãmema. Yópe ovejava ne ãiyede eaiyepe náre coreipõecʉque, nopedeca ina yú̶que cʉrivʉ náre apʉre d̶aiyede earĩ, ména cʉrãjarama na ne ũmei, arejame Jesús. 10 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ñavaipõecʉ quénora ñavacʉdaibi aru põevare boarĩ́ jarʉvacʉdaibi, náre bíjarocʉyʉ. Ʉbenita yú̶capũravʉ apʉre d̶acʉdaivʉ põevare mamaũmeque, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉrarõ meaũmeque cainʉmʉa. 11 Ovejavare coreipõecʉ meacʉ me baju jã́ri capʉibi ũ̶i ovejavare pʉ ũ̶i yaiyeta náre boje. Quédeca tecʉyʉmu yʉ máre. Põevare mead̶acʉyʉ, yaicú̶yʉmu náre boje. 12 Ʉbenita nópe d̶abebi ovejava upacʉre memecaipõecʉ. Ʉ̃ ovejavare coreipõecʉ ãmemi. Ʉ̃ jina ãmema na. Que baru ãimacʉ jijecʉcʉ, lobo ãmicʉcʉ, ũ̶i edaiyede jã́ñʉ, cũiná cúyarĩ dupibi ovejava upacʉre memecaipõecʉ, ovejavare jocarĩ nʉñʉ. Que baru corebemarape ovejavare cujurĩ jaroibi ñai lobo. Cũinácʉre jẽniburu, apevʉ coateni nʉñama. 13 Ñai memecaipõecʉ jecʉbebi ovejavare. Quénora ũ̶i jabocʉi bojed̶aiyeda ʉbi ũ̶. Que baru ovejavare jocarĩ, dupini nʉimi ũ̶, arejame Jesús. 14-15 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉ mearo coreyʉbu põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉi coreiyepe ovejavare. Jipacʉ coreóvaibi yʉre. Aru coreóvaivʉ yʉ ṹ̶re máre. Quédeca coreóvaivʉ yʉ ji cʉvamara coapa. Aru yʉre coreóvama na máre. Yʉrecabu mead̶acʉyʉ põevare. Que baru yaicú̶yʉmu náre boje. 16 Yópe apedoa biaidoacavʉ ovejavai cʉepe, nopedeca apevʉ põeva, yócavʉ ãmema, ʉbenita jína márajivʉ cʉma nore máre. Náre cuturĩ, jipocateni davacʉyʉmu yʉ. Ji cutuiyede jápiarĩ jʉ arãjarama na. Náre epecʉyʉmu jívʉque cũinávʉpe. Na caivʉ cʉrãjarama yú̶que. Aru náre corecʉyʉmu yʉ. Que teni cũináyajubope teni, yʉ ne coreipõecʉ cũinácʉque cʉrãjarama caivʉ ina jívʉ, arejame Jesús. 17 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjeiyʉvʉ yʉ ji bajure, nacajari yainore jarʉvarĩ cʉcʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru ʉbi yʉre jipacʉ. 18 Põecʉ cʉbebi yʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉ ji ʉbedu. Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉmu. Yʉ bʉojaivʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ji bajure aru nacajari cʉcʉyʉ bedióva cojedeca máre. Que d̶aicõjeimi yʉre jipacʉ, arejame Jesús. 19 Que ayʉre jápiarĩ, ina judíova cũinátʉrʉ ãmevʉ cojedeca ne ũme, cũinátʉrʉra yávabema Jesúrã. 20 —Abujucʉ cʉbi ṹ̶que. Que baru ãrʉmemi. ¿Aipe teni ũ̶i coyʉiyede jápiaivʉrũ̶ mʉja? arejaima nácavʉ obedivʉ. 21 Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima: —Abujucʉre cʉvacʉ nópe yávayʉ bʉojabebi. Aru jã́ri eabecʉre mead̶aiye bʉojabebi abujucʉ. ¿Mú̶carĩ? arejaima ina judíova.

Jesúre judíova ne ʉbeni jarʉvaino

22 Dinʉmʉre ʉracoro ocorũ̶mʉ marejávũ̶. Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉ marejávũ̶. Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine mead̶aiye báquede ãrʉrivʉ, torojʉrejacarã ñʉja judíova. 23 Nore Jũ̶menijicʉi cũ̶rami Salomón mácʉi cuino mácarõ ãmicʉrõi vaiváre nʉrejame Jesús. 24 Nópe vaiváre nʉñʉre tarabʉd̶arĩ ṹ̶re, jẽniari jã́rejaima judíovacavʉ: —Mʉre ʉrarõ chĩod̶avʉ ñʉja. ¿Yécʉrũ̶ mʉ? Cristo, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ baru mʉ, cũiná coyʉjacʉ ñʉjare. Coreni ʉetʉyavũ̶ ñʉja, arejaima Jesúre. 25 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jave coyʉrĩduvʉ mʉjare. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abetevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi cõjeiye bajure d̶avʉ yʉ. Ʉbenita diede jã́ivʉvacari, yʉ Cristore jʉ abevʉ mʉja cãreja. Yʉ, Cristo, jã́d̶ovaivʉ jãve ji d̶aiyeque. 26 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ji ovejavape paivʉcavʉ ãmevʉ. Ji põeva ãmevʉtamu mʉja. Que baru ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja. 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yú̶que. 28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ũ̶. 29 Yʉre jipacʉi jímara bojecʉrivʉbu caiye pʉeno. Jipacʉre tatojʉrocʉ náre cʉbebi ũ̶. 30 Yʉ jipacʉmaque cũinávʉpebu ñʉja, arejame Jesús ina judíovare. 31 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ ina judíova, boaiyʉrivʉ ṹ̶re, ĩnejaima cũ̶raboare cojedeca, dʉvarãjivʉ ṹ̶re. 32 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: —Jipacʉi ʉre d̶aicõjeiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovavʉ yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare. ¿Caiye die mʉje jã́iye báquede, ád̶e boje cũ̶raboare dʉvarãjivʉrũ̶ yʉre? arejame náre Jesús. 33 Jesúre arejaima na: —Mi d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ cũ̶raboaque dʉreni, mʉre boabénamu ñʉja. Ʉbenita “Jũ̶menijicʉque cũinávʉpebu ñʉja”, avʉra mʉ. Jũ̶menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ, que ayʉ. Quénora põecʉratamu mʉ. Que baru Jũ̶menijicʉre mi ãmeina yávaiye boje, mʉre boarã́jaramu ñʉja, arejaima Jesúre ina judíova. 34 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉjeñecuva mácavʉ ne toivarĩ epeiyoca cãriáiyocai yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede: “Jũ̶menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 35 Me coreóvaivʉbu maja Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i toivaicõjeiye báque jãve bajure cainʉmʉa. Ʉ̃i yávaino mácarõre oatʉvaino cʉbevʉ no. Aru Jũ̶menijicʉvacari, “Jũ̶menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ ina javecavʉ ũ̶i yávaiyede coyʉimara mácavʉre. 36 ’Yʉrecabu Jũ̶menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ṹ̶re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jũ̶menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jũ̶menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrũ̶ mʉja? 37 Jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶abedu, yʉre jʉ abejarã mʉja. 38 Ʉbenita põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶aru, nópe d̶ayʉre mʉje jã́ri coreóvaiye boje, jʉ ajarã mʉja. Yʉre jʉ abevʉreca, ji d̶aiyede jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje cũiná majinajiyepe ayʉ jãve jipacʉ cʉcʉre yú̶que aru yʉ cʉcʉre ṹ̶que máre cũinávʉpe, arejame náre Jesús. 39 Bedióva cojedeca Jesúre jẽni jacoiyʉrĩdurejaima na. Ʉbenita náre dupidejame ũ̶. 40 Náre dupiyʉ bácʉ Jordán ãmicʉriya jia ãnidʉvei, Juan Bautista bácʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉque ocoi jã́d̶ovaino mácarõ yebai nʉrejame Jesús cojedeca. Noi cʉcʉnʉñʉ, ṹ̶que nʉrejacarã ñʉja ũ̶i bueimara. 41 Nore ñʉje cʉede põeva obedivʉ Jesúre jã́radarejaima. Ne bajumia yópe arĩ, borotedejaima: —Põeva ne d̶arĩ majibede d̶abeteame Juan Bautista bácʉ. Ʉbenita caino ũ̶i coyʉino mácarõ Jesúi borore jãve baju batequémavʉ, arejaima ina Jesúre jã́radaivʉ bácavʉ. 42 Aru nore cʉcʉre, Jesúre jʉ arejaima obedivʉ põeva.

San Juan 11

Lázaro bácʉi yaino

1 Dinʉmʉre cũinácʉ ũ̶mʉ ũ̶i ãmiá Lázaro ijeteyʉ barejámed̶a. Jíbʉrõmivaque Betania ãmicʉriĩmajinoi cʉrejame ũ̶. Marta aru María ãmicʉrejaima na, jíbʉrõmiva. 2 Ico María Lázaroi mamico barejácod̶a Jesúre mumijʉe yuad̶o bacod̶ó ũ̶i cʉbobare aru õi yuarĩburu yóboi õi pod̶aque tũ̶red̶o macod̶ó máre. 3 Jesúre boro jarorejaimad̶a na, Lázaroi maminomiva: —Ñʉje jabocʉ, mi yóvaimʉ, pare mi jecʉvamʉ, ijeteibi ũ̶, arĩ boro jarorejaimad̶a Jesúre dinomiva. 4 Ne que aino mácarõre jápiayʉ bácʉ, yópe arejame Jesús: —Ijeteyʉvacari yaibécʉbe Lázaro. Quénora Jũ̶menijicʉi parʉéde jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare ijeteibi ũ̶. Ʉ̃i ijeteiye boje põeva jã́rajarama yʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉ, ji parʉéde, arejame Jesús. 5 Martare, Maríare, aru néyocʉ Lázarore pare jecʉrejaquemavʉ Jesús. 6 Ijimʉre jápiayʉ bácʉvacari, nomicata pʉcajãravʉa mautedejame cãreja. 7 Pʉcajãravʉa yóboi, Jesús arejame ñʉjare ũ̶i bueimarare: —Jã́rica, Judeai nʉrajarevʉ maja cojedeca, arejame ñʉjare. 8 —Mʉ, bueipõecʉ, javejĩeneca cũ̶raboaque dʉreni, mʉre boajʉrorivʉ batemá nócavʉ. ¿Nore nʉcʉyʉrũ̶ mʉ cojedeca? arejacarã Jesúre. 9 “Ji d̶ájʉroede bʉojajebu yʉ” ayʉ, yópe arĩ coyʉrejame Jesús: —Jãravʉa coapa doce paiora cʉvʉ. Ñai cuyʉ jãravʉre, aviá ũ̶i boiyede, tobebi ũ̶, aviá ũ̶i boino cʉe boje jãravʉre. 10 Ʉbenita ñai cuyʉ ñamine, torĩ yavaibi ũ̶, aviá ũ̶i miad̶áre d̶aino cʉbe boje, arejame Jesús. Que ayʉre Jesús, yópe aiyʉrõ marejaquémavʉ: Jãravʉa cʉrejaquemavʉ ṹ̶re cãreja, ũ̶i bʉojaquiyepe ayʉ ṹ̶re d̶aiye jaʉrõre. 11 Que coyʉrĩburu yójĩboi, yópe arĩ coyʉrejame Jesús cojedeca: —Maje yóvaimʉ Lázaro cãñʉme. Ʉ̃́re coedavacʉnʉñʉmu yʉ, arejame ñʉjare. 12 —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jãve cãru, dinʉmʉ meaquiyebu. Meatecʉyʉme, arejacarã ñʉja. 13 Jesús ũ̶i nópe aiyede majibedejacarã ñʉja. Ʉbenita “Cãñʉmebu”, arĩ dápiarejacarã ñʉja. 14 Ñʉje que dápiaiyede, yópe arejame Jesús yavebecʉva: —Jave yaicú̶be Lázaro bácʉ. 15 Ji cʉbe báque boje ṹ̶que, torojʉvʉ yʉ. Caride yʉre me baju coreóvarĩ jʉ arãjaramu mʉja, ji d̶aquiyede jã́ivʉ. Jã́rica, Lázaro bácʉ yebai nʉrajarevʉ maja, arejame Jesús. 16 Ñʉjacacʉ Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ, arejame ñʉjare: —Jã́rica, Jesúque yainánʉrajarevʉ maja máre, arejame.

Jesús ũ̶i põevare apʉre d̶aino cojedeca, ũ̶i nacovariburu náre yainore jarʉvarĩ

17 Jã́ranʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Earãnʉivʉ bajure Lázaro bácʉi yaino mácarõre coyʉrãdarejaima nócavʉ. Javeta Jesús ũ̶i eaquiye jipocamia, yóvaicʉvaijãravʉa jipocamiata, ũ̶ mácʉre jarʉvarejaimad̶a cũ̶racobei, põe jarʉvaicobei. 18 Lázaro bácʉi cʉriĩmaro, Betania ãmicʉriĩmajino, joabejĩnoi yóbecʉrikilometros baji cʉrejavũ̶ Jerusalén ãmicʉriĩmaro. 19 Que baru Martare aru Maríare máre, yaiyú̶ bácʉi maminomivare, jã́ranʉrejaimad̶a Jerusalẽ́cavʉ judíova obedivʉ. Na chĩoivʉque orãnʉrejaimad̶a. 20 Jesús edayʉre majini, ṹ̶re copʉ darejaco Marta. Ʉbenita Maríacapũravʉ dabedejaco. Quédata cũ̶ramimia cʉrejaquemavʉ. 21 Jesúre copʉyo, yópe arejaco Marta: —Mʉ, ji jabocʉ, yui mi cʉru, jíyocʉ bácʉ yaibéjebu. 22 Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ Jũ̶menijicʉ d̶ayʉre caiyede yópe mi jẽniaiyepe ṹ̶re, arejaco Jesúre. 23 —Míyocʉ bácʉ nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ, arejame Martare. 24 —Jãvemu no. Nore majivʉ yʉ. Jãravʉ cũiyeta, nacajacʉyʉme jíyocʉ bácʉ yainore jarʉvarĩ, arejaco õ cojedeca. 25 Dinʉmʉre Jesús arejame: —Yú̶bu yaivʉ bácavʉre nacovañʉ yainore jarʉvarĩ. Jãve yaivʉ bácavʉre cainʉmʉa cʉre d̶ayʉbu yʉ. Põecʉ yaiyú̶ bácʉvacari, yʉre jʉ ayʉ bácʉ baru, bedióva cojedeca apʉcʉyʉme. 26 Yʉre jʉ ayʉ, ji nacovaquimʉ, apʉcʉyʉme cainʉmʉa. Ye nʉmecʉyʉme toabo cũiméboi. ¿Iye ji coyʉiyede jʉ ad̶orũ̶ mʉ? arejame Martare Jesús. 27 Aru arejaco: —Mʉ, ji jabocʉ, jʉ aivʉ yʉ. Mʉ Cristobu, Jũ̶menijicʉi mácʉ baju. Jũ̶menijicʉ ũ̶i epeimʉ mácʉ yore ũ̶i daroimʉ mácʉbu mʉ, arejaco Jesúre Marta.

Lázaro bácʉre Jesús ũ̶i oino

28 Ʉ̃́re que ad̶o báco copainʉri, ĩmacore, Maríare, cutuconʉrejaco Marta. Yavenijiena cuturejacod̶a Maríare, apevʉ ne jápiabenajiyepe ad̶o: —Bueipõecʉ dare daibi. “Dajacorĩ”, aibi mʉre, arejacod̶a Maríare Marta. 29 Jʉ arĩ, cũiná nacajari, Jesús yebai copʉ nʉrejacod̶a María. 30 Ĩmaro bajure eabedejacarã ñʉja cãreja. Martare ñʉje copʉino mácarõmiata cʉrejacarã cãreja. 31 Jũjujiena nʉñore jã́ivʉ, Maríare yóvarãdarejaima ina judíova. Ṍque orãdaivʉ barĩdurejaimad̶a. “Yaiyú̶ bácʉre ne jarʉvaino mácarõi oconʉñome õ”, arĩ dápiarĩdurejaimad̶a na. 32 María ñʉje yebai edarĩna, Jesús yebamiata ñʉatutarĩ, arejaco ṹ̶re: —Mʉ, ji jabocʉ, yui mi cʉru, jíyocʉ bácʉ yaibéjebu ũ̶, arejaco Jesúre María. 33 María od̶ore jã́ñʉ, aru ṍque edaivʉ oivʉre jã́ñʉ, ṍre cõmaje ãroje jã́ri, ʉrarõ chĩorejame Jesús. 34 —¿Ã́ri yaiyú̶ bácʉre jarʉvarãrʉ mʉja? arejame Jesús. —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́cʉdajacʉ, arejaima Jesúre. 35 Dinʉmʉ orejame Jesús máre. 36 —Ʉrarõ yaiyú̶ bácʉre ú̶teame Jesús, arejaima ne bajumia ṹ̶re jã́ivʉ bácavʉ. 37 Apevʉ nácavʉ arejaima: —Jã́ri eabecʉre mead̶ame Jesús. ¿Aipe teni Lázaro bácʉre mead̶abetedi ũ̶, ũ̶i yaibéquiyepe ayʉ? arejaima na, ne bajumia yávaivʉ.

Lázaro bácʉ ũ̶i nacajaino yainore jarʉvarĩ

38 Yaiyú̶ bácʉre jarʉvaino mácarõre eare nʉiye bajure bedióva cojedeca orejame Jesús, pare chĩoñʉ. Que teni ũ̶ mácʉre ne jarʉvaino mácarõre earejacarã ñʉja, Jesúque daivʉ. Cũ̶racobe, cainitʉravaque ne bieicobe barejávũ̶ Lázaro bácʉre ne jajuidorĩ ad̶aicobe bácarõ. 39 —Cainitʉravare veojarã mʉja, arejame náre Jesús. —Mʉ, ji jabocʉ, yóvaicʉvaijãravʉa vaivʉ yaiyú̶ bácʉre ñʉje jarʉvarĩburu yóbo. Javeta ũ̶rojʉcʉbe ũ̶ mácʉ, arejaco Jesúre Marta, yaiyú̶ bácʉi mamico. 40 —Javede coyʉvʉ mʉre. Mʉ yʉre jʉ ad̶o baru, yʉre Jũ̶menijicʉi parʉéde cʉvacʉre jã́cod̶omu mʉ, avʉ yʉ mʉre, arejame Martare Jesús. 41 Dinʉmʉ dicobede bieitʉravare veorĩ ĩnejaima apevʉ. Ne que d̶arĩburu yóboi, nore núcʉ, cavarõi jã́ñʉ, arejame Jesús: —Mʉ, jipacʉ, yʉre jápiaivʉ mʉ cainʉmʉa. Que baru mʉre torojʉede jívʉ yʉ. 42 Yʉ me coreóvaivʉ jápiayʉre yʉre cainʉmʉa. Ʉbenita yore yú̶que cʉrivʉ ne majinajiyepe ayʉ, mʉre que aivʉ yʉ. Ne “Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉbe Jesús”, ne arãjiyepe ayʉ, nópe mʉre yávaivʉ yʉ, arejame Jesús. 43 Jípacʉque yávayʉ bácʉ cod̶oboborĩ, órejarejame Jesús: —Lázaro, etarĩ dajacʉ mʉ, arejame. 44 Jesús ũ̶i que aiyedata, etarĩ darejame ũ̶ yaiyú̶ bácʉ. Cuitótecajeaque ũ̶i cʉboba, ũ̶i pʉrʉá, aru ũ̶i jipobʉ máre, caicʉ ne cũmaimʉ mácʉ, Lázaro etarĩ darejame. —Cuitótecajea ṹ̶re cũmaicajeare jod̶eni jarʉvajarã mʉja, cũ̶rami ũ̶i copaiquiyepe aivʉ, arejame náre Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino ne jẽnajinore ṹ̶re yóbomia

45 Obedivʉ ina Maríaque yaiyú̶ bácʉre orãdaivʉ bácavʉcavʉ, Jesúre nópe d̶ayʉre jã́ivʉ bácavʉ, ṹ̶re jʉ arejaimad̶a. 46 Ʉbenita fariseovacavʉre coyʉrãearejaimad̶a apevʉ. Caiye Jesús ũ̶i d̶aiye báquede náre coyʉrejaimad̶a. 47-48 Que teni sacerdotevare jaboteipõevaque cójijidejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabova, ina fariseova. Aru arejaimad̶a, ne bajumia boroteivʉ: —Põeva ne d̶arĩ majibede ʉre d̶aibi Jesús. Que d̶ayʉ, parʉcʉ nʉñʉme ũ̶. Jesúre nópe ñʉje d̶are nʉicõjenu, caivʉ põeva ṹ̶que nʉjebu. Ʉ̃́que põeva ne nʉru, meamejebu majare. Ʉ̃́re jʉ arĩ, jabojacoiyʉma. Aru ne jabojacoru ṹ̶re, majare boarã́daicõjejebu churaravare ina Romacavʉ, maje jabova baju. Jesúre jabojacojʉrorivʉre jã́ivʉ baru, Romacavʉi jabocʉre vainí tʉivʉpe majare jã́jebu nócavʉ. Dinʉmʉita maje Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine vaivéni jarʉvarĩ, maje joborõre máre tatorĩ ĩjebu ina Romacavʉ. Que baru, ¿aipe d̶arãjidica maja? arejaimad̶a ñʉje jabova. 49 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ ũ̶i ãmiá Caifás, sacerdotevai jabocʉ baju diʉjʉre, arejamed̶a: —Mʉja, jívʉ, jápiajarã. Majibevʉ mʉja nópe yávaivʉ. 50 ¿Coreóvabenarʉ mʉja? Cũinácʉva yaidú, majare meavʉ. Que teni caivʉ yainí bíjabejebu maja, arejamed̶a jabovare Caifás. 51 Ʉ̃ cũinácʉ nópe abedejaquemavʉ Caifás. Sacerdotevai jabocʉ baju boje, ṹ̶re nópe are d̶arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ, Jesús ũ̶i yaiquíyede judíovare boje coyʉyʉ. 52 Ʉbenita náre quévʉ bojeda yaicú̶yʉ ãmenejame Jesús. Quénora cainoa joborõacavʉre boje máre, yaicú̶yʉ barejáme Jesús, obedivʉ Jũ̶menijicʉi mára márajivʉre cũináyajubope d̶acʉyʉ. 53 Sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseova máre, “Dinʉmʉ Jesúre boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ maja”, arĩ bú̶rejaimad̶a na dijãravʉ, Caifás ũ̶i nópe coyʉijãravʉmia. 54 Nore majicʉ Jesús, ʉraĩmaroai cubedejame. Judeacavʉre dupini nʉñʉ, ne joborõre jocarĩ, põecʉbenoi nʉrejame Jesús. Ñʉjare ũ̶i bueimarare máre nʉvari, Efraín ãmicʉriĩmajinoi curãnʉrejacarã ñʉja. 55 Ñʉja judíova ñʉje torojʉve teijãravʉ, Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó eare nʉino marejávũ̶. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi obedivʉ põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, mʉri nʉrejaima na, d̶arãjivʉ ne torojʉve tenajiye jipocai yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, meara márajivʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore. 56 Que teivʉ, Jesúre vore cuivʉ barejáimad̶a ina põeva. Cójijivʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, ne bajumia boroteivʉ jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Mʉje dápiaru, Jesús máre edaquidica ũ̶? arejaimad̶a. 57 Jipocamia ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova máre caivʉre, yópe arĩ, coyʉicõjenejaimad̶a: —Jesúi cʉrõre majidivʉ baru, cũiná ñʉjare coyʉrãdajarã mʉja, ñʉje jẽni jacorãjiyepe aivʉ ṹ̶re, arejaimad̶a ñʉje jabova.

San Juan 12

María õi mumijʉe yuaino

1 Seis paijãravʉa Pascua ãmicʉrijãravʉ jipocai, Betania ãmicʉriĩmajinoi nʉrejacarã ñʉja Jesúque cojedeca. Lázaro, yaiyú̶ bácʉre Jesúi nacovaimʉ mácʉi cʉriĩmaroi nʉrejacarã. 2 Ñʉja edaivʉre ʉrarõ ãiye tʉorejaima apevʉ nócavʉ, pued̶arãjivʉ Jesúre. Ãiyede tʉod̶o barejáco Marta. Aru Lázaro máre cʉrejame tʉoiva yebai apevʉ dobarivʉque. 3 Ãñʉre, María davarejaco trescientos paigramos baju mumijʉricorore Jesús yebai. Iye mumijʉe nardo ãmicʉe pare mearo corajʉe barejávũ̶. Aru pare bojecʉe barejávũ̶ya máre. Die mumijʉricorore yuarejaco Jesúi cʉbobarã. Yuad̶o báco, õi pod̶aque tũ̶renejaco Jesúi cʉbobare. Aru caiñami cũ̶ramine mumijʉrejavũ̶ die. 4 Dinʉmʉre jararejame Judas Iscariote, ñʉja Jesúi bueimaracacʉ, ṹ̶re jẽne d̶acʉyʉ. Ṍre jararĩ, yópe arejame ũ̶: 5 —¿Iye õi jarʉvaicorore, aipe teni apevʉre bojed̶abetedi õ? Tãutʉra ʉrarõ, trescientos paijãravʉare memeiye boje jíye jaʉrĩdurebu ṍre. Diede boje ĩni, cʉve cʉvabevʉre cad̶atejebu maja, arejame Judas. 6 Ʉbenina que ayʉ barejáme Judas. Cʉve cʉvabevʉre cõmaje ãroje jã́ñʉ ãmenejame, que ayʉ. Quénora ñavacʉcʉ barejáme. Ʉ̃ marejáme ñʉjare tãutʉra nʉvacaipõecʉ. Iyede ñʉje tãutʉra corecayʉ, ũ̶i ʉrõmia ĩni, ñʉje tãutʉrare ñavavarejaquemavʉ ũ̶. 7 Ʉbenita Jesús arejame: —Ãmeno yávabejacʉ ṍre. Õ que d̶aibico, mead̶acod̶o ji bajure ne jarʉvarãjiyede cũ̶racobeita. 8 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa, arejame Jesús.

Sacerdotevare jaboteipõeva ne Lázarore boarĩ́ jarʉvaiyʉrõ

9 Dinʉmʉre Jesús Betania ãmicʉriĩmajinoi ũ̶i cʉede boro jápiarejaimad̶a obedivʉ judíovacavʉ. Que baru Jesúre jã́radarejaima, aru Lázarore máre, Jesúi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. 10 Lázarore máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva. 11 Náre jocarĩ nʉrejaima obedivʉ judíovacavʉ, Jesúre jʉ arãjivʉ ũ̶i nacovaiye báque boje Lázarore yainore jarʉvarĩ. Que baru Lázarore máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a na.

Jesús Jerusalẽ́i ũ̶i ecoino

12 Apejãravʉ, Lázaroque Jesús ũ̶i ãijãravʉ bácarõ yóbocajãravʉi, Jesús Jerusalẽ́i ũ̶i edaquiyede jápiarejaquemavʉ na, Pascua torojʉve teijãravʉre jã́radaivʉ. 13 Diede jápiarĩ, yapoporʉare burarĩ ĩni, ñʉja Jesújãre copʉ darejaima obedivʉ põeva. “Jũ̶menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimʉme ũ̶i daroimʉ mácʉ, maja judíova maje jabocʉ bacʉyú̶”, arĩ cod̶oboborejaima ina judíova Jesúque nʉivʉ. 14 Põevare ũmaiãimacʉ, burro ãmicʉcʉre earĩ, ṹ̶re tubarĩ nʉrejame Jesús. Nópe teyʉ, yópe Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepe, teyʉ barejáme Jesús: 15 Mʉja Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, jidʉbejarã mʉja. Jã́jara mʉje jabocʉ bacʉyú̶ dacʉyʉre, burrojĩcʉrã tubarĩ dacʉyʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 16 Que teinore majibedejacarã ñʉja Jesúi bueimara. Ʉbenita ũ̶i yainí, nacajari, aru mʉri nʉriburu yóboi cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, ãrʉrejacarã ñʉja. Dinʉmʉ maquinó “Jũ̶menijicʉi toivaicõjeino mácarõpedeca Jesúre tequemavʉ maja, maje mearore jíyede ṹ̶re burrojĩcʉrã tubarĩ dayʉre”, arãjivʉ barejacárã ñʉja. 17 Ina põeva, Jesúque cʉrivʉ bácavʉ ũ̶i órejaiye báquede Lázarore ũ̶i etaquiyepe ayʉ cũ̶racobede jocarĩ apʉcʉ cojedeca, coyʉre cuivʉ barejáimad̶a iye ne jã́iye báquede. 18 Ne nópe coyʉiye boje no Jesúi jã́d̶ovaino mácarõre põeva ne d̶arĩ majibede, Jesúre copʉrãdarejaima caivʉ ina obedivʉ põeva. 19 Que baru ina fariseova ne bajumia arejaimad̶a: —Coyʉrĩ oabevʉ maja. Majare jápiabema ina põeva. Quédata Jesúque yóvarãnʉñama caivʉ, arejaimad̶a na, ne bajumia yávaivʉ.

Apevʉ Greciacavʉ Jesúre ne voino

20 Apevʉ judíova ãmevʉ, Jũ̶menijicʉre mearore jívaivʉ, ina obedivʉ põeva jẽneboi Jũ̶menijicʉre mearore jínanʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroita Pascua torojʉve teinʉmʉre. 21 Na Felipede borotenanʉrejaimad̶a. Galilea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. —Jesúque boroteiyʉrĩduivʉbu ñʉja, arejaimad̶a Felipede. 22 Andrés yebai nʉri, coyʉrejamed̶a Felipe ne borore. No yóboi, ina pʉcarã nʉri, coyʉrãearejaimad̶a Jesúre ina judíova ãmevʉ ne borore. 23 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús: —Dijãravʉ ji ávaijãravʉ eaivʉ. Caride jipacʉ Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme yʉre, ũ̶i daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, meacʉ bajure. 24 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jaʉvʉ yʉre ji yaiquínore. Jẽvari coyʉrĩ coyʉquijivʉ. Yópe cũináyabe oteiyabede maje otebedu, quénora cũinárora mauteinomu no. Ʉbenita iyabe oteiyabede maje otedu, joborõ jívʉi cʉede cãreja, yainope teni, pĩarí cũpururi nʉiyavʉ. Nopedeca ji yaidú, obedivʉ põeva mamaũme cʉrivʉ bʉojarãjarama, ji yaiye boje. 25 Ñai põecʉ ũ̶i baju jecʉcʉ baru, bíjacʉyʉme ũ̶. Ʉbenita ñai põecʉ jecʉbecʉ baru ũ̶i baju ijãravʉre, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ũ̶. 26 Ácʉ põecʉ yʉre memecaiyʉcʉ baru, yʉre ũ̶i jʉ aiye jaʉvʉ ṹ̶re. Que baru yú̶que ji cʉrõi cʉcʉyʉme ũ̶. Aru ácʉ põecʉ yʉre memecaru, ṹ̶re pued̶acʉyʉme jipacʉ, arejame Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino ũ̶i yaiquínore

27 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Caride ʉrarõ chĩoivʉ yʉ ji ũmei. ¿Aipe ajeba yʉ jipacʉre? ¿Yʉre ñájino vaijárõri no, ajeba yʉ jipacʉre? Abevʉ yʉ nópe. Ñájinore vaicú̶yʉ darejacacʉ yʉ ijãravʉi, arejame Jesús ñʉjare, ũ̶i bueimarare. 28 Ñʉjare nópe coyʉrĩ bʉojarĩ, arejame jípacʉre Jesús: —Mʉ, jipacʉ, põevare jã́d̶ovajacʉ mi baju meacʉ bajure, arejame jípacʉre. Dinʉmʉma cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ yávarĩ darorejavũ̶: “Meavʉ mi que aino. Que d̶acacʉ javeta. Aru que d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca”, arejavũ̶ no yávarĩ daroino. 29 Ina obedivʉ põeva ñʉjaque cʉrivʉ no bʉjinore jápiarejaima. —Õpo tʉinomebu, arejaima nácavʉ. —Que ãmevʉ. Cũinácʉ ángele yávarĩ daroyʉbebu ṹ̶re, arejaima apevʉ. 30 Ʉbenita Jesús arejame: —No yávarĩ daroino yʉre boje ãmevʉ. Quénora mʉjare bojetamu no yávarĩ daroino. 31 Caride ijãravʉcavʉre ne ãmene jã́d̶ovari, coreóvare d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ caivʉ yʉre jʉ abevʉ ñájinajivʉre cũinájãravʉ. Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre, jarʉvacʉyʉme Jũ̶menijicʉ. 32 Ʉbenita yʉ ne jocʉcʉrã pẽvari jẽori jãmʉórajimʉ, yʉrecabu obedivʉ põevare jʉ are d̶acʉyʉ yʉre, arejame Jesús. 33 Nópe arĩ coyʉyʉ, aipe ãrojae teni ũ̶i yaiquínore coyʉyʉ barejáme Jesús. 34 Ʉ̃i que aiyede, yópe arejaima ṹ̶re jápiaivʉ: —Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, ñʉje majinajiyepe ayʉ ũ̶i daroquimʉre yaibécʉ bacʉyú̶re cainʉmʉa. ¿Aipe teni “Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ne jocʉcʉrã pẽvari jẽori jãmʉóimʉ macʉyú̶mu yʉ”, ayʉrũ̶ mʉ? ¿Yécʉ páyʉrũ̶ mʉ? ¿Ñamema Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe? arejaima Jesúre. 35 Náre yávarejame cojedeca Jesús: —Ñai cucʉnʉiyʉcʉre jãravʉre, aviá ũ̶i boiyede, cuiye jaʉvʉ ṹ̶re. Que baru ñemié tʉiyede, majibebi ã́ri ũ̶i nʉinore. Quédeca quĩ́jino baju cʉcʉyʉmu yʉ mʉjaque pẽoipõecʉpe, jã́d̶ovañʉ Jũ̶menijicʉi jãvene. Mʉjare majide d̶aivʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene ji bueiyeque. Que baru mʉja diede majibevʉ baru caride, ji cʉede mʉje jẽneboi cãreja, ji nʉriburu yóbore apa ñeminoi cuivʉpe paivʉ barãjáramu mʉja. 36 Que baru ji cʉepe cãreja mʉje jẽneboi, ji bueiyede jʉ ajarã mʉja. Yú̶cavʉ tenajaramu mʉja, ji bueiyede jʉ aivʉ baru, arejame náre Jesús. Nópe ayʉ bácʉ, náre dupini nʉrejame. 37 Põeva ne jã́iyede ʉre ne d̶arĩ majibede d̶ayʉreca Jesús, ṹ̶re jʉ abedejaima na.

Jesúre obedivʉ judíova ne jʉ abeno

38 Caiye iye vaidéjavũ̶ yópe ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Isaías bácʉ “Yópe tequiyebu” arĩ, ũ̶i toivaino mácarõpedeca. Mʉ, ji jabocʉ, obebejĩna baju jʉ ad̶ama ñʉje yávaiyede. Jũ̶menijicʉ ũ̶i parʉéde jã́d̶ovaimi obebejĩna bajure, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ Isaías bácʉre. 39 Que baru nácapũravʉ jʉ aivʉ bʉojabedejaima. Bedióva cojedeca Jũ̶menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre: 40 Jã́ri eabevʉre d̶aibi náre Jũ̶menijicʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ. Aru dápiarĩ majibede d̶aibi náre, ne jápiarĩ eabenajiyepe ayʉ. Aru Jũ̶menijicʉ yópe arĩ, coyʉibi: “Nópe d̶aivʉ yʉ, ne chĩori oatʉvabenajiyepe ayʉ ne d̶aiyede. Que baru náre mead̶abecʉyʉmu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jũ̶menijicʉ. 41 Nópe arejaquemavʉ Isaías bácʉ ũ̶i jã́iye báque boje Jesucristoi mearore Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede nore aru ũ̶i coyʉiye báque boje ṹ̶ra. 42 Ʉbenita obedivʉ põeva ne jabovacavʉ Jesúre majini, jʉ arejaima ṹ̶re. Ʉbenita fariseovare jidʉrĩ, “Jesúque nʉivʉbu ñʉja”, abedejaima ne jápiaiyede. Jipocamia “ ‘Jesúbe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristo’, aivʉre maje cójijiñamine jaetovarãjaramu ñʉja, ne cójijibenajiyepe aivʉ ñʉjaque bedióva cojedeca”, arejaimad̶a ina fariseova. Que baru fariseovare jidʉrivʉ, bi arejaima na Jesúre jʉ aivʉ. 43 Jũ̶menijicʉi mearo jã́iyede náre ʉbeni, pʉeno baju vorejaima põeva ne mearo jã́iyede náre.

Põeva ne ñájinajino Jesús ũ̶i yávaiye boje

44 Yópe arĩ, bʉjino yávarĩ darorejame Jesús: —Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre jʉ aibi ũ̶. 45 Aru quédecabu. Ácʉ põecʉ yʉre jã́ñʉ maru, yʉre daroyʉ bácʉre máre jã́imi ũ̶. 46 Ijãravʉi darejacacʉ yʉ. Põeva ne majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉre, yʉ pẽoñʉpe teyʉ buecʉdarejacacʉ náre. Yʉre que teyʉre jʉ aivʉ, ñeminoi ne mautebenajiyepe ayʉ yópe Jũ̶menijicʉre majibevʉpe, darejacacʉ yʉ. 47 Ʉbenita ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉvacari jʉ abedu, yʉ ṹ̶re ñájine d̶abecʉbu ũ̶i ãmeina teiye boje caride. Põevare ne ãmeina teiye boje ñájine d̶acʉyʉ dabedejacacʉ. Quénora põeva bíjajʉrorivʉre mead̶acʉdayʉ darejacacʉ yʉ. 48 Ácʉ põecʉ yʉre ʉbecʉ baru aru ji coyʉiyede máre jʉ abecʉ baru, ṹ̶recabe jãve ñájicʉyʉ. Ʉ̃i jʉ abe boje ji coyʉiyede, ñájicʉyʉme bʉojaquijãravʉ baquinói. 49 Ji baju ji majiéque coyʉbevʉ yʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, yʉre coyʉicõjeimi ji coyʉiye caiyede. Que baru põeva ñájinajarama, ne jʉ abe boje ji coyʉiyede. 50 Coreóvaivʉ yʉ iyede: Põeva yʉre jʉ aivʉ baru yópe jipacʉi d̶aicõjeiyepe náre, cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru yópe jipacʉi coyʉicõjeiyepeda coyʉyʉbu mʉjare, arejame Jesús.

San Juan 13

Jesús ũ̶i bueimarare ne cʉbobare ũ̶i joaino

1 Pascua torojʉve teijãravʉ jipocacajãravʉ barejávũ̶. Coreóvarejaquemavʉ Jesús dijãravʉ eainore ũ̶i nʉquinore ijãravʉre jocarĩ, copaicʉyʉ jípacʉ yebai. Ina ijãravʉcavʉre ũ̶ jinare cainʉmʉa jecʉbi ũ̶. Que teni ñʉjare jecʉrejaquemavʉ ũ̶i yaiyeta. 2 Nainú baji ñʉja ũ̶i bueimaraque ãñʉ marejáme Jesús. Javeta ñʉjacacʉ Judas, Simón Iscariotei mácʉre yópe arĩ, “Jesúre ũ̶i mauvare jẽni jíquijivʉ yʉ”, dápiare d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉ, ũ̶i jẽni jíquiyepe ayʉ Jesúre ũ̶i mauvare. 3 Jesús coreóvarejaquemavʉ majepacʉ Jũ̶menijicʉre caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeñʉ mácʉre ṹ̶re parʉéque. Aru coreóvarejaquemavʉ ũ̶i baju Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ aru copaicʉyʉ ũ̶i yebai. 4 Que baru coreóvayʉ, ñʉje ãiyedeca nacajari, ũ̶i pʉenocacajede durĩ, epeni, tũ̶reicajede ĩni, jãrióri jẽori bʉorejame. 5 Que teyʉ bácʉ oco doaibʉre yuarĩ buivárejame, ñʉje cʉbobare joacʉyʉ. Ñʉje cʉbobare joarĩ bú̶rejame. Ñʉjacacʉ cũinácʉre joarĩburu yóboi, tũ̶reicaje ũ̶i bʉoicajeque tũ̶renejame. 6 Joarĩ tũ̶reni ñʉjare coapa, Simón Pedrore eacʉnʉrejame Jesús. Aru Pedro arejame ṹ̶re: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yʉre ji cʉbobare joacʉyʉrũ̶ mʉ? arejame. 7 Jesús arejame: —Ji cari d̶aiyede coreóvabevʉ mʉ. Ʉbenita no yóboi coreóvacʉyʉmu, arejame. 8 Pedro arejame Jesúre: —Yʉre ji cʉbobare ye joaicõjemevʉ mʉre, arejame. Aru Jesús arejame ṹ̶re: —Dinʉmʉ yʉre joaicõjemecʉ baru, yú̶cacʉ ãmecʉyʉmu mʉ, arejame. 9 Pedro arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, ji cʉboba matʉinora joarĩ dajocabejacʉ mʉ. Ji jipobʉre aru ji pʉrʉáre máre joajacʉ mʉ, arejame. 10 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Caibaju joaimʉ mácʉre bedióva cojedeca caibaju joaiye jaʉbevʉ. Quénora cʉbobare joaiye jaʉvʉ, docʉcʉru. Javeta caibaju joaimara mácavʉpe paivʉtamu mʉja, Jũ̶menijicʉi ãrʉmeteiye báque boje mʉje ãmeina teiyede mʉje chĩori dápiarĩ, diede jarʉvarĩ, jʉ aiye báquede yʉre. Ʉbenita mʉjacacʉ cũinácʉ caibaju joaimʉ mácʉpe ãmemi ũ̶, ũ̶i chĩomeni jarʉvaiyʉbe boje ũ̶i ãmeina teiyede, arejame ñʉjare Jesús. 11 Ʉ̃́re jẽne d̶acʉyʉre coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru “Mʉjacacʉ caibaju joaimʉ mácʉ ãmemi ũ̶”, arejame ũ̶. 12 Que teni ñʉje cʉbobare joarĩ bʉojarĩ, ũ̶i pʉenocacajede bedióva cojedeca ĩni, dorejame Jesús. Dorĩ bʉojarĩ, ãivarã dobacʉdarĩ, yópe ñʉjare arĩ coyʉrejame: —¿Ji cari d̶aiye báquede, coreóvad̶arãrʉ mʉja? 13 Yʉre “bueipõecʉ” aru “ñʉje jabocʉ” máre aivʉbu mʉja. Mʉje nópe aiye meavʉ yʉre. Quédecabu yʉ. Mʉjare bueipõecʉbu. Aru mʉje jabocʉbu yʉ. 14 Yʉ mʉje jabocʉvacari aru mʉje bueipõecʉvacari yebacacʉpe mʉje cʉbobare joaivʉ yʉ. Que baru quédeca d̶ajarã mʉja. Apevʉ yʉre jʉ aipõeva ne cʉbobare joaiye jaʉvʉ mʉjare coapa. 15 Que d̶aivʉ yʉ mʉjare jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que barureca ji d̶aiyepedeca d̶ajarã mʉja mʉjevʉre. 16 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yebacacʉ cʉbebi ũ̶i jabocʉre vainí tʉyʉ. Aru daroimʉ cʉbebi ṹ̶re daroyʉre vainí tʉyʉ máre. 17 Iye cari coyʉiyede coreóvaivʉbu mʉja caride. Que baru nopedeca d̶aivʉ baru, torojʉrãjaramu mʉja. 18 ’Ʉbenita ji beoimara mácavʉre coreóvaivʉ yʉ. Que baru “Torojʉrãjaramu”, ji aiyede mʉja caivʉre abevʉ yʉ. Yópe Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíye jaʉvʉ yʉre: “Ñai ãñʉ mácʉ yú̶que, yʉre boaiyʉbi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 19 Iye vaiquíye jipocamia nópe coyʉivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ jãvene “Jũ̶menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aino mácarõre. Ji coyʉino mácarõpe vainíburu yóboi, coreóvarãjaramu mʉja. 20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji jaroimarare me jacopʉyʉ baru, yʉre máre me jacopʉibi ũ̶. Ácʉ põecʉ yʉre me jacopʉyʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre me jacopʉibi ũ̶. Que arĩ, coyʉrejame Jesús ñʉja ũ̶i bueimarare.

Jesús ũ̶i coyʉino Judas ũ̶i jẽni jíquinore ũ̶i mauvare

21 Nópe arĩ coyʉyʉ bácʉ ʉrarõ chĩorejame Jesús ũ̶i ũmei. Chĩori, ñʉjare yópe yávarĩ darorejame cojedeca ye yavebecʉva: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ũ̶, arejame Jesús. 22 Ʉ̃i que aiyede ñʉje bajumia jã́rejacarã ñʉja, cuecumaivʉ. Ácʉ ñʉjacacʉ ũ̶i aimʉre majibedejacarã ñʉja. 23 Cũinácʉ ñʉjacacʉ pare Jesús ũ̶i jecʉmʉ Jesús yebai ũ̶i tʉcavai dobarejacacʉ yʉ. 24 Yʉre ũ̶i pʉrʉ jabióvarĩ, jẽniari jã́icõjenejame Simón Pedro: —“¿Ácʉba mʉre jẽni jícʉyʉ?” arĩ, Jesúre jẽniari jã́jacʉ mʉ, arejame yʉre Pedro. Ʉ̃i pʉrʉque nópe arejame. 25 Nópe d̶ayʉre jã́ñʉ, Jesúre pʉeno cad̶ajĩe nʉri, jẽniari jã́rejacacʉ yʉ yavenijiena: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ácʉba ũ̶, mʉre jẽni jícʉyʉ? arejacacʉ yʉ. 26 Ji nópe arura, jʉ arejame Jesús: —Ji pã́ujevede jórĩ, ji jímʉ, ũ̶ macʉyú̶me yʉre jẽni jíyʉ ji mauvare, arejame Jesús. Que arĩ, pã́ure cõpavari ĩni, jórĩ, Judare, Simón Iscariotei mácʉre, jídejame. 27 Dinʉmʉmiareca Judas diede ĩñʉva, cũiná Satanás d̶aicõjeni bú̶rejaquemavʉ ṹ̶re. Aru ṹ̶re arejame Jesús: —Maumena mi d̶aiyʉede d̶acʉnʉjacʉ mʉ, arejame Judare Jesús. 28 Ʉbenita ñʉja náque dobarivʉ tʉoiva yebai aipe teni Jesús ũ̶i que ainore Judare coreóvabedejacarã cãreja. 29 Judas ũ̶i cʉvae boje ñʉje tãutʉrare, ñʉjacavʉ, “Ñʉje ãrajiyede torojʉve teinʉmʉ bojed̶aicõjeñʉme Jesús Judare”, arĩ dápiarejaquemavʉ. Aru apevʉ ñʉjacavʉ, “Cʉve cʉvabevʉre tãutʉrare jícʉnʉicõjeñʉme Jesús ṹ̶re”, arĩ dápiarejaquemavʉ. 30 Iye pã́ure ĩñʉ mácʉ, cũiná etarĩ nʉrejame Judas. Ñami marejávũ̶ ũ̶i etarĩ nʉiyede.

Jesús ũ̶i d̶aicõjeino yóbocarõ

31 Judas ũ̶i etarĩburu yóboi, ñʉjare yópe arĩ, yávarejame Jesús: —Caride põeva jã́rajivʉbu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe meacʉ bajure. Caride yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, põevare jã́re d̶aquijivʉ Jũ̶menijicʉ meacʉ bajure. 32 Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ji jã́d̶ovaru Jũ̶menijicʉ meacʉ bajure, Jũ̶menijicʉvacari põevare jã́d̶ovacʉyʉme ũ̶i daroimʉ mácʉ meacʉ bajure. Aru maumejieneca que d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ. 33 Mʉja, jímajinape paivʉ, majióvarõ bajura cʉcʉyʉmu mʉjaque. Yʉre vorãjaramu mʉja. Ʉbenita yópe ji coyʉino mácarõpe maje jabovare, mʉjare máre coyʉyʉbu yʉ: Ji nʉquinore nʉiye majibevʉ mʉja. 34 Caride d̶aicõjeino yóbocarõre d̶aicõjequijivʉ yʉ: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja yópe ji ʉepedeca mʉjare. Mʉje bajumia jecʉjarã mʉja. 35 Que d̶aivʉre mʉje bajumia ʉrivʉre jã́ivʉ, majinajarama caivʉ ji bueimara bajure mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino Pedrore ũ̶i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore

36 Jesús que ayʉre, yópe arejame Simón Pedro: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ã́ri nʉñʉrʉ mʉ? arejame. Jesús arejame: —Ji nʉquinore caride nʉri bʉojabevʉ mʉ. Ʉbenita ji nʉriburu yóboi, mʉ máre nʉcʉyʉmu, arejame. 37 Pedro arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe teni caride mú̶que nʉri bʉojabedi yʉ? Jaʉru, mʉre cad̶ateni, yaiquíjivʉ yʉ, arejame. 38 Aru Jesús arejame Pedrore: —¿“Mʉre boje yaiquíjivʉ yʉ”, ayʉrũ̶ mʉ? Jãve coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ũ̶i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús.

San Juan 14

Jesús põevare ũ̶i eare d̶ainore Jũ̶menijicʉ yebai

1 Que ayʉ bácʉ, ñʉjare yópe coyʉrejame Jesús: —Chĩomejara mʉja. Jũ̶menijicʉre jʉ ajarã mʉja. Ʉ̃́re jʉ arĩ, yʉre máre jʉ ajarã mʉja. 2 Jipacʉi cʉrõi tucubʉa ʉre cʉvʉ. Que ãmenu, yópe arĩ mʉjare coyʉbejebu yʉ. Nore mʉje cʉrãjiyede mead̶acacʉnʉcʉyʉmu yʉ. 3 Nore nʉri, mead̶arĩburu yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ cojedeca, mʉjare ĩni nʉvacʉdacʉyʉ, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ yú̶que. 4 Ji nʉquinore majivʉ mʉja, yópe põeva ne majiépe ma nʉimare, arejame Jesús, ñʉjare coyʉyʉ. 5 Tomás arejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, mi nʉquinore ye majibevʉ ñʉja. ¿Aipe ayʉrũ̶ mʉ, “Ji nʉquinore majivʉ mʉja” ayʉ? arejame. 6 Jesús arejame: —Yʉrecabu põevare eare d̶ayʉ Jũ̶menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide d̶ayʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre d̶ayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre. 7 Mʉja yʉre jãve coreóvaivʉ baru, jipacʉre máre coreóvajebu mʉja. Caride jãve ṹ̶re coreóvaivʉbu mʉja cainʉmʉa. Aru ṹ̶re jã́d̶avʉ mʉja máre, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús. 8 Ʉ̃i que aiyede, Felipe arejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, majepacʉre jã́d̶ovajacʉ mʉ. Quénora meaquiyebu ñʉjare, arejame ũ̶. 9 Ʉ̃́re jʉ ayʉ arejame Jesús: —Mʉ, Felipe, ¿que joede mʉjaque ji cʉedeca, yʉre coreóvabecʉrũ̶ cãreja? Ácʉ põecʉ jã́ñʉ yʉre, jã́imi jipacʉre máre. Que baru, ¿aipe teni “Majepacʉre jã́d̶ovajacʉ”, ayʉrũ̶ mʉ yʉre? 10 Yʉ cʉvʉ jipacʉque. Aru jipacʉ cʉbi yú̶que cũinávʉpe. ¿Iye ji coyʉiyede, jʉ ayʉrũ̶ mʉ? Iye mʉjare ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe, ñai cʉcʉ yú̶que cainʉmʉa, yʉre coyʉre d̶ayʉ yópe ũ̶i ʉrõpe. Aru ji d̶aiyede máre ji bajuma d̶ayʉ ãmevʉ. Quénora jipacʉrecabe yʉre d̶aicõjeñʉ. 11 Ji coyʉino mácarõre, “Cʉvʉ yʉ jipacʉque aru jipacʉ cʉbi yú̶que cũinávʉpe”, jʉ ajarã mʉja. Ʉbenita jʉ abevʉ baru ji coyʉino mácarõre, quénora jʉ ajarã yʉre ji d̶aiye báque boje. 12 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ, ji d̶aiye báquepe paiyede d̶acʉyʉme ũ̶. Aru ape paiye me pʉeno parʉéde d̶acʉyʉme, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai. 13 Caiye mʉje jẽniaiyede yʉre ji ãmiái d̶acacʉyʉmu. Yópe mʉje jẽniaiyepedeca d̶acʉyʉmu yʉ, jã́d̶ovacʉyʉ jipacʉ meacʉ bajure. 14 Ád̶e mʉje jẽniarajiyede yʉre ji ãmiái, ji parʉéque, mʉjare d̶acacʉyʉmu yʉ, arejame Jesús.

Jesús “Jipacʉ Espíritu Santore darocʉyʉme mʉjare” arĩ, ũ̶i coyʉino

15 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: —Mʉja ʉrivʉ baru yʉre, caiye ji d̶aicõjeiyepe d̶arãjaramu mʉja. 16 Yʉrecabu jipacʉre jẽniacʉyʉ mʉjare boje, ũ̶i daroquiyepe ayʉ apecʉ cad̶ateipõecʉre. Ʉ̃ cainʉmʉa cʉcʉyʉme mʉjaque, jipacʉi daroquimʉ. 17 Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi Espíritu põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene. Ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ ṹ̶re jacopʉivʉ bʉojabenama, ne jã́ri eabe boje ũ̶i d̶aiyede aru ne coreóvaiye majibe boje aipe ãrojacʉre ṹ̶re. Ʉbenita mʉjacapũravʉ coreóvarãjaramu aipe ãrojacʉre ṹ̶re, ũ̶i mautequiye boje mʉjaque. Mʉjaque cʉrĩ, dajocabecʉyʉme mʉjare cainʉmʉa. 18 Tẽumarape d̶abecʉbu yʉ mʉjare. Mʉjare jocarĩ nʉmecʉbu yʉ. Bedióva cojedeca copaidacʉyʉmu, cʉcʉyʉ mʉjaque. 19 ’Quĩ́jino baju yʉre jã́menajarama ijãravʉcavʉ yʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ yʉre jã́rajaramu. Bedióva cojedeca apʉcʉyʉmu yʉ. Que baru mʉja máre cainʉmʉa apʉrivʉ barãjáramu mʉja mamaũmeque. 20 Ãnijãravʉ, maje copʉrãjijãravʉ baquinóre, jipacʉque ji cʉede majinajaramu mʉja, aru yú̶que mʉje cʉede, aru mʉjaque ji cʉede máre. Maja cũinávʉpe cʉrãjaramu maja. 21 Ácʉ põecʉ ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ṹ̶recabe yʉre ʉcʉ. Aru ñai yʉre ʉcʉ, ṹ̶recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ máre ṹ̶re, yʉre ʉcʉre, ʉcʉyʉmu. Aru ji bajure jã́d̶ovacʉyʉmu ṹ̶re, arejame ñʉjare Jesús. 22 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, cũinácʉ ñʉjacacʉ, ũ̶i ãmiá Judas, jẽniari jã́rejame Jesúre. (Judas Iscariote ãmenejame. Apecʉ Judas barejáme ũ̶.) Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipe d̶arĩ ñʉja, mʉre ʉrivʉ, mi bajure jã́d̶ovacʉyʉrũ̶, ʉbenita apevʉre, ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre, mi bajure jã́d̶ovamecʉyʉrũ̶ mʉ? arejame Judas. 23 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame: —Ácʉ põecʉ yʉre ʉcʉ, ji coyʉiyede jʉ acʉyʉme. Ʉ̃́recabe jipacʉi ʉquimʉ. Yʉ aru jipacʉmaque ũ̶i yebai nʉri, ṹ̶que cʉrãjaramu ñʉja. 24 Ácʉ põecʉ yʉre ʉbecʉ, ji coyʉiyede jʉ abebi. Ji coyʉiye ji bajuma ji dápiaino ãmevʉ. Quénora jipacʉ, yʉre daroyʉ bácʉ, jiede coyʉyʉtamu yʉ. 25 Que arĩ, coyʉivʉ yʉ mʉjare, ji cʉede cãreja mʉjaque. 26 Ʉbenita mʉjaque ji cʉbenʉmʉre ñai Espíritu Santore, cad̶ateipõecʉre, darocʉyʉme mʉjare jipacʉ ji parʉéque. Ʉ̃́recabe caiyede mʉjare buecʉyʉ. Aru ji coyʉiye báque caiyede mʉjare ãrʉre d̶acʉyʉme ũ̶. 27 ’Mʉjare, meaũme cãrijimeũme cʉrivʉre, epecʉyʉmu yʉ. Ji cãrijimeũmene mʉjare jíquijivʉ. Ijãravʉcavʉ mʉjare ji jíyepe paiyede jíye majibema. Que baru cãrijimevʉva chĩomejara aru jidʉbejarã mʉja, ayʉbu yʉ. 28 Mʉjare ji coyʉino mácarõre, “Yʉ nʉcʉyʉmu. Ʉbenita mʉje yebai copaidacʉyʉmu yʉ” ainore, jápiad̶avũ̶ mʉja. Yʉre ʉrivʉ baru, ji nʉquiyede jipacʉ yebai torojʉjebu mʉja. Jipacʉ ji pʉeno parʉcʉbe. Que baru ũ̶i yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Aru torojʉe jaʉvʉ mʉjare. 29 Nópe coyʉivʉ mʉjare caride, iye vaiquíye jipocamia, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ jãvene ji coyʉino mácarõre. 30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ũ̶i d̶aicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ. 31 Vaiquíyebu yʉre yópe ji aiye báquepedeca, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji ʉede jipacʉre. Que baru caiye jipacʉi d̶aicõjeiyede d̶aivʉ yʉ. Jã́rica, etarevʉ, arejame ñʉjare Jesús.

San Juan 15

Jesús “Oteiʉyaimu yobedope páyʉbu” arĩ ũ̶i coyʉino

1 Ñʉja ũ̶i bueimarare, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉrecabu oteiʉyaimu yobedope páyʉ. Aru jipacʉrecabe dimure coreipõecʉ, oteipõecʉreca páyʉ. 2 Aru dimu cavajĩbʉape paivʉtamu mʉja. Ãmecavabʉa, jẽmecavabʉare burarĩ jarʉvaibi jipacʉ. Meacavabʉa, jẽicavabʉare majié burarĩ, mead̶aibi jipacʉ, oteipõecʉ ũ̶i d̶aiyepe d̶ayʉ. Que teni jẽicavabʉare ʉrarõ jẽne d̶aibi jipacʉ. 3 Mʉje jʉ aiye boje ji coyʉiyede, javeta mʉjare mead̶acacʉ yʉ. Que baru jipacʉ ũ̶i mead̶aimaramu mʉja. 4 Yú̶que cʉjarã mʉja. Aru yʉ mʉjaque cʉcʉyʉmu. Cũinávʉpe cʉrãjaramu maja. Cavabʉ cʉbedu dimure, cainidʉa jẽmevʉ. Quédecabu mʉjare. Yú̶que cʉbevʉ baru, Jũ̶menijicʉi ʉrõpe d̶abenamu. Yú̶que mautebevʉ baru, mearore, yópe ji memeiyepe, d̶abejebu mʉja. Põeva mearore d̶abevʉbu, yópe cavabʉa jẽidʉa cʉbepe. 5 ’Oteiʉyaimu yobedope páyʉbu yʉ. Aru dimu cavabʉape paivʉbu mʉja. Ácʉ põecʉ cʉcʉ baru yú̶que aru ji cʉru máre ṹ̶que cũinávʉpe, ṹ̶recabe ʉrarõ mearore d̶acʉyʉ yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita yú̶que cʉbecʉ baru, Jũ̶menijicʉi ʉrõpe d̶aiye majibebi ũ̶. 6 Yú̶que mautebecʉ, oteipõecʉ ũ̶i burarĩ jarʉvaicavabʉpe paicavabʉbe ũ̶. Dicavabʉ yaicavabʉ jarʉvaquicavabʉre apecʉ jevaiyame mead̶ayʉ. Dicavabʉre jevarĩ, pecatoro d̶arĩ, nʉvaiyame ũ̶ nore jocarĩ, juarĩ jarʉvacʉñʉ. 7 ’Mʉja yʉre dajocabevʉ baru, aru ji coyʉiyede jʉ are nʉivʉ baru, ád̶e mʉje jẽniaiyede mʉje ʉrõpe cʉvarãjaramu mʉja. 8 Mʉje ʉrarõ mearo d̶aiyede jãve ji bueimara d̶arĩ jã́d̶ovaivʉbu mʉja. Põeva mʉjare nópe d̶aivʉre jã́ivʉ, jipacʉre mearore jínajarama na. 9 Yʉre jipacʉi ʉepedeca ʉvʉ yʉ mʉjare. Que baru ji ʉmarape mautejarã mʉja. 10 Ji d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmara mautenajaramu mʉja. Nopedeca jipacʉi d̶aicõjeiye caiyede jʉ arĩ d̶ayʉ, ũ̶i ʉmʉ mauteivʉ yʉ. 11 ’Que arĩ, coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe ayʉ ji torojʉepedeca, aru mʉje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ mʉje ũme jaʉbevʉva. 12 Ji d̶aicõjeino mʉjare yópe ainotamu: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja yópe mʉjare ji ʉepedeca. 13 Põecʉ ũ̶i yaidú ũ̶i yóvaimarare boje, ape ũ̶i d̶aiye cʉbevʉ, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe náre ʉcʉre. 14 Ji d̶aicõjeiyede jʉ arĩ d̶aivʉ baru, ji ʉmaramu mʉja. 15 Caride “yʉre memecaivʉ” abecʉbu mʉjare. Quénora “ji yóvaimara” acʉyʉmu mʉjare. Põecʉre memecaivʉ ne jabocʉi dápiainore majibema na. Ʉbenita põecʉi yóvaimara ũ̶i dápiainore majima. Aru yʉre jipacʉi jápiad̶ovaiye báquede mʉjare coyʉiye jebeivʉ yʉ. 16 Yʉre vobeteavũ̶ mʉja. Yʉ batecácʉ mʉjare vorĩ beoyʉ. Jipacʉi ʉrõpe mʉje d̶arãjiyepe ayʉ, mʉjare beorĩ epecacʉ. Ji epeimaramu mʉja, ʉrarõ mearore d̶arãjivʉ yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Aru mʉje d̶arãjiye bíjabequiyebu. Quénora mautequiyebu. Que baru ád̶e mʉje jẽniaiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme ũ̶ yópe mʉje jẽniaiyepedeca. 17 Que baru yópe arĩ, coyʉyʉbu yʉ mʉjare cojedeca: Mʉje bajumia ʉjarã mʉja, arĩ coyʉrejame Jesús, ñʉjare bueyʉ.

Jesús ũ̶ jinaque ijãravʉcavʉ ne ʉbemara

18 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ mʉjare ʉbenajarama. Ʉbenita coreóvajarã iyede: Mʉjare ne ʉbenajiye jipocai, yʉre ʉbeteima na. 19 Mʉja ijãravʉcavʉ baju baru, mʉjare ʉjebu ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ, yópe ne ʉepedeca ne bajumia. Ʉbenita yú̶vacari mʉjare beorĩ epecacʉ jívʉ barãjiyépe ayʉ ijãravʉcavʉre jocarĩ. Que baru náque cʉrivʉvacari, nácavʉ ãmevʉ mʉja. Que baru mʉjare ʉbema na. 20 Ji coyʉvarede me ãrʉjara mʉja. Yebacacʉ cʉbebi ũ̶i jabocʉre vainí tʉyʉ. Apevʉ ñájine d̶aima yʉre. Que baru mʉjare máre ñájine d̶arãjarama. Ʉbenita apevʉ ji coyʉiyede jʉ aima. Que baru mʉjare máre jʉ arãjarama. 21 Yú̶cavʉbu mʉja. Aru ina ijãravʉcavʉ yʉre daroyʉ bácʉre majibema na. Que baru mʉjare máre ñájine d̶arãjarama na. 22 ’Náre ji coyʉcʉdabedu, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji coyʉcʉdaiye báque boje ijãravʉcavʉre, ye bojed̶abemarava cʉma na ne ãmeina teiyede. 23 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ yʉre, jipacʉre máre ʉbebi ũ̶. 24 Põeva ne d̶arĩ majibe bajure jã́d̶ovacacʉ yʉ yócavʉre. Apecʉ cʉbebi ji d̶aiyepe paiyede d̶arĩ majicʉ. Ji que d̶abedu ne jã́iyede, boropatebejebu ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ji nópe d̶aiyede jã́d̶ama na. Aru jã́ivʉvacari, yʉre ʉbeni, jipacʉre máre ʉbema na. 25 Caiye iye vaivʉ yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede: “Jaʉrabeda yʉre ʉbema”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 26 ’Ʉbenita ñai Espíritu Santo, mʉjare cad̶ateipõecʉ, dacʉyʉme mʉje yebai. Ʉ̃́recabe põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jũ̶menijicʉi dápiaiye jãvene. Ʉ̃́re jipacʉi cʉrõre jocarĩ darocʉyʉmu yʉ mʉje yebai. Ʉ̃i edarĩburu yóboi, ṹ̶recabe coyʉcʉyʉ ji borore ũ̶i jã́iye báque boje. 27 Aru mʉja mamarʉmʉre ji bueni bʉinʉmʉre yú̶que cú̶teavũ̶ mʉja. Pʉ caride máre cʉrivʉbu yú̶que. Que baru mʉja máre coyʉrãjivʉbu ji borore mʉje jã́iye báque boje, arejame Jesús.

San Juan 16

1 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje dajocabenajiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. 2 Judíovai jabova jaetovaicõjenajarama mʉjare ne cójijiñamiare jocarĩ. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede mʉjare, “Nópe d̶arĩ Jũ̶menijicʉre memecaivʉbu maja”, arĩ dápiarãjarama ina mʉjare boarã́jivʉ. 3 Que d̶arãjarama, yʉre aru jipacʉre máre ne coreóvabe boje. 4 Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare, mʉje ãrʉrajiyepe ayʉ iye ji coyʉiye báquede ãnijãravʉa, ne nópe d̶arãjijãravʉa baquiyéde mʉjare, arĩ coyʉrejame Jesús.

Jesús ũ̶i coyʉino Espíritu Santoi d̶aquinore

Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Ji bueni bʉinʉmʉre caiye iye ji cari coyʉiyede mʉjare coyʉbetecacʉ yʉ, ji cʉe boje mʉjaque. 5 Ʉbenita caride yʉre daroyʉ bácʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ. Nʉcʉyʉreca mʉjacacʉ cʉbebi, “¿Ã́ri nʉcʉyʉrũ̶ mʉ?” arĩ jẽniari jã́ñʉ yʉre. 6 Quénora ʉrarõ chĩoivʉbu mʉja mʉje ũmei ji nópe arĩ coyʉiye boje. 7 Ʉbenita yú̶capũravʉ mʉjare yávaiyede jãvene coyʉyʉbu yʉ. Ji nʉquino meaquiyebu mʉjare. Ji nʉmenu, mʉjare cad̶ateyʉ bacʉyú̶ dabejebu. Ʉbenita yʉ nʉñʉ mácʉ darocʉyʉmu ṹ̶re mʉjare. 8 ’Dacʉyʉ edayʉ bácʉ ijãravʉcavʉ boropateivʉre ne ãmeina teiye boje coreóvare d̶acʉyʉme. Yʉre boropatebecʉre Jũ̶menijicʉi jã́inore coreóvare d̶acʉyʉme. Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje máre coreóvare d̶acʉyʉme ũ̶, ji daroquimʉ. 9 Náre coreóvare d̶acʉyʉme ãmeina teivʉ boropateivʉre ne jʉ abe boje yʉre. 10 Náre coreóvare d̶acʉyʉme yʉre boropatebecʉre Jũ̶menijicʉi jã́inore, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai. Que baru yʉre jã́menajaramu mʉja. 11 Aru náre coreóvare d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre põevare ne ãmeina teiye boje, Jũ̶menijicʉi “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ũ̶i jave coyʉiye báque boje ijãravʉcavʉ ne jabocʉre, ñai abujuvai jabocʉre. 12 ’Ʉrarõ mʉjare ji coyʉjʉroe cʉvavʉ. Ʉbenita cũiná caiyede jápiaiye majibevʉbu mʉja. 13 Ʉbenita ñai Espíritu Santo dacʉyʉme, põevare coreóvare d̶acʉyʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru iye vaiquíyede coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃i baju majiéque coyʉbecʉbe. 14 Ji majié matʉiyede jápiayʉ bácʉ, diede mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme. Que baru yʉre mearore jícʉyʉme. 15 Caiye jipacʉi majiéde majivʉ yʉ. Que baru “Ñai Espíritu Santo ji majié matʉiyede mʉjare coreóvare d̶acʉyʉme”, avʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.

Jesúi bueimara ne chĩoriburu yóboi ne torojʉede

16 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja, arejame Jesús ñʉja ũ̶i bueimarare. 17 Ʉ̃i que aiyede, ñʉjacavʉ yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima ne baju: —¿Aipe ayʉ bárica, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino baju yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” ayʉ? ¿Aru, “Jipacʉ yebai nʉcʉyʉmu yʉ” ayʉ, aipe ayʉba ũ̶? 18 ¿Carijĩeneca ũ̶i aiyeque aipe ayʉba Jesús? “Maiyójavʉ majare. Majino ãmevʉ ũ̶i que coyʉino”, arejaima ñʉjacavʉ ne bajumia boroteivʉ. 19 Ñʉje jẽniari jã́iyede ṹ̶re coreóvayʉ, ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —¿Ji aiyede, “Quĩ́jino baju yʉre jã́menajaramu mʉja. Ʉbenita apeno quĩ́jino yójĩboi bedióva cojedeca yʉre jã́rajaramu mʉja” jẽniari jã́ivʉrũ̶ mʉja, mʉje bajumia boroteivʉ? 20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacapũravʉ ʉrarõ chĩori orãjaramu. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉcapũravʉ torojʉrãjarama na. Ʉbenita mʉja chĩoivʉvacari, no yóboi chĩoivʉ bácavʉ torojʉrãjaramu mʉja. 21 Maje nomiva jʉed̶ocʉvarivʉ ãmeno ñájiñama na. Ijiébu náre. Ʉbenita jʉed̶ocʉvarĩburu yóboi, ijino mácarõre ãrʉmenama jʉed̶ocʉvarivʉ bácavʉ. Némajicʉre jã́ri torojʉrivʉ, no mácarõ ãmeno ne ñájiye báquede ãrʉmenama na. 22 Nópebu mʉjare. Caride ʉrarõ ñájinajaramu. Ʉbenita mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu cojedeca. Dinʉmʉ maquinóre ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja mʉje ũmei. Aru mʉjare ñame chĩore d̶aivʉ bʉojabenama cainʉmʉa. 23 ’Dinʉmʉ maquinóre quénora yʉre ye apejĩene jẽniari jã́menajaramu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ád̶e mʉje jẽniarajiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepedeca ṹ̶re. 24 Javede pʉ carita ye apejĩene jẽniamevʉ mʉja cãreja ji ãmiái. Jũ̶menijicʉre jẽniajara cari. Mʉje jẽniaru, mʉje jẽniaiyepedeca d̶acacʉyʉme Jũ̶menijicʉ, mʉje bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ mʉje ũmei jaʉbevʉva, arejame Jesús ñʉjare.

Jesús ũ̶i vainí tʉino ijãravʉque ãmene

25 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Nópe coyʉivʉ yʉ mʉjare apejĩene jẽvari maiyójepeda. Ʉbenita apejãravʉa daquijãravʉa baquiyéde apejĩene jẽvari coyʉbecʉyʉmu mʉjare cojedeca. Quénora mʉjare coyʉcʉyʉmu nuriéne jipacʉi borore yavebecʉva. 26 Dinʉmʉ maquinóre mʉjavacari ṹ̶re jẽniarajaramu ji ãmiái, ji parʉéque. Que baru, “Jipacʉre jẽniacacʉyʉmu mʉjare”, abevʉ yʉ. 27 Jipacʉvacari ʉbi mʉjare. Mʉjare ʉbi, mʉje ʉe boje yʉre. Mʉjare ʉbi, mʉje jʉ aiye boje yʉre, ũ̶i daroimʉ mácʉre. Que baru mʉje baju jẽniaiyede ṹ̶re jápiacʉyʉme jipacʉ. 28 Jipacʉque cʉcʉ bácʉ, ũ̶i cʉrõre jocarĩ etarejacacʉ, ẽmeni dacʉyʉ yore ijãravʉi. Aru caride yore cʉcʉ, ijãravʉre jocarĩ dajocacʉyʉmu, cojedeca nʉcʉyʉ jipacʉ yebai, arejame Jesús. 29 Dinʉmʉre ñʉja ũ̶i bueimara arejacarã Jesúre: —Caride me coyʉivʉ mʉ ñʉjare, apejĩene jẽvamecʉva. 30 Caride mʉ caiyede coreóvayʉre majivʉ ñʉja. Mʉre jẽniari jã́iye ye jaʉbevʉ. Que baru mʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ bajure, jʉ aivʉbu ñʉja, arejacarã ñʉja Jesúre. 31 Ñʉjare arejame Jesús: —¿Jãve “Jʉ aivʉbu mʉre”, aivʉrũ̶ mʉja? 32 Jã́rijide apa. Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu no. Carijĩeneca yʉre jocarĩ nʉrajaramu mʉja mʉje cʉrõai coapa. Cũinácʉva mautecʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jipacʉ yú̶que cʉbi cainʉmʉa. Que baru cũinácʉ bajuva ãmevʉ yʉ. 33 Caiye iyede mʉjare coyʉivʉ yʉ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ, mʉje cʉe boje yú̶que cũinávʉpe. Mʉjare ñájine d̶arãjarama ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita jidʉbejarã mʉja. Ijãravʉque ãmene jave vainí tʉivʉ yʉ. Que baru jʉ ajarã yʉre, arejame ñʉjare Jesús.

San Juan 17

Jesús ũ̶i jẽniaino ũ̶i bueimarare Jũ̶menijicʉque

1 Que arĩburu yóboi cavarõi jã́ñʉ, yópe arejame Jũ̶menijicʉre Jesús. —Mʉ, jipacʉ, ji memeinʉmʉ jave eaivʉ yʉre. Põevare yʉre mímacʉ meacʉ bajure jã́d̶ovajacʉ mʉ, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ mʉre meacʉ bajure. 2 Yʉre jaboteicõjeivʉ mʉ caivʉ põevare, ji cʉvare d̶aquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre caivʉ ina mi jʉ are d̶aimarare yʉre. 3 Mú̶vacari Jũ̶menijicʉ cũinácʉra jãvetamu mʉ. Aru yʉ, Jesucristo, mi daroimʉ mácʉbu yʉ. Ina majare coreóvaivʉ, nárecabu cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne coreóvaiye boje majare. 4 Iye mi d̶aicõjeiye báquede yʉre d̶arĩ bʉojaivʉ yʉ. Que baru mʉre meacʉ bajure jã́d̶ovaivʉ yʉ yore ijãravʉi. 5 Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, meacʉ baju barejacácʉ mi yebare. Caride bedióva yʉre meacʉ bajure epejacʉ mi yebai cojedeca, yópe ji mamarʉmʉre cʉe báquepedeca, arejame Jesús. 6 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús jípacʉre: —Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jarʉvarĩ, beorĩ, ĩni, coatede d̶ávũ̶ mʉ ina yʉre jʉ arãjivʉre. Mamarʉmʉrata mívʉ bárãjivʉ barejáima na. Aru náre yʉre jʉ are d̶aivʉ mʉ. Nárecabu mʉre ji coyʉimara, majinajivʉ aipe ãrojacʉre mʉre. Aru mi yávaiyede jápiarĩ jʉ ad̶ama na. 7 Caride caiye iye mi majié cʉvare d̶aiyede yʉre jãve míyede coreóvaivʉbu na. 8 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Aru na jʉ ad̶ama diede. Yʉre, mi daroimʉ mácʉre, jãve coreóvaivʉbu. Aru mʉ yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ad̶ama. 9 ’Ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉre jẽniacabevʉ yʉ mú̶que. Quénora ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare jẽniacaivʉ yʉ mú̶que, ne mívʉ bae boje. 10 Caivʉ yú̶cavʉ mívʉbu na. Aru caivʉ mú̶cavʉ jívʉbu na. Aru yʉ meacʉ bajure jã́d̶ovad̶ama na. 11 ’Yʉ mautebecʉbu ijãravʉre caride. Quénora maumejieneca dacʉyʉmu mi yebai, cʉcʉyʉ mú̶que. Ʉbenita nácapũravʉ mautenajivʉbu ijãravʉre. Mʉ, jipacʉ bajutamu mʉ. Que baru ina yore mautenajivʉre corejacʉ mʉ mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiye báqueque yʉre. Corejacʉ náre, cũinávʉpeda ne tenajiyepe ayʉ yópe majapedeca. 12 Yore cʉcʉ baju coreivʉ yʉ náre mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiyeque yʉre. Náre mead̶aivʉ yʉ. Aru bíjabema na. Cũinácʉ quécʉra, ñai bíjacʉyʉ ũ̶i ãmeina teiye boje, yʉre bíjaibi ũ̶, vaiquíyepe ayʉ yópe mi yávaiyede mi toivaicõjeiye báquepedeca. 13 ’Caride mi yebai dacʉyʉmu yʉ. Nópe coyʉivʉ yʉ ji cʉede cãreja ijãravʉre ne jápiainoi, ne bʉojarãjiyepe ayʉ torojʉrivʉ ne ũmei jaʉbevʉva, yópe ji torojʉepedeca ji ũmei. 14 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Na yú̶pe dápiaivʉbu cari. Yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. Que baru náre ʉbema ijãravʉcavʉ. 15 “Ina mi yʉre jʉ are d̶aimarare ĩni nʉvajacʉ ijãravʉre jocarĩ”, arĩ jẽniamevʉ yʉ mʉre. Quénora “Náre jã́ri corejacʉ me, abujuvai jabocʉ ũ̶i ãmeina d̶are d̶abequiyepe ayʉ náre”, arĩ jẽniaivʉ yʉ mʉre. 16 Yʉ dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Quédeca ina mi yʉre jʉ are d̶aimara máre ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. 17 Ijãravʉque ãmene jarʉvarĩ náre coavarĩ, epejacʉ mú̶cavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ mʉre. Que d̶ajacʉ mi yávaiyeque. Jãvetamu mi yávaiye. 18 Mʉ darorejavũ̶ yʉre, ji buequiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. Nopedeca yʉ máre jaroivʉ náre, ne buenajiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. 19 Ji baju epeivʉ yʉ, memecacʉyʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶aivʉ náre boje, na máre ne epenajiyepe ayʉ ne baju, memecarãjivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe. Que d̶arãjivʉbu, ne majié boje jãvene mi yávaiyede. 20 ’Ina mi yʉre jʉ are d̶aimara, ji bueimarare, mʉre jẽniacaivʉ yʉ. Aru apevʉre máre, yʉre jʉ aivʉ bárãjivʉre, ji bueimara ne bueiye boje náre, jẽniacaivʉ yʉ mʉre. 21 Mʉre jẽniaivʉ yʉ, ne cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe. Mʉ cʉvʉ yú̶que aru yʉ cʉvʉ mú̶que cũinávʉpe. Quédeca na márajivʉ máre cʉjarãri majaque cũinávʉpe. Que teivʉre jã́ivʉ, yʉre, mi daroimʉ mácʉre, jʉ arãjarama ijãravʉcavʉ. 22 Yópe mi mead̶aiye báquepe yʉre, quédeca yʉ máre mead̶aivʉ náre, ne cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe yópe maje cʉepedeca cũinávʉpe. 23 Náque cʉvʉ yʉ aru yú̶que cʉvʉ mʉ, ne cʉrãjiyepe aivʉ majaque cũinávʉpeda. Que baru yʉ mi daroimʉ mácʉre aru na mi ʉmarare cũinátʉrʉ yʉre mi ʉepedeca ʉcʉre coreóvarãjarama ijãravʉcavʉ. 24 ’Mʉ, jipacʉ, mi yʉre jʉ are d̶aimara márajivʉre, ne cʉrãjiyepe yú̶que ji cʉquinore ʉvʉ yʉ, ne jã́rajiyepe ayʉ yʉre meacʉ bajure, mú̶pe páyʉre. Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, yʉre ʉrejavũ̶ mʉ. Que baru yʉ meacʉ bajure, mú̶pe páyʉre, jã́d̶ovaivʉ mʉ. 25 Mʉ, jipacʉ, meacʉ baju, boropatebevʉ mʉ. Mʉre coreóvabema ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yú̶capũravʉ coreóvaivʉ mʉre. Aru ina mi jʉ are d̶aimara yʉre, mi daroimʉ mácʉre, coreóvad̶ama na. 26 Mʉ aipe ãrojacʉre coreóvare d̶aivʉ yʉ náre. Aru mʉre ne coreóvaino pʉeno náre coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre yópe mi ʉepedeca yʉre. Que teni yú̶vacari náque cʉcʉyʉmu cũinávʉpe. Que arĩ, jípacʉre coyʉrejame Jesús.

San Juan 18

Jesúre jẽni ne nʉvaino

1 Nópe coyʉrĩburu yóboi jípacʉque, Jesús aru ñʉja ũ̶i bueimara etarĩ, nʉri jiajĩya Cedrón ãmicʉriyare jatarejacarã. Nore eaivʉ oteiye cʉrõi, ecorejacarã ñʉja. 2 No oteiye cʉrõi ñʉje nʉinore javede Jesúque nú̶varejacarã ñʉja doce paivʉ ũ̶i bueimara. Que baru noi ñʉje nʉiyede majidejaquemavʉ Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ ũ̶i mauvare. 3 Majicʉ, no oteiye cʉrõre darejame Judas. Jipocateyʉ barejáme Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevacavʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseova ne jaroimarare ṹ̶que, aru churaravare máre. Ina ũ̶i jipocateimara ne boarã́jiyede dʉrʉivʉ barejáima. Pẽoibʉaque aru cã́maveaque máre darejaima na. 4 Ʉ̃́re vaiquíyede majicʉ, náre eaivʉre, copʉ nʉri yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñamene voivʉrũ̶ mʉja? arejame náre. 5 —Jesús Nazarecacʉre vorãdaivʉbu ñʉja, arejaima na. —Yú̶bu, arejame náre Jesús. Ne nópe boroteiyede, ne coricai núrejame Judas, Jesúre jẽni jíyʉ ũ̶i mauvare. 6 Jesús ũ̶i que aiyede, daruíni yebamia pʉaréva tʉrejaima na, Jesúre jẽnadaivʉ. 7 Bedióva cojedeca náre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ñamene voivʉrũ̶ mʉja? arejame náre. —Jesús Nazarecacʉre voivʉbu ñʉja, arejaima na. 8 —Javeta mʉjare “Yú̶bu”, avʉ. Yʉre voivʉ baru, dinʉmʉ ji yóvaimarare nʉicõjejara, arejame ṹ̶re voivʉre Jesús. 9 Que arejame Jesús yópe ũ̶i aino mácarõpedeca vaiquíyepe ayʉ, “Mʉ, jipacʉ, ina mi yʉre jʉ are d̶aimaracacʉ ye cũinácʉ bíjacabebi yʉre”, ũ̶i aino mácarõpe. 10 Dinʉmʉre Simón Pedro ũ̶i boaicarovede tatorĩ, ĩni, duarĩ, sacerdotevare jaboteipõecʉ ũ̶i yebacacʉre, Malco ãmicʉcʉre, juijórĩ najuárejame ũ̶i meapũravʉcacamucare. 11 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ṹ̶re: —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Ãmenore yʉre jipacʉ ũ̶i vaidé d̶aquiyede jãve vaicú̶yʉmu yʉ, arejame Pedrore Jesús.

Jesúre ne nʉvaino Anás yebai

12 Dinʉmʉ ina churarava aru ina Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõeva máre, Jesúre jẽni, ũ̶i pʉrʉáre bʉorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaima. 13 Ʉ̃́re nʉvarejaima mamarʉmʉ Anás ãmicʉcʉ yebai. Caifás barejáme ũ̶i vácʉ. Aru ñai Caifás sacerdotevare jaboteipõecʉ barejáme diʉjʉre. 14 Ñai Caifárecabe, “Cũinácʉva yaidú, majare meajebu. Que teni caivʉ yainí bíjabejebu maja”, ayʉ bácʉ barejámed̶a apevʉ judíovai jabovare.

“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ũ̶i coyʉino

15 Jesúre ne jẽni nʉvaiyede, ne yójĩboi nʉre nʉrejacarã ñʉja, yʉ aru Simón Pedro. Sacerdotevare jaboteipõecʉi coreóvaimʉ marejacácʉ yʉ. Que baru ũ̶i cũ̶rami tãibʉre Jesúre ne ecovaiyede, yʉre máre ecoicõjenejaima. 16 Ʉbenita tãibʉcarõ biaido jedevai mautedejame Pedro. Que baru ecoinore coreipõecoque borotecʉnʉrejacacʉ, õi ecoicõjecojiyepe ayʉ ṹ̶re máre. 17 Pedro ecoyʉ bácʉre, jedevacobede coreipõeco jẽniari jã́rejaco ṹ̶re: —¿Jesús ũ̶i bueimaracacʉ ãmecʉrũ̶ mʉ? arejaco. —¡Nácacʉ ãmevʉ! arejame ṍre Pedro. 18 Diñami ãmei jʉjʉrejavũ̶. Que baru nócacʉi yebacavʉ ina coreipõevaque nore toabore dacuvarĩ, cʉocarejaima. Aru Pedro máre náque cʉocarejame.

Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ ũ̶i jẽniari jápiaino

19 Sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús ũ̶i bueiyede aru ñʉja ũ̶i bueimarare máre jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre. 20 Ʉ̃i jẽniari jã́iyede, Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ṹ̶re: —Yʉ caivʉ ne jápiaiyede buecacʉ yavebecʉva. Maja judíova maje cójijiñamiai aru Jũ̶menijicʉi cũ̶rami máre bueyʉ batecácʉ yʉ. Põeva ne cójijinoai buecacʉ yʉ cainʉmʉa. Ye yavenina buebetecacʉ yʉ. 21 Que baru, ¿aipe teni yʉre jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? Yʉre jápiaivʉ bácavʉre jẽniari jã́jacʉ. Náta ji coyʉiye báque caiyede majidivʉ coyʉrãjarama mʉre, arejamed̶a Jesús. 22 Jesús ũ̶i que aiyede, cũinácʉ ina coreipõevacacʉ ũ̶i jijecamure pʉrʉque pẽvari, yópe arejamed̶a Jesúre: —Maje jabocʉre nópe arĩ, abejacʉ mʉ, arejamed̶a. 23 Aru Jesús arejamed̶a: —Ãmene ji que aru, yʉre coyʉjacʉ mʉ caride, caivʉ ne jápiaiyede. ¿Ʉbenita méne ji que aru, aipe teni yʉre pẽvacʉrũ̶? Pẽvaiye jaʉbevʉ mʉre, arejamed̶a ṹ̶re Jesús. 24 Dinʉmʉre Anás Jesúre bʉoimʉre jarorejamed̶a Caifás, sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai.

“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro bedióva ũ̶i coyʉino

25 Nore toabo ẽcarʉi cʉocayʉ barejáme Pedro cãreja. Apevʉ nore cʉrivʉ ṹ̶re jẽniari jã́rejaima: —¿Mʉ máre Jesúi bueimaracacʉ ãmecʉrũ̶ mʉ? arejaima ṹ̶re. —¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! arejame náre. 26 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacavʉcacʉ, Pedro ũ̶i boaicaroveque ũ̶i buraimʉ mácʉ jicʉ, Pedrore arejame: —Cari ñami marede oteiye cʉrõi Jesúque mʉre jã́vʉ yʉ, arejame. 27 —¡Nácacʉ ãmevʉ yʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejame Pedro cojedeca. Ʉ̃i que aiye bajure, cáyu órejarejame.

Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai

28 Aviá ũ̶i tucʉmʉiyede, Caifái cũ̶ramine jocarĩ pʉ jabocʉi cũ̶ramita Jesúre nʉvarejaima. Ñai jabocʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉi epeimʉ marejáme, jabotecʉyʉ ina judíovare. Judío ãmenejame ñai jabocʉ, Pilato ãmicʉcʉ. Ʉ̃i cũ̶rami ecoivʉ baru, Pascua torojʉve teinoque ãiyede ãicõjememara májebu judíova. Que baru iye ãiyede ãiyʉrivʉ, diñamine corĩ nʉmenejaima ina judíova, Jesúre nʉvaivʉ, Jũ̶menijicʉi jã́mequiyepe aivʉ náre ãmenape. 29 Que baru náre jẽniari jã́cʉetarejame Pilato. —¿Ye ãmenore boro coyʉrĩ ad̶aivʉrũ̶ mʉja ñai ũ̶mʉre? arejame. 30 Ina judíova arejaima: —Ʉ̃i ãmeno d̶abedu, ṹ̶re davabejebu ñʉja mi yebai, arejaima. 31 Pilato arejame náre: —Dinʉmʉ ṹ̶re nʉvari, majijarã mʉje baju. Mʉje d̶aicõjeiyepedeca coyʉjarã ṹ̶re aipe ñájicʉyʉre, ũ̶i bojed̶aquiyepe aivʉ ũ̶i ãmeno d̶aiye báquede, arejame. Nácapũravʉ arejaima: —Mʉja Romacavʉ ñʉja judíovare boarĩ́ jarʉvaicõjemevʉ põevare. Que baru ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaivʉ bʉojabevʉ ñʉja, arejaima. 32 Nópe vaidéjavũ̶, “Yópe vaiquíyebu” Jesús ũ̶i aiye báquepedeca javede aipe ãrojae jocʉcʉjaravena ũ̶i mauva ne pẽvaimʉ ũ̶i yaiquínore. 33 Ʉ̃i cũ̶ramine corĩ nʉri, Jesúre cutuicõjenejamed̶a Pilato. Ʉ̃i eaiyede ũ̶i yebai ṹ̶re jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Mú̶rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a Jesúre. 34 Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —¿Mʉ mi baju majini, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ, que ayʉ? ¿O apevʉ ne coyʉiyede jápiarĩ, yópe jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ? arejamed̶a. 35 Pilatocapũravʉ arejamed̶a: —¿Judíovacacʉ bárica yʉ, mi que aiyede? Mi joborõcavʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva mʉre boro coyʉrĩ ad̶arãdama na. ¿Aipe d̶acʉrũ̶ mʉ, ne que ãmecoroiyede? arejamed̶a. 36 Jesús jʉ arejamed̶a: —Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino. Yore ji jabotedu, ãd̶amatejebu ji yóvaimara, ji mauva ne jẽni jíbenajiyepe aivʉ yʉre ina judíovai jabovare. Ijãravʉcarõ ãmevʉ ji jaboteino, arejamed̶a. 37 Dinʉmʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pilato: —¿Jãve “Jabocʉbu yʉ”, ayʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a. Jʉ arejamed̶a Jesús: —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ. Jabocʉbu yʉ. Que barureca ijãravʉi edarĩ, põetedejaquemavʉ yʉ, jabotecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ yávaiyede jãve bajure. Yávaiyede jãve bajure majiyʉrivʉ, yʉre jápiarĩ ad̶arãjarama na, arejamed̶a Jesús. 38 Aru Pilato jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Yéba yávaiye jãve baju? arejamed̶a ũ̶.

Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre

Que ayʉ bácʉ Jesúre, jedevai etarĩ, põevare borotecʉnʉrejame Pilato cojedeca: —Ãmeina tebecʉtame ñai ũ̶mʉ ji jã́ru. 39 Ʉbenita Pascua jãravʉi ji d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aquijivʉ yʉ. Mʉjacacʉ ji bʉoimaracacʉ cũinácʉre jaetovaquijivʉ. ¿Ñai mʉje jabocʉre jaetovaji yʉ? arĩdurejame judíovare Pilato. 40 Pilato ũ̶i que aiyede cũiná jorojĩni, cod̶oboborejaima: —Bi, ṹ̶re jaetovabejacʉ mʉ. Barrabáre jaetovarĩ, darojacʉ mʉ, arejaima Pilatore ina judíova. Ñavacʉcʉ barejáme ñai Barrabás.

San Juan 19

1 Dinʉmʉre ina judíova ne que aiyede, churaravare jara popeicõjenejamed̶a Pilato Jesúre. 2 Aru ṹ̶re pʉenocacaje, jabocʉ doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na. Jesúre que teivʉ, miumua cãteni, cainitarabʉre d̶arĩ, ũ̶i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a ina churarava. 3 Que d̶arĩ Jesúre jacoyʉrejaimad̶a: —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava, ṹ̶re yʉrivʉ. Que teivʉ, ṹ̶re pẽvavarejaimad̶a ũ̶i jivai ne pʉrʉáque. 4 Jesúre ne yʉriniburu yóboi, jedevai etarejame Pilato cojedeca. —Jã́jara. Jaetovaivʉ yʉ ṹ̶re, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ: Ãmeina tebecʉ bajube ũ̶ ji jã́ru, arejame. 5 Pilato ũ̶i que arĩburuta, etarĩ darejame Jesús. Jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajeque ne doaimʉ mácʉ, ne jipobʉrã miumua cãteni jacoimʉ mácʉ etarĩ darejame. —Jede, ṹ̶re jã́jara caride, arejame Pilato. 6 Cũiná Jesúre ne jã́iyede, cod̶oboborejaima ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõeva máre: —Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ, arĩ cod̶oboborejaima. Pilato arejame: —Mʉje baju ṹ̶re nʉvari, jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvajarã. Yʉre ji jã́ru ãmeina tebecʉtame, arejame. 7 Arejaima Pilatore: —“Yʉ Jũ̶menijicʉi mácʉbu yʉ”, ávaibi Jesús. Que baru yópe cũináro ñʉjare d̶aicõjeinope ñaipe páyʉre boarĩ́ jarʉvaiye jaʉvʉ ñʉjare, arejaima. 8 Ne que aiyede jápiayʉ, pʉeno baju cuecumarejaquemavʉ Pilato. 9 Diñami ecorĩ cojedeca, Jesúre jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Ã́rocacʉrũ̶ mʉ? arĩdurejamed̶a Jesúre Pilato. Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. 10 Dinʉmʉma Pilato arejamed̶a ṹ̶re: —¿Yʉre coyʉiyʉbecʉrũ̶ mʉ? ¿Ji jaboede majibecʉrũ̶ mʉ? Mʉre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeiyʉcʉ baru, jocʉcʉjaravena mʉre pẽvaicõjecʉyʉmu yʉ. O mʉre jaetovaiyʉcʉ baru, mʉre jaetovacʉyʉmu yʉ. ¿Majicʉrũ̶ mʉ diede? arejamed̶a. 11 Jesús arejamed̶a ṹ̶re: —Jũ̶menijicʉ mʉre jaboteicõjeimi ũ̶. Ʉ̃i que d̶abedu, yʉre yópe d̶abejebu mʉ. Que baru ñai yʉre jẽne d̶ayʉ bácʉ mʉre mi pʉeno boropateibi, ũ̶i ãmeina teiye boje, arejamed̶a. 12 Jesús ũ̶i nópe coyʉiyede, pʉeno baju ṹ̶re jaetovaiyʉrĩdurejamed̶a Pilato. Ʉbenita yópe arĩ, cod̶oboborejaima ina judíova: —Jesúre jaetovayʉ baru, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, César maje aimʉ, ũ̶i yóvaimʉ ãmejebu mʉ. Ácʉ põecʉ “Jabocʉbu yʉ” ayʉ, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre, César maje aimʉre, maucʉvaibi ũ̶, arejaima ina judíova Pilatore. 13 Que aivʉre jápiarĩ, ũ̶i dobariborã dobacʉnʉrejame Pilato. Noi dobacʉ, Jesúre davaicõjenejame, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ṹ̶re. Pilato ũ̶i dobaribo cʉriva, cũ̶raboaque ne tʉoiva, ne mead̶aiva ñʉja judíova ñʉje yávaicamuai Gabata ãmicʉrejavũ̶. 14 Pascua ãmicʉrijãravʉ baquinó jipocacajãravʉ barejávũ̶, jãravʉ corica baji. Ina obedivʉ judíovare, Jesúre ʉbevʉre, yávarĩ darorejame Pilato: —Jede, jã́jara caride mʉje jabocʉre, arejame. 15 Ina judíovacapũravʉ ʉrarõ cod̶oboborejaima: —¡Yaijácʉrĩ! ¡Yaijácʉrĩ! ¡Jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ ṹ̶re! arejaima na. Pilato arejame: —¿Mʉje jabocʉre boarĩ́ jarʉvaji yʉ, mʉje dápiaru? arejame. Ina sacerdotevare jaboteipõeva arejaima: —Cũinácʉrabe ñʉje jabocʉ, ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, César maje aimʉ, arejaima. 16 Que baru ne ʉrõpe d̶arĩ, jocʉcʉjaravena Jesúre pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjenejame Pilato.

Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena

Que baru Jesúre ĩni, ne pẽvarajinoi nʉvarejaima churarava. 17 Jesúvacari turĩ nʉrejame dijaravede Põe jipobʉcũ ñʉje aicũ cũ̶racũita, Gólgota ãmicʉricũ ñʉje yávaicamuaque. 18 Dicũre eaivʉ, jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaima na. Ʉ̃́que apejaravearã apevʉ pʉcarãre máre pẽvari jẽorejaima, cũinácʉre Jesúi meapũravʉi, aru apecʉre Jesúi cãcopũravʉi, aru Jesúre ne coricai. 19 Yópe arĩ, “Jesús Nazarecacʉbe judíovai jabocʉ”, toivaicõjenejamed̶a Pilato jocʉvena, ne jẽorajiyepe ayʉ divede Jesúi jocʉcʉjaravena. 20 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi Jesúre jocʉcʉjaravena jẽorejaima. Que baru obedivʉ põeva nore jã́radaivʉ no toivaino mácarõre jã́ri borotedejaima. Yóbecʉricamua yávaicamuaque toivaicõjenejaquemavʉ Pilato. Ñʉje yávaicamuaque, Romacavʉ ne yávaicamuaque, aru griegova ne yávaicamuaque máre toivaicõjenejaquemavʉ Pilato. Que baru caivʉ divede jã́ri majidejacarã ñʉja. 21 Pilato ũ̶i nópe toivaicõjeiyede ʉbeni, sacerdotevare jaboteipõeva coyʉrãnʉrejaimad̶a ṹ̶re: —Nópe mi toivaicõjeino mácarõpe toivaicõjemejacʉ mʉ. Quénora “ ‘Judíovai jabocʉbu yʉ’, abi ũ̶”, arĩ toivarĩ jẽojacʉ mʉ cojedeca, arĩdurejaimad̶a Pilatore sacerdotevacavʉ. 22 Ʉbenita Pilato arejamed̶a náre: —Ji toivaicõjeino mácarõ nópeda bajarṍri no. Oatʉvabecʉbu yʉ, arejamed̶a. 23 Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvari jẽori bubarĩburu yóboi, ũ̶i doiye báquede coapa ĩnejaima ṹ̶re pẽvaivʉ bácavʉ. Yóvaicʉvaivʉ barejáima na. Que baru náre coapa ĩnejaima. Ʉbenita dicaje pʉenocacaje nareimea cʉbecajede coapavaiyʉbedejaima na. 24 Cũinácʉ nácacʉ arejame: —Dicaje nareimea cʉbecajede jad̶evarĩ, coapa ĩnu, meamejebu. Yópe d̶arãjarevʉ. Dʉvarĩ yajuivʉpe tenajarevʉ maja. Ácʉ majacacʉ majare yajurĩ vainí tʉyʉ, dicajede ĩcʉyʉme ũ̶, arejame. Na “jede” arĩ, nópe yajurejaima na. Ne nópe coapavaiye vaidéjavũ̶ yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede: “Ji doiye báquede ĩni, coapavarãjarama na. Aru dʉvarĩ yajurĩ vainí tʉyʉ apecajede, ji pʉenocacajede ĩcʉyʉme nácacʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Quédeca tedejaima ina Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaivʉ bácavʉ. 25 Jesús ũ̶i jocʉcʉjarave joabejĩnoi núrejaima jípaco, jípacoi mamico Cleofai márepaco María ãmicʉco, aru María Magdalacaco máre. 26 Jípaco nore núcore aru nijinoi yʉre máre, pare ũ̶i jecʉmʉre, jã́rejame ũ̶. Aru yópe arĩ, yávarejame jípacore: —Jã́jaco. Mímacʉreca páyʉbe ũ̶, arejame jípacore Jesús. 27 Yʉre máre yópe arejame Jesús: —Jã́jacʉ. Mipacoreca pád̶obe õ, arejame yʉre. Que teni ji cũ̶ramine ṍre nʉvari epeni, cʉvarejacacʉ yʉ ṍre jipacope.

Jesús ũ̶i yaino

28 No yóboi, caiye iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjevarede d̶arĩ bubayʉ bácʉ coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru yópe Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíyepe ayʉ, yópe arejame Jesús: —Cũiñóivʉ yʉre, arejame Jesús. 29 Nore jorobʉ, vino ú̶yaicoro upiáricoroque jorobʉ cʉrejavũ̶. Diede jaʉborã ʉyovarĩ hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavajĩbʉi jẽori jarʉrʉrejame cũinácʉ ina churaravacacʉ. Jesúre ũ̶i jijecamura jĩjovarejame ũ̶. 30 Die upiáteiye báquede neneniburu yóboi, yópe arejame Jesús: —Quénoramu, arejame Jesús. Que arĩ, ũ̶i jipobʉ mori tʉrĩ, yuyurĩ, yaidéjame.

Jesús bácʉre churara ũ̶i totarĩ cõajaroino

31 Dijãravʉ torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávũ̶. Sábado, Pascua ãmicʉrijãravʉ, judíovai pʉeno meajãravʉ, pued̶aijãravʉ baquinó jipocacajãravʉ barejávũ̶. Que baru dijãravʉ baquinóre ne pẽvaimara mácavʉ jocʉcʉjaravearã ne mautebenajiyepe aivʉ, Pilatore coyʉrãnʉrejaimad̶a ñʉja judíova ñʉje jabovacavʉ. Ʉ̃́re jẽniarejaimad̶a, ũ̶i boarĩ́ pʉyoicõjequiyepe aivʉ ina jocʉcʉjaravearã jẽivʉ ne ãrad̶oare, ne yainájiyepe aivʉ maumena, jõd̶avari ĩnajivʉ ne bajuá báquede torojʉve teijãravʉ baquinó jipocai. 32 Que baru Pilato ũ̶i cõjeniburu yóboi, ina jocʉcʉjaravearã yuyuivʉre ne ãrad̶oare boarĩ́, pʉyorãnʉrejaima churaravacavʉ. Mamarʉmʉcacʉre earĩ, ũ̶i ãrad̶oare boarĩ́ pʉyorĩ, apecʉre máre quédeca boarĩ́ pʉyorejaima ina churarava, Jesúque jocʉcʉjaravearã pẽvaimara mácavʉre boaivʉ. 33 Ʉbenita Jesús yebai eaivʉ, jave yaiyú̶ bácʉre jã́rejaima. Que baru yaiyú̶ bácʉre jã́ri, ũ̶i ãrad̶oare boarĩ́ pʉyobedejaima. 34 Ʉbenita quédeca cũinácʉ churaravacacʉ Jesúi tẽ́penaba cãchinoi ũ̶i tãutedorʉque totarĩ cõajarorejame ũ̶. Jive ocoque jĩvaiye etarejavũ̶ dicobede, ũ̶i totarĩ cõajaroiyede. 35 Yú̶vacari jã́rejacacʉ. Que barureca ji jã́iye báquede toivarĩ epeyʉbu yʉ, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. Ji majié jãve bajure coyʉyʉbu yʉ. 36 Que vaidéjavũ̶. Yópe Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepedeca vaino marejávũ̶: “Ʉ̃i cũad̶oare ye cũinád̶o pʉyobenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. 37 Aru apeno Jũ̶menijicʉi toivaicõjeino mácarõ aiyepedeca vaidéjavũ̶: “Ne totaimʉ mácʉre jã́rajarama põeva”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.

Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi

38 Jesús ũ̶i yainíburu yóboi, ũ̶ mácʉi baju bácarõre mead̶aiyʉcʉ, Pilatore jẽniacʉnʉrejamed̶a José Arimateacacʉ. Jesús bácʉ ũ̶i bueimʉ mácʉ barĩdurejame. Ʉbenita sacerdotevare pare jidʉrejamed̶a. Que baru “Jesúcacʉbu yʉ”, arĩ coyʉbedejamed̶a José. Pilato Joséde jʉ arejamed̶a. Que baru Jesús bácʉi baju bácarõre ĩni, nʉvarejaimad̶a Joséjã. 39 Joséde cad̶atecʉnʉrejamed̶a Nicodemo, ñai mamarʉmʉre ñami Jesús bácʉre borotecʉnʉñʉ mácʉ. Jesús bácʉi baju bácarõre mead̶acʉyʉ, Nicodemo me mumijʉripenaque jĩvaiyede nʉvarejamed̶a. Jocʉcʉ cuidó mirra ãmicʉricʉ yoca aru vecʉijichĩabo jẽicũcoro máre, treinta paikilos ĩni nʉvarejamed̶a. 40 Jesús bácʉi baju bácarõre ĩni, nʉvari, mead̶arejaimad̶a na. Meacaje lino ãmicʉricajeque aru iye mumijʉeque ũ̶ mácʉi baju bácarõre cũmarejaimad̶a. Ñʉja judíova ñʉje d̶arĩ cõmajiyepe yaiyú̶ bácʉre ñʉje jarʉvarãjiye jipocai mead̶arejaimad̶a Joséjã. 41 Jesús bácʉre ne pẽvari jẽoino mácarõ joabejĩno oteiye cʉrõi ũ̶ mácʉre nʉvarejaimad̶a. Nore põe jarʉvaicobe mamacobe cʉrejavũ̶. Cũ̶racobei Jesús bácʉre nʉvarejaimad̶a. Põeva ne yaivʉ bácavʉ ne ĩmamecobe barejávũ̶ dicobe. Nore Jesús bácʉre jarʉvarãnʉrejaimad̶a Joséjã. 42 Jabʉóvaijãravʉ baquinó jipojĩca barejávũ̶ no. Aru dicobe joabejĩnoi marejávũ̶. Que baru maumepeda Jesús bácʉi baju bácarõre mead̶arĩ, nore jarʉvarãnʉrejaimad̶a.

San Juan 20

Jesús ũ̶i nacajaino yainore jarʉvarĩ

1 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ũ̶i tucʉmʉquiye jipocai, Jesús bácʉre ne jarʉvainoi jã́conʉrejacod̶a María Magdalacaco. Nore earĩ, no cũ̶ratʉrava ʉratʉrava dicobede bieitʉrava bácarõ javeta veoitʉrava bácarõ marejávũ̶ya ecoicobede jocarĩ. 2 Nópe jã́ri, cũiná cúyarĩ darĩ, Simón Pedrore aru yʉre máre coyʉcoearejaco María. Ñʉjare edarĩ, yópe arĩ, coyʉrejaco: —Maje jabocʉ bácʉi baju bácarõre dicobede jocarĩ ĩni, nʉvari, apenoi epenama apevʉ. Ne nʉvari epeinore majibevʉ ñʉja, arejaco ñʉjare María. 3 Õi que aiyede, ĩmarore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Pedromaque, Jesús bácʉre ne jarʉvainore jã́ranʉivʉ. 4 Cúyarĩ nʉrejacarã ñʉja. Ʉbenita Pedrore jocarĩ nʉri, ũ̶i jipocai earejacacʉ yʉ. 5 Ʉ̃i jipocai earĩ, dicobe jívʉi nacachini jã́ridurejacacʉ yʉ. Nore Jesús bácʉre ne cũmaicajea báquede, nore paraicajeare, jã́rejacacʉ. Ʉbenita dicobede ecorĩ nʉmenejacacʉ yʉ. 6 Ji yóbo earĩ, dicobei cũiná ecorĩ nʉrejame Pedro. Dicajeare nore paraicajeare jã́rejamed̶a ũ̶ máre. 7 Aru yaiyú̶ bácʉre ne jipobʉre moaicaje bácarõre jĩ́cua tubaricaje pẽpejeicajede máre jã́rejamed̶a Pedro. 8 Dinʉmʉ dicobede mamarʉmʉre eayʉ bácʉ nore ecorĩ nʉrejacacʉ yʉ máre. Nore ecorĩ, yʉ máre caiyede jã́rejacacʉ. —Jãve bajubu. Jave nacajacʉbe Jesús yainore jarʉvarĩ, arĩ dápiarejacacʉ. 9 Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báque jipocaquede, Cristo nacajacʉyʉre yainore jarʉvarĩ majibenidurejacarã ñʉja cãreja. 10 Dinʉmʉma, jã́riduivʉ bácavʉ, ñʉje cũ̶rami copainʉrejacarã ñʉja pʉcarã.

Jesús ũ̶i cʉeteino María Magdalacacore

11 María Magdalacaco copainʉri Jesús bácʉre ne jarʉvainoi, dicobe jedeva bajita núco barejácod̶a, od̶o. Orĩ, nacachini, dicobe jívʉi jã́rejacod̶a. 12 Nore pʉcarã ángelevare, Jũ̶menijicʉi daroimarare, jã́rejacod̶a María. Boricajeare doivʉ dobarejaimad̶a na Jesús bácʉi paraino mácarõi, cũinácʉ ũ̶i jipobʉ bácarõi aru apecʉ ũ̶i cʉboba bácarõi. 13 Aru arejaimad̶a ṍre: —Mʉ, nomió, ¿aipe teni od̶orũ̶ mʉ? arejaimad̶a na. Õ arejacod̶a: —Ji jabocʉ bácʉi baju bácarõre nʉvarama apevʉ. Ã́ri ne nʉvainore majibevʉ yʉ, arejacod̶a. 14 Que ad̶ova, copedini, nore núcʉre Jesúre jã́ridurejacod̶a. Ʉbenita ṹ̶re coreóvabedejacod̶a. 15 Ṍre arejamed̶a: —Mʉ, nomió, ¿aipe teni od̶orũ̶ mʉ? ¿Ñamene vod̶orũ̶ mʉ? arejamed̶a. Ʉbenita, “Yore oteiye cʉrõre coreipõecʉ bajʉbí ũ̶, que ayʉ”, arĩ dápiarĩdurejacod̶a õ. —Mʉ, ũ̶mʉ, ũ̶ mácʉre nʉvañʉ mácʉ baru, mi epeinore coyʉjacʉ yʉre. Yʉ bácojivʉ ṹ̶re ĩconʉño, arejacod̶a õ. 16 Jesús arejamed̶a ṍre: —María, arejamed̶a. Cũiná copedini õ, hebreo ãmicʉricamua yávaicamuaque: —Rabuni, arejacod̶a Jesúre. Rabuni aiyʉrõ, bueipõecʉ aiyʉrõtamu. 17 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús. —Jipacʉ yebai nʉmevʉ yʉ cãreja. Que baru yʉre jẽni jã́mejaco mʉ. Quénora jívʉre yópe coyʉcaconʉjaco yʉre: “Jipacʉ yebai, ji mearore jímʉ yebai, nʉñʉtamu yʉ. Aru jipacʉ mʉjepacʉbe ũ̶. Mʉje mearore jímʉme ũ̶ jipacʉ”, yópe arĩ, náre coyʉcajaco yʉre, arejamed̶a Maríare Jesús. 18 Que arĩburu yóboi, ñʉja ũ̶i bueimarare coyʉcodarejaco María: —Maje jabocʉre jã́vʉ yʉ, arejaco ñʉjare. Que arĩ, ũ̶i aiye báquede coyʉrejaco õ ñʉjare.

Jesús ũ̶i cʉeteino ũ̶i bueimarare

19 Dijãravʉ, sumana bʉijãravʉmica ñamine, ñʉje cũ̶ramine bienina cʉrejacarã ñʉja, Jesúi bueimara, diñami jívʉi, ñʉje jidʉé boje ñʉja judíova ñʉje jabovare. Que jidʉrivʉre ñʉje coricai cʉetedejame Jesús. —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejame ñʉjare Jesús, jacoyʉyʉ. 20 Que ayʉva, ũ̶i pʉrʉáre aru ũ̶i tẽ́penaba cãchinoi ũ̶i churiá báquede jã́d̶ovarejame Jesús. Ñʉje jabocʉre jã́ivʉ, ʉrarõ torojʉrejacarã ñʉja. 21 Bedióva cojedeca ñʉjare arejame Jesús: —¡Cʉjarã mʉja cãrijimena! Yópe yʉre jipacʉ ũ̶i daroiye báquepedeca caivʉre bueicõjeni, nopedeca yʉ máre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, arejame ñʉjare Jesús. 22 Que arĩ, ñʉjare ũme japurejame. Aru arejame: —Espíritu Santore jacopʉjarã mʉja. 23 Ñamene “Jũ̶menijicʉ ãrʉmemi mʉje ãmeina teiyede” mʉje aru, jãve diede ãrʉmemi Jũ̶menijicʉ. Ʉbenita ñamene “Jũ̶menijicʉ ãrʉmetebebi mʉje ãmeina teiyede” mʉje aru, jãve diede ãrʉmetebebi Jũ̶menijicʉ, arejame ñʉjare Jesús.

Tomás ũ̶i jã́ino Jesúre nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ

24 Jesús ũ̶i edaiyede ñʉjacacʉ Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ, ñʉjaque cʉbedejame ũ̶. 25 Que baru Jesús ũ̶i nʉriburu yóbo, Tomáre coyʉrĩdurejacarã Jesúre jã́ivʉ bácavʉ: —Maje jabocʉre jã́vʉ ñʉja, arejacarã ñʉja. Aru Tomás arejame: —Jãve ãmevʉ. Ʉ̃ baju ãmeteyʉme. Ʉ̃i pʉrʉáre ne pẽvaiye báquede yʉ ji baju jã́ñʉ maru, “jãve” acʉyʉmu yʉ. Ne pẽvaiyoa coiye báquede ji ãmuyoque yʉ ji baju doarĩ jã́ñʉ maru máre, “jãve” acʉyʉmu yʉ. Aru ũ̶i tẽ́penabacachuri bácarõre yʉ ji baju doarĩ jacoyʉ baru, “Jãvetame ñai” acʉyʉmu, arejame ñʉjare Tomás. 26 Ocho paijãravʉa yóboi, nomica ñʉje cũ̶ramine bienina cʉrejacarã ñʉja cojedeca. Dinʉmʉre ñʉjaque cʉrejame Tomás máre. Diñami bieiñamineca ecorĩ, ñʉje coricai cʉetedejame Jesús cojedeca. Aru arejame ñʉjare: —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejame. 27 Dinʉmʉre arejame Tomáre: —Mʉ, Tomás, mi ãmuyoque ji pʉrʉáre mʉ mi baju doarĩ jã́cʉdajacʉ. Aru ji tẽ́penabacachuri bácarõre máre mʉ mi baju doarĩ jã́jacʉ. Jʉ abecʉ tebejacʉ mʉ. “Jãvemu” arĩ, jʉ ayʉ tejacʉ, arejame Tomáre Jesús. 28 Tomás, ũ̶i churiá báquede jã́ri majicʉ, arejame: —Ji jabocʉ bajubu mʉ. Yʉre Jũ̶menijicʉ bajubu mʉ, arejame. 29 Aru Jesús arejame: —Yʉre jã́ivʉ mʉ mi baju. Que baru mʉ yʉre jʉ aivʉ. Torojʉrivʉbu na jã́mevʉva yʉre jʉ aivʉ, arejame Jesús.

Juan ũ̶i toivaino põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre

30 Põeva ne d̶arĩ majibede ʉre d̶arejame Jesús ñʉje jã́iyede. Yore ijãravʉi ũ̶i d̶aiye báque caiyede corevarĩ toivabevʉ yʉ. 31 Ʉbenita diede toivacaivʉ yʉ, Jesúre mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ. “Jesucristobe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ. Jũ̶menijicʉi mácʉbe Jesús” mʉje arãjiyepe ayʉ, iyede toivacaivʉ. Mʉje majini jʉ arãjiyepe ayʉ ṹ̶re, iyede toivacaivʉ yʉ. Jesúre jʉ arĩ, mamaũme cʉvarãjaramu mʉja. Que baru mʉjare, yópe arĩ, toivacaivʉ yʉ.

San Juan 21

Jesús ũ̶i cʉeteino siete paivʉ ũ̶i bueimarare

1 No yóboi bedióva cojedeca ñʉjare cʉeteni, jã́d̶ovarejame Jesús macajitabʉ Tiberias ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Yópe barejávũ̶ Jesús ũ̶i cʉeteino mácarõ. 2 Simón Pedro; Tomás, pẽjacʉ ñʉje aimʉ; Natanael, Galileacarõ ĩmarocacʉ, Canácacʉ; Zebedeoi mára pʉcarã, jimamicʉ aru yʉ; aru apevʉ pʉcarã Jesúi bueimara quévʉra cʉrejacarã ñʉja nore. 3 Simón Pedro arejame ñʉjare: —Yʉ moa boacú̶ñʉmu, arejame. Aru ñʉja arejacarã: —Jede, ñʉja máre daivʉbu, arejacarã. Que arĩ, jiad̶ocũi jaturãnʉrejacarã ñʉja. Jave nainúta marejávũ̶. Ñami joarõ pápi boarĩ́durejacarã ñʉja. Ʉbenita boabédejacarã. Ye cũinájicʉ cʉvabedejacarã. 4 Javejĩna miad̶áe tʉiyede, dibʉ ẽcarʉi cucʉdarejaquemavʉ Jesús. Ʉbenita ñʉja moa boarĩ́duivʉ ṹ̶re nore núcʉre jã́ri coreóvabedejacarã. 5 Ñʉjare órejarejame, yópe arĩ: —¿Moa boabénarʉ mʉja? arĩ jẽniari jã́rejame ñʉjare. —Bítamu. Moa boabévʉ, arejacarã. 6 Jesús arejame ñʉjare: —Jiad̶ocũi meapũravʉi dʉvarĩ, jaboájarã mʉja. Que d̶aivʉ boarã́jaramu mʉja, arejame. Ʉ̃i que aiyede, meapũravʉi dʉvarĩ, jaboárĩ, dabʉborĩ, ĩnidurejacarã. Moa pʉcajĩ́nare boaréjacarã. Dabʉborĩ oabedejacarã. 7 Yʉ, Jesúi pare jecʉmʉ, arejacacʉ Pedrore: —Maje jabocʉvacaribe ñai, que ayʉ, arejacacʉ Pedrore. Simón Pedro ji que aiyede ũ̶i pʉenocacajede duyʉ bácʉ ũ̶i moa boarĩ́ memeiye boje, dorĩ, jãrióri, dibʉi biarárĩ corĩ Jesús yebai tarĩ nʉrejame. 8 Ʉ̃i yóboi jiad̶ocũi darejacarã ñʉja. Dicʉ pápicʉre moa buiní vaidéjaima na. Que baru dicʉre ĩni, ad̶aivʉ oabedejacarã. Quéda jabʉborĩ, ẽcarʉi mavaranʉrejacarã. Joabejĩno cien paimetros baju barejávũ̶. 9 Ẽcarʉi eaivʉ, jiad̶ocũre datʉórĩ, mari nʉrejacarã pʉ Jesús yebai. Toaboi moa joayú̶ barejáme ũ̶. Aru pã́ure máre cʉvarejame Jesús. 10 Dinʉmʉre Jesús ñʉjare arejame: —Mʉje boaimara mácavʉ obebevʉre davajarã, arejame. 11 Que arĩ, jiad̶ocũi jatucʉnʉrejame Simón Pedro cojedeca. Pápicʉre jabʉborĩ, ẽpacũi jũarejame. Ʉrarã marejáima ñʉje boaimara mácavʉ. Ciento cincuenta y tres baju barejáima. Obedivʉvacari dicʉ pápicʉre cod̶ebedejaima na. 12 Jesús arejame ñʉjare: —Ãradajarã, arejame. Aru “¿Ñamenʉ mʉ?” abedejacarã ñʉja Jesúre. Ʉ̃́re majidejacarã. 13 Ñʉjare tʉorejame Jesús ñʉje ãiyede. Pã́ure jíni aru moa ũ̶i joaimara mácavʉre máre ñʉjare jídejame Jesús. 14 Nóque yóbecʉe ñʉja ũ̶i bueimarare cʉetedejame Jesús ũ̶i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ.

Jesús Simón Pedromaque ne boroteino

15 Ñʉje ãri bʉojarĩburu yóboi, Simón Pedrore jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿ʉcʉrũ̶ mʉ yʉre ina apevʉ ne ʉe pʉeno? arejame. Aru Pedro jʉ arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Dinʉmʉ yʉre jʉ aivʉre, parʉbevʉre cãreja ne ũmei, mead̶acajacʉ yʉre. Mi coreiye inare jaʉvʉ yópe ovejava mamajinare coreiye jaʉépe. Ji coyʉiye báquede bueni, náre yʉre jʉ arĩduivʉre jʉ are d̶ajacʉ, arejame Pedrore. 16 Bedióva cojedeca ṹ̶re quédeca jẽniari jã́rejame Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿yʉre ʉcʉrũ̶ mʉ? arejame. Jʉ arejame Jesúre cojedeca: —Mʉ, ji jabocʉ, mʉre ʉvʉ yʉ. Ji ʉede mʉre majivʉ mʉ, arejame. Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejame: —Yópe ovejavare coreipõecʉ ũ̶i mead̶aiyepe ovejavare, nopedeca yʉre jʉ aivʉre mead̶acajacʉ yʉre. Ʉ̃i ãoiyepe ovejavare, ji coyʉiye báquede buejacʉ mʉ yʉre jʉ aivʉre, arejame Pedrore. 17 Que arĩ, bedióva cojedeca jẽniari jã́rejame ṹ̶re Jesús: —Mʉ, Simón, Jũai mácʉ, ¿yʉre ʉcʉrũ̶ mʉ? arejame. Yóbecʉe Jesús ũ̶i que aiyede, ʉrarõ chĩorejame Pedro. Que baru arejame: —Mʉ, ji jabocʉ, caiye jaʉbeda majivʉra mʉ. Mʉre ʉvʉ yʉ. Majivʉra mʉ, arejame. Jesús arejame Simón Pedrore: —Yʉre jʉ aivʉre mead̶acajacʉ yʉre. Ovejavape paivʉbu na. Ji coyʉiye báquede náre majicajacʉ mʉ. 18 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Mʉ mi bojʉrũ̶mʉa doiye mi ʉede dorĩ, ã́ri nʉiyʉcʉ mʉ, nʉquemavʉ mʉ. Ʉbenita bʉcʉcʉta mʉre bʉorĩ nʉvacʉyʉme apecʉ. Mi ãmuveare dabʉborĩ, bʉorĩ, d̶acʉyʉme mʉre. Dinʉmʉ maquinó mi nʉiyʉbenoi mʉre nʉvacʉyʉme, arejame. 19 Nópe ayʉ, Pedro ũ̶i yaiquínore coyʉyʉ barejaquémavʉ Jesús. “Mi yaiquínore mi d̶aiye boje ji ʉrõpe jã́ri, Jũ̶menijicʉre mearore jínajarama põeva”, ayʉ barejaquémavʉ Jesús, Pedrore que ayʉ. Dinʉmʉ arejame Pedrore: —Ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame Jesús.

Jesúi bueimʉ pare ũ̶i jecʉmʉ

20 Pedro copedini yʉre ũ̶i yóboi dayʉre jã́rejame. Yʉ barejacácʉ, Jesúi bueimʉ ũ̶i pare jecʉmʉ, ũ̶i yebai ũ̶i tʉcavai dobacʉ bácʉ ñʉje ãino mácarõre. “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñame maquidí mʉre jẽne d̶acʉyʉ mi mauvare?” jẽniari jã́ñʉ mácʉ barejacácʉ Jesúre. 21 Ne yóboi dayʉre yʉre jã́ri, yópe arejame Jesúre Pedro: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñaine aipe vaiquídica? jẽniari jã́ridurejame Jesúre. 22 Jesús arejame Pedrore: —Ji ʉru, bedióva cojedeca ji copaidaiyeta yaibécʉva cʉjebu ũ̶. Ñaine vaiquíye míye ãmevʉ. Cãrijovamejacʉ ṹ̶re vaiquíyede. Mú̶capũravʉ quéda ji bueimʉ májacʉ mʉ, arejame. 23 Que teni Jesús ũ̶i aiye báque boro nʉrejaquemavʉ ũ̶i bueimara jẽneboi: “Jesúi bueimʉ pare ũ̶i jecʉmʉ yaibécʉyʉme ũ̶”. No aino boro nʉrejaquemavʉ yʉrã. Que arĩdurejaima Jesúcavʉ. Ʉbenita nópe ayʉ ãmenejame Jesús. “Ye yaibécʉyʉme ũ̶”, ayʉ ãmenejame Jesús. Quénora “Ji ʉru, bedióva cojedeca ji copaidaiyeta yaibécʉva ũ̶i cʉru, míye ãmevʉ”, arejame Jesús. 24 Jesús ũ̶i que aimʉmu yʉ. Que barureca nuriéna coyʉyʉbu yʉ. Iye caiye ji toivarĩ epeiye báque jãvetamu. Ji toivarĩ epeiye báque ñʉja majivʉ jãvene. 25 Jesús ũ̶i d̶aiye báque caiye cʉvʉ. Ʉbenita caiye yore toivabevʉ yʉ. Caiye ũ̶i teiye báquede paperare toivarĩ jẽoru, paperatucuboa ʉre baju nʉjebu. Caiye iye toivajʉroede epeino cʉbejebu ijãravʉi. Quénoramu.