The New Testament of our Lord and Saviour Jesus Christ

Mateo 1

1 Jesucristo ñecʉ sʉmarã iribojegue majarã árĩñuma. Eropigʉ ĩgʉ ñecʉ mʉrʉ iribojegue majagʉ Davi waĩcʉgʉ árĩmʉriñumi. Ĩgʉ árĩboro core erã ñecʉ Abrahã waĩcʉgʉ árĩmʉriñumi. 2 Abrahã Isaa pagʉ árĩñumi. Isaa Jacobo pagʉ árĩñumi. Jacobo Judá sã pagʉ árĩñumi. 3 Judá porã Fares Zara sã árĩñuma. Erã pago Tamar waĩcʉgo árĩñumo. Fares Esrom pagʉ árĩñumi. Esrom Aram pagʉ árĩñumi. 4 Aram Aminadab pagʉ árĩñumi. Aminadab Naasón pagʉ árĩñumi. Naasón Salmón pagʉ árĩñumi. 5 Salmón Booz pagʉ árĩñumi. Ĩgʉ pago Rahab árĩñumo. Booz Obed pagʉ árĩñumi. Ĩgʉ pago Rut árĩñumo. Obed Isaí pagʉ árĩñumi. 6 Isaí Davi pagʉ árĩñumi. Davipʉ Israe majarã tauro opʉ árĩñumi. Ĩgʉ Uria waĩcʉgʉ mʉrʉ marapore ĩgʉ marapocʉra pʉhrʉ Salomo waĩcʉgʉre porãcʉñumo igo. 7 Salomo Roboam pagʉ árĩñumi. Roboam Abías pagʉ árĩñumi. Abías Asa pagʉ árĩñumi. 8 Asa Josafat pagʉ árĩñumi. Josafat Joram pagʉ árĩñumi. Joram Uzías pagʉ árĩñumi. 9 Uzías Jotam pagʉ árĩñumi. Jotam Acaz pagʉ árĩñumi. Acaz Ezequia pagʉ árĩñumi. 10 Ezequia Manase pagʉ árĩñumi. Manase Amón pagʉ árĩñumi. Amón Josia pagʉ árĩñumi. 11 Josia Jeconia sã pagʉ árĩñumi. Erã árĩrisubure Israe yeba majarãre Babilonia majarãpʉ ñeagãñuma erã ya yebague peresu iimorã. 12 Eropi Babilonia yeba erã ejara pʉhrʉ, Jeconia marapo Salatiere porãcʉñumo. Salatie Zorobabe pagʉ árĩñumi. 13 Zorobabe Abiud pagʉ árĩñumi. Abiud Eliaquim pagʉ árĩñumi. Eliaquim Azor pagʉ árĩñumi. 14 Azor Zadoc pagʉ árĩñumi. Zadoc Aquim pagʉ árĩñumi. Aquim Eliud pagʉ árĩñumi. 15 Eliud Eleazar pagʉ árĩñumi. Eleazar Matán pagʉ árĩñumi. Matán Jacobo pagʉ árĩñumi. 16 Jacobo José pagʉ árĩñumi. José María marapʉ árĩmʉriñumi. Maríapʉ Jesu pago árĩmo. Jesupʉ masare taubu árĩgʉ Cristo erã arĩ piyudigʉ árĩmi. 17 Eropirã Abrahãre mari queonʉgacʉ̃, ne Daviguere mari queotucʉ̃, oã árĩpehrerã árĩrã catorce cururi gohra árĩñuma. Eropirã mari dipaturi Davire queocʉ̃, ne Babiloniague Israe majarãre erã aĩgãboro core queotucʉ̃ catorce cururi gohra dipaturi árĩñuma. Eropiituhaja Babiloniague erã ejara pʉhrʉ mari queonʉgacʉ̃ ne Cristo ĩgʉ masa dehyoacʉ̃gue mari queotucʉ̃ catorce cururi gohra árĩñuma daja. 18 Eropigʉ Jesucristo õpa masa dehyoapʉ. Ĩgʉ pago Maríapʉ José mera mojoto diribo árĩpo. Eropigo igo ĩgʉ mera marapʉcʉboro core Espíritu Santo ĩgʉ turari mera majigʉ bocapo. Eropigo igo basi majigʉ opawahgũriñere masipo igo. 19 Eropigʉ José igore mojoto diribodigʉ irire masigʉ, diaye árĩrire ĩgʉ iigʉ árĩgʉ igore cóãbu iiripʉ. Igore gʉhyasĩuro iidiabigʉ, masa erã masibiricʉ̃ ta igore cóãbu iiripʉ. 20 Irire ĩgʉ pepirisubu Goãmʉ anyupʉ quẽrogue Josére dehyoagʉ, õpa arĩpʉ. ―José, Davi mʉrʉ pãrami, María mera gʉhyasĩriro mariro mojoto dirique. Igo Espíritu Santo ĩgʉ turari mera ne nijipo árĩ wahgãrigo ãhrimo. Eropigʉ gʉhyasĩriro mariro igore mojoto dirique. 21 Igo porãcʉgocumo. Ĩgʉ igo magʉ ta ĩgʉ ya maca majarãre erã ñeri iira dipuwajare taubu árĩgʉcumi. Ĩgʉ eropa taubu árĩcʉ̃ Jesu waĩyegʉca mʉhʉ ĩgʉgãre, arĩpʉ anyu Josére. 22 I árĩpehreri eropa wayoro iribojegue majagʉ Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta. Irire ĩgʉre Goãmʉ gojadoreñumi. Õpa arĩ gojamʉriñumi Goãmʉ yare: 23 Nómeo ʉmʉ mera árĩbigo, majigʉgãre bocago porãcʉgocumo igo magʉgãre. Eropigʉ Emanuel waĩcʉgʉcumi ĩgʉgã, arĩ gojañumi Goãmʉ yare gojayudigʉgue. Emanuel arĩdiaro “Goãmʉ mari mera ta ãhrimi,” arĩdiaro iiaa. 24 Goãmʉ yagʉ anyu Josére eropa arĩ werera pʉhrʉ Josépʉ wahgã anyu ĩgʉ dorediro dopa ta María mera mojoto diripʉ. 25 Igo magʉgãre igo porãcʉboro core Josépʉ igo mera árĩnibiripʉ. Igopʉ porãcʉpo pare. Eropigʉ ĩgʉpʉ igo magʉgãre Jesu waĩyepʉ.

Mateo 2

1 Judea yeba árĩri maca Belén waĩcʉri maca Jesu masa dehyoapʉ. Irisubu Herode Judea yeba majarã erã tauro opʉ árĩpʉ. Ĩgʉ eropa masa dehyoara pʉhrʉ necãre buherã necãre õaro masirã abe mʉririropʉ majarã ahri, Jerusaléngue erañorã. 2 Eropa erarã, masare ero majarãre serẽpiñorã: ―¿Judio masa erã tauro opʉ árĩbu dohpaguere nohogue masa dehyoayuri ĩgʉ? Abe ĩgʉ mʉririro majarãgue árĩrã, ne necãmʉ dehyoacʉ̃ ĩabʉ. Eropa ĩgʉ dehyoacʉ̃ ĩha “Opʉ masa dehyoagʉ iicumi,” arĩ masiabʉ gʉa. Eropa ĩgʉ ne dehyoacʉ̃ ĩarã gʉa yujuro mera ĩgʉre umupeorã arirã iiabʉ õgue, arĩ wereñorã necãre buheri masa masare. 3 Erã eroparĩcʉ̃ pee erã opʉre Herodere irire wererã wañorã. Eropigʉ gajigʉ opʉ masa dehyoarare erã werecʉ̃ peegʉ Herodepʉ guñaricʉpʉ. Eropirã árĩpehrerã Jerusalén majarã sã ĩgʉ iro dopa ta guñaricʉñorã erã sã. 4 Eropigʉ Herodepʉ árĩpehrerã pahia oparãre, judio masare buherã sãre sihupehocãpʉ. Ĩgʉ sihubeora pʉhrʉ erã gamenerepehrecʉ̃ ĩha, erãre serẽpipʉ ĩgʉ: ―¿Nohogue masa dehyoagʉcuri Goãmʉ beyedigʉ Cristopʉ mʉa pepicʉ̃? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ erãre. 5 Õpa arĩ wereñorã erã ĩgʉre: ―Belén, Judea yebague árĩri macague Cristo masa dehyoagʉcumi. Õpa arĩ gojamʉriñumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ: 6 Belén waĩcʉri macague yujugʉ opʉ dehyoagʉcumi. Ĩgʉ Goãmʉ yarãre Israe majarãre dorebu árĩgʉcumi. Eropiro Belén Judea yeba árĩri macari watope bu árĩri maca árĩquerero gaji macari tauro árĩroca, arĩ gojamʉriñumi Goãmʉ yare gojayudigʉgue, arĩ wereñorã erã Herodere. 7 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Herode masa erã peebirogue abe mʉririropʉ arinirãre sihubeopʉ. Ĩgʉ pohrogue erã ejara pʉhrʉ, erãre ĩgʉ serẽpira pʉhrʉ, erã necãmʉre erã ĩaranʉre wereñorã erã ĩgʉre. 8 Erã eropa werera pʉhrʉ Herodepʉ erãre Beléngue obeogʉ õpa arĩpʉ erãre: ―Ĩgʉgãre õaro amaque. Ĩgʉgãre mʉa bocajara pʉhrʉ yʉ sãre wererã arique mʉa. Ĩgʉgãre umupeogʉ wabu iiaa yʉ sã, arĩ were obeoripʉ erãre Herodepʉ. 9 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ, erã waha wañorã. Erã eropa wacʉ̃ abe mʉririropʉ erã ĩadiru necãmʉpʉ erã core wamʉhtaniguicãyoro. Eropiro majigʉgã ĩgʉ árĩro weca dujanʉgaja wayoro iriru necãmʉ. 10 Eropirã necãmʉ dujanʉgajacʉ̃ ĩarã, bʉrigã mucubiriñorã erã. 11 Majigʉgã ĩgʉ árĩri wihigue eja, ñaja wañorã erã. Eropa ñajajarã majigʉgãre ĩgʉ pago mera árĩgʉre ĩañorã erã. Eropirã erã mereja, ĩgʉre umupeoñorã. Umupeotuhaja, erã ya comorire aĩbeo, pãgũñorã erã ĩgʉgãre aĩgãrirare omorã. Eropirã orore, buirire, poresuri sãre aĩwiu, ĩgʉgãre waja mariro oñorã. 12 Irire otuhara pʉhrʉ carĩa wañorã erã. Erã eropa carĩcʉ̃ quẽrogue Goãmʉ werepʉ erãre: “Herode pohro dujabiricãque,” arĩ werepʉ Goãmʉ erãre quẽroguere. Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ, erãpʉ wahgãñorã. Erã eropa wahgãra pʉhrʉ gaji mague erã ya yebague dujarã dujaa wañorã. 13 Erã eropa wara pʉhrʉ Goãmʉ yagʉ anyu quẽrogue Josére dehyoagʉ, õpa arĩ werepʉ: ―Wahgãque. Herodepʉ majigʉgãre wejẽbu amagʉcumi dohpaguere. Eropigʉ majigʉ sãre ĩgʉ pago sãre Egiptogue duru aĩ duhrigãque. Eroguere yʉ dipaturi mʉre werecʉ̃gue dujarique, arĩ werepʉ anyu Josére. 14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, Josépʉ ñami ta wahgã, majigʉ sãre ĩgʉ pago sãre Egiptogue aĩ duhrigã wapʉ. 15 Egiptogue eja, Herode ĩgʉ ojocariropẽ ta eroguere árĩñorã erã. Eropa wayoro iribojegue majagʉ Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta. Irire ĩgʉre Goãmʉ gojadoreñumi. Õpa arĩ gojamʉriñumi Goãmʉ yare gojayudigʉgue: “Egiptogue árĩgʉre yʉ magʉre sihubeoabʉ,” arĩ gojamʉriñumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉgue. 16 Eropigʉ necã buherã erã duhri dujaacʉ̃ peegʉ Herodepʉ guatariacãpʉ. Eropigʉ Belén majarãre, iri maca pohro majarã sãre erã porãre ʉma porãgãre wejẽpehocãdorepʉ ĩgʉ. Ne dehyoarãre wejẽnʉgadore pe bojori oparãre wejẽtudorepʉ ĩgʉ. Nere necãre buheri masa necãmʉre erã ĩaranʉre wereñorã Herodere. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ Jesu masa dehyoarinʉre masigʉ, “I nʉcʉ bojori ta ĩgʉ opacumi,” arĩgʉ majirãre pe bojori oparãre wejẽtudorepʉ. 17 Ĩgʉ eropiicʉ̃ iribojegue majagʉ Jeremia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta eropa wayoro. Õpa wereyu gojañumi ĩgʉ: 18 “Ramá waĩcʉrogue bʉsʉro carabʉ. Bʉrigã bʉjawereri mera orerã carama. Raquel acawererã Israe masa marasã nome erã porãre bʉrigã orerãcoma. Erã porã sĩricʉ̃ ĩarã ne bʉjawere duhusome,” arĩ gojañumi iribojeguere Herode majirãre wejẽdoreboro core. 19 Eropi Herode ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ Egiptogue árĩdigʉre Josére Goãmʉ yagʉ anyu quẽrogue dehyoapʉ daja. Eropa dehyoagʉ õpa arĩpʉ Josére: 20 ―Majigʉgãre wejẽdianirã mʉra sĩria waháma. Eropigʉ ĩgʉ majigʉre, ĩgʉ pago sãre Israe yebague aĩ dujaaque mʉhʉ, arĩ werepʉ anyu Josére. 21 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ wahgã, majigʉgãre ĩgʉ pago mera ta Israe yebague aĩ dujaa wapʉ. 22 Arquelao Herode magʉ ĩgʉ pagʉre gohrotodigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ pee, Josépʉ Judea yeba árĩgʉ güipʉ. Eropigʉ dipaturi ta Goãmʉ quẽrogue ĩgʉre werenemopʉ. Ĩgʉre Judeague dipaturi dujadorebiripʉ. Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ erã Galilea yebague waha wañorã. 23 Iri yebaguere Nazare waĩcʉri macague eja árĩñorã erã. Eropa iiñorã erã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojadiro dopa ta. Õpa arĩ wereyumʉriñuma: “ ‘Cristo Goãmʉ beyedigʉ Nazare majagʉ ta ãhrimi,’ arĩrãcoma masa,” arĩ gojamʉriñuma iribojegue majarã.

Mateo 3

1 Eropi irisubure Ñu Goãmʉ yarãre waĩyeri masʉ árĩpʉ. Judea yeba masa marirogue ĩgʉ Goãmʉ yare werenʉgapʉ. 2 Õpa arĩ werepʉ masare ĩgʉ pohro ejarãre. ―Mʉa ñero iirare bʉjawere duhucãque. Ʉmaro majagʉ Goãmʉ mʉa opʉ ĩgʉ árĩboro merogã dʉhyaa, arĩ werepʉ ĩgʉ Ñu. 3 Iribojegue majagʉ Isaia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Ñu eropa waburire õpa arĩ gojayuñumi: Masa marirogue werenigui gaguiniguigʉ õpa arĩ buhegʉcumi ĩgʉ: “Mari Opʉ ĩgʉ ariburi mare amuro dopa ta ĩgʉ ariboro core õarã árĩyuque mʉa ĩgʉre peemorã,” arĩ wereniguigʉcumi, arĩ gojañumi Isaia. 4 Ihĩ Ñu camello ya gasirire suhri sañagʉ, waibʉgʉ ya gasirodare tʉãdiudigʉ árĩpʉ. Eropigʉ poreroare bamʉripʉ. Eropárĩcʉ̃ nʉgʉ majarã momere bapʉ. 5 Jerusalén maca majarã, árĩpehrero Judea yeba árĩrã, dia Jordán waĩcʉriya pohro árĩrã sã ĩgʉre peerã wañorã. 6 Erã eropa pee, erã ñero iirare bʉjawere, Goãmʉre irire weretarimʉriñorã erã. Erã eropa werecʉ̃ peegʉ dia Jordán waĩcʉriyague Ñu erãre waĩyepʉ. 7 Eropigʉ bajarã fariseo masa, saduceo masa sã ĩgʉre waĩyedorerã ejacʉ̃ ĩagʉ Ñu werepʉ erãre: ―Mʉa ñero iiricʉrã ãhraa mʉa. “Goãmʉre gʉa ñeri dipuwaja moabiricãporo,” arĩrã, ¿mʉa yʉre waĩyedorerã ahriri? 8 Ĩgʉ mʉa ñero iira dipuwajare moabiricʉ̃ õpa iique mʉa. Diaye ta mʉa ñeri iirare bʉjawererã árĩrã, õarire gohrotorã árĩrã, õarire iique mʉa. 9 Õpa arĩ pepibiricãque: “Abrahã mari ñecʉ mʉrʉ árĩmʉripʉ. Eropirã Goãmʉ mera õhaa,” arĩ pepibiricãque mʉa. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Abrahã pãramerã mʉa árĩri duhpiburi árĩbeaa. Goãmʉ gamegʉ i ʉtãyeri mera gajirãre iimasimi Abrahã acawererãre. Eropirã Abrahã pãramerã mʉa árĩri bu gohra ta ãhraa. 10 Õpa ãhraa: Mari masa yucʉ iro dopa ãhraa. Goãmʉpʉ come opagʉ iro dopa ãhrimi. Eropigʉ ñeri dʉcacʉri yucʉre pa cohã, iri nuguri sãre tabetagʉcumi. Tabetatuhaja, peamegue cóãgʉcumi ĩgʉ iri yucʉre, iri nuguri sãre. Eropa ta iigʉcumi mʉa sãre ĩgʉre gamebirãre. 11 Yʉ pʉhrʉ yʉ tauro turagʉ arigʉcumi. Õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iro dopa õagʉ árĩbeaa yʉpʉ. Eropigʉ ĩgʉre pepigʉ “Yʉ tamera bu gohra árĩgʉ ãhraa,” arĩ pepia yʉhʉ. Mʉa ñero iirare bʉjawerera pʉhrʉ, yʉpʉ deco mera waĩyea. Yʉ pʉhrʉ arigʉpʉ yʉhʉ tauro iigʉcumi. Espíritu Santore ogʉcumi masa mera árĩniguibure. Eropigʉ peamegue ĩgʉ ñerire soewearo dopa ta ĩgʉpʉ mʉa ñero iirire coegʉcumi. 12 Yʉ pʉhrʉ arigʉ trigo gasirire cóãgʉ iro dopa ãhrimi. Gasirire cóãgʉ ĩgʉ sihburu mera árĩpehreri trigo yeri gasirire sʉha weami. Ĩgʉ eropa sʉha weara pʉhrʉ trigo gohra yeripʉre ĩgʉ diburi wihigue dibugʉcumi. Ĩgʉ sʉha weara gasiripʉre ĩgʉ soegʉcumi. Õpa ii beyegʉcumi yʉ pʉhrʉ arigʉpʉ. Õarire gohrotonirãpʉre ĩgʉ mera árĩniguicʉ̃ iigʉcumi. Erã ñerire bʉjawerebirãpʉre peamegue yaribiri peamegue cóãgʉcumi, arĩ werepʉ Ñu. 13 Pʉhrʉ Jesu Galileague árĩdigʉ wapʉ. Jordán waĩcʉriyague ejapʉ Ñure “Yʉre waĩyeque,” arĩgʉ. 14 Negohraguere Ñu ĩgʉre waĩyediabiriripʉ. ―Cue, mʉpʉ yʉ tauro turagʉpʉre yʉre mʉ waĩyecʉ̃ õaboaya. Mʉre waĩyebu árĩbeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Ñu Jesure. 15 Jesupʉ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Yʉre waĩyeque. Mari õpa iirã Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iirã iiaa, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, ―Áʉ, arĩ yʉhripʉ Ñu. 16 Eropa arĩtuhaja Jesure waĩyepʉ. Waĩyetuhajacʉ̃ Jesu diague niguidigʉ majanʉgajapʉ. Ĩgʉ majanʉgajacʉ̃ ta, ʉmʉsi ĩgʉre pãrima wayoro. Eropigʉ Goãmʉ yagʉ Espíritu Santo buja iro dopa bejagʉ ĩgʉ weca ĩgʉ dijaricʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ basi. 17 Eropiro ʉmarogue wereniguiro cariyoro: ―Ihĩ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhrimi. Ĩgʉ mera bʉrigã mucubiria, arĩro cariyoro ʉmaroguere.

Mateo 4

1 Eropi Espíritu Santopʉ Jesure masa marirogue wadorepʉ erogue watĩ ĩgʉre ñerire iidoreboro dopa. 2 Erogue ejagʉ, cuarenta nʉri gohra baro mariro árĩpʉ Jesu. Eropiro pʉhrʉguere ĩgʉre oa pũriyoro pare. 3 Ĩgʉ oaboacʉ̃ ĩagʉ watĩpʉ ĩgʉ pohrogue ejagʉ õpa arĩpʉ: ―Mʉhʉ Goãmʉ magʉ árĩgʉ õpa ĩhmuque. Iyerire ʉtãyerire bari poyacʉ̃ iique, arĩripʉ ĩgʉ Jesure. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu gamebiripʉ. Eropigʉ Jesu õpa arĩ yʉhripʉ: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Masare bari mera dihta ojocaribiro gahmea. Árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ya wereniguiri mera árĩro gahmea,” arĩmi Goãmʉ, arĩ yʉhripʉ Jesu watĩre. 5 Ĩgʉ eropa arĩ yʉhrira pʉhrʉ watĩpʉ Jerusalén waĩcʉri macague Jesure aĩgãpʉ. Erogue eja, Goãmʉ ya wihi wecague Jesure aĩ mʉrijapʉ ĩgʉ. 6 Aĩ mʉrijatuha, ĩgʉre õpa arĩripʉ: ―¿Diaye ta Goãmʉ magʉ gohra ta ãhriri mʉhʉ? Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Goãmʉ ĩgʉ yarã anyuare mʉre ĩhadibudoregʉcumi. Eropirã erãpʉ mʉre ĩhadiburãcoma mʉgue ʉtãye weca mehbejajari arĩrã,” arãa ĩgʉ gojarapũ. Erã mʉre eropa ĩhadibumorã árĩcʉ̃ mʉhʉ Goãmʉ magʉ ta árĩgʉ õgue buhrima dija ĩhmuque yʉre. Mʉre erã itamucʉ̃ ĩhmuñata yʉre, arĩripʉ watĩpʉ. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ gamebiripʉ Jesu. Õpa arĩ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa arãa: “Goãmʉ mʉa Opʉ ĩgʉ arĩrare ‘¿Diaye ta ãhriri?’ arĩ masidiarã Goãmʉre ii ĩhmudoremaabiricãque,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ, arĩpʉ Jesu. 8 Ĩgʉ eropa arĩ yʉhrira pʉhrʉ ʉmadigʉgue ʉtãgʉgue Jesure aĩ mʉriapʉ daja. Irigʉ wecague mʉri bejaja, árĩpehreri macarire i ʉmʉ majare ĩhmupʉ Jesure. Erã opari sãre ĩhmupʉ. 9 Eropa ĩhmugʉ Jesure õpa arĩpʉ: ―Yʉre mereja, “Mʉhʉ yʉ opʉ ãhraa,” arĩ umupeoque mʉhʉ yʉre. Mʉhʉ yʉre eropa iicʉ̃ mʉre árĩpehreri i macarire mʉre ogʉra, arĩ wereripʉ watĩ. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩ yʉhripʉ daja: ―Satana, waque mʉhʉ. Õpa arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Mʉ Opʉ Goãmʉ dihtare umupeoque. Ĩgʉ ya doreri dihtare iique,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ, arĩpʉ Jesu watĩre. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ watĩ waha wapʉ. Ĩgʉ wara pʉhrʉ anyuapʉ eja, Jesure itamuñorã. Ĩgʉre barire oñorã. 12 Eropi Ñure peresu erã iicʉ̃ peegʉ, waha wapʉ Jesu. Galilea yebague ejapʉ. 13 Ero árĩri macague Nazaregue waha, tarigã, Capernaum waĩcʉri macague ejapʉ. Galilea waĩcʉri ditaru pohro árĩbʉ Capernaum. Iri maca Zabulón yeba pohro, Neftalí yeba pohro árĩbʉ Capernaum. Erogue eja árĩpʉ Jesu. 14 Eropa ta iipʉ Jesu iribojegue majagʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta. Õpa arĩ gojayuñumi: 15 Zabulón yeba pohro, Neftalí yeba pohro, ditaru waro, Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue Galilea yeba ãhraa. Iri yeba judio masa árĩbirã ya yeba ãhraa. 16 Ero majarã Goãmʉ yare õaro masibeama. Eropa masibiriquererã ta õagʉre ĩarãgue masirãcoma. Erãpʉ Goãmʉre ne masibeama. Eropirã peamegue wamorã ta árĩrima. Eropigʉ yujugʉ erãre Goãmʉ yare masicʉ̃ iigʉcumi, arĩ gojañumi Isaia Jesu eraboro coregue. 17 Erogue árĩgʉ Goãmʉ yare werenʉgapʉ Jesu: ―Mʉa ñeri iirare bʉjawereque. Eropa iirã õaripʉre gohrotoque. Ʉmaro majagʉ Goãmʉ árĩpehrerã tauro ĩgʉ opʉ árĩboro merogã dʉhyaa, arĩ werenʉgapʉ ĩgʉ. 18 Eropi Galilea waĩcʉri ditaru tʉrogue ejagʉ, Simore, ĩgʉ pagʉ magʉ Andre mera bocajapʉ Jesu. Simo ta Pedro erã arĩ piyugʉ árĩpʉ. Erã wai wejẽri masa árĩñorã. Erã ya wejẽri yucʉre mehyurã iiñorã iri ditaru wʉari ditarugue. 19 Erãre boca õpa arĩpʉ Jesu: ―Yʉ mera majarã árĩmorã arique mʉa. Yʉ mera mʉa aricʉ̃ waire ñeha gameneorã mʉa árĩro dopa ta, Goãmʉ yarã árĩmorãre masare sihu gameneomorã árĩcʉ̃ iigʉra mʉare. Yʉ mera mʉa aricʉ̃ eropa iimorãre amugʉra mʉare. Eropirã yʉ mera arique, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 20 Eropa ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã ta erã ya wejẽdi yucʉre apicãa, Jesu mera waha wañorã. 21 Eropirã erã Jesu mera tarigã, Santiagore ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu sãre bocajañorã daja. Erã Zebedeo porã árĩñorã. Erã yaru dohodirugue erã pagʉ mera erã sã erã ya wejẽdi yucʉre amurã iiñorã. Erã perãre ĩgʉ sihubeopʉ. 22 Ĩgʉ eropa sihubeocʉ̃ pee, erãpʉ erã pagʉre, dohodiru sãre api Jesu mera waha wañorã. 23 Eropi árĩpehrerogue Galilea yebare Jesu buhe curipʉ. Judio masa gʉa buheri wirigue õari buherire, ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩricʉrire buhepʉ. Eropigʉ dorecʉrãre õarã iigʉ árĩpehreri dorecʉrire cóãpʉ ĩgʉ. 24 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ peerã Siria yeba majarã árĩpehrerogue iri yeba árĩrã ĩgʉre masinʉgañorã. Eropa masirã, gajiropa árĩri dore oparãre, watẽa ñajasũnirãre, pũriri dorecʉrãre, sĩriri mʉra dorecʉrãre, dʉpʉ turabirã sãre aĩ ejañorã Jesu pohrogue. Eropigʉ árĩpehrerãre erãre õarã wacʉ̃ iipʉ Jesu. 25 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã, Galilea yeba majarã Decapoli yeba majarã, Jerusalén majarã, Judea yeba majarã, Jordán waĩcʉriya gajipʉ masepʉ majarã, bajarã masa ĩgʉ mera wañorã.

Mateo 5

1 Masa bajarã ĩgʉ pohro erã ejacʉ̃ ĩagʉ Jesu ʉtãgʉgue mʉriapʉ. Mʉrija, ero doajapʉ. Ero ĩgʉ doacʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉ pohrogue ejañorã. 2 Erã ejacʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ buhenʉgapʉ: 3 ―Erã ñerire bʉjawererã, Goãmʉre gamerã mucubirirã ãhrima. Ʉmaro majagʉ erã opʉ árĩroguere warãcoma erã. Ʉmaro maja erã ya ãhraa. Eropirã bʉrigã mucubirirãcoma. 4 “Orerã sã mucubirirã ãhrima. Erãre mucubiricʉ̃ iimi mari Pagʉ. Eropirã mucubirirã árĩrãcoma. 5 “Gajirãre tarinʉgadiabirã eropa árĩca arĩbirã mucubirirã ãhrima. Goãmʉ “Ogʉra,” ĩgʉ arĩrare oparãcoma. Eropirã erã sã mucubirirã árĩrãcoma. 6 “Goãmʉ ĩgʉ dorero dopa iidiarã, õarire iidiarã mucubirirã ãhrima. Goãmʉ ĩgʉ itamucʉ̃ erã õarire ii ojogorocʉrãcoma. Eropirã mucubirirã árĩrãcoma. 7 “Gajirãre mojomoro ĩarã mucubirirã ãhrima. Erã eropa mojomoro ĩacʉ̃ Goãmʉ erã sãre mojomoro ĩagʉcumi. Eropirã mucubirirãcoma. 8 “Erã ñerire cóãnirã, mucubirirã ãhrima erã. Goãmʉre ĩarãcoma erã. Eropirã mucubirirãcoma. 9 “Gajirãre gamequeãcʉ̃ bosarã mucubirirã ãhrima. Erãre “Yʉ porã ãhrima,” arĩgʉcumi Goãmʉ. Eropirã mucubirirãcoma. 10 “Goãmʉ dorerire erã iira waja gajirã mera ñero tarinirãpʉ ʉmaro majagʉ erã opʉ árĩroguere ĩgʉ yare oparãcoma erã. Eropirã mucubirirãcoma. 11 “Yahare mʉa iira waja gajirã mʉare erã turiquerecʉ̃ ta mucubirirã ãhraa mʉa. Mʉare erã ñero iicʉ̃ mucubirirã ãhraa mʉa. Yaharã mʉa árĩri waja mʉare árĩpehreri ñeri quere goroweoquerecʉ̃ ta mucubirirã ãhraa mʉa. 12 Goãmʉ yare weremʉhtanirãre mʉa core árĩnirãre erãguere ta ñero iimʉhtañuma. Mʉa sãre erãre iidiro dopa iicʉ̃ mucubirique. Õaro sĩporãcʉque. Eropigʉ ʉmarogue mʉa ejacʉ̃ wʉaro õaro iigʉcumi mʉare Goãmʉ. Eropirã mucubirique mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 13 Eropi Jesu buhenemopʉ: ―Moa waibʉgʉ dihire iri ñero wabiricʉ̃ iiro dopa ta mʉapʉ yaharãpʉ árĩpehrerã gajirãre ñerire erã iidiabiricʉ̃ iiaa. Moa ñeri wacʉ̃ dipaturi õari iimasiya mara. Iri moa ne õabeaa. Iri eropa wacʉ̃ iri moare cóãcãro gahmea. Irire cóãra pʉhrʉ weca ejama. Ne duhpiburi árĩbeaa iri erã cóãra. Iri duhpiburi árĩbiro dopa ta árĩbiricãque mʉa. Goãmʉ yapʉre iiniguicãque, arĩ werepʉ Jesu. 14 Eropi ĩgʉ buhenemopʉ: ―Boyoro marire ĩhamasicʉ̃ iiro dopa ta mʉapʉre yaharãpʉre i yeba majarãre Goãmʉ yare wererã erãre masicʉ̃ iiro gahmea. Ʉtãgʉ weca árĩri macare duhmasiya mara. 15 Eropi sihãgodirure masa sihãgorã gajino docague dibubeama. Irure sihãgogʉ ʉmarogue duhpeomi iri wihi majarã árĩpehrerã erã ĩaboro dopa. 16 Eropirã mʉa sã mʉa Goãmʉre mʉa umupeorire dibubiricãque. Õaro wereque. Eropirã õarire iique. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩarã masa erã mari Pagʉ ʉmaro majagʉre umupeorãcoma. “Ĩgʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma, arĩ werepʉ Jesu. 17 Eropa arĩtuhaja, erãre werenemopʉ: ―Ire mʉa masicʉ̃ gahmea yʉhʉ. Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare, ĩgʉ yare weremʉhtanirã erã gojara sãre cóãgʉ arigʉ iibiribʉ. Iri dorerire mʉare õaro were amugʉ arigʉ iibʉ. Goãmʉ yare erã werediro dopa ta iigʉ aribʉ. 18 Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. I yeba ʉmaro árĩropẽ ta ĩgʉ doreri sã árĩroca. Goãmʉ ĩgʉ dorerare iipehogʉcumi. 19 Eropirã iri dorerire yujurãyeri tarinʉgarã, gajirãre eropa ta iidorerã bu árĩrã árĩrãcoma. Ʉmaro majagʉ opʉ ĩgʉ árĩrogue bu árĩrã iro dopa árĩrãcoma. Yujuñe doreriñe árĩquerecʉ̃ ta erã tarinʉgarã bu árĩrã iro dopa árĩrãcoma erã. Gajirãpʉ ĩgʉ dorerire õaro iirã, gajirãre erã iiro dopa iidorerã ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue oparã iro dopa árĩrãcoma erã. 20 Mʉare arĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Masare buherã, fariseo masa sã Goãmʉ gamerire queoro iibeama. Erã tauro Goãmʉ gamerire iique mʉa. Mʉa eropa iibirã, ĩgʉ opʉ árĩroguere ne ejasome mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 21 Eropa arĩtuhaja erãre werenemopʉ: ―Iribojegue majarã õpa arĩ wererare ta peenirã árĩribʉ mʉa: “Masare wejẽbiricãque. Masare wejẽdigʉ erã dipuwaja moabu ãhrimi,” erã arĩrare peenirã árĩribʉ mʉa. 22 I erã werera tauñariro mʉapʉre werenemogʉra. Ĩgʉ acaweregʉ mera papũridigʉpʉ masʉre wejẽdigʉ iro dopa ta ãhrimi. Eropigʉ erã dipuwaja moabu ãhrimi ĩgʉ sã. Ĩgʉ acaweregʉre gameturigʉ dipuwaja moadorerã pohro erã aĩgãbu ta ãhrimi ĩgʉ sã. “Ñegʉ pee masibigʉ ãhraa mʉhʉ,” ĩgʉ acaweregʉre arĩgʉre peamegue wama gʉhyataria ĩgʉre. 23 “Mʉa acaweregʉ mʉare ĩgʉ ĩhaturicʉ̃ ĩgʉ mera amumʉhtaque Goãmʉre serẽboro core. Eropirã Goãmʉ wihigue mʉa Goãmʉre umupeorã waboro core, waibʉgʉre mʉa oboro core õpa iique. 24 Goãmʉre mʉa oburire duhucãnique dohpa. Mʉa acaweregʉ pohrogue waha, “Dipaturi ĩhaturibiricãrã. Irire iripẽta duhurã,” irire arĩque ĩgʉre. Mʉa eropa amura pʉhrʉ Goãmʉre umupeorã waque daja ĩgʉ ya wihigue. 25 “Gajigʉ mʉare weresãdiagʉ, dipuwaja moadoreri wihigue mʉare ĩgʉ aĩgãdiacʉ̃, ĩgʉ mera guaro mariro árĩque. Dipuwaja moadoregʉ pohrogue ĩgʉ aĩ ejaboro core ĩgʉ mera õaro ahmu wereniguique. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ mʉare weresãbiribocumi. Mʉa eropa iibiricʉ̃ eroguere mʉare aĩ ejacʉ̃ ĩgʉpʉ dipuwaja moadoregʉre weresãgʉcumi. Ĩgʉ eropa weresãcʉ̃, beyegʉpʉ peresu iirãguere mʉare ogʉcumi. Eropirã erã mʉare peresu iirãcoma. 26 Erogue árĩniguirãca mʉa. Ne erã wajayedorerare mʉa wajayepehocʉ̃gue wirirãca mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 27 Õpa arĩ werenemopʉ Jesu: ―Iribojegue majarã õpa erã arĩ wererare peenirã árĩribʉ mʉa. “Gajigʉ marapo mera ñero iibiricãque,” erã arĩrare peenirã árĩribʉ mʉa. 28 I erã werera tauñariro mʉare ipʉre werenemogʉra: Nomeore ñeabiriqueregʉ ta yujugʉ igo mera árĩdiagʉ igore ñero ʉaribejagʉ ñero guña pepigʉ ñero iituhami igo mera. 29 “Eropirã mʉa cuiru diayepʉ árĩdiru mera ñero iirã irirure mʉa gorawea cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhucãque. Irire duhubirã peamegue warãca. Mʉa cuirure cóãcʉ̃ iri cuiru dihta dederea. Mʉa ñerire duhubirãpʉ peamegue waha ñetariaro tarirãca. Eropirã iri ñerire duhucãque. 30 Eropirã mʉa mojoto diayepʉ maja mojoto mera ñero iirã iri mojotore tabeta cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhucãque. Irire duhubirã peamegue warãca. Mʉa mojotore mʉa cóãcʉ̃ iri mojoto dihta dederea. Mʉa ñerire duhubirãpʉ peamegue waha ñetariaro tarirãca. Eropirã iri ñerire duhucãque, arĩ werepʉ Jesu. 31 Õpa arĩ werenemopʉ Jesu: ―Iribojegue i sãre arĩñuma: “Ĩgʉ marapore cóãdiagʉ ĩgʉ cóãburire wereripũ mera igore cóãmasimi,” arĩñuma iribojeguere. 32 I erã werera tauñariro mʉapʉre ire weregʉra: Yujugʉ ĩgʉ marapo ʉmʉ mera ñero iibiriquerecʉ̃ ta igore cóãbocumi. Ĩgʉ eropa cóãdigo gajigʉ mera marapʉcʉgo ñero iigo iicumo gajigʉ mera árĩgo. Eropigʉ igo marapʉ igore cóãdigʉ igore gajigʉ mera ñero iicʉ̃ iimi. Eropigʉ ĩgʉ cóãdigo mera marapocʉgʉ igo mera ñero iigʉ iimi ĩgʉ sã, arĩ werepʉ Jesu. 33 Õpa arĩ werenemopʉ Jesu: ―Iribojegue majarãre erã õpa arĩ wererare peenirã árĩribʉ mʉa: “Mʉa arĩdiro dopa ta eropa iique. ‘Goãmʉ mera diaye ta eropa iigʉra,’ mʉa arĩdiro dopa ta iique,” erã arĩ wererare peenirã árĩbʉ mʉa. 34 I erã werera tauñariro mʉare weregʉra. “Ʉmaro mera diaye ta arĩgʉ iiaa,” arĩ ʉmaro mera arĩ waĩpeo arĩbiricãque. Ʉmaropʉ mari Opʉ ĩgʉ árĩro ãhraa. Bu árĩro árĩbeaa. Ero eropa árĩro árĩcʉ̃ ĩarã eropa arĩmaabiricãque. 35 I yeba mera ne waĩpeo arĩbiricãque. I yeba sã Goãmʉ ya yeba ta ãhraa. Ero eropa árĩro árĩcʉ̃ ĩarã eropa arĩmaabiricãque. Jerusalén mera ne waĩpeobiricãque. Turagʉ mari Opʉ ya maca ãhraa Jerusalén. Bu árĩro árĩbeaa. Eropirã eropa arĩmaabiricãque. 36 “Yʉ dipuru mera diaye arĩgʉ iiaa,” arĩ waĩpeobiricãque. Mʉa poari borecʉ̃ iimasibeaa mʉa. Iri ñiri wacʉ̃ sãre iimasibeaa mʉa. Eropa iimasibirã árĩrã “Yʉ dipuru mera diaye arĩgʉ iiaa,” arĩ waĩpeobiricãque. 37 “Iirãra,” arĩrã waĩpeoro mariro diaye ta irire arĩniguicãque. “Iisome,” arĩrã waĩpeoro mariro arĩniguicãque. Mʉa waĩpeo arĩrã watĩ ñegʉ ĩgʉ dorero dopa ta iirã iica, arĩ werepʉ Jesu. 38 Õpa arĩ werenemopʉ daja Jesu: ―Iribojegue õpa erã arĩ wererare peenirã árĩribʉ mʉa. “Mʉre gajigʉ mʉ cuirure ĩgʉ patĩadiro dopa ta mʉ sã ĩgʉre patĩa gameque. Mʉ gʉcʉrirure ĩgʉ panuadiro dopa ta mʉ sã ĩgʉre ĩgʉ gʉcʉrirure panua gameque,” erã arĩ wererare peenirã árĩribʉ mʉa. 39 Erã werera tauñariro weregʉra daja mʉare. Mʉare ñero iidigʉre eropa ĩacãque. Yujupʉ mʉ wayuporãre pacʉ̃, “Gajipʉ sãre padiagʉ paque,” arĩque ĩgʉre. 40 Gajigʉ mʉre dipuwaja moagʉre ĩgʉ weresãcʉ̃, ĩgʉ dipuwaja moagʉpʉ mʉhʉ camisa mera mʉre weresãdigʉre wajayedorebocumi. Ĩgʉ eropa wajayedorecʉ̃ ĩgʉre oque. Iriñere otuhaja mʉ weca majañe suhriro sãre onemoque ĩgʉre. 41 Yujugʉ surara gajinore yuju kilómetro mʉre aĩgãbasadorecʉ̃, gaji kilómetro aĩgãnemobasaque daja ĩgʉre. 42 Mʉre serẽdigʉre ĩgʉ serẽropẽ ta oque ĩgʉre. Eropigʉ gajigʉ mʉre wayudorecʉ̃ wayuque ĩgʉre ĩgʉ wayudorerare, arĩ werepʉ Jesu. 43 Õpa arĩ werenemopʉ daja Jesu: ―Masa õpa arĩmʉrima: “Mʉa mera majarãre mahique. Eropirã mʉare ĩhaturirãpʉre ĩhaturi gameque daja,” erã arĩrare peenirã árĩribʉ mʉa. 44 Erã werera tauñariro weregʉra mʉare daja: Mʉare ĩhaturirãre mahi umupeoque. Mʉare ñero iirãre õaro árĩdoreque. Mʉare ĩhaturirãre õaro iique. Eropirã mʉare ñero wereniguirãre mʉare ñero iirã sãre “Erã sã õaro árĩporo,” arĩrã Goãmʉre serẽbasaque. 45 Mʉa eropa iirã mari Pagʉ ʉmaro majagʉ Goãmʉ porã ãhraa mʉa. Goãmʉpʉ yujuropa ta iimi masare. Ñerãre, õarã sãre abere asicʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ dorerire iirã sãre, iibirã sãre deco merecʉ̃ iimi ĩgʉ. Masare yujuropa ĩgʉ iiro dopa ta mʉa sã masare iique. 46 Mʉare umupeorã dihtare mʉa umupeocʉ̃ ne duhpiburi árĩbeaa iri. Ñerã masa wajasea corerã sã eropa ta iima. Eropirã árĩpehrerãre umupeoque. 47 Mʉa acawererã dihtare mʉa õaro bocatĩricʉ̃ ne duhpiburi árĩbeaa iri. Goãmʉre masibirã sã eropa ta iima. Eropirã árĩpehrerãre õaro bocatĩrique. 48 Ñeri marirã árĩque mʉa. Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ ñeri marigʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta mʉa sã ñeri marirã árĩque, arĩ werepʉ Jesu.

Mateo 6

1 Dipaturi ĩgʉ werenemopʉ: ―Goãmʉ ya árĩburire õarire iirã árĩrã, “Goãmʉ yare iipehorã ãhraa gʉa,” arĩ werebiricãque gajirãre. Mʉa eropa arĩ wererã mʉa õaro iira ne duhpiburi árĩbeaa. Eropigʉ Goãmʉ ʉmaro majagʉ õarire mʉa iira wajare mʉare osome. 2 “Eropirã mojomorocʉrãre itamurã, irire masare ii ĩhmubiricãque. Masa erã ĩabiro itamuque erãre. Gajirã iro dopa iibiricãque. Erã masa bajarã watope mojomorocʉrãre itamuma. Mague niguirã watope mari buheri wirigue árĩrã watope sãre ii ĩhmuma. Erã eropa iiquererã erã mari pʉrʉpʉpʉre ñero iicorerã ãhrima. Eropa masa watope õarire ii ĩhmurã erã, “Õarã ãhrima erã,” masare arĩdorerã iima. Erã eropa iirã masa umupeori mera wajatatuhama. Eropigʉ Goãmʉpʉ ne wajayesome erãre. 3 Eropirã mojomorocʉrãre itamurã, irire yayarogã iique. Mʉa wapi mera árĩquererã ta ĩgʉ ĩabiro irire iique. 4 Masa erã ĩabirogue mojomorocʉrãre itamuque. Masa ĩabirogue mʉa itamuquerecʉ̃ Goãmʉpʉ ĩhami. Eropigʉ mari Pagʉpʉ mʉare wajayegʉcumi, arĩ werepʉ Jesu. 5 Dipaturi ĩgʉ werenemopʉ: ―Goãmʉre serẽrã, mari pʉrʉpʉ ñero iicorerã iiro dopa iibiricãque mʉa. Erã mari buheri wirigue nigui, mague sãre nigui, Goãmʉre serẽ ĩhmuma erã masare. Eropa serẽ ĩhmurã diaye masa erãre umupeori mera erã mucubirituhama. Eropigʉ Goãmʉ erãpʉre umupeosome. 6 Mʉapʉ Goãmʉre serẽmorã mʉa ya taribugue biha ñajaque. Biha ñaja mari Pagʉ ĩasũya marigʉre serẽque. Mʉa eropa iicʉ̃ masa erã ĩabiro árĩquerecʉ̃ ta mari Pagʉpʉ mʉare ĩagʉcumi. Eropa peegʉ mʉare õaro iigʉcumi ĩgʉ. 7 “Eropirã Goãmʉre serẽrã, pepiro mariro mʉa serẽrare ta dipaturi serẽ maji dujabiricãque. Eropa ta iima Goãmʉre masibirã. “Bajasuburi yuju disiro ta gʉa serẽcʉ̃ gʉare peegʉcumi,” arĩ pepima erã. 8 Erã iiro dopa iibiricãque. Mʉa serẽboro core mari Pagʉ mʉa gamerire masituhami. 9 Eropirã õpa arĩ serẽro gahmea Goãmʉre. Gʉa Pagʉ ʉmaro majagʉ mʉ õagʉ árĩrire árĩpehrerã umupeoporo. 10 Dohpaguere árĩpehrerã weca opʉ árĩque. Ʉmaroguere mʉ dorero dopa ta erã iiro dopa ta i yeba majarã sã eropa iiporo. 11 Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ gʉa baburire oniguicãque gʉare. 12 Gajirã gʉare erã ñero iirare gʉa cãdijiro dopa ta mʉ sã gʉa ñero iirare cãdijique. 13 Eropigʉ gʉa ñero iiborare cãhmotaque. Eropigʉ gʉare ñerire iibiricãcʉ̃ iique. Mʉhʉ gʉa Opʉ turagʉ eropa árĩniguigʉca. Árĩpehrerã mʉre eropa umupeoniguicãrãcoma, arĩ serẽque Goãmʉre, arĩ werepʉ Jesu. 14 “Gajirãre mʉare erã ñero iirare mʉa cãdijicʉ̃ ĩagʉ, mari Pagʉ ʉmaro majagʉ mʉa ñero iira sãre cãdijigʉcumi. 15 Gajirã mʉare erã ñero iirare mʉa cãdijibiricʉ̃ mari Pagʉ mʉa ñero iira sãre cãdijisome, arĩ werepʉ Jesu. 16 Eropigʉ ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Goãmʉre umupeomorã ba duhurã bʉjawererã iro dopa ii ĩhmubiricãque. Eropa iima mari pʉrʉpʉ ñero iicorerã. Erã erã diaporire bʉjawererã iro dopa ãhrima. Erã eropárĩcʉ̃ erã ba duhucʉ̃ ĩha masima masa. Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Masa erãre umupeocʉ̃ gahmema erã. Eropirã erãre umupeocʉ̃ ĩarã mucubirituhama. Eropigʉ Goãmʉpʉ erãre õaro iisome. Eropirã erã iiro dopa ii ĩhmubiricãque mʉa. 17 Mʉa sã ba duhurã mʉa árĩniguiro dopa ta árĩque. Mʉa ya dipure ʉyʉ mera sũcã õaro wʉapocãque. Mʉa diapori sãre coecãque. 18 Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa ba duhucʉ̃ ĩha masisome masapʉ. Goãmʉ dihta ĩha masigʉcumi. Mʉa seyaro mʉa árĩcʉ̃ ĩgʉpʉ mʉa mera ãhrimi. Eropa ĩagʉ ĩgʉ mʉare õaro iigʉcumi, arĩ werepʉ Jesu. 19 Jesu werenemopʉ daja: ―I yeba majare aĩ gameneobiricãque. Õ maja boa waboca. Iri boabiricʉ̃ yajari masʉ aĩbocumi irire. Ĩgʉ yajabiricʉ̃ mega tʉabocoma. Eropiro i yeba maja dederema gʉhya ãhraa. Eropirã i yeba majare bʉrigã gamebiricãque. 20 Ʉmaro majapʉre turaro gameque mʉa. Ʉmaro majare mega tʉamasibeama. Erogue mʉa opaburi ne boabeaa. Eroguere yajari masʉ ne aĩmasibeami. 21 Erogue mʉa opaburi iri árĩcʉ̃, ʉmaro majare Goãmʉ yare bʉrigã guñarãca mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 22 Eropi buhegʉ õpa arĩ werenemopʉ erãre: ―Mʉa cuiri mʉa dʉpʉre sihãgodiru iro dopa ta ãhraa, arĩ werediacʉ̃ õpa ãhraa. Mʉa pepiro dopa ta iiaa. Mʉa õaro mera pepirã árĩrã õarire iiaa. 23 Mʉa ñerire pepirã árĩrã ñeri dihtare iiaa. Eropirã mʉa ñeri dihtare mʉa pepiniguicãcʉ̃ iri ñeripʉ ñetariari ãhraa, arĩ werepʉ Jesu. 24 Eropigʉ ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Yujugʉ Goãmʉpʉre guñagʉ niyerupʉre guñabeami. Niyerupʉre bʉrigã guñagʉ Goãmʉpʉre guñabeami. Eropigʉ niyeru dihtare gamegʉ árĩgʉ Goãmʉre mucubiricʉ̃ iibeami. Goãmʉ sãre niyeru sãre peñere gametarimaja masiya mara mʉare, arĩ werepʉ Jesu. 25 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Eropigʉ mʉare ire arĩgʉ iiaa. Mʉa árĩricʉrire mʉa barire, ihririre, suhri sãre wʉaro guñaricʉbiricãque. Mʉare deyoro moagʉ bari dihtare bamorãre, suhri sañamorã dihtare Goãmʉ iibiripʉ mʉare. Mʉa iri dihtare guñacʉ̃ gamebeami. 26 Mirimagʉ porãre Goãmʉ ĩgʉ ĩhadiburire masique mʉa. Erã poeri moorã ãhrima. Eropiro erã bari dihburi wiri erãre mara. Mari Pagʉpʉ erãre erã baburire ohomi. Mirimagʉ porã tauro mʉapʉre mahimi Goãmʉ. Eropigʉ mʉa sãre ĩhadibugʉcumi ĩgʉ. 27 Wʉaro mʉa pepiri mera iri mʉare pagarã wacʉ̃ iibeaa. Eropiro mʉa wʉaro pepiri duhpiburi árĩbeaa. 28 “ ¿Eropirã duhpirã mʉa suhri sañaburire wʉaro guña bʉjawere pepicãri? Nʉgʉ maja gori iri gorire pepique. Iri gori ne iiro mariro õari goricʉa. Iri gori õari suhri iro dopa õari gori dehyoaa. 29 Salomo opʉ mʉrʉ õari suhri opagʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta iri goripʉ ĩgʉ ya suhri tauro õari gori ãhraa. 30 Iri gorire õari gori iimi Goãmʉpʉ. Iri gori bajamenʉrigã árĩra pʉhrʉ ñaidija pehrea wahaa. Mero ãhri, gajinʉ peamegue soe cóãcãma. Iri eropa mata pehrequerecʉ̃ ta iri gori iri õari gori árĩcʉ̃ iimi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ iri gorire ĩgʉ õari gori ĩgʉ iidiro tauro mʉa sãre õaro iigʉcumi. Suhrire ogʉcumi. Goãmʉre daberogã umupeoa mʉa. 31 Eropirã mʉa baburire, mʉa ihriburire, mʉa suhri sañaburire wʉaro guñabiricãque. 32 Goãmʉre masibirãpʉ irire eropa amaniguicãma. Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ árĩpehreri mʉa gamerire masimi. Ĩgʉ eropa masicʉ̃ mʉa ya árĩburire wʉaro guñabiricãque. 33 Goãmʉ mʉa Opʉ ĩgʉ árĩborore gamemʉhtaque mʉa. Mʉa eropa iira pʉhrʉ Goãmʉpʉ mʉa gameri dʉhyacʉ̃ ogʉcumi. 34 Eropirã ñamigãre mʉa dohpa warocuri arĩ wʉaro bʉjawere ne pepibiricãque. Dohpagãre mʉa ñero tariboro árĩtuhaa. Eropirã dohpagã maja dihtare pepique. Gajinʉ majare wʉaro bʉjawere pepinemobiricãque. Goãmʉpʉ mʉare itamugʉcumi, arĩ werepʉ Jesu.

Mateo 7

1 Eropigʉ ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Gajirãre “Ñerã ãhrima,” arĩ erã iirare werewʉabiricãque mʉa. Mʉa eropa arĩ werewʉabiricʉ̃ Goãmʉ mʉa sãre “Ñerã ãhrima,” arĩsome. 2 Gajirãre “Õaro iibeama,” mʉa arĩ pepidiro dopa ta Goãmʉpʉ mʉa sãre eropa ta arĩ ĩagʉcumi. Mʉa gajirãre beyero dopa Goãmʉpʉ mʉa sãre eropa ta beyegʉcumi. 3 Mari werenigui queori mera buhecʉ̃ õpa iirã ãhraa mʉa. Mʉa acaweregʉ ĩgʉ cuirugue miri pogañegã mehñajacʉ̃ iri pogañegãre õaro ĩhaa mʉa. Mʉa ya cuiripʉre wʉarimiji árĩquerecʉ̃ ta irimijire ne pepibeaa mʉa. Eropirã gajigʉre miri pogañegãre mʉa ĩaro dopa ta mʉa acaweregʉ ĩgʉ ñero iiripʉre õaro ĩhaa mʉa. Mʉa basi turaro ñerire iiquererã ta irire eropa pepicãa mʉa. ¿Dohpa árĩronore eropa ãhriri mʉa? 4 Õpa arĩ wereniguia mʉa acawererãre: “Acaweregʉ, ñerire iigʉ iica mʉhʉ. Eropigʉ irire duhucãque,” arĩ wereniguia mʉa. Eropa ĩgʉre ñerire iidorebiriquererã mʉa sã ñerire duhubeaa. ¿Duhpirã irire ñerire iinirã árĩquererã ta irire pee masibeari mʉa? 5 Eropa iirã masa erã pʉrʉpʉre ñero iicorerã ãhraa mʉa. Mʉa ñero iiripʉre duhumʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ mʉa acawererãre “Mʉa ñero iirire duhucãque,” arĩ weremasia mʉa. 6 Diayea iro dopa árĩrãre ñetariarãre Goãmʉ ya õatariarire erã umupeobiririre werebiricãque erãre. “Erãgue ñero wereya ñero arĩri,” arĩrã werebiricãque erãre, arĩ werepʉ Jesu. 7 Eropigʉ ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Goãmʉre mari Pagʉre serẽque mʉa. Mʉa eropa serẽrã mʉa aĩrãca. Mʉa serẽrire bocarãca. Goãmʉre eropa serẽniguicãque mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉ mʉare ogʉcumi. 8 Árĩpehrerã Goãmʉre serẽrã aĩrãcoma. Eropirã erã serẽrare bocarãcoma. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉre eropa serẽniguicãrãre ĩgʉ erãre ogʉcumi. 9 “ ¿Mʉa porã barire mʉare serẽcʉ̃ ʉtãyepʉre obocuri mʉa erãre? Obiriboya. 10 ¿Mʉa porã waire mʉare serẽcʉ̃ añapʉre obocuri mʉa erãre? Obiriboya mʉa. 11 Mʉa ñerã árĩquererã ta mʉa porãre õarire omasia mʉa. Eropigʉ mari Pagʉ mʉa tauro õarire ohomi mʉare ĩgʉ porãre ĩgʉre mʉa serẽrire. 12 “Gajirã mʉare õaro iicʉ̃ gahmea mʉa. Erãre mʉa õaro iicʉ̃ gamero dopa ta õaro iique erã sãre. Erã õaro iibiriquerecʉ̃ ta mʉapʉ erãre õaro iique. Eropa ta iidorea Moise dorerigue, Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarague sã, arĩ werepʉ Jesu. 13 Eropigʉ ĩgʉ queorire werenemopʉ erãre õpa arĩgʉ: ―Goãmʉ pohrogue wadiarã ĩgʉ yare iiro gahmea mʉare. Eropirã ĩgʉ yare eropa iimaabiricãro gahmea. Miri disiporogãgue mʉa wadiacʉ̃ diasa ãhraa. Eropiro diasa ãhraa Goãmʉ pohrogue mʉa wadiacʉ̃. Peamegue masa erã wacʉ̃ diasabeaa. Wʉari disiporogue mari ñajacʉ̃ diasabeaa. Iri disiporogue ta masa erã ñajaboro dopa ta peamegue masa erã wacʉ̃ diasabeaa. Eropirã masa bajarã erogue warã iima. 14 Goãmʉ pohrogue wadiacʉ̃ diasa ãhraa. Bajamerãgã masa erogue warãcoma. Erogue warã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩniguirãcoma, arĩ werepʉ Jesu. 15 Eropigʉ ĩgʉ werenemopʉ erãre: ―Õaro pee masique. “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarãre peebiricãque mʉa. Erã õarire iirã iro dopa aririma mʉa pohrogue. Erã pepirigue ñerã ãhrima erã. 16 Erã ñero iicʉ̃ ĩarã ñerã erã árĩcʉ̃ masirãca mʉa. Erã õaro iicʉ̃ ĩarã, õarã erã árĩcʉ̃ masirãca mʉa. Aña poragʉ dipatõrire dʉcacʉbeaa. Poracʉdigʉ sã higuera dipure dʉcacʉbeaa. 17 Õadigʉ yucʉgʉ õarire dʉcacʉa. Ñedigʉpʉ ñerire dʉcacʉa. 18 Yucʉgʉ õadigʉ ñerire ne dʉcacʉmasibirica. Eropiro ñedigʉ sã õarire dʉcacʉmasibirica. 19 Õarire dʉcacʉbiriri yucʉre pa cóãcã, peamegue soecãma. Eropa ta iigʉcumi Goãmʉ ĩgʉ gamerire iibirãre. 20 Eropirã “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩrã erã gʉyacʉ̃ õpa masirãca. Erã iiricʉrire ĩaque. Erã õarire iirã árĩcʉ̃ ĩha “Goãmʉ ya wereniguirã ta ãhrima,” arĩ ĩha masirãca. Erã ñerire iirã árĩcʉ̃ ĩha “Goãmʉ ya wereniguirã árĩbeama. Eropirã gʉyarã ãhrima,” arĩ ĩha masirãca, arĩ werepʉ Jesu. 21 Eropigʉ ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Bajarã yʉre “Yʉ tĩgʉ,” arĩrã árĩquererã ta ʉmaro majagʉ Goãmʉ ĩgʉ árĩroguere wasome erã. Yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ gamerire iirã dihta ĩgʉ opʉ árĩrogue warãcoma. 22 Pehrerinʉ árĩcʉ̃ bajarã masa õpa arĩrãcoma yʉre: “Gʉa tĩgʉ, mʉ yare gʉa buheabʉ. Mʉ waĩ mera pʉririre, watẽare cóãbʉ. Eropirã mʉ turari mera baja deyoro moarire iiabʉ gʉa,” yʉre arĩrãcoma. 23 Erã eropa arĩquerecʉ̃ õpa arĩ yʉhrigʉca erãre: “Mʉare ne masibeaa. Ñerire iirã ãhraa mʉa. Yʉ pohro aribiricãque,” arĩgʉca yʉhʉ erãre. Eropirã Goãmʉ gamerire iique yʉ pohro aridiarã, arĩ werepʉ Jesu. 24 Eropigʉ queori mera werepʉ Jesu erãre buhegʉ: ―Eropi árĩpehrerã i yʉ wereniguirire peenirã yʉ dorerire iirã, õaro pee masigʉ wihi iidigʉ iro dopa ãhrima erã. Ĩgʉ ʉ̃hcãri goberire seha, wihire nugunʉgapʉ. 25 Ĩgʉ wihire ĩgʉ tuhajara pʉhrʉ deco bʉrigã ahri, dia miritaria wayoro. Miruñe bʉrigã weãyoro. Eropa waquerecʉ̃ ta iri wihi ʉ̃hcãro ĩgʉ nugura wihi árĩro ne mihrua dijabiriyoro. 26 Eropirã árĩpehrerã yʉ wereniguirire peenirã árĩquererã ta yʉ dorerire iibirãpʉ pee masibigʉ ĩgʉ wihi iigʉ iro dopa ãhrima. Ĩgʉpʉ ĩgʉ wihire dia tʉro maja imiporo weca nugu, õaro iibiripʉ. 27 Ĩgʉ wihire tuhajara pʉhrʉ, deco bʉrigã ahri, dia miritaria waha, miruñe bʉrigã weãyoro. Eropa weãro iri wihire weã mehpicãyoro, arĩ werepʉ Jesu. 28 Ĩgʉ eropa arĩ buhecʉ̃ peerã, peemaria wañorã masa. “Ĩgʉ marire opʉ ĩgʉ buhero dopa ta buhemi ĩgʉ. Marire buherã iro dopa buhebeami,” arĩ pepiñorã erã.

Mateo 8

1 Jesu ʉtãgʉgue buhe doadigʉ dijaa wapʉ. Ĩgʉ dijacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉre nʉrʉsiañorã. 2 Ero ĩgʉ wadiro yujugʉ cami boagʉ mague ĩgʉre nʉrʉsiaja eja, mereja, ĩgʉre serẽpʉ. ―Gʉa tĩgʉ, mʉhʉ yʉre õagʉ iidiagʉ iique, arĩpʉ. 3 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ mojoto mera Jesu ĩgʉre mohmepipʉ. ―Áʉ, mʉre õagʉ wacʉ̃ iiaa, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta iri cami boara yarima wayoro. 4 Eropa iituhaja Jesu ĩgʉre arĩpʉ daja: ―Yʉhʉ mʉre õpa iirare ne gajirãre werebiricãque. Mʉ ya dʉpʉre õarare pahire ĩhmugʉ waque, “Õaro ãhrimi,” arĩdoregʉ. Tuhajanugu Moise dorerire Goãmʉ ĩgʉ apidiro dopa ta iique. Eropigʉ Goãmʉ ya wihigue mirimagʉre asũ wahgã apique mʉ dore tarirare masa árĩpehrerã erã masimaja õaro, arĩpʉ Jesu. 5 Ero pʉhrʉ Jesu Capernaum waĩcʉri macague ĩgʉ ejacʉ̃ surara opʉ ĩgʉ pohro eja, ĩgʉre turaro õpa arĩ serẽpʉ: 6 ―Gʉa tĩgʉ, yʉ pohro majagʉ ne bʉhari mera dorecʉgʉ wamasibirinijagʉ, ĩgʉre bʉrigã pũricʉ̃ pepigʉ yaha wihigue oyacumi ĩgʉ, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee: ―Áʉ, arĩ, ĩgʉre ĩgʉ dorecʉrire taugʉ wagʉra, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩpʉ surara opʉ: 8 ―Opʉ, õaroca. Aribita. Ñegʉ ãhraa yʉhʉ. Yaha wihire mʉre ñajaridorebuno árĩbeaa yʉhʉ. Yuju diaye ta mʉ turari mera dorebeoque. Mʉ eropa iicʉ̃ yʉ pohro majagʉ õagʉ wagʉcumi. Yʉre yʉ weca árĩrã gajirã oparã dorema. Yʉ sã surarapʉre dorea. Yujugʉre “Waque,” yʉ arĩcʉ̃ ĩgʉ wahami. Gajigʉre “Arique,” yʉ arĩcʉ̃ ahrimi. Yʉ pohro majagʉre “Ire iique,” yʉ arĩcʉ̃ irire iimi. Eropigʉ mʉ ĩgʉre mʉ dorero dopa ta ĩgʉ dorecʉgʉ tarigʉcumi, arĩpʉ ĩgʉ. 10 Jesu ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee ʉca wa bajarã masa ĩgʉ mera nʉrʉsiarãre õpa arĩpʉ: ―Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Ihĩ surara opʉ Israe masʉ árĩbiriqueregʉ Goãmʉre bʉrigã umupeomi. Ĩgʉ pohro majagʉre yʉ õagʉ wacʉ̃ iiburire masituhami. Ne Israe masare ihĩ iro dopa umupeorãre ĩanibeaa. 11 Mʉare arĩgʉ iiaa. Bajarã ihĩ iro dopa árĩrã árĩpehrero majarã ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue eja, erogue árĩrã mera barãcoma. Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra Abrahã, Isaa, Jacobo mera barãcoma erã. 12 Masa gajirãpʉ “Opʉ ĩgʉ árĩrogue wamorã ãhraa gʉa,” erã arĩquerecʉ̃ ta ñerogue naitĩarogue cóãgãgʉcumi erãre. Erogue ĩgʉ cóãnirã bʉrigã ore, bʉjawereri mera erã gʉcʉrire cũridihurãcoma, arĩ werepʉ Jesu. 13 Irire eropa arĩtuhaja surara opʉre arĩpʉ: ―Dujaaque mʉ ya wihigue. Mʉ pohro majagʉ tarigʉcumi. “Diaye ta tarigʉcumi,” arĩ mʉ pepidiro dopa ta tarigʉcumi, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ pohro majagʉpʉ õha wapʉ. 14 Pʉhrʉ Jesu Pedro ya wihigue eja, Pedro mʉñeco dorecʉcʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ. Nimacʉri árĩcʉ̃ oyapo igo. 15 Igo eropa dorecʉcʉ̃ ĩanijagʉ igo mojotore mohmepipʉ. Ĩgʉ eropa mohmepicʉ̃ ta nimacʉri taria wayoro. Taricʉ̃ pepigo igopʉ wahgã, erãre barire ejopo. 16 Eropi ñamicague bajarã watẽa ñajasũnirãre masa aĩ ejañorã Jesu pohrogue. Erã eropa aĩ ejacʉ̃ ĩagʉ mata ĩgʉ watẽare cóãcʉ̃ masa õha wañorã. Eropigʉ árĩpehrerãre dorecʉrãre erã aĩ ejanirãre taupehocãpʉ Jesu. 17 Eropa ta iipʉ ĩgʉ iribojegue majagʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia ĩgʉ arĩdiro dopa ta. Õpa arĩ gojañumi: “Mari dorecʉrire taucãmi ĩgʉ. Marire pũririre cohãmi ĩgʉ,” arĩ gojañumi Isaia Jesu ariboro coregue. 18 Jesu masa bajarã ĩgʉ pohro árĩcʉ̃ ĩagʉ, ―Wʉariya gajipʉ masegue ina taribujarã, arĩpʉ ĩgʉ buherãre. 19 Erã taribujaboro core judio masare buhegʉ Jesu pohrogue eja, õpa arĩpʉ: ―Buhegʉ, mʉ mera wadiaa noho mʉ waro, arĩpʉ. 20 Jesu õpa arĩ yʉhripʉ: ―Yʉ mera árĩcʉ̃ diasa ãhraa. Nʉgʉ majarã diayea erã carĩburi toreri opama. Mirimagʉ porã sã erã ya suhri opama. Yʉpʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉpʉre ne yaha wihi mara. Eropirã yʉ mera árĩrã ñero tarirãca mʉa, arĩ yʉhripʉ Jesu. 21 Eropi gajigʉ Jesu buhegʉ õpa arĩpʉ: ―Gʉa opʉ, yʉ pagʉ ĩgʉ sĩricʉ̃ yaatuhajagʉ mʉ mera wagʉra, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 22 Jesu yʉhripʉ: ―Yʉre gamebirã sĩrinirã iro dopa ta ãhrima. Erãpʉ sĩrinirãre yaaporo. Eropigʉ mʉpʉ yʉ mera majagʉ árĩbu arique dohparagã, arĩpʉ ĩgʉ. 23 Eropa arĩtuhaja dohodirugue ñajapʉ. Eropirã ĩgʉ buherã sã ĩgʉ mera waha ñajañorã. 24 Ero erã taribujarisubu iriyague miruñe bʉrigã ariyoro. Eropiro pãgúri dohodirure miucãriyoro. Eropa miruñe weãquerecʉ̃ ta Jesupʉ carĩgʉ iipʉ. 25 Eropa wacʉ̃ ĩarã erã ĩgʉre wahgũñorã. Wahgũ õpa arĩñorã: ―Opʉ, mirimorã iica mari. Miruñere tauque, arĩñorã. 26 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―¿Duhpirã güimaacãri mʉa? Yʉre merogã umupeorã ãhraa mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. Eropa arĩgʉ ta wahgãnʉgaja miruñere pãgúri sãre “Yʉsʉque,” arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ miruñe, pãgúri sã yʉsʉdijapehrea wayoro. 27 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩha ʉca, õpa arĩ wereniguiñorã erã basi. ―¿Ñehmʉno masʉ ãhriri ihĩ? I miruñe, pãgúri sã yʉhrisũgʉ ãhrimi, arĩñorã erã. 28 Erãre eropa wara pʉhrʉ taribujaja, Gerasa majarã ya yebague ejapʉ. Erogue erã ejacʉ̃ perã ʉma Jesure bocatĩriñorã. Masa goberi watopegue árĩnirã árĩñorã. Erã watẽa ñajasũnirã árĩrã gorowererã gʉhyarã árĩñorã. Eropirã erogue masa ne wabiriñorã. 29 Ĩgʉre bocatĩri õpa arĩ gaguiniguiñorã: ―¿Mʉhʉ Goãmʉ magʉ duhpibu ahriri mʉhʉ gʉa pohroguere? ¿Gʉare Goãmʉ dorero ejabiriquerecʉ̃ ta dipuwaja moagʉ ahriri mʉhʉ? arĩ gaguiniguiñorã erã watẽa mera. 30 Ero pohro bajarã yesea ahma barã iiñorã. 31 Erãre ĩanijarã, watẽapʉ õpa arĩ bʉrigã serẽñorã Jesure: ―Gʉare oã ʉmare cóãgʉ soã yesea pohrogue wadoreque gʉare. Erã mera gʉare árĩdoreque, arĩ serẽñorã erã Jesure. 32 ―Áʉ, waque, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ watẽa perã masa mera árĩnirã waha, yesea pohrogue ejañorã. Erãre ñajacʉ̃ ta yesea gorowere, dipatʉrʉgue oma buha, wʉariyague yuriñaja yuhria, miri sĩripehrea wañorã. 33 Erã eropa wacʉ̃ ĩarã yeseare ĩhadiburãpʉ güi, omagã wañorã. Macague eja yesea erã mirirare weresiripehocãñorã erã. Watẽa erã ñajasũnirãre Jesu ĩgʉ cóãra sãre werepehocãñorã erã. 34 Erã eropa weresirira pʉhrʉ iri maca majarã árĩpehrerã Jesure ĩarã ejañorã. Eropirã ĩgʉre ĩara pʉhrʉ turaro mera wiriadoreñorã ĩgʉre erã ya yebare.

Mateo 9

1 Erã eropa wadorera pʉhrʉ Jesu dohodirugue ñaja, wʉariyague taribujaa, ĩgʉ ya macague ejapʉ. 2 Erogue gajirã dʉpʉ bʉhadigʉre pũgʉ mera coã aĩ wahgã erañorã Jesu pohro. “Jesu ĩre ĩgʉ dorecʉrire taricʉ̃ iigʉcumi,” arĩ pepiñorã erã. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu dorecʉgʉre õpa arĩpʉ: ―Mucubirique mʉhʉ. Mʉ ñero iirare cóãtuhabʉ yʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉ. 3 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã yujurãyeri masare buherã õpa arĩ pepiriñorã erã basi: “Ihĩ eropa arĩ ĩgʉ wereniguiri mera Goãmʉre ñero arĩgʉ iimi,” arĩ pepiñorã erã buherã. 4 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ, õpa arĩpʉ Jesupʉ: ―¿Duhpirã eropa arĩ ñero pepiri mʉa? 5 “Mʉ ñero iirare cóãbʉ,” yʉ arĩcʉ̃ “Gʉyagʉ ãhrimi,” arãa mʉa masibiriquererã ta. Ĩgʉre “Wahgãnʉgajaque. Curique,” yʉ arĩcʉ̃ yʉ arĩra diaye árĩri árĩcʉ̃ mata mʉa ĩha masirãca. 6 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yeba majarã erã ñero iirire cóãmasia yʉhʉ. Mʉa ire masiborore õpa ta ĩgʉ wahgãnʉgacʉ̃ iigʉra, arĩpʉ Jesu. Eropa arĩtuhaja dʉpʉ bʉhadigʉre õpa arĩpʉ: ―Wahgãnʉgajaque. Mʉ pũgʉre aĩ, mʉ ya wihigue dujaaque, arĩpʉ ĩgʉre. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta peegʉ dʉpʉ bʉhadigʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ ya wihigue dujaa wapʉ. 8 Masa ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩarã güiñorã. Eropirã Jesure Goãmʉ ĩgʉ turarire opacʉ̃ ĩarã Goãmʉre umupeo, õaro wereniguiñorã. 9 Erã eropa iira pʉhrʉ Jesu erogue árĩdigʉ wiria, yʉre Mateore bocatĩrimi. Oparã ya árĩburire masare wajasea coregʉ árĩribʉ. Eropigʉ irisubure yʉ mohmeri taribugue doabʉ. Ero yʉ doacʉ̃ ĩagʉ, õpa arĩmi yʉre: ―Yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩmi yʉre Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee, wahgãnʉgaja ĩgʉ mera wabʉ. 10 Pʉhrʉ yaha wihigue Jesu sã barã erama. Bajarã wajasea corerã “ñero iirã” erã arĩrã gʉa mera ta bama. 11 Erã mera gʉa bacʉ̃ ĩarã, fariseo masa Jesu buherãre õpa arĩma: ―¿Duhpigʉ mʉare buhegʉ wajasea corerã ñero iirã mera bahari? arĩma erã gʉare ĩgʉ buherãre. 12 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ õpa queori mera yʉhrimi: ―Dorecʉbirã duhturure amabeama. Dorecʉrã dihta duhturure ahmama. Dorecʉrã duhturu amaro dopa ta “Ñerã ãhraa,” arĩrã yʉre amarãcoma. Eropigʉ “Ñerã ãhraa,” arĩrã dihtare erã ñero iirare bʉjaweredore õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ. Erã basi “Õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepirãre itamugʉ aribiribʉ. Goãmʉ ĩgʉ arĩrare erã arĩ gojarare masique mʉa. “Waimʉrãre wejẽ soemujurã yʉre eropa umupeocʉ̃ ne gamebeaa. Gajirãre mʉa mojomoro ĩacʉ̃pʉre gahmea,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi. I eropa arĩrire masique mʉa. Irire õaro buhenemorã waque, arĩmi Jesu fariseo masare. 14 Pʉhrʉ Ñu waĩyegʉ ĩgʉ buherã gʉa pohro eja Jesure serẽpima: ―Gʉa Ñu buherãpʉ bajasuburi Goãmʉ ya árĩburire iirã ba duhua. Fariseo masa sã eropa ta ba duhuma. ¿Duhpirã mʉ buherãpʉ ba duhubeari? arĩma erã Jesure. 15 Jesu erãre õpa arĩ yʉhrimi: ―Õpa ãhraa iri: Mojoto diridigʉ ĩgʉ bosenʉ iicʉ̃ ĩgʉ mera majarã bʉjawererã ba duhurã árĩbeama. Ĩgʉ mera árĩrã mucubiri barã iima. Eropa ta yʉ buherã sã yʉ mera árĩrã ba duhumasibeama. Yujunʉ yʉre Goãmʉ aĩcãgʉcumi. Eropa ĩgʉ yʉre aĩra pʉhrʉ yʉ buherã mera árĩsome yʉhʉ. Irisubugue ta yʉ buherã ba duhurãcoma, arĩ yʉhrimi Jesu. 16 Erã iribojegue maja buheri mama buheri mera erã peñe buhemorediacʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ werenemomi Jesu erãre: ―Ne mama gasiro suhri gasiro mera mʉrañe suhrirore seretu masiya mara. Eropa seretura pʉhrʉ mama gasiro mari coecʉ̃ mʉra suhriro árĩro yehguea wa daja, tara gameneo, wʉatariaro yehgueacʉ̃ iiaa. Eropa ta mʉra buheri mama buheri mera wapi moa buhebiricãro gahmea. 17 Eropirã ne igui deco imisĩri decore waibʉgʉ gasiro ajuro mʉra ajuro mera diyebiricãro gahmea. Eropiicʉ̃ igui deco imisĩri pahmura pʉhrʉ mʉra ajurore yeguedija wahaa. Iri ajuro yehguecʉ̃ igui deco sã, ajuro sã cohmoa wahaa. Eropirã igui deco waibʉgʉ gasiro mama ajuro mera diyero gahmea. Eropiicʉ̃ igui deco pahmuro õaro iri ajuro sẽraa. Eropa ta mama buheri mʉra buheri mera buhebiricãro gahmea, arĩ weremi Jesu erãre. 18 Ĩgʉ eropa arĩ wererisubu gʉa judio masa buheri wihi opʉ Jesu pohrogue erami. Eraa, mereja, õpa arĩmi: ―Yʉ mago negãgue sĩria wahámo. Igore mʉ mojotore duhpeogʉ arique. Mʉ eropa iicʉ̃ masagocumo, arĩmi ĩgʉ Jesure. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu wahgãnʉgaja, ĩgʉ mera wami. Gʉa ĩgʉ buherã sã ĩgʉ mera wabʉ. 20 Gʉa erogue waniguicʉ̃ ero nomeo Jesu pʉrʉpʉ eja, ĩgʉ suhriro ojogorore mohmepiñamo. Doce bojori gohra ʉmʉri nʉcʉ behreniguigo árĩpo. 21 Õpa arĩ pepipo igo eropa iigo: “Ĩgʉ suhriro dihtare mohmepiñago õago dujagoca yʉhʉ,” arĩ pepipo igo. Eropigo igo mohmepicʉ̃ mata igo di wirira purumujuyoro. 22 Igo eropa iicʉ̃ masigʉ Jesu majinʉgaja, igore arĩmi: ―Mucubirique mʉhʉ. Mʉhʉ yʉre umupeori mera õago dujaa, arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta õha wamo igo. 23 Eropa iituhaja Jesu gʉa mera opʉ ya wihigue ejami sĩridigo pohro. Ñajajagʉ bajarã masa i wihigue árĩrã turaro bʉsʉcʉ̃ ĩami. Gajirã ñehamere orerãre gaguiniguirãre ĩami. Gajirã igogãre yaaboro core tarisu iro dopa árĩrire purirãre ĩami. 24 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ masare õpa arĩmi: ―Wiriaque mʉa. Sĩribeamo igo. Carĩgo iimo, arĩmi erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, “Eroparĩcãgʉ iimi ihĩ,” arĩrã masa ĩayema ĩgʉre. 25 Ĩgʉpʉ erãre disiporogue wiupehocãmi. Tuhajanugu sĩridigo pohrogue eja, igo mojotore ñeapʉ. Ĩgʉ eropa ñeañacʉ̃ ta masa bejaja, wahgãnʉgajapo igo. 26 Ĩgʉ eropa iirare peerã, ero majarã masa árĩpehrerã masa werewʉañorã. 27 Ero árĩnirã gʉa Jesu mera wacʉ̃, perã cuiri ĩhajabirã ĩgʉre piyu nʉrʉsiama: ―Opʉ Davi pãrami masare taugʉ, gʉare mojomoro ĩaque mʉhʉ, arĩ gaguiniguima erã. 28 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu gaji wihigue ñajami. Ĩgʉ eropa ñajacʉ̃ masirã cuiri ĩhajabirã ĩgʉ pohrogue ñaja wama. Erã eropa ñajacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉpʉ erãre serẽpimi: ―¿Marire ĩacʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ, arĩ pepiri mʉa yʉre? arĩmi ĩgʉ. ―Opʉ, eropa ta arĩ pepia gʉa, arĩ yʉhrima erã. 29 Erã eropa yʉhricʉ̃ ta erã cuirire ñapeomi. Ñapeogʉ, õpa arĩmi: ―Yʉre “Eropa iigʉcumi,” mʉa arĩ pepidiro dopa ta eropa ta iigʉra, arĩmi Jesu. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta erã cuiri õha wabʉ. Eropi Jesu õpa arĩmi erãre: ―I yʉ õpa iirare gajirãre ne werebiricãque, arĩrimi Jesu. 31 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta waha, i yeba majarãre weresirinirã árĩma ĩgʉ eropa iirare erã. 32 Iri wihire erã cuiri õha wanirã wiriarisubu gohra yujugʉ wereniguimasibigʉre aĩgãrima Jesu pohro masa. Watĩ ĩgʉre ñajasũdigʉ ĩgʉre wereniguimasibiricʉ̃ iidi árĩmi. 33 Erã aĩ ejacʉ̃ ĩagʉ watĩre Jesu cóãmi. Ĩgʉ eropa watĩre cóãcʉ̃ wereniguimasibiridigʉpʉ wereniguia wami. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã árĩpehrerã ĩhamaria wama. ―Ne i yeba Israe yebaguere õpa iirãre ĩabirimʉrabʉ mari, arĩ wereniguima masa erã basi. 34 Fariseo masa gajiropa arĩ wereniguima: ―Watẽa opʉ ĩgʉ turari mera watẽare cohãmi ihĩ, arĩ wereniguima erã. 35 Eropi árĩpehreri macari ero árĩri macarire, paga macari sãre buhe curigʉ wami Jesu gʉa mera. Õari buherire erã buheri wirigue buhegʉ wami ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩborore weremi. Árĩpehreri dorecʉri sãre ero majarãre taumi ĩgʉ. 36 Erã masa bajarã ñero tarirã, itamuri moorã, oveja dibuya marirã iro dopa erã árĩcʉ̃ ĩapʉ Jesu erãre. Eropa ĩagʉ Jesu erãre mojomoro ĩami. 37 Eropigʉ õpa arĩmi ĩgʉ gʉare ĩgʉ buherãre: ―Ojodʉca baja iri bʉgatuhajacʉ̃ baja árĩcʉ̃ mohmeri wʉaro ãhraa. Mohmeri masapʉ bajamerãgã ãhrima. Eropa ta õari buherire peemorã bajarã árĩcʉ̃ wʉaro ãhraa mari mohmeri. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta mari masare buhemorã bajamerãgã ãhraa. 38 Eropirã õari buherire buhemorãre gajirãre ĩgʉ obeomorãre serẽque Goãmʉre mʉa, arĩmi Jesu gʉare.

Mateo 10

1 Pʉhrʉ doce gʉare ĩgʉ buherãre Jesu sihubeo, turarire omi gʉare. Watẽare gʉa cóãmasiburire, árĩpehreri dorere gʉa taumasiburire omi gʉare. 2 Õpa waĩcʉrã árĩbʉ gʉa Jesu ĩgʉ apinirã: Simo árĩmi. Ĩgʉre ta Pedro arĩ piyumi Jesu. Simo pagʉ magʉ Andre árĩmi. Santiago ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu mera árĩmi. Erã pagʉ Zebedeo waĩcʉmi. 3 Felipe, Bartolomé, Toma, yʉhʉ Mateo árĩbʉ gʉa. Yʉpʉ oparã ya árĩburire masare wajaseabasa coredigʉ árĩribʉ. Gʉa mera gajigʉ Santiago árĩmi. Ĩgʉ Alfeo magʉ árĩmi. Eropigʉ Lebéo sã árĩmi. Ĩgʉpʉ Tadeo erã arĩ piyudigʉ árĩmi ĩgʉ. 4 Simo celote ya curu majagʉ, Juda Iscariote sã árĩma. Judapʉ Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu árĩmi. 5 Eropi gʉare ĩgʉ buherãre docere obeogʉ, “Õpa iique,” arĩ wereseremi gʉare: ―Judio masa árĩbirã pohroguere wabiricãque. Ne Samaria yeba maja macarigue sãre wabiricãque. 6 Israe yeba majarã pohroguepʉre waque. Goãmʉre masibirã ãhrima erã. 7 “Ʉmaro majagʉ opʉ árĩboro merogã dʉhyaa,” arĩ buheque erãre. 8 Eropirã cami boarãre, gaji baja gajiropa árĩri dore oparã sãre õarã wacʉ̃ iique. Sĩrinirãre masuque. Watẽa ñajasũnirãre cohã wiuque erã watẽare. Mʉare iri turarire ogʉ iiaa. Eropirã mʉa sã yʉ eropa odiro dopa ta masare wajasearo mariro õarã wacʉ̃ eropa iicãque. 9 “Mʉa warã ne niyerure aĩbiricãque. 10 Ne mʉa ajure, ne peñe camisare, ne peba zapaturi sãre aĩgãbiricãque. Mʉa buheroguere ero majarãpʉ mʉare barire oporo. 11 “Iri macariguere ejarã, mʉa carĩborore masa õaro umupeogʉ pohrogue amaque. Eropirã ĩgʉ ya wihi ta dujanique. Ne warãgue wiriaque iri wihire. 12 Eropirã wihigue ñajarã “Ãhriri,” arĩque iri wihi majarãre. 13 Mʉare erã gamecʉ̃, “Goãmʉ mera õaro árĩque mʉa,” arĩque erãre. Mʉare erã gamebiricʉ̃, “Goãmʉ mera õaro árĩque,” mʉa arĩbiricãque erãre. 14 Eropirã mʉare erã gamebiricʉ̃, erã mʉa buherire peediabiricʉ̃ ĩarã iri wihire wiria waque. Eropa wiriarã, guburi maja nicure moje siripique erã ĩaro, erã ya dipuwajare ĩhmumorã. Iri maca majarã mʉare gamebiricʉ̃ eropa ta iique erã sãre. 15 Diaye ta mʉare arĩgʉ tiiaa. I ʉmʉ pehrecʉ̃guere Sodoma majarã Gomorra majarã mʉra bʉrigã dipuwajacʉrãcoma. Erã eropa dipuwajacʉro tauro mʉare gamebirãpʉ dipuwajacʉrãcoma, arĩ weremi Jesu gʉare. Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi gʉare ĩgʉ buherãre: 16 ―Yʉre peeque mʉa. Oveja iro dopa árĩrãre mʉare yeea guarã iro dopa ta ñerã árĩrã watopegue obeogʉ iiaa. Eropirã mʉapʉ õaro pee masirã árĩque. Eropirã gariboro mariro õaro árĩque erã mera. 17 Õaro iique mʉa. Masa mʉare erã oparãre orãcoma mʉare dipuwaja moadorerã. Erã buheri wirigue sãre parãcoma mʉare. 18 Eropirã mʉa yaharã mʉa árĩri dipuwaja macari majarã oparã pohrogue erã tauro oparã pohrogue sãre aĩgãrãcoma mʉare dipuwaja moadoremorã. Eropirã mʉare erogue erã aĩgãcʉ̃ judio masa árĩbirã oparã sãre õari buherire wererãca mʉa. 19 Mʉare oparã pohrogue erã aĩgãcʉ̃ erãre mʉa wereniguiburire wʉaro pepibiricãque. Mʉare erã serẽpicʉ̃ ta mʉa erãre yʉhriburire masirãca Goãmʉ mera. Eropa masirã mʉa irire mʉa gamero wereniguisome. Goãmʉpʉ mari Pagʉ Espíritu Santo mera mʉare wereniguicʉ̃ iigʉcumi. 21 “Irisubure erã tĩrã erã pagʉ porã Jesu yarã árĩcʉ̃ ĩha wejẽdore wiarãcoma oparãre. Erã pagʉ sʉmarã erã porã Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha wejẽdore wiarãcoma oparãre. Erã porãpʉ erã pagʉ sʉmarã erã Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha wejẽdore wiarãcoma oparãre. 22 Eropirã masa árĩpehrerã yʉre mʉa umupeora dipuwaja ĩhaturirãcoma mʉare. Erã mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta mʉare erã ñero iirare yujuro bojerã yʉre duhubiricʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue mʉare opagʉcumi. 23 Yuju maca mʉare erã ñero iicʉ̃ gaji macague duhri wahgãque. Diaye ta mʉare arĩgʉ tiiaa. Israe yeba árĩri macarire mʉa buhepehoboro core, yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebague dujarigʉra. 24 “Buherã erãre buhegʉre masi taribeama. Eropigʉ pohro majagʉ sã ĩgʉ opʉ weca árĩbeami. 25 Yujugʉ buhegʉre ĩgʉre weredigʉ iro dopa dujaro gahmemi ĩgʉ. Pohro majagʉ sãre ĩgʉ opʉ iro dopa ta dujami. Mʉapʉ yʉ buherã ãhraa. Eropirã yʉre iidiro dopa ta mʉa sãre iirãcoma. Eropirã yʉre “Watĩ Beelzebú ãhrimi,” arĩ weresãrã, mʉa sãre yaharãre ñero arĩ wereniguirãcoma erã, arĩ weremi Jesu gʉare. 26 Eropa arĩra pʉhrʉ Jesu õpa arĩnemomi gʉare: ―Eropirã mʉare erã ñero iidiarãre güibiricãque. Masa erã yayasãrare pʉhrʉ gajirã masirãcoma. Erã dibura sãre gajirã masirãcoma. 27 Eropirã mʉare yayarogã yʉ wererare bajarã masa watope wereturiaque mʉapʉ. 28 Mʉare wejẽrã mʉa dʉpʉ dihtare wejẽmasima. Mʉa sĩporãpʉ sĩribeaa. Eropirã mʉare wejẽdiarãre güibiricãque. Goãmʉpʉre güique. Ĩgʉ mʉa dʉpʉ mʉa sĩporãri sãre peamegue dedeomasimi mʉare. Eropirã ĩgʉpʉre güique. 29 “Perã mirua wajamarima. Erã eropa wajamariquerecʉ̃ ta Goãmʉ õaro mahi ĩhadibumi erãgãre. Goãmʉ dorebiricʉ̃ ne sĩribeami yujugʉgã. 30 Eropigʉ mʉa poarire ne yuju poadagã dʉhyaro mariro masipehomi Goãmʉ. Eropa ta mʉa árĩricʉri sãre masipehomi Goãmʉ. Eropa masigʉ mʉare ĩhadibuniguicãmi. 31 Miruare ĩgʉ ĩhadiburo tauro mʉapʉre ĩhadibumi Goãmʉ. Eropirã wʉaro bʉjawere guñaricʉbiricãque mʉa, arĩ weremi Jesu. 32 Eropigʉ gʉa sãre werenemomi: ―Yujugʉ “Jesucristo yagʉ ãhraa,” masare ĩgʉ arĩ werecʉ̃ yʉ sã ĩgʉre “Yahagʉ ãhrimi,” arĩ weregʉra yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉguere. 33 Yujugʉ masare güigʉ “Jesucristo yagʉ árĩbeaa,” masare ĩgʉ arĩ werecʉ̃ yʉ sã “Yahagʉ árĩbeami ĩgʉ,” arĩ weregʉra yʉ Pagʉguere ʉmaro majagʉguere, arĩ weremi Jesu. 34 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi masare: ―¿Dohpa arĩ pepiri mʉa yʉre? ¿Yʉhʉ masare yʉ buhegʉ aricʉ̃ yʉ buheri mera masa ĩhaturisome, arĩ pepiri mʉa? Eropa árĩbeaa. Masa yʉ buherire peerã pe curu erã basi dʉca warirãcoma. Yujurãyeri yʉ buherire peerãcoma. Gajirãpʉ irire gamebirã erãre ĩhaturirãcoma. Eropirã yujuro mera árĩsome masa. 35 Mʉrã yʉ buherire erã peera dipuwaja erã porã erãre ĩhaturirãcoma. Mʉrã nome erã yʉ buherire peera dipuwaja erã porã nome erãre ĩhaturirãcoma. Erã mʉñecosã nome yʉ buherire erã peera dipuwaja erã beposã nome erãre ĩhaturirãcoma. 36 Eropirã masa erã acawererãre yʉ buherire peecʉ̃ ĩarã erãre ĩhaturirã árĩrãcoma. 37 “Yʉre erã mahibodiro tauro erã pagʉ sʉmarãpʉre mahitarinʉgarã yaharã árĩsome erã. Yʉre erã mahiborono tauro erã porãpʉre mahitarinʉgarã yaharã árĩsome erã. 38 Eropirã crusague yʉ sĩridiro dopa ta yaharã erã árĩra waja ñero tarirãcoma erã sã. Eropa ñero taridiabirã yaharã árĩsome. 39 Masa yʉre guñaro mariro erã gamero iirã peamegue warãcoma erã. Yaha árĩburipʉre erã guñarã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera õaro árĩniguicãrãcoma, arĩ weremi Jesu. 40 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi gʉa sãre: ―Mʉare yaharãre yujugʉ õaro mera bocatĩrigʉ, yʉ sãre bocatĩrigʉ iimi ĩgʉ. Eropigʉ yʉre õaro bocatĩrigʉ yʉre obeodigʉ sãre bocatĩrigʉ iimi. 41 Eropigʉ Goãmʉ yare weredigʉ wajatagʉcumi. Ĩgʉre õaro iigʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ yahare ĩgʉ weregʉ árĩcʉ̃ ĩagʉ yujugʉ ĩgʉre õaro bocatĩrigʉ weredigʉ iro dopa ta wajatagʉcumi ĩgʉ sã. Eropi gajigʉ õaro iidigʉ wajatagʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ õaro iigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩagʉ yujugʉ ĩgʉre õaro bocatĩrigʉ õaro iidigʉ dopa wajatagʉcumi ĩgʉ sã. 42 “Jesu yagʉgã ta ãhrimi,” mʉa arĩ ĩarã ĩgʉgãre itamudiarã deco yʉsari mera dihta tĩaquerecʉ̃, diaye ta mʉa sãre õaro iigʉcumi Goãmʉ, arĩ weremi Jesu.

Mateo 11

1 Gʉare ĩgʉ buherãre ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ ero pohro árĩri macarigue buhegʉ waha wami ĩgʉ. 2 Eropigʉ Ñu peresugue árĩgʉ Jesu ĩgʉ iiricʉrire peebeopʉ. Eropa peegʉ Ñu ĩgʉ buherãre Jesure serẽpidoregʉ obeopʉ. 3 Eropirã gʉa pohrogue eja, Jesure serẽpima erã Ñu buherã. ―Ñu õpa arĩ serẽpidoreami mʉre: “ ‘¿Yʉ pʉhrʉ gajigʉ ĩgʉ arigʉcumi,’ yʉ eropa arĩdigʉ ta ãhriri mʉhʉ? ¿O gajigʉre corerãcuri gʉa?” arĩ serẽpi doreami Ñu, arĩma erã Jesure. 4 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu yʉhrimi: ―Dohpaguere mʉa peerare, mʉa ĩarare Ñure wererã waque. 5 Õpa arĩque: “Jesu mera cuiri ĩhajabirã ĩhama. Curimasibirã cuhrima. Cami boanirã õarã wahama. Peejabirinirã peea wahama. Sĩrinirã masa wahama,” arĩ wereque. Eropirã mojomorocʉrãre õari buherire yʉ wererare wereque ĩgʉre. Eropa arĩ weretuhaja õpa arĩ wereque Ñure. 6 “Yʉre peegʉ ‘Diaye ta ãhraa,’ arĩgʉ ĩgʉ mucubirigʉ ãhrimi,” arãmi Jesu, arĩ, Ñure wererã waque, arĩmi Jesu. 7 Ñu buherã erã wara pʉhrʉ, Jesu Ñu árĩricʉrire werenʉgami masa bajarãre. ―Masa marirogue Ñu pohrogue warã ero majare taare miru weãcʉ̃ ĩarã ejabiribʉ mʉa. 8 Õari suhricʉgʉ sãre ĩabiribʉ mʉa. Õari suhricʉrã oparã ya wirigue ãhrima. 9 Masa marirogue ejarã Goãmʉ yare weremʉhtadigʉpʉre ĩarã ejabʉ mʉa. Diaye ta Ñu Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhrimi. Gajirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã tauro árĩgʉ ãhrimi Ñupʉ. 10 Iribojegue Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa arĩ wereyuyoro Ñure. Mari Pagʉ ĩgʉ magʉre õpa arĩpʉ. “Mʉ core mʉre wereyubure obeogʉ iiaa,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma Ñure. 11 Mʉare diaye ta arĩgʉ iiaa. Masa árĩpehrerã tauro ãhrimi Ñu waĩyegʉ. Irisubure ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta ʉmaroguere Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere árĩpehrerã docanʉgagʉpʉ Ñu tauro árĩgʉcumi. 12 “Ñu waĩyegʉ ĩgʉ eraboro core Moisere ĩgʉ apira doreri mera Goãmʉ marire doremi. Goãmʉ ya weremʉhtanirã mʉra erã gojara sã eropa ta árĩribʉ marire dorera. Dohpaguepʉre Ñu õari buherire, Goãmʉ opʉ ĩgʉ árĩrire buhemi. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ pee masa erã ejatuharo erã turari mera Goãmʉ erã opʉ árĩcʉ̃ bʉrigã gahmema. 14 “Elia arigʉcumi,” iribojegue erã arĩdigʉ ta Ñupʉ ãhrimi. “Iribojegue majarã erã arĩrare diaye ta ãhraa,” arĩdiarã Ñu ĩgʉ erã eropa arĩdigʉ árĩcʉ̃ masirãca mʉa. 15 Õaro peeque mʉa ire, arĩmi Jesu. 16 Eropigʉ õpa arĩnemomi masare: ―¿Mʉa dohpague majarã masa ñehmarano iro dopa ãhriri mʉa pepicʉ̃? Mʉa majirã iiro dopa õpa ãhraa. Doberi duarogue bira doarã, õpa arĩ dʉyasoma erãgã erã basi: 17 “Mʉa bayaburire tarisu purirabʉ gʉa. ¿Duhpirã mʉa mucubiri bayarã aribirari? Eropirã gʉa bʉrigã ñehamere orerabʉ. ¿Mʉapʉ duhpirã gʉa mera orebirari?” arĩma dʉyasorã. Erã majirã arĩ dʉyasorã iro dopa ta iirã õpa iiaa mʉa dohpague majarã. 18 Ñu waĩyegʉ Goãmʉ ya árĩburire ba duhugʉ vinore ihribirimi. Ĩgʉ eropa ihribiricʉ̃ ĩarã “Pee masibigʉ ãhrimi,” arĩribʉ mʉa ĩgʉre. 19 Yʉpʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ yʉhʉ baha, ihria. Yʉ eropa iicʉ̃ ĩarã õpa arãa mʉa yʉpʉre. “Ĩaque. Ihĩ wʉaro bagʉ, merericʉgʉ sã ãhrimi. Wajasea corerã ñero iirã erã wapicʉgʉ ãhrimi ĩgʉ,” arãa mʉa yʉre. Mʉa gamero dopa gʉa iibiricʉ̃ ero wabeaa mʉare. Mʉa masibiriquererã ta gʉa iirare ĩarã, Goãmʉ masirire gʉa opacʉ̃ masirãca mʉa, arĩmi Jesu erãre. 20 Pʉhrʉ ero maja macari majarãre Jesu. Iri macarire gaji macari sãre Goãmʉ turari mera tauro deyoro moarire ii ĩhmudi árĩrimi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa ii ĩhmuquerecʉ̃ ta erã ñero iirire duhubirinirã árĩma erã. Eropigʉ erãre õpa arĩpʉ ĩgʉ. 21 ―Corazín maca majarã mʉa ñero tarirãca. Betsaida majarã mʉa sã ñero tarirãca. Mʉa ya macaguere yʉhʉ Goãmʉ turari mera deyoro moarire iirabʉ. Mʉa peebirabʉ. Iribojegue Tiro waĩcʉri macare, Sidón waĩcʉri maca sãre yʉ deyoro moarire yʉ iicʉ̃ ĩarã ero majarãpʉ erã ñerire bʉjawereboañuma. Eropa iirã õaripʉre gohrotoboañuma. Bʉjawererã bʉjawereri suhrire saña, erã basi peame witũ mera mohsiripeoboañuma erã ñero iirare bʉjawere ĩhmumorã. Mʉapʉ eropa iibeaa. 22 Eropigʉ mʉare arĩgʉ tiiaa. Dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃, Goãmʉ Tiro majarã mʉra, Sidón majarã mʉra tauro ñerã mʉa árĩri waja mʉare ñero gohra dipuwaja moagʉcumi ĩgʉ. 23 Mʉa Capernaum majarã, mʉa ejatuharo Goãmʉ pohrogue wadiarabʉ. Mʉa Goãmʉ yare iidiabiricʉ̃ mʉare Goãmʉ peamegue cóãgʉcumi. Mʉa ya macague Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmurabʉ. Mʉa yʉre peebirabʉ. Iribojegue Sodoma waĩcʉri macare deyoro moarire yʉ eropa iicʉ̃ iri macapʉ dohpaguere árĩboca. 24 Eropigʉ mʉare arĩgʉ tiiaa. Dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ Goãmʉ Sodoma maca majarã mʉra tauro, mʉapʉre mʉa ñeri dipuwaja dipuwaja moagʉcumi, arĩpʉ Jesu iri macari majarãre. 25 Irisubu ĩgʉ Pagʉ mera wereniguigʉ õpa arĩmi Jesu. ―Ahʉ, mʉhʉ ʉmaro majarã tauro opʉ, i yeba majarã tauro opʉ ãhraa. I mʉ buherire “Masituhaja gʉa,” arĩrãre masicʉ̃ iibeaa. Mʉ yare masipehobirãpʉre masicʉ̃ iiabʉ mʉhʉ. Mʉhʉ eropa iicʉ̃ “Õhaa,” arãa yʉhʉ mʉre. 26 Eropa ta ãhraa, Ahʉ. Erã masibirãpʉre erã masicʉ̃ gahmeabʉ mʉhʉ, arĩmi Jesu ĩgʉ Pagʉre. 27 Eropigʉ masare gʉa sãre õpa arĩ werenemomi: ―Yʉ Pagʉ árĩpehreri yʉ iiborore apimi yʉre. Ĩgʉ dihta yʉre õaro masimi. Yʉ sã ĩgʉre masia. Yʉ beyenirã sã ĩgʉre masima yʉ ĩgʉre masidorerã árĩrã. Erã nʉcʉ ta yʉ Pagʉre masia gʉa. 28 Goãmʉ mera õaro árĩdiarã baja dorerire iiraa mʉa. Iri doreri nʉcʉrire omaro iro dopa ta ãhraa. Eropirã gariborea wahaa mʉa iri dorerire iirã. Eropa gariborerã yʉre serẽque. Mʉare soocʉ̃ iigʉra. 29 Yʉhʉ pũriro mera doregʉ árĩbeaa. Nijiyajaro doregʉ ãhraa. Eropirã yʉ doreripʉre iique. Eropa iirã dipuwaja marirã õaro árĩrãca mʉa. 30 Eropiro yʉ itamuri mera yahare iicʉ̃ diasabeaa. Eropirã yʉ dorerire iirã nʉcʉrire pepiro mariro õaro árĩrãca, arĩmi Jesu.

Mateo 12

1 Merogã ĩgʉ eropa arĩ buhera pʉhrʉ Sabado árĩcʉ̃ gʉa Jesu mera trigo otera pohegue ĩha tariabʉ. Erogue tariarã gʉa ĩgʉ buherã oaboarã, trigo pororire tʉrĩ aĩ babʉ gʉa. 2 Gʉa eropa iicʉ̃ ĩarã, fariseo masa Jesure õpa arĩma: ―Peenique gʉare. ¿Duhpirã erã mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ ta mohmeri? Mari dorerire tarinʉgarã iima erã, arĩma erã. 3 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu “Yʉ buherã tarinʉgarã iibeama,” arĩgʉ õpa arĩmi erãre: ―Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ ya wihigue ñaja, iri wihi árĩri panre bañumi ĩgʉ mera majarã mera. Iri pan pahia dihtare badorera árĩyoro. Goãmʉ doreri gajirãre iri panre badorebiriyoro. ¿Davi irire ĩgʉ iirare Goãmʉ yare erã gojarapũgue buhebirari mʉa? Davi iri panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama. 5 Eropi Goãmʉ ya wihi mohmerã pahia ne soobeama mari soorinʉrire. Eropa soobiriquererã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã árĩbeama. ¿Irire buhebirari mʉa Goãmʉ Moisere ĩgʉ apirapũre? 6 Mʉare arĩgʉ tiiaa: Goãmʉ wihire umupeorã iri wihi mohmerã erã soobiricʉ̃ ĩarã “Õhaa,” arãa mʉa. Erã tauro yʉpʉre umupeoro gahmea. 7 Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Waimʉrãre wejẽ soerã yʉre mʉa eropa umupeocʉ̃ gamebeaa. Gajirãpʉre mʉa mojomoro ĩacʉ̃ gahmea yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ, arãa ĩgʉ yare gojarapũre. Ĩgʉ eropa arĩrare mʉa õaro masirã, yʉ buherãre erã dipuwaja mariquerecʉ̃ ta erãre weresãmasibiriboya mʉa. 8 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩmi Jesu fariseo masare. 9 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ waha gʉa judio masa buheri wihigue ejabʉ gʉa Jesu mera. 10 Ero mojoto bʉhagʉ árĩmi. Eropirã fariseo masapʉ Jesure weresãmorã, ĩgʉre serẽpima: ―Sabadonʉ mari soorinʉre masare õarã wacʉ̃ iidorebeami Goãmʉ. ¿Eropa ta ãhriri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpima erã. 11 Jesu yʉhrimi erãre: ―Mʉa yagʉ oveja mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ gobegue ĩgʉ yuhriñajadigʉre ĩgʉre aĩ wiurãca mʉa. 12 Oveja tauro ãhrimi masʉpʉ Goãmʉ ĩacʉ̃. Eropiro mari soorinʉ árĩcʉ̃ masʉre taucʉ̃ õapũrica, arĩ yʉhrimi Jesu erãre. 13 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ mojoto bʉhagʉre õpa arĩmi: ―Mʉ mojotore sĩsirãbeoque, arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mojoto bʉhagʉpʉ sĩsirãbeomi. Ĩgʉ eropa sĩsirãbeora pʉhrʉ ta õari mojoto dujabʉ. 14 Erã soorinʉ ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã fariseo masa waha, erã basi õpa arĩñorã: ―¿Dohpa ii mari Jesure wejẽrãcuri? arĩñorã erã erã basi. 15 Jesu erã eropa arĩrire masigʉ waha wami. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ bajarã masa ĩgʉre nʉrʉsiama. Eropigʉ ĩgʉpʉ árĩpehrerã erã mera majarã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iimi. 16 Eropigʉ dorecʉnirãre erãre ĩgʉ taurare gajirãre weredorebirimi ĩgʉ. 17 Eropa dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iigʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia iribojegue ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta iigʉ iimi Jesu. Õpa arĩ gojañumi Isaia mʉrʉ: 18 Õpa arĩmi Goãmʉ: “Ihĩ yʉ pohro majagʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉ beyedigʉ ãhrimi. Ĩgʉre mahia. Eropigʉ ĩgʉ mera mucubiria. Yʉ Espíriture ĩgʉre ogʉra. Eropigʉ yʉ turari mera árĩpehrerã masare diaye iirire weregʉcumi ĩgʉ. 19 Eropigʉ ĩgʉ ne game dʉyasosome. Eropigʉ gaguiniguisome. Eropigʉ masa bajarã watope ĩgʉ bʉrigã gaguinigui weresome. 20 Guaro mariro masare mojomorocʉrãre itamugʉcumi ĩgʉ. Daberogã ʉ̃jʉri peamere yaubiro dopa ta masare turabirãre õaro iigʉcumi ĩgʉ. Sĩporã marirãre õaro sĩporãcʉcʉ̃ iigʉcumi. Eropa ta iiniguigʉcumi ĩgʉ watĩre ĩgʉ tarinʉgaboro core. 21 Eropirã masa bajarã ĩgʉre umupeorãcoma,” arĩmi Goãmʉ ĩgʉ magʉ iiburire, arĩ gojañumi Isaia.’ 22 Yujunʉ watĩ ñajasũdigʉre masa aĩgãrima gʉa pohrogue Jesure taudorerã. Ĩgʉpʉ watĩ ñajasũdigʉ wereniguimasibirimi. Eropigʉ cuiri ĩhajabirimi. Erã ĩgʉre eropa aĩ eracʉ̃ ĩha õagʉ wacʉ̃ iimi Jesu ĩgʉre. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ õaro ĩha, wereniguimi pare. 23 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩarã, masa ĩhamaria wama. ―¿Ihĩ Davi mʉrʉ pãrami masare taubu ãhriri? arĩma erã erã basi. 24 Erã eroparĩquerecʉ̃ Jesu watẽare ĩgʉ cóãrare peerã fariseo masapʉ õpa arĩ pepiñorã: ―Beelzebú, watẽa opʉ, ĩgʉ turari mera watẽare cohãmi Jesu, arĩ pepiñorã erã. 25 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ, Jesu õpa arĩ weremi erãre werenigui queori mera: ―Yuju yeba majarã erã basi gamequeãrã iri yeba majarã pehrea wabocoma. Yuju maca majarã erã basi gamequeãrã iri maca majarã pehrea wabocoma. Yuju wihi majarã sã gamequeãrã eropa ta wabocoma. 26 Eropigʉ Beelzebú watẽa opʉpʉ yʉre watẽare cóãdoregʉ ĩgʉ basi ĩgʉ yarãre cóãboñumi ĩgʉ. Eropirã erã sã wapehrea waboñuma. 27 Õpa arĩ weresãa mʉa yʉre: “Ĩgʉ Beelzebú itamuri mera watẽare cohãmi,” arĩ weresãa mʉa yʉre. Mʉa mera majarã sã watẽare cohãma. Eropirã erã “Watĩ ĩgʉ turari mera erãre cohãa gʉa,” arĩbeama. “Goãmʉ ĩgʉ turari mera watẽare cohãa,” arĩma. Eropirã mʉa yʉre “Watĩ turari mera watẽare cohãmi,” mʉa arĩra diaye árĩbiricʉ̃ mʉa mera majarã wererãcoma. 28 Eropigʉ yʉpʉ watẽare cóãgʉ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo turari mera cohãa. Yʉ eropa cóãcʉ̃ ĩarã õpa arĩ masirãca mʉa: “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri i yebaguere árĩtuhajaa dohpaguere,” arĩrãca mʉa. 29 “Õpa ta ãhraa watĩ turagʉ tarinʉgari werediacʉ̃: Wihi opʉ turagʉre diribigʉ yajagʉ ĩgʉ ya wihigue ñajaja yajamasibeami. Ĩgʉre ĩgʉ dirira pʉhrʉ tamerare yajamasimi ĩgʉre, arĩ weremi Jesu. Eropa arĩ weremi watĩre ĩgʉ tarinʉgarare weregʉ. Watĩ turagʉ árĩquerecʉ̃ ta Jesu ĩgʉre tarinʉgami watẽare cóãgʉ. Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemomi Jesu masare gʉa sãre: 30 ―Yujugʉ yʉre gamebigʉ, yʉre ĩhaturigʉ ãhrimi. Yujugʉ yʉre itamubigʉ, yʉre teboricʉcʉ̃ ĩgʉ iimi. 31 “Eropigʉ mʉare diaye arĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Árĩpehreri ñerire masa erã iicʉ̃ erã wereniguicʉ̃ sãre Goãmʉ cãdijimasimi. Eropa cãdijiqueregʉ Espíritu Santore erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ Goãmʉ iri tamerare ne cãdijisome. 32 Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ iri ñerire cãdijimasimi Goãmʉ. Espíritu Santopʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ irire ne cãdijisome Goãmʉ. Dohpaguere pehrerinʉ pʉhrʉ sãre erã eropa arĩrare ne cãdijisome ĩgʉ, arĩ buhemi Jesu erãre. 33 Eropigʉ õpa arĩ werenemomi erãre werenigui queori mera: ―Õadigʉ yucʉgʉ õarire dʉcacʉa. Ñedigʉ yucʉgʉ ñerire dʉcacʉa. Yucʉgʉ dʉcare masirã “Irigʉ dʉca ta ãhraa,” arĩ masia mari. Mari eropa masiro dopa ta masa erã wereniguirire peerã erã árĩricʉrire masia mari. 34 Añaa iro dopa ñerã ãhraa mʉa. Mʉa ñerã árĩrã, õarire wereniguimasibeaa mʉa. Mari guñarigue mari pepidiro dopa ta mari wereniguia. 35 Õagʉ õarire pepimi. Eropigʉ õarire wereniguimi. Ñegʉ ñerire pepimi. Eropigʉ ñerire wereniguimi. 36 Mʉare arĩgʉ iiaa. Õaro pepi wereniguirã árĩque mʉa. Õaro wereniguibirinirã dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃, mʉa eropa arĩmaacãrare Goãmʉre wererãca. 37 Mʉa queoro wereniguirare masigʉ, “Õarã ãhrima,” arĩ beyegʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ mʉa ñero wereniguirare masigʉ, “Ñerã ãhrima,” arĩ beyegʉcumi ĩgʉ daja, arĩmi Jesu erãre. 38 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ masare buherã, fariseo masa sã ĩgʉre õpa arĩma: ―Buhegʉ, Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ Goãmʉ turari mera ii ĩhmuque gʉare, arĩrima erã. 39 Jesu yʉhrimi: ―Mʉa dohpague majarã ñerã, Goãmʉre gamebirã ãhraa. Yʉhʉ diaye arĩgʉ árĩcʉ̃ mʉa masidiarã Goãmʉ turari mera deyoro moarire iidoreraa yʉre. Mʉa eropa dorequerecʉ̃ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Jona iribojegue majagʉ Goãmʉ turari mera ĩgʉ iira dihtare ĩhmumi Goãmʉ mʉare. 40 Jona ʉhrenʉ gohra waimʉ wʉagʉ paru pohecaguere árĩñumi. Ĩgʉ iidiro dopa ta yʉ sã masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ʉhrenʉ árĩgʉca yeba pohecaguere. 41 Iribojegue majarãpʉ Nínive maca majarã Jona Goãmʉ yare ĩgʉ wererare peerã, erã ñero iirare bʉjawereñuma. Õarire gohrotoñuma. Dohpaguere mʉa watopegue Jona tauro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ Goãmʉ yare mʉare werequerecʉ̃ ta mʉa ñero iirare bʉjawerebeaa. Eropirã Nínive majarã mʉrapʉ erã ñero iirare bʉjawerenirãpʉ dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ mʉa ñerire bʉjawerebirinirãre “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãrãcoma mʉare. 42 Iribojegue majago, sur majago, opo bʉro igo sã mʉa dohpague majarãre weresãgocumo dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃. Igo Salomo opʉ ĩgʉ masirire peediago yoarogue aridigo Salomo opʉre peego ejañumo. Eropigo õaro iigo iiñumo dohpague majarã tauro. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Dohpaguere mʉa watopegue Salomo tauro masigʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ mʉa mera árĩquerecʉ̃ mʉa yʉ masirire peediabeaa. Mʉa eropa peediabirira waja igo opo bʉro mʉare “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãgocumo, arĩmi Jesu erãre. 43 Eropigʉ dipaturi Jesu queori moa weremi masare. ―Yujugʉ watĩ masʉ mera árĩdigʉ waha, ĩgʉ deco mariri yebague cuhri, ĩgʉ sooborore amariñumi. 44 Eropa bocabigʉ õpa arĩ pepiñumi ĩgʉ. “Masʉre yʉ cóãdigʉ mera ta dipaturi árĩgʉ wagʉra,” arĩ pepiñumi ĩgʉ. Eropa arĩ pepigʉ ĩgʉ dujaa waha ĩgʉ cóãdigʉre ta bocañumi daja. Ĩgʉ bocaboro core masʉpʉ õagʉ árĩriñumi. 45 Eropigʉ watĩ gajirã siete watẽare ĩgʉ tauro ñerãre sihugʉ wañumi. Ĩgʉ eropa sihucʉ̃ erã árĩpehrerã ĩgʉ mera árĩñuma. Masʉpʉ ero core yujugʉ watĩre opagʉ ñegʉ árĩñumi. Pʉhrʉ bajarã watẽare opagʉ ñetariagʉ árĩñumi. Eropa dohpague majarã Goãmʉre gamebirã, yʉ buherire peediabirã ñetariarã ta warãcoma, arĩmi Jesu erãre. 46 Masare ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu ĩgʉ pago ĩgʉ pagʉ porã mera disiporo nigui, ĩgʉre weretamudiañorã. 47 Eropigʉ yujugʉ Jesure weremi: ―Mʉ pago mʉ pagʉ porã mera disiporo niguima mʉre weretamudiarã, arĩmi. 48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ero árĩrãre õpa arĩmi Jesu erãre buhebu: ―¿Noa ãhriri yʉ pago gohra? ¿Noa ta yʉ pagʉ porã gohra ãhriri mʉa ĩacʉ̃? arĩmi. 49 Eropa arĩgʉ, gʉare ĩgʉ buherãre sĩpu, õpa arĩmi: ―Oã ãhrima yʉ pago yʉ pagʉ porã iro dopa árĩrã. 50 Erã yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ gamerire iima. Eropa iirã yʉ pagʉ magʉ, yʉ pagʉ mago, yʉ pago iro dopa ta ãhrima, arĩmi Jesu erãre.

Mateo 13

1 Irinʉ ta Jesu wihigue árĩgʉ wiriami gʉa mera. Wiri, wʉariyague waha, iriya tʉro pohro doami. 2 Ĩgʉ eropa doacʉ̃ ĩarã bajarã masa ĩgʉ pohrogue gamenerema. Eropa cʉ̃hñacʉ̃ ĩagʉ dohodirugue ñajaa, irirugue doami ĩgʉ. Masapʉ imiporogue niguima. 3 Eropigʉ baja queori mera weremi ĩgʉ erãre. Õpa arĩmi: ―Oteri masʉ otegʉ wañumi. 4 Ĩgʉ eropa otecʉ̃ gajiyeri ma tʉro yuri merejayoro. Ero mehmerejarayerire mirimagʉ porã ahri bacãñuma. 5 Eropi gajiyeri ʉtã watope yuri merejayoro. Ero ʉtã watope nicu mariñariro árĩro mata puhririyoro. 6 Eropa puhrira árĩquerero, abe ĩgʉ bʉrigã asicʉ̃, nuguri marinijaro ñaiñaja sĩria wayoro. 7 Gajiyeri pora watope yuri merejayoro. Porapʉ puhri iri tiataria wa, oterayeripʉre wejẽcãyoro. 8 Gajiyeri õari yebapʉ yurimerejayoro. Õaro puhri dʉcacʉyoro. Gajisari cien yeri, gajisari sesenta yeri, gajisari treinta yeri dʉcacʉyoro. 9 Irire õaro peeque mʉa, arĩmi Jesu. 10 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherã ĩgʉ pohro eja, serẽpibʉ ĩgʉre: ―¿Ne, duhpigʉ masare queori mera were buheri mʉhʉ? arĩ serẽpibʉ gʉa. 11 Jesu yʉhrimi: ―Ʉmaro majagʉ masa tauro opʉ ĩgʉ árĩrire iribojegue majarã erã masibirirare mʉare masicʉ̃ iimi Goãmʉ. Gajirãpʉre eropiibeami ĩgʉ. 12 Eropigʉ masirãre masinemocʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Eropirã erãpʉ õaro masirãcoma. Masibirãpʉre merogã erã masiquerecʉ̃ erãpʉre masibiricʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 13 Eropigʉ queori mera buhea. Yʉ eropiicʉ̃ õpa wahaa. Dohpague majarã ĩaquererã pee masisome. Eropirã peequererã masibeama. Irire peebirinirã iro dopa ãhrima erã. 14 Eropa árĩrã Isaia iribojegue majagʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta iima erã. Õpa arĩ gojañumi: Õpa arĩmi Goãmʉ: “Goãmʉ yare peerãca mʉa. Eropa peequererã ne masisome mʉa. 15 Mʉa dipuru bʉri ãhraa. Eropirã mʉa gamiro goberire bihaa peeri arĩrã. Mʉa cuirire cuumitĩa ĩhari arĩrã. Eropa iibirã õaro ĩarã masiboaya mʉa. Eropirã peerã masiboaya mʉa. Mʉa guñarigue õaro masiboaya. Eropirã yʉre Goãmʉre gameboaya mʉa. Mʉa eropa yʉre gamecʉ̃ mʉa ñerire cãdiji, mʉare tauboaya,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia, arĩmi Jesu. 16 Mʉapʉ peerã masia. Eropirã mucubirirã ãhraa mʉa. 17 Mʉare ta arĩgʉ iiaa. Dohpague mʉa ĩarire mʉa peerire iribojegue majarã Goãmʉ yarã bʉrigã ĩadiariñorã. Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã irire bʉrigã ĩadiariñorã. Ne ĩabiriñorã. Dohpague mʉa peeri sãre bʉrigã peediariñorã erã. Ne peebiriñorã. Erã eropa masidiaquerecʉ̃ ta Goãmʉ erãre masidorebiripʉ irisubuguere, arĩ weremi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 18 Pʉhrʉ Jesu gʉare werenemomi: ―Peeque mʉa. Oteri masʉ queorare mʉare were amugʉra. Yʉre peerã õaro masique. 19 Oteriyeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropiro ma tʉro mehmerejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropirã masa õari buherire peequererã ta ne masibeama. Eropigʉ masa õari buherire erã peecʉ̃ ĩagʉ ñegʉpʉ watĩ ahri, iri buherire õari buherire masidorebeami masare. Mirimagʉ porã iriyerire erã dote aĩ badiro dopa ta iimi. 20 Eropi ʉtã watope yuri merejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropirã masa õari buherire pee, mucubiriri mera mata irire pee aĩma. 21 Eropa pee aĩquererã ʉtã watope árĩri yucʉ nuguri mariri yucʉ iro dopa ta oã masa sã turabeama. Eropa turabirã yaha õari buherire erã peera dipuwaja gajirã erãre ñero iicʉ̃ yahare duhucãma. Gajirã erãre erã ñero iicʉ̃ irire yujuro bojebiri, yahare duhucãma. 22 Eropi pora watope yuri merejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropirã masa õari buherire peequererã i yeba majare wʉaro pepiri mera niyerure gametarima. Erã eropa iicʉ̃ iripʉ õari buherire cãhmotaa. Iri cãhmotacʉ̃ masa Goãmʉ gamerire iibeama. 23 Eropi õari yeba yuri merejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire peerã irire õaro masima. Eropa masirã árĩrã, Goãmʉ gamerire iima erã. Yujurãyeri wʉaro õarire iima cien yeri dʉcacʉro dopa ta. Gajirã erã docañariro õarire Goãmʉ yare iima sesenta yeri dʉcacʉro dopa ta. Gajirã merogã õarire iima treinta yeri dʉcacʉro dopa ta, arĩ weremi Jesu gʉare. 24 Eropi dipaturi gaji queorire gʉa sãre weremi Jesu. ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩrire werediacʉ̃ õpa ãhraa: Pohe opʉ ĩgʉ ya pohegue õariyerire ĩgʉ otediro dopa ta ãhraa ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri. 25 Pohe opʉ trigo otera pʉhrʉ árĩpehrerã ĩgʉ mera majarã sã erã carĩrisubu ĩgʉre ĩhaturigʉ ariñumi. Eropa arigʉ trigo yeri erã oterayeri watope ñeri taare oteñumi. Otetuhaja waha wañumi. 26 Pʉhrʉ trigo sari puhri iiriyoro. Eropiro iri dʉcacʉboro core árĩcʉ̃ iri ñeri taa sã puhri iri pohere tiha wacʉ̃ iiyoro. 27 Eropirã pohe opʉre mohme corerã ĩgʉ pohrogue eja serẽpiñuma: “Opʉ, ¿õariyeri dihtare mʉ ya pohere otequerecʉ̃ duhpiro ñeri taa sã tiari iri pohere?” arĩñuma erã. 28 “Yʉre ĩhaturigʉ ãhrañumi iri taare otegʉ,” arĩñumi pohe opʉ. “ ¿Taare gʉa curacʉ̃ gahmeri mʉhʉ?” arĩriñuma ĩgʉre mohme corerã. 29 “Taare curabiricãque, taare curanijarã trigopʉre curari,” arĩñumi. 30 “Trigo iri ñeri taa mera puhricãniporo. Iri ñairisubu dʉca aĩrãre õpa arĩrã: ‘Iri ñeri taare cura gameneopimʉhtaque irire soemorã. Pʉhrʉ trigore tʉrĩque. Tʉrĩpeho, irire yʉ diburi wihigue apique,’ arĩrã erãre,” arĩñumi pohe opʉ, arĩmi Jesu queori mera weregʉ. 31 Eropi gaji queori gʉare õpa arĩ buhemi daja. ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri werediacʉ̃ mostazayegã iro dopa ãhraa. Iriyegã miriyegã gohra ãhraa. Iriyegã yujugʉ oteri masʉ ĩgʉ pohegue oteami. 32 Iriyegãre ĩgʉ pohegue otera pʉhrʉ õaro puhria. Eropiro yucʉgʉ wʉatariadigʉ wahaa. Eropa wacʉ̃ mirimagʉ porã bajarã irigʉ dʉpʉrigue suhri suama. Eropa ta ʉmaro majagʉre mari Opʉre masirã bajamerãgã erã árĩmʉhtaquerecʉ̃ ta pʉhrʉguere erã bajarã warãcoma, arĩ weremi Jesu. 33 Eropi gaji queori mera gʉare õpa arĩ buhemi daja: ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri pan bʉgacʉ̃ iiburi iro dopa ãhraa. Yujugo nomeo panre iigo pan bʉgacʉ̃ iiburi pohgare merogã moremo trigo pohga mera. Igo eropa iicʉ̃ pan bʉgacʉ̃ iiburi pohga merogã árĩquerero ta trigo pohgare õaro seyapehrea wahaa. Eropa ta ʉmaro majagʉre mari Opʉre bajarã masa árĩpehrero majarã masirãcoma, arĩmi Jesu. 34 I árĩpehreri buherire queori mera weremi Jesu. Queori mariro werebirimi ĩgʉ masare. 35 Eropa ta iimi ĩgʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta. Õpa arĩ gojañumi iribojegue: Queori mera weregʉra. Goãmʉre i yebare ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ, ne masare ĩgʉ werebirirare weregʉra, arĩ gojayuñumi Jesu iiborore. 36 Eropi masare goeriseregʉ, wihigue ñajaa wami Jesu. Eropirã gʉa ĩgʉ buherã ĩgʉ pohrogue eja, serẽpibʉ gʉa: ―Trigo watopegue ñeri taa tiara queorire werepehoque gʉare, arĩbʉ gʉa ĩgʉre. 37 Jesu yʉhrimi gʉare: ―Pohe opʉ õariyerire otediro iro dopa ta ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. 38 Pohepʉ i yeba iro dopa ta ãhraa. Õariyeri puhriro ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue árĩmorã iro dopa ta ãhrima. Ñeri taapʉ watĩ yarã iro dopa ta ãhrima. 39 Pohe opʉre ĩhaturigʉ ñeri taare otedigʉ watĩ iro dopa ta ãhrimi. Iri ñairisubu pehrerinʉ iro dopa ãhraa. Eropirã trigore aĩrã anyua iro dopa ta ãhrima. 40 Iri ñeri taare erã curarare soe peamegue cóãdiro dopa ta pehrerinʉ árĩcʉ̃ watĩ yarãre peamegue cóãrãcoma. 41 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yaharã anyuare obeogʉra. Yʉ obeocʉ̃ anyuapʉ ñeri iidorenirãre, ñerire iinirãre yʉ dorerogue gameneorãcoma. 42 Gameneotuhaja peamegue cóãrãcoma erãre. Erogue erã bʉrigã ore, bʉjawereri mera gʉcʉri cũridihurãcoma. 43 Eropirã Goãmʉ yarã erã Pagʉ erã Opʉ ĩgʉ árĩrogue árĩrãcoma. Ero árĩrã, õaro mucubiriri mera árĩrãcoma erã. Ire õaro peeque mʉa, arĩ weremi Jesu. 44 Eropi gaji queori mera weremi daja: ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri niyeru wʉaro diburare bocadiro iro dopa ãhraa. Eropigʉ yujugʉ masʉ curigʉ wagʉ iri niyerure guñaña mariro bocañumi yuju yebague. Eropa bocagʉ bʉrigã mucubiriñumi ĩgʉ. Bocatuhaja waha iri yebague dipaturi dujara irire õaro dibunemoñumi. Eropigʉ ĩgʉ bocarare aĩbu iri yebare asũdiañumi. Eropigʉ ĩgʉ yare duapeho, iri yebare asũñumi. Ʉmaro majagʉ opʉ ĩgʉ árĩri ĩgʉ bocadiro dopa ta ãhraa. Ĩgʉ bocarare ĩgʉ bʉrigã gamediro dopa ta ʉmaro majagʉ masa weca opʉre õaro erã masira pʉhrʉ masa bʉrigã gahmema ĩgʉre, arĩ weremi Jesu. 45 Eropi gaji queori mera weremi daja: ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri waja pagariye perla waĩcʉriyere asũdigʉ iro dopa ãhraa. 46 Iriyere amagʉ õataririyere bocañumi. Bocagʉ iriyere gametarigʉ árĩpehreri ĩgʉ yare duapehogʉ wañumi. Eropa duatuhaja iriyere waja pagariyere asũñumi. Iriyerire bʉrigã ĩgʉ gamediro dopa ta ʉmaro majagʉ masa weca opʉre õaro erã masira pʉhrʉ masa bʉrigã gahmema ĩgʉre, arĩmi Jesu. 47 Eropi gaji queori mera Jesu weremi daja gʉa sãre: ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri wejẽdigʉ erã mehyudigʉ iro dopa ta ãhraa. Irigʉ wejẽdigʉ mera bajarã waire gajiropa árĩrãre ñeama. 48 Irigʉ ʉjʉtʉria wacʉ̃ wai wejẽrãpʉ irigʉre wejẽdigʉre imiporogue tara majaa õarã waire beyema. Õarãre erã puirigue beye sãma. Ñerã waire cóãcãma. 49 Pehrerinʉ árĩcʉ̃ õpa ta árĩroca. Anyuapʉ masare beyerãcoma. Ñerãre beye aĩ wiurãcoma õarã watope árĩrãre. 50 Aĩ wiu, erãre peamegue cóãrãcoma. Erogue erã ore, bʉrigã bʉjawereri mera gʉcʉri cũridihurãcoma ñerãpʉ, arĩ weremi Jesu. 51 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ gʉare serẽpimi ĩgʉ: ―¿I árĩpehrerire peeri mʉa? arĩ serẽpimi ĩgʉ. ―Peea gʉa, arĩ yʉhribʉ. 52 Gʉa eroparĩcʉ̃ ĩgʉ weremi gʉare: ―Judio masare buherã watope yujugʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩrire buhenʉgagʉ iri mama buherire buhegʉ iribojegue maja sãre masigʉ weremi. Ĩgʉ wihi opʉ iro dopa ãhrimi. Ĩgʉ ĩgʉ ya wihi diburare õarire aĩ wiugʉ, mamare, mʉra sãre aĩ wiumi ĩgʉ, arĩmi Jesu gʉare. 53 Iri queori bajare ĩgʉ buhera pʉhrʉ ĩgʉ mera gʉa waha wabʉ. 54 Waha, ĩgʉ masara macague ejabʉ. Erogue eja, gʉa buheri wihigue buhemi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ peerã, pee ʉca wama erã. ―¿Nohogue masiyuri ihĩ i buherire? ¿Dohpa ii ĩgʉ i deyoro moarire iimasiri? arĩ wereniguima erã erã basi. 55 Ihĩ taboa mohmeri masʉ magʉ ta ãhrimi ĩgʉ. Eropi ĩgʉ pago María ãhrimo. Eropi Santiago, José, Simo, Juda ĩgʉ pagʉ porã ãhrima. 56 Dohpaguere ĩgʉ pagʉ porã nome i maca ãhrima. Eropigʉ ĩgʉ mari iro dopa ta árĩgʉ ãhrimi. ¿Eropa árĩqueregʉ ta nohogue peeyuri i buherire? arĩ wereniguima erã erã basi. 57 Eropirã erã ĩgʉre umupeobirima. Erã eropa umupeobiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩmi Jesu erãre: ―Árĩpehrerogue Goãmʉ yare weremʉhtagʉre gajirã umupeoma. Ĩgʉ ya maca majarã ĩgʉ ya wihi árĩrã dihta ĩgʉre umupeobeama. Eropirã yʉre umupeobeaa mʉa ohõ yʉhʉ masadigʉ árĩcʉ̃, arĩmi ĩgʉ erãre. 58 Eropigʉ erã ĩgʉre umupeobiricʉ̃, iri macare baja deyoro moarire iibirimi Jesu.

Mateo 14

1 Irisubure Herode Galilea majagʉ opʉ Jesu ĩgʉ iirare peebeopʉ. 2 Eropa peegʉ õpa arĩripʉ: ―Ñu waĩyeri masʉ sĩridigʉ dipaturi masa dehyoagʉ iicumi. Eropa masadigʉ árĩgʉ ĩgʉ turarire opami ĩgʉ deyoro moarire iigʉ, arĩripʉ Herode ĩgʉ pohro majarãre. Jesure “Ñu mʉrʉ ta ãhrimi,” arĩ pepiripʉ ĩgʉ Ñure ĩgʉ wejẽdorera pʉhrʉ. 3 Eropigʉ Ñure ĩgʉ wejẽdoreboro core Herode ĩgʉ pagʉ magʉ Felipe marapore ehma igo mera marapocʉpʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃’ ĩagʉ Ñu waĩyegʉ Herodepʉre õpa arĩ wereniguipʉ: ―Mʉ pagʉ magʉ marapore marapocʉgʉ Goãmʉ dorerire tarinʉgagʉ iiaa mʉhʉ, arĩripʉ Ñu ĩgʉre. Ĩgʉ eropa arĩra waja Herode ĩgʉre wejẽdiaripʉ. “ ‘Ñu Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhrimi,’ arĩ pepima judio masa,” arĩgʉ erãpʉre güipʉ Herode. “Ñure yʉ wejẽcʉ̃ erã guabocoma,” arĩgʉ erãre güipʉ. Eropa güigʉ Ñure wejẽdiabiriripʉ. Eropa wejẽbiriqueregʉ ta ĩgʉre ñeha diridore, peresu iipʉ. Ĩgʉre eropa iicʉ̃ gamepo ĩgʉ marapo Herodia. 6 Eropi Herode ĩgʉ masa dehyoaranʉ árĩcʉ̃ bosenʉ iipʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa bosenʉ iicʉ̃ ĩgʉ marapo mago bosenʉ eranirã erã ĩhuro baya ĩhmupo igo. Igo eropa baya ĩhmucʉ̃ Herode mucubiripʉ. Eropa mucubirigʉ igore arĩpʉ: 7 ―Goãmʉ mera diaye ta arĩgʉ iiaa. Yʉre mʉ serẽropẽ ta ogʉra yʉhʉ mʉre, arĩpʉ pare Herodepʉ ĩgʉ marapo magore. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ marapo igo magore igo serẽburire werepo igore. Igo eropa werecʉ̃ igo magopʉ õpa arĩ serẽpo Herodere. ―Ñu waĩyegʉ dipurure tabetadoreque. Eropigʉ soropa mera ĩgʉ dipurure yʉre oque, arĩpo igo. 9 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Herode bʉrigã bʉjawerepʉ. Masa erã peero “Mʉ serẽro mʉre ogʉra,” arĩtuhapʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ eropa arĩrare gʉhyasĩrigʉ “Mʉre osome,” arĩmasibiripʉ igore. Eropigʉ igo ĩgʉre dorero dopa ta Herodepʉ ĩgʉ pohro majarãre Ñure wejẽdorepʉ. 10 Eropigʉ Ñu dipurure tabetadorecãpʉ pare peresugue árĩgʉre. 11 Tabetatuhaja, soropa mera ĩgʉ dipurure aĩgãriñorã erã. Ĩgʉ marapo magore ĩgʉ dipurure erã ocʉ̃, igopʉ igo pagoguere aĩ taupo. 12 Erã eropa iira pʉhrʉ Ñu ĩgʉ buhenirã ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore aĩgã wañorã. Eropa yaatuhajarã, erã irire Jesure wererã arima. 13 Ñu sĩrirare peegʉ Jesu gʉa mera dohodirugue ñaja, masa marirogue sihu wami. Jesu erogue wacʉ̃ peerã, masa erã ya macarire wiri, marigue waha ĩgʉ core ejatuhañorã. 14 Eropiro Jesu ĩgʉ wadiru dohodiru tuhajara pʉhrʉ ĩgʉ bajarã masa árĩcʉ̃ ĩha, mojomoro ĩami erãre. Eropa mojomoro ĩagʉ erã mera bajarã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iimi. 15 Ñamicague gʉa ĩgʉ buherã õpa arĩbʉ: ―Ñamicague ãhraa. Ohõ masa marirogue ãhraa. Õgã árĩri macarigue masare wadoreque. Erã baburire asũrã waporo, arĩribʉ gʉa ĩgʉre. 16 Jesu yʉhrimi gʉare: ―Wabiricãporo erã. Mʉa basi ta barire oque erãre, arĩmi gʉare. 17 ―Cinco pan dipurure, perã ta wai sãre iripẽta opaa gʉa, arĩ yʉhribʉ gʉa. 18 ―Irire yʉre aĩgãrique mʉa, arĩmi gʉare. 19 Gʉa irire ora pʉhrʉ, taa weca masare ĩgʉ doadoremi pare. Erã eropa doarisubu cinco pan dipurure aĩ, perã wai sãre aĩ, ʉmarogue ĩhamuju, ĩgʉ Pagʉre “Õhaa,” arĩmi. Õpa arĩtuhaja iri pan dipurure nuha, gʉare ĩgʉ buherãre omi. Ĩgʉ eropa ocʉ̃ gʉapʉ iri barire masare guerebʉ. 20 Eropirã árĩpehrerã õaro baha yapia wama. Erã ba dʉharare doce puiri gohra aĩ gameneo, ʉjʉtu dobobʉ gʉa. 21 Ero irire banirã ʉma dihtare queocʉ̃ cinco mil ʉma árĩma. Nome, majirã sã árĩma. 22 Pʉhrʉ gʉare ĩgʉ buherãre Jesu dohodirugue ñajadore wʉariyague taribuja yuudoremi masare ĩgʉ goerisererisubu. 23 Goeriseretuhaja, ĩgʉ basi ʉtãgʉgue mʉria, ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ mera serẽgʉ wapʉ ĩgʉ seyaro. 24 Irisubure wʉariya deco gohra gʉa taribujacʉ̃ miruñe bʉrigã ahri, pãgúri pagari wahgã, dohodirure deco paa ñajabʉ. 25 Eropa wacʉ̃ boyomʉririboro core cãreña wahgãrisubu Jesu deco weca cʉhrapi wahgãrimi gʉa pohrogue arigʉ. 26 Gʉa pohrogue ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã güibʉ gʉa. Eropa güirã gaguiniguiribʉ. ―Sĩridi mʉrʉ watĩ ãhrimi, arĩ gaguiniguibʉ gʉa. 27 Gʉa eropa güicʉ̃ Jesu õpa arĩmi: ―Ne yʉre ĩha ʉcabiricãque. Yʉhʉ ta ãhraa. Güibita, arĩmi gʉare. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro arĩmi ĩgʉre: ―Yʉ tĩgʉ, diaye ta mʉhʉ ta árĩgʉ, deco weca curi wahgãdoreque yʉre mʉ pohrogue, arĩmi ĩgʉ. 29 ―Arique, arĩ yʉhrimi ĩgʉpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedropʉ dohodirugue árĩdigʉ wiria, deco weca Jesu pohrogue niguigãrimi. 30 Miruñe iri bʉrigã aricʉ̃ ĩagʉ güimi. Eropa güigʉ diha dija warimi. ―Yʉre tauque, arĩ gaguiniguimi ĩgʉ Jesure. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta Jesu ĩgʉ mojotore ñeha, ―Merogã umupeoa mʉhʉ yʉre. ¿Duhpigʉ yʉre guñaturabeari mʉhʉ? arĩmi ĩgʉ Pedrore. 32 Eropa arĩra pʉhrʉ dohodirugue ñajama erã. Erã eropa ñajara pʉhrʉ, miruñe taria wabʉ. 33 Eropirã gʉa ĩgʉ buherã dohodirugue árĩrã Jesure umupeobʉ. ―Diaye ta mʉhʉ Goãmʉ magʉ ta ãhraa, arĩbʉ gʉa ĩgʉre. 34 Eropi taribujaja, Genesare waĩcʉri yebague ejabʉ. 35 Ero majarã Jesure ĩha masima. Eropa masirã erã pohro árĩrãre dorecʉrãre aĩgãridorema. Eropirã erã dorecʉrãre ĩgʉ pohrogue aĩ erama. 36 ―Mʉ suhriro tʉro dihtare gʉare mohmepiñadoreque, arĩ serẽma erã Jesure. Eropirã árĩpehrerã dorecʉrã ĩgʉ suhrirore mohmepiñanirã dihta õarã wama.

Mateo 15

1 Eropi Jerusalén majarã, fariseo masa, masare buherã mera Jesu pohrogue erarã, serẽpima ĩgʉre: 2 ―¿Duhpirã mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã dorediro dopa iibeari mʉ buherãpʉ? Erã mari dorero dopa ta erã baboro core mojo coe ĩhmubeama, arĩma erã Jesure. 3 Jesu yʉhrigʉ serẽpimi erãpʉre: ―¿Mʉapʉ duhpirã Goãmʉ doreripʉre iibeari? ¿Duhpirã mʉa ya doreri dihtare iiri mʉapʉ? 4 Õpa arĩmi Goãmʉ: “Mʉa pagʉ sʉmarãre umupeoque,” arĩmi. Eropigʉ “Ĩgʉ pagʉ sʉmarãre ñero werenigui coredigʉre erã dipuwaja moarã wejẽbu árĩgʉcumi,” arĩmi Goãmʉ. 5 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ õpa arĩdorea masare erã pagʉ sʉmarãre. “ ‘Mʉare itamumasibeaa. Mʉare yʉ oborare Goãmʉ ya árĩburire opehocãbʉ,’ arĩque mʉa pagʉ sʉmarãre,” arĩ buheraa mʉa. 6 Mʉa eropa buherã erã pagʉ sʉmarãre erã umupeobiricʉ̃ iiaa mʉa. Mʉa eropa iirã Goãmʉ buherire tarinʉgarã iiaa mʉa mʉa ya doreri dihtare iirã. 7 Masa erã ĩabiropʉre ñero iicorerã ãhraa mʉa. Goãmʉ ya weremʉhtadigʉgue Isaia mʉare diaye ta were gojamʉriñumi iribojeguere: 8 Oã masa yʉre õaro wereniguiquererã yʉre õaro umupeobeama. Erã ya sĩporãripʉ gajipʉgue ãhraa. 9 Goãmʉ ya dorerire arĩbodirore erã ya wereniguiri dihtare buhema erã. Eropirã yʉre umupeo erã sĩbuipeori duhpiburi árĩbeaa, arĩ gojañumi Isaia, arĩmi Jesu fariseo masare, masare buherã sãre yujuropa ta. 10 Eropa arĩtuhaja ĩgʉ pohrogue masare sihubeo, õpa arĩmi: 11 ―Peeque mʉa. Mʉa disirorire ñajaripʉ mʉa baripʉ masare ñerã masa wacʉ̃ iibeaa. Mʉa wereniguiripʉ mʉa ya disiro wiriripʉ mʉare ñerã árĩcʉ̃ iiaa, arĩmi Jesu. 12 Ĩgʉ eropa arĩ buhera pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉre werebʉ: ―Mʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masa guama, arĩ werebʉ gʉa ĩgʉre. 13 Irire pee õpa arĩ yʉhrimi gʉare: ―Erã otera iro dopa ãhrima. Yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ árĩpehreri oterare ĩgʉ otebirirare nuguri mera ta cura cóãgʉcumi. 14 Erãre eropa ĩacãque. Erã Goãmʉ yare masibirã masa cuiri ĩhajabirã iro dopa ãhrima. Cuiri ĩhajabirã seyaro erã basi game tʉagã erã perãgue ta mehtua yuhridijarãcoma gobegue. Eropa erã Goãmʉ yare masibiriquererã ta gajirãre masibirãre buhediarima. Eropirã erã erã buherã sã peamegue warãcoma, arĩmi Jesu. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro arĩmi: ―Iñe queoriñere erã disiro wiriri queorire werenemoque gʉare daja, arĩmi ĩgʉ Jesure. 16 Jesu yʉhrimi: ―¿Ne, peenibeari mʉa? 17 Masa erã barire bacʉ̃ erã ya disiro ñajaa. Eropiro erã parugue ñajaja, pʉhrʉ erã dʉpʉpʉ ñerire cohãa. Ibu gohra ãhraa. Mari bari marire ñerã wacʉ̃ iibeaa. ¿Ire masibeari mʉa? 18 Masa ya disiro wiriri, erã wereniguiripʉ erã pepiri ãhraa. Erã ya pepiripʉ ñeri árĩro masare ñerã árĩcʉ̃ iiaa. 19 Erã pepirigue õpa ñeri nʉgaa: Ñeri pepiri, masare wejẽri, gajigʉ marapo mera ñero iiri, ñero iirã nome mera ñero iiri, yajari, gʉyari, masare ñero quere iiri, masa erã pepirigue nʉgaa. 20 Iri ñeripʉ masare ñerã árĩcʉ̃ iiaa. Masa erã dorerire mʉrague erã iimʉridiro dopa ta mojoto coebiriquererã ta erã bacʉ̃ iri masare ñerã masa árĩcʉ̃ iibeaa, arĩmi Jesu. 21 Eropa arĩ buhetuhaja gʉare sihu waha wami daja. Tiro waĩcʉri maca pohrogue Sidón waĩcʉri maca pohrogue ejabʉ gʉa. 22 Gʉa erogue ejacʉ̃ Canaa yeba majago ero árĩgo Jesu pohrogue eja, turaro mera wereniguimo: ―Opʉ Davi pãrami, masare taugʉ yʉre mojomoro ĩaque mʉhʉ. Yʉ mago watĩ ñajasũdigo ñetariaro tarimo igo, arĩmo. 23 Igo eropa arĩquerecʉ̃ ta Jesu igore yʉhribirimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã gʉa ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉre õpa arĩribʉ: ―Wadoreque igore. Ñe gariboro bʉsʉcumo, arĩribʉ gʉa. 24 Gʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ yʉhrimi igore: ―Israe majarã oveja dederenirã iro dopa árĩrã dihtare itamudoregʉ obeomi yʉ Pagʉ yʉre, arĩmi ĩgʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta Jesu guburi pohro merejamo igo. ―Mʉhʉ eropa arĩqueregʉ itamuque yʉre, arĩmo igo. 26 Jesu yʉhrimi igore: ―Wihi opʉ porã ya barire diayeare ocʉ̃ õabeaa. Eropa arĩgʉ, Israe masa yare gaji yeba majarãre yʉ ocʉ̃ õabeaa, arĩ weremi Jesu igore. 27 ―Eropa ta ãhraa, Opʉ. Eropa árĩquerecʉ̃ barisubu dijarire diayea sã bacohrema. Gaji yeba majago yʉ árĩquerecʉ̃ ta yʉ sãre itamuque mʉhʉ, arĩ yʉhrimo igo. 28 Igo eroparĩcʉ̃ ĩgʉ yʉhrimi: ―Mʉhʉ nomeo, yʉre bʉrigã umupeoa. Mʉ gamero dopa ta eropa waroca, arĩmi Jesu igore. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta igo mago mata õago wapo. 29 Eropa arĩtuhaja gʉare sihu waha, Galilea waĩcʉriya tʉro pohrogue sihu ejami daja. Pʉhrʉ ʉtãgʉgue mʉria, erogue doajami. 30 Ero ĩgʉ doacʉ̃ masa bajarã erama. Eropirã bajarã dorecʉrãre aĩ erama. Curimasibirãre, cuiri ĩhajabirãre, yujupʉ ñero guburucʉrãre, apayuriri árĩrãre, wereniguimasibirãre, bajarã gajirã dorecʉrãre ĩgʉ pohrogue aĩ erama masa. Eropa aĩ erarã Jesu guburi pohrogã apima erã. Erã eropa duhupira pʉhrʉ õarã wacʉ̃ iimi Jesu erãre. 31 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã masa ĩhamaria wama. Wereniguimasibirinirã erã wereniguicʉ̃ ĩarã, apayuriri árĩnirã erã õarã wacʉ̃ ĩarã, curimasibirinirã erã curicʉ̃ ĩarã, cuiri ĩhajabirinirã erã ĩacʉ̃ ĩarã, ĩhamaria wama erã. Eropirã õpa arĩma: ―Mari Israe majarã mari Opʉ Goãmʉ turagʉ õagʉ ãhrimi, arĩ umupeoma erã Goãmʉre. 32 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre sihubeo arĩmi: ―Oã masa yʉ mera ʉhrenʉ gohra árĩtuhajama. Erãre bari pehrea waca. Eropigʉ erãre mojomoro ĩhaa. Erã babiriquererã erã ya wirigue dujaacʉ̃ gamebirica. Mague warã erã oaboarã turabiribocoma. Eropigʉ erãre bari ejotudiaca, arĩmi ĩgʉ. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa ĩgʉ buherã ĩgʉre serẽpibʉ: ―¿Duhpii mari õguere masa mariroguere barire bocabocuri erã bajarã masare ejoburire? arĩbʉ gʉa ĩgʉre. 34 ―¿Dinʉcʉ dipuru pan dipurure opari mʉa? arĩmi gʉare. ―Siete pan dipuru, bajamerãgã waire opaa, arĩ yʉhribʉ gʉa. 35 Gʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ masare taa weca doadoremi. 36 Tuhajanugu siete pan dipurure, waigã sãre aĩ, ĩgʉ Pagʉre “Õhaa,” arĩ serẽtuhaja, pan dipurure nuha, gʉare ĩgʉ buherãre omi. Eropirã gʉa ĩgʉ buherã iri barire masare guerebʉ. 37 Eropirã masa irire baha, yapia wama. Erã ba dʉharare siete puiri gohra aĩ gameneo ʉjʉtu dobobʉ gʉa. 38 Ero banirãre ʉma dihtare queocʉ̃ cuatro mil gohra árĩma. Nome, majirãgã sã árĩma. 39 Erã eropa batuhajacʉ̃ Jesu masare goerisere, dohodirugue ñaja, Magdala waĩcʉri yebague gʉare sihu ejami.

Mateo 16

1 Eropi fariseo masa, saduceo masa mera Jesu pohrogue erama. “Ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbeami,” arĩ ĩadiariñuma. Eropirã ĩgʉre Goãmʉ turari mera deyoro moarire ĩgʉ ii ĩhmucʉ̃ gamerima. Ĩgʉ ii ĩhmumasibiricʉ̃ “Goãmʉ obeodigʉ árĩbeami,” arĩdiarima. 2 Erã ĩgʉre deyoro moarire eropa iidorecʉ̃ Jesu yʉhrimi erãre: ―Ñami wacʉ̃ necã õaro boyocʉ̃ ĩarã “Õari ñami árĩroca,” arãa mʉa. 3 Eropirã boyoropʉre ñipicʉ̃ ĩarã, “Deco ariroca,” arãa mʉa. Ʉmarore ĩhamemujurã, “Õpa waroca,” arĩ masia mʉa. Eropa õaro masiquererã ta dohpague Goãmʉ turari mera mʉare yʉ ii ĩhmuquerecʉ̃ ta ne irire õaro masibeaa mʉa. 4 Dohpague majarã ñetariarã Goãmʉre gamebirã Goãmʉ turari mera ii ĩhmurire ĩadiarima. Deyoro moarire ii ĩhmusome yʉhʉ. Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Jona mʉrʉ ĩgʉre wadirore masituhaa mʉa. Iri dihtare ĩhmugʉra mʉare, arĩ yʉhrimi Jesu. Eropa arĩ weretuhaja gʉare sihu waha wami daja. 5 Wʉari ditarugue gʉa taribujarã panre cãdijicãnirã árĩribʉ. 6 Eropigʉ Jesu gʉare weremi: ―Fariseo masa saduceo masa erã pan bʉgacʉ̃ iiburire õaro masique mʉa. Gʉhya ãhraa, arĩ weremi gʉare: 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee wisirã gʉa basi irire wereniguibʉ. ―Mari panre mari aĩgãribiricʉ̃ ĩagʉ eropa arĩcumi ĩgʉ, arĩ pepiribʉ gʉa. 8 Gʉa eropa arĩrare masigʉ, gʉare serẽpimi: ―¿Duhpirã panre mʉa cãdijirare guñari mʉa? Merogã gohra yʉre umupeoa mʉa. 9 ¿Masinibeari mʉa? ¿Cinco mil ʉmare cinco pan dipurure yʉ nuha orare guñabeari mʉa? ¿Erã baha yapira pʉhrʉ doce puiri gohra mʉa ʉjʉtu doborare guñabeari mʉa? 10 ¿Eropirã daja siete pan dipurure nuha, cuatro mil ʉmare yʉ ora sãre guñabeari mʉa? ¿Erã baha yapira pʉhrʉ dinʉcʉ puiri gohra mʉa ʉjʉtu doborare guñabeari mʉa? 11 ¿Eropirã pan bʉgacʉ̃ iiburire yʉ werecʉ̃ duhpirã õaro peebeari mʉa? Eropa arĩgʉ pan gohrare arĩgʉ iibeaa. Fariseo masa, saduceo masa erã pan bʉgacʉ̃ iiburire õaro iique, arĩgʉ pan gohrare arĩgʉ iibeaa, arĩ weremi ĩgʉ gʉare. 12 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ gʉa masibʉ. “Pan bʉgacʉ̃ iiburire,” arĩgʉ pan gohrare arĩgʉ iibirimi. Eropa arĩgʉ fariseo masa, saduceo masa erã buherire arĩgʉ iidi árĩrimi gʉare. “Erã ya buherire peebiricãque,” arĩgʉ iimi. 13 Eropi Jesu mera warã Cesarea Filipo waĩcʉri maca pohro árĩri macague ejabʉ gʉa. Eropigʉ iri macague gʉa ejara pʉhrʉ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre serẽpiñami: ―¿Nihino árĩcuri yʉhʉ masa erã pepicʉ̃? arĩ serẽpimi ĩgʉ. 14 ―“Ñu waĩyegʉ ãhrimi,” arĩma mʉre gajirã. Gajirã “Elia ãhrimi,” arĩma. Gajirãpʉ “Jeremia árĩbocumi o gajigʉ Goãmʉ yare weremʉhtanirã mera majagʉ árĩbocumi,” arĩma, arĩ yʉhribʉ gʉa ĩgʉre. 15 ―¿Mʉapʉ pepicʉ̃ nihino árĩcuri yʉhʉ? arĩ serẽpimi ĩgʉ gʉare daja. 16 Simo Pedropʉ yʉhrimi: ―Mʉhʉ Cristo Goãmʉ obeodigʉ ãhraa. Goãmʉ ojocarigʉ magʉ ãhraa mʉhʉ, arĩ yʉhrimi Simo Pedro. 17 ―Simo, Jona magʉ, mʉhʉ mucubirigʉ ãhraa. Õpa arĩ mʉ yʉre yʉhrira masa erã werera árĩbeaa. Yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉpʉ irire mʉre masicʉ̃ iiami. 18 Mʉre arĩgʉ tiiaa. Mʉhʉ Pedro waĩcʉgʉ ãhraa. (Pedro arĩgʉ ʉtãye arĩgʉ iipʉ.) Iye ʉtãye weca wʉari wihire yʉ iibodiro dopa ta yaharãpʉre yuju curu wʉari curu árĩcʉ̃ iigʉca yʉhʉ. Eropigʉ watĩ ĩgʉ yarã mera yaharãre tarinʉgasome. Eropirã yaharã ne peamegue wasome. 19 Ʉmaro majagʉ mari Opʉ ĩgʉ árĩro maja sawire mʉre ogʉra. Eropigʉ i yebaguere mʉ iidorebiricʉ̃ yʉ sã ʉmarogue árĩgʉ iidoresome. I yebaguere mʉ iidorecʉ̃ ʉmarogue yʉ sã iidoregʉra, arĩmi Jesu. 20 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gʉare ĩgʉ buherãre weremi: ―Yʉre “Cristo ãhrimi ĩgʉ,” ne arĩ weresiribiricãque gajirãre, arĩmi gʉare. 21 Irisubure ta Jesu gʉare ĩgʉ buherãre õaro werepehonʉgami: ―Jerusaléngue yʉre waro gahmea dohpaguere. Erogue majarã, mʉrã, pahia oparã, mari masare buherã sã yʉre ñero iirãcoma. Eropirã yʉre wejẽrãcoma. Eropa ta ñero tariro gahmea yʉre. Eropigʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ ta masa mʉriagʉca, arĩ weremi gʉare ĩgʉ. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedropʉ gajipʉ ñarigã Jesure aĩgã, ĩgʉre õpa arĩmi: ―Opʉ, eropa arĩbiricãque. Mʉ arĩro dopa wabiricãporo. Mʉre erã wejẽbiricãporo, arĩrimi ĩgʉ Jesure. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu majinʉgaja, ĩgʉre õpa arĩmi: ―Satana iro dopa wereniguigʉ iiaa mʉhʉ. Eropa arĩbiricãque. Mʉ pepiri masa ya pepiri ãhraa. Goãmʉ ya pepiri árĩbeaa. Eropigʉ yʉ iiborore cãhmotadiaa mʉhʉ, arĩmi Jesu Pedrore. 24 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gʉare weremi: ―Yujugʉ yʉ mera majagʉ árĩdiagʉ, ĩgʉ gamero iidiarire duhucãgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ yʉ mera majagʉ árĩri dipuwaja ñero tarigʉcumi. Eropa ñero tariqueregʉ ta yahare iiniguicãgʉ árĩgʉcumi. 25 Yujugʉ masʉ ĩgʉ ya árĩburi dihtare pepigʉ ĩgʉ dederea wagʉcumi. Eropigʉ yujugʉ masʉ yaha árĩburi dihtare iigʉ árĩpehrerinʉri yʉ mera ʉmarogue õaro árĩgʉcumi ĩgʉ. 26 Yujugʉ masʉ i yeba majare árĩpehrerire opaqueregʉ peamegue wagʉ õarire wajatasome. Eropigʉ i yebague opaburi dihtare guñagʉ, ĩgʉ sĩrigʉ waburire guñabigʉ ĩgʉ sĩporã mera peamegue dederegʉcumi. 27 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ obeodigʉ yaharã anyua mera i yebague dujarigʉca. Yʉ Pagʉ ĩgʉ gosesiriri mera dujarigʉ árĩpehrerã masare erã ñeri iira dipuwaja dipuwaja moagʉra. Erã õaripʉre erã iicʉ̃ õaro iigʉra erãre. 28 Diaye arĩgʉ tiiaa. Yujurãyeri mʉa õguere árĩrã mʉa sĩriboro core yʉre yʉ opʉ arigʉ árĩcʉ̃gue ĩarãca, arĩ weremi Jesu.

Mateo 17

1 Eropi seis nʉri pʉhrʉ Jesu Pedrore, Santiagore, ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu sãre ʉmadigʉ ʉtãgʉgue erã dihtare sihumʉriapʉ. 2 Ʉmarogue erã mʉrijara pʉhrʉ erã ĩhabeoro ĩgʉ dʉpʉre gohrotopʉ. Ĩgʉ diapo abe ʉmʉ majagʉ iro dopa gohra gosesiriyoro. Eropiro ĩgʉ suhri gosesiriri suhri õaro boreriñe wayoro. 3 Mata iribojegue majarã Moise mʉrʉ Elia mʉrʉ sã dehyoañorã. Eropirã Jesu, Moise, Elia mera ĩgʉ weretamucʉ̃ ĩañorã erã ʉrerã ĩgʉ buherã. 4 Eropigʉ Pedro Jesure arĩpʉ: ―Opʉ, mari ohõ árĩcʉ̃ õadiaa. Mʉ gamecʉ̃ ʉhre wihigã iirã. Mʉ ya wihigã, Moise ya wihigã, Elia ya wihigã iirã mari, arĩpʉ. 5 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu, imica curu õaro gosesiriri curu erãre cãhmotacãyoro. Eropa wacʉ̃ imica curu pohecague Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri bʉsʉyoro: ―Ihĩ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhrimi. Ĩgʉ mera mucubiria. Ĩgʉre peeque, arĩri bʉsʉyoro. 6 Eropa arĩro caricʉ̃ peerã ĩgʉ buherã ʉca mehmereja wañorã. 7 Erã eropa wara pʉhrʉ Jesu erã pohrogue eja, erãre bʉacare ñahpʉ: ―Wahgãnʉgajaque mʉa. Güibiricãque, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã ĩhabeo, Jesu dihtare ĩañorã. Gajirãre ĩabiriñorã. 9 Eropirã ʉtãgʉgue erã dijaricʉ̃ Jesu erãre turaro mera arĩpʉ: ―Dohparagã yʉre eropa warare gajirãre ne werebiricãque. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉhʉ sĩri masa mʉriara pʉhrʉ irire gajirãre wereque mʉa, arĩpʉ Jesu. 10 Ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉre serẽpiñorã: ―“Cristo Goãmʉ beyedigʉ ĩgʉ ariboro core Eliare arimʉhtaro gahmea,” arĩma masare buherã. ¿Dohpa arĩronore eropa arĩri erã? arĩ serẽpiñorã erã ĩgʉre: 11 Jesu yʉhripʉ: ―Diaye ta ãhraa. Eliare arimʉhtadoremi Goãmʉ árĩpehrerire amumʉhtabure. 12 Õpa arĩgʉ mʉare arĩgʉ iiaa. Elia eratuhajami. Ĩgʉ eropa eraquerecʉ̃ ta erã ĩgʉre ne ĩha masibirima. Eropirã erã gamero dopa ñero iinirã árĩma ĩgʉre. Eropa ta iirãcoma yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre. Erã eropa iicʉ̃ ñero tarigʉca yʉhʉ, arĩpʉ Jesu. 13 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ erã peeñorã. “Elia,” arĩgʉ, Ñu waĩyegʉre weregʉ iipʉ. Irire masiñorã pare erã. 14 Eropirã ʉtãgʉgue mʉrijanirã erã ʉrerã Jesu mera dijararã gʉa pohrogue erama bajarã masa árĩrogue. Erã eracʉ̃ ĩagʉ yujugʉ ʉmʉ Jesu pohrogue eja, merejami. 15 ―Opʉ, yʉ magʉre mojomoro ĩaque. Ĩgʉ ñama sĩriri mʉrare dorecʉgʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ ñetariaro tarimi. Bajasuburi peamegue mehmerejamʉrimi ĩgʉ. Yujuyerisuburi diaguere yuri ñajamʉrimi. 16 Eropigʉ mʉ buherã pohrogue aĩ erarabʉ. Erã ĩgʉre õagʉ wacʉ̃ iimasibirama, arĩmi ĩgʉ Jesure. 17 Jesu arĩmi ero árĩrãre: ―Dohpague majarã mʉa ñerã ãhraa. ¿Yʉre ne umupeobirigohracãri? Yoari boje mʉare buherabʉ yʉhʉ. ¿Dipẽ yoari boje yʉre mʉa garibori? Ĩgʉre aĩgãrique yʉre, arĩmi Jesu. 18 Ĩgʉ majigʉre erã aĩ eratuhajacʉ̃ ĩha Jesu watĩre tuhri cóãmi. Eropigʉ mata õagʉ wami ĩgʉ magʉ. 19 Pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherã gʉa seyaro árĩrã Jesure serẽpibʉ: ―¿Duhpirã gʉapʉ ĩgʉ magʉre watĩre cóãmasibirayuri? arĩ serẽpibʉ gʉa. 20 Jesu yʉhrimi: ―Yʉre daberogã umupeoa mʉa. Diaye ta mʉare weregʉ iiaa. Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” mʉa arĩ umupeorã miriyegã mostazaye pegã mʉa umupeoquererã irigʉ ʉtãgʉre “Sohõgue waque,” mʉa arĩcʉ̃, waha waroca. Goãmʉre eropa umupeorã árĩpehrerire iimasia mʉa. 21 Ino watĩre mʉa cóãdiarã Goãmʉre bʉrigã serẽro gahmea mʉare. Eropirã ba duhuro gahmea Goãmʉre serẽmorã, arĩmi Jesu gʉare. 22 Eropi Galilea yebague gʉa curicʉ̃, Jesu gʉare weremi: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Masa yʉre ñeha, gajirãguere yʉre wiarãcoma. 23 Eropa yʉre erã wiara pʉhrʉ wejẽrãcoma erã. Eropa erã wejẽdigʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masagʉca, arĩmi ĩgʉ gʉare. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ pee bʉrigã bʉjawerebʉ gʉa. 24 Eropirã Capernaum macague gʉa ejacʉ̃, Goãmʉ wihi maja wajayeburire wajasea corerã Pedro pohrogue eja, ĩgʉre serẽpiñama: ―¿Mʉare buhegʉ Goãmʉ wihi maja árĩburire wajayeri ĩgʉ? arĩ serẽpima erã. 25 ―Wajayemi ĩgʉ, arĩ yʉhrimi Pedro. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ wihigue ĩgʉ ñajacʉ̃ ta Jesu Pedrore serẽpimʉhtami: ―Simo, ¿dohpa arĩ pepiri mʉhʉ? ¿I yeba majarã oparã ñehmarãpʉre waja aĩri mʉ pepicʉ̃? ¿Erã mera majarãre wajaseari? ¿O gaji yeba majarãpʉre wajaseari? arĩ serẽpimi ĩgʉ Pedrore. 26 ―Gaji yeba majarãpʉre wajaseama, arĩ yʉhrimi Pedro. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu weremi: ―Eropigʉ opʉ ĩgʉ ya yeba majarãre wajaseabirimʉririmi. 27 Eropa árĩquerecʉ̃ ta wajasea corerãre guacʉ̃ iidiabeaa mari. Eropirã wajayerãca. Ditarugue waque. Erogue eja wejericãrore mehyuque. Eropigʉ waimʉ bamʉhtadigʉre tara suaque. Eropigʉ ĩgʉ waimʉ disirogue niyerusere bocajagʉca mʉhʉ. Irise queoro wajacʉroca. Yʉre, mʉa sãre Goãmʉ wihi maja árĩburire erã wajaseacʉ̃ õaro queoro sihajaroca irise. Irisere bocajagʉ mari wajamoriñere wajayepehogʉ waque, arĩmi Jesu Pedrore.

Mateo 18

1 Irisubure gʉa Jesu buherã ĩgʉ pohrogue eja serẽpibʉ ĩgʉre: ―¿Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere gʉa mera majagʉ nihino wabocuri árĩpehrerã weca opʉ? arĩ serẽpibʉ gʉa. 2 Gʉa eroparĩcʉ̃ Jesu majigʉgãre sihubeo, ĩgʉgãre gʉa watope duhudobomi. Duhudobotuhaja gʉare arĩmi. 3 ―Diaye mʉare were purumujugʉra. Oã majirãgã Goãmʉre erã opʉ gohra pepima. Eropirã mʉa sã erã iro dopa ta pepirã, õarire gohrotorã ʉmaro majagʉ opʉ árĩroguere warãca. Erã iro dopa pepibirã opʉ ĩgʉ árĩroguere wasome mʉa. 4 Eropigʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere eropa pepicãgʉ, ihĩ majigʉgã dopa pepigʉ ta gajirã tauro opʉ wahami. 5 Eropirã yahare iimorã õpa árĩgʉgãre gamerã, yʉ sãre gahmea mʉa, arĩ weremi Jesu gʉare. 6 Eropigʉ õpa werenemomi: ―Ĩgã dopa árĩgʉ yʉre ne umupeogʉre weregʉra mʉare. Yujugʉ ĩgã iro dopa árĩgʉre ñerire iidoredigʉ ĩgʉ ñetariaro tarigʉcumi. Gajigʉre masa ĩgʉ wʉnʉgʉre wʉariye ʉtãye mera dirisiu, wʉariyague ĩgʉre cóãcʉ̃ ñero wabocumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgã dopa árĩgʉre ñerire iidoredigʉpʉ wʉariyague erã cóãdigʉ tauro ñero tarigʉcumi. Ĩgʉ turaro dipuwaja moasũgʉcumi. 7 Masare ñerire iicʉ̃ iiri ãhraa. Irire iirã i yeba majarã ñero tarima. Gajirã ñerire iidorema gajirã masare. Erã ñerire iidorenirãpʉ erã tauro ñetariaro tarirãcoma. 8 “Mʉ mojoto mera ñero iigʉ iri mojotore mʉ tabe cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Mʉ mojotore mʉ cóãcʉ̃ iri dʉca dihta cohmoboya. Eropigʉ mʉpʉ epasi árĩqueregʉ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉ pe mojoto mera árĩgʉre peamegue ĩgʉ cóãcʉ̃ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhuque. Mʉ guburu mera ñero iigʉ iri guburu sãre mʉ tabe cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Mʉ guburure mʉ cóãcʉ̃ irisi dihta cohmoboya. Eropigʉ epasi árĩqueregʉ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉhʉ pe guburu mera árĩgʉre mʉre peamegue cóãcʉ̃ mʉ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhuque. 9 Mʉ cuiru mera ñero iigʉ irirure mʉ gorawea cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Mʉ cuirure cóãcʉ̃ iriru dihta cohmoboya. Yujupʉ cuiru mariquerecʉ̃ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉre pe cuiru mera árĩgʉre peamegue mʉre cóãcʉ̃, mʉ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhucãque, arĩmi Jesu. 10 Eropigʉ gʉa sãre werenemomi: ―Ne, oã majirãgãre doobiricãque. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Erãgãre ĩhadiburã anyua ʉmarogue yʉ Pagʉ pohrogue eropa árĩniguima. 11 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebague dederebonirãre taugʉ arigʉ iibʉ yʉhʉ, arĩ weremi Jesu. 12 Eropa arĩtuha õpa arĩ queorire ahmu wereniguimi. ―Ovejare ĩhadibugʉ cien ovejare opagʉ yujugʉ oveja dederea wacʉ̃ ĩagʉ õpa iigʉcumi erãre ĩhadibugʉpʉ. Gajirã ovejare noventa y nueve ovejare erã bari campogue duhudobo, dederedigʉre amagʉ wagʉcumi. 13 Diaye ta arĩgʉ iiaa mʉare. Ĩgʉre bocagʉ bʉrigã mucubirigʉcumi ĩgʉ. Gajirã noventa y nueve dʉhyarã mera mucubiridigʉ árĩqueregʉ erã tauro ĩgʉ bocadigʉpʉre mucubirigʉcumi. 14 Eropa ta mari Pagʉ ʉmaro majagʉ oãgã iro dopa árĩrã sãre erã dederecʉ̃ gamebeami, arĩmi Jesu. 15 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi Jesu: ―Mʉ acaweregʉ mʉre ñero iicʉ̃ ĩgʉ mera weretamugʉ waque. Mʉa seyaro irire weretamuque. Mʉ eropa iicʉ̃ ĩgʉ mʉre peebocumi. Ĩgʉ peecʉ̃ “Mʉre dipaturi ne õpa iisome yʉhʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ mʉ acaweregʉre dipaturi wapicʉ iigʉca mʉhʉ. 16 Mʉre ĩgʉ peediabiricʉ̃ tamerare yujugʉ mera wadiagʉ, o perã mera wadiagʉ, erãre wapicʉgã dipaturi ĩgʉre wereniguigʉ waque daja “Erã sã peeporo,” arĩgʉ. 17 Eropigʉ mʉ mera majarã sãre ĩgʉ peediabiricʉ̃ árĩpehrerã Jesu yarã mera gamenere ĩgʉre weresãque. Eropirã Jesu yarã gamenererã sãre ĩgʉ peediabiricʉ̃ ĩarã Goãmʉre masibigʉ ñegʉ árĩro dopa iique ĩgʉre. 18 “Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. I yeba mʉa yaharã yaha dorerire oparãca. Eropirã mʉa i yebare iidorebirirare yʉ sã ʉmarogue árĩgʉ iidoresome. I yeba mʉa iidorerare yʉ sã ʉmarogue iidoregʉca. 19 “Dipaturi mʉare ire weregʉra daja: Mʉa perã Goãmʉre serẽrã, yujuro mera pepirã árĩcʉ̃, yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ irire mʉare ogʉcumi. 20 Perã o ʉrerã yaharã yahare iimorã erã gamenerecʉ̃ yʉ sã erã mera ãhraa, arĩ weremi Jesu. 21 Pʉhrʉ Pedro Jesu pohrogue eja serẽpimi: ―Opʉ, ¿yʉ acaweregʉ mʉ yagʉ ĩgʉ dinʉcʉsuburi yʉre ñero iicʉ̃ ĩagʉ irire cãdijitugʉcuri yʉhʉ? ¿O siete suburi ĩgʉ iicʉ̃ cãdijitugʉcuri yʉhʉ? arĩ serẽpimi Pedro. 22 Jesu yʉhrimi: ―Sietesuburi dihta mʉre ĩgʉ ñero iirare mʉ cãdijicʉ̃ ero wabeaa. Bajasuburi ĩgʉ mʉre ñero iicʉ̃ sãre cãdijique, arĩmi ĩgʉre. 23 Eropigʉ Jesu õpa werenemomi gʉare: ―Ʉmaro majagʉ opʉ árĩri werediacʉ̃ õpa ãhraa. Yujugʉ opʉ ĩgʉ pohro majarãre erã ĩgʉre wajamorare wajayepeho dorediariñumi. 24 Erã wajamorare ĩgʉ queonʉgacʉ̃, ĩgʉre mohme corerãpʉ wʉaro wajamogʉre ĩgʉ pohrogue aĩgãriñuma. Wajamogʉpʉ wʉaro wajamoñumi opʉre. 25 Eropigʉ ĩgʉ wajayemasibiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉre, ĩgʉ marapore, ĩgʉ porã sãre pohro majarã acu, erãre gajirãre duadiariñumi ĩgʉ wajamorire wajaseagʉ. 26 Ĩgʉ eropa duadiacʉ̃ wʉaro wajamogʉpʉ mereja, ĩgʉ opʉre turaro serẽñumi: “Opʉ, gʉare gajirãre duabiricãque. Mojomoro ĩagʉ corenique. Mʉre wajayepehogʉca,” arĩñumi ĩgʉ ĩgʉ opʉre. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉre mojomoro ĩagʉ, ĩgʉ wajamorare eropa ta cãdijipehocãñumi. 28 “Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ wajamodigʉpʉ waha, gajigʉ pohro majagʉre bocajañumi. Ĩgʉpʉ merogã wajamoñumi ĩgʉre wajamodigʉpʉre. Eropa bocajagʉ yojaro mera ñeañumi ĩgʉre. “Yʉre mʉ wajamorare wajaye purumujuque duru,” arĩñumi ĩgʉ ĩgʉ mera majagʉre. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gajigʉ pohro majagʉpʉ mereja ĩgʉre bʉrigã serẽriñumi: “Yʉre mojomoro ĩaque. Merogã corenique. Mʉre wajayepehogʉra,” arĩriñumi gajigʉ pohro majagʉ ĩgʉre. 30 Ĩgʉ eropa arĩ serẽquerecʉ̃ ta ĩgʉ yʉhribiriñumi. Eropigʉ ĩgʉ gajigʉ pohro majagʉpʉre peresu iidoreñumi ne ĩgʉ wajayepehocʉ̃gue. 31 Wʉaro wajamodigʉ ĩgʉre merogã wajamogʉpʉre ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩha papũri, gajirã pohro majarãpʉ erã opʉre weresãrã wañuma. 32 Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ erã opʉ erãre weresãdigʉre sihubeo õpa arĩñumi: “Mʉhʉ ñetariagʉ ãhraa. Mʉhʉ yʉre bʉrigã serẽcʉ̃ mʉ wajamorare cãdijipehocãrabʉgʉ yʉhʉ mʉre. 33 Mʉre yʉ eropa iiquerecʉ̃ ta mʉpʉ merogã wajamogʉpʉre cãdijibirayoro mʉhʉ. Mʉ wajamorare yʉ cãdijidiro dopa ta ĩgʉ sãre mʉ cãdijicʉ̃ õatariaboya. ¿Duhpigʉ ĩgʉre mojomoro ĩabirari ĩgʉre eropa iigʉ mʉhʉ?” arĩñumi ĩgʉ opʉ ĩgʉre. 34 Eropa arĩgʉ bʉrigã guagʉ, peresu iiñumi ĩgʉ pohro majagʉre ne ĩgʉ wajayepehocʉ̃gue, arĩ weremi Jesu. 35 Eropigʉ õpa arĩ i queorire weretumi: ―Eropa ta iigʉcumi yʉ Pagʉ ʉmaro majagʉ mʉare. Mʉa árĩpehrerã mʉa acawererã mʉare ñero iirare õaro mʉa cãdijipehobiricʉ̃ ĩgʉ mʉare dipuwaja moagʉcumi, arĩmi Jesu.

Mateo 19

1 Irire ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ ĩgʉ Galilea árĩdigʉ Judea yebague gʉare sihu wami. Dia Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue ejabʉ. 2 Erogue gʉa wacʉ̃ bajarã masa gʉare nʉrʉsiagãma. Erã mera majarãre dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iimi ĩgʉ. 3 Eropi yujurãyeri fariseo masa gʉa pohro erama. Jesure weresãdiarã, ñero ĩgʉ wereniguicʉ̃ peediarã, ĩgʉre õpa serẽpima: ―¿Mari marapore mari gamero cóãcʉ̃ õhari? ¿Mari doreripʉ eropa ta iidoreri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpima erã. 4 Jesu yʉhrimi. ―¿Goãmʉ yare erã gojarapũgue ne ire buhebiriniari mʉa? Õpa arĩ gojara ãhraa: “Negohraguere i yebare ĩhacũnugudigʉ ʉmʉ, nomeo sãre iipʉ,” arĩ gojañumi Moise. 5 Õpa ãhraa ĩgʉ arĩ gojanemora: “Eropigʉ ʉmʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre cohã wiria, ĩgʉ marapo mera árĩgʉcumi. Eropirã erã perã árĩquererã ta yuju dʉpʉ iro dopa ta árĩrãcoma,” arĩ gojañumi. 6 Eropirã erã perã iro dopa árĩbeama. Yuju dʉpʉ iro dopa ta árĩrã iima. Goãmʉ doreri mera mojoto dirima. Eropirã duhubiricãro gahmea erãre, arĩmi Jesu erãre. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ fariseo masa serẽpima daja: ―Mʉhʉ eropa werequerecʉ̃ ta õpa arĩ gojañumi Moisepʉ: “Mʉ marapore cóãdiagʉ paperapũgue irire gojaque. Eropa gojagʉ iripũre mʉ marapore mʉ ora pʉhrʉ igore cóãmasia mʉhʉ,” arĩ gojañumi Moise. ¿Mʉ arĩro dopa arĩquerecʉ̃ ta duhpigʉ Moisepʉ eropa arĩ gojayuri? arĩ yʉhrima erã ĩgʉre. 8 Jesu yʉhri gamemi erãre: ―Goãmʉ dorerire mʉa ñecʉ sʉmarã erã iidiabiricʉ̃ ĩagʉ “Eropa ta wacuraporo,” arĩgʉ, “Mʉa marapore cóãmasia,” arĩ gojañumi Moise. Ĩgʉ eropa arĩ gojara árĩquerecʉ̃ ta negohraguere mʉa marasã nomere cóãcʉ̃ gamebiripʉ. 9 Mʉare arĩgʉ tiiaa: Masʉ ĩgʉ marapo igo gajigʉ mera ñero iibiriquerecʉ̃ ta igore cóãgʉ, gajigo mera marapocʉgʉ, ĩgʉ gajigo mera ñero iigʉ iimi. Eropigʉ ihĩ cóãdigo mera marapocʉgʉ sã igo mera ñero iigʉ iimi, arĩmi Jesu. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, gʉa ĩgʉ buherãpʉ õpa arĩbʉ: ―Eropa ʉmʉ ĩgʉ marapo mera erã game cóãbiricʉ̃, maripʉre ne marapo marirã árĩcʉ̃ õaboca gʉare, arĩbʉ gʉa. 11 Jesu yʉhrimi gʉare: ―Mʉa arĩro dopa ta árĩpehrerã árĩmasibeama. Goãmʉ marapocʉdorebirinirã dihta eropa árĩmasima. 12 Ʉma marapocʉmasibirã yujurãyeri ãhrima. Yujurãyeri ʉma ero ta poyari masa mata nomere gamebirã masa dehyoama. Gajirã masa erã ãpiritõ diuri erã weanirãpʉ marapocʉmasibeama. Gajirã ʉma ʉmaro majagʉ erã Opʉ yare itamudiarã marapocʉbeama. Eropirã oã marapocʉdiabirã eropa ta pepicãrã, eropa ta erã árĩ ojogorocʉcʉ̃ õhaa, arĩmi Jesu gʉare. 13 Eropi masa majirãgãre Jesure mohmepiñadoremorã Jesu pohrogue aĩ erama. Eropa aĩ erarã, erã Jesure ĩgʉ mojotore erãgãre mohmepidorediama. Eropirã erãgãre erã õaro árĩburire Goãmʉre serẽbasadorediama Jesure. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã gʉa ĩgʉ buherã erãre turiribʉ. 14 Gʉa eropa turicʉ̃ ĩagʉ, gʉare Jesu õpa arĩmi: ―Majirãgã yʉ pohrogue ariporo. “Waque,” arĩbiricãque erãgãre. Erãgã Goãmʉre erã opʉ pepima. Eropirã ĩgʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere oãgã iro dopa pepirã ãhrima eroguere, arĩmi Jesu. 15 Eropa arĩtuhaja erã majirãgãre mohmepituhaja waha wami. 16 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ yujugʉ masʉ mamʉ Jesu pohrogue eraa, serẽpimi ĩgʉre: ―Ne mʉhʉ õagʉ buhegʉ ãhraa. ¿Yʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ, õarire iidiagʉ dinopʉre iibocuri yʉhʉ? arĩmi ĩgʉ. 17 ―¿Dohpa arĩronore yʉre õagʉ arĩ piyuri mʉhʉ? Goãmʉ dihta õagʉ ãhrimi. Árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ ĩgʉ dorerire iique, arĩmi Jesu. 18 ―¿Di doreripʉre arĩgʉ iiri? arĩ serẽpinemomi ĩgʉ. Jesu yʉhrimi: ―Masare wejẽbiricãque. Gajigʉ marapo mera árĩbita. Yajabita. Gʉyabita. 19 Mʉ pagʉ sʉmarãre umupeoque. Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩgʉ sãre mahique. I dorerire iiro gahmea, arĩmi Jesu. 20 ―I dorerire ne tarinʉgabirimʉrabʉ yʉhʉ. ¿Ñeheno dʉhyari yʉ iinemoburi yʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ? arĩmi ĩgʉ Jesure. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu werenemomi: ―Mʉhʉ Goãmʉ mera õaro árĩdiagʉ mʉ yare árĩpehrerire duagʉ waque. Eropa duagʉ árĩpehreri niyerure mʉ wajatarare mojomorocʉrãre oque. Mʉ eropa iicʉ̃ wʉaro mʉ ya ʉmaroguere Goãmʉ pohroguere árĩyuroca. Mʉ eropa iira pʉhrʉ yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩ weremi Jesu. 22 Ĩgʉ wʉaro opagʉ árĩpʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉre eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ oparire mojomorocʉrãre odiabigʉ, turaro bʉjawere sʉabiri waha wami. 23 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre werenemomi: ―Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Doberi oparã Goãmʉre ĩgʉ opʉ árĩroguere erã wadiacʉ̃ diasa ãhraa. 24 Mʉare werenemogʉra: Camellopʉ awiru gobegãgue ĩgʉ ñajatariwereadiacʉ̃ masiya mara ĩgʉre. Eropa ta doberi opagʉ Goãmʉ opʉ ĩgʉ árĩroguere wacʉ̃ diasataria, arĩmi ĩgʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa ĩhamaria wa gʉa basi õpa arĩbʉ: ―Yaho. Ĩgʉ arĩro dopa ta diaye árĩcʉ̃, ne yujugʉ masʉre Goãmʉ taubiribocumi ĩgʉ pohro waborore, arĩbʉ gʉa gʉa basi. 26 Gʉa eroparĩcʉ̃ Jesu gʉare ĩhabeo, õpa weremi: ―Masa erã bocatĩuro erã õaro iira mera Goãmʉ pohroguere wamasibeama. Goãmʉpʉ masare peamegue wabonirãre taumasimi. Ĩgʉ árĩpehrerire õaro iimasipehocãmi, arĩmi ĩgʉ gʉare. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro ĩgʉre arĩmi: ―Peenique. Gʉapʉ gʉa ya árĩpehrerire apipehocãbʉ mʉ mera warã. ¿Gʉa õpa iirã dohpa árĩrire wajatarãcuri gʉa? arĩmi ĩgʉ. 28 ―Mʉare diaye arĩgʉ tiiaa: Pehrerinʉ pʉhrʉ árĩpehreri mama gohrotoroca. Irisubuguere yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ opʉ doaro gosesiriro doagʉca yʉhʉ. Yʉhʉ ero doacʉ̃ mʉa sã doce gohra árĩnirã oparã árĩri mera doarãca. Eropirã Israe masare doce cururi majarãre beyerãca õarã sãre ñerã sãre. 29 Eropirã mʉa árĩpehrerã õari buherire yaha árĩburire iimorã, mʉa wirire, mʉa pagʉ porãre, mʉa pagʉ sʉmarãre, mʉa porãre, mʉa poerire apicãnirã wʉaro wajatarãca. Eropirã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera õaro árĩrãca. 30 Dohpaguere bajarã oparã árĩnirã mʉra irisubuguere bu árĩrã dujarãcoma. Eropirã dohpaguere bajarã bu árĩnirã mʉra irisubure oparã gohrotorãcoma daja, arĩ weremi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre.

Mateo 20

1 Eropi dipaturi Jesu queorire weremi daja õpa arĩgʉ: ―Ʉmaro majagʉ opʉ ĩgʉ árĩri werediacʉ̃ pohe opʉ iro dopa ãhraa. Ĩgʉ pohe opʉ boyo pãri merejacʉ̃ ĩgʉ pohere mohmemorãre sihugʉ wañumi. 2 “Yujuse niyerusere yujunʉ mohmeri wajare wajayegʉra yujunʉre,” arĩñumi. “Áʉ,” arĩñuma mohmemorã. Erã eroparĩcʉ̃ pohegue mohmedoregʉ obeoñumi ĩgʉ erãre. 3 Eropigʉ ʉmʉgue nueve árĩcʉ̃ doberi duarogue wañumi daja. Erogue ejagʉ, gajirã mohmebirãre ĩañumi. 4 Eropa ĩagʉ erãre arĩñumi: “Mʉa sã yaha pohere mohmerã waque. Õaro wajayegʉra,” arĩñumi ĩgʉ. 5 Eropirã erã pohegue mohmerã wañuma. Eropi pohe opʉ goeri boje árĩcʉ̃, ñamicague tres árĩcʉ̃ sãre gajirãre mohmedoreñumi daja. 6 Eropi ñamicague cinco árĩcʉ̃gue doberi duarogue ĩgʉ wañumi daja. Erogue eja gajirã mohmeri moorãre ĩañumi. Erãre arĩñumi: “¿Ne gajino iibiriquererã yujunʉre ĩaniguineacãri mʉa?” arĩ serẽpiñumi erãre. 7 “Ne gʉare mohmeri mara,” arĩ yʉhriñuma erã. “Mʉa sã yaha pohere mohmerã waque,” arĩñumi erãre. Eropirã ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ ya pohere mohmerã wañuma. 8 “Eropi ñamicague mohme duhurisubugue árĩcʉ̃ pohe opʉ ĩgʉ mohmerãre coregʉre õpa arĩñumi: “Mohmerãre sihuque. Erã eracʉ̃ erãre wajayeque. Erã pʉhrʉgue mohmedorenirãre wajayemʉhtaque. Erãre wajayetuha, gajirã sãre wajayetuha, yʉ mohmedoremʉhtanirãre wajaye ojogorocʉque,” arĩñumi ĩgʉ. 9 Eropigʉ cinco árĩcʉ̃ mohmenʉganirãre yujuse niyeruse wajayeñumi. 10 Ĩgʉ eropa wajayecʉ̃ ĩarã, “Gʉare tauñariro wajayegʉcumi,” arĩ pepiriñuma ĩgʉ doremʉhtanirãpʉ. Erã sãre yujuropa ta wajayecãñumi. 11 Eropirã erãre niyerure ĩgʉ wajayetuhajacʉ̃ erã opʉ mera papũri ĩgʉre arĩñuma: 12 “Oã gʉa pʉhrʉgue mʉ mohmedorenirãpʉ yuju hora ta mohmeama. Gʉapʉ yujunʉ õaro mohmeneacarabʉ. Ñero abe asiami gʉare. Gʉa eropa yoari boje mohmequerecʉ̃ ta gʉa pʉhrʉgue mohmenʉganirã sãre yujuropa wajayecãbʉ mʉhʉ,” arĩ guañuma erã ĩgʉ mera. 13 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yujugʉ erã mera majagʉre pohe opʉ yʉhriñumi: “Ne acaweregʉ, yujuse niyerusere wajayegʉra, arĩrabʉ mʉare. Yʉ eroparĩcʉ̃ yʉhriabʉ mʉa. Eropigʉ yʉ arĩdiro dopa ta mʉare wajayeabʉ yʉhʉ. Queoro wajayeabʉ mʉare. Ne yajabirabʉ mʉare. 14 Eropigʉ yʉ wajayerare aĩ wihigue dujaaque. Ĩre pʉhrʉ yʉ mohmedoredigʉ sãre mʉare yʉ wajayediropẽ ta wajayegʉra. 15 Yaha niyeru ãhraa i. Eropigʉ yʉ gamero dopa ta i mera wajayegʉra. ¿Gajirãre tauñariro yʉ wajayecʉ̃ ĩhaturiri mʉhʉ?” arĩñumi ĩgʉ pohe opʉ, arĩ weremi iri queorire Jesu. 16 Eropa arĩgʉ werenemomi ĩgʉ: ―I queori arĩro dopa ta yaharã árĩmʉhtanirãre erã pʉhrʉ yaharã árĩnirã sãre yujuro mera ogʉcumi Goãmʉ ĩgʉ ya õarire. Eropirã árĩmʉhtanirãpʉ “Gʉare onemogʉcumi,” arĩmasibeama, arĩ weremi Jesu. 17 Eropi Jerusaléngue warã yujuro mera ta waniguirã, gʉare ĩgʉ buherãre sihubeotuha, gajipʉgue gʉare gʉa seyarore aĩgãmi Jesu. Gʉa seyaro gʉa árĩcʉ̃ weremi. 18 ―Peeque yʉre. Dohpaguere Jerusaléngue warã iiaa mari. Erogue yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñeha, gajirãre orãcoma. Pahia oparãre, masare buherã sãre yʉre orãcoma. Eropirã yʉre wejẽdorerãcoma erã. 19 Eropa wejẽdorerã judio masa árĩbirãre yʉre orãcoma. Erã eropa ora pʉhrʉ erãpʉ yʉre wereya, tãrarãcoma. Tuhaja, crusague pabiarãcoma yʉre. Eropigʉ yʉ sĩrira pʉhrʉre ʉhrenʉ waboro gohra masa mʉriagʉca, arĩ weremi Jesu. 20 Eropigo Zebedeo marapo Santiago, Ñu igo porã mera Jesu pohrogue eja, merejapo ĩgʉre serẽbo arigo. 21 ―¿Dohpa yʉ iicʉ̃ gahmeri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu igore. ―Mʉhʉ opʉ ñajagʉ yʉ porã sãre dorerã acuque. Eropa acugʉ mʉ pepʉri erãre doboque, arĩ serẽpo igo igo porã mera. 22 Jesu õpa arĩpʉ: ―Mʉa ñero tariborore masibiriquererã ta eropa serẽa mʉa. ¿Dohpaguere yʉ ñero tariboro dopa ta mʉa sã ñero tarirã yujuro bojebocuri mʉa? arĩpʉ Jesu igo porãre. ―Yujuro bojerãca, arĩ yʉhriñorã Santiago Ñu mera. 23 ―Diaye ta ãhraa. Yʉ ñero taridiro dopa ta ñero tarirãca mʉa sã. Eropa mʉa tarimorã árĩquerecʉ̃ ta yʉ mera doremorãre mʉare yʉhʉ beyemasibeaa. Yʉ Pagʉpʉ amutuhami irire. Eropirã ĩgʉ beyenirã dihta yʉ diayepʉre, yʉ copʉpʉre doarãcoma, arĩpʉ Jesu erãre. 24 Eropirã gʉa gajirã diez ĩgʉ buherãpʉ erã oparã árĩburire Jesure serẽcʉ̃ Santiago, Ñu sã mera guabʉ gʉa. 25 Gʉa eropa guacʉ̃ ĩagʉ Jesu árĩpehrerã ĩgʉ buherãre sihu gameneo, õpa arĩ weremi gʉare: ―Goãmʉre masibirã oparãpʉ masare dorerã, pũriro mera dorema. 26 Mʉapʉ eropa iisome mʉa basi. Mʉa mera majagʉ opʉ árĩdiagʉ, árĩpehrerã ĩgʉ mera majarãre itamugʉ árĩporo. 27 Eropigʉ árĩpehrerãre doregʉ árĩdiagʉ pohro majagʉ iiro dopa ta árĩporo. 28 Eropa árĩgʉ ta ãhraa yʉ sã. Masare dorebiragʉ arigʉ iibiribʉ. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩqueregʉ ta i yebaguere masare itamugʉ arigʉ iibʉ. Eropigʉ bajarã masa erã ñero iira dipuwajare sĩribasagʉ arigʉ iibʉ. Eropigʉ masa peamegue wabonirãre taugʉ arigʉ iibʉ, arĩmi Jesu gʉare. 29 Eropi Jericógue árĩnirã gʉa wacʉ̃ bajarã masa Jesure nʉrʉsiama. 30 Eropi Jesu ĩgʉ tarigãcʉ̃ perã cuiri ĩhajabirã ma tʉro doanirã peema. Eropa peerã õpa arĩ gaguiniguinʉgama: ―Opʉ Davi mʉrʉ pãrami, masare taubu, gʉare mojomoro ĩaque, arĩ gaguinima. 31 Erã eropa gaguiniguicʉ̃ masapʉ erãre turima. ―Ejarimaricãque, arĩma masa erãre. Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta erã gaguiniguidiro tauro gaguiniguinemoma daja. ―Opʉ Davi mʉrʉ pãrami, gʉare mojomoro ĩaque, arĩ gaguiniguima daja. 32 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu nʉgaja erãre sihubeo serẽpimi, ―¿Dohpa yʉ mʉare iicʉ̃ gahmeri? arĩ serẽpimi. 33 ―Opʉ, gʉare ĩacʉ̃ iique, arĩ yʉhrima erã. 34 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu erãre mojomoro ĩami. Eropa mojomoro ĩagʉ erã cuirire mohmepimi. Ĩgʉ eropa mohmepicʉ̃ ta erã õaro ĩha wama. Eropa ĩanirã ĩgʉre nʉrʉsia wahgãma.

Mateo 21

1 Eropi Jerusaléngue gʉa ejaboro core Betfagé waĩcʉri macague ejamʉhtanibʉ gʉa Jesu mera. Betfagé ʉtãgʉ Olivo waĩcʉdigʉ gubuye árĩbʉ. Erogue ejagʉ, gʉare perãre ĩgʉ buherã mera majarãre Jesu ĩgʉ core obeomʉhtami. 2 Õpa doremi erãre: ―Si macague waque. Erogue ejarã, mata burrore ĩgʉ magʉgã mera erã dirinugudigʉre bocajarãca. Erãre boca, ĩgʉre diriradarire pãa aĩgãribasaque yʉre. 3 Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ, burro opʉ “ ¿Duhpimorã burrore pãri mʉa?” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã õpa arĩ yʉhrique: “Mari tĩgʉ burrore gamebeoniami dohpa. Eropigʉ dohparagã wiagʉcumi ĩgʉ,” arĩ yʉhrique ĩgʉre, arĩdore obeomi Jesu perã ĩgʉ buherãre. 4 Eropa iimi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta. Õpa arĩ gojañumi iribojegue: 5 Jerusalén majarãre õpa arĩ wereque: “Ĩaque mʉa. Mʉa Opʉ mʉa pohrogue ahrimi. Ĩgʉ ta masare õaro iigʉ ãhrimi. Burro magʉgã weca arigʉcumi,” arĩ wereque Jerusalén majarãre, arĩ gojañumi iribojeguere. 6 Jesu ĩgʉ obeonirã perã iri macague eja, ĩgʉ iidorediro dopa ta iiñorã erã. 7 Burragore igo magʉgã sãre aĩgãrima. Aĩgãrituhaja gʉa weca maja suhrire tuwea aĩ, erã weca peobʉ gʉa. Gʉa eropa iira pʉhrʉ Jesu ĩgʉgã weca mʉribejami wabu. 8 Mʉribejatuha, ĩgʉgã weca Jerusaléngue wami. Ĩgʉ eropa aricʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉ wari maha deco erã ya weca maja suhrire tuwea aĩ, sẽopi mʉhtama Jesure umupeorã. Gajirãpʉ pũricʉri dʉpʉrire mare apimʉhtama “Ĩgʉ wari maha õari maha árĩporo,” arĩrã. 9 Eropirã ĩgʉ core warã, ĩgʉ pʉhrʉ nʉrʉsiarã mera õpa arĩ gaguiniguima: ―Davi mʉrʉ pãramire marire itamubure umupeorã. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ õaro ariporo. Ʉmaro majagʉre “Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã, arĩ gaguiniguima masa. 10 Eropirã Jerusaléngue erã eropa ejacʉ̃ ero majarãpʉ ĩhamaria wama. ―Cue, ¿nihino ãhriri ihĩ? arĩ game serẽpima erã basi. 11 Gajirã masa yʉhrima: ―Ihĩ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ Nazare majagʉ Jesu waĩcʉgʉ ãhrimi, arĩ werema erã masare. 12 Pʉhrʉ Goãmʉ wihigue ejami Jesu gʉa mera. Iri wihigue eja ñaja wami. Ñajaja masa duadoarãre asũrã sãre bocajagʉ erãre cohã wiucãmi iri wihigue. Eropigʉ niyerure game gohroto doarã ya mesarire yomemuju, aĩ majipi beomʉrimi. Bujare duarã erã doari pẽrori sãre eropa ta iimi. 13 Eropa iigʉ õpa arĩmi: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: Goãmʉ arĩmi: “Yaha wihi Goãmʉ mera wereniguiri wihi waĩcʉroca,” arĩmi Goãmʉ, ãhraa ĩgʉ gojarapũ. Mʉapʉ i wihire Goãmʉ wihire duadoarã game yajarã iiaa, arĩmi ĩgʉ erãre. 14 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ cuiri ĩhajabirã, curimasibirã sã Goãmʉ wihiguere ĩgʉ pohrogue erama. Erã eropa eracʉ̃ erãre õarã dujacʉ̃ iimi ĩgʉ. 15 Eropa õarire ĩgʉ iicʉ̃ ĩarã, pahia oparã, masare buherã sã guama ĩgʉ mera. Eropirã majirãgã sã Jesure, “Davi mʉrʉ pãrami, masare itamubu, turagʉ ãhraa mʉhʉ,” erã arĩ umupeocʉ̃ peerã guanemoma dipaturi erã. 16 Eropa guarã õpa arĩma Jesure: ―¿Erã eroparĩcʉ̃ peebeari mʉhʉ? Eropa arĩbiricãporo, arĩ dorema erã Jesure. ―Erã eroparĩcʉ̃ peea. ¿Goãmʉ yare erã gojarapũre ire ne buhebiriri mʉa? Majirãgãre Goãmʉre õaro umupeocʉ̃ iibʉ mʉhʉ, ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ, arĩmi Jesu erãre. 17 Eropa arĩtuha erãre cóãgã, Betania waĩcʉri macague eja, iri ñamire ero árĩmi. 18 Gajinʉ boyorogue Jerusaléngue gʉa dujaacʉ̃, oaboami Jesu. 19 Eropa oaboagʉ, ma tʉro niguidigʉ higueragʉre ĩhanijagʉ, irigʉ dʉcare omagʉ warimi. Dʉca maribʉ irigʉpʉ. Pũri dihta árĩbʉ. Dʉca maricʉ̃ ĩagʉ Jesu õpa arĩmi: ―Irigʉ yucʉgʉ ne dipaturi dʉcacʉsome, arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ irigʉpʉ mata ñaidija wabʉ. 20 Irigʉ eropa wacʉ̃ ĩarã, gʉa ĩgʉ buherã ĩhamaria wabʉ. ―¿Duhpiro mata irigʉ ñaidija wahári? arĩ serẽpibʉ Jesure. 21 Jesu yʉhrimi: ―Ire guñaque mʉa. Goãmʉre õaro guñatura umupeoque. “Diaye ta eropa ta iigʉcumi ĩgʉ,” arĩrã, “Goãmʉ iisome,” arĩbirã, yʉhʉ irigʉre iidiro dopa ta iimasirãca mʉa sã. Eropirã irigʉre yʉ sĩridorediro dopa ta tauro diasarire doremasirãca mʉa Goãmʉre guñatura umupeorã. Irigʉ ʉtãgʉ sãre “Dua aĩ, wʉariyague cóãdigʉ árĩporo,” Goãmʉre mʉa arĩcʉ̃ irigʉ ʉtãgʉ dija waroca. 22 Goãmʉ irigʉ diague dijacʉ̃ iigʉcumi. Goãmʉre mʉa umupeocʉ̃,” Yʉ serẽro dopa ta eropa waroca,” mʉa arĩ guñacʉ̃, mʉa serẽdiro dopa ta Goãmʉ iigʉcumi, arĩmi Jesu. 23 Eropi Goãmʉ wihigue dujaja buhemi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ pahia oparã, masare buherã, mʉrã mera ĩgʉ pohrogue eraa serẽpima: ―¿Noa doreri mera ire eropa iigʉ iiri mʉhʉ? ¿Noa mʉre Goãmʉ wihigue árĩnirãre cóãdoreari? arĩ serẽpima erã. 24 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Mʉare yʉhʉ sã serẽpigʉra. Õaro mʉa yʉre yʉhricʉ̃ yʉ sã mʉare yʉhri gamegʉra. 25 ¿Ñu masare ĩgʉ waĩyecʉ̃ noano ĩgʉre waĩyedoremʉriyuri mʉa pepicʉ̃? ¿Goãmʉ doreyuri? ¿O masapʉ doremʉriyuri mʉa pepicʉ̃? arĩ serẽpimi Jesu erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ erã basi game wereniguima: ―¿Dohpa arĩ yʉhrirãcuri mari? “Goãmʉ Ñure doreñumi,” mari arĩcʉ̃, “ ¿Goãmʉ Ñure ĩgʉ dorequerecʉ̃ ta duhpirã ĩgʉ wererare peebirari mʉa?” arĩbocumi Jesu marire. 26 Oã masapʉ “Diaye ta Ñu Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩmi,” arĩ pepima erã. Erã eropa pepirã “Ñu ĩgʉ waĩyecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre dorebiriñumi,” mari arĩcʉ̃ peerã masapʉ guarãcoma mari mera, arĩma erã erã basi. 27 Erã eropa arĩ werenigui amura pʉhrʉ Jesure yʉhrima erã. ―Ñure waĩyedoredigʉre gʉa masibeaa, arĩma erã. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩmi Jesu: ―Irisubu tamerare yʉ sã mʉa serẽpirare werebeaa mʉare. Yʉ iirire doregʉre werebeaa mʉare, arĩmi ĩgʉ erãre. 28 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu queori moa werenemomi erãre: ―¿Dohpa arĩ pepirãcuri yʉ õpa arĩ werecʉ̃? arĩmi Jesu erãre. Perã pagʉ árĩñumi. Tĩgʉpʉre õpa arĩñumi erã pagʉ: “Mahgʉ, pohegue mohmegʉ waque,” arĩñumi. 29 “Wabeaa,” arĩ yʉhririñumi ĩgʉ magʉ negohrare. Eropa arĩqueregʉ ta pʉhrʉguere pohegue wadiariñe árĩyoro daja ĩgʉre. Eropigʉ wañumi ĩgʉ. 30 Eropigʉ erã pagʉ ĩgʉ magʉ dʉhyagʉ pohrogue eja, ĩgʉ tĩgʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta pohegue wadoreriñumi. “Áʉ,” arĩriñumi dʉhyagʉpʉ. Eropa arĩqueregʉ ta wabiriñumi ĩgʉ. 31 ¿Nihinopʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iiyuri? arĩ serẽpimi Jesu. ―Ĩgʉ tĩgʉpʉ iiñumi, arĩ yʉhrima erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu weremi: ―Mʉare diaye arĩgʉ tiiaa. “Ñetariarã ãhrima,” mʉa arĩnirãpʉ Goãmʉ opʉ ĩgʉ árĩroguere mʉa wabodiro árĩquerecʉ̃ ta erãpʉ warãcoma. 32 Ñu waĩyeri masʉ buhegʉ arigʉ mʉare “Õaro iirã árĩque,” arĩ wererimi. Eropa ĩgʉ werequerecʉ̃ ta ĩgʉre peebiribʉ mʉa. Eropirã ĩgʉ dorerire yʉhribiribʉ. Erã ñerã árĩnirãpʉ wajasea corerãpʉ, nome ñero iiricʉnirãpʉ ĩgʉre peenirã árĩma. Erã eropa pee gohrotorare ĩabʉ mʉa. Mʉa eropa ĩaquererã ta mʉapʉ ne gohrotodiabirabʉ. Eropirã peebirabʉ mʉa, arĩmi Jesu pahia oparãre, mʉrã sãre. 33 Eropi Jesu dipaturi ĩgʉ pepiri mera õpa arĩ queorire moa erãre buhenemomi: ―Gajisubu mʉare werenigui queoriñere yʉ werecʉ̃ peeque daja, arĩmi. Yeba opʉ árĩñumi. Ĩgʉ ya pohere iguidarire oteñumi. Otetuha, sãrirore nugu, iguire erã cʉhra bujuburi gobere seañumi. Pohe decogue ʉmari wihigã sãre iiñumi ĩhadibumaja õaro. Eropigʉ gajirãre ĩgʉ ya pohe deco mera apiñumi erã mohme corera waja. Eropigʉ iri pohere erãre mohme coredoretuhaja gaji yebague waha wañumi ĩgʉ. 34 Igui ñirisubu árĩcʉ̃ opʉ ĩgʉ pohro majarãre ĩgʉ ya pohe mohme corerã pohrogue obeoñumi. Pohe maja ĩgʉ oteri dʉcare ĩgʉ ya sero maja dʉcare aĩdoregʉ obeoriñumi. 35 Eropirã pohere mohme corerãpʉ ĩgʉ pohro majarãre ñero iiñuma. Yujugʉre turaro paa, gajigʉre wejẽ, gajigʉre ʉtã mera deañuma. 36 Pʉhrʉ pohe opʉ dipaturi ĩgʉ pohro majarãre ĩgʉ obeomʉhtanirã tauñariro árĩri curu majarãre obeoriñumi daja. Eropirã pohere mohme corerã mʉraro ta iiñuma erã sãre daja. 37 “Eropigʉ ĩgʉ obeotudigʉ ĩgʉ magʉ árĩñumi. “Yʉ magʉpʉre umupeorãcoma,” arĩgʉ ĩgʉre obeoriñumi. 38 Ĩgʉ eropa arĩ pepiquerecʉ̃ ta pohere mohme corerã ĩgʉ magʉ ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã, õpa arĩñuma: “Pohe opʉ magʉ ahrimi ĩgʉ. Ĩgʉre wejẽ cóãcãrã mari. Eropiro i pohe mari ya pohe dujaroca,” arĩriñuma erã basi. 39 Eropa arĩrã ĩgʉre ñeha pohe tʉrogue aĩgã, wejẽcãñuma erã ĩgʉre, arĩmi Jesu erãre. Eropa arĩtuhaja Jesu erãre serẽpimi: 40 ―¿Pohe opʉ arigʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ ya pohere mohme corerãre? arĩ serẽpimi Jesu pahia oparãre, mʉrã sãre. 41 ―Ĩgʉ gajirãre pohere mohme coremorãre gohrotogʉcumi. Árĩmʉhtanirãre ñetarianirãre wejẽgʉcumi. Ĩgʉre dʉcare queoro wiamorãpʉre mohmedoregʉcumi, arĩ yʉhrima erã. 42 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu werenemomi erãre: ―¿Goãmʉ yare erã gojarapũ ire yʉre ĩgʉ arĩ gojarare buhebiriri mʉa? Ihĩ Cristo ʉtãye iro dopa ta ãhrimi. Masa Cristore gamebirãcoma. Erã gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre beye opʉ acumi. Goãmʉpʉ irire iimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã “Õataria,” arĩ pepia mari, arĩ gojañuma iribojeguere. ¿Irire ne buhebiriri mʉa? 43 Eropigʉ mʉare arĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Goãmʉ ĩgʉ dorerire iirã ĩgʉ õari orire opaboya mʉa. Mʉa iibiricʉ̃ ĩha gajirãpʉre ogʉcumi Goãmʉ. Gajirã masapʉ ĩgʉ dorero dopa ta iirãcoma. 44 Yʉre gamebirãpʉ yʉ dipuwaja moamorã ñero tarirãcoma, arĩmi Jesu pahia oparãre, mʉrã sãre. 45 Iri pohe opʉ queorire ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã, “Ĩgʉ iri queori mera ‘Ñerã mohme corerã iro dopa ãhrima,’ marire arĩgʉ weresãgʉ iicumi ĩgʉ,” arĩ pepiñorã erã. 46 Eropa arĩ pepirã, ĩgʉre ñeadiariñorã oparãpʉ. Masapʉ Jesure umupeo “Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩmʉriñorã erã. Erã eropa arĩrã árĩcʉ̃ pahia oparã sã masare güirã, Jesure ñeabiriñorã.

Mateo 22

1 Eropi dipaturi gaji queori mera erãre buhenʉgami Jesu: 2 ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri werediacʉ̃ i queori iro dopa ãhraa. Yuju yeba majagʉ tauro opʉ árĩñumi. Eropigʉ ĩgʉ magʉ ya árĩburi bosenʉ iiñumi. Ĩgʉ mojoto diriri bosenʉ árĩyoro. 3 Eropigʉ opʉ ĩgʉ pohro majarãre bosenʉ ĩarã arimorãre sihudore obeoriñumi. Erãpʉ aridiabiriñuma. 4 Eropigʉ gajirãre sihudoregʉ obeoriñumi daja ĩgʉ pohro majarãre. “Yʉ sihubeorãre õpa arĩ wereque. ‘Mari baburire iituhama. Wecʉare, wecʉagã õaro diicʉrãre wejẽ amutuhajama. Eropiro árĩpehreri bosenʉ majare iituhajama. Eropirã bosenʉ majare barã arique,’ arĩ wereque erãre,” arĩ obeoriñumi ĩgʉ opʉ ĩgʉ pohro majarãre. 5 Erã eropa werera pʉhrʉ ĩgʉ sihubeonirã eropa pepicãñuma. Bosenʉre ĩarã wabiriñuma. Yujugʉ ĩgʉ pohegue waha, wañumi. Gajigʉ ĩgʉ mohmerire ĩagʉ wañumi. 6 Gajirãpʉ ĩgʉ pohro majarãre erãre wererã eranirãre ñeha, erãre ñero iiñuma. Eropii wejẽcãñuma. 7 Erã eropa iicʉ̃ peegʉ, opʉpʉ guañumi. Gua, erã eropa wejẽra dipuwaja dipuwaja moadoregʉ ĩgʉ surarare obeoñumi. Eropirã surara erãre wejẽpehocã, erã ya macare soecãñuma. 8 Erã eropa iira pʉhrʉ, opʉ ĩgʉ pohro majarãre õpa arĩñumi: “Bosenʉ majare amutuharama. Yʉ sihumʉhtanirã yʉ bosenʉre ĩabonirã aribeama. Ñerã ãhrima erã. 9 Eropirã macare wari marigue mʉa bocajarãre bosenʉre ĩamorãre sihuque,” arĩñumi ĩgʉ ĩgʉ pohro majarãre. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ pohro majarã marigue waha, árĩpehrerã erã bocajarãre, ñerãre, õarãre wereñuma. Erã eropa sihura pʉhrʉ ejañuma erã bajarã. Õaro bosenʉ erã iiri taribure masa ʉjʉtʉritaria wañuma. 11 “Ero erã doacʉ̃ opʉpʉ yujugʉre mojoto diririnʉ majañe suhriro sañabigʉre ĩañumi. 12 “Ne, acaweregʉ, ¿duhpigʉ mojoto diririnʉ majañe suhrirore sañabiriqueregʉ ñajarari mʉhʉ?” arĩ serẽpiñumi opʉ. Ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ masʉpʉ werebiriñumi. 13 Ĩgʉ eropa werebiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pohro majarãre õpa arĩñumi opʉpʉ: “Ĩre ñeha ĩgʉ mojotorire dirique. Ĩgʉ guburi sãre dirique. Dirituha aĩ wiria, disiporogue naitĩarogue ĩgʉre cóãque. Erogue ĩgʉ turaro ore, bʉjawereri mera gʉcʉri cũridihugʉcumi,” arĩñumi opʉ, arĩ weremi Jesu. 14 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ õpa arĩtumi ĩgʉ: ―I queori wadiro dopa ta Goãmʉ bajarã masa ĩgʉ sihubeonirã árĩquererã ta bajamerãgã ĩgʉ mera dujarãcoma, arĩ weretumi Jesu. 15 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ fariseo masa waha, ĩgʉre weresãburire erã basi weretamuñorã erã. Erã ĩgʉre baja serẽpiri mera erãre ĩgʉ gajiropa yʉhricʉ̃ weresãmorã iiriñorã. 16 Eropirã erã mera majarãre, Herode ya curu majarã sãre, Jesure serẽpidorerã obeoñorã. Erãpʉ gʉa pohrogue eraa, Jesure serẽpima: ―Buhegʉ, diaye wereniguigʉ gʉyari marigʉ mʉ árĩcʉ̃ masia gʉa. Eropigʉ opʉ árĩcʉ̃ sãre bu árĩgʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ sãre mʉhʉ yujuropa ĩhaa. Eropigʉ Goãmʉ yare diaye mʉ werecʉ̃ sãre gʉa masia. Masa sʉacʉ̃ sãre erã sʉabiricʉ̃ sãre queoro werea. 17 Eropigʉ gʉare wereque. ¿Roma majarã árĩpehrerã tauro opʉ árĩgʉre gobierno majare marire wajayero gahmeri mʉ pepicʉ̃? ¿Mari doreripʉ irire wajayedoreri? arĩ serẽpima Jesure. 18 Jesupʉ erã ĩgʉre ñero weresãdiarire masigʉ õpa arĩ yʉhrimi: ―Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. ¿Duhpirã yʉ ñero wereniguicʉ̃ peediari mʉa? 19 Dohparagã niyerusere oparã yare wajayeburisere aĩrique. Irisere ĩarã, arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã niyerusere aĩgãrima erã. 20 Erã irisere aĩ eracʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ serẽpimi erãre: ―¿Nihino gohra masʉ waĩcʉgʉ tuhyari irisere? ¿Noa waĩ tuhyari? arĩ serẽpimi ĩgʉ. 21 ―César waĩcʉgʉ masa tauro opʉ masʉ ĩgʉ waĩ sã tuhyami iriseguere, arĩ yʉhrima erã. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu weremi: ―Irisubu tamera masa tauro opʉ yare ĩgʉre oque. Goãmʉ yare Goãmʉpʉre oque, arĩmi Jesu. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, pee ʉca wa, waha wama. 23 Eropi irinʉ ta yujurãyeri saduceo masa Jesure ĩarã erarã gʉa pohrogue erama. Saduceo masa “Goãmʉ sĩrinirãre masusome,” arĩ pepirã árĩma. Eropirã õpa arĩma erã ĩgʉre: 24 ―Buhegʉ, õpa arĩ gojañumi Moise: “Yujugʉ ĩgʉ tĩgʉ marapocʉgʉ porã mariqueregʉ ta ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩgʉ pagʉ magʉre ĩgʉ tĩgʉ marapo árĩdigore marapocʉro gahmea. Eropigʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ ĩgʉ porãcʉbodiro dopa ta porãcʉro gahmea ĩgʉ pagʉ magʉre. Eropirã igo porã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ porã iro dopa ta árĩrãcoma,” arĩ gojañumi Moise, arĩma erã saduceo masa. 25 Irire eropa arĩ weretuha i queorire werenemoma erã Jesure: ―Yujugʉ porã siete gohra árĩñorã. Erã tĩgʉpʉ marapocʉ, porã marigʉ ta sĩria wapʉ. Eropigʉ gajigʉ ĩgʉ pagʉ magʉ sã ĩgʉ tĩgʉ marapo árĩdigore marapocʉpʉ. 26 Ĩgʉ eropa marapocʉra pʉhrʉ ĩgʉ sã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa ta porã mariqueregʉ ta sĩria wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ pagʉ magʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa ta porã mariqueregʉ ta sĩria wapʉ. Eropa dihta wañorã yujugʉ porã gohra. Ne porã mariquererã ta sĩripehrea wañorã erã. 27 Erã marapo sã erã pʉhrʉ sĩria wapo pare, arĩ õpa serẽpima Jesure: 28 ¿Ne, Goãmʉ árĩpehrerãre ĩgʉ sĩrinirãre masucʉ̃ nihino marapo árĩgocuri igo? Erã siete árĩpehrerã igore marapocʉnirã árĩñorã. ¿Eropigo nihino marapo gohra árĩgocuri igo? arĩ serẽpima erã. 29 Jesu yʉhrimi erãre: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ wereniguirire ne masibeaa mʉa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ turari sãre ne masibeaa mʉa. Eropiro mʉa pepiripʉ ne diaye árĩbeaa. 30 Sĩrinirã erã masa mʉriara pʉhrʉ erã anyua iro dopa ãhrima. Erã ʉma nome mera marapocʉbeama eroguere. 31 Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriaboropʉre weregʉra. ¿Goãmʉ iribojegue ĩgʉ arĩrare ne buhebiriri mʉa? Õpa arĩñumi ĩgʉ: 32 “Yʉhʉ Abrahã, Isaa, Jacobo erã opʉ ãhraa,” arĩ wereñumi Goãmʉ iribojegue. Erã sĩrira pʉhrʉgue “Erã opʉ ta ãhraa,” arĩ wereñumi Goãmʉ. Eropirã erã sĩrinirã mʉra ĩgʉ masunirã árĩrã erã ojocarirã ãhrima, arĩmi Jesu. 33 Ĩgʉ eropa arĩ buhecʉ̃ peerã bajarã masa pee ʉca wama. 34 Eropi saduceo masa Jesure erã yʉhrimasibiricʉ̃ peerã, fariseo masapʉ gʉa pohrogue gamenerema daja. 35 Eropigʉ erã mera majagʉ, masare buhegʉpʉ Jesu ĩgʉ ñero arĩcʉ̃ peediagʉ gʉya serẽpirimi ĩgʉre. 36 ―Buhegʉ, ¿Goãmʉ ya doreri õatariaro doreripʉ diñe doreripʉ ãhriri? arĩ serẽpimi ĩgʉ. 37 Jesu ĩgʉre yʉhrimi: ―“Bʉrigã mʉa sĩporã mera, mʉa turari mera, mʉa õaro guñari mera Goãmʉre mʉa Opʉre mahique,” arĩmi Goãmʉ. 38 Iñe doreriñe õatariariñe ãhraa. 39 Iñe doreriñe pʉhrʉ gajiñe doreriñe sã õataria: “Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrã sãre mahique,” arĩmi Goãmʉ. 40 Iñe peñe doreriñere iirã árĩpehreri gaji dorerire iipehorã iiaa mari. Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue erã gojara sãre iirã iiaa mari eropa iirã, arĩ weremi Jesu. 41 Eropi fariseo masa ero gamenererã erã árĩcʉ̃ Jesu erãre serẽpimi: 42 ―“Cristo mari Pagʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi,” arãa mʉa. ¿Nihino ãhriri ĩgʉ ñecʉ iribojegue majagʉ, mʉa pepicʉ̃? arĩmi ĩgʉ. ―Cristo Davi mʉrʉ pãrami árĩgʉcumi, arĩ yʉhrima erã. 43 Jesu weremi: ―¿Davipʉ Cristo ñecʉ árĩqueregʉ ta duhpigʉ opʉcʉturiayuri Cristore? ¿Duhpigʉ eropa opʉcʉdoreyuri Espíritu Santo ĩgʉre? Õpa arĩñumi Davi mʉrʉ: 44 Goãmʉ yʉ opʉre õpa arĩmi: “Ohõ yʉ diayepʉ dorebu doaque. Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre mʉre tarinʉgabasagʉra yʉhʉ mʉ pohro majarã dopa árĩmorãre,” arĩmi Goãmʉ yʉ opʉre, arĩ gojañumi Davi mʉrʉ. 45 Eropa arĩ gojagʉ ta Davi mʉrʉ opʉcʉñumi Cristore. Cristo Davi mʉrʉ opʉ ãhrimi. ¿Eropigʉ Davi mʉrʉ Cristo ñecʉ árĩqueregʉ duhpigʉ opʉcʉyuri Cristore? arĩ weremi Jesu. 46 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ erã ĩgʉre ne yʉhrimasibirima. Eropirã iripẽta serẽpi duhucãma erã ĩgʉre. Eropirã ĩgʉre güirã dipaturi serẽpi ĩabirima ĩgʉre pare.

Mateo 23

1 Eropi masa bajarãre gʉa sãre Jesu weremi daja. 2 ―Masare buherã, fariseo masa sã Goãmʉ doreri Moisere ĩgʉ apirare wererã ãhrima erã. 3 Erã eropa wererã árĩcʉ̃ mʉare erã dorerare iipehoque mʉa. Eropa iiquererã ta erãre ĩhacũbiricãque mʉa. Erã buhero dopa ta iibeama erã. 4 Masare baja dorema erã bocatĩubiririre. Eropa dorequererã ta erã dorero dopa ta masa erã iimasibiriquerecʉ̃ ĩarã erãre itamubeama. 5 Masa erã ĩacʉ̃ dihta õaro ii ĩhmuma erã. Goãmʉ yare erã gojarapũri erã duhsãri comogãre pagañari comogãre erã diaporire dirituma masare erãre ĩadorerã. Erã dʉca sãre dirituma iri comogãre. Eropirã erã suhri sãre gajirã ya tauro yoari árĩriñe ahmu sañama, “Gʉa Goãmʉre umupeotaria,” arĩ ĩadorerã. 6 Eropirã bosenʉri árĩcʉ̃ oparã erã doarigue doadiama. Eropirã mari buheri wirigue sãre õari doari dihtare doadiama erã. 7 Eropirã doberi duarogue gajirã õaro umupeori mera erãre bocatĩri serẽcʉ̃ gahmema erã. Erãre “Buhegʉ,” arĩ piyucʉ̃ gahmema. 8 “Mʉapʉre “Buhegʉ,” arĩ gajirã piyucʉ̃ iibiricãque. Mʉa árĩpehrerã yuju curu majarã ãhraa. Eropigʉ mʉare buhegʉ yʉhʉ yujugʉ ta ãhraa. 9 Eropirã i yeba majarãre “Mari pagʉ,” arĩrã erãre umupeorã iica. Ne eropa arĩ iibiricãque. Ʉmaro majagʉ dihta mari Pagʉ ãhrimi. Ĩgʉ dihtare umupeoro gahmea marire. 10 Eropirã masʉre “Opʉ,” arĩbiricãque. Mʉa opʉ yʉhʉ Cristo yujugʉ ta ãhraa. 11 Pohro majagʉ iro dopa mʉare itamugʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi opʉ árĩbu. 12 Yujugʉ opʉ árĩdiagʉ docanʉgaja árĩcorecãro gahmea. Eropigʉ docanʉgagʉ “Bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepigʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi opʉ árĩbu, arĩ weremi Jesu. 13 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erãre werenemomi: ―Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Gajiropa mʉa arĩ buhecʉ̃ peerãpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere wasome. Mʉa sã eroguere wasome. Eropa arĩ buherã eroguere wadiarãre cãhmotaa mʉa. 14 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Wapeweyarã nome erã wajamocʉ̃ ĩha erã ya wirire emacãa mʉa erã nomere. Eropa erãre mojomoro ĩabiriquererã masa erã ĩhuro yoari boje Goãmʉre serẽ ĩhmuraa mʉa masare. Mʉa eropa iira dipuwaja gajirã tauro dipuwaja moagʉcumi mʉare. 15 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Wʉariyague taribuja, yoaro maja macarigue wahaa mʉa mʉa dorerire iibure amarã. Mʉa dorerire iibure boca, ĩgʉre buhea. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉpʉ mʉa tauro ñero iinʉgagʉcumi. Eropirã ĩgʉre peamegue wabu árĩcʉ̃ iiaa mʉa. 16 “Mʉa ñero tarirãca. Cuiri ĩhajabirã erã ĩhajabiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. Eropa árĩquererã ta gajirãre buheraa mʉa. Õpa arĩ buheraa mʉa: “ ‘Goãmʉ wihi mera iigʉra,’ arĩ waĩpeogʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iibiricʉ̃ õaroca,” arĩ buheraa mʉa. “ ‘Goãmʉ ya wihi maja oro mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉpʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta ii ojogorocʉro gahmea,” arĩ iri sãre buheraa mʉa. 17 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhamasibiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. Pee masibirã ãhraa. ¿Dinopʉre umupeoro gahmeri? Orore umupeobiricãro gahmea. Goãmʉpʉ iri orore ĩgʉ ya wihi árĩcʉ̃ õari iimi irire. Eropirã ĩgʉ ya wihipʉre umupeoro gahmea mʉare. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa. 18 I sãre buheraa mʉa: “ ‘Goãmʉ wihi maja mesa mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ iibiricʉ̃ õacãroca,” arĩ buheraa mʉa. “ ‘Iri mesa weca mari aĩgã apira ta mera iigʉra,’ arĩ waĩpeodigʉpʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta ii ojogorocʉro gahmea,” arĩ buheraa mʉa queoro buhebirã. 19 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhamasibiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa. ¿Dipʉ iri gohra ãhriri mʉa pepicʉ̃? Goãmʉre masʉ ĩgʉ ora mʉra iri gohra árĩbiriñaria. Iri mesa weca Goãmʉre ĩgʉ ocʉ̃, õari wahaa iri mesa weca árĩri. Eropiro iri mesa bu árĩri mesa árĩbeaa. Goãmʉre erã ora weca tauro õari mesa ãhraa. 20 Eropigʉ “Goãmʉ wihi maja mesa mera iigʉra,” yujugʉ arĩ waĩpeogʉ, iri mesa weca apira mera ĩgʉ eropa arĩgʉ iicumi. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa. 21 Goãmʉ ĩgʉ ya wihi majagʉ ãhrimi. Eropigʉ “Goãmʉ wihi mera eropa iigʉra,” arĩ waĩpeogʉ diaye ta Goãmʉ waĩ mera eropa arĩgʉ iicumi. 22 Goãmʉ ʉmaro majagʉ ãhrimi. Eropigʉ “Ʉmaro mera iigʉra,” yujugʉ arĩ waĩpeogʉ, Goãmʉ mera ta eropa arĩgʉ iicumi. Eropiro mʉa buheripʉ queoro wabeaa. 23 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Bari sʉricʉ̃ iirisarire menta, anis, comina waĩcʉrisarire aĩ deara pʉhrʉ diez quẽri iiaa. Eropa iira pʉhrʉ yujuquẽ ta aĩgã apia Goãmʉ wihigue Goãmʉ dorerire iimorã. Mʉa eropa iri dorerire iiquererã ta tauro õaro iirire guñabeaa mʉa. Diaye iirire, mojomoro ĩarire, Goãmʉre umupeorire ne guñabeaa mʉa. Dʉcare mʉa aĩrare merogã Goãmʉ wihire apicʉ̃ õhaa. Eropa iirã õpa iinemoque: Diaye iirire, mojomoro ĩarire, Goãmʉre umupeorire iique. 24 Cuiri ĩhajabirã erã ĩabiro dopa ta diaye majare masibirã ãhraa mʉa. Õpa iiaa mʉa. Mʉa dorerire iidorerã árĩpehrerire õaro iidiaa yujuñegã dʉhyaro mariro. Mʉa eropa iiquererã ñeripʉre duhubeaa. 25 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Mʉa dorero dopa ta mʉa soroparire, mʉa ihriri parire mʉa coeweaa mʉa õarire ii ĩhmurã. Eropa coequererã ta mʉa sĩporãripʉre coebeaa. Eropirã mʉa árĩricʉrire mʉa pepiripʉre ne õarire gohrotobeaa. Gajirã yare yajadiarã, mʉa basi dihta pagarire aĩdiarã árĩrã, eropa dihta pepia mʉa. 26 Cuiri ĩhajabirã erã ĩhajabiro dopa ta masibirã ãhraa mʉa fariseo masa. Mʉa pepirire gohrotomʉhtaque mʉa. Eropirã õaripʉre iique. Mʉa eropa iirã masa erã ĩhuro sãre õarã gohra árĩrãca pare mʉa. 27 “Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Masa comorore boreri mera erã sũhuma. Eropirã masa iri comorore erã ĩacʉ̃ õari comoro dehyoa. Iri comoro eropa õaro deyoquerecʉ̃ ta, poheca majague ĩgʉ boara gõariguere ĩaya mara. 28 Eropa ta mʉa sã masa erã ĩhabeoro õarã dehyoa mʉa. Eropa õarã deyorã mʉa árĩquerecʉ̃ ta mʉa pepiriguere ñeri gʉyaricʉrã árĩtariacãa boanirã iro dopa, arĩ weremi Jesu. Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemomi daja: 29 ―Mʉa masare buherã, fariseo masa sã ñero tarirãca. Gʉyaricʉrã ãhraa mʉa. Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue majarã erã masa goberire õaro amuraa mʉa. Eropirã iribojegue majarãre õaro iinirã mʉrare erã wéanugunirã mʉrare õaro amuraa mʉa. 30 Eropa iirã õpa arĩ wereniguiraa mʉa: “Iribojegue mari ñecʉ sʉmarã mʉrague erã iidiro dopa gʉapʉ iibiriboya. Irisubugue árĩnirãre Goãmʉ yare weremʉhtanirãre gʉapʉ wejẽbiriboya,” arĩ wereniguiraa mʉa. 31 Eropa arĩrã árĩrã, mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉrare erã wejẽnirã erã árĩcʉ̃ wererã iica. Erã wejẽnirã pãramerã mʉa árĩri sãre mʉa basi weresãrã iica mʉa. 32 Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra iidiro dopa ta ii ojogorocʉque. 33 “Añaa iro dopa ñerã ãhraa mʉa. Añaa porã iro dopa ãhraa mʉa. Goãmʉ mʉa ñeri dipuwajare ĩgʉ peamegue ĩgʉ cóãboro core duhrimasibeaa mʉa. 34 Eropigʉ Goãmʉ yare weremʉhtarãre, gajirã masirãre, gajirã mʉare buhemorãre mʉa pohro obeogʉra. Yʉ eropa obeocʉ̃ mʉapʉ yujurãyeri erãre wejẽrãca. Gajirãre crusague pabiarãca. Gajirãre mʉa buheri wirigue tãrarãca. Erãre macari nʉcʉ nʉrʉsiarãca. 35 Mʉa eropa iirã árĩpehrerã ñeri marirãre mʉa wejẽra dipuwaja dipuwajacʉrãca. Abel mʉrʉre Caín ĩgʉ wejẽra dipuwajare dipuwajacʉrãca mʉapʉ. Árĩpehrerã ĩgʉ pʉhrʉ árĩnirãre õarãre erã wejẽra dipuwaja sãre dipuwajacʉrãca mʉa sã. Eropirã Goãmʉ wihi pohro waimʉrãre mʉa soeburi mesa pohro Zacaríare mʉa acawererã mʉra wejẽñorã. Ĩgʉpʉ Berequias magʉ árĩpʉ. Eropirã ĩgʉ sãre erã wejẽra dipuwaja dipuwajacʉrãca mʉa. 36 Diaye mʉare weregʉ ta iiaa. Erã árĩpehrerãre erã wejẽra dipuwaja dohpague majarã dipuwajacʉrãcoma, arĩ weremi Jesu. 37 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi Jerusalén majarãre bʉjawere ĩagʉ: ―Mʉa Jerusalén majarã, mʉa acawererã mʉra Goãmʉ yare weremʉhtanirãre wejẽmʉrinirã árĩma. Eropirã Goãmʉ obeonirãre, ʉtã mera deamʉrinirã árĩma. Cãreña bʉro igo igo porãre igo quẽdʉpʉri mera igo coã oyaro dopa ta bajasuburi opadiarabʉ mʉare. Mʉapʉ irire ne yʉre gamebirabʉ. 38 Dohpaguere mʉa árĩri maca cóãra maca árĩroca. 39 Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Pʉhrʉgue dujarigʉca daja yʉhʉ. Eropa yʉ dujaricʉ̃ ĩarã mʉa yʉre “Goãmʉ turari mera arigʉ õaro ariporo,” arĩrãca. Yʉre mʉa irire arĩboro core, dipaturi yʉre ĩasome mʉa, arĩmi Jesu.

Mateo 24

1 Eropi Goãmʉ wihire Jesu ĩgʉ wiriara pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherã iri wihi maja wirire ĩarã, ―Õatariari wiri ãhraa. Ĩaque mʉ sã, arĩbʉ gʉa ĩgʉre. 2 Jesu yʉhrimi: ―I wihi majare dohpaguere ĩaraa mʉa. Mʉare weregʉ tiiaa. I wihi árĩpehreri mʉa ĩara i ʉtã sã cohmopehrea waroca. Ne yujuye ʉtãye dujasome, arĩmi ĩgʉ gʉare. 3 Pʉhrʉ Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue eja, erogue doami Jesu. Ero ĩgʉ doacʉ̃ gʉa ĩgʉ buherã gʉa seyaro ĩgʉ pohrogue eja serẽpibʉ. ―Wereque gʉare. ¿Dohpárĩcʉ̃ eropa warocuri mʉ arĩdiro dopa waro? ¿Pehrerinʉ coregã mʉ dujariboro coregã dohpa wanʉgacʉ̃ ĩarãcuri gʉa? arĩ serẽpibʉ gʉa. 4 Jesu yʉhrimi: ―Õaro iiyuque mʉa. Eropirã gajirã mʉare erã gʉyarire peebiricãque. 5 Bajarã masa “Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Erã eropa gʉyacʉ̃ peerã bajarã masa Goãmʉ yare duhurãcoma. 6 Mʉa pohrogã gajirã masa erã gamewejẽcʉ̃ peerãca mʉa. Eropirã yoarogue majarã erã sã erã gamewejẽcʉ̃ peebeorãca. Eropa peequererã ta ne wʉaro irire pepibiricãque. Eropa ta wamʉhtaroca. Eropa wacʉ̃ pehreburinʉ dʉhyaniroca dohpa. 7 Irisubure yuju yeba majarã gaji yeba majarã mera gamewejẽrãcoma. Eropirã yujugʉ opʉ yarã gajigʉ opʉ yarã mera gamewejẽrãcoma. Eropirã masa bajarã oa mera sĩrirãcoma. Gajirã dorecʉ ñero tarirãcoma. Eropiro bajasuburi i yeba ñohmeroca. 8 Eropa ñero tariquererã i yeba majarãre tauro erã ñero tariboro dʉhyaa dohpa. Ñero tarinirãcoma dohpa. 9 “Irisubure gajirã mʉare ñeha ñero iidorerã orãcoma mʉare gajirã oparãre. Erã eropa ocʉ̃ mʉare wejẽrãcoma. Yaharã mʉa árĩri dipuwaja árĩpehrerã mʉare ĩhaturirãcoma. 10 Irisubure bajarã yaharã árĩnirã yʉre cóãrãcoma. Eropirã erã mera majarãre Jesu yarãre erã ĩhaturirãcoma. Eropirã erã mera majarã erã árĩquerecʉ̃ ta ĩhaturirãcoma. Eropirã erã mera majarã erã árĩquerecʉ̃ ta erãre ñero iimorãre erãre orãcoma. 11 Irisubure bajarã “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Eropirã bajarã masa erã gʉyarire peerã árĩrãcoma. 12 Irisubure ñetariaro iirãcoma masa. Eropirã erã mera majarãre mahinemosome. 13 Eropirã mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta mʉare erã ñero iirare yujuro bojerã yʉre duhubiricʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue mʉare opagʉcumi. 14 Eropiro i õari buheri árĩpehreroguere i yebaguere erã wereburi buheri árĩroca. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire árĩpehrerãre wererãcoma árĩpehrerã iri buherire erã masiboro dopa. Eropa werera pʉhrʉ pehrerinʉ nʉgaroca. 15 “Ñetariagʉ Goãmʉ yare goroweogʉ aribure weremʉriñumi iribojegue Daniel mʉrʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ. Irisubure ĩgʉ ñetariagʉ Goãmʉ wihigue ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarãca mʉa. (Irire buhegʉ peeporo.) 16 Ero ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarã, Judea yeba árĩrãpʉ ʉtã yucʉgue oma duhriporo. 17 Irisubure masa ñero tarirãcoma. Eropirã yojaro mera duhrirã waporo. Irisubure erã wiri weca maja pʉʉrigue árĩrã wihi pohecague erã yare aĩrã ñajabiricãporo. 18 Eropirã irisubure gajirã erã poerigue árĩrã erã ya suhrire wihigue árĩri suhrire aĩrã pihabiricãporo. 19 Irisubure nijiposã nome, erã porãre mihrirãre oparã nome sã mojomorocʉrã nome dujarãcoma. 20 Eropirã Goãmʉre õpa arĩ serẽque: “Puhiró árĩcʉ̃ gʉa judio masa soorinʉ árĩcʉ̃ sãre gʉa oma duhriburinʉ árĩbiricãporo,” arĩ serẽque mʉa Goãmʉre. 21 Irinʉrire masa ñero tarirãcoma. I yebare ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ masa ñero tarimʉriñuma. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta árĩpehreri pũriri erã ñero taridiro tauro ñetariaro tarirãcoma masa pehreburinʉ coregãre. Eropa ñero erã tarira pʉhrʉ, dipaturi eropa ñero tarisome i yeba pare. 22 Eropigʉ Goãmʉ irinʉrire bajamenʉrigã árĩcʉ̃ iigʉcumi. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ ne yujugʉ masʉ taribiribocumi. Eropigʉ ĩgʉ beyenirã erã tariborore bajamenʉrigã ñero tariburinʉrire apigʉcumi Goãmʉ. 23 Irisubure gajirãre pee masi ĩaque: “Ĩaque. Ohõ ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ erãre peebiricãque. “Ero ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ sãre peebiricãque. 24 “Cristo ãhraa,” arĩ gʉyarã, “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma irisubure. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre gʉyarã, erã deyoro moarire ii ĩhmurãcoma. Goãmʉ yare erãre cóãcʉ̃ iidiarã iirãcoma erã gʉyari masa. 25 I árĩpehrerire wereyumʉhtaa mʉare iri eropa waboro core. Eropirã õaro pee masiyuque mʉa. 26 Gajirã masa mʉare õpa arĩcʉ̃, “Masa marirogue ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ eroguere ĩarã wabiricãque. Eropirã erã “Ohõ iri wihigue ãhrimi ĩgʉ,” erã arĩcʉ̃ sãre erãre peebiricãque. 27 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ guñaña mariro dujarigʉra. Bupu ĩgʉ miacʉ̃ ʉmarore, abe mʉririrogue, abe ñajarogue yojaro mera ĩgʉ miabeoro dopa ta eropa ta dujarigʉra yʉhʉ. 28 Masa erã ñeri erã iiniguirogue erogue Goãmʉ erãre erã ñeri dipuwaja dipuwaja moagʉcumi erãre, arĩ weremi Jesu. 29 Eropigʉ gʉare werenemomi: ―Masa ñero erã tariranʉri pʉhrʉ abe ʉmʉ majagʉ, ñami majagʉ sã boyo duhurãcoma. Erã eropa wacʉ̃ necã dipu yuri dijariroca. Eropiro ʉmaro maja sã yeba sã bʉrigã ñohmeroca. 30 Irisubu ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ dehyoacʉ̃ masa ĩarãcoma. Eropirã árĩpehreri cururi majarã orerãcoma. Eropirã yʉ turari mera, yʉ gosesiriri mera, ʉmaro maja imica curu weca i yebaguere yʉ dujaricʉ̃ ĩarãcoma masa. 31 Corneta bʉsʉroca. Eropigʉ yaharã anyuare árĩpehrero i yebaguere obeogʉra. Eropirã árĩpehreroguere yaharãre yʉ beyenirãre erã aĩ gameneorãcoma. 32 “Higueragʉ irigʉ waricʉrire masia mʉa. Irigʉ yucʉgʉ pũcʉcʉ̃ ĩarã, “Bojori merogã dʉhyaa,” arĩ masia mʉa. 33 Eropa ta irigʉ waro dopa ta masique mʉa. I árĩpehreri yʉ arĩra eropa wacʉ̃ ĩarã, “Cristo dujariboro merogã dʉhyaa,” arĩ masique mʉa. 34 Diaye arĩgʉ tiiaa mʉare. Irisubu majarã erã sĩriboro core árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa ta eropa waroca. Ʉmaro i yeba sã pehrea waroca. 35 Yʉ wereniguiripʉ ne pehresome. Árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa ta eropa waha ojogorocʉroca. 36 “Irinʉre yʉ dujariburinʉre, iri hora sãre masibeaa yʉhʉ. Anyua sã irire masibeama. Masa sã ne masibeama. Yʉ Pagʉ dihta irire masimi. 37 “Noé ĩgʉ árĩrasubu majarã erã árĩdiro dopa ta i yeba majarã yʉ dujariboro coregã eropa ta árĩrãcoma. 38 Yeba miriboro core masa baha, ihri, iiñuma. Eropirã mojoto diriñuma. Noé sã erã wʉadiru dohodirugue erã ñajaboro core mʉraro ta iimʉririñuma masa. 39 Mata turaro deco ahri, guñaña mariro yeba miria wayoro. Masa sã miripehrea wañuma. Guñaña mariro ero miridiro dopa ta, yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebaguere guñaña mariro dujarigʉca. 40 Irisubure yʉre umupeorãre beye gameneodoregʉca. Eropigʉ poheguere perã mohmerã árĩcʉ̃ yujugʉre aĩrãcoma yʉ mera árĩbure. Eropigʉ gajigʉ ero dujagʉcumi. 41 Irisubure nome perã nome erã yujuro erã ojodʉcare erã biurã árĩcʉ̃ yujugore aĩrãcoma. Eropigo gajigo ero ta dujagocumo. 42 “Õaro guñamasi coreque. Yʉhʉ mʉa opʉ yʉ dujariburinʉre ne masibeaa mʉa. 43 Ire guñaque. Yajari masʉ ĩgʉ wihigue ĩgʉ ñajaa ĩgʉ yajaborore wihi opʉ masigʉ, iri ñamire ĩgʉ carĩbiriboñumi yajari masʉre coregʉ. Eropigʉ yajari masʉre ĩgʉ ya wihire ñajaridorebiriboñumi. 44 Wihi opʉ ĩgʉ ya wihire corero dopa ta mʉa sã yʉ ariburire core árĩque. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebare dujarigʉ guñaña mariro arigʉca. Eropirã yahare eropa iiniguirã yʉre coreque, arĩmi Jesu. 45 Eropi Jesu õpa arĩ queorire moami buhenemobu: ―Mohme coregʉ ĩgʉ opʉre umupeogʉ pee masigʉ õpa ta ãhrimi. Opʉ curigʉ wagʉ, mohme coregʉre ĩgʉ wihire apimi. Ĩgʉ apigʉpʉ doregʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ barisubu árĩcʉ̃ mohme coregʉ gajirã mohmeri masare barire gueremi. 46 Eropigʉ opʉ ĩgʉ ya wihi dujarami. Ĩgʉ dujaracʉ̃ ĩagʉ mohme coregʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iipehogʉ árĩgʉ, mucubirigʉ árĩgʉcumi. 47 Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ opʉ árĩpehreri ĩgʉ yare ĩhadibugʉ apigʉcumi ĩgʉre. 48 Ñegʉ mohme coregʉpʉ õpa ta ãhrimi. “Yʉ opʉ yoja deyobeami,” arĩgʉ, gajirã mohme corerãre paa, wʉaro baha, ihri, mererã mera meregʉcumi. 50 Ĩgʉ eropa iirisubu ĩgʉ opʉ guñaña mariro dujaragʉcumi. Ĩgʉ dujararinʉre ne masibeami mohme coregʉ. 51 Eropa dujaragʉ ñegʉ ĩgʉ iirare pee ĩgʉre turaro dipuwaja moagʉcumi. Eropigʉ gʉyaricʉrã erã warogue ĩgʉre cóãgʉcumi. Eroguere ĩgʉ turaro ore, bʉjawereri mera ĩgʉ gʉcʉri cũridihugʉcumi, arĩmi Jesu.

Mateo 25

1 Eropi Jesu dipaturi õpa arĩ queorire weremi buhenemogʉ daja: ―Ʉmaro majagʉ ĩgʉ opʉ árĩri diez nome erã wadiro dopa ãhraa: Diez nome árĩñuma. Yuju ñami erã, erã sihãgori dipuru mera mojoto diridigʉre bocatĩrirã wañuma. 2 Erã mera majarã nome cinco nome pee masibirã nome árĩñuma. Gajirã nomepʉ cinco nome pee masirã nome árĩñuma. 3 Pee masibirã nomepʉ erã sihãgori dipurure ʉyʉ dicʉri dipurure aĩquererã erã gohrotoburire aĩabiriñuma. 4 Pee masirã nomepʉ erã sihãgori dipurure dicʉri dipurure aĩ gaji ʉyʉ dipuru sãre erã gohrotoburire aĩañuma. 5 Eropirã mojoto diridigʉ ĩgʉ yoja deyobiricʉ̃ erã nome wʉja pũricʉ̃ carĩa wañuma. 6 Eropiro ñami deco gaguinigʉ cariñumi: “Peeque, mojoto diridigʉ arigʉ carimi. Ĩgʉre bocatĩrirã arique,” arĩ gaguiniguigʉ cariñumi. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã nome wahgã, erã sihãgori dipurure amuñuma. 8 Eropirã pee masibirã nomepʉ, gajirã nomere pee masirã nomere õpa arĩñuma: “Gʉa sihãgori dipuru yariro iiaa. Eropirã merogã mʉa ya ʉyʉre oque gʉare,” arĩ serẽriñuma erã nome. 9 Erã eropa arĩ serẽquerecʉ̃ ta pee masirã nomepʉ õpa yʉhriñuma: “Gʉa ya ʉyʉ mʉare ocʉ̃ árĩpehrerãre sihajabiriboca. Eropirã ʉyʉ duarã pohro mʉa basi asũrã waque,” arĩ yʉhriñuma pee masirã nomepʉ. 10 Eropirã pee masibirã nome asũrã wañuma. Erã eropa wara pʉhrʉ mojoto diridigʉ erañumi. Ĩgʉ eracʉ̃ ĩha, erã amutuhanirã nome pee masirã nome ĩgʉre bocatĩriñuma. Ĩgʉ mojoto diriri bosenʉgue ĩgʉ mera ĩarã wañuma. Eropirã erã bosenʉ erã iri wihigue ñajara pʉhrʉ, disiporore biacãñumi. 11 Pʉhrʉgue pee masibirã nomepʉ erariñuma. “Opʉ, gʉare pãgũque,” arĩriñuma erã nome. 12 “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉare masibeaa yʉhʉ,” arĩñumi ĩgʉ erã nomere. 13 Yʉ dujariburinʉre iri hora sãre ne masibeaa mʉa. Eropirã pee masirã nome erã yare õaro amutuha erã corediro dopa ta õarã, ñeri marirã ãhri coreque mʉa sã, arĩ weremi Jesu. 14 Eropa arĩ weretuha õpa arĩ queorire moa buhenemomi daja gʉa sãre: ―Irisubu yʉ dujariburinʉ ĩgʉ wihi opʉ iidiro dopa árĩroca. Wihi opʉ árĩñumi. Ĩgʉ gajipʉgue curigʉ wagʉ, ĩgʉre mohme corerãre sihubeoñumi. Eropigʉ erãre ĩgʉ yare coredoreñumi. 15 Eropa coredoregʉ erã dibu masiropẽ erãre niyeruserire wajapagariserire oñumi. Yujugʉre cinco mil seri oroserire oñumi. Gajigʉre pe mil seri oñumi. Gajigʉre yuju mil seri oñumi. Erãre otuha waha wañumi. 16 Eropigʉ cinco mil seri ĩgʉ odigʉ mata iriseri mera gajinore asũñumi. Ĩgʉ asũra mera duagʉ gaji cinco mil seri wajatanemoñumi ĩgʉ. Eropigʉ diez mil seri mera dujañumi. 17 Eropigʉ pe mil seri ĩgʉ odigʉ mata ĩgʉ ora pʉhrʉ ta iriseri mera gajinore asũñumi. Ĩgʉ asũra mera duagʉ gaji pe mil seri wajatanemoñumi. Eropigʉ wapicʉri mil seri opañumi. 18 Yuju mil seri ĩgʉ odigʉpʉ gobe seha, iri gobegue dibuñumi iriserire dibugʉ. 19 “Pʉhrʉ yoara pʉhrʉ erã opʉ goerañumi. Eropa eragʉ ĩgʉ niyeruseri mera erã wajatanemorare queobu ĩgʉre mohme corerãre sihubeoñumi. 20 Eropigʉ cinco mil seri ĩgʉ odigʉ ĩgʉ opʉ pohrogue eja, diez mil seri wiañumi ĩgʉre. “Cinco mil seri yʉre ohabʉ mʉhʉ. Ĩañatagʉ. Iriseri mera gaji cinco mil serire wajatanemoabʉ,” arĩñumi ĩgʉre. 21 “Õaro iiaya mʉhʉ. Mʉhʉ õagʉ yʉ dorediro dopa ta iidigʉ ãhraa. Eropigʉ dohpaguere wʉaro mʉ mohmeborore apigʉra. Eropigʉ yʉ mera mucubirique,” arĩñumi ĩgʉ opʉ ĩgʉre. 22 Eropigʉ pe mil serire aĩdigʉ sã ĩgʉ opʉ pohrogue eja, wereñumi ĩgʉre: “Pe mil seri yʉre ohabʉ mʉhʉ. Ĩañatagʉ. Iriseri mera gajiseri pe mil seri wajatanemoabʉ,” arĩñumi ĩgʉ. 23 “Õaro iiaya mʉhʉ. Mʉhʉ õagʉ yʉ dorediro dopa ta iigʉ ãhraa. Merogãre õaro iiaya mʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere wʉaro mʉ mohmeborore apigʉra. Eropigʉ yʉ mera mucubirique mʉhʉ,” arĩñumi ĩgʉ opʉ. 24 “Eropigʉ yuju mil serire aĩdigʉpʉ, ĩgʉ opʉ pohrogue eja, wereñumi ĩgʉre: “Opʉ, mʉhʉ turaro mohmedoregʉ ãhraa. Eropigʉ gajirãre mohmedorequeregʉ oteri moogʉ árĩqueregʉ ta mʉ dihta iri dʉcare aĩa. 25 Mʉhʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ mʉre güiabʉ. Eropa güigʉ gobe seha, iri gobegue mʉ niyeruserire dibucãbʉ. Ĩañatagʉ. Ohõ ãhraa mʉ ya niyeruseri,” arĩñumi ĩgʉ ĩgʉre. 26 “Mʉhʉ ñegʉ butagʉ ãhraa. Yʉre, ‘Mʉhʉ gajirãre mohmedorequeregʉ mʉ dihta iri dʉcare aĩa,’ arãa mʉhʉ yʉre. 27 ¿Mʉhʉ yʉre eropa arĩqueregʉ ta, duhpigʉ yʉ óraserire niyeru diburi wihigue dihbubirari mʉhʉ? Mʉ erogue dibugʉ iriseri mera wʉaro wajatanemoboaya. Irire mʉhʉ iicʉ̃ dujaragʉ wajatanemoboaya yʉhʉ,” arĩñumi opʉ ĩgʉre. 28 Eropa arĩgʉ gajirã ĩgʉre mohme corerãre doreñumi ĩgʉ: “Niyeruserire emaque ĩgʉre. Diez mil seri opagʉpʉre oque. 29 Árĩpehrerã baja oparãre onemogʉra. Moorãpʉre merogã erã opaquerecʉ̃ ta erãre emapehocãgʉra. 30 Ihĩ mohme coregʉ duhpibu árĩbeami. Naitĩarogue ñerogue cóãcãque ĩgʉre. Erogue ĩgʉ turaro ore, bʉjawereri mera ĩgʉ gʉcʉri cũridihugʉcumi,” arĩñumi opʉ, arĩ weremi Jesu. 31 Eropi Jesu werenemomi: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩpehrerã anyua mera doregʉ dujarigʉca. Eropa dujarigʉ opʉ doarogue yʉ gosesiriri mera doagʉca. 32 Eropa yʉ doacʉ̃, yaharã anyua i yeba majarãre árĩpehrerãre yʉ pohro gameneorãcoma. Erãre gameneora pʉhrʉ pe curu dʉca wagʉra erãre. Oveja ĩhadibugʉ ĩgʉ iiro dopa ĩgʉ cabrare ĩgʉ dʉca waro dopa ta masare dʉca wa dobogʉra. 33 Eropa dʉca wagʉ oveja dopa árĩrãre õarãre yʉ diayepʉ dobogʉra. Eropigʉ cabra dopa árĩrãre, ñerãre yʉ copʉpʉ dobogʉra. 34 Yʉ eropa iira pʉhrʉ yʉhʉ árĩpehrerã tauro opʉ yʉ diayepʉ doarãre õpa arĩ weregʉra: “Yʉ Pagʉ mʉare õaro iigʉcumi. I yebare ĩhacũnugudigʉgue ta mʉa ya árĩburire ĩgʉ opʉ árĩrore amuyutuhami Goãmʉ. Eropirã dohpaguere ĩgʉ amuyudiroguere árĩrã arique. 35 Yʉ oaboacʉ̃ ĩarã mʉa yʉre barire obʉ. Yʉ ñemesibucʉ̃ mʉa yʉre tĩabʉ. Mʉa pohro yʉ curicʉ̃ yʉre ĩha masibiriquererã yʉre õaro bocatĩribʉ mʉa. 36 Suhri marigʉ yʉ árĩcʉ̃ ĩarã mʉapʉ yʉre suhrire sãbʉ. Dorecʉcʉ̃ mʉa yʉre ĩarã aribʉ. Peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre yʉre ĩarã aribʉ,” arĩgʉra õarãre. 37 Yʉ eroparĩcʉ̃ peerã õarãpʉ yʉre serẽpirãcoma: “Opʉ, ¿dohpárĩcʉ̃ mʉ oaboacʉ̃ mʉre barire ori gʉa? ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ ñemesibucʉ̃ mʉre tĩari gʉa? 38 ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉre ĩha masibiriquererã õaro bocatĩriri gʉa? ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ suhri marigʉ mʉ árĩcʉ̃ mʉre suhri sãri gʉa? 39 ¿Dohpárĩcʉ̃ mʉ dorecʉcʉ̃ o peresugue mʉ árĩcʉ̃ sãre mʉre ĩarã ejari gʉa?” arĩrãcoma yʉre. 40 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃ peegʉ yʉhʉ õpa erãre yʉhrigʉca: “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Oã yaharã mera majagʉ bu árĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta, mʉa ĩgʉre eropa ta õaro iibʉ. Eropa árĩgʉre eropa iirã, yʉre iiro dopa iirã tiiaa mʉa,” arĩ weregʉra erãre. 41 “Õarãre yʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ, copʉpʉ árĩrãre ñerãre yʉ árĩpehrerã tauro opʉ õpa arĩgʉra: “Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moamorã ãhraa mʉa. Yʉ mera dujabiricãque. Peamegue waque mʉa. Iri peame ne yaribeaa. Watĩ, ĩgʉ yarã anyua sã erã árĩborore iri peamere iimi Goãmʉ. 42 Yʉ oaboacʉ̃ mʉa yʉre barire obiribʉ. Yʉ ñemesibucʉ̃ mʉa yʉre tĩabiribʉ. 43 Mʉa pohro yʉ curicʉ̃ yʉre masibirã bocatĩribiribʉ. Eropa ĩacãbʉ. Suhri marigʉ yʉ árĩquerecʉ̃ ta, yʉre suhri sãbiribʉ mʉa. Dorecʉgʉ yʉ árĩcʉ̃, peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre eropa ĩacãbʉ mʉa yʉre,” arĩ weregʉra erãre ñerãre. 44 Yʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã yʉre serẽpirãcoma: “Opʉ, ¿mʉ oaboacʉ̃, mʉ ñemesibucʉ̃, gʉa masibigʉ mʉ árĩcʉ̃, suhri marigʉ mʉ árĩcʉ̃, dorecʉgʉ mʉ árĩcʉ̃, peresugue mʉ árĩcʉ̃, dohpárĩcʉ̃ gʉapʉ mʉre itamubiriri?” arĩ serẽpirãcoma yʉre. 45 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃ yʉhʉ erãre õpa arĩ weregʉra: “Diaye mʉare arĩgʉ tiiaa. Oã yaharã mera majagʉre bu árĩgʉre mʉa ne itamubiribʉ. Eropa árĩgʉre mʉa itamubirã, yʉre ta itamubeaa mʉa,” arĩ weregʉra erãre. 46 Eropigʉ erãre eropa dipuwaja moaniguicãgʉcumi Goãmʉ. Erã eropa dipuwajacʉri ne pehresome. Eropirã õarãpʉ ʉmʉri nʉcʉ õaro árĩrãcoma, arĩ weremi Jesu.

Mateo 26

1 Iri árĩpehrerire ĩgʉ buhera pʉhrʉ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre weremi: 2 ―Penʉ pʉhrʉ Pascua árĩroca. Irire mʉa masia. Irisubure yʉhʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñearãcoma. Ñeha yʉre crusague wejẽrãcoma, arĩmi ĩgʉ gʉare. 3 Irisubu ta pahia oparã, mʉrã sã gamenereñorã. Caifa pahia opʉ ya wihi gamenereñorã erã. 4 Ero gamenere, erã gʉyari mera Jesure ñeha erã wejẽburire game weretamurã iiñorã. 5 ―Bosenʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre ñeabiricãrã. Masa gʉa ĩgʉre ñeacʉ̃ ĩarã gua gamenerenijarã gamequeãbocoma, arĩrã iiñorã erã erã basi. 6 Irisubure Simo cami boadigʉ ya wihi árĩmi Jesu. Gʉa sã árĩbʉ. Ĩgʉ árĩri maca Betania waĩcʉri maca árĩbʉ. 7 Iri wihi ĩgʉ baro watope yujugo nomeo poresuri aĩgãri, Jesu dipuru weca pipeomo. Iri poresuri alabastro waĩcʉdiru dicʉri deco, igo pipeori deco wajapagari deco árĩbʉ. 8 Igo eropa pipeocʉ̃ ĩarã gʉa Jesu buherã guarã õpa arĩnʉgabʉ: ―¿Duhpigo igo irire eropa iisirimaacãri? 9 Iri poresurire duaboañumo. Eropa duago wʉaro niyerure wajataboañumo. Eropa wajatago, mojomorocʉrãre iri niyerure oboañumo, arĩbʉ gʉa ĩgʉ buherã. 10 Gʉa eroparĩcʉ̃ ĩagʉ, Jesu gʉare weremi: ―¿Duhpirã eropa arĩri mʉa igore? Yʉre õaro iigo iimo. 11 Mojomorocʉrãpʉ mʉa mera eropa árĩniguirãcoma. Eropirã mʉa erãpʉre omasia. Yʉpʉ i yebare mʉa mera eropa árĩniguisome. 12 Yʉre erã yaaboro core yʉ dʉpʉre amuyugo, poresuri mera sũhumo yʉre. 13 Eropigʉ diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrero i yebaguere õari buherire erã wererogue igo õpa iirare wererãcoma. Erã eropa werecʉ̃ peerã masa bajarã igore guñarãcoma, arĩ weremi Jesu gʉare. 14 Irisubure yujugʉ gʉa mera majagʉ Juda Iscariote pahia oparã pohrogue ejapʉ. 15 Eja, erãre serẽpipʉ. ―¿Jesure mʉare yʉ ĩhmucʉ̃ dipẽ wajayerãcuri yʉre mʉa? arĩ serẽpipʉ erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃, erã ĩgʉre treinta seri plataserire oñorã. 16 Erã eropa ocʉ̃ Judapʉ Jesure ĩgʉ ĩhmuburinʉre corenipʉ. 17 Eropi bʉgabiriri panre erã baburinʉ bosenʉ árĩnʉgarinʉ árĩbʉ. Eropirã gʉa Jesu buherã ĩgʉ pohrogue waha serẽpibʉ ĩgʉre: ―¿Nohonogue bosenʉ mari baburire amudoregʉ obeori mʉhʉ gʉare? arĩbʉ ĩgʉre. 18 Gʉa eroparĩcʉ̃ ĩgʉ gʉare weremi: ―Jerusaléngue waque. Ero mʉa bocagʉre õpa arĩ wereque: “Marire buhegʉ mʉre õpa arĩ weredoreami: ‘Yʉ ñero tariboro merogã dʉhyanijaa. Pascua árĩcʉ̃ yʉhʉ, yʉ buherã mera mʉ ya wihi gʉa barãca,’ arĩ weredore obeomi gʉare,” õpa arĩ wereque iri wihi opʉre, arĩ obeomi Jesu gʉare. 19 Eropirã gʉare ĩgʉ dorediro dopa ta iirã, Pascua árĩcʉ̃ gʉa baburire amubʉ gʉa. 20 Eropi iri ñamire gʉa mera doce ĩgʉ buherã mera bagʉ árĩmi Jesu. 21 Gʉa barisubu ĩgʉ gʉare weremi: ―Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Yujugʉ mari mera majagʉ ta yʉre ĩhaturirãre ĩhmugʉcumi yʉre, arĩ weremi ĩgʉ gʉare. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã gʉapʉ bʉrigã bʉjawererã, ĩgʉre serẽpinʉgabʉ gʉa yujurãyeri. ―Opʉ, ¿yʉ ãhriri mʉre ĩhmubu? arĩ serẽpibʉ. 23 Gʉa eropa arĩ serẽpicʉ̃ ĩgʉ yʉhrimi: ―Yʉ baripare yʉ mera yoso bagʉ ta ãhrimi yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu. 24 Iribojegue erã yʉre arĩ gojadiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sĩrigʉca. Yʉre ĩhaturirãre ĩhmudigʉpʉ ñetariaro tarigʉcumi. Eropiro ĩgʉpʉre ĩgʉ masa dehyoabiricʉ̃ õaboya. Ñero taribiriboñumi, arĩmi Jesu. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉre ĩhaturirãre ĩhmubu Juda ĩgʉre serẽpimi: ―Buhegʉ, ¿mʉre ĩhmubu ãhriri yʉhʉ? arĩ serẽpimi ĩgʉ. ―Ʉ̃ʉ. Mʉhʉ ta ãhraa, arĩmi. 26 Eropa arĩ weretuhaja gʉa barisubu Jesu panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩmi. Eropa arĩtuha irire nuha gʉare ĩgʉ buherãre gueremi. ―Ire aĩ, baque. I yʉ dʉpʉ ãhraa, arĩmi ĩgʉ. 27 Eropa arĩtuha ĩgʉ ihriripare aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, gʉare omi. ―Mʉa árĩpehrerã ire ihrique. 28 I yʉ di ãhraa. Bajarã ñero erã iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropigʉ yʉ di cóãgʉca. Eropa sĩrigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro ii ojogorocʉgʉca. 29 Mʉare arĩgʉ tiiaa. Yʉ Pagʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue mʉa mera igui deco mama decore ihrigʉca. Mari erogue ihriboro core i igui decore dipaturi ihrinemosome yʉhʉ, arĩmi Jesu gʉare. 30 Eropirã yujuñe Goãmʉre bayariñere bayatuhajarã wiriabʉ. Ʉtãgʉ Olivo waĩcʉdigʉgue wabʉ gʉa. 31 Erogue gʉa ejacʉ̃ Jesupʉ gʉare weremi: ―Dohpagã ñami mʉa árĩpehrerã yʉre cóãgãrãca. Mʉa yʉre cóãborore õpa ta arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Ovejare ĩhadibugʉre erã wejẽcʉ̃ iigʉca. Yʉ eropa iicʉ̃ oveja ĩgʉ yarã ĩgʉre cohãgã wasiria warãcoma,” arĩ gojañuma. 32 Eropigʉ Goãmʉ yʉre ĩgʉ masura pʉhrʉ mʉa core Galileague wamʉhtagʉca, arĩmi ĩgʉ. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩrimi: ―Yʉ mera majarã árĩpehrerã erã mʉre cóãgãquerecʉ̃ ta yʉpʉ mʉre ne cóãsome, arĩmi ĩgʉ. 34 Jesu yʉhrimi: ―Diaye arĩgʉ tiiaa mʉre. Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core ʉhresubu “Yʉhʉ Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ, arĩmi ĩgʉ Pedrore. 35 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta Pedro õpa arĩ yʉhrimi: ―Mʉ mera yʉre erã wejẽquerecʉ̃ ta, “Jesure masibeaa,” ne arĩsome yʉhʉ, arĩ yʉhririmi Pedro. Eropirã gʉa sã gajirã ĩgʉ buherã Pedro ĩgʉ arĩro dopa ta arĩribʉ gʉa Jesure. 36 Eropi Getsemaní waĩcʉri gorogue Jesu gʉa ĩgʉ buherã mera waha, erogue eja, gʉare arĩmi: ―Ohõ doayuque. Mʉa ohõ doaropẽ sohõgue Goãmʉ mera wereniguigʉ wagʉ iiaa, arĩmi ĩgʉ gʉare. 37 Eropa arĩtuha Pedrore, perã Zebedeo porãre, erã ʉrerãre sihugãmi. Eropigʉ ĩgʉ turaro bʉjawere, ñero sĩporãcʉpʉ. 38 Eropa bʉjaweregʉ ĩgʉ mera majarãre ĩgʉ sihugãnirãre arĩpʉ: ―Bʉrigã ñero sĩporãcʉa yʉhʉ. Yʉre turaro pũriro dopa ta pepigʉ iiaa. Sohõñari wanigʉ iiaa. Ohõ dujanique mʉa. Eropirã yʉ mera ta tʉyʉque mʉa sã, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 39 Eropa arĩtuha ero core merogã wanemo, yeba mereja, Goãmʉre arĩpʉ: ―Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiabigʉ iibiricãque. Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉ gamero dopa iibita. Mʉpʉ masia. Mʉ gamero dopa iique, arĩpʉ ĩgʉ Goãmʉre. 40 Eropa arĩtuha, ʉrerã ĩgʉ buherã pohrogue eranijagʉ erã carĩ oyarãre ĩapʉ. Erãre ĩagʉ Pedrore õpa arĩpʉ: ―¿Yuju hora gohra yʉ mera ta tʉyʉtamubirari? 41 Õaro iique mʉa. Mʉa pepiri mera õarire iidiaraa mʉa. Mʉa seyaro irire iidiaquererã ta irire bocatĩubeaa. Eropirã Goãmʉre serẽniguique ñero mʉa iibiriboro dopa, arĩ werepʉ Jesu. 42 Eropa arĩtuha dipaturi waha, Goãmʉre serẽpʉ daja: ―Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiagʉ iique yʉre. Mʉ gamero dopa ta iique, arĩpʉ ĩgʉ. 43 Ĩgʉ buherã pohrogue ʉrerã pohrogue dipaturi erapʉ daja. Eropa eragʉ carĩ oyarãre ĩapʉ daja. Wʉja pũritaricãyoro erãre. 44 Eropigʉ dipaturi erãre apicã dipaturi waha, Goãmʉ mera wereniguipʉ daja. Ĩgʉ ero core ĩgʉ arĩdiro dopa ta arĩpʉ. 45 Eropa arĩtuha ĩgʉ buherã pohrogue eraa, erãre arĩpʉ: ―¿Mʉa carĩrã soorã iiri dohpa? arĩpʉ ĩgʉ. Eropa arĩtuha masa erã aricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ: ―Iripẽta ãhraa. Dohparagã yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñerãre orãcoma yʉre. 46 Wahgãque. Ina warã. Ĩaque. Yʉre ĩhaturirãre obu ohõ ahrimi, arĩpʉ ĩgʉ. 47 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu gʉa mera majagʉ mʉrʉpʉ Judapʉ erami. Eropirã masa bajarã ñoserimijiri yucʉ dʉcari opanirã ĩgʉ mera yujuro mera erama. Erã pahia oparã, erã mʉrã sã erã obeonirã árĩma. 48 Negohrare Jesure ĩhaturirãre wiabu õpa arĩ wereseretuhapʉ Juda: “Yʉhʉ wayuporãre mimigʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi mʉa ñeabu. Ĩgʉre yʉ mimira pʉhrʉ ñeaque,” arĩpʉ Juda erãre. 49 Eropigʉ eragʉ Jesu pohrogue mata wapurumujumi. ―Buhegʉ, ¿ãhriri mʉhʉ? arĩ ĩgʉre wayuporã mimimi. 50 Ĩgʉ eropa mimicʉ̃ Jesu õpa arĩmi: ―Yʉ mera majagʉ, ¿duhpigʉ õguere ahriri mʉhʉ? arĩmi ĩgʉre. Eropirã erã Jesure ñeama. 51 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu mera majagʉ ĩgʉ matamijire tʉãwea aĩ, pahi opʉ pohro majagʉre ĩgʉ gamirore tabe corodijucãmi. 52 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu ĩgʉre weremi. ―Mʉ matamijire dibuque. Gajirãre ñosenirã árĩrã, erã ñose gamecʉ̃ sĩrirãcoma. 53 Yʉ Pagʉre yʉ itamudorecʉ̃ ĩgʉpʉ bajarã anyuare doce cururire yʉ pohro obeobocumi. ¿Irire masibeari mʉa? 54 Eropa itamubodiro árĩqueregʉ ta ĩgʉre yʉre itamudoresome yʉhʉ. Yʉ eropa dorebiricʉ̃ Goãmʉ yare erã gojarapũ arĩdiro dopa ta eropa waroca, arĩmi ĩgʉ. 55 Eropa arĩtuha masare weremi ĩgʉ: ―¿Mʉa ñoserimijiri mera, yucʉ dʉcari mera arirã yajari masʉre iro dopa mʉa yʉre ñearã arirã iiari? Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue yʉhʉ mʉare buhe doacʉ̃, mʉa yʉre ne ñeabiribʉ. 56 Dohpaguere mʉa yʉre eropa iirã i árĩpehreri Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã arĩ gojadiro dopa ta iiaa mʉa, arĩmi Jesu erãre. Ĩgʉre eropa ñeacʉ̃ ĩarã gʉa ĩgʉ buherã árĩpehrerã ĩgʉre cohã omagã wabʉ gʉa. 57 Eropi ĩgʉre ñeanirã pahi tauro opʉ Caifa waĩcʉgʉ ya wihigue aĩ ejañorã ĩgʉre. Iri wihi ta masare buherã, mʉrã sã gamenereñorã. 58 Pedropʉ yoarogue erãre ĩhanʉrʉsiapʉ. Eropa ĩhanʉrʉsiagʉ Caifa ya wihire cãhmotara sãrirore eja, iri sãriro pohecague ñajaa wapʉ. Ñajaja, iri wihire corerã surara mera doapʉ. “Jesure duhpiicʉ̃ ĩagʉra,” arĩgʉ doapʉ Pedro. 59 Eropirã pahia oparã, gajirã oparã mera gamenererã Jesure wejẽdorediarã, gʉyari mera erã ĩgʉre ñero dipuwaja moaborore guñamaariñorã. 60 Erã eropa weresãburire guñabocabiriñorã. Eropa guñabocabiriquererã ta masa bajarã ĩgʉre eropa weresãmorã amañorã. Eropirã perã ĩgʉre weresãmorã erañorã. Õpa arĩñorã: 61 ―Ihĩ õpa arĩmi: “Goãmʉ wihire cóãmasia. Eropa cóãgʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ iri wihire dipaturi iigʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peebʉ gʉa, arĩ weresãmaacãñorã Jesure. 62 Erã eropa arĩra pʉhrʉ pahia tauro opʉ wahgãnʉgaja, Jesure serẽpipʉ: ―¿Oã mʉre weresãquerecʉ̃ ta erãre yʉhri gamebeari mʉhʉ? ¿Mʉre erã weresãrire dohpa arĩ yʉhri gahmeri mʉhʉ? arĩpʉ opʉ. 63 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta Jesu eropa pepicãpʉ. Ĩgʉ eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ pahia tauro opʉ ĩgʉre dipaturi serẽpipʉ daja: ―Goãmʉ ojocariniguicãgʉ mera diaye arĩque mʉhʉ. Mʉhʉ eropa arĩbiricʉ̃ mʉre ĩgʉ dipuwaja moagʉcumi. Wereque gʉare. ¿Cristo Goãmʉ magʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ daja. 64 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃gue ta Jesu yʉhripʉ: ―Ĩgʉ ta ãhraa. Mʉare diaye weregʉ tiiaa. Pʉhrʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ turagʉ pohro ĩgʉ diayepʉ doacʉ̃ ĩarãca mʉa. Eropirã ʉmaro maja imica weca yʉ dujaricʉ̃ sãre ĩarãca, arĩ yʉhripʉ Jesu. 65 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ pahia opʉ, ĩgʉ basi ĩgʉ sañarañe suhrirore yeguecãpʉ gajirãre “Guatariacãmi,” arĩdoregʉ. ―Ĩre weresãrãre gajirãre gamebeaa pare. Ĩgʉ basi Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peea mari. Eropirã ĩgʉ ñero iira dipuwajare masituhaa mari. 66 ¿Eropirã dohpa iirãcuri mari dohpaguere ĩre? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ gajirã oparãre. ―Ĩgʉ ñeri dipuwaja wejẽcãro gahmea, arĩ yʉhriñorã erã. 67 Erã eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ diapore disico ehosũ, ĩgʉre pañorã erã. 68 Gajirã ĩgʉ cuirire diricãhmota õpa arĩ wereyañorã ĩgʉre: ―¿Noa mʉre pari? Cristo Goãmʉ beyedigʉ árĩgʉ ĩabiriqueregʉ ta wereque gʉare, arĩ pañorã erã. 69 Eropi iri wihi pohro árĩri pʉʉ õari pʉʉ Pedropʉ doapʉ. Ĩgʉ eropa doacʉ̃ ĩago pahia opʉ pohro majago ĩgʉ pohrogue erago õpa arĩpo: ―Mʉ sã Jesu Galilea majagʉ mera ãhrabʉ, arĩpo igo. 70 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩpʉ: ―¿Dohpa arĩmaacãgo iiri mʉhʉ? Mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩpʉ Pedro árĩpehrerã erã peero. 71 Igo eropa arĩra pʉhrʉ iri pʉʉ maja sãriro disiporo pohrogue wapʉ Pedro. Ero ĩgʉ árĩcʉ̃ gajigo pohro majago ĩgʉre ĩago, ero árĩrãre õpa arĩpo igo sã: ―Jesu Nazare majagʉ mera ãhrami ihĩ, arĩpo igo Pedrore daja. 72 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro yʉhripʉ: ―Goãmʉ mera diaye arĩgʉ iiaa. Ĩgʉ mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Pedro. 73 Eropi merogã pʉhrʉ ta ero niguinirã Pedro pohrogue waha, ĩgʉre õpa arĩñorã. ―Diaye ta ãhraa. Jesu mera majarã mera majagʉ ta ãhraa mʉ sã. Erã iro dopa ta wereniguia mʉhʉ, arĩñorã erã Pedrore. 74 Erã eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ: ―Diaye ta Goãmʉ mera arĩgʉ iiaa mʉare. Yʉ diaye arĩbiricʉ̃ Goãmʉ yʉre dipuwaja moaporo. Ĩgʉ mʉa arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cãreña werepʉ. 75 Ĩgʉ werecʉ̃ peegʉ Jesu ĩgʉre arĩrare guñapʉ. “Cãreña ĩgʉ wereboro core ‘Jesure masibeaa,’ arĩgʉca mʉhʉ. Ʉhresubu eropa arĩgʉca mʉhʉ,” Jesu ĩgʉre arĩrare guñapʉ Pedro. Eropa guñagʉ iri sãrirore wiria turaro orepʉ.

Mateo 27

1 Eropirã boyodi merero ta pahia oparã, mʉrã sã Jesure erã wejẽdoreborore game weretamuñorã. 2 Erã eropa weretamura pʉhrʉ ĩgʉre dihri, Pilato waĩcʉgʉ opʉ pohrogue aĩgã, ĩgʉre oñorã Pilatore. Pilatopʉ iri yeba majarã opʉ árĩmi. 3 Eropigʉ Jesure erã wejẽdorecʉ̃ ĩagʉ Judapʉ Jesure ĩgʉ ĩhmurare guña turaro bʉjawerepʉ. Eropa bʉjaweregʉ treinta seri niyeruserire ĩgʉ ñearaserire wiagʉ wagʉ, pahia pohrogue, mʉrã pohrogue eja, õpa arĩpʉ: 4 ―Jesu mʉare yʉ ĩhmudigʉ ñeri marigʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta erã wejẽdoreama ĩgʉre. Eropigʉ mʉare ĩgʉre ĩhmugʉ ñero iigʉ iiaya yʉhʉ. Eropigʉ i niyeruserire mʉare wiagʉ iiaa, arĩpʉ Juda erãre. Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ erã yʉhriñorã: ―Eropa ta iicuraporo. Mʉ eropa arĩri gʉare duhpiburi árĩbeaa. Mʉ dihta eropa arĩ pepia irire, arĩ yʉhriñorã erã ĩgʉre. 5 Erã eropa arĩ yʉhrira pʉhrʉ erã árĩri wihi Goãmʉ wihigue Juda ĩgʉ niyeruserire mehsiripicãpʉ. Mehsirituha waha wapʉ. Waha, yuradare dirisiu, ĩgʉ basi ĩgʉ wʉnʉgʉ tuhbiu, buhrimadija, sĩria wapʉ pare. 6 Eropirã pahia oparã niyeruserire aĩrã õpa arĩñorã: ―I niyerure Goãmʉ wihi maja comorogue niyeru diburi comorogue mari apimasibeaa. I niyeru mera ta masʉre wejẽdorema. Eropiro mari doreri marire eropa árĩri niyerure dibudorebeaa Goãmʉ wihigue, arĩñorã erã erã basi. 7 Erã eropa arĩra pʉhrʉ, “Õpa iirã,” erã arĩ weretamura pʉhrʉ mátasorori mohmegʉ ya yebare asũrã wañorã. Iriseri mera asũñorã. Gajipʉ majarã iri macague eranirã sĩricʉ̃ erãre yaaburi yebare asũñorã. 8 Eropirã iri yebare “Di cóãri yeba,” arĩ waĩyema masa. Dohpague sãre eropa ta waĩcʉa. 9 I árĩpehreri eropa wayoro iribojegue majagʉ Jeremia ĩgʉ “Eropa waroca,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta. Ĩgʉ Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ árĩñumi. Õpa arĩ gojañumi ĩgʉ: “ ‘Treinta niyeruserire plataserire iripẽta wajayerãra gʉa ĩgʉre ñeaborore,’ arĩrãcoma Israe masa. 10 Eropirã iriseri mera mátasorori mohmegʉ ya yebare asũrãcoma erã. Õpa ta yʉre iidoremi Goãmʉ,” arĩ gojañumi Jeremia iribojegue. 11 Eropi Pilatore erã Jesure ora pʉhrʉ ĩgʉpʉ ĩgʉre serẽpipʉ: ―¿Diaye ta judio masa erã opʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ Jesure. ―Mʉ arĩro dopa ta ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu. 12 Eropa arĩ yʉhriqueregʉ ta, pahia oparã, mʉrã sã erã weresãcʉ̃ yʉhribiripʉ. 13 Ĩgʉ eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Pilato serẽpipʉ: ―¿I árĩpehreri erã weresãrire peebeari mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Jesure. 14 Ĩgʉ eropa arĩ serẽpiquerecʉ̃ ta Jesu ne yuju disiro yʉhribiripʉ. Ĩgʉ eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Pilato ʉca wapʉ. 15 Bojori nʉcʉ Pascua árĩcʉ̃ peresu árĩdigʉre yujugʉre masa “Ĩgʉre wiuque,” erã arĩgʉre Pilato eropa wiubasamʉripʉ. 16 Irisubure Barrabá waĩcʉgʉ peresugue árĩpʉ. Ĩgʉre masiñorã masa. 17 Eropigʉ erã gamenerecʉ̃ Pilato serẽpipʉ erãre: ―¿Nihipʉre mʉare wiubasacuri yʉhʉ? ¿O Barrabáre o Jesure “Cristo” erã arĩgʉre wiubasacuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ Pilato Jesure wiudianijagʉ. 18 Jesure masa erã mahicʉ̃ ĩarã judio masa oparã ĩgʉre ĩhaturirã iiñorã. Eropa ĩhaturirã ĩgʉre oñorã Pilatore. Irire erã ĩhaturirare masigʉ Pilato Jesure wiudiaripʉ. 19 Eropi Pilato masare ĩgʉ beyeri pẽro ĩgʉ doacʉ̃ ĩgʉ marapo ĩgʉre quere obeopo: “Dohpagã ñamire Jesure quẽgo bʉrigã ñero pepiabʉ ĩgʉre ñero iiburire. Eropigʉ ĩgʉre ñeri marigʉre ne gajiropa iibiricãque mʉhʉ,” arĩ werebeopo ĩgʉ marapo Pilatore. 20 Pilato Jesure eropa wiudiaquerecʉ̃ ta pahia oparã, mʉrã sã masare õpa arĩdoreñorã: “Barrabápʉre wiudoreque. Jesupʉre wejẽdoreque,” arĩdoreñorã masare. 21 Eropigʉ Pilato masare serẽpipʉ daja: ―¿Oã perãre nihipʉre mʉare wiubasacuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ. ―Barrabápʉre wiubasaque gʉare, arĩ yʉhriñorã. 22 ―¿Ihĩ Jesu, “Cristo” erã arĩgʉpʉre dohpa iigʉcuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. ―Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩ yʉhriñorã masa árĩpehrerã. 23 ―¿Ñehenore ñerire iiari ihĩ mʉa eroparĩcʉ̃? arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã turaro mera gaguiniguinemoñorã: ―Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩ gaguiniguiñorã daja masa ĩgʉre. 24 Erã eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ peegʉ, ĩgʉre erã peediabiricʉ̃ ĩagʉ, “Masa gua gamequeãbocoma,” arĩgʉ, yʉhrigʉ ta õpa iipʉ Pilato. Decore aĩgãridoretuhaja masa erã ĩhuro ĩgʉ mojo coepʉ. Eropa mojo coegʉ õpa arĩpʉ: ―Ĩre wejẽra dipuwaja, yaha dipuwaja árĩsome. Mʉa ya dipuwaja árĩroca, arĩgʉ mojo coepʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã masa õpa arĩñorã: ―Ĩre gʉa wejẽdorera dipuwaja gʉa porã sã gʉa ya dipuwaja ta árĩporo, arĩñorã masa. 26 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Pilato Barrabáre peresugue árĩdigʉre wiudorepʉ masa erã gamegʉre. Eropa iituha Jesupʉre yuradari mera tãradore, ĩgʉre crusague pabia wejẽdoregʉ wiapʉ surarare. 27 Ĩgʉ eropa wiacʉ̃ Pilato ya wihigue ĩgʉ surara aĩ ejañorã Jesure. Eropirã erã surara árĩpehrerãre Jesu pohrogue gameneoñorã. 28 Eropirã ĩgʉ suhrire tuwea aĩ, opʉ ya suhriro dopa bejariñere Jesure sãñorã. 29 Eropa sãtuha, pora berore iituha, ĩgʉ dipuru weca duhpeoñorã. Eropa duhpeotuha, yucʉgʉre diayepʉ mohsuañorã. Mohsuatuha, õpa arĩ wereyañorã erã ĩgʉre ĩgʉ pohro merejarã: ―Umupeorã arique. Judio masa opʉ õaro árĩporo, arĩ wereyañorã ĩgʉre. 30 Eropirã ĩgʉre disico ehosũñorã. Erã mohsuadigʉre ĩgʉre tʉãwea aĩ, ĩgʉ dipurure pañorã irigʉ mera. 31 Ĩgʉre eropa wereyara pʉhrʉ erã sãra suhrirore tuwea aĩ ĩgʉ ya suhriropʉre sãñorã daja. Eropirã crusague pabia wejẽmorã ĩgʉre aĩ wiria wañorã. 32 Ĩgʉre aĩgã, Simo waĩcʉgʉre Cirene majagʉre bocatĩri, ĩgʉre Jesu ĩgʉ coãra crusare coãtamudorema. 33 Coãgã Gólgota waĩcʉrogue ejama. Gólgota arĩro, mari ya mera “Dipu pero” arĩro iiaa. 34 Eropirã vinore sʉĩri deco mera erã morera decore Jesure orima erã. Iri decore ihriña, ihribirimi ĩgʉ. 35 Eropirã ĩgʉ suhrire tuwea aĩra pʉhrʉ ĩgʉre crusague pabiama erã. Eropa pabiatuha ĩgʉ suhri mʉrare, “ ¿Noa yañe árĩrocuri iñe?” arĩ masimorã erã basi game deamehtu birama. Eropa iirã Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iirã iima erã. Õpa arĩ gojañumi ĩgʉ: “Yaha suhrire erã basi aĩmorã, ‘ ¿Noa yañe árĩrocuri iñe?’ arĩ masimorã erã basi game deamehtu birama erã,” arĩ gojañumi iribojeguere. 36 Deabiratuha ĩgʉre ĩhadoacurima erã. 37 Ĩgʉ dipuru weca crusague õpa arĩ gojarapũre pabia tuma erã ĩgʉre weresãra wererapũre. “Ihĩ judio masa tauro opʉ ãhrimi,” erã arĩ gojarapũre pabia tuma. 38 Eropirã perã yajari mʉrare Jesu pohro gaji crusarigue pabia tuma erã sãre. Yujugʉ ĩgʉ diayepʉ, gajigʉre ĩgʉ copʉ pabia tuma erã. 39 Crusari pohro tarigãrã Jesure ĩha, erã dipure yurerã, ñero arĩ wereniguima ĩgʉre: 40 ―“Goãmʉ wihire cohã, ʉhrenʉ pʉhrʉ iri wihire amugʉra daja,” arĩ wereniguidigʉ árĩribʉ mʉhʉ. Goãmʉ magʉ árĩgʉ mʉ basi dijaque. Eropigʉ mʉ basi itamuque. Eropigʉ tari weregʉca mʉhʉ, arĩma masa. 41 Eropa ta pahia oparã, masare buherã sã eropa arĩ wereyama. 42 ―Ĩgʉ gajirãre taudigʉ árĩqueregʉ ta ĩgʉ basi taumasibeami. “Israe masa opʉ ãhraa,” arĩrimi ĩgʉ. Eropirã ĩgʉ basi ĩgʉ dijaricʉ̃ ĩarã ĩgʉre umupeorãca. 43 Ĩgʉpʉ Goãmʉre umupeorimi. Eropigʉ “Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩrimi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩgʉ árĩcʉ̃ Goãmʉpʉ ĩgʉre itamuporo, arĩ wereyama erã. 44 Yajari mʉra ĩgʉ pohro erã pabianirã eropa ta ĩgʉre wereya ñero wereniguima erã sã. 45 Eropi goeri boje árĩcʉ̃ ʉhre hora gohra árĩpehrerogue naitĩa wabʉ. 46 Eropigʉ irisubu naitĩa wari subure Jesu turaro gaguinimi: ―Elí, Elí, ¿lema sabactani? arĩmi ĩgʉ. Eropa arĩgʉ õpa arĩgʉ iimi mari ya mera: “Yʉ Goãmʉ, yʉ Goãmʉ, ¿duhpigʉ yʉre cohãri mʉhʉ?” arĩgʉ iimi. 47 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peenirã yujurãyeri ero niguinirã õpa arĩrima: ―Goãmʉ ya weremʉhtadigʉre Eliare sihugʉ iicumi, arĩrima erã. 48 Eropigʉ yujugʉ erã mera majagʉ mimi aĩri yʉsʉ mera vino sʉĩrire yosotuha, aĩ omagã, yucʉgʉ ojogorore diritu, Jesure simujumi. 49 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã gajirã simujugʉre õpa arĩma: ―Corenique. Elia ĩgʉre ĩgʉ itamucʉ̃ ĩanirã dohpa mari, arĩma erã. 50 Erã eropa arĩra pʉhrʉ dipaturi Jesu turaro gaguinigui sĩria wami. 51 Ĩgʉ sĩricʉ̃ ta Goãmʉ wihi majañe suhriro ero erã cãhmotara suhriro deco mera yehguea wayoro. Eropiro yeba sã ñohmebʉ. Eropa ñohmecʉ̃ ʉtã sã pagayeri sã wahria wabʉ. 52 Eropirã masa goberi pãricʉ̃, bajarã Goãmʉ yarã árĩnirã iribojegue sĩrinirã mʉra masa wiriañorã. 53 Masa wiriarã iri goberire cóãcã õari macague Jerusaléngue wañorã erã. Erogue erã wacʉ̃ masa bajarã erãre ĩañorã. 54 Eropirã yeba ñohmecʉ̃ ĩarã, sĩrinirã mʉra erã masa wiriacʉ̃ ĩarã, surara opʉ ĩgʉ surara mera ʉca wama. Erã Jesure crusague árĩgʉre corerã árĩma. Ʉca wa, õpa arĩma: ―Diaye ta ãhraa. Ihĩ Goãmʉ magʉ ta ãhrañumi, arĩma erã. 55 Eropirã Galileague Jesu mera arinirã ĩgʉre itamunirã nome árĩma. Yoarogue crusague tuyagʉre ĩhabeo niguibʉ gʉa erã mera. 56 Erã nome mera María Magdalena árĩmo. Gajigo María waĩcʉgo sã árĩmo. Igopʉ Santiago, José sã pago árĩmo. Gajigo Zebedeo marapo árĩmo. 57 Eropi ñamicague José Arimatea majagʉ doberi opagʉ ero árĩmi. Ĩgʉ Jesu buhegʉ árĩmi. 58 Eropigʉ Pilato pohrogue eja, Jesu dʉpʉre serẽpʉ. Ĩgʉ eropa serẽcʉ̃ peegʉ Jesu mʉrʉ dʉpʉre odorepʉ Pilato. 59 Ĩgʉ eropa dorera pʉhrʉ Josépʉ Jesu mʉrʉ dʉpʉre aĩ, diju, õari suhriro gʉhrari mariri suhriro mera ĩgʉ dʉpʉre omapʉ. 60 Omatuha, José ĩgʉ ya masa gobegue apipʉ ĩgʉ dʉpʉre. Iri gobe erã ʉtãyegue erã seara gobe mama gobe árĩyoro. Iri gobegue apituha, wʉariye ʉtãyere taragãpʉ iriye mera bihabu. Bihatuha, waha wapʉ. 61 Eropirã María Magdalena, gajigo María mera iri gobeguere ĩhadoa coreñorã. 62 Eropi gajinʉ, Pascua árĩburire erã amuranʉ pʉhrʉ Sabado árĩcʉ̃ pahia oparã, fariseo masa sã Pilato pohro gamenereñorã. 63 Gameneretuha õpa arĩñorã erã Pilatore: ―Opʉ, irire guñaa gʉa. Ĩgʉ gʉyaricʉgʉ Jesu ojocarinigʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ: “Ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca yʉhʉ,” arĩpʉ ĩgʉ. 64 Ĩgʉ eropa arĩdigʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉ dʉpʉre yajabocoma. Eropa yajarã masare õpa arĩbocoma: “Jesu masa mʉriami,” arĩbocoma erã. Ĩgʉ Jesupʉ masare gʉyagʉ iimi. Ĩgʉ buherã sã “Ĩgʉ masa mʉriami,” arĩrã gʉyarã iirãcoma. Eropirã Jesu ĩgʉ gʉyadiro tauro erã gʉyaripʉ ñetariaroca. Eropa yajari arĩgʉ ʉhrenʉ gohra mʉ surarare coredoreque erã ĩgʉ mʉrʉre apidirogue, arĩñorã erã Pilatore. 65 Pilato yʉhripʉ: ―Áʉ. Yaharã surara coreporo. Eropirã mʉa bocatĩuropẽ iri gobere õaro coreque, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 66 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã waha, iri gobere bihariye merague ta pihatuñorã masa erã ñajacʉ̃ ĩha masimorã. Eropirã surarare iri gobere coredoreñorã.

Mateo 28

1 Eropi judio masa soorinʉpʉ Sabadonʉpʉ irinʉ taricʉ̃, Domingo árĩcʉ̃ ñamiñarigã árĩcʉ̃ María Magdalena gajigo María mera Jesu masa gobere ĩarã wañorã. 2 Eropiro mata yeba turaro ñohme purumujuyoro. Eropa ñohmecʉ̃ mari Opʉ ĩgʉ anyu ʉmarogue aridigʉ dijari, masa gobere bihariyere ʉtãyere tarabeo iriye weca doapʉ. 3 Ĩgʉ anyu bupu miaro dopa õaro gosesirigʉ, ĩgʉ suhri yaji poari iro dopa õaro boreri suhricʉgʉ árĩpʉ. 4 Ĩgʉ eropa dehyoacʉ̃, surara iri gobere corerã, ʉcataria wa, naragã, weca gohrare sĩrinirã iro dopa wañorã. 5 Eropigʉ anyupʉ erã nomere õpa arĩpʉ: ―Yʉre güibiricãque. Crusague erã pabiadigʉre Jesure mʉa amacʉ̃ masia yʉhʉ. 6 Ĩgʉ dohpaguere õre marimi. Ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ masa mʉria wami. Erã ĩgʉ dʉpʉre erã apidirore ĩarã arique. 7 Tuhaja ĩgʉ buherã pohrogue ʉmʉdiaro waha, õpa arĩ wererã waque: “Ihĩ Jesu sĩridigʉ masa mʉriami. Eropigʉ mʉa core Galileague ĩgʉ wamʉhtagʉcumi. Erogue ĩgʉre ĩarãca mʉa,” arĩ wererã waque mʉa. I yʉ arĩrare guñaque mʉa, arĩpʉ anyu erã nomere. 8 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã nome masa gobegue árĩnirã nome yojaro mera wiria, erã ĩarare güiquererã ta, mucubiriri mera Jesu buherãre wererã warã, omañorã. 9 Eropa warã nomere Jesu bocatĩripʉ: ―¿Noho wahari mʉa? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. Ĩgʉre ĩha erãpʉ ĩgʉ pohrogue eja, ĩgʉ guburire ñeha ĩgʉre umupeoñorã. 10 ―Güibiricãque mʉa. Yʉ pagʉ porãre “Galileague waque,” arĩ wererisa. Erogue yʉre ĩarãcoma, arĩpʉ Jesu erãre. 11 Erã nome wererã warisubu surara watope yujurãyeri masa gobere corenirã surara Jerusaléngue pahia oparãre wererã wañorã. Jesu ĩgʉ masa gobegue ĩgʉ mʉriarare werepehocãñorã. 12 Erã eropa arĩ werecʉ̃ pahia oparã, mʉrã mera gamenereñorã. Gamenere weretamuñorã. Eropirã surarare gʉyadorerã niyerure wajayeñorã. 13 ―Õpa arĩque mʉa masare: “Ñami gʉa carĩra pʉhrʉ, ĩgʉ buherãpʉ masa gobegue eraa, ĩgʉ dʉpʉre aĩcãnirã ãhrama,” arĩ wereque masare. 14 Mʉa eropa arĩ werecʉ̃ Pilatopʉ mʉa carĩtariarare peecãbocumi. Ĩgʉ eropa peecʉ̃, ĩgʉre wererãra gʉa. “Erãre dipuwaja moabiricãque,” arĩ wererãra gʉa ĩgʉre, arĩñorã erã surarare. 15 Erã eropa arĩra pʉhrʉ surarapʉ niyerure ñeha, erãre erã gʉyadorediro dopa ta masare wererã wañorã erã. “Jesu buherã aĩcãnirã ãhrama ĩgʉ mʉrʉ dʉpʉre,” arĩñorã erã. Eropirã eropa Jesu ĩgʉ dʉpʉ aĩrare wereniguima judio masa. Dohpague sãre eropa ta arĩ werema erã. 16 Eropi gʉa Jesu buherã once buherã Galileague waha ʉtãgʉgue Jesu ĩgʉ wadoredigʉgue wabʉ gʉa. 17 Erogue eja Jesure ĩarã umupeobʉ gʉa ĩgʉre. Eropa umupeoquererã ta gʉa yujurãyeri “Ĩhĩ Goãmʉ magʉ árĩbiribocumi,” arĩ pepiribʉ dohpa. 18 Ĩgʉpʉ õpa arĩmi gʉare: ―I yebaguere, ʉmaro sãre Goãmʉ árĩpehrerã tauro turarire omi yʉre. 19 Ĩgʉ eropa ocʉ̃ mʉare õpa iidorea: Árĩpehrero majarãre yahare buherã waque erã yaharã erã waboro dopa. Eropirã mari Pagʉ waĩ mera, yʉ waĩ mera, Espíritu Santo waĩ mera erãre waĩyeque. 20 Eropirã mʉare yʉ dorerare erã iipehoburire buheque erãre mʉa. Eropirã ire yʉ arĩrare guñaque: Árĩpehrerinʉri nʉcʉ mʉa mera árĩgʉca ne i ʉmʉ pehrecʉ̃gue, arĩ weremi gʉare Jesu.

Marcos 1

1 Goãmʉ magʉ Jesucristo ĩgʉ iirare, õari buherire wereri õpa árĩnʉgayoro. 2 Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia ĩgʉ iribojegue gojadiro dopa ta i wereri ãhraa. Õpa arĩ gojañumi ĩgʉ: Goãmʉ ĩgʉ magʉre õpa arĩpʉ: “Mʉ core mʉre wereyubure obeogʉ iiaa. 3 Eropigʉ ĩgʉ masa marirogue árĩgʉcumi. Ĩgʉre peerãre weregʉ bʉsʉro mera arĩ wereniguigʉcumi: ‘Mari Opʉ ĩgʉ ariburi mare amuro dopa ĩgʉ ariboro core õarã árĩyuque ĩgʉre peemorã,’ arĩ wereniguigʉcumi,” arĩpʉ Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia, Ñu waĩyegʉ ĩgʉ masa dehyoaboro coregue. 4 Eropigʉ Ñu waĩyegʉ masa marirogue masare buhemʉripʉ. Õpa arĩpʉ: ―Mʉa ñero iirire bʉjawereque. Dohpaguere õaripʉre gohrotoque. Eropirã waĩyenirã árĩque. Mʉa eropa gohrotocʉ̃ ĩagʉ mʉa ñero iirare Goãmʉ cãdijigʉcumi, arĩ buhemʉripʉ ĩgʉ. 5 Eropirã árĩpehrero Judea yeba majarã, Jerusalén majarã mera ĩgʉ pohrogue peerã ejañorã. Eropigʉ Ñu erãre waĩyepʉ Jordán waĩcʉriyague. Erã ñero iirare weretarituhacʉ̃ ĩha ĩgʉ erãre waĩyemʉripʉ. 6 Eropigʉ Ñu camello ya gasiro suhrirore suhricʉpʉ. Waibʉgʉ ya gasirore ta tʉãdiuridacʉgʉ árĩpʉ. Poreroa, mome sã ĩgʉ bari árĩyoro. 7 Eropigʉ õpa arĩ buhemʉripʉ: ―Yʉ pʉhrʉre yʉ tauro turagʉ arigʉcumi. Õatariagʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ iro dopa õagʉ árĩbeaa yʉpʉ. Eropigʉ ĩgʉre pepigʉ, “Yʉ tamera bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepia yʉhʉ. 8 Masare waĩyegʉ deco mera waĩyea yʉpʉ. Ĩgʉpʉ yʉ tauro iigʉcumi. Mʉare Goãmʉ yarã iigʉcumi ĩgʉ. Espíritu Santore masa mera árĩniguicʉ̃ iigʉcumi, arĩ buhepʉ Ñu. 9 Eropi irisubure Jesu Nazaregue, Galilea yeba árĩri maca árĩdigʉ, dia Jordán waĩcʉriyague ejapʉ. Ĩgʉ eropa ejacʉ̃ Ñu waĩyepʉ ĩgʉre. 10 Ĩgʉ waĩyetuhajacʉ̃ Jesu diague niguidigʉ, majanʉgaja ʉmarogue ĩhamujupʉ. Ʉmʉsi pãrimaa wayoro. Ero pãrimaacʉ̃ ta Espíritu Santo buja iro dopa bejagʉ ĩgʉ weca dijibejajapʉ. 11 Eropiro ʉmarogue wereniguiri bʉsʉyoro. ―Mʉhʉ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhraa. Mʉ mera bʉrigã mucubiria, arĩro cariyoro ʉmarogue. 12 Irisubure Espíritu Santo Jesure masa marirogue wadorepʉ. 13 Erogue ejagʉ cuarenta nʉri gohra árĩpʉ. Erogue ĩgʉ árĩcʉ̃, Satanapʉ Jesu ĩgʉ ñero iirire ĩadiagʉ ñerire iidoreripʉ ĩgʉre. Eropigʉ Jesu waimʉrã nʉgʉ majarã watope árĩpʉ. Eropirã anyuapʉ ĩgʉre itamu ĩgʉre bari oñorã. 14 Eropi Ñure erã peresugue erã biha dobora pʉhrʉ, Jesupʉ Galileague õari buherire Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire weregʉ wapʉ. 15 Õpa arĩ werepʉ: ―Dohpaguere õpa ãhraa: Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩboro merogã dʉhyaa. Mʉa ñeri iirire bʉjawereque. Eropirã õarire gohrotoque. Õari buherire peeque mʉa, arĩ buhemʉripʉ Jesu. 16 Eropigʉ Galilea waĩcʉriya tʉrogue ejagʉ, Simore ĩgʉ pagʉ magʉ mera bocajapʉ. Erã wai wejẽri masa árĩñorã. Erã wejẽdi yucʉre mehyurã iiñorã erã iri ditaru wʉari ditarugue. 17 Erãre arĩpʉ Jesu: ―Yʉ mera majarã árĩmorã arique mʉa. Yʉ mera mʉa aricʉ̃ mʉa waire mʉa ñeha gameneorã mʉa iiro dopa ta, Goãmʉ yarã árĩmorãre sihu gameneomorãre iirã árĩcʉ̃ iigʉra mʉare. Yʉ mera mʉa aricʉ̃ eropa iimorãre apigʉra mʉare. Eropirã yʉ mera arique, arĩpʉ Jesu. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, erã wejẽdi yucʉre apicã ĩgʉ mera waha wañorã. 19 Eropirã erã merogã tarigã Santiagore ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu sãre bocajañorã daja. Erãpʉ Zebedeo porã árĩñorã. Erã ya dohodirugue erã wejẽdi yucʉre amurã iiñorã. 20 Erã perãre ĩgʉ sihubeopʉ. Ĩgʉ sihubeocʉ̃ pee erãpʉ erã pagʉre ĩgʉre itamurã mera dohodirugue apicã Jesu mera waha wañorã. 21 Eropi erã Capernaum waĩcʉri macague ejañorã. Eropigʉ Sabado árĩcʉ̃ judio masa erã buheri wihigue buhegʉ ñajapʉ. 22 Eropigʉ õaro masipehogʉ buhegʉ, judio masare erã buherã iro dopa árĩbiripʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ iri maca majarã pee ʉca wañorã. 23 Irisubure iri wihire yujugʉ watĩ ñajasũdigʉ árĩpʉ. Eropigʉ õpa arĩ gaguiniguipʉ Jesure: 24 ―Mʉhʉ Jesu Nazare majagʉ garibobiricãque gʉare watẽare. ¿Duhpibu õpa iiri gʉare? ¿Mʉhʉ gʉare dederecʉ̃ iibu iiri? Goãmʉ magʉ mʉ õagʉ árĩcʉ̃ gʉa masia, arĩ gaguiniguipʉ ĩgʉ Jesure. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu turipʉ watĩre: ―Ejarimaricãque. Ĩgʉre cohã wiria waque, arĩpʉ Jesu. 26 Eropigʉ watĩ masʉre yeba mehmereja tũrucʉ̃ iipʉ. Ĩgʉ gaguiniguicʉ̃ ta wiriapʉ ĩgʉre. 27 Eropirã árĩpehrerã iri wihi doanirã ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩha ʉcataria waha õpa arĩñorã: ―Yaho. ¿Ñehe buheri ãhriri ii? ¿Mama buheri ta ãhriri? Ĩgʉ opʉ iro dopa ta doremi watẽare. Ĩgʉ dorecʉ̃ watẽapʉ tarinʉgabeama ĩgʉre, arĩ wereniguiñorã iri wihi doarã erã basi. 28 Eropirã bajamenʉrigã pʉhrʉgã ta, árĩpehrerã Galilea yeba majarã irire ĩgʉ eropa iirare masipehrea wañorã. 29 Eropi Jesu sã judio masa erã buheri wihigue árĩnirã wiria wañorã. Erã eropa wiriara pʉhrʉ Jesu, Santiago, Ñu mera, Simo ĩgʉ pagʉ magʉ Andre sã ya wihigue ñajapʉ. 30 Irisubure Simo mʉñeco nimacʉri dorecʉgo camague igo oyacʉ̃ wereñorã Jesure. 31 Erã eropa werecʉ̃ peegʉ, ĩgʉ igo pohrogue eja, igo mojotore ñeha, igore tara wahgũ dobopʉ. Ĩgʉ tara wahgũ dobocʉ̃ ta igore nimacʉri taria wayoro. Taricʉ̃ pepigo igopʉ wahgã erãre bari ejopo. 32 Ñamicague abe ñajara pʉhrʉgue masa árĩpehrerã dorecʉrãre, gajirã watẽa ñajasũnirãre, pũriri dorecʉrãre Jesu pohrogue aĩ ejañorã. 33 Eropirã árĩpehrerã iri maca majarã gamenereñorã Jesu árĩri wihi disiporore. 34 Eropigʉ Jesu bajarã dorecʉrãre, baja dore oparãre õarã wacʉ̃ iipʉ. Masa bajarãre watẽare wiupʉ. Eropigʉ watẽa Jesu Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire erã masicʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ erãre irire weredorebiripʉ. 35 Eropigʉ ñamiñarigã árĩcʉ̃ boyoboro core, ĩgʉ wahgãra pʉhrʉ masa marirogue ĩgʉ Pagʉ Goãmʉre serẽgʉ wapʉ. 36 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩarã Simo sã ĩgʉre amarã ejañorã. 37 Eropirã ĩgʉre bocatĩri õpa arĩñorã: ―Masa árĩpehrerã mʉre ahmama, arĩñorã erã ĩgʉre. 38 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesupʉ. ―I macare buhegʉ ahrabʉ yʉhʉ. Eropirã gaji macari sãre õgã maja macari sãre buherã warã mari. Yʉhʉ iri macari sãre buhegʉra, arĩpʉ Jesu. 39 Eropigʉ árĩpehrero Galilea yebare buhecuripʉ. Eropigʉ macari nʉcʉ erã ya buheri wirigue ñajaja buhepʉ. Pũriri dorecʉrã sãre pũririre cóãpʉ. Watẽare masare ñajanirãre cohã wiupʉ. 40 Eropi gajigʉ cami boagʉ Jesu pohrogue eja, mereja serẽpʉ: ―Mʉhʉ yʉre õagʉ wacʉ̃ iidiagʉ, yʉre õagʉ wacʉ̃ iimasia, arĩpʉ cami boagʉpʉ Jesure. 41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu ĩgʉre mojomoro ĩapʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉ mojoto mera mohmepipʉ. Mohmepigʉ ta õpa arĩpʉ: ―Irire iidiaca. Õagʉ árĩque mʉhʉ, arĩpʉ Jesu. 42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ cami boara yaria wayoro. Õagʉ wapʉ ĩgʉ. 43 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩagʉ Jesu ĩgʉre turaro mera werepʉ: 44 ―Yʉhʉ mʉre õpa iirare gajirãre ne werebiricãque. Eropa werebiriqueregʉ ta mʉ dʉpʉre õaro warare pahire ĩhmugʉ waque, “Õagʉ ãhrimi,” arĩdoregʉ. Goãmʉ doreri Moisere ĩgʉ apidiro dopa ta iique. Eropigʉ mirimagʉgãre oque pahire mʉ õagʉ warare masare mʉ ĩhmuburire, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. Õpa arĩtuhaja waque, arĩpʉ ĩgʉre. 45 Ĩgʉ eropa masare weredorebiriquerecʉ̃ ta ĩgʉpʉ waha árĩpehreri macari majarãre Jesu ĩgʉre õagʉ wacʉ̃ iirare werepʉ. Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ Jesu masa bajarã erã árĩroguere wamasibiripʉ. Eropigʉ ĩgʉ masa bajamerãgã árĩrogue árĩpʉ. Erogue ĩgʉ árĩcʉ̃ baja macari majarã ĩgʉ pohrogue ejañorã.

Marcos 2

1 Bajamenʉri pʉhrʉ Jesu Capernaumgue dujaa wapʉ. Wihigue ĩgʉ árĩcʉ̃ masa masiñorã. 2 Eropirã masa ero bajarã gamenere iri wihire ʉjʉtʉria waha disiporogue wirinʉgajañorã. Eropigʉ Jesu erãre õari buherire werepʉ. 3 Eropirã gajirã sã Jesu pohro ejariñorã. Erã wapicʉrã ʉma dʉpʉ bʉhadigʉre aĩ ejañorã. 4 Eropa ejarã masa bajarã árĩcʉ̃ ĩarã Jesu pohrogue aĩ ñajamasibiriñorã. Eropirã erã dʉpʉ bʉhadigʉre aĩ muju wihi weca aĩ weasiri ñajaa Jesu ĩgʉ niguiro weca pihri dijuñorã. “Jesu ihĩ ĩgʉ dorecʉrire taricʉ̃ iigʉcumi,” arĩ pepiñorã erã. 5 Erã eroparĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesupʉ dorecʉgʉre õpa arĩ werepʉ: ―Mahgʉ, mʉ ñero iirare cóãtuhabʉ, arĩpʉ Jesu dʉpʉ bʉhadĩgʉre. 6 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erogue doarã judio masare buherãpʉ erã basi õpa arĩ pepiñorã: 7 “Ihĩ eropa arĩ wereniguibiricãporo. Goãmʉre ñero wereniguigʉ iimi ihĩ. Ĩgʉ masʉ mari iro dopa árĩgʉ ãhrimi ĩgʉ sã. Eropigʉ ĩgʉ mari ñero iirare cóãmasibeami. Goãmʉ dihta masa erã ñero iirire cóãmasimi,” arĩ pepiñorã erã. 8 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ ĩagʉ, Jesu erã pepirire masigʉ õpa arĩpʉ erãre: ―¿Duhpirã mʉa eropa arĩ pepiri? 9 “Mʉ ñero iirare cóãtuhabʉ,” yʉ arĩcʉ̃ pee “Gʉyaricʉgʉ ãhrimi,” arãa mʉa yʉre masibiriquererã ta. Ihĩ dʉpʉ bʉhadigʉre “Wahgãnʉgajaque,” yʉ arĩcʉ̃ ĩgʉ wahgãnʉgajacʉ̃ ĩarã yʉ arĩra diaye árĩcʉ̃ masirãca mʉa. 10 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ i yebaguere masa erã ñero iirire cóãmasia yʉhʉ. Mʉa irire masiboro dopa ĩgʉre wahgãnʉgajacʉ̃ iigʉra, arĩpʉ Jesu judio masare buherãre. Eropa arĩtuhaja dʉpʉ bʉhadigʉre õpa arĩpʉ: 11 ―Mʉre arĩgʉ iiaa: Wahgãnʉgajaque. Curique. Mʉ pũgʉre aĩ waque mʉ ya wihigue, arĩpʉ ĩgʉre Jesu. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ dʉpʉ bʉhadigʉpʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ pũgʉre aĩ árĩpehrerã masa erã ĩhuro wiria waha wapʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã erã árĩpehrerã ĩhamaria wañorã. ―Goãmʉ õagʉ turagʉ ãhrimi. Ne õpa iirire ĩabirimʉrabʉ mari, arĩñorã erã basi. 13 Eropi dipaturi Jesu ditaru tʉrogue wapʉ. Eropigʉ masa bajarã ĩgʉ pohrogue eja gamenerecʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ erãre buhepʉ. 14 Eropa iituha, erogue árĩdigʉ wagʉ, Levíre Alfeo magʉre ĩgʉ mohmeri taribugue bocajapʉ. Gajirã mera oparã ya árĩburire wajasea corerã mera árĩpʉ Leví. Ĩgʉre bocajagʉ õpa arĩpʉ: ―Yʉ mera majagʉ árĩbu arique mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Levíre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Levípʉ wahgãnʉgaja Jesu mera waha wapʉ. 15 Pʉhrʉ ĩgʉ ĩgʉ buherã mera Leví ya wihire mesague ba doacʉ̃ bajarã wajasea corerã “Ñero iirã ãhrima,” masa erã arĩrã erã mera ba doañorã. 16 Erogue erã doara pʉhrʉ, gajirã judio masare buherã, fariseo masa sã Jesu ñero iirã mera ĩgʉ bacʉ̃ ĩañorã. Eropa ĩarã õpa arĩñorã: ―¿Duhpigʉ ñero iirã wajasea corerã mera bahari Jesu? arĩ serẽpiñorã judio masare buherã Jesu buherãre. 17 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhripʉ Jesupʉ: ―Dorecʉrã dihta duhturure ahmama. Dorecʉrã duhturure amaro dopa ta “Ñegʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩrã yʉre amarãcoma. Eropigʉ “Ñegʉ ãhraa,” arĩrã dihtare erã ñero iirare bʉjaweredore õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ. Erã basi “Õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepirãpʉre itamugʉ aribiribʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 18 Irisubure Ñu buherã, fariseo masa sã Goãmʉre umupeomorã ba duhumʉriñorã. Eropirã masa Jesu pohro eraa ĩgʉre serẽpiñorã. ―Erã Ñu buherã, fariseo masa buherã sã Goãmʉ ya árĩburire iirã, ba duhumʉrama. ¿Duhpirã mʉ buherãpʉ ba duhubeari? arĩñorã erã Jesure. 19 Erã eroparĩcʉ̃ pee Jesu erãre õpa arĩ yʉhripʉ: ―Õpa ãhraa iri: Mojoto diridigʉ ĩgʉ bosenʉre iicʉ̃ ĩgʉ mera majarã bʉjawererã ba duhurã iibeama. Ĩgʉ mera árĩrã mucubiri barã iima. Eropa ta yʉ buherã sã yʉ mera árĩrã ba duhumasibeama. 20 Yujunʉ Goãmʉ yʉre aĩcãgʉcumi. Eropa ĩgʉ aĩgãra pʉhrʉ yʉ buherã mera árĩsome yʉhʉ. Eropirã irisubugue tamerare yʉ buherã ba duhurãcoma, arĩpʉ Jesu. 21 Erã iribojegue maja buheri mera mama buheri mera erã buhe morediacʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ werenemopʉ Jesu werenigui queori mera: ―Ne mama gasiro suhri gasiro mera mʉrañe suhrirore seretu masiya mara. Eropiicʉ̃ mama gasiro mari coera pʉhrʉ mʉrañere suhrirore taragameneo, wʉatariaro yehguecʉ̃ iiaa. Eropa ta mama buherire mʉra buheri mera wapi moa buhebiricãro gahmea. 22 Eropirã ne igui decore imisĩri decore waibʉgʉ gasiro ajurore mʉra ajurore pisãbiricãro gahmea. Eropiro igui deco pahmutarirogue mʉra ajurore yehgue dija wahaa. Iri ajuro yehguecʉ̃ igui deco sã cohmo, ajuro sã cohmoa wahaa. Eropirã igui decore mama ajuro mera pisãro gahmea. Eropiicʉ̃ igui deco sã cohmobeaa. Ajuro sã cohmobeaa. Eropa ta mama buheri, mʉra buheri mera more buhebiricãro gahmea, arĩ buhepʉ Jesu erãre. 23 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu sã trigo pohegue ĩha taria wañorã. Erogue tariarã ĩgʉ buherãpʉ trigo pororire tʉrĩ tari wahgãñorã. 24 Erã eropiicʉ̃ ĩarã õpa arĩñorã fariseo masa Jesure: ―Peenique gʉare. ¿Duhpirã mʉ buherã Sabadonʉ mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ mohmedorebiririnʉre mohmeri erã? Mari dorerire tarinʉgarã iima, arĩñorã erã Jesure. 25 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ buherã tarinʉgarã iibeama arĩgʉ õpa arĩpʉ erãre: ―Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ wihigue ñaja iri wihi árĩri panre Goãmʉ ya panre bañumi. Eropigʉ ĩgʉ mera majarã sãre badoregʉ iri panre oñumi. Iri panre pahia dihtare badorera árĩyoro. Goãmʉ doreri gajirãre iri panre badorebiriyoro. Irisubure Abiata waĩcʉgʉ pahia opʉ árĩñumi. ¿Davi sã irire erã iirare Goãmʉ yare erã gojarare buhebirari mʉa? Davi iri panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã i trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama, arĩpʉ Jesu. 27 Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemopʉ: ―Goãmʉ masare iituhajagʉ soorinʉre doreñumi “Masa sooporo,” arĩgʉ. Eropa iigʉ masa inʉre iiburire weregʉ ãhrimi. Masapʉ inʉre erã iiburire wererã árĩbeama. 28 Eropigʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩpʉ Jesu erãre.

Marcos 3

1 Gaji Sabado árĩcʉ̃ Jesu judio masa erã buheri wihigue eja ñajapʉ daja. Eropigʉ mojoto bʉhadigʉ sã ero árĩpʉ. Eropirã iri wihi árĩrã Jesure ĩhanʉrʉñorã ĩgʉre weresãmorã. 2 Sabado árĩcʉ̃ Jesu mojoto bʉhadigʉre ĩgʉ õagʉ iicʉ̃ ĩarã, “Mari soorinʉre Jesu mohmegʉ iimi,” arĩ weresãdiañorã Jesure. 3 Eropigʉ õpa arĩpʉ Jesu mojoto bʉhadigʉre: ―Wahgãnʉgajaque. Arique õgue, arĩpʉ. Õpa arĩtuha iri wihi árĩrãre werepʉ: 4 ―¿Sabado árĩcʉ̃ õarire iicʉ̃ õabeari? ¿Ñerire iicʉ̃pʉre õhari mʉa pepicʉ̃? Sabado árĩcʉ̃ masʉre masucʉ̃ õapũrica. Masʉre wejẽcʉ̃pʉre õabeaa, arĩ werepʉ Jesu erãre. Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉhribiriñorã. 5 Erã eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Jesu erãre ĩhamehtu erã mera guapʉ. Erã ĩgʉre peediabiricʉ̃ ĩagʉ Jesu erã mera bʉjawerepʉ. Eropigʉ mojoto bʉhadigʉre arĩpʉ: ―Mʉ mojotore sĩsirãbeoque, arĩpʉ ĩgʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ mojotore sĩsirãbeopʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ta õari mojoto wayoro. 6 Ĩgʉ ya mojoto õari mojoto wacʉ̃ ĩarã fariseo masa wiria wañorã. Wiria Herode curu majarã mera gamenere, “ ¿Dohpa ii ihĩ Jesure wejẽrãcuri?” arĩ weretamuñorã erã erã basi. 7 Eropi Jesu ĩgʉ buherã mera ditaru tʉrogue wapʉ. Erã erogue wacʉ̃ ĩarã Galilea majarã masa bajarã erã pʉhrʉ nʉrʉsiañorã. Eropirã Judea yeba majarã, Jerusalén majarã, Idumea yeba majarã, Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue majarã, Tiro majarã, Sidón majarã ĩgʉre ĩarã wañorã ĩgʉ iirare peenijarã. 9 Eropirã bajarã árĩñorã Jesu pohrore. Tuucãhmota nʉgajacãñorã. Eropigʉ Jesu ĩgʉ buherãre gasirure amuyudorepʉ ĩgʉ doaborore. 10 Bajarã dorecʉrãre ĩgʉ õarã wacʉ̃ iicʉ̃ ĩarã gajirã dorecʉrã sã ĩgʉre pẽhrediañorã. 11 Eropirã watẽa ñajasũnirã Jesure ĩarã ĩgʉ pohro mereja arĩñorã: ―Mʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa, arĩ gaguiniguiñorã erã ĩgʉre. 12 Eropigʉ erãre Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire turaro mera gajirãre weredorebiripʉ Jesu. 13 Eropigʉ Jesu ʉtãgʉgue mʉria ĩgʉ gamerãre sihupʉ. Ĩgʉ eropa sihubeocʉ̃ peerã ĩgʉ pohrogue ejañorã. 14 Eropigʉ doce ʉmare ĩgʉ mera majarãre, ĩgʉ obeomorãre beyepʉ. Gaji macarigue ĩgʉ yare buherã wamorãre beyedobopʉ Jesu. 15 Eropigʉ watẽare erã cóãburire apipʉ erãre. 16 Oã árĩñorã doce gohra ʉma ĩgʉ beyenirã. Simo, Santiago Zebedeo magʉ, ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu, Andre, Felipe, Bartolomé, Mateo, Toma, Santiago Alfeo magʉ, Tadeo, Simo celote ya curu majagʉ, Juda Iscariote, oã nʉcʉre Jesu beyedobopʉ. Jesu Simore Pedro waĩyepʉ. Santiagore, Ñu mera Boanerges waĩyepʉ. Boanerges mari ya mera “bupu masa” waĩcʉma. Juda Iscariote Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu árĩpʉ. Erãre beyedobotuha Jesu dijaha wihigue ñaja wapʉ. 20 Eropi ero dipaturi masa bajarã gamenereñorã daja erã pohro. Eropirã ĩgʉ ĩgʉ buherã sã ne bamasibiriñorã. 21 Eropirã Jesu acawererã ĩgʉ iirare peebeoñorã. “Jesu goroweregʉ wagʉ iimi,” masa arĩcʉ̃ peeñorã. Eropirã ĩgʉ pohrogue eja ĩgʉre aĩgãridiariñorã. 22 Gajirãpʉ õpa arĩñorã: ―Beelzebú ĩgʉre eropa iicʉ̃ iicumi. Ĩgʉ watẽare cóãgʉ Beelzebú watẽa opʉ turari mera erãre cohãmi, arĩñorã Jerusaléngue arinirã judio masare buherãpʉ. 23 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ erãre sihubeo werenigui queoriñe mera werepʉ erãre. ―Watĩ ya turari mera watẽare cóãgʉ iibeaa. Watẽa erã basi cóãmasibeama. 24 Eropirã yuju yeba majarã erã basi gamequeãrã iri yeba majarã pehrea wacoma. 25 Eropirã yuju wihi majarã erã basi erã gamequeãrã iri wihi majarã pehrea wacoma. 26 Eropigʉ ĩgʉ Satana watẽa opʉpʉ watẽare yʉre cóãdoregʉ, ĩgʉ basi ta gamequeãgʉ iibocumi. Eropigʉ ĩgʉ pehrea wabocumi. 27 Õpa ta ãhraa watĩ turagʉre tarinʉgari werediacʉ̃: Wihi opʉre turagʉre diribigʉ, yajari masʉ ĩgʉ ya wihire ñajaja yajamasibeami. Ĩgʉre ĩgʉ dirira pʉhrʉ tamerare ñajaja yajamasimi ĩgʉre, arĩ werepʉ Jesu. Eropa arĩ werepʉ watĩre ĩgʉ tarinʉgarare weregʉ. Watĩ turagʉ árĩquerecʉ̃ ta Jesu ĩgʉre tarinʉgami watẽare cohã wiugʉ. 28 Eropigʉ arĩnemopʉ Jesu: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Árĩpehreri masa erã ñeri iicʉ̃ sãre, erã wereniguicʉ̃ sãre Goãmʉ cãdijimasimi. 29 Eropa cãdijiqueregʉ ta Espíritu Santore erã ñero wereniguicʉ̃ iri tamerare ne cãdijisome. Erã eropa arĩra waja eropa dipuwajacʉniguicãrã árĩrãcoma, arĩpʉ Jesu erãre. 30 Jesu Espíritu Santo turari mera mohmequerecʉ̃ erãpʉ “Watĩ turari mera mohmemi,” arĩñorã. Erã eropa arĩra waja Jesu eropa arĩ werepʉ erãre. 31 Eropirã Jesu pagʉ porã ĩgʉ pago mera erañorã. Eropa erarã disiporogue niguirã gajirãre sihudoreñorã ĩgʉre. 32 Eropirã masa ĩgʉ pohrogue doarã wereñorã ĩgʉre. ―Mʉ pago mʉ pagʉ porã mera disiporogue sihuma mʉre erã, arĩñorã. 33 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu erãre buhebu: ―¿Noa ãhriri yʉ pago yʉ pagʉ porã sã mʉa ĩacʉ̃? arĩpʉ. 34 Eropa arĩgʉ ĩgʉ pohro doarãre ĩagʉ õpa arĩpʉ: ―Oã ãhrima yʉ pago, yʉ pagʉ porã dopa árĩrã. 35 Goãmʉ gamerire iima oã. Eropa ta iirã yʉ pagʉ magʉ, yʉ pagʉ mago, yʉ pago iro dopa ãhrima, arĩ buhepʉ Jesu erãre.

Marcos 4

1 Eropi dipaturi ta daja Jesu ditaru tʉrogue buhenʉgapʉ. Eropa eroguere buhenʉgagʉ masa bajarã ĩgʉ pohrogue gamenerecʉ̃ ĩagʉ Jesu dohodirugue ñaja buhe payapʉ. Eropirã masapʉ yebague ditaru tʉrogue niguiñorã ĩgʉre peemorã. 2 Eropigʉ Jesu baja werenigui queorire erãre buhepʉ. 3 ―I queoriñere peeque mʉa, arĩpʉ erãre. ―Oteri masʉ otegʉ wañumi. 4 Ĩgʉ eropa otecʉ̃ gajiyeri ma tʉro yurimerejayoro. Ero mehmerejarayerire mirimagʉ porã ahri bacãñuma. 5 Eropi gajiyeri ʉtãyeri watope yurimerejayoro. Ero ʉtãyeri watope nicu mariñariro árĩquerecʉ̃ ta, mata puhririyoro. 6 Eropa puhrira árĩquerero, abe ĩgʉ bʉrigã asicʉ̃, nuguri marinijaro ñaiñaja sĩria wayoro. 7 Gajiyeri poracʉrogue yurimerejayoro. Porapʉ puhri tiataria waha oterayeripʉre wejẽcãyoro. Eropiro iri dʉca mariyoro. 8 Gajiyeri õari yebapʉ yurimerejayoro. Õaro puhri dʉcacʉyoro, gajisari treinta yeri, gajisari sesenta yeri, gajisari cien yeri dʉcacʉyoro, arĩ buhepʉ Jesu. 9 ―Irire õaro peeque mʉa, arĩnemopʉ Jesu. 10 Eropirã pʉhrʉ erã seyaro árĩrã, doce buherã gajirã Jesu mera árĩrã iri queorañere masidiarã Jesure serẽpiñorã. 11 Erã eropa serẽpira pʉhrʉ Jesu õpa arĩ werepʉ: ―Goãmʉ masa tauro opʉ ĩgʉ árĩrire, iribojegue majarã erã masibirirare mʉare yʉ buherãre masicʉ̃ iimi Goãmʉ. Gajirãpʉre eropiibeami ĩgʉ. Eropigʉ erãre werenigui queori mera buhea. 12 Eropirã erã ĩaquererã, pee masibeama. Eropirã peequererã ta masisome. Erã masirã õaripʉre gohrotoboñuma. Erã eropa gohrotocʉ̃ ĩagʉ erã ñero iirare cóãboñumi Goãmʉ. Eropa árĩquerecʉ̃ ta erãpʉ ne peediabeama, arĩpʉ Jesu. 13 Ĩgʉ eroparĩra pʉhrʉ, õpa arĩnemopʉ erãre: ―¿Iñe queoriñere peenibeari mʉa? ¿Mʉa iñe queoriñere peebirã dohpa gaji queorire peerãcuri mʉa? arĩpʉ Jesu erãre. Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werepʉ erãre. 14 ―Oteri masʉ ĩgʉ oteriyeri õari buheri iro dopa ãhraa. 15 Eropiro ma tʉro mehmerejarayeri, õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropigʉ masa erã õari buherire erã peecʉ̃ ĩagʉ Satanapʉ iri õari buherire masidorebeami erãre. Mirimagʉ porã iriyerire erã dote aĩdiro dopa ta iimi. 16 Eropi ʉtã watope mehmerejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropirã masa õari buherire pee, mucubiriri mera mata irire pee aĩma. 17 Eropa pee aĩquererã ta, ʉtã watope árĩrisari, nuguri maririsari iro dopa ta oã masa turabeama. Eropa turabirã yaha õari buherire erã peera waja gajirã erãre ñero iicʉ̃ ĩarã yahapʉre duhucãma. Gajirã erãre ñero iicʉ̃ irire bocatĩubirã yahare duhucãma. 18 Eropi pora watope yurimerejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. 19 Eropirã masa õari buherire peequererã, i yeba majare wʉaro guñaricʉrã niyerure mahima. Gajino sãre baja gamenemoma. Erã eropiicʉ̃ iripʉ õari buheripʉre cãhmotaa. Iri eropa cãhmotacʉ̃ masa Goãmʉ gamerire iibeama. 20 Eropi õari yeba mehmerejarayeri õari buheri iro dopa ta ãhraa. Eropirã masa õari buherire peerã irire masima. Eropa masirã árĩrã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta iima erã. Yujurãyeri merogã õarire iima treinta yeri dʉcacʉro dopa ta. Gajirã wecañari õarire iima sesenta yeri iri dʉcacʉro dopa ta. Gajirã wʉaro õarire iima cien yeri dʉcacʉro dopa ta, arĩ werepʉ Jesu erãre. 21 Eropa arĩtuha õpa arĩnemopʉ: ―Ne, sihãgodirure masa sihãgorã mátasorobu docague buhapibeama. Irirure sehro doca apibeama. Irirure sihãgorã ʉmarogue duhpeoma õaro boyoweadorerã. 22 Árĩpehrerã masa erã masibirirare pʉhrʉ masirãcoma. Sihãgodiru boyocʉ̃ mari ĩhamasiro dopa ta, iribojegue erã masibirirare masirãcoma masa. 23 Irire õaro peeque mʉa, arĩpʉ. 24 Eropigʉ erãre arĩnemopʉ daja: ―Merogã masidiarã merogã masirãca. Wʉaro masidiarã wʉaro masirãca. Eropirã peerã õaro peenʉrʉque. 25 Õaro peenʉrʉgʉ õaro masigʉcumi. Peenʉrʉbigʉ “Merogã peea,” ĩgʉ arĩquerecʉ̃ ta, iripʉ dederea waroca ĩgʉre, arĩpʉ Jesu erãre. 26 Jesu erãre werenigui queori mera buhepʉ daja: ―Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri werediacʉ̃ ojodʉcare otera iro dopa ãhraa. Yujugʉ coyere ojodʉcayeri otemi. 27 Otetuhaja mʉraro ta carĩ wahgã ĩagʉ wamʉririmi. Irisubu ĩgʉ oterayeri puhri wiriaca. “ ¿Dohpa puhriri?” arĩ ĩha masibeami irire otedigʉ ĩgʉ basi. 28 Iri otera iri yeba mera iri gamero dʉcacʉa. Epapũgã deyomʉhta, pʉhrʉ dipa poro puhri wiria wahaa. 29 Dʉca bʉgatuhajacʉ̃ ĩagʉ iri pororire pehami. “Pearisubuno ta ãhraa,” arĩmi. Ĩgʉ otera iri bʉgarare ĩgʉ masibiridiro dopa ta masa Goãmʉ yarã erã dohpa wacʉ̃ sãre masibeama masa, arĩ buhepʉ Jesu. 30 Eropa arĩtuha buhenemopʉ: ―¿Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri werediacʉ̃ ñeheno iro dopa ãhriri mʉa pepicʉ̃? Iri werenigui queoriñe mera irire weregʉra. 31 Mostazayegã iro dopa ãhraa Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri. Iriyegã ĩgʉ otecʉ̃ miriyegã gohra ãhraa. 32 Eropa árĩquerero iriyegã õaro puhri wiria. Eropiro yucʉgʉ wʉadigʉ wahaa. Eropirã irigʉ dʉpʉri paga dʉpʉri bʉgacʉ̃ ĩarã mirimagʉ porã iri dʉpʉrigue suhri suama. Mostazayegã wʉatariadigʉ bʉgaro dopa ta ʉmaro majagʉ mari Opʉre masinʉgarã bajamerãgã erã árĩquerecʉ̃ ta, pʉhrʉguere erã bajarã warãcoma, arĩpʉ Jesu. 33 Eropigʉ iri werenigui queori iro dopa baja queorire erã masiropẽ õari buherire buhepʉ erãre. 34 Queoriñe mariro werebiripʉ erãre. Pʉhrʉ erã seyaro árĩrãre õaro were amupehocãpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 35 Eropi irinʉ ñamica Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩpʉ: ―Ina sipʉ masegue, arĩpʉ erãre. 36 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, yebague niguirãre goeriseretuhajarã dohodirugue ñajaa, Jesure aĩ taribuja wañorã. Eropirã gajirã gaji gasi mera erã pʉhrʉ taribujañorã. 37 Erã taribujacʉ̃ iriyague miruñe bʉrigã weãyoro. Eropiro miruñe ariro pãgúri dohodirure miucãriyoro. Deco turaro ñajayoro. Merogã dʉhyayoro erã miriboro. 38 Eropa warisubu Jesu dohodiru auturogue suhri pore wecague carĩgʉ iipʉ. Eropirã erã ĩgʉre wahgũñorã. ―Buhegʉ, ¿mʉhʉ ĩabeari? Mirirari iiaa mari, arĩñorã erã Jesure. 39 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu wahgã miruñere, pãgúri sãre, ―Yʉsʉque, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta miruñe pãgúri sã yʉsʉdija pehrea wayoro. Õaro dujayoro. 40 Eropigʉ Jesu arĩpʉ ĩgʉ buherãre: ―¿Duhpirã güimaacãri mʉa? ¿Mʉa yʉre umupeobeari? arĩpʉ Jesu erãre. 41 Eropa wacʉ̃ ĩarã erã ĩhamaria wañorã. ―¿Ñehmʉno masʉ ãhriri ihĩ miruñe, pãgúri sã yʉhrisũgʉ? arĩñorã erã basi.

Marcos 5

1 Eropi erã sipʉ masegue Gerasa majarã ya yebague taribujajañorã. Eropigʉ Jesupʉ dohodirugue sañadigʉ majanʉgajapʉ. Ĩgʉ majanʉgajara pʉhrʉ, watẽa ñajasũdigʉ masa goberi ʉtã goberi watopegue árĩdigʉ wiriri ĩgʉ pohrogue aripʉ. 3 Ĩgʉ watẽa mera goroweregʉ masa goberi watope árĩgʉ árĩmʉripʉ. Gajirãpʉ ĩgʉre ñeha comeda wʉarida mera dirimasibirimʉriñorã. 4 Ĩgʉ bʉrigã gorowerecʉ̃ ĩha bajasuburi masa ĩgʉre guburi diriri berori mera comedari mera dirimʉririñorã. Eropigʉ ĩgʉpʉ comedarire nuha tʉãtasiricãmʉripʉ. Eropirã ĩgʉ turagʉ árĩro mera masapʉ ĩgʉre ñeha dirirã bocatĩubiriñorã. 5 Eropigʉ ñami árĩcʉ̃, ʉmʉ sãre masa goberi watopegue, ʉtã yucʉgue sãre, eropa gaguinigui curicãmʉripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ʉtã mera ĩgʉ basi dotemʉripʉ. 6 Eropigʉ yoarogue Jesure ĩhabeo ĩgʉ pohrogue omagãripʉ. Eraa merejapʉ Jesu core umupeobu. 7 ―Watẽa, duhuque ĩgʉre, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ õpa arĩcʉ̃ peegʉ, watẽa ñajasũdigʉ õpa arĩ gaguiniguipʉ: ―¿Jesu Goãmʉ turagʉ magʉ, ñehenore iibu iiri mʉhʉ yʉre? Goãmʉ ĩgʉ ĩaro serẽa yʉhʉ mʉre. Yʉre ñero iibiricãque, arĩ gaguiniguipʉ watẽa ñajasũdigʉ Jesure. 9 ―¿Dohpa waĩcʉri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu ĩgʉre. ―Gʉa bajarã ãhraa. Eropirã “Bajarã watẽa” waĩcʉa, arĩpʉ Jesure. 10 Eropigʉ Jesure turaro serẽpʉ: ―I yeba árĩrãre gʉa watẽare gajipʉgue wadorebiricãque, arĩñorã watẽa masʉ mera árĩnirã. 11 Irisubure bajarã yesea árĩñorã erã pohrore. Ʉtãgʉ gubuye ahma barã iiñorã. 12 Ero erã baniguicʉ̃ ĩarã õpa arĩ serẽñorã watẽa: ―Soã yesea pohrogue wadoreque gʉare. Erã mera árĩdoreque gʉare, arĩ serẽñorã watẽa masʉre ñajanirã. 13 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yesea pohrogue wadorepʉ Jesu erãre. Ĩgʉ eropa dorecʉ̃ watẽa masʉre duhu yesea dos mil gohra árĩrãpʉre ñajañorã. Erã pohrogue erã ejara pʉhrʉ yeseapʉ gorowere árĩpehrerã dipatʉrʉgue oma buha, ditarugue yuriñajaa sĩripehrea wañorã. 14 Yesea erã eropa wacʉ̃ ĩarã, erãre ĩhadibunirãpʉ güi omagã wañorã. Macague eja, iri maca majarãre campo majarã sãre erã ĩarare weresiripehocãñorã. Erã eropa werecʉ̃ peerã masapʉ bajarã Jesu ĩgʉ iirare ĩarã ariñorã. 15 Eropirã Jesu pohrogue erarã, watẽa ñajasũdigʉre, suhri saña, pee masigʉ ĩgʉ ero õaro doacʉ̃ ĩarã ĩha ʉca wañorã erã. 16 Eropirã watẽa ñajasũdigʉre, yesea sãre erã eropa warare ĩanirã gajirãre werepehocãñorã. 17 Erã eropa werepehocʉ̃ peerã ero majarã Jesure turaro mera wadoreñorã. 18 Eropigʉ Jesu ĩgʉ dohodirugue ĩgʉ ñajacʉ̃ ĩagʉ “Mʉ mera wadiaca,” arĩ bʉrigã serẽripʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ Jesure. 19 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ Jesu ĩgʉre werepʉ: ―Yʉ mera aribita. Mʉ ya wihigue waha, mʉ pohro árĩrãre yʉhʉ mʉ opʉ mʉre õaro iirare weregʉ waque. Mʉre yʉ mojomoro ĩarare wereque erãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 20 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee watẽa ñajasũdigʉpʉ Decapoli waĩcʉri macague Jesu ĩgʉre õaro iirare werenʉgapʉ. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã, masa árĩpehrerã pee ʉca wañorã. 21 Eropi dipaturi ta Jesu gajipʉ masegue ĩgʉ taribujajacʉ̃ masa bajarã ĩgʉ pohrogue wʉariya tʉrogue gamenereñorã. 22 Eropigʉ judio masa erã buheri wihire ĩhadibugʉ Jairo waĩcʉgʉ erapʉ. Jesure ĩha, ĩgʉ guburi pohro mereja õpa arĩ serẽpʉ: 23 ―Yʉ mago sĩrigo iiamo. Eropigʉ igore mʉ mojoto mera duhpeogʉ, igore dore taugʉ arique. Mʉhʉ eropiicʉ̃ igo masagocumo, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee Jesu ĩgʉ mera wapʉ. Ĩgʉ wacʉ̃ masa bajarã nʉrʉsiagãñorã ĩgʉre. 25 Eropigo nomeo doce bojori gohra eropa ʉmʉri nʉcʉ behreniguigo ero árĩpo. Ero core bajarã duhturua igore ñero taricʉ̃ iiñorã igore ocoyerã. 26 Eropigo duhturuare igo niyeru árĩpehrerire wajayepituhapo igo ocoyedorego. Erã eropa ocoyequerecʉ̃ igo mʉraro ta árĩniguicãpo. Eropigo igo ero core igo árĩdiro tauro ñero wapo. 27 Igo eropa ñero taririsubu Jesu ĩgʉ masare õarã iirire peerã gajirã wereñorã igore. Eropigo igo Jesu pʉhrʉ ta masa bajarã watope aripo. Ahri Jesu suhrirore mohmepiñapo. 28 “Yʉhʉ ĩgʉ suhriro dihtare mohmepiñago õago dujagoca,” arĩ pepipo igo. 29 Eropi igo mohmepicʉ̃ mata igo di wirira purumujudija wayoro. Igo dʉpʉre õari dʉpʉ wacʉ̃ pepipo. 30 Eropigʉ Jesu ĩgʉ turari mera dorere ĩgʉ taurare masigʉ, masa watope maji ĩapʉ. ―¿Noa yaha suhrirore mohmepiari? arĩpʉ. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉ buherãpʉ õpa arĩñorã. ―Cʉ̃hña ãhraa. Eropirã masa bajarã mʉre pẽhregãma. “¿Noa yʉre mohmepiñari?” arigʉ, ¿dohpa arĩgʉ iiri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã ĩgʉre. 32 Eropigʉ Jesu ĩgʉre mohmepidigore amapʉ. 33 Ĩgʉ amaro watope igopʉ igo dʉpʉ õaro wacʉ̃ pepigo güi, naragã merejapo ĩgʉ pohro. 34 Eropigo igo diaye ta werepehopo ĩgʉre. Igo eropa arĩ werera pʉhrʉ Jesu werepʉ igore: ―Mahgo, mʉhʉ yʉre umupeori mera õago dujaa dohpaguere. Mucubiriri mera waque. Dore mariro árĩque, arĩpʉ Jesu igore. 35 Erã õpa arĩ wereniguiro watope ta Jairo ya wihi majarã erañorã, ―Mʉ mago sĩria wahámo. Eropigʉ buhegʉre sihubita pare, arĩñorã. 36 Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta Jesu Jairore õpa arĩ werepʉ: ―Bʉjawere pepibita. Yʉre guñaque. Umupeoque iri dihtare, arĩpʉ ĩgʉre. 37 Eropa arĩtuha, Santiago, ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu, Pedro, erã dihtare “Yʉ mera arique,” arĩpʉ Jesu. 38 Eropigʉ Jairo ya wihigue ejapʉ. Iri wihiguere masa bajarã bʉrigã ñehamere orerã iiñorã. Erã eropa orecʉ̃ ĩha erãre arĩpʉ Jesu: 39 ―¿Ñero arĩ ñehamere orebiricãque mʉa. Igo majigo sĩribeamo. Carĩgo iimo, arĩpʉ Jesu erãre. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã “Eroparĩcãgʉ iimi ihĩ,” arĩrã ĩgʉre ĩayeñorã. Ĩgʉpʉ erãre disiporogue wiupehocãpʉ. Majigo pagʉ sʉmarã mera, Jesu ĩgʉ mera majarã igo pohrogue sihuñajajapʉ. 41 Eropigʉ Jesu igo mojotore ñeha arĩpʉ igore: ―Talita cumi, arĩpʉ ĩgʉ. Talita cumi mari ya mera “Majigo wahgãque,” arĩdiaro iiaa. 42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta igo majigo sĩridigo mʉro wahgãnʉgaja curipo. Doce bojori opago árĩpo igo. Igore ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã ʉcataria wañorã. 43 Eropigʉ Jesu irire ĩgʉ iirare weresiridorebiripʉ. Eropiituha igore bari ejodorepʉ.

Marcos 6

1 Eropigʉ ero árĩdigʉ waha wa, ĩgʉ buherã mera ĩgʉ ya yebague ejapʉ. 2 Eropigʉ Jesu Sabado árĩcʉ̃ judio masa erã buheri wihigue buhenʉgapʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ masa bajarã ĩgʉre ĩha masirã ĩgʉre pee ʉca wañorã. Õpa arĩñorã: ―¿Dohpa ii masiyuri ihĩ i buherire? ¿Dohpa ii ĩgʉ deyoro moarire ii masiri? 3 Ihĩ taboa mohmeri masʉ María magʉ ãhrimi. Santiago, José, Juda, Simo, erã tĩgʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉ pagʉ porã nome i maca ãhrima. Eropigʉ ĩgʉ mari iro dopa árĩgʉ ãhrimi, arĩñorã erã Jesure peenijarã. Eropirã Jesure umupeobiriñorã. 4 Erã umupeobiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ Jesu: ―Árĩpehrerogue Goãmʉ yare weremʉhtadigʉre gajirã umupeoma. Erã eropa umupeoquerecʉ̃ ta ĩgʉ ya maca majarã, ĩgʉ acawererã, ĩgʉ ya wihi árĩrã dihta umupeobeama ĩgʉre. Eropirã yʉre umupeobeaa mʉa ohõ yʉhʉ masadigʉ árĩcʉ̃ ĩarã, arĩpʉ Jesu erãre. 5 Eropigʉ iri maca árĩgʉ Jesu Goãmʉ turari mera baja deyoro moarire iimasibiripʉ. Dorecʉrã bajamerãgã dihtare ĩgʉ mohmepi taupʉ erã dorere. 6 Eropigʉ ero majarã Jesure erã umupeobiricʉ̃ ĩagʉ, “¿Dohpa árĩrono mera yʉre gamebeari erã?” arĩgʉ ʉca wapʉ ĩgʉ. Eropigʉ Jesu ero pohro árĩri macarigue buhegʉ waha wapʉ. 7 Eropi Jesu doce ĩgʉ buherãre sihubeo perãyeri dihta obeopʉ erãre macariguere buhedoregʉ. Eropigʉ ĩgʉ dorerire ópʉ erãre watẽare masa ñajanirãre erã cóãburire. 8 Erãre obeogʉ gajinore aĩadorebiripʉ. Doberire, barire, niyerure aĩgãdorebiripʉ erãre. Erã tuari yucʉ dihtare aĩgãdorepʉ erãre. 9 Eropigʉ gaji zapaturire aĩdorebiripʉ erãre. Yujuñe ta suhrirore sañadorepʉ. Peñe sañadorebiripʉ erãre. 10 Eropigʉ õpa arĩ werepʉ erãre: ―Árĩpehreri macarigue erã mʉare carĩro ocʉ̃, iri wihi ta carĩque. Ne warãgue wiriaque iri wihire. 11 Eropirã gaji macari majarã mʉare erã gamebiricʉ̃, erã mʉa buherire peediabiricʉ̃ ĩha iri macare tari wahgã waque. Eropa warã, mʉa guburi maja nicure moje siripique mʉa erã ya dipuwajare masicʉ̃ iimorã erãre, arĩpʉ Jesu erãre. 12 Eropirã erã doce buherã waha masare buherã, erã ñero iirare bʉjaweredoreñorã. Õaripʉre iidoreñorã erãre. 13 Eropirã bajarã watẽare masare ñajanirãre cóãñorã. Dorecʉrãre ʉyʉ mera sũrã õarã wacʉ̃ iiñorã. 14 Eropirã Jesu ĩgʉ õaro iirare masa bajarã masiñorã. Eropigʉ opʉ Herode sã irire peebeopʉ. Eropa peebeogʉ õpa arĩ guñapʉ ĩgʉ Jesure: ―Ñu waĩyemʉridigʉ sĩridigʉ mʉrʉ dipaturi masa dehyoagʉ iicumi daja ihĩ Jesu. Eropa masadigʉ árĩgʉ ĩgʉ turarire opami ĩgʉ deyoro moarire iigʉ, arĩ pepiripʉ Herode. Jesure “Ñu mʉrʉ ta ãhrimi,” arĩ pepiripʉ ĩgʉ Ñure wejẽdorera pʉhrʉ. 15 Gajirã õpa arĩ pepiriñorã: ―Elia ãhrimi, arĩ pepiriñorã. Gajirãpʉ: ―Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ iribojegue majarã dopa ãhrimi ĩgʉ, arĩ pepiñorã Jesure. 16 Erã eropa arĩ pepiquerecʉ̃, Herodepʉ Jesu ĩgʉ iirare peegʉ õpa arĩ pepipʉ: ―Jesu Ñu mʉrʉ ta árĩcumi. Ñu dipurure yʉ tabedigʉ masa dehyoagʉ iicumi daja, arĩ pepipʉ. 17 Ero core Herode ĩgʉ pagʉ magʉ marapo Herodia waĩcʉgore ehma igo mera marapocʉpʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Ñu Herodepʉre õpa arĩ wereniguipʉ: ―Mʉ pagʉ magʉ marapore marapocʉgʉ Goãmʉ dorerire tarinʉgagʉ iiaa mʉhʉ, arĩpʉ Ñu Herodere. Ĩgʉ eropa arĩra dipuwaja Herode Ñure ñeadore peresugue acumʉripʉ. Ĩgʉre eropa iicʉ̃ gamepo ĩgʉ marapo Herodia. 19 Eropigo Herodiapʉ Ñure ĩhaturinijago ĩgʉre wejẽdorediaripo. Eropiidiaquerego ta wejẽdoremasibiripo Herode opʉpʉ gamebiricʉ̃. 20 Herodepʉ “Ñu õarire iigʉ õagʉ ãhrimi,” arĩ pepi Ñure güipʉ. Eropigʉ Herode Ñu wereniguirire ĩgʉ peegʉ guñaturabiripʉ. Eropa guñaturabiriqueregʉ ta mucubiriri mera ĩgʉre peegʉ wejẽdorebiripʉ ĩgʉ Ñure. 21 Irisubu ta Herodia igo ĩgʉre wejẽdorera ejayoro. Irisubure Herode ĩgʉ masa dehyoaranʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ gobierno majarãre, ĩgʉ surara oparãre, Galilea majarã oparã sãre sihu bosenʉ iipʉ ĩgʉ. 22 Eropigo ĩgʉ marapo mago bosenʉ ĩago erago erã ĩhuro baya ĩhmupo. Igo baya ĩhmucʉ̃ ĩarã Herode ĩgʉ sihunirã mucubiriñorã. Erã eropa mucubiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ Herode igore: ―Mʉ gamerire serẽque yʉre. Eropigʉ mʉ serẽrire mʉre ogʉra. 23 Goãmʉ mera diaye arãa mʉre. Mʉ serẽropẽ yahare deco mera ogʉra mʉre, arĩpʉ ĩgʉ igore. 24 Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃ peego igo pago pohrogue waha serẽpipo: ―¿Ñehenore serẽgocuri yʉhʉ? arĩ serẽpipo igo pagore. ―Ñu waĩyegʉ dipurure serẽque, arĩpo pagopʉ. 25 Igo eroparĩcʉ̃ peego ʉmʉdiaro mera opʉ Herode pohrogue eja arĩpo: ―Dohparagã Ñu waĩyegʉ dipurure tabetadoreque. Eropigʉ soropa mera ĩgʉ dipurure oque yʉre, arĩpo igo. 26 Igo eroparĩcʉ̃ opʉ Herode bʉrigã bʉjawerepʉ. Ĩgʉ masa erã peero, “Mʉ serẽrire mʉre ogʉra,” arĩtuhapʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ eropa arĩrare gʉhyasĩrigʉ “Mʉre osome,” arĩmasibiripʉ igore. Ĩgʉ sihunirã ĩhuro “Iibeaa,” arĩmasibiripʉ. 27 Eropigʉ mata surarare peresu árĩrãre coregʉre Ñu dipurure tabeta aĩgãridorepʉ. 28 Ĩgʉ eropa dorecʉ̃ peegʉ surarapʉ waha, ĩgʉ dipurure tabeta, soropa mera aĩgãripʉ. Aĩgã nómeore ĩgʉ marapo magore ópʉ. Eropigo igo iripare ñeha igo pagore o taupo daja. 29 Eropirã Ñu buherã irire peenijarã erogue waha, ĩgʉ dʉpʉre aĩ masa gobegue aĩgã apiñorã. 30 Eropi Jesu ĩgʉ buhedore obeonirã ĩgʉ pohrogue dujajañorã daja. Erã iirare erã buherare wereñorã erã ĩgʉre. 31 Irisubure masa bajarã eropa majiniguirã erãre ne baro iibiriñorã. Eropigʉ õpa arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre: ―Masa marirogue mari seyaro soonirã warã, arĩpʉ erãre. 32 Eropirã erã seyaro gasiru mera masa marirogue wariñorã. 33 Erã eropa wacʉ̃ ĩarã masa bajarã erãre masiñorã. Eropa masirã baja macari majarã mague waha, Jesu ĩgʉ ejaborogue omajatuhañorã. 34 Erã eropa ejacʉ̃ Jesu tuhajapa, gasirugue sañadigʉ majanʉgajagʉ ĩgʉ bajarã masare ĩapʉ. Oveja ĩhadibugʉ moorã iro dopa árĩñorã erã Jesu ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropigʉ erãre mojomoro ĩagʉ baja buhepʉ erãre. 35 Ñamicague doce ĩgʉ buherã Jesu pohrogue eja õpa arĩñorã ĩgʉre: ―Ohõ maca marirogue ãhraa. Ñamicague ãhraa. 36 Õgã árĩri macarigue masare wadoreque. Erã baburire asũrã waporo, arĩriñorã erã Jesure. 37 ―Mʉa basi ta barire oque erãre, arĩpʉ Jesu erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã õpa arĩ yʉhriñorã: ―¿Wʉaro niyerupũri mera gʉa dohpa ii asũbocuri panre masa bajarã erã baburire? arĩñorã erã Jesure. 38 ―¿Di nʉcʉ pan ãhriri õguere? Ĩarã waque, arĩpʉ ĩgʉ erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ barire boca õpa arĩñorã: ―Cinco dipuru ãhraa pan. Wai perã ãhrima, arĩñorã. 39 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu masare dipa cururi ero taa árĩro weca doadorepʉ masare. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã dipa cururi doañorã. Yuju curure cien gohra árĩñorã. Gaji curure cincuenta gohra árĩñorã. 41 Erã doapehrecʉ̃ ĩha Jesu cinco dipuru pan dipurure aĩ, erã perã waire aĩ, ʉmarogue ĩhamemuju Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Eropa arĩ serẽtuha iri pan dipurure nuha ĩgʉ buherãre ópʉ masare gueredoregʉ. Eropigʉ wai perãre gueredorepʉ árĩpehrerãre. 42 Eropirã árĩpehrerã baha yapia wañorã. 43 Erã ba dʉarare doce puiri gohra sea gameneo ʉjʉtu doboñorã erã wai sãre eropa ta. 44 Eropirã panre banirã ʉma dihtare queocʉ̃ cinco mil gohra árĩñorã. 45 Irisubu ta Jesu ĩgʉ buherãre dohodirugue ñajajadore, gajipʉ masegue Betsaida yebague ĩgʉ core taribuja yudorepʉ. Eropigʉ erã taribuja wara pʉhrʉ Jesupʉ masare goeriserepʉ. 46 Goeriseretuhaja ʉtãgʉgue mʉria ĩgʉ seyaro Goãmʉre serẽgʉ waha wapʉ. 47 Pʉhrʉ ñamicague árĩcʉ̃ dohodirupʉ ĩgʉ buherã wadiru ditaru deco árĩyoro. Erã ero payacʉ̃ Jesu yujugʉ ta erã taribujaridirogue árĩpʉ. 48 Miruñe dʉrʉro weã dujuyoro erãre. Eropigʉ erã ñero tari wejacʉ̃ ĩhabeopʉ Jesu erãre. Eropigʉ boyo mʉririboro core cãreña wahgãrisubu erã pohro wagʉ deco weca cʉhrapi wahgã wapʉ. Erãre ĩgʉ tarigãripʉ. 49 Ĩgʉ tarigãquerecʉ̃ ta, ĩgʉ deco weca aricʉ̃ ĩarã ĩha ʉca wañorã. “Sĩridigʉ mʉrʉ watĩ ãhrimi,” arĩ pepi gaguiniguiñorã. 50 Erã árĩpehrerã ĩgʉre ĩarã bʉrigã ʉca wañorã. Erã eropa ĩha ʉcacʉ̃ ĩagʉ Jesu werepʉ erãre: ―Ne yʉre ĩha ʉcabiricãque. Yʉhʉ ta ãhraa. Güibita, arĩpʉ erãre. 51 Eropa arĩtuha ĩgʉ erã mera dohodirugue ñaja wapʉ. Ĩgʉ ñajara pʉhrʉgã ta miruñe taria wayoro. Eropa wacʉ̃ erãpʉ ʉcataria wañorã. 52 Ĩgʉ pan dipurure baja iirare guñabiriñorã erã. Ĩgʉre õaro masibiriniñorã. 53 Eropi erã taribujaja, Genesare yebague eja, tʉrogãgue payañorã. 54 Eropirã erã dohodirugue árĩnirã erã majacʉ̃ ta masapʉ Jesure ĩha masiñorã. 55 Eropa ĩha masirã árĩpehrerogue erã ya yebague omaja, dorecʉrãre erã pũyucʉ mera aĩgãriñorã. “Jesu erogue ãhrimi,” masa erã arĩcʉ̃ pee eroguere aĩ ejañorã. 56 Eropirã árĩpehrero ĩgʉ waroguere paga macariguere, mʉta macarigãguere, campogue, erã wari mariguere erã masa dorecʉrãre aĩ apiñorã Jesure coremorã. Eropirã Jesu erã pohro ĩgʉ ejacʉ̃ mohmepiñadiarã turaro serẽñorã ĩgʉre. ―Mʉ suhriro ojogoro dihtare mohmepiñadoreque gʉare, arĩ serẽñorã erã. Eropirã ĩgʉ suhrirore mohmepinirã nʉcʉ õarã wañorã.

Marcos 7

1 Eropi Jerusaléngue arinirã judio masare buherã, fariseo masa mera Jesu pohrogue gamenereñorã. 2 Fariseo masa árĩpehrerã, gajirã gʉa acawererã judio masa mera erã ñecʉ sʉmarã dorediro dopa ta erã mojotorire coero mariro babirimʉriñorã. Eropirã doberi duarã pohrogue wanirã dujajarã erã dorerire iimorã, erã mojotorire coero mariro babirimʉriñorã erã. Eropirã baja gaji erã dorerire erã ñecʉ sʉmarã iidorerire iimʉriñorã erã. Tasa parire yujuropa coe, mátasororire coe, comesororire coe, erã iiguaro dopa ta iimʉriñorã erã judio masa “Goãmʉ eropa gahmemi,” arĩrã. Eropirã Jesu pohrogue gamenererã Jesu buherã erã ñecʉ sʉmarã dorediro dopa ta erã mojo coebiricʉ̃ ĩañorã fariseo masa. 5 Eropa ĩatuhajarã Jesure serẽpiñorã: ―Mʉ buherã mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã dorediro dopa ta erã baboro core erã mojo coebeama. ¿Duhpirã mari dorerire iibeari erã? arĩñorã erã Jesure. 6 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ werepʉ Jesu erãre: ―Masa erã ĩabiropʉre ñero iicorerã ãhraa mʉa. Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia mʉare iribojegue diaye ta weremʉriñumi. Õpa arĩ gojañumi Goãmʉ ya wereniguirire: Oã masa yʉre õaro wereniguiquererã ne yʉre umupeobeama. Erã ya sĩporãripʉ gajipʉgue ãhraa. Yʉre ne mahibeama. 7 Goãmʉ ya doreri wereniguibodirore erã ya wereniguiri dihtare buhema erã. Eropirã yʉre umupeo erã sĩbuipeori duhpiburi árĩbeaa yʉre, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia iribojegue. 8 Iri diaye ta ãhraa. Goãmʉ dorerire iibeaa mʉa. Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra árĩricʉri dihtare iiaa, arĩpʉ Jesu erãre. 9 Eropigʉ erãre wereniguinemopʉ daja: ―Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra árĩricʉrire iiduhubirã ta Goãmʉ yapʉre cohãa mʉa. 10 Iribojegue õpa arĩñumi Moise Goãmʉ dorerire: “Mʉa pagʉ sʉmarãre umupeoque. Yujugʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre ñero werenigui coredigʉ ĩgʉ wejẽbu árĩgʉcumi,” arĩñumi Moise. 11 Moise eropa arĩquerecʉ̃ ta, mʉapʉ masare õpa arĩ weredorea erã pagʉ sʉmarãre. “ ‘Mʉare itamumasibeaa. Mʉare yʉ oborare Goãmʉ ya árĩburire opehocãbʉ,’ arĩque mʉa pagʉ sʉmarãre,” arĩ weredorea mʉa. 12 Eropa arĩ weredorerã erã pagʉ sʉmarãre erã umupeobiricʉ̃ iiaa mʉa erãre. 13 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ dorerire tarinʉgarã iiaa mʉa mʉa ñecʉ sʉmarã ya doreri dihtare iirã. Gajirãre mʉa buheri dihtare peedorea mʉa. Baja eropa árĩrire iiaa mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 14 Eropa arĩtuha masare sihubeo õpa arĩpʉ daja: ―Mʉa árĩpehrerã peeque yʉre. Yʉ arĩrire õaro masique mʉa. 15 Mʉa disiro ñajaripʉ mʉa baripʉ ñerã wacʉ̃ iibeaa. Mʉa disiro wiriripʉ, mʉa wereniguiripʉ mʉare ñerã árĩcʉ̃ iiaa. 16 Yʉre õaro peeque, arĩpʉ Jesu. 17 Eropa arĩtuha Jesu masa pohro árĩdigʉ waha wihigue ñajaa wapʉ. Ĩgʉ eropa ñajacʉ̃ ĩarã ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉ wererare serẽpiñorã. Erã eropa serẽpicʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu: 18 ―¿Ne peenibeari mʉa sã? Mʉa bari disiro ñajaripʉ mʉare ñerã masa wacʉ̃ iibeaa. ¿Irire masibeari? 19 Iri mʉa pepirigue ñajabeaa. Mʉa parugue ñajaja taria wahaa, arĩpʉ Jesu. Eropa arĩgʉ “Árĩpehreri bari õari bari ãhraa,” arĩgʉ iipʉ. 20 Õpa arĩnemopʉ: ―Mʉa wereniguiripʉ, mʉa disiro wiriripʉ mʉa pepiri ãhraa. Mʉa pepiripʉ mʉare ñerã masa árĩcʉ̃ iiaa. 21 Mʉa pepirigue õpa ñeri iinʉgaa: Ñero pepiri, nomere gameri, yajari, masare wejẽri, 22 gajigʉ marapo mera ñero iiri, gajirã yare turaro ʉaribejari, ñetariari iiri, gʉyari, ñeri ʉaribejari, gajirã gajinore opacʉ̃ ĩhaturiri, ñero quere wereri, gajirãre tarinʉgadiari, pee masibiriri iinʉgaa. 23 Árĩpehreri i ñeri mʉa pepirigue árĩnʉgari mʉare ñerire iicʉ̃ ñerã árĩcʉ̃ iiaa, arĩpʉ Jesu. 24 Eropigʉ Tiro waĩcʉri maca pohrogue, Sidón waĩcʉri maca pohrogue wapʉ. Erogue ejagʉ ero árĩri wihigue ñajaa wapʉ. Eropigʉ gajirãre ĩgʉ árĩri wihire ne weredorebiripʉ. Ĩgʉ eropa duhridiaqueregʉ ta duhrimasibiripʉ. 25 Ĩgʉ ejacʉ̃ pee mata yujugo nomeo ĩgʉ pohro ejapo. Igo mago watĩ ñajasũdigo árĩpo. Gajirã Jesu iira querere peedigo árĩpo. Igo Jesu pohro eja ĩgʉ guburi pohro merejapo. 26 Igo judio maso árĩbigo Grecia majago árĩpo. Siro Fenicia árĩyoro igo masa dehyoara maca. Jesu pohro mereja ĩgʉre turaro serẽpo: ―Watĩre wiubasaque yʉ magore, arĩ serẽpo igo Jesure. 27 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu igore: ―Negohrare wihi opʉ porã bamʉhtaporo. Erã porã ya barire diayeare ocʉ̃ ero wabeaa. Israe masa yare gaji yeba majarãre yʉ omʉhtacʉ̃ ero wabeaa, arĩpʉ Jesu igore. 28 ―Eropa ta ãhraa opʉ. Eropa árĩquerecʉ̃ ta barisubu árĩcʉ̃ erã diayea sã yuhridijarire bacohrema. Gaji yeba majago yʉ árĩquerecʉ̃, yʉ sãre itamuque mʉhʉ, arĩpo igo ĩgʉre. 29 ―Mʉhʉ eropa õaro arĩ yʉhricʉ̃ mʉ magore watĩre wiubasatuhabʉ. Ĩago waque, arĩpʉ Jesu igore. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego waha, igo ya wihigue eja, igo magore camague oyagore watĩ moogoguere eja ĩapo. 31 Irisubure Jesu sã Tiro waĩcʉri maca pohrogue árĩdigʉ waha, Sidón waĩcʉri macare eja tarigã, Decapoli waĩcʉri macare eja tarigã, Galilea waĩcʉri ditarugue ejañorã pare. 32 Eropirã peejabigʉre, wereniguibigʉre aĩgãriñorã gajirã Jesu pohrore. ―Mʉ mojoto mera mohmepiñaque ĩgʉre, arĩ serẽñorã erã ĩgʉre. 33 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ peejabigʉre aĩgã, masa marirogue aĩ ejapʉ. Erã seyaro árĩñorã. Eropigʉ Jesu ĩgʉ mujusĩri mera ĩgʉ gamirire pupʉ. Eropigʉ ĩgʉ disico mera ĩgʉ nerore mohmepiñapʉ. 34 Eropiituhaja ʉmaro ĩhamuju sĩ aĩ õpa arĩpʉ: ―Efata, arĩpʉ Jesu. Efata mari ya mera “Pãgũque,” arĩro iiaa. Eropa arĩgʉ ĩgʉre peedoregʉ iipʉ. Eropigʉ wereniguidoregʉ iipʉ. 35 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ peejabigʉ peepʉ. Ĩgʉ nero niricʉ̃ pepigʉ õaro wereniguinʉgapʉ. 36 Eropigʉ Jesu irire ĩanirãre gajirãre weredorebiripʉ. Eropa weredorebiriquerecʉ̃, erãpʉ gajirãre bʉrigã werepehocãñorã. 37 Eropirã masa pee ʉca waha õpa arĩñorã: ―Árĩpehreri õaro iimi. Peejabirã sãre õaro peecʉ̃ iimi. Wereniguibirã sãre õaro wereniguicʉ̃ iimi Jesu, arĩñorã masa.

Marcos 8

1 Irisubure daja dipaturi masa bajarã erã gamenerera pʉhrʉ, bari moorã erã árĩcʉ̃ ĩagʉ Jesu ĩgʉ buherãre sihubeopʉ: 2 ―Oã masa ʉhrenʉ gohra yʉ mera árĩtuhajama. Erãre bari pehrea waca. Eropigʉ erãre mojomoro ĩhaa yʉhʉ. 3 Gajirã erã mera majarã yoarogue arinirã ãhrima. Erã babiriquererã erã ya wirigue dujaacʉ̃ gamebirica. Mague warã erã oaboarã turabiribocoma. Eropigʉ erãre barire odiaca, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉre arĩñorã: ―¿Duhpii mari õguere masa mariroguere barire bocabocuri erãre ejomorã? arĩñorã Jesu ĩgʉ buherãpʉ. 5 ―¿Di nʉcʉ dipuru pan dipuru opari mʉa? arĩ serẽpipʉ Jesu erãre: ―Siete pan dipuru ãhraa, arĩñorã. 6 Eropigʉ ĩgʉ masare taa árĩro weca doadorepʉ. Tuhajanugu siete pan dipurure aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽpʉ. Eropa arĩ serẽtuhaja pan dipurure nuha ĩgʉ buherãre ópʉ gueredoregʉ. 7 Eropirã waigã sãre bajamerãgã opañorã erã. Eropigʉ waigãre aĩ Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽ, ĩgʉ buherãre masare gueredorepʉ. 8 Masa irire barã yapia wañorã. Erã ba dʉharare siete puiri gohra aĩ gameneo ʉjʉtu doboñorã. Erã masa cuatro mil gohra árĩñorã. 9 Eropiituha Jesu masare goeriserepʉ wagʉ. Erãre goeriseretuhaja Dalmanuta waĩcʉri maca pohrogue waha wapʉ. 11 Ero pʉhrʉ fariseo masa Jesu mera dʉyasorã erañorã. Erã Jesure Goãmʉ turari mera deyoro moariñere iidoreriñorã. Ĩgʉ ii ĩhmumasibiricʉ̃ ĩadiariñorã. Ĩgʉ iimasibiricʉ̃ “Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbeami,” arĩdiariñorã. 12 Erã õpa dorecʉ̃ peegʉ Jesu turaro bʉjawere sĩñaja õpa arĩpʉ: ―¿Mʉa dohpague majarã duhpirã Goãmʉ ĩgʉ turari mera deyoro moarire ĩadiari? Diaye arãa mʉare. Dohpague majarã mʉare ne deyoro moarire ii ĩhmusome yʉhʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 13 Õpa arĩtuha waha dohodirugue ñaja gajipʉ masegue waha wapʉ ĩgʉ buherã mera. 14 Eropa warã panre cãdijiñorã. Dohodiruguere yujuru ta panrure opañorã erã. 15 Eropigʉ Jesu gʉhyaro mera werepʉ ĩgʉ buherãre: ―Õaro iique. Fariseo masa, Herode ya curu majarã sã erã pan bʉgacʉ̃ iiburire õaro iique. Gʉhya ãhraa iri, arĩ werepʉ erãre. 16 Ĩgʉ fariseo masa sã erã buherire eroparĩcʉ̃ pee, ĩgʉ buherãpʉ peewisirã irire erã basi wereniguiñorã. ―Mari panre mari aĩgãribiricʉ̃ ĩagʉ eropa arĩcumi ĩgʉ, arĩñorã erã basi. 17 Erã eropa arĩrare masigʉ õpa arĩpʉ Jesu erãre: ―¿Duhpirã mʉa pan cãdijirare guñari mʉa? ¿Mʉa masibeari? ¿Peenibeari mʉa dohpa? ¿Peediabeari mʉa? 18 ¿Cuiricʉrã árĩquererã ĩabeari mʉa? ¿Gamiricʉquererã ta peebeari mʉa? ¿Mʉa yʉ iirare guñabeari? 19 ¿Yʉ cinco mil ʉmare cinco dipuru panre yʉ nuha orare guñabeari mʉa? ¿Erã yapi weorare di nʉcʉ puiri pan dipure mʉa ʉjʉtura puirire aĩari mʉa? arĩ serẽpipʉ Jesu erãre. ―Doce puiri, arĩñorã erã ĩgʉre. 20 ―¿Eropi yʉhʉ siete pan dipurure cuatro mil masare yʉ ora pʉhrʉ di nʉcʉ puiri ʉjʉtura puiri aĩari mʉa? arĩpʉ Jesu erãre daja. ―Siete puiri, arĩ yʉhriñorã erã. 21 ―¿Eropa irire ĩaquererã ta masibeari mʉa dohpa? arĩpʉ Jesu erãre. 22 Eropi erã Betsaida waĩcʉri macague erã ejacʉ̃ ĩarã, masapʉ cuiri deyobigʉre aĩgãriñorã. ―Ĩgʉre mohmepique, arĩ turaro serẽñorã erã Jesure. 23 Eropigʉ Jesu cuiri deyobigʉre mojoto ñeha iri maha tʉrogue ĩgʉre taragãpʉ. Aĩ eja ĩgʉ cuirire purimetupʉ disico mera. Eropigʉ ĩgʉ mojoto mera ĩgʉre mohmepipʉ. ―¿Mʉhʉ ĩacʉ̃ dehyori? arĩ serẽpipʉ Jesu ĩgʉre. 24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉpʉ ĩagʉ õpa arĩpʉ: ―Masare ĩhaa. Erãre ĩaquerecʉ̃ erã curirã yucʉ iro dopa dehyoma, arĩpʉ cuiri deyobigʉpʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ ĩgʉ mojotori mera ĩgʉ cuirire mohmepipʉ daja. Ĩgʉ eropa mohmepira pʉhrʉ cuiri deyobigʉ ĩgʉ turaro ĩacʉ̃ õaro deyoyoro pare. Eropigʉ árĩpehrerire õaro ĩapʉ ĩgʉ. 26 Eropigʉ Jesu ĩgʉre ĩgʉ ya wihigue omedijugʉ õpa arĩpʉ: ―Macague tamerare wabiricãque. Eropigʉ maca majarãre i yʉ iirare gajirãre weresiribiricãque, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 27 Eropi Jesu ĩgʉ buherã mera Cesarea Filipo waĩcʉri maca pohro árĩri macarigue wanemoñorã. Erogue wagʉ Jesu serẽpiñapʉ ĩgʉ buherãre: ―¿Nihino árĩcuri yʉhʉ masa erã yʉre pepicʉ̃? arĩ serẽpiñapʉ ĩgʉ. 28 Ĩgʉ eropa arĩ serẽpiñacʉ̃ peerã ĩgʉ buherã yʉhriñorã: ―“Ñu waĩyegʉ ãhrimi,” arĩma mʉre. Gajirã “Elia ãhrimi,” arĩma. Gajirãpʉ “Goãmʉ yare weremʉhtanirã mera majagʉ ãhrimi,” arĩma, arĩ yʉhriñorã ĩgʉ buherã ĩgʉre. 29 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Jesu serẽpinemopʉ erãre: ―¿Mʉapʉ mʉa pepicʉ̃ nihino árĩcuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ. Pedropʉ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Mʉhʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa, arĩ yʉhripʉ Pedro. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu õpa arĩpʉ: ―Yʉre “Cristo ãhrimi ĩgʉ,” ne arĩ weresiribiricãque gajirãre, arĩpʉ erãre. 31 Eropigʉ ĩgʉ erãre buhenʉgapʉ õpa arĩ weregʉ: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Eropigʉ bʉrigã ñero tarigʉca. Yʉre eropa ta waro gahmea. Mʉrã, pahia oparã, marire buherã sã yʉre gamebirã yʉre wejẽrãcoma. Erã yʉre eropa wejẽquerecʉ̃, ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca, arĩpʉ Jesu erãre. 32 Eropa arĩgʉ erã õaro peeboro dopa õaro weregʉ iipʉ erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedropʉ gajipʉ ñarigã Jesure aĩgã ĩgʉre arĩpʉ. “Eropa arĩbiricãque,” turaro mera arĩ werepʉ. 33 Ĩgʉ eropa arĩdorebiricʉ̃ peegʉ Jesupʉ ĩgʉ buherãre majinʉgaja, turipʉ Pedrore. ―Satana iro dopa wereniguigʉ iiaa mʉhʉ. Eropa arĩbiricãque. Mʉ pepiri masa ya ãhraa. Goãmʉ ya árĩbeaa, arĩpʉ ĩgʉ Pedrore. 34 Eropa arĩtuha masare ĩgʉ buherã mera sihubeo õpa arĩpʉ: ―Yujugʉ yʉ mera majagʉ árĩdiagʉ ĩgʉ gamero iidiarire duhucãgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ yʉ mera majagʉ ĩgʉ árĩri dipuwaja ñero tarigʉcumi. Ñero tariqueregʉ yahare iiniguicãgʉcumi. 35 Yujugʉ masʉ ĩgʉ ya árĩburi dihtare pepigʉ ĩgʉ dederea wagʉcumi. Eropigʉ gajigʉ yaha árĩburi dihtare iigʉ, õari buheri sãre iigʉ, árĩpehrerinʉri yʉ mera ʉmarogue õaro árĩgʉcumi. 36 Yujugʉ masʉ i yeba majare árĩpehrerire opaqueregʉ, peamegue wagʉ õarire wajatasome. 37 Eropigʉ i yebague opaburi dihtare guñagʉ, ĩgʉ sĩrigʉ waburire guñabigʉ ĩgʉ sĩporã mera peamegue dederegʉcumi. 38 Dohpaguere ñerã Goãmʉre gamebirã erã ejatuharo iiri árĩro iiaa. Eropirã yujurãyeri yʉre, yʉ buheri sãre masiquererã “Masibeaa,” arĩbocoma gʉhyasĩrirã. Erã eroparĩcʉ̃ ĩagʉ yʉ sã erãre gʉhyasĩrigʉ “Erãre masibeaa,” arĩgʉca. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ õarã anyua mera yʉ Pagʉ gosesiriri mera dujarigʉca. Yʉ dujarigʉ yʉ waĩre arĩdia gʉhyasĩrisãnirãre gʉhyasĩrisãgʉca yʉ sã, arĩ werepʉ Jesu.

Marcos 9

1 Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemopʉ Jesu: ―Diaye arĩgʉ tiiaa mʉare. Yujurãyeri mʉa õguere árĩrã, mʉa sĩriboro core Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere yʉ ñajacʉ̃ ĩarãca, arĩpʉ Jesu. 2 Eropi seis nʉri pʉhrʉ Jesu Pedrore, Santiagore, ĩgʉ pagʉ magʉre Ñure ʉtãgʉgue ʉmadigʉgue erã dihtare sihu mʉriapʉ. Ʉmarogue erã mʉrijara pʉhrʉ erã ĩhabeoro ĩgʉ dʉpʉre gohrotopʉ. 3 Eropiro ĩgʉ suhri gosesiriri suhri õaro boreriñe wayoro. I yeba majarã nome suhri coerã nome ne eropa borerire iimasibeama. 4 Mata iribojegue majarã Moise mʉrʉ Elia mʉrʉ sã dehyoañorã. Eropirã Jesu, Elia, Moise mera weretamucʉ̃ ĩañorã erã ʉrerã ĩgʉ buherã. 5 Eropirã erã bʉrigã güiñorã. Eropa güigʉ dohpa arĩmasibirinijagʉ õpa arĩpʉ Pedro: ―Opʉ, mari ohõ árĩcʉ̃ õadiaa. Ʉhre wihigã iirã. Mʉ ya wihigã, Moise ya wihigã, Elia ya wihigã iirã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 7 Eropiro erã weca erãre imica curu cãhmotayoro. Iri eropa cãhmotacʉ̃ ta imica curu pohecague Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri bʉsʉyoro: ―Ihĩ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhrimi. Peeque ĩgʉre, arĩri bʉsʉro cariyoro. 8 Eroparĩcʉ̃ peerã Pedro sã maji ĩarã Moisere, Eliare ĩabiriñorã pare. Jesu dihtare ĩañorã. 9 Eropi ʉtãgʉgue erã dijaricʉ̃ Jesu erãre werepʉ: ―Dohparagã yʉre eropa warare gajirãre ne werebiricãque. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ sĩri masa mʉriara pʉhrʉ irire gajirãre wereque mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 10 Eropirã erã ĩgʉ dorediro dopa werebiriñorã gajirãre. Eropirã erã, erã basi õpa arĩ serẽpi wereniguiñorã: ―“Yʉhʉ sĩridi masa mʉriara pʉhrʉ,” ĩgʉ arĩgʉ ¿duhpigʉ eropa arĩri ĩgʉ? arĩ wereniguiñorã erã. 11 Eropirã Jesure õpa arĩ serẽpiñorã: ―Cristo Goãmʉ beyedigʉ ĩgʉ ariboro core “Eliare arimʉhtaro gahmea,” arĩma masare buherã. ¿Dohpa arĩronore eropa arĩri erã? arĩ serẽpiñorã Jesure ĩgʉ buherã. 12 Jesu yʉhripʉ: ―Diaye ta ãhraa. Eliare arimʉhtadoremi Goãmʉ árĩpehrerire amumʉhtabure. Ĩgʉ eropa iiborore arĩ gojayura ãhraa Goãmʉ yare gojarapũgue. Yʉ sãre arĩ gojayuñuma. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ bajasuburi ñero tarigʉca. Gajirã yʉre gamebirã yʉre ñero iirãcoma. ¿Iri sãre masiri mʉa? Eropigʉ õpa arĩgʉra mʉare: Elia eratuhami. Ĩgʉ eracʉ̃ erã ĩgʉre erã gamero dopa ñero iima. Iribojegue erã arĩ gojayudiro dopa iima ĩgʉre, arĩpʉ Jesu. 14 Eropi dijari ĩgʉ buherã dujanirã pohrogue eja, bajarã masare ĩapʉ. Ĩgʉ buherãpʉ judio masare buherã mera game dʉyasorã iiñorã. 15 Masa Jesure ĩarã árĩpehrerã ĩhamaria wañorã. Eropirã ĩgʉ pohrogue omagã ĩgʉ pohrogue eja, “ ¿Ahrari?” arĩñorã ĩgʉre. 16 “Ahrabʉ,” arĩtuhaja erãre serẽpipʉ: ―¿Ñehenore game wereniguirã iiari mʉa eropa dʉyasorã? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. 17 Ĩgʉ serẽpicʉ̃ peegʉ masa watope niguidigʉ werepʉ ĩgʉre: ―Buhegʉ, yʉ magʉre watĩ ñajasũdigʉre mʉre aĩgãrirabʉ. Watĩpʉ ĩgʉre wereniguidorebeami. 18 Yʉ magʉre ĩgʉ ñajacʉ̃ yebague mehmereja wahami. Ĩgʉ disirore sumutua, ĩgʉ gʉcʉrire cũridihu bʉha wamʉrami ĩgʉ. Eropigʉ mʉ buherãre watĩre yʉ magʉre ñajadigʉre cóãdorerabʉ. Erã cóãmasibirama, arĩ werepʉ ĩgʉre. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu masare: ―¿Ne yʉre umupeobirigohracãri mʉa? Yoari boje mʉare buherabʉ yʉhʉ. ¿Dipa boje yʉhʉ mʉare yujuro bojebocuri? Ĩgʉre aĩgãrique, arĩpʉ Jesu. 20 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã watĩ ñajasũdigʉre Jesu pohro aĩgãriñorã. Erã Jesu pohro aĩ ejacʉ̃ ta watĩpʉ ĩgʉ majigʉre mehmerejacʉ̃ iipʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩgʉ yebague mehmereja wapʉ. Tũru, naragã, bʉhacʉ̃ iipʉ. Eropii ĩgʉ disiro sumutua wapʉ. Jesu ĩgʉ pagʉre serẽpipʉ: 21 ―¿Dipa boje eropa ãhrari ĩgʉ? arĩ serẽpipʉ Jesu majigʉ pagʉre. ―Majigʉgãgue ta ĩgʉ eropa árĩnʉgami, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ pagʉpʉ. 22 Eropigʉ watĩpʉ ĩgʉre peamegue, diague sãre cóãmʉririmi ĩgʉre wejẽdiagʉ. Eropigʉ mʉhʉ itamumasigʉ mojomoro ĩha itamuque gʉare, arĩpʉ majigʉ pagʉpʉ Jesure. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu ĩgʉre: ―Mʉhʉ yʉre umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ árĩpehrerire iipehocãmasimi mʉ ya árĩburire iigʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ majigʉ pagʉ õpa arĩ gaguiniguipʉ: ―Mʉre umupeoa yʉhʉ. Yʉ umupeobiricʉ̃ ĩagʉ itamuque yʉre yʉhʉ mʉre umupeoboro dopa, arĩpʉ ĩgʉ. 25 Eropiicʉ̃ masa bajarã erã pohro omagãriñorã. Erã gamenerecʉ̃ ĩagʉ Jesu watĩre õpa arĩ turipʉ: ―Mʉhʉ wereniguimasibiricʉ̃ iidigʉ, gamiri bihadigʉ ĩre duhuque. Eropigʉ dipaturi ĩgʉre garibobiricãque, arĩpʉ Jesu. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ majigʉre ñajadigʉ watĩ gaguinigui, majigʉre yebague mehmereja, tũru naragãcʉ̃ ii duhupʉ ĩgʉre. Ĩgʉ eropiicʉ̃ majigʉpʉ sĩrigʉ dopa wapʉ. 27 ―Ĩgʉ sĩria wami, arĩñorã masa bajarã. Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta Jesupʉ ĩgʉ mojotore ñeha ĩgʉre tara wahgũ nugupʉ. Ĩgʉ tara wahgũ nugucʉ̃ wahgãnʉgajapʉ ĩgʉpʉ. 28 Pʉhrʉ Jesu wihigue ñajajacʉ̃ ĩarã ĩgʉ buherã erã seyaro serẽpiñorã Jesure: ―¿Duhpirã gʉapʉ majigʉre watĩ opagʉre cóãmasibirayuri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpiñorã erã. 29 ―Ĩno watĩre cóãdiarã bʉrigã Goãmʉre serẽro gahmea. Eropirã Goãmʉre serẽmorã ba duhuro gahmea mʉare, arĩ yʉhripʉ Jesu erãre. 30 Eropi erogue árĩnirã waha Galilea yebague eja, tarigãñorã. Irisubu Jesu ĩgʉ buherãre buhegʉ iipʉ. Eropigʉ erã warore gajirã masicʉ̃ gamebiripʉ Jesu. 31 Erogue ejagʉ ĩgʉ buherãre buhepʉ. Õpa arĩ buhepʉ: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Masa yʉre ñeha gajirãguere yʉre wiarãcoma. Erã wiara pʉhrʉ yʉre wejẽrãcoma erã. Eropa erã wejẽra pʉhrʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca, arĩpʉ Jesu. 32 Ĩgʉ õpa arĩcʉ̃ õaro peebiriñorã. Eropirã güirã ĩgʉre irire serẽpibiriñorã. 33 Eropi erã Capernaumgue ejara pʉhrʉ wihigue erã árĩcʉ̃ Jesupʉ serẽpipʉ erãre: ―¿Maguere arirã dohpa arĩ dʉyaso wereniguirã iiari mʉa? arĩ serẽpipʉ erãre. 34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã yʉhribiriñorã. Mague arirã õpa arĩ dʉyaso wereniguiñorã erã basi: ―¿Nihi ãhriri mari árĩpehrerã wecague? arĩ dʉyaso wereniguiñorã erã. Eropirã erã eropa arĩrare Jesure werediabiriñorã. 35 Erã eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Jesu doaja ĩgʉ buherãre sihubeo õpa arĩpʉ: ―Árĩpehrerã wecague opʉ árĩdiagʉ árĩpehrerã ojogoro majagʉ árĩro dopa ta erã pohro majagʉ árĩro gahmea mʉare, arĩpʉ Jesu erãre. 36 Eropa arĩgʉ majigʉgãre erã watope duhudobopʉ. Duhudobotuha ĩgʉgãre aĩ coã õpa arĩ werepʉ: 37 ―Yahare iidiarã, ĩgʉgãre bu árĩgʉre gamerã yʉ sãre gahmea mʉa. Mʉa eropiirã yʉre gamerã, yʉre obeodigʉ Goãmʉ sãre gahmea mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 38 Ero pʉhrʉ ĩgʉ buhegʉ Ñu õpa arĩpʉ Jesure: ―Buhegʉ, yujugʉ mʉ waĩ mera watẽare cohã wiucʉ̃ gʉa ĩhabʉ. Ĩgʉ mari mera majagʉ ĩgʉ árĩbiricʉ̃ ĩarã, ĩgʉre irire iidorebirimʉrabʉ gʉa, arĩpʉ ĩgʉ. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ: ―Eropa arĩbita mʉa ĩgʉre. Yujugʉ yʉ waĩ mera deyoro moarire iigʉ, pʉhrʉguere yʉre ñero wereniguimasibeami. 40 Marire ĩhaturibigʉ árĩgʉ, ĩgʉ mari mera majagʉ ãhrimi. 41 Mʉare diaye ta arãa. Yaharã mʉa árĩcʉ̃ ĩarã gajirã mʉare itamucʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre õaro itamugʉcumi. Yuju coaru mera decore mʉare erã tĩacʉ̃ merogã árĩquerecʉ̃, erãre õaro iigʉcumi Goãmʉ erã õaro iira waja, arĩpʉ Jesu. 42 Eropigʉ Jesu majigʉgãre ĩgʉ basi coã aĩ erãre werenemopʉ: ―Ĩgã yʉre umupeogʉgãre weregʉra mʉare: Yujugʉ ĩgã iro dopa árĩgʉre ñerire iidoredigʉ, ĩgʉ ñetariaro tarigʉcumi. Gajigʉre masa ĩgʉre wʉnʉgʉre wʉariye ʉtãye mera dirisiu, wʉariyague ĩgʉre cóãcʉ̃ ñero wabocumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgã dopa árĩgʉre ñerire iidoredigʉpʉ wʉariyague erã cóãdigʉ tauro ñero tarigʉcumi. Ĩgʉ bʉrigã dipuwaja moasũgʉcumi. 43 Mʉ mojoto mera ñero iigʉ, iri mojotore mʉ tabe cóãbodiro dopa iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Eropirã beca sã ʉ̃jʉquererã ne sĩribeama. Mʉ mojotore mʉ cóãcʉ̃ iri dʉca dihta cohmoboya. Eropigʉ mʉpʉ epasi árĩqueregʉ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉ pe mojoto mera árĩgʉre peamegue ĩgʉ cóãcʉ̃ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhuque. 45 Mʉ guburu mera ñero iigʉ mʉhʉ iri guburu sãre mʉ tabe cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Eropirã beca ne sĩribeama. Mʉ guburure mʉ cóãcʉ̃ irisi dihta cohmoboya. Eropigʉ epasi árĩqueregʉ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉ pe guburu mera árĩgʉre mʉre peamegue cóãcʉ̃ mʉ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhuque. 47 Mʉ cuiru mera ñero iigʉ irirure mʉ gorawea cóãbodiro dopa ta iri ñerire duhuque. Irire duhubigʉ peamegue wagʉca. Eroguere ne peame yaribeaa. Eropirã beca sã ne sĩribeama. Mʉ cuirure cóãcʉ̃ iriru dihta cohmoboya. Yujupʉ cuiru mariqueregʉ ta pʉhrʉ Goãmʉ mera árĩgʉca. Mʉre pe cuiri mera árĩgʉre peamegue mʉre cóãcʉ̃ mʉ ñetariaro tarigʉca. Eropigʉ iri ñeri iiripʉre duhuque. 49 “I yeba árĩrã ñero tarirãca mʉa. Peamegue mari ʉ̃jʉcʉ̃ marire pũriro dopa ta ñero tarirãca mʉa. 50 Moa õaro acaa. Moa acabiricʉ̃ ʉsʉriri iimasiya mara. Moa acabiro iri moa ne õabeaa. Iri moa acabiricʉ̃ dohpagohra iimasiya mara. Eropirã moa õaro acaro dopa mʉa sʉarã árĩque. Eropirã gajirã mera õaro mera árĩque.

Marcos 10

1 Eropigʉ ĩgʉ erogue árĩdigʉ waha, Judea yeba pohrogue eja, dia Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue ejapʉ. Erogue ĩgʉ ejacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉ pohrogue gamenereñorã daja. Erã gamenerecʉ̃ ĩagʉ ero core ĩgʉ buhediro dopa ta dipaturi buhepʉ daja. 2 Ĩgʉ eropa buherisubu fariseo masa erañorã. Jesure ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peediañorã. Eropa peediarã erã Jesure õpa arĩ serẽpiñorã: ―¿Mari marapore cóãcʉ̃ õhari? ¿Moise doreripʉ eropa ta iidoreri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpiñorã. 3 ―¿Dohpa doreyuri Moise mʉare? arĩ yʉhripʉ Jesu. 4 ―“Mʉ marapore cóãdiagʉ paperapũgue irire gojaque. Eropa gojagʉ iripũre mʉ marapore otuhajanijagʉgue igore cóãmasia,” arĩ gojañumi Moise, arĩ yʉhriñorã fariseo masa. 5 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ werepʉ Jesu: ―Mʉa ñecʉ sʉmarã Goãmʉ dorerire iidiabiricʉ̃ ĩagʉ, “Eropa ta wacuraporo,” arĩgʉ, “Mʉa marapore cóãmasia,” arĩ gojañumi Moise. 6 Ĩgʉ eropa arĩ gojara árĩquerecʉ̃ ta, negohraguere Goãmʉ mʉa marasã nomere cóãcʉ̃ gamebiriñumi. I yebare ĩhacũnugugʉ ʉmʉ, nomeo sãre iiñumi. 7 Eropigʉ ʉmʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre cohã wiria ĩgʉ marapo mera árĩgʉcumi. 8 Eropirã erã perã árĩquererã ta, yuju dʉpʉ iro dopa árĩrãcoma. Eropirã erã perã iro dopa árĩbeama. Yuju dʉpʉ iro dopa ãhrima erã. 9 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ doreri mera mojotodirima. Eropirã game cóãbiricãro gahmea erãre, arĩpʉ Jesu erãre. 10 Eropa arĩtuha ĩgʉ buherã mera wihigue ñajaa wapʉ. Wihigue ñajajarã erã marasã nomere cóãrire serẽpinemoñorã daja ĩgʉ buherã. 11 Erã eropa serẽpiñacʉ̃ ĩgʉ yʉhripʉ: ―Ĩgʉ marapore cóãdigʉ gajigo mera marapocʉgʉ, ĩgʉ igo gajigo mera ñero iigʉ iimi. 12 Eropigo nomeo sã marapʉre cóãgo, gajigʉ mera marapʉcʉgo, ĩgʉ gajigʉ mera ñero iigo ãhrimo, arĩpʉ Jesu erãre. 13 Eropi majirãgãre Jesure mohmepidoremorã erãgãre Jesu pohrogue aĩ erañorã. Erã eropiicʉ̃ ĩgʉ buherãpʉ erãgãre aĩgãrirãre bocatĩri turiñorã. 14 Erã eropa turicʉ̃ ĩagʉ Jesu papũrigʉ õpa arĩpʉ erãre: ―Eropa ĩacãque. Majirã yʉ pohrogue ariporo. Waque, arĩbiricãque erãgãre. Erã Goãmʉre erã opʉre masima. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere oãgã iro dopa pepirã ãhrima eroguere. 15 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Oãgã Goãmʉre gamediro dopa ta mʉa Goãmʉre gamebirã ĩgʉ pohrogue wasome mʉa. Mʉa wabiricʉ̃ mʉa opʉ árĩsome ĩgʉ, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuha Jesu majirãgãre aĩ coãgʉ erãre mohmepi erã õaro árĩburire Goãmʉre serẽbasagʉ õpa arĩpʉ: ―Oãgã õarã waporo, arĩ serẽbasapʉ Goãmʉre. 17 Eropi Jesu ĩgʉ mague wacʉ̃, yujugʉ masʉ omagã wa ĩgʉ guburi pohro mereja Jesure serẽpipʉ. ―Mʉhʉ buhegʉ õagʉ ãhraa. ¿Yʉhʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ duhpigʉcuri? arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu ĩgʉre yʉhripʉ: ―¿Dohpa arĩronore yʉre “Õagʉ” arĩ piyuri mʉhʉ? Goãmʉ yujugʉ ta õagʉ ãhrimi. 19 Ĩgʉ Goãmʉ dorerire masia mʉhʉ. “Masare wejẽbiricãque. Gajigʉ marapo mera árĩbiricãque. Yajabita, gʉyabita, gajirã yare gʉya aĩbita, mʉ pagʉ sʉmarãre umupeoque,” ire doremi Goãmʉ. I dorerire iro gahmea mʉre, arĩ werepʉ Jesu ĩgʉre. 20 ―Buhegʉ, irire árĩpehrerire majigʉgãgue ta tarinʉgabirimʉribʉ yʉa, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 21 Jesu ĩgʉre ĩhamehtu mahipʉ. Eropigʉ õpa arĩpʉ: ―Merogã dʉhyaa mʉre mʉ iipehoboro. Árĩpehrerire mʉ yare duaque. Eropigʉ árĩpehreri mʉ wajatarare mojomorocʉrãre oque. Mʉhʉ eropiicʉ̃ baja õari ʉmarogue Goãmʉ pohroguere árĩyuroca. Tuhajanugu yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 22 Wʉaro opagʉ árĩpʉ ĩgʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉre eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ oparire mojomorocʉrãre odiabigʉ, turaro bʉjawere, sʉabiri waha wapʉ. 23 Ĩgʉ bʉjawere wacʉ̃ ĩagʉ Jesu majinʉgaja ĩgʉ buherãre ĩha õpa arĩpʉ: ―Doberi oparã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere erã wadiacʉ̃ diasa ãhraa, arĩpʉ erãre. 24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ pee ʉca waha pee masibiriñorã. Eropa arĩtuha Jesu dipaturi werepʉ erãre: ―Yʉ acawererã, árĩpehrerã “Yʉ gamero yʉ opari mera ta õaro tarigʉca,” arĩ pepirã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere erã wacʉ̃ diasataria. 25 Camellopʉ awiru gobegãgue ĩgʉ ñajatariwereadiacʉ̃ masiya mara ĩgʉre. Eropa ta doberi opagʉ ĩgʉ Goãmʉ mera õaro árĩgʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere ĩgʉ wacʉ̃ diasa ãhraa, arĩ werepʉ erãre. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peenijarã ĩhamaria wanijarã, erã basi õpa arĩñorã: ―Yaho. Ĩgʉ arĩro dopa ta diaye árĩcʉ̃ ne yujugʉ masʉre taubiribocumi Goãmʉ ĩgʉ pohro wamorãre, arĩñorã erã erã basi. 27 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu erãre ĩhabeo õpa arĩpʉ: ―Masa erã bocatĩuro erã õaro iiri mera tarimasibeama. Goãmʉ pohrogue wamasibeama. Goãmʉ dihta masare peamegue wabonirãre taumasimi ĩgʉ pohro wamorãre. Ĩgʉ árĩpehrerire õaro iimasipehocãmi, arĩpʉ Jesu erãre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro ĩgʉre õpa arĩpʉ: ―Peenique. Gʉapʉ árĩpehreri gʉa yare apicãbʉ mʉ mera wamorã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Árĩpehrerã õari buherire yaha árĩburire iimorã mʉa wirire, mʉa pagʉ porãre, mʉa pagʉ sʉmarãre, mʉa porãre, mʉa poerire apirã wʉaro wajatarãca mʉa dohpaguere. 30 Eropirã mʉa wirire, mʉa pagʉ porãre, mʉa pagosã nomere, mʉa porãre, mʉa poerire ero core mʉa opadiro tauro dohpaguere baja oparãca mʉa ñero tarirã árĩquererã. Eropirã gajirã mʉare ñero iirãcoma. Eropirã pʉhrʉguere árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãca. 31 Dohpaguere bajarã oparã árĩnirã irisubure bu árĩrã dujacãrãcoma. Eropirã dohpaguere bajarã bu árĩnirãpʉ oparã dujarãcoma daja, arĩ werepʉ Jesu erãre. 32 Eropi erã mague majaa, Jerusaléngue majarã iiñorã. Jesu erã coregã mʉhtapʉ. Ĩgʉ eropa mʉhtacʉ̃ ĩarã ĩgʉ buherã ĩha ʉca wañorã. Eropirã erã pʉhrʉ nʉrʉsiarãpʉ güiro mera ĩgʉre nʉrʉsiañorã. Eropigʉ Jesu doce ĩgʉ buherã seyarore sihubeo, masa ĩgʉre iiburire werenʉgapʉ daja erãre. 33 ―Peeque yʉre. Dohpaguere Jerusaléngue warã iiaa mari. Erogue masa yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre yʉre ñeha, pahia oparãre, judio masare buherã sãre yʉre orãcoma. Eropirã yʉre wejẽdorerãcoma erã. Eropa wejẽdorerã judio masa árĩbirãre orãcoma yʉre. 34 Erã eropa ora pʉhrʉ erã yʉre wereya, disico ehosũ tãrarãcoma. Tuhaja yʉre wejẽrãcoma. Eropigʉ yʉ sĩrira pʉhrʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca, arĩ werepʉ Jesu. 35 Eropi Santiago, Ñu mera Jesu pohrogã ejarã erã gamerire serẽñorã ĩgʉre. Erã Zebedeo porã árĩñorã. Eropirã õpa arĩñorã: ―Buhegʉ, gʉa serẽro dopa ta gʉare iique mʉhʉ, arĩñorã erã Jesure. 36 ―¿Yʉhʉ duhpiicʉ̃ gahmeri mʉa? arĩpʉ Jesu erãre. 37 ―Mʉhʉ árĩpehrerã wecague opʉ árĩgʉ gʉare mʉ waĩ mera dorerã acuque. Yujugʉre mʉ diayepʉ, gajigʉre copʉ doboque gʉare. Mʉ mera oparã gʉa árĩboro dopa iique, arĩ serẽñorã erã Jesure. 38 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ werepʉ Jesu: ―Mʉa ñero tariborore masibiriquererã õpa arĩ serẽa mʉa yʉre. ¿Dohpaguere yʉ ñero tariboro dopa ta mʉa sã ñero tarirã yujuro bojebocuri mʉa? ¿Yʉre erã ñero iiboro dopa mʉa sãre ñero iicʉ̃ yujuro bojemasibocuri mʉa? arĩ serẽpipʉ Jesu erãre. 39 ―Yujuro bojerãca, arĩ yʉhriñorã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩ werepʉ: ―Yʉ ñero tariboro dopa ta mʉa sã ñero tarirãca. 40 Eropa mʉa tarimorã árĩquerecʉ̃ ta, yʉ mera doremorãre beyemasibeaa yʉhʉ. Irire yʉhʉ Pagʉ amutuhami. Eropirã ĩgʉ beyenirã dihta yʉ diayepʉ yʉ copʉ doarãcoma, arĩpʉ Jesu. 41 Santiago, Ñu sã erã oparã árĩburire Jesure serẽcʉ̃ gajirã diez buherã peerã, erã mera guañorã. 42 Erã eropa guacʉ̃ ĩagʉ, Jesu ĩgʉ buherãre sihu gameneo õpa arĩpʉ: ―Goãmʉre masibirã oparãpʉ erã masare dorerã, pũriro mera dorema. 43 Mʉapʉ ne eropa iisome mʉa basi. Mʉa mera majagʉ opʉ árĩdiagʉ, árĩpehrerã ĩgʉ mera majarãre itamugʉ árĩporo. 44 Eropigʉ árĩpehrerãre doregʉ árĩdiagʉ, erã pohro majagʉ árĩro dopa ta árĩporo. 45 Eropa árĩgʉ tiiaa yʉ sã. Masare dorebiragʉ arigʉ iibiribʉ. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩqueregʉ ta, i yebaguere masare itamugʉ arigʉ iibʉ. Eropigʉ masa bajarã erã ñero iira dipuwajare sĩribasagʉ arigʉ iibʉ. Eropigʉ erã peamegue wabonirãre taugʉ arigʉ iibʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 46 Eropi erã Jericógue ejañorã. Eropirã iri macague árĩnirã Jesu ĩgʉ buherã masa bajarã mera wañorã. Jesu wari maha tʉrogue yujugʉ masʉ cuiri ĩhajabigʉ doapʉ. Ĩgʉ Bartimeo waĩcʉgʉ Timeo magʉ árĩpʉ. Ĩgʉ ma tʉrogue doagʉ ʉmʉri nʉcʉ masare niyerure serẽmʉripʉ. 47 Eropigʉ ero doanijagʉ masa “Jesu Nazare majagʉ ahrimi,” erã arĩcʉ̃ peepʉ. Eropa peenijagʉ õpa arĩ gaguiniguipʉ: ―Jesu, opʉ Davi mʉrʉ pãrami masare taubu mojomoro ĩaque yʉre, arĩ gaguiniguipʉ Jesure. 48 Ĩgʉ eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ peerã masa bajarã Bartimeore “Ejarimaricãque,” arĩ turiñorã. Erã eropa arĩ turiquerecʉ̃, ĩgʉpʉ ĩgʉ ero core ĩgʉ gaguiniguidiro tauro gaguiniguipʉ daja. ―Jesu, opʉ Davi mʉrʉ pãrami masare taubu mojomoro ĩaque yʉre, arĩ gaguiniguipʉ daja. 49 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ dujanʉgaja: ―Sihubeoque ĩgʉre, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ ĩgʉ cuiri ĩhajabigʉre sihugãñorã. ―Mucubirique. Wahgãnʉgajaque. Ĩgʉ mʉre sihumi, arĩñorã erã ĩgʉre Bartimeore. 50 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ omasiariñere tuweapi, buhri tarimagã Jesu pohrogue ejanʉgajapʉ. 51 Eropigʉ Jesu serẽpipʉ ĩgʉre: ―¿Dohpa yʉhʉ mʉre iicʉ̃ gahmeri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ Jesu ĩgʉre. ―Yʉ opʉ, yʉre cuiri ĩacʉ̃ iique, arĩpʉ ĩgʉ cuiri ĩhajabigʉpʉ. 52 ―Mʉ yʉre umupeonijagʉ õagʉ wahaa. Eropigʉ wanisa, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cuiri ĩhajabigʉ õaro ĩha wapʉ. Õagʉ wanijagʉ Jesu mera mague nʉrʉsia wahgã wapʉ.

Marcos 11

1 Eropii erã Jerusaléngue ejaboro coregã, Betfagé maca pohrogã, Betania maca pohrogã ejamʉhtañorã. Iri macari ʉtãgʉ Olivo waĩcʉdigʉ gubuye árĩyoro. Erogue ejagʉ perãre ĩgʉ buherãre Jesu obeogʉ õpa arĩpʉ: 2 ―Si macague waque. Erogue ejarã mata burrogãre erã dirinugudigʉgãre bocajarãca. Gajirã erã peyaya marigʉ árĩcumi. Ĩgʉre bocaja ĩgʉre diriradarire pãa yʉre aĩgãribasaque. 3 Mʉa eropiicʉ̃ ĩagʉ burrogã opʉ “ ¿Duhpimorã burrogãre pãri?” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã õpa arĩ yʉhrique ĩgʉre: “Mari tĩgʉ burrogãre gamebeoniami dohpa. Eropigʉ dohparagã wiagʉcumi ĩgʉre,” arĩ wereque ĩgʉre, arĩ weredore obeopʉ ĩgʉ buherã perãre. 4 Ĩgʉ dorebeonirã waha, wihi pohro árĩri mare burrogãre disiporo erã dirinugudigʉgãre bocajañorã. Bocaja ĩgʉre erã diriradarire pãñorã. 5 Eropirã ĩgʉre erã pãcʉ̃ ĩarã ero niguinirã serẽpiñorã: ―¿Duhpimorã mʉa diriradarire pãri burrogãre? arĩ serẽpiñorã. 6 Erã eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ Jesu ĩgʉ arĩdiro dopa ta wereñorã erãre serẽpirãre. Erã eropa arĩ werecʉ̃ peerã erã ero niguinirãpʉ “Aĩgãque,” arĩñorã erãre. 7 Eropirã erã burrogãre Jesu pohrogue aĩgã wañorã. Erã aĩ ejara pʉhrʉ suhri ĩgʉgã weca erã peotuhacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ ĩgʉgã wecague mʉribejapʉ wabu. 8 Eropirã masa bajarã erã peyari suhrire tuwea aĩ ĩgʉ wari maha deco sẽopi mʉhtañorã Jesure umupeorã. Gajirãpʉ pũricʉri dʉpʉrire poerigue erã aĩgãrira dʉpʉrire apimʉhtañorã “Õari maha árĩporo,” arĩrã. 9 Eropirã ĩgʉ core warã, ĩgʉ pʉhrʉ arirã sã õpa arĩ gaguiniñorã: ―Ĩre umupeorã. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ õaro ariporo. 10 Mari ñecʉ Davi mʉrʉ opʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta õaro ariporo. “Ʉmaro majagʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã, arĩ gaguiniguiñorã erã. 11 Eropigʉ Jesu Jerusaléngue ejapʉ. Ejagʉ Goãmʉ ya wihigue ñajajagʉ, iri wihi majare árĩpehrerire ĩapehocãpʉ. Ĩatuhaja “Ñamicague ãhraa. Ʉmʉñarigã ta ãhraa. Ina warã,” arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ buherã mera Betaniague waha wañorã. 12 Eropi gajinʉ erã Betaniague árĩnirã Jerusaléngue dujariñorã daja. Eropa dujaricʉ̃ Jesupʉ oaboa wapʉ. Eropa oaboagʉ yoarogue niguidigʉre higueragʉre õaro pũricʉdigʉre ĩanijagʉ irigʉ dʉcare amagʉ waripʉ. 13 Dʉca mariyoro. Dʉcacʉrisubu árĩbiriya. Pũri dihta opayoro. 14 Eropigʉ dʉca maricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ: ―Irigʉ dʉcare masa ne dipaturi babiricãporo. Ne dʉcacʉbiricãporo, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ buherãpʉ peeñorã. 15 Ĩgʉ eropiira pʉhrʉ erã Jerusaléngue erañorã. Eragʉ Jesu Goãmʉ ya wihigue ñajapʉ daja. Ñajajagʉ doberi duarãre, asũrãre bocajagʉ cohã wiucãpʉ. Eropigʉ niyerure game gohroto doarã ya mesarire yomemuju aĩ mehpi behomʉripʉ. Bujare duarã erã doari pẽrori sãre eropa ta iipʉ. 16 Eropigʉ Jesu Goãmʉ wihiguere gajinore aĩ ñajadorebiripʉ masare. 17 Eropigʉ Jesu õpa arĩ buhepʉ erãre: ―Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Yaha wihi Goãmʉ mera wereniguiri wihi waĩcʉroca. Eropiro árĩpehrero majarãgue yʉ mera erã wereniguiri wihi árĩroca,” arĩ gojañuma Goãmʉ wereniguirire. Goãmʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta, mʉapʉ i wihire Goãmʉ wihire duadoarã bu game yajarã iiaa, arĩpʉ Jesu erãre. 18 Ĩgʉ eropa arĩ buhecʉ̃ árĩpehrerã masapʉ pee ʉcapehrea wañorã. Eropirã pahia oparã, judio masare buherã mera ĩgʉre güi árĩñorã. Eropirã erã ĩgʉre wejẽburire guñamaañorã. 19 Erã eropiicʉ̃ ñamicague Jesu ĩgʉ buherã mera iri maca árĩnirã waha wañorã. 20 Eropirã boyo dijaricʉ̃ mague majarirã higueragʉre ĩañorã daja. Irigʉ nugurigue sĩrinʉga sĩriadigʉ árĩcʉ̃ ĩañorã. 21 Irigʉre ĩagʉ Pedropʉ õpa arĩpʉ: ―Buhegʉ, ĩaque. Irigʉ higueragʉpʉ mʉ sĩridoredigʉpʉ sĩria waya, arĩpʉ Pedro. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ erãre: ―Goãmʉre umupeoturaque mʉa. 23 Diaye arĩgʉ tiiaa mʉare. Mʉa Goãmʉre õaro umupeori mera irigʉ ʉtãgʉre “Dua aĩ wʉariyague cóãdigʉ árĩporo,” mʉa Goãmʉre arĩcʉ̃, mʉa arĩdiro dopa ta waroca. “Yʉ serẽro dopa diaye ta eropa iigʉcumi,” mʉa arĩ guñacʉ̃, “Goãmʉ iisome,” arĩbiricʉ̃, mʉa serẽdiro dopa ta Goãmʉ iigʉcumi. 24 Eropigʉ irire weregʉra mʉare. Goãmʉ mera wereniguirã, ĩgʉre serẽrã, “Yʉ serẽro dopa ta eropa waroca yʉre,” arĩ guñaque. Mʉa eropiicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa serẽrire ogʉcumi. 25 Eropirã Goãmʉre mʉa serẽboro core gajirãre erã mʉare erã ñero iirare cãdijique. Gajirã erã ñero iicʉ̃ mʉa guarare duhuque. Mʉa eropiicʉ̃ ĩagʉ mari Pagʉ ʉmaro majagʉ mʉa ñero iirare ĩgʉ sã cãdijigʉcumi. 26 Mʉare ñero iirare mʉa cãdijibiricʉ̃ ĩgʉ sã mʉa ñero iirare cãdijisome, arĩpʉ Jesu erãre. 27 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã Jerusaléngue wañorã daja. Eropirã Jesu Goãmʉ wihigue ĩgʉ curicʉ̃ ĩarã, pahia oparã, judio masare buherã, mʉrã mera ĩgʉ pohrogue erarã ĩgʉre serẽpiñorã: 28 ―¿Noa doreri mera irinore iigʉ iiri mʉhʉ? ¿Noa mʉre Goãmʉ wihi duanirãre cóãdoreari? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. 29 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Mʉapʉre serẽpimʉhtagʉra. Õaro mʉa yʉhricʉ̃ yʉ sã mʉare yʉhrigʉra. 30 ¿Ñu masare ĩgʉ waĩyecʉ̃ noano ĩgʉre waĩyedoremʉriyuri mʉa pepicʉ̃? ¿O Goãmʉ doreyuri? ¿O masapʉ doremʉriyuri mʉa pepicʉ̃? Yʉre wereque, arĩpʉ Jesu erãre. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ erã basi game õpa arĩ wereniguiñorã: ―¿Dohpa arĩ yʉhrirãcuri mari? “Goãmʉ Ñure doredigʉ árĩñumi,” mari arĩcʉ̃, “¿Goãmʉ Ñure ĩgʉ dorequerecʉ̃ ta duhpirã ĩgʉ wererare peebirari mʉapʉ?” arĩbocumi Jesu marire. 32 Oã masapʉ “Diaye ta Ñu Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩmi,” arĩ pepima erã. Erã eropa pepirã, “Ñu ĩgʉ waĩyecʉ̃ Goãmʉpʉ ĩgʉre doredigʉ árĩbiriñumi,” mari arĩcʉ̃, masapʉ mari mera guarãcoma, arĩñorã erã basi. 33 Eropirã erã Jesure õpa arĩ yʉhriñorã: ―Ñure waĩyedoredigʉre gʉa masibeaa, arĩñorã erã Jesure. Erã eroparĩcʉ̃ õpa arĩpʉ Jesu. ―Irisubu tamerare yʉ sã mʉa serẽpirare werebeaa mʉare. Yʉ iirire iidoredigʉre werebeaa mʉare, arĩpʉ Jesu erãre.

Marcos 12

1 Eropi Jesu queori mera buhenʉgapʉ daja erãre. ―Yeba opʉ árĩñumi. Iri yebare ĩgʉ ya iguidarire oteñumi. Otetuha sãrirore nugu, iguire erã cʉhra bujuburi gobere seañumi. Pohe decogue ʉmari wihigã sãre iiñumi ĩhadibuma õaro. Eropigʉ gajirãre ĩgʉ ya pohe deco mera apiñumi erã mohme corera waja. Eropigʉ iri pohere erãre mohme coredoretuhaja gaji yebague waha wañumi ĩgʉ. 2 Pʉhrʉ igui ñirisubu árĩcʉ̃ pohe opʉ ĩgʉ pohro majagʉre ĩgʉ ya pohe mohme corerã pohrogue obeoriñumi. Pohe maja ĩgʉ ya oteri dʉcare ĩgʉ ya sero maja dʉcare aĩdoregʉ obeoriñumi ĩgʉre. 3 Eropirã pohere mohme corerãpʉ ĩgʉ pohro majagʉre ñeha pañuma. Eropiituha ĩgʉ ya igui tõrire obiriquererã dujadoreñuma ĩgʉre. 4 Eropigʉ pohe opʉ gajigʉ ĩgʉ pohro majagʉre obeoriñumi daja. Eropirã pohere mohme corerãpʉ ĩgʉre ĩgʉ dipurure cami moa ñero iiñuma ĩgʉ sãre. 5 Gajigʉ ĩgʉ pohro majagʉre obeocʉ̃ ĩgʉpʉre wejẽcãñuma. Gajirã sãre bajarãre eropa dihta iiñuma. Gajirãre pa gajirãre wejẽñuma erã. 6 Eropigʉ pohe opʉ magʉ dihta dʉhyañumi. Ĩgʉ ta ĩgʉ magʉ ĩgʉ mahigʉ árĩñumi. Eropigʉ ĩgʉ magʉre obeoñumi pare erã pohrogue, “Yʉ magʉpʉre umupeorãcoma,” arĩgʉ. 7 Ĩgʉ õpa arĩ pepiquerecʉ̃, erã pohere corerãpʉ ĩgʉ magʉ aricʉ̃ ĩha, õpa arĩ wereniguiñuma: “Pohe opʉ magʉ ãhrimi. Ĩgʉre wejẽcãrã mari. Eropiro i pohe mari ya pohe dujaroca,” arĩ wereniguiñuma erã erã basi. 8 Eropa arĩrã ĩgʉre ñeha wejẽ, pohe tʉrogue aĩgã cóãcãñuma erã ĩgʉre, arĩpʉ Jesu erãre. Eropa arĩtuhaja Jesu erãre serẽpipʉ: 9 ―Ne, ¿pohe opʉ dujarigʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ ya pohere mohme corerãre? arĩpʉ Jesu. Õpa iigʉcumi erãre wejẽ gajirãpʉre pohere mohmedoregʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre. 10 ¿Goãmʉ yare erã gojarapũgue õpa arĩrire irire buhebiriri mʉa? Õpa arĩ gojañuma: Ihĩ Cristo ʉtãye iro dopa ãhrimi. Masa Cristore gamebirãcoma. Erã gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre beye opʉ acumi. Goãmʉpʉ ire iimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã “Õataria,” arĩ pepia mari, arĩ gojañuma iribojeguere. ¿Irire ne buhebiriri mʉa? arĩpʉ Jesu erãre. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã pahia oparã, judio masare buherã, mʉrã mera õpa arĩ pepiñorã: “Jesu i queorire weregʉ ‘Erã ñerã mohme corerã iro dopa ãhrima,’ marire arĩ weresãgʉ iicumi,” arĩ pepiñorã. Eropa arĩ pepirã Jesure ñeadiariñorã. Eropa ñeadiaquererã, masapʉ Jesure gamerã mari mera guari, arĩrã masare güi árĩñorã. Eropa güirã ĩgʉre cohãgã wañorã. 13 Waha, erã mera majarãre yujurãyerire fariseo masare, Herode ya curu majarã sãre Jesure serẽpiñadore obeoñorã daja. Erã Jesure baja serẽpiri mera ĩgʉ gajiropa yʉhricʉ̃ weresãmorã iiriñorã. 14 Eropirã Jesu pohro eja ĩgʉre serẽpiñorã: ―Buhegʉ, diaye mʉ wereniguigʉ gʉyari marigʉ mʉ árĩcʉ̃ masia gʉa. Eropigʉ opʉ árĩcʉ̃ sãre bu árĩgʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ sãre mʉhʉ yujuropa ĩhaa. Eropigʉ Goãmʉ yare diaye mʉhʉ werea. Masa sʉacʉ̃ sãre erã sʉabiricʉ̃ sãre queoro werea. Eropigʉ gʉare wereque: ¿Roma majagʉ árĩpehrerã tauro opʉ árĩgʉre, gobierno majare marire wajayero gahmeri mʉ pepicʉ̃? ¿Mari doreripʉ wajayedoreri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. 15 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃ peegʉ erã gʉyarire erã ñero iidiarire masigʉ õpa arĩ yʉhripʉ erãre: ―¿Duhpirã yʉ ñero wereniguicʉ̃ peediari mʉa? Dohparagã niyerusere aĩgãrique irisere ĩamorã, arĩpʉ Jesu erãre. 16 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã yujuse niyerusere aĩgãriñorã. Erã irisere aĩ eracʉ̃ ĩagʉ Jesu serẽpipʉ erãre: ―¿Nihino gohra masʉ tuhyari isere? ¿Noa waĩ tuhyari isere? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. ―César waĩcʉgʉ masa tauro opʉ masʉ ĩgʉ waĩ sã tuhyaa irisegue, arĩ yʉhriñorã erã. 17 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ erãre: ―Irisubu tamerare masa tauro opʉ árĩgʉ yare ĩgʉre oque. Goãmʉ yare Goãmʉpʉre oque, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee ʉca wañorã. 18 Eropi yujurãyeri Saduceo masa Jesu pohroguere erañorã. Saduceo masapʉ “Goãmʉ sĩrinirãre masusome,” arĩ pepirã árĩñorã. 19 Eropirã erã õpa arĩñorã Jesure: ―Buhegʉ, marire õpa arĩ gojadigʉ árĩmi Moise: “Yujugʉ ĩgʉ tĩgʉ marapocʉgʉ porã mariqueregʉ ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩagʉ, ĩgʉ pagʉ magʉre ĩgʉ tĩgʉ marapo árĩdigore marapocʉro gahmea. Eropigʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ ĩgʉ tĩgʉ ĩgʉ porãcʉbodiro dopa ta porãcʉro gahmea ĩgʉ pagʉ magʉre. Eropirã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ porã iro dopa árĩrãcoma,” arĩdi árĩmi Moise, arĩñorã. 20 Ire erã arĩtuhaja i queorire werenemoñorã Jesure. ―Yujugʉ porã siete árĩñorã. Eropii erã tĩgʉpʉ marapocʉ, porã marigʉ ta sĩria wapʉ. 21 Eropigʉ gajigʉ ĩgʉ pagʉ magʉ sã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ marapo árĩdigore marapocʉpʉ. Ĩgʉ eropa marapocʉra pʉhrʉ ĩgʉ sã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa ta porã mariqueregʉ ta sĩria wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ pagʉ magʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa porã mariqueregʉ ta sĩria wapʉ. 22 Eropa dihta wañorã yujugʉ porã. Ne porã mariquererã sĩripehrea wañorã. Erã marapo sã erã pʉhrʉ sĩria wapo pare, erã arĩtuhaja Jesure serẽpiñañorã. 23 ¿Ne, Goãmʉ árĩpehrerã sĩrinirãre ĩgʉ masucʉ̃ nihino marapo gohra árĩgocuri igo? Erã árĩpehrerã igore marapocʉnirã árĩñorã. ¿Eropigo nihino marapopʉ árĩgocuri igo? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. 24 Jesu yʉhripʉ erãre: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ wereniguirire ne masibeaa mʉa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ turari sãre ne masibeaa mʉa, arĩpʉ Jesu. Eropiro mʉa pepiripʉ diaye árĩbeaa. 25 Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriara pʉhrʉ erã anyua iro dopa ãhrima. Erã ʉma nome mera marapocʉbeama eroguere. 26 Sĩrinirã erã masa mʉriaboropʉre mʉare weregʉra, arĩpʉ Jesu. Irire Moise õaro werepehocãñumi. Iri yucʉgʉgãgue ʉ̃jʉrisubu árĩgʉ Goãmʉ õpa wereñumi Moisere: “Yʉhʉ Abrahã, Isaa, Jacobo, erã opʉ ãhraa,” arĩ wereñumi Goãmʉ iribojegue. 27 Erã sĩrira pʉhrʉgue “Erã opʉ ta ãhraa,” arĩ wereñumi Goãmʉ. Eropirã erã sĩrinirã mʉra ĩgʉ masunirã árĩrã erã ojocarirã ãhrima. Eropirã “Sĩrinirã masasome,” arĩ pepirã diaye pepibeaa mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 28 Eropigʉ yujugʉ judio masa erã buherã mera majagʉ erã pohrogue eraa, erã game wereniguicʉ̃ peepʉ. Jesu ĩgʉ õaro yʉhririre peegʉ serẽpipʉ ĩgʉre. ―¿Goãmʉ ya doreri õatariaro doreripʉ diñe doreripʉ ãhriri mʉ pepicʉ̃re? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Jesure. 29 Jesu ĩgʉre yʉhripʉ: ―Iñe doreriñe õatariariñe õpa ãhraa. “Israe masa peeque. Goãmʉ mari Opʉ yujugʉ ta ãhrimi. 30 Bʉrigã mʉa sĩporã mera, mʉa turari mera, mʉa õaro guñari mera Goãmʉre mʉa Opʉre mahique,” arĩmi Goãmʉ. 31 Iñe doreriñe pʉhrʉ gaji doreriñe sã õataria. “Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrã sãre mahique,” arĩmi Goãmʉ. Iri pe doreri ta árĩpehreri gaji doreri tauro ãhraa, arĩ werepʉ Jesu ĩgʉre. 32 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ judio masare buhegʉ õpa arĩ yʉhripʉ: ―Eropa ta ãhraa, buhegʉ. Diaye ta arãa mʉhʉ. Goãmʉ yujugʉ ta ãhrimi. Gajigʉ ĩgʉ iro dopa árĩgʉ marimi. Mʉ arĩri diaye ta ãhraa. Goãmʉre turaro mari sĩporã mera, mari turari mera, mari pepiri mera, mari õaro guñari mera ĩgʉre mahiro gahmea. Mari pohro árĩrãre mari basi mari mahiro dopa ta, erã sãre mahiro gahmea marire. 33 Mari Goãmʉre umupeomorã waimʉrã wejẽ soemujucʉ̃ õapũrica. I tauro Goãmʉre masa sãre mari mahicʉ̃ õataria, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 34 Ĩgʉ pee masiri mera yʉhricʉ̃ ĩha Jesu ĩgʉre arĩpʉ: ―Merogã dʉhyaa mʉre Goãmʉ mʉ opʉre mʉ masiboro, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. Ĩgʉre eroparĩcʉ̃ gajirã peerã ĩgʉre güirã serẽpinemo-diabiriñorã pare. 35 Eropigʉ Goãmʉ wihigue buhegʉ õpa arĩpʉ Jesu: ―“Cristo Davi mʉrʉ pãrami arigʉcumi,” arĩ buhema marire buherã. ¿Duhpirã eropa arĩ buheri erã? Erã õaro masiboro dʉhyania erãre dohpa. 36 Davi ĩgʉ basi Espíritu Santo ĩgʉre dorero dopa ta õpa arĩ wereñumi: Goãmʉ yʉ opʉre õpa arãmi. “Ohõ yʉ diayepʉ yʉ mera dorebu doaque. Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre mʉre tarinʉgabasagʉca yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ yʉ opʉre, arĩ gojañumi Davi mʉrʉ. 37 Eropa arĩ gojagʉ Davi mʉrʉ opʉcʉpʉ Cristore “Yʉ opʉ,” arĩgʉ. Cristo Davi mʉrʉ opʉ ãhrimi. Eropigʉ Davi mʉrʉ Cristo ñecʉ árĩqueregʉ opʉcʉñumi Cristore, arĩ werepʉ Jesu. Ĩgʉ eropa arĩ buhecʉ̃ bajarã masa mucubiriri mera peeñorã ĩgʉre. 38 Eropigʉ ĩgʉ buhenemogʉ õpa arĩpʉ: ―Masare buherã erã ñero iirire õaro ĩaque. Eropirã erã iiro dopa iibiricãque. Erã yoari suhri saña erã masa erã ĩhabeoro cuhrima. Doberi duarogue gajirã umupeori mera erãre bocatĩri serẽcʉ̃ gahmema erã. 39 Eropirã mari buheri wiriguere õari doari dihtare doadiama. Eropirã bosenʉri árĩcʉ̃ sãre oparã erã doari dihtare gahmema erã. 40 Eropirã erã wapeweyarã nome erã wajamocʉ̃ ĩha erã ya wirire emacãma erã nomere. Eropa erãre mojomoro ĩabiriquererã erã masa ĩhurore yoari boje Goãmʉre serẽma, “Gʉa Goãmʉre õaro umupeoa,” arĩ gʉyarã. Erã eropa iira dipuwaja gajirã tauro dipuwaja moagʉcumi erãre, arĩpʉ Jesu erãre. 41 Eropigʉ Jesu Goãmʉ wihi maja erã amuburi niyeru gameneori comoro pohro doapʉ. Ero masa erã niyeru sãcʉ̃ ĩapʉ. Doberi oparã iri comoroguere niyeru pagari sãa tari wahgãmʉriñorã. 42 Eropigo wapeweyo bʉro iri comorogue ahri pesegã sãpo. Pese yuju centavo maja ãhraa. 43 Iriserire igo apicʉ̃ ĩagʉ Jesu ĩgʉ buherãre sihubeo arĩpʉ: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Igo wapeweyo mojomorocʉgo niyeru sãri comorogue igo yare sãgo gajirã árĩpehrerã erã sãdiro tauro sãmo igo. 44 Gajirã doberi oparã erã wʉaro oquerecʉ̃ ta erã ya wʉaro dʉhyaa. Igopʉ mojomorocʉgo árĩquerego ta, árĩpehreri igo bari asũborare Goãmʉ ya árĩburire opehocãmo, arĩpʉ Jesu.

Marcos 13

1 Eropigʉ Goãmʉ wihiguere erã wiriacʉ̃ ĩagʉ yujugʉ erã buherã mera majagʉ õpa arĩpʉ: ―Buhegʉ, ĩaque. I wihi Goãmʉ wihi maja wiri ʉtã mera erã iira wiri õari wiri ãhraa, arĩpʉ ĩgʉ. 2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ erãre: ―I wihi maja wiri dohpaguere ĩaraa mʉa. I wihi árĩpehreri mari ĩara i ʉtã sã cohmopehrea waroca. Ne yujuye ʉtãye dujasome iri wiri maja, arĩpʉ Jesu. 3 Eropi Jesu Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue Goãmʉ wihi diaye maja árĩdigʉgue ejapʉ. Ero doapʉ. Ero Pedro, Santiago, Ñu, Andre mera erã seyaro árĩrã, erã ĩgʉre serẽpiñorã: 4 ―Wereque gʉare. ¿Dohpárĩcʉ̃ eropa warocuri mʉ arĩdiro dopa waro? ¿Pehreburinʉ coregãre dohpa wanʉgacʉ̃ ĩarãcuri gʉa? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. 5 Jesu yʉhripʉ: ―Õaro ii yuque mʉa. Eropirã gajirã erã gʉyarire peebiricãque mʉa. 6 Bajarã masa “Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Erã eropa gʉyacʉ̃ peerã masa bajarã Goãmʉ yare duhurãcoma. 7 “Mʉa pohrogã gajirã masa erã gamewejẽcʉ̃ peerãca. Eropirã yoarogue majarã erã sã erã gamewejẽcʉ̃ peebeorãca mʉa. Eropa peequererã ta ne irire wʉaro bʉjawere pepibiricãque. Eropa wamʉhtaroca. Eropa wacʉ̃ pehreburinʉ dʉhyaniroca dohpa. 8 Irisubure yuju yeba majarã gaji yeba majarã mera gamewejẽrãcoma. Eropirã yujugʉ opʉ yarã gajigʉ opʉ yarã mera gamewejẽrãcoma. Eropiro bajasuburi i yeba ñohmeroca. Eropirã bajarã masa oa mera sĩrirãcoma. Eropa ñero tariquerecʉ̃ i yeba majarãre tauro erã ñero tariboro dʉhyaa dohpa. Ñero tarinirãcoma dohpa. 9 “Õpa wacʉ̃ ĩarã mʉa basi õaro iique. Gajirã mʉare ñeha ñero iidorerã orãcoma gajirã oparãre. Eropirã mʉa acawererã judio masa erã buheri wirigue sãre mʉare parãcoma. Eropirã macari majarã oparã pohrogue, erã tauro oparã pohrogue sãre aĩgãrãcoma mʉare mʉare dipuwaja moamorã. Eropirã erã mʉare erã pohrogue aĩgãcʉ̃ yaha buherire wererãca mʉa erã sãre. 10 Eropiro pehrerinʉ árĩboro core árĩpehrerãre õari buherire weresũroca. 11 Eropirã mʉare dipuwaja moadorerã erã oparã pohrogue erã aĩgãcʉ̃, erã oparãre mʉa wereniguiburire wʉaro pepibiricãque. Mʉare erã serẽpicʉ̃ mʉa yʉhriburire Goãmʉ mera masirãca. Eropa masirã mʉa gamero wereniguisome mʉa. Espíritu Santopʉ mʉare wereniguicʉ̃ iigʉcumi. 12 Irisubure erã tĩrã erã pagʉ porãre Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha erãre wejẽdorerã oparãre wiarãcoma. Gajigʉpʉ ĩgʉ tĩgʉre wejẽdoregʉ oparãre wiagʉcumi. Eropi erã pagʉ sʉmarã erã porã Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha erãre wejẽdoregʉ oparãre wiarãcoma. Eropirã erã porãpʉ erã pagʉ sʉmarãre erã Jesu yarã árĩcʉ̃ ĩha wejẽdorerã wiarãcoma erã oparãre. 13 Yʉre mʉa umupeora dipuwaja mʉare masa árĩpehrerã ĩhaturirãcoma. Eropa mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta, mʉare erã ñero iirare yujuro bojerã, yʉre duhubiricʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue mʉare opagʉcumi. 14 “Eropirã ñetariagʉre Goãmʉ yare goroweogʉre ĩarãca mʉa. Goãmʉ wihigue ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarãca. Ero ĩgʉre árĩbiricãro gahmea. Iribojegue Goãmʉ yare weremʉhtayugʉ Daniel ĩgʉre were gojañumi. (Irire buhegʉ peeporo). Ero ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarã Judea yebague árĩrãpʉ ʉtã yucʉgue oma duhrigã waporo. 15 Irisubure masa ñero tarirãcoma. Eropirã yojaro mera waporo. Irisubure erã wiri weca maja pʉʉrigue árĩrã wihi pohecaguere erã yare aĩrã wabiricãporo. 16 Eropirã irisubure gajirã erã poerigue árĩrã erã ya suhrire wihigue árĩri suhrire aĩrã dujabiricãporo. 17 Irisubure nijiposã nome, erã porã mihrirãre oparã nome sã mojomorocʉrã nome dujarãcoma. 18 Eropirã õpa serẽque Goãmʉre: “Puhiró árĩcʉ̃ eropa wabiricãporo,” arĩ serẽque ĩgʉre. 19 Irinʉrire masa ñero tarirãcoma. I yebare ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ masa erã ñero tariri árĩmʉriyoro. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta árĩpehreri pũriri erã ñero taridiro tauro masa ñetariaro tarirãcoma pehrerinʉ coregãre. Eropa ñero erã tarira pʉhrʉ dipaturi eropa ñero tarisome i yeba pare. 20 Eropigʉ Goãmʉ i ñero taririnʉrire bajamenʉrigã árĩcʉ̃ iigʉcumi. Ĩgʉ eropiibiricʉ̃ ne yujugʉ masʉ taribiribocumi. Eropigʉ ĩgʉ beyenirã erã tariborore bajamenʉrigã ñero taririre apigʉcumi Goãmʉ. 21 “Irisubure gajirãre pee masi ĩaque. “Õho ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ erãre peebiricãque. “Ero ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ sãre peebiricãque. 22 “Cristo ãhraa,” arĩ gʉyarã, “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarã árĩcãrãcoma irisubure. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre gʉyarã erã deyoro moarire ii ĩhmurãcoma. Goãmʉ yare erã cóãcʉ̃ iidiarã iirãcoma erã gʉyari masa. 23 Ire árĩpehrerire wereyumʉhtaa mʉare iri eropa waboro core. Eropirã õaro pee masi yuque mʉa, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 24 Eropa arĩtuhagʉ õpa arĩ werepʉ Jesu erãre: ―Irinʉri erã ñero tarira pʉhrʉ, abe ʉmʉ majagʉ, ñami majagʉ sã boyo duhurãcoma. 25 Erã eropa wacʉ̃, necã dipuru yuhridijariroca. Eropiro ʉmaro maja sã yeba sã bʉrigã ñohmeroca. 26 Irisubu ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ arigʉca. Eropiro ʉmarogue yʉ turari mera yʉ gosesiriri mera ʉmaro maja imica weca i yebaguere yʉhʉ dujaricʉ̃ ĩarãcoma masa. 27 Eropigʉ yaharã anyuare árĩpehrero i yebaguere obeogʉra. Eropirã árĩpehreroguere waha yaharãre yʉ beyenirãre gameneorãcoma yʉ pohrogue. 28 “Higueragʉ irigʉ waricʉrire ĩarã masia mʉa. Irigʉ yucʉgʉ pũricʉcʉ̃ ĩarã, “Bojori merogã dʉhyaa,” arĩ masia mʉa. 29 Eropa ta irigʉ waro dopa ta masique mʉa. I árĩpehreri yʉ arĩra iri eropa wacʉ̃ ĩarã, “Cristo dujariboro merogã dʉhyaa,” arĩ masique mʉa. 30 Diaye ta arĩgʉ iiaa mʉare. Irisubu majarã erã sĩriboro core árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa waroca. 31 Ʉmaro i yeba sã pehrea waroca. Yʉ wereniguiripʉ ne pehresome. Árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa ta eropa waha ojogorocʉroca. 32 “Irinʉre yʉ dujariburinʉre, iri hora sãre ne masibeaa yʉhʉ. Anyua sã irire ne masibeama. Masa sã ne masibeama. Yʉ Pagʉ dihta yʉ dujariburinʉre masimi. 33 “Mʉa sã irinʉre masibeaa. Eropirã õaro guñatura coreque. Goãmʉre serẽque. 34 Õpa coreque mʉa. I queoriñe mera irire mʉare buhegʉra. Wihi opʉpʉ yoarogue ĩgʉ curiro dopa ta ãhraa i. Ĩgʉ ĩgʉ waboro coregã ĩgʉ pohro majarãre ĩgʉ wihire coredoremi. Yujurãyerire ĩgʉ mohmerire apimi. Yujugʉre wihi disiporo ĩhadibudoregʉre õaro coredoremi ĩgʉ dujariborore. 35 Eropigʉ wahámi. Ĩgʉ pohro majarãpʉ ĩgʉ dujariburinʉre ne masibeama. Ĩgʉ ñamica o ñami deco, cãreña ĩgʉ wererisubu o boyoro ĩgʉ aribocumi. Erã õaro ĩhacorebiricʉ̃ ĩgʉ guñaña mariro arigʉ erãre carĩrãre bocabocumi. Wihi opʉre erã ĩgʉ dujariburinʉre erã masibiro dopa ta mʉa sã yʉ dujariburinʉre masibeaa. Eropirã yʉre õaro guña coreque. 36 Guñaña mariro yʉ eraborore masirã, õaro guña coreque. Yʉ dorerire yahare eropa iiniguirã árĩque. Eropirã yʉre õaro coreque. 37 Eropigʉ mʉare yʉ arĩro dopa ta árĩpehrerãre eropa arãa. Õaro guña coreque, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.

Marcos 14

1 Eropi irisubure Pascua bosenʉ core, bʉgabiriri pan erã baburinʉ core penʉ dʉhyayoro. Irisubure pahia oparã judio masare buherã mera, Jesure gʉyari mera erã ñeha erã wejẽburire game wereniguiñorã. 2 ―Bosenʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre ñehabiricãrã. Masa gʉa ĩgʉre ñeacʉ̃ ĩarã gua gamenerenijarã gamequeãbocoma, arĩrã iiñorã erã erã basi. 3 Eropi Jesu sã Betaniague Simo cami boadi ya wihigue árĩñorã. Iri wihi erã baro watope, yujugo nomeopʉ alabastro mera iidirure poresuri nardo waĩcʉri dicʉdirure aĩrapo. Igo aĩrara wajacʉri árĩyoro. Eropigo igo irirure pãgũ Jesu dipuru weca pipeopo. 4 Igo eropiicʉ̃ ĩarã gajirã ũrugã gua wañorã. ―¿Duhpigo igo eropa iisirimaacãri? 5 Iri poresurire duaboañumo. Irire duago yuju bojori mohmeri waja wajataboañumo. Eropigo iri niyerure mojomorocʉrãre oboañumo igo, arĩñorã erã erã basi. Eropirã igore turiñorã. 6 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ: ―¿Duhpirã eropa arĩri igore? Garibobiricãque igore. Igo yʉre õaro iimo. 7 Mojomorocʉrã mʉa mera eropa árĩniguicãrãcoma. Eropirã mʉa gamero erãre omasia. Yʉpʉ i yebare mʉa mera eropa árĩniguicãsome. 8 Igo masiropẽ yʉre iiamo. Yʉre erã yaaboro core yʉ dʉpʉre amuyugo poresuri mera sũhumo yʉre. 9 Eropigʉ diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrero i yebaguere, õari buherire erã wereroguere igo õpa iirare wererãcoma. Erã eropa arĩ werecʉ̃ peerã masa bajarã igo iirare guñarãcoma. 10 Irisubure Juda Iscariote doce buherã mera majagʉ pahia oparã pohro waha õpa arĩpʉ: ―Yʉhʉ mʉare weregʉra Jesu ĩgʉ árĩrore mʉa ĩgʉre ñeacʉ̃, arĩpʉ. 11 Eropirã pahia oparã irire peerã mucubiriñorã. ―Mʉre niyerure orãra, arĩñorã erã Judare. Eropigʉ Juda Jesure ĩhaturirãre ĩgʉ erãre ĩhmuburire corenipʉ. 12 Bʉgabiriri panre erã baburinʉ bosenʉ árĩnʉgarinʉ árĩyoro. Eropiro ovejare Pascua majagʉ árĩbure erã wejẽrinʉ árĩyoro. Irisubure ĩgʉ buherãpʉ serẽpiñorã Jesure: ―¿Nohonogue Pascua bosenʉ mari baburire amudoregʉ obeori mʉhʉ gʉare? arĩñorã ĩgʉre. 13 Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ perã ĩgʉ buherã mera majarãre obeopʉ. ―Jerusaléngue waque. Erogue mʉa ejacʉ̃ deco sorobu tuhpeogʉ mʉare bocatĩrigʉcumi. Ĩgʉ bocatĩricʉ̃ ĩgʉ mera waque. 14 Eropa warã ĩgʉ sihu ñajari wihigue ejarã, wihi opʉre õpa arĩque: “ ‘¿Nohogue yʉhʉ, yʉ buherã mera Pascua maja barire bagʉcuri?’ arãmi gʉa opʉ,” arĩque wihi opʉre. 15 Mʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ ʉmaro maja taribure mari gameri árĩpehreri mera erã amura taribure ĩhmugʉcumi wihi opʉ. Erogue mari baburire iique, arĩpʉ Jesu erãre. 16 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã perã ĩgʉ buherã iri macague wañorã. Erã erogue erã ejacʉ̃ ĩgʉ arĩdiro dopa ta wayoro. Eropirã erã Pascua árĩcʉ̃ baburire amuñorã. 17 Eropi naidijaririsubu Jesu doce ĩgʉ buherã mera erã bari taribugue eroguere ejapʉ. 18 Eropirã erã mesague erã ba doarisubu Jesu erãre werepʉ: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Yujugʉ mʉa mera majagʉ ta yʉ mera bagʉ ta yʉre ĩhaturirãre ĩhmugʉcumi, arĩ werepʉ Jesu erãre. 19 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã erãpʉ bʉrigã bʉjawererã ĩgʉre serẽpinʉgañorã erã yujurãyeri. ―¿Yʉhʉ ta árĩbocuri mʉre ĩhmubu? arĩñorã erã Jesure. 20 ―Mʉa yʉ doce buherã mera majagʉ ta ãhrimi ĩgʉ. Yʉ baripare yʉ mera yoso bagʉ ãhrimi yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu. 21 Iribojegue erã yʉre arĩ gojadiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sĩrigʉca. Eropigʉ yʉre ĩhaturirãre ĩhmudigʉpʉ ñero tarigʉcumi. Ĩgʉpʉre ĩgʉ masa dehyoabiricʉ̃ õapũricãboya. Ñero taribiriboñumi, arĩpʉ Jesu erãre. 22 Eropigʉ Jesu erã mera barisubu panre aĩ Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽpʉ. Eropa arĩgʉ ta irire nuha guerepʉ erãre õpa arĩgʉ: ―Ire aĩ baque. I yʉ dʉpʉ ãhraa, arĩpʉ Jesu erãre. 23 Eropa arĩtuha ĩgʉ ihriripare aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽpʉ. Erãre ĩgʉ ocʉ̃ árĩpehrerã erã irire ihriñorã. 24 ―I yʉ di ãhraa. Bajarã masa erã ñero iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropigʉ yʉ dire cóãgʉca. Eropa sĩrigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro ii ojogorocʉgʉca. 25 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue mama igui decore yʉ ihriboro core, õre igui decore dipaturi ihrinemosome yʉhʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 26 Eropirã yujuñe erã Goãmʉ bayariñere bayatuha, ʉtãgʉ Olivo waĩcʉdigʉgue wañorã. 27 Erogue sihu ejagʉ Jesu erãre werepʉ: ―Dohpagã ñami mʉa árĩpehrerã yʉre cóãrãca. Mʉa yʉre cóãborore õpa ta arĩ gojamʉhtañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Ovejare ĩhadibugʉre erã wejẽcʉ̃ waro dopa ta iigʉca. Yʉ eropa iicʉ̃ oveja ĩgʉ yarã ĩgʉre cohãgã warãcoma,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma. 28 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ yʉre sĩridigʉre masura pʉhrʉ, mʉa core Galileague wamʉhtagʉca yʉhʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩripʉ: ―Yʉ mera majarã árĩpehrerã erã mʉre cóãquerecʉ̃ yʉpʉ mʉre ne cóãsome, arĩpʉ Pedro ĩgʉre. 30 Jesu yʉhripʉ: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉre. Dohpagã ñamire cãreña pesubu ĩgʉ wereboro core, mʉ ʉhresubu “Yʉhʉ Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 31 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ Pedro õpa arĩ turaro bʉsʉro yʉhripʉ: ―Mʉ mera yʉre erã wejẽquerecʉ̃ ta ne mʉre cóãsome yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ Jesure. Pedro ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉ mera majarã ĩgʉ arĩro dopa ta arĩriñorã erã sã. 32 Eropii erã Getsemaní waĩcʉri gorogue wañorã. Erogue ejagʉ õpa arĩpʉ Jesu: ―Ohõ doayuque. Mʉa ohõ doaropẽ sohõgue Goãmʉre serẽniguigʉ wagʉ iiaa, arĩpʉ ĩgʉ buherãre. 33 Eropa arĩtuha Pedrore, Santiagore, Ñure sihugãpʉ. Eropigʉ ñero güinʉgapʉ Jesu. Eropigʉ ñero sĩporãcʉpʉ. 34 Eropa ñero pepigʉ ĩgʉ mera majarãre ĩgʉ sihugãnirãre arĩpʉ: ―Bʉrigã ñero yʉ sĩporãcʉca. Yʉre turaro pũriro dopa pepica yʉa. Sohõñari wanigʉ iiaa. Ohõ dujanique. Eropirã yʉ mera ta tʉyʉque mʉa sã, arĩpʉ Jesu erãre. 35 Eropa arĩtuha ĩgʉ ero core mero wanemo, yebague mereja, Goãmʉre arĩpʉ: ―Ahʉ, mʉhʉ árĩpehrerire iimasia. Eropigʉ yʉ ñero tariburire iidiabigʉ iibiricãque. Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉ gamero dopa iibita. Mʉ basi masia. Mʉ gamero dopa iique, arĩ serẽpʉ ĩgʉ Goãmʉre. 37 Eropa arĩtuha ʉrerã ĩgʉ buherã pohrogue eranijagʉ erã carĩ oyarãre ĩapʉ. Ĩha Pedrore arĩpʉ: ―Simo, ¿carĩgʉ iiri mʉhʉ? ¿Yuju hora gohra yʉ mera tʉyʉtamubirari? 38 Õaro iique mʉa. Mʉa pepiri mera õarire iidiaraa mʉa. Mʉa seyaro irire iidiaquererã ta irire bocatĩubeaa. Eropirã Goãmʉre serẽniguicãque ñero mʉa iibiriboro dopa, arĩpʉ Jesu Pedrore. 39 Eropa arĩ weretuha dipaturi waha, Goãmʉre serẽpʉ daja. Ĩgʉ ero core ĩgʉ arĩdiro dopa ta arĩ serẽpʉ daja. 40 Serẽtuha dipaturi erã pohrogue dujaripʉ daja. Eropa dujarigʉ carĩ oyarãre ĩapʉ daja. Wʉja pũritaricãyoro erãre. Eropirã erã Jesu “ ¿Duhpirã carĩri mʉa?” erãre arĩcʉ̃ yʉhrimasibiriñorã. 41 Eropigʉ dipaturi ĩgʉ Goãmʉre serẽra pʉhrʉ, erã pohro eraa erãre arĩpʉ: ―¿Mʉa carĩrã soorã iiri dohpa? Iripẽta ãhraa. Sihajagãriro iiaa. Dohparagã yʉre masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñerãre erã oburisubu sihajaa. 42 Wahgãque. Ina warã. Ĩaque. Yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu ohõ ahrimi, arĩpʉ Jesu erãre. 43 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu Juda doce buherã mera majagʉ erapʉ. Eropirã masa bajarã ñoserimijirire, yucʉre opanirã ĩgʉ mera yujuro mera erañorã. Erã pahia oparã, judio masare buherã, mʉrã sã erã obeonirã árĩñorã. 44 Negohrare Jesure ĩhaturirãre obu, õpa arĩtuhapʉ: ―Yʉ ĩgʉ wayuporãre mimigʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi mʉa ñeabu. Ĩgʉre yʉ mimira pʉhrʉ ñeaque. Eropirã ĩgʉre õaro ñeaque ĩgʉ duhribiriboro dopa, arĩ wereserepʉ Judapʉ erãre. 45 Eropigʉ Jesu pohrogue eragʉ mata wa purumujupʉ: ―Buhegʉ, ¿ãhriri mʉhʉ? arĩ ĩgʉre wayuporãre mimipʉ. 46 Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã erã Jesure ñeañorã. 47 Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pohrogue niguinirã mera majagʉ ĩgʉ matamijire tʉãwea aĩ, pahia opʉ pohro majagʉre ĩgʉ gamirore tabe corocãpʉ. 48 Eropigʉ Jesu õpa arĩpʉ: ―¿Mʉa ñoserimijiri mera, yucʉ dʉcari mera arirã, yajari masʉre iro dopa mʉa yʉre ñearã arirã iiari? 49 Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue yʉhʉ mʉare buhedoacʉ̃, mʉa yʉre ne ñeabiribʉ. Dohpaguere mʉa yʉre eropa iirã i árĩpehreri Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã arĩ gojadiro dopa ta mʉa yʉre iiaa, arĩpʉ Jesu erãre. 50 Eropirã Jesu buherã árĩpehrerã ĩgʉre cohã omagã wañorã. 51 Eropigʉ yujugʉ mamʉ Jesu pʉhrʉ nʉrʉsiaripʉ. Omasiariñe dihta omadigʉ árĩpʉ. 52 Ĩgʉ sãre erã ñeadiacʉ̃ ĩgʉ ya omasiariñere cóãcã suhri marigʉ oma duhrigã wapʉ. 53 Eropii pahia opʉ pohrogue Jesure aĩ ejañorã. Iri wihiguere árĩpehrerã pahia oparã, mʉrã, judio masare buherã sã gamenereñorã. 54 Eropigʉ Pedropʉ Jesu pʉhrʉ yoarogue ĩha nʉrʉsiapʉ. Eropa nʉrʉsiagʉ ĩgʉ pahia opʉ Caifa waĩcʉgʉ ya wihire cãhmotara sãriro eja, iri sãriro pohecague ñajaa wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ iri wihire corerã surara mera peame tʉro sõhma doapʉ. 55 Eropirã pahia oparã, gajirã oparã mera gamenererã Jesure wejẽdoremorã, gʉyari mera erã ĩgʉre dipuwaja moaborore guñamaariñorã. Erã eropa weresãburire guña bocabiriñorã. 56 Masa bajarã ĩgʉre erã gamero weresãmaacãquererã erã weresãri diaye árĩbiriyoro. Gajigʉ gajiropa arĩ, gajigʉ sã gajiropa dihta arĩñorã. 57 Eropirã gajirã erogue eja, Jesure weresãñorã: 58 ―Ihĩ õpa arĩmi: “Yʉhʉ i wihire masa iira wihire, Goãmʉ wihire cóãgʉra. Eropa cóãgʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ iri wihire dipaturi iigʉra. Iri wihi masa erã iira wihi árĩsome,” ĩgʉ arĩcʉ̃ gʉa peebʉ, arĩ weresãñorã. 59 Erã eropa arĩ weresãquerecʉ̃ ta iri diaye árĩbiriyoro. Gajigʉ gajiropa arĩ gajigʉ sã gajiropa arĩpʉ. 60 Erã eropa arĩra pʉhrʉ pahia opʉ erã watope wahgãnʉgaja Jesure serẽpipʉ: ―¿Oã mʉre weresãquerecʉ̃ ta erãre yʉhri gamebeari mʉhʉ? ¿Mʉre erã weresãrire duhpigʉ erãre yʉhri gamebeari mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 61 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta Jesu eropa pepicãpʉ. Ĩgʉ eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ pahia opʉ ĩgʉre dipaturi serẽpipʉ daja: ―¿Cristo ta ãhriri mʉhʉ? ¿Õagʉ Goãmʉ magʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ daja ĩgʉ Jesure. 62 Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃gue ta Jesu yʉhripʉ: ―Ĩgʉ ta ãhraa. Eropirã yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ Pagʉ turagʉ pohro, ĩgʉ diayepʉ yʉ doacʉ̃ ĩarãca mʉa. Eropirã ʉmaro maja imica watope yʉ aricʉ̃ sãre ĩarãca mʉa, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 63 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta pahia opʉpʉ ĩgʉ sañarañe suhrirore ĩgʉ basi yeguecãpʉ gajirãre “Guataricãmi,” arĩdoregʉ. ―Ĩre weresãrãre gajirãre mari gamebeaa pare. 64 Ĩgʉ basi Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peea mari. Eropirã ĩgʉ ñero iira dipuwajare masituhaa mari. ¿Eropirã dohpa iirãcuri mari ĩre dohpaguere? arĩpʉ pahia opʉ gajirã oparãre. ―Ĩgʉ ñeri dipuwaja wejẽcãro gahmea, arĩ yʉhriñorã erã árĩpehrerã oparã. 65 Eropirã erã mera majarã Jesure disico ehosũ ĩgʉ cuirire diricãhmotacã, ĩgʉre pañorã. Patuha õpa arĩñorã ĩgʉre: ―¿Noa mʉre pari? Ĩabiriqueregʉ gʉare wereque, arĩ wereyañorã erã. Eropirã opʉ yarã surara Jesure pañorã. 66 Eropigʉ Pedro iri wihi maja sãriro pohecague ĩgʉ árĩcʉ̃ pahia opʉ pohro majago erapo. 67 Igo Pedro ĩgʉ sõhmacʉ̃ ĩago ĩgʉ dihtare ĩhaniguipo. ―Nazare majagʉ mera Jesu mera mʉ sã ãhrabʉ, arĩpo igo Pedrore. 68 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedropʉ õpa arĩpʉ: ―¿Dohpa arĩmaacãgo iiri mʉhʉ? Mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩpʉ Pedro igore. Igo eropa arĩra pʉhrʉ Pedro iri pʉʉ maja sãriro disiporo pohrogue wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ ero niguicʉ̃ cãreña werepʉ. 69 Ero ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩago dipaturi werepo daja ero árĩrãre. ―Ihĩ Jesu buherã mera majagʉ ãhrimi, arĩpo igo. 70 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro dipaturi arĩpʉ daja. ―Ĩgʉre masibeaa yʉhʉ, arĩpʉ daja. Eropii merogã pʉhrʉ ta ero niguirã Pedrore õpa arĩñorã daja: ―Diaye ta ãhraa. Mʉhʉ Galilea majagʉ ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ mera majagʉ ta ãhraa mʉhʉ, arĩñorã erã ĩgʉre. 71 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ erãre yʉhripʉ: ―Diaye ta Goãmʉ mera arĩgʉ iiaa mʉare. Yʉhʉ diaye arĩbiricʉ̃ Goãmʉ yʉre dipuwaja moaporo. Ĩgʉre mʉa arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ erãre. 72 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cãreña werepʉ daja. Ĩgʉ werecʉ̃ peegʉ Jesu ĩgʉ arĩrare guñapʉ. “Cãreña pesubu ĩgʉ wereboro core mʉhʉ yʉre ʉhresubu ‘Jesure masibeaa,’ arĩgʉca mʉhʉ,” Jesu ĩgʉ eropa arĩrare guñapʉ Pedro. Eropa guñagʉ turaro orepʉ.

Marcos 15

1 Eropirã boyorogue mʉrã, pahia oparã, judio masare buherã, árĩpehrerã gajirã oparã mera gamenere weretamuñorã erã Jesure iiburire masimorã. Erã basi wereniguituha, Jesure dihri aĩgã Pilato waĩcʉgʉre opʉre oñorã ĩgʉre. 2 Erã aĩ ejacʉ̃ ĩagʉ Pilato ĩgʉre serẽpipʉ: ―¿Diaye ta judio masa opʉ ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Jesure. ―Mʉ arĩro dopa ta ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ ĩgʉre Jesu. 3 Eropirã pahia oparã baja weresãñorã ĩgʉre. 4 Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ dipaturi serẽpipʉ daja ĩgʉre. ―Oã mʉre baja weresãrã iima. ¿Erã eropa arĩ weresãquerecʉ̃ yʉhribeari mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhribiripʉ. Eropigʉ Pilato ĩhamaria wapʉ. 6 Bojori nʉcʉ Pascua bosenʉ árĩcʉ̃ peresu árĩdigʉre yujugʉre masa “Ĩgʉre wiuque,” erã arĩgʉre Pilato eropa wiubasamʉripʉ. 7 Irisubure Barrabá waĩcʉgʉ peresugue árĩpʉ. Ĩgʉ oparãre cóãdiarã mera majagʉ masare wejẽrã mera majagʉ árĩpʉ. 8 Eropirã masa bajarã Pilato pohrogue eja, ĩgʉre serẽñorã: ―Bojori nʉcʉ mʉ iidiro dopa ta iique daja gʉare. Yujugʉ peresugue árĩgʉre gʉare wiubasaque daja, arĩñorã erã. 9 Erã eroparĩcʉ̃ Pilato erãre serẽpiñapʉ: ―¿Mʉa yagʉ opʉre judio masa opʉre wiucuri? arĩ serẽpipʉ Pilato erãre Jesure wiudianijagʉ. 10 Jesure masa erã mahicʉ̃ ĩarã pahia oparã Jesure ĩhaturirã árĩñorã. Eropa ĩhaturirã ĩgʉre wejẽdorerã oñorã Pilatore. Erã ĩhaturirire masigʉ Pilato Jesure wiudiaripʉ. 11 Ĩgʉ eropa wiudiaquerecʉ̃ ta pahia oparã Jesu mera masare guacʉ̃ iiñorã. Õpa arĩdoreñorã erãre: “Barrabáre wiuque. Jesure wejẽdoreque,” Pilatore arĩdoreñorã masare. 12 Eropigʉ Pilatore Barrabáre erã wiudorera pʉhrʉ Pilato erãre serẽpipʉ daja: ―¿Ihĩ “judio masa opʉ” mʉa arĩgʉpʉre duhpigʉcuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. 13 ―Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩ gaguiniguiñorã masa. 14 ―¿Ñehenore ñerire iiari ihĩ mʉa eropa arĩ gaguiniguicʉ̃? arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã gaguiniguinemoñorã daja. ―Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩñorã daja. 15 Erã eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ peegʉ Pilato Barrabáre wiudorepʉ masare mucubiricʉ̃ iidiagʉ. Eropigʉ Jesure yuradari mera tãradore, crusague pabia wejẽdoregʉ wiapʉ surarare. 16 Eropi surara ĩgʉ opʉ Pilato wihigue pretorio waĩcʉri wihigue Jesure aĩ ejañorã. Ĩgʉre aĩ ejatuha erã gajirã surara erã mera majarãre gameneremorã sihubeoñorã. 17 Eropirã erã opʉ ya suhriro dopa bejariñere Jesure sãñorã. Eropa sãtuha pora berore ii ĩgʉ dipuru duhpeoñorã. 18 Eropiituha õpa arĩ wereyañorã erã ĩgʉre: ―Umupeorã arique. Judio masa opʉ õaro árĩporo, arĩ wereyañorã ĩgʉre: 19 Eropirã ĩgʉ dipurure yucʉgʉ mera padiu, ĩgʉre disico ehosũ, gʉhyadiaro ĩaro dopa ta mereja ĩgʉre ii birañorã. 20 Eropi ĩgʉre wereya biratuha, erã sãra suhrirore tuwea aĩ, ĩgʉ ya suhriropʉre ĩgʉre sãñorã daja. Eropirã ĩgʉre crusague pabia wejẽmorã aĩ wiria wañorã. 21 Ĩgʉre aĩgã, Simo Cirene majagʉ pohegue árĩdigʉ erã pohro ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã surarapʉ ĩgʉre Jesu ĩgʉ coãra crusare coãgãbasadoreñorã. Alejandro, Rufo sã pagʉ árĩpʉ Simopʉ. 22 Waha Gólgota waĩcʉrogue ejañorã. Gólgota arĩro mari ya mera “dipu pero” arĩro iiaa. 23 Eropirã vinore sʉĩri deco mera erã morera decore Jesure oriñorã. Iri decore ihribiripʉ ĩgʉ. 24 Eropirã ĩgʉ suhrire tuwea aĩra pʉhrʉ crusague Jesure pabiañorã. Erã pabiatuhaja ĩgʉ suhri mʉrare “ ¿Noa yañe árĩrocuri iñe?” arĩ game deabirañorã. 25 Jesure erã pabiara pʉhrʉ ʉhre hora dʉhyayoro goeri boje ejaboro. 26 Eropirã crusague õpa arĩ gojarapũre pabia duhtuñorã. “Ihĩ judio masa opʉ ãhrimi,” erã arĩ gojaturapũ árĩyoro. Iri erã gojaturapũ Jesure erã weresãra árĩyoro. 27 Eropirã perã yajari mʉrare Jesu pohro gajimijirigue crusarigue erã pabiatuñorã erã sãre. Yujugʉ ĩgʉ diayepʉ, gajigʉre ĩgʉ copʉ pabiatuñorã. 28 Erã eropiicʉ̃ iribojegue Goãmʉ yare weremʉhtanirã gojadiro dopa ta eropa wayoro. Õpa arĩ gojayuñuma: “ ‘Dorerire tarinʉgarã mera majagʉ ãhrimi,’ arĩ pepima masa ĩgʉre,” arĩ gojañuma iribojeguere. 29 Eropirã crusari pohro tarigãrã Jesure ĩha, erã dipurure yurerã, ĩgʉre ñero arĩ wereniguiñorã. ―Mʉhʉ ta “Goãmʉ wihire cohã, ʉhrenʉ pʉhrʉ iri wihire amugʉra daja,” arĩdigʉ árĩribʉ mʉhʉ. 30 Mʉ basi dijaque. Eropigʉ mʉ basi tarique. Eropigʉ tari weregʉca mʉhʉ, arĩ wereyañorã erã. 31 Erã iro dopa ta pahia oparã sã judio masare buherã sã ĩgʉre eropa wereyañorã. Eropa arĩ wereyarã õpa arĩñorã erã basi: ―Ĩgʉ gajirãre taudigʉ árĩqueregʉ ta ĩgʉ basi tarimasibeami. 32 “Israe masa opʉ ãhraa,” arĩrimi ĩgʉ. Eropirã ĩgʉ basi dijaricʉ̃ ĩarã ĩgʉre umupeorãca, arĩ wereyañorã. Yajari mʉra sã ĩgʉ pohro erã pabianirã eropa ta ĩgʉre ñero arĩ wereyañorã. 33 Eropi goeri boje árĩcʉ̃ ʉhre hora gohra árĩpehrerogue naitĩa wayoro. 34 Eropigʉ irisubure ero naitĩarisubu Jesu turaro gaguiniguipʉ: ―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? arĩpʉ ĩgʉ. Ire arĩgʉ mari ya mera õpa arĩgʉ iipʉ: “Yʉ Goãmʉ, yʉ Goãmʉ, ¿duhpigʉ yʉre cohãri mʉhʉ?” arĩgʉ iipʉ ĩgʉ Pagʉre. 35 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peenirã yujurãyeri ero niguinirã õpa arĩriñorã: ―Goãmʉ yare weremʉhtadigʉre Eliare sihugʉ iicumi, arĩriñorã erã. 36 Eropigʉ yujugʉ erã mera majagʉ mimi aĩri yʉsʉ mera vino sʉĩrire yosotuha aĩ omagã, yucʉgʉ ojogoro diritu, Jesure simujuripʉ. Eropa iigʉ õpa arĩpʉ: ―Corenique. Elia ĩgʉre itamucʉ̃ ĩanirã dohpa mari, arĩpʉ ĩgʉ gajirãre. 37 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ dipaturi Jesu turaro gaguinigui sĩria wapʉ. 38 Ĩgʉ sĩricʉ̃ ta Goãmʉ wihi majañe suhriro ero erã cãhmotara suhriro gasiro deco mera yehguea wayoro. 39 Ĩgʉ eropa sĩricʉ̃ ĩagʉ surara opʉ Jesu pohro niguidigʉ õpa arĩpʉ: ―Diaye ta ãhraa. Ihĩ Goãmʉ magʉ ta ãhrañumi, arĩpʉ ĩgʉ. 40 Eropirã yoarogue ĩhaniguinirã nome sã árĩñorã Jesure ĩhaniguirã. Erã nome mera María Magdalena árĩpo. Gajigo María waĩcʉgo sã árĩpo. Igopʉ José ĩgʉ pagʉ magʉ Santiago erã pago árĩpo. Gajigo Salomé waĩcʉgo árĩpo. 41 Erã nome Jesu yare õaro peerã nome árĩñorã. Erã Galilea yeba ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre itamumʉriñorã. Erã nome mera bajarã gajirã nome sã árĩñorã. Jerusaléngue Jesu mera arinirã nome árĩñorã. 42 Eropii irinʉ ĩgʉ sĩriranʉ Sabado core judio masa soorinʉ core majanʉ árĩyoro. Eropiro Pascua maja árĩburire erã amurinʉ árĩyoro. Irinʉ ñamica árĩcʉ̃ José Arimatea majagʉ güiro mariro Pilato pohrogue ejapʉ. Jesu dʉpʉre serẽgʉ ejapʉ. José oparã mera majagʉ oparã erã umupeodigʉ árĩpʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩburire coregʉ iipʉ. 44 Eropigʉ José Jesu dʉpʉ mʉrarore ĩgʉ Pilatore serẽcʉ̃ Pilatopʉ peegʉ, pee ʉca wapʉ. “ ¿Jesu sĩrituhayuri?” arĩ pepipʉ. Eropigʉ surara opʉre sihu õpa arĩpʉ ĩgʉre: ―¿Jesu sĩria wayuri? arĩ serẽpipʉ ĩgʉre. 45 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ surara opʉ yʉhripʉ: ―Sĩria wami, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pilato Josére odorepʉ Jesu dʉpʉ mʉrʉre. 46 Ĩgʉ odorera pʉhrʉ José õariñe suhrirore asũpʉ. Asũtuha, Jesu dʉpʉre aĩ diju, iri suhriro mera omapʉ. Omatuhaja erã ʉtãyegue seara gobegue ĩgʉ dʉpʉre apipʉ. Apituha iri gobe pohro árĩriye ʉtãye wʉariyere taragã tubiha nugucãpʉ. 47 Eropirã María Magdalena, María José pago Jesure ĩgʉ apidirore ĩañorã.

Marcos 16

1 Eropirã erã soorinʉ Sabadonʉ taricʉ̃ María Magdalena, María Santiago pago, Salomé mera poresurire asũñorã Jesu dʉpʉre sũmorã. 2 Eropirã Domingo boyorogã Jesure erã yaara gobegue wañorã erã. 3 Warã õpa arĩñorã: ―¿Iri gobere erã biharayere noa marire pãgũbasarãcuri mari ñajaborore? arĩñorã erã erã basi. 4 Iri gobegue ejarã iri gobere biharayere ʉtãyere erã pãgũ nugurayere ĩañorã. Wʉariye ʉtãye árĩyoro. 5 Eropa ĩarã iri gobeguere ñajañorã. Eropa ñajajarã mamʉre diayepʉ doagʉre boreri suhricʉgʉre ĩañorã. Ĩarã ĩha ʉca wañorã. 6 Erã ʉcacʉ̃ õpa arĩpʉ ĩgʉ: ―Ʉcabiricãque. Crusague erã pabiadigʉre Jesu Nazare majagʉre amaraa mʉa. Masa mʉriatuhami. Õre marimi. Erã ĩgʉ dʉpʉre apidirore ĩaque. Ĩatuhaja ĩgʉ buherãre Pedro sãre õpa arĩ wererã waque. 7 “Ĩgʉ mʉa core Galileague wamʉhtagʉcumi. Erogue ĩgʉre ĩarãca mʉa. Ero ĩgʉ arĩdiro dopa ta mʉa ĩgʉre ĩarãca,” arĩ wererã waque, arĩ werepʉ mamʉ erãre. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã güi, naragã, masa gobe pohro árĩnirã omagã wiria wañorã. Eropa güirã gajirãre werebiriñorã. 9 Eropii Domingo árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ María Magdalenare dehyoamʉhtapʉ. Igo siete watẽa ñajasũdigo árĩpo. Jesu ĩgʉ sĩriboro core igore watẽare cóãpʉ. Eropigʉ igopʉre dehyoamʉhtapʉ ĩgʉ ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉre. 10 Jesu igore dehyoara pʉhrʉ igo ĩgʉ mera majarãre werego wapo. Erã ĩgʉ sĩrirare bʉjawererã orerã árĩñorã. 11 “Cristo ojocariami. Ĩgʉre ĩabʉ,” igo arĩquerecʉ̃ peediabiriñorã. 12 Pʉhrʉ perã Jesu buherã mera majarã campogue wiri marirogue wañorã. Erã eropa waniguicʉ̃ Jesu gajiropa bejagʉ gʉhyaro dehyoapʉ erãre. 13 Ĩgʉ eropa dehyoara pʉhrʉ, waha gajirã Jesu yarãre wereñorã. “Gʉa Jesure ĩabʉ,” erã arĩ werecʉ̃ erã peediabiriñorã daja. 14 Pʉhrʉ once ĩgʉ buherã mesa pohrogue erã doacʉ̃ erãre dehyoapʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉre ĩanirã “Jesu masa mʉriapʉ,” arĩ erã werecʉ̃ peediabirirare erãre turipʉ Jesu. Ĩgʉre õaro umupeobiriri dipuwaja erãre turipʉ. 15 Erãre turituha õpa arĩpʉ: ―I yeba árĩpehreroguere masare árĩpehrerãre õari buherire buherã waque. 16 Yʉre umupeorãre erã waĩyenirãre erã peamegue wabonirãre taugʉcumi Goãmʉ. Eropirã yʉre umupeobirã Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moamorã, peamegue wamorã árĩrãcoma. 17 Eropirã yʉre umupeorã yʉ turari mera õpa iirãcoma: Yʉ turari mera watẽa masare ñajasũnirãre cóãrãcoma. Eropirã mama disirore wereniguirãcoma. 18 Eropirã añare ñeacʉ̃, árĩpehreri nimare erã ihricʉ̃ pũrisome erãre. Eropirã dorecʉrã weca erã mojotorire erã mohmepi ñeacʉ̃ õarã warãcoma, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 19 Eropa arĩ weretuha mari Opʉ Jesu ʉmarogue mʉria wapʉ. Erogue ejagʉ Goãmʉ diayepʉ doapʉ ĩgʉ mera opʉ árĩgʉ. 20 Eropirã ĩgʉ buherãpʉ árĩpehreroguere õari buherire Goãmʉ masare ĩgʉ tauburire buherã wañorã. Erã eropa buhecʉ̃ mari Opʉ erãre itamupʉ. Deyoro moarire ĩgʉ turari mera iimasicʉ̃ iipʉ erãre masare ĩgʉ ya buherire peedoregʉ. “Eropa ta árĩporo,” arãa yʉhʉ. Iripẽta ãhraa.

Lucas 1

1 Opʉ Teófilo, mʉre ipũre gojabeogʉ iiaa yʉhʉ. Jesu gʉa mera árĩnigʉ ĩgʉ iirare gajirã gojanʉgamʉhtatuhanirã árĩma. Negohraguere Jesure ĩanirã, ĩgʉ yare buhenirã erã arĩ werediro dopa ta gajirã irire gojanʉgamʉhtatuhanirã árĩma. 3 Eropigʉ i árĩpehrerire õaro masipehodiagʉ yʉ sã erã arĩ wererare buhebʉ. Eropigʉ yʉ sã irire õaro gojadiaa mʉ buheburi árĩburire. 4 Jesu yare buherã mʉre weretuhanirã árĩma. “Iri queoro ãhraa,” õaro mʉ arĩ masiborore ipũre mʉre gojabeogʉ iiaa. 5 Herode Judea yeba majarã opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃, Zacaría waĩcʉgʉpʉ pahi árĩpʉ. Zacaría ya curupʉ pahia curu Abías ya curu árĩyoro. Zacaría marapo sã pahi Aarón mʉrʉ pãrameo árĩturiagogue árĩpo. Igopʉ Elisabet waĩcʉgo árĩpo. 6 Erã perã Goãmʉ dorerire iipehorã erã árĩcʉ̃ ĩagʉ, “Ʉmʉri nʉcʉ õarire iirã ãhrima,” arĩ pepidi árĩmi Goãmʉ erãre. 7 Elisabet ne porã marigo árĩpo. Eropigo igo Zacaría mera porã mari muñucãpo. 8 Pahia Goãmʉ wihigue Goãmʉ ya umupeoburire mohmerã ʉmʉri nʉcʉ erã gohrotomʉriñorã. “Zacaría ya curu majarã dohpaguere iiporo,” erã arĩra pʉhrʉ ĩgʉ pahia erã iidiro dopa ta Goãmʉ ya umupeoburire mohmegʉ arigʉ iipʉ. 9 Pahia erã iiguaro dopa ta inciensore soebure beyerã irisubure Zacaríare beyeñorã. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ wihigue ñajaa wapʉ soegʉ wagʉ. 10 Goãmʉ wihi pohecague ĩgʉ árĩrisubu, inciensore ĩgʉ soerisubu árĩpehrerã masapʉ disiporogue Goãmʉ mera serẽniguiñorã. 11 Irisubure Goãmʉ yagʉ anyu incienso soero diayepʉ dehyoanʉgajapʉ Zacaríare. 12 Ĩgʉ anyu eropa dehyoacʉ̃ ĩagʉ Zacaría ĩgʉre ĩha, ʉca wa, güia wapʉ. 13 Eropa ĩgʉ güicʉ̃ ĩagʉ anyu ĩgʉre werepʉ: ―Zacaría, güibita. Goãmʉ mʉ serẽrare peeami. Eropigo mʉ marapo Elisabet porãcʉgocumo. Mʉ magʉ masa dehyoagʉcumi. Ĩgʉ eropa dehyoacʉ̃ Ñu waĩyeque ĩgʉgãre. 14 “Ĩgʉ õagʉ ãhrimi. Turagʉ ãhrimi,” arĩ pepigʉcumi Goãmʉ mʉ magʉre. Ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ vinore, siburire ihrisome. Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ ta Espíritu Santo árĩri mera õaro turagʉ árĩgʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ bajarã Israe masare Goãmʉ mari Opʉre õaro gamecʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Goãmʉ yare buhegʉ Elia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ mari Opʉ ariborore ĩgʉ buhediro dopa ta Goãmʉ ĩgʉ turari mera mʉ magʉ sã buhegʉcumi. Eropa buhegʉ erã pagʉ sʉmarã erã porã mera erã õaro game mahi árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ dorerire tarinʉgarãre õaro erã umupeori mera yʉhricʉ̃ iigʉcumi. Eropa buhegʉ mari Opʉ ariboro core ĩgʉ yarã árĩmorãre amuyugʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ mʉhʉ mucubirigʉca. Gajirã sã bajarã mucubirirãcoma, arĩpʉ anyu Zacaríare. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Zacaríapʉ serẽpipʉ anyure. ―Yʉhʉ, yʉ marapo mera gʉa mʉrã ãhraa. ¿Eropigʉ mʉ arĩra diaye árĩcʉ̃ dohpa masigʉcuri yʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ anyupʉ ĩgʉre werepʉ: ―Yʉhʉ Gabrie waĩcʉgʉ ãhraa. Goãmʉ pohro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ i õari querere weredoregʉ, mʉ pohro yʉre obeoami. Yʉ werediro dopa ta diaye waroca. 20 Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉre peediabeaa mʉhʉ. Eropigʉ mʉhʉ dohpaguere wereniguibigʉ dujagʉca. Mʉ magʉ ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ wereniguigʉca daja, arĩpʉ anyu Zacaríare. 21 Disiporogue masa Zacaríare corerã iiñorã. “ ¿Duhpigʉ ĩgʉ Goãmʉ wihigue árĩgʉ mata wiriribeari?” arĩ, corerã iiñorã masa ĩgʉre. 22 Eropigʉ ĩgʉ i wihigue árĩdigʉ wiria, erã mera wereniguimasibiripʉ. “Goãmʉ ĩgʉre dehyoacumi,” arĩ pepi, masiñorã erã. Eropigʉ ĩgʉ wereniguimasibigʉ árĩgʉ ĩgʉ mojotori mera masare wereniguipʉ. 23 Goãmʉ wihi ĩgʉ mohmeri pehrecʉ̃, ĩgʉ dujaa wapʉ ĩgʉ ya wihigue. 24 Pʉhrʉ ĩgʉ marapo Elisabet majigʉre ne bocagãrigo iipo. Eropigo igo cinco aberi gohra masa pohro wabiripo. 25 Õpa arĩpo igo: “Dohpaguere yʉre Goãmʉ itamumi pare. Yʉ porã marigo árĩgo gʉhyasĩuro taribʉ yʉhʉ. Goãmʉ yʉ porã maririre cohãmi yʉre,” arĩ pepipo igo. 26 Elisabet seis aberi igo nijipo árĩra pʉhrʉ, Goãmʉpʉ anyure Gabrie waĩcʉgʉre nómeo õago pohrogue obeopʉ. Igo Nazare waĩcʉri maca Galilea árĩri yeba árĩpo. Eropigo igo María waĩcʉgo José mera mojoto diribo árĩpo. Josépʉ iribojegue majagʉ mʉrʉ Davi mʉrʉ pãrami árĩpʉ. 28 María pohrogue ejagʉ anyu werepʉ: ―María, ¿ãhriri mʉhʉ? Goãmʉ mʉ mera árĩgʉ ãhrimi. Eropigʉ mʉre õaro iigʉ iimi. Árĩpehrerã nome gajirã nome tauro õaro iimi mʉre, arĩpʉ anyu igore. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego, igo turaro guña pepipo. Anyu ĩgʉ wererare pepigo “ ¿Dohpa arĩgʉ yʉre eropa arĩcuri?” arĩ guñapo igo. 30 Igo eropa arĩ guñacʉ̃ ĩagʉ anyu werepʉ igore: ―María, mʉre Goãmʉ turaro mahimi. Eropigo güibita. 31 Peeque. Majigʉre bocagoca mʉhʉ. Eropigʉ mʉ magʉ masa dehyoagʉcumi. Ĩgʉre Jesu waĩyegoca. 32 Ĩgʉ turatariagʉ árĩgʉcumi. Eropirã ĩgʉre “Goãmʉ ʉmaro majagʉ magʉ ãhrimi,” arĩrãcoma masa. Eropigʉ mʉ magʉ ñecʉ mʉrʉgue Davi mʉrʉ Israe masa erã opʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta mʉ magʉ sãre apigʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ árĩpehrerinʉri ĩgʉ Israe masare doregʉcumi. Eropiro ĩgʉ opʉ árĩripʉ ne pehresome, arĩpʉ anyu. 34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Maríapʉ serẽpipo: ―¿Duhpi ʉmʉ mera árĩbiriquerego ta porãcʉbocuri yʉhʉ? arĩpo igo. 35 Igo eroparĩcʉ̃ anyupʉ werepʉ: ―Espíritu Santo mʉre porãcʉcʉ̃ iigʉcumi. Eropiro Goãmʉ ĩgʉ turari imica curu iro dopa ta cãhmotaroca mʉre. Eropirã “Goãmʉ magʉ, ñerire iibigʉ ãhrimi,” arĩrãcoma masa mʉ magʉre. 36 Goãmʉ árĩpehrerire iimasimi. Eropigo mʉ acawerego Elisabet bʉro árĩquerego ta majigʉre bocámo igo sã. Igo porãcʉgocumo ʉmʉgãre. Masa igore “Porã marigo ãhrimo,” erã arĩdigo bʉro dohpaguere seis aberi wahaa igo majigʉre bocara pʉhrʉ, arĩpʉ anyu Maríare. 38 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ María yʉhripo: ―Yʉre peeque. Mari Opʉ ĩgʉ pohro majago ãhraa yʉhʉ. Mʉ arĩdiro dopa ta yʉre eropa waporo, arĩpo igo. Igo eropa arĩra pʉhrʉ anyu waha wapʉ. 39 Irinʉrire María ʉtã yucʉ árĩri yebague Judea yeba árĩri macague ʉmʉdiaro waha wapo. 40 Erogue ejago Zacaría ya wihi ñaja, “ ¿Ãhriri?” arĩpo igo Elisabere. 41 Igo eroparĩcʉ̃ Elisabet igo peecʉ̃ ta, igo magʉpʉ niji suhrirogue árĩdigʉ ñohmepʉ. Elisabet Espíritu Santo árĩri mera õaro pepigo wapo. 42 Eropigo turaro mucubiriri mera wereniguipo. ―Árĩpehrerã nome tauro õaro iimi Goãmʉ mʉre. Mʉ magʉ sãre õaro iimi Goãmʉ. 43 Cue, yʉ Opʉ pago yʉ pohro aricʉ̃ õaro iimi yʉre Goãmʉ. 44 Mʉhʉ yʉre “ ¿Ãhriri?” arĩcʉ̃, yʉ magʉpʉ niji suhrirogue árĩgʉ mucubiriri mera ñohmeacumi yʉre. 45 “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iipehogʉcumi,” arĩgo mucubirigo ãhraa mʉhʉ, arĩpo Elisabet Maríare. 46 Igo eroparĩcʉ̃ María yʉhripo: Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi, arãa. Yʉhʉ õaro sĩporãcʉa. 47 Goãmʉ yʉre peamegue wabodigore itamugʉ ãhrimi. Eropigʉ dohpaguere yʉre õaro mucubiriri mera árĩcʉ̃ iimi. 48 Yʉre bu árĩgore ĩgʉ ĩgʉ pohro majagore guñadi ãhrami. Goãmʉ turatariagʉ õari dihtare yʉre itamumi. Eropirã “Igore Goãmʉ õaro iimi,” árĩpehrerã masa dohpaguere eropa arĩ wereniguirãcoma yʉre. Goãmʉ ñeri marigʉ ãhrimi. 50 Árĩpehrerinʉri árĩpehrerã ĩgʉre umupeorãre ĩgʉ mojomoro ĩagʉ ãhrimi. 51 Goãmʉ ĩgʉ turari mera iigʉ ãhrimi. “Gajirãre tarinʉgaa yʉhʉ,” arĩrãre tarinʉgadi árĩmi ĩgʉ. 52 Oparãre erã dorero árĩrare cóãdi árĩmi ĩgʉ. Eropigʉ bu árĩrãpʉre ĩgʉ oparã iro dopa ta apidi árĩmi. 53 Oaboanirãre ĩgʉ õari barire ódi árĩmi. Eropigʉ baja opanirãpʉre gajino moorã wacʉ̃ iidi árĩmi ĩgʉ. 54 Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩ werediro dopa ta iipehodi árĩmi Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ pohro majarã Israe masare ĩgʉ itamudi árĩmi. Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare, Abrahã mʉrʉre árĩpehrerã ĩgʉ acawererã ĩgʉ pʉhrʉ árĩrã sãre Goãmʉ árĩpehrerinʉri eropa mojomoro ĩaniguigʉ árĩmʉridi árĩmi. “Masare õaro iigʉca,” erãre ĩgʉ werepirare cãdijibiridi árĩmi Goãmʉ, arĩpo María. 56 Ʉrerã abe gohra Elisabet mera ãhri, igo ya macague goe dujaa wapo María. 57 Elisabet igo niji wahgũra pʉhrʉ igo magʉ masa dehyoapʉ. 58 Eropirã Goãmʉ igore ĩgʉ eropa õaro iicʉ̃ igo ya maca majarã igo acawererã sã igo mera mucubiriñorã. 59 Ocho nʉri ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ, ĩgʉ pagʉ sʉmarã ĩgʉgãre gasiro merogã wiri aĩdorerã wañorã. Eropa erã iirisubu erã mera majarã Zacaría waĩyediariñorã ĩgʉgãre ĩgʉ pagʉ waĩre. 60 Erã eropa waĩyediaquerecʉ̃ ta ĩgʉ pagopʉ õpa arĩpo: ―Ĩgʉ pagʉ waĩre waĩyebeaa. Ñu waĩyerãca ĩgʉgãre, arĩpo igo. 61 ―Mʉ acawererã ne yujugʉ Ñu waĩcʉgʉ marimi, arĩñorã erã igore. 62 Eropirã erã mojotori mera werenigui Zacaríare serẽpiñorã erã. ―¿Mʉca dohpa waĩyediari mʉ magʉre? arĩ serẽpiñorã ĩgʉre. 63 Erã eroparĩcʉ̃ ĩgʉ pagʉ gojaburimijire serẽbeo, ñeha, gojapʉ: “Yʉ magʉ Ñu waĩcʉmi,” arĩ gojapʉ Zacaría. Ĩgʉ eropa arĩ gojacʉ̃ erãpʉ ʉca wañorã. 64 Ĩgʉ eropa arĩ gojara pʉhrʉ ĩgʉre wereniguicʉ̃ iipʉ Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ wereniguimasipʉ daja. ―Goãmʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi, arĩpʉ ĩgʉ. 65 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguicʉ̃ peerã ero majarã ʉca wañorã. Eropirã i árĩpehrerire Judea yeba majarãre ʉtã yucʉ watope árĩrãre masa weresiriñorã. 66 Árĩpehrerã irire peerã guñañorã. “Goãmʉ turarire ĩgʉgã opami. ¿Eropigʉ ñehmʉno árĩgʉcuri ĩgʉgã?” arĩ pepiñorã masa. 67 Eropigʉ ĩgʉ pagʉ Zacaría Espíritu Santo árĩri mera õaro pepigʉ árĩgʉ Goãmʉ yare werepʉ: 68 Mari Israe masa Goãmʉre umupeorã. Ĩgʉ yarã ãhraa mari. Eropigʉ mari pohrogue arigʉ, marire itamugʉ õaro taumi. 69 Eropigʉ Goãmʉ turagʉre marire peamegue wabonirãre õaro taubure obeomi. Marire õaro taubu ĩgʉ acaweregʉ Davi mʉrʉ ãhrimi. Davipʉ Goãmʉ pohro majagʉ árĩmʉriñumi. 70 Iribojegue ĩgʉ ya weremʉhtanirã mera Goãmʉ ĩgʉ marire taubure obeoburire wereyumʉripʉ. 71 Marire ĩhaturirã marire ñero erã iidiacʉ̃ ĩagʉ “Mʉare itamugʉra,” arĩ apiñumi Goãmʉ marire. 72 Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare, “Mʉare mojomoro ĩagʉ itamugʉra. Mʉare yʉ wererare guñagʉra,” arĩ apiñumi Goãmʉ mari ñecʉ sʉmarãre. Iribojegue ĩgʉ eropa arĩdiro dopa ta marire dohpaguere iimi. 73 Eropigʉ Abrahãre õpa arĩmʉriñumi: “Mʉ acawererã pʉhrʉ árĩrã erãre ĩhaturirã árĩcʉ̃ cóãgʉra. Eropigʉ mʉ acawererãre itamugʉra. Eropirã erã güibirã ta yʉ dorerire iimasima. Eropigʉ erã ñerire yʉ cóãcʉ̃, erã yʉ ĩhuro ʉmʉri nʉcʉ õarã árĩniguirãcoma,” arĩ werepimʉriñumi iribojegue Goãmʉ mari acaweregʉ Abrahãre, arĩpʉ Zacaría. Eropa arĩtuha ĩgʉ magʉgãre õpa arĩpʉ: 76 ―Mahgʉ, mʉre õpa arĩrãcoma masa: “Goãmʉ turatariagʉ yare wereniguigʉ ãhrimi,” arĩrãcoma mʉre. Eropigʉ mʉhʉ mari Opʉ core wayugʉca. Eropa wagʉ õpa arĩ weregʉca. “Goãmʉ mʉa ñerire cóãgʉ, peamegue wabonirãre taugʉcumi mʉare,” arĩ weregʉca. Eropa arĩ weregʉ mari Opʉ ĩgʉ ariborore weremʉhtayugʉ iigʉca mʉhʉ. 78 Goãmʉpʉ marire turaro mojomoro ĩagʉ marire õaro iigʉ árĩgʉ, ĩgʉ marire peamegue wabonirãre taudiami. Marire taugʉ arigʉ Cristo mari pohro arigʉcumi. 79 Árĩpehrerã mari peamegue wabonirãre taudiami ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉre mari masibirã árĩcʉ̃ ĩagʉ marire masicʉ̃ iidiami ĩgʉ. Eropigʉ mari õaro yujuro mera mari árĩborore weregʉcumi marire, arĩpʉ Zacaría. 80 Eropi Ñu Zacaría magʉ õaro bʉgapʉ. Eropigʉ Goãmʉre turaro mahipʉ. Eropigʉ yoari boje masa marirogue árĩmʉripʉ. Te Israe masare buhenʉgagʉ sã erogue ta árĩmʉripʉ.

Lucas 2

1 Irisubure árĩpehreri yebari majarã tauro opʉ Augusto árĩpehrerãre queodorepʉ. 2 Oã masare erã ne queonʉgarisubu árĩcʉ̃ Cirenio waĩcʉgʉ Siria yeba majarã opʉ árĩpʉ. 3 Eropirã árĩpehrerã erã ñecʉ sʉmarã iribojegue majarã ya macarigue erã waĩre gojapeorã wañorã. 4 José sã Nazaregue Galilea árĩri yeba árĩri macague árĩnirã waha, Judea yebague Belén waĩcʉri macague ejañorã. Opʉ Davi iribojegue majagʉ ĩgʉ masa dehyoadiro árĩyoro Belén. José Davi mʉrʉ pãrami árĩgʉ Beléngue wapʉ ĩgʉ waĩre gojapeogʉ wagʉ. 5 Eropigʉ ĩgʉ María ĩgʉ mojoto diribo árĩcʉ̃ erogue igo mera ĩgʉ waĩre gojapeodoregʉ wapʉ. Igopʉ majigʉre bocatuhadigogue árĩpo. 6 Eropigo Beléngue ejago igo niji wahgũpo. 7 Erogue masa erã carĩri wihi ne sihajabiriyoro erãre. Eropirã erã wecʉa ya wihigue carĩrã wañorã. Eropigo igo ĩgʉ ne dehyoagʉgãre porãcʉtuha ĩgʉgãre suhriro mera oma, wecʉa erã bari coro weca ĩgʉre pihripeopo. 8 Iri ñamire iri maca tʉrogue campogue ovejare ĩhadiburã erã yarã ovejare ĩhadiburã iiñorã. 9 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ anyu erãre dehyoapʉ. Ĩgʉ eropa dehyoacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri erãre boyoweayoro. Eropa wacʉ̃ ĩarã, ovejare ĩhadiburã güia wañorã. 10 Erã eropa wacʉ̃ anyu erãre werepʉ: ―Õari querere mʉare weregʉ ahraa. Árĩpehrerã masare mucubiricʉ̃ iiroca i quere. Eropirã güibiricãque mʉa. 11 Dohpagã ñamire opʉ mʉrʉ Davi ya macague mʉare peamegue wabonirãre taubu, Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ mari Opʉ masa dehyoatuhami. 12 Eropigʉ suhriro mera omadigʉ wecʉa bari coro weca erã pihripeodigʉ mʉa bocagʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi, arĩ werepʉ anyu erãre. 13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta bajarã ʉmaro majarã árĩmʉhtadigʉ anyu mera bayapeoñorã. Õpa arĩ bayapeoñorã erã: 14 Goãmʉre ʉmaro majagʉre umupeorã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ mahirã güiro mariro gamequeãro mariro õaro árĩporo, arĩ bayapeoñorã anyua. 15 Eropa bayatuhaja ʉmarogue erã mʉriara pʉhrʉ ovejare ĩhadiburãpʉ erã basi game wereniguiñorã: ―Ire Goãmʉ ĩgʉ marire wererare Beléngue ina ĩarã warã, arĩñorã erã erã basi. 16 Eropa arĩrã yojaro mera wañorã erã. Maríare, Josére bocaja, majigʉgãre wecʉa erã bari coro weca pihripeodigʉre ĩañorã erã. 17 Ovejare ĩhadiburã ĩgʉre ĩatuha anyu majigʉgãre ĩgʉ wererare wereñorã gajirãre. 18 Erã eropa arĩ werecʉ̃ ta árĩpehrerã erãre pee ʉca wañorã. 19 I árĩpehrerire Maríapʉ guña pepipo. 20 Eropirã ovejare ĩhadiburãpʉ anyu ĩgʉ werediro dopa árĩcʉ̃ ĩañorã. “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ mucubiriñorã. Eropa arĩ mucubiri dujaa wañorã. 21 Yuju semana pʉhrʉ majigʉre gasiro merogã wiri aĩrire erã iidoreranʉ árĩcʉ̃ erã ĩgʉgãre Jesu waĩyeñorã. Jesure ne igo bocaboro core anyupʉ “Jesu waĩyeque ĩgʉre,” arĩ werepipʉ. Eropirã ĩgʉgãre Jesu waĩyeñorã. 22 Goãmʉ doreri Moise ĩgʉ werediro dopa ta iimorã, José, María mera Jerusaléngue wañorã. Erogue María porãcʉra pʉhrʉ õago igo dʉpʉ árĩrore ĩhmurã wañorã. Eropa warã erã Jesure aĩgã wañorã. Ĩgʉgãre Goãmʉre “Ĩgã mʉ yagʉ árĩbu ãhrimi,” arĩ ĩhmurã warã iiñorã. 23 Õpa iiñorã Goãmʉ yare erã gojarapũ dorero dopa ta. “Árĩpehrerã mʉa porãre ne dehyoarãre Goãmʉre ĩhmuque. ‘Ĩgã mʉ yagʉ árĩbu ãhrimi,’ arĩ ĩhmuque,” arĩ doremʉriñumi Goãmʉ ĩgʉ yare gojarapũgue. 24 Eropa ĩhmutuha Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta mirimagʉgãre erã asũtuhaja Goãmʉ wihigue apirã wañorã. Õpa doreñumi Goãmʉ ĩgʉ yare gojarapũgue: “Buja borerãre perã oque Goãmʉre. O erã maricʉ̃ buja borewijigãrãre oque yʉre umupeomorã,” arĩ doreñumi Goãmʉ. Eropirã ĩgʉ dorediro dopa iiñorã José María mera. 25 Jerusaléngue Simeón waĩcʉgʉ árĩpʉ. Ĩgʉ õagʉ, Goãmʉre umupeogʉ árĩpʉ. Goãmʉ Israe masare itamuburire coregʉ iipʉ. Eropigʉ Simeón Espíritu Santo ĩgʉ mera árĩcʉ̃ õaro pepigʉ árĩpʉ. 26 Eropigʉ “Mʉ sĩriboro core Goãmʉ ĩgʉ obeobure Cristore ĩagʉca mʉhʉ,” arĩ weremʉhtapʉ Espíritu Santo ĩgʉre Simeore. 27 Eropigʉ Espíritu Santo ĩgʉre dorecʉ̃ Goãmʉ wihigue ñajaa wapʉ. Ĩgʉ ñajara pʉhrʉ Jesu pagʉ sʉmarã ĩgʉgãre aĩ ñajañorã Goãmʉ ĩgʉ gojarapũ dorera dopa ta iirã. 28 Simeónpʉ ĩgʉgãre coã aĩ, Goãmʉre umupeo, “Õhaa,” arĩ ĩgʉ mera wereniguipʉ. Õpa arĩpʉ ĩgʉ Goãmʉre: 29 Opʉ, dohpague tamerare masare peamegue wabonirãre taubure obeoa mʉhʉ. Ĩgʉ judio masa árĩbirãre buhegʉ mʉre õaro masicʉ̃ iigʉcumi erãre. Masare taubure Israe masʉre mʉhʉ apiyoro. Mʉ eropa iirare árĩpehrerã masirã, “Israe masare õaro iimi Goãmʉ,” arĩrãcoma masa. Ĩgã marire taubu ãhrimi. Eropigʉ mʉ yʉre arĩdiro dopa ĩgãre ĩatuhabʉ. Eropigʉ dohpaguere õaro mucubirigʉ sĩrigʉca, arĩpʉ Simeón. 33 Simeón ĩgʉgãre arĩrare peerã ĩgʉ pagʉ sʉmarãpʉ pee ʉca wañorã. 34 Eropigʉ Simeón erãre “Õaro árĩque mʉa,” arĩgʉ ĩgʉ Jesu pago Maríare werepʉ: ―Goãmʉ ĩgãre beyedi árĩmi. Ĩgʉ eropa beyedigʉ árĩcʉ̃ judio masa bajarã ĩgʉre tarinʉgarãcoma. Eropa iirã erã peamegue warãcoma. Eropigʉ judio masare bajarãre taubure beyedi árĩmi Goãmʉ ĩgãre. Ĩgʉ Goãmʉ turarire ii ĩhmugʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ masa bajarã ĩgʉre ñero arĩ wereniguirãcoma. 35 Erã eropa iicʉ̃ gajirã erã ñero guñarire masirãcoma. Eropigo mʉhʉ turaro bʉjaweregoca, arĩdocaritamupʉ Simeón Maríare. 36 Ero Goãmʉ yare wereniguigo Ana waĩcʉgo árĩpo. Igo Fanuel mago árĩpo. Aser mʉrʉ ya curu majago árĩpo. Bʉro gohra árĩpo. Igo ero coregue siete bojori dihta igo marapʉ mera árĩniripo. 37 Eropigo ochenta y cuatro bojori gohra wapeweyo árĩmʉripo igo. Eropigo ʉmʉre, ñami sãre Goãmʉ ya árĩburire iibo, ba duhu, Goãmʉ mera werenigui, Goãmʉ wihire ne wiriabiripo. 38 Simeón ĩgʉ wereniguiro watope igo erã pohro erago, mucubirigo Goãmʉre, “Õhaa,” arĩpo. Eropigo Jerusalén majarãre taubure corerãre igo Jesu dehyoarare werepo erã árĩpehrerãre. 39 Goãmʉ ĩgʉ dorero dopa ta iituhaja, erã ya macague Nazaregue dujaañorã. Galilea yeba árĩyoro iri maca. 40 Eropigʉ Jesu õaro bʉga turagʉ wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ õaro pee masigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉre Goãmʉ õaro iipʉ. 41 Bojori nʉcʉ Jesu pagʉ sʉmarã Jerusaléngue Pascua bosenʉre ĩarã wamʉriñorã. 42 Jesu doce bojori ĩgʉ opacʉ̃ erã iidiro dopa ta erã árĩpehrerã Jerusaléngue wañorã. 43 Eropirã bosenʉ pehrecʉ̃ erã erã ya macague dujaa wañorã daja. Erã eropa dujaaquerecʉ̃ ta Jesupʉ Jerusaléngue dujacãpʉ. Ĩgʉ pagʉ sʉmarã ĩgʉ erogue dujarare masibiriñorã. 44 “Ĩgʉ mari mera majarã mera árĩcumi,” arĩ pepiriñorã erã. Eropirã erã yujunʉ gohra Jesu mariro wañorã mague. Eropirã erã Jesure erã acawererã watope amariñorã. 45 Ne bocabiriñorã. Eropirã Jerusaléngue ĩgʉre amarã dujañorã daja. 46 Ʉhrenʉ pʉhrʉ ĩgʉre Goãmʉ wihigue bocajañorã. Eropirã Jesure judio masare buherã watope bocañorã. Ĩgʉ erãre pee serẽpi doapʉ. 47 Erã árĩpehrerã Jesure peerã õaro masigʉgã ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã, erã ĩhamaria wañorã. 48 Ĩgʉ pagʉ sʉmarã sã eroguere Jesure ĩarã ĩhamaria wañorã. Eropigo ĩgʉ pago ĩgʉre õpa arĩpo: ―Mahgʉ, ¿duhpigʉ eropa iiari mʉhʉ gʉare? Mʉ pagʉ, yʉhʉ, “Ĩgʉ dederea wañumi,” arĩrã ahmaa gʉa mʉre, arĩpo igo igo magʉre. 49 Igo eroparĩcʉ̃ ĩgʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre werepʉ: ―¿Duhpirã yʉre ahmari mʉa? Yʉ Pagʉ yʉre ĩgʉ dorediro dopa ta iigʉ iiaa. ¿Irire masibeari mʉa? arĩpʉ ĩgʉ. 50 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ erã peemasibiriñorã. 51 I árĩpehreri ĩgʉ iirare Maríapʉ õaro guñapo. Eropigʉ Jesu Nazaregue dujaa wapʉ. Ĩgʉ pagʉ sʉmarãre õaro yʉhrigʉ árĩmʉripʉ. 52 Eropigʉ Jesu bʉga, õaro pee masigʉ wapʉ. Eropirã Goãmʉ masa sã “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañorã ĩgʉre.

Lucas 3

1 Irisubure erã tauro opʉ árĩgʉ Tiberio waĩcʉgʉ ĩgʉ opʉ árĩra pʉhrʉ quince bojori wayoro. Eropigʉ Poncio Pilato waĩcʉgʉ Judea yeba majarã opʉ árĩpʉ. Eropigʉ Herode waĩcʉgʉ Galilea yeba majarã opʉ árĩpʉ. Ĩgʉ pagʉ magʉ Felipe Iturea yeba majarã, Traconite majarã sã erã opʉ árĩpʉ. Eropigʉ Lisania waĩcʉgʉ Abilinia yeba majarã opʉ árĩpʉ. 2 Eropirã Ana, Caifa mera pahia oparã árĩñorã. Oã árĩpehrerã erã árĩrisubure Ñu Zacaría magʉ masa marirogue árĩgʉre Goãmʉpʉ ĩgʉ ĩgʉ yare weredorepʉ. 3 Eropigʉ Jordán waĩcʉriya tʉro árĩri yeba árĩpehrerogue Ñu õpa arĩ weregʉ wapʉ: ―Mʉa ñeri iirire bʉjawereque. Dohpaguere õarire gohrotoque. Eropirã waĩyenirã árĩque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa ñerire cóãgʉcumi, arĩ weremʉripʉ ĩgʉ. 4 Ñu eropa wereniguigʉ Isaia iribojegue majagʉ Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ ĩgʉ gojadiro dopa ta iigʉ iipʉ. Õpa arĩ gojayuñumi Isaia Ñu iiburire: Masa marirogue werenigui gaguiniguigʉ õpa arĩgʉcumi: “Mari Opʉ ĩgʉ ariburi mare amuro dopa õarã árĩyuque mʉa ĩgʉre peemorã. 5 Dipa gobericʉrore mari diaye maja maha iidiro dopa ta, mʉa ñero iirire duhuque. 6 Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare peamegue wabonirãre ĩgʉ taucʉ̃ ĩarãca árĩpehreri yeba majarã,” arĩgʉcumi ĩgʉ gaguinigui weregʉpʉ, arĩ gojamʉriñumi Isaia iribojeguere Ñu ĩgʉ árĩboro coregue. 7 Masa bajarã Ñu pohro erarã ĩgʉ erãre waĩyecʉ̃ gameñorã erã. Eropigʉ ĩgʉ erãre werepʉ: ―Mʉa ñero iiricʉrã ãhraa mʉa. Goãmʉre “Gʉa ñeri dipuwaja moabiricãporo,” arĩrã ¿mʉa yʉre waĩyedorerã ahriri? 8 Ĩgʉ mʉa ñero iira dipuwaja moabiricʉ̃ õpa iique mʉa. Diaye mʉa ñero iirire bʉjawererã árĩrã, õarire gohrotorã árĩrã, õarire iique mʉa. “Abrahã mari ñecʉ mʉrʉ árĩmʉripʉ. Eropirã mari Goãmʉ mera õatuhajaa,” arĩ pepibiricãque. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Abrahã pãramerã mʉa árĩri duhpiburi árĩbeaa. Goãmʉpʉ gamegʉ i ʉtãyeri mera gajirãre iimasimi Abrahã acawererãre. Eropiro Abrahã acawererã mʉa árĩri bu gohra ta ãhraa. 9 Õpa ãhraa: Mari masa yucʉ iro dopa ta ãhraa. Goãmʉpʉ come opagʉ iro dopa ta ãhrimi. Eropigʉ ñeri dʉcacʉri yucʉre tabe cóã, iri nuguri sãre tabetagʉcumi. Tabetatuhaja, peamegue cóãgʉcumi ĩgʉ iri yucʉre iri nuguri sãre. Eropa ta iigʉcumi mʉa sãre ĩgʉre gamebirãre, arĩpʉ Ñu masare. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masapʉ ĩgʉre serẽpiñorã: ―¿Dohpa iirãcuri gʉa? arĩñorã erã Ñure. 11 ―Peñe suhriro opagʉ suhriro moogʉre yujuñe oque. Eropirã mʉa bari oparã gajirã sãre oque, arĩpʉ Ñu. 12 Bajamerãgã oparã yare wajasea corerã sã waĩyedorerã erañorã. Eropirã Ñu pohro erarã ĩgʉre serẽpiñorã: ―Buhegʉ, ¿gʉapʉ dohpa iirãcuri? arĩñorã. 13 ―Mʉa oparã erã doreropẽ ta masare niyerure wajaseaque. Gʉyari mera aĩnemobita, arĩ yʉhripʉ Ñu erãre. 14 Gajirã surara ĩgʉre serẽpiñorã daja. ―¿Gʉapʉ dohpa iirãcuri? arĩñorã erã ĩgʉre daja. ―Masare erã niyerure emabiricãque. Eropirã iri niyerure gʉya emabiricãque. Mʉa wajatarire ĩarã mucubirique, arĩ yʉhripʉ Ñu erãre. 15 Masa Cristore Goãmʉ ĩgʉ obeobure corerã iiñorã. Eropirã õpa arĩ pepinʉgañorã erã Ñure. “Ihĩ Ñupʉ Cristo árĩbocumi,” arĩ pepiriñorã erã. 16 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ peegʉ Ñu árĩpehrerãre werepʉ: ―Yʉ tauro turagʉ arigʉcumi. Õatariagʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ iro dopa árĩbeaa yʉpʉ. Eropigʉ ĩgʉre pepigʉ, “Yʉ tamera bu árĩgʉ ãhraa,” arĩ pepia yʉhʉ. Mʉa ñero iirare bʉjawerera pʉhrʉ yʉpʉ mʉare deco mera waĩyeabʉ. Ĩgʉpʉ yʉ tauro iigʉcumi. Espíritu Santore ogʉcumi masa mera árĩniguibure. Eropigʉ ĩgʉ ñerire soewearo dopa ta ĩgʉ arigʉpʉ mʉa ñerire coeweagʉcumi. 17 Yʉ pʉhrʉ arigʉ trigo gasirire cóãgʉ iro dopa ãhrimi. Gasiri cóãgʉ ĩgʉ ya sihburu mera árĩpehreri trigo yeri gasirire sʉha weami. Eropa sʉha weara pʉhrʉ trigo yeri gohrapʉre ĩgʉ diburi wihigue apigʉcumi. Ĩgʉ sʉha weara gasiripʉre ĩgʉ soegʉcumi. Eropa ii beyegʉcumi yʉ pʉhrʉ arigʉ. Õarire gohrotonirãpʉre ĩgʉ mera árĩniguicʉ̃ iigʉcumi. Erã ñero iirare bʉjawerebirãpʉre peamegue yaribiriri peamegue cóãgʉcumi, arĩ werepʉ Ñu. 18 Bajarãre ĩgʉ eropa arĩ wereri mera masare õari buherire werepʉ Ñu. 19 Eropigʉ opʉ Herodepʉ ĩgʉ pagʉ magʉ Felipe marapore ĩgʉ emara waja, wʉaro ñerire ĩgʉ iira waja Ñu ĩgʉ sãre wereripʉ. 20 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ Herodepʉ Ñure peresu iipʉ dipaturi ñerire iigʉ daja. Eropa iigʉ ĩgʉ ñerire iira dipuwajacʉgʉ árĩnemopʉ. 21 Ñure erã peresu iiboro core gajirã masare Ñupʉ waĩyegʉ iipʉ. Erãre waĩyegʉ Jesu sãre waĩyepʉ. Eropigʉ Jesu diague niguigʉ Goãmʉre ĩgʉ serẽrisubu ʉmʉsi pãrimaa waya. 22 Eropa pãrimaara pʉhrʉ Espíritu Santo buja iro dopa bejagʉ Jesu weca dijaripʉ. Ĩgʉ dijaricʉ̃ ʉmarogue wereniguiro cariyoro: ―Mʉhʉ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhraa. Mʉ mera õaro mucubiria, arĩro cariyoro ʉmarogue. 23 Jesu ĩgʉ buhenʉgarasubure treinta bojori opapʉ ĩgʉ. “Ĩgʉ José magʉ ãhrimi,” arĩ pepiriñorã masa. Josépʉ Elí magʉ árĩñumi. 24 Elí Matat magʉ árĩñumi. Matat Leví magʉ árĩñumi. Leví Melqui magʉ árĩñumi. Melqui Jana magʉ árĩñumi. Jana José magʉ árĩñumi. 25 José Matatías magʉ árĩñumi. Matatías Amós magʉ árĩñumi. Amós Nahúm magʉ árĩñumi. Nahúm Esli magʉ árĩñumi. Esli Nagai magʉ árĩñumi. 26 Nagai Maat magʉ árĩñumi. Maat Matatías magʉ árĩñumi. Matatías Semei magʉ árĩñumi. Semei Josec magʉ árĩñumi. Josec Judá magʉ árĩñumi. 27 Judá Joanán magʉ árĩñumi. Joanán Resa magʉ árĩñumi. Resa Zorobabe magʉ árĩñumi. Zorobabe Salatie magʉ árĩñumi. Salatie Neri magʉ árĩñumi. 28 Neri Melqui magʉ árĩñumi. Melqui Adi magʉ árĩñumi. Adi Cosam magʉ árĩñumi. Cosam Elmadam magʉ árĩñumi. Elmadam Er magʉ árĩñumi. 29 Er Josué magʉ árĩñumi. Josué Eliezer magʉ árĩñumi. Eliezer Jorim magʉ árĩñumi. Jorim Matat magʉ árĩñumi. 30 Matat Leví magʉ árĩñumi. Leví Simeón magʉ árĩñumi. Simeón Judá magʉ árĩñumi. Judá José magʉ árĩñumi. José Jonam magʉ árĩñumi. Jonam Eliaquim magʉ árĩñumi. 31 Eliaquim Melea magʉ árĩñumi. Melea Mena magʉ árĩñumi. Mena Matata magʉ árĩñumi. Matata Natán magʉ árĩñumi. 32 Natán Davi magʉ árĩñumi. Davi Isaí magʉ árĩñumi. Isaí Obed magʉ árĩñumi. Obed Booz magʉ árĩñumi. Booz Salmón magʉ árĩñumi. Salmón Naasón magʉ árĩñumi. 33 Naasón Aminadab magʉ árĩñumi. Aminadab Admin magʉ árĩñumi. Admin Arni magʉ árĩñumi. Arni Esrom magʉ árĩñumi. Esrom Fares magʉ árĩñumi. Fares Judá magʉ árĩñumi. 34 Judá Jacobo magʉ árĩñumi. Jacobo Isaa magʉ árĩñumi. Isaa Abrahã magʉ árĩñumi. Abrahã Taré magʉ árĩñumi. Taré Nacor magʉ árĩñumi. 35 Nacor Serug magʉ árĩñumi. Serug Ragau magʉ árĩñumi. Ragau Peleg magʉ árĩñumi. Peleg Heber magʉ árĩñumi. Heber Sala magʉ árĩñumi. 36 Sala Caina magʉ árĩñumi. Caina Arfaxad magʉ árĩñumi. Arfaxad Sem magʉ árĩñumi. Sem Noé magʉ árĩñumi. Noé Lame magʉ árĩñumi. 37 Lame Matusalem magʉ árĩñumi. Matusalem Enoco magʉ árĩñumi. Enoco Jared magʉ árĩñumi. Jared Mahalaleel magʉ árĩñumi. Mahalaleel Caina magʉ árĩñumi. 38 Caina Eno magʉ árĩñumi. Eno Sete magʉ árĩñumi. Sete Adán magʉ árĩñumi. Adán Goãmʉ iidigʉ árĩñumi.

Lucas 4

1 Jesu Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iipehogʉ árĩgʉ, ĩgʉ Jordán waĩcʉriyague buharapʉ. Ĩgʉ eropa buharacʉ̃ Espíritu Santopʉ ĩgʉre masa marirogue wadorepʉ. 2 Erogue ejagʉ cuarenta nʉri gohra árĩpʉ. Eropigʉ watĩpʉ Jesure ñerire iicʉ̃ gameripʉ. Eropigʉ ñerire iidoreripʉ ĩgʉre. Irinʉrire ne Jesu babiripʉ. Eropigʉ irinʉri pehrero gohra ĩgʉ oaboapʉ. 3 Ĩgʉ eropa oaboacʉ̃ ĩagʉ watĩ õpa arĩpʉ Jesure: ―Mʉhʉ Goãmʉ magʉ árĩgʉ õpa ĩhmuque. Iyere ʉtãyere bari poyacʉ̃ iique, arĩripʉ Jesure. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu gamebiripʉ. Õpa arĩ yʉhripʉ: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Masare bari mera dihta ojocaribiro gahmea. Árĩpehreri Goãmʉ ya ĩgʉ ya wereniguiri mera sãre árĩro gahmea,” arĩmi Goãmʉ, arĩpʉ Jesu watĩre. 5 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ watĩpʉ ĩgʉre ʉtãgʉ wecague aĩ mʉriagʉ merogã pʉhrʉ ĩgʉ árĩpehreri macari majare Jesure ĩhmu purumujupʉ. 6 Eropa ĩhmugʉ õpa Jesure arĩpʉ: ―Árĩpehreri i macari ĩgʉ yʉre ora ãhraa. Eropigʉ yʉ gamegʉre omasia. Eropigʉ i macarire, i macari majarã doreri sãre, erã opari mera mʉre ogʉra. 7 Yʉre “Mʉhʉ yʉ opʉ ãhraa,” arĩ umupeoque. Mʉ eroparĩcʉ̃ i macarire árĩpehreri macarire mʉre ogʉra, arĩ wereripʉ watĩ Jesure. 8 Jesu õpa arĩ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Mʉre umupeobeaa. Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Mʉ Opʉ Goãmʉ dihtare umupeoque. Ĩgʉ ya doreri dihtare iique,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare, arĩpʉ Jesu watĩre. 9 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jerusaléngue watĩpʉ ĩgʉre aĩgãpʉ. Erogue eja Goãmʉ wihi wecague aĩ mʉrijapʉ ĩgʉre. Aĩ ejatuhaja ĩgʉre õpa arĩripʉ: ―¿Diaye ta Goãmʉ magʉ gohra ta ãhriri mʉhʉ? Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: Goãmʉ ĩgʉ yarã anyuare mʉre ĩhadibudoregʉcumi. Eropirã erãpʉ mʉre ĩhadiburãcoma mʉgue ʉtãye weca mehbejajari arĩrã, arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũ. Erã mʉre eropa ĩhadibumorã árĩcʉ̃ mʉhʉ Goãmʉ magʉ ta árĩgʉ õgue buhrimaa dija ĩhmuque yʉre. Mʉre erã itamucʉ̃ ĩhmuñata yʉre, arĩripʉ watĩ Jesure. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ gamebiripʉ Jesu. Õpa arĩ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Mʉ opʉ Goãmʉ ĩgʉ arĩrare, ‘ ¿Diaye ta ãhriri?’ arĩ masidiarã, Goãmʉre ii ĩhmudoremaabiricãque,” ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ, arĩpʉ Jesu watĩre. 13 Eropigʉ watĩ árĩpehreri ñerire Jesure iidoreripʉ. Jesu ĩgʉ gamebiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre merogã duhupʉ. 14 Pʉhrʉ Jesu Galileague dujaa wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Espíritu Santo turari mera iipʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã ero árĩpehrero majarã masa ĩgʉ iira quere peeñorã. 15 Judio masa buheri wiri Jesu sã buhemʉripʉ. Eropirã árĩpehrerã masa ĩgʉre õaro wereniguiñorã. 16 Pʉhrʉ Nazaregue Jesu ĩgʉ bʉgadirogue ta ejapʉ. Erogue eja, Sabado árĩcʉ̃ ĩgʉ eropa iiniguiro dopa ta ĩgʉ judio masa erã buheri wihigue ñajajapʉ. Ero ĩgʉ Goãmʉ yare erã gojarapũre buhediagʉ niguipʉ. Ĩgʉ eropa niguicʉ̃ ĩarã ero majarãpʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia ĩgʉ gojarapũre ĩgʉre oñorã. Iripũre Jesu i wererire bocagʉ buhepʉ: 18 Goãmʉ Espíritu Santo yʉ mera árĩgʉ yʉre doremi. Ĩgʉ mojomorocʉrãre õari buherire weredoregʉ obeomi yʉre. Eropigʉ ñero sĩporãcʉrãre õaro mucubiricʉ̃ iidoregʉ yʉre obeomi. Eropigʉ peresugue árĩrã sãre erãre ĩgʉ tauborore weredoregʉ obeomi yʉre. Cuiri ĩhajabirã erã õaro ĩhajaburire, gajirã erã ñero iibirarãre wiubure yʉre obeomi. 19 “Mari Opʉ ĩgʉ yarãre peamegue wabonirãre ĩgʉ tauburinʉri ãhraa,” yʉre weredoregʉ obeomi, arĩ buhepʉ Jesu. 20 Eropa buhetuha Jesu iripũre bihacã, wihi majarãre wiatuha, doapʉ. Ĩgʉ doacʉ̃ ĩarã ero árĩpehrerã ĩgʉre ĩhanʉrʉñorã. 21 Erã eropa iicʉ̃ ĩgʉ erãre werenʉgapʉ: ―I dohparagã ta yʉ buhediro dopa Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa sihajaro iiaa, arĩpʉ Jesu. 22 Ĩgʉ eropa wereniguicʉ̃ peerã “Ihĩ õagʉ ãhrimi,” arĩ pepiñorã. Eropirã erã ĩgʉ õaro wereniguirire peerã ʉca wañorã. Eropirã õpa arĩñorã erã erã basi: ―Cuena, ¿José magʉ árĩbeari ihĩ? arĩñorã erã erã basi. 23 Erã eroparĩcʉ̃ masigʉ Jesu werepʉ erãre: ―Iribojegue majarã erã eropa wereniguidiro dopa ta mʉa sã yʉre õpa arĩdiarã ãhraa: “Mʉhʉ duhturu árĩgʉ mʉ basi ocoyeque mʉhʉ duhturu árĩrire ii ĩhmuboro dopa ta. Mʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ mʉ basi ĩgʉ turari mera ii ĩhmuque gʉare. Capernaumguere Goãmʉ turari mera ii ĩhmuayoro mʉhʉ. Ohõ mʉ ya macague sãre gʉare ii ĩhmuque. Diaye ta mʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩrire gʉa masiboro dopa ii ĩhmuque,” arĩdiaa mʉa yʉre. 24 Ire weregʉra mʉare. Goãmʉ ya weremʉhtagʉre ĩgʉ ya yeba majarã umupeobeama. Eropirã yʉre umupeobeaa mʉa ohõ yʉ bʉgadigʉ árĩquerecʉ̃. 25 Eropigʉ diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Iribojegue majarã sãre Goãmʉ ya weremʉhtanirãre erã ya yeba majarã erãre umupeobiriñuma. Eropiro Elia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ árĩrasubure ʉhre bojori gaji bojori deco gohra ne deco aribiriyoro. Eropiro árĩpehrerogue sãre ne bari mariyoro. Irisubure ĩgʉ ya yeba majarã Israe majarã bajarã wapeweyarã árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ erãre Eliare itamudoregʉ obeobiriñumi. 26 Ĩgʉ ya yeba majarãre itamudorebiriqueregʉ gaji yeba Sidón yeba árĩri maca Sarepta waĩcʉri maca majagore itamudoregʉ Eliare obeoñumi Goãmʉ. 27 Pʉhrʉ Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ Eliseo ĩgʉ ĩgʉ árĩrisubure Israe yebague bajarã cami boarã erã árĩquerecʉ̃ ta ne yujugʉ Israe majagʉre ĩgʉ ya yeba majagʉre õagʉ iibiriñumi Eliseo. Ĩgʉ ya yeba majagʉre õaro iibigʉ ta gaji yeba majagʉ Naamán Siria majagʉ dihtare õagʉ iiñumi ĩgʉ. Eropigʉ judio masa erã umupeobirira waja, judio masa árĩbirã dihtare itamuñumi Goãmʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã iri wihi árĩrã guataria wañorã. 29 Eropirã erã wahgãnʉgaja Jesure tara wiria, iri maca tʉro árĩri tʉhrʉgue ĩgʉre tumedijudiariñorã. 30 Erã eropa iidiaquerecʉ̃ ta Jesu erã watope waha wapʉ. 31 Pʉhrʉ Jesu Galilea yeba árĩri macague Capernaum waĩcʉri macague eja, Sabado árĩcʉ̃ masare buhepʉ. 32 Ĩgʉ opʉ iro dopa ta ĩgʉ buhecʉ̃ peerã masa ʉca wañorã. 33 Iri wihi watĩ ñajasũdigʉ árĩgʉ turaro gaguiniguipʉ: 34 ―Mʉhʉ Jesu Nazare majagʉ gʉare garibobita mʉhʉ. ¿Dohpa iibu iiri gʉare? ¿Mʉhʉ gʉare dederecʉ̃ iibu iiri? Yʉhʉ masia Goãmʉ magʉ mʉ õagʉ árĩrire, arĩ gaguiniguipʉ Jesure. 35 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu turipʉ watĩre: ―Ejarimaricãque. Duhuque ĩgʉre, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ watĩpʉ masʉre yebague mehmereja tũrucʉ̃ iipʉ. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ wiria wapʉ. Ĩgʉ masʉpʉ õagʉ dujapʉ. 36 Ero árĩrã árĩpehrerã ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩha ʉca wañorã. Eropirã erã basi õpa arĩ wereniguiñorã: ―¿Ñeheno buheri ãhriri i õpa wacʉ̃ iiri? Turaro mera opʉ iro dopa ta ihĩ watĩ ñajasũdigʉre taumi. Eropirã erã watẽa ĩgʉ dorero dopa ta masare duhuma, arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 37 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã iri yeba árĩpehreroguere masa Jesu ĩgʉ eropa iirare weresiriñorã. 38 Judio masa buheri wihire wiria, Simo ya wihigue ñajajapʉ Jesu. Ero Simo mʉñeco dorecʉgo iipo. Turaro nimacʉri árĩyoro. Eropirã erã igo dorecʉcʉ̃ wereñorã Jesure. 39 Erã werera pʉhrʉ ĩgʉ igo pohro eja, nimacʉrire taridorepʉ. Ĩgʉ eropa taridorera pʉhrʉ igore nimacʉri tahria wayoro. Mata õago wapo. Igo eropa wago wahgã doaja, igo ta erãre barire ejopo. 40 Abe ñajara pʉhrʉ árĩpehrerã masa ĩgʉ pohro arirã dorecʉrãre Jesu pohrogue aĩ ejañorã. Dorecʉrã baja gajiropa árĩri dorere opañorã. Eropigʉ Jesu ĩgʉ mojotori mera erã weca ñapeo, árĩpehrerãre erã dorere õaro taricʉ̃ iipʉ. 41 Watẽa ñajasũnirã sãre Jesu watẽare wiriadorepʉ. Erã wiricʉ̃ õpa arĩ gaguiniguiñorã: ―Mʉhʉ diaye ta Goãmʉ magʉ ãhraa, arĩñorã erã Jesure. Jesu Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ĩgʉ Cristo árĩcʉ̃ watẽa ĩgʉre masiñorã. Eropigʉ Jesu irire gajirãre werenidorebiripʉ. 42 Boyomʉriricʉ̃ Jesu iri maca árĩdigʉ waha, masa marirogue ejapʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã masa ĩgʉre ahma, bocajarã, õpa arĩñorã: ―Gʉa ya maca dujaque. Wabita, arĩriñorã erã Jesure. 43 Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta ĩgʉpʉ erãre õpa yʉhripʉ: ―Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire õari buherire gaji macari sãre buhediaa yʉhʉ. Goãmʉ yʉre obeomi irire werebure, arĩpʉ Jesu erãre. 44 Eropigʉ Galilea yeba maja wiri, judio masa buheri wirigue ĩgʉ buhe curipʉ.

Lucas 5

1 Gajinʉ Jesu Genesare waĩcʉri ditaru tʉrogue ejapʉ. Ero ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã bajarã masa Goãmʉ yare peediarã ĩgʉre nʉrʉsia ejañorã. Õaro ʉjʉtʉri nʉgajañorã masa bajarã. 2 Peeru gasiru imiporo payari gasire Jesu ĩapʉ. Iri gasi majarã wai wejẽnirã majanʉgaja, erã wejẽdi yucʉre coerã iiñorã. 3 Eropigʉ Jesu Simo yarugue ñajapʉ. Ñajatuha iriru dohodirure dia tʉro taramujupidorepʉ. Eropigʉ dohodirugue doa, masare buhebeo doapʉ. 4 Buhetuha, Jesu Simore õpa arĩpʉ: ―Deco ñari sĩwiuque. Eropirã mʉhʉ, mʉ wapi mera mʉa wejẽdi yucʉre mehyuque wai ñeamorã, arĩpʉ Jesu. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Simo Jesure yʉhripʉ: ―Opʉ, wai wejẽbutahmuarabʉ gʉa dohpagã ñamire. Eropiiquererã ta waire wejẽbiraca gʉa. Eropa wejẽbiriquererã ta mʉ dorero dopa ta mehyu ĩarãra, arĩ yʉhripʉ Simo. 6 Eropa arĩtuha erã mehyuñorã. Erã eropa mehyucʉ̃ irigʉ wejẽdigʉre bajarã wai ñajañorã. Bajarã erã ñajacʉ̃ wejẽdigʉ yehguea wariyoro. 7 Eropa wacʉ̃ ĩarã erã gajiru majarã erã mera majarãre sihubeoñorã. ―Mʉa sã itamuque gʉare, arĩ sihubeoñorã Simo sã. Erã eropa itamura pʉhrʉ peeru gasiru õaro miriparo bocañorã waire. 8 Simo Pedro eropa wai bajarã ñajacʉ̃ ĩagʉ, Jesu pohro mereja, ĩgʉre werepʉ: ―Yʉ opʉ, mʉ mera árĩbogʉ árĩbeaa yʉhʉ. Ñegʉ ãhraa. Eropigʉ yʉre duhuque, arĩpʉ Simo Jesure. 9 Ĩgʉ árĩpehrerã ĩgʉ mera majarã sã wai bajarã ñajacʉ̃ ĩarã, ʉca wañorã erã sã. 10 Perã Simo mera majarã Zebedeo porã Santiago ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu mera, erã sã ĩha ʉca wañorã. Eropa ʉcacʉ̃ ĩagʉ Jesu Simo Pedrore werepʉ: ―Güibita. Dohpaguere waire ñeha gameneogʉ mʉ árĩro dopa ta Goãmʉ yarã árĩmorãre sihu gameneogʉ árĩgʉca mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Simore. 11 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã erã gasire imiporo taramujupicã, erã ya árĩpehrerire ero ta apicã, Jesu mera waha wañorã. 12 Jesu gaji maca ĩgʉ árĩcʉ̃ cami boagʉ ĩgʉ pohrogue erapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩagʉ mereja turaro serẽpʉ: ―Opʉ, mʉhʉ yʉre õagʉ iidiagʉ yʉre õagʉ iimasia mʉhʉ, arĩ serẽpʉ. 13 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu ĩgʉre mohmepiñagʉ õpa arĩpʉ: ―Irire iidiaa. Dohpaguere õagʉ árĩque mʉhʉ, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ cami boara mʉra yaria wayoro. 14 Eropigʉ Jesu ĩgʉre dorepʉ: ―I yʉ mʉre õpa iirare gajirãre ne werebiricãque. Mʉ ya dʉpʉre õarare pahire ĩhmugʉ waque, “Õaro ãhrimi,” arĩdoregʉ. Tuhajanugu Moisere Goãmʉ ĩgʉ apidiro dopa ta iique. Eropigʉ Goãmʉ wihigue mirimagʉre asũwahgã apique mʉ dore tarirare masa árĩpehrerã masimaja õaro, arĩpʉ Jesu cami boadigʉre. 15 “Werebita,” ĩgʉ arĩquerecʉ̃ ta árĩpehrerogue masa ĩgʉ iirare weresiripehoñorã. Erã eropa quere peerã masa bajarã Jesu pohrogue ejañorã. Dorecʉrã õarã wadiarã erã sã ĩgʉ pohrogue ejañorã. 16 Erã eropa ejaquerecʉ̃ ta Jesu masa marirogue Goãmʉ ĩgʉ Pagʉre serẽgʉ waha wapʉ. 17 Gajinʉ Jesu ĩgʉ buhecʉ̃ fariseo masa, judio masare buherã sã ero doañorã. Erã árĩpehrerã Galilea macari majarã, Judea macari majarã, Jerusalén majarã árĩñorã. Eropigʉ Jesu Goãmʉ turari mera dorecʉrãre õarã iipʉ. 18 Irisubu bajamerãgã ʉma dʉpʉ bʉhadigʉre oyariñe mera coã erañorã. Eropirã ĩgʉre Jesu pohro apidiarã, wihigue aĩ ñajariñorã erã ĩgʉre. 19 Eropa ñajadiaquererã masa bajarã árĩcʉ̃ erã ĩgʉre aĩ ñaja masibiriñorã. Eropirã ĩgʉre wihi wecague aĩ mʉrija, miri gobe aĩ wea iri gobegue dʉpʉ bʉhadigʉre oyariñe mera pihri dijuñorã Jesu pohro árĩrã watope. 20 “Jesu ihĩ ĩgʉ dorecʉrire taricʉ̃ iigʉcumi,” arĩ pepiñorã erã. Erã eroparĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesupʉ dorecʉgʉre õpa arĩ werepʉ: ―Mahgʉ, mʉ ñero iirare yʉhʉ cóãtuhabʉ, arĩpʉ dʉpʉ bʉhadire Jesu. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masa, judio masare buherã sã erã basi õpa arĩ pepiriñorã: “Ihĩ eropa arĩ wereniguiri mera Goãmʉre ñero arĩgʉ iimi. Ĩgʉ masʉ mari iro dopa árĩgʉ ĩgʉ masa erã ñerire cóãmasibeami. Goãmʉ dihta masa erã ñeri iirire cóãmasimi,” arĩ pepiriñorã erã. 22 Jesu erã pepirire masigʉ õpa arĩpʉ: ―¿Duhpirã eropa arĩ pepiri mʉa? 23 “Mʉ ñeri iirire yʉ cóãtuha,” yʉ arĩcʉ̃, “Gʉyagʉ ãhrimi,” yʉre arãa mʉa masibiriquererã ta. “Wahgãnʉgajaque. Curique,” yʉ arĩcʉ̃ yʉ arĩra diaye árĩri árĩcʉ̃ mata masirãca mʉa. 24 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yeba majarã erã ñeri iirire cóãmasia yʉhʉ. Mʉa ire masiboro dopa õpa ta ĩgʉ wahgãnʉgacʉ̃ iigʉra, arĩpʉ Jesu. Eropa arĩtuha dʉpʉ bʉhadigʉre õpa arĩpʉ: ―Mʉre arĩgʉ iiaa. Wahgãnʉgajaque. Mʉ oyarañere aĩgãque. Mʉ ya wihigue waque, arĩpʉ ĩgʉre. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta mata árĩpehrerã erã ĩhuro wahgãnʉgaja, ĩgʉ oyarañere aĩ ĩgʉ ya wihigue waha wapʉ. Eropa wagʉ ĩgʉ Goãmʉre umupeogʉ mucubiriri mera õaro wereniguipʉ. 26 Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã masapʉ árĩpehrerã ĩha ʉca wañorã. Goãmʉre umupeorã mucubiriri mera õaro wereniguiñorã: ―Dohpagãre gajiropa árĩrire ĩabʉ gʉa, arĩñorã erã. 27 Eropiituha waha, Leví waĩcʉgʉre ĩgʉ mohmeri taribugue ĩgʉ árĩgʉre bocajapʉ Jesu. Levípʉ oparã ya árĩburire masare wajasea coregʉ árĩpʉ. Eropa bocajagʉ ĩgʉre õpa arĩpʉ: ―Yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩpʉ ĩgʉ Levíre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Levípʉ árĩpehreri ĩgʉ mohmerare duhucã, Jesu mera waha wapʉ. 29 Pʉhrʉ Leví ya wihi Jesu ya árĩburire bosenʉ iirã iiñorã. Ero bajarã wajasea corerã, gajirã Leví sã mera ba doañorã. 30 Erã mera Jesu ĩgʉ doacʉ̃ ĩarã bajamerãgã fariseo masa, judio masare buherã mera gua ũrugã Jesu buherãre arĩ dʉyasoñorã: ―¿Duhpirã ñero iirã wajasea corerã mera bahari mʉa? arĩ turiñorã erã. 31 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu yʉhripʉ erãre. ―Dorecʉbirã duhturure amabeama. Dorecʉrã dihta duhturure ahmama. Dorecʉrã duhturu amaro dopa ta “Ñerã ãhraa,” arĩrã yʉre amarãcoma. 32 Eropigʉ “Ñerã ãhraa,” arĩrã dihtare erã ñero iirare bʉjaweredore, õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ. Erã basi “Õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepirãre itamugʉ aribiribʉ yʉhʉ, arĩpʉ Jesu. 33 Eropirã bajamerã masa Jesure õpa arĩ serẽpiñorã: ―Ñu buherã bajasuburi Goãmʉ ya árĩburire iimorã ba duhuma. Eropi erã bajasuburi Goãmʉ mera wereniguima. Fariseo buherã sã erã iro dopa ta iima. ¿Duhpirã mʉ buherãpʉ Goãmʉ ya árĩburire ba duhubeari erã? arĩñorã erã Jesure. 34 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu erãre õpa arĩ yʉhripʉ. ―Õpa ãhraa iri: Mojoto diridigʉ ĩgʉ bosenʉ iicʉ̃ ĩgʉ mera majarã bʉjawererã ba duhunirã árĩbeama. Ĩgʉ mera árĩrã mucubiriri mera barã iima. Eropa ta yʉ buherã sã yʉ mera árĩrã ba duhumasibeama. 35 Yujunʉ yʉre Goãmʉ aĩcãgʉcumi. Eropa ĩgʉ aĩra pʉhrʉ yʉ buherã mera árĩsome yʉhʉ. Irisubugue ta yʉ buherã ba duhurãcoma, arĩpʉ Jesu. 36 Iribojegue maja buheri mama buheri mera erã buhemoresũdiacʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ werenemopʉ Jesu erãre. ―Ne mama suhrirore miri gasirogã yehgue aĩ, mʉrañe suhrirore seretuma masiya mara. Mari eropa seretura pʉhrʉ mama gasirore mari coecʉ̃, mʉra gasiro árĩro tara gameneo yehgueacʉ̃ iiaa. Eropirã mʉra buheri mama buheri mera wapimoa buhebiricãro gahmea. 37 Eropirã ne igui decore imisĩri decore waibʉgʉ gasiro ajurore, mʉra ajurore diyebiricãro gahmea. Eropa iicʉ̃ igui deco pahmuro mʉra ajurore yehgue dija wahaa. Iri ajuro yehguecʉ̃ igui deco iri ajuro sã cohmoa wahaa. 38 Eropirã igui deco mama decore mama ajuro mera diyero gahmea. Eropa ta mama buheri mʉra buheri mera buhebiricãro gahmea. 39 Vino deco mʉra decore masa erã ihrira pʉhrʉ mama decore gamebeama erã. Õpa arĩma masa. “Vino mʉra deco mama decore õatarinʉgaa,” arĩma masa, arĩpʉ Jesu erãre.

Lucas 6

1 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ buherã sã trigo pohegue ĩha tariañorã. Erogue tariarã, ĩgʉ buherãpʉ trigo pororire tʉrĩ, gasiri cohro bañorã iriyerire. 2 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã bajamerãgã fariseo masa erãre serẽpiñorã: ―¿Duhpirã mʉa Sabado mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ ta mohmeri? Mari dorerire tarinʉgarã iiaa, arĩñorã fariseo masa. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesupʉ “Yʉ buherã iri dorerire tarinʉgarã iibeama,” arĩgʉ õpa arĩpʉ erãre: 3 ―Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ wihigue ñaja, iri wihi árĩri panre bapʉ. Eropa bagʉ ĩgʉ mera majarã sãre badoregʉ iri panre ópʉ. Iri pan pahia dihtare badorera árĩriyoro. Goãmʉ doreri iri panre gajirãre badorebiriyoro. ¿Davi irire ĩgʉ eropa iirare Goãmʉ yare erã gojarapũgue buhebirari mʉa? Davi i panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã i trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama. 5 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩpʉ Jesu. 6 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu judio masa buheri wihigue ñaja buhepʉ masare. Ero mojoto diayepʉ bʉhadigʉ árĩpʉ. 7 Ero árĩrã sã bajamerãgã masare buherã, fariseo masa sã Jesure ĩhanʉrʉñorã ĩgʉre weresãdiarã. Õpa arĩ pepiñorã: “Sabadonʉ árĩcʉ̃ ihĩ masʉre õagʉ iibocumi Jesu. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ‘Mari soorinʉ Jesu mohmegʉ iimi,’ arĩ weresãrãra,” ari pepiñorã. 8 Jesu erã pepirire masigʉ, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ: ―Wahgãnʉgajaque. Ohõ arique, arĩpʉ ĩgʉre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ mojoto bʉhadigʉpʉ wahgãnʉgaja, ero niguipʉ. 9 Eropigʉ Jesu erãre serẽpipʉ. ―Mʉare serẽpigʉra: ¿Mari soorinʉ árĩcʉ̃ õarire iicʉ̃ õabeari? ¿Ñerire iicʉ̃pʉre õhari? ¿Soorinʉ árĩcʉ̃ masʉre masucʉ̃ õhari? ¿O soorinʉ árĩcʉ̃re masʉre wejẽcʉ̃pʉre õhari? arĩpʉ Jesu erãre. 10 Eropa arĩgʉ Jesu erãre ĩhametupeho, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ daja: ―Mʉ mojotore sĩsirãbeoque, arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta mojoto bʉhadigʉpʉ sĩsirãbeo, õari mojoto wayoro. 11 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã erã ĩgʉ mera turaro guañorã. ―¿Dohpa iirãcuri mari ĩre? arĩñorã erã basi. 12 Irinʉrire Jesu ʉtãgʉgue Goãmʉre serẽgʉ mʉria wapʉ. Erogue árĩgʉ, ñamire Goãmʉ mera werenigui butahmua wapʉ. 13 Boyorogue ĩgʉ buherãre ĩgʉ pohro sihubeopʉ. Sihubeotuha erã mera majarãre doce gohra ĩgʉ apimorãre beyepʉ. 14 Oã árĩñorã Jesu ĩgʉ beyenirã: Simore Jesu Pedro piyudigʉ, Simo pagʉ magʉ Andre, Santiago, Ñu, Felipe, Bartolomé, 15 Mateo, Toma, Santiago árĩñorã. Santiagopʉ Alfeo magʉ árĩpʉ. Eropirã Simo celote ya curu majagʉ árĩgʉ, 16 Juda Santiago pagʉ magʉ sã, Juda Iscariote sã árĩñorã ĩgʉ beyenirã. Juda Iscariotepʉ Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu árĩpʉ. 17 Eropii Jesu ĩgʉ buherã mera ʉtãgʉ weca árĩnirã dijaricʉ̃, bajarã gajirã ĩgʉ buherã mera õari pʉʉgue niguiñorã erã. Gajirã masa sã bajarã árĩñorã. Erã árĩpehrero Judea yeba macari majarã, Jerusalén majarã, Tiro waĩcʉri maca majarã, Sidón waĩcʉri maca majarã, wʉariya tʉro árĩri macari majarã ĩgʉ pohrogue eranirã árĩñorã. 18 Erã Jesu buherire peerã erarã, erã dorecʉrire taudorerã erarã árĩñorã. Watẽa ñajasũnirã sã ĩgʉ pohrogue eraa, õarã wañorã. 19 Jesu ĩgʉ turari mera õarã wacʉ̃ iipʉ erãre. Eropirã erã árĩpehrerã ĩgʉre mohmepiñarã erañorã. 20 Pʉhrʉ Jesu ĩgʉ buherãre ĩha, werepʉ: ―Mʉa mojomorocʉrãpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere warãca mʉa. Eropirã mʉa mucubirirãca. 21 “Dohpaguere mʉa oaboarãpʉ yapirã árĩrãca. Eropirã mucubirirãca. “Mʉa dohpaguere bʉjawere orerãpʉ mucubirimorã ãhraa. Eropirã pʉhrʉguere ĩayerãca. Eropirã mucubirirãca. 22 “Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Eropirã yaha árĩburire mʉa iiri dipuwaja gajirã mʉare ĩhaturicʉ̃ mʉapʉ mucubirirãca. Mʉare erã cóãcʉ̃ sãre mucubirirãca. Mʉare erã ñero wereniguiquerecʉ̃ ta, “Ñerã ãhrima,” mʉare arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ mucubirirãca. 23 Mʉare erã eropa iinirãre ʉmarogue mʉa ejacʉ̃gue Goãmʉ mʉare wʉaro õaro iigʉcumi. Eropirã turaro mucubirirã árĩque. Õaro sĩporãcʉrã árĩque. Mʉare ĩhaturirã ta erã acawererã mʉra iribojegue majarã eropa ta ñero iimʉriñuma Goãmʉ yare weremʉhtanirãre. 24 “Eropirã mʉa dohpaguere baja oparãpʉ i yebaguere mʉa õaro árĩtuhabʉ. Eropirã ñero tarirã árĩrãca mʉa. 25 “Dohpaguere yapirãpʉ mʉa oaboarãca. Mʉa eropa árĩrã ñero tarirãca. “Dohpaguere mʉa mucubirirã árĩrãpʉ pʉhrʉguere bʉjawere orerãca. Eropirã ñero tarirãca. 26 “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarãre “Õarã ãhrima,” arĩriñuma bajarã iribojegue majarã. Mʉa mera majarãre eropa ta “Õarã ãhrima,” arĩbocoma masa. Eropa arĩnirã árĩrãpʉ ñero tarirãca mʉa sã, arĩ buhepʉ Jesu. 27 Eropigʉ õpa arĩ buhenemopʉ Jesu: ―Yʉre peediarãre, mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉare ĩhaturirã erã árĩquerecʉ̃ erã sãre mahique. Mʉare ĩhaturirãre õaro iique. 28 Mʉare ñero árĩdorerã erã árĩquerecʉ̃ ta õadoreque erãre. Mʉare ñero iirã erã árĩquerecʉ̃ ta, “Erã sã õaro árĩporo,” arĩ serẽbasaque Goãmʉre. 29 Yujugʉ mʉa wayuporã pacʉ̃, “Gajipʉ sãre padiagʉ paque,” arĩque ĩgʉre. Mʉa weca majañe suhrirore ĩgʉ emacʉ̃ mʉa camisa sãre ocãque ĩgʉre. 30 Mʉare serẽgʉre ĩgʉ serẽropẽ ta oque ĩgʉre. Mʉa yare ĩgʉ aĩcʉ̃ ĩgʉre dipaturi serẽpibita irire. 31 Gajirã mʉare õaro iicʉ̃ gahmea mʉa. Erãre mʉa õaro iicʉ̃ gamero dopa ta õaro iique erã sãre. Erã õaro iibiriquerecʉ̃ ta mʉapʉ erãre õaro iique. 32 “Mʉare umupeorã dihtare mʉa umupeocʉ̃ iri ne duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã eropa ta iima. 33 Eropirã mʉare õaro iinirã dihtare mʉa õaro iicʉ̃ iri sã ne duhpiburi árĩbeaa. Irire ñerã sã iima. 34 Eropiro gajirãre wayurã “Yʉre wiaque,” arĩcʉ̃ mʉa wayuri sã ne iri duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã gajirãre wayurã ero pʉhrʉ wiapehodorerã ohoma. 35 Eropirã mʉapʉ mʉare ĩhaturirãre mahi umupeoque. Eropirã erãre õaro iique. Eropirã mʉa yare mahibirã ta wayuque erãre. Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro iigʉcumi. Goãmʉpʉ ĩgʉre umupeobirã sãre, ñerã sãre õaro iimi. Eropa ta iique mʉa sã. Mʉa eropa iirã wʉaro wajatarãca. Eropirã Goãmʉ turatarigʉ ʉmaro majagʉ porã árĩrãca. 36 Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ mojomoro ĩadiro dopa ta mʉa sã masare mojomoro ĩaque. 37 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Gajirãre “Ñerã ãhrima,” arĩrã erã iirare werewʉabiricãque. Mʉa eropa arĩ werewʉabiricʉ̃ Goãmʉ mʉa sãre “Ñerã ãhrima,” arĩsome. Gajirã mʉare erã ñero iirare, erã ñero arĩra sãre cãdijique. Mʉa eropa cãdijicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa sãre mʉa ñero iirare cãdijigʉcumi. 38 Gajinore oparã gajirãre oque. Mʉa eropa ocʉ̃ Goãmʉ mʉare ogʉcumi. Eropa ogʉ mʉare õaro queoro wʉaro ogʉcumi. Õaro wajayegʉcumi. Gajirãre mʉa orañepẽ ta mʉa sãre Goãmʉ ogʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre. 39 Eropa arĩtuha Jesu buhenemogʉ õpa arĩpʉ werenigui queori mera: ―Cuiri ĩhajabirã erã seyaro erã basi game tʉagãrã erã perãgue ta mehtuha yuriñaja warãcoma gobegue. Eropa ta erã cuiri ĩhajabirã iro dopa ta Goãmʉ yare masibirã sã gajirãre buhediarima. Eropirã erã erã buherã sã peamegue warãcoma. 40 Buherã erãre buhegʉre masitarinʉgabeama. Eropirã árĩpehrerã buherã erãre õaro buhepehora pʉhrʉ erãre buhegʉ iro dopa ta masirãcoma. Eropirã erãre buherã masibirã árĩbiricãporo, arĩpʉ Jesu. 41 Eropa arĩtuha gaji buheri mera buhepʉ daja: ―Mari werenigui queori mera buhecʉ̃ õpa iirã ãhraa mʉa: Mʉa acaweregʉ ĩgʉ cuirugue miri pogañegã mehñajacʉ̃ iri pogañegãre õaro ĩhaa mʉa. Mʉ yaru cuirupʉre wʉarimijiro árĩquerecʉ̃ irimijipʉre ne pepibeaa mʉa. Eropirã miri pogañegãre mʉa ĩaro dopa ta mʉa acaweregʉ ĩgʉ ñero iiripʉre õaro ĩhaa mʉa. Mʉapʉ mʉa ñero iirire turaro iiquererã ta irire eropa pepicãa. ¿Dohpa árĩrono eropa ãhriri mʉa? 42 Õpa arĩ wereniguia mʉa acawererãre: “Acaweregʉ, mʉ ñerire iigʉ iica. Eropigʉ iri ñerire duhucãque,” arĩ wereniguia mʉa. Eropa ĩgʉ ñerire duhudorequererã mʉapʉ iri ñerire iirã duhubeaa. ¿Duhpirã mʉa ñerire iiquererã ta irire eropa pepicãri mʉa? Masa erã pʉrʉpʉpʉre ñero ii corerã ãhraa mʉa eropa iirã. Mʉa ñero iiripʉre duhumʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ mʉa acaweregʉre “Mʉ ñero iirire duhucãque,” arĩ weremasia, arĩ buhepʉ Jesu. 43 Eropigʉ buhenemogʉ õpa arĩ werenemopʉ erãre werenigui queori mera: ―Yucʉgʉ õadigʉ ñerire dʉcacʉbeaa. Eropiro ñedigʉ sã õarire dʉcacʉbeaa. 44 Yucʉgʉ dʉcare masirã “Irigʉ dʉca ta ãhraa,” arĩ masia mari. Poracʉdigʉ higuera dipure dʉcacʉbeaa. Eropiro aña poragʉ igui tõrire dʉcacʉbeaa. 45 Eropa ãhrima masa sã. Õagʉ ĩgʉ pepiri õari ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ õarire wereniguimi yucʉgʉ õadigʉ irigʉ õarire dʉcacʉro dopa ta. Ñegʉre ĩgʉ pepirigue ñeri ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ ñerire wereniguimi yucʉgʉ ñedigʉ irigʉ ñerire dʉcacʉro dopa ta. Mari pepirigue iri árĩro dopa ta wereniguia mari, arĩpʉ Jesu. 46 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Mʉa yʉre “Opʉ,” arãa. Eropa arĩquererã ta yʉ dorerire iibeaa mʉa. ¿Duhpirã eropa iibeari mʉa? 47 Árĩpehrerã yʉre gamerã yʉ wereniguirire peema. Eropirã yʉ dorerire tarinʉgabeama. Õpa ãhrima yʉre tarinʉgabirã: 48 Wihi õaro nugudi iro dopa ta ãhrima erã. Ĩgʉ ʉ̃hcãri goberire seha, wihire nugunʉgami. Iri wihi õaro ĩgʉ ʉ̃hcãro nugura wihi árĩro dia miricʉ̃ turaro deco turaquerecʉ̃ iri wihi õaro turaniguia. 49 Eropirã yʉ wereniguirire peenirã árĩquererã ta yʉ dorerire iibirãpʉ wihire õaro nugubigʉ iro dopa ãhrima. Iri wihire wecagã nugu, õaro iinʉgabeami. Ĩgʉ eropa iira wihi árĩro dia miricʉ̃ deco turacʉ̃ iri wihi mata cohro yuhria wahaa. Eropiro iri wihi cohmopehrea wahaa, arĩpʉ Jesu.

Lucas 7

1 Iri queori masare weretuha Jesu sã Capernaumgue ejañorã. 2 Ero árĩgʉ cien surara opʉ árĩgʉ ĩgʉ pohro majagʉre turaro mahipʉ. Ĩgʉ pohro majagʉ dorecʉgʉ árĩgʉ sĩriro pohrogue árĩpʉ. 3 Eropigʉ Jesu ĩgʉ iirare peegʉ, judio masa mʉrãre sihu Jesu pohrogue obeopʉ opʉpʉ. ―Yʉ pohro majagʉre dorecʉgʉre õacʉ̃ iigʉ arique, arĩ weredoregʉ obeopʉ opʉ mʉrãre. 4 Erã Jesu pohrogue ejarã, õpa arĩ bʉrigã serẽñorã ĩgʉre: ―Surara opʉ gʉare mʉ pohro obeoami. “Yʉ pohro majagʉre dore taubasagʉ ariporo,” arĩ weredoregʉ obeoami. Ĩgʉ opʉ õagʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ itamuque ĩgʉre. 5 Mari ya maca majarãre ĩgʉ mahimi. Eropigʉ ĩgʉ gʉa buheri wihire gʉa iira waja wajayemi, arĩñorã mʉrã Jesure wererã. 6 Erã eropa arĩ werecʉ̃ peegʉ Jesupʉ erã mera wapʉ. Surara opʉ ya wihi pohro ĩgʉ ejabu iicʉ̃ gohra opʉpʉ ĩgʉ mera majarãre Jesure õpa arĩ weredoregʉ obeopʉ: ―Opʉ, õaroca. Aribita. Õagʉ árĩbeaa yʉhʉ. Yaha wihi mʉre ñajaridorebuno árĩbeaa yʉhʉ. 7 Eropigʉ mʉ pohro wabirabʉ. Yuju diaye ta mʉ turari mera dorebeoque. Mʉ eropiicʉ̃ yʉ pohro majagʉ õagʉ wagʉcumi. 8 Yʉre yʉ weca árĩrã gajirã oparã dorema. Eropigʉ yʉ sã surarare dorea. Yujugʉre “Waque,” yʉ arĩcʉ̃ ĩgʉ wahami. Gajigʉre “Arique,” yʉ arĩcʉ̃ ĩgʉ ahrimi. Yʉ pohro majagʉre “Ire iique,” yʉ arĩcʉ̃ irire ĩgʉ iimi. Eropigʉ mʉ sã mʉ dorero dopa ta ĩgʉ dorecʉgʉ tarigʉcumi, arĩ weredorepʉ surara opʉ. 9 Jesu irire peegʉ, ʉca wa, bajarã masare ĩgʉ mera nʉrʉsiarãre majinʉga werepʉ: ―Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Ihĩ surara opʉ Israe masʉ árĩbiriqueregʉ Goãmʉre bʉrigã umupeomi. Ĩgʉ pohro majagʉre yʉ õagʉ wacʉ̃ iiburire masituhami. Israe masare ne sihĩ iro dopa umupeorãre ĩanibeaa, arĩpʉ Jesu. 10 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ surara opʉ Jesu pohro ĩgʉ obeonirã erã opʉ ya wihigue dujaa wañorã. Dujaja dorecʉdigʉre õagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩañorã erã. 11 Pʉhrʉ ñari Naín waĩcʉri macague Jesu wapʉ. Ĩgʉ buherã bajarã masa sã ĩgʉ mera wañorã. 12 Iri macare ñajaro pohro ĩgʉ ejacʉ̃ sĩridigʉre masa aĩ wiririñorã yaarã warã. Sĩridigʉ pago wapeweyo árĩpo. Yujugʉ ta árĩgʉ igo magʉ sĩria wapʉ. Eropirã ero majarã masa bajarã igo mera wañorã. 13 Igo eropa wacʉ̃ ĩagʉ Jesu igore mojomoro ĩapʉ. ―Orebita, arĩpʉ Jesu igore. 14 Eropa arĩgʉ sĩridigʉ ĩgʉ masa porere eja mohmepipʉ. Ĩgʉ eropa mohmepicʉ̃ ĩarã iri porere coãrãpʉ nʉgajañorã. ―Mahgʉ, yʉhʉ mʉre õpa arãa. Wahgã doajaque, arĩpʉ Jesu. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta sĩridigʉ mʉrʉ wahgã doaja, wereniguipʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉre ĩgʉ pagore wiapʉ. 16 Eropirã erã árĩpehrerã güirã warã Goãmʉre umupeo õpa arĩñorã: ―Goãmʉ yare weremʉhtagʉ masitarigʉ dohpague tamerare mari watope ãhrimi, arĩñorã erã. ―Goãmʉ marire ĩgʉ yarãre itamugʉ eratuhami, arĩñorã gajirã. 17 Eropirã árĩpehrerã Judea yeba majarãre ero tʉro árĩri macari majarãre Jesu ĩgʉ iirare masa weresiripehoñorã. 18 Eropi Jesu ĩgʉ iirare ĩarã Ñure peresu árĩgʉre wereñorã ĩgʉ buherã. Eropa erã werecʉ̃ peegʉ perãre ĩgʉ pohro sihubeo, 19 Jesure serẽpidoregʉ obeopʉ Ñu. Õpa arĩ serẽpidorepʉ: ―“Yʉ pʉhrʉ gajigʉ arigʉcumi,” ¿Ñu ĩgʉ arĩdigʉ ta ãhriri mʉhʉ? ¿O gajigʉre corerãcuri gʉa? arĩ serẽpidorepʉ Ñu perã ĩgʉ buherãre. 20 Eropi erã Jesu pohro eja, serẽpiñorã ĩgʉre: ―Ñu waĩyeri masʉ mʉre õpa serẽpidoregʉ obeoami gʉare. “Yʉ pʉhrʉ gajigʉ arigʉcumi,” ¿Ñu arĩdigʉ ta ãhriri mʉhʉ? ¿O gajigʉre corerãcuri gʉa? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. 21 Irisubu ta bajarã dorecʉrãre, watẽa ñajasũnirãre, cuiri ĩhajabirãre õarã iipʉ Jesu. 22 Eropigʉ Ñu ĩgʉ obeonirãre Jesu yʉhripʉ: ―Dohpaguere mʉa ĩarare mʉa peerare Ñure wererã waque: Õpa arĩque: “Jesu mera cuiri ĩhajabirã ĩhama. Curimasibirã cuhrima. Cami boanirã õarã wahama. Peejabirinirã peea wahama. Sĩrinirã masa wahama,” arĩ wereque. Eropirã mojomorocʉrãre õari buherire yʉ wererare wereque ĩgʉre. 23 Eropa arĩ weretuhaja õpa arĩ wereque Ñure: “Yʉre peegʉ ‘Diaye ta ãhraa,’ arĩgʉ ĩgʉ mucubirigʉ ãhrimi, arĩmi Jesu,” Ñure arĩ wererã waque, arĩpʉ Jesu. 24 Ñu buherã erã wara pʉhrʉ Jesupʉ Ñu árĩricʉrire werenʉgapʉ bajarã masare: ―Mʉa masa marirogue Ñu pohrogue warã, ero majare taare miru weãcʉ̃ ĩarã ejabiribʉ mʉa. 25 Õari suhricʉgʉ sãre ĩabiribʉ mʉa. Õari suhricʉrã waja pagarire suhri sañarã oparã ya wirigue ãhrima. 26 Masa marirogue ejarã Goãmʉ yare weremʉhtadipʉre ĩarã ejabʉ. Diaye ta Ñu Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhrimi. Gajirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã tauro árĩgʉ ãhrimi Ñupʉ. 27 Iribojegue Goãmʉ yare erã gojarapʉ Ñure õpa arĩ wereyuyoro: Mari pagʉ ĩgʉ magʉre õpa arĩpʉ: “Mʉ core mʉre wereyubure obeogʉ iiaa,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma iribojeguere Ñure. 28 “Diaye arĩgʉ iiaa. Masa árĩpehrerã tauro ãhrimi Ñu. Isubure ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta ʉmaroguere Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere árĩpehrerã docanʉgagʉpʉ Ñu tauro árĩgʉcumi, arĩpʉ Jesu masare. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masa, wajasea corerã mera Ñu ĩgʉ waĩyenirã árĩrã õpa arĩ pepiñorã Goãmʉre: “Goãmʉ diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ pepiñorã erã. 30 Fariseo masapʉ, judio masare buherã sã Ñu ĩgʉ waĩyenirã árĩdiabirinirã árĩñorã. Eropirã Goãmʉ erãre ĩgʉ itamudiarire erã gamebiriñorã. 31 Eropigʉ Jesu dipaturi werepʉ: ―¿Dohpague majarã masa ñehmarano iro dopa ãhriri mʉa pepicʉ̃? 32 Erã majirã iro dopa ãhrima. Erã majirã doberi duarogue bira doarã, õpa arĩ dʉyasoma erãgã erã basi: “Mʉa bayaburire tarisu gʉa purirabʉ. ¿Duhpirã mʉa mucubiri bayarã aribirari? Eropirã gʉa bʉrigã ñehamere orerabʉ. ¿Mʉapʉ duhpirã gʉa mera orebirari?” arĩma dʉyasorã. Erã majirã arĩ dʉyasorã iro dopa ta iirã õpa arãa mʉa dohpague majarã. 33 Ñu waĩyeri masʉ Goãmʉ ya árĩburire ba duhugʉ, vinore ihribirimi. Ĩgʉ eropa ihribiricʉ̃ ĩarã “Pee masibigʉ ãhrimi,” arĩrabʉ mʉa ĩgʉre. 34 Yʉpʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ yʉhʉ baha ihria. Yʉ eropa iicʉ̃ ĩarã õpa arãa mʉa yʉpʉre: “Ĩaque. Ihĩ wʉaro bagʉ merericʉgʉ sã ãhrimi. Wajasea corerã ñero iirã erã wapicʉgʉ ãhrimi ĩgʉ,” arãa mʉa yʉre. 35 Eropa masibiriquererã ta gʉa iirare ĩarã, Goãmʉ masirire gʉa opacʉ̃ masirãca mʉa, arĩ werepʉ Jesu erãre. 36 Fariseo masʉ Simo waĩcʉgʉ ĩgʉ ya wihigue badoregʉ sihupʉ Jesure. Ĩgʉ eropa sihucʉ̃ Jesu ĩgʉ ya wihigue eja, erã bari mesague doajapʉ. 37 Iri macaguere ñeri iigo árĩpo. Jesu fariseo masʉ ya wihigue ĩgʉ árĩcʉ̃ igo peepo. Eropa peego alabastro mera iidirure poresuri dicʉdirure aĩ, Jesu pʉrʉpʉ eranʉgara pʉhrʉ orepo. Eropa orego, Jesu guburire igo codeco mera webo, igo poari mera niucóãpo. Ĩgʉ guburi bojocʉ̃ ĩha igo ĩgʉ guburire mihmi, iri poresuri mera pipeopo. 39 Igo eropa iicʉ̃ ĩagʉ fariseo masʉ Jesure sihudigʉ ĩgʉ basi õpa arĩ pepiripʉ: “Igo ĩgʉre mohmepiñago ñerire iigo ãhrimo. Ihĩ Jesu Goãmʉ ya weremʉhtagʉ árĩgʉ irire masiboñumi,” arĩ pepiripʉ. 40 Ĩgʉ eropa arĩ pepirire masigʉ Jesu werepʉ ĩgʉre: ―Simo, dohpague tamerare mʉre werediaa, arĩpʉ Jesu. ―Buhegʉ, ¿yʉre dohpa arĩ werediari mʉhʉ? arĩ yʉhripʉ Simo. 41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ õpa arĩ buhebu yʉhripʉ: ―Opʉre perã wajamorã árĩñuma. Yujugʉ wʉaro wajamogʉ quinientos niyeruseri wajamoñumi. Gajigʉpʉ merogã cincuenta niyeruserire wajamoñumi. 42 Eropirã erã wajamorire erã wajayegohrabiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ erã wajamorire cãdijicãñumi. ¿Ĩgʉ eropiicʉ̃ dohpague tamerare nihipʉ erã opʉre mahitarinʉgayuri mʉ pepicʉ̃? arĩ serẽpipʉ Jesu. 43 Simo yʉhripʉ: ―Õbaa, wʉaro wajamodigʉ merogã wajamodigʉ tauro ĩgʉ opʉre mahibocumi, arĩpʉ Simo. ―Diaye yʉhria mʉhʉ yʉre, arĩpʉ Jesu. 44 Eropa arĩtuha ĩgʉre pipeodigore maji ĩha, Jesu Simore werenemopʉ: ―Igore ĩaque mʉhʉ. Mʉ ya wihire yʉhʉ ñajarara pʉhrʉ yʉ guburi coeburi decore obirabʉ mʉhʉ. Igopʉ igo ya codeco mera yaha guburire coemo. Pʉhrʉ igo ya poari mera tucoeamo. 45 Mʉpʉ yʉre bocatĩri mimibirabʉ. Igopʉ ohõ yʉ doaropẽ yʉ guburire mihmimo. 46 Mʉpʉ yʉ dipurure ʉyʉ mera pipeobirabʉ. Igopʉ yʉ guburire poresuri mera pipeoamo. 47 Eropa arĩgʉ mʉre weregʉ ta iiaa. Igo igo ñero iira baja gohra ãhraa. Eropigʉ igo ñero iirare cãdijiabʉ. Yʉ eropa iicʉ̃ igo turaro mahiamo yʉre. Erã ñero iirare merogã bʉjawere guñarãpʉ merogã yʉre cãdijidorema. Eropirã erã ñero iirare merogã cãdijisũnirã merogã mahima yʉre, arĩpʉ Jesu Simore. 48 Eropa arĩtuha ĩgʉ igore werepʉ: ―Dohpague tamerare mʉ ñero iirare cohãbʉ, arĩpʉ Jesu. 49 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã Jesu mera doarã erã basi õpa arĩ wereniguiñorã: ―Ihĩ diaye ta “Ñerire cóãgʉ iiaa,” arĩmi. ¿Dohpa árĩgʉno ãhriri ĩgʉ ñero iirire cóãgʉ? arĩñorã erã erã basi. 50 Eropigʉ Jesu nomeore õpa arĩ werepʉ: ―Yʉre mʉ umupeocʉ̃ mʉre peamegue wabodigore taua. Güiro mariro waque, arĩpʉ Jesu igore.

Lucas 8

1 Pʉhrʉ paga macarigue mʉta macarigãgue sãre eja, Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire, õari buherire werepʉ Jesu. Doce ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉ mera árĩñorã. 2 Eropirã nome sã watẽa ñajasũnirã nome, dorecʉnirã nome, Jesu õarã ĩgʉ iinirã ĩgʉ mera árĩñorã. María waĩcʉgo Magdalena erã arĩ piyudigo Jesu mera curipo. Igo siete watẽare Jesu ĩgʉ cóãdigo árĩpo. 3 Juana sã Cuza waĩcʉgʉ Herodere itamudigʉ marapo sã Jesu mera curipo. Susana waĩcʉgo sã gajirã nome mera baja erã gajino opari mera ĩgʉre itamuñorã. 4 Eropi baja macari majarã Jesu pohrogue gamenereñorã. Erã gamenerera pʉhrʉ Jesu ĩgʉ werenigui queori mera erãre werepʉ buhebu: 5 ―Oteri masʉ otegʉ wañumi. Ĩgʉ eropa otecʉ̃ gajiyeri ma tʉro yuri merejayoro. Eropirã iriyerire masa cʉradiuñuma. Eropirã mirimagʉ porã bajarã ahri iriyerire bañuma. 6 Eropi gajiyeri ʉtã watope yuri merejayoro. Erore yeba deco mariyoro. Eropiro iriyeri puhri wiriri niguiri ñañia wayoro. 7 Gajiyeri pora yucʉ watope yuri merejayoro. Pora yucʉpʉ puhri tiataria wa, oterayeripʉre wejẽcãyoro. 8 Gajiyeri õari yeba yuri merejayoro. Õaro puhri dʉcacʉyoro. Eropiro baja dʉcacʉyoro, arĩpʉ Jesu. Eropa arĩtuha õpa arĩnemopʉ: ―Ire õaro peeque mʉa, arĩpʉ ĩgʉ. 9 Pʉhrʉ ĩgʉ buherã iri werenigui queorire masidiarã, Jesure serẽpiñorã: ―¿I queori mera dohpa arĩ buhegʉ iiri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã. 10 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire iribojegue majarã erã masibirirare mʉare masicʉ̃ iimi Goãmʉ. Gajirãpʉre eropa iibeami ĩgʉ. Eropigʉ erãre werenigui queori mera buhea. Yʉ eropa iicʉ̃ erã yʉ buherire peequererã masisome, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 11 Eropa arĩtuha erãre werenemopʉ: ―Õpa arĩ werea i werenigui queorire: Oteriyeri õari buheri iro dopa ãhraa. 12 Eropiro ma tʉro yuri merejariyeripʉ õari buheri iro dopa ãhraa. Eropiro masa erã õari buherire peecʉ̃ ĩagʉ watĩpʉ ahri, iri buherire masidorebeami masare. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ erã Goãmʉre umupeoboñuma. Erã eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ erãre peamegue wabonirãre tauboñumi. 13 Ʉtã weca yuri merejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire pee, mucubiriri mera irire pee aĩma. Eropa pee aĩquererã ta ʉtã weca árĩri yucʉ nuguri mariri yucʉ iro dopa ta oã masa sã turabeama. Eropa turabirã yaha õari buherire erã peera dipuwaja gajirã erãre ñero iicʉ̃ ĩarã yahapʉre duhucãma. 14 Eropi pora yucʉ weca yurimerejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire peequererã ta, i yeba majare wʉaro pepirã, niyerure gamerã, i yeba majare gahmema erã. Eropirã iripʉ õari buherire cãhmotaa. Iri cãhmotacʉ̃ masa Goãmʉ gameripʉre iibeama. 15 Eropi õari yeba yurimerejarayeri õari buheri iro dopa ãhraa. Eropirã masa õari buherire õaro mera pee peenʉrʉcãma. Eropirã duhuro mariro Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta õarire iima, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuha gaji queori mera buhepʉ Jesu. ―Ne sihãgodirure masa sihãgora pʉhrʉ mátasoro doca dibubeama. Eropirã irirure cama doca dibubeama. Ʉmarogue irirure duhpeomi wihigue ñajarã erã õaro ĩha ñajama õaro. 17 Mari iiraguere Goãmʉre duhmasiya mara. Pʉhrʉguere árĩpehreri masisũroca. Sihãgodiru ñamire boyoro dopa ta iribojegue erã masibirirare masirãcoma masa. 18 Eropirã mʉa peerã õaro peenʉrʉque. Õaro peenʉrʉgʉ, õaro masigʉcumi. Peenʉrʉbigʉ “Merogã peea,” ĩgʉ arĩquerecʉ̃ iripʉ dederea waroca ĩgʉre, arĩpʉ Jesu. 19 Pʉhrʉ Jesu pagʉ porã erã pago mera ĩgʉ pohrogue warã iiriñorã. Masa bajarã árĩcʉ̃ ĩgʉ pohro ejabiriñorã. 20 Eropigʉ yujugʉ Jesure werepʉ: ―Mʉ pago mʉ pagʉ porã mera disiporogue niguima. Mʉre ĩarã ahrañorã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩ werepʉ Jesu árĩpehrerãre buhebu: ―Goãmʉ buherire peerã, irire tarinʉgabirã erã ta ãhrima yʉ pago yʉ pagʉ porã iro dopa árĩrã, arĩpʉ Jesu erãre. 22 Gajinʉ Jesu ĩgʉ buherã mera dohodirugue ñaja ―Ina, taribujarã, arĩ, erã árĩpehrerã iriru mera ditarugue taribuja wañorã. 23 Eropa taribujagʉ carĩa wapʉ ĩgʉ. Erã eropa taribujarisubu turaro miruñe ariyoro. Miruñe aricʉ̃ pãgúri wahgã, erãre miucãriyoro. Eropa waro mirimaja gʉhya árĩyoro erãre. 24 Eropa wacʉ̃ ĩha ʉca wa, Jesu pohro waha, ĩgʉre wahgũñorã. ―Buhegʉ, mari mirimorã iiaa, arĩñorã erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ wahgã, miruñere “Iripẽta weã duhuque,” arĩpʉ. Eropa arĩgʉ pãgúrire “Yʉsʉaque,” arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta miruñe taria wayoro. Eropiro pãgúri sã yʉsʉ dija wayoro. 25 Eropa wara pʉhrʉ Jesu erãre õpa arĩpʉ: ―¿Mʉa yʉre umupeobeari? Erãpʉ güi, ĩha ʉca, õpa arĩ wereniguiñorã erã basi: ―Cue, ¿ñehmʉno masʉ ãhriri ihĩ? Miruñe, pãgúri sã ĩgʉ dorecʉ̃ tarinʉgabeaa ĩgʉre, arĩñorã erã basi. 26 Eropirã erã gajipʉ masegue Gerasa majarã ya yebague taribujajañorã. Iri yeba Galilea yeba diaye árĩyoro. 27 Ero Jesu ĩgʉ majajanʉgarisubu ero majagʉ watẽa ñajasũdigʉ ĩgʉ pohrogue aripʉ. Ĩgʉ yoari boje goroweregʉ suhri marigʉ árĩgʉ, ĩgʉ wihiguere ne árĩbirimʉripʉ. Eropigʉ masa goberi ʉtã goberi watope árĩpʉ ĩgʉ. 28 Eropirã bajasuburi watẽa ĩgʉre ñearo mera ĩgʉ bʉrigã gorowerecʉ̃ ĩha masa ĩgʉre bihadoboriñorã. Eropigʉ ĩgʉ peresugue árĩgʉ ĩgʉ mojotorire guburire comedari mera erã diridigʉ árĩqueregʉ, ĩgʉ iridarire nuapʉ. Eropirã watẽapʉ ĩgʉre masa marirogue aĩgãñorã. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩhametu turaro gaguinigui, Jesu pohro merejapʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ watẽare dorepʉ: ―Ihĩ mera árĩbiricãque. Waque watẽa, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ turaro gaguinigui, serẽpipʉ Jesure: ―Jesu, ʉmaro majagʉ Goãmʉ magʉ, ¿ñehenore iibu iiri mʉhʉ yʉre? Yʉre ñero iibiricãque, arĩpʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ serẽpipʉ ĩgʉre: ―¿Ñehmʉno waĩcʉri mʉhʉ? arĩpʉ. Bajarã watẽa ĩgʉ mera árĩñorã. Eropigʉ õpa arĩpʉ erãre opagʉ. ―Watẽa bajarã waĩcʉa gʉa, arĩpʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ. 31 ―Ʉ̃hcãri gobegue gʉare wadorebita, arĩ, turaro serẽñorã watẽapʉ. 32 Irisubure ero ʉtãgʉ gubuye bajarã yesea barã iiñorã. Erã ero bacʉ̃ ĩarã watẽa õpa arĩ serẽñorã Jesure: ―Soã yesea pohrogue wadoreque gʉare. Erã mera árĩdoreque gʉare, arĩ serẽñorã watẽa masʉre ñajanirã. Erã eropa arĩ serẽcʉ̃ peegʉ Jesu erãre yesea pohrogue wadorepʉ. 33 Ĩgʉ eropa wadorera pʉhrʉ watẽapʉ masʉ mera árĩnirã waha, yesea pohrogue ejañorã. Erã pohrogue erã ejara pʉhrʉ yeseapʉ gorowere dipatʉrʉgue omabuha, ditarugue yuriñaja miri sĩripehrea wañorã. 34 Yeseare ĩhadibunirãpʉ yesea eropa miricʉ̃ ĩarã, güi omagã wañorã. Eropa omagãrã macague eja, iri maca majarãre campo majarã sãre erã ĩarare weresiripehocãñorã. 35 Erã eropa werera pʉhrʉ masa ĩarã wañorã. Eropirã Jesu pohro eja, watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉ ĩgʉ suhri sañadigʉ pee masigʉ ĩgʉ ero õaro doacʉ̃ ĩañorã erã. Iri árĩpehrerire ĩarã erã güi árĩñorã. 36 Watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉ ĩgʉ õaro árĩcʉ̃ ĩanirã gajirãre erã ĩarare wereñorã. 37 Eropa pee ero majarã Gerasa yeba majarã árĩpehrerã bʉrigã Jesure güiñorã. Eropirã ĩgʉre wadoreñorã. Erã eropa wadorecʉ̃ Jesu dohodirugue ñajapʉ wabu. 38 Watẽa ñajasũdigʉ mʉrʉpʉ Jesu ĩgʉ waborore ĩha turaro ĩgʉre serẽripʉ: ―Mʉ mera wadiaca, arĩ serẽripʉ. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu ĩgʉre yʉhripʉ: ―Mʉ ya macague waque. Eropa wagʉ Goãmʉ mʉre õaro iirare wereque gajirãre, arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ ya macague ejagʉ Jesu ĩgʉre õaro iirare árĩpehrerãre ĩgʉ ya maca majarãre werepʉ. 40 Sipʉ masegue Jesu dipaturi ĩgʉ taribujajacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉre corenirã bocatĩri serẽñorã ĩgʉre. 41 Ero buheri wihi opʉ Jairo waĩcʉgʉ Jesu pohro eja, ĩgʉ guburi pohro merejapʉ. Ĩgʉ mago sĩrigo iipo. Igo yujugo ta árĩgo doce bojori opago árĩpo. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ ya wihigue Jesure sihugãpʉ. “Áʉ,” arĩ, ĩgʉ mera wapʉ Jesu sã. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ masa bajarã ĩgʉre nʉrʉsiarã cʉ̃riro iiñorã ĩgʉre. 43 Eropigo yujugo nomeo doce bojori gohra duhuro mariro eropa behrego ero árĩpo. Ero corere duhturuare igo ya niyeru mera árĩpehrerire wajayeripo igo ocoyedorego. Erã eropa ocoyequerecʉ̃ ta mʉraro ta di waniguicãyoro igore. 44 Eropigo igo Jesu pʉhrʉ ahri, ĩgʉ suhriro ojogorore igo ñeacʉ̃ igore di wiriniguicãra pehrea wayoro. 45 Igo eropa ñeañacʉ̃ Jesu pepigʉ serẽpipʉ. ―¿Noa yʉ suhrirore mohmepiari? arĩpʉ ĩgʉ. Árĩpehrerã “Mohmepibeaa,” arĩñorã. Eropirã Pedro sã õpa arĩ yʉhriñorã: ―Buhegʉ, cʉ̃hña ãhraa. Eropirã masa bajarã mʉre pẽhrecãma. ¿Duhpigʉ eropa arĩ serẽpiri mʉhʉ? arĩñorã erã Jesure. 46 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Dohparagã yʉ turari mera yujugore dore yʉhʉ cóãrare masia. Eropigʉ yʉre igo ñeañarare masia, arĩpʉ ĩgʉ. 47 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego igo duhrimasibigo, naragãgo Jesu pohro merejapo. Eropigo árĩpehrerã masa erã peero igo arĩpo Jesure: ―Yʉhʉ ñeañabʉ mʉre. “Ĩgʉre ñeañacʉ̃ yʉ dore taria waroca,” arĩgo mʉre ñeañabʉ. Yʉ mʉre eropa ñeañago mata õago wahabʉ, arĩpo. 48 Igo eropa arĩtuhajacʉ̃ Jesu igore werepʉ: ―Mahgo, yʉre mʉ umupeori mera õago dujaa dohpaguere. Mucubiriri mera waque, arĩpʉ igore. 49 Ĩgʉ eropa arĩrisubu Jairo ya wihi árĩgʉ weregʉ erapʉ. ―Mʉ mago sĩria wahámo. Eropigʉ ihĩ buhegʉre sihubita pare, arĩpʉ ĩgʉ. 50 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jairore õpa arĩ werepʉ Jesu: ―Bʉjawerebita. Yʉre umupeoque. Iri dihtare iique. Mʉ eropa iicʉ̃ õago wagocumo, arĩpʉ Jesu. 51 Eropa arĩtuha Jairo ya wihigue eja, Pedrore, Ñure, Santiagore, dorecʉgo pagʉ sʉmarãre aĩ ñajapʉ. Gajirãpʉre Jesu ñajadorebiripʉ. 52 Ero árĩpehrerã masa erã ñehamere orerã iiñorã. Jesu erãre arĩpʉ: ―Orebiricãque. Igogã sĩribeamo. Carĩgo iimo, arĩpʉ ĩgʉ. 53 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ igo sĩridigo árĩcʉ̃ masirã “Eroparĩcãgʉ iimi ihĩ,” arĩrã Jesure ĩayeñorã. 54 Eropigʉ Jesu igo mojotore ñeha, arĩpʉ igore: ―Majigo, wahgãque, arĩpʉ. 55 Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃ igo sĩridigo árĩquerego igo sĩporã goecʉ̃ masa wapo. Irisubu ta wahgãnʉgajapo igo. Igo eropa wahgãra pʉhrʉ Jesu igore barire odorepʉ. 56 Igore eropa ĩgʉ masacʉ̃ ĩarã igo pagʉ sʉmarã ĩhamaria wañorã. Eropigʉ Jesu irire gajirãre weredorebiripʉ.

Lucas 9

1 Eropi Jesu doce ĩgʉ buherãre sihubeo, ĩgʉ turarire ópʉ ĩgʉ erãre. Watẽare erã cóãburire, dorecʉrãre erã õarã iiburire ópʉ ĩgʉ turarire erãre. 2 Eropa iituha erãre Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire buhedoregʉ, dorecʉrãre õarã iidoregʉ obeopʉ erãre. 3 Õpa arĩ dorepʉ Jesu erãre: ―Mʉa warã gajinore aĩbiricãque. Tuadire, ajure, barire, niyerure aĩbiricãque. Yujuñe suhriro ta sañaque. Peñe sañabita. 4 Árĩpehrerogue mʉare erã carĩro ocʉ̃ iri wihi ta dujanique. Ne warãgue wiriaque iri wihire. 5 Gaji macari majarã mʉare erã gamebiricʉ̃ ĩarã iri macare tarigã waque. Eropa warã mʉa guburi maja nicure moje siripique mʉa erãre erã ya dipuwajare ĩhmumorã, arĩpʉ Jesu. 6 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ buherãpʉ waha, árĩpehreri macarigue masare õari buherire were curiñorã. Eropirã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iiñorã. 7 Eropi Herode Galilea yeba majarã opʉ Jesu ĩgʉ iirare peebeopʉ. “¿Noa ãhriri ĩgʉ Jesu?” arĩqueregʉ ne masibiripʉ. Yujurãyeri õpa arĩñorã Jesure. “Ñu waĩyedi mʉrʉ dipaturi masa deyogʉ iicumi. Eropigʉ Jesu erã arĩgʉ ĩgʉ ta ãhrimi,” arĩriñorã gajirã. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Herode Jesure dohpa arĩ masibiripʉ. 8 Eropirã gajirã “Ĩgʉ Elia mʉrʉ dohpague dehyoagʉ iimi,” arĩriñorã. Gajirãpʉ “Goãmʉ ya weremʉhtanirã mera majagʉ árĩcumi daja masa mʉrigʉ,” arĩriñorã Jesure. 9 Erã eropa arĩ wereniguiquerecʉ̃ ta õpa arĩ pepipʉ Herode: “Ñu dipurure tabetadoregʉ wejẽtuhabʉ ĩgʉpʉre yʉhʉ. ¿Eropigʉ masa erã werewʉagʉ nihino árĩbocuri ĩgʉ?” arĩ pepi ĩgʉ Jesure ĩadiaripʉ. 10 Eropi Jesu ĩgʉ obeonirã ĩgʉ pohrogue dujaja, erã iirare wereñorã Jesure. Erã weretuhacʉ̃ Jesu erã dihtare Betsaidague sihu waripʉ. 11 Ĩgʉ erã dihtare sihuquerecʉ̃ erã warare masirã, masa bajarã nʉrʉsiagãñorã. Jesu ĩgʉre erã nʉrʉsiajacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ bocatĩri serẽpʉ erãre. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire erãre were, dorecʉrãre õarã iipʉ. 12 Ñamicague doce ĩgʉ buherã ĩgʉ pohrogue eja, Jesure wereñorã: ―Ohõ masa marirogue ãhraa. Õ majaro maja wirigue oã masare obeoque. Carĩmorã erã batuburire amadoreque erãre, arĩñorã erã Jesure. 13 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ erãre: ―Mʉa basi barire oque erãre, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã yʉhriñorã: ―Cinco pan dipurure, perã ta wai sãre iripẽta opaa mari. Oã masa bajarã erã baburire asũmasiya mara marire, arĩñorã ĩgʉ buherã. Bajarã masa erã árĩcʉ̃ eropa arĩñorã ĩgʉ buherã. Eroguere cinco mil ʉma árĩñorã. Eropigʉ Jesu werepʉ ĩgʉ buherãre: ―Yujurãyeri cururi cincuenta gohra doadoreque. Gaji curu sãre erã nʉcʉ ta doadoreque, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉ dorero dopa ta iiñorã. Árĩpehrerã masare doadoreñorã. 16 Doadoretuha Jesu cinco pan dipurure, perã wai mera aĩ, ʉmarogue ĩhamemuju, Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ pan dipurure nuha, ĩgʉ buherãre masare gueredoregʉ ópʉ. 17 Eropirã erã árĩpehrerã masa baha yapia wañorã. Erã ba dʉharare doce puiri gohra aĩ gameneo ʉjʉtudoboñorã ĩgʉ buherã. 18 Yujunʉ Jesu yujugʉ ta Goãmʉre serẽgʉ iipʉ. Ĩgʉ wereniguirisubu ĩgʉ buherã ĩgʉ pohrogue árĩñorã. Eropigʉ Jesu serẽpipʉ erãre: ―¿Nihino árĩcuri yʉhʉ, masa erã pepicʉ̃? arĩ serẽpipʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉ buherã yʉhriñorã: 19 ―“Ñu waĩyedigʉ mʉrʉ árĩbocumi,” arĩma mʉre. Gajirã “Elia mʉrʉ árĩbocumi,” arĩma. Gajirã, “Goãmʉ ya weremʉhtanirã mera majagʉ iribojegue majagʉ masa mʉriadi árĩbocumi,” arĩma, arĩ yʉhriñorã ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉre. 20 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Jesu erãre serẽpipʉ daja: ―¿Mʉapʉ pepicʉ̃ nihino árĩcuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ daja. ―Mʉhʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Pedro. 21 Eropi Pedro “Cristo ãhraa mʉhʉ,” ĩgʉ arĩrare ne gajirãre Jesu weredorebiripʉ. 22 Eropa weredorebirituhagʉ õpa arĩpʉ: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ bʉrigã ñero tarigʉca. Eropa ta tariro gahmea yʉre. Eropirã pahia oparã, mʉrã, judio masare buherã mera yʉre gamebirã wejẽrãcoma. Erã wejẽra pʉhrʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca, arĩpʉ Jesu erãre. 23 Pʉhrʉ árĩpehrerãre õpa arĩ werepʉ Jesu: ―Yujugʉ yʉ mera majagʉ árĩdiagʉ, ĩgʉ gamero iidiarire duhucãgʉcumi. Eropigʉ yahagʉ ĩgʉ árĩri dipuwaja ñero tarigʉcumi. Ñero tariqueregʉ ta yahare iiniguigʉ árĩgʉcumi. 24 Yujugʉ masʉ ĩgʉ ya árĩburi dihtare pepigʉ dederea wagʉcumi. Eropigʉ yaha árĩburi yʉ gameri dihtare iigʉ árĩpehrerinʉri yʉ mera ʉmaroguere õaro árĩgʉcumi. 25 Yujugʉ masʉ i yeba majare árĩpehrerire opaqueregʉ peamegue wagʉ õarire bocasome. 26 Yujurãyeri yʉ buherire werediarã, “Jesu yagʉ ãhraa,” arĩdiarã gʉhyasĩrirãcoma. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ yʉ sã erãre eropa iirãre gʉhyasĩrisãgʉca. Yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ õarã anyua erã gosesiriri mera, yʉ Pagʉ ĩgʉ gosesiriri mera dujarigʉ yʉre gʉhyasĩrinirãre gʉhyasĩrisãgʉca yʉ sã. 27 Diaye arĩgʉ tiiaa mʉare. Dohpague yujurãyeri mʉa õgue árĩrã mʉa sĩriboro core Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩcʉ̃gue ĩarãca, arĩpʉ erãre. 28 Eropi ocho nʉri irire ĩgʉ werera pʉhrʉ Jesu Pedrore, Ñure, Santiagore erã dihtare sihupʉ. Eropi waha, Goãmʉ mera wereniguirã wañorã. Ʉtãgʉre mʉria wañorã erã. 29 Goãmʉre ĩgʉ serẽrisubu Jesu ĩgʉ diapo gohrotoa wayoro. Eropiro ĩgʉ suhri cuimijuri suhri õaro boreri suhri wayoro. 30 Eropa warisubu perã ʉma ĩgʉ pohro dehyoañorã. Ĩgʉ mera wereniguirã iiñorã. Erã iribojegue majarã Elia mʉrʉ, Moise mʉrʉ sã árĩñorã. 31 Erã ʉmaro maja gosesiriri mera dehyoañorã. Jesu merogã Jerusaléngue ĩgʉ sĩriborore erã Jesu mera wereniguirã iiñorã. 32 Pedro ĩgʉ mera majarã sã wʉja meretaria carĩrã iiñorã. Eropa carĩquererã ta ʉca wahgã, Jesu gosesiriri ĩha, perã ĩgʉ mera wereniguirã sãre ĩañorã. 33 Moise Elia mera erã warisubu Pedro Jesure õpa arĩpʉ: ―Opʉ, mari õre árĩcʉ̃ õadiaa. Ʉhre wihigã gohra iirã. Mʉ ya wihigã, Moise ya wihigã, Elia ya wihigã iirãca, arĩpʉ Pedro. Eropa arĩqueregʉ ta ĩgʉ arĩrare ne masibiripʉ. 34 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu erãre imica curu cãhmotayoro. Eropa cãhmotacʉ̃ ĩarã erã güia wañorã. 35 Eropiro imica curu pohecague Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri bʉsʉyoro: ―Ihĩ yʉ magʉ yʉ beyedigʉ ãhrimi. Õaro peeque ĩgʉre, arĩri bʉsʉyoro imica pohecague. 36 Eropa arĩra pʉhrʉ Jesu dihtare ĩañorã erã. Pʉhrʉ erã ĩarare gajirãre werebiriñorã. Ne yujugʉre werebiriñorã dohpa irisubure. 37 Gajinʉ erã ʉtãgʉgue erã dijaricʉ̃ bajarã masa Jesure bocatĩriñorã. 38 Eropigʉ erã mera majagʉ Jesure piyupʉ: ―Buhegʉ, mʉre turaro ire serẽdiaa yʉhʉ. Yʉ magʉ yujugʉ ta ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre ĩabasaque mʉhʉ. 39 Watĩ ñajasũ gorowereniguicãmi. Iri watĩ ĩgʉre ñeha, gaguiniguicʉ̃ ii, tũru naragãcʉ̃ ii, sumutua wacʉ̃ iimʉraa. Eropigʉ ihĩ watĩ yʉ magʉre ñero taricʉ̃ ii, ne duhudiabeami ĩgʉre. 40 Mʉ buherãre iri watĩre cóãdoregʉ turaro serẽrabʉ. Yʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta erã irire ne cóãmasibirama, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ õpa arĩpʉ ero árĩrãre: ―Dohpague majarã mʉa ñerã ãhraa. ¿Yʉre ne umupeobirigohracãri? Yoari boje mʉare buherabʉ. ¿Dipẽ yoari boje yʉre garibori mʉa? arĩ turipʉ Jesu. Eropa arĩtuha watĩ ñajasũdigʉ pagʉre õpa arĩpʉ: ―Mʉ magʉre aĩgãrique, arĩpʉ. 42 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ magʉ Jesu pohrogue ĩgʉ aririsubu watĩ ĩgʉre yebague mehmereja, tũru naragãcʉ̃ iipʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Jesu watĩre cóãpʉ. Ĩgʉ eropa cóãcʉ̃ watĩ ñajasũdigʉ õagʉ wapʉ. Eropigʉ Jesupʉ ĩgʉgãre wiapʉ ĩgʉ pagʉre. 43 Árĩpehrerã masa Goãmʉ turari mera ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ iirire ĩarã, ʉca wañorã. Masa Jesu ĩgʉ iirare ĩha ʉca wacʉ̃ Jesupʉ ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ: 44 ―Dohparagã yʉ wereburire cãdijibiricãque mʉa. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Masa yʉre ñeha, gajirãguere yʉre wiarãcoma, arĩpʉ Jesu. 45 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta erãpʉ ĩgʉ wererire õaro peebiriñorã. Ĩgʉ wererare erãre masiya mariyoro. Irisubu ta Goãmʉ erãre irire masidorebirinipʉ. Eropirã erã güirã irire ĩgʉre serẽpibiriñorã. 46 Pʉhrʉ Jesu buherã werenigui dʉyasorã iiñorã: ―¿Mari mera majagʉ nihinopʉ opʉ ñajagʉcuri? arĩ dʉyasorã iiñorã erã erã basi. 47 Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ erã pepirire masigʉ, majigʉre ĩgʉ pohro aĩunugu, ĩgʉ buherãre werepʉ: 48 ―Yaha árĩburire iimorã õpa árĩgʉgãre bu árĩgʉre gamerã yʉ sãre gahmea mʉa. Eropirã yʉre gamerã, yʉre obeodigʉ sãre gahmea mʉa. Mʉa mera majagʉ mʉa pohro majagʉ árĩgʉ ĩgʉ sã opʉ ta árĩgʉcumi, arĩpʉ Jesu. 49 Pʉhrʉ Ñu Jesure õpa arĩ werepʉ: ―Buhegʉ, mʉ waĩ mera watĩ ñajasũnirãre taricʉ̃ iiami yujugʉ. Ĩgʉre gʉa ĩabʉ. Ĩgʉ mari mera majagʉ ĩgʉ árĩbiricʉ̃ ĩarã ĩgʉre irire iidorebirimʉrabʉ gʉa, arĩpʉ Ñu Jesure. 50 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu Ñure gajirã ĩgʉ buherã sãre õpa arĩ werepʉ: ―Eropa arĩbiricãque mʉa ĩgʉre. Marire ĩhaturibigʉ árĩgʉ, ĩgʉ mari mera majagʉ ãhrimi, arĩpʉ Jesu. 51 Irisubure Jesu ĩgʉ ʉmʉsigue ĩgʉ waboro coregã “Jerusaléngue wagʉra,” arĩpʉ ĩgʉ. Eropa arĩgʉ wagʉ iipʉ. 52 Eropirã Jesu core ĩgʉ obeonirã waha, Samaria yeba maja macague eja, ero Jesu ĩgʉ ejaborore amuyudiariñorã. 53 Jesu Jerusaléngue wabu iipʉ. Erogue ĩgʉ wabu árĩcʉ̃ peerã, iri maca majarã ĩgʉre gamebiriñorã. 54 Irire peerã Ñu, Santiago mera wereñorã Jesure: ―Opʉ, mʉ gamecʉ̃ ʉmaro maja peame mera mʉre gamebirinirãre wejẽdorerãra Elia mʉrʉ ĩgʉ iidiro dopa ta, arĩñorã erã ĩgʉre. 55 Erã eroparĩcʉ̃ maji ĩha turipʉ erã perãre: ―Eropa arĩbiricãque. Espíritu Santo yarã ãhraa mʉa. Dohpague mʉa pepiro dopa ta ĩgʉpʉ pepibeami. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebaguere arigʉ peamegue wabonirãre taugʉ aribʉ. Masare erã dederecʉ̃ iigʉ aribiribʉ, arĩ werepʉ Jesu. 56 Eropa arĩ weretuha gaji macague Jesu sã carĩrã waha wañorã. 57 Maha erã wacʉ̃, yujugʉ masʉ Jesure werepʉ: ―Mʉ mera yʉhʉ wadiaa noho mʉ wadiaro, arĩpʉ ĩgʉ. 58 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu yʉhripʉ: ―Yʉ mera aricʉ̃ diasa ãhraa. Nʉgʉ majarã diayea erã carĩburi toreri opama. Mirimagʉ porã sã erã ya suhri opama. Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉpʉre sooro mara. Ne yaha wihi mara. Eropirã yʉ mera árĩrã ñero tarirãca mʉa, arĩ yʉhripʉ Jesu. 59 Pʉhrʉ gajigʉre Jesu sihupʉ: ―Yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ yʉhripʉ Jesure: ―Opʉ, yʉhʉ yʉ pagʉ sĩricʉ̃ yaanigʉ wagʉra. Pʉhrʉ mʉ mera wagʉra, arĩpʉ ĩgʉ. 60 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ: ―Yʉre gamebirã sĩrinirã iro dopa ta ãhrima. Erãpʉ sĩrinirãre yaaporo. Eropigʉ mʉpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire õari buherire buhegʉ arique, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 61 Eropigʉ gajigʉ Jesure õpa arĩpʉ: ―Opʉ, mʉ mera wagʉra. Yʉ acawererãre goeriserenigʉ wanigʉra dohpa, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 62 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ werepʉ Jesu ĩgʉre: ―Mohmebu mohmediabigʉ ĩgʉ duhpibu árĩbeami. Ĩgʉ iro dopa árĩgʉ õpa ãhrimi: “Goãmʉ yare iidiaa,” arĩqueregʉ irire ne iibeami. Ĩgʉ Goãmʉ yagʉ árĩbodigʉ árĩbeami, arĩpʉ Jesu.

Lucas 10

1 Pʉhrʉ Jesu gajirã ĩgʉ buherãre setenta buherãre beye, macarigue ĩgʉ waboro core obeoyupʉ. Yujuyeri macarire perã dihta obeopʉ ĩgʉ. 2 Eropa obeogʉ õpa arĩ werepʉ erãre werenigui queorire buhegʉ: ―Ojodʉca baja iri bʉgatuhajacʉ̃ baja árĩcʉ̃ baja mohmeri ãhraa. Mohmeri masapʉ bajamerãgã ãhrima. Eropa ta õari buherire peemorã bajarã árĩcʉ̃ wʉaro ãhraa mari mohmeri. Iri eropárĩquerecʉ̃ ta mari masare buhemorã bajamerãgã ãhraa. Eropirã õari buherire buhemorãre gajirãre ĩgʉ obeomorãre Goãmʉre serẽque mʉa. 3 Waque mʉa. Mʉare yʉ obeogʉ oveja iro dopa árĩrãre mʉare yeea guarã iro dopa ta ñerã árĩrã watopegue obeogʉ iiaa. 4 Niyeru ajure, paga aju sãre, zapature aĩbiricãque. Mʉa mague curirã gajirãre bocajarã wereniguibiricãque. Diaye ta taria waque. 5 Árĩpehreri wirire mʉa ñajari wirire i wihi majarãre, “¿Ãhriri mʉa?” arĩmʉhtaque. 6 Iri wihi majarã õaro mera árĩrã gamequeãro mariro erã árĩcʉ̃ õadoreque erãre. Õaro mera erã árĩbiricʉ̃ iri wihi majarãre irire õadorebita. 7 Yuju wihi ñajanʉgarã erã õaro árĩcʉ̃ iri wihi ta dujaque. Iri wihi majarã mʉare erã ejorire baha ihrituque. Mohmegʉre ĩgʉ wajatarire aĩro gahmea. Eropirã mʉa erãre buhera waja erã bari orire aĩque mʉa sã. Eropirã yuju wihi ta mʉa ejara wihi ta ñajarã, iri macare gajirã ya wirigue árĩcuribiricãque. 8 Macaguere mʉa ejarã ero majarãpʉ mʉare gamerã árĩcʉ̃ erã bari ejori árĩcʉ̃ baque. 9 Ero majarã dorecʉrãre õarã iique. Eropirã õpa arĩque ero majarãre: “Goãmʉ mari Opʉ dohpaguere ĩgʉ árĩborore wererã iiaa mʉare,” arĩque erãre. 10 Gaji macague mʉa ejacʉ̃ erãpʉ mʉare gamebiribocoma. Erã gamebiricʉ̃ ĩarã iri maca decogue waha, õpa arĩque erãre. 11 “Gʉa nicu imicare guburi maja imicare wejẽsiri cóãrã iiaa mʉa gʉare gamebiriri dipuwaja ĩhmurã,” arĩque. “Eropirã ire guña árĩque,” arĩque. “Goãmʉ mari Opʉ dohpaguere ĩgʉ árĩborore mʉare wererã arirabʉ,” arĩque erãre. 12 Mʉare diaye yʉhʉ arĩgʉ iiaa. I ʉmʉ pehrecʉ̃guere Sodoma majarã mʉra bʉrigã dipuwajacʉrãcoma. Erã eropa árĩquerecʉ̃ ta tauro mʉare gamebirãpʉ dipuwajacʉrã árĩrãcoma, arĩpʉ Jesu. 13 Pʉhrʉ Jesu õpa arĩpʉ macari majarãre: ―Corazín majarã, mʉa ñero tarirãca. Betsaida maca majarã mʉa sã ñero tarirãca. Mʉa ya macaguere Goãmʉ ĩgʉ turari mera deyoro moarire iirabʉ yʉhʉ. Mʉa peebirabʉ. Iribojegue Tiro waĩcʉri macare, Sidón waĩcʉri maca sãre ĩgʉ turari mera iri deyoro moarire yʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩarã ero majarãpʉ erã ñero iirire bʉjawereboañuma. Eropa iirã õaripʉre gohrotoboañuma. Mata erã bʉjawererã erã bʉjawereri suhrire saña, erã basi pea witũ mera mohsiripeoboañuma erã ñerire bʉjawererire ĩhmumorã. Mʉapʉ eropa iibeaa. 14 Eropigʉ mʉare arĩgʉ tiiaa. Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ Tiro majarã mʉra, Sidón majarã mʉra tauro mʉapʉre mʉa ñeri dipuwaja dipuwaja moagʉcumi ĩgʉ. 15 Capernaum majarã, mʉa ejatuharo mera Goãmʉ pohrogue wadiaribʉ. Eropirã mʉa Goãmʉ yapʉre iidiabiricʉ̃ mʉare Goãmʉ peamegue cóãgʉcumi, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuha ĩgʉ buherãre werepʉ: ―Mʉare peerã yʉ sãre peema. Mʉare gamebirã yʉ sãre gamebeama. Eropirã yʉre gamebirã, erã yʉre obeodigʉ sãre gamebeama, arĩpʉ Jesu erãre. 17 Pʉhrʉ setenta buherã mucubiriri mera dujarañorã: ―Opʉ, mʉ waĩ mera mʉ turari mera watẽare masaguere gʉa wiridorecʉ̃ erãpʉ gʉare yʉhriama, arĩñorã erã Jesure. 18 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ erãre: ―Ʉmarogue miariñe dijariro dopa ta watĩ ĩgʉ dijaricʉ̃ ĩabʉ. 19 Peeque. Mʉare yʉ turarire ohabʉ yʉhʉ. Eropirã añare, corebare, watĩ marire ĩhaturigʉre árĩpehreri ĩgʉ turari sãre mʉa tarinʉgaburire mʉare ohabʉ yʉhʉ. Eropirã erã mʉare ñero iimasibeama. 20 Yʉ eropa oquerecʉ̃ ta watẽa mʉare erã tarinʉgabiricʉ̃ ĩarã iri dihtare mucubiribita. Ipʉre mucubirique. Ʉmarogue Goãmʉ yarã erã waĩre ĩgʉ gojaturipũgue mʉa waĩre ĩgʉ gojatura árĩcʉ̃ masirã, iripʉre mucubirique mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 21 Irisubure Espíritu Santo Jesure bʉrigã mucubiricʉ̃ iipʉ. Eropigʉ Jesu õpa arĩpʉ ĩgʉ Pagʉre: ―Ahʉ, mʉhʉ ʉmaro majarã tauro opʉ, i yeba majarã tauro opʉ ãhraa. I mʉ buherire “Masituhaja gʉa,” arĩrãre masicʉ̃ iibeaa. Mʉ yare masipehobirãpʉre masicʉ̃ iiabʉ mʉhʉ. Mʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ “Õataria,” arãa yʉhʉ mʉre. Eropa ta ãhraa, ahʉ. Erã masibirãpʉre erã masicʉ̃ gahmeabʉ mʉhʉ, arĩpʉ Jesu. Eropa arĩtuha gajirãre õpa arĩpʉ: 22 ―Yʉ Pagʉ árĩpehrerire yʉ iiburire apimi yʉre. Yʉ Pagʉ dihta yʉre masimi. Yʉ dihta ĩgʉre masia. Yʉ beyenirã sã ĩgʉre masima yʉ masidorenirã árĩrã. Erã nʉcʉ ta yʉ Pagʉre masia gʉa, arĩpʉ Jesu. 23 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã seyaro erã árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩpʉ: ―I árĩpehrerire ĩarã mucubirirã ãhraa mʉa. 24 Diaye ta ãhraa. Bajarã Goãmʉ ya weremʉhtanirã, yebari majarã oparã sã dohpague mʉa ĩarire ĩadiariñorã erã sã. Eropirã mʉa peeri sãre peediariñorã. Erã eropa masidiaquerecʉ̃ ta Goãmʉ erãre masidorebiripʉ irisubuguere, arĩpʉ Jesu. 25 Irisubu ta judio masare buhegʉ Jesu pohro eraa, Jesure ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ iidiaripʉ: ―Buhegʉ, ¿yʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ dohpa iigʉcuri yʉhʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Jesure. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ ĩgʉre: ―¿Dohpa arĩ irire wereri Goãmʉ yare erã gojarapũgue? ¿Goãmʉ ĩgʉ arĩ gojarapũguere ĩgʉ mera õaro árĩdiarire dohpa arĩri mʉ pepicʉ̃? arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ yʉhripʉ: ―Õpa arĩñumi Goãmʉ: “Turaro mʉ sĩporã mera, mʉ turari mera, mʉ õaro guñari mera Goãmʉre mahique. Eropigʉ mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrã sãre mahique,” arĩ apiñumi Goãmʉ marire, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Diaye ta arãbʉ mʉhʉ. Irire iique. Eropigʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩgʉca mʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉre. 29 Ĩgʉ masare buhegʉpʉ “Ihĩ Goãmʉ ya dorerire iipehogʉ ãhrimi,” masa ĩgʉre erã arĩ pepicʉ̃ gamepʉ. Eropa gamegʉ ĩgʉ Jesure õpa arĩ serẽpinemopʉ: ―¿Noa ãhriri Goãmʉ yʉre mahidoregʉ? arĩpʉ ĩgʉ. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ õpa arĩ yʉhripʉ Samaria majagʉ ĩgʉ iirare weregʉ: ―Yujunʉ Jerusaléngue árĩdigʉ Jericógue wagʉ maha ĩgʉ curicʉ̃ yajari masa ĩgʉre ñeañorã. Eropa ñearã ĩgʉ suhrirore tuwea aĩ, ĩgʉre turaro pañorã. Eropa parã sĩrimerejacʉ̃ gohra duhuñorã ĩgʉre. 31 Irisubu ta pahi iri mague aripʉ. Eropa arigʉ erã padigʉre ĩaqueregʉ ta maha gajipʉ masepʉ ĩgʉre ĩhatarigã wapʉ. 32 Eropi Goãmʉ wihi mohmegʉ sã mojomorocʉgʉ pohro eja ĩgʉre ĩha gajipʉ masepʉ tarigã wapʉ. 33 Erã eropiiquerecʉ̃ Samaria majagʉpʉ ero waha yoañarirogue ĩha ĩgʉre mojomoro ĩapʉ. 34 Eropigʉ ĩgʉ mojomorocʉgʉ pohro eja, igui deco vino ʉyʉ mera morera deco mera ĩgʉ camire pisũpʉ. Pisũtuhaja suhri gasiro mera diricãhmotapʉ ĩgʉ camire. Tuhaja, ĩgʉre ĩgʉ yagʉ burro weca duhpeo, carĩri wihigue aĩ ejapʉ ĩgʉre. Ero árĩgʉ ĩgʉ Samaria majagʉ õaro ĩhadibupʉ ĩgʉre. 35 Gajinʉ ĩgʉ carĩri wihi opʉre pese niyerusere oho, õpa arĩpʉ: “Ĩre ĩhadibuque. Iseri sihajabiricʉ̃ dipaturi dujarigʉ wajayepehogʉra,” arĩpʉ Samaria majagʉ wihi opʉre, arĩpʉ Jesu. 36 Eropa arĩtuha judio masare buhegʉre serẽpipʉ Jesu: ―¿Oã ʉrerã ʉma mojomorocʉgʉ pohro tarianirã nihinopʉ árĩyuri mojomorocʉgʉre mahigʉ? arĩpʉ Jesu. 37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ buhegʉpʉ Jesure yʉhripʉ: ―Mojomorocʉgʉre itamudigʉ árĩñumi ĩgʉre mahigʉ, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. ―Mʉ sã masare eropa ta iigʉ waque, arĩpʉ Jesu buhegʉre. 38 Eropi Jesu ĩgʉ buherã mera wacʉ̃, gaji macague erã curicʉ̃, Marta waĩcʉgo erãre igo ya wihi ñajaridorepo. 39 Ĩgʉ ñajara pʉhrʉ igo pagʉ mago María waĩcʉgo ĩgʉ guburi pohro doa ĩgʉ buherire peepo. 40 Igo eropa iicʉ̃ ĩago Marta igo mohmeri baja árĩcʉ̃ ĩago guapo. Eropigo igo Jesure werepo: ―Opʉ, ¿yʉhʉ yujugo ta mohmecʉ̃ yʉre yʉ pagʉ mago igo itamubiricʉ̃ õhari mʉ ĩacʉ̃? Igore yʉre itamudoreque, arĩpo Marta Jesure. 41 Igo eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Marta, baja mʉre mohmeri árĩcʉ̃ wʉaro pepia mʉhʉ. 42 Goãmʉ ĩgʉ yare peedoremi. María õarire iibo irire beyemo. Eropigʉ yʉre igo peecʉ̃, “Mohmetamugo waque,” arĩbeaa igore, arĩpʉ Jesu Martare.

Lucas 11

1 Yujunʉ Jesu ĩgʉ Pagʉre Goãmʉre serẽgʉ iipʉ. Ĩgʉ serẽtuhacʉ̃ yujugʉ ĩgʉ buherã mera majagʉ õpa arĩpʉ: ―Opʉ, Ñu ĩgʉ buherãre ĩgʉ buhediro dopa ta Goãmʉre serẽrire gʉa sãre buheque mʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ: ―Õpa arĩ Goãmʉre serẽque: “Gʉa Pagʉ, ʉmaro majagʉ mʉhʉ õagʉ ãhraa. Dohpaguere árĩpehrerã weca opʉ ãhraa. Ʉmaroguere mʉ dorero erã iiro dopa ta i yeba majarã sã iiporo. 3 Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ gʉa baburire oniguicãque gʉare. 4 Gajirã erã gʉare ñero iirare gʉa cãdijiro dopa ta mʉ sã gʉa ñero iirare cãdijique. Eropigʉ gʉa ñeri iiborare cãhmotaque. Gʉa ñeri iiborare tauque,” arĩ serẽque Goãmʉre, arĩpʉ Jesu erãre. 5 Pʉhrʉguere ĩgʉ buherãre õpa arĩ buhepʉ werenigui queori mera: ―Yujugʉ ñami deco ĩgʉ acaweregʉ wihigue waha, ĩgʉre serẽpʉ: “Acaweregʉ, ʉreru pan dipure oque yʉre. 6 Gajigʉ yʉ acaweregʉ curigʉ aridigʉ dohparagã yaha wihi erami. Eropiro ĩgʉre yʉ oburi mara,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ acaweregʉre. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ acaweregʉ wihi pohecague árĩgʉ yʉhripʉ: “Yʉre garibobita. Disiporo bihadiro ãhraa. Yʉhʉ, yʉ porã mera carĩgʉ iiaa. Wahgãro bejabirica yʉre mʉre barire obudi,” arĩpʉ ĩgʉ acaweregʉ. 8 ¿Dohpa warocuri serẽgʉpʉre? Diaye arãa mʉare. Ĩgʉ acaweregʉ árĩqueregʉ ta barire obudigʉ wahgãbiripʉ. Ĩgʉ eropa wahgãdiabiriquerecʉ̃ ta bari serẽgʉpʉ gʉhyasĩribigʉ ĩgʉ yoari boje serẽniguicʉ̃ árĩpehreri ĩgʉ serẽro dopa ta pʉhrʉ wahgã ogʉcumi. 9 Eropigʉ ire mʉare weregʉ iiaa: Goãmʉre mari Pagʉre serẽque. Eropa serẽrã mʉa serẽrire bocarãca. Goãmʉre eropa serẽniguicãque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉ ogʉcumi. 10 Árĩpehrerã Goãmʉre serẽrã aĩrãcoma. Eropirã erã serẽrare bocarãcoma. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉre eropa serẽniguirãre ĩgʉ erãre ogʉcumi. 11 “¿Mʉa porã mʉare erã pan serẽcʉ̃ ʉtãyepʉre obocuri mʉa? Obiriboya. ¿Erã mʉare erã waire serẽcʉ̃ añapʉre obocuri erãre? Obiriboya. 12 ¿Eropirã mʉa porã cãreña diuri serẽcʉ̃ corebapʉre obocuri mʉa? Obiriboya. 13 Mʉa ñerã árĩquererã ta mʉa porãre õarire omasia mʉa. Eropigʉ Goãmʉpʉ mʉa tauro õarire ohomi mʉare. Ĩgʉ mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ Espíritu Santore ogʉcumi ĩgʉre serẽrãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 14 Irisubure Jesu watĩre cóãgʉ iipʉ. Watĩpʉ wereniguimasibigʉ árĩcʉ̃ iipʉ masʉre. Eropigʉ watĩ masʉre Jesu cóãcʉ̃ masʉpʉ wereniguinʉgapʉ. Ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã masa bajarã ĩhamaria wañorã. 15 Erã eropa ʉcaquerecʉ̃ ta gajirãpʉ õpa arĩñorã: ―Ihĩ Jesu watẽare cóãgʉ Beelzebú waĩcʉgʉ watẽa opʉ ĩgʉ turari mera cohãmi, arĩñorã gajirã. 16 Gajirã “Mʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuque gʉare,” arĩriñorã. 17 Erã eropa dorecʉ̃ peegʉ erã pepirire masigʉ, erãre õpa arĩ werenigui queori werepʉ Jesu: ―Watĩ ya turari mera watẽare cóãbeaa yʉhʉ. Yuju maca majarã erã basi gamequeãrã, iri maca majarã pehrea wabocoma. Eropirã yuju wihi majarã erã basi gamequeãrã, iri wihi majarã pehrea wabocoma. 18 Eropigʉ Beelzebú watẽa opʉpʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ watẽare yʉre cóãdoregʉ ĩgʉ basi ĩgʉ yarãre cóãbocumi. Eropirã erã sã wapehrea waboñuma. Mʉa yʉre õpa arãa. “Ĩgʉ Beelzebú turari mera watẽare cohãmi,” mʉa yʉre arĩ weresãa. 19 Mʉa mera majarã sã watẽare cohãma. Eropirã erã “Beelzebú ĩgʉ turari mera erãre cohãa,” arĩbeama. “Goãmʉ ĩgʉ turari mera watẽare cohãa,” arĩma. Eropirã mʉa yʉre “Watĩ turari mera watẽare cohãmi,” mʉa arĩra diaye árĩbiricʉ̃ mʉa mera majarã wererãcoma. 20 Eropigʉ yʉpʉ watẽare cóãgʉ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo turari mera iiaa. Yʉ eropa cóãcʉ̃ ĩarã õpa arĩ masirãca mʉa: “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri i yebaguere árĩtuhaja dohpaguere,” arĩrãca, arĩpʉ Jesu. 21 ―Watĩ turagʉ tarinʉgari werediacʉ̃ õpa ãhraa, arĩpʉ Jesu. ―Wihi opʉ turagʉ ĩgʉ mojo mera ĩgʉ wihire ĩhadibucʉ̃ ĩgʉ yare gajirã aĩmasibeama. 22 Ĩgʉ eropa ĩhadibuquerecʉ̃ ta gajigʉ turatarigʉ ĩgʉre gamequeã, ĩgʉre tarinʉga, ĩgʉ mojore emacã, ĩgʉ yare aĩcã gajirãre gueremi. “Watĩ turagʉ árĩquerecʉ̃ yʉhʉ turatariagʉ ãhraa,” arĩgʉ iipʉ Jesu i queori mera. 23 Yujugʉ yʉre gamebigʉ yʉre ĩhaturigʉ ãhrimi. Yujugʉ yʉre itamubigʉ yʉre teboricʉcʉ̃ iigʉ iimi, arĩ buhepʉ Jesu. 24 Eropigʉ ĩgʉ dipaturi werenigui queori mera õpa arĩ buhepʉ: ―Yujugʉ watĩ masʉ mera árĩdi waha deco mariri yeba cuhri, ĩgʉ sooborore amaripʉ. Eropa bocabigʉ õpa arĩ pepipʉ: “Masʉ yʉ cóãdi mera dipaturi árĩgʉ wagʉra,” arĩ pepipʉ ĩgʉ. 25 Eropa arĩgʉ ĩgʉ dujaa waha, ĩgʉ cóãdigʉre ta masʉre bocapʉ daja. Ĩgʉre bocaboro core masʉpʉ õagʉ ñeri marigʉ árĩpʉ. 26 Eropigʉ watĩ gajirã siete watẽare ĩgʉ tauro ñerãre sihugʉ wapʉ. Ĩgʉ eropa sihucʉ̃ erã árĩpehrerã watẽa masʉ mera árĩñorã. Eropigʉ masʉpʉ ero core yujugʉ watĩre opagʉ ñetariagʉ árĩripʉ. Dohpaguepʉre bajarã watẽare opagʉ árĩgʉ, ero core ĩgʉ árĩdiro tauro ñegʉ dujapʉ, arĩpʉ Jesu. 27 Irire ĩgʉ eroparĩcʉ̃ masa watope árĩgo Jesure arĩpo bʉsʉro mera: ―Mʉre porãcʉdigo, mʉre mihudigo mucubirigo ãhrimo, arĩpo Jesure. 28 Igo eropa arĩtuhacʉ̃ peegʉ Jesu igore yʉhripʉ: ―Goãmʉ wereniguirire peerã ĩgʉ dorerire iirãpʉ erã árĩrãcoma mucubirirã, arĩpʉ Jesu igore. 29 Eropi bajarã masa Jesu pohro erã eracʉ̃, ĩgʉ erãre werenemopʉ: ―Dohpague majarã ñerã ãhrima. Yʉ diaye arĩgʉ árĩcʉ̃ mʉa masidiarã Goãmʉ turari mera deyoro moarire iidoreraa yʉre. Mʉa eropa dorequerecʉ̃ ta Jona iribojegue majagʉ ĩgʉ iira dihtare ii ĩhmugʉcumi Goãmʉ masare. 30 Jona Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩgʉ ĩgʉ Ninive majarãre ĩgʉ masicʉ̃ iidiro dopa ta yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ masicʉ̃ iiaa dohpague majarãre. 31 Dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ iribojegue majago opo bʉro sur majago bʉro igo bʉro wahgãnʉga mʉare dohpague majarãre weresãgocumo. Igo Salomo opʉ ĩgʉ masirire peediago yoarogue aridigo Salomore peego aripo. Dohpaguere mʉa watopere Salomo tauro masigʉ ãhraa. Yʉhʉ mʉa mera árĩquerecʉ̃ mʉa yʉ masirire peediabeaa. Mʉa eropa peediabirira waja igo opo bʉro mʉare “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãgocumo. 32 Eropa ta dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ Ninive maca majarã mʉra sã mʉare dohpague majarãre “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãrãcoma erã. Jona erãre Goãmʉ yare ĩgʉ werecʉ̃ peerã, erã ñerire bʉjawere, õarire gohrotonirã árĩñorã erãpʉ. Dohpaguere mʉa watopere Jona tauro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ Goãmʉ yare werequerecʉ̃ mʉa ñero iirare bʉjawerebeaa. Eropirã Ninive majarã mʉra mʉare ñerire bʉjawerebirãre weresãrãcoma, arĩ werepʉ Jesu. 33 Eropigʉ buhenemogʉ õpa arĩpʉ erãre: ―Masa sihãgodirure sihãgorã dibubeama. Irirure sihãgorã mátasoro docague dibubeama. Irirure ʉmarogue duhpeomi wihigue ñajarirã erã ĩha ñajama õaro. 34 “Mari cuiri mari dʉpʉre sihãgodiru iro dopa ta ãhraa,” arĩ werediacʉ̃ õpa ãhraa. Mʉa pepiro dopa ta iiaa. Mʉa õaro mera pepirã árĩrã õarire iiaa. Mʉa ñero pepirã árĩrãpʉ ñeri dihtare iiaa. 35 Eropirã õaro iique. Mʉa pepirigue ñero árĩbiricãporo. 36 Tuhaja mʉa pepirigue õari árĩcʉ̃, ñeri ne maricʉ̃ õari dihtare pepirãca. Mʉa pepirigue õari árĩcʉ̃ mʉa õarire iirãca, arĩ buhepʉ Jesu. 37 Jesu ĩgʉ buhetuhajacʉ̃ ĩagʉ fariseo masʉ ĩgʉre ĩgʉ ya wihigue badoregʉ sihupʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉ ya wihigue ñaja, erã baro erã mera doajapʉ. 38 Ĩgʉ eropa doajacʉ̃ fariseo masʉpʉ Jesure ĩhanʉrʉgʉ judio masa mojo coeniguiro dopa ta ĩgʉ mojo coebiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ pepipʉ: “Cuena. ¿Ihĩ duhpigʉ gʉa iro dopa mojo coebeari?” arĩ pepipʉ. 39 Ĩgʉ eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu ĩgʉre werepʉ: ―Mʉa fariseo masa mʉa dorero dopa ta mʉa ihririparire, soropari sãre mʉa coeweaa mʉa õarire iirire ii ĩhmudiarã. Eropa coequererã ta mʉa sĩporãripʉre coebeaa. Eropirã mʉa árĩricʉri mʉa pepiripʉre ne õarire gohrotobeaa. Mʉa pepiriguere gajirã yare yajadiarire ñeri dihta ãhraa. 40 Pee masibirã ãhraa mʉa. Goãmʉ mʉa dʉpʉre iigʉ mʉare pepiri sãre iipʉ. ¿Irire masibeari mʉa? 41 Eropirã mʉa Goãmʉ ya árĩburire iidiarã mʉa pepirire õarire gohrotomʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ õarire iirã árĩrãca. 42 “Mʉa fariseo masa ñero tarirãca. Bari õaro sʉriburi sarire aĩ deara pʉhrʉ diez quẽri iiaa. Tuhaja yujuquẽ ta Goãmʉ wihigue aĩgã apia Goãmʉ dorero dopa ta. Eropa iri dorerire iiquererã ta diaye iirire, Goãmʉre gamerire mʉa ne guñabeaa. Dʉcare mʉa aĩrare merogã Goãmʉ wihire apicʉ̃ õhaa. Eropa iirã õpa iinemoque: Diaye iirire, Goãmʉre gameri sãre iique mʉa. 43 “Mʉa fariseo masa ñero tarirãca. Buheri wihigue árĩrã õari doari dihtare gahmea mʉa. Doberi duarogue masa mʉare õaro umupeori mera bocatĩri serẽcʉ̃ gahmea mʉa. 44 “Mʉa judio masare buherã, fariseo masa sã mʉa gʉyaricʉrã ãhraa. Ñero tarirãca mʉa. Masa gobe dibura gobe iro dopa ta ãhraa mʉa. Iri gobe pohro masa tarigãrã pohecague boanirã árĩcʉ̃ masibeama. Eropa ta masa mʉa pohro árĩrã mʉa pepirigue ñeri árĩcʉ̃ masibeama erã, arĩpʉ Jesu erãre. 45 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ judio masare buherã mera majagʉ Jesure werepʉ: ―Buhegʉ, irire arĩgʉ, gʉa sãre ñero arĩgʉ iica mʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 46 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Diaye ta ãhraa. Mʉa masare buherã sã ñero tarirãca. Mʉa gajirãre erã bocatĩubiririre iidorea erãre. Eropa dorequererã mʉapʉ erãre ne merogã itamubeaa iri dorerire erã iiboro dopa. 47 “Eropirã mʉa ñero tarirãca. Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉra ya masa goberire õaro amuraa mʉa erãre umupeoro dopa ta iirã. Mʉa eropa iiquerecʉ̃ ta iribojegue majarã mʉa acawererãpʉ erãre wejẽñuma. 48 Erãpʉ Goãmʉ ya weremʉhtanirãre erã wejẽdiro dopa ta mʉa sã iiboya. Eropirã dohpaguere erã masa goberire amuraa mʉa. Eropa amurã mʉa acawererã erãre wejẽrare guñaa mʉa. Erã eropa wejẽrare guñarã “Õaro iiñuma,” arĩraa mʉa, arĩpʉ Jesu. 49 “Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ masiri mera õpa arĩ wereyuñumi: “Yahare weremʉhtamorãre yʉ buherire buhemʉhtamorã sãre obeogʉra erãre. Eropirã erã yʉ obeorãre gajirãre wejẽ, gajirãre ñero iirãcoma,” arĩyuñumi Goãmʉ, arĩpʉ Jesu. 50 I yebare Goãmʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ Caínpʉ Abelre wejẽñumi. Ero pʉhrʉ Goãmʉ yare weremʉhtanirãre wejẽñuma. Pʉhrʉ Zacaríare mʉa acawererã mʉra ta ĩgʉre wejẽñuma. Ĩgʉ Goãmʉ wihi pohro Goãmʉ ya árĩburire waimʉrã soeburi mesa pohro árĩcʉ̃ mʉa acawererã ĩgʉre wejẽñuma. Árĩpehrerã erãre erã wejẽra dipuwaja dohpague majarã dipuwajacʉrãcoma. Eropa ta ãhraa. Mʉare ta arĩgʉ iiaa. Árĩpehrerã erãre erã wejẽra dipuwajare dohpague majarãre Goãmʉ dipuwaja moagʉcumi. 52 “Mʉa masare buherã, mʉa ñero tarirãca. Goãmʉ masirire ĩgʉ gojarare opaquererã ta gajirãre werebeaa mʉa. Mʉa basi Goãmʉ yare peebeaa. Eropirã gajirã ĩgʉ yare erã peediaquerecʉ̃ ta irire mʉa erãre peedorebeaa, arĩpʉ Jesu erãre. 53 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masare buherã, fariseo masa sã ĩgʉ mera guarã ĩgʉre ñero wereniguiñorã. Eropirã Jesu ĩgʉ ñero arĩ yʉhricʉ̃ peediarã, erã serẽpinʉrʉñorã ĩgʉre weresãdiarã.

Lucas 12

1 Eropi Jesu pohro masa bajarã gohra gamenereñorã. Cʉ̃hña taricãyoro. Ero Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ: ―Õaro guña masique mʉa. Fariseo masa erã pan bʉgacʉ̃ iiburire ĩarã õaro masique. Erã gʉyarire weregʉ iiaa. 2 Masa erã yayasãrare pʉhrʉ masirãcoma. Erã dibura sãre gajirã masirãcoma. 3 Eropiro gajirã peebirogue mʉa wereniguirare õaro masicʉ̃ Goãmʉ weregʉcumi. Bihara taribugue gajigʉre erã yayarogã erã arĩrare masa bajarã watope masicʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ. 4 Eropigʉ Jesu werenemopʉ erãre: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Masʉre wejẽrã wejẽtuha dipaturi erã wejẽdigʉre ñero iimasibeama. Eropirã mʉare wejẽdiarãpʉre güibiricãque. 5 Dohpaguere mʉa güibure mʉa umupeobure weregʉra. Goãmʉpʉre güi umupeoque. Ĩgʉ mʉa sĩrira pʉhrʉ peamegue cóãmasimi mʉare. Eropa ta ãhraa. Diaye arĩgʉ tiiaa. Goãmʉpʉre güi umupeoque. 6 “Cinco mirua waja marima. Eropa waja mariquerecʉ̃ ta erãgãre Goãmʉ ĩhadibumi. Ne cãdijibeami erãre. Mirua tauro Goãmʉ ĩhadibumi mʉapʉre. 7 Eropigʉ mʉa poari sãre ne yuju poadagã dʉhyaro mariro masipehomi Goãmʉ. Eropa ta mʉa árĩricʉri sãre masipehomi. Eropa masigʉ mʉare ĩhadibuniguicãmi. Miruare ĩgʉ mahiro tauro mʉapʉre mahimi Goãmʉ. Eropirã ĩgʉre umupeorã güibiricãque mʉa, arĩpʉ Jesu. 8 Eropi Jesu werenemopʉ: ―Mʉare arĩgʉ iiaa. Yujugʉ “Jesu yagʉ ãhraa,” masare ĩgʉ arĩ werecʉ̃ ĩagʉ yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sã “Ĩgʉ yahagʉ ãhrimi,” arĩgʉca Goãmʉ yarã anyuare. 9 Yujugʉ masare güigʉ yʉre “Jesucristore masibeaa,” masare arĩ weregʉre yʉ sã “Ĩgʉre masibeaa,” arĩ weregʉca anyuare. 10 “Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre ñero arĩ erã wereniguicʉ̃ iri ñerire Goãmʉ cãdijimasimi. Eropa cãdijiqueregʉ ta Espíritu Santopʉre erã ñero arĩ wereniguicʉ̃ irire ne Goãmʉ cãdijisome. 11 “Mari buheri wirigue oparã pohro gajirã mʉare aĩ ñaja weresãrãcoma. Erã eropa weresãcʉ̃ mʉa arĩ cãhmotaburire ne wʉaro pepibiricãque. 12 Irisubu ta Espíritu Santo mʉa wereburire mʉare weregʉcumi, arĩpʉ Jesu. 13 Eropi masa watope árĩgʉ Jesure õpa arĩ werepʉ: ―Buhegʉ, gʉa pagʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ ya árĩra gʉare dujaa. Eropigʉ yʉ tĩgʉre irire yʉ sãre queoro dʉca wadoreque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Ne irinore dʉca wabuno árĩbeaa yʉhʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 15 Eropa arĩtuha Jesu árĩpehrerãre werepʉ: ―Õaro iique mʉa. Doberire, gajino sãre gametari?-?biricãque. Baja opaquererã ta iri mera ta mucubirituhajabeaa mari, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuha Jesu erãre i queori mera werepʉ: ―Doberi opʉ õari yebare opapʉ. Eropiro iri yebare ĩgʉ oteri õaro dʉcacʉyoro. 17 Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ basi õpa arĩ pepiripʉ: “Iri dʉca yʉhʉ diburi wihire ne sihajasome. 18 Dohpaguere õpa iigʉra. I wihi dohpague yʉ dibumʉhtara wihire cóãcã, dohpaguere mʉra wihi tauro mama wihipʉre wʉari wihi iigʉra. Iri wihire yaha oteri dʉcare, árĩpehrerire dibugʉra. 19 Yʉ eropa iira pʉhrʉ õpa arĩ pepigʉra yʉ basi: ‘Yʉ árĩpehreri opagʉ ãhraa. Õaro soogʉra. Eropigʉ baha, ihri, mucubirigʉra,’ arĩ pepigʉra yʉ basi,” arĩ pepiripʉ ĩgʉ basi. 20 Ĩgʉ eropa arĩ pepiquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre werepʉ: “Mʉhʉ ne pee masibigʉ ãhraa. Dohpagã ñami ta mʉhʉ sĩrigʉca. Mʉ eropa wacʉ̃ mʉ ya mʉ mahira dederea waroca mʉre,” arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉre, arĩpʉ Jesu masare. 21 Irire arĩgʉ masare õpa arĩ werepʉ Jesu: ―Eropa ta warãcoma doberi oparã erã Goãmʉre guñabirã. Baja doberire, niyerure erã ya árĩburi dihtare diburã, Goãmʉre guñabirã erã mojomorocʉrã iro dopa árĩrãcoma erã Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropigʉ Goãmʉ erãre ĩhasʉabeami, arĩpʉ Jesu. 22 Eropi Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ: ―Ire mʉare arĩgʉ iiaa: Mʉa barire, suhri sãre wʉaro guñaricʉbiricãque. 23 Goãmʉ mʉare deyoro moagʉ bari dihtare bamorãre suhri sañamorã dihtare iibiriñumi mʉare. Mʉa iri dihtare guñacʉ̃ gamebeami. 24 Mirimagʉ porãre Goãmʉ ĩgʉ ĩhadiburire masique. Erã poeri moorã ãhrima. Eropiro erã bari dihburi wiri erãre mara. Goãmʉpʉ erãre erã baburire ohomi. Mirimagʉ porã tauro mʉapʉre mahimi Goãmʉ. Eropigʉ mʉa sãre ĩhadibugʉcumi ĩgʉ. 25 Wʉaro mʉa pepiri mera iri mʉare pagarã wacʉ̃ iibeaa. Eropiro mari wʉaro pepiri duhpiburi árĩbeaa. 26 ¿Eropirã wʉaro mʉa pepiri duhpiburi árĩbiriquerecʉ̃ ta, duhpirã mʉa baburire, mʉa ihriburire, mʉa sañaburire wʉaro guña bʉjawere pepiri mʉa? 27 “Nʉgʉ maja gorire pepique. Iri gori ne iiro mariro õari goricʉa. Iri gori õari suhri iro dopa õari gori dehyoa. Salomo opʉ mʉrʉ õari suhri opagʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta iri goripʉ ĩgʉ ya suhri tauro õari dehyoa. 28 Iri gorire õari gori gocʉ̃ iimi Goãmʉpʉ. Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta iri goripʉ bajamenʉrigã árĩra pʉhrʉ ñaidija pehrea wahaa. Merogã ãhri gajinʉ peamegue soe cóãcãma. Iri eropa mata pehrequerecʉ̃ ta iri gorire iri õari gori árĩcʉ̃ iimi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ iri gorire ĩgʉ õari gori árĩcʉ̃ ĩgʉ iidiro dopa ta tauro mʉa sãre õaro iigʉcumi. Suhrire ogʉcumi. Daberogã Goãmʉre umupeoa mʉa. 29 Eropirã mʉa baburire, mʉa ihriburire wʉaro guñabiricãque. 30 Goãmʉre masibirãpʉ i yeba majarãpʉ irire eropa amaniguicãma. Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ árĩpehreri mʉa gamerire masimi. Ĩgʉ eropa masicʉ̃ mʉa ya árĩburire wʉaro guñabiricãque. 31 Goãmʉ mʉa opʉ ĩgʉ árĩborore gamemʉhtaque mʉa. Mʉa eropa iira pʉhrʉ Goãmʉpʉ mʉa gameri dʉhyacʉ̃ ogʉcumi, arĩpʉ Jesu. 32 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Yʉ mahirã, bajamerãgã árĩquererã güibiricãque mʉa. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrore ĩgʉ mera mʉa árĩcʉ̃ gahmemi ĩgʉ. 33 Eropirã mʉa yare duapehoque. Irire duacã, iri niyerure mojomorocʉrãre oque. Eropirã ʉmaro maja Goãmʉ ya árĩburire mohmeque. Eropa iirã ʉmaro maja mʉa wajatari ne pehresome. Ʉmarogue mʉa ya árĩri ne pehrebeaa. Eroguere mʉa yare aĩmasibeami yajari masʉ. Eropirã mega sã irire tʉamasibeama. 34 Ʉmarogue mʉa ya árĩcʉ̃ Goãmʉ ya dihtare pepirãca mʉa, arĩpʉ Jesu. 35 Eroparĩtuhaja erãre werenemopʉ daja: ―Mʉa yare amuyunirã iro dopa árĩrã yahare eropa iiniguirã árĩrã coreque yʉ dujariborore. Mohme corerã erã opʉ mojoto diriri bosenʉgue ĩgʉ wacʉ̃ ĩgʉ dujariborore erã cohrema. Erã eropa corero dopa ta yʉ dujariborore coreque mʉa sã. Opʉ ĩgʉ ya wihigue eraa, disiporore ĩgʉ dotecʉ̃ peerã erã mata pãgũ acuma ĩgʉre. 37 Mohme corerã erã opʉ eracʉ̃ ĩgʉ gamero dopa ta iiyurã árĩrã mucubirirã árĩrãcoma. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ erã opʉpʉ mohme coregʉ iro dopa gohrotogʉcumi. Eropigʉ mohme corerãre doadore, ĩgʉ erãre barire duhpeogʉcumi. 38 Ĩgʉ erarisubu ñami deco árĩcʉ̃, o boyorogue árĩquerecʉ̃ mohme corerãpʉ ĩgʉ erarisubure ĩgʉre õaro corerã árĩrã, mucubirirã árĩrãcoma erã. 39 Ire guñaque mʉa. Wihi opʉ yajari masʉ ĩgʉ eraborore masigʉ, ĩgʉ yajari masʉre coregʉ ñajadorebiriboñumi. 40 Eropirã mʉa sã coreque. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ guñaña mariro arigʉca. Eropirã yahare eropa iiniguirã árĩrã yʉre coreque mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedropʉ serẽpipʉ Jesure: ―Opʉ, ¿i queorire weregʉ gʉare arĩgʉ iiri? ¿O árĩpehrerãre eropa arĩri? arĩpʉ Pedro. 42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werenigui queoriñe mera õpa arĩ buhepʉ erãre: ―Mohme coregʉ ĩgʉ opʉre umupeogʉ pee masigʉ õpa ta ãhrimi. Opʉ curigʉ wagʉ, mohme coregʉre ĩgʉ wihire apimi. Ĩgʉ apigʉpʉ doregʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ barisubu árĩcʉ̃ gajirã mohmeri masare barire gueremi. 43 Eropigʉ opʉ ĩgʉ ya wihigue dujarami. Ĩgʉ opʉ eracʉ̃ mohme coregʉpʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iipehodigʉ árĩgʉ, ĩgʉ mucubirigʉ árĩgʉcumi. 44 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ opʉ árĩpehreri ĩgʉ yare ĩhadibugʉ apigʉcumi ĩgʉre daja. 45 Ñegʉ mohme coregʉpʉ õpa ta ãhrimi. “Yʉ opʉ yoja deyobeami,” arĩmi. Eropa arĩgʉ gajirã mohme corerãre ʉmare, nome sãre pami. Eropigʉ wʉaro baha, ihri, meremi. 46 Ĩgʉ eropa iirisubu guñaña mariro ĩgʉ opʉ dujaragʉcumi. Ĩgʉ dujararinʉre ne masibeami mohme coregʉ. Eropa dujaragʉ ñegʉ ĩgʉ iirare pee ĩgʉre ñero dipuwaja moagʉcumi. Eropigʉ Goãmʉre tarinʉganirãre ĩgʉ cóãdirogue ĩgʉre cóãgʉcumi. 47 “Eropigʉ mohme coregʉ ĩgʉ opʉ gamerire masigʉ árĩqueregʉ ta irire ĩgʉ iibiricʉ̃, ĩgʉ õaro ĩgʉ mohmebiricʉ̃, ĩgʉ opʉpʉ ĩgʉre bʉrigã dipuwaja moa pagʉcumi ĩgʉre. 48 Gajigʉ mohme coregʉpʉ ĩgʉ opʉ gamerire masibigʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ opʉpʉ ĩgʉre daberogã ñari ĩgʉ eropa árĩri dipuwajare pagʉcumi. Goãmʉ ĩgʉ gamerire masicʉ̃ iimi masare. Eropiro masigʉre yʉhriro gahmea. Eropiro õaro masigʉre õaro yʉhriro gahmea, arĩpʉ Jesu. 49 Eropa arĩtuha Jesu erãre werepʉ daja: ―Peame soewearo dopa ta yʉhʉ i yebare masa erã ñero iirire cóãgʉ arigʉ iibʉ. Dohpague ta masa árĩpehreri ñeri marirã árĩcʉ̃ bʉrigã gahmea yʉhʉ. 50 Yʉhʉ ñero tarigʉca. Yʉ eropa ñero tariburire coregʉ, ñero sĩporãcʉa yʉhʉ. 51 ¿Dohpa arĩ pepiri mʉa yʉre? Yʉhʉ i yebaguere buhegʉ aricʉ̃ yʉ buheri mera “Masa ĩhaturisome pare,” ¿arĩ pepiri mʉa? Eropa árĩbeaa. Mʉare arĩgʉ iiaa. Masa yʉ buherire peerã, pe curu erã basi game dʉca warirãcoma. Yujurãyeri yʉ buherire peerãcoma. Gajirãpʉ irire gamebirã erãre ĩhaturirãcoma. Eropirã yujuro mera árĩsome masa. 52 Eropirã yuju wihi majarã sã cinco masa yʉ buherire peerã, pe curu erã basi game dʉca warirãcoma. Yuju curu ʉrerã, gaji curu perã árĩrãcoma. 53 Ĩgʉ pagʉ ĩgʉ magʉre ĩhaturigʉcumi ĩgʉ yaha buherire peecʉ̃. Gajigʉ magʉ sã ĩgʉ pagʉre ĩhaturigʉcumi. Eropigo igo pago igo magore ĩhaturigocumo. Gajigo mago sã igo pagore ĩhaturigocumo. Eropigo igo mʉñeco igo bepore ĩhaturigocumo. Gajigo bepo sã igo mʉñecore ĩhaturigocumo. Eropa warãcoma yaha buherire erã peecʉ̃, arĩpʉ Jesu. 54 Eropi Jesu masare bajarãre õpa arĩ werepʉ daja: ―Abe ñajarogue imica cururi ĩarã, “Mata deco ariroca,” arãa mʉa. Mʉa eropa arĩra pʉhrʉ deco ahraa. 55 Eropirã surgue miruñe aricʉ̃ “Asirinʉ árĩroca,” arãa mʉa. Mʉa eropa arĩra pʉhrʉ irinʉ asia. 56 Mʉa gʉyaricʉrã ãhraa. Yebare ĩarã, ʉmarore ĩarã “Õpa waroca,” arĩ masia mʉa. Õarinʉ árĩborore, ñerinʉ árĩboro sãre masia mʉa. ¿Eropa õaro masiquererã ta, duhpirã dohpague yʉ Goãmʉ turari mera yʉ mʉare ĩhmuquerecʉ̃ ta ne irire õaro masibeari mʉa? arĩpʉ Jesu. 57 Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemopʉ: ―¿Mʉa diaye iiburire masibeari mʉa dohpa? 58 Gajigʉ mʉre weresãgʉ wagʉ dipuwaja moadoreri wihigue wadorebocumi. Erogue ejaboro core “Dipaturi mʉre eropa iisome,” arĩ game amuque. Mʉhʉ ĩgʉre amubiricʉ̃ mʉre ĩgʉ dipuwaja moadoreri wihigue aĩgãbocumi mʉre. Eropigʉ dipuwaja moadoregʉpʉ mʉre surarare ĩgʉ wiacʉ̃, mʉre surara peresu iirãcoma. 59 Mʉre arĩgʉ iiaa. Ne erã wajayedorerare mʉ wajayepehocʉ̃gue wirigʉca mʉhʉ, arĩpʉ Jesu.

Lucas 13

1 Irisubure bajamerãgã masa Jesure õpa arĩ wereñorã: ―Galilea majarã Goãmʉre waibʉgʉre wejẽ, erã soe muju umupeorisubu Pilatopʉ erãre wejẽpʉ. Ĩgʉ eropa wejẽcʉ̃ waibʉgʉ di mera masa di morera wayoro, arĩ wereñorã erã Jesure. 2 Erã eropa weretuhajacʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―¿Galilea majarã Pilato ĩgʉ wejẽnirã mʉrare dohpa arĩ pepiri mʉa? ¿Erã eropa sĩrirã gajirã Galilea majarã tauro ñerã árĩra dipuwaja sĩriyuri? 3 Árĩbeaa. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉapʉ ñerire bʉjawerebirã, õaripʉre gohrotobirã, mʉa sã sĩrirã peamegue warãca. 4 Eropirã sohõ árĩnirã diez y ocho masa Siloé waĩcʉri wihi ʉmari wihi erã weca yuribeja wejẽpehoyoro. ¿Eropa wa sĩrirã gajirã Jerusalén majarã tauro ñerã árĩra dipuwaja sĩriyuri mʉa pepicʉ̃? 5 Árĩbeaa. Mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉa ñerire bʉjawerebirã õaripʉre gohrotobirã, mʉa sã sĩrirãca. Eropirã peamegue warãca, arĩpʉ Jesu erãre. 6 Eropa arĩtuhaja, Jesu i queori mera werepʉ erãre: ―Pohe opʉ ĩgʉ pohegue ĩgʉ higueragʉre opapʉ. Eropigʉ ĩgʉ irigʉ dʉcare amagʉ waripʉ. Bocabiripʉ. 7 Bocabirinijagʉ ĩgʉ iri pohe mohmegʉre werepʉ. “Peeque yʉre. Ʉhre bojori gohra higueragʉ dʉcare amaraa. Dʉca mara. Irigʉ dʉca maricʉ̃ irigʉre pa cóãcãque. Irigʉ yaha pohe árĩcʉ̃ gajigʉre otemasibeaa,” arĩpʉ pohe opʉ mohmegʉre. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ mohme coregʉ õpa arĩpʉ: “Opʉ, irigʉ yuju bojori gohra niguiniporo. Yʉhʉ irigʉ gubuyere seatu nujatu iigʉra. Tuhaja waibʉgʉ gʉra mera iri gobere yaagʉra. 9 Yʉ eropa iira pʉhrʉ irigʉre gaji bojori dʉcacʉcʉ̃ õaroca. Dʉca maricʉ̃ mʉhʉ padoregʉca,” arĩpʉ mohme coregʉ pohe opʉre, arĩ werepʉ Jesu. 10 Irisubure Sabadonʉ Jesu judio masa buheri wihigue buhegʉ iipʉ. 11 Ero pũriri dorecʉgo diez y ocho bojori gohra pũriri dorecʉgo árĩpo. Eropigo opatũ niguigo árĩgo, diaye niguimasibiripo. 12 Igo eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ Jesu igore ĩha, piyupʉ: ―Noméo, mʉ dorecʉri pehrea wahabʉ, arĩ piyupʉ Jesu. 13 Ĩgʉ piyura pʉhrʉ igore ĩgʉ mohmepicʉ̃ mata igo diaye niguigo wapo. Eropa wago “Goãmʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi,” arĩ Goãmʉre umupeopo igo. 14 Jesu igore Sabadonʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ õago igore iicʉ̃ ĩagʉ iri buheri wihi opʉpʉ ĩgʉ mera guapʉ. Eropa guagʉ ĩgʉ masare õpa arĩpʉ: ―Seis nʉri ãhraa mari mohmerinʉri. Eropirã mʉa dore õarã árĩdiarã irinʉrire taudorerã arique. Sabadonʉre mari soorinʉre irire iibiricãro gahmea, arĩpʉ wihi opʉ. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩ yʉhripʉ: ―Mʉa gʉyaricʉrã ãhraa. Mʉa wecʉare, burro sãre oparã Sabadonʉ árĩquerecʉ̃ erã diriradare pã, erãre aĩ buha ihridorea. 16 Dohpague igore Abrahã mʉrʉ acaweregore watĩ diez y ocho bojori gohra igore dorecʉcʉ̃ iimi. ¿Sabadonʉ árĩcʉ̃ igore õago iidorebeari mʉa? arĩpʉ Jesu. 17 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ gʉhyasĩuro wañorã. Eropirã gajirãpʉ árĩpehreri Jesu iirare ĩha mucubiriñorã. 18 Eropigʉ Jesu werepʉ daja: ―¿Goãmʉ masa tauro opʉ ĩgʉ árĩri werediacʉ̃ ñeheno iro dopa ãhriri mʉa pepicʉ̃? I werenigui queoriñe mera weregʉra yʉhʉ. 19 Mostazayegã iro dopa ãhraa. Iriyegãre oteri masʉ yujugʉ ĩgʉ ya pohegue otemi. Ĩgʉ otera pʉhrʉ õaro puhria. Eropiro yucʉgʉ wʉadigʉ wahaa. Eropa wacʉ̃ mirimagʉ porã bajarã irigʉ dʉpʉrigue suhri suama. Eropa ta ʉmaro majagʉ mari Opʉre masirã bajamerãgã erã árĩmʉhtaquererã pʉhrʉguere erã bajarã warãcoma, arĩpʉ Jesu. 20 Eropigʉ dipaturi Jesu werenigui queoriñe mera buhepʉ: ―¿Goãmʉ masa tauro opʉ ĩgʉ árĩri werediacʉ̃ ñeheno iro dopa ãhriri mʉa pepicʉ̃? 21 Pan bʉgacʉ̃ iiburi iro dopa ãhraa. Yujugo nomeo panre iigo pan bʉgacʉ̃ iiburi pohgare merogã moremo trigo pohga mera. Igo eropa iicʉ̃ pan bʉgacʉ̃ iiburi pohga merogã árĩquerero trigo pohgare õaro seyapehrea wahaa. Eropa ta ʉmaro majagʉre mari Opʉre bajarã masa masirãcoma, arĩpʉ Jesu. 22 Eropi Jesu paga macarigue, mʉta macarigãgue buhegã, Jerusaléngue ejabu iipʉ. 23 Ĩgʉ eropa warisubu masʉ Jesure õpa arĩ serẽpipʉ: ―Opʉ, ¿bajamerãgã dihtare peamegue wabonirãre Goãmʉ taugʉcuri erã ĩgʉ pohro waboro dopa? arĩpʉ ĩgʉ Jesure. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werenigui queoriñere buhegʉ õpa arĩ werepʉ: 24 ―Yʉ mʉare õpa arãa: Bajarã Goãmʉ pohrogue wadiaquererã wamasisome. Ĩgʉ pohro waburi miri disiporogã ñajaro dopa ãhraa. Eropirã mʉa i disiporogãre turaro ñajadiarã iro dopa ta ĩgʉ yare iique. 25 Õpa iigʉcumi Goãmʉ bajarã masare. Ĩgʉ wihi opʉ iro dopa ãhrimi. Wihi opʉ wahgã, disiporore bihagʉcumi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ disiporogue mʉa niguirã disiporo biharisere doterãca. Doterã õpa arĩrãca. “Opʉ, disiporore pãgũque gʉare.” Mʉa eroparĩcʉ̃ wihi opʉpʉ yʉhrigʉcumi. “Mʉa aridirore masibeaa yʉhʉ. Eropigʉ mʉare masibeaa,” arĩ yʉhrigʉcumi, 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mʉa yʉhrirãca. “Mʉ mera gʉa baha, ihribʉ. Gʉa ya maca buhebʉ mʉhʉ,” arĩrãca mʉa. 27 Mʉa eroparĩcʉ̃ ĩgʉpʉ yʉhrigʉcumi. “Mʉa aridirore masibeaa. Árĩpehrerã mʉa ñeri iinirã yʉ pohro aribiricãque,” arĩgʉcumi wihi opʉ. 28 Eropi Abrahãre, Isaare, Jacobore, árĩpehrerã Goãmʉ ya weremʉhtanirãre Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrore erã árĩcʉ̃ ĩarã, mʉa disiporogue cóãnirã árĩrã bʉrigã orerãca. Eropirã mʉa turaro bʉjawererã, mʉa gʉcʉrire cũridihurãca. 29 Irisubure norte majarã, sur majarã, abe mʉririro majarã, abe ñajaro majarã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere eja, mesa pohro doarãcoma. 30 Dohpague árĩrã pohro majarã árĩrã irisubure oparã árĩrãcoma. Eropirã dohpaguere “Oparã ãhraa,” arĩrã irisubure pohro majarã árĩrãcoma, arĩpʉ Jesu. 31 Irisubure bajamerãgã fariseo masa Jesu pohrogue ejarã, ĩgʉre wereñorã: ―Herode mʉre wejẽdiami. Eropigʉ gajipʉ waque mʉhʉ, arĩñorã erã ĩgʉre. 32 Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ yʉhripʉ: ―Herode gʉyaricʉgʉ ãhrimi ĩgʉ. Õpa arĩ wereque ĩgʉre: “Jesu watẽare cóãgʉ iimi. Eropigʉ dorecʉrãre õarã iigʉ iimi. Irire dohpagãre, ñamigã sãre iigʉcumi. Eropigʉ ñamigã core mohmetugʉcumi,” arĩ wereque Herodere. 33 Eropigʉ dohpagãre, ñamigãre, ñamigã core sãre Jerusaléngue curigʉ wagʉra. Ero yʉre Goãmʉ yare weremʉhtagʉre wejẽrãcoma masa. Goãmʉ yare weremʉhtagʉre erã wejẽbupʉre Jerusaléngue árĩro gahmea. Eropigʉ yʉre i maca ta dujaro gahmea. 34 “Mʉa Jerusalén majarã, mʉa acawererã mʉra Goãmʉ ya weremʉhtanirãre wejẽmʉrinirã árĩma. Eropirã Goãmʉ obeonirãre ʉtã mera deamʉrinirã árĩma. Cãreña bʉro igo porãre igo quẽdʉpʉri mera igo coã oyaro dopa ta bajasuburi opadiaribʉ mʉare. Mʉapʉ irire yʉre ne gamebiribʉ. 35 Dohpaguere mʉa árĩri maca cóãra maca árĩroca. Diaye arĩgʉ tiiaa mʉare. Pʉhrʉ dujarigʉca daja yʉhʉ. Eropa yʉ dujaricʉ̃ ĩarã mʉa yʉre Goãmʉ turari mera arigʉ “Õaro ariporo,” arĩrãca. Yʉre mʉa irire arĩboro core dipaturi yʉre ĩasome mʉa, arĩpʉ Jesu.

Lucas 14

1 Gajinʉ erã soorinʉ Sabadonʉ árĩcʉ̃ fariseo masa oparã mera majagʉ ya wihigue Jesu bagʉ wapʉ. Iri wihi árĩrã ĩgʉre ĩhanʉrʉsiañorã. 2 Eropigʉ ñigagʉ bijigʉ ĩgʉ pohrogue ejapʉ. 3 Eropigʉ Jesu judio masare buherãre, fariseo masa sãre serẽpipʉ: ―¿Mari soorinʉre dorecʉgʉre õagʉ iidoreri Goãmʉ yare erã gojarapũ? arĩpʉ Jesu. 4 Ĩgʉ eropa arĩ serẽpiquerecʉ̃ ta erã yʉhribiriñorã. Erã yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Jesu ñigagʉ bijigʉre õagʉ iipʉ. Tuhajanugu, “Waque,” arĩpʉ ĩgʉre. 5 Eropa iituhagʉ erãre serẽpipʉ daja: ―¿Mʉa yagʉ burrore o mʉa yagʉ wecʉre gobegue yuhridijadigʉre mata aĩ wiubeari mʉa mari soorinʉ árĩquerecʉ̃? arĩpʉ Jesu. 6 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta erã ĩgʉ serẽpirire yʉhrimasibiriñorã daja. 7 Fariseo masʉ ya wihi árĩgʉ iri wihi majagʉ ĩgʉ sihubeonirã oparã doarire erã beyemʉhtacʉ̃ ĩapʉ Jesu. Eropa ĩatuha ire werepʉ árĩpehrerãre: 8 ―Mojoto diriri bosenʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ mʉare sihubeocʉ̃, ĩgʉ ya wihigue eja oparã doarire beye doabiricãque. Mʉa tauro gʉhyadiarãre sihuboñumi iri wihi opʉ. 9 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ mʉa oparã doarire doacʉ̃ “Oã gʉhyadiarãre mʉa doarire oque,” mʉare arĩbocumi wihi opʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mʉa gʉhyasĩuro dujarãca. Eropirã bu árĩrã doarire doarã warãca. 10 Eropirã wihi opʉ mʉare sihubeocʉ̃, bu árĩrã doarire doamʉhtaque. Mʉa eropa iicʉ̃ wihi opʉ mʉare oparã doaripʉre “Doarã arique,” arĩgʉcumi ĩgʉ mʉare. Mʉa eropa wacʉ̃ gajirã ĩgʉ sihubeonirãpʉ mʉare umupeori mera ĩarãcoma. 11 Yujugʉ ĩgʉ basi “Opʉ ãhraa,” arĩ pepigʉ bu árĩgʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ gajigʉ “Bu árĩgʉ ãhraa,” arĩ pepigʉ, gajirãre tarinʉgadiabigʉ opʉ árĩgʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre. 12 Eropa arĩtuha Jesu wihi opʉre werepʉ: ―Mʉhʉ bosenʉ iigʉ mʉ pohro árĩrãre, mʉ pagʉ porãre, mʉ acawererãre, doberi oparãre sihubiricãque. Mʉhʉ erãre sihucʉ̃ mʉre erã sã sihu gamerãcoma daja. Eropa sihu gamerã mʉre erã wajamorire wajayerãcoma. 13 Mʉhʉ bosenʉ moagʉ mojomorocʉrãre, curimasibirãre, yujupʉ guburu poyanirãre, cuiri ĩhajabirãre sihubeoque. 14 Mʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉre õaro iigʉcumi. Erãpʉ mʉre erã sihura wajamorire wajayemasibeama. Eropigʉ õarã sĩrinirã erã masa mʉriarisubu árĩcʉ̃ Goãmʉpʉ mʉre wajayegʉcumi, arĩpʉ Jesu wihi opʉre. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ gajigʉ bari mesa pohro doadigʉ Jesure werepʉ: ―Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩro ĩgʉ bari mesa pohro doarã turaro mucubirirã árĩrãcoma, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 16 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu i queorire werepʉ ĩgʉre: ―Wʉari bosenʉ iigʉ bajarã masare sihubeopʉ. 17 Ĩgʉ sihubeora pʉhrʉ bosenʉ árĩrinʉ gohra mohme coregʉre ĩgʉ sihubeonirãre weredoregʉ obeopʉ. “Ma, árĩpehrerire bosenʉ maja árĩburire amutuhama. Eropigʉ mʉare sihubeomi,” arĩ weredorepʉ mohme coregʉre. 18 Mohme coregʉ ĩgʉ eropa arĩ werequerecʉ̃ ta, ĩgʉ sihunirãpʉ “Wamasibirica,” arĩñorã erã. Ĩgʉ sihumʉhtadigʉ õpa arĩ werepʉ mohme coregʉre. “Dohparagã yebare asũabʉ. Eropigʉ iri yebare ĩagʉ wabu iiaa. Eropigʉ wamasibirica. Umupeoque yʉre. Yʉre masiya mara, arĩque,” arĩpʉ ĩgʉ sihumʉhtadigʉpʉ mohme coregʉre. 19 Gajigʉpʉ õpa arĩpʉ: “Wecʉare pe mojotocʉ majarã dohparagã ta asũabʉ. Eropigʉ wecʉare queo ĩagʉ wabu iiaa. Eropigʉ wasome. Yʉre wamasiya mara,” arĩpʉ ĩgʉ sã. 20 Gajigʉpʉ õpa arĩpʉ: “Yʉhʉ dohpagã mojoto dihriabʉ. Eropigʉ iri bosenʉre wamasibirica,” arĩpʉ ĩgʉ mohme coregʉre. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mohme coregʉpʉ dujaa wa, ĩgʉ opʉre erã arĩrare werepehopʉ. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ĩgʉ opʉ turaro gua, õpa arĩpʉ mohme coregʉre. “Yojaro mera maca árĩri marigue, mojomorocʉrã erã árĩri marigue waque. Eropigʉ mojomorocʉrãre, curimasibirãre, cuiri ĩhajabirãre, poyari masare yojaro mera aĩgãrique erãre,” arĩpʉ opʉ. 22 Pʉhrʉ mohme coregʉ werepʉ ĩgʉ opʉre: “Opʉ, mʉ dorediro dopa ta masare sihuabʉ. Yʉ eropa sihuquerecʉ̃ ta gajirã sã iri taribure sihajarãcoma,” arĩpʉ mohme coregʉ. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ opʉ ĩgʉre dorepʉ: “Campogue waque. Ero paga marigue, mʉta marigãgue árĩrãre yaha wihigue aridoreque yaha wihi õaro ʉjʉtʉrimaja õaro. 24 Diaye arĩgʉ iiaa mʉre. Oã yʉ sihumʉhtanirã yʉ barire ne merogã basome,” arĩpʉ opʉ, arĩ werepʉ Jesu. 25 Irisubure bajarã masa Jesu mera wañorã. Eropigʉ Jesu erãre maji ĩha werepʉ: 26 ―Yujugʉ yʉ buhegʉ árĩdiagʉ gajirã tauro yʉpʉre mahiro gahmea. Ĩgʉ pagʉre, ĩgʉ pagore, ĩgʉ marapore, ĩgʉ porãre, ĩgʉ pagʉ porãre ĩgʉ basire ĩgʉ mahiro tauro yʉpʉre mahiro gahmea. 27 Yujugʉ yʉ buhegʉ árĩdiagʉ yahare eropa iiniguigʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ yahagʉ ĩgʉ árĩri dipuwaja ñero tariqueregʉ ta yʉre pihrisome. Eropa ñero taridiabigʉ yʉ buhegʉ árĩmasisome. 28 Ire masiyuro gahmea mʉare. Õpa ãhraa iri: Wihi iigʉ ĩgʉ ʉmari wihi ĩgʉ iiboro core wihi wajacʉburire queomʉhtanimi. Eropa iigʉ ĩgʉ wihire pehoborore masimi ĩgʉ. 29 Wajacʉburire queobigʉ iri wihire iipehobiribocumi. Eropirã ĩgʉre ĩarã wereyabocoma. 30 “Ihĩ ĩgʉ wihire iigʉ bocatĩubirañumi,” arĩ wereyabocoma. 31 Opʉ sã gajigʉ opʉ yarã mera erã gamewejẽboro core, ĩgʉ yarã surarare ĩgʉ gamewejẽdoreboro core, ĩgʉ yarã surarare queogʉcumi. “ ¿Yʉhʉ diez mil surara mera gajigʉ veinte mil surara opagʉ mera gamewejẽgʉ wagʉ bocatĩubocuri?” arĩ pepigʉ queogʉcumi ĩgʉ. 32 Eropa queogʉ “Bocatĩusome,” arĩgʉ, gajigʉ opʉ ĩgʉ surara mera gamewejẽgʉ arigʉ yoarogue ĩgʉ aricʉ̃ ta, “Bocatĩusome,” arĩgʉpʉ “Gamewejẽbiricãrã,” arĩdoregʉ obeobocumi ĩgʉ pohro majagʉre. 33 Eropirã yʉ buherã árĩdiarã mʉa iiburire mʉare masiyuro gahmea. Eropirã mʉa gamerire duhudiabirã yʉ buherã árĩmasibeaa mʉa, arĩ werepʉ Jesu. 34 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Moa õaro acari ãhraa. Iri moa ñeri wacʉ̃ dipaturi õari iimasiya mara. 35 Iri moa mera duhpimaja masiya mara. Iri eropa árĩcʉ̃ iri moare cóãro gahmea. Eropirã mʉa Goãmʉ yare iiniguibirã ne duhpimorã árĩbeaa. Ire õaro peeque mʉa, arĩpʉ Jesu.

Lucas 15

1 Eropa gajinʉ bajarã wajasea corerã gajirã “Ñerã ãhrima,” erã arĩrã mera Jesure peerã ariñorã. 2 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã fariseo masa judio masare buherã sã Jesure ĩhaturirã õpa arĩñorã erã basi: ―Ihĩ ñerã mera wapicʉmi. Eropigʉ erã mera bahami, arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 3 Erã eropa arĩ wereniguicʉ̃ Jesu i queori mera õpa arĩ buhepʉ erãre: 4 ―¿Cien oveja opʉ yujugʉ oveja dederea wacʉ̃ ĩagʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ? Õpa iigʉcumi. Ĩgʉ noventa y nueve ovejare erã bari campogue api, dederedigʉre amagʉ wagʉcumi. Ovejare bocagʉgue dujarigʉcumi. 5 Ĩgʉre bocagʉ mucubirigʉcumi. Eropigʉ ĩgʉre ĩgʉ weca coãpeo 6 ĩgʉ ya wihigue aĩ dujaa wagʉcumi. Aĩ dujaja, ĩgʉ pohro árĩrãre, ĩgʉ acawererãre sihu gameneogʉcumi. “Yʉ oveja dederedigʉre bocabʉ. Eropirã yʉ mera mucubirique,” arĩgʉcumi ĩgʉ erãre. 7 Oveja dederedigʉre ĩgʉ bocadiro dopa ta õpa arĩgʉ iiaa mʉare. Yujugʉ ñerire iigʉ ĩgʉ ñerire bʉjawerecʉ̃ õaripʉre gohrotocʉ̃ ĩarã Goãmʉ pohro árĩrã bʉrigã mucubirima. Gajirãpʉ bajarã masa õpa arĩ pepima: “Ñero iibeaa yʉpʉ. Eropiro yʉ ñeri bʉjawereburi mara,” arĩ pepirima. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ ĩarã ʉmaro majarã Goãmʉ pohro árĩrã mucubiribeama, arĩpʉ Jesu. 8 Eropa arĩtuha gaji queori mera werenemopʉ: ―¿Diez niyeruseri waja pagariseri opago yujuse dederecʉ̃ duhpibocuri igo mʉa pepicʉ̃? Õpa iigocumo igo. Sihãgodirure sihãgo, wihire oha, õaro amapehogocumo. Irisere bocagogue duhugocumo. 9 Irisere bocatuha, igo pohro árĩrãre, igo acawererãre sihupehogocumo. “Niyeruse yahase dederera?-?sere bocabʉ. Eropirã yʉ mera mucubirique,” arĩgocumo igo. 10 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Eropa ta yujugʉ ñerire iigʉ ĩgʉ ñerire bʉjawerecʉ̃ õarire gohrotocʉ̃ Goãmʉ yarã anyuapʉ bʉrigã mucubirirãcoma. Ĩgʉ dederebodigʉ dederebeami pare. Eropirã turaro mucubirirãcoma, arĩpʉ Jesu. 11 Eropa arĩtuha Jesu gaji queori mera werepʉ daja: ―Bʉgʉ porã perã árĩñorã. 12 Dʉhyagʉpʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ pagʉre: “Ahʉ, mʉ sĩrira pʉhrʉ yʉre mʉ oburire yʉre opurumujuque,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ pagʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã pagʉ perãgue ta ĩgʉ porãre guerepʉ ĩgʉ oparare. 13 Bajamenʉrigã pʉhrʉ dʉhyagʉpʉ ĩgʉ ya árĩpehrerire aĩ, yoarogue gaji yebague waha wapʉ. Ero eja ĩgʉ ya niyerure iisiripehocãpʉ. 14 Ĩgʉ iisiripehora pʉhrʉ iri yebare ne bari marinʉgayoro. Eropigʉ oaboapʉ. 15 Eropigʉ iri yeba maja mohmerire amapʉ. Ĩgʉ mohmerire bocacʉ̃ ĩgʉ opʉ yesea coregʉ acupʉ ĩgʉre. 16 Eropigʉ ĩgʉ yeseare ejo, erã barire badiaripʉ ĩgʉ sã. Ĩgʉ eropa badiaquerecʉ̃ ta ero majarã ĩgʉre barire obiriñorã. 17 Eropi ĩgʉre ero guñari ariyoro pare. “Yʉ pagʉre mohme corerãpʉ pagari barire opacoma. Erã ba dʉhari sã pagari árĩca. Erã õaro árĩrisubu yʉpʉ ohõ árĩgʉ oaboagʉ iiaa. 18 Dohparagã yʉ pagʉ pohro dujagʉra. Yʉ pagʉ pohrogue ejagʉ õpa arĩgʉra ĩgʉre: ‘Ahʉ, Goãmʉre ñero iiabʉ. Mʉ sãre ñero iiaca. 19 Ñegʉ ãhraa. Eropigʉ mʉ magʉ diaye dopa ĩabita yʉre pare. Mʉre mohme corerã dopa ta ĩaque yʉre,’ arĩgʉra yʉ pagʉre,” arĩ pepipʉ ĩgʉ. 20 Eropa arĩ pepigʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ pagʉ pohrogue dujaa wapʉ. Erogue ĩgʉ ejadigʉ ĩgʉ dujaricʉ̃ ĩgʉ pagʉpʉ ĩgʉre yoarogue ĩgʉ árĩcʉ̃ ta ĩgʉ magʉre ĩha masipʉ. “Ĩgʉ eropa eracʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ magʉre mojomoro ĩapʉ. Mojomoro ĩagʉ ĩgʉre oma bocatĩri pabua, ĩgʉ wayuporãre mimipʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉ magʉre. 21 “Ahʉ, Goãmʉre ñero iiabʉ. Mʉ sãre ñero iiaca. Ñegʉ ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ mʉ magʉ diaye dopa ĩabita yʉre pare,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ pagʉre. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta ĩgʉ pagʉpʉ mohme corerãre sihupʉ. “Yojaro, õariñe suhrirore aĩgãrique. Eropirã yʉ magʉre sãque. Sãtuha ĩgʉ mojotore sãri berore sã, ĩgʉ guburire zapature sãque. 23 Sãtuha diicʉgʉ wecʉre wejẽque. Bosenʉ iirã. 24 Ihĩ yʉ magʉ sĩrigʉ dopa ta waha wami. Eropa waqueregʉ ta dohpaguere ojocarimi ĩgʉ. Dederedigʉ dopa árĩdigʉre dohpaguere bocabʉ. Eropirã bosenʉ iirã,” arĩpʉ ĩgʉ pagʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ bosenʉ iinʉgañorã erã. 25 “Irisubure ĩgʉ tĩgʉpʉ pohegue árĩpʉ. Pohegue árĩdigʉ dujarigʉ wihi pohro eragʉ, erã bayarire peepʉ ĩgʉ. 26 Peegʉ yujugʉ mohme coregʉre sihubeo ĩgʉre serẽpipʉ ĩgʉ: “ ¿Dohpa iirã bayarã iiari?” arĩpʉ ĩgʉ mohme coregʉre. 27 “Mʉ pagʉ magʉ dujarami. Ĩgʉ õagʉ dujaracʉ̃ mʉ pagʉ diicʉgʉre wecʉre wejẽdoreami,” arĩ yʉhripʉ mohme coregʉ. 28 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ĩgʉ tĩgʉpʉ bʉrigã guagʉ wihigue ñajabiripʉ. Ĩgʉ eropa ñajabiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pagʉ wiriri, “Ñajarique,” arĩ turaro sihuripʉ ĩgʉ magʉre. 29 “Peeque, ahʉ. Yʉhʉ yoari boje mʉre mohme coregʉ dopa ta itamurabʉ. Eropigʉ mʉ dorerire ne yujusubu tarinʉgabirimʉrabʉ. Yʉhʉ mʉre mohme corequerecʉ̃ ta yʉpʉre ne obirabʉ mʉhʉ. Ne yujugʉ waibʉgʉre obeaa mʉhʉ yʉre yʉ mera majarã mera yʉ bosenʉ iicʉ̃. 30 Eropigʉ ihĩ mʉ magʉpʉ ñerã nome mera mʉ yare iisiripehodigʉ árĩmi. Irire iisiripehotuha, ĩgʉ wihigue ĩgʉ dujaracʉ̃ diicʉgʉ wecʉre wejẽabʉ mʉhʉ ĩgʉ babure,” arĩpʉ ĩgʉ tĩgʉ ĩgʉ pagʉre. 31 “Mahgʉ, mʉhʉ yʉ mera árĩpehrerinʉri ãhraa. Eropiro árĩpehreri yaha mʉ ya dihta ãhraa. 32 Mʉ pagʉ magʉpʉ sĩridigʉ dopa ta wahámi marire. Eropi ĩgʉ dohpaguere ojocarigʉ ãhrimi. Ĩgʉ dederedigʉ dopa ta wahámi. Ĩgʉ eropa wara pʉhrʉ dohpaguere ĩgʉre bocabʉ. Eropiro ĩgʉ dujaracʉ̃ mari bosenʉ ii mucubiricʉ̃ õhaa,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ magʉre, arĩpʉ Jesu erãre iri queorire weregʉ.

Lucas 16

1 Eropi i queorire ĩgʉ buherãre werepʉ Jesu: ―Doberi opʉ ya niyerure dibu coregʉ niyerure ĩgʉ õaro dibubiricʉ̃ ĩagʉ gajigʉpʉ weresãpʉ doberi opʉre. “Ĩgʉ mʉ ya niyerure iisirigʉ iimi,” arĩ weresãpʉ ĩgʉre. 2 Ĩgʉ eropa weresãcʉ̃ pee niyeru dibu coregʉre sihubeopʉ. Eropigʉ ĩgʉ eracʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre opʉ werepʉ. “Gajigʉ mʉ yaha niyerure iisiririre wereami yʉre. Eropigʉ yahare dibugʉ dohpaguere árĩsome mʉhʉ. Eropigʉ yahare mʉ iirare werepeho gojaque. Mʉre cóãgʉ iiaa,” arĩpʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉre. 3 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ õpa arĩ pepipʉ dibu coregʉ ĩgʉ basi: “Yʉ opʉ yʉre cóãbu iicumi. Yʉhʉ turabeaa. Eropigʉ turaro mohmerire bocatĩubeaa. Eropigʉ gajirãre niyeru serẽgʉ gʉhyasĩutariaro tarigʉca yʉhʉ. ¿Eropigʉ dohpa iigʉcuri yʉhʉ? 4 Dohpague tamerare yʉ iiburire masia yʉhʉ. Õpa yʉ iicʉ̃ yʉ mohmeri maricʉ̃ erã yʉ itamurã árĩrãcoma. Eropirã erã ya wirigue ñajadorerãcoma yʉre,” arĩ pepipʉ ĩgʉ. 5 Eropa arĩ pepigʉ ĩgʉ árĩpehrerã ĩgʉ opʉre wajamonirãre sihubeopʉ. Sihubeotuha eramʉhtagʉre õpa arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. “¿Yʉ opʉre dipẽ wajamori mʉhʉ?” arĩpʉ ĩgʉ. 6 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ wajamogʉpʉ yʉhripʉ. “Cien tambore ʉyʉre olivo waĩcʉdigʉ maja ʉyʉre wajamoa ĩgʉre,” arĩ yʉhripʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ dibugʉpʉ õpa arĩ werepʉ. “Ohõ ãhraa mʉ wajamorire gojaturapũ. Doaque. Eropigʉ mʉ wajamorire deco mera aĩ, deco mera gojatuque,” arĩpʉ niyeru dibugʉ wajamogʉre. 7 Eropa arĩtuhaja gajigʉ wajamogʉre serẽpipʉ ĩgʉ. “¿Mʉca dipẽ wajamori?” arĩpʉ daja. “Cien aju trigo ajure wajamoca yʉhʉ,” arĩpʉ wajamogʉ dibugʉre. “Ohõ ãhraa mʉ wajamorire gojaturapũ. Mʉ wajamorire ochenta goja amuque,” arĩpʉ dibugʉ. 8 Ĩgʉ eropa õaro gʉyamehrecʉ̃ ĩagʉ “Ihĩ gʉyamehregʉ árĩcumi,” arĩ pepipʉ ĩgʉ opʉ niyeru dibugʉre. Inʉ majarã Goãmʉ gamebirã erã yare gʉya amurare erã niyerure erã diburare Goãmʉ yarã tauro masicoma erã, arĩpʉ Jesu. 9 Eropa arĩtuha Jesu werenemopʉ: ―Eropigʉ mʉare arĩgʉ tiiaa. Mʉa oparire, i yeba majare mojomorocʉrãre mʉa ocʉ̃, erãpʉ mʉare mahirãcoma. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa opara pehrera pʉhrʉ ʉmʉsigue mʉa ejacʉ̃ erogue mʉare õaro mahirãcoma. 10 “Bu árĩrã ya mohmerire queoro iirã oparã ya mohmeri sãre queoro iirãca. Bu árĩrã ya mohmerire queoro iibirã oparã ya sãre queoro iibirãca. 11 Eropirã i yebague mʉa opari mera mʉa õaro iibirã Goãmʉ mʉare iidoreri sãre õaro iisome mʉa. 12 Eropirã gajigʉ yare mʉa õaro iibasabiricʉ̃ ĩagʉ mʉa ya árĩburire osome mʉare. 13 “Yujugʉ Goãmʉpʉre guñagʉ bʉrigã gohra niyerupʉre guñabeami. Niyerupʉre bʉrigã guñagʉ Goãmʉpʉre guñabeami. Eropigʉ niyeru dihtare gamegʉ árĩgʉ Goãmʉpʉre mucubiricʉ̃ iibeami. Goãmʉ sãre niyeru sãre yujuro mera gametarima masiya mara mʉare. Niyerure gametarigʉ Goãmʉpʉre umupeomasibeami, arĩpʉ Jesu. 14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masapʉ ĩgʉre wereyañorã. Erãpʉ niyerure gametariñorã. Eropirã wereyañorã. 15 Erã wereyacʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ: ―Masa erã ĩhurore mʉa õaro iiraa. Mʉa eropa iicʉ̃, “Õarã diaye ta iirã ãhrima,” arĩrima masa mʉare. Goãmʉpʉ mʉa pepirire masimi. Masa “Õatariama,” erã arĩrãre Goãmʉpʉ gajiropa arĩ pepimi, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuhaja õpa werenemopʉ Jesu: ―Ñu waĩyegʉ ĩgʉ eraboro core Moisere ĩgʉ apira doreri mera Goãmʉ marire doreami. Goãmʉ ya weremʉhtanirã mʉra erã gojara sã eropa ta árĩribʉ marire dorera. Dohpaguepʉre Ñu õari buherire, Goãmʉ opʉ ĩgʉ árĩrire buhemi. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ pee masa erã ejatuharo, erã turari mera Goãmʉ erã opʉ árĩcʉ̃ gahmema. 17 “Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire erã ĩgʉ yare gojara sãre “Iri duhpiburi árĩbeaa,” ne arĩsome. Ʉmʉsi, yeba sã pehrequerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ werediro dopa ta iipehogʉcumi, arĩ werepʉ Jesu. 18 Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemopʉ Jesu: ―Masʉ ĩgʉ marapore cóãgʉ, gajigo mera marapocʉgʉ ĩgʉ igo mera ñero iigʉ iimi. Tuhaja masʉ gajigʉ ĩgʉ cóãdigo mera marapocʉgʉ ĩgʉ sã igo mera ñero iigʉ iimi, arĩpʉ Jesu. 19 Eropa i queori werepʉ Jesu: ―Yujugʉ doberi opʉ árĩñumi. Suhri wajacʉrire sañagʉ árĩñumi. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ õari dihtare bagʉ, baja opañumi ĩgʉ. 20 Eropigʉ irisubure gajigʉ árĩñumi. Ĩgʉ mojomorocʉgʉ Lázaro waĩcʉgʉ árĩñumi. Ĩgʉ ĩgʉ dʉpʉre baja camicʉgʉ árĩñumi. Eropirã gajirãpʉ ĩgʉre doberi opʉ ya wihi disiporo aĩgã apimʉriñuma. 21 Eropigʉ mojomorocʉgʉpʉ doberi opʉ ĩgʉ ba dʉharire gamemʉriñumi. “Ba dʉhari mera yapigʉca yʉhʉ,” arĩ pepimʉriñumi ĩgʉ. Ero oyarisubu diayea ĩgʉ pohro eja ĩgʉ camire neremʉriñuma. 22 Eropigʉ mojomorocʉgʉ sĩria wañumi. Ĩgʉ sĩria wacʉ̃, Abrahã pohrogue paraíso waĩcʉrogue anyua ĩgʉre aĩ mʉriañuma. Eropigʉ doberi opʉ sã ĩgʉ pʉhrʉ sĩria wañumi. Ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩgʉre yaañuma. 23 Eropiro doberi opʉre peamegue ejagʉ bʉrigã teboricʉñumi. Eropigʉ peamegue árĩgʉ ʉmʉsigue árĩgʉre Abrahãre ĩhamujuñumi. Lázaro mʉrʉ sãre ĩañumi. 24 Ĩatuha ĩgʉ Abrahãre sihubeoñumi. “Ahʉ, Abrahã, mojomoro ĩaque yʉre. Peamegue yʉhʉ ñero tarigʉ iica. Yʉ eropa wacʉ̃ Lázarore yʉre obeoque. Eropigʉ ĩgʉ decore ĩgʉ mujusĩru mera yoso, yʉ nerore deco mera nehoporo. Irire yʉsuporo ĩgʉ,” arĩriñumi doberi opʉ mʉrʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩquerecʉ̃ Abrahãpʉ ĩgʉre wereñumi: “Mahgʉ, ojocarigʉ árĩgʉ árĩpehrerire õarire opabʉ mʉhʉ. Lázaropʉ ʉmʉri nʉcʉ ñero tarimi. Dohpaguere mʉ ñero taricʉ̃ ĩgʉpʉ õguere mucubiriri mera árĩcãgʉ iimi. 26 Eropiro mari watope ʉ̃hcãri waya ãhraa. Eropirã õre árĩrã eroguere wamasibeama. Tuhaja erogue árĩrã õre aridiaquererã ta õguere arimasibeama,” arĩñumi Abrahã doberi opʉ mʉrʉre. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ doberi opʉ õpa arĩnemoñumi: “Acaweregʉ, turaro serẽa mʉre. Lázarore yʉ pagʉ ya wihigue obeoque. 28 Yʉhʉ yuju mojoto majarã pehrerã pagʉ porãcʉa. Lázaro erãre wereporo. Õre erã ñero tariroguere aribiricãporo,” arĩñumi ĩgʉ. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Abrahãpʉ yʉhriñumi: “Goãmʉ dorerire Moise ĩgʉ apirare, Goãmʉ weremʉhtanirã erã gojarare opama mʉ pagʉ porã. Eropirã mʉ pagʉ porã irire ta peeporo,” arĩñumi Abrahã. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ doberi opʉpʉ yʉhriñumi: “Ahʉ, Abrahã, irire opaquererã ta õaro peesome. Lázaro sĩridigʉ masadigʉ erã pohro ĩgʉ ejacʉ̃ ĩarã erãpʉ erã ñero iirire bʉjawere, õaripʉre gohrotorãcoma. Eropirã õarire iirãcoma yʉ pagʉ porãpʉ,” arĩñumi doberi opʉ mʉrʉ. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Abrahãpʉ wereñumi: “Mʉ pagʉ porã Moise ĩgʉ apirapũ ĩgʉ wererare, Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã wererare peebirã ãhrima. Eropirã Lázaro mʉrʉ sĩridigʉgue masadigʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta erã Goãmʉ yare peesome,” arĩñumi Abrahã, arĩ werepʉ Jesu masare.

Lucas 17

1 Eropi Jesu werepʉ ĩgʉ buherãre: ―Mʉare ñeri iidoreri baja ãhraa. Eropirã masa ñerire iima. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta masʉre ñerire iidoregʉpʉ ñetariaro tarigʉcumi. 2 Gajigʉre masa ĩgʉ wʉnʉgʉre wʉariye ʉtãyere dirisiu, wʉariyague ĩgʉre cóãcʉ̃ ñero wabocumi ĩgʉ. Eropigʉ oãgã mera majarãre ñerire iidoredigʉpʉ wʉariyague erã cóãdigʉ tauro ñero tarigʉcumi. Ĩgʉre bʉrigã dipuwaja moasũgʉcumi. 3 Õaro iique mʉa. Mʉa acaweregʉ ñero ĩgʉ iicʉ̃ ĩarã, “Iibita,” arĩque ĩgʉre. Eropirã ĩgʉ ñero iirire ĩgʉ bʉjawerecʉ̃, õarire gohrotocʉ̃ mʉapʉ ĩgʉ ñeri iirire cãdijique. 4 Eropigʉ mʉa acaweregʉ yujunʉ ta siete suburi mʉare ĩgʉ ñero iibocumi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ yujuyerisubure mʉare, “Yʉ ñero iirire bʉjawerea. Õarire gohrotogʉ iiaa,” ĩgʉ arĩcʉ̃ iri nʉcʉ suburi ĩgʉ ñero iirire cãdijique, arĩpʉ Jesu. 5 Eropi Jesu buherã ĩgʉre õpa arĩñorã: ―Goãmʉre gʉare õaro umupeonemocʉ̃ iique, arĩñorã Jesure. 6 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―“Goãmʉre diaye ta iigʉ ãhrimi,” mʉa arĩ umupeorã miriyegã mostazaye pẽgã mʉa umupeoquererã irigʉ sicómoro waĩcʉdigʉre õpa iimasia: “Irigʉ yucʉgʉ irigʉ basi tara duhagãporo. Wʉariyague yuriñajaporo,” arĩmasia mʉa. Mʉa eroparĩcʉ̃ irigʉ yucʉgʉpʉ mʉa dorero dopa ta waroca, arĩpʉ Jesu. 7 Pʉhrʉ i werenigui queoriñere werepʉ Jesu: ―Mʉare mohme coregʉ poheguere tãra, mohmemi. Ĩgʉ ovejare ĩhadibumi. ¿Ĩgʉ eropa mohme ĩgʉ dujaracʉ̃ ĩarã dohpa arĩbocuri mʉa ĩgʉre? “Yojaro arique. Mʉ bari ohõ ãhraa,” ¿arĩbocuri mʉa? 8 Eropa arĩbeaa mʉa. Ĩgʉre õpa arãa mʉa: “Yʉ baburire iique. Eropigʉ yʉ baha ihricʉ̃ yʉre coreque. Yʉ pʉhrʉ mʉ sã baha ihrique,” arãa mʉa mohme coregʉre. 9 Mohme coregʉ ĩgʉ mʉa mohmedorerire ĩgʉ iicʉ̃ ĩgʉre “Õhaa,” arĩbeaa mʉa. Ĩgʉre mʉa dorero dihtare iigʉ iicumi ĩgʉ. 10 Mʉa sã ĩgʉ iro dopa ta ãhraa. Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iipehorã õpa arĩ pepique mʉa. “Gʉa mohme corerã dihta ãhraa. Gʉare ĩgʉ dorero dihtare iiabʉ gʉa,” arĩ pepique mʉa, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 11 Gajinʉ Jerusaléngue Jesu wagʉ iipʉ. Eropa wagʉ Samaria yeba, Galilea yeba deco tarigãpʉ. 12 Gaji macague wari mague ĩgʉ curicʉ̃ diez cami boarãpʉ ĩgʉre bocatĩriñorã. Eropirã yoañarirogue niguirã ta piyuñorã: ―Jesu, opʉ, gʉare mojomoro ĩaque, arĩñorã. 14 Erã eroparĩcʉ̃ erãre ĩha, werepʉ Jesu: ―Pahire mʉa dʉpʉrire õaro warare ĩhmurã waque, arĩpʉ erãre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã warisubu erã dʉpʉ õarã wañorã. 15 Eropigʉ yujugʉ erã mera majagʉ ĩgʉ dʉpʉ õari dʉpʉ wacʉ̃ ĩagʉ, Jesu pohrogue maji dujariripʉ. Eropa dujarigʉ turaro mera Goãmʉre umupeopʉ. “Goãmʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi,” arĩ umupeopʉ ĩgʉ. 16 Eropa arĩgʉ ĩgʉ Jesu guburi pohro mereja “Õhaa,” arĩpʉ. Ĩgʉpʉ Samaria majagʉ árĩpʉ. 17 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ Jesu õpa arĩ werepʉ: ―Diez ãhrama masa õarã wanirã. ¿Gajirã nueve dʉhyarãpʉ nohogue árĩcuri erã? 18 Ihĩ gaji yeba majagʉ dihta Goãmʉre “Õhaa,” arĩgʉ dujarami. ¿Duhpirã gajirãpʉ aribirari? arĩpʉ Jesu. 19 Eropa arĩtuha Jesu merejadigʉre arĩpʉ. ―Wahgãnʉgajaque. Waque. Mʉ Goãmʉre umupeogʉ õagʉ wahabʉ mʉhʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 20 Irisubure bajamerãgã fariseo masa Jesure serẽpiñorã: ―¿Dohpárĩcʉ̃ Goãmʉ opʉ árĩnʉgagʉcuri? arĩ serẽpiñorã erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩnʉgacʉ̃ mʉa ĩhamasibeaa. 21 “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri ohõ ãhraa,” arĩmasibeaa. “Sohõgue ãhraa,” arĩmasibeaa. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri masa erã pepirigue ãhraa, arĩpʉ Jesu fariseo masare. 22 Eropa arĩtuha Jesu ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ: ―Pʉhrʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ i yebague dujariburire bʉrigã gamerãca mʉa. “Ĩgʉre yujunʉ gohra mari ĩacʉ̃ õaboaya,” arĩ quererã ta yʉre ĩanisome mʉa. Eropa mʉa gamequerecʉ̃ ta irisubure arisome yʉhʉ. 23 Gajirã mʉare õpa arĩrãcoma. “Ĩgʉre ĩaque. Ĩgʉ Cristo ãhrimi. Sihĩre ĩaque. Cristo ãhrimi,” arĩrãcoma mʉare. Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta erãre peebiricãque. 24 Bupu ʉmarore guñaña mariro miaro dopa ta guñaña mariro arigʉca yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ dujarigʉ. 25 Ire yʉ iiboro core yʉhʉ turaro ñero tarigʉca. Eropirã yʉre dohpague majarã gamesome. 26 Noé ĩgʉ árĩrasubu majarã erã árĩmʉridiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ dujariboro coregã eropa ta árĩrãcoma masa. 27 Noé ĩgʉ árĩrasubure árĩpehrerã masa eropa baha, ihri iiñuma. Eropirã mojoto dirimʉriñuma. Noé wʉadiru dohodirugue ĩgʉ ñajaboro core Goãmʉ erãre ĩgʉ miupehoboro core iri árĩpehrerire masa mʉraro ta iiniguicãmʉriñorã. Eropa árĩroca yʉ dujaricʉ̃ sãre. 28 Lote ĩgʉ árĩrasubu majarã sã erã árĩdiro dopa ta yʉ dujaricʉ̃ árĩrãcoma masa. Lote ĩgʉ árĩrasubure masa baha, ihri, asũ, dua, ote, wirire iiñuma. 29 Erã eropa iirisubu ĩgʉ ya macare Sodoma waĩcʉri maca Lote ĩgʉ waranʉ ʉmaro maja peame ʉ̃jʉ dijari erãre wejẽpehocãyoro. 30 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉhʉ guñaña mariro yʉ dujaricʉ̃ eropa ta waroca irisubure. 31 “Irisubure yujugʉ ĩgʉ ya wihi weca maja pʉʉgue árĩgʉ wihi pohecague ĩgʉ yare aĩgʉ ñajabiricãporo pobero mera duhriboro dopa. Eropigʉ pohegue árĩgʉ sã irisubure ĩgʉ ya wihigue piharibiricãporo. 32 Lote marapo igo warare guñaque. 33 Ĩgʉ ya árĩburi dihtare yujugʉ guñagʉ peamegue wagʉcumi ĩgʉ. Yaha árĩburipʉre yujugʉ guñagʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera õaro árĩgʉcumi, arĩpʉ Jesu. 34 “Yʉhʉ mʉare werea. Irisubure yʉre umupeorãre beye gameneodoregʉca. Eropigʉ eropa wari ñamire yuju camare perã carĩcʉ̃ yujugʉre yʉre umupeogʉre aĩrãcoma yʉ mera árĩbure. Gajigʉ yʉre umupeobigʉ ero dujagʉcumi. 35 Eropa ta nome perã erã ya ojodʉcare erã biucʉ̃ yujugore aĩrãcoma. Yujugo ero dujagocumo. 36 Eropigʉ perã poheguere mohmerã árĩcʉ̃ yujugʉre aĩrãcoma. Yujugʉ ero dujagʉcumi, arĩpʉ Jesu. 37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ buherãpʉ serẽpiñorã. ―¿Nohogue eropa warocuri? arĩ serẽpiñorã erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Masa erã ñeri erã iiniguirogue, erogue Goãmʉ erãre erã ñeri dipuwaja moagʉcumi, arĩpʉ Jesu.

Lucas 18

1 Eropi Jesu erãre Goãmʉre serẽburire weregʉ õpa arĩpʉ: ―Mʉa Goãmʉre serẽrã coreque ĩgʉ yʉhriborore. Yoari boje corequererã ta bʉjawerebiricãque. Ĩgʉre serẽrã duhubita, arĩpʉ Jesu. 2 Ĩgʉ eropa arĩrare buhebu i queori mera werepʉ erãre: ―Gaji macague masare dipuwaja moadoregʉ árĩpʉ. Ĩgʉ Goãmʉre umupeobiripʉ. Eropigʉ masa sãre umupeobiripʉ. 3 Eropigo wapeweyo sã erogue árĩpo. Igo ĩgʉ pohrogue dʉrʉro curigo õpa arĩpo: “Yʉre ĩhaturigʉre dipuwaja moadoreque mʉhʉ. Yʉre arĩ cãhmotaque,” arĩ serẽniguicãpo igo ĩgʉre. 4 Igo eroparĩcʉ̃ ĩgʉ bajasuburi “Iisome yʉhʉ,” arĩripʉ igore. Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta igo bajasuburi ĩgʉre eropa serẽniguicãgo garibotariaro iipo. Igo garibocʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ basi. “Yʉhʉ Goãmʉre masa sãre umupeobeaa. 5 Yʉ eropa umupeobigʉ árĩquerecʉ̃ ta igopʉ yʉre garibotaricãmo. Yʉre eropa garibogo yʉre gariboreacʉ̃ iicumo yʉre. Igo eropa arĩ weresãniguicʉ̃ igore ĩhaturigʉre dipuwaja moadoregʉra,” arĩpʉ dipuwaja moadoregʉ, arĩpʉ Jesu. 6 Eropa arĩgʉ Jesu erãre werenemopʉ: ―Eropa arĩpʉ ĩgʉ ñegʉ dipuwaja moadoregʉ. Ĩgʉ eropa arĩrare guñaque mʉa. 7 Ĩgʉ tauro Goãmʉpʉ ĩgʉ yarãre ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉre serẽrãre itamugʉcumi. 8 Mʉare arĩgʉ tiiaa. Goãmʉ erãre mata iigʉcumi erã serẽrare. ¿Ĩgʉ eropa yʉhrigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ i yebague dujarigʉ, Goãmʉre umupeorãre ĩgʉre serẽrãre bocagʉcuri yʉhʉ? arĩpʉ Jesu. 9 Eropi gaji queori mera werepʉ Jesu. “Gʉapʉ õarã ãhraa. Gajirãpʉ ñero iirã ãhrima,” arĩ pepirãre i queori mera õpa arĩ werepʉ: 10 ―Goãmʉ ya wihigue perã ʉma Goãmʉ mera wereniguirã wañorã. Yujugʉ fariseo masʉ árĩpʉ. Gajigʉ wajasea coregʉ árĩpʉ. 11 Eropigʉ fariseo masʉpʉ nʉgaja, õpa arĩ serẽ niguipʉ Goãmʉre: “Yʉhʉ gʉya yajaricʉgʉ, diaye iibigʉ, nome mera ñero iigʉ árĩbeaa. Gajirã iro dopa árĩbeaa. Ihĩ wajasea coregʉ iro dopa ñegʉ árĩbeaa. Eropigʉ mʉre Goãmʉre õhaa, arãa. 12 Yʉhʉ semanari nʉcʉ mʉ ya árĩburire iigʉ pesubu ba duhua. Eropigʉ diez niyeruserire wajatagʉ yujuse mʉre ohoa,” arĩpʉ fariseo masʉ Goãmʉre. 13 Eropigʉ wajasea coregʉpʉ yoarogue niguigʉ muhri siunʉgaja, ĩgʉ ñerire bʉjawere, ʉmarogue ĩabiripʉ. Ĩgʉ ñerire bʉjaweredigʉ árĩgʉ ĩgʉ coretibi pa, wereniguipʉ Goãmʉre: “Goãmʉ, yʉhʉ ñegʉ ãhraa. Eropigʉ mʉhʉ yʉre mojomoro ĩaque,” arĩpʉ ĩgʉ Goãmʉre. 14 Eropigʉ mʉare arĩgʉ iiaa. Ihĩ wajasea coregʉpʉ ĩgʉ wihigue ĩgʉ dujagʉ ĩgʉ ñerire Goãmʉ mera cóãdigʉ dujapʉ. Gajigʉ fariseo masʉ ĩgʉ ñerire cóãdigʉ árĩbiripʉ. “Yʉhʉ õagʉ ãhraa,” arĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃ ñegʉ árĩmi. “Yʉhʉ ñegʉ ãhraa. Eropigʉ yʉ ñerire bʉjawerea,” arĩgʉpʉre Goãmʉ õagʉ iigʉcumi ĩgʉre, arĩpʉ Jesu. 15 Eropi masa erã porã majirãgãre Jesure mohmepi?-?ñadoremorã ĩgʉ pohrogue aĩ erariñorã. Erã eropiicʉ̃ ĩarã Jesu buherã erãgãre aĩrarãre turiñorã. 16 Erã eropa turicʉ̃ ĩagʉ Jesu majirãgãre sihubeopʉ ĩgʉ pohrogue. Sihubeo õpa arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ buherãre: ―Majirãgã yʉ pohrogue ariporo. “Waque,” arĩbita erãgãre. Erãgã Goãmʉre erã opʉ iro dopa pepima. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere oãgã iro dopa pepirã ãhrima eroguere. 17 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Oãgã Goãmʉre erã gamediro dopa ta mʉa Goãmʉre gamebirã ĩgʉ pohrogue wasome mʉa. Mʉa wabiricʉ̃ mʉa opʉ árĩsome ĩgʉ, arĩpʉ Jesu. 18 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ judio masa oparã mera majagʉ Jesure serẽpi erapʉ. ―Ne õagʉ, buhegʉ ãhraa mʉhʉ. ¿Yʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩdiagʉ dohpa iigʉcuri yʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―¿Dohpa arĩronore yʉre “Õagʉ,” arĩ piyuri mʉhʉ? Goãmʉ dihta õagʉ ãhrimi. 20 I Goãmʉ dorerire masia mʉhʉ. “Gajigʉ marapo mera árĩbiricãque. Masare wejẽbiricãque. Yajabiricãque. Gʉyabiricãque. Mʉ pagʉ sʉmarãre umupeoque,” arĩ doremi Goãmʉ. Eropigʉ irire iique mʉhʉ, arĩpʉ Jesu. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ Jesure yʉhripʉ: ―Iri árĩpehrerire majigʉgãgue ta iibʉ yʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉ. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu ĩgʉre õpa arĩ werepʉ: ―Yujuñe dihta dʉhyaa mʉre mʉ iiboro. Árĩpehreri mʉ yare duagʉ waque. Eropa iigʉ árĩpehreri niyeru mʉ wajatarire mojomorocʉrãre oque. Mʉ eropa iicʉ̃ wʉaro mʉ ya õari mʉhʉ opaburire ʉmaroguere Goãmʉ pohroguere árĩroca. Eropa iituha yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉpʉ baja doberi opagʉ árĩgʉ irire mojomorocʉrãre odiabigʉ, turaro bʉjawere waha wapʉ. 24 Ĩgʉ eropa bʉjawerecʉ̃ ĩagʉ Jesu õpa arĩ werepʉ gajirãre: ―Doberi oparãre Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere erã wacʉ̃ diasataria. 25 Camello waĩcʉgʉ waibʉgʉpʉ ĩgʉpʉ awiru gobegãgue ĩgʉ ñajacʉ̃ masiya mara ĩgʉre. Eropa ta doberi opagʉ Goãmʉ mera õaro árĩgʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere wacʉ̃ diasataria, arĩpʉ Jesu. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉre peerã õpa arĩñorã: ―Cue. Mʉ arĩro dopa ta diaye árĩcʉ̃, ne yujugʉ masʉre Goãmʉ taubiribocumi ĩgʉ pohro waborore, arĩñorã erã Jesure. 27 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Masa erã bocatĩuro erã õaro iira mera Goãmʉ pohrogue wamasibeama. Goãmʉpʉ masare peamegue wabonirãre taumasimi. Ĩgʉ árĩpehrerire õaro iimasipehocãmi, arĩpʉ Jesu erãre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro ĩgʉre õpa arĩpʉ: ―Peenique. Gʉa árĩpehreri gʉa yare apicãbʉ mʉ mera warã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrerã mʉa Goãmʉ yare iimorã mʉa wirire, mʉa marasã nomere, mʉa pagʉ porãre, mʉa pagʉ sʉmarãre, mʉa porãre mʉa apinirã mʉa wʉaro wajatarãca dohpaguere. 30 Mʉa apidiro tauro wajatarãca. Eropirã mʉa sĩrira pʉhrʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãca mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 31 Eropi doce ĩgʉ buherã dihtare aĩgã erãre werepʉ: ―Peeque yʉre. Dohpaguere mari Jerusaléngue warã iiaa. Erogue yʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre Goãmʉ ya weremʉhtanirã iribojegue erã werediro dopa ta eropa waroca yʉre. 32 Ero masa yʉre ñeha, judio masa árĩbirãre orãcoma yʉre. Yʉre erã ora pʉhrʉ erã yʉre wereya, ñero arĩ, disico ehosũrãcoma. 33 Eropirã yʉre tãratuhaja wejẽrãcoma yʉre. Eropigʉ yʉ sĩrira pʉhrʉ ʉhrenʉ waboro masa mʉriagʉca yʉhʉ, arĩpʉ Jesu erãre. 34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉ wererire õaro pee masibiriñorã. Goãmʉ irire erãre masicʉ̃ iibirinipʉ dohpa. 35 Eropi Jesu sã Jericó waĩcʉri maca pohrogue ejañorã. Ĩgʉ wari maha tʉrogue yujugʉ masʉ cuiri ĩhajabigʉ doapʉ. Niyeru serẽgʉ iipʉ. 36 Eropigʉ masa bajarã ĩgʉ pohro aricʉ̃ peegʉ serẽpipʉ ero árĩrãre. ―¿Duhpirã masa bajarã tarigãri? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. 37 ―Jesu Nazare majagʉ arigʉ iimi, arĩñorã gajirã ĩgʉre. 38 Erã eropa arĩ werecʉ̃ peegʉ ĩgʉ gaguiniguinʉgapʉ: ―Jesu, opʉ Davi mʉrʉ pãrami masare taubu, yʉre mojomoro ĩaque, arĩ gaguiniguipʉ Jesure. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ pohro árĩrãpʉ “Ejarimaricãque,” arĩ turiñorã ĩgʉre. Erã eropa arĩ turiquerecʉ̃ ta ĩgʉ ero core ĩgʉ gaguiniguidiro tauro gaguiniguinemopʉ daja. ―Opʉ Davi mʉrʉ pãrami, yʉre mojomoro ĩaque, arĩ gaguiniguipʉ ĩgʉ. 40 Ĩgʉ eropa gaguiniguicʉ̃ peegʉ Jesupʉ nʉgaja, “Sihubeoque ĩgʉre,” arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ cuiri ĩhajabigʉre sihugãñorã. Erã eropa sihugãcʉ̃ ĩgʉ Jesu pohrogue ĩgʉ ejacʉ̃ Jesupʉ ĩgʉre serẽpipʉ: 41 ―¿Dohpa yʉ iicʉ̃ gahmeri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu. ―Yʉ Opʉ, yʉre ĩacʉ̃ iique, arĩpʉ cuiri ĩhajabigʉ. 42 ―Ĩaque pare. Yʉre umupeonijagʉ, õagʉ wahaa mʉhʉ, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 43 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cuiri ĩhajabigʉ õaro ĩha wapʉ. Eropa õagʉ wanijagʉ ĩgʉ Jesu mera wapʉ. “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeopʉ ĩgʉ. Eropirã masa bajarã cuiri ĩhajabiridigʉ ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ ĩarã, “Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoñorã erã sã.

Lucas 19

1 Eropii Jesu Jericógue eja, iri macague tarigãbu iipʉ. 2 Doberi opʉ Zaqueo waĩcʉgʉ wajasea corerã opʉ ero árĩpʉ. 3 Eropigʉ ĩgʉ Jesure “¿Nihino árĩcuri?” arĩ ĩha masibu Jesure ĩadiaripʉ. Eropa ĩgʉ ĩadiaquerecʉ̃ ta ĩgʉ yebagʉgã árĩcʉ̃ masa bajarã ĩgʉgãre cãhmotacãñorã. 4 Eropigʉ ĩgʉ masare omatarigã wa, sicómoro waĩcʉdigʉ yucʉgʉgue mʉribejapʉ Jesure ĩabu. Pʉhrʉ ñarigã Jesu irigʉ pohro tarigãbu iipʉ. Eropigʉ Zaqueo irigʉgue coregʉ iipʉ. 5 Ĩgʉ eropa corero watope Jesupʉ irigʉ gubuye ejanʉgaja, Zaqueore ĩhamuju ĩgʉre werepʉ: ―Zaqueo, dohpaguere mʉ ya wihi dujagʉra. Eropigʉ duru dijarique, arĩpʉ Jesu. 6 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Zaqueopʉ ʉmʉdiaro mera dijari, mucubiriri mera ĩgʉ ya wihigue aridorepʉ Jesure. 7 Ĩgʉ eropa bocatĩricʉ̃ ĩha, masa árĩpehrerã erã basi õpa arĩ wereniguiñorã: ―Ihĩ Jesu ñegʉ ya wihigue curigʉ wadiami, arĩ wereniguiñorã árĩpehrerã masa erã basi. 8 Zaqueopʉ bocatĩrituha ero nigui, Jesure werepʉ: ―Opʉ, peeque yʉre. Árĩpehreri yahare deco mera mojomorocʉrãre ogʉra. Eropigʉ yʉhʉ gajigʉre cien niyeruserire gʉya aĩdigʉ árĩgʉ, cuatro cientos niyeruserire wajayenemogʉra ĩgʉre, arĩpʉ Zaqueo Jesure. 9 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesupʉ werepʉ ĩgʉre: ―Dohpagãre mʉre mʉ ya wihi árĩrã sãre peamegue wabonirãre Goãmʉ tautuhami. Mʉ sã Abrahã mʉrʉ acaweregʉ ta ãhraa. 10 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ peamegue wabonirãre amagʉ arigʉ iibʉ. Erogue wabonirãre õaro taugʉ arigʉ iibʉ, arĩpʉ Jesu Zaqueore. 11 Eropi ĩgʉre peerãre Jesu queori mera werepʉ daja. Merogã dʉhyayoro Jerusaléngue ĩgʉ ejaboro. Eropirã ĩgʉre peerã õpa arĩ pepiñorã: “Goãmʉ dohpaguere opʉ árĩnʉgabu iimi,” arĩ pepiriñorã erã. 12 Erã eropa arĩ pepicʉ̃ Jesu i queorire õpa werepʉ erãre: ―Yujugʉ gaji yebague yoarogue wabu iiñumi. Eroguere ero majagʉ erã tauro opʉ árĩgʉ ĩgʉre ĩgʉ ya maca majarã opʉre acucʉ̃ wabu iiñumi. Pʉhrʉ ĩgʉ ya wihigue dujarabu iiñumi. 13 Nere ĩgʉ waboro corere diez mohme corerãre sihubeoñumi. Eropa sihubeogʉ, ĩgʉ erãre yujurãyerire yujuse niyeruse orosere oñumi. Otuha wereñumi erãre: “Yʉ maricʉ̃ i niyeru mera mʉa wajatanemoburire amaque,” arĩñumi ĩgʉ mohme corerãre. 14 Ĩgʉ ya yeba majarãpʉ ĩgʉre gamebiriñuma. Eropa gamebirã ĩgʉ opʉ árĩbu wara pʉhrʉ gajirãre ĩgʉre weredorerã obeoñuma. “Mʉhʉ gʉa opʉ árĩcʉ̃ gamebeaa gʉa,” arĩñuma erã weredorenirãpʉ. 15 Eropa erã gamebiriquerecʉ̃ ta pʉhrʉ erã opʉ ñajañumi ĩgʉ. Eropa opʉ ñajatuha, ĩgʉ ĩgʉ ya wihigue dujariñumi. Eropa dujaragʉ ĩgʉ mohme corerãre ĩgʉ niyeru mera erã wajatanemorare masibu, erãre sihubeoñumi. 16 Ĩgʉ eropa sihubeora pʉhrʉ, eramʉhtagʉ ĩgʉre wereñumi: “Opʉ, mʉ niyeruse, mʉ yʉre orase mera diez seri wajatanemoabʉ yʉhʉ,” arĩñumi mohme coregʉ ĩgʉ opʉre. 17 “Õaro iiabʉ mʉhʉ. Õagʉ mohme coregʉ ãhraa. Mʉ merogã mera yʉ dorero dopa iipehogʉ árĩgʉ dohpague diez macari majarã erã opʉ árĩbu wagʉca mʉhʉ,” arĩñumi opʉ mohme coregʉre. 18 Ĩgʉ pʉhrʉ eragʉ ĩgʉ mera majagʉ õpa arĩñumi: “Opʉ, mʉ niyeruse, yʉre mʉ orase mera cinco seri wajatanemoabʉ yʉ sã,” arĩ wereñumi ĩgʉ opʉre. 19 “Cinco macari majarã opʉ wagʉca mʉhʉ,” arĩñumi ĩgʉ opʉ ĩgʉre. 20 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gajigʉ mohme coregʉ eraa werepʉ: “Opʉ, mʉ niyeruse ohõ ãhraa. Suhri gasiro mera oma, irisere dihbuabʉ. 21 Mʉhʉ turaro mohmedoregʉ ãhraa. Eropigʉ gajirãre mohmedorequeregʉ oteri moogʉ árĩqueregʉ ta mʉ dihta iri dʉcare aĩa. Eropigʉ mʉre güiabʉ,” arĩñumi ĩgʉ opʉre. 22 “Mʉ yʉre eropa arĩgʉ ñegʉ ãhraa. Yʉre mʉ eropa arĩri dipuwajare dipuwaja moagʉra yʉhʉ. Yʉhʉ mʉre turaro mohmedoregʉ árĩcʉ̃ mʉhʉ yʉre masia. Gajirã yare yʉhʉ aĩcʉ̃ yʉhʉ otebirira árĩquerecʉ̃ iri dʉcare yʉ aĩgʉ árĩcʉ̃ masituhabʉ mʉhʉ. 23 ¿Yʉ eropa árĩcʉ̃ ĩaqueregʉ duhpigʉ yʉ orasere niyeru diburi wihigue dibubirari mʉhʉ? Irire erã wayura waja wajatanemoboaya mʉhʉ. Irire mʉ iicʉ̃ dujaragʉ wajatanemoboaya yʉ sã,” arĩñumi erã opʉ. 24 Eropa arĩtuha ĩgʉ pohro niguirãre doreñumi: “Niyerusere emaque ĩgʉre. Diez seri opagʉre oque,” arĩñumi ĩgʉ opʉ. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ wereñuma ĩgʉre: “Opʉ, diez seri opagʉ baja opatuhami,” arĩñuma erã ĩgʉre. 26 Erã eroparĩcʉ̃ opʉ yʉhriñumi: “Mʉare arĩgʉ iiaa. Arĩpehrerã wʉaro oparãre onemogʉra. Moorãpʉre merogã erã opaquerecʉ̃ ta erãre emagʉra. 27 Dohpague tamerare yʉre ĩhaturirãre yʉre erã opʉ árĩdorebirinirãre yʉ pohro aĩgãrique. Eropirã yʉ ĩaro wejẽcãque erãre,” arĩñumi opʉ ĩgʉ mohme corerãre, arĩ werepʉ Jesu. 28 Eropa arĩtuha Jesu gajirã core Jerusaléngue wagʉ iipʉ. 29 Jerusaléngue ejaboro coregã Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉ gubuyegue ejañorã pe maca árĩrogue. Yuju maca Betfagé gaji maca Betania waĩcʉyoro. Erogue ejagʉ ĩgʉ buherã mera majarãre perãre obeogʉ Jesu õpa arĩpʉ: 30 ―Si macague waque. Ero ejarã, burrogãre erã dirinugudigʉre bocajarãca. Gajirã ĩgʉre ne peyanibeama dohpa. Ĩgʉre bocarã, ĩgʉre diriradare pã, aĩgãribasaque yʉre. 31 Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉpʉ “¿Duhpirã burrore pãri?” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã õpa arĩ yʉhrique ĩgʉre: “Mari tĩgʉ burrore gamebeoniami dohpa,” arĩ wereque ĩgʉre, arĩ weredore obeopʉ ĩgʉ buherãre perãre. 32 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã perãpʉ ĩgʉ obeodirogue ejañorã. Erã eropa ejacʉ̃ Jesu árĩpehreri ĩgʉ erãre arĩdiro dopa ta eropa wayoro. 33 Eropirã burrogãre erã pãcʉ̃ ĩgʉgã oparã serẽpiñorã erãre: ―¿Duhpimorã diriradare pãri burrogãre? arĩ serẽpiñorã erã. 34 ―Mari tĩgʉ burrogãre gamebeoniami, arĩ yʉhriñorã erã. 35 Eropirã ĩgʉgãre burrogãre Jesu pohrogue aĩ ejañorã. Ĩgʉgãre aĩ ejatuhaja erã weca maja suhrire ĩgʉ weca duhpeoñorã. Eropirã ĩgʉ weca Jesu ĩgʉ mʉribejacʉ̃ itamuñorã erã Jesure. 36 Jesu ĩgʉ weca ĩgʉ peyagʉ wacʉ̃ erã masa erã weca suhri sañari suhrire tuwea aĩ mague seõpi mʉhtañorã ĩgʉ core. 37 Eropirã Jerusalén pohrogue eja, Olivo waĩcʉdigʉ dijariri mague ejañorã. Erogue ejarã Jesu buherã bajarã árĩpehrerire ĩgʉ deyoro moarare, ĩgʉ õari ĩgʉ iirare erã ĩarare guña mucubiri Goãmʉre õaro wereniguinʉgañorã. Goãmʉre “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ gaguiniguiñorã. Eropirã bʉrigã gaguinigui Goãmʉre umupeo õpa arĩñorã: 38 ―Ĩre umupeorã. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ, mari Opʉ õaro ariporo. Ʉmaro majarã õaro árĩporo. Goãmʉ ĩgʉ turagʉ árĩcʉ̃ árĩpehrerã masiporo, arĩ umupeoñorã erã. 39 Erã eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masa bajamerãgã erã watope árĩrã Jesure wereñorã: ―Buhegʉ, mʉ buherãre ejarimaricãdoreque, arĩñorã erã. 40 Erãre yʉhripʉ Jesu: ―Mʉare arĩgʉ tiiaa. Oã yʉre umupeorã erã wereniguibiricʉ̃ ʉtãyeripʉ yʉre umupeoro dopa ta gaguiniboca, arĩpʉ Jesu erãre fariseo masare. 41 Eropa arĩtuha Jesu Jerusalén pohrogue eja, iri macare ĩhabeogʉ orepʉ. 42 Õpa arĩpʉ ĩgʉ: ―Jerusalén majarã, dohpague tamerare mʉare õaro árĩburire mʉa masicʉ̃ õatariaboya. Eropa árĩquerecʉ̃ mʉa dohpaguere irire ne peediabirabʉ. Eropigʉ Goãmʉ mʉare irire masidorebirimi. 43 Mʉare ĩhaturirã mʉa árĩri macare cãhmotarãcoma. Eropa iirã erã mʉare wiriaro iisome. 44 Irisubu erã mʉa ya macare cóãpehorãcoma. Mʉare mʉa porã sãre wejẽrãcoma. Mʉare ĩhaturirã õaro weasirirãcoma mʉa ya macare. Goãmʉ peamegue wabonirãre mʉare ĩgʉ taubure yʉre mʉa masidiabirabʉ. Mʉa masidiabirira dipuwaja mʉare ĩhaturirãre Goãmʉ cóãdoregʉcumi mʉa ya macare, arĩpʉ Jesu Jerusalén majarãre. 45 Eropi Jerusaléngue ejagʉ, Jesu Goãmʉ wihigue ñaja wapʉ. Eropigʉ doberi duarãre iri wihigue bocajagʉ, erãre cohã wiucãpʉ. Õpa arĩpʉ ĩgʉ erãre: 46 ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Goãmʉ arĩmi: Yaha wihi Goãmʉ mera wereniguiri wihi waĩcʉroca,” arĩñuma ĩgʉ yare erã gojarapũ. Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ i wihire Goãmʉ wihire duadoarã bu game yajarã iiaa, arĩpʉ Jesu. 47 Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue Jesu buhepʉ. Eropirã pahia oparã, judio masare buherã mera, masa oparã sã, ĩgʉre erã wejẽburire guñamaañorã. 48 Masa árĩpehrerã ĩgʉre eropa peenigui, ĩgʉ buherire õaro peenʉrʉrã árĩñorã. Erã eropa õaro peenʉrʉcʉ̃ Jesure wejẽdiarãpʉ ĩgʉre erã wejẽburire bocabiriñorã.

Lucas 20

1 Gajinʉ Goãmʉ wihigue Jesu masare õari buherire buhegʉ iipʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ pahia oparã, judio masare buherã, mʉrã mera ĩgʉ pohrogue erarã, ĩgʉre serẽpiñorã: 2 ―Wereque gʉare. ¿Noa doreri mera eropa iiri mʉhʉ? ¿Nihino mʉre Goãmʉ wihigue árĩnirãre cóãdoreari? arĩñorã erã Jesure. 3 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ erãre: ―Yʉhʉ mʉapʉre serẽpimʉhtagʉra. Wereque yʉ sãre. 4 ¿Ñu masare ĩgʉ waĩyecʉ̃ nihinopʉ ĩgʉre waĩyedoremʉriyuri mʉa pepicʉ̃? ¿Goãmʉ doreyuri? ¿O masapʉ doremʉriyuri? arĩ serẽpipʉ erãre. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ erã basi game wereniguiñorã: ―¿Dohpa arĩ yʉhrirãcuri mari? “Goãmʉ Ñure doredigʉ árĩmi,” mari arĩcʉ̃, “¿Goãmʉ Ñure ĩgʉ dorequerecʉ̃ ta duhpirã ĩgʉ wererare peebirari mʉa?” arĩbocumi Jesu marire. 6 Oã masapʉ “Diaye ta Ñu Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩmi,” arĩ pepima erã. Erã eropa arĩ pepirã maripʉ “Ñu ĩgʉ waĩyecʉ̃ Goãmʉpʉ ĩgʉre dorebiridigʉ árĩmi,” mari arĩcʉ̃ masapʉ marire ʉtã mera dearãcoma, arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 7 Eropa arĩ wereniguituha erã Jesure yʉhriñorã: ―Ñure waĩyedoredigʉre gʉa masibeaa, arĩñorã erã. 8 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Irisubu tamerare yʉ sã yʉre doredigʉre werebeaa mʉare, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 9 Eropi Jesu queori moa õpa arĩ buhenʉgapʉ masare: ―Yeba opʉ árĩñumi. Ĩgʉ ya pohere iguire oteñumi. Otetuha, iri pohere gajirãre deco mera apiñumi erã mohme corera waja. Eropa apigʉ erãre iri pohere ĩhadibudoretuhaja gaji yebague waha wañumi. Yoari boje deyobiriñumi. 10 Eropigʉ igui ñirisubu árĩcʉ̃ pohe opʉ ĩgʉ pohro majagʉre pohere mohme corerã pohrogue obeoñumi. Pohe maja ĩgʉ oteri dʉcare ĩgʉ ya sero majare aĩdoregʉ obeoriñumi. Eropirã pohere mohme corerãpʉ ĩgʉ pohro majagʉre bocatĩri pañuma ĩgʉre. Eropirã erã ĩgʉre iguitõrire obiriquererã dujadoreñuma ĩgʉre. 11 Eropigʉ pohe opʉ gajigʉ ĩgʉ pohro majagʉre iri pohe maja dʉcare aĩdoregʉ obeoriñumi daja. Eropirã pohere mohme corerã ĩgʉ sãre pa ñero iiñuma ĩgʉre. Eropa iituha ĩgʉ iri dʉcare obiriquererã dujadoreñuma daja. 12 Ĩgʉre erã eropa iira pʉhrʉ gajigʉ pohro majagʉre obeoriñumi daja. Eropirã mohme corerã daja ĩgʉre cami moa, iri pohe tʉro cóãcãñuma ĩgʉre. 13 “Erã eropa iira pʉhrʉ pohe opʉ õpa arĩ pepiriñumi: “¿Dohpa iigʉcuri yʉhʉ? Õpa iigʉra. Yʉhʉ yʉ magʉre yʉ mahigʉre obeogʉra. Erã ĩgʉre umupeobocoma,” arĩ pepiriñumi pohe opʉ. 14 Eropirã ĩgʉ magʉre ĩgʉ obeodigʉ ejacʉ̃ ĩarã mohme corerãpʉ erã basi õpa arĩ wereniguiñuma: “Ihĩ pohe opʉ magʉ ãhrimi. Ĩgʉre wejẽrã. Eropiro i pohe mari ya pohe dujaroca,” arĩriñuma erã erã basi. 15 Eropa arĩtuha pohe opʉ magʉre ñeha pohe tʉro aĩgã, wejẽcãñuma ĩgʉre. ¿Ne pohe opʉ dujaragʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ ya pohere mohme corerãre? arĩpʉ Jesu. ―Õpa iigʉcumi erãre. 16 Ĩgʉ pohere mohme corerãre wejẽgʉ, gajirãpʉre pohere mohme coredoregʉcumi, arĩ yʉhripʉ Jesu ĩgʉ basi. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masapʉ õpa arĩñorã: ―Marire eropa wabiricãporo, arĩñorã erã. 17 Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ erãre ĩha serẽpipʉ: ―¿Goãmʉ yare erã gojarapũre õpa arĩra dohpa arĩro iiri mʉa pepicʉ̃? Ihĩ Cristo ʉtãye iro dopa ta ãhrimi. Masa Cristore gamebirãcoma. Erã ĩgʉre gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre beye erã opʉ erãre taubu acumi, arĩ gojañuma. 18 Yʉre gamebirãpʉ yʉ dipuwaja moamorã árĩrã ñero tarirãcoma, arĩpʉ Jesu erãre. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa buherã, pahia oparã sã “Jesu iri pohe opʉ queori mera ‘Erã ñerã mohme corerã iro dopa ãhrima,’ arĩgʉ marire weresãgʉ iicumi ĩgʉ,” arĩ pepiñorã erã. Eropa arĩ pepirã erã Jesure ñeadiariñorã. Eropa ñeadiaquererã ta masa Jesure gamerã mari mera guari arĩrã erã masare güi árĩñorã. 20 Eropa güirã Jesure erã ñeaburisubure corerã ĩgʉre ĩhanʉrʉñorã. Ĩgʉ ñero arĩ yʉhricʉ̃ ĩadiarã iiriñorã ĩgʉre weresãmorã. Eropirã Jesure gajino serẽpidorerã obeoñorã gʉyarãre. Erãre diaye iirã dopa wereniguidoreñorã. Jesu ñero ĩgʉ werenicʉ̃ peerã iri yeba majagʉ opʉre peresu iidoremorã iiriñorã. 21 Eropirã erã Jesure serẽpiñorã: ―Buhegʉ, diaye wereniguigʉ, gʉyari marigʉ mʉ árĩcʉ̃ gʉa masia. Eropigʉ opʉ árĩcʉ̃ sãre ĩgʉ bu árĩgʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ sãre yujuropa ĩhaa mʉhʉ. Mʉhʉ Goãmʉ yare diaye mʉ buhecʉ̃ sãre gʉa masia. 22 Wereque gʉare: ¿Roma majagʉ árĩpehrerã tauro opʉ árĩgʉre gobierno majare marire wajayero gahmeri mʉ pepicʉ̃? ¿Mari doreripʉ irire wajayedoreri? arĩñorã erã Jesure. 23 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu erã ñero iidiarire masigʉ erãre werepʉ: ―¿Duhpirã yʉ ñero wereniguicʉ̃ peediari mʉa? 24 Dohparagã niyerusere aĩrique. Irisere ĩarã, arĩpʉ. Irisere erã aĩ eracʉ̃ ĩagʉ õpa serẽpipʉ Jesu: ―¿Nihino gohra waĩcʉgʉ masʉ tuhyari irisere? ¿Noa waĩ tuhyari? arĩ serẽpipʉ Jesu erãre. ―César, masa tauro opʉ waĩ ĩgʉ masʉ sã tuhyami iriseguere, arĩ yʉhriñorã erã. 25 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ: ―Irisubu tamerare masa tauro opʉre ĩgʉ yare oque. Goãmʉ yapʉre Goãmʉre oque, arĩpʉ Jesu erãre. 26 Eropirã masa erã peero Jesure ñero arĩ wereniguicʉ̃ iimasibiriñorã erã. Eropirã erã Jesu yʉhririre peerã erã peemaria wañorã. Eropa peemariarã, ejarimaria wañorã. 27 Eropi bajamerãgã Saduceo masa Jesu pohrogue erañorã. “Goãmʉ sĩrinirãre masusome,” arĩ pepirã árĩñorã Saduceo masa. Eropirã erã õpa arĩñorã ĩgʉre: 28 ―Buhegʉ, marire õpa arĩ gojañumi Moise: “Yujugʉ ĩgʉ tĩgʉ marapocʉgʉ porã mariqueregʉ ta ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pagʉ magʉre ĩgʉ tĩgʉ marapo árĩdigore marapocʉro gahmea. Eropa iigʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ ĩgʉ porãcʉbodiro dopa ta porãcʉro gahmea ĩgʉ pagʉ magʉre. Eropirã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ porã iro dopa árĩrãcoma,” arĩpʉ Moise, arĩñorã erã. 29 Irire arĩtuha i queorire werenemoñorã erã Jesure: ―Yujugʉ porã siete árĩñorã. Erã tĩgʉpʉ marapocʉ porã marigʉ ta sĩria wapʉ. 30 Eropigʉ gajigʉ ĩgʉ pagʉ magʉ sã ĩgʉ tĩgʉ marapo árĩdigore ta marapocʉpʉ. Ĩgʉ eropa marapocʉra pʉhrʉ ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa ta ĩgʉ sã porã mariqueregʉ ta sĩria wapʉ. 31 Eropigʉ ihĩ pagʉ magʉ sã ĩgʉ tĩgʉ mʉrʉ iro dopa ta porã mariqueregʉ sĩria wapʉ. Eropa dihta wañorã yujugʉ porã gohra. Ne porã mariquererã ta sĩripehrea wañorã. 32 Erã marapo sã erã pʉhrʉ sĩria wapo pare, arĩ, Jesure serẽpiñorã: 33 ¿Ne, Goãmʉ árĩpehrerãre sĩrinirãre ĩgʉ masucʉ̃ nihino marapo gohra árĩgocuri igo? Erã siete árĩpehrerã igore marapocʉnirã árĩñorã. ¿Eropigo nihino marapo gohra árĩgocuri igo? arĩ serẽpiñorã erã. 34 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―I yeba majarã ʉma nome mera marapocʉma. 35 Erã eropa iiquerecʉ̃ ta ʉmʉsi majarãpʉ eropa árĩbeama. Dohpaguere masare ʉmare, nome sãre diaye iirãre Goãmʉ õarã iigʉcumi. Erã erã sĩrira pʉhrʉ masa mʉriarãcoma Goãmʉ pohrogue. Eropirã erã eroguere marapocʉbeama. 36 Eropirã erã anyua iro dopa ta ne sĩrisome daja. Erã Goãmʉ ĩgʉ masunirã árĩrã, Goãmʉ porã ãhrima. 37 Dohpaguere sĩrinirã erã masa mʉriaboropʉre mʉare weregʉra. Irire masia mʉa ĩgʉ Moise ĩgʉ arĩ gojarare. “Iri yucʉgʉgãgue ʉ̃jʉdigʉgue árĩgʉ Goãmʉ õpa arĩ weremi yʉre,” arĩ gojañumi Moise. “ ‘Yʉhʉ Abrahã, Isaa, Jacobo erã opʉ ta ãhraa,’ arĩ weremi Goãmʉ yʉre,” arĩ gojañumi Moise. 38 Erã sĩrira pʉhrʉgue “Erã opʉ ta ãhraa,” arĩñumi Goãmʉ. Eropirã erã sĩrinirã mʉra ĩgʉ masunirã árĩrã erã ojocarirã ãhrima. Árĩpehrerã masa sĩriquererã ojocarirã ãhrima Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃, arĩpʉ Jesu erãre. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ dipaturi Jesure serẽpidiabiriñorã. Eropirã bajamerãgã judio masare buherã õpa arĩñorã: ―Buhegʉ, mʉhʉ õaro yʉhriabʉ, arĩñorã erã ĩgʉre. 41 Pʉhrʉ Jesu õpa arĩ werepʉ masare: ―“Cristo Davi mʉrʉ pãrami árĩgʉcumi,” arĩ buherima mʉare buherã. ¿Duhpirã erã eropa arĩ buheri? 42 Davi mʉrʉ ĩgʉ basi Salmo ĩgʉ gojarapũgue õpa arĩ gojañumi: Goãmʉ yʉ opʉre õpa arãmi: “Ohõ yʉ diayepʉ dorebu doaque. 43 Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre mʉre tarinʉgabasagʉra yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ yʉ opʉre, arĩ gojañumi Davi mʉrʉ. 44 Eropa arĩ gojagʉ Davi mʉrʉ opʉcʉñumi Cristore. ¿Eropigʉ Davi mʉrʉ Cristo ñecʉ mʉrʉ árĩqueregʉ ta duhpigʉ Davipʉ Cristore opʉcʉyuri? Cristo Davi mʉrʉ opʉ ãhrimi, arĩ werepʉ Jesu. 45 Masa bajarã watope Jesupʉ ĩgʉ buherãre õpa arĩ werepʉ: 46 ―Masare buherã erã ñeri iirire ĩarã õaro pee masique. Eropirã erã iro dopa iibiriricãque. Erã yoari suhri sañama masa erãre ĩaboro dopa. Doberi duarogue gajirã umupeori mera bocatĩri serẽcʉ̃ gahmema erã. Eropirã erã mari buheri wiriguere oparã õari doari dihtare doadiama erã. Eropirã bosenʉri árĩcʉ̃ sãre oparã erã doarigue dihtare doadiama. 47 Erã wapeweyarã nome erã wajamocʉ̃ ĩha erã ya wirire ehmama erã nomere. Eropa erãre mojomoro ĩabiriquererã erã masa erã ĩhurore yoari boje Goãmʉre serẽma, “Gʉa Goãmʉre õaro umupeoa,” arĩ gʉyarã. Erã eropa iira dipuwaja Goãmʉ erãre gajirã tauro dipuwaja moagʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre.

Lucas 21

1 Eropa arĩ weretuha Jesu Goãmʉ wihi maja erã amuburi niyeru gameneori comoro pohrogue ĩha doapʉ. Iri comorogue doberi oparã erã niyeru sãcʉ̃ ĩapʉ Jesu. 2 Eropa ĩagʉ wapeweyo mojomorocʉgo igo pesegã igo oparaserigãre igo sãcʉ̃ sãre ĩapʉ. 3 Irire ĩatuha õpa arĩ werepʉ: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Igo wapeweyo mojomorocʉgopʉ i comorogue igo yare sãgo gajirã árĩpehrerã erã sãdiro tauro sãmo igoa. 4 Gajirã doberi oparã erã wʉaro oquerecʉ̃ ta erãpʉre erã ya wʉaro dʉhyaa. Igopʉ mojomorocʉgo árĩquerego ta árĩpehreri igo bari waja árĩborare opehocãmo igoa, arĩpʉ Jesu. 5 Eropi gajirã Goãmʉ wihire ĩarã õpa arĩñorã: ―Õari ʉtã mera iira wihi, õari wihi ãhraa. Masa Goãmʉ wihire erã ora sã õari ãhraa, arĩ wereniguirã iiñorã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ erãre: 6 ―I wihi majare dohpaguere ĩaraa mʉa. Gajinʉ árĩcʉ̃ i wihi maja árĩpehreri mari ĩara, i ʉtã sã cohmopehrea waroca. Ne yujuye ʉtãye dujasome, arĩpʉ Jesu erãre. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ serẽpiñorã ĩgʉre: ―Buhegʉ, ¿dohpárĩcʉ̃ eropa warocuri mʉ arĩdiro dopa waro? ¿Pehreburinʉ coregãre dohpa wanʉgacʉ̃ ĩarãcuri gʉa? arĩ serẽpiñorã erã ĩgʉre. 8 Jesu yʉhripʉ erãre: ―Õaro iiyuque mʉa. Eropirã gajirã mʉare erã gʉyarire peebiricãque. Bajarã masa “Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Eropa arĩ gʉyarã “Dohpaguere pehreburinʉ merogã dʉhyaa,” arĩrãcoma. Erã eroparĩcʉ̃ erãre peebiricãque. 9 Eropirã mʉa pohrogã gajirã masa gamewejẽcʉ̃, masa erã oparãre cóãcʉ̃ peerãca. Eropirã yoarogue majarã sã eropa iicʉ̃ peebeorãca. Mʉa irire peerã güibiricãque. Pehreburinʉ core õpa wamʉhtaroca. Eropa wamʉhtacʉ̃ pehreburinʉ dʉhyaniroca dohpa, arĩpʉ Jesu. 10 Eropa arĩtuha õpa arĩ werenemopʉ: ―Irisubure yuju yeba majarã gaji yeba majarã mera gamewejẽrãcoma. Eropirã yujugʉ opʉ yarã gajigʉ opʉ yarã mera gamewejẽrãcoma. 11 Eropiro bajasuburi i yeba ñohmeroca. Eropirã masa bajarã oa mera sĩri, árĩpehrero majarã masa dorecʉrãcoma. Eropirã ʉmaro majare deyoro moarire gʉhyadiarire masa ĩarã, ĩha ʉca warãcoma. Eropa wacʉ̃ mʉapʉ güibiricãque. 12 “I árĩpehreri eropa waboro core, yaharã mʉa árĩri dipuwaja gajirã mʉare ñeha ñero iirãcoma. Eropirã mari judio masa buheri wirigue mʉare weresã, peresu iirãcoma mʉare. Erã eropa iicʉ̃ macari majarã oparã pohrogue erã tauro oparã pohrogue sãre mʉare aĩgãrãcoma erã mʉare dipuwaja moadorerã. 13 Erã eropa mʉare aĩgãcʉ̃ mʉapʉ erãre õari buherire wererãca. 14 Erã oparã pohrogue mʉare erã aĩgãcʉ̃ erã oparãre mʉa yʉhriborore wʉaro guñabiricãque mʉa. 15 Yʉhʉ mʉare wereniguicʉ̃ iigʉra. Mʉare eropa itamugʉ pee masirire, õari wereniguiri sãre mʉa iicʉ̃ iigʉra. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉare ĩhaturirãpʉ mʉa wereniguirire pee bocatĩumasisome. “Iri diaye árĩbeaa,” arĩ yʉhrimasisome. 16 Irisuburi mʉa yaharã árĩcʉ̃ ĩha mʉa pagʉ sʉmarã, mʉa pagʉ porã, mʉa acawererã, mʉa mera majarã sã mʉare oparãre wejẽdorerã orãcoma mʉare. Erã eropa iicʉ̃ mʉare ĩhaturirã mʉa mera majarãre gajirãre wejẽrãcoma. 17 Eropirã yaharã mʉa árĩcʉ̃ ĩarã, árĩpehrerã mʉare ĩhaturirãcoma. 18 Mʉare eropa iicʉ̃ mʉapʉ ne dederesome. 19 Eropirã erã mʉare ñero iiquerecʉ̃ ta mʉare erã ñero iirare yujuro bojerã yʉre duhubiricʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue mʉare opagʉcumi. 20 “Eropirã bajarã surara Jerusalénguere erã cãhmotacʉ̃ ĩarã, Jerusalénre erã cóãborore merogã dʉhyacʉ̃ masirãca mʉa. 21 Eropa wacʉ̃ ĩarã Judea yeba árĩrãpʉ ʉtã yucʉgue oma duhriporo. Eropirã Jerusalén árĩrã sã waporo. Eropirã campo árĩrã Jerusalénguere wabiricãporo daja. 22 Irinʉri dipuwaja moarinʉri árĩpehreri Goãmʉ yare erã gojarapũ erã arĩdiro dopa ta eropa waroca. 23 Goãmʉ oã masare turaro dipuwaja moacʉ̃ árĩpehrerogue i yebaguere ñero tarirãcoma. Eropa wacʉ̃ nijiposã nome, erã porãre mihrirãre oparã nome sã mojomorocʉrã nome dujarãcoma irisubure. 24 Gajirã i maca majarãre gamewejẽrãcoma. Eropirã gajirã i maca majarãre árĩpehreri yebarigue aĩgã peresu iirãcoma. Eropirã judio masa árĩbirã Jerusalénre ñero iirãcoma. Eropirã erã tarinʉgarãcoma. Judio masa árĩbirãre “Iripẽta árĩque,” Goãmʉ ĩgʉ arĩcʉ̃gue Jerusalénre ãhri duhurãcoma, arĩ werepʉ Jesu. 25 Eropigʉ erãre werenemopʉ: ―Irisubure abe ʉmʉ majagʉ, ñami majagʉ, necã sã gʉhyaro gohrotoa warãcoma. Árĩpehrerã i yeba majarã, “Cue, sĩrirãca,” arĩ pepirãcoma. Wʉariya turaro bʉsʉrire pãgúri sãre turaro güirãcoma. 26 Irisubure ʉmaro maja sã yeba sã bʉrigã ñohmeroca. Eropa wacʉ̃ ĩarã masapʉ i yeba pehreborore corerã bʉrigã güirãcoma dedereri arĩrã. 27 Irisubu ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Goãmʉ ĩgʉ turari mera, ĩgʉ gosesiriri mera ʉmaro maja imica weca i yebaguere yʉ dujaricʉ̃ ĩarãcoma masa. 28 Yʉ eropa arĩra wanʉgacʉ̃ ĩarã güibiricãque. Eropirã guñatura ʉmarogue ĩhamujuque. Irisubure Goãmʉ mʉare ĩgʉ tauboro merogã dʉhyaroca, arĩpʉ Jesu. 29 Eropa arĩtuha i queori mera erãre werepʉ Jesu: ―Higueragʉ baja gaji yucʉ sã iri yucʉ waricʉrire pepique mʉa. 30 Iri yucʉ pũricʉcʉ̃ ĩarã, “Bojori merogã dʉhyaa,” arĩ masia mari. 31 Eropa ta i árĩpehreri yʉ arĩra iri eropa wacʉ̃ ĩarã, “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩburisubu merogã dʉhyaa,” arĩ pepirãca mʉa. 32 Mʉare diaye arĩgʉ iiaa. Irisubu majarã erã sĩriboro core árĩpehreri yʉ arĩra eropa waroca. 33 Ʉmaro i yeba sã pehrea waroca. Yʉ wereniguiripʉ ne pehresome. Árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa ta eropa waha ojogorocʉroca. 34 “Yʉ dujariburinʉre ne masibeaa mʉa. Eropirã õaro árĩyuque. Bosenʉrire pagari iiniguibiricãque. Eropirã merebiricãque. I yeba maja iiburire wʉaro pepibiricãque. Mʉare yʉ arĩdiro dopa ta iirã, guñaña mariro i yebaguere yʉ aricʉ̃ ne ʉcasome. 35 Yʉhʉ masare beyegʉ arigʉ guñaña mariro arigʉca. Waibʉgʉ guñaña mariro ĩgʉ weradague ĩgʉ mehsihajaro dopa ta irinʉ waroca masare árĩpehrerã i yeba majarãre. I yeba majarã “Eropa waroca,” erã arĩbiririnʉ eropa waroca. 36 Mʉapʉ õaro guñatura coreque. Eropirã Goãmʉre ire serẽniguicãque: “Pehrerinʉ eropa wacʉ̃ yʉre itamuque. Turarire oque yʉre õaro yʉ tariboro dopa. Eropigʉ Cristore mʉ obeogʉre güiro mariro yʉhʉ ĩgʉre bocatĩricʉ̃ iique yʉre,” arĩ serẽque Goãmʉre, arĩpʉ Jesu. 37 Eropi irinʉrire Goãmʉ wihigue Jesu buhemʉripʉ. Ñamiri nʉcʉ buhetuhajagʉ Olivo waĩcʉdigʉgue waha irigʉgue árĩboyotahmuamʉripʉ. 38 Boyocʉ̃ árĩpehrerã masa ĩgʉre Goãmʉ wihigue peerã wamʉriñorã.

Lucas 22

1 Eropi irisubure bʉgabiriri pan erã baburi bosenʉ merogã dʉhyayoro. Iri bosenʉ Pascua waĩcʉyoro. 2 Eropirã pahia oparã, judio masare buherã mera Jesure wejẽdiarã, erã wejẽborore guñamaañorã. Jesure wejẽdia?-?quererã ta masapʉre güiñorã guari arĩrã. 3 Eropi Judapʉ watĩ ĩgʉre ñero iidorecʉ̃ yʉhripʉ ĩgʉre. Juda doce Jesu buherã mera majagʉ árĩripʉ. 4 Eropigʉ pahia oparãre, Goãmʉ wihi majarã surara oparã mera sãre weretamugʉ wapʉ. Erã pohrogue eja, erãre Jesure ĩgʉ ĩhmuborore weretamupʉ erã mera. 5 Ĩgʉ erãre eroparĩcʉ̃ pee erã mucubiri, “Mʉre niyeru wajayerãca,” arĩñorã erã Judare. 6 Erã eroparĩcʉ̃, “Áʉ, mʉare ĩgʉre ĩhmugʉra,” Juda arĩpʉ. Eropigʉ masa erã ĩabiririsubu Jesure ĩhaturirãre ĩgʉ ĩhmuborore corenipʉ. 7 Bʉgabiriri panre erã baburinʉ bosenʉ árĩnʉgarinʉ árĩyoro. Eropiro Pascua majagʉ árĩbure ovejare erã wejẽrinʉ árĩyoro. 8 Irisubu ta Pedro, Ñu sãre Jesu werepʉ: ―Bosenʉ mari baburire amurã waque, arĩpʉ Jesu erãre. 9 ―¿Nohonogue mari baburire amudoregʉ obeori mʉhʉ gʉare? arĩ serẽpiñorã erã. 10 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Jerusaléngue waque. Erogue mʉa ejacʉ̃ deco sorobu tuhpeogʉ mʉare bocatĩrigʉcumi. Ĩgʉ bocatĩricʉ̃ ĩgʉ mera waque. 11 Eropa warã ĩgʉ sihu ñajari wihigue ejarã, wihi opʉre õpa arĩque: “ ‘¿Nohogue yʉhʉ, yʉ buherã mera Pascua maja barire barãcuri?’ arãmi buhegʉ,” arĩque wihi opʉre. 12 Mʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ wʉari taribure, ʉmaro maja taribure, mari gameri mera erã amura taribure ĩhmugʉcumi wihi opʉ. Erogue mari baburire iique mʉa, arĩpʉ Jesu erãre. 13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã iri macague wañorã. Erogue erã ejacʉ̃ erãre ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wayoro. Eropirã erã Pascua árĩcʉ̃ baburire amuñorã. 14 Erã barisubu árĩcʉ̃ Jesu doce ĩgʉ buherã mera ba doapʉ. 15 Erogue erã barogue doagʉ Jesu erãre werepʉ: ―Mʉare arĩgʉ iiaa. I Pascua bosenʉre mari iiaa Goãmʉ ĩgʉ yarãre ĩgʉ taurare guñarã. Pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue ĩgʉ yarãre tautuhagʉcumi. Ĩgʉ eropa tauboro core inʉno majare dipaturi basome yʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere yʉ ñero tariboro core i Pascua maja barire mʉa mera turaro badiabʉ, arĩpʉ Jesu. 17 Eropa arĩgʉ Jesu ihriripare aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽ, erãre werepʉ: ―Mʉare arĩgʉ tiiaa. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue igui decore ihriboro core ne dipaturi ihrisome yʉhʉ. Eropirã iri vinore aĩ mʉa basi ihrique, arĩpʉ Jesu. 19 Eropa arĩtuha panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Eropa arĩtuha irirure nuha guerepʉ erãre. Irirure gueregʉ ta erãre werepʉ: ―I yʉ dʉpʉ ãhraa. Yʉ dʉpʉ yʉre ĩhaturirãre erã oburi dʉpʉ árĩroca. Mʉa ñeri iira wajare cóãbu sĩrigʉca yʉhʉ. Eropirã mʉa yʉre guñaburire ire baque, arĩpʉ Jesu. 20 Eropa batuha eropa ta erãre ihriripa sãre ópʉ. Eropigʉ erãre werepʉ: ―Mʉa ñeri iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropigʉ yʉ dire cóãgʉca. Eropa sĩrigʉ yʉ Pagʉ Goãmʉ “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro ii ojogorocʉgʉca. 21 “Dohpaguere peeque mʉa. Yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu yʉ mera ohõ doami. 22 Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sĩrigʉca. Ĩgʉ eropa sĩridorequerecʉ̃ ta yʉre ĩhaturirãre ĩhmudigʉpʉ ñetariaro tarigʉcumi, arĩpʉ Jesu. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ erã basi õpa arĩ serẽpiñorã: ―¿Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu mari mera majagʉ nihino árĩcuriba? arĩ serẽpiñorã erã basi. 24 Pʉhrʉ Jesu buherã õpa arĩ dʉyasoñorã: ―¿Mari mera majagʉ nihipʉ árĩgʉcuri opʉ? arĩ wereniguiñorã erã basi. 25 Erã eropa arĩ wereniguicʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ: ―Goãmʉre masibirã oparãpʉ erã masare dorerã pũriro mera dorema. Eropirã oparãre “Erã masare õaro itamurã ãhrima,” arĩrima gajirã erãre. 26 Mʉapʉ eropa oparã árĩdiasome mʉa basi. Mʉa mera majagʉ mʉa tĩgʉpʉ mʉa pagʉ magʉ iro dopa árĩporo. Mʉa mera majagʉ opʉ árĩdiagʉ gajirã itamugʉ árĩporo. 27 ¿Nihino ãhriri opʉ mʉa pepicʉ̃? ¿Ba doagʉpʉ opʉ ãhriri? ¿O barire duhpeogʉpʉ opʉ ãhriri? Ba doagʉ ta árĩcumi opʉ. Ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta yʉpʉ pohro majagʉ iro dopa ta mʉare itamugʉ ahrabʉ. 28 “Masa erã yʉre ñero iiquerecʉ̃ ta mʉapʉ yʉre duhubirabʉ. 29 Eropigʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre opʉ acudiro dopa ta mʉa sãre oparãre acugʉra yʉhʉ. 30 Yʉ opʉ árĩcʉ̃ mʉa sã yʉ bari mesa ta baha ihrirãca. Eropirã mʉa oparã doarire doarãca. Mʉa ero doarã Israe masare doce cururi majarãre beyerãca õarã sãre ñerã sãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 31 Eropa arĩtuhaja Pedrore Jesu õpa arĩ werepʉ: ―Simo Pedro yʉre peeque. Watĩ Satana mʉare árĩpehrerãre gamegʉ Goãmʉre serẽrami. Mʉa yʉre duhu ĩgʉ yare iicʉ̃ gamegʉ serẽrami. Trigo pohe opʉ ĩgʉ trigo gasirire cóãgʉ puri siriro dopa mʉare goroweodiami. 32 Ĩgʉ mʉare eropa gamequerecʉ̃ yʉpʉ mʉre Goãmʉre serẽbasabʉ. Yʉre mʉ umupeo duhubiriburire serẽbasabʉ Goãmʉre. Eropigʉ mʉhʉ yʉ mera majagʉ dipaturi árĩgʉ mʉ acawererãre yaharãre guñaturacʉ̃ iique mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Pedrore. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ: ―Opʉ, mʉre erã peresu iiquerecʉ̃ ta, yʉhʉ mʉ mera majagʉ árĩniguigʉca. Mʉre erã wejẽquerecʉ̃ ta mʉ mera majagʉ árĩniguigʉca, arĩpʉ Pedro. 34 Jesu yʉhripʉ: ―Pedro, mʉre arĩgʉ iiaa. Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core ʉhresubu “Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ gajirãre, arĩpʉ Jesu Pedrore. 35 Eropa arĩtuha Jesu ĩgʉ buherãre werepʉ: ―¿Sohõ árĩrasubure mʉa niyeru aju moorã, suhri diyeri aju moorã, zapatu moorã mʉare yʉ obeorasubure gajino dʉhyari mʉare? arĩ serẽpipʉ Jesu. ―Ne gajino gʉare dʉhyabirabʉ, arĩ yʉhriñorã erã. 36 ―Irisubure mʉare dʉhyabiriquerecʉ̃ ta dohpaguepʉre suhri diyeri ajure, niyeru aju sãre oparã irire aĩque. Eropirã mʉare matamijiri maricʉ̃ ĩarã mʉa suhrire duarã irimijire asũque. 37 Ire mʉare arĩgʉ iiaa. Goãmʉ yare erã gojarapũ erã arĩdiro dopa ta yʉre eropa waro gahmea. Õpa arĩñuma iripũgue. “ ‘Ĩgʉ dorerire tarinʉgarã mera majagʉ ãhrimi,’ arĩrãcoma masa,” arĩ gojañuma yʉre, arĩpʉ Jesu. Erãpʉ arĩñorã: 38 ―Ĩaque opʉ. Pemiji matamijirire opaa gʉa, arĩñorã ĩgʉ buherã. ―Iripẽta árĩca, arĩ yʉhripʉ Jesu. 39 Eropi Jesu ĩgʉ ero core ĩgʉ iiguadiro dopa ta Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue waha wapʉ. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉ mera wañorã. 40 Erogue ejagʉ ĩgʉ erãre werepʉ: ―Goãmʉre serẽque mʉa ñerire iibiriboro dopa, arĩpʉ erãre Jesu. 41 Eropa arĩtuha ĩgʉ seyaro merogã yujugʉ ta wanemo, mereja Goãmʉre serẽpʉ: 42 ―Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiabigʉ iibiricãque. Yʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta yʉ gamero dopa iibita. Mʉpʉ masia. Mʉ gamero dopa ta iique, arĩ serẽpʉ Jesu Goãmʉre. 43 Ĩgʉ eropa arĩ serẽcʉ̃ ʉmarogue aridigʉ anyu Jesure dehyoapʉ ĩgʉre itamugʉ. 44 Eropigʉ Jesu ñero sĩporãcʉ turaro mera Goãmʉ mera wereniguipʉ. Eropiro ĩgʉ ñajasiri guari di wiriro dopa ĩgʉre wiridijayoro. 45 Goãmʉre serẽtuha wahgãnʉgaja, ĩgʉ buherã pohrogue dujaa wapʉ. Ĩgʉ dujajacʉ̃ ĩgʉ buherã bʉrigã bʉjawererã árĩrã carĩrã árĩñorã. 46 Eropigʉ Jesu erãre õpa arĩ werepʉ: ―¿Duhpirã carĩri mʉa? Wahgãque. Goãmʉre serẽque mʉa ñeri iibiriburire, arĩpʉ Jesu erãre. 47 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu masa bajarã erañorã. Juda doce buherã mera majagʉ árĩdigʉ masare mʉhtagãridigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesu pohro eraa, ĩgʉ wayuporãre mimipʉ ĩgʉre. 48 Ĩgʉ eropa mimicʉ̃ Jesupʉ ĩgʉre serẽpipʉ: ―Juda, ¿yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre yʉre ĩhaturirãre ĩhmugʉ yʉ wayuporãre mimiri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu. 49 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu buherã masa Jesure erã ñeaburire masirã ĩgʉre serẽpiñorã: ―Opʉ, ¿gʉa matamijiri mera erãre gamequeãsi? arĩñorã erã. 50 Erã eropa arĩra pʉhrʉ yujugʉ Jesu buherã mera majagʉpʉ pahia opʉ pohro majagʉre ĩgʉ matamiji mera ĩgʉ gamirore diayepʉ árĩri gamirore tabe coro dijucãpʉ. 51 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu õpa arĩpʉ: ―Iibita, arĩpʉ. Eropa arĩtuha pohro majagʉ gamiro árĩrañere mohmepipʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ pohro majagʉpʉ mʉraro ta dujapʉ daja. 52 Eropa iituha pahia oparãre, Goãmʉ wihi surara oparãre, mʉrã sãre ĩgʉre ñeamorãre Jesu serẽpipʉ: ―¿Mʉa matamijiri mera, yucʉ dʉcari mera arirã yajari masʉre iro dopa ta yʉre ñearã arirã iiari? 53 Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue mʉa mera yʉ árĩcʉ̃, mʉa yʉre ñeabiribʉ. Eropa arĩquerecʉ̃ ta dohpague mʉa ñerã yanʉ ta ãhraa. Watĩ ĩgʉ tarinʉgaburisubu árĩro iiaa, arĩpʉ Jesu. 54 Erã Jesure ñeatuha pahia opʉ ya wihigue aĩgãñorã erã ĩgʉre. Erã aĩgãcʉ̃ Pedro yoarogue erãre ĩhanʉrʉsiapʉ. 55 Opʉ ya wihigue ejacʉ̃, iri wihire cãhmotara sãriro pohecague õari goro deco peame dihuñorã gajirã. Erã dihucʉ̃ ĩagʉ Pedro peame pohro doarã mera doapʉ. 56 Ĩgʉ peame boyorogue doacʉ̃ yujugo pohro majago ĩgʉre õaro ĩhanʉrʉ gajirãre õpa arĩ werepo: ―Ihĩ sã ĩgʉ mera ta ãhrami, arĩpo igo. 57 Igo eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ: ―Nomeo, ĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩripʉ Pedro. 58 Pʉhrʉ ñari gajigʉ Pedrore ĩha, õpa arĩ werepʉ: ―Mʉ sã erã mera majagʉ ta ãhraa, arĩpʉ ĩgʉ. ―Ne, árĩbeaa, arĩripʉ Pedro. 59 Yuju hora pʉhrʉ gajigʉ gajirãre õpa arĩ werepʉ: ―Diaye ta ãhraa. Ihĩ Galilea majagʉ ãhrimi. Diaye ta Jesu mera ãhrami ihĩ sã, arĩpʉ ĩgʉ gajirãre. 60 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ: ―Mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ. Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu cãreña werepʉ. 61 Ĩgʉ werecʉ̃ mari Opʉ Jesu wihi pohro árĩdigʉ Pedrore maji ĩapʉ. Ĩgʉ eropa ĩacʉ̃ Pedropʉ Jesu ĩgʉ arĩrare guñapʉ. “Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core, ʉhresubu mʉhʉ, ‘Yʉhʉ Jesure masibeaa,’ arĩgʉca mʉhʉ,” Jesu ĩgʉ arĩrare guñapʉ Pedro. 62 Eropigʉ Pedro erogue wiriri, turaro orepʉ. 63 Eropirã Jesure corerã surara ĩgʉre wereya, pañorã. 64 Eropa parã ĩgʉ cuirire diricãhmota, ĩgʉre serẽpiñorã: ―¿Noa mʉre pari? Ĩabiriqueregʉ ta wereque gʉare, arĩ wereyañorã erã. 65 Eropirã baja gaji ñero arĩ wereyañorã erã ĩgʉre. 66 Eropirã boyorogue ta mʉrã, pahia oparã, judio masare buherã sã gamenereñorã. Erã eropa gamenererore gajirã erã pohrogue Jesure aĩgãriñorã. 67 ―Wereque gʉare. ¿Goãmʉ beyedigʉ Cristo ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã Jesure. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Mʉare yʉ werecʉ̃ sãre yʉre peesome mʉa. 68 Mʉare yʉ serẽpicʉ̃ yʉre yʉhrisome mʉa. Eropirã yʉre wiusome mʉa. 69 Mʉa yʉre wiubiriquerecʉ̃ ta pʉhrʉ ñari ʉmʉri nʉcʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ turagʉ ĩgʉ diayepʉ doagʉ árĩgʉca, arĩpʉ Jesu. 70 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã árĩpehrerã serẽpiñorã daja dipaturi: ―¿Eropa arĩgʉ “Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩri mʉhʉ? arĩñorã erã. ―Mʉa arĩro dopa ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu erãre. 71 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩ erã basi wereniguiñorã erã: ―Ĩre weresãrãre gajirãre mari gamebeaa pare. Erã nʉcʉ ta sihajama. Ĩgʉ Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ mari basi ta mari peea. Eropirã ĩgʉ ñero iira dipuwajare masituhaa, arĩñorã erã erã basi.

Lucas 23

1 Eropa arĩtuha erã árĩpehrerã wahgãnʉgaja, Jesure Pilato waĩcʉgʉ opʉ pohrogue aĩgãñorã. 2 Aĩ ejarã Jesure weresãnʉgañorã: ―Ihĩ mari ya yeba majarãre ñero iidorecʉ̃ peeabʉ. Mari opʉre Césare ihĩ wajayedorebeami. Eropigʉ ĩgʉ “Yʉhʉ opʉ ãhraa. Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ wereniguimi ĩgʉ basi, arĩ weresãñorã erã Jesure. 3 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Pilato Jesure serẽpipʉ: ―¿Diaye ta judio masa opʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ Jesure. ―Mʉ arĩro dopa ta ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pilato pahia oparãre, masa sãre werepʉ: ―Ĩre gajino waja dipuwaja mara, arĩpʉ ĩgʉ. 5 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta erã turaro weresãnemoñorã: ―Ĩgʉ, ĩgʉ buheri mera masare gamequeãcʉ̃ iimi. Galilea yeba ĩgʉ irire iinʉgami. Eropa iinʉgatuha árĩpehrero Judea yebague irire ĩgʉ iimi, arĩ weresãñorã erã. 6 Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ Pilatopʉ serẽpipʉ: ―¿Ihĩ Galilea majagʉ ãhriri? arĩpʉ ĩgʉ. 7 ―Ero majagʉ ta ãhrimi, arĩ yʉhriñorã gajirã. Erã eropa yʉhricʉ̃ peegʉ Pilatopʉ Jesu ĩgʉ árĩri yebare masigʉ opʉ Herode ĩgʉ ya yeba majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masipʉ. Irire masigʉ Jesure Herode pohro obeopʉ. Irisubure Herode Jerusalén árĩpʉ. 8 Ero core Herode Jesure peemʉripʉ. Ĩgʉ eropa peera pʉhrʉ ĩgʉre bʉrigã ĩadiaripʉ. Jesu ĩgʉ deyoro moarire ĩgʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩadiaripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩagʉ mucubiripʉ. 9 Eropigʉ baja serẽpipʉ Jesure. Ĩgʉ eropa serẽpiquerecʉ̃ ta Jesupʉ ne yʉhribiripʉ ĩgʉre. 10 Pahia oparã, judio masare buherã sã Herode pohro nʉgaja turaro Jesure weresãñorã. 11 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Herode ĩgʉ surara mera wereya, Jesure ñero iiñorã. Eropa wereyarã, õariñe suhrirore opʉ yañe dopa bejariñere sãñorã erã Jesure. Eropa wereyatuha, iri suhrirore tuwea aĩ Pilato pohro obeoñorã daja. 12 Irinʉre Herode, Pilato mera õaro erã basi game iinʉgarã árĩnʉgañorã. Ero corere erã basi game ĩhaturirã árĩriñorã. 13 Eropi Pilato pahia oparãre, gajirã oparãre, masa sãre ĩgʉ sihubeocʉ̃ gamenereñorã. 14 Erã gamenerecʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ erãre: ―Ĩre yʉre aĩgãrirã, “Ĩgʉ masare ñero iidoremi,” arĩraa mʉa yʉre. Dohpague mʉa ĩhuro ĩre serẽpipehoabʉ daja. Yʉ eropa serẽpira pʉhrʉ mʉa ĩgʉre weresãcʉ̃ ñeri dipuwaja mara yʉ ĩacʉ̃. 15 Herode sã “Ĩgʉre ne ñeri dipuwaja mara,” arãmi. Eropa arĩgʉ dipaturi ĩre ohõ dujuami daja. Eropiro ĩre wejẽdorero mara. Mʉa sã irire ĩha masia. 16 Eropigʉ ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca yʉhʉ. Erã eropa tãrara pʉhrʉ ĩgʉre wiugʉra, arĩripʉ Pilato. 17 Bojori nʉcʉ Pascua bosenʉri nʉcʉ peresu árĩdigʉre yujugʉre masa gamegʉre Pilato eropa wiubasamʉripʉ. Eropa iiro gameyoro ĩgʉre. 18 Eropirã Pilato “Jesure wiugʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã masa õpa arĩ gaguiniguiñorã: ―Ĩgʉ Jesure wejẽque. Gʉa yagʉ árĩbure Barrabápʉre gʉare wiubasaque, arĩ gaguiniguiñorã masa. 19 Ero Barrabápʉ Jerusaléngue oparãre ĩgʉ cóãdorera dipuwaja, ĩgʉ gajirãre wejẽra dipuwaja peresu iiñorã ĩgʉre. 20 Pilato Jesupʉre wiudiaripʉ. Eropigʉ ĩgʉ masare ĩgʉ wiabure serẽpi ĩapʉ daja. 21 Ĩgʉ Jesure eropa wiudiaquerecʉ̃ ta erã ĩgʉre arĩñorã daja: ―Crusague pabia wejẽque ĩgʉre. Wejẽcãque ĩgʉre, arĩ gaguiniñorã erã. 22 Erã eroparĩcʉ̃ Pilato ʉhresubu waro gohra õpa arĩripʉ daja erãre: ―¿Ñehenore ñerire iiari ĩgʉ mʉa eropa arĩ gaguiniguicʉ̃? Ne ĩgʉre ñeri dipuwaja mara. Eropigʉ ĩgʉre wejẽdore?-?masibeaa. Ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca. Iripẽta iidoregʉca. Eropigʉ ĩgʉre wiugʉca, arĩripʉ Pilato. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta erã turaro mera gaguininemo, Jesure crusague wejẽdoreñorã. Erã eropa arĩ gaguinicʉ̃ peegʉ Pilato erã gamero dopa ta iidorepʉ. 24 Eropigʉ erã arĩro dopa ta Pilato Jesure wejẽdorepʉ. 25 Eropa doregʉ masa serẽdigʉre wiupʉ. Ĩgʉ peresugue árĩgʉre, masare gamewejẽcʉ̃ iidigʉre, masare wejẽdigʉre Pilato Barrabápʉre wiupʉ. Eropigʉ masa erã gamero dopa ta Pilato Jesure crusague wejẽdorepʉ. 26 Eropirã erã Jesure wejẽrã warã, aĩgãñorã. Erã eropa warisubu Simo waĩcʉgʉ Cirene majagʉ pohegue ejadigʉ erapʉ. Jerusaléngue ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã Jesure aĩgãrã ĩgʉre bocatĩri, ñeha, crusare ĩgʉre coãtamudoreñorã Jesu pʉhrʉ. 27 Eropirã masa bajarã Jesure ĩhanʉrʉsiañorã. Eropirã gajirã nome ĩgʉre erã eropa iicʉ̃ ĩarã turaro ore nʉrʉsiañorã. 28 Erã orecʉ̃ peegʉ Jesu erãre maji ĩha õpa arĩpʉ: ―Jerusalén majarã nome yʉre orebiricãque. Mʉa basi, mʉa porã ya árĩburire oreque. 29 Gajinʉri árĩcʉ̃ masa õpa arĩrãcoma. “Porã marirã nome dohpaguere mari árĩcʉ̃ õatariaboaya,” arĩrãcoma masa. 30 Irisubure ʉtãgʉre õpa arĩ wereniguirãcoma masa. “Igʉ ʉtãgʉ gʉa weca yuri bejaporo. Gʉare wejẽcãporo,” arĩrãcoma masa. 31 Masa yʉre dipuwaja marigʉre erã õpa iicʉ̃, ñeri dipuwaja oparãpʉ ñetariaro warãcoma, arĩpʉ Jesu. 32 Gajirã perã dorerire tarinʉgarã erã árĩcʉ̃ erã sãre Jesu mera erã wejẽmorãre aĩgãñorã erã. 33 Erã aĩgã dipu pero waĩcʉrogue eja crusague Jesure pabiañorã. Eropirã gajirã perã sãre yujugʉre ĩgʉ diayepʉ gajigʉre ĩgʉ copʉ crusariguere pabiañorã. 34 Erã eropa iicʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ: ―Ahʉ, oã dohparagã erã ñero iirire cãdijique erãre. Erã erã eropa iirire masibeama. Eropigʉ irire cãdijique, arĩpʉ Jesu ĩgʉ Pagʉre. Eropirã surara Jesu suhri mʉrare “¿Noa yañe árĩrocuri iñe?” arĩ game bira wajatañorã. 35 Eropirã masa ero niguirã erã ĩaro judio masa oparã Jesure wereyañorã: ―Ĩgʉ gajirã masare sĩribonirãre taurapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ beyedigʉ árĩgʉ ĩgʉ basi tariporo, arĩ wereyañorã erã. 36 Surara sã ĩgʉre wereyañorã. Jesu pohro ejarã, vino sʉĩrire erã oriñorã. 37 Irire iirã õpa arĩñorã erã: ―Mʉhʉ judio masa erã opʉ árĩgʉ ta, mʉ basi tarique, arĩñorã erã. 38 Eropi ĩgʉ weca õpa arĩ gojarapũre pabia tuñorã: “Ihĩ judio masa tauro opʉ árĩgʉ ãhrimi,” arĩ gojaturapũ árĩyoro. Griego ya mera, Roma majarã ya mera, judio masa ya mera gojarapũ árĩyoro. 39 Gajigʉ ĩgʉ mera erã pabia tudigʉ ĩgʉ ñero arĩ wereniguipʉ Jesure: ―¿Mʉhʉ Cristo árĩbeari? Mʉ basi, gʉa sãre tauque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ mera majagʉpʉ ĩgʉre yʉhripʉ: ―Eropa arĩbiricãque. ¿Duhpigʉ Goãmʉre umupeobeari mʉhʉ? Marire yujuro mera dipuwaja moama erã. 41 Maripʉre mari ñeri dipuwajare dipuwaja moarã diaye iirã iima erã. Ihĩpʉ ñerire iibiriñumi, arĩpʉ gajigʉ tarinʉgagʉpʉ. 42 Eropa arĩgʉ ĩgʉ Jesure õpa arĩpʉ: ―Jesu, mʉhʉ opʉ árĩrogue árĩgʉ yʉ sãre guñaque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 43 ―Mʉre ire arãa. Dohpagãre yʉ mera paraíso waĩcʉrogue yʉ mera árĩgʉca, arĩpʉ Jesu ĩgʉre. 44 Eropi goeri boje gohra árĩcʉ̃ árĩpehrerogue ʉhre hora gohra naitĩa wayoro. 45 Naitĩaro árĩrisubu Goãmʉ wihi majañe suhriro cãhmotara suhriro deco mera yehguea wayoro. 46 Eropigʉ Jesu turaro gaguinipʉ: ―Ahʉ, yʉ sĩporãre mʉre wiaa mʉ dibuboro dopa, arĩ gaguinipʉ Jesu. Eropa arĩtuha sĩria wapʉ. 47 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ surara opʉpʉ “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ, “Ihĩ Jesu diaye ta õagʉ ãhrañumi,” arĩpʉ ĩgʉ. 48 Eropirã ero gamenererã iri eropa wacʉ̃ ĩarã, Jesu ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩarã, erã ya wihigue dujaa wañorã. Dujaa wa, bʉjawereri mera waha wañorã. 49 Árĩpehrerã Jesu mera majarã, Galileague ĩgʉ mera arinirã nome sã yoarogue Jesure ĩhu niguiñorã. 50 Irisubure José waĩcʉgʉ ero árĩpʉ. Judea yeba Arimatea waĩcʉri maca majagʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ õagʉ, diaye iigʉ árĩgʉ, Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩnʉgaburire coregʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ judio masa oparã mera majagʉ árĩqueregʉ ta Jesure erã wejẽdorecʉ̃ gamebiriripʉ ĩgʉ. 52 Eropigʉ Pilato pohrogue eja, Jesu mʉrʉ dʉpʉre serẽpʉ. 53 Serẽtuha Jesu dʉpʉre aĩ diju, õari suhriro mera ĩgʉ dʉpʉre omapʉ. Eropa omatuha masa gobegue ʉtãyegue erã seara gobegue apipʉ ĩgʉ dʉpʉre. Iri gobere ne yujugʉ sĩridigʉre yaanibiriñorã dohpa. 54 Irinʉ Sabadonʉ maja árĩburire erã amuyurinʉ árĩyoro. Sabado judio masa soorinʉ árĩboro merogã dʉhyayoro. 55 Eropirã Galileague Jesu mera arinirã nome masa gobegue José wacʉ̃ ĩarã nʉrʉsiañorã. Masa gobegue eja, iri gobere ĩha, Jesu dʉpʉre ĩgʉ apirare ĩañorã. 56 Pʉhrʉ erã ya wihigue dujaa wañorã. Poresurire ĩgʉ dʉpʉre sũburire amuñorã erã. Eropirã Sabado árĩcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare iri dorero dopa ta erã sooñorã.

Lucas 24

1 Domingo árĩcʉ̃ boyorogue erã nome erã poresuri erã amurare aĩ Jesu masa gobe pohrogue aĩgãñorã. 2 Iri gobegue ejarã, iri gobere biharaye ʉtãyere erã pãgũ nugurayere ĩañorã. 3 Eropa ĩarã erã iri gobegue ñaja wañorã. Jesu dʉpʉpʉre ne bocajabiriñorã erã. 4 Ĩgʉ dʉpʉre bocabirã, “¿Dohpa wayuri?” arĩ pepiñorã erã. Erã eropa arĩ pepi erã werenigui amaro gohra perã ʉma gosesiriri suhricʉrã erã pohro niguiñorã. 5 Ero erã niguicʉ̃ ĩha, nome güirã merejañorã. Eropirã ʉmapʉ erãre wereñorã: ―¿Duhpimorã sĩridigʉ mʉrʉ ĩgʉ árĩdirore ahmari mʉa? Dohpaguere ĩgʉ ojocarigʉ ãhrimi. 6 Ĩgʉ õre marimi. Masa mʉriatuhami. ¿Sohõ árĩrasubure Galileague mʉa mera árĩgʉ ĩgʉ arĩrare guñari mʉa? 7 “Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre wiarãcoma ñerãre. Erã yʉre crusague pabia wejẽrãcoma erã yʉre. Eropigʉ yʉ sĩrira pʉhrʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca yʉhʉ,” ¿mʉare ĩgʉ arĩrare guñari mʉa? arĩñorã ʉmapʉ. 8 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, nomepʉ ĩgʉ arĩrare guñañorã. 9 Erã eropa arĩra pʉhrʉ erã dujaa wañorã. Once buherãre gajirã sãre irire werepehoñorã. 10 Erã nomepʉ María Magdalena, Juana, María Santiago pago árĩñorã. Erã nome gajirã nome sã árĩñorã Jesu buherãre eropa wererã nome. 11 Erã eropa arĩ werequerecʉ̃ ta Jesu buherãpʉ “Erã diaye arĩbiribocoma. Eropa arĩcãrã iima oã nome,” arĩ pepiriñorã. Eropirã erã nomere peediabiriñorã. 12 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ, Pedropʉ masa gobegue omagã, ĩagʉ wapʉ. Iri gobegue eja, ĩgʉ muhmereja ĩhame acupʉ. Jesure erã omara gasiro dihtare ĩapʉ. “¿Dohpa wayuri?” arĩ pepigʉ ĩgʉ wihigue dujaa wapʉ. 13 Irinʉre perã Jesu buherã mera majarã Emaus waĩcʉri macague warã iiñorã. Jerusalénre once kilómetros yoaro ãhraa Emaure ejaro. 14 Emaugue waha, árĩpehreri Jesure eropa warare wereniguigãrã iiñorã. 15 Erã eropa arĩ werenirisubu Jesupʉ erã watope erã mera wapʉ. 16 Eropirã ĩgʉre ĩaquererã ta erã ĩgʉre ĩha masibiriñorã. 17 ―¿Mʉa curirã warã dohpa arĩ werenigui bʉjawererã iiri mʉa? arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã dujanʉgañorã bʉjawererã. 18 Eropigʉ Cleofa waĩcʉgʉpʉ Jesure yʉhripʉ: ―¿Dohpaguere Jerusalénre erã iirare mʉ dihta masibeari? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. 19 ―¿Dohpa wahári Jerusalénre? arĩpʉ Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Cleofa yʉhripʉ: ―Jesure Nazare majagʉre erã iirare arĩrã iiaa. Ĩgʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ árĩrimi. Eropirã ĩgʉ wereniguirire peerã, ĩgʉ iira sãre ĩarã, “Turagʉ ãhrimi,” arĩ pepirima masa. Goãmʉ sã eropa arĩ pepicumi. 20 Mari pahia oparã, gajirã oparã mera ĩgʉre wejẽdorerã gajirãre ohama. Erã eropa ocʉ̃ gajirãpʉ ĩgʉre crusague pabia wejẽama. 21 “Roma majarãre cóãbu Israe masa opʉ árĩbu ãhrimi,” arĩ pepiribʉ gʉa ĩgʉre. Dohpagã mera ʉhrenʉ wahaa ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ. 22 Bajamerãgã gʉa mera majarã nome gʉare ʉcacʉ̃ iiama. Boyoro Jesu ĩgʉ masa gobegue erã eja, 23 ĩgʉ dʉpʉre erã bocabirañorã. Dʉpʉre bocabiri erã dujara wereama. “Gʉare anyua dehyoama. Jesu ojocariapʉ,” arĩ wereama nomepʉ. 24 Erã eroparĩcʉ̃ gajirã gʉa mera majarãpʉ iri gobegue eja nome erã arĩdiro dopa ta ĩañorã. Erã sã Jesu mʉrʉre ĩabirañorã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure. 25 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu werepʉ erãre: ―Mʉa ne peebirã ãhraa. ¿Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉra erã arĩrare õaro peebeari mʉa? 26 Cristo opʉ árĩboro core ĩgʉ ʉmarogue ĩgʉ mʉriaboro core ĩgʉre ñero tariro gahmeabʉ. ¿Irire masibeari mʉa? arĩpʉ Jesu erãre. 27 Eropa arĩgʉ Goãmʉ yare erã gojarapũguere erã ĩgʉre gojayurare Jesu werepehocãpʉ erãre. Moise mʉrʉ ĩgʉ gojarare Jesu werenʉgapʉ. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojara sãre erãre werepehocãpʉ. 28 Erã erã wari macague erã ejacʉ̃ Jesupʉ erãre tarigãgʉ dopa iipʉ. 29 Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta erãpʉ ĩgʉre wadorebiriñorã. ―Gʉa mera dujaque. Ñamicague ãhraa. Nairo iica, arĩñorã erã Jesure. Eropigʉ Jesu erã mera wihigue ñaja wapʉ. 30 Pʉhrʉ ĩgʉ erã mera erã bari mesague doaja, panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa” arĩpʉ. Eropa arĩgʉ iri panre nuha aĩ erãre ópʉ. 31 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã erã Jesure ĩha masiñorã pare. Erã ĩha masira pʉhrʉ ĩgʉ dederea wapʉ. 32 Ĩgʉ eropa dederecʉ̃ erã erã basi õpa arĩ wereniguiñorã: ―Mague ĩgʉ marire wereniguirisubu Goãmʉ ĩgʉ gojarare ĩgʉ wereniguirisubu mari sĩporã mera õaro mucubiriri mera pepiabʉ mari, arĩñorã erã basi. 33 Eropa arĩtuha erã mata Jerusaléngue dujaa wañorã. Erogue eja, once buherãre, gajirã mera gamenererãre bocañorã. 34 Erã ejacʉ̃, once buherã õpa arĩñorã erãpʉre: ―Diaye ta mari Opʉ masa mʉriadi ãhrami. Simo Pedro ĩgʉre ĩapʉ, arĩñorã erã. 35 Erã eroparĩcʉ̃ peerã Emaus wari maha wanirã sã erã ĩarare wereñorã: ―Jesu ĩgʉ panre nuha gʉare ĩgʉ ocʉ̃ ĩha masiabʉ gʉa, arĩñorã gajirãre. 36 Erã eropa arĩ wererisubu mata Jesupʉ erã pohro dehyoanʉgajapʉ. ―¿Ãhriri mʉa? arĩpʉ ĩgʉ erãre. 37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã “Sĩridigʉ mʉrʉre ĩarã iiaa mari,” arĩ pepi, turaro güiñorã. 38 Erã eropa güicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ erãre werepʉ: ―¿Duhpirã güiri mʉa? ¿Duhpirã yʉre ĩarã “I diaye árĩbeaa, arĩri mʉa? 39 Yʉ mojotorire yʉ guburi sãre ĩaque. Mʉa irire ĩarã, yʉre ĩha masirãca. Yʉre mohmepique. Mohmepirã masirãca mʉa. Sĩridigʉ mʉrʉ dʉpʉ moomi. Yʉpʉ dʉpʉcʉa, arĩpʉ Jesu. 40 Eroparĩgʉ ĩgʉ mojotorire, ĩgʉ guburire ĩhmupʉ erãre. 41 Ĩgʉ eropa ĩhmuquerecʉ̃ ta erã bʉrigã mucubiri ʉca warã “I diaye árĩbeaa,” arĩ pepiniñorã dohpa. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu erãre serẽpipʉ: ―¿Õre bari ãhriri? arĩpʉ ĩgʉ. 42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ waimʉ mupudigʉre mome imisĩri sãre oñorã ĩgʉre. 43 Irire aĩ erã ĩhuro Jesu bapʉ. 44 Batuha Jesu werepʉ erãre: ―Sohõ mari árĩrasubu mʉa mera árĩgʉ yʉhʉ mʉare werediro dopa ta dohpaguere yʉre eropa wahabʉ. Goãmʉ doreri Moise marire ĩgʉ apira ĩgʉ eropa arĩ gojadiro dopa ta yʉre eropa wahabʉ. Goãmʉ yare weremʉhtanirã, Salmopũre gojanirã sã iribojegue erã yʉre arĩ were gojayudiro dopa ta dohpague yʉre eropa wahabʉ. Eropa ta waro gahmeabʉ, arĩpʉ Jesu. 45 Eropa arĩtuha Goãmʉ yare erã arĩ were gojarare ĩgʉ buherãre masicʉ̃ iipʉ Jesu erãre. 46 ―Goãmʉ yare erã gojara õpa arĩyoro: “Cristo ñero tarigʉcumi. Eropigʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉre ĩgʉ masa mʉriagʉcumi. 47 Ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ árĩpehreri yeba ĩgʉ yarã Goãmʉ yare buherãcoma. ‘Mʉa ñerire bʉjawererã Jesucristo mera mʉa ñerire cãdijirã árĩrãca,’ arĩ wererãcoma masare. Eropa weremorã Jerusalén werenʉga?-?rãcoma,” arĩ gojañumi Goãmʉ yare erã gojarapʉ, arĩpʉ Jesu. 48 Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemopʉ: ―Mʉapʉ i árĩpehrerire ĩanirã ãhraa. Eropirã gajirãre wererãca. 49 Goãmʉ “Ĩgʉre mʉare obeogʉra,” ĩgʉ arĩdigʉre yʉpʉ mʉare obeogʉra. Eropirã Jerusaléngue ĩgʉ Espíritu Santo mʉare ĩgʉ eraburire coreque mʉa. Ĩgʉ mʉare turarire ogʉcumi, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre. 50 Eropa arĩtuha Jesu erãre Jerusalén árĩrãre Betaniague aĩgãpʉ. Erogue eja, Jesu ĩgʉ mojotori mera sĩmuju, “Õaro árĩque,” arĩpʉ erãre. 51 Eropa arĩtuha erãre api, ʉmarogue mʉria wapʉ. 52 Ĩgʉ mʉriara pʉhrʉ erã ĩgʉre umupeo, “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ, Jerusaléngue bʉrigã mucubiriri mera dujaa wañorã. 53 Ero ãhri ʉmʉri nʉcʉ erã Goãmʉ wihigue Goãmʉre serẽmʉriñorã. “Mʉhʉ õagʉ ãhraa,” arĩ umupeoniguicãmʉriñorã erã ĩgʉre. Eropa ta árĩporo. Iripẽta ãhraa.

Juan 1

1 Negohraguere i yeba árĩboro coregue ta Cristo mata árĩmʉhtamʉrituhapʉ. Ĩgʉ Goãmʉ mera árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ta árĩcãgʉ iipʉ. 2 Matague ta Cristo Goãmʉ mera árĩpʉ. 3 Eropigʉ i yebare, ʉmʉsire árĩpehrerire ĩhacũnugudorepʉ Goãmʉ ĩgʉre. Eropigʉ masa sãre ĩhacũnugudorepʉ ĩgʉre. Eropigʉ irire ĩhacũnugupehopʉ ĩgʉ Jesucristo. Eropiro irire ĩgʉ ĩhacũnugupehobiricʉ̃ i ne mariboya. 4 Cristo ojocaririre ogʉ ãhrimi. Boyocʉ̃ mari mari basi õaro mari ĩha masiro dopa ta, ĩgʉ mari Pagʉre õaro ĩha masicʉ̃ iimi marire. Eropigʉ i yebare eragʉ mari Pagʉre masicʉ̃ iimi masare. 5 I yeba majarã erã guñaricʉri naitĩaro iro dopa ñeri ãhraa. Jesucristo boyogoro dopa ta masa pohro eragʉ erã Goãmʉ yare masicʉ̃ iimi. Eropiro naitĩariñe, boyoriñere ne tarinʉgabiro dopa ta Cristore ñeripʉ ne tarinʉgabiriyoro. 6 Goãmʉ Ñu waĩcʉgʉpʉre obeomʉhtapʉ Cristore quere aĩgã weremʉhtadoregʉ. Ĩgʉ obeodigʉ Ñupʉ eraa gʉare masare Cristo ĩgʉ ariburire weremi. 8 Ñupʉ Cristo árĩbirimi. Eropa árĩbiriqueregʉ ta ĩgʉ Cristore masare wereyumʉhtagʉ árĩmi. 9 Cristo boyogoro dopa ta árĩgʉ árĩpehrerã masare Goãmʉre masicʉ̃ iibu i yebaguere aridigʉ árĩmi. Diaye ta ãhraa. Ĩgʉ masare masicʉ̃ iigʉ ta ãhrimi. 10 Eropigʉ Cristo i yebare árĩdigʉ árĩrimi. I yebare ĩhacũnugudigʉ árĩpʉ. Ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta i yeba majarã ĩgʉre ne ĩha masibirinirã árĩma. 11 Ĩgʉ ya yeba ĩgʉ masa dehyoadigʉ árĩrimi. Ĩgʉ ya yeba ĩgʉ masa dehyoadigʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ ya yeba majarãpʉ ĩgʉre ne gamebirinirã árĩma. 12 Erã eropa gamebiriquerecʉ̃ ta árĩpehrerã ĩgʉre gamerãpʉre erãre Goãmʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ iimi. Ĩgʉre umupeorãre árĩpehrerã Goãmʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ iimi. 13 Erã Goãmʉ porã ta ãhrima. Eropirã masa erã gamero Goãmʉ porã wabeama. Goãmʉ gamero mera ĩgʉ porã wahama. 14 Eropigʉ Cristo ĩgʉ masʉ ĩgʉ árĩnʉgara pʉhrʉ mari mera árĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ ĩarã masare mahigʉ, diaye majare ĩgʉ wereniguigʉ árĩcʉ̃ gʉa masibʉ. Ĩgʉ dihta Goãmʉ magʉ árĩgʉ turagʉ árĩmi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ gʉa masibʉ. 15 Ñu waĩyegʉ ĩgʉ buherogue Cristo eracʉ̃ ĩha õpa arĩ gaguiniguimi gʉare weregʉ: ―Sihĩ ahrimi yʉ mʉare weredigʉ. Ĩgʉ yʉ pʉhrʉ masa dehyoadigʉ ãhrimi. Eropa árĩqueregʉ ta yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉ masa dehyoaboro coregue árĩtuhapʉ. Eropigʉ ĩgʉ yʉ tauro ãhrimi. Yʉhʉ mʉare eropa arĩ weredigʉ ta ãhrimi ihĩ, arĩmi Ñu gʉare. 16 Ĩgʉ Cristopʉ õagʉ turaro masare mahigʉ árĩgʉ marire árĩpehrerãre õaro iiniguicãmi. 17 Goãmʉ dorerire Moisepʉ apimʉhtapʉ marire. Jesucristopʉ Goãmʉ masare ĩgʉ mahirire buhegʉ árimi. Goãmʉ ĩgʉ diaye wereniguiri sãre buhegʉ árimi ĩgʉ. 18 Masa ne Goãmʉre ĩabeama. Ĩgʉre mari ĩabiriquerecʉ̃ ta ĩgʉ magʉ ĩgʉ turaro mahigʉ yujugʉ ta árĩgʉpʉ ĩgʉ Pagʉre marire masicʉ̃ iimi. 19 Judio masa oparã Jerusalén árĩrã pahiare, Goãmʉ wihi mohmerã sãre Ñu pohrogue obeoñorã. “ ¿Nihino ãhriri mʉhʉ?” arĩ serẽpidorerã obeoñorã erãre. Erã eropa arĩ serẽpirã ejacʉ̃ õpa arĩ weremi Ñupʉ. 20 Ne yayaro mariro weremi. Diaye ta werepehocãmi gʉyaro mariro. ―Yʉhʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ masare taudoregʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbeaa, arĩmi ĩgʉ. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ ĩgʉre dipaturi serẽpima daja: ―¿Mʉhʉ Cristo árĩbigʉ Eliapʉ ãhriri? arĩma. ―Árĩbeaa yʉhʉ, arĩmi ĩgʉ. ―¿Gʉa coredigʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉpʉ ãhriri mʉhʉ? arĩma erã. ―Árĩbeaa yʉhʉ, arĩmi Ñu. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã ĩgʉre dipaturi serẽpima daja. ―Gʉare serẽpidorenirãre gʉa õaro wereboro dopa gʉare wereque daja. ¿Nihinopʉ ãhriri mʉhʉ? ¿Dohpa árĩgʉno ãhriri mʉhʉ? arĩma erã Ñure. 23 Erã eroparĩcʉ̃ õpa arĩ yʉhrimi: ―Masa marirogue õpa arĩ gaguiniguigʉ ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ Isaia mʉrʉ ĩgʉ werediro dopa ta werea yʉ sã: “Mari Opʉ ĩgʉ ariboro core õarã árĩyuque ĩgʉre peemorã,” arĩ masare wereyu gaguiniguigʉ ãhraa yʉhʉ, arĩmi Ñu erãre 24 Ñure serẽpirã fariseo masa erã obeonirã árĩma. 25 Eropirã erã Ñure serẽpima daja: ―¿Mʉhʉ Cristo, Elia Goãmʉ ya weremʉhtagʉ gʉa coregʉ árĩbiriqueregʉ ta duhpigʉ masare Goãmʉ ya árĩburire waĩyeri mʉhʉ? arĩma erã. 26 Erã eroparĩcʉ̃ yʉhrimi ĩgʉ. ―Yʉ deco mera masare Goãmʉ ya árĩburire waĩyea. Gajigʉpʉ mʉa masibigʉpʉ mʉa watope árĩtuhami. 27 Ĩgʉpʉ yʉ pʉhrʉ arigʉ yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iro dopa árĩbeaa yʉpʉ. Eropigʉ ĩgʉre pepigʉ, “Bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepia, arĩmi Ñu erãre. 28 Eropa arĩ wereniguima erã Betaniague, dia Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue, Ñu ĩgʉ masare ĩgʉ waĩyerogue. 29 Gajinʉ Jesu Ñu pohro ĩgʉ aricʉ̃ ĩagʉ Ñu õpa arĩmi gʉare: ―Ĩaque. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ĩgʉ cordero iro dopa ãhrimi. Cordero mari ñeri iira dipuwajare sĩriro dopa ihĩ sĩrigʉ i yeba majarãre erã ñero iirare cóãgʉcumi ĩgʉ. 30 Ihĩ ta ãhrimi yʉ õpa arĩdigʉ: “Yʉ pʉhrʉ arigʉ yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Yʉhʉ masa dehyoaboro core ĩgʉ matague ta árĩtuhapʉ. Eropigʉ ĩgʉ yʉ tauro turami,” yʉ arĩdigʉ ihĩ ta ãhrimi. 31 Yʉpʉ ĩre Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire masibirinibʉ. Eropa masibiriqueregʉ ta deco mera waĩyegʉ arigʉ iibʉ yʉ acawererã Israe masa ĩre erã masiborore, arĩmi Ñu. 32 Eropa arĩtuha Ñu werenemomi: ―Espíritu Santo ʉmarogue buja iro dopa bejagʉ Cristo weca dijarimi. Ĩgʉ weca ĩgʉ dujanʉgacʉ̃ ĩabʉ. 33 Ĩgʉ weca dujanʉgajacʉ̃ ĩha ĩgʉre ĩha masibʉ. Ĩgʉ yʉre masare deco mera waĩyedore obeodigʉ Goãmʉpʉ õpa arĩ weremʉhtatuhami yʉre: “Espíritu Santo dijari ĩgʉ weca dujanʉgajagʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi. Ĩgʉpʉ Espíritu Santore masa mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉ árĩgʉcumi,” arãmi Goãmʉ yʉre. Ĩgʉ yʉre eropa werebiricʉ̃ ĩha masibiriboya ĩgʉre. 34 Dohpaguere ĩgʉre ĩha masituhaa yʉhʉ. Eropa ĩha masigʉ “Diaye ta Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arãa yʉhʉ mʉare, arĩ weremi Ñu. 35 Gajinʉ Ñu mera gʉa perã ĩgʉ buherã ĩgʉ mera gʉa niguicʉ̃, Jesu gʉa pohro tari wahgãgʉ iimi. Ĩgʉ eropa tari wahgãcʉ̃ ĩagʉ Ñu dipaturi õpa arĩmi gʉare: ―Ĩaque. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ cordero iro dopa árĩgʉ ãhrimi, arĩmi Ñu. 37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa perã ĩgʉ buherãpʉ irire peerã Jesure nʉrʉsiagãbʉ. 38 Gʉa eropa nʉrʉsiagãcʉ̃ ĩagʉ Jesu gʉare maji ĩha, serẽpimi: ―¿Nohogue wahari mʉa? arĩmi ĩgʉ gʉare. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa sã ĩgʉre serẽpibʉ. ―Buhegʉ, ¿nohogue ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpibʉ gʉa ĩgʉre. 39 ―Yʉ mera arinijarã, ĩarã arique, arĩmi gʉare Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉapʉ ĩgʉ árĩrogue ĩarã wabʉ. Irisubu ñamicague cuatro hora árĩbʉ. Eropirã iri ñamire ĩgʉ mera dujabʉ gʉa. 40 Gʉa perã Ñure peerã, Jesure nʉrʉsiagãrã yʉ mera majagʉ Andre mera árĩbʉ. Andrepʉ Simo pagʉ magʉ árĩmi. 41 Eropigʉ ĩgʉ mata ĩgʉ tĩgʉre ahma boca, õpa arĩ werepʉ ĩgʉre: ―Mesiare Goãmʉ marire taubure Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre bocabʉ gʉa, arĩpʉ Andre Simore. Mesia ero majarã ya mera arĩrã, Cristo arĩrã iima. 42 Eropa arĩtuha ĩgʉ Simore Jesu pohro aĩgãmi. Ĩgʉ pohro erã ejacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ Simore õpa arĩmi: ―Mʉhʉ Simo waĩcʉgʉ Jona waĩcʉgʉ magʉ ãhraa. Dohpaguere mʉre Cefa waĩyegʉra, arĩmi Jesu Simore. Cefa ero majarã ya mera arĩrã, Pedro arĩma. Eropigʉ Pedro waĩcʉmi pare. 43 Gajinʉ Jesu “Galilea yebague ina warã,” arĩmi gʉare. Eropigʉ erogue eja ĩgʉ Felipere bocatĩri õpa arĩmi: ―Yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩmi Jesu. 44 Felipepʉ Betsaida majagʉ árĩmi. Ĩgʉ, Andre, Pedro mera yuju maca majarã árĩma. 45 Eropigʉ Felipe Natanaere ahma, boca õpa arĩ weremi: ―Goãmʉ dorerire Moise ĩgʉ gojarapũgue ĩgʉ weredigʉre, gajirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã erã weredigʉre gʉa bocabʉ. Jesu Nazare majagʉ José magʉ ĩgʉ ta árĩcumi, arĩmi ĩgʉ Natanaere. 46 ―Nazareguere ne yujugʉ õagʉ marimi, arĩmi Natanaepʉ. ―Ĩagʉ arique mʉhʉ, arĩmi Felipe. 47 Eropi Natanae Jesu pohro ĩgʉ ejacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ õpa arĩmi Natanaere: ―Ihĩ dohpague arigʉ diaye ta õagʉ judio masʉ gohra ãhrimi. Ĩgʉre ne gʉyari mara, arĩmi Natanaepʉre. 48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Natanae ĩgʉre serẽpimi: ―¿Duhpigʉ yʉre õaro masiri mʉhʉ? arĩmi. ―Felipe, ĩgʉ mʉre ĩgʉ sihuboro core, higueragʉ doca mʉ árĩcʉ̃ ĩhabʉ yʉhʉ mʉre, arĩmi Jesu ĩgʉre. 49 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Natanaepʉ õpa arĩmi ĩgʉre daja: ―Buhegʉ, diaye ta mʉhʉ Goãmʉ magʉ ta ãhraa. Mʉhʉ Israe masa gʉa opʉ árĩbu ãhraa, arĩmi Natanae. 50 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhripʉ Jesu: ―Higueragʉ doca yʉ mʉre ĩarare masigʉ yʉre “Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩ umupeoa mʉhʉ yʉre. ¿Iri ta mʉre umupeocʉ̃ iiri? Mʉre yʉ eropa ĩara tauro Goãmʉ turari mera yʉ iicʉ̃ ĩagʉca mʉhʉ, arĩmi Jesu Natanaere. 51 Eropa arĩgʉ õpa arĩ werenemomi: ―Diaye ta mʉre arĩgʉ iiaa. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Ʉmarogue Goãmʉ yarã anyua erã yʉ weca erã dijaricʉ̃, erã mʉriacʉ̃ sãre ĩagʉca mʉhʉ, arĩmi Jesu ĩgʉre.

Juan 2

1 Ʉhrenʉ pʉhrʉ Caná Galilea árĩri macague mojoto diriri bosenʉ árĩbʉ. Eropigo Jesu pago iri wihigue árĩmo. 2 Jesu gʉa ĩgʉ buherã sã erã mojoto dirirogue sihubeonirã árĩbʉ. 3 Iri bosenʉ maja vino pehrecʉ̃ Jesu pago ĩgʉre weremo: ―Dohpaguere vino pehrea wahabʉ erãre, arĩmo igo Jesure. 4 Igo eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu õpa arĩmi: ―Meho, ¿duhpigo irire yʉre wereri mʉhʉ? Masa erã yʉre masiboro dʉhyania dohpa, arĩmi Jesu ĩgʉ pagore. 5 Ĩgʉ eroparĩra pʉhrʉ ĩgʉ pagopʉ mohme corerãre weremo. ―Yʉ magʉ ĩgʉ dorero dopa ta iique mʉa, arĩmo igo. 6 Irisubuguere gʉa acawererã judio masa Goãmʉ yare iimorã masare erã dʉpʉre eropa coeniguicãdorema. Eropi iri wihi seis gohra máta sorori, deco dicʉri sorori árĩbʉ. Iri deco Goãmʉ yare iimorã erã coeri deco árĩbʉ. Iri soroburire ochenta o cien litros sihajabʉ decore. 7 Eropigʉ erã mohme corerãre doremi Jesu: ―I soroburire deco mera pisãnemo ʉjʉtu dobopehocãque, arĩmi Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ õaro ʉjʉtu dobopehocãma iri soroburire. 8 Erã eropa iira pʉhrʉ Jesu erãre doremi daja: ―Dohpaguere iri decore waa aĩ, sihu bosenʉ iigʉre tĩarã waque, arĩmi. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã iri decore waa aĩgã, sihu bosenʉ iigʉre tĩama erã. 9 Erã tĩacʉ̃ ĩgʉpʉ iri decore vino poyara decore ihriñami. Iri vinore “ ¿Noho majare aĩgãrayuri erã?” arĩ pepipʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa masibiriquerecʉ̃ ĩgʉre mohme corerãpʉ iri vinore tĩanirãpʉ masima. Sihu bosenʉ iigʉ eropa masibirinijagʉ, mojoto diridigʉre sihubeo 10 õpa arĩ weremi: ―Gajirã masa õari decore vino decore tĩamʉhtamʉrima. Masa erã õaro ihrira pʉhrʉ ñequeyari vino decopʉre tĩama erã. Mʉpʉ õari vino decore dihbu, pʉhrʉgue gʉare tĩaa, arĩmi sihu bosenʉ iigʉ mojoto diridigʉre. 11 Caná Galilea árĩri macague decore vino ĩgʉ poyacʉ̃ iira ne Goãmʉ turari mera ĩgʉ deyoro moanʉgara árĩbʉ. Eropa iigʉ gajirãre ĩgʉ turarire ii ĩhmúmi Jesu. Ĩgʉ eropa ii ĩhmura pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherã ĩgʉre umupeobʉ. 12 Pʉhrʉ Jesu, ĩgʉ pago, ĩgʉ pagʉ porã, gʉa ĩgʉ buherã mera Capernaumgue sihugã wami. Erogue ejarã bajamenʉrigã dujabʉ gʉa. 13 Pascua árĩcʉ̃ gʉa judio masa bosenʉ árĩboro merogã dʉhyanijabʉ. Eropigʉ Jesu gʉa mera Jerusaléngue wami. 14 Erogue ejagʉ ĩgʉ Goãmʉ wihigue ñajajagʉ, wecʉare, ovejare, bujare duarãre bocajami. Eropigʉ niyeru gohrotorã erã mesarigue erã doacʉ̃ bocajami. 15 Eropa bocajagʉ yuradari mera tãraridari ii, erãre árĩpehrerãre disiporogue tãranʉrʉ wiumi. Eropigʉ niyeru gohrotorã erã ya mesarire yomemuju mehpicãmi. Erã niyeru turi sãre mehsiripicãmi. 16 Eropa iituha bujare duarãre õpa arĩmi: ―Mʉa yarã bujare aĩgãque. Yʉ Pagʉ ya wihire doberi duari wihi iibiricãque, arĩmi Jesu erãre. 17 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã gʉa ĩgʉ buherãpʉ Goãmʉ ya gojarapũ erã arĩrare guñabʉ. Õpa arĩ gojanirã árĩma. “Goãmʉ, mʉ wihire turaro mahia. Eropa mahigʉ mʉ wihire ñero erã iicʉ̃ ĩagʉ turaro bʉjawerea yʉhʉ,” arĩ gojarare guñabʉ gʉa Jesu ĩgʉ buherãpʉ. 18 Jesu ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ judio masa oparã ĩgʉre serẽpima: ―¿Duhpigʉ mʉhʉ oãre Goãmʉ wihigue árĩrãre cohã wiuari? Goãmʉ irire mʉre iidoregʉ árĩcʉ̃ Goãmʉ turari mera ii deyoro moaque gʉa ĩaburire, arĩma erã Jesure. 19 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―I wihire mʉa cóãcʉ̃, ʉhrenʉ pʉhrʉ tuhajagʉca yʉhʉ, arĩmi Jesu erãre. 20 ―Ʉhrenʉ i wihire iisome mʉhʉ. Cuarenta y seis bojori gohra erã iira wihi ãhraa i wihi, arĩ yʉhrima erã Jesure. 21 Jesu ĩgʉ eropa arĩrare erã õaro pee masibirima. Jesu i wihire arĩgʉ ĩgʉ dʉpʉ waburire arĩgʉ iirimi. 22 Eropi ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ, ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherãpʉ ĩgʉ eropa arĩrare guñabʉ. Goãmʉ yare erã gojarapũre, Jesu ĩgʉ werera sãre guña, “Iri diaye ta ãhraa,” arĩbʉ gʉa. 23 Pascua bosenʉ árĩcʉ̃ Jesu Jerusaléngue árĩmi. Ero ĩgʉ árĩcʉ̃ masa bajarã Goãmʉ turari mera ĩgʉ deyoro moarire ii ĩhmucʉ̃ ĩarã ĩgʉre umupeoma. 24 Erã eropa umupeoquerecʉ̃ ta Jesu masa erã guñarire õaro masigʉ, “Yʉre eropa umupeoniguicãrãcoma,” arĩ pepibiridi árĩmi. 25 Ĩgʉ masa erã guñarire õaro masími. Eropa masigʉ masa ĩgʉre erã pepirire serẽpibirimi.

Juan 3

1 Iri maca majagʉ Nicodemo waĩcʉgʉ, judio masa oparã mera majagʉ árĩmi. Ĩgʉ fariseo masa ya curu majagʉ árĩmi. 2 Eropigʉ ĩgʉ yuju ñami ĩgʉ Jesu pohro ahri ĩgʉ mera weretamupʉ: ―Buhegʉ, mʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ buhedoredigʉ ĩgʉ obeodigʉ mʉ árĩcʉ̃ gʉa masia. Goãmʉ mʉre ĩgʉ itamubiricʉ̃ mʉpʉ ĩgʉ turari mera ne deyoro moarire ne iibiriboaya. Mʉhʉ bajasuburi Goãmʉ turari mera ii ĩhmua, arĩpʉ Nicodemo Jesure. 3 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ: ―Diaye mʉre arĩgʉ iiaa. Ne masa dehyoagʉ iro dopa dipaturi masa dehyoagʉ dihta Goãmʉ yagʉ árĩmasimi. Mʉ sã eropa ta árĩmasia, arĩpʉ Jesu. 4 ―Yaho. ¿Bʉgʉpʉ dohpa ii dipaturi masa dehyoabocuri ĩgʉ? Ĩgʉ pago niji suhriroguere ñajaa, dipaturi masa dehyoa masiya mariboca ĩgʉre, arĩpʉ Nicodemo. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Diaye ta arĩgʉ iiaa mʉre. Ne masa dehyoagʉ iro dopa ta deco mera, Espíritu Santo ĩgʉ turari mera dipaturi masa dehyoagʉ dihta Goãmʉ yagʉ árĩmasimi. 6 Nome nijipo sã nome árĩrã, majirãgãre masa dehyoacʉ̃ iima. Espíritu Santopʉ masare Goãmʉ porã árĩcʉ̃ iimi. 7 “Ne masa dehyoagʉ iro dopa ta dipaturi masa dehyoagʉ dihta Goãmʉ yagʉ árĩmasimi,” yʉ arĩcʉ̃ ne pee gorowerebita. 8 Espíritu Santo masare Goãmʉ porã ĩgʉ iicʉ̃ iiri miruñe iro dopa ãhraa. Miruñe iri arirogue ahraa. Iri ariro caricʉ̃ mari peea. Eropa peequererã ta iri aridirore, iri waro sãre ne masibeaa. Eropa ta iimi Espíritu Santo masare Goãmʉ porã iigʉ, arĩpʉ Jesu Nicodemore. 9 ―Mʉ eropa arĩrire õaro masibeaa, arĩpʉ Nicodemo. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Jesu: ―¿Mʉhʉ judio masare buhegʉ árĩqueregʉ ta, duhpigʉ yʉ arĩrire peebeari? 11 Diaye mʉre arĩgʉ iiaa. Gʉa masirare, gʉa ĩarare gʉa werea. Gʉa eropa werequerecʉ̃ ta ne mʉa gʉa acawererã judio masa ne peediabiribʉ. 12 I yeba majare yʉ werenigui queoñaquerecʉ̃ ta “Diaye ta ãhraa,” arĩbeaa mʉa. Eropa arĩbirã Goãmʉ yare yʉ werecʉ̃ sãre “Diaye ta ãhraa,” arĩsome mʉa. 13 “Ne yujugʉ ʉmarogue Goãmʉ pohrogue wagʉ ne dipaturi dujarisome. Yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ dihta ʉmarogue árĩdigʉ i yebaguere aribʉ. Eropigʉ yʉ dihta Goãmʉ yare mʉare weremasia. 14 Iribojeguere masa mariroguere Moise mʉrʉ añare come mera erã wéadigʉre yucʉgʉ erã nugudigʉgue duhsiupʉ. Yucʉgʉgue ĩgʉ duhsiudiro dopa ta yʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre eropa ta yʉ sãre duhsiurãcoma. 15 Yʉre erã eropa iicʉ̃ árĩpehrerã yʉre umupeorã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩniguirãcoma, arĩpʉ Jesu. 16 Eropa arĩtuha õpa arĩnemopʉ Jesu: ―Goãmʉ árĩpehreri yeba majarãre turaro mahimi. Eropigʉ yʉre ĩgʉ magʉre yujugʉ ta árĩgʉre Goãmʉ obeomi árĩpehrerã yʉre umupeorã peamegue erã wabiriborore. Eropirã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãcoma erã. 17 Goãmʉ yʉre ĩgʉ magʉre masare dipuwaja moadoregʉ obeobirimi i yebaguere. Eropigʉ masare peamegue wabonirãre taubure yʉre obeomi. 18 “Yʉre Goãmʉ magʉre umupeorãre ne dipuwaja moasome Goãmʉ. Yʉre umupeobirãpʉre Goãmʉ dipuwaja moadoretuhami. Masa yʉre Goãmʉ magʉre yujugʉ ta árĩgʉre erã umupeobirira dipuwaja, dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erãre. 19 Yʉhʉ Goãmʉ magʉ i yebaguere arigʉ boyoriñe õaro ĩha masicʉ̃ iro dopa ta Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iiaa masare. Yʉ eropa masicʉ̃ iicʉ̃ ĩarã yʉre umupeobirã yʉre gamebeama. Erã ñerire iiripʉre turaro gahmema. Erã eropa gameri dipuwaja erãre dipuwaja moagʉcumi. 20 Árĩpehrerã ñerire iirã erã ñero iirire duhudiabeama. Eropirã boyoro iiriñe deyoro moaro dopa ta erã ñero iirare deyoro moari arĩrã yʉre gamebeama. 21 Õarire iirãpʉ yʉre, yʉ buheri sãre gahmema. Goãmʉ yare erã iirire yʉ õaro deyoro moacʉ̃ gʉhyasĩribeama erã. Eropiro yʉre boyoro iro dopa árĩgʉre gahmema, arĩ werepʉ Jesu. 22 Pʉhrʉ Jesu gʉare ĩgʉ buherãre Judea yebague sihugã wami. Erogue ejagʉ ero majarã mera bajamenʉrigã duja, Goãmʉ ya árĩburire waĩyemi erãre. 23 Ñu sã masare waĩyegʉ iipʉ Enón waĩcʉri macague. Enón waĩcʉri maca Salim waĩcʉri maca pohro árĩbʉ. Ero wʉaro dia árĩbʉ. Ero eropa árĩcʉ̃ ero majarã masare waĩyegʉ iipʉ Ñu. 24 Erã ĩgʉre peresu iiboro core Enóngue masare waĩyegʉ iipʉ Ñu. 25 Irisubure Ñu buherã mera majarã bajamerãgã judio masa mera waĩyerire wereniguirã dʉyasoñorã. 26 Tuhaja erã Ñu pohrogue eja irire wereñorã. ―Buhegʉ, dia Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue mʉ mera árĩdigʉ “Ĩgʉ ta Cristo ta árĩgʉcumi,” mʉ arĩdigʉpʉ dohpague masare waĩyegʉ iimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ árĩpehrerã ĩgʉ pohrogue wahama pare, arĩñorã erã Ñure. 27 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Ñu yʉhripʉ: ―Ĩgʉ dorerire ĩgʉ opacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre odi árĩmi. 28 “Cristo árĩbeaa yʉhʉ,” yʉ arĩcʉ̃ mʉa peeabʉ. Eropa Cristo árĩbiriqueregʉ ta ĩgʉ core wereyubure Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa yʉhʉ. 29 Õpa ãhraa iri: Mojoto diridigo igo marapʉ mera árĩgo wahamo. Mojoto diridigʉ mera majagʉpʉ diridigʉ ĩgʉ marapocʉcʉ̃ ĩgʉ werenicʉ̃ peegʉ turaro mucubirimi. Eropigʉ mojoto diridigʉ mera majagʉ ĩgʉ mucubiridiro dopa ta yʉ sã Cristo mera masa erã wacʉ̃ ĩagʉ õaro mucubiria. 30 Cristopʉre umupeoro gahmea masare. Yʉpʉre umupeobiricãro gahmea masare, arĩ yʉhripʉ Ñu. 31 Eropa arĩtuhagʉ õpa arĩnemopʉ Ñu. ―Ʉmarogue aridigʉ árĩpehrerã nemoro turagʉ ãhrimi. Mari masa i yeba majarã ãhraa. Eropirã i yeba majare wereniguia mari. Ʉmarogue aridigʉpʉ árĩpehrerã nemoro turagʉ ãhrimi. 32 Ĩgʉ ĩarare, ĩgʉ peerare ĩgʉ weremi. Ĩgʉ eropa werequerecʉ̃ ta masa ĩgʉre ne peediabeama. 33 Ʉmarogue aridigʉ ĩgʉ wererire masa peerãpʉ, “Goãmʉ diaye árĩgʉ tiimi,” arĩrã iima erã. 34 Ihĩ Cristore Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre Espíritu Santo ya turarire opehoñumi Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ya wereniguirire wereniguimi. 35 Goãmʉ ĩgʉ magʉre turaro mahimi. Eropigʉ árĩpehrerire, árĩpehrerã sãre erã opʉ árĩdoremi Goãmʉ ĩgʉ magʉre. 36 Goãmʉ magʉre umupeorãpʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩniguicãrãcoma. Ĩgʉ magʉre tarinʉgarãpʉ Goãmʉ pohro wasome. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ ʉmaroguere árĩsome. Eropigʉ Goãmʉ erãre turaro dipuwaja moagʉcumi, arĩpʉ Ñu masare.

Juan 4

1 Jesu Ñu nemoro bajarã ĩgʉ buherã ĩgʉ opacʉ̃, Ñu nemoro masare ĩgʉ waĩyecʉ̃ fariseo masa peeñorã. 2 Erã eropa peebeoquerecʉ̃ ta Jesupʉ ĩgʉ basi masare waĩyebirimi. Gʉa ĩgʉ buherãpʉ masare waĩyebʉ. 3 Fariseo masa erã eropa masicʉ̃ peegʉ Jesupʉ Judea yeba árĩdigʉ Galilea yebague sihu dujaa wami gʉare. 4 Galileague warã gʉa “Samaria yebare tarigã warãca,” arĩbʉ gʉa. 5 Eropa tarigã Samaria yebague árĩri macague Sica waĩcʉri macague ejabʉ. Iri maca pohro iribojegue Jacobo mʉrʉ ĩgʉ magʉ José mʉrʉre ĩgʉ ora yeba árĩyoro. 6 Ero Jacobo mʉrʉ ĩgʉ deco ihrira gobe árĩbʉ. Eropigʉ Jesupʉ yoarogue aridigʉ, ĩgʉ oẽtaria wagʉ iri gobe pohro doajami. Irisubu ĩgʉ ero doajarisubu goeri boje gohra árĩbʉ. 7 Gʉa ĩgʉ buherãpʉ macague gʉa barire asũrã wara pʉhrʉ yujugʉ ta ĩgʉ erore dujadoami. Eropigo Samaria majago iri gobegue igo deco waago eracʉ̃ Jesu igore deco serẽpʉ: ―Deco oque yʉre, arĩpʉ. 9 ―Mʉhʉ judio masʉ ãhraa. Yʉpʉ Samaria majago ãhraa. ¿Duhpigʉ yʉre decore serẽri mʉhʉ? arĩpo igo Jesure. Judio masa Samaria majarãre game ĩadiabirã árĩñorã. Eropigo igo eropa arĩpo Jesure. 10 Igo eropa arĩra pʉhrʉ Jesu igore werepʉ: ―Mʉre Goãmʉ ĩgʉ itamudiarire masigo árĩgo, mʉre decore serẽgʉre masigo árĩgo, mʉpʉ yʉpʉre serẽboaya. Mʉ eropa serẽcʉ̃ gaji decore oboaya yʉhʉ mʉre. Iri decopʉ ojocariniguicãcʉ̃ iiri ãhraa, arĩpʉ Jesu igore. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego igo yʉhripo ĩgʉre: ―Ne mʉre sorobu mara. I gobe sã ʉ̃hcãri gobe ãhraa. ¿Eropigʉ i ojocaricʉ̃ iiri decore nohogue waabocuri mʉhʉ? 12 Gʉa ñecʉ mʉrʉ Jacobo iribojegue majagʉ mʉrʉ i gobere gʉare apimʉripʉ. Ĩgʉ, ĩgʉ porã, ĩgʉ ejorã sã i decore ihrimʉriñorã. “Gaji decore oboaya yʉhʉ,” mʉ arĩgʉ, ¿Jacobo tauro turagʉ ãhriri mʉhʉ eropa arĩ pepigʉ? arĩpo igo. 13 Igo eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Árĩpehrerã i decore ihrirã dipaturi ñemesiburãcoma. 14 Yaha decopʉre ihrirã ne dipaturi ñemesibusome. Eropirã yaha decore ihrirã Goãmʉ mera eropa árĩniguirãcoma. Maʉ dipagãgue eropa deco wiriniguiro dopa ta yaha deco ne pehresome, arĩpʉ Jesu. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ nomeopʉ õpa arĩpo: ―Ne dipaturi yʉ ñemesibubiriboro dopa iri decore oque yʉre. Eropigo dipaturi õguere ne deco waasome, arĩpo igo. 16 Igo eroparĩcʉ̃ Jesu igore werepʉ: ―Irisubu tamerare mʉ marapʉre sihugo waque. Sihutuha õgue arique ĩgʉ mera, arĩpʉ Jesu igore. 17 ―Marapʉ marigo ãhraa yʉhʉ, arĩpo igo. ―Diaye ta arãa mʉhʉ. 18 Mʉhʉ cincosuburi marapʉcʉtuharibʉ. Eropigʉ dohpague mʉ mera árĩgʉ mʉ marapʉ gohra árĩbeami. Eropigo “Marapʉ marigo ãhraa,” arĩgo, diaye ta arãa mʉhʉ, arĩpʉ Jesu igore. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego õpa arĩpo igo: ―Ne, Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhraa mʉhʉ yʉ pepicʉ̃. 20 Gʉa ñecʉ sʉmarã mʉra irigʉ ʉtãgʉgue Goãmʉre umupeomʉriñorã. Eropirã mʉapʉ judio masa “Jerusaléngue masare Goãmʉre umupeoro gahmea,” arĩmʉribʉ mʉa judio masa, arĩpo igo. 21 Igo eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ: ―Nomeo, yʉpʉre peenique. Pʉhrʉguere irigʉ ʉtãgʉgue, Jerusaléngue sãre mari Pagʉre umupeosome mʉa. 22 Mʉapʉ mʉa umupeorire masibeaa. Masare taubupʉ judio masʉ ãhrimi. Eropirã gʉa judio masapʉ gʉa umupeogʉre masia. 23 Dohpaguere pʉhrʉgue sãre Goãmʉre diaye umupeorã erã õaro pepiri mera ĩgʉre umupeorãcoma. Eropa mari umupeocʉ̃ gahmemi Goãmʉ. 24 Goãmʉ dʉpʉ marigʉ ta ĩgʉ árĩcʉ̃ masa ĩgʉre ĩabeama. Eropiro ĩgʉre umupeori mera erã õaro pepiri mera ĩgʉre õaro diaye umupeoro gahmea masare, arĩpʉ Jesu igore. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ igo yʉhripo: ―Mesia, “Cristo,” erã arĩgʉpʉ, masare taubu ĩgʉ ariburire masia yʉhʉ. Ĩgʉ arigʉ marire árĩpehrerire buhepehogʉcumi, arĩpo igo. 26 ―Yʉhʉ ta ãhraa Cristo, arĩpʉ Jesu igore. 27 Ĩgʉ eropa arĩ weretamurisubu gʉapʉ ĩgʉ buherãpʉ erabʉ. Jesu nomeo mera ĩgʉ wereniguicʉ̃ ĩarã ʉca wacarabʉ. Eropa ʉcaquererã ta “ ¿Dohpa gahmeri mʉhʉ? ¿Dohpa arĩri mʉhʉ igore?” arĩ serẽpiñabiribʉ. 28 Eropigo nomeo igo sorobure ero duhudobocã, macague waha wamo. Eja masare werego õpa arĩpo: 29 ―Yʉ iirare werepehogʉre ĩarã arique mʉa. ¿Ĩgʉ diaye ta Cristo árĩbocuri? Ĩarã arique mʉa, arĩpo igo. 30 Igo eroparĩcʉ̃ iri maca majarã Jesure ĩarã arimorã iima. 31 Irisubure gʉa Jesu buherã ĩgʉre turaro badoreribʉ. ―Buhegʉ, baque, arĩribʉ gʉa. 32 ―Gajiropa árĩri barire opaa yʉhʉ. Irire mʉa masibeaa, arĩmi ĩgʉ gʉare. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã gʉa basi õpa arĩ wereniguibʉ: ―¿Gajirã ĩgʉre barire otuhayuri? arĩbʉ gʉa basi. Gʉa eroparĩcʉ̃ Jesu weremi: 34 ―Masapʉ basʉama. Yʉre obeodigʉ ĩgʉ gamerire iigʉ sʉaa yʉpʉ. 35 “Wapicʉrã aberi dʉhyaa mari dʉca aĩboro,” pohe opʉ ĩgʉ arĩ pepimi. Mʉapʉ “Goãmʉ yare gʉa masare wereboro dʉhyania,” arĩ pepibiricãque. Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Dohpague tamerare masare wererã waque. Masare ĩaque. Dohpague tamerare yʉ buherire masa erã peeburisubuno árĩro tiiaa. 36 Dʉcare aĩrãre erã wajayero dopa ta, yaharã árĩmorãre aĩnirãre yahare buhenirãre wajayegʉra yʉhʉ. Erã eropiira waja õaro wajayegʉra erãre. Erã eropa buhecʉ̃ peerã yʉ buherire peenirã yaharãpʉ Goãmʉ mera ʉmʉri nʉcʉ árĩrãcoma. Eropirã erãre buhemʉhtanirã, pʉhrʉ yaharã árĩcʉ̃ iirã sã yujuropa mucubirima. 37 “Yujugʉ otemʉhtagʉ ãhrimi. Gajigʉpʉ dʉcare aĩgʉ ãhrimi,” arĩmʉriñorã iribojeguere. Iri diaye ta ãhraa. Erã eropa arĩdiro dopa ta yujurãyeri yahare weremʉhtarã ãhrima. Gajirã yahare buhe yaharã árĩcʉ̃ iirã ãhrima. 38 Pohe opʉ ĩgʉre mohmerã erã otebirinirã árĩquerecʉ̃ ta erãre dʉcare aĩdoregʉ obeomi. Eropa ta masare buhemʉhtabirinirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta erã yʉre umupeocʉ̃ iidoremorãre obeoa mʉare. Gajirãpʉ erãre buhemʉtatuhama. Erã buhenirãguere dipaturi buhenemorã, yaharã árĩcʉ̃ iirãca mʉapʉ. Eropirã buhemʉhtarãpʉ erã itamuro mera gajirãre yaharã árĩcʉ̃ iirãca, arĩmi Jesu gʉare. 39 Irisubure Samaria majago, “Yʉ iira mʉrare ĩgʉ werepehoami,” igo arĩcʉ̃ peerã Samaria majarã bajarã Jesure umupeoma. 40 Eropirã Samaria majarã Jesu pohro ejarã, “Gʉa mera dujanique,” arĩma ĩgʉre. Erã eroparĩcʉ̃ gʉa penʉ ĩgʉ mera ero dujanibʉ. 41 Gajirã sã bajarã Jesure peerã umupeoma. 42 Õpa arĩma masa nomeore: ―Nere mʉ arĩrare peerã Jesure umupeonʉgarabʉ. Dohpague tamerare ĩgʉ wereniguirire gʉa basi peerã ĩgʉre õaro umupeoa. Eropirã ĩgʉpʉre peerã i yeba majarãre peamegue wabonirãre taubu diaye ta ĩgʉ árĩcʉ̃, dohpague gʉa masia, arĩma masa Samaria majagore. 43 Penʉ pʉhrʉ Jesu gʉare Galileague sihu wami daja. 44 Neguere õpa arĩmʉrimi gʉare Jesu: “Goãmʉ ya weremʉhtagʉre ĩgʉ ya yeba majarã ĩgʉre umupeobeama,” arĩmʉrimi Jesu. 45 Eropirã gʉa Galileague ĩgʉ mera ejacʉ̃ ero majarã ĩgʉre õaro bocatĩrima. Ero core Jerusaléngue bosenʉ árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ iirare ĩanirã árĩma erã. 46 Eropi Caná Galilea árĩri macague ĩgʉ decore vino wacʉ̃ ĩgʉ iira macague waha wabʉ gʉa ĩgʉ mera daja. Caná pohro árĩri maca Capernaum waĩcʉri maca opʉ magʉ dorecʉgʉ iipʉ. 47 Eropigʉ Jesu Judea árĩdigʉ ĩgʉ Galileague ejari querere peepʉ. Irire peegʉ Jesu pohrogue erami. ―Yʉ magʉ sĩrigʉ iiami. Eropigʉ ĩgʉre õagʉ wacʉ̃ iigʉ arique, arĩ yojaro mera sihumi ĩgʉre. 48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu yʉhrimi: ―Goãmʉ turari mera yʉ deyoro moarire ĩabirã, ne yʉre umupeobeaa mʉa, arĩmi Jesu. 49 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ õpa arĩmi: ―Opʉ, yʉ magʉ ĩgʉ sĩriboro core arique, arĩmi ĩgʉ Jesure. 50 ―Dujaaque. Mʉ magʉ ojocarigʉcumi, arĩmi Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, “Ĩgʉ arĩdiro dopa ta ojocarigʉcumi yʉ magʉ,” arĩgʉ opʉ dujaa wami. 51 Eropa dujaniguigʉre ĩgʉ pohro majarã ĩgʉre bocatĩri wereñorã. ―Mʉ magʉ masa wahámi, arĩ wereñorã erã ĩgʉre. 52 ―¿Noho gohra abe árĩcʉ̃ õagʉ wahári ĩgʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ pohro majarãre. ―Cãrʉre goeri boje pʉhrʉgã ta nimacʉri tahriabʉ ĩgʉre, arĩñorã erã ĩgʉre. 53 Erã eroparĩcʉ̃ õpa arĩ pepipʉ ĩgʉ: “Jesu yʉre ‘Mʉ magʉ masa wahámi,’ arĩ werera pʉhrʉ ta nimacʉri tahria waya,” arĩ pepipʉ opʉpʉ. “Diaye ta arãñumi yʉre,” arĩgʉ, ĩgʉ árĩpehrerã ĩgʉ acawererã mera Jesure umupeoñorã. 54 Jesu Judea árĩdigʉ Galileague ĩgʉ ejara pʉhrʉ opʉ magʉre ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ ĩgʉ iira mera mari queocʉ̃ pesubu Goãmʉ ĩgʉ turari mera ii ĩhmúmi Jesu.

Juan 5

1 Pʉhrʉ judio masa Goãmʉre gʉa umupeori bosenʉ árĩcʉ̃ gʉa Jesu mera Jerusaléngue ejabʉ daja. 2 Ero maca ñajari disiporo oveja waĩcʉri disiporo pohro guhari gobe árĩbʉ. Gʉa judio masa ya mera Betesda waĩcʉri gobe árĩbʉ. Iri deco gobe pohro cinco gohra tiaya mariri tari dipabu árĩbʉ. 3 Iri tari dipabugue bajarã dorecʉrã oyarãre ĩabʉ. Cuiri ĩhajabirã, curimasibirã, gõari marirã, erã iri gobe pohro oyama. Deco ñohmeborore corerã iiñorã. 4 Erogue dijarigʉ iri gobe maja decore yujuyerisuburi ñohmecʉ̃ iipʉ anyu. Iri gobe maja deco ĩgʉ ñohmera pʉhrʉ ñaja guhamʉhtagʉpʉ õagʉ wapʉ. Dohpa árĩri dorere opagʉ õagʉ wapʉ. 5 Eropigʉ ero yujugʉ dorecʉgʉ oyami. Ĩgʉ treinta y ocho bojori gohra dorecʉgʉ árĩpʉ. 6 Ero ĩgʉ oyacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ eropa yoari boje ĩgʉ dorecʉcʉ̃ masimi Jesu ĩgʉre. Eropa masigʉ ĩgʉre serẽpimi: ―¿Õari dʉpʉ dore marigʉ árĩdiari mʉhʉ? arĩmi Jesu ĩgʉre. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ dorecʉgʉpʉ yʉhrimi: ―Iri deco ñohmecʉ̃ yʉre decogue aĩ acugʉ marimi. Iri decogue yʉ ñajadiaquerecʉ̃ ta gajirãpʉ yʉ core yuu ñajamʉhtama, arĩmi ĩgʉ Jesure. 8 ―Wahgãnʉgajaque. Mʉ omasiariñere aĩ, mʉ guburi mera cʉhrapi wahgã waque, arĩmi Jesu ĩgʉre. 9 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta dorecʉgʉpʉ wahgãnʉgaja ĩgʉ omasiariñere aĩ waha wami. Irinʉ Sabado gʉa judio masa soorinʉ árĩbʉ. 10 Ĩgʉ eropa õagʉ wadigʉ ĩgʉ omasiariñere aĩgãcʉ̃ ĩarã judio masa gʉa oparãpʉ dorecʉdigʉre õpa arĩ wereñorã: ―Dohpagãre Sabadonʉ mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ mʉ yañe omasiariñere aĩ wahgãa mʉhʉ. Eropa iigʉ mari dorerire tarinʉgagʉ iiaa, arĩñorã erã ĩgʉre. 11 ―Yʉre yʉ dorecʉrire taudigʉpʉ õpa arãmi yʉre, arĩpʉ dorecʉdigʉpʉ. “Mʉ omasiariñere aĩ, mʉ guburi mera cʉhrapi wahgãque,” arãmi yʉre, arĩ yʉhripʉ dorecʉdigʉ mʉrʉpʉ erãre judio masa oparãre. 12 ―¿Irire mʉre eropa arĩdigʉpʉ nihino ãhriri ĩgʉ? arĩ serẽpiñorã erã ĩgʉre. 13 Ero bajarã masa erã árĩcʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ waha wadigʉ árĩmi. Eropigʉ dorecʉdigʉpʉ ĩgʉre õagʉ wacʉ̃ iidigʉ ĩgʉ waĩre masibiripʉ. 14 Pʉhrʉ Goãmʉ wihigue gʉa ĩgʉre bocatĩricʉ̃ Jesu ĩgʉre weremi: ―Peenique mʉhʉ yʉre. Dohpaguere õaro dʉpʉcʉa mʉhʉ. Ñerire iinemobiricãque. Dipaturi iinemogʉ mʉ dorecʉdiro tauro wagʉca, arĩmi Jesu ĩgʉre. 15 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ dorecʉdigʉ judio masa oparã ĩgʉre serẽpinirã pohrogue eja, werepʉ erãre: ―Jesu waĩcʉgʉ yʉre õagʉ wacʉ̃ iiami, arĩ werepʉ ĩgʉ. 16 Eropi Sabado árĩcʉ̃ Jesu dorecʉgʉre ĩgʉ dorere ĩgʉ taucʉ̃ masirã judio masapʉ ĩgʉre ñero iinʉgañorã. Eropirã erã ĩgʉre wejẽdiariñorã. 17 Eropa ñero erã iidiarire masigʉ Jesupʉ weremi erãre: ―Yʉ Pagʉ dohpaguere mohmenimi. Yʉ sã eropigʉ mohmenigʉ iiaa, arĩ weremi ĩgʉre ñero iidiarãre. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ judio masa gʉa oparã ĩgʉ mera turaro guarã, ero core erã arĩdiro tauro ĩgʉre wejẽdiañorã. Sabadonʉre erã soorinʉre ĩgʉre õagʉ iicʉ̃ ĩarã erã guañorã. Eropa guarã Goãmʉre ĩgʉ “yʉ Pagʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã erãpʉ tauro guañorã. “ ‘Yʉ Pagʉ,’ arĩgʉ Jesu ĩgʉ basi ‘Goãmʉ mera yujuro mera ãhraa,’ arĩ guñacumi ĩgʉ,” arĩ pepiñorã judio masa gʉa oparã. 19 Eropi Jesu erãre weremi: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉhʉ Goãmʉ magʉ yʉ gamero iigʉ iibeaa. Yʉ Pagʉ ĩgʉ iirare ĩagʉ irire iiaa. 20 Yʉ Pagʉ yʉre ĩgʉ magʉre mahimi. Eropigʉ ĩgʉ iirare yʉre ii ĩhmupehomi. I dohpaguere ĩgʉ turari mera yʉ iira tauro ĩgʉ gajire iidoregʉcumi yʉre. Ĩgʉ eropa iidorecʉ̃ ĩgʉ turari mera ii ĩhmugʉca ĩgʉre yʉhʉ. Eropa yʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩha ʉcarãca mʉa. 21 Yʉ Pagʉ sĩrinirãre ĩgʉ masuro dopa ta yʉ sã yʉ gamerãre masugʉra. 22 Ne yʉ Pagʉpʉ masa erã ñeri iira dipuwaja, ĩgʉ basi dipuwaja moagʉ moabeami. Yʉpʉre irire erã ñeri iira dipuwaja dipuwaja moabure apimi. Erã ĩgʉre umupeodiro dopa ta yʉ sãre umupeoborore eropa apimi. Eropirã yʉre ĩgʉ magʉre umupeobirã yʉ Pagʉ sãre umupeobeaa mʉa. Ĩgʉ ãhrimi yʉre obeodigʉ, arĩmi Jesu. 24 Eropa arĩtuha õpa arĩ werenemomi: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉ wereniguirire peerã yʉre obeodigʉre umupeorã ʉmʉri nʉcʉ ʉmarogue eropa árĩniguicãrãcoma. Eropigʉ erãre dipuwaja moasome yʉhʉ. Eropirã erã peamegue wabonirã tarirãcoma. 25 Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Peamegue wamorã yʉre Goãmʉ magʉre erã peeburisubu dohpague ãhraa. Pʉhrʉ sãre erã yʉre peerãcoma daja. Eropa peerã peenʉrʉrãpʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguirãcoma. 26 Goãmʉ yʉ Pagʉpʉ erãre eropa árĩniguicʉ̃ iigʉ ãhrimi. Eropigʉ yʉre ĩgʉ magʉre erãre eropa árĩniguicʉ̃ iibure árĩdoremi ĩgʉ yʉre. 27 Eropigʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ masare dipuwaja moadorerire apimi yʉre. 28 Ire peerã, pee ʉcabiricãque mʉa. Gajinʉguere árĩpehrerã sĩrinirã masa goberigue árĩrã yʉ wereniguicʉ̃ peerãcoma. 29 Eropa pee wahgãrã õarire iinirã mʉra ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩmorã masa mʉriarãcoma. Ñeri iinirã mʉrapʉ ñerire erã iira dipuwaja peamegue warãcoma, arĩ weremi Jesu. 30 Eropa arĩtuha õpa arĩ werenemomi: ―Yʉ gamero ne gajinore iibeaa. Ne yʉ basi yʉ gamero iibeaa. Yʉre obeodigʉ ĩgʉ gamero dopa ta iiaa. Eropigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta dipuwaja moaa. Eropigʉ masare yʉhʉ dipuwaja moagʉ diaye ta iiaa. 31 “Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa,” yʉ basi arĩ werecʉ̃, “Mʉ wereniguiri ne diaye árĩbeaa,” arĩboca mʉa. 32 Gajigʉ ãhrimi yʉre weregʉ. Ĩgʉ Goãmʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉre werera diaye ta ãhraa. Irire yʉ õaro masia. 33 Mʉa gajirãpʉre Ñure yʉre serẽpidore obeobʉ. Eropigʉ ĩgʉ sã diaye ta weremi mʉare. 34 Masare yʉre “Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi,” arĩ weremorãre amabeaa yʉpʉ. Eropa amabiriqueregʉ ta Ñu masʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta “Yʉre diaye ta weremi,” arãa. Mʉa yʉre umupeoburire, mʉa peamegue wabonirã mʉa tariburire yʉre ĩgʉ werera “Diaye ta ãhraa,” arĩ weregʉ iiaa. 35 Ñu mʉare buhemʉhtagʉ bajamenʉrigã buhemi mʉare. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ peerã bajamenʉrigã mucubiriribʉ mʉa. 36 Ñu yʉ árĩricʉrire weremi mʉare. Ĩgʉ wereri mera yʉ árĩricʉrire masiquererã yʉ iirire ĩarã tauro masirãca. Goãmʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ yʉre iidorerare dohpague iigʉ iiaa. Ire yʉ iicʉ̃ ĩarã diaye ta Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ árĩcʉ̃ masirãca mʉa. 37 Eropiro yʉ Pagʉ yʉre obeodigʉ ĩgʉ basi yʉhʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩrire arĩ weremi mʉare ĩgʉ yare erã gojarapũgue. Ĩgʉ eropa arĩ werequerecʉ̃ ta ĩgʉ wereniguirire ne peebeaa mʉa. Eropi mʉa ĩgʉre ne ĩabeaa. 38 Yʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre mʉa ne peediabeaa. Eropirã mʉa ne Goãmʉ yare gamebeaa. 39 Goãmʉ yare erã gojarapũre mʉa õaro buhea. Eropa buherã “Gʉa ipũre buherã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguirãca,” arãa mʉa. Iripʉ ta yʉre werea. 40 Iripʉ yʉre werequerecʉ̃ ta mʉapʉ yʉre gamebeaa. Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera mʉa árĩniguiburire yʉhʉ ogʉ árĩquerecʉ̃ yʉre gamebiribʉ mʉa, arĩ weremi Jesu erãre. 41 Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi: ―Yʉre masa erã umupeorire amabeaa yʉhʉ. 42 Eropa amabiriqueregʉ ta Goãmʉre mʉa mahibiricʉ̃ masia yʉhʉ. 43 Goãmʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ dorero dopa ta yʉ ariquerecʉ̃ ta mʉa yʉre gamebeaa. Gajigʉpʉre Goãmʉ ĩgʉ obeobiridigʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉpʉre gamerãca mʉa. 44 Gajirã masa mʉare erã umupeocʉ̃ gahmea mʉa. Goãmʉ mʉa mera ĩgʉ mucubiririre gamebeaa mʉa. Ĩgʉ dihta Goãmʉ gohra ãhrimi. Eropa gamebirã yʉre peebeaa mʉa. Yʉre umupeobeaa mʉa. 45 Mʉare yʉ Pagʉguere ne weresãsome yʉhʉ. Irire pee masique mʉa. Moise ĩgʉ gojarapũpʉ mʉare weresãroca. “Iripũ maja dorerire iipehorã, Goãmʉ pohro warãca mʉa,” arĩripũpʉ mʉare weresãroca. 46 Moise ĩgʉ gojarapũ yʉpʉre weremʉhtayoro. Eropirã iripũre õaro umupeorã yʉ sãre umupeoboaya mʉa. 47 Moise ĩgʉ gojarapũre mʉa õaro peebirã, yaha wereniguiri sãre peesome mʉa, arĩmi Jesu erãre.

Juan 6

1 Eropa ĩgʉ buhera pʉhrʉ Galilea waĩcʉri ditaru gajipʉ masegue gʉa Jesu mera taribuja wabʉ. Galilea ditaru ta Tiberia waĩcʉbʉ. 2 Ero core Galilea yeba Jesu dorecʉrãre ĩgʉ õarã ĩgʉ iicʉ̃ masa ĩanirã árĩma. Erã eropa ĩanirã árĩrã Jesu ĩgʉ taribujacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉre nʉrʉsia taribujama. 3 Erogue eja, gʉa ĩgʉ buherã ĩgʉ mera ʉtãgʉgue mʉria, doabʉ. 4 Irinʉ Pascua waĩcʉri bosenʉ árĩboro judio masa bosenʉ árĩboro merogã dʉhyabʉ. 5 Erogue doagʉ, Jesu masa bajarã ĩgʉ pohro erã aricʉ̃ ĩhabeomi. Eropa ĩhabeogʉ Felipere serẽpimi Jesu: ―¿Oã masa erã baburire nohogue asũrãcuri mari? arĩ serẽpimi. 6 Jesu ĩgʉ basi ĩgʉ iiburire masiqueregʉ ta Felipere serẽpi ĩami, “ ¿Dohpa yʉhrigʉcuri?” arĩgʉ. 7 Ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ Felipepʉ yʉhrimi: ―Doscientos niyerupũri waja mera mari asũquerecʉ̃ ta, masare yujurãyerire mʉtarigã barire mari guerequerecʉ̃ ta ne sihajasome, arĩmi Felipe Jesure. 8 Gʉa mera majagʉ Andrepʉ Simo Pedro pagʉ magʉpʉ Jesure weremi. 9 ―Cinco pan dipuru, perã wai ihĩ majigʉ ohõ opami. Iri pan dipurugã ĩgʉ opaquerecʉ̃ ta masapʉ bajarã gohra ãhrima. Eropiro i merogã bari ne sihajasome, arĩmi Andre. 10 ―Masare doadoreque mʉa, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. Ero mʉtarigã taacʉro árĩbʉ. Gʉa doadorecʉ̃ masa árĩpehrerã doajapehrea wama taa weca. Ʉma dihtare queocʉ̃ cinco mil gohra árĩma. 11 Erã eropa doajacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ panre aĩ Goãmʉre “Õhaa,” arĩmi. Eropa arĩtuha gʉare ĩgʉ buherãre gueredoremi. Ĩgʉ eropa gueredorecʉ̃ gʉapʉ erã doarãre guere wahgãbʉ. Perã wai sãre aĩ guere wahgãbʉ. Árĩpehrerãre erã sihajaro barire guerebʉ. 12 Eropirã masa erã yapicʉ̃ ĩagʉ Jesu gʉare doremi: ―Erã ba dʉharire aĩque. Eropirã iri barire ne dedeosome, arĩmi. 13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉapʉ cinco pan dipuru dʉhyarare gʉa gameneocʉ̃ doce puiri gohra wiribʉ. 14 Eropirã masa Jesu Goãmʉ turari mera iri deyoro moariñere ĩgʉ iicʉ̃ ĩarã õpa arĩma: ―Diaye ta ãhraa. Ihĩ Goãmʉ ya wereniguigʉ i yebague aridigʉ mari coredigʉ ta ãhrimi, arĩma erã. 15 Eropirã erã Jesure erã opʉ árĩbure acudiarima. Jesu irire masigʉ dipaturi yujugʉ ta ʉtãgʉgue waha wami. 16 Ñamicague gʉa ĩgʉ buherã dihta ditarugue buhabʉ. 17 Eroguere buhaja dohodirugue ñaja, Capernaum waĩcʉri macague taribujabʉ. Gʉa eropa taribujacʉ̃ ñamigue árĩbʉ. Eropigʉ Jesu gʉa pohrogue arinibirimi dohpa. 18 Miruñe turaro aricʉ̃ gʉa taribujariyaguere pãgúri wahgãbʉ. 19 Cinco kilómetros gohra gʉa taribujara pʉhrʉ Jesu gʉa pohrogue árimi. Deco weca nigui wahgãricʉ̃ ĩabʉ gʉa ĩgʉre. Eropa gʉa pohro ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã gʉa güibʉ. 20 Gʉa güicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ gʉare weremi: ―Ne yʉre ĩha ʉcabiricãque. Guñaturarã árĩque. Yʉhʉ ta ãhraa, arĩmi Jesu. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã gʉa ĩgʉre mucubiriri mera bocatĩri ñajadorebʉ. Ĩgʉ ñajara pʉhrʉgã gʉa wara yebaguere taribujajabʉ. 22 Gajinʉ masa ero dujanirãpʉ gamenerenʉgañorã daja Jesure corerã. Iri ñamire gʉa yaru mera gʉa dihta taribujacʉ̃ ĩanirã árĩma erã. Jesu gʉa mera ĩgʉ wabiricʉ̃ sãre ĩanirã árĩma erã. Eropa gamenererã Jesure bocabiriñorã. Bocabiri ero pohro Tiberiague ariri gasi tuhajacʉ̃ ĩañorã. Jesu Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, masare ĩgʉ bari guerediro pohroñarigue árĩyoro. Eropirã Jesu gʉa sã maricʉ̃ ĩarã, iri gasigue ñaja, Capernaumgue gʉare nʉrʉsia taribujajama. Jesure ahma nʉrʉsiagãrã iima erã. 25 Ditarure taribuja, gʉa árĩrogue eja, Jesure bocajanijarã erã serẽpima ĩgʉre: ―Buhegʉ, ¿dohpárĩcʉ̃ ahrari mʉhʉ õguere? arĩ serẽpima erã ĩgʉre. 26 Erã eropa arĩ serẽpicʉ̃, Jesu erãre weremi: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Deyoro moarire yʉ iiquerecʉ̃ ta yʉpʉre umupeobeaa mʉa. Yʉre umupeobiriquererã ta yʉre ahmaa mʉa. Yʉ mera pagari baha, mʉa yapinirã árĩrã yʉre amagãrirã iiaya daja. 27 Bari ne árĩniguibeaa. Pʉhrʉ pehrea wahaa iri. Eropirã irire eropa amaniguibiricãque. Gaji bari gajiropa árĩri baripʉre amaque mʉa. Iri barire amarã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩrãca. Eropiro iri bari tamera ne pehrebeaa. Iri barire yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ mʉare ogʉra. Goãmʉ yʉ Pagʉ yʉre irire odoregʉ ãhrimi. Ĩgʉ obeodigʉ yʉ árĩrire ĩhmutuhami mʉare, arĩmi Jesu. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã serẽpima ĩgʉre: ―¿Goãmʉ iidorerire iimorã dohpa iirãcuri gʉa? arĩ serẽpima erã. 29 ―Ire Goãmʉ mʉare iidoremi: “Yʉre ĩgʉ obeodigʉre umupeoque,” arĩ doremi Goãmʉ, arĩmi Jesu. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã õpa arĩma: ―Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ mʉ árĩgʉ ĩgʉ turari mera ii ĩhmuque gʉare mʉre gʉa õaro umupeoborore. ¿Ñehenore iibocuri mʉhʉ? 31 Mari ñecʉ sʉmarã mʉrague iribojegue majarã masa marirogue mana waĩcʉri dipurure bamʉriñorã. Goãmʉ yare erã gojaripũgue õpa arĩ wereyoro: “Ĩgʉ erãre ʉmaro maja dijuri barire omʉripʉ erã baburire,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. ¿Ĩgʉ eropa iidiro dopa ta iigʉ iiri mʉ sã? arĩma erã. 32 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu weremi erãre: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Moisepʉ iri ʉmaro maja barire mʉa acawererãre obiriñumi. Yʉ Pagʉpʉ ʉmaro maja barire diaye maja barire mʉare ogʉ ãhrimi. 33 Goãmʉ ĩgʉ bari ʉmaro dijari árĩpehreri yeba majarãre ojocaririre omasia, arĩmi Jesu. 34 ―Opʉ, ʉmʉri nʉcʉ iri barire oque gʉare, arĩma erã. 35 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu weremi erãre: ―Yʉpʉ ojocaririre ogʉ bari iro dopa árĩgʉ ãhraa. Mari ya barire barã matagã ta oaboa wahaa mari. Ihriri sãre mari ihrira pʉhrʉgã ta ñemesibua daja. Yʉre gamegʉpʉ, yʉre umupeogʉpʉ, ne oaboabigʉ ñemesibubigʉ iro dopa ĩgʉ õaro árĩri ne pehresome ĩgʉre. 36 Mʉapʉ yʉre ĩaquererã ta umupeonibeaa dohpa. Irire ta mʉare wererabʉ yʉhʉ. 37 Árĩpehrerã yʉ Pagʉ yarã árĩmorãre ĩgʉ aĩnirãpʉ yʉre gamerãcoma. Eropigʉ yʉre gamerãre ne cóãsome yʉhʉ. 38 Ʉmarogue arigʉ yʉ gamero iigʉ arigʉ iibiribʉ. Yʉre obeodigʉ ĩgʉ gamero dopa ta iigʉ aribʉ. 39 Ita árĩbʉ yʉre obeodigʉ ĩgʉ gameri gohra: Árĩpehrerã yaharã árĩmorã yʉre ĩgʉ onirãre yʉ dedeobiricʉ̃ gahmemi. Yʉre obeodigʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ erãre yʉ masucʉ̃ gahmemi. 40 Árĩpehrerã yʉre Goãmʉ magʉre ĩarã, yʉre umupeorã ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera erã árĩcʉ̃ gahmemi yʉ Pagʉ. Eropigʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ erãre masugʉra, arĩmi Jesu. 41 “Yʉhʉ ʉmarogue ariri bari iro dopa árĩgʉ ãhraa,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã judio masa gʉa oparãpʉ ĩgʉ mera guarã, erã basi Jesure ñero arĩ wereniguima. 42 ―¿Ihĩ Jesu José magʉ árĩbeari? Ĩgʉ pagʉ, ĩgʉ pago sãre mari masia. ¿Eropa árĩqueregʉ ta duhpigʉ “Ʉmarogue aribʉ,” arĩ wereniguiri ĩgʉ? arĩ guama erã. 43 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu weremi erãre: ―Mʉa basi yʉre ñero arĩ wereniguibiricãque. 44 Yʉ Pagʉ yʉre obeodigʉpʉ masare yʉre gamecʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropiibiricʉ̃ masapʉ yaharã árĩmasibiriboñuma. Pehrerinʉ árĩcʉ̃ yaharãre masugʉca yʉhʉ. 45 Goãmʉ ya weremʉhtanirãpʉ õpa arĩ gojañuma: “Goãmʉ erãre buhegʉcumi,” arĩ gojañuma. Árĩpehrerã yʉ Pagʉ ĩgʉ buherire peerã ĩgʉre yʉhrirã yʉre gahmema. Eropirã yaharã ãhrima. 46 “Yʉ Pagʉre ne yujugʉ masʉ ĩabeami. Yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ dihta yʉ Pagʉre ĩabʉ. 47 Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Yʉre umupeogʉ árĩpehrerinʉri yʉ Pagʉ mera árĩniguigʉcumi. 48 Yʉpʉ ojocaririre ogʉ bari iro dopa árĩgʉ ãhraa. 49 Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉrague masa marirogue manare bamʉriñorã. Eropa irire baquererã ta sĩria wañorã. 50 Ʉmarogue ariri baripʉre masʉ bagʉ ne sĩrisome. 51 Yʉhʉ ʉmarogue ariri bari ojocaririre ori bari iro dopa árĩgʉ ãhraa. I barire bagʉ ʉmʉri nʉcʉ yʉ Pagʉ mera eropa árĩniguigʉcumi. I bari ojocaririre ori bari iro dopa árĩri yʉ dʉpʉ ta ãhraa. Árĩpehreri yeba majarã Goãmʉ mera eropa erã árĩniguiburire yʉ dʉpʉre ogʉra. Eropa ogʉ sĩrigʉca, arĩmi Jesu. 52 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masapʉ õpa arĩ wereniguima erã basi: ―¿Ihĩ dohpa ii ĩgʉ dʉpʉre baburi ogʉcuri? arĩma erã erã basi. 53 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu weremi: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Yʉ dʉpʉre babigʉ, yʉ dire ihribigʉ Goãmʉ mera árĩsome. 54 Yʉ dʉpʉre bagʉre, yʉ dire ihrigʉre, pehrerinʉ árĩcʉ̃ masugʉra. 55 Yʉ dʉpʉ diaye ta bari gohra iro dopa ãhraa. Yʉ di diaye ta ihriri gohra iro dopa ãhraa. 56 Yʉ dʉpʉre bagʉ yʉ dire ihrigʉ yʉ mera mucubiriri mera árĩniguigʉcumi. Eropigʉ yʉhʉ ĩgʉ mera mucubiriri mera árĩniguigʉca. 57 Yʉ Pagʉ yʉre obeodigʉ eropa árĩniguicãmi. Eropa árĩniguigʉ yʉ sãre eropa árĩniguicʉ̃ iimi. Eropirã yʉre eropa árĩniguigʉre masa barã, Goãmʉ mera ʉmaroguere eropa árĩniguirãcoma erã sã. 58 Ita ãhraa ʉmarogue ariri bari. Mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã bara mʉra iro dopa árĩbeaa i bari. Erãpʉ iri barire baquererã ta sĩria wañorã. I baripʉre bagʉ ʉmaroguere eropa árĩniguicãgʉcumi, arĩmi Jesu. 59 Capernaum judio masa gʉa buheri wihi Jesu buhegʉ, eropa weremi. 60 Ĩgʉ eropa wereniguicʉ̃ peerã bajarã gʉa watope árĩrã Jesure gamerã, ĩgʉre nʉrʉsianirã õpa arĩ wereniguima: ―I buheri diasa ãhraa. Eropirã mari peediabiriñaria, arĩ wereniguima erã erã basi. 61 Erã eroparĩcʉ̃ Jesupʉ erã wereniguirire masimi. Eropa masigʉ ĩgʉ erãre serẽpimi: ―¿I buherire peerã guari mʉa? 62 ¿Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ʉmarogue dujaa wacʉ̃ dohpa wabocuri mʉa? 63 Masʉ ĩgʉ sĩporãre opagʉ ojocarimi. Ĩgʉ dʉpʉpʉ ĩgʉre ojocaricʉ̃ iibeaa. Masʉre ĩgʉre ĩgʉ sĩporã ojocaricʉ̃ iro dopa ta yʉ buheripʉ mʉare Goãmʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iiaa. 64 Gajirã mʉa mera majarã ne yʉre umupeobeama, arĩmi Jesu. Negohraguere Jesu ĩgʉre umupeobiribonirãre masituhajapʉ. Ĩgʉre ĩhaturirãre wiabu sãre mata masituhapʉ. Eropa masigʉ “Gajirã mʉa mera majarã yʉre umupeobeama,” arĩmi Jesu gʉare. 65 Eropa arĩtuhaja õpa werenemomi: ―Õpa arĩ wererabʉ mʉare. “Yʉ Pagʉpʉ masare yʉre gamecʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ masapʉ yaharã árĩmasibiriboñuma,” mʉare arĩrabʉ, arĩmi Jesu. 66 Ĩgʉ eropa arĩ buhecʉ̃ peerã bajarã Jesure gamenirã mʉra ĩgʉre cohã, ĩgʉ mera dipaturi wabirima. 67 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu gʉare doce ĩgʉ buherãre serẽpimi: ―¿Mʉa sã yʉre cóãcãrãcuri? arĩ serẽpimi gʉare. 68 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Simo Pedro yʉhrimi ĩgʉre: ―Opʉ, gʉare gajigʉ buhegʉ marimi. Mʉ buherire peerã Goãmʉ mera eropa árĩniguirãca gʉa. Mʉ buheri dihta irire werea gʉare. 69 Eropirã gʉa mʉre umupeoa. Eropa mʉhʉ õagʉ, Goãmʉ magʉ ĩgʉ obeodigʉ mʉ árĩcʉ̃ gʉa masia. Eropirã mʉre cóãsome gʉa, arĩmi Simo Pedro Jesure. 70 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu weremi gʉare: ―Yʉpʉ mʉare doce majarãre beyebʉ. Yujugʉ mʉa mera majagʉ watĩ yagʉ árĩbu ãhrimi, arĩmi gʉare ĩgʉ buherãre. 71 Eropa arĩgʉ Judare Simo Iscariote magʉre arĩgʉ iimi. Judapʉ doce gʉa mera majagʉ Jesure ĩhaturirãre wiabu árĩmi.

Juan 7

1 Pʉhrʉ gʉa mera Jesu Galilea yeba curigʉ wami. Judea yeba majarã judio masa ĩgʉre wejẽdiañorã. Erã eropa wejẽdiacʉ̃ masigʉ ĩgʉ iri yebare wabirimi. 2 Judio masa mʉta wirigã gʉa iiburinʉ bosenʉ merogã dʉhyabʉ. 3 Eropirã Jesu pagʉ porã ĩgʉre werema: ―Judeague bosenʉre ĩagʉ waque. Ero mʉ yarãre deyoro moarire ii ĩhmugʉ waque mʉhʉ. 4 Masare deyoro moarire ii ĩhmudiagʉ mʉre dibubiricãro gahmea. Deyoro moarire iigʉ árĩgʉ árĩpehrerã erã ĩhuro iique, arĩma erã. 5 Ĩgʉ pagʉ porã árĩquererã ta Jesure “Goãmʉ magʉ ãhrimi,” arĩbirima. Eropirã eropa arĩma erã ĩgʉre. 6 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Jesu weremi erãre: ―Masa yʉre erã õaro masiburisubu dʉhyania dohpa. Mʉapʉ bosenʉre ĩadiarã waque. 7 Ero majarã mʉare ĩhaturibeama. Yʉpʉre erã ñeri iirare yʉ werecʉ̃ yʉre ĩhaturima. 8 Mʉa seyaro bosenʉ árĩcʉ̃ waque. Yʉpʉre yʉ waburisubu dʉhyania dohpa. Eropigʉ yʉpʉ bosenʉre ĩagʉ wanibeaa dohpa, arĩmi Jesu erãre. 9 Eropa arĩgʉ ĩgʉ Galilea dujami. 10 Bosenʉgue Jesu ĩgʉ pagʉ porã erã wara pʉhrʉ Jesu sã gʉa mera erã pʉhrʉ wami. Eropa wagʉ masa erã ĩabiririsubu wami. 11 Bosenʉ árĩrã judio masa gʉa oparã ĩgʉre amañorã: ―¿Nohogue árĩcuri ĩgʉ? arĩ serẽpiñorã. 12 Eropirã masa bajarã Jesure werewʉañorã. Gajirã, “Ĩgʉ õagʉ ãhrimi,” arĩñorã. Gajirãpʉ, “Ĩgʉ ñegʉ ãhrimi. Masare gʉyagʉ ãhrimi,” arĩ werewʉañorã. 13 Eropa arĩquererã judio masa gʉa oparãre güirã, masa erã ĩabirogue Jesure werewʉañorã. 14 Gʉa erogue ejara pʉhrʉ bosenʉ deco Jesu Goãmʉ wihigue ñajaja buhemi. 15 Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ judio masa ʉca wa õpa arĩma: ―¿Ihĩ buherogue buhebigʉ árĩqueregʉ ta duhpigʉ õaro masipehori ĩgʉ? arĩma erã ĩgʉre. 16 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu weremi erãre: ―Yʉ buheri yaha wereniguiri árĩbeaa. Yʉre obeodigʉ ya wereniguiripʉ ãhraa i buheri. 17 Goãmʉ gamerire iidiarã yʉ buherire “Goãmʉ wereniguiri ta ãhraa,” arĩ masirãcoma. Yʉ buheri yaha wereniguiri dihta árĩbiricʉ̃ sãre masirãcoma. 18 Yujugʉ ĩgʉ gamero ĩgʉ masiri mera buhegʉ árĩgʉ “Yʉ dihtare umupeoque,” arĩgʉ ãhrimi ĩgʉ. Yʉre obeodigʉpʉre mʉa umupeocʉ̃ gahmea yʉpʉ. Yʉ eroparĩcʉ̃ peerã, “Diaye ta wereniguimi ĩgʉ. Ne gʉyabeami,” arĩ masirãca mʉa. 19 “Goãmʉ dorerire Moise mʉrʉpʉ apimʉriñumi mʉare. Ĩgʉ eropa apiquerecʉ̃ ta mʉa árĩpehrerã iri dorerire ne yʉhribeaa. ¿Duhpirã yʉre wejẽdiari mʉa? arĩmi Jesu judio masare. 20 ―Mʉ goroweregʉ ãhraa. Mʉre wejẽdiarã marima, arĩ yʉhrima erã Jesure. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: 21 ―Yʉhʉ soorinʉ yujusubu Goãmʉ ĩgʉ turari mera dorecʉgʉre ĩgʉ dorere yʉ cóãcʉ̃ mʉa ĩha ʉca wabʉ. 22 Mari ñecʉ sʉmarã iribojegue majarãpʉ erã dʉpʉre merogã gasirogãre wiri aĩrã erã árĩdiro dopa ta Moise wiridoreñumi. Ĩgʉ eropa dorecʉ̃ majirãgãre ocho nʉri erã masa dehyoara pʉhrʉ soorinʉ árĩquerecʉ̃ ta erã dʉpʉre merogã erã gasirogãre wiri aĩmʉria mʉa. 23 Mari soorinʉ árĩcʉ̃ majirãgãre erã dʉpʉre merogã gasirogãre wihria mʉa Moise doreri iimorã. ¿Mʉa sã soorinʉ irire iiquererã ta irinʉ dorecʉgʉre yʉ taucʉ̃ duhpirã yʉ mera guari mʉa? 24 Yʉ iirare mʉa õaro masibiriboro core, yʉre ñero pepibiricãque. Mʉa õaro masira pʉhrʉ yʉre mʉa ñero pepicʉ̃ diaye ta árĩroca, arĩmi Jesu. 25 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ bajamerãgã Jerusalén majarã õpa arĩ wereniñorã: ―¿Ihĩ mari oparã erã wejẽdiagʉ árĩbeari? 26 Eropigʉ ĩgʉre erã wejẽdiaquerecʉ̃ ta árĩpehrerã masare buhegʉ iimi ĩgʉ. Eropirã ĩgʉre wejẽdianirã árĩquererã ta eropa ĩacãma. Eropa ĩacãrã ĩgʉre “Ĩgʉ diaye ta Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi,” ¿arĩ pepibocuri oparãpʉ? Maripʉ masia. Cristo árĩbiribocumi. 27 Ihĩ Jesu ĩgʉ aridirore gʉa masia. Cristopʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ aridirore masiya mara. Eropigʉ Cristo gohra árĩbeami Jesu, arĩ werewʉañorã erã Jerusalén majarã. 28 Erã eropa arĩrare masigʉ, Jesu õpa turaro bʉsʉro werenigui buhemi Goãmʉ wihi: ―Yʉre õpa arĩ pepia mʉa: “Ĩgʉre masia gʉa. Eropirã ĩgʉ aridiro sãre masia,” arĩ pepiraa mʉa yʉre. Mʉa eropa arĩ pepiquererã ta yʉ gamero aribirabʉ. Yʉre obeodigʉ gohrare masibeaa mʉa. Yʉre obeodigʉ diaye árĩgʉ, diaye iigʉ ãhrimi. 29 Ĩgʉ ta yʉre obeomi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue aribʉ. Eropigʉ yʉhʉ ĩgʉre masia, arĩmi Jesu judio masare. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉre ñeadiarima. Erã eropa ñeadiaquerecʉ̃ ta Jesu ĩgʉ ñero tariburisubu árĩbiriyoro dohpa. Eropirã erã ĩgʉre ñeamasibirima. 31 Gajirã masapʉ bajarã ĩgʉre umupeoma. Õpa arĩma: ―“Cristo bajasuburi Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmugʉcumi,” erã arĩ werediro dopa ta ihĩ Jesupʉ bajasuburi Goãmʉ turari mera ii ĩhmumi. Árĩpehrerã gajirã tauro Goãmʉ turari mera ii ĩhmumi ĩgʉ. Eropigʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ta ãhrimi Jesu, arĩma Jesure ne umupeonʉgarãpʉ. 32 Masa Jesure eropa arĩ wereniguicʉ̃ peerã pahia oparã, fariseo masa mera Jesure ñeadorerã obeoriñorã surarare. 33 Eropigʉ Jesu masare õpa arĩmi: ―Bajamenʉrigã mʉa mera árĩnigʉca. Eropigʉ pʉhrʉñarigã yʉre obeodigʉ pohro wagʉca. 34 Yʉ árĩborore mʉa wamasibeaa. Eropirã yʉre amaquererã ta ne bocasome mʉa, arĩmi Jesu masare. 35 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã judio masa õpa arĩ wereniguiñorã: ―¿Ihĩ eropa arĩgʉ nohogue wagʉcuri mʉa pepicʉ̃? ¿Griego masa pohrogue judio masa wasirinirã pohrogue erã árĩri macarigue Griego masaguere buhegʉ wabocuri ihĩ? 36 “Yʉ árĩborore mʉa wamasibeaa. Eropirã mʉa yʉre amaquererã ta ne bocasome,” ĩgʉ arĩgʉ ¿dohpa arĩronore ĩgʉ eropa arĩri? arĩ wereniguiñorã judio masa erã basi. 37 Bosenʉ ojogorocʉrinʉ irinʉ gʉhyadiarinʉ gohra árĩro iibʉ. Irinʉ Jesu ero nigui, turaro mera weremi masare: ―Ñemesiburã decore turaro gamero dopa árĩrã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera turaro árĩdiarã yʉre serẽque. Mʉa eropa serẽcʉ̃ ĩgʉ yarã árĩdoregʉra mʉare. 38 Yʉre umupeorãre õpa arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Erã sĩporãriguere ojocaricʉ̃ iiri deco eropa árĩniguicãroca,” arĩ gojañuma, arĩ turaro weremi Jesu masare. 39 “Erã sĩporãriguere ojocaricʉ̃ iiri deco eropa árĩniguicãroca,” arĩgʉ “Yʉre umupeorã Espíritu Santore oparãcoma” arĩgʉ iimi Jesu. Ĩgʉ ʉmarogue ĩgʉ mʉrianibiricʉ̃ dohpa Espíritu Santopʉ arinibirimi dohpa erãre. 40 Jesu ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, masa bajarã õpa arĩ wereniguima: ―Ihĩ diaye ta Goãmʉ yare weremʉhtagʉ mari coredigʉ ta ãhrimi, arĩ wereniguima. 41 Õpa arĩma gajirã sã: ―Ihĩ Cristo marire taubu ãhrimi, arĩma. Gajirãpʉ õpa arĩma: ―Cristo árĩgʉ Galilea majagʉ árĩsome ĩgʉ. Ihĩ Jesupʉ ero majagʉ ta ãhrimi. 42 Cristo Davi mʉrʉ pãrami gajisubu majagʉ arigʉ árĩbocumi. Eropigʉ Davi ya maca mʉraro Belén waĩcʉri maca masa dehyoagʉcumi Cristopʉ. Eropa ta arĩ werea Goãmʉ yare erã gojarapũ. Ihĩ Jesupʉ Belén macague masa dehyoabiripʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Cristo gohra árĩbeami, arĩrima erã. 43 Eropirã Jesure peenirã gajirã umupeo gajirãpʉ umupeobirã árĩnijarã game dʉca warima pe curu. 44 Eropirã bajamerãgã Jesure ñeadiarima. Eropa ñeadiaquererã ta ĩgʉre ñeabirima. 45 Eropirã surara pahia oparã pohrogue fariseo pohrogue dujaa wañorã daja. Erã dujajacʉ̃ ĩarã erã surarare serẽpiñorã: ―¿Duhpirã Jesure ñeagãribirari mʉa? arĩñorã. 46 ―Ĩgʉ õatariaro wereniguigʉ ãhrami. Gajirã ĩgʉ iro dopa wereniguirã ne marima, arĩ yʉhriñorã surara erãre. 47 Erã eroparĩcʉ̃ fariseo masapʉ õpa arĩ wereñorã: ―¿Mʉare ĩgʉ gʉyacʉ̃, “Diaye ta arĩgʉ iimi,” arãri mʉa sã? 48 Mari oparã Jesure ne umupeobeama. Gʉa sã eropirã ĩgʉre umupeobeaa. 49 Oã masa Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare masibeama. Eropa masibirã árĩrã Jesure umupeoma. Erã eropa umupeori dipuwaja mari Pagʉ Goãmʉ erãre dipuwaja moagʉcumi, arĩñorã fariseo masa. 50 Nicodemo fariseo masʉ Jesure weretamugʉ ejadigʉ ero árĩpʉ erã mera. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ erãre: 51 ―Jesu ĩgʉ ñero iirare masibeaa mari. Eropa masibirã ĩgʉ marire wereboro core ĩgʉre dipuwaja moamasibeaa mari. Eropa masibiriquererã ta ĩgʉre dipuwaja moarã, mari ya dorerire tarinʉgarã iiaa mari, arĩpʉ Nicodemo erãre. 52 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã õpa arĩ yʉhriñorã erã: ―¿Mʉ sã ĩgʉ iro dopa ta Galilea majagʉ ta ãhriri? Goãmʉ ya erã gojarapũre buhepehoque. Eropa buhegʉ, “Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ne yujugʉ Galilea majagʉ marimi,” arĩ masigʉca mʉhʉ, arĩ yʉhriñorã erã Nicodemore. 53 Erã eropa arĩra pʉhrʉ erã ya wirigue dujaa wañorã.

Juan 8

1 Jesupʉ ĩgʉ seyaro ʉtãgʉgue Olivo waĩcʉdigʉgue waha wami. 2 Gajinʉ Goãmʉ ya wihigue gʉa wabʉ daja. Jesu ejacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉ pohro gamenerema. Erã gamenerecʉ̃ ĩgʉpʉ doanijagʉ erãre buhenʉgapʉ. 3 Ĩgʉ eropa buhero watope judio masa buherã, fariseo masa mera iri wihigue nomeore aĩ ñajajama. Igo marapʉcʉquerego gajigʉ mera igo ñero iicʉ̃ bocajañorã erã igore. Eropa bocajarã igore Goãmʉ wihigue aĩ ñajama erã igore dipuwaja moadorerã. Aĩ ñajatuha árĩpehrerã gʉa ĩaro igore duhu nuguma. 4 Duhunugu õpa arĩma Jesure. ―Buhegʉ, igo marapʉcʉgo árĩquerego gajigʉ mera ñero iigo iicʉ̃ bocajabʉ. 5 Moise dorerire õpa ãhraa: “Ʉmʉ mera ñero iidigore ʉtã mera dea wejẽcãque,” arĩyoro Goãmʉ doreri. ¿Mʉca dohpa arĩ pepiri ire? arĩ serẽpima erã Jesure. 6 Jesu ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peediarã iirima erã ĩgʉre weresãmorã. Erã eropa serẽpiquerecʉ̃ ta Jesupʉ muhmusiu dija, yebague ĩgʉ mujusĩru mera gojami. 7 Eropigʉ erã eropa serẽpiniguicʉ̃ peegʉ Jesupʉ wahgã doaja, erãre weremi: ―Mʉa mera majagʉ ñero iibigʉ árĩgʉ igore ʉtã mera deanʉgaporo, arĩmi Jesu. 8 Eropa arĩtuha dipaturi muhrisiu dija, yebague gojami daja. 9 Irire peerã igore aĩ ñajarinirãpʉ erã ñeri iirare guñarã, erã tĩrãpʉ wiria wamʉhtama. Erã pʉhrʉ erã mera majarã sã wiriapehrea wama. Eropigo nomeo dihta Jesu pohro dujanʉgamo. 10 Eropigʉ Jesu wahgã doaja, igore serẽpimi. ―¿Nohogue ãhriri erã? ¿Mʉre dipuwaja moadianirã mariri dohpaguere? arĩmi igore. 11 ―Marima, opʉ, arĩ yʉhrimo igo. ―Yʉ sã dipuwaja moabeaa mʉre. Waque. Eropigo ñerire iinemobiricãque, arĩmi Jesu igore. 12 Dipaturi Jesu iri wihigue árĩrãre weremi: ―Boyoro iro dopa yʉhʉ i yeba majarãre Goãmʉre masicʉ̃ iiaa. Yʉre umupeogʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguicãgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ boyorogue árĩgʉ dopa ta õarire guñagʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ ñerire guñadiabeami, arĩ weremi Jesu. 13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masapʉ õpa arĩma. ―Mʉhʉ mʉ basi mʉ árĩricʉrire eropa arĩ wereniguimaacãgʉ iiaa. Mʉ õpa arĩ wereniguiri ne waja mara, arĩma erã Jesure. 14 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Yʉhʉ, yʉ aridirore masia. Yʉ waboro sãre masia. Mʉapʉ ne irire masibeaa. Eropigʉ yʉ basi yʉ árĩricʉrire werequeregʉ iri yʉ werera diaye ta ãhraa. 15 Mʉa sihajaro mʉa sã ĩara dihtare masia mʉa. Eropirã mʉa yʉre werewʉaa. Yʉhʉ mʉa iro dopa ta werewʉabeaa. 16 Masa erã árĩricʉrire ĩagʉ yʉhʉ yujugʉ ta ĩhamasibeaa. Yʉ tamera yʉre obeodigʉ mera masia. Eropigʉ yʉhʉ masa erã árĩricʉrire diaye ta ĩha masia. 17 Mʉare doreri erã gojarapũ õpa arĩ werea: “Masa perã erã yujuro mera erã werecʉ̃ erã wereri diaye ta ãhraa,” arĩ were gojañuma. 18 Yʉre weregʉ mera gʉa perã ãhraa. Yʉhʉ, yʉ árĩricʉrire werea. Eropigʉ yʉ Pagʉ sã weremi yʉre. Ĩgʉ ta ãhrimi yʉre obeodigʉ, arĩmi Jesu. 19 ―¿Nohogue ãhriri mʉ Pagʉ? arĩ serẽpima erã. ―Yʉre mʉa masibeaa. Yʉ Pagʉ sãre masibeaa. Yʉre masirã, yʉ Pagʉ sãre masiboaya, arĩ yʉhrimi Jesu erãre. 20 Jesu erãre buhegʉ eropa arĩ wereniguimi Goãmʉ wihigue erã niyeru apiri comoro pohro. Ĩgʉ ñero tariburisubu ejabiribʉ dohpa. Eropirã erã mera ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉre ñeabirima. 21 Dipaturi masa mera gʉa árĩrisubu Jesu erãre weremi daja: ―Yʉ aridirogue wagʉca. Yʉ wara pʉhrʉ yʉre amarãca mʉa. Yʉ waboroguere mʉapʉ wamasisome. Eropirã mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca, arĩ weremi Jesu. 22 “Yʉ waboroguere mʉapʉ wamasisome,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã, ―¿Ihĩ ĩgʉ basi wejẽ sĩrigʉcuri eropa arĩgʉ? arĩma judio masa erã basi. 23 Erã basi erã eroparĩcʉ̃ Jesu weremi erãre: ―Mʉapʉ i yeba majarã ãhraa. Yʉpʉ ʉmaro majagʉ ãhraa. I yeba dehyoanirã ãhraa mʉapʉ. Ʉmarogue aridigʉ ãhraa yʉpʉ. 24 Mʉare yʉ árĩricʉrire yʉ werecʉ̃ “Diaye árĩbeaa,” mʉa arĩrã, mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca mʉa. Eropigʉ “Mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca,” arĩrabʉ mʉare, arĩmi Jesu erãre. 25 ―¿Noano ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpima erã. ―Neguere yʉ mʉare arĩdiro dopa ta ãhraa yʉhʉ. 26 Mʉare yʉ wereburi wʉaro dʉhyania. Eropiro mʉa ñeri dipuwajare mʉare yʉ wereboro wʉaro dʉhyaa dohpa. Eropigʉ yʉre obeodigʉre yʉ peerare i yeba majarãre werea. Ĩgʉ werera diaye ta ãhraa, arĩmi Jesu erãre. 27 “Yʉre obeodigʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã “Mari Pagʉ árĩcumi,” arĩ pepibirima erã. 28 Erã eropa arĩ pepibiricʉ̃ ĩagʉ Jesu weremi erãre: ―Yʉre masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre mʉa crusa mera pabia aĩ wahgũ nugurãca. Mʉa eropa iirã, “Ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ta ãhrimi,” arĩ masirãca yʉre. Eropirã yʉ gamero dopa ta iibigʉ yʉ árĩrire masirãca. Eropirã yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre ĩgʉ buhera dihtare weregʉ yʉ árĩcʉ̃ sãre masirãca mʉa. 29 Eropigʉ yʉre obeodigʉpʉ yʉ mera ãhrimi. Ĩgʉ gamerire ʉmʉri nʉcʉ iiniguia. Eropigʉ ĩgʉ yʉre ne cóãbeami, arĩmi Jesu. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masa bajarã ĩgʉre umupeoma. 31 Eropirã gajirã judio masa Jesure umupeoma. Eropigʉ Jesu erãre weremi: ―Yʉ dorerire iipehorã árĩrã, diaye ta yʉ buherã ãhraa mʉa. 32 Eropirã diaye ta masirãca mʉa. Diaye árĩrire masirã, ñero iirire duhumasirãca. Eropirã pohro majarã wiunirã iro dopa árĩrãca mʉa, arĩmi Jesu erãre. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã õpa arĩ yʉhrima daja: ―Gʉapʉ iribojegue majagʉ mʉrʉ Abrahã pãramerã árĩturiarãgue ãhraa. Eropirã ne gajirã pohro majarã árĩbeaa gʉa. Eropigʉ “Pohro majarã wiunirã iro dopa árĩrãca,” arĩgʉ ¿dohpa arĩgʉ eropa arĩri mʉhʉ? arĩ serẽpima erã Jesure. 34 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu õpa arĩmi erãre: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrerã ñerire iirãpʉ erã ñeri iirire duhumasibeama. Eropiro iri ñeripʉ erãre dorea. Eropa árĩrã árĩrã pohro majarã iro dopa ãhrima erã. 35 Pohro majagʉpʉ ĩgʉ opʉ magʉ iro dopa árĩbeami. Doreri opabeami. Iri wihi majagʉ magʉpʉ ʉmʉri nʉcʉ diaye ta ĩgʉ pagʉ doreri opami. 36 Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ doreri opaa. Eropirã mʉa ñerire yʉ duhucʉ̃ iinirã árĩrã diaye ta ñerire duhunirã árĩrãca mʉa. 37 Abrahã mʉrʉ pãramerã árĩturiarã mʉa árĩcʉ̃ masia. Eropa árĩquererã ta yʉ wereripʉre peediabeaa mʉa. Eropirã yʉre wejẽdiaa mʉa. 38 Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre masicʉ̃ iirare werea mʉare. Yʉ eropa werequerecʉ̃ ta mʉa pagʉ ĩgʉ doreripʉre iiaa mʉa sã, arĩmi Jesu erãre. 39 ―Abrahã mʉrʉ iribojegue majagʉ gʉa pagʉ mʉrʉ árĩmʉripʉ, arĩ yʉhrima erã. Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Abrahã mʉrʉ porã árĩrã ĩgʉ iidiro dopa ta iiboaya mʉa. 40 Goãmʉ yʉre diaye ĩgʉ wererire mʉare yʉ werequerecʉ̃ ta yʉre wejẽdiaa mʉa. Abrahã mʉrʉpʉ ne eropa iibiridi árĩmi. 41 Mʉa pagʉ ĩgʉ iidiro dopa ta iiaa mʉa, arĩmi Jesu erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã yʉhrima: ―Mojoto diribiridigo porã árĩbeaa gʉa. Yujugʉ ta ãhrimi gʉa pagʉ. Ĩgʉ ta ãhrimi Goãmʉ, arĩma erã. 42 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Goãmʉ mera majagʉ árĩdigʉ ta õguere aribʉ yʉhʉ. Eropirã Goãmʉ mʉa Pagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ yʉre mahiboaya mʉa. Yʉ gamero aribiribʉ yʉ tamera. Yʉ Pʉ Goãmʉ ĩgʉ obeocʉ̃ aribʉ õguere. 43 ¿Duhpirã yʉ wereniguirire peebeari mʉa? Yʉ wererire yujuro bojebeaa mʉa. Eropirã peebeaa mʉa. 44 Mʉa pagʉpʉ watĩ ãhrimi. Eropirã watĩ ĩgʉ gameripʉre iidiaa mʉa. I yeba negohraguere árĩnʉgacʉ̃gue, dohpague sãre ĩgʉ masare wejẽgʉ ãhrimi. Ĩgʉre diaye maja ne mara. Eropigʉ ĩgʉ ne diaye majare wereniguibeami. Ĩgʉ negohraguere gʉyanʉgadigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ eropa gʉyaniguigʉ árĩgʉ, gʉyarire weremi. 45 Yʉpʉ diaye majare werea mʉare. Eropa yʉ werecʉ̃ peebeaa mʉa. 46 “Mʉhʉ ñero iigʉ ãhraa,” arĩmasibeaa mʉa yʉre. ¿Diaye mʉare yʉ werequerecʉ̃ ta duhpirã peebeari mʉa? 47 Goãmʉ porãpʉ ĩgʉ wereniguirire peema. Ĩgʉ porã árĩbirã ĩgʉ wereniguirire peebeama, arĩmi Jesu erãre. 48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa ĩgʉre õpa arĩma: ―“Mʉhʉ Samaria majagʉ ãhraa. Eropigʉ watĩ mera goroweregʉ ãhraa mʉhʉ,” gʉa arĩra diaye ta ãhraa, arĩma erã Jesure. 49 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhrimi Jesu: ―Goroweregʉ árĩbeaa yʉhʉ. Yʉ Pagʉre umupeoa. Mʉapʉ yʉre umupeobeaa. 50 Yʉre masa erã umupeorire amabeaa yʉhʉ. Yʉ Pagʉpʉ yʉre umupeocʉ̃ gahmemi masare. Ĩgʉ tamera yʉ árĩricʉrire õaro ĩha masigʉ eropa ta umupeodoremi. Eropigʉ yʉ Pagʉ erã yʉre gamebiriri dipuwaja, dipuwaja moagʉcumi. 51 Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉ dorerire iigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguicãgʉcumi, arĩmi Jesu. 52 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã õpa arĩma erã: ―Dohpague tamerare mʉ watĩ mera goroweregʉ árĩcʉ̃ gʉa õaro masia. Abrahã mʉrʉ sĩria wañumi. Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã sĩria wañuma iribojegue. Eropigʉ “Yʉ dorerire iigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguigʉcumi,” arĩgʉ, ¿dohpa arĩgʉ eropa arĩri mʉhʉ? 53 ¿Gʉa ñecʉ mʉrʉ tauro turari mʉhʉ? Ĩgʉ, Goãmʉ ya weremʉhtanirã sã sĩria wañuma iribojegue. ¿Mʉpʉ nihino ãhriri eropa arĩ wereniguigʉ? Mʉ eropa arĩro dopa árĩbeaa mʉhʉ, arĩma erã. 54 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu werenemomi: ―Yʉhʉ yʉ basire umupeodoreri duhpiburi árĩbeaa. Yʉ Pagʉpʉ yʉre umupeodoregʉ ãhrimi ĩgʉ. “Gʉa Pagʉ” mʉa arĩgʉpʉ yʉ Pagʉ ta ãhrimi. 55 Mʉapʉ yʉ Pagʉre ne masibeaa. Yʉhʉ ĩgʉre masia. “Ĩgʉre masibeaa,” arĩgʉ mʉa iro dopa ta gʉyaricʉgʉ árĩboaya yʉhʉ. Diaye ta ĩgʉre masia. Eropigʉ ĩgʉ dorerire iiaa. 56 I yebaguere yʉ árĩboro coregue mari ñecʉ mʉrʉ Abrahã mʉrʉ masimʉhtatuhamʉriñumi yʉre. Eropa masigʉ ĩgʉ mucubirimʉriñumi, arĩmi Jesu. 57 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã yʉhrima: ―Abrahã mʉrʉ iribojegue majagʉ ãhrimi. Mʉpʉ cincuenta bojori opanibeaa. ¿Eropigʉ mʉhʉ ĩgʉ mʉrʉre duhpigʉ ĩha masiboyuri? arĩma judio masa ĩgʉre. 58 ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Abrahã ĩgʉ árĩboro core yʉpʉ árĩmʉhtatuhabʉ, arĩmi Jesu erãre. 59 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã ʉtãyerire aĩ ĩgʉre deadiarima. Erã eropa deadiaquerecʉ̃ ta Jesupʉ Goãmʉ wihigue árĩdigʉ duhri wiria wami.

Juan 9

1 Jesu gʉa ĩgʉ buherã mera mague tariarã gajigʉre cuiri ĩhajabigʉre bocajabʉ. Ĩgʉ ne masa dehyoagʉgue ta cuiri ĩhajabigʉ árĩpʉ. 2 Gʉa sã ĩgʉre ĩarã serẽpibʉ Jesure. ―Buhegʉ, ¿ihĩ duhpigʉ cuiri ĩhajabigʉ masa dehyoayuri? ¿Ñerire iimʉriyuri eropa wagʉ? ¿O ĩgʉ pagʉ sʉmarã erã ñero iira dipuwaja eropa wayuri ĩgʉ? arĩ serẽpibʉ gʉa Jesure. 3 Gʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhrimi: ―Ihĩ ĩgʉ pagʉ sʉmarã sã erã ñerire iira sã ĩgʉre cuiri ĩhajabiricʉ̃ iibeaa. Goãmʉpʉ ĩgʉre cuiri ĩhajabiricʉ̃ iimi. Ĩgʉre ĩacʉ̃ iibu masare ĩgʉ turarire ii ĩhmuburire apimi Goãmʉ. 4 Yʉre obeodigʉ ĩgʉ apirare yʉre iiro gahmea dohpaguere. Ñamiguere mari mohmemasibiro dopa ta pʉhrʉgue yʉre obeodigʉ ĩgʉ apirare iimasibeaa yʉhʉ. 5 I yebaguere i yeba majarãre Goãmʉre masicʉ̃ iiaa, arĩmi Jesu. 6 Eropa arĩtuha yebague disico ehomepimi. Ĩgʉ disico ehomepirare nicu mera mohmore nijagʉ, cuiri ĩhajabigʉre ĩgʉ cuirire sũmi. 7 Eropa sũgʉ õpa arĩmi Jesu: ―Siloé waĩcʉri gobegue mʉ cuirire coegʉ waque, arĩmi Jesu. Siloé ero majarã ya mera arĩrã obeora gobe arĩrã iima. Jesu ĩgʉ cuiri coedoredigʉpʉ waha, coetuhaja, cuiri ĩagʉgue dujajapʉ ĩgʉ ya wihigue. 8 Ĩgʉ dujajacʉ̃ ero majarã ĩgʉre ĩañorã. Ero core niyeru serẽdigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩanirã ĩgʉre õpa arĩñorã erã basi: ―¿Ihĩ sohõ árĩdigʉ niyeru serẽdoadigʉ árĩbeari? arĩñorã erã. 9 ―Ĩgʉ ta ãhrimi, arĩñorã gajirã. ―Ĩgʉ árĩbeami. Eropa árĩbiriqueregʉ ta ĩgʉ iro dopa ta bejagʉ ãhrimi, arĩñorã gajirã. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ cuiri ĩhajabiridigʉpʉ õpa arĩpʉ: ―Ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ, arĩpʉ erãre. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ masa ĩgʉre serẽpiñorã: ―¿Cuiri ĩhajabiridigʉ árĩdigʉ dohpa ii ĩhari mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã ĩgʉre. 11 ―Jesu waĩcʉgʉ disicore nicu mera mohmore yʉ cuirire sũami. Yʉre sũtuhaja “Siloé waĩcʉri gobegue mʉ cuirire coegʉ waque,” arãmi yʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ coegʉ ejabʉ yʉhʉ. Eropa yʉ coera pʉhrʉ yʉ cuiri õaro dehyoabʉ yʉre, arĩ werepʉ ĩgʉ masare. 12 ―¿Mʉre eropa iidigʉ nohogue árĩcuri ĩgʉ? arĩñorã erã. ―Ũba. Noho árĩgʉ árĩcumi, arĩpʉ ĩgʉ 13 Eropa arĩ wereniguituha erã cuiri ĩhajabiridigʉre fariseo masa pohrogue aĩ ejañorã. 14 Irinʉ Jesu dihta nicure mohmore cuiri ĩhajabigʉre õagʉ iiranʉ Sabadonʉ árĩbʉ. Irinʉ gʉa soorinʉ árĩbʉ. 15 Eropirã fariseo masapʉ ĩgʉre serẽpiñorã daja. ―¿Dohpa ii ĩhari mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã. ―Nicu mera yʉ cuirire sũami. Eropigʉ yʉ cuirire coera pʉhrʉ ĩhaa yʉhʉ, arĩ werepʉ ĩgʉ erãre. 16 ―Ĩgʉ mari soorinʉ mari mohmedorebiririnʉre mohmeami. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ yagʉ árĩbeami, arĩñorã gajirã fariseo masa. Gajirãpʉ õpa arĩñorã: ―Ñerire iigʉ árĩgʉ õpa ĩre õagʉ wacʉ̃ iimasibeami. Eropigʉ ĩgʉ õagʉ árĩbocumi, arĩñorã gajirã Jesure. Eropirã erã, erã basi pe curu dʉca wariñorã. 17 Eropirã dipaturi erã cuiri ĩhajabiridigʉre serẽpinemoñorã daja. ―¿Mʉre mʉ cuirire õaro iidigʉre dohpa arĩ pepiri mʉhʉ Jesure? arĩñorã erã ĩgʉre. ―Ĩgʉ diaye ta Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhrimi, arĩpʉ cuiri ĩhajabiridigʉpʉ. 18 Negohraguere judio masa õpa arĩ pepiriñorã. “Ihĩ cuiri ĩhajabiridigʉ árĩbeami,” arĩ pepiriñorã. Eropa arĩ pepirã cuiri ĩhajabigʉ pagʉ sʉmarãre sihubeoñorã erã. 19 Sihubeo ĩgʉ pagʉ sʉmarãre serẽpiñorã fariseo masa oparã. ―¿Ihĩ diaye ta mʉ magʉ ãhriri? ¿Mata ĩgʉ cuiri ĩhajabigʉ masa dehyoari? ¿Diaye ta cuiri ĩhajabiridigʉ árĩqueregʉ dohpa ii ĩhari dohpaguere? arĩ serẽpiñorã erã ĩgʉ pagʉ sʉmarãre. 20 ―Ihĩ gʉa magʉ ta ãhrimi. Eropigʉ mata cuiri ĩhajabigʉ masa dehyoami ĩgʉ. 21 Irire masiquererã ta ĩgʉ ĩarare, ĩgʉre ĩacʉ̃ iidigʉ sãre masibeaa gʉa. Gʉa magʉre serẽpique. Bʉgʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ basi weremasimi ĩgʉ, arĩñorã ĩgʉ pagʉ sʉmarã. 22 Judio masa oparã ero coreguere õpa arĩtuhañorã: ―“Jesu ta Cristo mari taubu ãhrimi,” arĩrãre mari buheri wirigue ñajadoresome gʉa, arĩmʉriñorã judio masa gʉa oparã. Erã eroparĩcʉ̃ peenirã cuiri ĩhajabigʉ pagʉ sʉmarãpʉ judio masa oparãre güi árĩñorã. 23 Eropa güirã “Bʉgʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉre ta serẽpique,” arĩñorã erã judio masa oparãre. 24 Pʉhrʉ judio masa oparã dipaturi cuiri ĩhajabiridigʉre sihubeoñorã. Sihubeo õpa arĩñorã ĩgʉre: ―Goãmʉ mera diaye wereque mʉhʉ. Jesure ĩgʉ ñeri iigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ gʉa masia. Eropigʉ diaye wereque gʉare, arĩñorã judio masa cuiri ĩhajabiridigʉre. 25 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhripʉ ĩgʉ: ―Jesure ĩgʉ ñeri iigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masibirica yʉhʉ. Yujuñe ta masia yʉhʉ. Iribojeguere cuiri ĩhajabigʉ árĩmʉribʉ yʉhʉ. Dohpaguepʉre ĩhaa yʉhʉ. Iri dihtare masia yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ cuiri ĩhajabiridigʉpʉ erãre. 26 ―¿Dohpa iiari ĩgʉ mʉre? Mʉ cuirire ĩhajadoregʉ dohpa iiari ĩgʉ mʉre? arĩ serẽpiñorã erã daja. 27 ―Irire ta mʉare weretuharabʉgʉ yʉhʉ. Yʉ eropa arĩ werequerecʉ̃ ta mʉa ne peediabeaa yʉre. ¿Dohpa iidiarã yʉ dipaturi werecʉ̃ peediari mʉa? ¿Mʉa sã ĩgʉ buherã árĩdiari? arĩpʉ ĩgʉ erãre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã ĩgʉre turiñorã. ―Mʉhʉ Jesu buhegʉ ãhraa. Gʉapʉ Moise buherã ãhraa. 29 Diaye ta Goãmʉ Moisere wereniguimʉriñumi. Jesure obeodigʉre gʉa masibeaa, arĩñorã erã cuiri ĩhajabiridigʉre. 30 Erã eroparĩcʉ̃ yʉhripʉ ĩgʉ: ―¿Ĩgʉre obeodigʉre mʉa masibiricʉ̃, yʉre ĩacʉ̃ iidigʉ árĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbiribocuri ĩgʉ? 31 Goãmʉ ñeri iigʉre ĩgʉ serẽrire peebeami. Iri tamerare mari masia. Ñerire iigʉre peebiriqueregʉ ta Goãmʉre umupeogʉre, ĩgʉ dorerire iigʉre ĩgʉ serẽrire peemi Goãmʉ. 32 Negohraguere i yeba árĩnʉgacʉ̃guere, mata masa dehyoagʉgue ta cuiri ĩhajabigʉre ne yujugʉpʉre ĩhajacʉ̃ iigʉ marimʉripʉ. 33 Eropigʉ Jesu Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbigʉ yʉre ĩacʉ̃ iibiriboñumi, arĩpʉ ĩgʉ erãre. 34 Erãpʉ õpa arĩ yʉhriñorã: ―Mʉhʉ mata ñegʉ árĩmʉriya. ¿Eropa árĩqueregʉ ta gʉare buheri mʉhʉ? arĩñorã judio masa oparã. Eropa arĩtuha erã ĩgʉre cohã wiuñorã. 35 Eropigʉ cuiri ĩhajabigʉre erã cohã wiurare Jesu peemi. Eropa peegʉ cuiri ĩhajabiridigʉre gʉa bocajacʉ̃, ĩgʉre serẽpimi. ―¿Masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre umupeori mʉhʉ? arĩmi Jesu. 36 ―Opʉ, ¿noa ãhriri ĩgʉ? Ĩgʉre masigʉ umupeogʉra, arĩmi cuiri ĩhajabiridigʉpʉ Jesure. 37 ―Ĩgʉre ĩhatuhabʉ mʉhʉ. Dohpaguere mʉ mera wereniguigʉ ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ, arĩmi Jesu cuiri ĩhajabiridigʉre. 38 ―Opʉ, mʉre umupeoa yʉhʉ, arĩmi cuiri ĩhajabiridigʉpʉ. Eropa arĩgʉ ĩgʉ Jesu pohro mereja ĩgʉre umupeomi. 39 Ĩgʉ eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ õpa arĩmi Jesu masare: ―Õarã, ñerã sã erã iirare masicʉ̃ iibu aribʉ yʉhʉ. Cuiri ĩhajabirã erã ĩabiro dopa ta yʉ Pagʉre masibirã ãhrima. Eropa masibirãre yʉ Pagʉre masicʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ. “Gʉa õaro masia,” arĩ pepinirã sãre õaro erã masibirirare masicʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ, arĩmi Jesu. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bajamerãgã fariseo masa ĩgʉre õpa arĩma: ―“Cuiri ĩhajabirã erã ĩhamasibiro dopa ta masibeaa mʉa sã,” ¿arĩri mʉhʉ gʉare? arĩma fariseo masa Jesure. 41 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩmi: ―“Cuiri ĩhajabirã erã ĩha masibiro dopa ta diaye õaro masibeaa gʉa,” mʉa arĩcʉ̃ dipuwaja mariboya. “Gʉa õaro masirã ãhraa,” mʉa arĩrã ãhraa. Eropirã yʉre peediabirira dipuwaja mʉare dipuwaja ãhraa dohpaguere, arĩmi Jesu erãre.

Juan 10

1 Pʉhrʉ queoriñe mera werenigui queogʉ buhebu õpa arĩmi Jesu gʉare gajirã masa sãre: ―Diaye arĩgʉ iiaa mʉare. Oveja diburi sãriro disiporo ñajabigʉpʉ gajipʉgue ñajagʉpʉ yajari masʉ ãhrimi. 2 Disiporo ñajagʉpʉ ovejare ĩhadibugʉ ãhrimi. 3 Disiporo coregʉ disiporo pãgũmi ovejare ĩhadibugʉ ĩgʉ ñajariborore. Ovejare ĩhadibugʉ eracʉ̃ ĩgʉ wereniguirire peerã ãhrima ĩgʉ oveja. Erãre sihugʉ, erã waĩ mera sihubeomi ĩgʉ. Eropigʉ erãre sãrirogue árĩrãre sihu wiuniguimi disiporogue. 4 Ĩgʉ yarãre árĩpehrerãre sihu wiu erãre mʉhtanʉgajami. Ovejapʉ ĩgʉ wereniguirire masirã, ĩgʉre nʉrʉsiama. 5 Gajigʉre erã masibigʉre nʉrʉsiabeama erã. Eropirã gajirã erã wereniguirire peerã, güi omagã wahama, arĩmi Jesu masare. 6 Iri ĩgʉ werequerecʉ̃ ta irire peerã masibirima erã. 7 Eropigʉ dipaturi Jesu erãre gʉa sãre weremi daja: ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Ovejare diburi sãriro disiporo iro dopa ãhraa yʉhʉ. 8 Árĩpehrerã yʉ core arinirã gʉyarire buherã yajari masa iro dopa ãhrima. Erã eropa árĩquerecʉ̃ ta oveja iro dopa árĩrã yaharãpʉ gajirãre ne pee wahgãbeama. 9 Yʉ ovejare diburi sãriro disiporo iro dopa ãhraa. Iri disiporo ñajarã iro dopa ta ãhrima yʉre umupeorã. Eropigʉ erãre peamegue wabonirãre taugʉra. Ovejare cãhmotari sãriro erã cãhmotaro dopa ta yʉ taunirãre cãhmotagʉca. Eropirã erã gamerire oparãcoma, arĩmi Jesu. 10 Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi: ―Mʉare gʉya buherã ovejare yajari masa iro dopa ãhrima. Gajirã yajadiarã wejẽdiagãrima. Oveja iro dopa árĩrã yaharã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩcʉ̃ iigʉ aribʉ yʉpʉ. Eropigʉ yaharã ʉmʉri nʉcʉ erã õaro árĩcʉ̃ iibu aribʉ yʉpʉ. 11 Ovejare õaro ĩhadibugʉ iro dopa árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Ovejare õaro ĩhadibugʉ sĩribu árĩqueregʉ ta ĩgʉ ovejare cãhmotaniguigʉcumi. Yaharã Goãmʉ mera erã eropa árĩniguiburire sĩrigʉca. 12 Ĩgʉ mohmeri masʉpʉ õaro ovejare ĩhadibugʉ árĩbeami. Eropirã oveja ĩgʉ yarã árĩbeama. Eropigʉ nʉgʉ majagʉ diaye ovejare ñeagʉ ĩgʉ aricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mohmeri masʉpʉ ovejare cóãcã güi omagã wahami. Ĩgʉ eropa cohãpigãra pʉhrʉ, nʉgʉ majagʉ diaye ĩgʉ ovejare ĩgʉ ñeacʉ̃ ĩarã ovejapʉ omasirigã wahama. 13 Ĩgʉ mohmeri masʉpʉ ĩgʉ wajatari dihtare gahmemi. Eropigʉ ĩgʉ ovejare õaro ĩhadibudiabeami, arĩmi Jesu. 14 Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi queoriñe mera: ―Ovejare õaro ĩhadibugʉ iro dopa ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ yaharãre masia yʉhʉ. Eropirã yaharã sã yʉre masima. 15 Eropa ta yʉ Pagʉ sã yʉre masimi. Eropigʉ yʉ sã yʉ Pagʉre masia. Yaharã Goãmʉ mera erã árĩniguiburire sĩrigʉca. 16 Gajirã oveja gaji sãriro majarã iro dopa árĩrã gajirã masa sã yaharã árĩrãcoma. Erã sãre aĩgʉca. Eropirã yʉ wereniguirire pee wahgãrãcoma erã sã. Eropirã yaharã árĩpehrerã yuju curu ta árĩrãcoma. Eropigʉ yʉ dihta yaharãre ĩhadibugʉca, arĩmi Jesu. 17 Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi daja: ―Yaharã Goãmʉ mera erã árĩniguiburire sĩrigʉca yʉhʉ. Yʉ sĩrira pʉhrʉ masa mʉriagʉca. Yʉ eropa iibu árĩcʉ̃ yʉ Pagʉ yʉre mahimi. 18 Yʉ wejẽdorebiricʉ̃ yʉre wejẽmasibiriboñuma erã. Yʉ gamero mera yʉre wejẽrãcoma. Eropigʉ yaharã Goãmʉ mera erã ya árĩburire sĩrigʉca. Sĩrimasia yʉhʉ. Eropigʉ masa mʉriamasia. Yʉ Pagʉ yʉre irire ta iidoremi, arĩmi Jesu. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa pe curu dʉca warima daja. Gajirã gajiropa pepi, gajirã sã gajiropa pepinirã árĩma. 20 ―Ĩgʉ watĩre opami. Eropigʉ goroweregʉ ãhrimi. ¿Duhpirã ĩgʉre dipaturi peeri mʉa? arĩma gajirã bajarã judio masa. 21 Gajirãpʉ õpa arĩma: ―Watĩ mera goroweregʉ árĩgʉ eropa õaro arĩ wereniguibiriboñumi. Cuiri ĩhajabigʉre ĩacʉ̃ iimasibiriboñumi watĩre opagʉ. Eropa árĩgʉ árĩgʉ ĩgʉ watĩre opabeami, arĩma gajirã judio masa. 22 Gajinʉ Jerusaléngue bosenʉ iirã iima dipaturi judio masa. Goãmʉ wihire erã Goãmʉ ya árĩburire erã apiri bosenʉ árĩbʉ. Irisubu yura wahgũro árĩbʉ. 23 Irinʉ Salomo waĩcʉri taribugue Goãmʉ wihigue árĩri taribure Jesu gʉa mera ĩhacurigʉ iimi. 24 Iri taribugue ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã judio masa ĩgʉ pohrogue gamenere ĩgʉre serẽpima daja: ―Yoatariari boje gʉare õaro werebeaa mʉhʉ. Diaye gʉare õaro were purumujuque. ¿Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩma erã ĩgʉre. 25 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhrimi Jesu: ―Mʉare weretuhabʉ yʉhʉ. Yʉ eropa werequerecʉ̃ ta yʉre peebeaa mʉa. Yʉ Pagʉ ĩgʉ dorero dopa ta ĩgʉ turari mera ii ĩhmurabʉ mʉare. Eropa iigʉ yʉ Cristo árĩrire ta mʉare ĩhmugʉ iirabʉ. 26 Yʉ eropa ii ĩhmuquerecʉ̃ ta yʉre peebeaa mʉa. Mʉapʉ yaharã árĩbeaa. Eropirã gajigʉ yarã oveja iro dopa árĩrã yʉpʉre peebeaa mʉa. 27 Oveja erãre ĩhadibugʉre erã peediro dopa ta yaharã yʉre peema. Eropigʉ erãre masia yʉhʉ. Eropirã erã yʉ mera wahama. 28 Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩcʉ̃ iiaa erãre. Eropirã erãpʉ peamegue wasome. Eropigʉ yaharãre yʉ ĩhadibucʉ̃ gajirãpʉ ne yʉre emamasibeama erãre. 29 Yʉ Pagʉ yaharãre yʉre odigʉ yʉ tauro turami. Eropirã yʉ Pagʉ sã yaharãre ĩgʉ ĩhadibucʉ̃ gajirã ĩgʉ sãre ne emamasibeama. 30 Yʉhʉ, yʉ Pagʉ mera yujugʉ ta ãhraa, arĩmi Jesu judio masare. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masapʉ ĩgʉre deaburi ʉtãre dipaturi aĩma daja. 32 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu erãre serẽpimi: ―Yʉ Pagʉ ĩgʉ turari mera baja deyoro moarire ii ĩhmurabʉ mʉare. ¿Ñehenore iira dipuwaja ʉtã mera deadiari mʉa yʉre? arĩ serẽpimi. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã õpa arĩma erã: ―Goãmʉ turari mera mʉ ii ĩhmuri dipuwaja mʉre ʉtã mera dea wejẽdiabeaa gʉa. Goãmʉre mʉ ñero wereniguiri dipuwaja mʉre ʉtã mera dea wejẽdiaa gʉa. Masʉ árĩqueregʉ ta mʉhʉ “Goãmʉ ãhraa yʉhʉ,” mʉ arĩri dipuwaja mʉre ʉtã mera dea wejẽdiaa gʉa, arĩ yʉhrima erã. 34 Erã eropa arĩ yʉhricʉ̃ peegʉ Jesu erãre weremi: ―Mʉa sãre “Goãmarã,” arĩ piyumi Goãmʉ. Eropa ta arĩ gojañuma ĩgʉ dorerire erã gojarapũgue. 35 Goãmʉ yare erã gojarapũ queoro árĩcʉ̃ mari masia. “Gʉyari ãhraa,” iripũre arĩmasibeaa mari. Eropigʉ ĩgʉ yare pepirãre diaye ta ĩgʉ “Goãmarã,” arĩ piyumi. 36 Goãmʉ yʉre beyenijagʉ i yebaguere obeomi. Eropigʉ “Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa,” yʉ arĩra dipuwaja “Goãmʉre ñero wereniguigʉ iimi Jesu,” arãa mʉa yʉre. ¿Duhpirã yʉre eropa arĩri mʉa? 37 Yʉ Pagʉ ĩgʉ gamero dopa ta ĩgʉ turari mera yʉ ii ĩhmubiricʉ̃ tamerare yʉ buherire “Diaye ta ãhraa,” arĩbiriboya mʉa. 38 Yʉ Pagʉ ĩgʉ turari mera yʉ ii ĩhmuquerecʉ̃ ta yʉpʉre umupeodiabiriboca mʉa. Eropa umupeodiabiriquererã ta ĩgʉ turari mera yʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩarã yʉ iirare “Diaye ta ãhraa,” arĩque mʉa. Mʉa eropa arĩrã, yʉ Pagʉ mera gʉa yujuro mera árĩcʉ̃ masirãca mʉa. Eropirã yʉhʉ, yʉ Pagʉ mera yujuro mera yʉ árĩcʉ̃ masirãca mʉa. Eropirã peerãca mʉa, arĩmi Jesu erãre. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã ĩgʉre dipaturi ñeadiarima. Erã eropa ñeadiacʉ̃ ĩgʉ duhri wiria wami. 40 Eropa wiriadigʉgue ta Ñu masare ĩgʉ waĩyemʉhtadirogue Jordán waĩcʉriya sipʉ masegue gʉa dipaturi wabʉ daja. Erogue dujacãbʉ. 41 Eropirã masa bajarã ĩgʉre ĩarã erama. Õpa arĩma erã erã basi: ―Ñu waĩyegʉpʉ Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmubirimi. Eropa ii ĩhmubiriquerecʉ̃ ta árĩpehreri Jesure ĩgʉ wererapʉ diaye ta ãhraa, arĩma masa erã basi. 42 Eropirã masa erogue bajarã umupeoma Jesure.

Juan 11

1 Eropi Judea yebague Betania waĩcʉri maca majagʉ Lázaro waĩcʉgʉ árĩmi. Iri maca ĩgʉ pagʉ porã nome María, Marta mera árĩma. 2 Maríapʉ Jesure poresuri mera sũbo, igo poari mera ĩgʉre tucoebodigo árĩmo. Igo tĩgʉ Lázaropʉ dorecʉgʉ iipʉ. 3 Eropirã erã nome gajirãre Jesure weredorerã obeoñorã. ―Opʉ, mʉ mahigʉ dorecʉgʉ iimi, arĩ weredorerã obeoñorã Lázaro pagʉ porã nome. 4 Erã gʉa pohrogue eraa, iri querere werecʉ̃ peegʉ õpa arĩmi Jesu gʉare. ―Dohpaguere Lázaro ĩgʉ dorecʉri sĩriburi árĩbeaa. Goãmʉ turarire masare ĩhmuburire dohpaguere ĩgʉ dorecʉmi. Eropirã yʉ turari opagʉ árĩcʉ̃ sãre masa ĩarãcoma, arĩmi Jesu. 5 Jesu Martare, igo pagʉ mago, Lázaro sãre turaro mahími. 6 Eropigʉ Lázaro ĩgʉ dorecʉrire peequeregʉ ta ero Jesupʉ penʉ dujanimi. 7 Penʉ pʉhrʉ Jesu õpa arĩmi gʉare ĩgʉ buherãre. ―Dipaturi Judea yebague dujaa warã daja, arĩmi gʉare. 8 ―Buhegʉ, cãrʉgã ta mʉre judio masa ʉtã mera dea wejẽdiama. ¿Duhpigʉ dipaturi dujadiari mʉhʉ? arĩbʉ gʉa ĩgʉre. 9 Gʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ erã wejẽmasibirirare weregʉ, werenigui queori mera gʉare õpa arĩmi: ―Wʉaro guñaricʉbiricãque. Yujunʉre doce horari gohra ãhraa. Abe ʉmʉ majagʉ árĩcʉ̃ õaro ĩhaa mari. Eropirã ʉmʉre curirã ne cohresome mari. 10 Naitĩaro curirã cohrema. Abe ʉmʉ majagʉ maricʉ̃ õaro ĩabeama erã, arĩmi Jesu. 11 Eropa arĩgʉ gʉare werenemomi. ―Mari mera majagʉ Lázaro carĩgʉ iicumi. Ĩgʉ eropa carĩquerecʉ̃ ta yʉhʉ ĩgʉre wahgũgʉ wagʉra, arĩmi gʉare. 12 ―Opʉ, Lázaro carĩgʉ árĩgʉ tarigʉcumi, arĩbʉ gʉa. 13 Gʉa eropa arĩquerecʉ̃ ta Jesupʉ “Carĩgʉ iicumi,” arĩgʉ, “Sĩria wami,” arĩgʉ iidigʉ árĩmi. Ĩgʉ “Lázaro carĩgʉ iicumi,” arĩcʉ̃ peerã “Lázaro soogʉ iicumi,” arĩ pepiribʉ gʉapʉ. 14 Gʉa eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu gʉare diaye weremi. ―Lázaro sĩria wañumi. 15 Yʉ mariro ĩgʉ sĩricʉ̃ õapũricãa. Eropirã mʉa yʉre umupeonemorãca. Ina ta. Mari ĩarã warã ĩgʉ pohrogue, arĩmi Jesu. 16 Toma sʉhrʉadigʉ erã arĩgʉpʉ õpa arĩmi gʉare: ―Mari sã Jesu mera warã. Ĩgʉre wejẽrã mari sãre wejẽporo, arĩmi Toma. 17 Eropi gʉa erogue ejara pʉhrʉ ero majarã õpa arĩ werema Jesure: ―Wapicʉrinʉ taria Lázaro mʉrʉre masa gobegue erã apira pʉhrʉ, arĩ werema ĩgʉre. 18 Betaniapʉ Jerusalén pohrogã ʉhre kilómetros yoaro dujabʉ. 19 Eropirã judio masa bajarã Martare, María sãre ñehamere orerã eranirã árĩma Lázaro ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ. 20 Eropigʉ Jesu mera gʉa ejaboro pohro árĩcʉ̃ peego Martapʉ gʉare bocatĩrigo eramo. Igo bocatĩrigo wacʉ̃ Maríapʉ igo ya wihi dujadigo árĩmo. 21 Eropa bocatĩrigo Marta õpa arĩmo Jesure: ―Opʉ, yʉ tĩgʉ sĩriboro core mʉhʉ ohõ árĩcʉ̃ ĩgʉ sĩribiriboañumi. 22 Dohpague sãre Goãmʉre mʉ serẽcʉ̃ ĩgʉ mʉ serẽro dopa ta iigʉcumi, arĩmo Marta Jesure. 23 ―Mʉ tĩgʉ masagʉcumi, arĩmi Jesu igore. 24 ―I yeba pehrerinʉ ĩgʉ masa mʉriaborore masia yʉhʉ, arĩmo igo. 25 Igo eroparĩcʉ̃ Jesu weremi daja: ―Yʉhʉ sĩrinirãre masacʉ̃ iigʉ ãhraa. Masare yʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉ ãhraa. Yʉre umupeogʉ sĩriqueregʉ ta eropa árĩniguicãgʉcumi. 26 Eropirã árĩpehrerã Goãmʉ mera árĩniguirã yʉre umupeorã peamegue wasome. ¿Ire masiri mʉhʉ? arĩmi Jesu igore. 27 ―Opʉ, masia yʉhʉ. “Cristo Goãmʉ magʉ i yebague arigʉcumi,” erã arĩdigʉ mʉ árĩcʉ̃ masia yʉhʉ, arĩmo Marta Jesure. 28 Marta eropa arĩtuha igo pagʉ magore Maríare sihugo wamo. ―Marire buhegʉ mari ya macare eranijagʉ iiami. Mʉre sihuami, arĩ yayarogã arĩ werepo Maríare. 29 Igo eroparĩcʉ̃ peego María pobero mera wahgãnʉgaja, gʉa pohrogue árimo Jesure ĩago arigo. 30 Erã ya macague ejanibiricarabʉ dohpa. Marta gʉare igo bocatĩridirogue árĩnibʉ gʉa. 31 Judio masa iri wihi Maríare ñehamere orerã iinirã árĩma. Eropirã igo pobero mera wahgã wacʉ̃ ĩarã erã igore nʉrʉsiagãnirã árĩma. “Igo tĩgʉ mʉrʉre erã apira gobegue orego wago iicumo igo,” arĩ pepinirã árĩrima erã. Eropa arĩ pepirã igore nʉrʉsiagãnirã árĩma. 32 Eropigo María gʉa pohrogue erago, Jesure ĩha, ĩgʉ guburi pohro merejamo. ―Opʉ, yʉ tĩgʉ ĩgʉ sĩriboro core mʉhʉ ohõ árĩcʉ̃ ĩgʉ sĩribiriboañumi, arĩmo igo ĩgʉre. 33 Eropigʉ igo judio masa igo mera arinirã sã erã orecʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ turaro bʉjawere ñero sĩporãcʉmi. 34 ―¿Lázaro mʉrʉre nohogue opari mʉa? arĩ serẽpimi Jesu. ―Opʉ, ĩagʉ arique, arĩ sihugãma erã. 35 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu oremi. 36 Ĩgʉ orecʉ̃ ĩha judio masa õpa arĩma erã basi: ―Lázaro mʉrʉre Jesu bʉrigã mahirañumi, arĩma. 37 Gajirãpʉ õpa arĩma: ―Cuiri ĩhajabigʉre ĩacʉ̃ iigʉ ãhrimi ihĩ Jesu. ¿Eropigʉ Lázaro ĩgʉ sĩriboro core masumasibiriboayuri? arĩma gajirã. 38 Eropigʉ Jesu dipaturi turaro bʉjaweremi. Eropirã árĩpehrerã Lázaro mʉrʉ masa gobegue ejabʉ. Ʉtãyegue árĩri gobegue ĩgʉ dʉpʉ mʉraro erã sĩ acura gobegue árĩbʉ. Eropi iri gobegue wʉariye ʉtãye mera erã bihara gobegue árĩbʉ. 39 ―Ʉtãyere aĩ weaque, arĩmi Jesu. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego Marta sĩridigʉ mʉrʉ pagʉ mago õpa arĩmo: ―Opʉ, dohpague wapicʉrinʉ wahaa ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ. Eropiro ĩgʉ dʉpʉ mʉraro ʉrĩ árĩca, arĩmo Jesure. 40 ―“Yʉre umupeogo Goãmʉ turarire ĩagoca,” mʉre arĩrabʉ, arĩmi Jesu Martare. 41 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ erã ʉtãyere aĩ weama. Erã eropa aĩ weara pʉhrʉ Jesu ʉmarogue ĩha Goãmʉre õpa arĩmi: ―Ahʉ, yʉre mʉ peetuhabʉ. Irire mʉ iicʉ̃ masigʉ mucubiria mʉre. 42 Yʉre mʉhʉ ʉmʉri nʉcʉ peeniguia. Irire masia. Eropa masiqueregʉ ta yʉhʉ mʉ obeodigʉ árĩcʉ̃ õre niguirã erã masiburire mʉre eropa arĩgʉ iiaa. 43 Eropa arĩtuha Jesu turaro gaguiniguimi: ―Lázaro, arique, arĩ gaguiniguimi ĩgʉ. 44 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ sĩridigʉ mʉrʉpʉ ĩgʉ mojotorire ĩgʉ guburi sãre suhri gasiri mera erã diridigʉ, ĩgʉ dipurure suhri gasiri mera erã omadigʉ masa gobegue wiririmi. ―Ĩgʉre dirirare pãque ĩgʉre, arĩmi Jesu. 45 Ĩgʉ eropa masucʉ̃ ĩarã bajarã judio masa mera majarã María mera árĩnirã Jesure umupeoma. 46 Gajirãpʉ erã mera majarã fariseo masa pohrogue eja, Jesu ĩgʉ iirare wereñorã erãre. 47 Eropirã pahia oparã, fariseo masa oparã sã gamenere, erã basi õpa arĩ wereniguiñorã. ―Jesu bajasuburi deyoro moarire ii ĩhmumi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃, “Irire iibita,” mari arĩbiricʉ̃ árĩpehrerã masa ĩgʉre umupeo, ĩgʉ mera wabocoma. Eropirã Roma majarã oparã Goãmʉ wihire cóãdorerã obeorãcoma erã yarã surarare. Mari ya yeba sãre emarãcoma erã. Mari ya yeba majarã Jesure erã opʉ erã apicʉ̃ ĩarã Roma majarã oparã guarã ñero iirãcoma marire. ¿Eropa iirã dohpa iirãcuri dohpaguere? arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 49 Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta gajigʉ Caifa waĩcʉgʉ iri bojorire pahia opʉ árĩgʉ erãre werepʉ. ―Mʉapʉ ne masibeaa. 50 Judio masa árĩpehrerã mari ya árĩburire yujugʉ masʉ ĩgʉ sĩricʉ̃ õhaa. Ĩgʉ sĩribiricʉ̃ mari árĩpehrerã judio masa pehrea waboca. Irire mʉa masibeaa, arĩmi Caifa erãre. 51 Eropa arĩgʉ ĩgʉ gamero eropa arĩbiriñumi. Pahia tauro opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ judio masa ya árĩburire Jesu ĩgʉ sĩriborore Goãmʉpʉ Caifare eropa arĩ weredoreñumi. 52 Jesu ĩgʉ sĩrigʉ judio masa ya dihta sĩribiriñumi. Sĩrigʉ árĩpehrerã Goãmʉ porã i yeba árĩpehrero árĩrã sãre erã ya árĩburi sãre sĩriñumi Jesu. Erã yuju curu árĩboro dopa sĩriñumi. 53 Caifa eroparĩcʉ̃ peerã erã “¿Jesure dohpa ii wejẽrãcuri mari?” arĩ wereniguirã ĩgʉre wejẽmorã iiñorã. 54 Ĩgʉre erã wejẽdiacʉ̃ masigʉ Jesu bajarã judio masa watope dipaturi curigʉ wabirimi. Eropigʉ masa marirogã Efraín waĩcʉri macague gʉare sihu wami. Gʉare iri maca sihu dujanimi Jesu. 55 Irisubure Pascua bosenʉ gʉa judio masa bosenʉ árĩboro merogã dʉhyabʉ. Eropirã bosenʉ core masa bajarã gaji macari majarã masa Jerusaléngue gamenerema. Pascua majare erã baboro core Goãmʉ ya árĩburire erã basi coemorã ejanirã árĩma. 56 Eropirã erã Jesure amarã iiñorã. Erã eropa amacʉ̃ ĩarã Goãmʉ wihigue árĩrã õpa arĩ wereniguiñorã: ―¿Bosenʉre ĩagʉ aribiribocuri Jesu mʉa pepicʉ̃? arĩ wereniguiñorã erã basi. 57 Eropirã pahia oparã, fariseo masa sã õpa arĩ weredoreñorã masare: ―Jesu ĩgʉ árĩrore mʉa masirã wereque gʉare. Ĩgʉre ñeamorã iiaa gʉa, arĩñorã oparã masare.

Juan 12

1 Pascua bosenʉ seis nʉri gohra dʉhyacʉ̃ Jesu gʉa ĩgʉ buherã mera Betaniague ejabʉ. Lázaro Jesu ĩgʉ masudigʉ iri maca majagʉ árĩmi. 2 Gʉa ejara pʉhrʉ Jesu sã gʉa ya bari árĩburire iima gajirã. Eropirã Lázaro, Jesu, gʉa mera mesare doajabʉ. Gʉa eropa doajara pʉhrʉ Marta barire peomo gʉare. 3 Eropigo María poresuripʉre nardo waĩcʉri goripʉre yuju kilo deco aĩgãri, Jesu guburire pipeomo. Pipeotuha igo poari mera tucoemo. Igo eropa pipeora pʉhrʉ iri wihi õaro poresu sehya wabʉ. 4 Igo eropa iicʉ̃ ĩha gʉa mera majagʉ, Jesure ĩhaturirãre wiabu Juda Iscariotepʉ õpa arĩmi: 5 ―¿Duhpigo iri poresuri eropa iisiriri igoa? Irire igo duaboañumo. Irire duago yuju bojori mohmeri wajapʉre wajataboañumo. Eropigo mojomorocʉrãre oboañumo igo, arĩmi ĩgʉ. 6 Judapʉ mojomorocʉrãre itamudiabiriñumi. Ĩgʉ gʉa ya niyeru dibugʉ árĩqueregʉ ta yajaricʉgʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ gʉa ya niyeru sãre yujuyerisuburi aĩmʉrimi. Eropigʉ iri niyerure aĩdiagʉ árĩgʉ, eropa arĩñumi ĩgʉ Maríare. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩmi Jesu: ―Eropa arĩbita igore. Igo poresurire yʉre igo dʉarare yʉre pipeoamo yʉre erã yaaboro core yʉ dʉpʉre amuyugo. Mojomorocʉrãpʉ mʉa mera eropa árĩniguicãrãcoma. Eropirã mʉa gamero erãre omasia mʉa. 8 Yʉpʉ i yebaguere eropa árĩniguicãsome, arĩmi Jesu. 9 Eropirã Jesu ĩgʉ Betaniague árĩcʉ̃ peerã judio masa bajarã ĩgʉre ĩarã arima. Ĩgʉ dihtare ĩarã aribirima. Lázaro sĩridigʉ Jesu ĩgʉ masudigʉre ĩgʉ sãre ĩarã arirã iima. 10 Erã ĩarã ejarare pahia oparã masirã Lázarore wejẽdiañorã. 11 Lázaro sĩridigʉ Jesu ĩgʉ masudigʉ árĩcʉ̃ ĩarã bajarã masa Jesure umupeoma. Ĩgʉ eropa masucʉ̃ ĩarã bajarã judio masa erã pahia erã buheripʉre cóãma. Erã eropa cóãcʉ̃ ĩarã pahia oparãpʉ guataria wa, Lázaro sãre wejẽdiañorã. 12 Pascua bosenʉ erã iicʉ̃ bajarã masa Jerusaléngue ĩarã wanirã árĩma. Gajinʉ Jerusaléngue Jesu ĩgʉ waburire masa peenirã árĩma. 13 Eropirã bejepũre aĩgã, ĩgʉre bocatĩrirã wama. Eropa bocatĩrirã õpa arĩ gaguiniguima erã. ―Ĩre umupeorã. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ õaro ariporo. Ihĩ judio masa mari opʉ ta ãhrimi, arĩ gaguiniguima erã. 14 Jesu burrogã ĩgʉ bocadigʉ weca peyami. Ĩgʉ eropiigʉ Goãmʉ yare erã gojarapũ werediro dopa ta iimi. Õpa arĩ gojañumi Goãmʉ yare wereyumʉhtadigʉgue. 15 Jerusalén waĩcʉro majarã güibiricãque mʉa. Ĩaque. Mʉa opʉ burrogã weca peyagãrimi, arĩ weremʉhtañumi Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 16 Irire gʉa ĩgʉ buherã õaro masinibiribʉ. Eropa masibiriquererã ta ʉmarogue Jesu ĩgʉ mʉriara pʉhrʉ gʉa erã gojara mʉrare guña boca pee masibʉ. Õpa arĩ pepibʉ: “Goãmʉ yare erã gojarapũgue Jesure weremʉhtañuma. Eropiro Goãmʉ yare erã gojarapũ arĩdiro dopa ta sihajabʉ Jesure,” arĩ pepibʉ gʉa basi. 17 Lázarore erã apira gobegue árĩgʉre Jesu ĩgʉ piyucʉ̃ ĩgʉre ĩgʉ masucʉ̃ ĩanirãpʉ weresiriniguinirã árĩma masare. 18 Eropirã Lázarore Jesu ĩgʉ masurare erã peenirã árĩrã masa bajarã Jesure bocatĩrirã wama. 19 Erã Jesure eropa umupeocʉ̃ ĩarã fariseo masa erã basi õpa arĩñorã. ―Árĩpehrerã Jesu yarã dihta warã iima dohpaguere. Eropirã mari dohpa iimasibeaa erãre, arĩñorã fariseo masa erã basi. 20 Eropi bosenʉ Goãmʉ wihigue Goãmʉre umupeorã eranirã mera majarã bajamerãgã griego masa árĩñorã. 21 Eropirã erã Felipe pohrogue erañorã. Felipepʉ Betsaida waĩcʉri maca Galilea yeba árĩri maca majagʉ árĩmi. Eropirã ĩgʉ pohrogue erarã õpa arĩñorã ĩgʉre: ―Jesure ĩadiaca gʉa, arĩñorã erã. 22 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Felipe Andreguere weregʉ wapʉ. Eropirã erã perã Jesure werema. 23 Erã werera pʉhrʉ Jesu gʉare weremi: ―Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Yʉre árĩpehrerã umupeoburisubu árĩro iiaa dohpaguere. Dohpaguere yʉ sĩriburisubu árĩro ta iiaa. 24 Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Oteriyere yebague yaabiricʉ̃, iriyere otebiricʉ̃ yujuye ta dujaroca. Eropiro iriyere mari otera pʉhrʉ bajayeri dʉcasiua. Eropa ta yʉ sĩrira pʉhrʉ yʉre erã yaara pʉhrʉ bajarã masare Goãmʉ mera eropa árĩniguimorãre iigʉca yʉhʉ. 25 I yeba mʉa árĩrire wʉaro pepiboca mʉa. Eropa pepirã Goãmʉre guñabirã peamegue warãca mʉa. I yeba mʉa árĩrire eropa pepicãrã, Goãmʉ mera eropa árĩniguirãca. 26 Yahare iidiarã, yʉ buherire õaro peeque mʉa. Mʉa eropa iirã mʉa sã yʉ árĩboroguere árĩrãca. Yahare iigʉre yʉ Pagʉpʉ umupeogʉcumi, arĩmi Jesu gʉare. 27 Õpa arĩnemomi gʉare. ―Dohpaguere yʉhʉ ñero sĩporãcʉa. ¿Yʉ Pagʉre dohpa arĩgʉcuri yʉhʉ? “Ahʉ, yʉ ñero tariborore tauque,” ¿arĩbocuri yʉhʉ? Irire arĩbeaa yʉhʉ. Ñero taribu ta i yebaguere aribʉ. Eropiro yʉ ñero tariburisubu dohpaguere ãhraa, arĩ weremi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 28 Eropigʉ õpa arĩmi ĩgʉ Pagʉre: ―Ahʉ, mʉ turagʉ árĩrire dohpaguere ĩhmuque masare, arĩmi Jesu ĩgʉ Pagʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ʉmarogue wereniguiro caribʉ. ―Turagʉ yʉ árĩrire masare ĩhmutuhabʉ. Dohpaguere eropiigʉ dipaturi ĩhmugʉca masare, arĩro caribʉ. 29 Eroparĩcʉ̃ peerã ero niguirã masa bajarã õpa arĩma: ―Bupu árĩcumi eropa bʉsʉgʉ, arĩma masa. ―Anyu Jesure weregʉ iiami, arĩma gajirã masa. 30 Õpa arĩmi Jesupʉ: ―Ʉmarogue yʉre peedorero eropa bʉsʉbiro carabʉ. Mʉapʉre peedorero eropa carabʉ. 31 Dohpaguere i yeba majarã erã ñeri iira dipuwaja dipuwajacʉrãcoma. I yeba majarã erã opʉre watĩre Goãmʉ cóãgʉcumi. 32 Eropigʉ crusague yʉre erã aĩ wahgʉ nugucʉ̃ bajarã masare yaharã árĩmorãre iigʉca yʉhʉ, arĩmi Jesu. 33 Eropa arĩgʉ crusague ĩgʉ sĩriborore weregʉ iimi Jesu masare. 34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masapʉ ĩgʉre õpa arĩma: ―Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa arãa: “Cristo árĩpehrerinʉri árĩgʉcumi,” arĩ gojañuma. ¿Ĩgʉ eropa arĩ gojacʉ̃ mʉre masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre dohpa arĩronore mʉre wejẽ crusague aĩ wahgũrãcuri masa? ¿Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ noa ãhriri ĩgʉ? ¿Cristo árĩbeari mʉhʉ? arĩ serẽpima erã Jesure. 35 Erã eroparĩcʉ̃ õpa arĩ yʉhrimi Jesu: ―Boyoriñe iro dopa árĩgʉ masare Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iiaa yʉhʉ. Pʉhrʉñarigã mʉa mera árĩsome yʉhʉ. Mʉare yʉ buhecʉ̃ dohpaguere peeque ñerire mʉa iibiriburire, Goãmʉ mera mʉa eropa árĩniguiburire. Yʉ buherire peebirã naitĩaro curirã iro dopa erã waborore masibeama. 36 Eropigʉ boyoriñe iro dopa ta árĩgʉ yʉhʉ ta ãhraa. Eropigʉ mʉare buhegʉ Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iiaa mʉare. Dohpaguere yʉ waboro core yʉre umupeoque. Eropa umupeorã yaharã árĩrãca mʉa, arĩmi Jesu. Eropa arĩ weretuha waha wami erãre duhri wahgãgʉ. 37 Bajasuburi Goãmʉ turari mera erãre Jesu ĩgʉ deyoro moarire ii ĩhmuquerecʉ̃ ta judio masa bajarã ĩgʉre ne peediabirima. 38 Goãmʉ yare erã gojarapũ Isaia mʉrʉ ĩgʉ gojadiro dopa ta eropa iirã iima erã. Õpa arĩ gojañumi Isaia: Goãmʉ, mʉ buherire gʉa werecʉ̃ masa peediabeama. Mʉ turarire erãre mʉhʉ ii ĩhmuquerecʉ̃ ta irire “Diaye árĩbeaa,” arĩma erã, arĩ gojañumi Isaia Goãmʉ yare gojarapũgue. 39 Erã eropa peediabiricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre masibiricʉ̃ iiñumi. Iri sãre Isaia õpa arĩ gojañumi daja: 40 Cuiri ĩhajabirã iro dopa árĩcʉ̃ iidi árĩmi Goãmʉ erãre. Eropigʉ ĩgʉ yare masibiricʉ̃ iidi árĩmi erãre. Eropirã ĩgʉ turarire erã ĩaquererã ta erã ĩarare masibirinirã árĩma erã. Eropirã ĩgʉ buherire peequererã ta irire masibirinirã árĩma erã. Goãmʉ yare masirã erã ñerire cóãdoreboñuma. Eropigʉ erãre tauboñumi ĩgʉ, arĩ gojañumi Isaia Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 41 Isaia Cristo turarire masiyudigʉ eropa arĩ gojamʉhtañumi. 42 Gajirã Jesure erã umupeobiriquerecʉ̃ ta judio masa sã oparã mera majarã sã bajarã Jesure umupeonirã árĩma. Eropa erã umupeoquererã ta erã fariseo masare güirã gajirã masare Jesure erã umupeorire werebirinirã árĩma. Irire erã werecʉ̃ peerã gʉa judio masa buheri wihigue erãre ñajadorebiriboñuma fariseo masapʉ. 43 Goãmʉre mucubiricʉ̃ iidiaquererã ta erã tauro masapʉre mucubiricʉ̃ iidianirã árĩma erã. Eropirã erã Jesure ne umupeorã “Jesu yarã ãhraa,” arĩ gajirãre werediabirinirã árĩma. 44 Masa bajarã gʉa pohro gamenerenirãre Jesu turaro bʉsʉro mera weremi: ―Yʉre umupeogʉ yʉ dihtare umupeobeami. Yʉre obeodigʉ sãre umupeomi ĩgʉ. 45 Eropirã yʉre masirã yʉre obeodigʉ sãre masima. 46 Yʉhʉ boyoriñe iro dopa ta árĩgʉ yʉhʉ Goãmʉ yare buhegʉ ahraa i yebaguere. Eropigʉ Goãmʉ yare mʉare masicʉ̃ iiaa. Yʉre umupeogʉ naitĩaro wagʉ iro dopa ñerire iiniguisome. Yʉre umupeogʉ diaye pepigʉcumi. 47 Gajirã yʉ wererire peequererã ta irire yʉhribeama. Erã eropa yʉhribiriquerecʉ̃ ta, erã yʉhribirira dipuwaja moasome yʉpʉ dohpa. I yebaguere dipuwaja moagʉ arigʉ aribiribʉ yʉhʉ. I yeba majarãre peamegue wabonirãre taugʉ arigʉ aribʉ yʉhʉ. 48 Yʉre gamebigʉre yʉ wereri sãre gamebigʉre dipuwaja moari árĩroca. Ĩgʉ yʉre peebirira dipuwaja i ʉmʉ pehrecʉ̃ dipuwajacʉgʉcumi. 49 Yʉhʉ yʉ gamero werebeaa. Yʉ Pagʉ yʉre obeodigʉpʉ yʉre weredoremi. Eropiro yʉ wereripʉ ĩgʉ ya wereniguiri ãhraa. 50 Ĩgʉ ya wereniguirire peerã Goãmʉ mera eropa árĩniguirãca mʉa. Eropigʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ weredorediro dopa ta werea mʉare, arĩmi Jesu gʉare.

Juan 13

1 Eropi Pascua bosenʉ coregã árĩbʉ. Iri ñamire Jesu gʉa ĩgʉ buherã mera iri bosenʉre babu árĩmi. Eropigʉ i yebare ĩgʉ wiriaborore ĩgʉ Pagʉ pohro waburire merogã dʉhyacʉ̃ masidigʉ árĩmi Jesu. Gʉa barisubu Judare watĩ doretuhadigʉ árĩmi ĩgʉ pepirigue. Eropigʉ ĩgʉre Simo Iscariote magʉre Jesure ĩhaturirãre iri ñamire ĩgʉ wiaburire doretuhadigʉ árĩmi. Jesu ĩgʉ yarãre i yeba árĩrãre bʉrigã mahidigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ mahirare ĩhmubu gʉa guburire coemi. Ĩgʉ Goãmʉ pohrogue ĩgʉ arirare, pʉhrʉ ĩgʉ ʉmarogue ĩgʉ mʉriaburi sãre masidigʉ árĩmi. Ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ ĩgʉre árĩpehrerã weca opʉ ĩgʉ apira sãre masidigʉ árĩmi. 4 Eropa masiqueregʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ suhriro weca majañere tuwea suhriro gasiro mera ĩgʉ paru yʉjʉre dirimi. 5 Dirituha soropa mera decore pisã, gʉare ĩgʉ buherãre gʉa guburire coenʉgami. Gʉare coetuha ĩgʉ dirira gasiro mera tucoemi gʉa guburire. 6 Gajirã buherãre coegã, Simo Pedroguere ejami. Ĩgʉ guburire ĩgʉ coeboro core, Pedropʉ ĩgʉre õpa arĩmi: ―Opʉ, ¿yʉ guburire coebu iiri mʉhʉ? arĩmi Jesure Pedro. 7 ―Dohparagã yʉhʉ mʉre iiburire masibeaa mʉhʉ. Eropa masibiriqueregʉ ta pʉhrʉ masigʉca, arĩmi Jesu ĩgʉre. 8 ―Yʉ guburire ne coesome mʉhʉ, arĩmi Pedro. ―Mʉre yʉ coebiricʉ̃ yahagʉ árĩsome mʉhʉ, arĩmi Jesu. 9 ―Opʉ, yʉ guburi dihtare coebiricãque. Yʉ guburire, yʉ mojotorire, yʉ dipuru sãre coeque, arĩmi Pedro. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩmi: ―Yujugʉ masʉ guhagʉ ĩgʉ dʉpʉre õaro tucoepehomi. Eropiro ĩgʉre dipaturi tucoema masiya mara. Ĩgʉ guburi dihtare coero gahmea. Árĩpehrerã mʉa ñeri iirare coenirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta yujugʉ mʉa mera majagʉ ĩgʉ ñerire coeya marigʉ ãhrimi, arĩmi Jesu. 11 Jesu ĩgʉre ĩhaturirãre wiabure masituhañumi. Eropa masigʉ “Yujugʉ mʉa mera majagʉ ĩgʉ ñerire coeya marigʉ ãhrimi,” arĩñumi ĩgʉ. 12 Gʉa guburire coetuha, suhrirore sañatuha, doajami daja ĩgʉ doadiro ta. Tuhaja õpa arĩmi gʉare: ―¿Dohparagã yʉhʉ mʉare iirare masiri mʉa? 13 Mʉa yʉre “Buhegʉ,” arĩ piyurã, “Opʉ,” arĩ piyurã diaye ta arĩrã iiaa yʉre. Mʉare buhegʉ, mʉa opʉ diaye ta ãhraa yʉhʉ. 14 Eropirã yʉhʉ mʉare buhegʉ, mʉa opʉ árĩqueregʉ ta mʉa guburire yʉ coecʉ̃ mʉa sã mʉa mera majarãre guburire coeque. 15 Dohparagã mʉa iiburire mʉare ĩhmuabʉ. Mʉare yʉ iidiro dopa ta mʉa sã iique. 16 Diaye mʉare arĩgʉ ta iiaa. Mʉa yʉ pohro majarã dopa árĩrã yʉ tauro árĩbeaa. Mʉare buhedore yʉ obeorã ãhraa mʉa. Eropirã yʉ tauro árĩbeaa mʉa. Eropa iigʉ ta “Yʉ iidiro dopa ta iique,” arãbʉ yʉhʉ mʉare. 17 Ire mʉa masirã, yʉ dorerire iirã, mucubirirã árĩrãca mʉa. 18 “Mʉare árĩpehrerãre eropa arĩbeaa. Yʉ beyenirãre masia yʉhʉ. Goãmʉ yare erã gojarapũ arĩdiro dopa ta eropa waroca. “Yʉ mera bagʉ ta yʉre wejẽdiami,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 19 Ĩgʉ yʉre eropa wiaboro core ire wereyugʉ iiaa mʉare. Yʉre ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ “Jesu ta Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi,” mʉa arĩburire ire mʉare wereyugʉ iiaa yʉhʉ. 20 Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉ obeonirãre gamegʉ yʉ sãre gahmemi ĩgʉ. Eropigʉ yʉre gamegʉ yʉre obeodigʉ sãre gahmemi ĩgʉ, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 21 Eropa arĩ weretuha Jesu turaro bʉjaweremi. Eropa bʉjaweregʉ õpa arĩ weremi ĩgʉ gʉare. ―Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yujugʉ mʉa mera majagʉ yʉre ĩhaturirãre wiagʉcumi, arĩmi Jesu. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã Jesure wiabure masibirã, gʉa game ĩhamehtubʉ. 23 Yʉhʉ ĩgʉ buherã mera majagʉ Jesu ĩgʉ mahigʉpʉ ĩgʉ pohro doabʉ. 24 Eropigʉ Simo Pedro yʉre ĩgʉ mojoto mera sĩpu serẽpidoremi Jesure ĩgʉre wiabure: 25 Eropigʉ yʉpʉ Jesu pohro doadigʉ serẽpiñabʉ ĩgʉre: ―Opʉ, ¿nihire arĩgʉ iiri mʉhʉ? arĩbʉ yʉhʉ. 26 ―Iru panrure mohwa aĩ, yʉhʉ yoso ogʉ ĩgʉ ta ãhrimi yʉre wiabu, arĩmi Jesu. Eropa arĩtuha iriru panrure ĩgʉ mohwarañere yosotuha Judare Simo Iscariote magʉre omi. 27 Eropigʉ panre ĩgʉ ora pʉhrʉ watĩpʉ Judare ñero iidoredigʉ árĩmi. Eropigʉ Jesu ĩgʉre õpa arĩmi: ―Mʉ iiburire yojaro mera ii purumujuque mʉhʉ, arĩmi Jesu Judare. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã gʉa mesague doanirã Jesu Judare ĩgʉ arĩrare masibiribʉ. 29 Yujurãyeri gʉa õpa arĩ pepiribʉ: “Juda gʉa niyerure dibugʉ ãhrimi. Eropigʉ bosenʉ gʉa baburire asũdoregʉ obeoami Jesu Judare. Mojomorocʉrãre niyerure odoregʉ iiami Jesu,” arĩ pepiribʉ gʉa yujurãyeri. 30 Eropigʉ Juda iri panre ñeatuha wiria wami. Ĩgʉ wiriarasubure ñami árĩbʉ. 31 Ĩgʉ wiriara pʉhrʉ gʉare õpa arĩmi Jesu: ―Dohpague tamerare yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ yʉ turagʉ árĩrire ĩhmugʉcumi Goãmʉ masare. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ turagʉ árĩrire ĩhmugʉca yʉpʉ. 32 Eropigʉ Goãmʉ turarire yʉ ĩhmucʉ̃ ĩgʉ yʉ turari sãre dohparagã ĩhmu purumujugʉcumi. 33 Yʉ porã, yʉre peeque. Bajamenʉrigã mʉa mera árĩnigʉca. Yʉre amarãca mʉa. Eropigʉ judio masare yʉ arĩdiro dopa ta mʉa sãre arãa. “Yʉ waborore mʉapʉ wamasibeaa,” erãre yʉ arĩdiro dopa ta mʉa sãre werea. 34 Mama doreriñere mʉare weregʉra. Mʉa mera majarãre mahique mʉa. Mʉare yʉ mahidiro dopa ta mʉa mera majarãre mahi umupeoque. 35 Eropirã mʉa mera majarãre mʉa mahicʉ̃ ĩha gajirã yaharã mʉa árĩcʉ̃ ĩha masirãcoma, arĩmi Jesu. 36 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Simo Pedro Jesure serẽpimi: ―Opʉ, ¿nohogue wagʉcuri mʉhʉ? arĩmi Pedro. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Yʉ waboroguere dohpaguere yʉ mera wamasibeaa mʉhʉ. Dohpaguere wamasibiriqueregʉ ta pʉhrʉ yʉ pohro wagʉca, arĩmi Jesu Pedrore. 37 Pedro arĩmi: ―Opʉ, ¿duhpigʉ dohpaguere mʉ mera wamasibiribocuri yʉhʉ? Yʉre erã wejẽdiaquerecʉ̃ yʉhʉ mʉre duhusome. Itamugʉca, arĩmi Pedro Jesure. 38 ―¿Mʉ eropa arĩgʉ diaye ta yʉre itamugʉcuri? Diaye mʉre weregʉ iiaa. “Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ gajirãre. Ʉhresubu eropa arĩgʉca cãreña ĩgʉ wereboro core, arĩmi Jesu Pedrore.

Juan 14

1 Pʉhrʉ Jesu gʉare õpa arĩ weremi: ―Ne bʉjawere wʉaro guñaricʉbiricãque. Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoque. Eropirã yʉ sãre eropa umupeoque. 2 Yʉ Pagʉ ĩgʉ árĩroguere baja wiri ãhraa. Mʉa árĩborore amuyugʉ wagʉra. Iri diaye ta ãhraa. Eropigʉ mʉare irire werea. 3 Eropigʉ mʉa árĩborore amutuha, dujarigʉra yʉhʉ. Eropigʉ yʉ pohrogue mʉa árĩmorãre aĩgʉ arigʉra yʉhʉ daja. 4 Eropirã yʉ waburi mare masia mʉa, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 5 ―Opʉ, mʉ waborore masibeaa gʉa. ¿Eropirã dohpa ii mʉ waburi mare masirãcuri gʉa? arĩ serẽpimi Toma Jesure. 6 Ĩgʉ eropa arĩ serẽpicʉ̃ Jesupʉ yʉhrimi: ―Goãmʉ pohrogue wari maha iro dopa árĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Eropigʉ diaye árĩrire weregʉ árĩcãgʉ tiiaa yʉhʉ. Eropigʉ ʉmaroguere ojocariniguicʉ̃ iigʉ tiiaa yʉhʉ. Eropirã yʉre umupeorã dihta yʉ Pagʉ pohrogue warãcoma. 7 Nere yʉre masirã árĩrã, yʉ Pagʉ sãre masiboaya mʉa. Dohpaguere ĩgʉre ĩhaa mʉa. Eropirã ĩgʉre masituhabʉ mʉa, arĩmi Jesu. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Felipe õpa arĩmi: ―Opʉ, mari Pagʉre ĩhmuque gʉare. Iripẽta gahmea gʉa, arĩmi ĩgʉ. 9 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu weremi: ―Felipe, ¿yoari boje yʉ mera árĩqueregʉ ta, mʉ masinibeari yʉre? Yʉre ĩagʉ yʉ Pagʉ sãre ĩatuhami. “Eropigʉ mari Pagʉre ĩhmuque gʉare,” ¿duhpigʉ eropa arĩri mʉhʉ yʉre? 10 Yʉ Pagʉ mera yujugʉ ta ãhraa yʉhʉ. Irire “Diaye árĩbeaa,” ¿arĩgʉ meje iiri mʉhʉ? Mʉare weregʉ yʉ gamero weregʉ iibeaa. Yʉ Pagʉre werebasagʉ iiaa. Eropigʉ ĩgʉ yʉ mera árĩgʉ ĩgʉ turari mera ii ĩhmumi. 11 Yʉhʉ, yʉ Pagʉ mera yujugʉ ta ãhraa. Yʉ eroparĩcʉ̃ irire “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepique mʉa. Irire “Diaye ta árĩbeaa,” arĩdiarã, Goãmʉ turari mera deyoro moarire yʉ ii ĩhmurire ĩaque. Eropa ĩara pʉhrʉ yʉ Pagʉ mera yʉ yujugʉ ta árĩrire “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepique mʉa. 12 Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉre umupeogʉ yʉ iidiro dopa ta iigʉcumi. Eropigʉ ĩgʉpʉ yʉ tauro iigʉcumi. Yʉ Pagʉ pohrogue wabu iiaa dohpaguere. Eropigʉ yʉre umupeogʉ yʉ tauro Goãmʉ turari mera ii ĩhmugʉcumi. 13 Eropigʉ yʉre umupeorãre erã yʉ waĩ mera serẽropẽ ta iigʉra. Eropa iigʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ turarire ii ĩhmugʉca. 14 Yʉre umupeorã mʉa árĩcʉ̃ mʉa serẽropẽ ta iigʉra, arĩmi Jesu. 15 Eropa arĩtuha gʉare õpa arĩnemomi: ―Yʉre mʉa mahirã, yʉ dorerire iipehorãca. 16 Yʉ Pagʉre serẽgʉra. Yʉ eropa serẽcʉ̃ yʉ Pagʉpʉ gajigʉre mʉare itamubure mʉare obeogʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ mʉare itamubupʉ ʉmʉri nʉcʉ mʉa mera árĩgʉcumi. 17 Ĩgʉ diaye majare weregʉ Espíritu Santo ãhrimi. I yeba majarãpʉ Espíritu Santore masibeama. Eropirã ĩgʉre opamasibeama. Ĩgʉ ta mʉa mera árĩgʉcumi. Eropirã mʉa ĩgʉre oparãca. Eropirã ĩgʉre masia mʉa. 18 Mʉare cóãsome yʉhʉ. Mʉa mera árĩbu dujarigʉca yʉhʉ daja. 19 Merogã dʉhyaa yʉ waboro. Yʉ wara pʉhrʉ i yeba majarã yʉre umupeobirinirã yʉre dipaturi ĩasome. Mʉapʉ yʉre ĩarãca. Yʉ ojocaricʉ̃ mʉa sã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera ojocarirãca. 20 Irinʉ yʉ dujariburinʉre yʉhʉ, yʉ Pagʉ mera yujugʉ ta yʉ árĩcʉ̃ masirãca mʉa. Eropirã yʉ mera mʉa árĩcʉ̃ mʉa mera yʉ árĩcʉ̃ sãre masirãca mʉa. 21 Yʉ dorerire iigʉ yʉre mahigʉ ta ãhrimi. Eropigʉ yʉre mahigʉre yʉ Pagʉpʉ mahigʉcumi. Eropigʉ yʉ sã ĩgʉre mahigʉca. Eropigʉ ĩgʉre yʉre õaro masicʉ̃ iigʉca, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 22 Gʉa mera majagʉ gajigʉ Juda waĩcʉgʉ árĩmi Iscariote árĩbigʉ. Õpa arĩmi ĩgʉ Jesure. ―Opʉ, ¿dohpa iigʉcuri mʉhʉ gʉare eropa arĩgʉ? ¿I yeba majarãre mʉre masicʉ̃ iibigʉ dohpa iigʉcuri mʉhʉ gʉa dihtare mʉre masicʉ̃ iigʉ? arĩ serẽpimi Juda. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi: ―Yʉre mahirã yʉ dorerire õaro iima. Erã eropa iicʉ̃ yʉ Pagʉpʉ erãre mahigʉcumi. Eropirã erã mera árĩrã árĩrãca gʉa. 24 Yʉre mahibigʉ yʉ dorerire iibeami. Eropiro yʉ wereri mʉa peerapʉ yʉ wereniguiri árĩbeaa. Yʉre obeodigʉ ya wereniguiripʉ ãhraa. Ĩgʉ yʉ Pagʉ ta ãhrimi. 25 “Mʉa mera árĩnigʉ ire mʉare wereniguigʉ iiaa. 26 Pʉhrʉ yʉ serẽcʉ̃ yʉ Pagʉ Espíritu Santore obeogʉcumi mʉare. Eropigʉ Espíritu Santopʉ mʉare itamubu árĩgʉ, mʉare buhepehogʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ mʉare yʉ wererare guñacʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 27 “Mʉare õaro árĩcʉ̃ iigʉca yʉhʉ. Yʉhʉ õaro árĩdiro dopa ta õaro árĩcʉ̃ iigʉca mʉare. I yeba majarã erã iidiro dopa iisome yʉhʉ. Yʉ tamera diaye õaro árĩcʉ̃ iigʉca mʉare. Bʉjawere wʉaro guñaricʉbiricãque mʉa. Eropirã güibiricãque mʉa. 28 “Yʉhʉ wagʉca. Eropigʉ mʉa mera árĩbu dujarigʉca daja,” mʉare yʉ eropa arĩ werecʉ̃ peetuhabʉ mʉa. Irire masirã árĩrã mucubiriboaya mʉa. Yʉre mʉa diaye mahinirã árĩrã mucubiriboaya mʉa. Yʉ Pagʉpʉ yʉ tauro turami. Eropirã ĩgʉ pohrogue yʉ waborore mʉa masira pʉhrʉ yʉre mahirã mucubiriboaya mʉa. 29 Yʉre mʉa umupeoburire yʉ waborore wereyugʉ iiaa mʉare. 30 “I yeba majarã opʉ watĩ doregʉ iimi dohpaguere. Eropigʉ ĩgʉ eropa dorecʉ̃ yʉhʉ mʉa mera wereniguituboro merogã dʉhyaa. Ĩgʉpʉ yʉre tarinʉgamasibeami. 31 Yʉre yʉ Pagʉ ĩgʉ dorero dopa ta iiaa yʉhʉ. Eropa ta iiaa yʉhʉ yʉ Pagʉre yʉ mahirire i yeba majarã erã masiburire. “Wahgãnʉgajaque. Ina warã, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre.

Juan 15

1 Eropigʉ werenigui queori mera buhegʉ gʉare õpa arĩmi Jesu: ―Yʉhʉ iguiru diaye majaru iro dopa árĩgʉ ãhraa. Yʉ Pagʉpʉ iguirure ĩhadibugʉ iro dopa árĩgʉ ãhrimi. 2 Iguirure iri dʉpʉri gamesʉriro dopa ta mʉa yaharã yʉ mera ãhraa. Dʉca mariri dʉpʉrire iguirure ĩhadibugʉ ĩgʉ peha cóãro dopa ta yʉ Pagʉ ĩgʉ gamerire iibirãre cohãmi. Dʉcacʉri dʉpʉrire iguirure ĩhadibugʉ ĩgʉ amuro dopa ta yʉ Pagʉ ĩgʉ gamerire iirãre itamugʉcumi ĩgʉ “Yʉ gamerire iinemoporo,” arĩgʉ. 3 Yʉ wererire peerã, “Diaye ta ãhraa,” arãa mʉa. Eropigʉ yʉ Pagʉ mʉa ñeri iirare cóãtuhami. 4 Yʉre gamesʉriro dopa ta yʉ mera majarã árĩque mʉa. Eropigʉ mʉa mera árĩgʉca. Iguiru dʉpʉri iguiru mera gamesʉribiro árĩro iri dʉpʉripʉ dʉca mara. Eropa ta yʉ mera majarã õaro árĩbirã sã yʉ Pagʉ gamerire iimasibeaa mʉa. 5 Iguirure iri dʉpʉri gamesʉriro dopa ta mʉa yaharã yʉ mera ãhraa. Iri dʉpʉri iguirure õaro gamesʉriro árĩro dʉcacʉa. Mʉa sã yʉre õaro gamesʉrirã yʉ Pagʉ gamerire iiaa. Yʉre gamesʉrirã árĩbirã ĩgʉ gamerire iimasibeaa mʉa. 6 Ñeri dʉpʉrire tʉrira dʉpʉre ĩgʉ cóãboro dopa ta yʉ mera majarã árĩbirãre yʉ Pagʉ cóãgʉcumi. Iri dʉpʉri ñaicʉ̃ ĩha iguirure ĩhadibugʉ iri dʉpʉrire aĩ gameneo peamegue soecãgʉcumi. Eropa ta iigʉcumi Goãmʉ yʉ mera majarã árĩbirãre. 7 “Yʉ mera majarã árĩrã yʉ buherire cãdijibiriboca mʉa. Eropa cãdijibirã mʉa gameropẽ ta yʉre serẽque. Eropigʉ mʉa serẽropẽ ta ogʉra. 8 Yʉ Pagʉ gamerire mʉa iirã árĩcʉ̃ ĩarã, “Oã Jesu yarã ãhrima,” arĩ masirãcoma gajirã masa. Eropirã mʉare ĩarã yʉ Pagʉre umupeorãcoma. 9 Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre mahidiro dopa ta yʉ sã mʉare mahia. Eropirã yʉ mahiri mera árĩque mʉa. 10 Yʉ Pagʉ ĩgʉ dorerire iiaa yʉhʉ. Eropigʉ ĩgʉ mahigʉ árĩniguia yʉhʉ. Eropa ta mʉa sã yʉ dorerire iirã yʉ mahirã árĩniguicãrãca mʉa. 11 “Ire mʉare wereabʉ yʉ mera mʉa õaro mucubiriborore. Eropirã turaro mucubirirãca mʉa. 12 Õpa dorea mʉare: Mʉare yʉ mahidiro dopa ta mʉa mera majarãre mʉa sã mahique. 13 Yujugʉ masʉ ĩgʉ mera majagʉ yañe árĩborañe sĩrigʉ ĩgʉ mera majagʉre bʉrigã mahiami gajirã mahidiro tauro. 14 Eropirã yʉ dorerire iirã yʉ mera majarã ãhraa mʉa. 15 Diaye ta mʉa yʉ mera majarã gohra ãhraa. Mʉa eropa árĩrã árĩcʉ̃ árĩpehrerire yʉ iirare werea mʉare. Pohro majagʉ ĩgʉ opʉ iiburire masibeami ĩgʉ. Eropigʉ “Yʉ pohro majarã bu árĩrã ãhraa mʉa,” arĩbeaa mʉare. Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre wererare mʉare werepehoabʉ. Eropa weregʉ “Yʉ mera majarã ãhraa mʉa,” mʉare arãa dohpaguere. 16 Mʉapʉ yʉre beyebiribʉ. Yʉpʉ mʉare beyebʉ yʉ Pagʉ gamerire mʉa iimorãre. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa eropa iiri ne yuju diaye gohra árĩsome. Mʉa eropa iicʉ̃ yʉre mʉa umupeocʉ̃ yʉ Pagʉ mʉa serẽropẽ ta mʉare ogʉcumi. 17 Ire mʉare dorea yʉhʉ: Mʉa basi game mahi umupeoque, arĩmi Jesu. 18 Eropigʉ gʉare werenemomi daja: ―I yeba majarã mʉare erã ĩhaturicʉ̃ ĩarã ire guñaque mʉa: “Gʉare eropa ĩhaturiboro core Jesupʉre ĩhaturinʉgatuhama erã,” arĩ guñaque. 19 I yeba majarã gohra mʉa árĩcʉ̃, erã mera majarãre erã mahidiro dopa ta mʉa sãre mahiboañuma erã. I yeba majarã mera mʉa árĩnicʉ̃ mʉare beyebʉ. Eropirã dohpaguere i yeba majarã gohra árĩbeaa mʉa. Mʉa eropa árĩbiricʉ̃ ĩarã i yeba majarã mʉare ĩhaturima. 20 Mʉa yaharã árĩrã “Yʉ tauro árĩbeaa,” mʉare yʉ arĩrare guñaque mʉa. Eropa yʉ mera majarã árĩrã yʉ ñero tariboro dopa ta ñero tarirãca mʉa sã. Yʉre ñero iinirã ta mʉa sãre ñero iirãcoma. Yʉ buherire yʉhrinirã ta mʉa buheri sãre yʉhrirãcoma. 21 I yeba majarã yʉre obeodigʉre masibeama. Eropirã yʉre umupeorã mʉa árĩcʉ̃ ñero iirãcoma erã mʉare. 22 “Erãre yʉ buhegʉ aribiricʉ̃ erã yʉre gamebirira dipuwaja mariboaya. Dohpaguere erãre yʉ buhera pʉhrʉ “Ñeri dipuwaja mara gʉare,” arĩmasibeama erã. 23 Yʉre ĩhaturigʉ yʉ Pagʉ sãre ĩhaturimi. 24 Goãmʉ turari mera gajirã erã ne iibirirare ii ĩhmubʉ. Eropiro erãre irire yʉ ii ĩhmubiricʉ̃ erã peebirira dipuwaja mariboaya. Goãmʉ turari mera yʉ ii ĩhmurare erã ĩara pʉhrʉ yʉre yʉ Pagʉ sãre ĩhaturima erã. 25 Eropa ĩhaturirã Goãmʉ yare erã gojarapũ matague ta erã arĩ gojadiro dopa ta iirã iima erã. Õpa arĩ gojañuma: “Erãre yʉ ñero iibiriquerecʉ̃ ta yʉre ĩhaturima erã,” arĩ gojañuma matague ta Goãmʉ yare erã gojarapũgue, arĩmi Jesu. 26 Eropigʉ werenemomi daja: ―Yʉ pʉhrʉgue mʉare itamubu, yʉ Pagʉ mera árĩgʉ mʉare yʉ obeobu Espíritu Santo ta ãhrimi. Ĩgʉ diaye majare weregʉ ta ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ arigʉ yʉ árĩricʉrire weregʉcumi mʉare. 27 Mʉare yʉ buhenʉgacʉ̃gue mʉa sã yʉ mera ʉmʉri nʉcʉ árĩbʉ. Mʉa sã yʉ árĩricʉrire wererãca, arĩ weremi Jesu gʉare.

Juan 16

1 Eropa arĩtuha gʉare õpa arĩ werenemomi: ―Pʉhrʉ yʉ buherire yʉ sãre mʉa cóãbiriburire õpa weregʉra mʉare. 2 Mari buheri wirigue mʉa ñajadiacʉ̃ ñajadoresome mʉare yaharã mʉa árĩri dipuwaja. Eropirã mʉare gajisubu wejẽ “Goãmʉ gamerire iirã iiaa,” arĩ pepirãcoma gajirã. 3 Yʉ Pagʉre, yʉ sãre erã masibeama. Eropa masibirã mʉare ñero iirãcoma erã. 4 Eropirã mʉare erã ñero erã iicʉ̃ ĩarã, “Erã õpa iiboro core ta Jesu gʉare weremʉhtayutuhami,” arĩ guñarãca mʉa. Mʉa eropa arĩ guñaburire dohpaguere ire weremʉhtagʉ iiaa mʉare, arĩ weremi Jesu. Eropa arĩtuha õpa arĩ werenemomi: ―Neguere mʉa mera árĩgʉ ire mʉare werebiribʉ. 5 Dohpaguepʉre yʉre obeodigʉ pohrogue wagʉca. “¿Nohogue wagʉcuri mʉhʉ?” arĩ ne yujugʉ yʉre serẽpibeaa mʉa yʉre. 6 Eropa serẽpibiriquererã ta yʉ waborore mʉare werecʉ̃ mʉa ñero sĩporãcʉa. 7 Mʉa ñero sĩporãcʉquerecʉ̃ mʉare õpa diaye ta werea: Yʉ wara pʉhrʉ mʉare õacãroca. Yʉ ʉmarogue wabiricʉ̃ mʉare itamubupʉ aribiribocumi. Eropa wagʉ eja mʉare ĩgʉre obeogʉca yʉhʉ. 8 Yʉ eropa obeocʉ̃ ĩgʉ arigʉcumi. Eropa eragʉ i yeba majarãre ñerire iirã erã árĩcʉ̃ masicʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ õaro árĩricʉburire buhegʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moaborore weregʉcumi masare itamubupʉ. 9 Yʉre umupeobirã ãhrima i yeba majarã. Eropigʉ itamubupʉ masa erã ñero iiricʉrire erãre masicʉ̃ iigʉcumi. 10 Yʉ Pagʉ pohrogue wagʉca. Yʉ eropa wara pʉhrʉ masa yʉre ĩanisome. Eropigʉ itamubupʉ arigʉ õaro árĩricʉri sãre buhegʉcumi. 11 I yeba majarã opʉre watĩre Goãmʉ dipuwaja moadoretuhami. Eropigʉ Goãmʉ masare ĩgʉ dipuwaja moaburi sãre weregʉcumi itamubupʉ. 12 “Wʉaro ãhraa mʉare yʉ wereburi. Yʉ eropa werenemodiaquerecʉ̃ ta ire yʉ werecʉ̃ dohparagã masisome mʉa. 13 Yʉ eropa werenemobiricʉ̃ Espíritu Santopʉ irire werenemogʉ arigʉcumi. Ĩgʉ ĩgʉ gamero mʉare weresome. Yʉ Pagʉ ĩgʉ weredorerare mʉare weregʉcumi. Eropigʉ mʉare diaye majare werepehogʉcumi. Eropiro pʉhrʉgue waburire mʉare masicʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 14 Eropigʉ ĩgʉ yare mʉare weregʉcumi. Eropa weregʉ yʉre umupeocʉ̃ iigʉcumi mʉare. 15 Árĩpehreri yʉ Pagʉ ya sã yaha ãhraa. Eropigʉ “Espíritu Santo yahare weregʉcumi,” arãbʉ mʉare, arĩ weremi Jesu. 16 Eropa arĩtuha õpa arĩ werenemomi gʉare daja: ―Bajamenʉri yʉre ĩasome mʉa. Eropirã pʉhrʉgã ta daja mʉa yʉre ĩarãca, arĩmi Jesu. 17 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, gʉapʉ bajamerãgã õpa arĩ wereniguibʉ gʉa basi: ―“Bajamenʉri yʉre ĩasome mʉa. Eropirã pʉhrʉgã ta daja mʉa yʉre ĩarãca,” arĩgʉ ¿dohpa arĩgʉ eropa arãri marire? Eropigʉ “Yʉ Pagʉ pohrogue wagʉca,” ¿dohpa arĩronore eropa arãri ĩgʉ? 18 “Bajamenʉri pʉhrʉ,” arĩgʉ ¿dohpa arĩgʉ eropa arãri ĩgʉ? Ĩgʉ wererare õaro pee masibeaa mari, arĩbʉ gʉa basi. 19 Gʉa eropa arĩ wereniguicʉ̃ Jesu ĩgʉre gʉa serẽpidiarire masigʉ gʉare õpa arĩ weremi: ―“Bajamenʉri yʉre ĩasome mʉa. ¿Eropirã pʉhrʉgã ta yʉre ĩarãca daja,” yʉ arĩrare serẽpidiari mʉa? ¿Irire yʉ arĩrare masibeari mʉa? 20 Diaye mʉare arĩgʉ iiaa: Yʉhʉ sĩricʉ̃ ĩarã mʉa orerãca. Eropirã bʉrigã bʉjawererãca. Yʉre umupeobirinirãpʉ mucubirirãcoma. Mʉapʉ bʉjawerenirã árĩquererã pʉhrʉ mucubirirãca mʉa. 21 Õpa ãhraa iri: Nomeo niji wahgũgo igo ñero tariburisubu ãhraa. Eropigo igo turaro bʉjaweremo. Eropa bʉjawerequerego, igo magʉgã dehyoacʉ̃ ĩago mucubirimo. Eropigo igore pũrirare guñabeamo igo pare. 22 Eropa ta mʉa dohpaguere bʉjawererãca. Pʉhrʉ mʉa yʉre ĩarãca daja. Eropirã mʉa turaro mucubirirãca. Mʉa eropa mucubiririre gajirã mʉare bʉjawerecʉ̃ iimasisome. 23 “Irinʉ yʉre mʉa ĩarinʉre yʉre serẽpisome mʉa. Yʉ Pagʉpʉ mʉa serẽrire ogʉcumi. Diaye ta mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉre mʉa umupeocʉ̃ ĩagʉ yʉ Pagʉre yʉ waĩ mera mʉa serẽrire ĩgʉ mʉare ogʉcumi. 24 Yʉ õpa waboro core mʉa yʉre waĩpeo Goãmʉre serẽnibiribʉ mʉa. Dohpaguere yʉre waĩpeo Goãmʉre serẽque. Mʉa eropa serẽcʉ̃ mʉare ĩgʉ ogʉcumi mʉa turaro mucubiriburire, arĩmi Jesu gʉare. 25 Eropa arĩtuha õpa arĩnemomi: ―Werenigui queori mera mʉare weremʉrabʉ. Eropa werequeregʉ ta pʉhrʉ mʉare werenigui queori mera weresome pare yʉhʉ. Yʉ Pagʉpʉre mʉa õaro peeboro dopa weregʉra mʉare. 26 Irinʉre mʉa ya árĩburire mʉare serẽbasasome yʉhʉ. Yʉre umupeorã yaha waĩ mera mʉa basi ĩgʉre serẽrãca. 27 Mʉa yʉre mahirã ãhraa. Eropirã yʉ Pagʉ pohrogue yʉ aridigʉ árĩcʉ̃ “Diaye ta ãhraa,” arãa mʉa. Eropa arĩrã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ, yʉre mahirã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ yʉ Pagʉ sã mʉare mahimi. Ĩgʉ eropa mahicʉ̃ mʉa ĩgʉre serẽrãca. 28 Yʉ Pagʉ pohro árĩdigʉ árĩgʉ i yebaguere aribʉ yʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere i yebague árĩdigʉ árĩgʉ yʉ Pagʉ pohrogue dujagʉca daja, arĩmi Jesu. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa ĩgʉ buherã õpa arĩbʉ: ―Dohpague tamerare werenigui queori mariro wereniguigʉ õaro diaye wereniguigʉ iiaa mʉhʉ gʉare. 30 Mʉhʉ õaro masipehogʉ mʉ árĩcʉ̃ gʉa dohpague ta õaro masia. Eropirã gajirã mʉre buhemasibeama. Eropirã irire gʉa dohpaguere õaro masia. Gʉa irire õaro masirã árĩrã Goãmʉ pohrogue mʉ aridigʉ árĩcʉ̃ “Diaye ta ãhraa,” arãa, arĩbʉ gʉa Jesure. 31 Gʉa eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi gʉare: ―Dohpaguere “Diaye ta ãhraa,” ¿arĩri mʉa pare? 32 Pʉhrʉñari mʉa ya wirigue wasirirã yʉre cóãrãca mʉa. Mʉa eropa cóãquerecʉ̃ ta yʉ Pagʉpʉ yʉ mera ãhrimi. Eropigʉ yʉhʉ yujugʉ ta árĩbeaa. 33 Ire mʉare wereyubʉ yʉre mʉa guñaturari mera mʉa õaro árĩboro dopa. I yeba árĩrisubu Goãmʉre gamebirã pohrogue mʉa árĩcʉ̃ mʉare ñero iirãcoma erã. Erã eropa iiquerecʉ̃ ta guñaturaque mʉa. I yeba majarã erã ñero iirare tarinʉgagʉ ãhraa yʉhʉ. Eropirã yʉre guñatura mucubirique mʉa, arĩmi gʉare ĩgʉ buherãre.

Juan 17

1 Eropa arĩ weretuha Jesu ʉmarogue ĩhamuju õpa arĩ wereniguimi Goãmʉre ĩgʉ Pagʉre: ―Ahʉ, dohpaguere mʉ werediro dopa ta yʉre erã ñero iiburisubu ejanijaro iiaa. Yʉre mʉ magʉre erã masare umupeocʉ̃ iique. Mʉ eropa iicʉ̃ masare mʉre umupeocʉ̃ iigʉra yʉ sã. 2 Árĩpehrerã tauro opʉ apibʉ mʉhʉ yʉre. Eropigʉ mʉ yʉre onirãre mʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉca mʉhʉ. 3 Mʉ dihta Goãmʉ gohra ãhraa. Yʉhʉ Jesucristo mʉ obeodigʉ ãhraa. Eropirã árĩpehrerã mʉre masirã, yʉ sãre masirã mari mera ʉmaroguere eropa árĩniguicãrãcoma, arĩmi. 4 Eropa arĩgʉ ta õpa arĩnemomi Goãmʉre: ―I yebaguere mʉ iidorerare iipehoabʉ yʉhʉ. Eropa iigʉ masare mʉ turagʉ árĩrire ĩhmuabʉ yʉhʉ. 5 I yeba árĩboro core mʉ mera yʉ árĩcʉ̃ õaro turari opabʉ. Eropigʉ dohpaguere mʉ árĩrogue irire yʉ õaro turagʉ árĩrire ĩhmuque. 6 “I yeba árĩrãre yʉre mʉ onirãre mʉre masicʉ̃ iiabʉ. Mʉ onirã mʉ yarã ãhrima. Eropigʉ erãre ohabʉ mʉhʉ yʉre. Eropirã mʉ dorerire iiama erã. 7 Yʉre mʉ wererare erãre buheabʉ. Yʉ buhecʉ̃ peerã yʉ buherire gahmeama erã. Eropirã diaye ta mʉ pohro aridigʉ yʉ árĩcʉ̃ masima erã. Eropirã mʉ obeodigʉ yʉ árĩcʉ̃ sãre “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepima erã. 9 “Erã ya árĩburi mʉre serẽgʉ iiaa. Gajirã ya árĩburipʉre serẽgʉ iibeaa yʉhʉ. Yʉre mʉ onirã mʉ yarã ãhrima. Eropigʉ erã ya árĩburire serẽgʉ iiaa mʉre. 10 Erã árĩpehrerã mʉ yarã ãhrima. Eropirã mʉ yarãpʉ yaharã ãhrima. Yʉre umupeorã yʉ turagʉ árĩrire ĩhmuma erã masare. 11 “Dohpaguere i yebaguere dujasome yʉhʉ. Mʉ pohro wabu iiaa. Yʉ eropa waquerecʉ̃ ta dohpaguere yʉre mʉ onirã i yebaguere dujama. Ahʉ, mʉhʉ õagʉ ãhraa. Yʉre mʉ onirãre mʉ turari mera ĩhadibuque. Mʉ eropa dibucʉ̃ mari yujugʉ ta árĩdiro dopa ta yuju curu ta árĩrãcoma erã sã. 12 Erã mera árĩgʉ mʉ turari mera erãre õaro ĩhadibuabʉ. Yujugʉ tamera peamegue wagʉcumi mʉ yare erã gojarapũ werediro dopa ta. 13 “Dohpaguere mʉ pohrogue wabu iiaa. Eropigʉ i yeba i árĩpehrerire mʉ yarãre werea yʉ mera erã õaro mucubiriborore. 14 Mʉ yare wereabʉ erãre. Erã yʉ iro dopa ta i yeba árĩwajamorã árĩbeama. Eropirã i yeba majarãpʉ erãre ĩhaturima. 15 “I yeba árĩrãre, yaharãre aĩaque,” arĩbeaa. Eropa arĩbiriqueregʉ erãre õaro ĩhadibuque watĩ ñerire iidoreri erãgue arĩgʉ. 16 I yeba majagʉ árĩbeaa. Erã sã yʉ iro dopa ta i yeba árĩwajamorã árĩbeama. 17 Yaharãre mʉ buheri mera õarã árĩcʉ̃ iique erãre. Mʉ wereripʉ diaye ta ãhraa. 18 I yebaguere yʉre mʉ obeodiro dopa ta yʉpʉ yaharãre mʉ yare buhedoregʉ obeoa. 19 Mʉ gamerire iibu árĩgʉ, sĩribu árĩgʉ erã ya árĩburire sĩribu ãhraa. Eropa sĩribu ãhraa yʉhʉ yaharã sã mʉ gamerire diaye erã õaro iiburire. 20 “Yaharãre dohpague árĩrã dihtare itamuque,” arĩ serẽbeaa yʉhʉ. Yaharã gajirãre erã buhera pʉhrʉ gajirã sã yʉre umupeorãcoma. “Erã sãre itamuque,” arãa yʉhʉ. 21 Yaharã árĩpehrerã erã yuju curu árĩboro dopa itamuque. Yʉhʉ mʉ mera yujugʉ ta ãhraa. Mari yujugʉ árĩdiro dopa ta erã mari mera yuju curu ta árĩporo. Yujuro mera ta árĩporo mʉ obeodigʉ yʉ árĩrire árĩpehrerã masa “Diaye ta ãhraa,” erã arĩburire. 22 Yʉre mʉ ora turarire yaharãre ohabʉ. Iri turarire oparã yujugʉ ta mari árĩdiro dopa ta erã sã yuju curu ta árĩrãcoma. 23 Yʉhʉ erã mera ãhraa. Eropigʉ mʉhʉ yʉ mera ãhraa. Mari eropa árĩrã árĩcʉ̃ mari yarã diaye ta õaro yuju curu ta árĩrãcoma. Yuju curu erã árĩcʉ̃ ĩarã mʉ obeodigʉ yʉ árĩrire i yeba majarã masirãcoma. Eropirã yʉre mʉ mahidiro dopa ta yaharã sãre mʉ mahirire masirãcoma masa. 24 “Ahʉ, i yeba árĩboro core yʉre mahibʉ mʉhʉ. Eropa mahigʉ yʉ turagʉ árĩrire ĩhmubʉ mʉhʉ. Eropigʉ yʉre mʉ onirã yʉ mera erã árĩcʉ̃ gahmea yʉ turagʉ árĩrire erã masiboro dopa. 25 Ahʉ, mʉhʉ õagʉ ãhraa. I yeba majarã ñerã mʉre masibeama. Yʉpʉ mʉre masia. Eropirã yʉhʉ mʉ obeodigʉ árĩcʉ̃ masima yaharãpʉ. 26 Mʉre erãre masicʉ̃ iiabʉ. Pʉhrʉ sãre mʉre erãre masicʉ̃ iigʉca yʉre mʉ mahidiro dopa ta gajirãre erã mahiburire. Eropigʉ yaharã mera árĩgʉca, arĩmi Jesu mari Pagʉre.

Juan 18

1 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu gʉa sã ĩgʉ buherã Cedrón waĩcʉriyare taribuja, Olivo waĩcʉri gorogue ejabʉ. 2 Bajasuburi iri gorogue Jesu mera gʉa gameneremʉribʉ. Eropigʉ Juda Jesure ĩhaturirãre wiabu iri gorore masími. 3 Eropa masigʉ pe curu surara mera aridi árĩmi ĩgʉ. Yuju curu surara gohra árĩma. Gaji curu surara Goãmʉ wihire corerã árĩma. Pahia oparã, fariseo masa erã obeonirã árĩma surara. Eropa arirã sihãri dipurure, eropárĩcʉ̃ yucʉ mojocʉma erã. 4 Iri gorogue gʉa pohrogue erã erara pʉhrʉ Jesu ĩgʉ ñero tariborore masigʉ, erãre bocatĩri serẽpimi: ―¿Noare amarã iiri mʉa? arĩmi Jesu. 5 ―Jesu Nazare majagʉre ahmaa, arĩ yʉhrima erã. ―Ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ, arĩmi Jesu. Judapʉ Jesure ñeadoregʉ erã mera árĩmi. 6 Eropirã Jesu “Ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ erãpʉ ʉca wa yebague dusirimaagã mehmereja wama. 7 Erã eropa wacʉ̃ ĩagʉ dipaturi serẽpimi Jesu: ―¿Noare amarã iiri mʉa? arĩmi. ―Jesu Nazare majagʉre amarã iiaa gʉa, arĩ yʉhrima erã daja. 8 ―Ĩgʉ ta ãhraa, arĩrabʉgʉ yʉhʉ mʉare. Eropirã yʉre ñearã oãre yʉ mera majarãre peresu iibiricãque, arĩmi Jesu. 9 Eropa gʉare mahigʉ ne yujugʉre dederecʉ̃ iibirimi. Eropa iigʉ ero core Goãmʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta iigʉ iimi ĩgʉ. “Yʉre mʉ onirãre ne yujugʉre dedeobiribʉ,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta iigʉ iimi Jesu. 10 Eropi Simo Pedro matamijire opagʉ irimijire tʉãwea aĩ, pahia opʉ pohro majʉre Malco waĩcʉgʉre ĩgʉ gamirore pacoro medijucãmi. Diayepʉ maja gamirore pacoro medijucãmi 11 Ĩgʉ eropa pacorocʉ̃ ĩagʉ Jesu õpa arĩmi: ―Mʉ matamijire dibuque. Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre ñero taridorero dopa ta ñero tarigʉra, arĩmi Jesu Pedrore. 12 Ĩgʉ eropa arĩtuhacʉ̃ ta surara, erã opʉ mera, Goãmʉ wihire corerã surara sã Jesure ñeha ĩgʉre dirima. 13 Dirituha Ana waĩcʉgʉ pohrogue aĩgãmʉhtama erã. Anapʉ Caifa mʉñecʉ árĩmi. Caifapʉ iri bojorire pahia tauro opʉ árĩmi. 14 “Judio masa ya árĩburire yujugʉ masʉ sĩricʉ̃ õhaa,” arĩdigʉ árĩmi ĩgʉ Caifapʉ. 15 Eropigʉ yʉhʉ Simo Pedro mera Jesure yoañarirogue nʉrʉsiabʉ. Yʉpʉ pahia opʉ ĩgʉ ĩha masigʉ árĩbʉ. Eropigʉ Jesu pʉhrʉ, opʉ árĩri wihi árĩri sãriro pohecague ñajaa wabʉ. 16 Pedropʉ disiporo dujanʉgajami. Eropigʉ maji wiriri disiporo coregore serẽbasabʉ Pedrore aĩ ñajabu. Yʉ eropa serẽpiñacʉ̃ igo Pedrore ñajaridoremo. Igo ñajaridorera pʉhrʉ yʉhʉ Pedrore aĩ ñajaa wabʉ. 17 Yʉ eropa aĩ ñajajacʉ̃ ĩago disiporo coregopʉ Pedrore serẽpimo: ―¿Jesu buherã mera majagʉ árĩbeari mʉhʉ? arĩmo igo Pedrore. ―Árĩbeaa yʉhʉ, arĩ yʉhrimi Pedropʉ. 18 Ero core ero majarã pohro majarã, surara mera erã sõhmaburi peamere dihunirã árĩma. Yʉsaa árĩbʉ. Eropirã erã iri peame tʉro sõhma niguima. Erã sõhmacʉ̃ ĩagʉ Pedro sã sõhmagʉ wami. 19 Eropi pahia tauro opʉ árĩgʉ Jesu ĩgʉ buherire, gʉa ĩgʉ buherã sãre serẽpi ĩapʉ Jesure. 20 Ĩgʉ eropa arĩ serẽpicʉ̃ Jesupʉ yʉhripʉ ĩgʉre: ―Árĩpehrerãre buhegʉ erã core niguibʉ. Eropa buhegʉ mari buheri wiri Goãmʉ wihi sãre masa gamenererogue eropa buhe niguicãbʉ. Duhrinijagʉ ne buhebirabʉ yʉhʉ. 21 ¿Duhpigʉ yʉre serẽpiri mʉhʉ? Serẽpidiagʉ yʉre peenirãre serẽpique. Yʉ wererare erã masima, arĩ yʉhripʉ Jesu. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ surarapʉ ero niguidigʉ ĩgʉ mojoto mera Jesure papʉ. ―Eropa arĩbiricãque pahia tauro opʉre, arĩpʉ surara Jesure. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ: ―Ñero arĩ yʉ wereniguirare wereque yʉre. ¿Diaye majare yʉ mʉare werequerecʉ̃ duhpigʉ pari mʉhʉ yʉre? arĩpʉ Jesu surarare. 24 Pʉhrʉ Ana Jesure erã diridigʉre Caifa pahia tauro opʉ pohrogue obeopʉ. 25 Eropi Simo Pedro peame tʉro sõhma niguigʉ iimi. Eropa ĩgʉ sõhma niguicʉ̃ ĩarã ero majarã ĩgʉre serẽpima. ―¿Mʉ sã Jesu buherã mera majagʉ árĩbeari? arĩ serẽpima erã Pedrore. ―Árĩbeaa yʉhʉ, arĩ yʉhrimi Pedro. 26 Eropigʉ pahia tauro opʉ pohro majagʉpʉ Pedro ĩgʉ gamiro pacorodigʉ acaweregʉpʉ Pedrore serẽpimi: ―¿Jesure erã ñearasubu yʉ árĩcʉ̃ mʉ sã erã mera árĩsabʉ? arĩ serẽpimi ĩgʉ Pedrore. 27 ―Yʉhʉ ĩgʉ mera árĩbirabʉ, arĩ yʉhrimi Pedro. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta cãreña weregʉ carimi. 28 Ñamiñarigã árĩcʉ̃ Caifa ya wihigue árĩnirã Jesure aĩ wiria, iri maca majarã opʉ Pilato ya wihigue aĩgã wama erã. Eropa waquererã ĩgʉ ya wihiguere ñajabirima. Pascua árĩcʉ̃ erã bamorã árĩrã õpa arĩma: “Judio masʉ árĩbeami Pilato. Eropirã mari i wihigue judio masʉ árĩbigʉ árĩri wihire ñajarã, mari dorerire tarinʉgarãca. Eropirã mari ñajacʉ̃ ĩarã ñerã dopa ĩabocoma marire. Eropirã marire bosenʉ barire marire badorebiribocoma,” arĩma. Eropa arĩrã opʉ ya wihire ñajabirima Jesure aĩgãnirãpʉ. 29 Erã ñajabiricʉ̃ ĩagʉ Pilato erã pohrogue wihi disiporogue wiriranʉgaja, erãre serẽpimi: ―¿Ñehenore ĩre weresãdiari mʉa? arĩ serẽpimi Pilato erãre. 30 ―Ihĩ õagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ mʉre ĩgʉre obiriboaya. Ñegʉ ãhrimi ĩgʉ, arĩ yʉhrima erã. 31 Erã eroparĩcʉ̃ Pilato õpa arĩmi: ―Mʉa basi ĩgʉre aĩaque. Eropirã mʉa ya doreri arĩro dopa ta ĩgʉre dipuwaja moaque, arĩmi Pilato erãre. ―Gʉa judio masapʉ masʉre wejẽdoremasibeaa, arĩma erã Pilatore. Eropa arĩrã Jesure wejẽdoremorã iima. 32 Erã eropa wejẽdorecʉ̃ Jesupʉ crusague ĩgʉ sĩriborore ero core ĩgʉ werediro dopa ta eropa wabʉ. 33 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Pilatopʉ wihigue maji ñaja, Jesure sihubeo ĩgʉre serẽpipʉ: ―¿Judio masa erã opʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpipʉ. 34 Jesu yʉhripʉ ĩgʉre. ―¿Mʉ guñaro yʉre eropa arĩ serẽpiri mʉhʉ? ¿O gajirã mʉre erã wererare peenijagʉ yʉre serẽpigʉ iiri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu Pilatore. 35 ―Judio masʉ árĩbeaa yʉhʉ. Mʉ ya yeba majarã, pahia oparã sã, mʉre wiama yʉre. ¿Ñehenore ñero iiri mʉhʉ erã eropa mʉre dipuwaja moadiacʉ̃? arĩpʉ Pilato. 36 ―Yʉ opʉ árĩri i yeba maja árĩbeaa. Yʉhʉ i yeba majarã opʉ árĩcʉ̃, yaharã yʉre itamuboñuma judio masare ñeadorebirã. Yʉ opʉ árĩri i yeba maja árĩbeaa, arĩpʉ Jesu Pilatore. 37 ―¿Eropigʉ opʉ ãhraa arĩri mʉhʉ eropa arĩgʉ? arĩpʉ Pilato. ―Mʉ arĩro dopa ta opʉ ta ãhraa. Masa opʉ árĩbu masa dehyoabʉ yʉhʉ. Eropigʉ i yebague arigʉ erã opʉ árĩbu aribʉ. Diaye majare weregʉ aribʉ. Árĩpehrerã diaye árĩrire peediarã yʉ wererire peema, arĩpʉ Jesu. 38 ―¿Ñeheno ãhriri diaye árĩri? arĩpʉ Pilato. Eropa arĩtuha Pilato judio masa pohro maji dujaa wa erãre weremi: ―Ĩre ne gajino dipuwaja mara. 39 Bojori nʉcʉ Pascuanʉ árĩcʉ̃ yujugʉ peresu árĩgʉre mʉa wiudorea. ¿Eropigʉ ĩre Jesure ta mʉa opʉ árĩbupʉre mʉare wiubasacuri yʉhʉ? arĩmi Pilato judio masare. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã judio masa õpa arĩ gaguiniguima: ―Ĩgʉre wiubiricãque. Barrabápʉre gʉare wiubasaque, arĩ gaguiniguima judio masa Pilatore. Barrabápʉ yajaricʉgʉ árĩdigʉ árĩpʉ.

Juan 19

1 Erã eropa arĩ gaguiniguira pʉhrʉ Pilato Jesure tãradorepʉ. Eropirã ĩgʉ yarã surarapʉ ĩgʉre tãrañorã. 2 Tãratuha pora bero iituha, Jesure ĩgʉ dipuru weca duhpeoñorã. Duhpeotuha, oparã ya suhrirore ĩgʉre sãñorã. 3 Eropirã ĩgʉ pohro nʉgaja õpa arĩñorã erã õpa arĩ wereyarã: ―Õaro árĩporo. Judio masa opʉ õaro árĩporo, arĩ wereya erã mojotori mera ĩgʉre pañorã. 4 Eropigʉ Pilato dipaturi waha, judio masare weremi: ―Peeque mʉa. Ĩre ñeri dipuwaja mara. Eropigʉ irire mʉa masiburire ĩgʉre mʉa pohro aĩgãribu iiaa, arĩmi Pilato. 5 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu pora berore peyadigʉ, oparã ya suhrironore sañadigʉ wihigue árĩdigʉ wiririmi. Ĩgʉ wiriricʉ̃ Pilato õpa arĩmi: ―Ĩaque. Ihĩ ta ãhrimi ĩgʉ, arĩmi Pilato. 6 Ĩgʉ eropa arĩtuhacʉ̃ peerã pahia oparã, surara Goãmʉ wihi ĩhadibu corerã sã Jesure ĩarã gaguiniguima: ―Crusague wejẽque ĩgʉre. Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩ gaguiniguima erã. ―Ĩgʉre ne ñeri dipuwaja mara. Eropirã mʉa basi ta ĩgʉre aĩgãque. Eropirã mʉa basi ta ĩgʉre crusague pabia wejẽque, arĩmi Pilato erãre. 7 ―Ĩgʉ, ĩgʉ basi “Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩmʉrami. Ĩgʉ eropa arĩra waja gʉa doreripʉ ĩgʉre wejẽdorea, arĩma erã Pilatore. 8 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ ʉcataria Pilatopʉ. 9 Eropigʉ dipaturi ĩgʉ wihigue Jesure aĩ majiñajagʉ Jesure serẽpipʉ daja: ―¿Nohogue majagʉ ãhriri mʉhʉ? arĩpʉ Pilato Jesure. Ĩgʉ eropa arĩ serẽpiquerecʉ̃ ta Jesu ĩgʉre ne yʉhribiripʉ: 10 Ĩgʉ yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ Pilato ĩgʉre serẽpinemopʉ: ―¿Yʉre yʉhribeari mʉhʉ? Yʉhʉ mʉre peresu árĩgʉre wiumasia. Eropigʉ mʉre crusague pabia wejẽdoremasia yʉhʉ. ¿Irire masibeari mʉhʉ? arĩpʉ Pilato Jesure. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ daja: ―Goãmʉ mʉre dorebiricʉ̃ ne iimasibiriboaya mʉhʉ. Eropigʉ yʉre ĩhaturirãre wiadigʉpʉ mʉ tauro ñero dipuwajacʉgʉcumi, arĩpʉ Jesu Pilatore. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pilatopʉ ĩgʉre wiudiaripʉ. Ĩgʉ eropa wiudiaquerecʉ̃ ta dipaturi judio masapʉ gaguiniguima: ―Jesu “Opʉ ãhraa,” arĩgʉ mari tauro opʉ árĩgʉre Roma majagʉre ĩhaturigʉ iimi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉre wiugʉ mʉ sã mari tauro opʉ árĩgʉre ĩhaturigʉ ãhraa, arĩ gaguiniguima judio masa Pilatore. 13 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesure wihigue árĩgʉre aĩ wiriri, ĩgʉ dipuwaja moadoregʉ ĩgʉ doari pẽro doajami Pilatopʉ. Ĩgʉ dipuwaja moadorero judio masa ya mera gabata waĩcʉro empedrado waĩcʉbʉ. 14 Irinʉ Pascuanʉ bosenʉ árĩcʉ̃ gʉa baburi gʉa amurinʉ árĩbʉ. Irisubu goeri boje core árĩbʉ. Doajatuha Pilato masare õpa arĩ weremi: ―Ihĩ ta ãhrimi mʉa opʉ, arĩmi ĩgʉ. 15 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa gaguiniguima daja: ―Sĩriporo ĩgʉ. Sĩriporo ĩgʉ. Crusague pabia wejẽque ĩgʉre, arĩ gaguiniguima erã. ―¿Mʉa opʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉre crusague pabia wejẽdiari mʉa? arĩmi Pilato erãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩ yʉhrima pahia oparã: ―Mari árĩpehrerã tauro opʉ Roma majagʉ ãhrimi. Gajigʉ opʉ marimi marire, arĩ yʉhrima pahia oparã. 16 Erã eropa arĩ wereniguira pʉhrʉ Pilato Jesure crusague pabia wejẽdoregʉ wiami erãre pare. Eropirã surara Jesure aĩ wiriama. 17 Erã aĩ wiriacʉ̃ Jesupʉ crusare ĩgʉ basi aĩ coã, dipu pero waĩcʉrogue ejami. Gʉa judio masa ya mera Gólgota waĩcʉbʉ. 18 Erogue eja erã Jesure crusague pabiama. Eropirã gajirã perã sãre yujugʉ ĩgʉ diayepʉ, gajigʉre ĩgʉ copʉ pabiama erã. Eropigʉ Jesu erã deco árĩmi. 19 Pilato taboamijire goja, crusague Jesu weca pabia tuudorepʉ ĩgʉ gojaramijire. Õpa arĩ gojara árĩbʉ: “Ihĩ Jesu Nazare majagʉ, judio masa tauro opʉ ãhrimi,” arĩ gojara árĩbʉ irimijire. 20 Irimijire gojagʉ judio masa ya mera, Roma majarã ya mera, Griego ya mera gojara árĩbʉ. Eropiro Jesure crusague erã pabianugudiro maca pohrogã árĩbʉ. Eropirã bajarã judio masa Pilato ĩgʉ gojarare ĩha buhema. 21 Eropirã pahia oparã iri buhetuhaja õpa arĩrã wañorã Pilatore: ―“Ihĩ judio masa opʉ ãhrimi,” arĩ gojabita. Gʉa opʉ árĩbeami ĩgʉ. Eropigʉ õpa arĩ goja amuque mʉhʉ. Ihĩ “Judio masa opʉ ãhraa,” arĩ yujugʉ ta ĩgʉ basi ta eropa arĩ pepigʉ ãhrimi, arĩ goja amuque, arĩñorã pahia oparã. 22 Pilatopʉ yʉhripʉ erãre: ―Yʉ gojarare ne yʉ goja amusome, arĩpʉ Pilato erãre. 23 Jesure erã pabiara pʉhrʉ wapicʉrã surarapʉ Jesu suhri mʉrare erã basi game gueremorã iima. Erã eropa guerediaquerecʉ̃ ta ĩgʉ suhriro yoari suhriro dohori mariri suhriro árĩbʉ. Iri suhriro suara suhriro árĩbʉ. 24 Iri suhriro eropa árĩcʉ̃ ĩarã õpa arĩma erã basi: ―Iñe suhrirore yeguesiribiricãrã. Yujugʉ dihta aĩporo. Eropirã iñe suhriro aĩbure masimorã deabirarã mari, arĩma erã basi. Eropa deabirarã Goãmʉ yare erã gojarapũ erã gojadiro dopa ta eropa iirã iima erã. “Yʉ suhrirore erã basi guerema. Eropirã yaha suhrirore aĩbure masidiarã deabirama erã,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. Erã gojadiro dopa ta eropa iima erã. 25 Jesu pago, Jesu bʉamo María Cleofa marapo, María Magdalena mera Jesu crusa pohrogã ĩha niguima. 26 Eropigʉ ĩgʉ pago, yʉhʉ ĩgʉ mahigʉ sã ĩgʉ pohrogã gʉa niguicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ pagore yʉre weremi: ―Dohpaguere ihĩ mʉ magʉ árĩbu ãhrimi, arĩmi Jesu ĩgʉ pagore. 27 Eropa arĩtuha yʉre õpa arĩ weremi ĩgʉ: ―Dohpaguere igo mʉ pago árĩbo ãhrimo, arĩmi Jesu yʉre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu pagore yaha wihigue aĩ opamʉribʉ. 28 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉre mohmedoregʉ ĩgʉ apirare iipehogʉ árĩgʉ masipʉ Jesu. Eropa masigʉ Goãmʉ yare erã gojarapũ iribojegue erã arĩ wereyudiro dopa ta õpa arĩmi Jesu: ―Ñemesibuca yʉre, arĩmi Jesu. 29 Ero vino sʉ̃iri deco dicʉri sorobu ero doabʉ. Eropirã ero árĩrã Jesu eroparĩcʉ̃ pee mimi aĩri yʉsʉre deco mera erã yosora yʉsʉre yucʉgʉ hisopo waĩcʉdigʉ ojogoro dirituma. Eropirã aĩ muju Jesu disiro sĩtuma. 30 Iri decore Jesu mimituha õpa arĩmi: ―Iripẽta árĩca, arĩgʉ ta ĩgʉ dipurure muhmusiudija sĩria wami. 31 Irinʉ Pascua bosenʉ core árĩbʉ. Iri bosenʉ gʉa baburire gʉa amurinʉ árĩbʉ. Eropirã gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ iri õari bosenʉ árĩcʉ̃ crusarigue sĩrinirãre judio masa apidiabirima. Irinʉ ta bosenʉ gʉa judio masa bosenʉ wʉari bosenʉ árĩro iibʉ. Eropirã erã sĩrinirã mʉra irinʉ crusarigue árĩcʉ̃ gamebirima. Eropirã pabianirã mʉrare erã ñigagʉ gõarire panuadorerã judio masa serẽñorã Pilatore erãre sĩri purumujudorerã. Erã eropa iira pʉhrʉ erã dʉpʉ mʉrare aĩdijumorã iima. 32 Erã eropa dorecʉ̃ surarapʉ crusari pohrogue eja, yajaricʉgʉre copʉ árĩgʉ ñigagʉre panuama: Gajipʉ árĩgʉ sãre eropa ta iima erã. 33 Eropa iiquererã Jesu ñigagʉre panuabonirã ĩgʉ pohro eja ĩgʉ sĩridigʉ árĩcʉ̃ ĩha panuabirima. 34 Eropa panuabirã yujugʉ surara ĩgʉ patore gohra gubuye ĩgʉre ñosemi. Ĩgʉ eropa ñosecʉ̃ mata ĩgʉ di, deco mera wiribʉ. 35 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩabʉ yʉhʉ. Yʉhʉ ipũre gojagʉ diaye mʉare werea. Diaye yʉ wereri árĩcʉ̃ masia yʉhʉ. Mʉare irire werea mʉa sã Jesure mʉa umupeoburire. 36 Goãmʉ yare erã gojarapũ werediro dopa ta eropa wabʉ. “Ĩgʉ gõare ne yuju gõare panuabirima,” erã arĩ gojadiro dopa ta Jesu ñigagʉ gõare ne yuju gõa panuabirima. 37 Eropiro gajipũ sã Goãmʉ yare erã õpa arĩ gojayudiro dopa ta wabʉ: “Ĩgʉre erã ñosedigʉ mʉrʉre ĩarãcoma erã,” erã arĩ gojadiro dopa ta gʉa Jesure erã ñosedigʉ mʉrʉre ĩabʉ. 38 Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ José Arimatea majagʉ Jesu dʉpʉ mʉrarore aĩ dijubu Pilatore serẽgʉ ejapʉ. Josépʉ gajirã judio masare güigʉ, Jesure umupeogʉ ĩgʉ árĩrire werebiridigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore ĩgʉ serẽra pʉhrʉ Pilatopʉ ĩgʉ dʉpʉre aĩdorepʉ. Ĩgʉ aĩdorecʉ̃ José crusa pohro eraa Jesu dʉpʉ mʉrarore aĩgã wami. 39 Nicodemo sã ĩgʉ poresurire mohmorerare treinta kilo nʉcʉrire aĩgãrimi Jesu dʉpʉ ĩgʉ amuburire. Yucʉgʉ di pohga, mirra waĩcʉri poresuri, yucʉgʉ pohga mera árĩyoro ĩgʉ mohmorera. Ĩgʉ Jesu mera ñami weretamudigʉ árĩmi. 40 Eropirã erã perã Jesu dʉpʉ mʉrarore aĩma. Judio masa sĩrinirãre yaaro dopa ta ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore poresuri sũra pʉhrʉ suhri gasiri mera omama. 41 Crusague Jesure erã pabia wejẽdiro pohro pohe árĩbʉ. Iri pohegue masa gobe ʉtãyegue erã seara gobe árĩbʉ. Iri gobere ne yujugʉ sĩridigʉre cóãnibirima dohpa. 42 Pascuanʉ bosenʉ maja gʉa judio masa baburire amurinʉ árĩbʉ. Eropirã iri gobe pohrogã crusa árĩcʉ̃ ero apima erã Jesu dʉpʉ mʉrarore.

Juan 20

1 Domingo ñamiñarigã árĩcʉ̃, boyoboro coregã María Magdalena Jesu masa gobegue ejapo. Erogue ejago iri gobere erã biharayere gajipʉ tunuguraye árĩcʉ̃ ĩapo igo. 2 Eropa ĩadigo árĩgo gʉa pohrogue omagãrimo igo. Simo Pedro mera perã árĩbʉ gʉa. Eraa õpa arĩ weremo gʉare igo. ―Mari Opʉ dʉpʉ mʉrarore aĩcãnirã ãhrama. Eropirã ĩgʉre erã apidirore mari masibeaa, arĩmo igo gʉare. 3 Igo eroparĩcʉ̃ peerã, yʉhʉ Pedro mera gʉa perã masa gobegue ĩarã wabʉ gʉa. 4 Eropa ĩarã warã gʉa perã omagãabʉ. Eropa omarã, yʉhʉ Pedrore omatarigãgʉ masa gobegue ejamʉhtabʉ. 5 Erogue ejagʉ muhmumereja ĩha acubʉ iri gobere. Eropa ĩha acugʉ ĩgʉre erã omara gasiro seyarore ĩabʉ. Eropigʉ iri gobere ñajabiribʉ. 6 Yʉ eropa ĩara pʉhrʉgue Simo Pedro sã erami. Eraa masa gobegue ñajaa, ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore erã omara suhri gasirire ĩami ĩgʉ. 7 Eropigʉ Jesu dipurure erã omara gasiro sãre ĩami daja. Iri gasiro boje oyaro, yeguera gasiro árĩbʉ. 8 Eropigʉ yʉ sã masa gobegue ñajabʉ. Jesu ĩgʉ maricʉ̃ ĩagʉ “Diaye ta Jesu masa mʉriañumi,” arĩ pepibʉ yʉhʉ. 9 Iri gobegue gʉa waboro core Goãmʉ yare erã gojarapũ Cristo sĩriburire erã wererare õaro gʉa masinibiribʉ. Dohpaguepʉre iri gobere yʉ ĩara pʉhrʉ, “Diaye ta Jesu masa mʉriañumi,” arĩ pepibʉ yʉhʉ. 10 Eropa ĩatuhajarã gʉa wihigue dujaa wabʉ. 11 Eropi masa gobe disiporo María niguigo ore niguipo. Eropa orequerego ta muhmumereja igo ĩhame acupo masa gobere. 12 Eropa ĩhame acugo perã anyuare boreri suhricʉrãre Jesu ĩgʉ oyadiro mʉrarogue erã doacʉ̃ ĩapo igo. Yujugʉ ĩgʉ dipuru oyadiro doapʉ. Gajigʉ ĩgʉ guburi oyadiro doapʉ. 13 Erãre igo ĩacʉ̃ erãpʉ igore serẽpiñorã: ―Nomeo, ¿dohpa árĩronore orego iiri mʉhʉ? arĩñorã erã. ―Yʉ Opʉ dʉpʉ mʉrarore aĩcãnirã ãhrama. Eropigo erã apidirore masibeaa yʉhʉ, arĩpo igo. 14 Eropa arĩtuha, majinʉgaja nijago Jesure ero niguigʉre ĩapo igo. Eropa ĩaquerego ta Jesure ĩha masibiripo igo. 15 ―Nomeo, ¿dohpa árĩrono orego iiri mʉhʉ? ¿Noare amago iiri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu igore. “Ihĩ i pohere ĩhadibugʉ ãhrimi,” arĩ pepiripo igo Jesure. Eropa arĩ pepigo õpa arĩpo igo: ―Mʉhʉ ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore aĩdigʉ árĩgʉ wereque mʉ apidirore yʉre. Mʉ werera pʉhrʉ aĩgora ĩgʉ dʉpʉ mʉrarore, arĩpo igo ĩgʉre. 16 Igo eropa arĩra pʉhrʉ Jesu õpa arĩpʉ: ―María, arĩpʉ. Ĩgʉ eropa piyucʉ̃ peego, majiñabeo igo Hebreo ya mera õpa arĩpo: ―Rabuni, arĩpo igo Jesure. Rabuni, erã ya mera arĩrã “Buhegʉ,” arĩma. 17 Jesu arĩpʉ: ―Yʉ Pagʉ pohrogue mʉrianibeaa dohpa yʉhʉ. Yʉ eropa mʉrianibiricʉ̃ yʉre mohpiñabiricãque. Eropigo gajirã yaharã pohrogue waque. Erã pohrogue ejago õpa arĩ wereque: “Jesu õpa arĩdoremi mʉare: ‘Yʉ Pagʉ pohrogue wabu iiaa. Mʉa Pagʉ sã ãhrimi ĩgʉ. Goãmʉ pohrogue wabu iiaa. Mʉa yagʉ Goãmʉ sã ãhrimi ĩgʉ,’ arãmi Jesu,” arĩ wereque erãre, arĩpʉ Jesu Maríare. 18 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ María Magdalena gʉare Jesu buherã pohrogue eraa weremo gʉare: ―Mari Opʉre ĩabʉ yʉhʉ, arĩ Jesu igore gʉare weredorerare weremo igo. 19 Irinʉ soorinʉ ñamicague gʉa Jesu buherã gʉa acawererãre judio masare güirã, gʉa ya wihigue biha ñaja doabʉ gʉa. Gʉa eropa doacʉ̃ Jesu gʉa watope dehyoanʉgaja õpa arĩmi: ―¿Ãhriri mʉa? arĩmi. 20 Eropa arĩtuha ĩgʉ mojotorire, ĩgʉ patore sãre gʉare ĩhmúmi. Eropirã gʉa ĩgʉre gʉa opʉre masa mʉriadigʉre ĩarã mucubiribʉ. 21 Dipaturi Jesu gʉare õpa arĩmi daja: ―Õaro árĩque mʉa. Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre obeodiro dopa ta yʉ sã mʉare obeoa, arĩmi gʉare. 22 Eropa arĩtuhaja gʉare ĩgʉ purisãmi. Eropa purisãgʉ Espíritu Santore gʉa ñeaburire ĩhmugʉ iimi. Ĩhmutuhaja õpa arĩmi: ―Dohpaguere Espíritu Santore ñeaque mʉa mʉa mera árĩbure. 23 Masa erã ñeri dipuwajare bʉjawerecʉ̃ ĩarã, “Mʉa ñero iirare cohãa,” arĩmasia mʉa erãre. Erã bʉjawerebiricʉ̃ ĩarã, “Mʉa ñeri iirare cóãbiribʉ,” arĩmasia mʉa, arĩmi Jesu gʉare ĩgʉ buherãre. 24 Jesu gʉa watope ĩgʉ dehyoacʉ̃ Toma sʉhrʉadigʉ erã arĩgʉ gʉa mera marimi irisubure. 25 Ĩgʉ eropa maricʉ̃ gʉa ĩgʉ mera majarã ĩgʉre werebʉ. ―Mari Opʉre gʉa ĩabʉ, arĩ wereribʉ gʉa ĩgʉre. Gʉa eropa arĩ werequerecʉ̃ ta õpa arĩmi Toma: ―Ĩgʉ mojotorire erã pabiara goberire ĩabigʉ iri goberire yʉ mujusĩru mera puñabigʉ “Diaye ta masa mʉriañumi,” ne arĩsome. Eropigʉ ĩgʉ patore gubuye árĩri gobere yʉ mojoto mera sĩ acubigʉ, “Diaye ta masa mʉriañumi,” ne arĩsome yʉhʉ ĩgʉre, arĩmi Toma. 26 Yuju semana pʉhrʉ gʉa ĩgʉ buherã gʉa ya wihigue árĩbʉ. Irisubure Toma gʉa mera árĩmi. Iri wihi bihara wihi árĩbʉ. Bihara wihi árĩquerecʉ̃ ta Jesu ñaja, gʉa watope dehyoanʉgaja õpa arĩmi: ―¿Ãhriri mʉa? arĩmi. 27 Eropa arĩtuha ĩgʉ Tomare weremi: ―Ĩaque yʉ mojotorire. Eropi mʉ mujusĩru mera yʉ mojotorire erã pabiara goberire puñaque. Eropigʉ mʉ mojoto mera yʉ patore gubuye árĩri gobere sĩ acuñaque. “Diaye árĩbeaa,” arĩbiricãque. “Diaye ta ãhraa,” arĩque mʉhʉ, arĩmi Jesu Tomare. 28 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Toma yʉhrimi: ―Mʉhʉ yʉ Opʉ ãhraa. Mʉhʉ yahagʉ Goãmʉ ãhraa, arĩmi Toma Jesure pare. 29 ―Yʉre mʉ ĩara pʉhrʉ yʉre “Diaye ta ãhraa,” arãa. Gajirãpʉ yʉre ĩabiriquererã ta “Diaye ta ãhraa,” arĩ umupeorãcoma. Eropirã erã turaro mucubirirã árĩrãcoma, arĩmi Jesu Tomare. 30 Eropigʉ baja gaji sãre Goãmʉ ĩgʉ turari mera ii ĩhmúmi Jesu gʉa mera árĩgʉ. Irire ĩgʉ iirare ipʉre gojapehobirabʉ yʉhʉ. 31 Eropa gojapehobiriqueregʉ ta ipũ yʉ wererare gojagʉ, “Jesu ta Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi. Ĩgʉ diaye ta Goãmʉ magʉ ãhrimi,” mʉa arĩ masiburire gojabʉ. Eropirã mʉa ĩgʉre umupeorã Goãmʉ mera mʉa eropa árĩniguiburire gojabʉ ipũre.

Juan 21

1 Pʉhrʉ Tiberia waĩcʉri ditaru tʉro dipaturi gʉare ĩgʉ buherãre dehyoami daja. Gʉare dehyoagʉ õpa iimi ĩgʉ daja. 2 Simo Pedro, Toma sʉhrʉadigʉ erã arĩgʉ, Natanae Galilea yeba árĩri maca Caná waĩcʉri maca majagʉ, gʉa perã Zebedeo porã, gajirã sã perã gʉa oã nʉcʉ gamenere árĩbʉ. 3 Gʉa eropa gamenerera pʉhrʉ Simo Pedro õpa arĩmi: ―Wai wejẽgʉ wagʉ iiaa, arĩmi ĩgʉ. ―Gʉa sã mʉ mera warãra, arĩbʉ gʉa ĩgʉre. Eropa arĩtuha buha wabʉ. Eropirã dohodiru mera wabʉ. Iri ñamire gʉa õaro boyotahmuquererã ne yujugʉ waimʉre wejẽbiricarabʉ. 4 Boyodiji merejacʉ̃ Jesu imiporo ĩgʉ niguicʉ̃ ĩaribʉ gʉa. Eropa ĩaquererã ĩgʉre ĩha masibiricarabʉ gʉa. 5 Eropigʉ gʉare õpa arĩ serẽpimi: ―Ne, ¿wai wejẽari mʉa? arĩmi Jesu. ―Ne wejẽbirabʉ, arĩ yʉhribʉ gʉa. 6 ―Dohodiru diayepʉ wejẽdire mehyuque. Iripʉ mehyurã wai wejẽrãca, arĩbeo niguimi gʉare. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉ arĩdiro dopa ta mehyubʉ. Gʉa mehyura pʉhrʉ bajarã wai ñajama. Bajarã wai ñajacʉ̃ ĩarã wejẽdigʉre dohodirugue aĩsã turabiricarabʉ gʉa. 7 Eropigʉ yʉhʉ Jesu ĩgʉ mahigʉ Pedrore werebʉ: ―Mari Opʉ ãhrimi sihĩ imiporo niguigʉ, arĩbʉ Pedrore. Yʉ eroparĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ árĩcʉ̃ masigʉ, Simo Pedro ĩgʉ suhrirore sañami. Wai wejẽbu ĩgʉ suhrirore tuweadigʉ árĩmi. Ĩgʉ suhrirore sañatuha diague yuriñajami. 8 Eropirã gajirã gʉa buherã dohodirugue árĩbʉ. Cien metro yoaro diaguere payabʉ gʉa. Eropirã wejẽdigʉre wai bajarã ñajadigʉre dohodiru mera taramajaabʉ gʉa. 9 Tʉrogue tuhajarã pea niti dihta gose oyari peame weca waire ĩgʉ mupunugupidigʉre ĩabʉ gʉa. Panru sãre ĩabʉ gʉa. 10 Gʉa eropa ĩacʉ̃ Jesu gʉare õpa arĩmi: ―Dohparagã mʉa wejẽnirãre bajamerãgã aĩgãrique, arĩmi gʉare. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Simo Pedro Jesu mera árĩgʉ ĩgʉ sã dohodirugue ñaja, wejẽdire tara majaami imiporogue. Pagarã wai ñajanirã ciento cincuenta y tres wai árĩma. Bajarã wai ñajaquererã wejẽdire ne yehguebirima. 12 ―Banirã arique, arĩmi Jesu gʉare. ―¿Noano ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpiñabiribʉ gʉa ĩgʉre. Gʉa Opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masibʉ gʉa. 13 Eropigʉ Jesu peame pohrogue eja, panre aĩ gʉare gueremi. Wai sãre gueremi. 14 Eropigʉ Jesu ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ imiporo dehyoagʉ ʉhresubu gʉare ĩgʉ buherãre dehyoagʉ iimi. 15 Gʉa bara pʉhrʉ Jesu Simo Pedrore serẽpimi: ―Simo, Jona magʉ, ¿oãre mʉ mahiro tauro yʉre mahiri mʉhʉ? arĩmi Simo Pedrore. ―Opʉ, mʉre mahia yʉhʉ. Mʉre yʉ mahirire masia mʉhʉ, arĩ yʉhrimi Simo Pedro. Jesu arĩmi: ―Eropigʉ ovejagãre mari ejodiro dopa ta yaharãre buheque mʉhʉ, arĩmi Jesu. 16 Eropa arĩtuha dipaturi ĩgʉ Simo Pedrore serẽpimi daja: ―Simo, Jona magʉ, ¿yʉre mahiri mʉhʉ? arĩmi Jesu. ―Opʉ, mʉre mahia yʉhʉ. Mʉre yʉ mahicʉ̃ masia mʉhʉ, arĩ yʉhrimi Simo Pedro. Jesu arĩmi daja: ―Ovejare ĩhadibugʉ ovejare ĩgʉ õaro ĩhadiburo dopa ta yaharãre õaro ĩhadibuque, arĩmi Jesu Pedrore. 17 Eropa arĩtuha dipaturi Simo Pedrore serẽpimi: ―Simo, Jona magʉ, ¿diaye ta yʉre mahiri mʉhʉ? arĩmi Jesu daja. Ʉhresubu ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ peegʉ Simo Pedro turaro bʉjaweremi. ―Opʉ, mʉhʉ masipehoa. Mʉre yʉ mahicʉ̃ masia mʉhʉ, arĩmi Simo Pedro. ―Ovejare mari ejodiro dopa ta yaharãre buheque mʉhʉ. 18 Diaye mʉre arĩgʉ iiaa. Mʉhʉ mamʉ árĩgʉ mʉ suhrire saña, mʉ gamerogue curimʉribʉ mʉhʉ. Eropa árĩdi árĩqueregʉ ta pʉhrʉ mʉhʉ bʉgʉ árĩcʉ̃, mʉ mojotorire sĩbeocʉ̃ gajigʉ mʉre mʉ suhrire sãgʉcumi. Eropigʉ mʉ wadiabirogue mʉre aĩgãgʉcumi, arĩmi Jesu Simo Pedrore. 19 Eropa arĩgʉ Simo Pedro dohpa wa ĩgʉ sĩriborore wereyugʉ iimi. Eropigʉ Simo Pedro sĩrigʉ Goãmʉre, “Õagʉ, turagʉ ãhraa,” masa erã arĩcʉ̃ ĩgʉ iiborore wereyugʉ iimi. Eropigʉ Pedro mera weretamutuhagʉ õpa arĩmi Jesu ĩgʉre: ―Diaye ta yʉ buhediro dopa iique mʉhʉ, arĩmi Jesu Pedrore. 20 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedropʉ yʉre Jesu ĩgʉ mahigʉre erãre yʉ nʉrʉsiacʉ̃ ĩami ĩgʉ. Yʉpʉ ĩgʉ ĩagʉpʉ ero core Jesu pohrogã badoagʉ ĩgʉre õpa arĩdigʉ árĩbʉ. “Opʉ, ¿mʉre ĩhaturirãre wiabupʉ nihino árĩcuri ĩgʉ?” arĩ Jesure serẽpidi árĩbʉ yʉpʉ. Eropa yʉre ĩagʉ Pedro serẽpimi Jesure: 21 ―Opʉ, ¿ihĩ Ñupʉ dohpa wagʉcuri? arĩ serẽpimi: 22 ―Ire mʉre werebeaa. I yebaguere yʉ dujariboro core ĩgʉre árĩniguicʉ̃ yʉ iicʉ̃ irire masibeaa mʉhʉ. Eropigʉ ĩgʉ waborore guñabita mʉhʉ. Diaye ta yʉ buhediro dopa iique mʉpʉ, arĩmi Jesu Pedrore. 23 Irire ĩgʉ yʉre Ñure wererare peerã árĩpehrerã Jesu yarã weresiririma. Irire weresirirã õpa arĩrima erã: “Jesu ĩgʉ mahigʉ buhegʉ sĩrisome,” arĩ weresiririma yʉre Jesu yarã erã basi. Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta “Ĩgʉ sĩrisome,” arĩgʉ iibirimi Jesu. “I yebaguere yʉ dujaricʉ̃ ĩgʉre árĩniguicʉ̃ yʉ iicʉ̃ irire masibeaa mʉpʉ,” arĩmi Jesu Pedrore. 24 Jesu buhegʉ ire weregʉ, ipũre gojagʉ ãhraa yʉhʉ. Eropirã i wereri diaye ta árĩcʉ̃ masia mari. 25 Baja gaji sãre Jesu iimi. Ĩgʉ iirare mari gojapehocʉ̃ iripũri gojarapũri baja tariari pũri waboya. Eropiro iripũrire mari dibucʉ̃ sihajabiriboya i yeba. Ʉjʉtʉria waboya yʉ pepicʉ̃. Iripẽta ãhraa.

Hechos 1

1 Teófilo, ero core yʉ gojamʉhtarapũ mera Jesu ĩgʉ iirare, ĩgʉ buherare mʉre weretuhabʉ. Te ʉmarogue ĩgʉ mʉriarare weretubʉ. Jesu ĩgʉ mʉriaboro core ĩgʉ Espíritu Santo turari mera dorepʉ ĩgʉ apinirãre. Erã ĩgʉ beyenirã árĩñorã. 3 Eropi Jesu ĩgʉ crusague ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ yujuyerisuburi dʉpʉcʉgʉ dehyoapʉ ĩgʉ apinirãre. Cuarenta nʉri pʉhrʉ dehyoatupʉ. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ basi ojocarigʉ árĩrire ĩhmupʉ erãre. Eropa dehyoagʉ Goãmʉ mari Pagʉ ĩgʉ opʉ árĩrire õari buherire werepʉ erãre. 4 Gajisubu Jesu ĩgʉ apinirã mera árĩgʉ õpa arĩ erãre werepʉ: ―Jerusalén ta árĩnique dohpa. “Espíritu Santore mʉare obeogʉra,” yʉ Pagʉ ĩgʉ arĩdigʉre corenique. Irire ĩgʉ eropa arĩrare mʉare wereabʉ yʉhʉ. 5 Ñu mʉare waĩyegʉ deco mera mʉare waĩyemi. Yʉpʉ ĩgʉ iira tauro iigʉra mʉare. Espíritu Santo mʉa mera ĩgʉ árĩniguicãcʉ̃ iigʉra mʉare, arĩpʉ Jesu. 6 Eropi gajisubu ʉtãgʉgue Olivo waĩcʉdigʉgue Jesu erãre dehyoacʉ̃ erã serẽpiñorã ĩgʉre: ―Opʉ, ¿i Israe yebare mari ya yebare dohpárĩcʉ̃ gʉare dipaturi doreburire apibocuri mʉhʉ gʉare? ¿Dohpárĩcʉ̃ mari acawererã gohrare opʉ acugʉcuri mʉhʉ? arĩñorã ĩgʉre. 7 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu õpa arĩpʉ: ―Mari Pagʉ dihta irinʉrire mʉa ya yebare mʉa õaro árĩborore apimasimi. Irinʉrire mʉare masiya mara. 8 Eropirã mʉare Espíritu Santo ĩgʉ eracʉ̃ Goãmʉ ya turarire oparãca mʉa. Iri turarire mʉa oparã Jerusalén majarãre, árĩpehrerã Judea majarãre, Samaria majarãre, árĩpehreri yeba majarãre õari buherire buherãca mʉa yaha árĩburire. Yʉ sĩrirare, yʉ masa mʉriarare erãre buherãca mʉa, arĩ werepʉ Jesu erãre. 9 Eropa arĩ weretuhaja, Jesu ʉmarogue mʉria wapʉ. Erã ĩgʉre erã ĩhanʉrʉsia mujucʉ̃ imica cururi pohecague ñaja dedere mʉria wapʉ. 10 Eropirã erã Jesu ĩgʉ mʉriagʉre erã ĩhanʉrʉsia mujurisubu perã anyua boreri suhricʉrã Jesu ĩgʉ apinirã pohro dehyoanʉgajañorã. 11 Eropirã erãre õpa arĩñorã: ―Mʉa Galilea majarã, ¿duhpirã ĩhamuju niguirã iiri mʉa? Ihĩ Jesu ʉmarogue mʉriagʉ, ĩgʉ mʉriadiro dopa ta dipaturi arigʉcumi daja, arĩ wereñorã anyua. 12 Eropiira pʉhrʉ Jesu yarã ʉtãgʉgue Olivo waĩcʉdigʉgue árĩnirã dijari, Jerusaléngue dujajañorã. Irigʉ ʉtãgʉ yuju kilómetro wecañari Jerusalén ejaboro pohro árĩyoro. 13 Dujaja erã ʉmarogue erã árĩri taribugue mʉria wañorã. Oã árĩñorã erã: Pedro, Ñu, Santiago, Andre, Felipe, Toma, Bartolomé, Mateo, Santiago, Simo, Juda árĩñorã. Santiagopʉ Alfeo magʉ árĩpʉ. Simopʉ celote waĩcʉri curu majagʉ árĩpʉ. Judapʉ Santiago acaweregʉ árĩpʉ. 14 Eropirã bajasuburi oã árĩpehrerã, nome mera, María Jesu pago mera, Jesu pagʉ porã mera õaro gamenere, turaro mera Goãmʉre mari Pagʉre serẽmʉriñorã. 15 Eropi irinʉrire masa bajarã ciento veinte ejaboro gohra gamenereñorã. Eropigʉ Pedropʉ ĩgʉ mera majarã Cristo yarã watope nʉgaja, werepʉ erãre. 16 ―Yʉ acawererã, Goãmʉ iribojegue ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wahaa. Irire Espíritu Santo Davire weredoreñumi Juda mʉrʉ eropa warare. Juda Jesure ñeha wejẽmorãre ĩhmudi árĩmi. 17 Juda mʉrʉ mari mera Jesu yare ii, gʉa mera majagʉ ta árĩrimi. 18 Judapʉ ĩgʉ Jesure ĩhmura wajare iri niyerure ĩgʉ wiara pʉhrʉ ĩgʉ basi wejẽ sĩripʉ. Eropigʉ yuhridija wa, ĩgʉ gʉramisida yehguea sĩria wapʉ. Ĩgʉ wiara niyeru mʉra mera gajirã merogã yebare asũñorã. 19 Eropirã árĩpehrerã ohõ Jerusalén majarã masipehrecãma Juda mʉrʉ ĩgʉ ñero warare. Eropa masirã ĩgʉ niyeru mera erã asũra yebare Acéldama di cóãri yeba waĩcʉa, arĩma iri yebare. 20 Iribojegue erã arĩ gojadiro dopa ta eropa wahámi Juda mʉrʉ. Salmo waĩcʉripũgue õpa arĩ gojañuma: Ĩgʉ árĩdirore cóãdiro árĩporo. Eropirã gajirã ĩgʉ árĩdirore árĩbiricãporo, arĩ gojañuma. Ohõ sãre õpa arĩ gojañuma: Gajigʉ ĩgʉ mohmerare gohrotogʉ árĩgʉcumi, arĩ gojañuma Salmogue, arĩpʉ Pedro. 21 “Eropirã mari yujugʉ beyerã Juda mʉrʉre gohrotobure. Ñu waĩyegʉ ĩgʉ masare buherasubu árĩdigʉre, Jesu mera mari mera árĩdigʉre beyero gahmea mari mera majagʉ árĩbure. Jesu masa mʉriacʉ̃ sãre ĩadigʉre beyero gahmea. Eropa beyera pʉhrʉ Jesu ĩgʉ masa mʉriarare mari mera buhegʉcumi, arĩ werepʉ Pedro ĩgʉ acawererãre Cristo yarãre. 23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã perãre beyedoboñorã erã. Yujugʉ José Justo waĩcʉgʉre beyeñorã. Ĩgʉ Barsabá erã arĩ piyugʉ árĩpʉ. Eropirã gajigʉre Matia waĩcʉgʉre beyeñorã. 24 Erã perãre beyedobotuhaja, erãre Goãmʉre õpa arĩ serẽñorã: ―Mʉhʉ gʉa Opʉ árĩpehrerã masa erã pepirire masia. Oã ãhrima gʉa perã beyerã. Juda mʉrʉre gohrotobure nihi mʉ gamegʉre beyeque. Juda mʉrʉ Jesure cóãdigʉ peamegue wadigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉre gohrotogʉ Jesu ĩgʉ apidigʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ gʉa mera õari buherire buhegʉcumi, arĩñorã erã Goãmʉre. 26 Eropa arĩrã ta ʉtã mera deamʉriñorã beyemorã. Matia yañe õaro wiricʉ̃, Matiapʉ Jesu ĩgʉ apinirã once apinirã mera majagʉ dujapʉ.

Hechos 2

1 Eropii Pentecoste waĩcʉrinʉ árĩcʉ̃ erã yujuro mera árĩpehrerã yuju wihi gamenereñorã. 2 Irisubure ta miruñe bʉrigã ariro dopa ta ʉmarogue bʉsʉro cariyoro. Ero eropa bʉsʉro caricʉ̃ peeñorã árĩpehrerã iri wihigue gamenere árĩrã. 3 Eropiro peame porãrigã dopa bejari erã árĩpehrerã dipu wecare dehyoayoro. Iri peame porãrigã nediru dopa bejari dehyoayoro. 4 Eropigʉ Espíritu Santo erapʉ erãre ĩgʉ turarire ogʉ arigʉ. Eropirã Espíritu Santo erãre ĩgʉ itamuropẽ erãpʉ gajirã yare õaro wereniguinʉgañorã. 5 Irinʉrire Jerusalén bajarã judio masa eranirã árĩñorã. Goãmʉre umupeorã erarã árĩñorã. Erã macari nʉcʉ majarã árĩñorã. 6 Eropirã ʉmarogue bʉsʉcʉ̃ peerã masa bajarã Jesu buherã pohrogue gamenere wahgãñorã. Masa nʉcʉ yare Jesu buherã erã wereniguicʉ̃ peeñorã. Erã eropa wereniguicʉ̃ peerã, erã pee ʉca wañorã. 7 ―Yaho, ¿Duhpirã oã Galilea majarã árĩquererã õaro mari yare wereniguiri? Erã mari masa dehyoadirogue árĩnirã iro dopa ta wereniguirã iima, arĩñorã erãpʉ̃. 9 Árĩpehrerã mari yare dohpaguere wereniguirã iima. Partia majarã, Media majarã, Elam majarã, Mesopotamia majarã, Judea majarã, Capadocia majarã, Ponto majarã, Asia majarã, Frigia majarã, Panfilia majarã, Egipto majarã, Africa majarã, Cirene majarã, Romague arirã ãhraa mari. Yujurãyeri judio masa ãhraa mari. Gajirã judio masa árĩbirã judio masa ya buheripʉre buherãgue ãhraa mari. 11 Creta majarã Arabia majarã sã mari mera ãhrima. Eropirã oã mari yare erã wereniguicʉ̃ peea mari. Erã mari ya mera Goãmʉ turari mera ĩgʉ õaro iirare wererã iima, arĩ wereniguiñorã masa erã basi. 12 Erã eropa arĩrã ʉca wañorã. Erã ĩarare erã peerare õaro masibiriñorã. ―¿Dohpárĩrono oã gajirã ya mera Goãmʉ yare eropa õaro wereniguiri mʉa pepicʉ̃? arĩ game serẽpiñorã erã erã basi. 13 Eropirã gajirã wereyañorã. ―¿Dohpa oã siburi ihrinijarã mererã iiri? arĩ wereyañorã gajirã erã basi. 14 Eropigʉ Pedro once Jesu ĩgʉ apinirã mera wahgãnʉgaja, masare werepʉ: ―Mʉa Judea majarã, árĩpehrerã Jerusaléngue árĩrã, ire yʉ werecʉ̃ õaro peeque mʉa. 15 Mʉa pepiri diaye árĩbeaa. Dohpaguere nueve ãhraa. Ʉmʉgue ãhraa. Eropirã oã merebeama. 16 Oã Goãmʉ iribojegue ĩgʉ werediro dopa ta iirã iima. Irire Joere Goãmʉ ya weremʉhtadigʉre ire weredoreñumi Goãmʉpʉ. 17 Ojogorocʉrinʉ árĩcʉ̃ õpa árĩroca: Yʉhʉ Espíriture masare árĩpehrerãre obeogʉra. Eropirã mʉa porã Goãmʉ yare wererãcoma. Eropirã mʉa mera majarã mamarã Goãmʉ deyoro moarire ĩarãcoma. Eropirã mʉa mera majarã mʉrãpʉ quẽrire quẽrãcoma. 18 Eropigʉ yʉ pohro majarãre yʉ Espíriture obeogʉra. Eropirã erã yahare wererãcoma. 19 Eropigʉ yʉ turari mera iigʉca ʉmʉsigue. Yebague sãre yʉ turari mera irire ĩhmugʉca. Eropigʉ di mera, peame mera, imica mera ĩhmugʉca yʉ turarire. 20 Yʉ eropiicʉ̃ abe ʉmʉ majagʉ naitĩa wagʉcumi. Ñami majagʉ abe diagʉ gʉhyaro wagʉcumi. Õpa waroca Cristo mʉa opʉ ĩgʉ dujariburinʉ, yʉ arĩranʉ core. Irinʉ ĩha ʉca warãca mʉa. Eropiro irinʉ gʉhyarinʉ árĩroca. 21 Eropiro õpa árĩroca: Árĩpehrerã masa Cristore erã ñerire cóãdore serẽnirãre ĩgʉ erãre peamegue wabonirãre taugʉcumi Goãmʉ, arĩ gojañumi Joe, arĩpʉ Pedro masare. 22 “Mʉa Israe masa yʉhʉ werecʉ̃ peeque, arĩpʉ daja. Jesu Nazare majagʉpʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩmi. Jesure “Goãmʉ obeodigʉ ãhrimi,” masa erã arĩ masiboro dopa Jesu Goãmʉ turari mera deyoro moarire masare ii ĩhmucʉ̃ iidi árĩmi Goãmʉ Jesure. Mʉa irire masia. 23 Mʉa Jesure wejẽdorecʉ̃ Goãmʉ iribojegue ĩgʉ “Eropa waroca,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wahabʉ. Eropirã mʉa Jesure crusague wejẽdorerã wiabʉ ĩgʉre masa ñerãre. 24 Goãmʉpʉ Jesu sĩridigʉre masuami. Eropigʉ dipaturi ne sĩrisome ĩgʉ. Ĩgʉ sĩri wajabeami. Eropa ojocariniguicãbu ãhrimi. 25 Õpa arĩñumi Davi iribojegue majagʉ Cristo ĩgʉ arĩbodiro dopa ta: Yʉ Opʉ, yʉ mera ãhraa mʉhʉ. Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ yʉ Opʉ yʉ pohro mʉhʉ árĩcʉ̃ ĩamʉrabʉ yʉhʉ güibiriboro dopa. 26 Mʉhʉ Goãmʉ yʉ sĩporãre sĩrinirã erã árĩroguere ne cóãsome. Yʉre mʉ mahigʉre ñerogue yʉ sĩporãre cóãsome mʉhʉ. Yʉhʉ mʉ pohro majagʉ mʉre umupeogʉ ãhraa. Yʉ dʉpʉre boadoresome mʉhʉ. Eropigʉ bʉrigã mucubiria. Mucubiriri mera wereniguia. Eropigʉ mʉre Goãmʉre bʉrigã umupeogʉ árĩgʉ güiro mariro õaro árĩcãa. 28 Yʉre dipaturi ojocaricʉ̃ iigʉca mʉhʉ. Yʉ mera mʉhʉ árĩcʉ̃ bʉrigã mucubiria, arĩ gojañumi Davi Cristo ĩgʉ arĩbodiro dopa ta, arĩpʉ Pedro. 29 “Acawererã, õpa õaro weregʉra mʉare Davire mari acaweregʉ mʉrʉre, iribojegue majagʉre, arĩnemopʉ daja Pedro. Ĩgʉ Davi sĩria wañumi. Eropigʉ ĩgʉre erã yaara gobe dohpaguere árĩnia. Eropigʉ “Yʉ dʉpʉre boadoresome mʉhʉ,” arĩ gojagʉ ĩgʉ basi waĩpeo weregʉ iibiriñumi. 30 Iribojegue Goãmʉ Davire õpa arĩñumi: “Diaye ta arĩgʉ iiaa. Mʉ pãramerã árĩturiarã mera majagʉ mʉ iiro dopa ta i maca majarã weca opʉ árĩgʉcumi,” arĩñumi Goãmʉ Davire. Davi Goãmʉ yare wereyugʉ árĩñumi. Eropigʉ Cristore Goãmʉ ta opʉ acuborore masigʉ, Cristo ĩgʉ masa mʉriaborore weremʉhtatuhañumi Davipʉ. Õpa arĩ wereñumi ĩgʉ: “Ĩgʉ sĩrinirã erã árĩroguere árĩwajasome. Ĩgʉ dʉpʉ ero boasome,” arĩñumi Davi. 32 Ĩre Jesucristore Goãmʉ masuami. Ĩgʉ masudigʉre gʉa árĩpehrerã ĩabʉ. 33 Eropigʉ Cristo ʉmarogue mari Pagʉ diayepʉ árĩcumi doregʉ árĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Pagʉ “Espíritu Santore yebague obeogʉra,” arĩpʉ ĩgʉre. Eropigʉ Cristopʉ Espíritu Santore dohpaguere obeomi gʉare. Eropirã Espíritu Santore ĩgʉ gʉare obeorare ĩarã iiaa mʉa. Eropirã mʉa peea. 34 Davipʉ Jesu ĩgʉ mʉriadiro dopa ta ʉmaroguere mʉriabiriñumi. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ basi õpa arĩñumi: Goãmʉ arĩmi yʉ Opʉre: “Ohõ yʉ diayepʉ doaque mʉhʉ. 35 Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre mʉre tarinʉgabasagʉra yʉhʉ mʉ pohro majarã dopa árĩmorãre,” arĩmi Goãmʉ yʉ Opʉre, arĩ gojañumi Davi. 36 “Eropirã árĩpehrerã Israe masa ire õaro masique mʉa. Ihĩ Jesure mʉa crusague wejẽdigʉre mʉa opʉ acuami Goãmʉpʉ. Ĩgʉre mʉare taubure Cristore apiami Goãmʉ, arĩ werepʉ Pedro masare. 37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bʉrigã bʉjawere, güirã masapʉ Pedro sãre serẽpi ĩañorã: ―Gʉa acawererã, ¿dohpa iirãcuri gʉa? arĩ serẽpi ĩañorã erã. 38 Erã eropa arĩ serẽpi ĩacʉ̃ yʉhripʉ Pedro sã. ―Mʉa ñero iirire bʉjawererã árĩque. Õarire gohrotoque. Eropirã Jesu waĩ mera waĩyenirã árĩque mʉa árĩpehrerã. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa ñerire cãdijigʉcumi Goãmʉ. Mʉa eropa iicʉ̃ Espíritu Santo mʉa mera árĩgʉcumi. Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore eropa ocãgʉcumi mʉare. 39 Mʉare, mʉa porãre, mʉa pãramerã árĩturiarãre yoarogue majarãre, árĩpehrerã Goãmʉ mari Opʉ ĩgʉ beyenirãre “Diaye ta itamugʉra mʉare,” arĩ apiñumi Goãmʉ, arĩpʉ Pedro masare. 40 Eropa arĩtuhaja baja werenemopʉ Pedro. Eropigʉ turaro mera werepʉ erãre. ―I yeba majarãre erã ñero iira dipuwaja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Eropirã mʉapʉ Goãmʉ yarã árĩque. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩgʉ mʉare dipuwaja moasome, arĩpʉ Pedro masare. 41 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bajarã ĩgʉ wereniguirire õaro peeñorã. Eropigʉ ĩgʉ sã erãre waĩyepʉ. Eropirã Goãmʉ yarã mera majarã tres mil masa wanemoñorã. 42 Eropirã erã masa Cristo ĩgʉ apinirã mera ʉmʉri nʉcʉ árĩmʉriñorã. Eropirã erã buherire ʉmʉri nʉcʉ peemʉriñorã. Erã barire game guere, Goãmʉre serẽ, Cristo ĩgʉ apinirã mera õaro árĩcãñorã erã. 43 Eropii Goãmʉ ĩgʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuñorã ĩgʉ apinirã. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã masa árĩpehrerã ĩha ʉca wañorã. 44 Eropirã árĩpehrerã Jesure umupeorã gamenere, õaro árĩcãñorã. Eropirã erã yare game gueremʉriñorã. 45 Erã yare dua, árĩpehrerãre gajinore moorãre erã nʉcʉ omʉriñorã erã. 46 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ erã Goãmʉ wihigue gameneremʉriñorã. Árĩpehrerã yujurãyeri erã wirigue yujuyeri cururi mucubiriri mera gamenere bamʉriñorã. 47 Erã eropa gamenererisubu “Goãmʉ õagʉ ãhrimi,” arĩ umupeomʉriñorã. Eropirã gajirã masa erãre gametarimʉriñorã. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ gajirãre ĩgʉ yarã wacʉ̃ iimʉripʉ.

Hechos 3

1 Ñamicague tres árĩcʉ̃ Goãmʉre serẽrisubu árĩcʉ̃ Pedro, Ñu mera Goãmʉ wihigue warã iiñorã. Iri wihi disiporo yujugʉ ʉmʉ doapʉ. 2 Ʉmʉri nʉcʉ iri wihi disiporo õari disiporo waĩcʉri disiporo gajirã ĩgʉre aĩgãri duhudoboñorã. Ĩgʉ ʉmʉpʉ ne masa dehyoagʉgue ta curimasibigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ iri disiporo pohro doagʉ niyerure serẽmʉripʉ iri wihire ñajarãre. 3 Eropii Pedro, Ñu iri wihigue erã ejanʉgajacʉ̃ curimasibigʉpʉ erãre ĩha, niyerure serẽpʉ. 4 Eropirã erã Pedro, Ñu mera ĩgʉre ĩha, Pedropʉ õpa arĩpʉ: ―Gʉare ĩaque mʉhʉ, arĩpʉ Pedro ĩgʉre. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ erãre ĩha “Niyerure orãcoma yʉre,” arĩ pepiripʉ. 6 Ĩgʉ eropa arĩ pepiquerecʉ̃ ta Pedro ĩgʉre õpa arĩ werepʉ: ―Niyerure opabeaa yʉhʉ. Opabiriqueregʉ ta ire iigʉra yʉhʉ mʉre. Jesucristo Nazare majagʉ ĩgʉ turari mera curique mʉhʉ, arĩpʉ Pedro curimasibigʉre. 7 Eropa arĩgʉ ta ĩgʉ mojotore diayepʉ maja mojotore ñeha, ĩgʉre tarawahgũ nugupʉ. Irisubu ta curimasibigʉ ĩgʉ guburire, ĩgʉ ñigarire turari ñajayoro. 8 Iri eropa ñajara pʉhrʉ ĩgʉ wahgãnʉgajapʉ. Eropigʉ ĩgʉ waha buhrima mʉria “Goãmʉ turagʉ õagʉ ãhrimi,” ĩgʉ arĩ mucubiridiro mera erã mera Goãmʉ wihigue ñajaapʉ pare. 9 Ĩgʉ eropa curicʉ̃, “Goãmʉ õagʉ ãhrimi,” arĩ gaguiniguicʉ̃ masa árĩpehrerã ĩgʉre ĩañorã. 10 Eropirã masa ĩgʉre ĩha masiñorã. “Ihĩ iri wihi maja disiporo õari disiporo pohro ĩgʉ niyerure serẽ doagʉ ãhrimi,” arĩñorã erã. Eropirã ĩgʉ eropa curicʉ̃ ĩarã ĩhamaria wañorã. 11 Eropii curimasibiridigʉ Pedro sãre ĩgʉ duhubirisubu, masa árĩpehrerã ĩhamaria warã Pedro sã pohro omagã, gamenereñorã. Erã Goãmʉ wihigue árĩrã Salomo waĩcʉripʉgue árĩñorã. 12 Erã eropa gamenerera pʉhrʉ Pedropʉ werepʉ erãre. ―Mʉa Israe masa, ¿duhpirã ĩre ĩha ʉcari? ¿Duhpirã gʉare mʉa ĩhanʉrʉri? Gʉapʉ gʉa ya turari mera, Goãmʉre gʉa umupeori mera, gʉa ejatuharo ĩre curicʉ̃ iibirabʉ gʉa. Jesu irire iiami. 13 Mari ñecʉ sʉmarã mʉra Abrahã, Isaa, Jacobo mʉra Goãmʉre umupeomʉriñorã. Erã umupeodigʉpʉ Goãmʉpʉ ĩgʉ magʉre Jesure turagʉ, õagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩhmumʉrimi. Mʉa Jesure ĩhaturirãre ohabʉ. Eropigʉ Pilato ĩgʉre ĩgʉ peresugue wiudiacʉ̃ mʉapʉ ĩgʉre ĩgʉ wiucʉ̃ gamebirabʉ. Pilatore Jesure ohabʉ mʉa. 14 Pilato ĩgʉre wiudiarami. Mʉapʉ Jesure õagʉre, õaro iigʉre gamebirã gajigʉre masa wejẽdigʉpʉre wiudoreabʉ mʉa. 15 Eropirã Jesure mari ojocaricʉ̃ iigʉre wejẽabʉ mʉa. Ĩgʉ sĩricʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre masuami. Ĩgʉre masudigʉre gʉa ĩabʉ. 16 Eropirã gʉa ĩgʉre umupeorã ãhraa. Gʉa eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ ĩre mʉa dohpague ĩagʉre mʉa ĩha masigʉre Jesupʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ curicʉ̃ iiami. 17 “Yʉ acawererã, mari oparã mera Jesure õaro masibiriquererã ĩgʉre wejẽabʉ mʉa. Irire masia yʉhʉ. 18 Iribojegue majarã Goãmʉ yare weremʉhtanirã Goãmʉ erãre ĩgʉ weredorediro dopa ta wereñuma erã sã. “Cristo ñero tarigʉcumi,” arĩ wereyuñuma erã. Erã eropa arĩ werediro dopa ta eropa wabʉ dohpaguere. 19 Eropirã dohpaguere mʉa ñero iirare bʉjawererã árĩque. Õaripʉre gohrotoque. Cristore umupeoque. Mʉa eropa iicʉ̃ mʉa ñerire cãdijigʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ mʉare mucubiririnʉrire apigʉcumi ĩgʉ. Eropirã õaro sĩñajarãca. 20 Eropigʉ Goãmʉ Cristore ĩgʉ beyedigʉre mʉare obeogʉcumi daja. Cristo Jesu ta ãhrimi. 21 Ĩgʉ Jesu Goãmʉ pohrogue árĩcumi dohpa. Iribojegue Goãmʉ ĩgʉ yare weremʉhtanirãre wereyudoreñumi ĩgʉ iiburire. Ĩgʉ werediro dopa ta árĩpehrero amugʉ iicumi. Ĩgʉ amutuhaja Cristore obeogʉcumi daja. 22 Moise irire weregʉ õpa arĩñumi: “Mari mera majagʉre mari acaweregʉre Goãmʉ yare weremʉhtagʉre Goãmʉ mari Opʉ obeogʉcumi mʉare. Yʉre ĩgʉ obeodiro dopa ta obeogʉcumi ĩgʉ sãre. Eropirã mʉare ĩgʉ werecʉ̃ peepehrecãrãca mʉa. 23 Õpa árĩroca. Árĩpehrerã ĩgʉre peebirã, ĩgʉ dorerire iibirã ĩgʉ cóãnirã árĩrãcoma. Goãmʉ yarã mera majarã árĩsome erã,” arĩmʉriñumi Moise iribojegue. 24 “Árĩpehrerã Goãmʉ yare weremʉhtanirã nʉcʉ, Samue ĩgʉ pʉhrʉ árĩrã sã i dohpague warire wereyuñuma. 25 Mari ñecʉ sʉmarãre iribojegue majarãre “Masare õaro iigʉra,” arĩ weremʉriñumi. Ĩgʉ erãre werediro dopa iimi marire dohpaguere. Eropigʉ Abrahãre ĩgʉ arĩdiro dopa ta mari sãre arĩ weregʉ iiñumi. Õpa arĩ wereñumi Goãmʉ Abrahãre: “Árĩpehreri yeba majarãre õaro iigʉra. Õpa irire iigʉra: Mʉ acaweregʉ pʉhrʉ árĩgʉpʉ masare õaro iibasagʉcumi yʉre,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. 26 Maripʉre Goãmʉ Jesure ĩgʉ magʉre ĩgʉ masudigʉre mari pohrogue obeomʉhtami mari ñero iirare cóãbure. Eropa iigʉ ĩgʉ mʉare õaro iiami, arĩpʉ Pedro erãre.

Hechos 4

1 Ĩgʉ eropa wereniguisubu pahia, Goãmʉ wihire corerã surara opʉ, saduceo masa sã erãre peeñorã. Õpa buhepʉ Pedro Ñu mera masare: ―Jesu ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ masa mʉria wami. Ĩgʉ eropa masa mʉriacʉ̃ ĩarã, pʉhrʉ mari sã ĩgʉ yarã mari masa mʉriaborore masia mari, arĩ werepʉ Pedro sã. Erã eroparĩcʉ̃ peerã, oparãpʉ erã mera guañorã. Eropa guarã naimerecʉ̃ ĩarã erã Pedrore, gajirã Jesu apinirã sãre ñeha, peresu iiñorã. 4 Oparã eropa gamebiriquerecʉ̃ ta masa bajarã Goãmʉ yare Pedro sã buherire peerã “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepiñorã erã. Eropirã Jesu yarã bajarã wañorã. Erã ʉma dihtare queocʉ̃ Jesure umupeorã cinco mil masa árĩñorã. 5 Eropii gajinʉ iri maca majarã mʉrã, oparã, judio masa buherã mera Jerusaléngue gamenereñorã. 6 Eropigʉ pahia opʉ Ana waĩcʉgʉ ero árĩpʉ. Ĩgʉ acawererã sã árĩñorã. Caifa, Ñu, Alejandro, gajirã mera Ana acawererã árĩñorã. 7 Eropirã erã Pedro sãre erãre gamebeocʉ̃, surarapʉ peresugue erãre aĩwiu oparã watopegue erãre aĩ ejañorã. Erã eropa iira pʉhrʉ oparã serẽpi ĩañorã Pedro sãre. ―¿Noa ya turari mera mʉa curimasibigʉre õagʉ iiari? ¿Noa ãhriri mʉare irire iidoregʉ? arĩ serẽpi ĩañorã erã. 8 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Espíritu Santo ĩgʉ itamurire õaro opagʉ werepʉ Pedro erãre. 9 ―Mʉa oparã, mʉa mʉrã, ¿gʉa curimasibigʉre gʉa õagʉ iirare serẽpi ĩarã iiri mʉa gʉare? 10 Ire masique mʉa árĩpehrerã, Israe masa. Ire Jesucristo eropa iiami. Jesu Nazare majagʉ, mʉa crusague wejẽdigʉ, Goãmʉ masudigʉ, ĩgʉpʉ ihĩ curimasibigʉre õagʉ wacʉ̃ iiami. Eropirã ĩre dohpaguere mʉa ĩhuro ĩgʉ curicʉ̃ ĩhaa mʉa. Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue Cristore wereyuro: 11 “Ihĩ Cristo ʉtãye iro dopa ta Goãmʉ beyedigʉ ãhrimi. Ĩgʉ Goãmʉ beyedigʉ árĩquerecʉ̃ masa ĩgʉre gamesome. Ĩgʉre erã gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre opʉ acuami árĩpehrerãre dorebure,” arĩ gojañumi iribojegue. 12 Ne gajigʉ masare peamegue wabonirãre taugʉ ne marimi. I yebaguere Jesu dihta masare taugʉ ãhrimi. Ne gajirã ĩgʉ iro dopa árĩrã ne marima, arĩ werepʉ Pedro erãre. 13 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ, Pedro Ñu mera buheya marirã erã árĩcʉ̃ ĩarã, güiro mariro erã buhecʉ̃ ĩarã, mʉrã, oparã, judio masa buherã mera pee ʉca wañorã. Eropirã Jesu iro dopa erã buhecʉ̃ ĩarã, õpa pepiñorã erã. “Pedro, Ñu sã diaye ta Jesu mera majarã ta ãhrima oã,” arĩ pepiñorã erã. 14 Eropigʉ curimasibiridigʉ Pedro sã mera árĩpʉ. Ĩgʉ, ĩgʉ õagʉ árĩcʉ̃ ĩañorã mʉrã, oparã, judio masa buherã mera. Eropirã erã Pedro sãre “Ñero iirã iiaa,” arĩ weresãmasibiriñorã. 15 Eropa weresãmasibirã oparã erã gamenereri taribugue árĩrãre Pedro sãre wiriadoreñorã. 16 Erã wiriara pʉhrʉ erã basi weretamuñorã. ―¿Oãre dohpa iirãcuri mari? arĩ wereniguiñorã erã. Õpa arĩ wereniguinemoñorã: ―Pedro, Ñu mera Goãmʉ turari mera curimasibigʉre curicʉ̃ iinirã ãhrama. Eropirã Jerusalén majarã árĩpehrerã erã eropa õaro iirare masiama. Eropirã maripʉ “Eropa iibirama erã,” arĩmasibeaa mari. 17 Eropirã Jesu ĩgʉ buherare gajirãre buhedorebiricãrã erãre gajirã erã buherire gameri arĩrã, arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 18 Eropa arĩ wereniguituha Pedro sãre sihubeo õpa arĩñorã: ―Jesu ĩgʉ buherare ne buhebiricãque gajirãre. Irire ne wereniguibiricãque, arĩriñorã erãre. 19 Erã eroparĩcʉ̃ peerã Pedro Ñu mera õpa arĩñorã erãre: ―Mʉa õpa arĩcʉ̃ mʉare yʉhrirã Goãmʉpʉre tarinʉgãrã iiboca gʉa. ¿Nihi yapʉre gʉa werecʉ̃ gahmeri mʉa? ¿Mʉa yapʉre gʉa iicʉ̃ gahmeri mʉa? ¿Goãmʉ yapʉre gʉa iicʉ̃ gahmeri mʉa? 20 Gʉapʉre gʉa ĩarare, gʉa peerare gʉare yayasãma masiya mara masare, arĩ yʉhripʉ Pedro Ñu mera. 21 Erã eroparĩcʉ̃ peerã oparãpʉ dipaturi doreriñorã daja erãre. ―Jesu ĩgʉ buherare mʉa buherã ñero tarirãca mʉa, arĩriñorã oparã erãre. Erãre “Ñu, Pedro mera ñero iirã iima,” arĩmasibiriñorã erã. Eropirã masapʉ curimasibiridigʉ ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ ĩarã, “Goãmʉ diaye ta õagʉ ãhrimi,” arĩñorã masa. Erã eroparĩcʉ̃ peerã oparãpʉ Pedro sãre dipuwaja moamasibiri, erãre wiuñorã. 22 Curimasibigʉ õagʉ erã iidigʉ cuarenta bojori opagʉ árĩpʉ. 23 Eropii, Pedro Ñu mera erã mera majarã pohrogue eja, pahia oparã, mʉrã erãre erã arĩrare wereñorã. 24 Erã eroparĩcʉ̃ peerã erã árĩpehrerã yujuro mera mari Pagʉre Goãmʉre serẽñorã. ―Gʉa Opʉ, mʉhʉ ʉmarore, yebare, diarire iigʉ, árĩpehrerãre ojocaricʉ̃ iigʉ ãhraa mʉhʉ. 25 Mʉ Espíritu Santo gʉa ñecʉre Davi mʉrʉre mʉ pohro majagʉre õpa weredoreyoro mʉ arĩdiro dopa ta: ¿Duhpirã judio masa árĩbirã guari? Pee masibirã ãhrima masa. 26 Baja macari majarã oparã gamenere, mari Opʉ Goãmʉre, ĩgʉ opʉ acudigʉ Cristo sãre ĩhaturi, ñero iidiama erã, arĩ weredoreyoro mʉhʉ Davire iribojeguere. 27 Eropa ta ãhraa, arĩ serẽnemoñorã Goãmʉre. I macare Herode, Poncio Pilato, judio masa árĩbirã, judio masa mera mʉ beyedigʉre Jesure õagʉ mʉ pohro majagʉre wejẽdia gamenereama. 28 Irisubu mʉ gamediro dopa ta “Eropa waroca,” mʉ arĩdiro dopa ta iiama erã. Mʉ masiri mera eropa wereyoro mʉhʉ. 29 Eropigʉ, gʉa Opʉ, erã gʉare “Mʉa buheri waja ñero tarirãca,” erã arĩrare guñaque mʉhʉ. Gʉare itamuque. Eropigʉ gʉare mʉ pohro majarãre güiro mariro mʉ buherire weredoreque gʉare. 30 Mʉhʉ mʉ turari mera dorecʉrãre õarã iique. Eropigʉ mʉ buherire güiro mariro werecʉ̃ iique gʉare. Eropigʉ mʉ deyoro moarare Jesu mʉ pohro majagʉ ĩgʉ turari mera ii ĩhmudoreque gʉare. Eropigʉ dorecʉrãre õarã gʉa wadorecʉ̃ mʉ turari mera itamuque gʉare, arĩ serẽñorã erã mari Pagʉre. 31 Erã eropa arĩ serẽra pʉhrʉ, erã gamenereri wihi ñohmemaa wayoro. Ero eropa ñohmecʉ̃ ta Espíritu Santo ĩgʉ turari mera guñaturarã wacʉ̃ iipʉ erãre. Eropa warã, Espíritu Santo ĩgʉ dorediro dopa ta iiñorã. Güiro mariro Goãmʉ yare wereñorã erã. 32 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ turari mera erã Jesu ĩgʉ apinirã õpa arĩ wereñorã masare: Jesure Goãmʉ masudigʉre gʉa ĩabʉ, arĩ wereñorã erã masare. Eropigʉ Goãmʉ erã árĩpehrerãre õaro itamumʉripʉ. Eropirã Jesure umupeorã bajarã árĩñorã. Erã yujuropa ta pepirã árĩmʉriñorã. Eropirã erã erã yare erã doberire “Yaha dihta ãhraa,” ne arĩbiriñorã. Erã árĩpehrerã erã yare gajinore moorãre erã mera majarãre dʉca wamʉriñorã. 34 Eropirã erã mera majarã mojomorocʉrã marimʉriñorã. Erã mera majarã yeba oparã, wiri oparã erã yare duamʉriñorã. 35 Eropa duarã erã wajasearare erã aĩgãri, Jesu ĩgʉ apinirãre omʉriñorã. Eropirã erãpʉ irire erã mera majarãre dʉca wamʉriñorã. Árĩpehrerã opabirãre dʉca wañorã. 36 Irisubure yujugʉ erã mera majagʉ José waĩcʉgʉ árĩpʉ. Jesu ĩgʉ apinirã Josére Bernabé waĩyeñorã. Ĩgʉ waĩ Bernabé “Masare mucubiricʉ̃ iigʉ ãhrimi,” arĩma Griego ya mera. Ĩgʉ Leví ya curu majagʉ Chipre nʉgʉro majagʉ árĩpʉ. 37 Eropigʉ ĩgʉ poeri opagʉ árĩgʉ irire duapʉ. Eropigʉ ĩgʉ wajasearare Jesu ĩgʉ apinirãre ópʉ ĩgʉ gajirãre gueredoregʉ.

Hechos 5

1 Gajirã sã Bernabé iro dopa iimʉririñorã. Erã Ananía waĩcʉgʉ, ĩgʉ marapo Safira waĩcʉgo árĩñorã. Eropigʉ Ananía erã ya poerire duapʉ ĩgʉ. 2 Eropa duaqueregʉ ta ĩgʉ wajasearare ĩgʉ basi aĩpʉ. Ĩgʉ marapo sã ĩgʉ eropa iirare masipo. Eropigʉ erã wajasea dʉharare aĩgãri, Jesu ĩgʉ apinirãre ópʉ Ananíapʉ. Eropa ogʉ, “Opehogʉ iiaa,” arĩripʉ ĩgʉ. 3 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Pedro ĩgʉre werepʉ. ―Ananía, watĩ mʉre gʉyadorecʉ̃ mʉhʉ gʉyabʉ Espíritu Santore. Eropigʉ mʉa ya poerire dua, mʉ wajasearare mʉ basi aĩbu ãhrabʉ mʉhʉ. 4 Mʉ duaboro core mʉa ya poeri árĩribʉ. Eropiro mʉ duara pʉhrʉ mʉ ya wajatari ta ãhrabʉ. ¿Eropigʉ dohpa árĩronore eropa gʉyari mʉhʉ? Mʉhʉ gʉa dihtare gʉyabeaa. Goãmʉ sãre gʉyabʉ mʉhʉ, arĩpʉ Pedro ĩgʉre. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ta, Ananíapʉ mehmereja, sĩria wapʉ. Eropirã árĩpehrerã ĩgʉ eropa warare masirã, bʉrigã güiñorã. 6 Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ mamarã ahri, ĩgʉ dʉpʉre suhri mera oma, disiporogue aĩgã, yaañorã ĩgʉre. 7 Eropii ʉhre hora pʉhrʉ Ananía mʉrʉ marapo ĩgʉ sĩrirare masibigo Pedro pohrogue ñajapo. 8 Eropigʉ Pedro igore õpa arĩpʉ: ―¿Mʉa ya poerire duanijarã dipẽ wajatari mʉa? arĩpʉ ĩgʉ. Eropigo igo igo marapʉ mʉrʉ ĩgʉ arĩrañepẽ ta, “Iripẽta wajatabʉ gʉa,” arĩ wereripo igo sã. 9 Eropigʉ Pedro igore werepʉ: ―¿Duhpirã mʉa yujuro mera Goãmʉ Espíriture gʉya ĩhadiari mʉa? Peeque dohpaguere. Mʉ marapʉ mʉrʉre yaanirã ta ahrima daja. Mʉ sãre mʉ dʉpʉre aĩrã ahrima, arĩpʉ Pedro. 10 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ta igo mehmereja, sĩria wapo. Eropirã mamarã iri wihire ñajarã, igo ya dʉpʉ mʉrarore aĩ wiria wañorã. Aĩgã, igo marapʉ mʉrʉ dipaba yaañorã. 11 Eropirã Jesu yarã árĩpehrerã gajirã irire peerã sã, güitariacãñorã. 12 Eropirã masa watope Jesu ĩgʉ apinirã bajasuburi Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmumʉriñorã. Eropirã erã Salomo waĩcʉri taribugue õari taribugue gameneremʉriñorã. 13 Eropirã gajirã erãre güirã, erã pohrogue wabiriñorã. Eropa güiquererã erãre Jesu ĩgʉ apinirãre, “Õarã ãhrima oã,” arĩñorã masa. 14 Eropirã ʉma, nome bajarã Jesure umupeonʉgañorã. 15 Eropirã erã dorecʉrãre aĩgãri, omasiariñe mera pũtãpi apigãñorã Pedro waburi mague erãre. Eropirã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ gamerã Pedro erãre ĩgʉ ñapeocʉ̃ gameñorã erã aĩgãnirãpʉ. Erãre ĩgʉ ñapeobiricʉ̃ Pedro erã weca ĩgʉ watĩ merejariñe dihtare gameñorã erã. Iri dihtare gameñorã erã erã õarã waboro dopa. 16 Eropirã Jerusalén pohro árĩri macari majarã sã, dorecʉrãre, watẽa ñajasũnirã sãre aĩgãriñorã. Eropirã erã árĩpehrerã erã dʉpʉ õaro wañorã. 17 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã pahia opʉ, ĩgʉ mera majarã mera Pedro sãre peyocʉpʉ. Pahia opʉ mera majarã saduceo masa árĩñorã. 18 Pedro sã iirare peerã erã guatarirã Jesu ĩgʉ apinirãre ñehadore, peresu iiñorã. 19 Eropiira pʉhrʉ iri ñami ta Goãmʉ ĩgʉ anyu pãgũpʉ erãre peresugue árĩrãre. Tuhajanugu erãre wiriridore õpa arĩ werepʉ anyu: 20 ―Goãmʉ wihigue waque. Iri wihigue árĩrã Goãmʉ masare ĩgʉ tauburire, iri õari buherire wereque masare, arĩpʉ anyu erãre. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ñamigã ñari Goãmʉ ya wihigue ñaja, masare buheñorã erã. Irinʉ ta pahia opʉ, ĩgʉ mera majarã, Israe masa oparã mera gamenere, Jesu ĩgʉ apinirãre peresugue árĩrãre aĩgãridoreripʉ surara oparãre. 22 Eropirã surara oparã peresugue doarãpʉre aĩgãrirã wariñorã. Erãre bocabiriñorã. Bocabiri dujaa wañorã daja. 23 Dujaja wereñorã erã oparãre. ―Peresugue árĩri disiporori bihara disiporori ãhrabʉ. Eropirã erã iri disiporori pohro peresu iinirãre corerã niguiama. Eropa ĩabʉ gʉa. Eropirã gʉa disiporore pãgũcʉ̃, masa marabʉ, arĩ wereñorã erã. 24 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, surara Goãmʉ wihire corenirã opʉ, pahia oparã mera irire pee ʉca wa, “ ¿Dohpa waha ojogorocʉrãcuri erã eropa iirã?” arĩ pepiñorã erã. 25 Eropigʉ erã pohrogue gajigʉ ahri, erãre werepʉ. ―Mʉa peresu iinirã Goãmʉ wihigue ãhrama. Ĩarã waque bu. Iri wihigue masare buherã iiama erã, arĩ werepʉ. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee, surara opʉ, ĩgʉ surara mera waha, Jesu ĩgʉ apinirãre dipaturi ñeagãriñorã daja. Eropa ñearã erãre surara turibiriñorã. Eropirã erãre pabonirã árĩquererã, masare güirã pabiriñorã erãre. “Oãre mari pacʉ̃ gajirã masapʉ ʉtã mera dearãcoma marire,” arĩ pepiñorã erã surarapʉ. 27 Eropirã erãre aĩgãri, oparã core duhudoboñorã erãre. Erã eropa aĩ eraa dobocʉ̃ pahia opʉ erãre turipʉ. 28 ―Mʉare gʉa weretuhabʉ. Jesu yare buhebiricãque, arĩrabʉ gʉa mʉare. Gʉa eropa arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ árĩpehrerã Jerusalén majarãre buhea mʉa. Jesu ĩgʉ sĩrira waja, gʉare dipuwajacʉcʉ̃ iidiarã iica mʉa, arĩpʉ pahia opʉ. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedropʉ gajirã Jesu ĩgʉ apinirã mera yʉhripʉ. ―Goãmʉ ĩgʉ dorerapʉre iimʉhtarãra. Eropirã pʉhrʉ Goãmʉ gamecʉ̃ masa erã dorerire iirãra. 30 Goãmʉ mari acawererã iribojegue majarã opʉ Jesure masudi árĩmi. Ĩgʉ ta ãhrimi mʉa crusague pabia wejẽdigʉ. 31 Jesure masura pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ, ĩgʉ diayepʉ doadoremi Jesure ĩgʉ Pagʉpʉ. Eropigʉ Jesu masa opʉ, masare masugʉ árĩgʉ, Israe masare erã ñeri iirare bʉjawererã árĩdoregʉ, erã ñerire cóãdiami Jesu. 32 Eropirã gʉapʉ Jesu ĩgʉ iirare ĩanirã árĩrã irire werea gʉa. Espíritu Santo irire ĩhmugʉ árĩgʉ weremi ĩgʉ sã. Ĩgʉre Espíritu Santore Goãmʉ obeoami. Árĩpehrerã Goãmʉ dorerire iirãre ĩgʉ Espíritu Santore ohomi, arĩ werepʉ erãre. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã oparãpʉ guatariacãñorã. Eropirã erã Jesu ĩgʉ apinirãre wejẽdiariñorã. 34 Irisubure erore Gamalie fariseo masʉ ero árĩgʉ erãre wejẽdoregʉ iibiripʉ. Ĩgʉ oparã mera majagʉ, dorerire buhegʉ ĩgʉ árĩcʉ̃, masa erã umupeogʉ árĩpʉ. Eropigʉ Ĩgʉ Jesu ĩgʉ apinirãre merogã coredoregʉ gajipʉgue erãre aĩgãdorepʉ surarare. 35 Erã eropa aĩgãra pʉhrʉ ĩgʉpʉ werepʉ masare. ―Mʉa Israe masa, oãre mʉa iiburire õaro pepique mʉague wejẽri arĩrã. 36 Guñaque Teuda mʉrʉre. Ĩgʉ, ĩgʉ basi “Masare tarinʉgagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩmi masare. Eropirã masa bajarã cuatrocientos masa ĩgʉ mera majarã dujama. Eropirã gajirãpʉ ĩgʉre wejẽnirã árĩma. Ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩha ĩgʉ buherire buhenirãpʉ wasiria wanirã árĩma. Eropirã erã dohpaguere marima. 37 Pʉhrʉ masare erã queorisubu árĩcʉ̃ Galilea majagʉ Juda waĩcʉgʉ masare ĩgʉ buhecʉ̃ ĩgʉ mera masa bajarã dujama. Ĩgʉ sã sĩria wadi árĩmi. Eropii ĩgʉ yarã árĩpehrerã wasiria wanirã árĩma erã sã. 38 Eroparĩgʉ dohpaguere mʉare ire arĩgʉ iiaa. Eropa ĩacãque oãre Jesu yare wererãre. Eropii i buheri oã erã ya buheri Goãmʉ ya buheri árĩbiro, pehrea waroca. 39 Goãmʉ ya buheripʉ árĩro, ne pehresome. I buheri Goãmʉ ya árĩcʉ̃ ne ire ne dederecʉ̃ iimasibeaa mʉa. Mʉa ire dederecʉ̃ iidiarã Goãmʉ mera gamequeãrã iiboca mʉa, arĩpʉ Gamalie erãre. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã, “Diaye ta ãhraa,” arĩ, peeñorã oparã. 40 Eropirã erã Jesu apinirãre sihubeo, erã eracʉ̃ ĩarã erãre tãrañorã. “Jesu yare buhebiricãque mʉa,” arĩtuhaja, erãre wadoreñorã. 41 Eropa wadorecʉ̃ peerã erã oparã pohrogue árĩnirã waha wañorã. Jesu ya árĩburire ñero tarirã bʉrigã mucubiriñorã Jesu ĩgʉ apinirã. 42 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ erã ya wirigue, Goãmʉ wihigue sãre Jesucristo yare buhe weremʉriñorã erã.

Hechos 6

1 Irinʉrire Jesure umupeorã bajarã wañorã. Eropirã griego masa judio masa mera gameturiñorã erã Jesu yarã dihta árĩquererã. Griego masa wapeweyarã nomere ʉmʉri nʉcʉ erã barire õaro erã guerebiricʉ̃ ĩarã judio masare turiñorã. 2 Eropirã Jesu ĩgʉ apinirã, docepʉ Jesure umupeorãre árĩpehrerãre erã pohrogue sihubeo, õpa arĩ wereñorã: ―Gʉa Goãmʉ yare buherã ãhraa gʉa. Barire gueremorãno árĩbeaa gʉa. 3 Eropirã mʉa gʉa acawererã, siete ʉmare, gajirã “Õarã,” erã arĩrãre, Espíritu Santo oparãre amaque. Erãpʉre barire gueredoreque mʉa. 4 Eropirã gʉapʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉre serẽ Goãmʉ yare buherãca, arĩñorã Jesu apinirã erã Jesure umupeorãre. 5 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, “Áʉ, eropa ta iirã,” arĩñorã erã árĩpehrerã Jesure umupeorã. Eropirã Estebanre Cristore umupeogʉre, Espíritu Santo turarire wʉaro opagʉre beyeñorã erã. Gajirã sãre beyeñorã. Felipere, Prócorore, Nicanore, Timore, Parmenare, Nicolare bari gueremorãre beyeñorã erã. Nicolapʉ judio masʉ árĩbigʉ Antioquía majagʉ judio masa buherire gamegʉ erã mera ñajadigʉ árĩpʉ. 6 Erã beyenirãre Jesu ĩgʉ apinirã pohro aĩ erañorã gajirã Jesu yarãpʉ. Erã eropa aĩ eracʉ̃ ĩarã erã Goãmʉre serẽbasañorã. Eropirã erã beyenirã weca erã mojotorire duhpeoñorã Goãmʉ turarire orã. 7 Eropirã iri yeba majarã Goãmʉ yare masipehrenijarã iiñorã. Eropirã Jerusaléngue árĩrã Jesure umupeorã bajarã wanemoñorã daja. Eropirã pahia sã bajarã Jesu yarã wañorã. 8 Eropigʉ Esteban Goãmʉ turarire opagʉ árĩpʉ. Ĩgʉ Goãmʉ õaro iigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmupʉ masa erã ĩaro. 9 Judio masa erã buheri wihi majarã ĩgʉre ĩhaturiñorã. Eropirã ĩgʉ mera game dʉyasonʉgañorã. Erã Liberto waĩcʉrã árĩñorã. Eropirã erã Cirene majarã, Alejandría majarã, Cilicia majarã, Asia majarã mera bajarã árĩñorã erã Esteban mera dʉyasorã. 10 Esteban masigʉ dopa ta, Espíritu Santore wʉaro opagʉ ta ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã erã yujuro bojebiriñorã ĩgʉre. 11 Eropa yujuro bojebirã erã gajirãre ahma gʉyadore, wajayeñorã erãre. Erã eropa gʉyadorecʉ̃ õpa arĩ weresãñorã erã Estebanre: ―Ihĩ Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃, Moisere ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ sãre gʉa peeabʉ, arĩ weresãriñorã erã gʉyarãpʉ gajirãre. 12 Erã eroparĩcʉ̃ peerã masa, judio masa buherã, mʉrã sã ĩgʉ mera guañorã. Eropirã erã Estebanre ñeha erã oparã pohro aĩgãñorã ĩgʉre. 13 Eropirã erã gajirãre gʉyanemodoreñorã. Õpa arĩñorã erãpʉ: ―Ihĩ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihire, ĩgʉ doreri sãre ñero wereniguigʉ ãhrimi. Peeabʉ gʉa ĩgʉre ĩgʉ õpa arĩcʉ̃. “Jesu Nazare majagʉ Goãmʉ wihire cóãgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ Moise dorerare marire ĩgʉ wererare gohrotogʉcumi Jesu,” arãmi Esteban gʉa peecʉ̃, arĩ gʉya weresãriñorã erã. 15 Eropirã árĩpehrerã ero doarã Estebanre õaro ĩhamehtu, ĩgʉ diapore ĩañorã erã. Anyu iro dopa deyoyoro ĩgʉ diapo.

Hechos 7

1 Eropii pahia opʉ serẽpipʉ Estebanre. ―¿Oã erã arĩri diaye ta ãhriri? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Estebanre. 2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, Estebanpʉ erãre õpa arĩ werepʉ: ―Acawererã, mʉrã, gʉa pagʉ sʉmarã, peeque. Abrahã mari ñecʉ mʉrʉ iribojegue majagʉ Mesopotamiague ĩgʉ árĩcʉ̃, Harángue ĩgʉ árĩboro core, Goãmʉ turagʉ gosesiriro dopa ĩgʉre Abrahãre dehyoañumi. 3 Eropa dehyoagʉ Goãmʉ wereñumi ĩgʉre. “Mʉ ya yebare mʉ acawererã mera árĩbiricãque. Eropigʉ gaji yebague waque. Mʉ eropa wacʉ̃ mʉre iri yebare ĩhmugʉra yʉhʉ,” arĩpʉ Goãmʉ Abrahãre. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Abrahã sã Caldea majarã ya yeba árĩrã wañuma. Pʉ Harángue ejañuma. Erogue eja árĩñuma. Eropigʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ i yeba dohpague mʉa árĩri yeba Goãmʉ ta árĩdoreñumi Abrahãre. 5 Ĩgʉre eropa árĩdorequeregʉ Goãmʉ Abrahã ĩgʉ árĩri yebare õaro gohra apibirimʉriniñumi ĩgʉre. Ne merogã apibiriniñumi. Eropigʉ Abrahã ĩgʉ porã marigʉ árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ ĩgʉre õpa arĩ wereñumi. “Mʉre mʉ pãramerã gaji turi majarãguere i yebare ogʉra,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. 6 Eropa arĩgʉ ta õpa arĩ werenemoñumi Goãmʉ Abrahãre. “Mʉ pãramerã gaji turi majarãgue gaji yebague waha, erogue gajirã pohro árĩrã erã pohro majarã árĩrãcoma erã. Eropirã cuatrocientos bojori gohra ero majarã ñero iirãcoma mʉ pãramerã árĩturiarãguere. 7 Eropigʉ ero majarãre erã eropa iira waja dipuwaja moagʉra yʉhʉ. Yʉhʉ eropiira pʉhrʉ mʉ pãramerã i yeba erarãcoma daja. Eropirã i yeba yʉ dorerire iirãcoma erã,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. 8 Eropa arĩgʉ Goãmʉ “Yʉ arĩdiro dopa ta iigʉra,” arĩgʉ Abrahã ĩgʉ guñaburire õpa apiñumi ĩgʉre. Merogã gasirogãre ĩgʉ dʉpʉre wiri aĩdoreñumi ĩgʉre, ĩgʉ eropa arĩ wereraguere guñadoregʉ. Eropiira pʉhrʉ Abrahã Isaare porãcʉñumi. Ocho nʉri pʉhrʉ merogã gasirogãre wiri aĩñumi Isaa dʉpʉ sãre. Pʉhrʉ Isaa Jacobore ĩgʉ porãcʉra pʉhrʉ wiri aĩñumi ĩgʉ dʉpʉ sãre. Eropigʉ Jacobo doce gohra porãcʉñumi. Erã docepʉ mari cururi nʉcʉ oparãgue árĩmʉriñuma. 9 “Eropirã erã Jacobo porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra Josére erã pagʉ magʉre peyocʉmʉriñuma. Ĩgʉre cohã, duacãñuma Egiptogue warãre. Eropigʉ Josére Goãmʉ itamumʉriñumi. 10 Ĩgʉ ñero taricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ ĩgʉre itamumʉriñumi. Ĩgʉ eropa itamucʉ̃ Josépʉ õaro pee masigʉ wañumi. Eropigʉ faraõ Egipto majagʉ opʉpʉ Josére ĩgʉ gamecʉ̃ iiñumi Goãmʉpʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ faraõpʉ Josére Egipto majagʉ opʉ, ĩgʉ ya wihi majagʉ opʉ apiñumi. 11 “Eropii irisubure ta Egiptogue, Canaa waĩcʉri yeba sã ne deco aribiriyoro. Eropirã ero majarã ñero tariñuma. Eropirã Canaague árĩrã Jacobo porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra bari bocabirimʉriñuma. 12 Eropigʉ Egiptogue trigo árĩcʉ̃ peegʉ, Jacobo ĩgʉ porãre erogue bari asũdoregʉ ne obeogʉ iiñumi. 13 Pʉhrʉ Egiptogue erã ejacʉ̃ José ĩgʉ tĩrãre wereñumi. “Mʉa pagʉ magʉ ta ãhraa yʉhʉ,” arĩñumi erãre. Eropigʉ José acawererãre ne ĩagʉ iiñumi opʉ faraõ waĩcʉgʉ. 14 Pʉhrʉ José ĩgʉ tĩrãre erã pagʉ Jacobore sihudoregʉ obeoñumi. Ĩgʉ acawererã setenta y cinco masa árĩñuma irisubu. 15 Ĩgʉ magʉ ĩgʉ sihubeocʉ̃ peegʉ Jacobo Egiptogue wañumi ĩgʉ magʉ pohrogue. Ĩgʉ magʉ pohro ãhri, pʉhrʉ sĩria wañumi pare. Eropirã ĩgʉ porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra erogue sĩripehrea wañuma erã sã. 16 Eropirã Siquẽ waĩcʉri yebague erã dʉpʉre aĩ, masa goberigue seatuha yaañuma erã dʉpʉre. Abrahã ĩgʉ asũra yebague árĩyoro iri yeba erãre yaara yeba. Ero core Abrahã iri yebare Hamor porãre asũyuñumi niyeru mera. 17 Eropigʉ Goãmʉ Abrahãre “I yebare ogʉra mʉre,” arĩmʉriñumi. “Iri yebare ogʉra,” ĩgʉ arĩrasubu ejacʉ̃ Abrahã pãramerã Israe masa bajarã masa wañuma. Egiptogue árĩñuma. 18 Egipto yeba erã árĩnicʉ̃, gajigʉ opʉ ñajañumi. Eropigʉ ĩgʉ opʉpʉ José mʉrʉre masibiriñumi. 19 Eropigʉ ĩgʉ mari acawererãre ñero iidia, erã porãre wejẽdia, erã porãre wejẽ cóãcãdoreñumi erãre. Eropigʉ mari ñecʉ sʉmarãre ñero iiñumi opʉ faraõpʉ. 20 Ĩgʉ eropiirisubu Moise árĩbupʉ masa dehyoañumi. Ĩgʉ õagʉ, Goãmʉ õaro ĩhasʉagʉ árĩmʉriñumi. Eropirã ĩgʉ pagʉ sʉmarã ʉrerã abe gohra õaro ĩhadibuñuma ĩgʉgãre. 21 Moisere dibunemomasibiricʉ̃ ĩgʉre erã cóãra pʉhrʉ opʉ mago ĩgʉre boca aĩ majaa, igo magʉ iro dopa ta dibuñumo ĩgʉre. 22 Eropirã Egipto majarã õaro masirã yare buheñuma Moisere. Eropigʉ güiro mariro wereniguigʉ opʉ iro dopa iigʉ árĩñumi Moise. 23 “Eropigʉ Moise cuarenta bojori ĩgʉ opaboro core ĩgʉ acawererãre Israe masare ĩadiagʉ erã pohrogue curigʉ wañumi. 24 Eropa curigʉ ejagʉ Egipto majagʉ Moise acaweregʉre ĩgʉ ñero iicʉ̃ Moise ĩañumi. Eropa ĩagʉ ĩgʉ acaweregʉre itamuñumi Moise. Ĩgʉ acaweregʉre itamugʉ Egipto majagʉpʉre pa wejẽcãñumi ĩgʉ. 25 Eropigʉ Moise õpa arĩ pepiriñumi. Yʉ acawererã erã acaweregʉre yʉ itamucʉ̃ ĩarã, ‘Goãmʉ marire õaro taricʉ̃ iidoregʉ obeoñumi ĩre,’ yʉ acawererã yʉre arĩ pepirãcoma,” arĩ pepiriñumi Moise. Erãpʉ ne eropa pepibiriñuma. 26 Gajinʉ Moise ĩgʉ acawererãre perã erã basi gamequeãrãre ĩapʉ. Eropigʉ ĩgʉ erãre bosariñumi. “ ¿Mʉa basi árĩquererã gamequeãri mʉa?” arĩñumi Moise erãre. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ yujugʉ ĩgʉ acaweregʉre ñero iigʉ Moisere tuubeoñumi. “Mʉhʉ gʉa opʉ árĩbeaa. Gʉare doregʉ árĩbeaa mʉhʉ. 28 ¿Carʉ̃re Egipto majagʉre mʉ wejẽdiro dopa ta yʉ sãre wejẽdiagʉ iiri mʉhʉ?” arĩñumi ĩgʉ Moisere. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee ʉca wa Moise oma duhrigã waha wapʉ. Madián waĩcʉri yebague waha wañumi. Erogue nomeore boca perã porãcʉñumi. 30 “Eropii Moise cuarenta bojori gohra ero ĩgʉ árĩra pʉhrʉ Sinaí waĩcʉdigʉ ʉtãgʉ pohro masa marirogue ĩgʉ árĩcʉ̃ anyu ĩgʉre dehyoañumi. Anyupʉ yucʉgʉgã miridigʉgã irigʉ ʉ̃jʉro watope dehyoañumi. 31 Eropa irigʉgã ʉ̃jʉcʉ̃ ĩagʉ Moise ĩha ʉca wañumi. Iri peamere pohrogã õaro ĩgʉ ĩagʉ wacʉ̃ gohra Goãmʉ ĩgʉre wereñumi. 32 “Goãmʉ ãhraa yʉhʉ. Mʉ ñecʉ sʉmarã, Abrahã, Isaa, Jacobo erã Goãmʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩñumi Goãmʉ Moisere. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Moisepʉ naragãñumi. Ne ĩha wahgũbiriñumi. 33 Eropigʉ Goãmʉ wereñumi ĩgʉre. “Dohparagã yʉ pohro niguigʉ iiaa mʉhʉ. Eropigʉ gʉhyadiaro mera mʉ zapature tuweaque. 34 Yaharã masa Egiptogue erã ñero taricʉ̃ ĩabʉ. Erã sĩwererire peeabʉ. Eropigʉ erãre itamugʉ ahrabʉ. Erã eropa wacʉ̃ ĩagʉ waque mʉ sã. Egiptogue mʉre obeogʉra erãre itamudoregʉ,” arĩñumi Goãmʉ Moisere. 35 “Erãpʉ mari acawererã Israe masa Moisere gamebirituhajañuma. “Mʉhʉ gʉa opʉ árĩbeaa. Mʉhʉ gʉare doregʉ árĩbeaa,” Moisere eropa arĩrã gamebirã iituhajañuma. Eropa erã Moisere gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre Egiptogue obeoñumi mari acawererãre, Israe masare itamubure, erãre dorebure. Ĩgʉ eropa obeogʉ anyupʉre ĩgʉre yucʉgʉgue dehyoadigʉre itamudoreñumi ĩgʉre. 36 Moise ta mari acawererãre Israe masare Egiptogue árĩrãre wiudigʉ árĩñumi. Eropigʉ Egiptogue eja, ihĩ Moise Goãmʉ turari mera ii ĩhmunʉgañumi. Eropigʉ wʉariya diariyague eropa ta iiñumi daja. Pʉhrʉguere masa marirogue sãre cuarenta bojori gohra Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmumʉriñumi ĩgʉ erãre. 37 Ihĩ Moisepʉ mari acawererãre Israe masare weremʉriñumi. “Yʉ iro dopa ta Goãmʉ yare weremʉhtabure Goãmʉ obeogʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ mʉa mera majagʉ mʉa acaweregʉ árĩgʉcumi. Ĩgʉ eropa eracʉ̃ ĩgʉre õaro peeque mʉa,” arĩmʉriñumi Moise erãre. 38 Moise masa marirogue mari acawererã Israe masa mera árĩmʉriñumi. Eropigʉ mari ñecʉ sʉmarã iribojegue majarã mera árĩñumi ĩgʉ. Eropa árĩgʉ Sinaí waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue ĩgʉre weredigʉ anyu mera árĩñumi. Erogue Goãmʉ ĩgʉ dorerire aĩdigʉ árĩñumi Moise. 39 “Iri dorerire ʉtãgʉgue Moise waha aĩrisubu mari ñecʉ sʉmarã mʉra Egiptogue dujadiarã Moisere tarinʉgañuma. Erã ĩgʉre gamebiriñuma. Eropa gamebirã Aarõre Moise tĩgʉre õpa arĩñuma: “ ¿Ĩgʉ Moise marire Egiptogue aĩgãridi dohpa wayuri ĩgʉ? Masibirica mari. Eropigʉ goãmarã wéanirãre iique mari yarã árĩmorã. Eropirã mʉ wéanirã marire doreri mari wadiari maha marire aĩgãrãcoma,” arĩñuma erã. 41 Eropa arĩra pʉhrʉ erã wecʉre oro mera wéañuma. Eropa iituhaja, erã waimʉrãre wejẽ, erã wéadigʉ pohro aĩgãri umupeoñuma ĩgʉre. Eropirã erã erã iidigʉre wecʉre ĩarã, mucubiri, bosenʉ iiñuma. 42 Eropigʉ Goãmʉ erã wéadigʉre erã umupeocʉ̃ ĩagʉ, erãre cóãcãriñumi. “Erã yʉre cóãrã gajirã ʉmaro majarãpʉre umupeo curaporo,” arĩgʉ cohãgã wariñumi. Goãmʉ yare weremʉhtanirã õpa arĩ gojañuma Goãmʉ wereniguirire: Mʉa Israe masa, yʉre ñe ñero iiabʉ. Masa marirogue cuarenta bojori gohra árĩrã waimʉrãre mʉa wejẽnirãre mʉa soenirãre yʉre mʉa obodiro dopa ta umupeorabʉ mʉa. Eropirã yʉpʉre umupeobirabʉ mʉa. 43 Eropirã mʉa Molo waĩcʉgʉre umupeorã árĩrã, ĩgʉre umupeori wihire iiabʉ mʉa. Eropirã “Refa gʉa goãmʉ ãhrimi,” arĩrã ĩgʉ necãmʉ mʉa wéadigʉre mʉa umupeoabʉ daja. Erã wéanirãre mʉa iinirãre mʉa umupeoabʉ. Mʉa eropa iira waja mʉare Babilonia sipʉgue cóãbeogʉra yʉhʉ, arĩñumi Goãmʉ ĩgʉ ya weremʉhtanirã mera. 44 “Eropirã masa marirogue Goãmʉ masa mera ĩgʉ árĩri wihire waimʉrã gasiri wihire opamʉriñuma mari ñecʉ sʉmarã iribojegue majarã. Iri wihi Goãmʉ masa mera ĩgʉ wereniguiri wihi árĩyoro. Iri wihigue Goãmʉ dorerire ĩgʉ gojara mijiri ʉtã mijiri árĩyoro. Iri wihire Goãmʉ ĩgʉ werediro dopa ta Moisere ĩgʉ ĩhmudiro dopa ta ii ĩhacũdoreñumi Goãmʉ Moisere. 45 Pʉhrʉgue majarã mari ñecʉ sʉmarã Josué mera iri wihire aĩgãriñuma mari árĩri yebague erarã. Erã iri yebaguere Goãmʉ ĩgʉ apira yebaguere erã eraboro core iri yeba majarã mʉrare Goãmʉ cóãcãñumi. Irisubure Goãmʉre umupeori wihire waimʉrã gasiri wihire opamʉriñuma mari ñecʉ sʉmarã. Ne Davi mʉrʉ ĩgʉ árĩcʉ̃gue opatuñuma iri wihire. 46 Eropigʉ Davi mʉrʉ Goãmʉre mucubiricʉ̃ iiñumi. Eropigʉ Goãmʉ ya wihi árĩburire iidiagʉ Davipʉ serẽriñumi Goãmʉre. 47 Ĩgʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta Salomopʉ Davi magʉpʉ Goãmʉ ya wihire iiñumi. 48 Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ masa erã iira wihiguere árĩbeami. Õpa arĩñumi Goãmʉ wereniguirire weremʉhtadigʉ: 49 Ʉmarogue yʉ doaro ãhraa. Ero doagʉ dorea yʉhʉ. Eropiro yebapʉ yʉ guburire duhpeoro iro dopa ta ãhraa. Yʉhʉ turatariagʉ ãhraa. Yaha wihi árĩborore iimasibeaa mʉa. Goãmʉ yʉ árĩcʉ̃ yʉ árĩburi wihire mʉa iimasibeaa. 50 Yʉ basi i yebare árĩpehrero iiabʉ yʉhʉ, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ, arĩpʉ Esteban. 51 Eropigʉ õpa werenemopʉ Esteban erãre: ―Mʉa ne yʉhridiabirã ãhraa. Goãmʉ yare peequererã, ĩgʉre yʉhridiabeaa. Espíritu Santore tarinʉgataria mʉa. Mʉa ñecʉ sʉmarã erã iidiro dopa ta iiaa mʉa. 52 Mʉa ñecʉ sʉmarã árĩpehrerã Goãmʉ ya weremʉhtanirãre ñero iiñuma. Erã Goãmʉ yare weremʉhtanirãpʉ “Pʉhrʉ õagʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ arigʉcumi,” arĩ erã wererã árĩcʉ̃ peeñuma mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra. Eropa arĩ werenirã mʉrare wejẽmʉriñuma. Eropirã “Õagʉ,” erã arĩgʉre mʉa sã dohpaguere ĩgʉ ya curu majarã árĩquererã ta ĩgʉre wejẽabʉ. 53 Goãmʉ dorerire anyuapʉ wereriñuma mʉare. Eropirã mʉa iri dorerire opariyoro. Eropirã iri dorerire tarinʉgabʉ mʉa, arĩ wereniguitupʉ pare Esteban. 54 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ bʉrigã guañorã. Eropa turaro guarã, gʉhyarã wañorã. 55 Erã eropa guaquerecʉ̃ ta ĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iipehogʉ árĩgʉ, ĩgʉ turarire õaro opagʉ árĩgʉ, ʉmarogue ĩhamemuju Goãmʉ gosesiririre ĩapʉ Esteban. Jesu Goãmʉ diayepʉ ĩgʉ niguicʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ. 56 Eropa ĩagʉ õpa arĩpʉ ―Ʉmarogue merogã ero tuweamaacʉ̃ Jesu Goãmʉ obeodigʉ Goãmʉ diayepʉ ĩgʉ niguicʉ̃ ĩhaa yʉhʉ, arĩpʉ Esteban. 57 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ta erã bʉrigã gaguinigui, erã gamirire bihacã, yujuro mera ĩgʉ pohrogue omagã, ĩgʉre ñeañorã. 58 Ñehatuhaja, ĩgʉre aĩgã, iri maca tʉro pohrogue cóãñorã ĩgʉre. Eropirã ʉtãyeri mera dea wejẽcãñorã erã ĩgʉre. Erã eropa wejẽboro core ĩgʉre ʉtãyeri mera deamorã erã weca maja suhrire tuwea, mamʉre Saulo waĩcʉgʉre iri suhrire opabasadoreñorã erã. 59 Eropigʉ Esteban erã ĩgʉre ʉtãyeri mera dea wejẽrisubu õpa arĩpʉ. ―Jesu yʉ Opʉ, yʉ sĩporãre aĩque, arĩpʉ. 60 Eropigʉ ĩgʉ mereja õpa arĩpʉ: ―Opʉ Jesu, oã dohpague ñero erã yʉre iirire erãre dipuwaja moabita mʉhʉ, arĩpʉ Esteban. Eropa arĩtuhajagʉ ta sĩria wapʉ ĩgʉ.

Hechos 8

1 Eropigʉ Esteban ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩagʉ, “Õhaa,” arĩpʉ Saulo. Eropirã irinʉre ta Jesu yarãre Jerusaléngue árĩrãre ñero iinʉgañorã Jesure gamebirãpʉ. Erã eropa ñero iicʉ̃ Jesu yarã Judea yebague, Samaria yebague yoarogue duhrisirigã wañorã. Jesu ĩgʉ apinirã dihta wabiriñorã. 2 Eropirã gajirã Goãmʉre umupeorã Esteban dʉpʉ mʉrarore yaa, bʉrigã oreñorã erã. 3 Saulopʉ Jesu yarãre ñetariaro iimʉriripʉ. Ĩgʉ erã ya wirigue ñaja, ʉmare, nomere ñeha, peresugue bihadobomʉripʉ. 4 Eropirã yoarogue wasirinirã Jesu yarãpʉ Jesu yare buheñorã. 5 Eropigʉ Felipe Samaria waĩcʉri macague eja, Jesu yare buhepʉ iri maca majarãre. 6 Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ ero majarã õaro peeñorã. Eropirã Goãmʉ turari mera deyoro moarire ĩgʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩañorã erã. Eropa ĩarã ĩgʉre õaro peeñorã erã. 7 Bajarã watẽa ñajasũnirãre ĩgʉ pohro erã eracʉ̃ ĩagʉ watẽapʉre wadorepʉ ĩgʉ. Watẽapʉ bʉrigã gaguinigui, duhugã waha wañorã erãre. Eropigʉ bajarã dʉpʉ bʉhanirãre, curimasibirãre dʉpʉ õarã iimʉripʉ. 8 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã iri maca majarã bajarã masa mucubiriñorã. 9 Irisubure Simo waĩcʉgʉ iri maca majagʉ yee árĩpʉ. Eropigʉ yeea erã iirare ii ĩhmumʉripʉ Samaria majarãre. Ĩgʉ eropa ii ĩhmucʉ̃ ero majarã ĩha ʉca wa ĩgʉre gʉhyadiaro mera ĩarã árĩñorã. ―Yʉhʉ masipehogʉ ãhraa, arĩpʉ Simopʉ erãre. 10 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã masapʉ õpa arĩmʉririñorã: ―Ihĩ Goãmʉ ya turari opagʉ ãhrimi. Goãmʉ iro dopa turagʉ ãhrimi, arĩmʉririñorã masa erã oparã mera. Erã árĩpehrerã õaro peeñorã ĩgʉre. 11 Ĩgʉ yeea erã iiri ĩgʉ purisiriri mera yoari boje ii ĩhmumʉripʉ erãre. Ĩgʉ eropa ii ĩhmucʉ̃ ĩarã erã ʉca wamʉriñorã. Eropirã erã ĩgʉre umupeomʉriñorã. 12 Felipepʉ erã ĩgʉre eropa umupeoquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrire, Jesucristo yare õari buherire werepʉ. Ĩgʉ eropa werecʉ̃ erã ĩgʉre õaro peeñorã. Erã eropa õaro peecʉ̃ ĩagʉ ʉma, nome mera waĩyepʉ Felipe. 13 Eropigʉ Simo ĩgʉ yee sã Felipere õaro peepʉ. Eropigʉ ĩgʉ sãre waĩyepʉ. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ Felipe mera dujapʉ ĩgʉ. Felipepʉ Goãmʉ turari mera ii ĩhmucʉ̃ ĩagʉ, dorecʉrã õarã ĩgʉ iicʉ̃ ĩagʉ Simo ĩha ʉca wamʉripʉ. 14 Eropirã Samaria majarã Goãmʉ yare erã bʉrigã gamecʉ̃ peebeomʉriñorã Jerusaléngue árĩrã Jesu ĩgʉ apinirãpʉ. Erã eropa peebeorã Pedrore, Ñu sãre obeoñorã Samariague. 15 Erogue erã ejara pʉhrʉ Pedro sã Goãmʉre serẽbasañorã. “Oã Samaria majarã mʉre umupeorã mʉ Espíritu Santore opaporo,” arĩ, serẽbasañorã erã Goãmʉre. 16 Erã Samaria majarã Jesucristo waĩ mera waĩyesũnirã árĩñorã. Iri dihtare masiñorã erã. Eropirã Espíritu Santore opabiriniñorã dohpa. 17 Eropigʉ Pedro Nu mera Samaria majarãre erã mojotorire erã weca duhpeora pʉhrʉ Espíritu Santore opanʉgañorã erã. 18 Eropigʉ Pedro sã erã ya mojotori mera erã duhpeora pʉhrʉ Espíritu Santo eracʉ̃ ĩapʉ Simo yeepʉ. Eropa ĩagʉ árĩgʉ, erã turarire gamegʉ niyeru mera wajayediaripʉ. 19 Õpa arĩripʉ Simo: ―Yʉ sãre oque i turarire. Yʉ sã yʉ mojotori mera masa weca duhpeodiaca Espíritu Santore erã ñeaboro dopa. Eropigʉ i yʉ iiburi wajare wajayediaa, arĩripʉ Simo erãre. 20 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro õpa arĩpʉ. ―Mʉ niyeru mera Goãmʉ ya turarire mʉ asũdiara waja mʉ niyeru mera ta peamegue waque mʉhʉ. 21 Goãmʉ mʉ pepirire masimi. Mʉhʉ ñegʉ árĩnia. Eropigʉ ire gʉa iirire iimasibeaa mʉhʉ. I mʉ iirino árĩbeaa. 22 Bʉrigã peyocʉa mʉhʉ. Eropigʉ mʉ ñeri iirire ne duhumasibeaa mʉhʉ. Eropigʉ ire mʉhʉ ñero iirare bʉjawereque mʉhʉ. Goãmʉre mʉ ñero pepirire ero diaye ta serẽque mʉhʉ. Mʉhʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mʉ ñerire cãdijibocumi, arĩ werepʉ Pedro ĩgʉre. 24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Simo yʉhripʉ ĩgʉre. ―Yʉre serẽbasaque mʉa Goãmʉre mʉ arĩdiro dopa yʉ wabiriboro dopa. Iri waja peamegue wadiabeaa yʉhʉ, arĩpʉ Simo ĩgʉre. 25 Ero pʉhrʉ Pedro Ñu mera Goãmʉ yare wereñorã. “Jesu ĩgʉ masa mʉriacʉ̃ ĩabʉ gʉa,” arĩ, Samaria yeba árĩri macari majarãre õari buherire buheñorã. Erãre Goãmʉ yare buhetuhaja Jerusaléngue dujaa wañorã. 26 Eropii Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ anyu Felipere werepʉ: ―Dohpaguere õdoca surgue waque. Jerusalén pohro árĩri mague Gazague wari mague waque, arĩ werepʉ anyu Felipere. Iri maha masa marirogue árĩyoro. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉpʉ iri mague waha wapʉ. Pʉhrʉ iri mague yujugʉ masʉre bocatĩribu iipʉ. Ĩgʉ bocatĩribu árĩpʉ Etiopía yeba majagʉ opʉ. Eropigʉ Candace waĩcʉgo Etiopía majago opo bʉro yare niyerure árĩpehrerire ĩhadibugʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jerusaléngue mari Pagʉre umupeogʉ ejadi árĩpʉ. 28 Ĩgʉ ya macague tũrudiru mera dujaagʉ irirugue waqueregʉ ta buhegʉ iipʉ. Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ Isaia ĩgʉ gojarapũre buhegʉ iipʉ. 29 Eropigʉ Espíritupʉ Felipere õpa arĩ werepʉ. ―Sihĩ tũrudirugue wagʉ pohrogue waque, arĩpʉ Espíritu Santo ĩgʉre. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, Felipepʉ tũrudiru pohrogue omagã, Isaia ĩgʉ gojarare Etiopía majagʉ ĩgʉ buhecʉ̃ peepʉ. Eropa peegʉ Felipe serẽpipʉ ĩgʉre. ―¿Mʉ buherire masiri mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ. 31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Etiopía majagʉ õpa arĩ yʉhripʉ: ―Gajigʉ yʉre weretaugʉ maricʉ̃ õaro masibeaa yʉhʉ. Ohõ yʉre weredoagʉ arique yʉhʉ dipaba, arĩ yʉhripʉ ĩgʉ Felipere. ―Áʉ, arĩ, doajapʉ ĩgʉ pohro. 32 Eropii Goãmʉ yare Etiopía majagʉ ĩgʉ buheripũ õpa árĩyoro: Ovejare erã ñeha wejẽdiro dopa ta ĩgʉ sãre ñeha wejẽrãcoma masa. Eropigʉ ovejagãre ĩgʉ poare erã seacʉ̃ ĩgʉ gaguiniguibiro dopa ta ĩgʉ masʉ sã ejari mariro árĩgʉcumi. 33 Ĩgʉre erã wereyarãcoma. Eropirã ĩgʉ ĩgʉ ñero iibiriquerecʉ̃ ta erãpʉ ñero iirãcoma ĩgʉre. Ĩgʉ i yebague ĩgʉ árĩcʉ̃ erã ĩgʉre wejẽrãcoma. Eropigʉ ĩgʉ porã marigʉ sĩria wagʉcumi, arĩ gojara árĩyoro. 34 Iripũ eroparĩcʉ̃ ĩagʉ, Etiopía majagʉ Felipere serẽpipʉ: ―Wereque yʉre. ¿Õpa Isaia ĩgʉ arĩgʉ nihino árĩcuri ihĩ? ¿Isaia ĩgʉ basi weregʉ iicuri? ¿O gajigʉre weregʉ iicuri? arĩ serẽpipʉ Etiopía majagʉ. 35 Ĩgʉ eropa serẽpi ĩacʉ̃ peegʉ Felipe iripũre ĩha, Jesu yare werepʉ Etiopía majagʉre. 36 Eropirã erã iriru mera waha, maʉgãgue ejañorã. ―Ĩaque. Ohõ maʉgã ãhraa. I maʉgãgue yʉre waĩyeque, arĩpʉ Etiopía majagʉ. 37 ―Jesure mʉhʉ õaro umupeocʉ̃ ĩagʉ mʉre waĩyegʉra, arĩpʉ Felipe ĩgʉre. ―Jesure umupeoa yʉhʉ. Ĩgʉ Cristo Goãmʉ magʉ ãhrimi. Irire õaro masia yʉhʉ, arĩpʉ Etiopía majagʉ. 38 Eropa arĩgʉ ta ĩgʉ tũrudiru autugʉre yaudorepʉ. Iriru yʉsʉmerejara pʉhrʉ wiriañorã erã. Wiria waha, iriyagãgue eja, ñumu wiri nʉgajañorã. Ero ñumunʉgaja, Felipepʉ ĩgʉre waĩyepʉ. 39 Waĩyetuhaja erã majajanʉgajacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Felipere aĩgã wapʉ. Ĩgʉ eropa wara pʉhrʉ Etiopía majagʉ õaro mucubirigʉ ĩgʉ ya yebague dujaa wapʉ. Ĩgʉ eropa iira ʉjʉtʉyacʉ̃ ne dipaturi Felipere ĩabiripʉ. 40 Felipepʉ eropa iituhaja Azotogue ejapʉ. Eropigʉ baja macarire õari buherire buhepʉ masare. Pʉ Cesareague buhetumʉripʉ.

Hechos 9

1 Irisubure Saulo Jesu yarãre ĩhaturigʉ, “Erãre wejẽgʉra,” arĩgʉ, ĩgʉ opʉ pohrogue wapʉ. 2 Erogue ejagʉ ĩgʉ gojarapũrire serẽpʉ pahia opʉre. Õpa arĩpʉ: ―Damasco maca maja wirigue mari buheri wirigue Jesu yarãre, ʉmare, nomere yʉhʉ erãre bocaja, ñeha dihri, Jerusaléngue aĩgãrigʉra. Iri wirigue árĩrãre yʉ erãre ñeaburipũre paperapũre yʉre goja oque, arĩ serẽpʉ pahia opʉre. 3 Iripũre aĩtuhaja, waha, ĩgʉ Damasco pohro ĩgʉ ejabu iicʉ̃ gohra ʉmaro maja gosesiri medijuyoro ĩgʉre. 4 Eropa gosesiri medijucʉ̃ ta ĩgʉ yebague mehmerejagʉ, wereniguicʉ̃ peepʉ. ―Saulo, Saulo, ¿duhpigʉ mʉhʉ yʉre ñero iiri? arĩro cariyoro. 5 ―Opʉ, ¿nihino ãhriri mʉhʉ? arĩpʉ Saulo. ―Yʉhʉ mʉ ñero iigʉ ta ãhraa arĩpʉ Jesu. Mʉhʉ yʉ mera guagʉ yʉre yʉhribigʉ, mʉ basi ta ñero tariaa, arĩpʉ Jesu Saulore. 6 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Saulo güiri mera naragãnijagʉ õpa serẽpipʉ: ―Opʉ, ¿dohpa yʉhʉ iicʉ̃ gahmeri mʉhʉ? arĩpʉ Saulo. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩpʉ Jesu ĩgʉre: ―Wahgãnʉgajaque mʉhʉ. Macague waque. Iri macague ejacʉ̃ ero majagʉ mʉ iiburire weregʉcumi mʉre, arĩpʉ Jesu Saulore. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Saulo mera majarãpʉ ĩgʉ wereniguiri dihtare peeñorã. Jesupʉre ĩabiriñorã. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩarã güirã erã wereniguimasibiriñorã. 8 Eropigʉ Saulo yebague oyadigʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ ĩacʉ̃ ĩgʉ cuiri deyobiriyoro. Eropirã erã ĩgʉ mojotore ñeha. Damascogue tʉã wahgã wañorã erã ĩgʉre. 9 Eropigʉ ĩgʉ ʉhrenʉ gohra ne ĩabiri, babiri, ne ihribiripʉ. 10 Eropii Jesu ĩgʉ buhegʉ Ananía waĩcʉgʉ Damasco árĩpʉ. Eropigʉ Jesu dehyoapʉ Ananíare. Eropa dehyoagʉ piyupʉ ĩgʉre: ―Ananía, ¿ãhriri? arĩpʉ Jesu ĩgʉre. ―Ãhraa yʉ, arĩ yʉhripʉ Ananía ĩgʉre. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu ĩgʉre werepʉ. ―Diaye waĩcʉri mague waque. Eropa wagʉ Juda ya wihigue Tarso majagʉre Saulo waĩcʉgʉre amaque. Ĩgʉ Goãmʉre serẽniguigʉ iicumi. 12 Eropigʉ quẽro dopa ta ĩgʉ ĩarare ĩagʉ iicumi eroguere. Õpa árĩrire ĩagʉ iicumi. Mʉhʉ mʉ mojotore ĩgʉ weca duhpeo, ĩgʉ cuiri õaro wacʉ̃ ĩagʉ iicumi ĩgʉre dehyoarare, arĩpʉ Jesu Ananíare. 13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Ananíapʉ õpa arĩpʉ: ―Opʉ, ĩgʉ mʉ yarãre õarãre Jerusalén majarãre ñero iiapʉ. Bajarã masa yʉre eropa arĩ wereama. 14 Eropigʉ õre ĩgʉ árĩpehrerã mʉre umupeorãre peresu iigʉ arigʉ iiapʉ. Pahia oparã ĩgʉre eropa iidoreañorã, arĩpʉ Ananía Jesure. 15 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ Jesupʉ werepʉ ĩgʉre. ―Ĩgʉ Saulopʉ yʉ beyedigʉ ãhrimi. Ĩgʉ yaha buherire baja macari majarãre, oparãre, Israe masa sãre buhegʉcumi. 16 Eropigʉ bajasuburi yahare ĩgʉ buheri waja ĩgʉ ñero tarigʉcumi. Irire ĩgʉre masicʉ̃ iigʉra. Eropigʉ waque mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Ananíare. 17 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Ananíapʉ waha eja, Saulo ĩgʉ árĩri wihigue ñaja wapʉ. Ñajaja, ĩgʉ mojotore Saulo weca duhpeo, werepʉ ĩgʉre: ―Acaweregʉ Saulo, mari Opʉ Jesupʉ mague mʉre dehyoadigʉ yʉre obeoami mʉ cuiri mʉ ĩaboro dopa. Espíritu Santore mʉ opaboro dopa, ĩgʉ dorediro dopa mʉ iiboro dopa yʉre obeoami mʉ pohrogue, arĩ werepʉ Ananía Saulore. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ cuirire wai nʉtʉri dopa bejarire ĩgʉ cuirire cohrodijacʉ̃ ĩapʉ pare Saulo. Ĩgʉ eropa ĩatuhara pʉhrʉ ĩgʉ wahgãnʉgajacʉ̃ gajigʉpʉ waĩyepʉ ĩgʉre. 19 Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ bara pʉhrʉ turagʉ wapʉ. Eropii bajamenʉri Damascogue Jesu yarã mera árĩmʉripʉ Saulo. 20 Eropigʉ irisubure ta ĩgʉ judio masa buheri wiri árĩgʉ, Jesu yare buhepʉ masare. “Jesu Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩ werepʉ Saulo. 21 Ĩgʉ eropa werecʉ̃ ĩarã árĩpehrerã ĩgʉre peerã ʉca wañorã. ―Ihĩ Goãmʉ yarãre Jesure umupeorãre ñero iidigʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ erãre ñeha, dihri, pahia oparãre odiadigʉ árĩrimi. Eropiidiagʉ õguere aridigʉ árĩrimi, arĩñorã masa ĩgʉre peerã. 22 Erã eroparĩquerecʉ̃ Saulo güiro mariro turaro mera buhenʉgapʉ. Judio masare Damasco majarãre õaro werepʉ. “Ihĩ Jesu diaye ta Cristo marire taubu ãhrimi,” ĩgʉ arĩ werecʉ̃ erãpʉ ĩgʉre “Gʉyagʉ iimi ihĩ,” arĩmasibiriñorã ĩgʉre. 23 Eropirã bajanʉri pʉhrʉ judio masa ĩgʉre wejẽdiañorã. Eropirã erã basi gamenere ĩgʉre erã wejẽburire wereniguiñorã. 24 Eropirã ĩgʉre wejẽdiarã, iri maca maja disipororire ʉmʉre ñami sãre coremʉriñorã. Saulo wiricʉ̃ ĩha wejẽmorã coreñorã. Erã eropa wejẽdiaquerecʉ̃ Saulo erã wejẽdiarire masipʉ ĩgʉ mera majarã mera. 25 Eropirã ñamigue Saulo buherã ĩgʉre puibu wʉari puibu mera aĩsã, iri maca maja sãriro pʉrʉpʉgue duhudijucãñorã ĩgʉre. 26 Eropigʉ Saulo Jerusaléngue ejagʉ, erogue Jesu yarã mera ĩgʉ árĩdiaripʉ. Ĩgʉ eropa árĩdiacʉ̃ erã ĩgʉre “Jesure umupeogʉ árĩbeami ihĩ,” arĩñorã. Ĩgʉre güi árĩñorã. 27 Erã eropa güiquerecʉ̃ ta Bernabépʉ ĩgʉre aĩgãpʉ Jesu ĩgʉ apinirã pohrogue. Eropigʉ Saulo mague Jesure ĩgʉ ĩarare, Jesu mera ĩgʉ wereniguirare, Damascogue güiro mariro Jesu yare ĩgʉ buhenʉgarare werepʉ Bernabépʉ. 28 Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ Saulo erã mera ñajagʉ, Jerusaléngue erã mera árĩmʉripʉ. 29 Eropigʉ ĩgʉ güiro mariro Jesu yare buhepʉ. Eropigʉ ĩgʉ judio masare Jesu yare weretarinʉgagʉ iipʉ. Erã judio masa griego masa ya wereniguirã árĩñorã. Eropirã Saulo ĩgʉ eropa weretarinʉgari waja ĩgʉre wejẽdiañorã. 30 Erã eropa wejẽdiacʉ̃ ĩarã, Saulo mera majarã Jesu yarãpʉ ĩgʉre Cesareague aĩduhrigã waha wañorã. Erogue ĩgʉre sihu árĩniguiri Tarsogue obeoñorã erã ĩgʉre. 31 Eropi árĩpehrerogue Judea yebague, Galilea yebague, Samaria yebague Goãmʉ yarã õaro árĩmʉriñorã. Irisubure ne masa ñero iibirimʉriñorã erãre. Eropirã õaro buheñorã erã. Eropirã erã Goãmʉre gʉhyadiaro ĩañorã. Espíritu Santo erãre ĩgʉ itamucʉ̃ erãpʉ Jesure umupeorã bajarã wañorã. 32 Eropii Pedro árĩpehreri macarigue wagʉ, Jesu yarã Lida majarã pohrogue sãre ejapʉ ĩgʉ. 33 Erogue ejagʉ Enea waĩcʉgʉre bocajapʉ. Enea dʉpʉ bʉhadigʉ árĩgʉ, ocho bojori gohra erã pũtãpidi oyamʉripʉ. 34 Eropigʉ Pedropʉ ĩgʉre õpa arĩpʉ: ―Enea, Jesucristo õagʉ árĩcʉ̃ iimi mʉre. Wahgãnʉgajaque. Mʉre pũtãpira gasirore amuque, arĩpʉ Pedro ĩgʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ wahgãnʉgaja waha wapʉ. 35 Eropirã árĩpehrerã Lida majarã, Sarón majarã ĩgʉre ĩarã, erã erã ñeri iirare duhu, Jesure umupeonʉgañorã. 36 Eropii Jope waĩcʉri macague Jesure umupeogo Tabita waĩcʉgo árĩpo. Igo waĩ Tabita griego ya wereniguiri mera Dorca ãhraa. Igo õarire iigo baja omʉripo masare. 37 Eropigo irisubure igo dorecʉ wahgũ, sĩria wamʉripo. Igo sĩricʉ̃ ĩarã, erã igo dʉpʉ mʉrarore õaro coe, ʉmaro maja taribugue apiñorã igore. 38 Lida waĩcʉri maca Jope pohrogue árĩyoro. Ero eropa árĩcʉ̃ Jesure umupeorã Jope maca majarã Pedro Lidague ĩgʉ árĩcʉ̃ peebeoñorã. Eropa peebeorã perã ʉmare obeoñorã Pedro pohrogue. Ĩgʉ pohrogue ejarã wereñorã Pedrore erã. ―Yojaro mera waque gʉa árĩrogue, arĩ wereñorã erã. 39 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ erã mera waha wapʉ ĩgʉ. Erogue ĩgʉre erã aĩ ejara pʉhrʉ ʉmaro maja taribugue sĩridigo pohro aĩmʉria wañorã ĩgʉre. Pedro árĩcʉ̃ ĩha árĩpehrerã wapeweyarã nome orerã ĩgʉ pohro ejanʉgamʉriñorã. Tabita erã mera árĩnigogue baja suhrire iibasamʉripo. Eropirã erã igo eabasara suhri mʉrare ĩhmuñorã Pedrore. 40 Pedro erãre iri taribugue árĩrãre wiriadorepʉ. Erã wiriara pʉhrʉ ĩgʉ mereja, Goãmʉre igore serẽbasapʉ. Eropigʉ igo dʉpʉ mʉrarore maji ĩha, ―Tabita, wahgãque, arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta igopʉ ĩha wahgũ, Pedrore ĩha, wahgã doajapo. 41 Igo eropa wahgã doajacʉ̃ ĩha, ĩgʉ igo mojotore ñeha tarawahgũ nugupʉ igore. Eropigʉ ĩgʉ ero majarãre Jesu yarãre, wapeweyarãre sihubeo, igore ojocarigore wiapʉ erãre. 42 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ árĩpehrerã Jope majarã irire masirã bajarã masa Jesure umupeonʉgañorã. 43 Pʉhrʉ Jopegue Simo waimʉrã gasirire amugʉ mera bajanʉri Pedro ĩgʉ mera árĩpʉ.

Hechos 10

1 Irisubure Cesareague Cornelio waĩcʉgʉ árĩpʉ. Ĩgʉ cien surara opʉ árĩpʉ. Erã surarapʉ erã ya curu Italiano waĩcʉyoro. 2 Cornelio ĩgʉ ya wihi majarã mera mari Pagʉre umupeorã, gʉhyadiaro ĩarã árĩñorã. Eropigʉ ĩgʉ judio masa mojomorocʉrãre itamugʉ baja gajinore omʉripʉ. Eropigʉ ĩgʉ ʉmʉri nʉcʉ mari Pagʉre serẽmʉripʉ. 3 Eropii ñamicague tres árĩcʉ̃gue Goãmʉ yagʉ anyu ĩgʉre dehyoapʉ. Eropa dehyoagʉ Cornelio pohrogue ñajajapʉ. ―Cornelio, arĩ piyupʉ anyu ĩgʉre. 4 Eropigʉ Cornelio ĩgʉre ĩha güigʉ õpa arĩpʉ: ―Opʉ, ¿ñehenore gahmeri? arĩpʉ ĩgʉ. ―Masare mʉ orare, mari Pagʉre mʉ serẽniguirare Goãmʉ peeami. 5 Eropigʉ Jopegue mʉ ʉmare obeoque. Erogue Simo Pedro waĩcʉgʉ ãhrimi. Ĩgʉre aĩgãridoreque mʉ ʉmare. 6 Ĩgʉ gajigʉ Simo waimʉrã gasiri amugʉ pohro, wʉariya tʉro árĩri wihi ta ãhrimi, arĩpʉ anyu Corneliore. 7 Anyu eropa arĩtuhaja, wiria waha wapʉ. Ĩgʉ wiriara pʉhrʉ Cornelio perãre ĩgʉre itamurãre yujugʉ ĩgʉ surara mera majagʉre sihupʉ. Surarapʉ Goãmʉre umupeogʉ árĩgʉ, ʉmʉri nʉcʉ Corneliore itamudigʉ árĩpʉ. 8 Eropigʉ Cornelio erãre werepeho, Jopegue obeopʉ erãre. 9 Eropi gajinʉ Jopegue erã warisubu goeri boje gohra árĩcʉ̃ Pedropʉ wihi wecague Goãmʉre serẽgʉ wapʉ. 10 Eropigʉ ĩgʉre oa pũricʉ̃ badiapʉ. Eropigʉ gajirã barire erã moarisubu ĩgʉpʉ dehyoacʉ̃ ĩapʉ. 11 Ʉmarore pãrimaacʉ̃, wʉari gasiro wapicʉrisubu pepʉri ojogorori dirira gasiro dijaricʉ̃ ĩapʉ. 12 Iri gasiro pohecague bajarã waimʉrã nʉgʉ majarã, yebague paha curirã, mirimagʉ porã majarã árĩñorã. 13 Irire ĩgʉ ĩara pʉhrʉ, Pedrore wereniguiro caricʉ̃ peepʉ. ―Pedro, wahgãnʉgajaque. Oãre wejẽ baque, arĩro cariyoro ĩgʉre. 14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peequeregʉ ta Pedro õpa arĩpʉ: ―Opʉ, ne erãre babeaa yʉhʉ. Ñerãre, Goãmʉ ĩgʉ badorebirinirãre ne babirimʉrabʉ yʉhʉ, arĩpʉ Pedro. 15 Eropigʉ Pedro dipaturi wereniguiro caricʉ̃ peepʉ. ―Goãmʉ, “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩnirãre “Ñerã ãhrima,” arĩbiricãque mʉhʉ erãre, arĩro cariyoro Pedrore. 16 Eropii ʉhresubu eropa arĩ wereniguira pʉhrʉ iri gasiro ʉmarogue mʉria wayoro daja. 17 Eropigʉ Pedro bʉrigã guña “ ¿Dohpa arĩdiari iiri yʉre eropa dehyoaro?” arĩ pepipʉ ĩgʉ ĩgʉ basi. Ĩgʉ eropa pepirisubu Cornelio ʉma ĩgʉ obeonirãpʉ Pedro ya wihigue ejañorã. “¿Simo ya wihi nohogue ãhriri?” arĩ, erã serẽpira pʉhrʉ ĩgʉ ya wihigue ejañorã erã. 18 Eropirã erã serẽ ĩha purumujuñorã. “¿Simo Pedro waĩcʉgʉ i wihire ãhriri?” arĩ serẽpi ĩañorã erã. 19 Eropigʉ Pedro ĩgʉ pepirisubu Espíritu Santo ĩgʉre werepʉ: ―Ĩaque. Ʉrerã ʉma mʉre amarã iima. 20 Wahgãnʉgajaque. Dijaque. Erã mera waque. “¿Dohparĩri?” arĩ pepibigʉ ta waque õaro mera. Yʉpʉ erãre õguere obeoabʉ, arĩpʉ Espíritu Santo Pedrore. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro erã pohrogue dija wa, ―Ĩaque. Ohõ ãhraa yʉhʉ mʉa amagãrigʉ. ¿Duhpirã arirã iiari mʉa yʉ pohro arirã? arĩpʉ Pedro erãre. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta erãpʉ õpa arĩñorã. ―Cornelio cien surara opʉ, õarire iigʉ, mari Pagʉre gʉhyadiaro mera umupeogʉ, árĩpehrerã judio masa “Õagʉ” erã arĩgʉ mʉre sihugãridoregʉ obeoami gʉare. Goãmʉ õagʉ anyu Corneliore mʉre sihudoreapʉ. Õpa arãpʉ: “Pedrore mʉa ya wihigue aĩgãridoreque mʉ ʉmare. Eropii ĩgʉ mʉre weregʉcumi,” arĩ, sihudoreapʉ anyu Corneliore, arĩ wereñorã Cornelio Pedrore ĩgʉ sihudorenirãpʉ. 23 Erã eroparĩcʉ̃ Pedropʉ erãre ñajaridore, bari oho, ĩgʉ ya wihigue carĩdorepʉ erãre. Eropigʉ gajinʉ Pedro wahgã, erã mera waha wapʉ. Eropirã gajirã Cristo yarã Jope majarã Pedrore wapicʉgãñorã. 24 Gajinʉ erã Cesareague ejañorã. Eropigʉ Corneliopʉ ĩgʉ acawererãre, ĩgʉ mera majarã sãre sihu gameneo, Pedrore corepʉ. 25 Eropigʉ Pedro Cornelio ya wihi pohrogue ĩgʉ aricʉ̃ ĩagʉ Corneliopʉ ĩgʉre bocatĩri wiria, ĩgʉ guburi pohro merejapʉ. 26 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Pedropʉ ĩgʉre aĩ wahgũnugupʉ. ―Niguique mʉhʉ. Yʉ sã mʉ iro dopa ta árĩgʉ ãhraa. Goãmʉ árĩbeaa, arĩpʉ Pedro ĩgʉre. 27 Ĩgʉ eropa arĩtuhajara pʉhrʉ Cornelio ĩgʉre aĩñaja wapʉ ĩgʉ ya wihigue. Erogue ñajajagʉ masa bajarã iri wihigue gamenere ĩgʉre corerãre ĩapʉ Pedro. 28 Eropigʉ Pedro erãre werepʉ: ―Judio masʉ árĩqueregʉ ta gaji curu majarã mera árĩgʉ gʉa dorerire tarinʉgagʉ iiaa yʉhʉ. Irire õaro masia mʉa. Eropigʉ gaji curu majarãre “Ñerã ãhrima,” arĩdorebirami Goãmʉ. Õpa arĩ wereami ĩgʉ yʉre. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õguere mʉa pohroguere ahrabʉ. Mʉa yʉre sihubeocʉ̃ “Ne wasome,” arĩbirabʉ. ¿Dohpa árĩronore yʉhʉ õgue aricʉ̃ gahmeari mʉa? arĩpʉ Pedro erãre. 30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Corneliopʉ õpa arĩpʉ: ―Tres árĩcʉ̃ i horano gohra ta mari Pagʉ yagʉ anyu yʉre dehyoami. Wapicʉrinʉ wahaa ĩgʉ yʉre dehyoara pʉhrʉ. Irinʉ ta mari Pagʉre yʉ serẽniguirisubu cuimijuri suhricʉgʉ yʉ pohro dehyonʉgajami. 31 Eropigʉ ĩgʉ yʉre õpa arãmi: “Cornelio, mʉhʉ mari Pagʉ mera mʉ serẽcʉ̃ ĩgʉ peeami. Eropigʉ mojomorocʉrãre erã gamerire mʉ ocʉ̃ ĩagʉ mari Pagʉ mʉ mera mucubirigʉ itamugʉcumi. 32 Eropigʉ Jopegue mʉ ʉmare obeoque Simo Pedro waĩcʉgʉre mʉ pohrogue erã aĩgãricʉ̃. Ĩgʉ gajigʉ Simo waimʉrã gasiri amugʉ ya wihi, wʉariya tʉro pohro árĩri wihi ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ mʉ pohro eragʉ mʉre weregʉcumi,” arĩ wereami ĩgʉ yʉre. 33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ ʉmare mʉre aĩgãridoregʉ obeoabʉ yʉhʉ. Eropigʉ õaro iigʉ ahraya mʉhʉ gʉa pohroguere. Eropirã gʉa árĩpehrerã õre mari Pagʉ ĩgʉ ĩhabeoro árĩrã iiaa gʉa. Árĩpehrerire mari Pagʉ Goãmʉ mʉre ĩgʉ weredorera peediarã, cohreabʉ gʉa, arĩpʉ Cornelio Pedrore. 34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, Pedro õpa arĩ werepʉ: ―Dohpague masia pare. Diaye ta ãhraa. Goãmʉ yujuropa ta õaro iimi marire. 35 Eropigʉ árĩpehreri macari majarã Goãmʉre gʉhyadiaro erã ĩacʉ̃, õarire erã iicʉ̃, Goãmʉpʉ erãre mucubirimi. 36 Goãmʉ gʉa judio masa pohro Jesucristore obeomi. Masa Goãmʉ mera õaro erã árĩboro dopa Jesupʉ õari buherire weremi. Iri buherire mʉa masia. Jesucristopʉ árĩpehrerã masa opʉ ãhrimi. 37 Ñu waĩyegʉ “Mʉa ñerire bʉjawereque. Eropirã waĩyenirã árĩque,” masare ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ Galileague õari buherire Jesupʉ werenʉgami. Pʉhrʉ Judea yebague iri buherire werepehomi. 38 Ihĩ Jesu Nazare majagʉre Goãmʉpʉ ĩgʉ turarire, Espíritu Santo mera ĩgʉ iimasiburire odi árĩmi Jesure. Eropigʉ Jesu õaro iigʉ wami. Eropa wagʉ watẽa ñajasũnirãre, ñero tarirãre, árĩpehrerãre õarã wacʉ̃ iimi. Mari Pagʉ Jesu mera árĩdi árĩmi. 39 Judea yeba, Jerusalén sãre árĩpehreri ĩgʉ iirare gʉa ĩabʉ. Pʉhrʉ erã crusague pabia wejẽma ĩgʉre. 40 Eropigʉ ʉhrenʉ waboro Goãmʉ ĩgʉre masudi árĩmi. Eropigʉ Jesure ĩgʉ masura pʉhrʉ gajirãre dehyoacʉ̃ iidigʉ árĩmi mari Pagʉ. 41 Irisubu Jesure árĩpehrerã ĩabirima. Gʉare bajamerãgãre dehyoami. Mari Pagʉ ĩgʉ gamerãre. Jesure ĩamorãre iribojegue Goãmʉ gʉare beyepʉ. Gʉapʉ Jesu ĩgʉ sĩridi masara pʉhrʉ ĩgʉ mera baha, ihribʉ. 42 Eropigʉ ĩgʉ gʉare doremi õpa arĩgʉ: “Masare wereque. Yʉhʉ Jesu árĩpehrerã ojocarirãre, sĩrinirãre erãre dipuwaja moabu yʉ árĩcʉ̃ iiami yʉre Goãmʉ. Eropirã irire wereque,” arĩ doremi Jesu gʉare. 43 Árĩpehrerã Jesure erã umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erã ñerire cãdijigʉcumi. Irire árĩpehrerã Goãmʉ ya weremʉhtanirã iribojegue majarã wereyuñuma, arĩ werepʉ Pedro. 44 Iri árĩpehrerire ĩgʉ eropa arĩ wererisubu, árĩpehrerã irire peerã mera Espíritu Santo árĩnʉgamʉripʉ. 45 Eropirã erã judio masa árĩbirã peeyamariri wereniguiri mera mucubiriri mera wereniguinʉgañorã. Erã ya wereniguiri mera “Goãmʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi”, arĩrã iiñorã. Erã eroparĩcʉ̃ peepʉ Pedro ĩgʉ acawererã judio masa mera. Eropirã Espíritu Santo judio masa árĩbirã mera ĩgʉ árĩnʉgacʉ̃ ĩarã judio masapʉ ʉca wañorã. Eropigʉ Pedro õpa arĩ werepʉ judio masare: 47 ―Mari iro dopa ta Espíritu Santore opama oã sã. Erã eropa opacʉ̃ ĩarã oãre waĩyedoremasia mari, arĩpʉ Pedro erãre. 48 Eropa arĩtuhaja Jesu waĩ mera judio masa árĩbirãre waĩyedorepʉ Pedro. Erã eropiira pʉhrʉ “Gʉa mera bajamenʉrigã dujanique,” arĩñorã erã Pedro sãre.

Hechos 11

1 Eropii judio masa árĩbirã sã Goãmʉ yare erã õaro gamecʉ̃ Jesu ĩgʉ apinirãpʉ erã acawererã Judeague árĩrã mera peebeoñorã. 2 Eropirã Pedro Jerusaléngue ĩgʉ dujajacʉ̃ ĩarã judio masa Jesu yarã bajamerãgã ĩgʉre õpa arĩñorã: 3 ―¿Judio masa árĩbirã pohro duhpigʉ ejari mʉhʉ? ¿Dohpa árĩronore erã mera bahari mʉhʉ? arĩ turiñorã erã Pedrore. 4 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedro ĩgʉ iirare werepehopʉ erãre. 5 Õpa arĩ werepʉ: ―Yʉhʉ Jopegue árĩgʉ Goãmʉre serẽgʉ iibʉ. Eropigʉ yʉre õpa dehyoabʉ. Yʉhʉ ĩacʉ̃ wʉari gasiro wapicʉrisubu pepʉri dirira gasiro ʉmarogue yʉ pohrogue dijaricʉ̃ ĩabʉ. 6 Eropigʉ iri gasirore õaro ĩabʉ “ ¿Ñeheno iri gasiroguere ãhriri?” arĩbʉ. Eropigʉ ĩabʉ iri gasiroguere árĩrãre. Waimʉrã nʉgʉ majarãre, yebague paha curirãre, mirimagʉ porã majarãre ĩabʉ. 7 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ yʉre wereniguirire peebʉ. “Pedro, wahgãnʉgaque. Wejẽ baque oãre,” arĩgʉ carimi yʉre. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩbʉ yʉhʉ. “Opʉ, ne erãre babeaa yʉhʉ. Ñerãre Goãmʉ badorebirinirãre ne babirimʉrabʉ yʉhʉ,” arĩbʉ yʉpʉ. 9 Eropigʉ ʉmarogue yʉre dipaturi wereniguigʉ carimi daja. “Goãmʉ ĩgʉ ‘Õarã ãhrima,’ ĩgʉ arĩrãre ‘Ñerã ãhrima,’ arĩbiricãque mʉhʉ,” arĩgʉ carimi yʉre. 10 Eropigʉ ʉhresubu ĩgʉ eropa arĩ wereniguira pʉhrʉ iri gasiro dipaturi mʉria wabʉ daja. 11 Yʉ eropa ĩarisubu ta ʉrerã ʉma gʉa árĩri wihigue ejanirã árĩma. Erã Cesarea majagʉ ĩgʉ obeonirã árĩnirã árĩma. 12 Eropigʉ Espíritu Santopʉ yʉre erã mera wadoregʉ “ ‘Erã ñerã ãhrima,’ arĩbiricãque erãre,” arĩ weremi ĩgʉ yʉre. Eropirã oã seis mera yʉ acawererã mera Cesarea majagʉ ya wihigue ñajajabʉ gʉa. 13 Eropigʉ ĩgʉ gʉare õpa arĩ weremi. “Anyu yaha wihi dehyoacʉ̃ ĩabʉ yʉhʉ. Õpa weremi yʉre. ‘Jopegue Simo waĩcʉgʉre aĩgãridoreque. 14 Ĩgʉ mʉre mʉ acawererã mera mʉare árĩpehrerãre peamegue wabonirãre mʉa tariborore weregʉcumi,’ arĩmi anyu yʉre,” arĩ weremi yʉre Cesarea majagʉ. 15 Eropii yʉhʉ erãre wereniguirisubu Espíritu Santopʉ erã mera árĩnʉgami marire ĩgʉ iimʉhtadiro dopa ta. 16 Eropigʉ Jesu ĩgʉ wererare guñabʉ yʉhʉ. Õpa arĩ weremi ĩgʉ: “Ñu mʉare waĩyegʉ deco mera waĩyemi. Yʉpʉ iri tauro iigʉra mʉare. Pʉhrʉ Espíritu Santore mʉa mera árĩniguicʉ̃ iigʉra,” arĩ weremi. 17 Eropigʉ Jesucristo mari Opʉre mari umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore ohámi marire. Eropigʉ Goãmʉ marire ĩgʉ Espíritu Santore ĩgʉ odiro dopa ta judio masa árĩbirã sãre ĩgʉ ohámi. Goãmʉ ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre tarinʉgamasibeaa yʉhʉ, arĩpʉ Pedro erãre judio masare Jesu yarãre. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, erã ĩgʉre ne arĩnemobiriñorã. Ĩgʉre erã turimasibiriñorã. Eropirã erã Goãmʉre mucubirirã, ―Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi, arĩñorã. Õpa arĩnemoñorã erã: ―Judio masa árĩbirã sã erã ñerire bʉjawererã árĩrã Goãmʉ ĩgʉ taunirã árĩrãcoma. Eropa ĩgʉ taunirã árĩrã erã sã ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera árĩniguirãcoma, arĩnemoñorã erã. 19 Eropii Estebanre erã wejẽra pʉhrʉ masa Jesu yarãre ñero iiñorã. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã Jesu yarã duhrisirigã wañorã. Eropirã erã Feniciague, Chipregue, Antioquíague waha, judio masa dihtare Goãmʉ yare wereriñorã erã. 20 Gajirãpʉ Jesu yarã mera majarã Chipre majarã, Cirene majarã Antioquíague eja, judio masa árĩbirãre Jesu yare buheñorã Goãmʉ erãre ĩgʉ tauboro dopa. 21 Eropigʉ mari Opʉ erãre itamupʉ. Eropirã masa bajarã Jesure umupeo, õaripʉre gohrotoñorã. 22 Eropii “Antioquía majarãgue Jesure gamecoma,” arĩ peebeoñorã Jerusalén majarã Jesu yarã. Erã eropa peebeora pʉhrʉ Jerusalén majarã Bernabé waĩcʉgʉre Antioquíague obeoñorã. 23 Eropigʉ ĩgʉ Antioquíague ejagʉ, Goãmʉ itamuri mera judio masa árĩbirã ĩgʉ yarã erã wacʉ̃ ĩagʉ, bʉrigã mucubiripʉ. Eropigʉ ĩgʉ ero majarãre õpa arĩ werepʉ: ―Jesure eropa umupeoniguicãque. Ĩgʉ yare ne duhubiricãque, arĩ werepʉ ĩgʉ árĩpehrerãre erãre. 24 Bernabé õagʉ árĩgʉ, Espíritu Santore wʉaro opagʉ árĩgʉ, Jesu dorediro dopa iigʉ árĩgʉ Jesure õaro umupeodigʉ árĩpʉ. Eropirã ĩgʉ buhera pʉhrʉ bajarã masa Jesure umupeoñorã. 25 Pʉhrʉ ĩgʉ Tarso waĩcʉri macague Saulore amagʉ wapʉ. 26 Erogue ĩgʉre bocajapʉ. Ĩgʉ bocajara pʉhrʉ Antioquíague aĩgãpʉ Saulore. Erogue erã ejara pʉhrʉ yuju bojori gohra erã Goãmʉ yarã mera gamenere, bajarã masare buhemʉriñorã erã. Eropirã Antioquíague Cristo yarã Cristiano waĩcʉnʉgañorã. 27 Irisubure Goãmʉ ya weremʉhtarã Jerusalén árĩnirã waha, Antioquíague ejañorã. 28 Eropigʉ erã mera majagʉ Agabo waĩcʉgʉ Jesu yarã watope niguigʉ, Espíritu Santo ĩgʉ turari mera werepʉ erãre. “Árĩpehreri yebaguere bʉrigã oanʉ waroca,” arĩ wereyupʉ ĩgʉ. Irisubure bari maririsubu árĩcʉ̃ árĩpehrerã weca opʉ Claudio árĩpʉ. 29 Eropirã Jesu yarã árĩpehrerã erã oparopẽ erã acawererãre odiarã erã basi game wereniguiñorã. “Judea yeba majarãre Jesu yarãre niyerure obeorã,” arĩñorã erã basi. 30 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Bernabé Saulo mera erã iri niyerure aĩgãbasañorã. Erogue ejarã Judea majarãre Jesu yarãre wiañorã iri niyerure.

Hechos 12

1 Irisubu opʉ Herode yujurãyerire Jesu yarãre ñero iinʉgapʉ. 2 Eropigʉ ĩgʉ Ñu tĩgʉre Santiagopʉre matamiji mera ĩgʉ wejẽdorecʉ̃ gajigʉpʉ ĩgʉre wejẽpʉ. Santiagore ĩgʉ wejẽcʉ̃ judio masa mucubiriñorã. 3 Erã mucubiririre Herode masigʉ, “Eropa dihta iicʉ̃ gahmema erã,” arĩgʉ Pedro sãre peresu iipʉ. Irinʉrire bʉgabiriri pan erã bari bosenʉ Pascua árĩyoro. 4 Eropigʉ Herode Pedrore ñeha, peresu iipʉ. Eropigʉ diez y seis surarare ĩhadibudorepʉ ĩgʉre. Wapicʉrã surara ĩgʉre ĩhadibuñorã. Pʉhrʉ wapicʉrã erã gohrotonirã ĩgʉre ĩhadibumʉriñorã. Eropa ta iiñorã erã diez y seis surara. Herodepʉ Pascua pʉhrʉ Pedrore peresugue árĩgʉre masa core duhudobodiaripʉ ĩgʉre wejẽdorebu. 5 Eropigʉ Pedro peresugue árĩpʉ. Ĩgʉ erogue árĩcʉ̃ ta Jesu yarãpʉ Goãmʉre bʉrigã serẽbasañorã ĩgʉre. 6 Iri ñamire ta Pedro comedari peda mera erã diridigʉ perã surara watope carĩgʉ iipʉ. Eropirã perã surara disiporo coreniguiñorã ĩgʉre. Eropigʉ iri ñami boyoro Herode Pedrore judio masa core duhudobodiaripʉ ĩgʉre wejẽdorebu. 7 Eropigʉ Goãmʉ anyupʉ Pedro carĩgʉ pohro ĩgʉ niguicʉ̃ ĩgʉ peresu árĩri taribu boyopehrea wayoro. Eropigʉ anyu Pedro pohro niguigʉ ĩgʉ patorere puucarepʉ ĩgʉre. ―Duru wahgãque, arĩpʉ ĩgʉ Pedrore. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ mojotorire erã dirira comedari pãrisiri dija wayoro. 8 Eropigʉ anyu ĩgʉre werepʉ: ―Mʉ ya suhrire sañaque. Mʉ zapatu sãre sañaque, arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedropʉ ĩgʉ arĩro dopa ta iipʉ. ―Mʉ weca majañe suhrirore saña, yʉ mera arique, arĩpʉ anyu. 9 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ iri taribugue árĩdigʉ wiria anyu pʉhrʉ waha wapʉ ĩgʉ. Eropa waqueregʉ ta õpa arĩ pepiripʉ ĩgʉ. “ ¿I diaye árĩbiricuri? ¿O quẽgʉ iicuri yʉhʉ?” arĩ pepiripʉ ĩgʉ. 10 Eropirã erã ĩgʉ árĩri taribu pohro niguirã surarare tarigã, gajirã yoañariro niguirã sãre tarigã, wʉari disiporogue ejañorã. Iri disiporo macague wari mare cãhmotayoro. Iri biharise irise basi pãricʉ̃ erã wiriañorã. Wiria wa erã mague waha wañorã. Anyupʉ waha wapʉ. Eropigʉ Pedro yujugʉ ta dujapʉ. 11 Eropa ĩgʉ anyu ĩgʉ wara pʉhrʉ ĩgʉ iirare Pedro masipʉ pare. Õpa arĩ pepipʉ ĩgʉ. “Anyu Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ peresugue árĩgʉre yʉre wiugʉ erami. Dohpague irire masia ĩgʉ eropa iirare. Judio masapʉ yʉre erã ñero iidiarare Goãmʉpʉ erãre iidorebirami. Eropigʉ yʉre Herode ĩgʉ peresu iidigʉre wiuami,” arĩ pepipʉ Pedro. 12 Ĩgʉ eropa arĩ pepira pʉhrʉ María Ñu pago ya wihigue ejapʉ Pedro. Ñupʉ Marco waĩcʉgʉ árĩpʉ. Iri wihigue masa bajarã gamenere, Goãmʉre serẽrã iiñorã. 13 Eropigʉ Pedro disiporore eraa dotepʉ. Rode waĩcʉgo pohro majago ĩgʉ dotecʉ̃ peego, ĩago ejapo igo. 14 Eropigo Pedro igore piyucʉ̃ peego ĩgʉ wereniguirire pee masi, bʉrigã mucubiri disiporore pãgũbiripo. Eropa mucubirigo ĩgʉre pãgũbodio cãdija wapo. Pedro ero niguicʉ̃ ta igo majinʉgaja oma ñaja wapo. ―Pedro disiporogue erami, arĩ werego ñajapo. 15 Eropirã iri wihi árĩrã igo eroparĩcʉ̃ peerã, ―Eropa arĩmaacãgo iiaa mʉhʉ, arĩñorã erã igore. ―Diaye ta ãhraa. Diaye ta arĩgo iiaa, arĩpo igo. Igo eroparĩcʉ̃ peerã, ―Ĩgʉ árĩbiricumi. Ĩgʉ sĩporã mʉraro eraro iica, arĩñorã erãpʉ. 16 Erã eropa arĩrisubu Pedro disiporore eropa ta doteniguicãpʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ peerã, erã disiporore pãgũ, ĩgʉre ĩha, ʉca wañorã. 17 Eropigʉ Pedro ĩgʉ mojoto mera “Ejarimaricãque,” arĩgʉ, Goãmʉ peresugue ĩgʉre ĩgʉ wiurare werepʉ erãre. ―Ire wereque Santiagore gajirã Jesu yarã sãre, arĩpʉ Pedro. Eropa arĩ weretuhaja, ĩgʉ gajipʉgue tarigã waha wapʉ. 18 Eropii boyodijiricʉ̃ surara Pedrore ĩhadibunirã ĩgʉ dohpa ii wiriarare ne masibiriñorã. Eropa masibirã ʉca wañorã. 19 Eropigʉ Herode Pedrore amadoreripʉ. Eropigʉ ĩgʉ surarare peresu corerãre ĩgʉ serẽpira pʉhrʉ erãre wejẽdorepʉ Herodepʉ. Eropii Herode Judeague árĩdigʉ waha Cesareague árĩgʉ waha wapʉ. 20 Ero pʉhrʉ Tiro waĩcʉri maca majarã mera Sidón waĩcʉri maca majarã mera sãre Herode guapʉ. Ĩgʉ eropa guacʉ̃ ĩarã iri macari majarãpʉ Herode mera amurã wañorã. Ĩgʉ erã mera ĩgʉ guarare wereniguirã wañorã. Ejaa Herodere ĩaboro core Herode itamugʉ Blasto waĩcʉgʉ mera weretamuñorã. Eropirã erã ĩgʉ Blasto ĩgʉ itamuri mera Herode pohro ejañorã. Ĩgʉ pohro ejarã õpa arĩñorã: ―Mari õaro árĩrã. Mari basi ĩhaturibiricãrã, arĩ serẽñorã erã Herodere. Erã ya yeba majarã Herode ya yeba barire bocamʉriñorã. Eropirã Herode erãre ĩhaturicʉ̃ gamebiriñorã erã. 21 Eropigʉ Herode erã ĩgʉre ĩarinʉ ĩgʉ queoranʉ árĩcʉ̃, opʉ ĩgʉ sañari suhri õari suhrire sañamʉripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ doaro doanijagʉ, masare werenigui ĩhmumʉripʉ. 22 Ĩgʉ eropa werenigui ĩhmucʉ̃ peerã masapʉ gaguiniguiñorã: ―Ihĩ wereniguigʉ masʉ árĩbeami. Goãmʉ ãhrimi, arĩ gaguiniguimʉririñorã erã Herodere. 23 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ anyu Herodere dore ópʉ. “Goãmʉ árĩbeaa yʉhʉ,” ne arĩbiripʉ Herode. Ĩgʉ eropa arĩbirira dipuwaja anyu ĩgʉ dorecʉcʉ̃ iipʉ. Ĩgʉ eropa dorecʉcʉ̃ ĩgʉre beca ba wejẽcãñorã. 24 Eropii Jesu yarã masa bajarãre Jesu ya buherire buheñorã. 25 Eropirã Bernabé, Saulo mera Jesu yarãre itamupehotuhaja Jerusaléngue árĩnirã Antioquíague dujaa wañorã. Eropirã Ñure Marco waĩcʉgʉre erã aĩgãñorã erã mera.

Hechos 13

1 Irisubure Antioquíague Jesu yarã gamenererã mera majarã, Goãmʉ yare weremʉhtarã árĩñorã. Masare buherã ta árĩñorã erã sã. Bernabé, Simo Negro waĩcʉgʉ, Lucio Cirene majagʉ, Manaén, Saulo mera erã árĩñorã. Manaénpʉ opʉ Herode mʉrʉ mera erã perã yujuro mera ta masanirã árĩñorã. 2 Eropirã erã Goãmʉ yare erã buherisubu, erã ba duhurisubu, Espíritu Santopʉ werepʉ erãre: ―Bernabére, Saulo mera apique yʉ gamero dopa iimorãre. Irire iimorãre beye apigʉ iiaa erãre, arĩpʉ Espíritu Santo. 3 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ ba duhu Goãmʉre serẽ, Bernabé weca Saulo weca erã mojotorire duhpeoñorã. Eropa duhpeorã erãre buhedorerã obeoñorã. 4 Eropirã erã Espíritu Santo ĩgʉ obeonirã árĩrã, Seleuciague eja, iri macare tarigã, Chipre waĩcʉri nʉgʉrogue ejañorã erã. 5 Eropirã Salamina waĩcʉri peramague ejañorã. Iri maca judio masa buheri wirigue Goãmʉ yare werenʉgañorã erã. Eropigʉ Ñu Marco sã erã mera waha, erãre itamupʉ. 6 Eropirã erã iri nʉgʉro ojogoro maja, Pafo waĩcʉri macague ejarã, yeere bocajañorã erã. Ĩgʉ judio masʉ Barjesu waĩcʉgʉ árĩpʉ. Barjesu griego ya mera Elima erã arĩ piyugʉ árĩpʉ. “Goãmʉ yare weremʉhtagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ masare gʉyaniguicãgʉ árĩpʉ ĩgʉ. 7 Eropigʉ ĩgʉ Sergio Paulo waĩcʉgʉ mera majagʉ árĩpʉ. Sergio Paulopʉ iri nʉgʉro majarã opʉ masipehogʉ árĩpʉ. Eropigʉ Goãmʉ yare peediagʉ erãre Bernabé, Pablo mera bocatĩripʉ ĩgʉ. 8 Eropigʉ Elima yeepʉ erãre buhedorebiriripʉ. Ĩgʉ Sergio Paulo Jesu yare ĩgʉ umupeocʉ̃ gamesãbiripʉ yeepʉ. Sergio Paulore Goãmʉ yare ĩgʉ peecʉ̃ cãhmotadiaripʉ. 9 Ĩgʉ eropa buhedorebiriquerecʉ̃ ta Saulo, Pablo waĩcʉgʉ Espíritu Santore õaro opagʉ árĩgʉ yeere õaro ĩadihupi ĩgʉre werepʉ: ―Mʉhʉ gʉyaricʉgʉ, ñegʉ, watĩ ĩgʉ dorerire iigʉ, õarire ĩhaturigʉ ãhraa mʉhʉ. ¿Duhpigʉ mari Opʉ yare “Ñeri ãhraa. Gʉyari ãhraa,” eropa arĩniguicãri mʉhʉ? 11 Mʉhʉ eroparĩra waja Jesu mari Opʉ mʉre ĩgʉ pẽhrecʉ̃ cuiri ĩhajabigʉ árĩgʉca mʉhʉ. Eropigʉ bajamenʉrigã mʉhʉ inʉrire ĩarisome, arĩpʉ Pablo. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta ĩgʉ yeepʉ imica iro dopa árĩrire ĩamʉhtagʉ, naitĩaro dihtare ĩapʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉre tʉã curibure amapʉ ĩgʉ. 12 Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩagʉ, Sergio Paulopʉ Jesu yare “Diaye ta ãhraa,” arĩ masipʉ. Mari Opʉ yare ĩgʉ pee, ʉca wa, Jesure umupeonʉgapʉ. 13 Eropi Pablo sã Pafogue árĩnirã dohodiru mera waha, Pergegue ejañorã. Perge Panfilia yebague ãhraa. Erogue eja, Ñu Marcopʉ erãre cohã wahgã, Jerusaléngue waha wapʉ. 14 Erãpʉ Pergegue árĩnirã waha, Antioquíague ejañorã. Antioquía Pisidia yebague ãhraa. Erogue ejarã, Sabadonʉ árĩcʉ̃ erã judio masa buheri wihigue ñajaja, erogue doañorã. 15 Eropirã iri wihi majarã oparã Goãmʉ dorerire, Moisegue marire ĩgʉ apirare, Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarare erã buhera pʉhrʉ erã sihubeoñorã Pablo sãre. ―Acawererã, ¿masare mʉa werediarã iiri? Irire werediarã wereque dohparagã, arĩñorã iri wihi majarã oparã. 16 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ, Pablo wahgãnʉgaja, “Wereniguibiricãque,” arĩgʉ ĩgʉ mojoto mera paatupʉ. Erã ejarimaricʉ̃ ĩha, ĩgʉ õpa arĩpʉ: ―Israe masa, mʉa mari Pagʉre umupeorã, peeque. 17 Mari ñecʉ sʉmarã mʉra Goãmʉre umupeomʉriñuma. Erã mʉrare Goãmʉ beyemʉriñumi. Eropirã erã mari ñecʉ sʉmarã yoari boje Egiptogue árĩmʉriñuma gajirã árĩquererã. Erogue erã árĩcʉ̃ Goãmʉ õaro iimʉriñumi erãre. Eropirã bajarã masa pore árĩñuma erã. Õpa iiñumi erãre. Erãre Egiptogue árĩrãre ĩgʉ turari mera aĩ wiuñumi Goãmʉ. 18 Ĩgʉ eropa wiura pʉhrʉ erã cuarenta bojori gohra masa marirogue curimʉriñuma. Erogue ĩgʉre erã tarinʉgacʉ̃ Goãmʉ eropa ta pepicãñumi. 19 Eropigʉ Canaa waĩcʉri yebaguere siete cururi majarãre cóãtuhaja, Goãmʉ iri yebare oñumi Israe masapʉre. 20 Iri yebare otuhaja cuatrocientos cincuenta bojori gohra masare doremorãre apimʉriñumi Goãmʉ Israe masare. “Goãmʉ ĩgʉ apinirã Samue ĩgʉ árĩcʉ̃gue árĩtumʉriñuma. Samuepʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ árĩmʉriñumi. 21 Samue árĩrisubu Israe masapʉ erã opʉ árĩbure amamʉriñuma. Eropirã Goãmʉre serẽmʉriñuma. Erã eropa serẽcʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ Saulore apimʉriñumi. Saulo Cis magʉ árĩñumi. Benjami ya curu majagʉ árĩñumi. Eropigʉ cuarenta bojori gohra erã opʉ árĩbure apiñumi Goãmʉ ĩgʉre. 22 Eropigʉ Goãmʉ Saulore ĩgʉ cóãra pʉhrʉ Davire apimʉriñumi ĩgʉ. Õpa arĩñumi Goãmʉ Davire. “Davi Isaí magʉre bocabʉ yʉhʉ. Ĩgʉre mucubiria yʉhʉ. Ĩgʉ yʉ gamerire iipehogʉcumi,” arĩñumi Goãmʉ. 23 Ihĩ Davi ĩgʉ pãrami árĩturiagʉ ãhrimi Jesu. Goãmʉ Jesure apidigʉ árĩmi Israe masare itamubure. “Masare õaro iigʉca,” arĩñumi Goãmʉ. Ĩgʉ arĩdiro dopa ta iidi árĩmi ĩgʉ Jesu. 24 Ĩgʉ eropa iiboro core Jesu ĩgʉ ariboro core Ñu waĩyegʉ õpa arĩ buhepʉ: “Mʉa ñerire bʉjawereque. Õaripʉre gohrotoque. Eropirã waĩyesũnirã árĩque,” arĩ buhepʉ Ñu árĩpehrerã Israe masare. 25 Eropigʉ Ñu ĩgʉ buhetuboro core, ĩgʉ sĩriboro core õpa arĩ weremʉripʉ. “ ¿Nihino ãhriri yʉhʉ mʉa pepicʉ̃? Iribojegue majagʉ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩbeaa yʉhʉ. Cristo árĩbeaa yʉhʉ. Gajigʉ ãhraa. Cristo yʉhʉ árĩbiriquerecʉ̃ yʉ pʉhrʉ yʉ tauro turagʉpʉ arigʉcumi. Ĩgʉpʉ õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iro dopa árĩbeaa yʉhʉ,” arĩ werepʉ Ñu masare, arĩpʉ Pablo. 26 “Acawererã, Abrahã pãramerã, árĩpehrerã mari Pagʉre gʉhyadiaro ĩarã, marire i ĩgʉ tauborore wereri buherire obeodi árĩmi mari Pagʉ. 27 Jerusalén majarã erã oparã mera Jesu erãre taugʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masibirinirã árĩma. Sabadonʉri árĩcʉ̃ Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarare buhequererã ta Jesure masibirinirã árĩma. Eropa masibirã Jesure wejẽdoreñorã. Eropa iirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojadiro dopa ta iirã iiñorã. 28 Ĩgʉre erã wejẽboro core erã Jesure weresãriñorã. Ĩgʉ ñerire iibiriquerecʉ̃ ta erã Pilatore Jesure wejẽdoremorã serẽñorã. 29 Eropirã iribojegue majarã erã gojadiro dopa ta Jesure iituhaja, ĩgʉre crusague árĩgʉre aĩdiju, masa gobegue ʉtãyegue erã seara gobegue apiñorã erã ĩgʉre. 30 Eropa erã ĩgʉre wejẽquerecʉ̃ ta Goãmʉ masudi árĩmi ĩgʉre. 31 Eropirã Galileague arinirã Jerusaléngue ĩgʉ mera ejanirã bajanʉri ĩgʉre sĩri masa deyodigʉre ĩañorã. Eropirã dohpaguere ĩgʉre erã ĩarare masare werema erã. 32 Eropa masare wereniguigʉ õpa arĩ werenemopʉ daja Pablo: ―Eropirã õari buherire werea gʉa mʉare. Goãmʉ mari ñecʉ sʉmarãre “Masare õaro iigʉca,” iribojegue ĩgʉ arĩdiro dopa ta dohpaguere marire erã acawererãre iiami. Irire ĩgʉ wererare õpa iiami ĩgʉ. Goãmʉ Jesure masudi árĩmi. Eropirã Jesure ĩgʉ masurare werea gʉa mʉare. Salmopũgue iribojegue ĩgʉ õpa arĩ gojadiro dopa eropa wayoro Jesure: “ ‘Mʉhʉ yʉ magʉ ãhraa. Dohpagãre mʉre dehyoacʉ̃ iiabʉ,’ arĩmi Goãmʉ ĩgʉ magʉre,” arĩ gojañumi iribojegue. 34 Eropigʉ Goãmʉ Jesure ĩgʉ masuburire dipaturi ĩgʉ sĩribiriborore weregʉ õpa arĩ were gojadoreñumi Salmopũgue: “Davire yʉhʉ mojomoro ĩadiro dopa ta diaye ta õaro iigʉra mʉa sãre,” arĩ gojadoreñumi. 35 Eropigʉ gaji Salmo sãre õpa ta arĩ wereñumi: “Goãmʉ mʉ õagʉ ĩgʉ dʉpʉre boadorebirabʉ mʉhʉ,” arĩ gojañumi. 36 Eropigʉ Davi Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta ĩgʉ árĩrasubu majarãre itamumʉriñumi. Pʉhrʉ ĩgʉ sĩria wañumi. Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre erã iidiro dopa ta yaañuma ĩgʉ sãre. Eropigʉ ĩgʉ boa wañumi. 37 Eropigʉ ihĩ Jesu Goãmʉ ĩgʉ masudigʉpʉ ne boabiridi árĩmi. 38 Eropirã mʉa, yʉ acawererã, ire masique: Goãmʉ mʉa ñerire ĩgʉ cóãborore mʉare ire werea gʉa. Jesupʉ mʉa ñerire cóãbu ãhrimi. 39 Eropigʉ ĩgʉre umupeorãre erã ñero iirare cãdijicãgʉcumi ĩgʉ. Moisere ĩgʉ apira dorerire mʉa iira mera Goãmʉ pohrogue wasome mʉa. Eropigʉ iri dorerire iiri mera taridiarãre erã ñerire cóãsome Goãmʉ. 40 Eropirã õaro iique. Mʉa õaro iibiricʉ̃ Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã gojadiro dopa ta mʉare waroca. Õpa arĩ gojañuma: 41 Peeque mʉa queoricʉrã. Yʉre ĩhaturirã ãhraa mʉa. Yʉ õpa iicʉ̃ güique mʉa. Eropirã peamegue waque. Mʉa árĩrinʉrire mʉare ii ĩhmugʉra. Yʉ eropa ii ĩhmucʉ̃ ĩaquererã “Diaye ta ãhraa,” arĩsome mʉa. Gajigʉ irire mʉare ĩgʉ õaro werequerecʉ̃ ta “Diaye ta ãhraa,” arĩsome mʉa, arĩ gojañumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ, arĩ werepʉ Pablo erãre. 42 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ judio masa buheri wihigue erã wiriara pʉhrʉ judio masa árĩbirãpʉ erãre serẽñorã. ―Gaji semanague Sabado árĩcʉ̃ ire buheba daja gʉare, arĩ serẽñorã erã Pablore. 43 Eropirã iri wihigue árĩnirã wiria, judio masa bajarã, judio masa árĩbirã sã Pablo, Bernabé sã mera wañorã. Judio masa árĩbirã judio masa yare buherã árĩñorã. Erã erã mera wacʉ̃ Pablo Bernabé mera õaro wereñorã erãre. “Goãmʉ mʉare mahimi. Eropirã ĩgʉre umupeorã árĩniguicãque,” arĩ buheñorã erã. 44 Eropirã gaji semanare Sabado árĩcʉ̃ árĩpehrerã Jesu yare peediarã gamenereñorã. 45 Eropirã judio masapʉ bajarã masa Jesu yare peediarã gamenerecʉ̃ ĩarã guañorã. Eropa guarã, erã gajiropa arĩ werenigui, Pablore ñero quere goroweoñorã. “Mʉare ĩgʉ buheri diaye árĩbeaa,” arĩñorã erã. 46 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, Pablo, Bernabé mera erãre quere goroweonirãre güiro mariro wereñorã. ―Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta mʉare judio masare buhemʉhtarabʉ gʉa. Mʉapʉ irire gamebirituhabʉ. Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩniguicʉ̃ sãre gamebirituhabʉ mʉa. Eropirã gʉapʉ judio masa árĩbirãpʉre buhenʉgarãca. 47 Õpa ta doreñumi mari Opʉ gʉare: Mʉa judio masa árĩbirãre buherã erãre Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iirãca mʉa. Eropigʉ mʉa yoarogue árĩrãre mʉa buhecʉ̃ peerãre erãpʉre peamegue wabonirãre taugʉca yʉhʉ, arĩ wereñumi Goãmʉ gʉare ĩgʉ yare gojarapũgue, arĩ werepʉ Pablo, Bernabé mera. 48 Erã eroparĩcʉ̃ peerã judio masa árĩbirãpʉ mucubiriñorã. “Mari Opʉ yapʉ õari ãhraa,” arĩñorã erã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamenirã, ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera erã árĩniguiborore ĩgʉ odianirã Jesure umupeonʉgañorã. 49 Eropirã mari Opʉ Cristo yare iri yebague werepehoñorã. 50 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã judio masa sʉabiria wañorã. Erogue mari Pagʉre umupeorã nome, õarã nome árĩñorã. Eropirã judio masa Pablo sãre ñero wereniguiñorã. Erã eropa wereniguicʉ̃ peerã erã nome Pablo mera Bernabé mera guañorã. Eropirã iri maca majarã oparã sã erã mera guañorã. Eropa guarã ero majarã ñero iiñorã Pablo sãre. Erã eropiira pʉhrʉ Pablo sãre erã ya yebague árĩrãre cohã wiucãñorã. 51 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã, Pablo Bernabé mera erã guburi maja nicure pasiripiñorã iri maca majarã erã ñeri wajare ĩhmurã. Eropa iituhaja erã Iconiogue waha wañorã. 52 Eropirã erã Jesu yarã wʉaro mucubiri, Espíritu Santo wʉaro ĩgʉ dorediro dopa iirã iiñorã.

Hechos 14

1 Eropirã Iconiogue árĩrã Pablo Bernabé mera judio masa buheri wihigue ñaja, Jesu yare wereñorã. Eropirã judio masa bajarã Jesure umupeonʉgañorã. Eropirã judio masa árĩbirã sã Jesure umupeoñorã. 2 Judio masa Jesu yare peediabirãpʉ judio masa árĩbirãre Jesu yarã mera erã guacʉ̃ iiñorã daja. Erã eropa iicʉ̃ judio masa árĩbirã ñero pepiñorã Jesu yarãre. 3 Erã eropa pepicʉ̃ ĩarã Jesu yarãpʉ Pablo sã erogue yoari boje árĩrã, güiro mariro mari Opʉ yare õari buherire buheñorã. Goãmʉ masare ĩgʉ mahirire buheñorã. Erã eropa buherisubu Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuñorã, “I buheri diaye ta ãhraa,” arĩ ĩhmurã. 4 Eropirã iri maca majarã deco mera judio masa yare gamerã dujañorã. Deco mera ta Jesu yare gamerã sã dujañorã. Erã pe curu dʉca wariñorã. 5 Eropirã Jesu yare gamebirãpʉ judio masa sã árĩbirã, judio masa sã erã oparã mera gamenere Jesu ĩgʉ apinirãre ñero iidiariñorã. Ʉtã mera dea wejẽdiariñorã erãre. 6 Erã eropa iidiarire masirã, Pablo, Bernabé mera Licaonia yebague duhrigã waha wañorã. Iri yeba árĩri macari tari wahgã Listra waĩcʉri macare Derbe waĩcʉri maca sãre ejañorã. 7 Erogue ejarã, õari buherire buheñorã daja erã. 8 Eropii Listrague curimasibigʉ doapʉ. Ĩgʉ ne masa dehyoagʉgue ta curimasibiridigʉ árĩpʉ. 9 Eropigʉ ĩgʉ Pablo ĩgʉ buhecʉ̃ peepʉ. Ĩgʉ peerisubu Pablopʉ ĩgʉ dihtare ĩapʉ. Ĩgʉre ĩanʉrʉ õpa arĩ pepipʉ: “Ihĩ Jesure umupeomi. Eropigʉ ‘Jesu yʉre dʉpʉ õacʉ̃ iimasimi,’ arĩ pepigʉ iicumi,” arĩ pepipʉ Pablo curimasibigʉre. Eropa pepigʉ turaro mera õpa arĩpʉ Pablo ĩgʉre: ―Wahgãnʉgajaque, arĩpʉ Pablo ĩgʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ta curimasibigʉpʉ buhrimanʉgaja, wapʉ. 11 Pablo ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã masa gaguiniguiñorã. Erã Licaonia ya mera õpa arĩ gaguiniguiñorã: ―Goãmarã masa dopa bejarã ʉmarogue árĩrã mari pohrogue dijarama, arĩ gaguiniñorã erã. 12 Eropirã erã Bernabére “Mari goãmʉ Zeus ãhrimi,” arĩ piyuñorã. Eropirã Pablo buhemʉhtadigʉ opʉ iro dopa ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã “Mari goãmʉ Hermes ãhrimi,” arĩ piyuñorã erã ĩgʉre. 13 Eropirã Zeure umupeorã ya wihi iri maca tʉro pohro árĩyoro. Eropigʉ Zeus yarã erã pahipʉ iri wihigue árĩgʉ macague ñajariri disiporo pohrogue wecʉare, gori amurare aĩgãripʉ. Iri mera Pablore Bernabére “Mari goãmarã ãhrima,” arĩ umupeodiariñorã. Eropirã erã wecʉare soemuju Pablore, Bernabére umupeodiariñorã. 14 Erã eropa iidiacʉ̃ ĩarã Pablo, Bernabé mera erã basi erã ya suhrire yehguenʉgañorã erã bʉjawererire masare ĩhmurã. Erã yehguenʉgara pʉhrʉ masa watope omagã, gaguiniguiñorã erã. 15 ―Mʉa õpa iibiricãque. Gʉa sã mʉa iro dopa ta masa ãhraa. Mʉa õpa iiri ne duhpiburi árĩbeaa. Eropirã mʉare õarire buherã ahrabʉ. Õpa iirire duhudorerã arirã iiabʉ. Oã mʉa goãmarãre mʉa wéanirãre ñerãre cóãcãque. Eropirã Goãmʉre ojocarigʉpʉre umupeoque. Goãmʉpʉ ʉmarore, yebare, wʉariyare, árĩpehrerire, árĩpehrero majarãre iigʉ ãhrimi. 16 Eropigʉ ĩgʉ iribojegue árĩpehreri macari majarã erã gamero iirare eropa ĩacãñumi. 17 Ĩgʉ eropa ĩacãqueregʉ ĩgʉ árĩricʉrire ĩhmumi marire. Ĩgʉ masare õarire ii, deco aricʉ̃ ii, dʉcare oo, masare barire oniguimi. Ĩgʉ eropa ocʉ̃ masa mucubirima. Eropa ta ĩgʉ árĩricʉrire ĩhmumi masare, arĩpʉ Pablo, Bernabé mera. 18 Eropirã erã eroparĩcʉ̃ peequererã ta masa wecʉare wejẽ soemuju erãre umupeodiariñorã. Eropa erã umupeodiacʉ̃ ĩarã erãre eropa iidorebiriñorã Pablo sã. Erã eropa iirire duhudiabiriquererã duhuñorã. 19 Eropii gajirã judio masa Antioquía majarã, Iconio majarã sã Listrague ejañorã. Erogue ejarã, Pablore ñero wereniguiñorã ero majarãre. Erã eropa wereniguicʉ̃ peerã masa ĩgʉ mera guanʉgañorã. Eropa guarã masapʉ ʉtã mera deañorã Pablore. Ʉtã mera ĩgʉre deatuhaja, “Ihĩ sĩria wahámi,” arĩrã, iri maca tʉro pohrogue ĩgʉre taragã mehpicã, waha wañorã. 20 Erã eropiiquerecʉ̃ Jesu yarã Pablo pohro erã gamenerenʉgajacʉ̃ gohra Pablo masa wahgãnʉgaja, erã mera macague waha wapʉ. Eropirã gajinʉ ĩgʉ Bernabé mera Derbegue wapʉ. 21 Eropirã erã erogue erã õari buherire bajarã masare erã werera pʉhrʉ, erã Listrare eja daja iri macare tarigã, Iconiore eja daja iri macare tarigã, Antioquía Pisidia yebague árĩri macare ejañorã daja. 22 Iri macarigue ejarã, ero majarã Jesu yarãre õari buherire wereñorã daja. Erãre õaro sĩporãcʉcʉ̃ iiñorã. Eropirã Jesure umupeodoreniguicãrã õpa arĩ wereñorã erãre. ―Goãmʉ árĩroguere mari wadiarã, bʉrigã marire ñero tariro gahmea, arĩ wereñorã erã. 23 Eropirã macari nʉcʉ majarãre Jesu yarãre erã oparã árĩmorãre apiñorã Pablo Bernabé mera. Eropirã erã ba duhura pʉhrʉ Goãmʉre serẽñorã. ―Opʉ, oã mʉ yarãre ĩhadibuque, arĩ serẽbasañorã erã Goãmʉre erã umupeogʉre. 24 Erã eropa iira pʉhrʉ erã Pisidia yebague tariara pʉhrʉ waha wañorã Panfilia yebague. 25 Eropirã Pergeguere erã buhetuhaja Atalia waĩcʉri macague buha wañorã. 26 Eropirã iri macague eja, Antioquíague dujaarã, dohodiru mera waha wañorã. Iri maca coregue erã árĩnicʉ̃ Jesu yarã Goãmʉ yare buhedorerã Pablo sãre obeoñorã. Eropa obeorã Goãmʉre õpa serẽñorã: ―Goãmʉ, mʉ mahiri mera oãre ĩhadibuque, arĩ serẽ, obeoñorã erã. Eropirã erã buhedorerare buhepehonirã árĩrã Pablo Bernabé mera dujaniñorã iri macare. 27 Eropirã erã Antioquíague erã dujajara pʉhrʉ Goãmʉ yarã mera gamenere, Goãmʉ ĩgʉ turari mera erã iirare werepehoñorã erã. Judio masa árĩbirã sã Goãmʉ yarã erã warare wereñorã erã. 28 Eropirã Pablo sã eroguere Jesu yarã mera yoari boje árĩcãmʉriñorã.

Hechos 15

1 Eropi Judea yeba majarã bajamerãgã Antioquíague ejarã, Jesu yarãre õpa arĩ buhenʉgañorã erã. ―Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere apigʉ õpa arĩ apimʉriñumi. Árĩpehrerã erã dʉpʉre miri gasirogã erã wiri aĩborore were apimʉriñumi Moisere. Mʉa irire iibiricʉ̃ Goãmʉ mʉare tausome, arĩ buheñorã erã ero majarãre. 2 Erã eropa arĩ buhecʉ̃ peerã Pablo Bernabé mera gamebiriñorã. Iri buherire bʉrigã game dʉyasoñorã Judea yeba majarã mera. Erã eropa game dʉyasora pʉhrʉ Jesu yarãpʉ Pablore, Bernabére, gajirã ero majarã sãre Jerusaléngue obeoñorã. Judea yeba majarã erã buherire Jesu ĩgʉ apinirãre Jesu yarã oparã sãre serẽpi ĩadorerã obeoñorã Pablo sãre. 3 Eropirã Jesu yarã erãre erã obeocʉ̃ waha, Fenicia yebare eja tarigã, Samaria yebague ejañorã. Iri macarigue ejarã, judio masa árĩbirã Goãmʉ yare erã gamenʉgarare wereñorã erã ero majarãre. Erã eropa werecʉ̃ peerã ero majarã Jesu yarã bʉrigã mucubiriñorã. 4 Eropirã erã Jerusaléngue ejacʉ̃ ĩarã ero majarã Jesu yarã Jesu ĩgʉ apinirã, ĩgʉ yarã oparã mera mucubiriri mera õaro bocatĩriñorã erãre. Eropirã Pablo, Bernabé gajirã mera Goãmʉ ĩgʉ turari mera erã iirare wereñorã Jerusalén majarãre. Judio masa árĩbirã Jesu yarã erã wara sãre wereñorã erã. 5 Erã eropa werequerecʉ̃ erogue fariseo masa Jesu yarã bajamerãgã árĩñorã. Eropirã erã eroguere wahgãnʉgaja, õpa wereñorã. ―Erãre judio masa árĩbirãre erã dʉpʉre miri gasirogãre wiriro gahmea. “Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorerare iique mʉa sã,” arĩro gahmea erãre, arĩñorã erã fariseo masa. 6 Erã eroparĩcʉ̃ pee, Jesu ĩgʉ apinirã, Jesu yarã oparã mera irire amudiarã, gamenereñorã. 7 Eropirã erã yoari boje erã wereniguira pʉhrʉ Pedro wahgãnʉgaja, werepʉ erãre. ―Acawererã, iribojegue yʉhʉ mʉa mera árĩgʉre Goãmʉ õpa iidoregʉ yʉre apimi. Ĩgʉ yʉre õari buherire judio masa árĩbirãre weredoregʉ apimi. Erãre Jesure umupeodoregʉ yʉre erãre buhedoremi. 8 Eropigʉ Goãmʉ masa erã pepirire masimi. Eropigʉ ĩgʉ judio masa árĩbirãre ĩgʉ yarãre ĩgʉ iirare ĩhmubu ĩgʉ Espíritu Santore ohámi erãre marire ĩgʉ iidiro dopa ta. 9 Eropa ogʉ ĩgʉ marire erã sãre yujuropa ta õaro iimi. Erã ĩgʉre umupeocʉ̃ erã ñerire cãdijimi ĩgʉ. 10 Maripʉ Moise dorerire yujuro bojebeaa. Mari ñecʉ sʉmarã mʉra sã irire yujuro bojebirimʉriñuma. ¿Eropa mari yujuro bojebiriquererã duhpirã Jesu yarãre judio masa árĩbirãre irire Moise dorerire iidorediari mʉa? ¿Duhpirã Goãmʉ judio masa árĩbirãre ĩgʉ yarã wacʉ̃ ĩgʉ iirare “Ero wabeaa,” arĩri mʉa? 11 Eropa arĩbirã mari õpa pepia. Dohpaguere judio masa árĩbirã iro dopa ta mari sãre mari Opʉ Jesu mahiri mera Goãmʉ taugʉcumi, arĩpʉ Pedro erãre. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã ejarimaria wañorã. Eropirã Pablo Bernabé mera judio masa árĩbirã watope Goamʉ turari mera erã ii ĩhmurare wereñorã erãre. 13 Eropa erã weretuhajara pʉhrʉ Santiago sã werepʉ. ―Acawererã, peeque yʉre. 14 Goãmʉ judio masa árĩbirãre ĩgʉ yarã árĩmorãre ĩgʉ ne iirare weretuhajami Pedropʉ. 15 Iribojegue Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã werediro dopa ta eropa wahabʉ judio masa árĩbirãre. Õpa arĩ Goãmʉ wereniguirire gojañuma erã iribojeguere: 16 Iribojegue Davi mʉrʉ ya curu majarã erã oparã árĩra pehrea wabʉ. Pʉhrʉ dujarigʉca yʉhʉ. Eropigʉ dipaturi ĩgʉ ya curu majagʉre opʉ acugʉca. 17 Yʉ eropa acura pʉhrʉ árĩpehrerã judio masa árĩbirã yʉre erã opʉre gamerãcoma erã. “Yaharã árĩque,” yʉ arĩ sihubeorãpʉ yʉre gamerãcoma. 18 Eropa ta arĩmi mari Opʉ. Iribojegue ĩgʉ ire masare weremʉripʉ, arĩ gojañuma Goãmʉ ya weremʉhtanirã. 19 “Eropigʉ õpa pepia yʉhʉ, arĩpʉ daja Santiago. Judio masa árĩbirãre Goãmʉ yare ne gamenʉgarãre baja iidorebiricãrã mari. 20 Eropirã erãre goja, obeorã mari. Õpa arĩ gojabeorã. “Goãmarã wéanirãre erã umupeora barire babiricãque. Eropirã nome mera ñero iibiricãque. Nome sã ʉma mera ñero iibiricãque. Eropirã wʉʉnʉgʉ mohwejẽnirãre waimʉrãre babiricãque. Dire ihribiricãque,” iripẽta arĩ were gojabeorã. Iri doreri Moise apira doreri sã ãhraa. 21 Yoari boje judio masa buheri wirigue Sabado árĩcʉ̃ Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire buhemʉrima masa. Eropii árĩpehreri macarigue Moise dorerire buhemʉrima masa. Eropirã yʉ arĩdiro dopa ta judio masa árĩbirãre Jesu yarãre were gojabeocʉ̃, judio masapʉ pee, “Gʉa iiguari ta ãhraa,” arĩrãcoma, arĩpʉ Santiago. 22 Eropirã Jesu ĩgʉ apinirã, Jesu yarã oparã árĩpehrerã Jesu yarã mera Santiago arĩrare peerã, “Eropa ta iirã,” arĩñorã. Tuhajanugu erã mera majarãre beyeñorã erã obeomorã. Antioquíague Pablo, Bernabé mera erã wamorãre erã beyeñorã. Eropirã erã Judare, Sila mera beyeñorã erã obeomorã. Judapʉ Barsabá peñe waĩcʉpʉ. Erã beyerã acawererã Jesu yarã erã umupeonirã árĩñorã. 23 Erãre erã beyera pʉhrʉ Jesu yarã gojabeorapũre obeoñorã erã mera. Õpa arĩ gojañorã erã: ―Jesu ĩgʉ apinirã, Jesu yarã oparã, mʉa acawererã Jesu yarã mera gʉa õadorea mʉare. Árĩpehrerã judio masa árĩbirã Antioquíague, Siriague, Ciliciague árĩrãre mʉare Jesu yarãre õadorea gʉa. 24 Gʉa mera majarã mʉa pohrogue ejarã, mʉare baja dorerire iidoreañorã. Eropirã mʉare gariboañorã. Erã Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apiraguere, mʉa dʉpʉ merogã gasirogãre wiriri sãre iidoreañorã. Gʉapʉ erãre irire buhedorerã obeobirabʉ. 25 Eropirã gʉa árĩpehrerã mʉa pohrogue obeomorãre gʉa beyeabʉ. Mari mera majarãre, mari mahirãre, Pablo, Bernabé mera Cristo Jesu mari Opʉ yare güiro mariro erã buhecʉ̃ bajasuburi gajirã erãre wejẽbocuriñorã. Erã eropa wejẽbocuricʉ̃ merogã mera tarimʉriñorã erã. Erã Pablo, Bernabé mera gʉa beyenirãre dohpaguere obeoa. 27 Eropirã Juda, Sila mera mʉa pohrogue obeoa. Gʉa gojabeorare erãpʉ mʉare wererãcoma. 28 Espíritu Santo ĩgʉ guñaro dopa ta gʉa sã pepia. Õpa ãhraa iri: Gaji doreriguere apibeaa mʉare. I doreri dihtare apirãca mʉare. 29 Goãmarã wéanirãre erã umupeora barire babiricãque. Dire ihribiricãque. Wʉʉnʉgʉ mohwejẽnirãre waimʉrãre babiricãque. Eropirã nome mera ñero iibiricãque. Nome sã ʉma mera ñero iibiricãque. I gʉa eropa dorera iibirã õarire iirã iica mʉa. Iripẽta ãhraa mʉare gʉa werediari, arĩ gojabeoñorã Jesu yarã Jerusaléngue árĩrã. 30 Iripũre gojatuhaja, wiañorã Antioquíague warãre. Erã wiara pʉhrʉ waha, Antioquíague ejañorã. Erã erogue ejara pʉhrʉ bajarã masare gameneredore, erã gojarapũre wiañorã erãre. 31 Iripũre erã buhera pʉhrʉ, iri õarire erã werebeorare peerã, õaro mucubiriñorã. 32 Juda, Sila mera Goãmʉ yare weremʉhtarã árĩñorã. Eropirã yoari boje Jesu yarãre Goãmʉ erãre ĩgʉ weredorerare wereñorã. Erã eropa werecʉ̃ peerã, Jesu yarãpʉ mucubiri õaro sĩporãcʉñorã. 33 Eropirã Juda, Sila mera erogue bajamenʉrigã erã árĩra pʉhrʉ erã dujaricʉ̃, ero majarã erã goeriserecʉ̃, “Õaro waque mʉa,” arĩñorã Antioquía majarã. Eropirã Juda sãre obeonirãre õadorebeoñorã. Erã eropa arĩra pʉhrʉ Juda waha wapʉ. 34 Silapʉ dujapʉ Antioquíague. 35 Eropirã Pablo Bernabé sã bajamenʉri dujañorã iri maca ta daja. Eropirã erã gajirã bajarã mera Jesu yare buhe wereñorã. 36 Eropii bajamenʉri pʉhrʉ Pablo werepʉ Bernabére. ―Ina, árĩpehrerãre mari buhenʉganirãre ĩhacurirã warã daja, arĩpʉ Pablo. 37 Eropigʉ Bernabépʉ Ñure erã mera aĩgãdiaripʉ. Ñu Marco peñe waĩcʉpʉ. 38 Pablopʉ ĩgʉre aĩgãdiabiripʉ. Ero core ĩgʉ erã mera Panfiliague ejagʉ erãre cohã dujaa wapʉ. Eropigʉ ĩgʉ erã iirire yujuro bojebiri dujaa wapʉ. Ĩgʉ eropa yujuro bojebiricʉ̃ ĩagʉ Pablo dipaturi ĩgʉre aĩgãdiabiripʉ. 39 Ĩgʉ aĩgãdiabiricʉ̃ ĩagʉ Bernabé Pablo mera erã basi perã bʉrigã arĩ game erã basi purumujucãñorã. Erã eropa arĩra pʉhrʉ Bernabépʉ Chipre waĩcʉri nʉgʉrogue Marcore aĩtaribuja wapʉ. 40 Pablopʉ Sila mera waha wapʉ. Eropirã erã buherã waboro core Jesu yarã erãre obeorã, “Goãmʉ mʉare õaro ĩhadibuporo,” arĩñorã. Erã eropa arĩra pʉhrʉ, Pablo Sila mera waha wapʉ. 41 Eropa warã, Siria yeba, Cilicia yeba sãre eja, erogue Jesu yarãre õaro sĩporãcʉ iri erã mucubiricʉ̃ iiñorã erã.

Hechos 16

1 Erã eropa iira pʉhrʉ Pablo sã Derbegue, Listrague ejañorã. Erogue ejagʉ Timoteore bocajapʉ. Timoteo Jesu yagʉ árĩgʉ, judio maso magʉ árĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ pago sã Jesu yago ta árĩpo. Ĩgʉ pagʉpʉ Griego masʉ árĩpʉ. 2 Eropirã Listra majarã, Iconio majarã, Jesu yarã Timoteore masa “Õagʉ ãhrimi,” arĩ weremʉriñorã. 3 Eropigʉ Pablo Timoteore aĩgãdiapʉ. Eropirã iri yeba majarã judio masapʉ Timoteo pagʉ griego masʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masiñorã. Eropigʉ Pablo judio masare guari arĩgʉ, Timoteo dʉpʉre miri gasirogã wiri aĩpʉ. Judio masa doreri iri arĩro dopa ta iipʉ ĩgʉre. 4 Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ waha erã ejari macari majarãre erã gojabeorapũ majare wereñorã. Iripʉ Jesu ĩgʉ apinirã, Jesu yarã oparã mera Jerusaléngue árĩrã erã gojabeorapũ árĩyoro. Eropirã erã iri dorerire õaro wereñorã ero majarã Jesu yarãre. 5 Erã eropa werecʉ̃ peerã, Jesu yarãpʉ Jesure umupeonemoñorã. Eropirã Jesu yarã ʉmʉri nʉcʉ bajarã waniguicãñorã. 6 Eropigʉ Asia yebaguepʉre õari buherire buherã wadorebiripʉ Espíritu Santo erãre. Eropirã erã Frigia yebare taria, Galacia yebare taria, Misia yeba tʉro pohro ejañorã. Bitinia yebapʉ wadiariñorã erã. Eropigʉ Espíritu Santopʉ erãre eroguere wadorebiripʉ. 8 Ĩgʉ eropa dorera pʉhrʉ erãpʉ Misia yebare tarigã, Troague erañorã. 9 Erogue ĩgʉ erara pʉhrʉ iri ñamire õpa quẽpʉ Pablo. Macedonia yeba majagʉ ĩgʉ pohro niguicʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ. “Gʉare Macedonia yeba majarãre itamugʉ arique,” arĩ, sihupʉ ĩgʉ Pablore. 10 Ĩgʉ eropa quẽra pʉhrʉ wahgã, gʉa yare amutuhaja, Macedoniague waha wabʉ gʉa. “Goãmʉ iri yebare õari buherire buhedoregʉ iimi marire,” arĩ pepibʉ gʉa. 11 Eropirã gʉa Troague árĩrã dohodiru mera Samotracia waĩcʉri nʉgʉrogue taribujajabʉ gʉa. Eropirã gajinʉ Neápoligue wabʉ gʉa. 12 Iri macare taria, Filipogue Roma majarã ya macague ejabʉ gʉa. Iri maca Macedonia yeba árĩri maca árĩbʉ. Gʉhyadiari maca árĩro iibʉ. Eroguere bajamenʉrigã gʉa árĩbʉ. 13 Eropirã Sabado árĩcʉ̃ gʉa iri maca tʉro pohrogue, dia weca pohrogue ejabʉ. Ero Goãmʉ mera erã wereniguiro árĩbʉ. Ero doarã ero gamenererã nome mera weretamubʉ gʉa. 14 Yujugo gʉare peego Tiatira majago Lidia waĩcʉgo árĩmo. Eropigo igo õari suhri wajacʉri suhrire duago árĩmo. Mari Pagʉ Goãmʉ sãre umupeogo árĩmo. Eropigʉ Pablo ĩgʉ wererire õaro peecʉ̃ iimi Goãmʉ igore. 15 Eropii igore igo ya wihi majarã mera waĩyemi Pablo. Ĩgʉ eropa waĩyera pʉhrʉ õpa arĩmo igo: ―“Jesu yago ãhraa,” arãa mʉa sã yʉre. Eropirã yaha wihi ñajarinique mʉa. Yʉ mera dujanique, arĩmo igo gʉare. Igo eroparĩcʉ̃ peerã igo ya wihi dujanibʉ gʉa. 16 Gajinʉ Goãmʉ mera erã wereniguirogue gʉa wacʉ̃ watĩ ñajasũdigo bocatĩrimo gʉare. Igo gajirã pohro majago árĩmo. Eropigo igo masare “Õpa waroca mʉare,” arĩ wereyugo árĩmo. Irire masare werego wʉaro wajatabasamo igo oparãre. 17 Eropigo Pablo mera gʉa wacʉ̃, gʉare nʉrʉsia, gaguiniguimo igo. ―Oã Goãmʉ turatarigʉ ĩgʉ itumurã ãhrima. Mari sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ marire ĩgʉ õaro tauborore werema erã, arĩ gaguiniguimo igo. 18 Bajanʉri eropa arĩ garibomo Pablore. Igo eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ daja Pablo gamebigʉ maji ĩha, õpa arĩmi watĩre: ―Jesucristo turari mera dorea mʉre. Igore duhuque. Wanisa mʉhʉ, arĩmi Pablo. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta watĩpʉ waha wapʉ. 19 Watĩ igore eropa wara pʉhrʉ igo õago dujago masa erã waburire werego árĩbirimo pare. Eropirã igo oparãpʉ niyerure igo wajatabigo igo wacʉ̃ ĩarã, erã Pablo Sila mera ñeama. Ñehatuhaja, erãre taragãma iri maca decogue oparã pohrogue. 20 Eropa aĩgãrã, dipuwaja moadorerã pohrogue erãre apima erã õpa arĩrã: ―Oã judio masa mari ya macare gariborã iima. 21 Erã mari dorerire cóãdorerã, gaji buherire buherã iima. Mari ya dorerire tarinʉgacʉ̃ iidiarã iima. Mari Roma majarã árĩrã oã erã wereripʉre iimasibeaa mari. Eropirã erã buherire mari gamebeaa, arĩma igo oparã dipuwaja moadorerãre. 22 Erã eroparĩcʉ̃ peerã masa bajarã Pablo sã mera guatariacãma. Eropirã dipuwaja moadorerãpʉ Pablo Sila sã ya suhrire erã yehgue cóãra pʉhrʉ mʉta yucʉgã mera tãradorema erãre. 23 Bʉrigã erã tãrara pʉhrʉ peresu iima erãre. Erã eropa peresu iira pʉhrʉ peresure coregʉre õaro ĩhadibudoreñorã erã. 24 Erã eropa dorera pʉhrʉ erãre coregʉpʉ iri wihi poheca maja taribugue erãre api, taboamiji goberigue sĩhacu erã guburire bihacãpʉ. 25 Ñami deco Pablo, Sila mera Goãmʉre serẽ ĩgʉre bayapeoñorã. Erã eropa bayacʉ̃ peeñorã gajirã peresugue árĩrã. 26 Erã eropa bayacʉ̃ ta iri wihi bʉrigã ñohmeyoro. Ero eropa ñohmecʉ̃ yujuro mera árĩpehreri disiporori pãrimaapehrea wayoro. Peresugue árĩrãre erã diriradari sã pãrisiri dija wayoro. 27 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ, iri wihire coregʉpʉ wahgã, ĩgʉ ñoserimijire aĩbeo, ĩgʉ basi ñosediaripʉ. 28 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Pablo ĩgʉre bʉrigã gaguinigui õpa arĩpʉ. ―Mʉ basi ñero iibiricãque. Árĩpehrerã õre ãhraa gʉa, arĩpʉ ĩgʉ erãre coregʉre. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ erãre coregʉpʉ sihãgodore, erã pohrogue omagã Pablo, Sila guburi pohrogue naragã merejapʉ ĩgʉ. 30 Eropigʉ ĩgʉ erãre iri taribugue árĩrãre aĩ wiria, serẽpipʉ erãre. ―¿Dohpa iigʉcuri yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ yʉre taucʉ̃ gamegʉ? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ. 31 ―Jesucristore umupeoque mʉhʉ. Mʉ acawererã sã ĩgʉre umupeoporo. Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi ĩgʉ pohro mʉa waboro dopa, arĩ wereñorã erã. 32 Erã eropa arĩrisubu ñami deco pʉhrʉgã árĩyoro. Erã eropa arĩra pʉhrʉ erãre coredigʉ ĩgʉ ya wihigue aĩgãpʉ erãre. Ĩgʉ ya wihigue aĩja, erã camire coepʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa coetuhajara pʉhrʉ ĩgʉ acawererã mera Goãmʉ yare buhepʉ Pablo sã. Erãre ĩgʉ buhera pʉhrʉ waĩyepʉ. 34 Erãre waĩyetuhajara pʉhrʉ erãre coredigʉ Pablo sãre bari peopʉ. Eropirã ĩgʉ ĩgʉ acawererã mera õari buherire erã peera pʉhrʉ bʉrigã mucubiriñorã. Goãmʉre masinʉgañorã. 35 Boyodiji merecʉ̃ ĩarã oparãpʉ erã surarare peresugue obeoñorã Pablo sãre wiudorerã. 36 Erã eropa wiudorera pʉhrʉ iri wihire coregʉpʉ Pablo sãre werepʉ. ―Oparã mʉare wiudoreañorã. Eropirã güiro mariro wirique, arĩpʉ ĩgʉ Pablo sãre. 37 Eropa erã wiudiaquerecʉ̃ ta Pablo werepʉ surarare: ―Gʉa ñero iibirabʉ. Eropirã gʉa ne dipuwaja mara. Bu gohra ta erã oparãpʉ masa bajarã erã ĩhurore yucʉ mera tãrama gʉare. Gʉa Roma majarã gʉa árĩquerecʉ̃ ta gʉare tãrama. Tãratuhaja peresu iiama gʉare. Eropirã dohpaguere masa erã ĩabiro wiudiama gʉare, gʉare erã ñero iirare gʉhyasĩuro tariri, arĩrã. Oparã erã basi ta ahri aĩ wiurã ariporo gʉare, arĩpʉ Pablo surarare. 38 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã dujaa wereñorã oparãre surarapʉ. Erã eropa arĩ werera pʉhrʉ Pablo Sila mera Roma majarã erã árĩcʉ̃ masirã oparãpʉ güi árĩñorã. 39 Eropirã erã Pablo sã pohro ejarã, õpa arĩñorã: ―Ñero iiabʉ gʉa mʉare. Ne eropa dipaturi iisome, arĩñorã oparã Pablo sãre. Eropa arĩtuhaja oparã erãre peresugue aĩ wiu, erã ya macare wiridoreñorã. 40 Eropirã Pablo Sila mera peresugue árĩnirã wiri, Lidia waĩcʉgo ya wihigue eja, Jesu yarãre bocatĩriñorã. Eropirã erã Jesu yarãre õaro wereñorã. Õaro sĩporãcʉcʉ̃ iiñorã erãre. Erã eropa iira pʉhrʉ Pablo Sila mera waha wañorã.

Hechos 17

1 Eropirã erã Anfípoligue eja taria, Apoloniague eja taria, Tesalónicague ejañorã erã. Ero judio masa buheri wihi árĩyoro. 2 Eropigʉ Pablo iri buheri wihigue wapʉ ĩgʉ iiguaro dopa ta gaji macarigue árĩgʉ. Erogue eja, ʉhre semana gohra erã soorinʉrire Sabadonʉrire Goãmʉ yare iribojegue erã gojarare masare buhe, irire erã mera wereniguipʉ Pablo. 3 Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ yare werepʉ õpa arĩgʉ: ―Judio masa, mʉa Opʉ mʉa coregʉ Cristo árĩpʉ masa ya árĩburire ñero taribu. Eropigʉ ĩgʉ sĩria waha masa mʉriapʉ. Eropigʉ ihĩ Jesu yʉhʉ arĩ weregʉ, ĩgʉ Cristo gohra ta ãhrimi marire taubu. Ĩgʉ ta ãhrimi mʉa coregʉ. Eropa ta werea Goãmʉ yare erã gojarapʉ, arĩ werepʉ Pablo. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bajamerãgã ero árĩrã “Diaye ta ãhraa,” arĩñorã. Eropirã erã Pablo sã mera wañorã. Eropirã gajirã sã griego masa bajarã Goãmʉre umupeorãpʉ, Pablore peerã erã mera majarã nome sã, bajarã oparã nome sã, ĩgʉre peerã Jesu yarã dujañorã. Eropirã Pablo sã mera wañorã. 5 Judio masapʉ erã eropa iicʉ̃ ĩarã erãre ĩhaturiñorã. Eropirã erã ñerãre mohmebirãre bajarãre sihu gameneo, õpa arĩdoreñorã: “Pablo ĩgʉ mera majarã mera ñero iirã iima,” arĩ gaguiniguidoreñorã erãre iri maca majarãre. Eropa gaguiniguirã árĩpehrerã iri maca majarãre guacʉ̃ iiñorã Pablo sã mera. Eropirã erã judio masa Jasõ ya wihigue ñaja Pablo sãre amariñorã erãre masaguere omorã. 6 Eropa amarã erãre bocabiriñorã. Eropirã Jasõre, gajirã Jesu yarã sãre ñeha tarawiriañorã erãre. Oparã pohrogue aĩ eja, õpa arĩ weresãñorã erã. ―Pablo sã masare árĩpehreroguere garibotariañorã. Eropirã dohpaguere mari ya macaguere eratuhajama. 7 Eropigʉ ihĩ Jasõ erãre ĩgʉ ya wihigue ñajaridoreami. Erã árĩpehrerã mari weca opʉ Roma majagʉ ĩgʉ dorerire tarinʉgama. “Gajigʉ mʉa opʉ ãhrimi. Jesu ĩgʉ ta ãhrimi,” erã arĩcʉ̃ mari opʉ César dorerire tarinʉgama erã, arĩ weresãñorã judio masa erã oparãre. 8 Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peerã, árĩpehrerã masa, oparã sã gua “¿Dohpa wahari?” arĩ pepiñorã. 9 Eropirã oparã Jasõre, ĩgʉ mera majarã sãre niyerure wajayedore, wiucãñorã. 10 Iri eropa wacʉ̃ iri ñami ta mata Jesu yarã Pablo sãre dihbu obeocãñorã Bereague. Erogue eja judio masa buheri wihigue ñaja wañorã. 11 Judio masa Berea majarãpʉ Tesalónica majarã tauro Goãmʉ yare õaro peerã árĩñorã. Eropirã erã Jesu yare erã peera pʉhrʉ “¿Diaye ta ãhriri?” arĩ masidiarã, ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ yare erã gojarapũre eropa buheniguicãñorã erã. 12 Eropirã erã bajarã Jesure umupeoñorã. Griego masa sã, ʉma, oparã nome mera Jesure umupeoñorã. 13 Eropirã Pablo Bereague Goãmʉ yare ĩgʉ buhecʉ̃ sãre peebeo Tesalónica majarã judio masa Bereague ejañorã. Erogue ejarã, Berea majarãre quere goroweoñorã. Pablo sã mera guacʉ̃ iiñorã erã. 14 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã Jesu yarã Pablore yojaro mera wʉariya tʉrogue obeoñorã. Eropigʉ Sila, Timoteo mera Bereague ta dujañorã. 15 Eropirã gajirã Pablore Atenague aĩgã soñorã. Ĩgʉre sotuhaja maji dujaa wañorã. Erogue ejarã, ―Yojaro mera waha, wapicʉrã waque Pablore, arĩ wereñorã Silare, Timoteo sãre. Eropa arĩ weredorepʉ Pablo erãre. 16 Eropigʉ Pablo Atenague coregʉ iipʉ Sila, Timoteo sãre. Eropigʉ Atena majarã erã goãmarã wéanirãre bajarã erã opacʉ̃ ĩagʉ Pablo bʉrigã bʉjawerepʉ erã mera. 17 Eropa bʉjaweregʉ judio masa buheri wihigue judio masa mera dʉyaso wereniguipʉ ĩgʉ. Eropigʉ daja judio masa árĩbirã mera sãre wereniguipʉ ĩgʉ. Erã yujurãyeri Goãmʉre umupeorã árĩñorã. Eropigʉ Pablo iri maca deco ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ pohrogue eropa curimaji ñajarã mera wereniguipʉ. 18 Gajirã epicúreo yare buherã, estoico yare buherã sã Pablo mera wereniguiñorã. ―¿Ihĩ wereniguiri pehrebigʉ dohpa arĩ wereniguigʉ iiri ĩgʉ? arĩñorã erã. Pablo Jesu yare, ĩgʉ masa mʉriarare ĩgʉ werecʉ̃ peerã õpa arĩ pepiriñorã erã masa. “Ĩgʉ gajirã goãmarãre weregʉ iicumi,” arĩ pepiriñorã erã. 19 Erã peera pʉhrʉ erã wereniguirogue Areópago waĩcʉrogue Pablore aĩgãñorã. ―I buheri, mama buherire mʉhʉ dohpague wererare masidiaa gʉa. 20 Mʉ buheri gajiropa ãhraa. Eropirã gʉa irire masidiaa, arĩñorã erã Pablore. 21 Árĩpehrerã Atena majarã ʉmʉri nʉcʉ mama buherire wereniguidiañorã. Eropirã irire peediañorã. Gaji yeba majarã sã Atenague erarã eropa dihta iidiañorã. Eropirã Pablo ĩgʉ wererire peediañorã erã. 22 Eropigʉ Pablo Areópago waĩcʉro wahgãnʉgaja õpa arĩ werepʉ: ―Atena majarã, bajarã goãmarã wéanirãre mʉa bʉrigã umupeocʉ̃ masia yʉhʉ. 23 I maca mʉa ya macare goãmarã wéanirãre mʉa umupeori gororire ĩhacuriabʉ yʉhʉ. Eropa ĩhacurigʉ yʉ sã yuju gorogue mʉa goja apirare buheabʉ. “Goãmʉ, mari masibigʉ yare umupeori goro ãhraa,” arĩ gojarare buheabʉ mʉa irire apiroguere. Mʉa ĩgʉre masibiriquererã ĩgʉre umupeoabʉ mʉa. Ĩgʉre ta mʉa masibigʉre weregʉ iiaa yʉhʉ mʉare. 24 “Goãmʉ árĩpehreri yebare, yeba maja sãre deyoro moañumi. Ĩgʉ ʉmarore, yebare opʉ árĩgʉ ĩgʉ masa erã iira wiri árĩbeami. 25 Eropigʉ ĩgʉ mari árĩricʉrire ogʉ mari itamurire gamebeami. Ĩgʉ mojomorocʉgʉ árĩbeami. 26 “Ĩgʉ yujugʉ ʉmʉ mera árĩpehreri yeba majarãre masare iiñumi. Eropigʉ árĩpehreri yebaguere marire apiñumi ĩgʉ. “Ipẽ yoari boje õguere árĩrãcoma,” arĩgʉ queo apiñumi marire. 27 “Erã amarã yʉre bocarãcoma,” arĩ pepiñumi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ yoarogue árĩbeami. Mari mera ta ãhrimi. Õpa arĩ gojañumi gajigʉ. 28 “Marire árĩcʉ̃ iimi ĩgʉ. Ĩgʉ maricʉ̃ mariboya mari sã. Eropigʉ masa nʉcʉre eropa árĩniguicãmi ĩgʉ,” arĩ gojañumi. Mʉa mera majarã iribojegue majarã bayarire õaro gojarã erã gojara ãhraa iri. “Mari sã Goãmʉ porã ãhraa,” arĩ gojañorã erã. 29 Eropirã mari ĩgʉ porã árĩrã, goãmarã wéanirãre, oro, plata, ʉtã mera mʉa gamero mʉa iinirãre “Goãmʉ ãhrimi,” arĩ pepibiricãque mʉa. 30 Iribojegue masa masibirã erã árĩnicʉ̃ erã ñero iiquerecʉ̃ ta Goãmʉ eropa ĩacãniñumi. Eropa iiqueregʉ dohpaguepʉre árĩpehreri yeba majarãre erã ñerire bʉjaweredoremi Goãmʉ. 31 Pʉhrʉ ĩgʉ queorinʉ árĩpehreri yeba majarãre diaye ta beyegʉcumi Goãmʉ õarãre, ñerãre. Ĩgʉ beyedore ĩgʉ apidiro dopa Jesupʉ beyegʉcumi. Jesure sĩridigʉguere masupʉ ĩgʉ. Eropa masugʉ “Ihĩ yʉ apidigʉ ãhrimi,” arĩ, ĩhmugʉ iipʉ Goãmʉ masare, arĩ werepʉ Pablo Atena majarãre. 32 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ sĩrinirã masa mʉriarare ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã gajirã ĩgʉre wereyañorã. Gajirãpʉ õpa arĩñorã: ―Dipaturi ire mʉ werecʉ̃ gʉa peediaa daja, arĩñorã erã Pablore. 33 Erã eropa arĩra pʉhrʉ Pablo waha wapʉ. 34 Eropirã bajamerãgã ĩgʉ mera árĩrã Jesure umupeonʉgañorã. Dionisio Areópago majagʉ oparã mera majagʉ Jesure umupeonʉgapʉ. Dámari waĩcʉgo sã, gajirã mera Jesure umupeonʉgapo.

Hechos 18

1 Eropigʉ Pablo Atenague árĩdigʉ waha Corinto waĩcʉri macague ejapʉ. 2 Erogue ejagʉ judio masʉ Aquila waĩcʉgʉre bocajapʉ ĩgʉ. Árĩpehrerã weca opʉ Claudio waĩcʉgʉ judio masare Romague árĩrãre ĩgʉ cóãcʉ̃ Aquilapʉ ĩgʉ marapo Priscila mera waha, Corintogue ejapʉ. Aquilapʉ Ponto waĩcʉri yeba masa dehyoadigʉ árĩpʉ. Eropirã erã Corintogue árĩcʉ̃ Pablo erã pohrogue ejapʉ. 3 Aquila sã suhri wirire iirã árĩñorã. Pablo sã suhri wirire iigʉ ta árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ erã mera mohme ero dujapʉ. 4 Eropigʉ Pablo Sabado árĩcʉ̃ semanari nʉcʉ judio masa erã buheri wihigue judio masare, judio masa árĩbirã sãre Goãmʉ yare werepʉ. ―Ihĩ ĩgʉ wereniguiri diaye ta ãhraa, arĩñorã masapʉ erã peera pʉhrʉ. 5 Eropigʉ Sila, Timoteo mera Macedoniague árĩnirã Pablo pohrogue ejañorã. Erogue erã ejara pʉhrʉ, Pablo suhri wiri mohmerire duhucã ʉmʉri nʉcʉ judio masare buhemʉripʉ. ―Jesucristo marire taubu mari coredigʉ ta ãhrimi, arĩ werepʉ erãre. 6 Ĩgʉ eropa arĩ buhequerecʉ̃ ta judio masapʉ ĩgʉre peediabiriñorã. Eropirã erã ñero quere goroweoñorã ĩgʉre. Erã eropa iicʉ̃ Pablo erãre ĩgʉ turibodiro dopa ta, ĩgʉ suhri maja mera pasiri mehpipʉ. ―Mʉa ya dipuwaja peamegue warãca. Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta mʉare buherabʉ yʉhʉ. Mʉapʉ yʉre peediabirabʉ. Dohpaguere yʉpʉ judio masa árĩbirãre buhegʉ wagʉra, arĩpʉ Pablo judio masare. 7 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ erogue árĩdigʉ waha, Tito Justo waĩcʉgʉ ya wihigue ejapʉ. Justo Goãmʉre umupeogʉ árĩpʉ. Ĩgʉ ya wihipʉ judio masa buheri wihi pohro árĩyoro. 8 Eropirã Crispo waĩcʉgʉ iri buheri wihi opʉ, ĩgʉ marapo, erã porã mera mari Opʉ Jesure umupeoñorã. Eropirã gajirã Corinto majarã bajarã Goãmʉ yare peerã, Jesure umupeoñorã. Erã eropa umupeorã árĩcʉ̃ erãre waĩyepʉ. 9 Yuju ñami Goãmʉ quẽrogue werepʉ Pablore. Ĩgʉre õpa arĩpʉ: ―Mʉ mera ãhraa. I macare yaharã bajarã ãhrima. Eropirã gajirã masa mʉre ñero iimasibeama. Eropigʉ güibita mʉhʉ. Eropigʉ yahare bʉrigã wereque. Eropa pepibiricãque, arĩ werepʉ Goãmʉ Pablore. 11 Eropigʉ yuju bojori õaro gaji bojori deco gohra ero majarãre Goãmʉ yare buhe, árĩmʉripʉ Pablo. 12 Ĩgʉ eropa árĩrisubu Galiõ waĩcʉgʉ Acaya yeba majarã opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃, judio masa árĩpehrerã yujuropa ta Pablore ñero weresãrã erañorã. Ĩgʉre ñeha dipuwaja moadorerã pohrogue aĩgãñorã erã Galiõ pohrogue. 13 Aĩgã õpa arĩ weresãñorã ĩgʉre: ―Ihĩ masare Goãmʉre umupeodoregʉ i yeba maja doreripʉre cóãdoremi, arĩ weresãñorã judio masa dipuwaja moadorerãre. 14 Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ Pablopʉ erãre werediaripʉ. Eropigʉ Galiõ opʉpʉ judio masare werepʉ. ―Ihĩ ñerire iidigʉ árĩcʉ̃ gʉa Romano majarã ya dorerire tarinʉgagʉ árĩcʉ̃, mʉare yʉhriboaya yʉhʉ. 15 Mʉa ya doreripʉre ihĩ tarinʉgagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ mʉa basi ire amuque. Ire masibeaa yʉhʉ mʉa mera, arĩ werepʉ ĩgʉ judio masare. 16 Eropa arĩgʉ ta erãre Pablore weresãnirãre ĩgʉ ya taribugue árĩrãre cohã wiucãpʉ ĩgʉ. 17 Ĩgʉ eropa cohã wiura pʉhrʉ árĩpehrerã iri wihi árĩrã Sóstenere judio masa buheri wihi opʉre Jesu yagʉre ñeha, dipuwaja moadorerã pohrogue pañorã ĩgʉre. Erã eropa pacʉ̃ ĩagʉ Galiõ eropa ĩacãpʉ. 18 Eropigʉ Pablo Corintogue yoari boje árĩdigʉ “Wagʉ iiaa,” arĩ goeriserepʉ ĩgʉ Jesu yarãre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩgʉ Priscila, Aquila mera Siria yebague árĩri macague taribuja wapʉ. Cencrea waĩcʉri macague erã taribujara pʉhrʉ Pablo Goãmʉre “Õpa mʉre iibasagʉra,” ĩgʉ arĩrare iituhajagʉ árĩpʉ. Eropigʉ eropa iigʉ judio masa erã iiro dopa ta ĩgʉ poarire wʉapehocãdorepʉ. 19 Eropirã erã Efeso waĩcʉri macague eja, Priscilare, Aquila sãre apipʉ Pablopʉ. Erãre ero api, ĩgʉpʉ judio masa erã buheri wihigue wapʉ. Iri wihigue eja, Goãmʉ yare werepʉ. Eropa weregʉ judio masa mera dʉyaso wereniguipʉ. 20 Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ ĩgʉre erã mera dujadoreriñorã erã. Erã eroparĩquerecʉ̃, ―Dujabeaa mʉa mera, arĩpʉ Pablo erãre. 21 Eropa arĩgʉ ta, ―Jerusaléngue yʉre waro gahmea. Bosenʉre ĩagʉ wabu iiaa. Eropigʉ wagʉ iiaa. Goãmʉ gamecʉ̃ dipaturi dujariboca, arĩpʉ erãre. Ĩgʉ eropa arĩtuhaja Efesogue árĩdigʉ taribuja wapʉ. 22 Eropigʉ Cesareague taribujaja tarigã, Jerusaléngue ejapʉ. Erogue eja, ero majarã Jesu yarãre “¿Ne ãhriri mʉa?” arĩ, erãre ĩha taria Antioquíague ejapʉ daja. 23 Ero bajamenʉri árĩpʉ. Ero árĩdigʉ tariapʉ. Galacia yeba árĩri macarigue, Frigia yeba árĩri macarigue dipaturi eja, iri macari majarãre Jesu yarãre buhe õaro mucubiricʉ̃ iipʉ. 24 Irisubure, judio masʉ Apolo waĩcʉgʉ, Alejandría maca majagʉ Efesogue ejapʉ. Ĩgʉ õaro weremehregʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ gojarare õaro masipʉ. 25 Gajigʉ ĩgʉre Goãmʉ yare weretuhamʉripʉ. Eropigʉ ĩgʉ Ñu waĩyegʉ ĩgʉ buheri dihtare masipʉ. Eropa árĩqueregʉ ĩgʉ bʉrigã mucubiriri mera Jesu yare õaro buhepʉ. 26 Eropigʉ judio masa erã buheri wihigue ĩgʉ güiro mariro erãre buhenʉgapʉ. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ erã peera pʉhrʉ Priscila Aquila mera ĩgʉre erã mera aĩgãñorã. Goãmʉ yare õaro diaye õaro ĩgʉ werepehobiricʉ̃ ĩarã diaye werepehocãñorã erã ĩgʉre. 27 Eropigʉ ĩgʉ Apolopʉ Acaya yebague ĩgʉ wadiacʉ̃ Jesu yarã ĩgʉre “Õaro waque,” arĩ, erã gojarapũrire oñorã ĩgʉre. Iripũri Acayague árĩrã Jesu yarãre Apolore õaro bocatĩridoreripũri árĩyoro. Eropigʉ Apolo erogue ejagʉ ero majarãre Jesure umupeorãre Goãmʉ mahiri mera õaro itamupʉ. Judio masare iri maca árĩrãre õpa arĩ werepʉ: ―Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ mʉa coredigʉ ãhrimi Jesu. Cristo gohra ãhrimi, arĩ werepʉ judio masare gajirã masa erã ĩaro. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃, Goãmʉ wereniguiri gojarapũre õaro queoro werecʉ̃ erã pee “Diaye árĩbeaa,” arĩmasibiriñorã erã. Eropigʉ Jesu mahiri mera Jesure umupeorãre ĩgʉ õaro itamupʉ erãre Apolo.

Hechos 19

1 Corintogue Apolo ĩgʉ árĩrisubu, Pablopʉ ʉtã yucʉgue mʉri taria, Efesogue ejapʉ. Erogue eja, yujurãyeri Jesu yarãre bocajapʉ. 2 Erãre ĩgʉ bocajara pʉhrʉ ĩgʉ erãre serẽpi ĩapʉ. ―¿Mʉa Jesure umupeora pʉhrʉ mʉapʉ Espíritu Santore opanʉgari? arĩ serẽpi ĩapʉ Pablo. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉre õpa arĩ wereñorã erã: ―“Espíritu Santo ãhrimi,” arĩ ne werebirama gʉare, arĩ wereñorã erã. 3 Erã eropa arĩ werera pʉhrʉ Pablo erãre serẽpi ĩapʉ daja: ―¿Noa ya buherire mʉa peera pʉhrʉ waĩyeari mʉare? arĩpʉ ĩgʉ daja. ―Ñu ya buherire gʉa peera pʉhrʉ waĩyeama gʉare, arĩ wereñorã erã. 4 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩpʉ Pablo: ―Masa erã ñeri iirare erã duhucʉ̃ ĩagʉ waĩyepʉ Ñu. Eropiro ĩgʉ waĩyeripʉ erã ñeri iirare erã duhurare masare ĩhmuburi árĩyoro. Eropigʉ gajino sãre werenemopʉ Ñu. “Yʉ pʉhrʉ aribure ĩgʉre umupeoque mʉa,” arĩpʉ Ñu masare. Eropa arĩgʉ Jesure ta umupeodoregʉ iipʉ, arĩ werepʉ Pablo erãre. 5 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã peera pʉhrʉ, Jesu waĩ mera waĩyepʉ erãre. 6 Eropigʉ Pablo erã yujurãyeri weca ĩgʉ mojotorire ĩgʉ duhpeocʉ̃, Espíritu Santopʉ erapʉ erãguere. Ĩgʉ eropa erara pʉhrʉ erãpʉ peeyamariri yare werenigui, Goãmʉ yare wereñorã. 7 Erã árĩpehrerã doce ʉma erã árĩñorã. 8 Pʉhrʉ Pablo judio masa erã buheri wihigue ñaja, ʉrerã abe gohra güiro mariro Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare were, wereniguipʉ erã mera. Ĩgʉre erã eropa peera pʉhrʉ “I diaye ta ãhraa,” arĩñorã erã. 9 Gajirãpʉ peediabiriñorã. Eropirã erã masa erã peeuro iri õari buherire ñero arĩ werenigui ĩhmuñorã. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Pablopʉ Jesu yarãre sihu wiria, gajipʉgue waha wapʉ. Waha, Tirano waĩcʉgʉ ya buheri wihigue ʉmʉri nʉcʉ masare Goãmʉ yare werepʉ ĩgʉ. 10 Pe bojori gohra buhepʉ erãre. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ árĩpehrerã Asia yeba majarã judio masa, judio masa árĩbirã mera mari Opʉ Jesu yare peeñorã. 11 Eropigʉ Goãmʉ turari mera Pablo bajasuburi deyoro moarire ii ĩhmupʉ. 12 Pablo ĩgʉ suhri gasirore, ĩgʉ suhrirore ĩgʉ dʉpʉ pẽhrera gasirore dorecʉrãre aĩgãñorã gajirãpʉ. Masa dorecʉrã iri suhrire pẽhrerã õarã wañorã. Eropirã watẽa ñajasũnirã iri suhrire erã pẽhrera pʉhrʉ watẽa wiria wañorã erãre. 13 Gajirã judio masa eropa curiniguirã watẽare cóãrã judio masa yeea árĩñorã. Esceva waĩcʉgʉ siete ĩgʉ porã árĩñorã. Escevapʉ judio masʉ pahia opʉ árĩpʉ. Eropirã erã Pablo ĩgʉ iidiro dopa ta Jesu turari mera watẽare cóãdiariñorã. Eropirã watẽa ñajasũdigʉre boca watẽare doreriñorã erã. ―Jesu Pablo ĩgʉ weregʉ ĩgʉ turari mera dorea mʉare. Duhuque ĩre, arĩriñorã erã. 15 Watẽare erã wadorera pʉhrʉ, watẽapʉ masʉguere õpa arĩñorã erãre. ―Jesure masia. Pablo sãre masia. Mʉapʉre masibeaa, arĩñorã watẽa erãre. 16 Erã eroparĩcʉ̃ ta watẽa ñajasũdigʉpʉ bʉrigã erãre ñehamaa wapʉ. Eropigʉ erãre ñetariaro iipʉ. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ suhri marirã, camicʉrã oma wiriañorã erã iri wihire watẽa cóãdiarãpʉ. 17 Erã eropa iira pʉhrʉ árĩpehrerã Efeso majarã, judio masa, judio masa árĩbirã mera irire pee, güitariacãñorã erã. Eropirã mari Opʉ Jesu yare wereyaro mariro wereniguiñorã masapʉ. 18 Eropirã masa bajarã Jesure umupeorã erã ñero iirare wererã ariñorã. 19 Erã mera majarã bajarã yeea árĩñorã. Eropirã erã erã gojarapũrire purisiriri wereripũrire erogue aĩgãri, masa erã ĩaro iripũrire soe cóãcãñorã erã. Iripũri wajacʉrare erã queocʉ̃, árĩpehreripũri cincuenta mil plata árĩripũri wajacʉriyoro iripũri. 20 Eropirã Goãmʉ yare gamerã bajarã wañorã. Goãmʉ turari mera ĩgʉ yarã wañorã. 21 Erã eropa wara pʉhrʉ Pablo õpa arĩ pepipʉ: “Macedonia yeba ejamʉhta, iri yebare taria Acaya yebaguere ejagʉra. Iri yebare yʉ ejara pʉhrʉ Jerusaléngue wagʉra. Iri macare yʉ ejara pʉhrʉ Romague ĩagʉ wagʉra,” arĩ pepipʉ Pablo. 22 Eropigʉ perãre ĩgʉre itamurãre ĩgʉ core obeomʉhtapʉ Macedonia yebague. Timoteo Erasto sã árĩñorã erã. Eropigʉ Pablopʉ yujugʉ ta dujapʉ Asia yebague. 23 Irisubure Efesogue Jesu yare gajirã gamebirã Pablo sãre ĩhaturiñorã. 24 Yujugʉ platare mohmegʉ Demetrio waĩcʉgʉ árĩpʉ. Ĩgʉ plata mera erã goãmo Artemisa waĩcʉgo umupeori wihi wéara wirire mʉta wirigãre iigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ gajirã plata mohmerã mera erã wéanirãre wʉaro dua wajatamʉriñorã erã. 25 Eropigʉ Demetrio gajirã plata mohmerãre sihu gameneo, werepʉ erãre. ―Peeque mʉa. I mohmeri mera mari wéanirã mera wʉaro mari wajatarare masia mʉa. 26 Ihĩ Pablo ĩgʉ iirare ĩgʉ buhera sãre masia mʉa. Õpa arĩ buhemi ĩgʉ: “Goãmarã wéanirã masa erã iinirã ojocarirã árĩbeama,” arĩ weremʉrami ĩgʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, Efeso majarã, árĩpehrero Asia yeba majarã sã ĩgʉ buherare “Diaye ta ãhraa,” arãñorã irire. 27 Eropa arĩrã mari mohmerire mari wéarare masa gamesome. Eropirã mari goãmo wʉago Artemisa ya wihire cóãbocoma. Eropirã árĩpehrerã Asia yeba majarã, árĩpehreri yeba majarã igore umupeosome pare. Eropirã masa igore masibirã mari wéarare asũsome, arĩpʉ Demetrio erãre. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã bʉrigã gua, gaguiniguiñorã: ―Artemisa Efeso majarã yago goãmo turago ãhrimo, arĩ gaguiniguiñorã erãpʉ. 29 Erã eropa gaguiniguicʉ̃ Efeso majarã árĩpehrerã sã gaguiniguitaria wa pee masiri pehrea wañorã. Eropa warã Gayore, Aristarco sãre ñeha, masa erã gamenererogue erãre taragãñorã. Gayo, Aristarco mera Macedonia majarã árĩñorã. Pablo mera curirã árĩñorã. 30 Erãre ñeacʉ̃ ĩha Pablopʉ masa pohro weregʉ wadiaripʉ. Jesu yarãpʉ ĩgʉre wadorebiriñorã. 31 Eropirã gajirã sã iri yeba majarã oparã, Pablo mera majarã árĩrã erã pohro majarãre weredoreñorã Pablore: ―Masa erã gamenererogue wabiricãque, arĩ weredoreñorã oparã Pablore. 32 Eropirã ero gamenererã mera majarãpʉ bajarã “¿Duhpimorã mari gamenererã iiri?” arĩ masibiriñorã. Eropirã erã gaguiniguinemoñorã. Ipʉgue árĩrã gajiropa arĩ gaguinigui, gajirã sã gajiropa arĩ gaguiniguiñorã. 33 Eropirã judio masapʉ Alejandro waĩcʉgʉre masare weredoreriñorã. Eropigʉ Alejandro “Ejarimaricãque,” arĩgʉ ĩgʉ mojoto mera paatupʉ. “Oã gʉare judio masare turirã iima,” arĩ pepigʉ judio masare cãhmotadiagʉ wereniguiripʉ. 34 Ĩgʉ eropa wereniguidiaquerecʉ̃ judio masʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã masa árĩpehrerã yujuro mera pe hora gaguiniguiñorã. ―Artemisa, Efeso majarã yago mari goãmo turago ãhrimo, arĩ, gaguiniguiñorã erã. 35 Erã eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ ĩagʉ Efeso majarã oparãre itamugʉ masare “Ejarimaricãque,” arĩ, werepʉ erãre. ―Mʉa Efeso majarã peeque. Mari Efeso majarã turago Artemisa ya wihi corerã mari árĩcʉ̃ árĩpehreri yeba majarã masima. Eropirã igo wéarare ʉmarogue dijaridigore diburã mari árĩcʉ̃ sãre masima masa. 36 Eropirã “I diaye árĩbeaa,” arĩmasibeama. Eropirã guabiricãque mʉa. Õaro pepique mʉa. 37 Oã mʉa ñeagãrirã mari goãmore ñero arĩ wereniguibirama. Eropirã erã goãmarã ya wiriguere ñaja, yajabirama. Eropirã õaro iique mʉa. 38 Demetrio, plata mohmerã mera oãre mʉa ñearãre weresãdiarã, dipuwaja moaropʉre wereporo erã. Erã oparãre oãre weresãmasima. 39 Mʉa gajino iidiarã, õaro mera irire gamenere iique. Mʉa iiro dopa iinemobiricãque. 40 Dohpagãre mʉa gua, gaguinirare mari oparã peerã, erã marire weresãbocoma. “Marire cóãrã iicoma,” arĩ pepirãcoma oparã marire. Eropirã mari arĩ gaguiniguirare erãre õaro diaye weremasibeaa mari, arĩpʉ oparãre itamugʉpʉ masare. 41 Eropa arĩ weretuhaja, “Iripẽta ãhraa. Waque,” arĩpʉ ĩgʉ masare.

Hechos 20

1 Erã eropa wara pʉhrʉ, Pablopʉ Jesu yarãre sihu gameneo werepʉ. Weretuhaja, mojoto ñeha, goeriserepʉ. Goeriseretuhaja, Macedoniague waha wapʉ. 2 Erogue eja were, ero majarã Jesu yarãre mucubiricʉ̃ iipʉ ĩgʉ. Erãre weretuhaja, Greciague ejapʉ ĩgʉ. 3 Erore ĩgʉ ʉrerã abe gohra árĩpʉ. Ero árĩgʉ Siria yebague taribuja wadiaripʉ. Eropirã judio masa duhri, ĩgʉre ñeadiariñorã. Irire pee Pablo gaji mague Macedonia wari mague waha wapʉ. 4 Eropa wagʉ Asiague ta ejapʉ. Ero Berea majagʉ Sópater waĩcʉgʉ Pablore wapicʉgãpʉ. Eropirã Tesalónica majarã Aristarco, Segundo sã ĩgʉre wapicʉgãñorã. Eropirã Asia majarã Tíquico, Trófimo sã Asiague ĩgʉre wapicʉgãñorã. Derbe majagʉ Gayo waĩcʉgʉ Timoteo sã ĩgʉ mera wañorã. 5 Ĩgʉ mera majarã ĩgʉ core waha, Troa waĩcʉri macague ĩgʉre coreñorã. 6 Erã eropa corecʉ̃ bʉgabiriri panre bari bosenʉ pʉhrʉ gʉapʉ Filipogue árĩnirã dohodiru mera waha, cinco nʉri taribujarã Troague gʉa ejabʉ. Siete nʉri gohra árĩbʉ gʉa eroguere. 7 Soorinʉ árĩcʉ̃ Jesu yarã gamenere panre duhpeoñorã Goãmʉ yare bocatĩrimorã. Erã eropa iiboro core Pablo erãre buhepʉ. Eropigʉ Pablo gajinʉpʉre wabu árĩgʉ yoari boje ĩgʉ buhepʉ. Ñami deco mera buhe duhubu iiripʉ. 8 Eropirã erã ʉmaro maja taribugue baja dipu sihãgori dipu árĩri taribugue gamenereñorã. 9 Pablore erã peerisubu mamʉ Eutico waĩcʉgʉ ventana weca mʉribejaja doapʉ. Eropigʉ Pablo erãre yoari boje buhenemocʉ̃ ĩgʉ mamʉre wʉja ariyoro. Eropigʉ ĩgʉ carĩa wa ʉhre caya wecague doadigʉ majimadija wapʉ. Ĩgʉ eropa yuhridijara pʉhrʉ erã ĩgʉre sĩriadigʉguere aĩwahgũ doboñorã. 10 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Pablo dijari, mamʉre papeopʉ. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ Jesu yarãre werepʉ ĩgʉ: ―Sĩporã ñebiricãque. Sĩribeami ihĩ. Ojocarimi, arĩpʉ Pablopʉ. 11 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ mamʉpʉ sĩridigʉpʉ masa wapʉ. Ĩgʉ masacʉ̃ ĩha erã mucubiritaria wañorã. Eropa mucubirirã ʉmaro maja taribugue mʉria, panre duhpeoñorã bocatĩrimorã. Erã eropa iira pʉhrʉ yoari boje Pablo erãre buhepʉ daja. Boyoboro coregã erãre buheduhupʉ. Buhetuhajacã waha wapʉ Pablo. 13 Pablo core dohodiru mera Asogue gʉapʉ ejamʉhtabʉ. Pablopʉ mague wadiami. Pablo ĩgʉ arĩdiro dopa ta Asogue ĩgʉre gʉa bocatĩribʉ. 14 Ĩgʉre gʉa bocatĩricʉ̃, gʉa mera ñajami dohodirugue. Iriru mera waha, Mitilenegue gʉa ejabʉ. 15 Eroguere eja taria gajinʉ Quíore tariabʉ gʉa. Gajinʉ Samogue ejabʉ gʉa. Gʉa carĩra pʉhrʉ gajinʉpʉre Miletogue ejabʉ pare gʉa. 16 Pablo Pentecostenʉ gohra Jerusalénguere ejadiami. Eropigʉ Asia yebague yoari boje árĩdiabirimi. Eropigʉ Efesore diaye taria, Miletogue ejatuhajabʉ gʉa. 17 Eropigʉ Pablo Miletogue árĩgʉ, Goãmʉ yarã Efeso majarã Jesu yarã oparãre sihubeomi ĩgʉ. 18 Eropa ĩgʉ sihubeora pʉhrʉ erã Pablo pohrogue erama. Erã eracʉ̃ ĩagʉ erãre Pablo weremi. ―Asiague ne eragʉ mʉa mera yʉ iirare masia mʉa. 19 Mʉa mera árĩgʉ ne gajiropa arĩro mariro Jesu mari Opʉ yare iimʉribʉ yʉhʉ. Eropigʉ mʉare mojomoro ĩabʉ. “Mʉare tarinʉgaa,” arĩbirimʉribʉ yʉhʉ. Judio masa erã yʉre ñero iiquerecʉ̃ ta Goãmʉ yare iimʉribʉ yʉhʉ. 20 Eropigʉ mʉa õaro waburi dihtare mʉare buhepehocãbʉ yʉhʉ. Masa erã ĩaro mʉa wirigue sãre buhebʉ yʉhʉ. 21 Eropigʉ judio masare, judio masa árĩbirã sãre yujuropa ta buhebʉ yʉhʉ. “Mʉa ñerire bʉjawereque. Goãmʉ yare gohrotoque. Eropirã Jesu mari Opʉre umupeoque,” arĩ weremʉribʉ yʉhʉ. 22 Eropigʉ Espíritu Santo ĩgʉ dorediro dopa ta dohpaguere Jerusaléngue wagʉ iiaa. Yʉ erogue wagʉ yʉ gajiropa waborore masibeaa yʉhʉ. 23 Õpa arãmi Espíritu Santo yʉre: “Jerusaléngue mʉhʉ ñero tarigʉca. Eropirã mʉre peresu iirãcoma,” arãmi Espíritu Santo yʉre. Dohpaguere yʉ ejara macari nʉcʉgue eropa arĩ wereama yʉre. Jerusaléngue wagʉ Espíritu Santo ĩgʉ werera dihtare masia. 24 Eropigʉ õari buherire, Goãmʉ ĩgʉ mahiri buherire werebu ãhraa yʉhʉ. Jesu mari Opʉ ĩgʉ ya árĩburire iipehodiaa yʉhʉ. Ire iigʉ árĩgʉ, yʉ sĩriborore güibeaa yʉhʉ. 25 “Eropigʉ mʉa mera árĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare weremʉribʉ yʉhʉ mʉare. Mʉa yʉ eropa arĩ buhenirãre ne dipaturi mʉare ĩasome yʉhʉ. Ire masia yʉhʉ. 26 Eropa masigʉ dohpagãre ire werea mʉare. Árĩpehreri Goãmʉ yare werebʉ yʉhʉ mʉare. Eropirã árĩpehrerã mʉa mera majarã Goãmʉ yare gamebirã erã árĩcʉ̃ yaha dipuwaja árĩbeaa. 28 Mʉa basi õaro iique. Eropirã mʉa Jesu yarãre Espíritu Santo mʉare ĩgʉ ĩhadibudorerare ĩhadibuque. Ovejare ĩhadiburã ovejare erã ĩhadiburo dopa ta Goãmʉ yarã sãre ĩhadibuque mʉa. Goãmʉ magʉ ĩgʉ sĩrigʉ ĩgʉ di cóãro mera Goãmʉ erãre ĩgʉ yarã árĩmorã iidi árĩmi. Yʉhʉ õre wara pʉhrʉ gajirã ñerãpʉ mʉa pohro ahri erã buheri mera mʉare goroweo dʉca waricʉ̃ iirãcoma. Eropirã Jesu yarãre õaro ĩhadibuque. 30 Pʉhrʉguere gajirã mʉa mera majarã ta Jesu yarãre gʉya, gaji buherire peedorerãcoma. Erã eropa peedorecʉ̃ erã peerãcoma. 31 Eropirã õaro iique mʉa. Ʉmʉri nʉcʉ, ñamiri nʉcʉ mojomoro ĩari mera buhemʉribʉ yʉhʉ mʉare. Ʉhre bojori gohra õaro buhebʉ mʉa árĩpehrerãre. Irire yʉ buhera õaro guñaniguicãque mʉa. 32 “Dohpaguere yʉ wara pʉhrʉ Goãmʉ mʉare ĩhadibugʉcumi. Ĩgʉ mahiri buherire mʉa buherã õaro árĩrãca mʉa. Goãmʉ ĩgʉ buheri mera mʉare ĩgʉ yarãre õaro itamumasimi. Eropigʉ ĩgʉ yarã dihtare ĩgʉ iidiadiro dopa ta mʉa tamerare õaro iigʉcumi. 33 Mʉa niyeru oparire, mʉa suhri opari sãre “Yʉre oque,” arĩbirimʉribʉ. 34 Yʉ basi mohme wajatabʉ yaha árĩburire. Eropigʉ yʉ gamerire, yʉ mera majarã erã gameri sãre yʉ mohme wajatara mera aĩmʉribʉ. Yʉhʉ eropa iirare masia mʉa. 35 Mari õpa bʉrigã mohmerã gajino moorãre itamuro gahmea marire. Ire mʉare ii ĩhmumʉribʉ yʉhʉ. Jesu mari Opʉ ĩgʉ arĩrare guñaque mʉa. “Ĩgʉ ocʉ̃ ñeadigʉ tauro odigʉpʉ mucubirimi,” arĩpʉ Jesu ĩgʉ basi, arĩ weremi Pablo Jesu yarãre. 36 Eropa arĩtuhaja Pablo erã mera mereja, Goãmʉre serẽma. 37 Ĩgʉ eropa serẽtuhajacʉ̃ erã árĩpehrerã Pablore pabua wayuporã mimi ore goeriserema. 38 “Mʉare dipaturi ĩasome yʉhʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã bʉrigã bʉjawerema erã. Eropirã erã ĩgʉre tuunʉrʉsia buhama peramague. Erogue ĩgʉre ĩhanʉrʉsiama gʉa wacʉ̃.

Hechos 21

1 Jesu yarãre “Wagʉ iiaa,” arĩ, dohodiru mera, Cos waĩcʉri nʉgʉrogue diaye waha taribujajabʉ gʉa. Gajinʉ Roda waĩcʉri nʉgʉrogue taribujaja, taria, Pátara waĩcʉri macague ejabʉ gʉa. 2 Pátara árĩrã, Feniciague waburidirure dohodirure bocajabʉ gʉa. Eropirã iriru mera wabʉ gʉa. 3 Eropa warã Chipre waĩcʉri nʉgʉrore diaye ta ĩha tariabʉ gʉa. Copʉ dujabʉ iri nʉgʉro. Iri nʉgʉrore taria, Siria waĩcʉri yebague ejabʉ gʉa. Eropirã dohodiru maja doberire dohodiru majagʉ Tiro waĩcʉri maca ĩgʉ durimujucʉ̃, ero payanibʉ. 4 Ero Jesu yarãre ĩarã, siete nʉri gohra dujanibʉ gʉa iri maca ta. Eropirã ero majarã Jesu yarã Espíritu Santo ĩgʉ werediro dopa ta erã Pablore Jerusaléngue wadorebiririma. 5 Erã eropa arĩquerecʉ̃ iri macare siete nʉri gʉa árĩra pʉhrʉ, waha wabʉ daja. Gʉa waboro coregã árĩpehrerã Jesu yarã, erã marasã nome mera, erã porã mera, maca tʉro pohro gʉare ĩhadujarã wama. Eropirã árĩpehrerã gʉa imiporogue eja, mereja Goãmʉre serẽbʉ. 6 Gʉa eropa serẽra pʉhrʉ, “Warã iiaa,” arĩ, erãre pabuatuhaja goeriseretuhaja waha wabʉ gʉa. Gʉa wacʉ̃ ĩhanʉrʉsia, erãpʉ majaa wama erã ya wirigue. 7 Tiro waĩcʉri macare maja tariabʉ gʉa. Eropirã Tolemaidague tuhajabʉ gʉa. Ero ta wʉariyare watubʉ. Iri macare eja, Jesu yarãre “Acawererã, ¿ãhriri mʉa?” arĩ, yujunʉ erã mera árĩribʉ. 8 Eropirã iri maca ma buharo árĩcʉ̃ gajinʉ daja Pablo mera mague wabʉ gʉa Cesarea waĩcʉri macague warã. Erogue eja, õari buherire weregʉ Felipe waĩcʉgʉ ya wihigue ejabʉ. Eropirã ĩgʉ mera dujabʉ gʉa. Felipe Jesu yarã erã siete beyenirã mera majagʉ árĩmi. 9 Eropigʉ ĩgʉ wapicʉrã nome pagʉ árĩmi. Erã nomepʉ Goãmʉ yare wererã nome árĩma. 10 Erogue gʉa bajamenʉri gʉa árĩra pʉhrʉ, Agabo waĩcʉgʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ Judeague árĩgʉ gʉare ĩagʉ erami. Eropigʉ ĩgʉ Pablo yadare tʉãdiuridare aĩ, ĩgʉ basi ĩgʉ guburire, ĩgʉ mojotorire diri ĩhmu wereyúmi. ―Õpa arĩmi Espíritu Santo. “Idare opagʉ Jerusaléngue ĩgʉ ejacʉ̃, judio masa eropa ta dirirãcoma ĩgʉre. Dirituhaja, judio masa árĩbirãre orãcoma erã ĩgʉre,” arĩmi Espíritu Santo, arĩ wereyúmi Agabo. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã, gʉa Cesarea majarã mera Pablore bʉrigã mahibʉ. Ĩgʉre “Jerusaléngue wabiricãque,” arĩribʉ. 13 Gʉa eroparĩcʉ̃ Pablopʉ yʉhrimi: ―¿Dohpa arĩ orerã iiri mʉa? Yʉpʉre bʉjawerecʉ̃ iiaa mʉa. Erã yʉre peresu iicʉ̃ õaroca. Yʉhʉ Jerusaléngue Jesu mari Opʉ yare yʉ iira waja yʉ sĩricʉ̃ õaroca, arĩmi Pablo gʉare. 14 “Wabeaa,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peediarã iiribʉ gʉa. Ĩgʉ “Wagʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃, eropa pepicãbʉ gʉa. Õpa arĩbʉ: ―Mari Opʉ ĩgʉ gamero dopa ta iiporo, arĩbʉ gʉa. 15 Irire weretamutu, gʉa yare ahmu, waha wabʉ daja Jerusaléngue warã. 16 Erogue gʉa wacʉ̃ bajamerãgã Cesarea majarã Jesu yarãpʉ gʉa mera wama. Eropirã Jerusaléngue eja erã mera majagʉ Mnasón waĩcʉgʉ ya wihigue ejabʉ gʉa. Mnasón Chipre majagʉ ĩgʉ yoari boje Jesu buhegʉ árĩmi. Eropirã ĩgʉ ya wihi gʉa árĩburi wihi árĩbʉ. Eropirã Jerusaléngue ejabʉ gʉa. 17 Jerusaléngue gʉa ejacʉ̃, ero majarã Jesu yarãpʉ “¿Erarari?” arĩ, mucubiriri mera bocatĩrima gʉare. 18 Gajinʉ Pablo gʉa mera Santiagore ĩagʉ ejami. Gʉa erogue ejacʉ̃ ero árĩpehrerã Jesu yarã oparã árĩma. 19 Eropigʉ Pablo erãre ĩgʉ mojoto ñeara pʉhrʉ judio masa árĩbirãre ĩgʉ buherare werepehomi. Goãmʉ ĩgʉ itamuri mera ĩgʉ iirare werepehomi Pablo Jesu yarãre. 20 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã, ―Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi, arĩ umupeoma erãpʉ. Eropa arĩtuhaja erã Pablore õpa arĩ werema. ―Acaweregʉ, dohpaguere bajarã judio masa Jesure umupeorã ãhrima. Mʉhʉ irire masia. Eropirã erã õpa arĩ pepima: “Goãmʉ ĩgʉ dorerire, Moisegue marire ĩgʉ apirare marire iipehoro gahmea,” arĩrã iima. 21 Õpa arĩnemoma erã. “Gajipʉgue árĩrãre judio masa árĩbirã watope árĩrãre judio masare Goãmʉ Moisere ĩgʉ apirare ‘Iibiricãque,’ arĩ doremi Pablo,” arãma õ majarã judio masa mʉre. “Pablo judio masa porãre mari dorero dopa miri gasirogãre wiri aĩdorebeami,” arãma erã mʉre. “Judio masa erã iidorerire Pablo duhudoremi,” arĩ i sãre werewʉama mʉre. 22 Eropirã mʉhʉ õre eracʉ̃ peerã erã gamenererãcoma mʉre turimorã. Eropigʉ õpa iiro gahmea mʉre. 23 Mʉre gʉa dorero dopa ta iique. Dohpague õre wapicʉrã ʉma Goãmʉre umupeorã “Õpa iirãra,” arĩrã ãhrima. 24 Erã mera waque. Eropirã Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorediro dopa ta erã basi Goãmʉ yare iiburire iimorã erã ñeri iirire coerã iima. Mʉ sã eropa ta iique. Eropa iigʉ erã eropa iira wajare wajayeque mʉpʉ. Mʉhʉ eropa wajayera pʉhrʉ erã poarire wʉadoremasima erã. Mʉ eropa iicʉ̃ ĩarã masa mʉre erã arĩra iri gʉyara árĩcʉ̃ masirãcoma erã árĩpehrerã. Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire iigʉ mʉ árĩcʉ̃ masirãcoma erã. 25 Judio masa árĩbirã Jesu yarãpʉre gʉa gojarapũre obeotuhajabʉ. Õpa arĩ gojabʉ gʉa. “Goãmarã wéanirãre umupeora barire, dire, wʉʉnʉgʉ mohwejẽnirã waimʉrãre babiricãque mʉa. Eropirã nome mera ñero iibiricãque. Nome sã ʉma mera ñero iibiricãque,” arĩ were gojabʉ gʉa gojarapũre, arĩma erã Pablore. 26 Erã eropa arĩ wereniguira pʉhrʉ gajinʉ Pablopʉ wapicʉrã ʉma mera erã basi Goãmʉ yare iimorã erã ñeri iirire coemorã, Goãmʉ wihigue ñaja wañorã. Iri wihigue ñajajagʉ, erãre werepʉ Pablo: “I nʉcʉ nʉri dʉhyaa mʉa coeboro,” arĩ werepʉ ĩgʉ wapicʉrãre. Eropirã erã coeturinʉ erã nʉcʉ Goãmʉre waimʉrãre erã oburinʉ árĩbʉ. 27 Eropii erã coepehodiro merogã dʉhyacʉ̃ gohra Goãmʉ wihigue Pablo ĩgʉ árĩcʉ̃ Asia yeba majarã judio masapʉ ĩañorã ĩgʉre. Eropa ĩarã gajirãre iri wihi árĩrãre Pablo mera guacʉ̃ iiñorã erã. Eropa guarã judio masa Pablore ñeha õpa arĩ gaguiniguiñorã: 28 ―Mʉa gʉa acawererã Israe masa gʉare itamurã arique. Ihĩ ãhrimi. Moise dorerire i wihi sãre cóãdore buhemi árĩpehrerãre. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ wihiguere judio masa árĩbirã sãre aĩñajadi ãhrami. Eropigʉ i wihire ñeri mariri wihire ĩgʉ goroweoadi ãhrami, arĩ gaguiniguiñorã judio masa Asia yeba majarã ero majarãre. 29 Ero core Jerusalén Pablo Trófimo mera ĩgʉ árĩcʉ̃ judio masa ĩañorã. Trófimo Efeso majagʉ judio masʉ árĩbiridigʉ árĩmi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ masirã õpa arĩ pepiñorã erã: “Pablo Trófimore Goãmʉ wihire aĩñajagʉ iicumi,” arĩ pepiriñorã judio masa. 30 Masare erã eropa arĩ were erã gaguiniguira pʉhrʉ iri maca majarã árĩpehrerã bʉrigã guañorã. Bajarã omagãri, Goãmʉ wihi árĩgʉre Pablore ñeha tarawiria wañorã. Tuhajanugu iri wihi disiporore bihañorã erã ĩgʉgue ñajariri arĩrã. 31 Eropirã erã ĩgʉre wejẽmorã iiriñorã. Erã eropa iicʉ̃ ĩarã gajirãpʉ wererã wañorã surara opʉre. “Árĩpehrerã Jerusalén majarã gamenere gua, gaguiniguirã iiama,” arĩ wererã wañorã surara opʉre. 32 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ ĩgʉ surarare, erã dorerã sãre gameneo, erã mera Pablore wejẽdiarã pohrogue omagã ejañorã. Surara erã ejacʉ̃ ĩarã Pablore panirã pa duhuñorã. 33 Eropigʉ surara opʉ Pablo pohrogue eja, ĩgʉre ñeha, peda comeda mera diridorepʉ. Erã dirituhajacʉ̃ ĩha, opʉ Pablore serẽpipʉ masare: ―¿Nihino ãhriri ihĩ? ¿Ñeheno dipuwaja ĩgʉre eropa iiri mʉa? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ erãre. 34 Ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ peerã masapʉ “Õpa iiami ĩgʉ,” arĩ, gajirã sã gajiropa arĩ, gaguinigui wereñorã surara opʉre. Erã eropa gaguiniguicʉ̃ surara opʉ õaro peebiripʉ. Eropigʉ ĩgʉ surara ya wihigue Pablore aĩgãdorepʉ. 35 Iri wihigue eja, Pablo mʉriariñere ĩgʉ mʉriacʉ̃ masapʉ ĩgʉre padiarã cãhmotañorã. Erã eropa iicʉ̃ surarapʉ ĩgʉre aĩcoã mʉria wañorã. 36 Masa bajarã erãre nʉrʉsia, gaguinigui nʉrʉsiañorã. ―Ĩgʉre wejẽcãque, arĩ gaguiniguiñorã erã Pablore. 37 Eropii Pablore iri wihigue erã peresu iiboro core, Pablopʉ opʉre serẽpipʉ. ―Yʉhʉ mʉ mera weretamudiaca, arĩ serẽpipʉ Pablo. ―¿Mʉhʉ griego masa yare wereniguiri? 38 ¿Sohõ árĩdigʉ, Egipto majagʉ árĩbeari mʉhʉ? Ĩgʉ masare ĩgʉ oparãre cóãdoregʉ, cuatro mil masa gamewejẽrãpʉre masa marirogue aĩgãapʉ. ¿Ĩgʉ árĩbeari mʉhʉ? arĩpʉ opʉ Pablore. 39 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pablo yʉhripʉ. ―Ĩgʉ árĩbeaa yʉhʉ. Judio masʉ ãhraa. Tarso Cilicia yeba árĩri maca masa dehyoabʉ yʉhʉ. Bu árĩri maca majagʉ árĩbeaa yʉhʉ. Yʉhʉ oã masa mera wereniguidiaa, arĩpʉ Pablo ĩgʉre. 40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ wereniguidorepʉ masa mera. Eropigʉ Pablo mʉriariñegue nigui, ĩgʉ mojotori mera “Ejarimaricãque,” arĩpʉ masare. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã, ejarimaripehrea wañorã. Erã ejarimaripehrecʉ̃ ĩha, Pablo judio masa ya mera werepʉ erãre.

Hechos 22

1 Yʉ acawererã, yʉ iirare weregʉra mʉare. Yʉhʉ werecʉ̃ peeque mʉa, arĩpʉ Pablo. 2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pablo judio masa ya mera ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã masa ejarimariro dujañorã. Eropigʉ Pablo erãre werepʉ: 3 ―Yʉhʉ judio masʉ ta ãhraa. Tarso waĩcʉri maca, Cilicia yeba árĩri maca masa dehyoabʉ yʉhʉ. Eropigʉ i maca ta Jerusalén ta masabʉ yʉhʉ. Eropigʉ yʉre Gamalie waĩcʉgʉ buhemʉrimi yʉre. Eropigʉ yʉhʉ mari ñecʉ sʉmarã mʉra dorerire õaro buhebʉ. Dohpaguere Goãmʉre mʉa umupeoro dopa ta yʉ sã umupeoniguia. 4 Eropigʉ Jesure umupeorãre ñero iimʉricarabʉ yʉhʉ. Yujurãyeri erãre wejẽcãmʉricarabʉ yʉhʉ. Ʉmare, nome sãre ñeha, peresu iimʉribʉ yʉhʉ. 5 Pahia opʉ, mʉrã mera yʉ eropa arĩri “Diaye ta ãhraa,” arĩ weremasima mʉre. Erã gojaripũrire Jesu yarãre ñeadoreburipũrire yʉre gojabasama. Mari acawererãre Damasco majarãre iripũre ĩhmubu iiribʉ Jesu yarãre ñeabu. Erãre ñeha, aĩgãri peresu iibu iiribʉ. Jerusaléngue erãre aĩgãdiaribʉ erãre dipuwaja moabu, arĩpʉ Pablo. 6 Eropa arĩtuhaja õpa werenemopʉ: ―Jesu yarãre ñeari masʉ wadigʉ árĩqueregʉ goeri boje árĩcʉ̃, Damascogue yʉ ejaboro pohro gohra árĩcʉ̃ ʉmarogue gosesiri medijubʉ yʉre. 7 Ero eropa wacʉ̃ yebague mehmerejacarabʉ yʉhʉ. Yʉ mehmerejara pʉhrʉ wereniguigʉ carimi yʉre. “Saulo, ¿duhpigʉ yʉre ñero iiri mʉhʉ?” arĩgʉ carimi yʉre. 8 “Opʉ, ¿nihino ãhriri mʉhʉ?” arĩ serẽpibʉ yʉhʉ. “Yʉhʉ Jesu Nazare majagʉ, mʉ ñero iigʉ ta ãhraa yʉhʉ,” arĩ yʉhrimi ĩgʉ yʉre. 9 Yʉ eropa wacʉ̃ yʉ mera majarã boyorore ĩama. Eropirã yʉ mera ĩgʉ wereniguicʉ̃ peebirima erã. 10 “Opʉ, ¿dohpa iigʉcuri yʉhʉ?” arĩ serẽpibʉ Jesure. “Wahgãnʉgajaque. Damascogue waque. Ero mʉhʉ wacʉ̃, mʉre árĩpehreri yʉ iidoreburire gajigʉ weregʉcumi mʉre,” arĩmi ĩgʉ yʉre. 11 Bʉrigã ero cuimijuro wacʉ̃ yʉ cuiri boboa wacarabʉ yʉhʉ. Eropirã yʉ mera majarã yʉ mojotore ñeha, Damascogue tʉã wahgãma yʉre. 12 “Ero Ananía waĩcʉgʉ, Goãmʉre umupeogʉ, marire Goãmʉ dorerire iipehogʉ árĩmi. Ero majarã judio masa árĩpehrerã erã umupeogʉ árĩmi. 13 Eropigʉ ĩgʉ yʉ pohro eranʉgara yʉre weremi. “Acaweregʉ Saulo, ĩaque dipaturi daja,” arĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ dipaturi ĩabʉ yʉhʉ daja. Eropigʉ ĩgʉre ĩabʉ yʉhʉ. 14 Yʉ eropa ĩacʉ̃ ĩgʉ Ananía yʉre weremi. “Mari Pagʉ ĩgʉ gamerire õaro masibure iribojegue beyetuhapʉ mʉre. Eropigʉ ‘Yʉ magʉ õagʉre ĩha peegʉcumi,’ arĩ weremʉhtapʉ mʉre mari Pagʉ iribojegue mʉ árĩboro core. Ĩgʉ ãhrimi mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã umupeodi. 15 Eropigʉ mʉ ĩarare mʉ peerare weregʉca árĩpehrerãre. 16 Eropirã dohpaguere yoari boje árĩbiricãrã. Wahgãnʉgajaque. Eropigʉ waĩyedigʉ árĩque. Jesure mʉ serẽcʉ̃ mʉ ñerire cóãgʉcumi,” arĩmi ĩgʉ yʉre, arĩpʉ Pablo. 17 Ĩgʉ eropa arĩtuhaja Pablo masare werenemopʉ: ―Eropa iituhaja yʉhʉ Jerusaléngue dujari, Goãmʉ wihigue Goãmʉre serẽgʉ ejabʉ. 18 Yʉhʉ ero árĩcʉ̃ yʉ Opʉ Jesu yʉre dehyoami. Eropa dehyoagʉ yʉre weremi. “Jerusalén majarã yahare mʉ werecʉ̃ peediabeama. Eropigʉ duru gajipʉgue waque,” arĩmi yʉ Opʉ Jesu yʉre. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ werebʉ ĩgʉre: “Opʉ, mʉ yarãre judio masa buheri wiri árĩrãre yʉ ñeha para sãre, peresugue erãre iimʉrirare masima Jerusalén majarã. 20 Eropigʉ mʉ yare weregʉre Estebanpʉre erã wejẽcʉ̃ ĩagʉ õaro iirã wejẽma, arĩribʉ. Ĩgʉre erã wejẽcʉ̃ erã ya suhrire opabasabʉ yʉhʉ. Iri sãre masima i maca majarã,” arĩ werebʉ yʉhʉ Jesure. 21 Yʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ Opʉ yʉre weremi: “Yoarogue judio masa árĩbirãre buhebure obeogʉra mʉre. Eropigʉ waque mʉhʉ,” arĩmi yʉre yʉ Opʉ, arĩpʉ Pablo masare. 22 Ĩgʉ weremʉhtara dihtare õaro peeriñorã masa. Eropa peequererã judio masa árĩbirã pohro Jesu Pablore ĩgʉ obeoburire ĩgʉ werecʉ̃ peerã erã gua gaguiniguinʉgañorã daja. ―Ihĩ dohpague tamerare sĩricuraporo, arĩ gaguiniguiñorã erã. 23 Eropirã erã gaguiniguinemo, guari mera erã suhrire wejẽsiribeo, nicu mera deañorã. 24 Erã eropa iicʉ̃ ĩha surara opʉ surara ya wihigue Pablore aĩñajadorepʉ ĩgʉ surarare. Eropigʉ surara opʉ “ ¿Duhpirã Pablo mera gua eropa siari gaguiniguirã iiri masa?” arĩ serẽpidiaripʉ. Pablore irire serẽpibu, yuradari mera tãradoreipʉ ĩgʉre. 25 Ĩgʉ tãradorequerecʉ̃ ĩgʉre erã dirira pʉhrʉ, ĩgʉ pohro árĩgʉre surarare werepʉ Pablo. ―Yʉhʉ Roma majagʉ ãhraa. Eropirã “Ñero iigʉ ãhrimi,” yʉre arĩmasibeaa mʉa. Eropirã yuradari mera tãramasibeaa mʉa, arĩpʉ Pablo ĩgʉre. 26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ surara ĩgʉ opʉre weregʉ wapʉ. ―Ihĩ Roma majagʉ ãhrimi. Eropigʉ õaro iique ĩre, arĩ werepʉ ĩgʉ ĩgʉ opʉre. 27 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ surara opʉpʉ Pablore serẽpigʉ wapʉ. ―¿Diaye ta mʉhʉ Roma majagʉ ãhriri? Wereque yʉre irire, arĩpʉ ĩgʉ. ―Ĩgʉ ta ãhraa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Pablo. 28 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ ĩgʉre werepʉ. ―Yʉhʉ Roma majagʉ árĩdiagʉ niyeru wʉaro wajayebʉ, arĩpʉ ĩgʉ. ―Yʉhʉ Roma maja macague masa dehyoabʉ. Eropigʉ Roma majagʉ ãhraa, arĩpʉ Pablo. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉre tãrabonirã waha wañorã. Eropigʉ Pablo Roma majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masigʉ, ĩgʉre comedari mera erã dirirare guñagʉ, güi árĩpʉ surara opʉ. 30 Eropigʉ surara opʉ judio masa Pablore erã weresãrare õaro masidiapʉ. Eropa masidiagʉ gajinʉgue comedarire ĩgʉre ĩgʉ pãdorera pʉhrʉ pahia oparãre, judio masa erã mʉrã mera gameneredorepʉ surara opʉ. Ĩgʉ eropa gameneredorera pʉhrʉ ĩgʉ erogue Pablore aĩgã, erã core duhudobopʉ ĩgʉre.

Hechos 23

1 Eropigʉ Pablo judio masa mʉrã oparãre ĩabocatĩunʉgaja werepʉ: ―Acawererã, Goãmʉ ĩgʉ ĩaro ʉmʉri nʉcʉ õaro iiniguicãbʉ yʉhʉ, arĩpʉ Pablo. 2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ árĩpehrerã pahia weca árĩgʉ opʉ Ananíapʉ Pablo disirore padorepʉ. 3 Ĩgʉ pohro niguirãre padorepʉ. Ĩgʉre erã para pʉhrʉ Pablo Ananíare turipʉ. ―Masa erã ĩaro dihtare õaro iigʉ ãhraa mʉhʉ. “Goãmʉ dorerire tarinʉgagʉ iiaa,” yʉre arĩqueregʉ ta yʉre padorea mʉhʉ. Eropa padoregʉ mʉpʉ dorerire tarinʉgagʉ iica, arĩpʉ Pablo ĩgʉre. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã Pablo pohro niguirã õpa arĩñorã ĩgʉre: ―Goãmʉ ĩgʉ beyedigʉ pahia opʉre ñero wereniguibiricãque mʉhʉ, arĩñorã erã Pablore. 5 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Pablo arĩnemopʉ: ―Acawererã, ĩgʉ, ĩgʉ pahia weca opʉ ĩgʉ árĩrire masibirabʉ yʉhʉ. Eropigʉ eroparĩmaacãbʉ yʉhʉ. Goãmʉ ya erã gojarapũ õpa arĩ werea ĩgʉre: “Mʉa maca majarã opʉre ñero arĩ wereniguibiricãque,” arĩ gojara ãhraa, arĩpʉ Pablo erãre. 6 Eropirã ero pe curu majarã árĩñorã. Yuju curu saduceo masa árĩñorã. Gaji curupʉ fariseo masa árĩñorã. Pe curu erã árĩcʉ̃ masigʉ, Pablo erãre bʉsʉro mera werepʉ: ―Acawererã, yʉhʉ fariseo masʉ ãhraa. Fariseo masʉ magʉ ta ãhraa yʉ sã. “Sĩrinirã masa mʉriarãcoma,” yʉ arĩ wereri dipuwaja yʉre ñero iidiaa mʉa, arĩpʉ Pablo. 7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masa, saduceo masa erã basi gameturiñorã. Eropirã erã basi pe curu dʉca wariñorã. 8 Saduceo masa õpa arĩrã árĩñorã: “Sĩrinirã masa mʉriasome. Espíritua anyua sã ne marima,” arĩrã árĩñorã. Eropirã fariseo masapʉ erã arĩro dopa arĩbiriñorã. Eropirã Pablo “Sĩrinirã masa mʉriarãcoma,” ĩgʉ arĩcʉ̃ erã erã basi gameturiñorã. 9 Eropa gameturirã, bʉrigã gaguiniguiñorã. Eropirã fariseo masa mera majarã judio masa buherã wahgãnʉgaja, tuhri, wereñorã: ―Ihĩ Pablo ñero iibirami. Eropigʉ Espíritu, o anyu diaye ĩgʉ mera wereniguigʉ árĩbocumi. Eropirã ĩgʉre dipuwaja moarã Goãmʉre ĩhaturirã árĩboca mari. Eropiibiricãque, arĩñorã erã. 10 Erã eropa arĩra pʉhrʉ erã árĩpehrerã gameturi, bʉrigã guañorã. Erã eropa bʉrigã guacʉ̃ ĩha güisãpʉ Pablore surara opʉpʉ. “Pablore patasiricãrãcoma,” arĩgʉ ĩgʉ ya wihigue aĩgãridoregʉ ĩgʉ masa watope ĩgʉ surarare obeopʉ. 11 Gaji ñami Jesu mari Opʉ Pablo pohro dehyoa, werepʉ ĩgʉre: ―Güibiricãque. Dohpague õre Jerusaléngue yaha buherire wereabʉ mʉhʉ. Eropigʉ Romague sãre õpa ta iigʉ waque, arĩpʉ mari Opʉ Pablore. 12 Gajinʉ ñamiñarigã árĩcʉ̃ judio masa bajamerã gamenereñorã. ―Õpa iirã, arĩñorã. Pablore wejẽcãrã. Eropirã ĩgʉre mari wejẽboro core ihribiricãrã. Babiricãrã. Ĩgʉre wejẽbirã oa mera sĩrirã. Ĩgʉre mari wejẽbiricʉ̃ Goãmʉ marire wejẽporo, arĩñorã erã. 13 Erã eropa arĩrã cuarenta weca ñari judio masa árĩñorã. 14 Erã eropa arĩ wereniguira pʉhrʉ erã pahia oparãre, mʉrã sãre wererã wañorã: ―Pablore gʉa wejẽboro core barire babeaa gʉa. 15 Eropirã mʉa, mari mʉrã mera õpa arĩ sihubeoque. “Pablore dipaturi serẽpidiaca,” arĩbeoque surara opʉre. Mʉa eropa arĩra pʉhrʉ surara opʉre aĩgãridoreque Pablore. Eropirã Pablo ĩgʉ õre ĩgʉ eraboro pohro gohra árĩcʉ̃ ĩgʉre wejẽrãca gʉa, arĩñorã erã pahia oparãre. 16 Eropigʉ Pablo tĩgo magʉ erã eropa arĩ wereniguicʉ̃ peepʉ. Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ waha, surara ya wihigue Pablore weregʉ ñajapʉ. 17 Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ Pablopʉ yujugʉ surarare sihubeo, werepʉ ĩgʉre. ―Ihĩ mamʉre mʉ opʉ pohrogue aĩgãque. Ihĩ mʉ opʉre werediagʉ iimi, arĩpʉ Pablo. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ surarapʉ Pablo tĩgo magʉre ĩgʉ opʉ pohrogue aĩ eja, werepʉ. ―Peresugue árĩgʉ Pablopʉ yʉre sihubeo, ĩre mamʉre mʉ pohrogue aĩgãridoreami. Ihĩ mʉre weregʉ arigʉ iiami, arĩpʉ surara ĩgʉ opʉre. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉpʉ mamʉre ĩgʉ mojotore ñeha tʉãgã, masa marirogue ĩgʉre serẽpi ĩapʉ. ―¿Dohpa arĩbu iiari mʉhʉ yʉre? arĩpʉ ĩgʉ Pablo tĩgo magʉre. 20 Ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ peegʉ õpa arĩ werepʉ. ―Judio masa yujuro mera, “Õpa iirã,” arĩ, wereniguiama. Ñamigãre judio masa oparã pohrogue mʉre Pablore aĩgãdorerãcoma. “Mʉrã dipaturi Pablore serẽpidiama,” arĩ gʉyarãcoma. 21 Eropirã cuarenta weca ñari masa ĩgʉre wejẽdiarã mague duhrinijarã corerãcoma. Erã ĩgʉre wejẽboro core barire basome. Eropirã ihrisome. “Ĩgʉre mari wejẽbiricʉ̃, Goãmʉ marire wejẽporo,” arãma erã erã basi. Eropirã dohpaguere mʉre Pablore aĩgãridorerã erãpʉ duhri coretuhajama Pablore wejẽmorã. Eropigʉ erã wererã eracʉ̃ erãre yʉhribita mʉhʉ, arĩ werepʉ mamʉ surara opʉre. 22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ surara opʉ õpa arĩpʉ: ―Yʉre mʉ wererare gajirãre werebiricãque, arĩ werepʉ mamʉre. Eropa arĩtuhaja mamʉre “Wahanisa,” arĩpʉ. 23 Eropigʉ surara opʉ perã ĩgʉ surarare sihugã, erãre dorepʉ: ―Doscientos surarare, setenta cabayu peyarãre, doscientos ñoseri mijiri oparãre Cesareague wamorãre erã yare amudorerã waque. Eropirã dohpagã ñami nueve árĩcʉ̃ mʉa waborore coreque. 24 Eropirã Pablore cabayuare ĩgʉ peyamorãre amubasaque. Opʉ Feli pohrogue, Cesareague õaro sorã waque ĩgʉre, arĩpʉ surara opʉ. 25 Eropa arĩtuhaja papera gojapʉ. Õpa arĩ gojapʉ ĩgʉ: 26 “Yʉhʉ Claudio Lisia mʉre turagʉ opʉ Felire õadorea. 27 Judio masa ĩre ñeha, wejẽrama. Eropigʉ ĩgʉ Roma majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masigʉ, yʉ surara mera ĩgʉre itamugʉ ejabʉ. 28 Eropigʉ ĩgʉre erã weresãrare masidiagʉ judio masa oparã pohro aĩgãbʉ ĩgʉre. 29 Eropigʉ ĩgʉ judio masa ya doreri dihtare ĩgʉ tarinʉgacʉ̃, mari ya dorerire ĩgʉ tarinʉgabiricʉ̃ ĩagʉ, ĩgʉre peresugue apidiabirabʉ. Ñehe dipuwaja sĩriro mara ĩgʉre. 30 Eropigʉ judio masa ĩgʉre wejẽdiarã, erã duhri corecʉ̃ ĩagʉ gajigʉ wereami yʉre. Ĩgʉ eropa werera pʉhrʉ Pablore dohpaguere mʉ pohro obeogʉ iiaa. Eropigʉ ĩgʉre weresãnirãre ĩgʉ ñero iirare mʉre weredoretuhajabʉ yʉhʉ,” arĩ gojapʉ surara opʉ. 31 Eropirã surara erã opʉ ĩgʉ dorediro dopa ta iiñorã. Iri ñamire Antípatri waĩcʉri macague Pablore aĩ ejañorã. 32 Gajinʉ gajirã surara cabayua weca peyabirã iri maca ta dujariñorã erã ya macague. Gajirã surara cabayua peyarã dihta ĩgʉre aĩ tarigãñorã. 33 Pʉ Cesareague aĩ ejañorã Pablore. Eropirã surara opʉ ĩgʉ obeorapũre opʉ Felire wiañorã. Eropirã Pablore aĩ ejañorã opʉ pohrogue. 34 Erã eropa wiara pʉhrʉ iripũre ĩgʉ ĩara pʉhrʉ ĩgʉ gajirãre serẽpi ĩapʉ: ―¿Di yeba majagʉ ãhriri ihĩ Pablo? arĩ serẽpi ĩapʉ. ―Cilicia yeba majagʉ ãhrimi, arĩ wereñorã ĩgʉre. 35 Erãre serẽpituhaja, Feli Pablore werepʉ: ―Mʉre weresãnirã õre erã eracʉ̃ mʉ wererire peegʉra, arĩpʉ Feli Pablore. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Herode ya wihigue ĩgʉre apipʉ. Eropigʉ ĩgʉ ʉmare ĩgʉre coredorepʉ ĩgʉ opʉ.

Hechos 24

1 Cinco nʉri pʉhrʉ Ananía pahia opʉ, judio masa erã mʉrã, dorerire weremehregʉ Tértulo waĩcʉgʉ mera Cesareague ejañorã. Eropirã erã Pablore weresãdiarã, opʉ Feli pohrogue ejañorã. 2 Eropigʉ Pablore erã gamenererogue erã aĩ ejara pʉhrʉ Tértulo ĩgʉre weresãnʉgapʉ. Eropa weresãnʉgagʉ õpa arĩpʉ Felire: ―Mʉhʉ õaro masigʉ, gʉa opʉ mʉhʉ õaro dorecʉ̃ gʉa i yeba majarã õaro árĩcãa gʉa gamequeãro mariro. Mʉ doreri mera õaripʉre gohrotoro iiaa i yeba. 3 Eropirã gʉa õaro árĩcãrã mucubiria. Eropirã mʉ mera õaro mucubiria. 4 Dohpague merogã mʉre garibogʉra yʉhʉ. Merogã mʉ mera weretamudiaca. Gʉare peenique dohpa. 5 Ihĩ gʉare garibotariami. Árĩpehreri yebari majarãgue judio masare erã gua gaguiniguicʉ̃ iimi ihĩ. Eropigʉ masa erã basi gameturicʉ̃ iimi ihĩ. “Oparãre cóãrã,” arĩrã mera majagʉ ãhrimi ihĩ. Eropigʉ nazareno waĩcʉri curu opʉ ãhrimi. 6 Eropigʉ Goãmʉ wihire ñero ĩgʉ iidiacʉ̃ ĩarã gʉa ñeabʉ ĩre. Gʉa ñeara pʉhrʉ gʉa ya dorerire ĩgʉ tarinʉgagʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre dipuwaja moadiarabʉ gʉa. 7 Eropa moadiaquerecʉ̃ surara opʉpʉ Lisia waĩcʉgʉ ĩgʉre gʉare turaro mera emacãmi. 8 Pʉhrʉ ĩgʉre weresãnirãre mʉ pohrogue wadoreami Lisia. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ahrabʉ gʉa. Mʉ tamera ĩre serẽpigʉ, árĩpehrerire ĩgʉ ya dipuwajare masigʉca mʉhʉ, arĩpʉ Tértulo Felire. 9 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gajirã judio masa Tértulo ĩgʉ arĩdiro dopa ta “Diaye ta ãhraa,” arĩñorã erã sã. 10 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ opʉ Feli Pablore weredorepʉ. Õpa arĩ werepʉ Pablo: ―Baja bojori i yeba majarãre mʉ dorerare masia yʉhʉ. Eropigʉ yʉ iirare mʉre weregʉ mucubiria. 11 Doce nʉri ta wahaa Jerusaléngue Goãmʉre yʉ umupeora pʉhrʉ. Mʉhʉ i diaye árĩcʉ̃ masidiagʉ gajirãre serẽpi ĩaque. 12 Judio masa yʉre Goãmʉ wihiguere boca erã ñeacʉ̃ masare arĩ gaguiniguigʉ iibirabʉ. Eropigʉ “Oparãre cóãque,” arĩgʉ iibirabʉ. Eropigʉ judio masa buheri wirire, erã ya maca sãre ne ñero iibirimʉrabʉ. 13 Eropirã yʉre weresãnirãpʉ erã weresãrare “Õpa iiami ihĩ,” arĩ weremasibeama mʉre. 14 Dohpague yʉ iirare weregʉra mʉre. Matague ta gʉa ñecʉ sʉmarã erã umupeodiro dopa ta Goãmʉre umupeoa yʉ sã. Eropigʉ Goãmʉ yare iiaa Jesu ya õari buheri iri arĩro dopa ta. Oã “Jesu ya gʉyabirari ãhraa,” arĩ wereniguima oã judio masa. Eropigʉ Goãmʉ doreri, Moiseguere ĩgʉ apirare iri sãre umupeoa yʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã gojara sãre umupeoa yʉhʉ. 15 Oã gajirã judio masa mera ta “Goãmʉ árĩpehrerã masare sĩrinirãre õarã, ñerã mera erã masa mʉriacʉ̃ iigʉcumi,” erã arĩ pepiro dopa ta yʉ sã eropa ta arĩ pepia. 16 Eropigʉ dipuwaja mara yʉhʉ. Goãmʉ irire masimi. Eropirã masa sã irire masima. Eropigʉ diaye ta werea yʉhʉ mʉre. 17 “Gaji bojorire gajipʉgue yʉhʉ curigʉ árĩgʉ dujarabʉ Jerusaléngue. Yʉ acawererã Jerusalén majarã mojomorocʉrãre niyeru ogʉ arigʉ iiabʉ. 18 Dujara, Goãmʉre umupeobu ĩgʉ ya wihigue ejarabʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ coedorero dopa yʉ basi iira pʉhrʉ waibʉgʉre odiarabʉ Goãmʉre umupeobu. Erogue yʉ árĩcʉ̃ oã judio masa yʉre bocama. Erã bocacʉ̃ gajirã yʉ mera majarã marama. Gua gaguiniguirã marama. 19 Eropirã gajirã judio masa Asia yeba majarã ero ãhrama. Erã yʉ ñero iicʉ̃ ĩanirã árĩrã weresãrã ariporo õguere. 20 Oã õgue árĩrãpʉ judio masa oparã gamenererogue yʉ árĩcʉ̃ ĩanirã yʉ erogue ñero iirare masirã, erã sã weresãporo. 21 Gaji tamerare yʉre erã weresãmasima: Erã mera árĩgʉ õpa arĩ bʉrigã gaguiniguibʉ yʉhʉ: “ ‘Sĩrinirã masa mʉriarãcoma,’ yʉ arĩra waja dipuwaja moaa mʉa,” arĩbʉ erãre, arĩ werepʉ Pablo Felire “Ñero iibiribʉ,” arĩgʉ. 22 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ Feli õpa arĩ werepʉ Pablore: ―Dohpaguere iripẽta ãhraa. Surara opʉ Lisia ĩgʉ erara pʉhrʉ mʉre yʉ iiborore masigʉca yʉhʉ, arĩpʉ Feli Pablore. Felipʉ Jesu yarã erã iirare õaro masipehogʉ árĩpʉ. 23 Eropa arĩtuhaja, Pablore coregʉre surarare Feli õaro ĩhadibudorepʉ peresugue árĩgʉ duhriri arĩgʉ. Eropa ĩhadibudorequeregʉ õaro iidorepʉ ĩgʉre. Eropigʉ merogã ópʉ ĩgʉ curiborore. Pablo mera majarãre ĩgʉre peresugue árĩgʉre itamudoregʉ eropa dorepʉ Feli. 24 Bajamenʉri pʉhrʉ Feli ĩgʉ marapo Drusila waĩcʉgo mera ahri, Pablore sihuñorã daja. Feli marapopʉ judio maso árĩpo. Pablore erã sihura pʉhrʉ, Jesucristore ĩgʉ umupeorire Pablopʉ werepʉ erãre. 25 Eropa weregʉ, õarire, õaro guñamasirire, ñerire gamebiririre, pehrerinʉ árĩcʉ̃ masare Goãmʉ dipuwaja moaborore werepʉ Pablo. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peegʉ Feli güigʉ, Pablore werepʉ: ―Dohpaguere waque. Pʉhrʉ yʉre mohmeri maricʉ̃ sihugʉra daja, arĩpʉ Pablore. 26 Eropa arĩgʉ, Pablo ĩgʉre niyeru ocʉ̃ gameripʉ Feli. Eropigʉ ĩgʉ niyerure gamegʉ, bajasuburi Pablore sihu, ĩgʉ mera wereniguimʉripʉ Feli. Niyerure ĩgʉ wajayecʉ̃ ta Pablore wiuboñumi gajisubu arĩgʉ. 27 Pe bojori pʉhrʉ Porcio Festo waĩcʉgʉ Felire gohrotogʉ árĩpʉ. Eropigʉ Felipʉ opʉ árĩgʉ judio masare mucubiricʉ̃ iidiapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Pablore peresu árĩdorepʉ dohpa.

Hechos 25

1 Eropii Festo iri yebague ʉhrenʉ ĩgʉ opʉ ñajara pʉhrʉ, Cesareague árĩdigʉ waha, Jerusaléngue ejapʉ. 2 Ero ĩgʉ ejacʉ̃ ĩha pahia oparã, judio masa oparã mera Pablore erã weresãrare wereñorã Festore. 3 Pablo ĩgʉ mague wacʉ̃ iri mague ĩgʉre cohre, wejẽdiariñorã ĩgʉre erã. Jerusalén mague aricʉ̃ gameriñorã ĩgʉre wejẽmorã. Eropirã erã õpa Festore ʉpʉtʉ serẽriñorã: ―Pablore õguere Jerusaléngue obeoque, arĩ serẽriñorã erã Festore Pablore wejẽdiarã. 4 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ, Festo werepʉ erãre: ―Dohpaguere Pablo Cesareague peresu ãhrimi. Dohpaguere yʉhʉ erogue wabu iiaa. 5 Pablo ĩgʉ ñero iigʉ árĩcʉ̃, mʉa oparã Cesareague yʉ mera waha, ĩgʉre weresãque, arĩpʉ Festo. 6 Eropigʉ Festo ocho o diez nʉri erã mera ĩgʉ árĩra pʉhrʉ Cesareague dujaa wapʉ. Gajinʉ ĩgʉ dipuwaja moadoreri wihi doagʉ, Pablore aĩgãridorepʉ. 7 Eropirã Pablo Festo pohrogue ĩgʉ eracʉ̃, judio masa Jerusaléngue arinirãpʉ Pablo pohro nigui, ĩgʉre bʉrigã weresãnʉgañorã. Eropa weresãquererã “Ihĩ ĩgʉ ñero iicʉ̃ ĩabʉ,” arĩ weresãmasibiriñorã. 8 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Pablo ĩgʉ iirare werepʉ: ―Judio masa erã dorerire, Goãmʉ wihi maja dorerire, Roma opʉ ĩgʉ dorerire ne tarinʉgabirabʉ, arĩpʉ Pablo. 9 Festopʉ judio masare mucubiricʉ̃ iidiagʉ, Pablore serẽpipʉ. ―¿Jerusaléngue wadiari mʉhʉ? Mʉ iirare yʉre erogue weregʉca mʉhʉ, arĩpʉ Festo Pablore. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pablo yʉhripʉ: ―Arĩpehrerã weca opʉ ĩgʉ ya wihi dipuwaja moadoreri wihi ãhraa dohpaguere. I wihino ta ohõ sã ãhraa. Eropigʉ yʉ iirare ohõ ta amu purumujuque. Judio masare yʉ ñero iibirirare õaro masia mʉhʉ. 11 Nerire iigʉ dorerire tarinʉgagʉ árĩgʉ “Yʉre wejẽbiricãque,” arĩbiriboaya. Eropigʉ oã weresãripʉ gʉyari iri árĩcʉ̃ yʉre weresãnirãre yʉre omasibeaa mʉhʉ. Yʉ iirare árĩpehrerã weca opʉre Césare weregʉ wadiaca yʉhʉ, arĩpʉ Pablo. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Festopʉ õaro masi wererãre serẽpituhaja, werepʉ Pablore. ―Mʉhʉ árĩpehrerã weca opʉre mʉ iirare mʉ werediacʉ̃, ĩgʉ pohrogue Romague obeorãra mʉre, arĩpʉ Festo Pablore. 13 Festo opʉ ñajara pʉhrʉgue opʉ Agripa, Berenice waĩcʉgo mera Cesareague Festore ĩarã ejañorã. ―¿Ne, erarari mʉ sã? arĩñorã erã Festore bocatĩri serẽrã. 14 Ero bajamenʉrigã erã árĩra pʉhrʉ Festo werepʉ Agripare Pablore erã iirare. ―Õre Feli ĩgʉ peresu iidigʉ ãhrimi. 15 Eropirã Jerusaléngue yʉ wacʉ̃ judio masa erã pahia oparã, erã mʉrã mera ĩre weresãma. “Ĩgʉ ya dipuwajare wejẽque ĩgʉre,” arĩ serẽama erã yʉre. 16 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ õpa wereabʉ: “Gʉa Roma majarãpʉ peresu erã iinirãre masare eropa ta ocãbirimʉribʉ. Eropigʉ ĩgʉre osome mʉare. Gʉa ñeadigʉre ĩgʉre weresãnirã gʉare wereniguiboro core ĩgʉre dipuwaja moamasibeaa gʉa. Ĩgʉ basi sã ĩgʉ iirare ĩgʉ werenibiricʉ̃ ĩgʉre dipuwaja moamasibeaa gʉa,” arãbʉ erãre. 17 Eropigʉ õre erã weresãrã eracʉ̃ ĩagʉ yoari boje iibirabʉ yʉhʉ. Eropigʉ gajinʉre masa dipuwaja moadoreri wihi yʉ doagʉ, erã weresãdigʉre sihubeoabʉ. 18 Eropirã iri wihi ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã ĩgʉre ĩhaturirã wahgãnʉgajama. Erã eropa wahgãnʉgajacʉ̃ ĩagʉ ñetariaro arĩ weresãrãcoma arĩ pepirabʉ yʉhʉ erãre. Ĩgʉre weresãdiaquererã weresãmasibirama erã. 19 Eropirã ĩre Goãmʉ yare ĩgʉ werera dipuwaja judio masa ĩgʉre ĩhaturiama. “Jesu waĩcʉgʉ ĩgʉ sĩridigʉ masa mʉriadi árĩmi,” arĩ ĩgʉ werera waja weresãma ĩre. I dihtare weresãma. 20 Ire masibigʉ ĩgʉre õaro serẽpi ĩabʉ. “¿Jerusaléngue wadiacuri yʉ mera? Erogue wereque mʉ iirare yʉre,” arĩrabʉ ĩgʉre. 21 Yʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉpʉ wadiabirami. “Yʉ iirare árĩpehrerã weca opʉre werediaca,” arãmi ĩgʉ yʉre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ohõ ta ĩgʉre coredoreabʉ árĩpehrerã weca opʉ pohro ĩgʉre yʉ obeoboro core, arĩpʉ Festo Agripare. 22 ―Yʉ basi peediaca ĩgʉre, arĩpʉ Agripa Festore. ―Ñamigã ta ĩgʉre peegʉca mʉhʉ, arĩ yʉhripʉ Festo. 23 Eropirã gajinʉ árĩcʉ̃ Agripa, Berenice mera masa dipuwaja moadoreri wihigue eja, “Oparã ãhraa gʉa,” arĩrã gʉhyadiaro ii ĩhmuñorã erã, surara oparã, iri maca majarã oparã mera. Eropa ii ñajarã iri wihiguere ñajañorã. Erã ñajajara pʉhrʉ Pablore sihubeopʉ Festo. 24 Eropigʉ Festo õpa werepʉ: ―Opʉ Agripa, mʉa árĩpehrerã i wihire gamenererã peeque. Õre ihĩ bajarã judio masa erã weresãgʉ ãhrimi. Jerusaléngue Cesareague sãre erã ĩgʉre weresãma. “Ĩgʉre wejẽque,” eropa arĩniguicãrã iima erã. 25 Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta õpa arĩ pepia yʉhʉ. Ihĩ ne ñero iidigʉ árĩbeami. ¿Ñehe dipuwaja mari wejẽbocuri ĩgʉre? Eropigʉ árĩpehrerã weca opʉre César Augustore ĩgʉ iirare ĩgʉ werediacʉ̃ árĩpehrerã opʉ pohrogue obeogʉra ĩre. 26 Eropigʉ ihĩ ĩgʉ iirare masibirinica yʉhʉ dohpa. Eropa masibirinigʉ mari opʉre were gojamasibirica. Eropigʉ mʉare ĩgʉ werecʉ̃ peedoregʉ iiaa dohpaguere. Opʉ Agripa, dohpague tamerare ihĩ ãhrimi mʉ serẽpi ĩabu. Mʉ serẽpi ĩatuhaja mari masira pʉhrʉ ĩre erã weresãrare õaro were gojagʉra. Ihĩ ĩgʉ ñero iirare yʉ masibiriqueregʉ ta opʉ pohrogue ĩgʉre yʉ obeocʉ̃ õabeaa. Eropigʉ dohpaguere erã weresãrare õaro masidiagʉ iiaa, arĩpʉ Festo erãre.

Hechos 26

1 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Agripa Pablore arĩpʉ: ―Mʉ basi ta wereque, arĩpʉ ĩgʉ Pablore. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Pablopʉ, “Ejarimaricãque,” arĩgʉ ĩgʉ mojotorire aĩ wahgʉbeo, ĩgʉ iirare werenʉgapʉ: 2 ―Opʉ Agripa, yʉre judio masa erã weresãrare, yʉ iirare mʉre weregʉ, dohpaguere õaro sĩporãcʉa. 3 Gʉa judio masa gʉa iiricʉrire, gʉa buheri sãre mʉhʉ õaro masicʉ̃ tamerare mucubiria yʉhʉ. Eropigʉ mʉhʉ yʉre õaro peeque, arĩnʉgapʉ Pablo. 4 Eropa arĩtuhajagʉ õpa arĩnemopʉ ĩgʉ: ―Mamʉ, árĩgʉ yʉ árĩricʉrare árĩpehrerã judio masa masima. Ʉmʉri nʉcʉ yʉ masa dehyoara pʉhrʉ yaha yebaguere, Jerusaléngue sãre yʉ árĩrare masima erã. 5 Negohraguere fariseo masʉ árĩribʉ. Eropigʉ fariseo masa erã dorerire, erã iirinore yʉhʉ iipehodigʉ árĩcʉ̃ erã masima. Erã mʉre werediarã, irire weremasima erã. 6 I dipuwaja ta yʉre weresãmʉrima. Gʉa ñecʉ sʉmarãre “Sĩrinirãre masugʉra,” Goãmʉ ĩgʉ arĩ apirare “Diaye ta ãhraa,” yʉ arĩri waja oã yʉre weresãmʉrima. 7 Yʉ acawererã judio masa, árĩpehrerã doce cururi majarã Goãmʉ masare ĩgʉ masuborore mucubiri cohrema. Eropirã Goãmʉre umupeoniguicãma. Eropa corerã árĩrã yʉ iiro dopa ta iima erã sã. Opʉ Agripa, eropa yujuropa gʉa iirã árĩquerecʉ̃ ta erãpʉ yʉhʉ ĩgʉ masuborore ii coreri waja yʉre weresãmʉrima judio masa. 8 ¿Duhpirã sĩrinirãre Goãmʉ ĩgʉ masuborore peediabeari mʉa judio masa? arĩ werepʉ Pablo. 9 Eroparĩtuhaja õpa werenemopʉ: ―Jesu Nazare majagʉre ĩanibigʉ dohpa ñeri dihtare iidiaribʉ yʉhʉ ĩgʉ yarãre. 10 Eropigʉ Jerusaléngue eropa iimʉriribʉ yʉhʉ. Pahia oparã yʉre erã dorera pʉhrʉ bajarã Jesu yarãre peresu iimʉribʉ yʉhʉ. Eropigʉ oparã erãre erã wejẽdorecʉ̃, wejẽmʉribʉ yʉ sã. 11 Bajasuburi árĩpehreri judio masa erã buheri wirigue Jesu yarãre ñero iidoremʉricarabʉ. Eropigʉ Jesu yarã Jesure erã cóãcʉ̃ iidiaribʉ yʉhʉ. Erã mera bʉrigã guabʉ yʉhʉ. Eropigʉ gaji macarigue sãre erãre ñero iigʉ ejamʉricarabʉ yʉhʉ, arĩ werepʉ Pablo. 12 Eropa arĩtuhaja õpa werenemopʉ: ―Eropigʉ Damascogue Jesu yarãre ñero iidiagʉ ejaribʉ. Erãre yʉhʉ ñero iidiacʉ̃ ĩarã pahia oparã yʉre wadorema. 13 Õpa árĩbʉ, opʉ Agripa: Goeri boje árĩcʉ̃ gohra mague yʉ wacʉ̃ ʉmaro maja gosesiriri, abe ʉmʉ majagʉ tauro yʉre yʉ mera warã sãre gosesiribʉ. 14 Gʉa árĩpehrerã yebague mehmerejabʉ. Judio masa ya mera yʉre ĩgʉ wereniguicʉ̃ peebʉ. “Saulo, Saulo, ¿duhpigʉ mʉhʉ yʉre ñero iiri? Mʉhʉ yʉ mera guagʉ yʉre yʉhribigʉ, mʉ basi ñero taria,” arĩmi yʉre. 15 “Opʉ, ¿nihino ãhriri mʉhʉ?” arĩ serẽpibʉ yʉpʉ. “Yʉhʉ Jesu ta ãhraa mʉ ñero iigʉ. 16 Wahgãnʉgajaque mʉhʉ. Yʉ pohro majagʉ mʉre iibu dohpague dehyoa yʉhʉ. Dohpagãre mʉhʉ yʉre ĩarare, pʉhrʉ mʉre yʉ ĩhmuburi sãre gajirãre weredorebu apigʉca mʉre. 17 Judio masare, judio masa árĩbirã sãre mʉre buhedoregʉ obeogʉra. Erã pohro mʉ árĩcʉ̃, mʉre erã ĩhaturicʉ̃ mʉre itamugʉra. 18 Yahare erãre masicʉ̃ iique mʉhʉ. Eropigʉ erã ñerire duhucʉ̃ iique mʉhʉ. Õaripʉre gohrotocʉ̃ iique erãre. Watĩre erãre gamebiricʉ̃ iique mʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉ yapʉre iicʉ̃ iique mʉhʉ erãre. Mʉhʉ eropa iicʉ̃ erã yʉre umupeorãcoma. Erã eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ erã ñeri iirare cãdijigʉca. Eropirã erã Goãmʉ ĩgʉ beyenirã mera majarã mera árĩrãcoma. Ĩgʉ oburire opamorã árĩrãcoma erã,” arĩmi Jesu yʉre, arĩ werepʉ Pablo. 19 Eroparĩtuhaja õpa werenemopʉ: ―Opʉ Agripa, ʉmaro maja yʉ peerire tarinʉgabiribʉ. 20 Damascogue buhemʉhtabʉ. Pʉhrʉ Jerusalén buhebʉ daja. Pʉhrʉ Judea yeba, judio masa árĩbirã pohrogue sãre masare erã ñero iirare bʉjaweredore, Goãmʉ yare gamedorebʉ. “Õarire mʉa iicʉ̃ ĩarã mʉa ñeri iirare mʉa bʉjawererare gajirã masirãcoma,” arĩgʉ, erãre õarire iidoregʉ buhebʉ. 21 Goãmʉ ya wihi yʉ árĩcʉ̃ yʉ eropa arĩ wereri waja judio masa yʉre ñeha wejẽdiarima. 22 Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ ĩgʉ itamuro mera eropa buheniguicãa. Eropigʉ dohpaguere mʉa árĩpehrerãre oparãre bu árĩrã sãre ĩgʉ yare weregʉ iiaa. Iribojegue majarã Goãmʉ yare weremʉhtanirã Moise mera erã wereyudiro dopa ta werea yʉ sã. Õpa arĩ wereyuñorã erã: 23 “Cristo Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉpʉ ñero tarigʉcumi. Eropigʉ sĩrigʉ masa mʉriamʉhtagʉ árĩgʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ masare ĩgʉ itamuborore judio masare judio masa árĩbirã sãre masicʉ̃ iigʉcumi,” arĩ wereyu gojamʉriñuma iribojegue majarã. Yʉ sã erã werediro dopa ta werea, arĩ werepʉ Pablo Agripare. 24 Ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ Festo ĩgʉre bʉrigã gaguinigui wereniguipʉ: ―Pablo, mʉhʉ goroweregʉ ãhraa. Mʉhʉ baja buhegʉ goroweregʉ wahaa, arĩ gaguiniguipʉ Pablore. 25 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa yʉhripʉ Pablo Festore: ―Opʉ, goroweregʉ árĩbeaa yʉhʉ. Yʉ wereri diaye ta ãhraa. Eropigʉ yʉhʉ ire gʉhyadiaro mera arãa. 26 Opʉ Agripapʉ i yʉ wererire õaro masimi. Eropigʉ yʉhʉ ĩgʉre güiro mariro werea. I wererire árĩpehrerã masa masima. Eropigʉ árĩpehreri ire yʉ arĩrare opʉ Agripa ĩgʉ masicʉ̃ masia yʉhʉ, arĩpʉ Pablo Festore. Ĩgʉ eropa arĩtuhaja õpa arĩpʉ Agripare: 27 ―Opʉ Agripa, Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã wererare peea mʉhʉ. Erã wererire mʉ peecʉ̃ masia yʉhʉ, arĩpʉ Pablo Agripare. 28 ―¿Ire yʉre weregʉ merogã mʉ wereri Jesu yagʉ yʉ wacʉ̃ iidiagʉ iiri mʉhʉ? arĩpʉ Agripa Pablore. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pablo yʉhripʉ. ―Merogã wereniguigʉ o yoari boje wereniguigʉ mʉa árĩpehrerãre yʉhʉ árĩro dopa ta Jesu yarã árĩcʉ̃ gahmea. Irire serẽbasaa Goãmʉre. Eropigʉ yʉ iro dopa ta peresugue mʉa árĩcʉ̃ tamerare gamebeaa yʉhʉ, arĩpʉ Pablo. 30 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Agripa, Festo, Berenice árĩpehrerã gajirã mera wahgãnʉga wiria, erã basi wereniguiñorã: ―Ihĩ ĩgʉ iira waja ne peresu iimasibeaa mari. ¿Eropirã mari ñeheno dipuwaja ĩgʉre wejẽbocuri? arĩ wereniguiñorã erã erã basi. 32 ―Ihĩ “Árĩpehrerã weca opʉre yʉ iirare werediaca,” ĩgʉ arĩbiricʉ̃ mari wiuboaya ĩgʉre peresugue árĩgʉre, arĩpʉ Agripa Festore.

Hechos 27

1 Pablore Italiague árĩpehrerã weca opʉ pohrogue dohodiru mera obeorã, ĩgʉ mera gajirã peresu árĩrã sãre obeoñorã. Eropirã Julio waĩcʉgʉre erãre ĩhadibudorerã obeoñorã erã. Julio cien surara opʉ árĩpʉ. Ĩgʉ ya curu Augusto yarã surara waĩcʉñorã. 2 Yʉ sã Pablore wapicʉgãbʉ. Eropirã Adramitio waĩcʉro majaru dohodiru mera ñajabʉ gʉa. Iriru Asiague waburidiru árĩbʉ. Ñajatuhaja, iriru mera wabʉ. Aristarco Tesalónica waĩcʉri maca majagʉ gʉa mera wami. Tesalónica Macedonia yeba árĩbʉ. 3 Gajinʉ gʉa Sidóngue ejabʉ. Erogue ejagʉ Julio Pablore õaro iimi. Eropigʉ Pablore ĩgʉ mera majarã pohrogue ĩagʉ wadoremi. Eropigʉ Pablo mera majarã ĩgʉre ĩgʉ gamerire erã ocʉ̃ “Õaroca,” arĩmi Julio. 4 Dohodirugue ñajarã daja gʉa taribujacʉ̃ bʉrigã miruñe gʉare gajipʉgue weãtaribujubʉ. Eropirã Chipre waĩcʉri nʉgʉro cãhmotarogue diayepʉ wabʉ gʉa. 5 Pʉ Ciliciare taria, Panfilia sãre taria, Mira waĩcʉri macague Licia yebague árĩri macague tuhajabʉ gʉa. 6 Erogue ejarã, Alejandríague aridirure, Italiague wadirure dohodirure bocabʉ. Eropigʉ surara opʉ gʉare irirugue wadoremi. 7 Bajanʉri dabero waro waha, “Ñe yeboca,” arĩ, waha, Gnido waĩcʉri maca diaye ejabʉ gʉa. Erogue eja taria, miruñe bʉrigã weã, gʉa wadiadirore gʉare weãbeobiribʉ. Eropirã gʉa copʉgue majipa wabʉ. Eropirã Creta waĩcʉri nʉgʉro iri nʉgʉro cãhmotari masepʉ gʉa taribuja waha, Salmón waĩcʉri ñorore tariabʉ gʉa. 8 Erogue tari, iri nʉgʉro pohro waha, “Ñe yeboca,” arĩ waha, “Õari peramaha” waĩcʉrogue tuhajabʉ. Peramaha Lasea waĩcʉri maca pohrogue árĩbʉ. 9 Erogue gʉa yoari boje árĩra pʉhrʉ, gʉa waboropʉ gʉhyataribʉ. Eropiro erã ba duhurinʉ bosenʉ tarira pʉhrʉ, Pablo dohodiru majarãre weremi. 10 ―Peeque mʉa. Ba duhurinʉ bosenʉ pʉhrʉ mari wacʉ̃ marire mirimaja gʉhyataria. Iru dohodiru, dohodiru maja, mʉa doberi sã mari mera majarã sã mari dedereboca warã, arĩrimi Pablo. 11 Ĩgʉ eroparĩquerecʉ̃ surara opʉ dohodiru opʉpʉre peegʉ, autugʉ sãre peegʉ, Pablo ĩgʉ wereripʉre peediabirimi wadiagʉ. 12 Erã payari peramaha puhiró árĩcʉ̃ õari payari peramaha árĩbiribʉ. Ero eropa árĩri peramaha árĩcʉ̃ dohodiru majarã bajarã wadiarã, Fenicegue mʉriadiarima puhiró waboro core. Fenice Creta waĩcʉri nʉgʉro maja peramaha árĩro, miruñe ero aridirogue abe mʉririroguepʉ copʉgue diayepʉgue sãre ĩhabeo miruñe aricʉ̃ õaro cãhmotari maca árĩbʉ. Ero eropa árĩri peramaha árĩcʉ̃ masirã erã erogue yuju puhibʉgʉ árĩrisubu árĩdiarima. 13 Eropii docapʉ surgue daberogã miruñe arinʉgabʉ. “Dohpagãre õarinʉ mari waburinʉ ãhraa,” arĩ pepiriñorã erã. Miruñe ero aricʉ̃ erã comeyere tarawahgũ, Creta nʉgʉro pohrogã mʉriabʉ gʉa. 14 Eropii pʉhrʉñari miruñe gohroto noreste waĩcʉri miruñe bʉrigã weãbʉ. 15 Eropiro dohodirure miruñe bʉrigã weã erabʉ. Miruñe ero weãbeoro wamasibiri, majipa, miruñe mera wabʉ gʉa. 16 Clauda waĩcʉri nʉgʉrogã pohrogue docapʉgue waha, iri nʉgʉrogã gʉare merogã cãhmotabʉ. “Marire yebo ãhraa,” arĩrã erore dohodiru majaru miridirugã gasirure õaro tarapeo diribʉ gʉa. 17 Irirure dohodirugue gʉa tarasã diripehora pʉhrʉ wʉarida mera erã waĩñea peoma. Libia yeba tʉro pohro árĩri imipororire “Iriru gasiru dohodiru iri mehtuhajari,” arĩrã güi árĩma erã. Eropirã erã miru ñeari suhrire erã aĩdijura pʉhrʉ dohodiru dihtare miruñe weãbeobʉ. 18 Miruñe, deco mera bʉrigã aribʉ. Gajinʉ sãre miruñe mʉraro ta daja aricʉ̃ ĩarã erã erã doberire diague duhrimeyura pʉhrʉ taribujabʉ gʉa. 19 Gajinʉ dohodiru majare diague cóãma erã erã basi. 20 Bajanʉri ñípirinʉri árĩcʉ̃, abe ʉmʉ majagʉ necã sã ne deyobirima. Eropiro bʉrigã miruñe aribʉ. Eropirã “Miria wahaa mari. Eropirã sĩria warãca,” arĩ pepiribʉ gʉa. 21 Eropigʉ Pablo yoari boje erã ba duhura pʉhrʉ ĩgʉ erã core nʉgaja, weremi erãre. ―Mʉare yʉ werecʉ̃ peebirabʉ mʉa. “Cretague árĩrã mari wacʉ̃ gʉhya árĩca,” yʉhʉ arĩcʉ̃ peebirabʉ mʉa. Yʉre peerã, iru maja árĩpehrerire dedeobiriboaya mʉa. 22 Eropigʉ dohpague mʉare werea. Guñaturaque. Eropirã güibiricãque. Árĩpehrerã mari tarirãca. Iru dohodiru dihta marire wahribasaroca. 23 Dohpagã ñamire Goãmʉ anyu yʉre dehyoami. Goãmʉ yagʉ ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ ĩgʉre umupeoa yʉhʉ. Anyupʉ yʉ pohro arigʉ wereami. 24 “Pablo, güibita. Árĩpehrerã weca opʉre mʉ iirare mʉre werero gahmea. Goãmʉ õagʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre mʉ serẽro dopa ta dohpague mʉa mera majarã sãre itamugʉcumi,” arãmi yʉre anyu. Eropirã güibirãta mʉa. 25 Anyu yʉre ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa waroca. Goãmʉre umupeoa yʉhʉ. Eropigʉ ĩgʉ werediro dopa ta “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepia yʉhʉ. 26 Marire nʉgʉrogue miruñe weãbeo cóãroca, arĩ weremi Pablo erãre. 27 Yuju ñami pe semana pʉhrʉ wʉariya Adria waĩcʉriya miruñe gʉare bʉrigã weãbʉ. Irisubure ñami deco dohodiru majarã ʉmapʉ “Tʉrogue ãhraa mari,” arĩ pepima erã. 28 Erã eropa arĩ pepirã yurada nʉcʉdiru comerure dihri, duhmiumediju queoñama. Treinta y seis metro gohra ʉ̃hcãbʉ. Mero ta waha, queoma daja. Irisubure veintisiete metro gohra ʉ̃hcãbʉ. 29 Eropirã ʉtãre mehtuhajari arĩrã dohodiru auturogue wapicʉriye comeyerire dirimiu dijuma erã diague dabero wacʉ̃ gamerã. Eropirã “Yojaro boyoporo,” arĩrã, bʉrigã serẽma erã. 30 Dohodiru majarã ʉmapʉ erã dihta duhririma. Erã miridirugãre dohodiru majarure diague taradijupo dohodiru ĩguiru come dipure erã dijudiro dopa ta iirima erã miridirugã marire ĩhari arĩrã. 31 Erã eropa duhridiaquerecʉ̃ Pablo erã eropa iicʉ̃ masigʉ surara opʉre, ĩgʉ surara mera weremi: ―Oã ʉma miridirugã mera erã wacʉ̃ mʉa árĩpehrerã sĩrirãca, arĩmi Pablo. 32 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã surarapʉ miridirugãre diriridarire wirita, irirure cóãcãma. 33 Boyoboro coregã Pablo erãre badoremi. ―Pe semana gohra mʉa ne babeaa. 34 Eropirã dohpaguere barã arique. Eropigʉ mʉare badorea. Mʉa ojocaridiarã baque. Árĩpehrerã mʉa tarirãca, arĩmi Pablo erãre. 35 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Pablo panre aĩ, árĩpehrerã erã pohro Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, duhpeo, irire bami ĩgʉ. 36 Ĩgʉ eropa bacʉ̃ ĩha erã sĩporã turarã waha, árĩpehrerã erã sã bama. 37 Gʉa árĩpehrerã doscientos setenta y seis masa dohodirugue árĩbʉ gʉa. 38 Eropirã erã árĩpehrerã yapia waha “Iru dohodiru nʉcʉ árĩca,” arĩ, baja trigo barire diague cóãma daja. 39 Boyocʉ̃ dohodiru majarã ʉma nʉgʉrore ĩarã, “Õpa waĩcʉri nʉgʉro ãhraa i nʉgʉro,” arĩ ĩha masibirima. Eropirã erã dipatũgure imiporo árĩcʉ̃ ĩarã, “Mari iritũgugue warã, erogue mehmejaboca imiporogue,” arĩma erã. 40 Eropa arĩrã, come dipure diriridarire wirita medijucãma erã. Erã eropa iira pʉhrʉ dohodiru ĩguiru maja suhriro aĩ wahgũ nuguma diaye miruñe weãbeocʉ̃ gamerã. 41 Eropiro dohodirupʉ ĩguirupʉ imiporogue sĩmaja merejamasibiribʉ. Eropiro auturore bʉrigã pãgũri pamehtucʉ̃ iriru auturo wahria wabʉ. 42 Eropa wacʉ̃ ĩarã õpa arĩma surara. ―Iru miricʉ̃ mari peresu iinirã tʉrogue baatuhaja duhricãrãcoma. Eropirã erãre wejẽpehocãrã, arĩrima surara. 43 Eropigʉ surara opʉpʉ Pablore wejẽdiabigʉ árĩpehrerã peresu árĩrãre wejẽdorebirimi. Eropigʉ árĩpehrerã baamasirãre surara opʉ mata tʉrogue baatujadoremi. 44 Eropirã gajirã dohodiru maja wahrira mijiri mera yuuriñaja, iri mijiri weca peya baa majama. Gʉa eropa iirã gʉa árĩpehrerã tʉrogue tuhajabʉ õaro.

Hechos 28

1 Eropii iri nʉgʉrogue gʉa árĩpehrerã majajanʉgajara pʉhrʉ iri nʉgʉro waĩre masibʉ. Malta waĩcʉri nʉgʉro árĩbʉ. 2 Iri nʉgʉro majarã masa õarã árĩrã, õaro iima gʉare. Eropirã deco gʉa weera pʉhrʉ yʉsatariabʉ gʉare. Eropirã ero majarãpʉ peame dihutuhaja, gʉare sõhmadorema. 3 Pablo peare aĩgãri aĩtĩami. Ĩgʉ aĩtĩara pʉhrʉ iri pea pohecague árĩdigʉ aña coñopore wirigʉ, Pablo mojoto curĩtuhajami yahawearo mariro. 4 Ĩgʉ curĩtuhajacʉ̃ ĩarã, iri nʉgʉro majarã erã basi wereniguima: ―Ihĩ masa wejẽdigʉ árĩbocumi. Eropigo mari turago dipuwaja moago ʉmaro majago ĩgʉre dipuwaja moago, ojocaridorebeamo. Ĩgʉ wʉariyague mirigʉ tarituhajadigʉ árĩrami. Dohpaguere igopʉ ĩgʉre ojocaridorebeamo, arĩrima erã basi. 5 Eropigʉ Pablo añare peamegue wejẽsiri mehpeomi. Ĩgʉ aña pũribirimi. 6 “Bijiroca,” arĩrã, corerima erã. Ne bijibiribʉ ĩgʉre. “Ĩgʉ sĩria wagʉcumi,” arĩrã erã ĩha corerima. Ĩgʉre pũribirimi. Yoari boje ero bijibiricʉ̃ ĩarã, ĩgʉre pũribiricʉ̃ ĩarã, gajiropa pepirima erã. “Ihĩ goãmarã mera majagʉ árĩbocumi,” arĩrima erã. 7 Erã baa tuhajadiro pohro Publio waĩcʉgʉ ya poeri árĩbʉ. Ĩgʉ iri nʉgʉro majagʉ opʉ árĩmi. Eropirã ĩgʉ gʉare õaro iicʉ̃ ʉhrenʉ gohra ĩgʉ ya wihigue árĩbʉ gʉa. 8 Publio pagʉ yojorocʉ, nimacʉricʉgʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ camague oyami. Eropigʉ Pablo dorecʉgʉ ya taribugue ñaja, Goãmʉre serẽ, ĩgʉ mojotorire ĩgʉ weca duhpeo, õagʉ wacʉ̃ iimi ĩgʉre. 9 Ĩgʉ õagʉ wacʉ̃ ĩarã árĩpehrerã gajirã iri nʉgʉro majarã dorecʉrãre Pablo pohrogue aĩgãrima. Erã eropa aĩ eracʉ̃ ĩagʉ Pablo erãre õarã wacʉ̃ iimi erã sãre. 10 Pʉhrʉ erã baja sãre waja mariro oma. Gʉa waboro coregã árĩpehreri gʉa gamerire, gʉa warã gʉa baburire dohodirugue durisãbasama erã. 11 Ʉrerã abe iri nʉgʉrogue gʉa árĩra pʉhrʉ dohodiru mera wabʉ gʉa daja. Iriru dohodiru ĩguiru perã goãmarã Cástro, Pólux waĩcʉrã erã wéanirã niguima. Alejandríague aridiru árĩbʉ iriru. Puhirópẽ iri nʉgʉrogue iriru dohodiru payabʉ. 12 Waha, Siracusa waĩcʉri macague ejarã, ʉhrenʉ gohra iri macare árĩbʉ gʉa. 13 Iri macare wiri waha, Regio waĩcʉri macague ejabʉ gʉa. Gajinʉ surgue miruñe ahri gʉare weãbeobʉ. Penʉ pʉhrʉ Puteoli waĩcʉri macague ejabʉ. 14 Erogue Jesu yarã bajamerãgã gʉare bocatĩrima. ―Yuju semana gohra gʉa mera dujaque, arĩma erã gʉare. Erã eroparĩcʉ̃ peerã yuju semana gohra erã mera dujanibʉ. Pʉhrʉ mague majaa, Romague ejabʉ gʉa pare. 15 Ero majarã Jesu yarãpʉ gʉa ejarare peerã, Apio waĩcʉrogue doberi duarogue gʉare bocatĩrima. Gajirã Jesu yarã “Ʉhre wihi” waĩcʉrogue gʉare bocatĩrima erã sã. Erã eropa bocatĩricʉ̃ ĩagʉ Pablo mucubiriri mera Goãmʉre “Õhaa,” arĩ, õaro sĩñaja wami. 16 Romague gʉa ejara pʉhrʉ erã peresu erã iinirãre ero majagʉ peresu corerã opʉre weremi. Eropirã Pablopʉre yujugʉ ta apima ero majarã oparã. Eropigʉ ĩgʉre yujugʉ surara coremi. 17 Ʉhrenʉ pʉhrʉ Pablo judio masa buherã mera gamenerebu, erãre sihumi. Erã gamenerera pʉhrʉ ĩgʉ erãre weremi: ―Acawererã, mari acawererãre, mari ñecʉ sʉmarã erã iimʉrirare, marire erã buhera sãre tarinʉgabirimʉrabʉ yʉhʉ. Yʉ eropa tarinʉgabiriquerecʉ̃ ta Jerusalén yʉre ñehama Asia majarã judio masa. Erã eropa iira pʉhrʉ Roma majarãre yʉre peresu iidorema erã. 18 Erã eropa iicʉ̃ Roma majarã yʉre serẽpi, yʉhʉ ñero iibigʉ yʉ árĩcʉ̃ yʉre “Dipuwajacʉgʉ ãhrimi,” arĩmasibirama. “¿Ñehe dipuwaja dipuwaja wejẽbocuri mari ĩgʉre?” arãma erã yʉre. Eropirã yʉre serẽpirãpʉ yʉre wiudiarama. 19 Judio masapʉ yʉre wiudorebirama. Eropigʉ yʉ acawererãre judio masare weresãdiabiriqueregʉ ta, “Árĩpehrerã weca opʉre yʉ iirare diaye werediaca yʉhʉ,” arĩ serẽabʉ. Judio masa yʉre erã wiudorebiricʉ̃ ĩagʉ “Roma majagʉ opʉre weregʉ waro gahmea yʉre,” arãbʉ. 20 Eropii mʉare ire werediagʉ sihuabʉ. Cristo marire taubu judio masa erã coredigʉ ĩgʉ yare yʉ wereri waja yʉhʉ peresugue ãhraa. Eropigʉ irire mʉare werebu sihuabʉ, arĩmi Pablo judio masa oparãre. 21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ ĩgʉre werema. ―Judio masa mʉre quere wereripũrire gʉare ne obeobirama. Eropirã erogue arinirã sã gʉa acawererã gʉare mʉ eropa warare werebirimʉrama. Erã “Ĩgʉ ñero iigʉ ãhrimi,” arĩ mʉre werebirimʉrama. 22 Mʉa ya curure árĩpehrerogue masa erã ñero wereniguicʉ̃ gʉa masia. Eropa masirã mʉ buherire mʉ werecʉ̃ peediaa gʉa, arĩma erã ĩgʉre. 23 Eropa arĩtuhaja, “Gajinʉ árĩrã,” arĩma erã. Gajinʉgue Pablo mera gameneremʉhtanirã tauro masa bajarã ĩgʉ árĩroguere erama. Ñamiñarigã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare õari buherire ĩgʉ buhenʉga, pʉ ñamigue buhe duhúmi. Goãmʉ dorerire Moisegue ĩgʉ apirare, Goãmʉ ya weremʉhtanirã erã gojarare buhemi. Eropa buhegʉ, erãre Jesure masicʉ̃ iidiagʉ iirimi Pablo. 24 Yujurãyeri ĩgʉ buherire gamema. Eropirã gajirãpʉ peediabirima. 25 Eropirã erã basi pe curu game dʉca wari wama. Erã wiriaboro core Pablo Isaia ĩgʉ wereniguirare weremi. Õpa arĩmi erãre: ―Isaia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ ĩgʉ werera diaye ta ãhraa. Mari ñecʉ sʉmarãre weregʉ árĩgʉ Espíritu Santo Isaiare õpa arĩ were gojadoreñumi: 26 Ire oãre weregʉ waque: “Dipu bʉrirã ãhraa mʉa. Eropirã yahare peediabeaa mʉa. Gamiri toyobirã dopa ta peediabeaa mʉa. Eropirã yahare peequererã peesome mʉa. Mʉa eropa árĩbirã õaro peeboaya mʉa. Eropirã õaripʉre gohrotoboaya mʉa. Eropigʉ mʉare peame wabonirãre tauboaya yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia, arĩmi Pablo erãre. 28 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Pablo werenemomi: ―Ire masique mʉa. Goãmʉ buherire masare ĩgʉ õaro taurire judio masa árĩbirãre buherãca gʉa. Erãpʉ peerãcoma, arĩmi Pablo judio masare. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa irire erã basi bʉrigã game dʉyaso wiriama. 30 Pe bojori gohra Pablo ĩgʉ eropa wajayeniguiri wihigue árĩpʉ. Ero árĩgʉ, árĩpehrerã ĩgʉ ya wihigue warãre mucubiriri mera bocatĩrimʉripʉ ĩgʉ. 31 Eropigʉ ĩgʉ güiro mariro Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrare, mari Opʉ Jesucristo ya sãre buhemʉripʉ. Ĩgʉ eropa buhequerecʉ̃ ta ne gajirã ĩgʉre “Buhebiricãque,” arĩbiriñorã.

Romanos 1

1 Yʉhʉ Pablo mʉare Roma majarãre gojabeoa. Yʉhʉ Jesucristo pohro majagʉ ãhraa. Eropigʉ õari buherire buhedoregʉ apimi ĩgʉ yʉre. 2 Iri õari buherire iribojegue Goãmʉ “Õpa masare õaro iigʉra,” arĩ wereyuñumi ĩgʉ yare weremʉhtanirã merague. Erã irire gojañuma. 3 Iri buheri ta ĩgʉ magʉre wereri ãhraa. Ĩgʉ Jesucristo masa dehyoagʉ árĩgʉ Davi mʉrʉ pãrami árĩturiagʉ árĩdigʉ árĩmi. 4 Ĩgʉ ta Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire ĩhmudigʉ árĩmi Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo mera. Eropigʉ ĩgʉ Jesu sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉre masa mʉriacʉ̃ iidigʉ árĩmi. Eropigʉ Jesucristo diaye ta Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire ĩhmudigʉ árĩmi masare. Ĩgʉ Goãmʉ magʉ ta mari Opʉ Jesucristo ãhrimi. 5 Ĩgʉ ta gʉare mojomoro ĩagʉ gʉare ĩgʉ yare buhedoregʉ obeomi árĩpehrero majarãre ĩgʉ yare pee masi, Jesucristore erã umupeocʉ̃ iimorãre. 6 Eropirã mʉa sã Jesucristo yarã árĩmorã ĩgʉ beyenirã ãhraa. 7 Mʉare Goãmʉ ĩgʉ mahirãre, ĩgʉ yarã árĩmorãre iidi árĩmi ĩgʉ mʉare. Eropigʉ mʉare Romague árĩrãre ipũre gojabeoa. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. 8 Ire weremʉhtagʉra mʉare. Árĩpehreroguere Jesucristore mʉa umupeora querere werema. Erã eropa arĩ werecʉ̃ peerã “Õhaa,” arĩ serẽa yʉhʉ Goãmʉre. Jesucristo ĩgʉ itamuro mera eropa arĩ serẽbasaa. 9 Goãmʉre serẽgʉ mʉa ya árĩburire árĩpehrerinʉri serẽbasaniguicãa. Mʉa ya árĩburire eropa yʉ serẽbasaniguicʉ̃ Goãmʉ masimi. Ĩgʉ dorerire turaro mohmea ĩgʉ magʉ ya buherire buhegʉ. 10 Eropa serẽgʉ Goãmʉ gamecʉ̃ dohpague tamerare mʉa pohrogue yʉ curiborore serẽa. Yoari boje mʉare ĩadiagʉ yʉ waborore coregʉ iiaa yʉhʉ. 11 Goãmʉ yare mʉare buhediaca Jesure mʉa umupeonemoburire. Eropigʉ mʉare bʉrigã ĩadiaca yʉhʉ. 12 Jesucristore umupeorã ãhraa mari. Eropigʉ mʉare ĩadiaca Jesucristore mari umupeori mera pepʉri majarã mari game mucubiricʉ̃ iiborore. 13 Yʉ acawererã, ire mʉa masicʉ̃ gahmea. Gajipʉgue õari buherire yʉ buhera pʉhrʉ gajirã mʉa acawererã judio masa árĩbirã Jesure umupeoama. Erã umupeodiro dopa ta mʉa mera majarã sã erã umupeoborore mʉa pohrogue wadiarabʉ yʉhʉ. Eropa bajasuburi wadiaqueregʉ ta wamasibirimʉrabʉ yʉhʉ. 14 Árĩpehrerãre õari buherire buhero gahmea yʉre. Wʉari maca majarãre, noho gamero árĩrãre, masirãre, masibirã sãre buhebu árĩgʉ iiaa yʉhʉ. 15 Eropa arĩgʉ, árĩgʉ mʉa sãre Roma majarãre õari buherire bʉrigã buhediaa. 16 Õari buherire peerã masa Jesure umupeonʉgama. Eropigʉ árĩpehrerãre Jesure umupeorãre Goãmʉ ĩgʉ turari mera erã peamegue wabonirãre taumi. Ĩgʉre umupeorã õaro waborore masigʉ iri buherire õari buherire buhegʉ gʉhyasĩuro taribeaa. Iri buherire judio masapʉre buhemʉhtanirã árĩma. Pʉhrʉ judio masa árĩbirã sãre gʉa buheabʉ. 17 Iri buheri õpa werea: Jesucristore umupeorãre “Ñeri marirã õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Jesucristore umupeorã dihtare eropa arĩ ĩhami Goãmʉ. Ĩgʉ eropa arĩ ĩarire iribojegue erã arĩ gojadiro dopa ta arãa: “ ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩgʉ ĩarã Goãmʉre ‘Diaye ta iigʉ ãhrimi,’ arĩ umupeorã ãhrima. Eropa umupeorã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãcoma,” arĩ gojañuma. 18 Ĩgʉ árĩricʉrire masare õaro masicʉ̃ iipʉ Goãmʉ. Eropirã ĩgʉre ĩgʉ árĩrire masicʉ̃ diasabeaa masare. Ĩgʉ árĩrire masare masicʉ̃ iiquerecʉ̃ masapʉ erã ñerire iirã Goãmʉre masidiabeama. Erã iri ñeri iiri mera gajirãre Goãmʉ yare peebiricʉ̃ iima erãpʉ. Eropigʉ Goãmʉ ʉmarogue árĩgʉ masa árĩpehrerã erã ĩgʉre tarinʉgarire, erã ñero iiri sãre ĩagʉ erã eropa iiri dipuwaja guami. Eropa ĩgʉ guarire masicʉ̃ iimi erãre. 20 Goãmʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ árĩrire turagʉ ĩgʉ árĩrire mari ĩabiriquerecʉ̃ ta, ĩgʉ basi ĩgʉ árĩrire masicʉ̃ iimi ĩgʉ marire. I yebare ĩgʉ iira pʉhrʉ árĩpehrerire ĩgʉ ĩhacũnugurare ĩarã, “Goãmʉ ĩgʉ iira ta ãhraa. Ĩgʉ turagʉ ta ãhrimi,” arĩ guñama masa. Eropirã “Goãmʉ ãhrimi,” arĩ masima masa árĩpehrerã. Eropirã masa “Goãmʉ ãhrimi,” arĩ masiquererã eropa ñerire iiniguicãrã, dipuwajacʉma. “Mʉre masibirabʉ. Eropigʉ ñerire iiabʉ,” masa arĩmasisome Goãmʉre. 21 Goãmʉ ĩgʉ árĩricʉrire masiquererã ta erã ĩgʉre umupeobeama. “Mʉhʉ Goãmʉ, turagʉ ta ãhraa,” arĩbeama. Eropirã ĩgʉ erãre õaro iiquerecʉ̃ ta “Õhaa,” arĩbeama ĩgʉre. Eropirã pee masibirã árĩrã, ñeri dihtare pepima erã. 22 “Pee masirã ãhraa,” arĩquererã ta pee masibirã wahama erã. 23 Eropa warã Goãmʉre eropa árĩniguigʉre õagʉre umupeobeama. Eropa umupeobirã “Goãmʉ ãhrimi,” erã arĩrãpʉre erã wéanirãpʉre umupeonʉgama erã. Eropirã masare, mirimagʉ porãre, pĩruare, waimʉrãre wéanugu umupeoma erã, “Mari Goãmʉ ãhrimi,” arĩrã. 24 Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ “Erã gamero dopa ta ii curaporo,” arĩgʉ Goãmʉ erãre cohãmi. Ĩgʉ eropa cóãra pʉhrʉ, erã ñeri dihtare ʉaribejarã erã basi ñeri dihtare iiniguicãma. 25 Eropirã Goãmʉ yare peebiri, gʉyaripʉre õaro peema. Goãmʉ yapʉre gʉyari iro dopa ta wacʉ̃ iima erã. “Diaye ta Goãmʉre árĩpehrerãre iidigʉre umupeoro gahmea,” mari arĩquerecʉ̃ erãpʉ ĩgʉre umupeobeama. Eropa Goãmʉ gohrare umupeobirã ĩgʉ iirapʉre umupeoma erã. 26 Erã eropiiniguicãcʉ̃ ĩagʉ “Erã gamero ñerire ii curaporo,” arĩgʉ Goãmʉ cohãmi erãre. Eropirã erã mera majarã nome marapʉcʉrã nome iro dopa árĩbeama. Eropirã erã nome seyaro ñero iima erã basi. 27 Erã iro dopa ta árĩrã ʉma sã nomere gamebirã erã basi ta erã dʉpʉrire ʉaribejarã ãhrima. Eropirã erã basi ta erã ñero iira dipuwaja erã dʉpʉre ñero goroweoma. 28 Eropa Goãmʉre masidiabirã ĩgʉre gamebirira dipuwaja Goãmʉ “Erã gamero ii curaporo,” arĩgʉ erãre cohãmi. Ĩgʉ eropa cóãcʉ̃ erãpʉ ñerire guñanigui, ñerire ʉaribejarire iiniguicãma. 29 Eropirã erã bʉrigã ñero iiniguima. Nome mera ñero iiniguirã, erã ñerire ʉaribejaniguirã, gajirã yare gametarirã, gajirãre ñero iiniguirã, gajirã gajinore opacʉ̃ ĩhaturirã, masare wejẽrã, game dʉyasorã, gʉyaricʉrã, masare ĩhaturirã, ñeri quere iirã ãhrima erã. 30 Gajirã erã iibiriquerecʉ̃ ta ñero arĩ werewʉarã, Goãmʉre ĩhaturirã, gajirãre papũro yʉhrirã, “Gʉa tamera gajirãre tarinʉgarã õarã ãhraa,” arĩ pepirã, gajirãre eropa arĩ weremaacãrã, gaji ñerire iinʉgarã, erã pagʉ sʉmarãre tarinʉgarã ãhrima. 31 Pee masibirã ãhrima. Erã werediro dopa ta iibirã, masare ne umupeobirã, erãre ñero iirare ne cãdijibirã, ne gajirãre mojomoro ĩabirã ãhrima. 32 Eropa árĩrãre Goãmʉ erãre dipuwaja moa peamegue cóãgʉcumi ĩgʉ erãre. Eropa ĩgʉ cóãburire masiquererã erã ñerire iiniguicãma. Eropirã gajirã erãre ĩhacũcʉ̃, erã iiro dopa ta ñero iicʉ̃ ĩarã “Gʉa iiro dopa ta iima,” arĩ mucubirima.

Romanos 2

1 Erã eropa ñerire iicʉ̃ ĩarã gajirã õpa arĩbocoma: “Erã ñetariarã ãhrima. Goãmʉ erãre dipuwaja moaporo,” arĩbocoma. Eropa arĩrãre õpa arĩ werediaca. Mʉa sã erã iiro dopa ta iiaa. Eropirã “Erã ñetariarã ãhrima,” gajirãre arĩ werewʉabiricãro gahmea mʉare. Eropa arĩ wererã mʉa basi ta erã ñerire iiro dopa ta iirã dipuwajacʉrãca. Iri ñerire masiquererã iirã mʉa ñero dipuwajacʉrãca. 2 “Goãmʉ diaye ta dipuwaja moagʉ ãhrimi,” arĩ masia mari. Árĩpehrerãre ñerire iirãre dipuwaja moagʉcumi. 3 Eropigʉ mʉa ñero iira dipuwaja árĩcʉ̃ mʉa sãre dipuwaja moagʉcumi. “Gajirã dipuwajacʉrãcoma,” arĩ werewʉarã, “Gʉapʉre dipuwaja moasome,” arĩ pepiboca mʉa. Árĩbeaa. Mʉa sãre mʉa ñero iira pʉhrʉ dipuwaja moagʉcumi. 4 Goãmʉ mʉare mojomoro ĩagʉ mata dipuwaja moabeami. Eropirã “Goãmʉ yʉ mera guabeami,” arĩ pepiboca mʉa ñerire iira pʉhrʉ. Árĩbeaa. Goãmʉ mʉare mojomoro ĩagʉ mata mʉa ñero iira pʉhrʉre dipuwaja moabeami. Mʉa ñero iirire bʉjawerecʉ̃ ĩadiagʉ, ĩgʉre mʉa yʉhricʉ̃ gamegʉ mata dipuwaja moabeami. 5 Eropa mata dipuwaja moabiriqueregʉ, mʉa Goãmʉre peebiriniguicãcʉ̃, mʉa ñero iirire bʉjawerebiricʉ̃ ĩagʉ dipuwaja moagʉcumi. Mʉa eropa ñero iiniguirãre ĩgʉ dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ bʉrigã dipuwaja moagʉcumi mʉare Goãmʉ. Irinʉre Goãmʉ masare dipuwaja moacʉ̃ árĩpehrerã ĩarã “Diaye ta erã ya dipuwaja ãhraa,” arĩ masirãcoma. 6 Eropigʉ árĩpehrerã nʉcʉ erã ñero iira dipuwajare dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ erã õarire iirã sãre õarire erãre ogʉcumi. 7 Yujurãyeri õarire iima. Erã õarã árĩdiarã, Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa iidiarã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩdiarã ãhrima. Erã tamerare ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera erã árĩborore iigʉcumi Goãmʉ. 8 Gajirãpʉ erã iro dopa árĩbeama. Erã erã gamero iirã árĩcãma. Diaye majare gamebirã ñerire iiniguirã ãhrima. Goãmʉ erã mera turaro guagʉcumi. 9 Árĩpehrerã ñerire iirã ñero tarirãcoma. Judio masare eropa wamʉhtaroca. Eropirã judio masa árĩbirã sãre eropa ta waroca. 10 Árĩpehrerã õarire iirãpʉre “Õaro mʉa iiaa,” arĩ ĩagʉcumi Goãmʉ. Eropirã erãpʉ Goãmʉ mera õaro mera árĩrãcoma. Judio masare eropa ta wamʉhtaroca. Eropiro judio masa árĩbirã sãre eropa ta waroca. 11 Goãmʉ mari iirare ĩagʉ queoro beyemi árĩpehrerãre. Judio masare, judio masa árĩbirãre Goãmʉ yujuropa ĩhami marire. 12 Gajirã Moise dorerire erã mooquerecʉ̃ erã ñerire iicʉ̃ erãre dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Iri doreri oparãpʉ ñerire erã iicʉ̃ erã dorerire erã tarinʉgari waja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erã sãre. 13 Moise dorerire peequererã ta yʉhribirãre “Õarã ãhrima,” arĩbeami Goãmʉ. Ĩgʉ dorerire iirãpʉre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. 14 Judio masa árĩbirã Moise dorerire mooquererã erã pepiro mera õarire iirã Goãmʉ dorerire iirã iima. Eropirã Moise dorerire gojarapũre mooquererã erã, erã pepirigue iri dorerire opama. 15 Eropirã Goãmʉ dorerire erã pepirigue diaye opama. Eropa oparã ñerire ii mata erã ñero iirare masima erã basi. Eropigʉ ñerire iidigʉ, “ ¿Duhpigʉ ñerire iiayuri yʉhʉ?” arĩ pepimi ĩgʉ. Eropigʉ õari sãre ĩgʉ iirare masimi ĩgʉ. 16 Eropigʉ Goãmʉ Jesucristore ĩgʉ obeocʉ̃ masa erã iirare ĩagʉcumi. Masa erã iiricʉrire gajirãre werebirirare erã duhrare Jesucristo masipehogʉ ĩgʉ erã iiricʉrare ĩagʉcumi. Eropa ta ĩha beyegʉcumi, arĩ buhea yʉhʉ ĩgʉ ya õari buherire buhegʉ. 17 Mʉapʉ judio masa árĩrã, Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire umupeorã árĩrã, “Goãmʉ yarã ãhraa gʉa,” arĩ pepiraa mʉa. 18 Eropirã Goãmʉ dorerire masirã árĩrã, ĩgʉ gamerire masia mʉa. Eropa masirã árĩrã “Õarire gʉa iiborore beyemasia,” arĩ pepiraa mʉa. 19 Eropa arĩ pepirã õpa arĩ pepinemoa mʉa judio masa: “Gajirã ne masibirãre õaro masicʉ̃ iiaa gʉa. Erãre gʉa buhebiricʉ̃ ne Goãmʉre masibiriboñuma. Eropirã ñerire ne duhubiriboñuma,” arĩ pepiraa mʉa. 20 Eropirã “Pee masibirãre õarire buhea gʉa judio masa. Majirãgã sãre buherã ãhraa gʉa,” arĩ pepiraa mʉa. Eropirã “Goãmʉ dorerire oparã diaye árĩrire masipehoa gʉa,” arĩ pepiraa mʉa. 21 ¿Mʉa eropa arĩ pepirã árĩquererã ta duhpirã mʉapʉ mʉa buhediro dopa ta iibeari? ¿Gajirãre yajadorebiriquererã duhpirã mʉapʉ yajari? 22 ¿Gajigʉ marapo mera ñero iidorebiriquererã duhpirã mʉapʉ gajigʉ marapo mera ñero iiri? “Goãmʉ ãhrimi,” erã arĩ wéanirãre umupeorire doorã árĩquererã ¿duhpirã Goãmʉ gohrapʉre õaro umupeobeari mʉapʉ? 23 “Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire opaa gʉapʉ,” arĩrã árĩquererã ta ĩgʉ dorerire tarinʉgaa mʉa. Eropa tarinʉgarã Goãmʉre erã umupeobiricʉ̃ iirã iica mʉa gajirãre. 24 Eropa ta werea Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Judio masa árĩbirãpʉre ñero Goãmʉre wereniguicʉ̃ iiaa mʉa judio masapʉ,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 25 Mʉa judio masa Goãmʉ dorerire iiniguirã árĩrã gasiro merogã wiri aĩsũnirã circuncisión iinirã árĩcʉ̃ õapũrica. Ĩgʉ dorerire iibiricʉ̃ mʉa judio masa árĩricʉri duhpiburi árĩbeaa. 26 Eropiro judio masa árĩbirã merogã gasirogãre wiri aĩsũbirinirã erã árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ dorerire erã iirã árĩcʉ̃ ĩagʉ, “Yaharã masa ta ãhrima,” arĩ ĩabocumi Goãmʉ erãre. Judio masapʉre ĩgʉ eropa arĩ ĩadiro dopa ta judio masa árĩbirã sãre eropa ta arĩ ĩabocumi. 27 Bajarã judio masa Goãmʉ yare gojarapũre Moise dorerire opaquererã irire iibeama erã. Eropirã gajirã judio masa árĩbirãpʉ Moise dorerire opabiriquererã gasiro merogã wiri aĩsũbirinirã árĩquererã Goãmʉ dorero dopa ta iima. Eropa iirã árĩrã judio masare erã ñero iirire masicʉ̃ iirã iima. 28 “Gʉa judio masa Goãmʉ yarã ãhraa,” arĩ pepiraa mʉa. Eropigʉ Goãmʉ yagʉ gohra árĩgʉre weregʉra mʉare. Ĩgʉ dʉpʉpʉre merogã gasirogãre wiri aĩsũdigʉ árĩqueregʉ ta Goãmʉre umupeobigʉ árĩgʉ diaye ta Goãmʉ yagʉ árĩbeami. Judio masʉ gohra árĩbeami. 29 Espíritu Santore opagʉpʉ, ĩgʉre yʉhrigʉ ĩgʉ ta judio masʉ gohra Goãmʉ yagʉ gohra ãhrimi. Eropirã Goãmʉ yarã gasiro merogã wiri aĩsũnirã dihta árĩbeama. Erã Espíritu Santo mera erã pepirigue õari mera gohrotorã ãhrima Goãmʉ yarã. Eropa árĩrãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Masa erãre eropa arĩ ĩabiriquerecʉ̃ ta eropa arĩ ĩhami Goãmʉpʉ erãre.

Romanos 3

1 Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ judio masa erã árĩricʉri, gasiro merogã wiri aĩsũnirã erã árĩri õapũricãa. 2 Judio masa erã árĩri yuju diaye gohra árĩbeaa. Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri judio masare were apimʉhtatuhañumi. Erã ĩgʉ yare erã gojarapũre opamʉhtañuma. Eropirã judio masa erã árĩcʉ̃ õapũricãa erãre. 3 Eropirã bajarã judio masa Goãmʉre erã peebiriquerecʉ̃ ta ĩgʉ werera diaye ta ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ arĩ werediro dopa ta iigʉcumi ĩgʉ. 4 Eropa ta ãhraa. Árĩpehrerã masa erã gʉyaricʉrã erã árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ ne gʉyabeami. Ĩgʉ yare gojarapũgue eropa ta arĩ gojara ãhraa: Diaye ta eropa ta arĩ wereniguigʉ ãhraa mʉhʉ Goãmʉ. Eropirã masa mʉre ne weresãmasibeama, arĩ gojañuma iribojeguere. 5 Masa erã pepiri mera õpa arĩ pepimaacãbocoma: “Mari ñeri iiri árĩcʉ̃, Goãmʉ ĩgʉ õari iiripʉ deserea. Eropiro mari ñeri iiri mera Goãmʉ ĩgʉ õaro iiri deserecʉ̃ ĩgʉ marire mari ñeri iiri dipuwaja moagʉ queoro iibeami,” arĩ pepimaacãbocoma. 6 Eropa árĩbeaa. Mari ñeri iirapʉ õari árĩcʉ̃ Goãmʉ mari ñeri iira waja dipuwaja moamasibiriboañumi. 7 Masapʉ gʉyaricʉrã ãhrima. Goãmʉpʉ ne gʉyari marigʉ ãhrimi. Gʉyari marigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ õaro masia mari. Eropirã masa yujurãyeri õpa arĩ pepirima: “Gʉa gʉyari mera Goãmʉ ĩgʉ diaye árĩripʉ deserea. Eropiro gʉa gʉyaripʉ õha ãhraa. ¿Eropiro gʉa gʉyari õacʉ̃ duhpigʉ gʉa gʉyari waja dipuwaja moabocuri gʉare Goãmʉ?” arĩ pepimaacãma yujurãyeri erã basi. 8 Eropirã õpa arĩ gʉyama yujurãyeri gʉare: “Mari ñerire iiri mera Goãmʉ ĩgʉ õagʉ árĩripʉ deserea. Eropirã ñerire iiro gahmea,” arĩma. “Pablo sã eropa ta arĩ buhemi,” arĩ gʉya weresãma erã gʉare. Erã eropa arĩ gʉyari dipuwaja Goãmʉ erãre dipuwaja moagʉcumi. Eropa ta iiporo erãre. 9 ¿Eropirã dohpa pepiri mʉa? ¿Mari judio masa gajirã tauro õarã árĩcuri? Árĩbeaa mari. Judio masa, judio masa árĩbirã sã árĩpehrerã dipuwajacʉrã ãhraa mari. Eropa ta ãhraa yʉ árĩpehrerãre arĩ buhediro dopa ta. 10 Eropa ta arĩ gojara ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue sã. Õpa arĩ gojañuma: Ne yujugʉ masʉ õagʉ marimi. 11 Mari árĩpehrerã masa peediabirã dihta ãhraa. Eropirã árĩpehrerã mari masa Goãmʉre ne guñabeaa. 12 Eropirã mari Goãmʉ yare gamebirã árĩpehrerã ñerire iirã ãhraa. Ne yujugʉ õarire iigʉ marimi. 13 Mari wereniguiri, ñeri dihta wiria mari disirore. Bʉrigã gʉyaricʉa. Eropa wereniguirã aña gʉcʉrire ĩgʉ pʉriri wiuro dopa ta pũriro mera wereniguiwiua mari. 14 Eropirã mari gajirãre ñero wereniguirã, papũro wereniguirã ãhraa. 15 Eropirã mata guarã masare mata wejẽa mari. 16 Eropirã noho mari waro, masare ñero ii, ñero taricʉ̃ iiaa mari gajirãre. 17 Eropirã gajirã masa mera õaro árĩbeaa mari. 18 Eropirã Goãmʉre ne umupeobeaa, arĩ gojamʉriñuma iribojeguere mari masare. 19 Eropirã õpa masia mari: “Mari masa ñerã ãhraa,” eropa arĩ gojarã judio masa sãre Moise doreri iirã sãre arĩ wereniguimʉriñuma. Eropirã árĩpehrerã mari judio masa sã “Gʉa tamera ñeri dipuwaja mara gʉare,” arĩmasibeaa. Goãmʉ doreripʉre mari masa ne iibeaa. Eropirã iri dorerire iibirã Goãmʉ mera õamasibeaa mari. Ĩgʉ dipuwaja moamorã ãhraa. Eropiro mari ñerã árĩrire ĩgʉ doreripʉ masicʉ̃ iiaa marire. Iri dorerire masirã “Gʉa iiricʉri ñeri ãhraa,” arĩ masia. 21 Dohpaguere Jesucristore umupeorãre “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ pare. Ĩgʉ eropa arĩ ĩaborore Goãmʉ yare weremʉhtanirã Moise sã weremʉhtañuma. Eropigʉ masare erã ñero iira wajare ĩgʉ taurare weremi marire Goãmʉ. Moise dorerire mari iira mera mari ñerire taubeami. Õpa ãhraa: 22 Árĩpehrerã Jesucristore umupeorãre, ĩgʉ yare peerãre, “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Erã ñero iira dipuwajare taumi. Eropa iigʉ árĩpehrerãre yujuropa õaro iimi. 23 Mari masa árĩpehrerã ñerire iirã ãhraa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ne iibeaa mari. 24 Mari eropa iiquerecʉ̃ Goãmʉ árĩpehrerã masare ĩgʉ mojomoro ĩadigʉ árĩmi. Eropigʉ Jesucristo mari masa ñeri iirare wajayebasadi árĩmi. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ “Dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ Jesure umupeorãre. Waja gamero mariro mari ñerire cohãmi. 25 Iribojegue majarã erã ñero iirare ĩagʉ Goãmʉ mata dipuwaja moabiriñumi erãre. Ĩgʉ eropa dipuwaja moabigʉ erã ñero iirare bu gohra pepicãgʉ iibiriñumi. Eropigʉ erã ñerire cãdijibu ĩgʉ Jesucristore obeodigʉ árĩmi árĩpehrerã masa erã ñeri dipuwajare sĩribasabure ĩgʉ di cóãbure. Eropigʉ mari masa Jesucristore umupeocʉ̃ Goãmʉ mari ñeri iirare cãdijigʉcumi. Eropa iigʉ “Ĩgʉ diaye iigʉ ãhrimi,” marire arĩ masicʉ̃ iidi árĩmi. 26 Ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩmi dohpague majarã sã erã ñeri iira dipuwajare wajayebasabure. Eropiidigʉ árĩmi “Ĩgʉ õaro diaye iigʉ ãhrimi,” mari masa arĩ masiborore. Jesure umupeorãre “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩ ĩaborore eropiidi árĩmi. 27 Eropirã dohpaguere mari ejatuharo “Õarã ãhraa mari,” ne arĩmasibeaa mari. “Moise dorerire iirã õarã ãhraa,” iri sãre arĩmasibeaa mari. Õpa arĩmasia mari: “ ‘Diaye ta yʉ ñerire ĩgʉ cohãmi,’ mari Jesucristore arĩ umupeocʉ̃, ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉcumi marire Goãmʉpʉ,” arĩmasia mari. 28 Õpa masia mari: Moise dorerire mari iiquerecʉ̃, iri mera “Õarã ãhrima,” Goãmʉ arĩ ĩabeami marire. Jesucristore mari umupeocʉ̃ ĩagʉ marire “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami ĩgʉ. 29 Goãmʉ judio masa opʉ dihta árĩbeami. Judio masa árĩbirã opʉ sã ãhrimi. 30 Eropa árĩgʉ Goãmʉ yujugʉ ta árĩgʉ, árĩpehrerã wecague opʉ ãhrimi. Eropa árĩgʉ judio masa Jesure erã umupeocʉ̃, “Erã dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi. Eropigʉ judio masa árĩbirã sãre Jesure erã umupeocʉ̃, erã sãre “Dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi Goãmʉ. 31 ¿Eropirã Jesucristore umupeoturarã Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorerire cóãrã iibocuri mari? Irire cóãbeaa mari. Jesure umupeorã tamera Goãmʉ dorerire diaye ta iirã iiaa mari.

Romanos 4

1 Mari ñecʉ árĩmʉhtadigʉ Abrahã Goãmʉre “Diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeomʉriñumi ĩgʉ sã. Ĩgʉ eropa umupeori mera õañumi Goãmʉ mera. 2 Abrahã õaro ĩgʉ iiquerecʉ̃ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩanibirimʉriñumi Goãmʉ ĩgʉre. Ĩgʉ Goãmʉre umupeocʉ̃ tamerare “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩamʉriñumi ĩgʉre. Eropigʉ ĩgʉ ejatuharo õarire iiqueregʉ ta ñegʉ árĩnigʉ “Yʉ tamera õagʉ ãhraa,” arĩmasibiriñumi Abrahã Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. 3 Goãmʉ yare gojarapũ õpa ãhraa: “Abrahã Goãmʉ ĩgʉre arĩrare õaro ĩgʉ peecʉ̃, ĩgʉre ĩgʉ umupeocʉ̃ ĩha Goãmʉ ĩgʉre ‘Õagʉ ñeri iira dipuwaja moogʉ ãhrimi ĩgʉ,’ arĩ ĩañumi ĩgʉre,” arĩ gojara ãhraa. 4 Õpa ãhraa: Mari masare yuju diaye wajayebeama. Mari õaro mohmera waja marire wajayema. Goãmʉpʉ eropa iibeami. 5 Mari gamero õarire iiro mariro mari Jesucristore umupeocʉ̃ ĩha marire yuju diaye ĩgʉ õarire ocãmi. Eropigʉ marire “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami marire Jesucristore umupeorãre. Ñerire iinirãre erã ñeri iira dipuwaja maricʉ̃ iigʉ ãhrimi. Eropirã masa Jesucristore umupeocʉ̃ ĩagʉ “Dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ erãre. 6 Masa erã gamero mera õaro iirare Goãmʉ ĩabeami. Erã ĩgʉre umupeocʉ̃ tamerare ĩhami. Ĩgʉre umupeorãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Ĩgʉ eropa arĩ ĩadigʉpʉ ĩgʉ mucubiririre õpa arĩ gojañumi Davi mʉrʉ iribojegue majagʉ: 7 Erã ñerire ĩgʉ cãdijinirã tauro mucubirima. 8 “Õarã ãhrima. Erã ñero iirare guñasome yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ erãre. Eropirã bʉrigã mucubirima, arĩ gojañumi Davi. 9 Judio masare merogã gasirogãre wiri aĩsũnirã dihtare erã ñero iirare cãdijibeami Goãmʉ. Judio masa árĩbirã sãre erã ñero iirare cãdijimi ĩgʉ. Dipaturi Abrahãre guñaque mʉa. Ĩgʉ Goãmʉre umupeocʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ ñero iirare cãdiji, “Õagʉ ãhrimi,” arĩñumi Goãmʉ. 10 ¿Dohpárĩcʉ̃ eropa arĩyuri Goãmʉ Abrahãre mʉa pepicʉ̃? Ĩgʉ merogã gasirogãre ĩgʉ wiri aĩboro coregue ta ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi Goãmʉ. Eropigʉ gasirogãre wiri aĩgʉ ĩgʉ ñerire cóãtuhadigʉgue wiri aĩñumi. 11 Eropigʉ gasiro merogã wiri aĩboro coregue Goãmʉre umupeonʉgatuhañumi Abrahã. Ĩgʉ eropa umupeocʉ̃ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi Goãmʉ ĩgʉre. Eropa ĩgʉ umupeorire, ĩgʉ yagʉ ĩgʉ árĩrire ĩhmudoregʉ Goãmʉ ĩgʉ dʉpʉre merogã gasirore wiri aĩdoreñumi. Eropigʉ Abrahã ĩgʉ gasirogã wiri aĩboro core Goãmʉpʉ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩatuhañumi ĩgʉre. Eropigʉ Abrahã Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” ĩgʉ arĩ umupeodiro dopa ta árĩpehrerã Goãmʉre eropa arĩ umupeorãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Eropigʉ judio masa árĩbirãre gasirogã wiri aĩsũya marirã sãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Eropirã erã Abrahã pãramerã iro dopa ta dujama. 12 Erã iro dopa ta judio masa sã gasirogã wiri aĩsũnirã sã, Goãmʉre erã umupeorã árĩrã Abrahã pãramerã diaye ta ãhrima. Ĩgʉ gasirogã wiri aĩboro coregue, Goãmʉre umupeo ĩgʉ mera õañumi. Eropirã ĩgʉ umupeodiro dopa Goãmʉre umupeorã õaro ãhrima Goãmʉ mera. 13 Iribojegue õpa arĩñumi Goãmʉ Abrahãre: “I yebare mʉre, mʉ pãramerã árĩturiarã sãre ogʉca,” arĩ werepiñumi Goãmʉ Abrahãre. Moise dorerire Abrahã õaro iira waja eropa arĩbiriñumi Goãmʉ ĩgʉre. Abrahãpʉ Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeora pʉhrʉ eropa arĩ werepiñumi. Ĩgʉ eropa arĩ umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi. 14 Goãmʉ oburire Moise dorerire iirã dihta aĩbeama. Erã dihta aĩcʉ̃ mari Goãmʉre umupeori ñehe árĩburi árĩbiriboya maripʉre. Eropiro Goãmʉ ĩgʉre umupeorãre “Mʉare ogʉra,” ĩgʉ arĩ werepira duhpiburi árĩbiriboya. 15 Goãmʉ Moisere ĩgʉ apira dorerire iirã bocatĩubeaa mari. Ĩgʉ dorerire mari pee tarinʉgara waja, dipuwaja moasũmorã ãhraa mari. Iri doreri maricʉ̃ tamera ĩgʉ dorerire tarinʉgaro mariboya. 16 Eropirã Goãmʉre umupeorã dihta ĩgʉ oburire aĩrãcoma. Abrahã Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeomʉriñumi. Eropirã árĩpehrerã Abrahã Goãmʉre umupeodiro dopa ta umupeorã ĩgʉ pãramerã iro dopa dujama. Eropigʉ “Ire mʉre mʉ pãramerã sãre ogʉca,” Goãmʉ Abrahãre arĩgʉ árĩpehrerãre ĩgʉre umupeorãre arĩgʉ iiñumi. Eropirã Moise dorerire iirã dihta Goãmʉ ĩgʉ oburire aĩsome. Árĩpehrerã Abrahã iidiro dopa Goãmʉre umupeorã erã ĩgʉ oburire waja mariro aĩrãcoma. 17 Irire Abrahãre ĩgʉ arĩdiro dopa ta arĩ gojañuma iribojeguere: “ ‘Baja yebari majarã ñecʉ árĩbu apibʉ mʉre,’ arĩ, apipʉ Goãmʉ Abrahãre,” arĩ gojañuma iribojegue ta. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeomʉriñumi. Ĩgʉ eropa umupeocʉ̃ Goãmʉre umupeorã ñecʉ iiñumi Goãmʉ ĩgʉre. Goãmʉpʉ sĩrinirãre masugʉ, árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhrimi. 18 “Baja macari majarã mʉ pãramerã árĩturiarã árĩrãcoma,” arĩmʉriñumi Goãmʉ Abrahãre. Goãmʉ ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Abrahãpʉ porã marigʉ árĩqueregʉ, “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepimʉriñumi. 19 Eropigʉ cien bojori opagʉ árĩqueregʉ, ĩgʉ marapo sã bʉro ne porã marigo árĩquerecʉ̃, “Porãcʉsome gʉa,” arĩ ne pepibiriñumi Abrahã. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉre arĩ werepira “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepiñumi Abrahã. 20 “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ne iisome,” arĩ ne pepibiriñumi Abrahã. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉre werepirare õaro peeñumi. Ĩgʉ eropa arĩrare peenijagʉ, “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeogʉ iiñumi. Eropigʉ Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeonemoñumi ĩgʉ. 21 “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta õaro iigʉcumi,” arĩ pepi õaro masiñumi Abrahã. 22 Ĩgʉ eropa masicʉ̃, Goãmʉre ĩgʉ umupeocʉ̃ ĩha Goãmʉpʉ “Dipuwaja moogʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi Abrahãre. Eropa ta arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 23 Abrahã Goãmʉre ĩgʉ umupeora pʉhrʉ Goãmʉ õaro ĩañumi ĩgʉre, arĩ gojañuma. Eropa gojarã “Mʉa sãre Goãmʉre umupeorãre õaro ĩagʉcumi,” arĩ mari sãre gojayuñuma. 24 Irire mari masiburire gojañuma. Eropigʉ Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” mari arĩ umupeocʉ̃ “Dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi Goãmʉ mari sãre. Ĩgʉ tamera mari Opʉ Jesu ĩgʉ sĩricʉ̃ masudigʉ ãhrimi. 25 Jesupʉ mari ñeri iira dipuwaja sĩridigʉ árĩmi. Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadigʉ árĩmi ĩgʉ Goãmʉ marire “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩgʉ marire ĩaburire.

Romanos 5

1 Jesucristore mari umupeoturacʉ̃ ĩagʉ “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ marire. Ĩgʉ eropa arĩ ĩacʉ̃ Goãmʉ mera mari õaro árĩcʉ̃ iimi marire mari Opʉ Jesucristo. 2 Eropirã mari ĩgʉre umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ marire mahigʉ, marire aĩmi ĩgʉ mera mari õaro árĩboro dopa. Goãmʉ tamera õatariagʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ iro dopa ta õarã árĩcʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ marire. Ĩgʉ eropiiburire õaro masia mari. Eropirã mucubiria. 3 Eropirã ñero tariquererã mucubiria mari. Ñero tarirã irire yujuro bojemasia mari. Eropa yujuro bojerã ñero tariquererã õaro Goãmʉre guñaturarã wahaa mari. Eropirã Goãmʉ yare duhubeaa mari. 4 Mari eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ, “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩgʉcumi Goãmʉ marire. Ĩgʉ marire eroparĩcʉ̃, marire ĩgʉ tauborore õaro masia mari. Eropirã ñero tarirã sã mucubirimasia mari. 5 Eropigʉ Goãmʉ marire Espíritu Santore obeomi mari mera árĩdoregʉ. Eropigʉ Espíritu Santopʉ mari mera árĩgʉ Goãmʉ marire eropa mahiniguicãrire masicʉ̃ iimi. Eropirã “Goãmʉ õaro taugʉcumi marire,” arĩ “Ĩgʉ mera árĩniguicãrãca,” arĩ masia mari. 6 Eropigʉ ero core mari ñeri iirare mari basi mari cóãmasibiricʉ̃ ĩagʉ, ĩgʉ queodiro sihajacʉ̃ mari ñerã árĩra dipuwaja Cristo sĩripʉ. 7 Mari masa gajigʉ ya árĩburire sĩribasadiabeaa. Õagʉ árĩgʉre yujugʉ sĩribasabocumi gajisubu arĩgʉ. 8 Maripʉ ñerã mari árĩquerecʉ̃ Jesucristo sĩribasadi árĩmi mari ya árĩburire. Ĩgʉ eropiicʉ̃ Goãmʉ turaro marire ĩgʉ mahirare masia mari. 9 Mari ya árĩburire ĩgʉ sĩricʉ̃, ĩgʉ di cóãcʉ̃, Goãmʉpʉ marire “Dipuwaja moorã ãhrima,” arĩ ĩhami. Ĩgʉ eropa arĩ ĩara pʉhrʉ dohpaguepʉre marire peamegue wabonirãre taumi Jesucristo. Eropigʉ ĩgʉ yarã marire ĩgʉ iira pʉhrʉ marire dipuwaja moasome Goãmʉ. 10 Eropirã Goãmʉre gamebirã mari árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ magʉ sĩrigʉ mari ñeri iira dipuwaja wajayebasadigʉ árĩmi. Eropa wajayebasagʉ ĩgʉ Pagʉre Goãmʉre guabiricʉ̃ iimi ĩgʉ mari mera. Eropirã ĩgʉ yarã wahaa mari. Dohpague tamerare tauro õaro iigʉcumi marire. Ĩgʉ yarã mari árĩcʉ̃, Jesu ĩgʉ masa mʉriara mera marire peamegue wabonirãre õaro taugʉcumi ĩgʉ. 11 Pʉhrʉgue mari tariborore mucubiria mari. Goãmʉpʉre guña mucubiria. Mari Opʉ Jesucristo mari ñeri dipuwaja ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ yarã ãhraa mari. Eropirã mucubiria. 12 Jesucristo taunirã árĩrã õpa masia mari: Adán ĩgʉ ñerire iinʉgarasubugue i yebare ñeri árĩnʉgayoro. Ñeri árĩnʉgacʉ̃ masa sĩrinʉgañuma. Mari árĩpehrerã ñerire iiaa. Eropirã árĩpehrerã mari ñerã árĩri waja sĩrirãca. 13 Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere apiboro core diaye ta i yeba majarã ñerire iimʉriñuma. Eropa ñerire iiquerecʉ̃ iri doreri maricʉ̃ ĩgʉ doreri tarinʉgari waja dipuwaja moamasibiriñumi dohpa. 14 Ĩgʉ eropa dipuwaja moamasibiriquerecʉ̃ ta Adánpʉ ĩgʉ pʉhrʉ árĩrã iri doreri mariquerecʉ̃ ta sĩrimʉriñuma. Moise ĩgʉ árĩboro core iri doreri mariquerecʉ̃ ta masa sĩrimʉriñuma. Gajirã ñerire iirã Adán ĩgʉ ñero iimʉridiro dopa gohra iibirimʉriñuma. Eropiibiriquererã erã sã sĩrimʉriñuma. Eropigʉ Adán ñerire iinʉgadigʉ árĩñumi i yebare. Yoara pʉhrʉgue i yeba arigʉ Jesucristopʉ õarire iinʉgadigʉ árĩmi. 15 Adán ĩgʉ iira Jesucristo iira dopa árĩbeaa. Adán yujugʉ ta ĩgʉ ñeri iira dipuwaja bajarã masa sĩrinʉgañuma. Goãmʉpʉ marire mahigʉ Jesucristore obeodigʉ árĩmi. Eropigʉ Jesucristopʉ ĩgʉ yujugʉ ta mari ya árĩburire sĩribasagʉ mari bajarã ĩgʉ yarã Goãmʉ mera ʉmʉri nʉcʉ árĩniguiborore iidi árĩmi. 16 Eropigʉ Goãmʉ masare ĩgʉ mojomoro ĩadiro Adán ĩgʉ Goãmʉre tarinʉgadiro dopa árĩbeaa. Adánpʉ ĩgʉ yujugʉ ta ñerire ĩgʉ iira dipuwaja árĩpehrerã masa dipuwaja opama. Erã eropa dipuwaja opaquerecʉ̃, masa wʉaro erã ñerire iiquerecʉ̃ dohpaguere masare mojomoro ĩagʉ Goãmʉ erã ñerire cohãmi. Eropa cóãgʉ “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami ĩgʉ Jesucristo sĩrira mera. 17 Adán yujugʉ ta ĩgʉ dipuwaja mera ta árĩpehrerã masa sĩrimorã dihta wañuma. Goãmʉ ĩgʉ iirañepʉ õataria. Dohpaguere masare mojomoro ĩagʉ Jesucristo ĩgʉ yujugʉ sĩrira mera iri ñeri dipuwaja cóãgʉ marire “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Eropirã árĩpehrerã ĩgʉ eropa arĩ ĩanirã ĩgʉ mera õaro árĩniguicãrãcoma. 18 Yujugʉ Adán ĩgʉ ñerire iinʉgacʉ̃ árĩpehrerã ñerire iinʉgañuma. Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre “Dipuwajacʉrã ãhrima,” arĩ ĩañumi. Gajigʉ Jesupʉ ĩgʉ õarire ĩgʉ iicʉ̃ masa erã ñeri iira dipuwaja sĩribasacʉ̃, árĩpehrerã mari ñeri dipuwaja cóãdigʉ árĩmi Goãmʉ. Mari ñerire ĩgʉ cóãnirã árĩcʉ̃ “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi Goãmʉ marire. Eropirã árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera árĩniguicãrãca mari. 19 Yujugʉ Adán Goãmʉre tarinʉga nʉgañumi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ bajarã masa ñerire iiricʉrã wañuma. Jesucristopʉ Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa iipʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ bajarã masa ĩgʉ ñerire cóãnirã warãcoma. Erã eropa wacʉ̃ “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi Goãmʉ erãre. 20 Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere apiñumi árĩpehrerã masa erã ñero iirare erã masiburire. Mari masa bʉrigã ñerire mari iiquerecʉ̃ Goãmʉpʉ marire bʉrigã mahimi. Eropa mahigʉ Jesucristo sĩrira mera mari ñerire cóãdigʉ árĩmi. 21 Ero core mari árĩpehrerã mari ñeri iira dipuwaja sĩrimorã árĩmʉriribʉ. Goãmʉ marire turaro mahigʉ mari Opʉ Jesucristore ĩgʉ obeocʉ̃ ĩgʉ marire ñeri dipuwaja marirã wacʉ̃ iimi dohpaguere. Eropirã erã “Dipuwaja moorã ãhrima,” Goãmʉ ĩgʉ marire arĩ ĩacʉ̃ mari árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera eropa árĩniguicãrãca.

Romanos 6

1 ¿Goãmʉ eropa marire mahicʉ̃ ĩarã dohpa iirãcuri mari mʉa pepicʉ̃? ¿Goãmʉre marire mahicʉ̃ iinemodiarã ñerire iinemorãcuri mari? 2 Árĩbeaa. Ñerire iibiricãrã mari. Jesucristo marire sĩribasadi árĩmi mari ñerire cóãgʉ. Eropirã Cristo yarã árĩrã marire ñerire iibiricãro gahmea. 3 Eropa ta Jesucristo yarã mari árĩrire masa erã ĩha masiborore deco mera waĩyesũbʉ. Jesu mari ñeri iira dipuwaja sĩridigʉ árĩmi. Eropirã ĩgʉ yarã árĩrã, waĩyesũnirã árĩrã mari ñeri iirare duhucãbʉ. 4 Mari waĩyeri õpa ĩhmua: Jesucristo sĩrira mera mari ñerã árĩdiro pehrea. Eropa wacʉ̃ mari Pagʉ ĩgʉ turari mera Jesucristo sĩridire masudiro dopa iri turari mera marire õaripʉre gohrotomi. Eropirã õarire iirã wahaa. 5 Eropirã Cristo yarã árĩrã Cristo sĩrira mera mari ñerã árĩdiro pehrea. Eropirã mari ñeri iirare duhua mari. Eropirã Cristo yarã árĩrã ĩgʉ masa mʉriara mera õaripʉre gohrotorã ãhraa mari. Iri diaye ta ãhraa. 6 Jesucristo crusague sĩrigʉ mari ñerã árĩrare pehrecʉ̃ iidi árĩmi. Mari ñeri ʉaribejarire duhumasicʉ̃ iidi árĩmi dipaturi mari ñerire iibiriboro dopa. 7 Mari ñeri ʉaribejarare cóãnirã árĩrã ñerire iiniguirã árĩsome pare mari. Irire mari masia. 8 Eropirã mari gohrotonirã árĩrã mari Jesucristo mera õarire iinʉgarã árĩrãca. “Iri diaye ta ãhraa,” arĩ pepia mari. 9 Ire mari masia: Cristo ĩgʉ sĩri, masa mʉriara pʉhrʉ dipaturi sĩrisome. Ĩgʉ sĩribodirore tarituhadigʉ árĩmi. 10 Eropigʉ Cristo yujusubu sĩrigʉ, masa ñerire cóãgʉ sĩrimi. Ĩgʉ masa mʉriadigʉ dohpaguere Goãmʉ gamerire iigʉ ãhrimi. 11 “Ĩgʉ iidiro dopa ta yʉ sã ãhraa,” arĩ pepique mʉa: “Jesucristo mari ñerire cóãdiro dopa ta mari sã mari ñerire cohãa. Ñerire iibirã Jesu yarã árĩrã Goãmʉ gamerire iimorã árĩrã tiiaa mari,” arĩ pepique mʉa sã. 12 Eropirã ñeri iiniguirã árĩbiricãque. Eropirã ñerire ʉaribejabiricãque. 13 Ñerire iirã árĩbiricãque. Mʉa peamegue wabonirãre Jesucristo ĩgʉ taunirã ãhraa. Ĩgʉ eropa iinirã árĩrã õpa arĩque Goãmʉre: “Mʉhʉ, yʉ Opʉ ãhraa. Eropigʉ yʉhʉ mʉ gamero dopa iigʉ, mʉ dorerire iiniguicãgʉca ʉmʉri nʉcʉ pare,” arĩque Goãmʉre. Eropirã õarire iirã Goãmʉ ĩgʉ gameri dihtare iirã árĩque mʉa. 14 Dohpaguere Goãmʉ mera õaro árĩborore Moise doreri mʉare dorebeaa. Jesucristo mʉa ya árĩburire sĩribasara mera Goãmʉ mera õarã ãhraa. Eropiro mʉa ñeripʉ mʉare dorebeaa pare. Eropirã ñerire iiniguisome pare mʉa. 15 ¿Yʉ eroparĩcʉ̃ dohpa arĩ pepiri mʉa? ¿Jesucristo yarã árĩrã, Moise dorerire umupeobirimorã árĩrã, ñerire iiniguibocuri mari? Ñerire iiniguibiricãrã. 16 Mʉare doregʉ mʉa opʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉ pohro majarã ãhraa mʉa. Eropa ta ñerire iiniguirã mʉa árĩcʉ̃ iri ñeri mʉa opʉ iro dopa ãhraa. Eropirã ñerire duhumasiya mara mʉare. Eropirã peamegue wamorã ãhraa mʉa eropa iirã. Goãmʉre õaro yʉhrirã árĩrã tamera ĩgʉ pohro majarã ãhraa. Eropirã ĩgʉ yarã õarire iirã ãhraa mʉa. Irire masia. 17 Iribojegue ñerire iiniguirã mʉa árĩcʉ̃, iri ñeri mʉare doremʉriyoro. Dohpaguepʉre õari buherire peerã, Jesure umupeorã, Goãmʉ dorerire õaro iirã wahabʉ mʉa. Eropa árĩrã Goãmʉre “Õhaa,” arĩro gahmea. 18 Eropa warã dohpaguere ñerire doresũrã árĩbeaa mʉa. Eropirã Goãmʉ doresũrã árĩrã õarire iiaa. 19 Irire mʉare õpa arĩ gojaa mʉa õaro peeboro dopa. Iribojegue ñerire iipehorã, ñerire iiniguicãrã mʉa árĩdiro dopa ta dohpaguepʉre õarire iiniguicãrã árĩque mʉa. Eropirã Goãmʉ gameri dihtare iirãca mʉa. 20 Iribojeguere ñeri dihtare iirã árĩrã, õaripʉre iibirimʉriyoro mʉa. 21 Irisubure ñerire iira waja õarire bocabiriyoro mʉa. Iri mʉa ñeri iirare guñarã dohpaguere gʉhyasĩrica mʉa. Iri ñerire mʉa iira dipuwaja peamegue wabonirã árĩribʉ. 22 Dohpaguepʉre Jesucristo mʉare ñeri doresũnirãre wiucãmi pare. Eropirã Goãmʉ dorerire iirã wahabʉ mʉa. Eropirã Goãmʉ gameri dihtare iirã árĩrãca. Eropirã árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãca. 23 Ñerire mari iira dipuwaja peamegue wabonirã ãhraa mari masa árĩpehrerã. Mari eropa árĩquerecʉ̃ Goãmʉpʉ mari Opʉ Jesucristore mari umupeocʉ̃ ĩagʉ, árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera árĩcʉ̃ iigʉcumi. Waja mariro marire eropa iigʉcumi.

Romanos 7

1 Yʉ acawererã, Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorerare õaro masia mʉa. Masʉre iri doreri ĩgʉ ojocarisubu dorea. Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉre dorebeaa iri. Iri sãre masia mʉa. 2 Õpa ãhraa: Nomeore igo marapʉ mera dihta árĩdorea Moise ĩgʉ doreripʉ. Iri eropa dorequerecʉ̃ ta igo marapʉ sĩrira pʉhrʉ igopʉ gajigʉ mera marapʉcʉmasimo. Eropa ta arĩ werea iri doreri. 3 Eropigo igo marapʉ árĩquerecʉ̃ ta gajigʉre marapʉcʉgo, ñero iigo iimo igoa. Igo marapʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉgue ta gajigʉre marapʉcʉgo, Moise dorerire tarinʉgabeamo igo. Eropigo ñero iigo iibeamo igo. 4 Eropa ta mʉa sã yʉ acawererã, Jesucristo sĩrira mera Jesu yarã warã, iri doreri iiri mera Goãmʉ yarã wabeaa mʉa. Eropirã sĩrinirã mʉrare iri doreri mera dorebiro dopa ta mʉa sãre iri doreri dorebeaa. Mʉa Cristo ya curu majarã ãhraa. Eropirã dohpaguere ĩgʉ yarã ãhraa mʉa. Ĩgʉpʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadigʉ árĩmi Goãmʉ gamerire mari iiboro dopa. 5 Jesucristo yarã árĩbirirasubuguere ñerire mari ʉaribejarire iimʉribʉ. Eropirã Moise dorerire mari masira pʉhrʉ iri dorerire tarinʉgadiaribʉ. Eropa tarinʉgã ñerire iirã, mari peamegue wamorã ta árĩmʉriribʉ. 6 Dohpaguere Cristo yarã árĩrã iri doreri docague árĩbeaa pare mari. Goãmʉ ĩgʉ mera õaro mari árĩborore iri dorerire iidorebeami pare. Espíritu Santo mari mera árĩgʉ marire õarire gohrotocʉ̃ iimi. Eropirã Goãmʉ gamerire iirã mari iribojegue maja doreri gojara mera árĩmasibeaa pare. 7 ¿Eropirã Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorerare dohpa arĩ pepibocuri mari? ¿Iri doreri ñeri árĩcuri mʉa pepicʉ̃? Árĩbirica. Iri ĩgʉ doreri ta ñerire yʉre masicʉ̃ iibʉ. Eropirã ĩgʉ doreri maricʉ̃ ñerire mari iirare masibiriboya mari. Ĩgʉ doreri õpa arãa: “Gajirã yaguere turaro ʉaribejabiricãque,” arãa Moise doreri. Iri eroparĩbiricʉ̃, gajirã yare ʉaribejariñe iri ñeri árĩcʉ̃ masibiriboya mari. 8 Eropigʉ iri dorerire yʉ masira pʉhrʉ gajirã yare bʉrigã ʉaribejamʉribʉ. Iri dorerire masibirinigʉ gajirã yare bʉrigã yʉ ʉaribejara iri ñeri árĩcʉ̃ masibiriboya yʉhʉ. 9 Ĩgʉ dorerire yʉ masiboro core eropa pepicãnibʉ dohpa. Dipuwajacʉborore guñabiriribʉ. Eropigʉ ĩgʉ dorerire yʉ masira pʉhrʉ yʉ ʉaribejari ñeri árĩcʉ̃ masibʉ yʉhʉ. Eropigʉ yʉ dipuwajacʉborore masibʉ. 10 Iri doreri mera mari Goãmʉ mera õaro árĩbonirã árĩquerecʉ̃ mari iri doreri mera dipuwajacʉrã dederebonirã árĩribʉ. 11 Ĩgʉ Goãmʉ Moisere dorerare masira pʉhrʉ tarinʉgadiaribʉ. Ñerire ʉaribejagʉ árĩcʉ̃ iri ñeri yʉre goroweobʉ. Ñerire iirã iri dorerire tarinʉgara waja dipuwajacʉmorã árĩribʉ mari. Eropirã iri doreri tarinʉgari mera peamegue dederebonirã árĩribʉ. 12 Eropiro Moise doreri Goãmʉ ya õari ãhraa. Eropiro queoro árĩro iiaa. 13 ¿Eropa árĩquerero iri õari doreripʉ peamegue marire wacʉ̃ iiri mʉa pepicʉ̃? Wadorebeaa. Mari ñeri iiri dipuwaja marire peamegue ñero wacʉ̃ iiaa. Ĩgʉ dorerire mari masira pʉhrʉ iri dorerire tarinʉgarã, “Ñerire iiaa mari,” arĩ masia. Eropirã mari ñerã árĩrire masirã mari peamegue waboro sãre masia mari. Eropirã ĩgʉ dorerire masirã, mari tarinʉgara iri ñeri árĩcʉ̃ masia mari. 14 Moise doreri Goãmʉ ĩgʉ apira iri árĩcʉ̃ masia mari. Irire masiquererã maripʉ ñeri ʉaribeja iirã i õaripʉre iibeaa. Eropirã ñerire iiniguirã ãhraa. 15 Mari õarire iidiaquererã iibeaa mari. Eropirã mari ñerire iidiabiriquererã ta iiniguicãa. Eropirã mari iirire pee masibeaa mari. 16 Eropirã ñerire iidiabiriquererã ñerire iiaa mari. Iri ñerire iidiabirã Moise ĩgʉ dorerire “Õari doreri ãhraa,” arĩdiarã iiaa. 17 Eropirã “Yʉ basi ñerire dipaturi iisome pare,” arĩquererã ta ñerire iiniguia. Mari pepirigue árĩripʉ ñerire marire iicʉ̃ iiaa. 18 Õarire turaro iidiaquererã ta, ne bocatĩubirica. Eropirã õpa masia. Ñeripʉ marire goroweomʉraa. Mari pepirigue ñeri dihta ãhraa. Ne õari mara. 19 Õari mari iidiaripʉre ne iibeaa. Ñerire mari iidiabiriripʉre iiaa. 20 Eropirã “Yʉ basi ñerire dipaturi iisome pare,” arĩquererã ta ñerire iiaa daja. Mari pepirigue árĩripʉ marire ñerire iicʉ̃ iiaa. 21 Eropiro õpa wahaa marire. Õarire mari iidiaquerecʉ̃ ta mari ʉaribejari mari pepiri ñeri ãhraa. Eropirã õaripʉre iibeaa mari. 22 Goãmʉ dorerire mari turaro yʉhridiarica. 23 Eropirã mari ire masia: Goãmʉ dorerire gamequererã mari ñeri pepiri mari ʉaribejari ãhraa marire. Mari ñeri pepiri tarinʉgaa mari õari iidiaripʉre. Eropirã mari ñerire duhumasibeaa. 24 Eropa ñerire duhumasibirã ñero dujaa mari. ¿Mari ñeri ʉaribejarire duhuboro dopa, mari ñeri pepiri marire dorebiriboro dopa noa marire taugʉcuri? 25 Jesucristore mari guñaturacʉ̃ ĩgʉpʉ mari ñerire iibiriboro dopa taugʉcumi. Ĩgʉ mari Opʉ mari ñeri ʉaribejarire tautuhajadi árĩmi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ Goãmʉre “Õhaa,” arãa mari. Eropirã dohpaguere mari Goãmʉ dorerire yʉhridiarã ãhraa. Eropa yʉhridiaquererã ta mari pepirigue ñero pepiri ãhraa dohpa. Mari eropa árĩrãre Jesucristo marire taumi.

Romanos 8

1 Dohpaguere Jesucristo yarãre erã dipuwajacʉboro mara. Erã ñerire erã ʉaribejarire iiniguibeama. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iiniguicãma erã. 2 Eropigʉ Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ Espíritu Santo ñero iirire duhucʉ̃ iimi marire. Eropigʉ Espíritu Santo árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩcʉ̃ iimi marire. Ñerire marire duhucʉ̃ iigʉ, marire peamegue wabonirãre taumi. 3 Moise dorerire mari gamero iirã ne bocatĩusome. Eropirã iri doreri mera mari Goãmʉ mera õaro árĩmasibiribʉ. Mari eropa árĩrã árĩquerecʉ̃ ta õpa Goãmʉ marire õarã árĩcʉ̃ iidigʉ árĩmi. Irire mari ñeri dipuwajare wajayebasabure ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩmi. Ĩgʉ magʉ mari iro dopa ta dʉpʉcʉdigʉ árĩmi. Eropigʉ wajayebasagʉ mari pepirigue ñeri árĩrire cóãdigʉ árĩmi. 4 Marire eropa ta iidigʉ árĩmi Goãmʉ ĩgʉ dorerire õarire ĩgʉ turari mera mari iiboro dopa. Ĩgʉ dorerire iirã árĩrã mari ʉaribejarire iibeaa mari. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera ĩgʉ dorero dopa ta iiaa mari. 5 Erã gamero ñerire iidiarã, ñeri dihtare ʉaribejama. Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iiniguirãpʉ õari dihtare iidiama erã. 6 Erã gamero ñeri dihtare iidiarã, iri dihtare ʉaribejarã peamegue warãcoma. Espíritu Santo ĩgʉ gamerire turaro iidiarãpʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãcoma. Eropirã erã õaro árĩcãrãcoma. 7 Erã gamero iirã Goãmʉre gamesʉribirã ãhrima. Erã Goãmʉ dorerire ne yʉhribeama. Ĩgʉ dorerire ne yʉhrimasisome erã. 8 Eropirã erã gamero iirã Goãmʉre ĩhasʉacʉ̃ iimasibeama. 9 Mʉapʉ mʉa gamero iibeaa. Espíritu Santo mʉa mera árĩcʉ̃ ĩgʉ gamerire iiaa. Eropirã Espíritu Santore moorãpʉ Cristo yarã árĩbeama. 10 I ʉmʉre masa ñerire iira dipuwaja mari árĩpehrerã sĩrimorã dihta ãhraa. Mʉa sĩrimorã árĩquererã ta Cristo yarã mʉa árĩrã ĩgʉ mera eropa árĩniguirãca mʉa. Goãmʉ mʉare “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩ ĩacʉ̃ ĩgʉ mera eropa árĩniguirãca mʉa. 11 Goãmʉ Jesure masudigʉ árĩmi. Eropa masudigʉ árĩgʉ, Espíritu Santo mʉa mera ĩgʉ árĩniguicʉ̃ mʉa sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ mʉa sãre masugʉcumi. Eropa masugʉ õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi mʉare. Jesure ĩgʉ masudiro dopa ta eropa masugʉcumi mʉare. 12 Yʉ acawererã, “Ĩgʉ eropa ta iigʉcumi,” arĩrã mari gamero iibiricãrã. 13 Mari gamero ñerire iirã, peamegue wamorã árĩcãrã tiiaa mari. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera mari ñeri iiricʉrire duhurã, árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãca. 14 Árĩpehrerã Espíritu Santore yʉhrirã Goãmʉ porã ta ãhrima. 15 Espíritu Santo mari mera ĩgʉ árĩnʉgacʉ̃ Goãmʉ porã árĩnʉgabʉ mari. Eropigʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ marire dipuwaja moasome. Peamegue wadoresome. Eropirã güibeaa mari iribojeguere mari güidiro dopa. Ĩgʉ porã árĩrã, Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera dohpaguere “Ahʉ,” arãa mari Goãmʉre mari Pagʉre. 16 Eropigʉ Espíritu Santo mari pepirigue õpa masicʉ̃ iimi: “Diaye ta Goãmʉ porã ãhraa mari,” marire arĩ masicʉ̃ iimi ĩgʉ. 17 Eropirã ĩgʉ porã árĩrã, Goãmʉ árĩpehrerire ĩgʉ porãre “Ogʉra,” ĩgʉ arĩrare maripʉ oparãca. Jesucristo mera irire oparãca mari. Cristo yare mari iira waja gajirã mera ñero tarinirã árĩrã, mari ĩgʉ mera ʉmarogue õaro árĩcãrãca. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ porãre “Ogʉra,” ĩgʉ arĩrare oparãca mari. 18 Dohpaguere i yebare ñero taria mari. Pʉhrʉguere ʉmaroguere õaro árĩcãrãca. Eropirã dohpaguere ñero tarirã wʉaro bʉjawere pepibiricãque. Mari ñero tarirapʉ pehrea waroca. Pʉhrʉ õaro árĩcãrãca Goãmʉ pohrogue. Eropirã mucubirirãca mari. Iri mucubiriripʉ ne pehresome marire. 19 Eropirã Goãmʉ porã Goãmʉ pohroguere õaro árĩrãcoma. Mari eropa wacʉ̃, árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura sã mama dihta gohroto pehrea waroca. 20 Dohpaguere ĩgʉ ĩhacũnugura árĩpehreri ñero taria. Iri gamero eropa wabiriyoro. Adán ñeri iinʉgara pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare ñero wacʉ̃ iiñumi. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare eropa ta ñero árĩdoreniñumi dohpa. Pʉhrʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare õaripʉre gohrotogʉcumi daja ĩgʉ. 21 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura boapehreaborare õaripʉre gohrotogʉcumi. Goãmʉ porãre õarã erã gohrotoro dopa ta, i ʉmʉ maja ĩgʉ ĩhacũnugura sãre árĩpehrerire õari dihta gohrotogʉcumi. 22 Ire mari masia: Ñerire masa iinʉgara pʉhrʉ árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura ñeri wayoro. Eropiro Goãmʉ õarire ĩgʉ gohrotoborore corero iiaa. 23 Maripʉ Espíritu Santore oparã ãhraa. Ĩgʉ yarã mari wacʉ̃ Goãmʉ Espíritu Santore mata omi marire. Ĩgʉ ĩhacũnugura iro dopa ta mari sã ñero taria. Eropirã õaripʉre gohrotoborore bʉrigã gamerã cohrea. Eropirã ĩgʉ porã mari ĩgʉ pohro waboro sãre bʉrigã gamerã cohrea mari. Mama dʉpʉre ĩgʉ marire ĩgʉ oboro sãre bʉrigã gamerã cohrea. 24 Mari eropa corerã árĩcʉ̃, ĩgʉ ta marire peamegue wabonirãre taugʉcumi. Ĩgʉ pohrogue árĩnirã árĩrã ĩgʉ pohrogue mari waborore corebiriboya mari. Marire ĩgʉ tautuhara pʉhrʉ árĩcʉ̃ irire corenemobiriboya. 25 Eropirã ĩabiriquererã ta dohpa, Goãmʉ marire ĩgʉ tauborore corerã eropa coreniguia õaro yojaro mariro. 26 Eropirã mari Goãmʉre õaro guñaturabirã ĩgʉ gamerire õaro masibirã árĩcʉ̃ ĩha Espíritu Santo marire itamumi. Eropirã Goãmʉre queoro serẽmasibiriquerecʉ̃ Espíritu Santopʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasami. Marire mojomoro ĩagʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasami. 27 Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta, mari Jesu yarã árĩborore serẽbasami ĩgʉ Espíritu Santo. Ĩgʉ eropa arĩ serẽbasacʉ̃ Goãmʉ mari pepirire masipehogʉ árĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ serẽrare masimi. 28 Ire masia: Árĩpehrerã Jesure mahirã mari árĩcʉ̃ ĩgʉ gamerire iimorãre beyepʉ ĩgʉ marire. Eropa beyegʉ Goãmʉ eropa ĩhadibuniguicãmi marire. Eropigʉ mari ñero taricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ marire õaro wacʉ̃ iigʉcumi. 29 Goãmʉ marire ĩgʉ yarã árĩmorãre matague ta mari ne masa dehyoaboro coregue ta guñatuhapʉ. Eropa guñagʉ ĩgʉ magʉ ĩgʉ õagʉ árĩro dopa ta marire õarã árĩrare guñapʉ. Ĩgʉ magʉ iro dopa marire árĩdorepʉ bajarã masa ĩgʉ magʉre mari tĩgʉcʉborore. Eropigʉ árĩpehrero marire eropa wara mera marire õarã gohrotocʉ̃ iimi. 30 Matague ta ĩgʉ yarã ĩgʉ árĩdorenirã mari árĩcʉ̃, ĩgʉ porã mari árĩmorã sãre beyepʉ marire. Eropigʉ marire ĩgʉ beyenirãre “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Marire ĩgʉ eropa “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉ ĩgʉ mera ʉmaroguere õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi. 31 Irire masirã õpa pepia mari: Goãmʉ marire ĩgʉ mahinirãre, ne gajirã ĩhaturirã bocatĩubeama. 32 Goãmʉ mari ya dipuwaja sĩribure ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩmi. “Yʉ magʉre mahia. Eropigʉ ĩgʉre obeobeaa,” arĩbiridi árĩmi. Eropigʉ mari ya árĩburire ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩgʉ Jesucristo mera árĩpehrerire õari dihtare ogʉcumi ĩgʉ marire. 33 Goãmʉ beyenirã mari árĩcʉ̃, ĩgʉ marire “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Mari ĩgʉ eropa arĩnirã árĩcʉ̃, gajirã marire “Ñerã ãhrima,” ne arĩ weresãmasibeama. 34 Cristo mari ya dipuwajare sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadi árĩmi. Eropigʉ Goãmʉ diayepʉ dohpaguere ĩgʉ ãhrimi dorebu. Eropigʉ ĩgʉ mari ya árĩburire diaye ta ʉmʉri nʉcʉ serẽbasagʉ iimi Goãmʉre. Eropirã gajirãpʉ ne marire “Erã ñeri iira dipuwaja moaque,” arĩmasibeama. 35 Cristo marire ĩgʉ bʉrigã mahicʉ̃ gajirãpʉ “Erãre ne mahibiricãque,” arĩmasisome ĩgʉre. Eropigʉ mari ñero tariquerecʉ̃ ta, mari güiquerecʉ̃ ta, gajirã marire erã ñero iiquerecʉ̃ ta, mari oaboaquerecʉ̃ ta, suhri marirã mari árĩquerecʉ̃ ta, gʉhyaro marire árĩquerecʉ̃ ta, marire erã wejẽquerecʉ̃ ta, Cristo marire eropa mahiniguicãgʉcumi. 36 Goãmʉ yare erã gojarapũ marire eropa waburire werero õpa arĩ werea: Goãmʉ, mʉ yarã gʉa árĩri waja erã wejẽsũmorã ta árĩniguirã tiiaa gʉa. Oveja erã wejẽmorã erã árĩro dopa ta, gʉa sãre eropa ta wahaa, arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 37 Eropirã mari ñero tariquererã ta, Cristo marire mahigʉ ĩgʉ itamuri mera, turaro mera ñerire tarinʉgarãca mari. 38 Goãmʉ marire ĩgʉ mahirare ĩhmudi árĩmi mari Opʉ Jesucristo mari ya árĩburire sĩricʉ̃. Eropigʉ ĩgʉ marire bʉrigã mahigʉ ne duhusome. Mari sĩricʉ̃ sãre, mari ojocaricʉ̃ sãre mahi duhusome. Dohpaguere, pʉhrʉgue sãre, marire ĩgʉ ne mahi duhusome. Eropirã anyua, watẽa oparã ʉmaro majarã, i yeba majarã oparã, ñerã deyobirã sã marire Goãmʉre “Mʉ yarãre mahibiricãque,” arĩrã, bocatĩusome. Eropiro ne yujugʉ ne yujuñe ĩgʉ ĩhacũnugura marire ĩgʉpʉre mahi duhudoreri ne mara. Marire ĩgʉ ne mahi duhusome.

Romanos 9

1 Yʉ acawererã Israe masare guñagʉ bʉrigã bʉjawerea. Cristore gamebeama erã. Eropigʉ ñero sĩporãcʉ pepia yʉhʉ. Iri yʉ eropa arĩri diaye ta ãhraa. Yʉhʉ Cristo yagʉ ãhraa. Eropigʉ mʉare diaye arĩgʉ iiaa. Espíritu Santo yʉ mera árĩcʉ̃ dohpaguere yʉ acawererãre yʉ arĩri iri diaye árĩcʉ̃ õaro masia yʉhʉ. Ĩgʉ yʉre irire õaro masicʉ̃ iimi. 3 Israe masa yʉ acawererã, yaha curu majarã Jesucristore gamebirã peamegue warãcoma, arĩ guñaricʉa. Eropigʉ yʉhʉ erãre peamegue wamorãre taumasigʉ õpa arĩboya Goãmʉre. “Erã ya dipuwajare yʉpʉre peamegue wadoreque,” arĩboya. Eropigʉ “Erã ya dipuwajare yʉpʉre cóãporo Cristo,” arĩboya. Yʉ eropa arĩborañe wajaye masiya mara erã ya dipuwajare. 4 Erã yʉ acawererã Goãmʉ yare õarire mata opamʉhtanirã árĩma. Israe mʉrʉ pãramerã árĩturiarã ãhrima. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ porã erã árĩburire mata apiñumi Goãmʉ erãre. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri mera erã watope árĩñumi. Eropiro árĩpehrerire ĩgʉ masare õaro iiburire weremʉriñumi erãre. Eropigʉ Moisere ĩgʉ dorerare mata apimʉhtañumi Israe masare. Eropirã Goãmʉre umupeoburi wihire iimʉhtañuma erã. Eropigʉ erãre ĩgʉ õaro itamuborore weremʉriñumi Goãmʉ. 5 Gʉa ya cururi gohra doce cururi ãhraa. Eropirã gʉa ñecʉ sʉmarã Abrahã sã mʉrague, erã pãramerã árĩturiarãgue ãhraa gʉa Israe masa. Eropigʉ Cristo masa dehyoanijagʉ gʉa acaweregʉ Israe masʉ gohra árĩmi Cristo. Ĩgʉ Goãmʉ ta ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ árĩpehrerã weca opʉ ãhrimi. Árĩpehrerinʉri ĩgʉre õaro umupeorã mari. Eropa ta iirã. 6 Israe mʉrʉ ĩgʉ pãramerã árĩturiarã árĩquererã árĩpehrerã Goãmʉ yarã gohra árĩbeama. Eropirã árĩpehrerã Goãmʉ õaro oburire opamorã árĩbeama. Eropirã Israe masare “Õaro iigʉra,” arĩdigʉ árĩqueregʉ Goãmʉ erãre árĩpehrerãre õaro iibiricʉ̃ ĩarã “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iibeami,” arĩ pepibiricãro gahmea. 7 Õpa ãhraa: Gajirã Israe masa Abrahã pãramerã árĩturiarã erã árĩquerecʉ̃ ta, “Abrahã pãramerã gohra yaharã gohra ãhrima,” arĩ ĩabeami Goãmʉ erãre. Eropigʉ õpa arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. “Mʉ magʉ Isaa pãramerã árĩturiarã erã tamera diaye ta mʉ pãramerã árĩturiarã árĩrãcoma,” arĩmʉriñumi Goãmʉ Abrahãre. 8 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ire masirãca mari: Árĩpehrerã Abrahã pãramerã erã masa dehyoara pʉhrʉ, mata Goãmʉ porã wasome erã. Goãmʉ ĩgʉ arĩ werepirare õaro peerã ĩgʉre umupeorãpʉ erã dihta árĩrãcoma Goãmʉ porã. Eropirã erã ta ãhrima Abrahã pãramerã árĩturiarã gohra. 9 Õpa arĩñumi Goãmʉ Abrahãre: “Gaji bojori inosubu ta yʉ dujaricʉ̃ mʉ marapo Sara majigʉgãre opagocumo mʉ magʉre,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. Eropa ta arĩ werepiñumi ĩgʉre Abrahã magʉ Isaa masa dehyoaborore. Eropigʉ ĩgʉ magʉ Isaa masa dehyoañumi. 10 Pʉhrʉ Isaa Rebeca mera marapocʉcʉ̃ igo ʉma perã sʉhrʉanirã porãcʉñumo. Erã pagʉ Isaa gʉa ñecʉ mʉrʉ árĩñumi. 11 Eropirã erã porã erã masa dehyoaboro core, õarire, ñeri sãre erã iibiricʉ̃ ta Goãmʉ erã pago árĩbore õpa arĩmʉriñumi: “Ĩgʉ pagʉ magʉpʉ ĩgʉ tĩgʉre doregʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ opʉ árĩgʉcumi,” arĩmʉriñumi igore igo porãcʉboro core. Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta beyemi ĩgʉ. Eropa árĩgʉ, árĩgʉ ĩgʉ dehyoaboro core Jacobore Esaú pagʉ magʉ árĩgʉre opʉ árĩbure beyemʉriñumi. Eropigʉ masa erã iirire ĩaboro core ĩgʉ gamero dopa ta ĩgʉ yarã árĩmorãre beyemi. 13 Eropa ta arĩ gojañuma ĩgʉ yare erã gojarapũgue: “Jacobopʉre mahimʉribʉ. Eropigʉ Esaúpʉre mahibirimʉribʉ,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma iribojeguere. 14 ¿Irire peerã dohpa arĩ pepibocuri mari? “¿Erã iiricʉrire ĩaboro core yujugʉre eropa beyegʉ Goãmʉ queoro iibeami,” ¿arĩ pepibocuri? Árĩbeaa. Queoro iigʉ ta ãhrimi. 15 Õpa arĩñumi Goãmʉ Moise sãre: “Yʉ gamegʉ dihtare mojomoro ĩagʉra,” arĩmʉriñumi ĩgʉ Moisere. Eropigʉ yujugʉre ĩgʉ gamero beyegʉ queoro iigʉ iimi Goãmʉ. 16 Eropirã mari gamero Goãmʉre marire mojomoro ĩadoremasibeaa mari. Eropirã mari õarire iira waja sãre ne mojomoro ĩabeami ĩgʉ. Ĩgʉ gamero dopa ta mojomoro ĩhami. 17 Eropigʉ eropa ta ĩgʉ gamero dopa iiñumi Egipto majarã opʉ sãre. Õpa arĩñumi Goãmʉ ĩgʉre faraõre: “Egipto majarã opʉ árĩbure apigʉ iibʉ mʉre yʉ turarire árĩpehrerãre ĩhmubure. Eropigʉ árĩpehreri yeba majarãre, yʉre erã masiborore opʉ acugʉ iibʉ yʉhʉ mʉre,” arĩñumi Goãmʉ ĩgʉre, arĩ gojara ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 18 Eropigʉ ĩgʉ gamerãre mojomoro ĩhami ĩgʉ mari masare. Eropigʉ ĩgʉre erã gamebiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ gamero erãre yʉhribiricʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta iimi. 19 Ĩgʉ eropiigʉ árĩcʉ̃ ĩarã õpa arĩboca mʉa: “ ¿Goãmʉ erãre ĩgʉre yʉhribiricʉ̃ iidigʉ duhpigʉ ero pʉhrʉ erã ĩgʉre yʉhribirira dipuwaja moayuri erãre?” arĩ papũri serẽpiboca mʉa. 20 Eropa arĩbiricãque. Mari masa bu árĩrã ãhraa. Goãmʉ mera papũrimasibeaa. Mátasoro wéagore “ ¿Duhpigo yʉre eropa iiri mʉhʉ?” iri soro arĩ serẽpimasibeaa. Eropa ta mʉa sã Goãmʉre ĩgʉ gamero iigʉre “ ¿Duhpigʉ eropa iiri mʉhʉ?” arĩ serẽpimasibeaa. 21 Mátasoro wéago máta mera igo gamero dopa iimo. Eropigo õarire dibuburi sorore iimasimo igo. Iri máta mera ta bu árĩri dibuburi soro sãre iimasimo igoa. Igo iiro dopa ta Goãmʉ sã ĩgʉ iidiaro dopa ta iimi. 22 Eropigʉ Goãmʉ peamegue ĩgʉ cóãmorãre erã ñero iirare ĩha guagʉ, erãre dipuwaja moadiaqueregʉ ta yoari boje erã ñeri iirire eropa ĩacãnimi. Árĩpehrerãre ĩgʉ turarire ĩhmubu, mata erãre dipuwaja moanibirimi. 23 Eropa ta iimi marire ĩgʉ mojomoro ĩarãre, ĩgʉ õatariagʉ ĩgʉ árĩrire, ĩgʉ turari sãre marire masidorebu. Matague ta marire, “Erãre mojomoro ĩagʉra yʉhʉ. Yʉ õarire ogʉra erãre,” arĩ apiñumi Goãmʉ marire. 24 Eropirã maripʉ ĩgʉ beyenirã árĩrã iiaa. Eropirã ĩgʉ beyenirã judio masa dihta árĩbeama. Judio masa árĩbirã sã ãhrima ĩgʉ beyenirã. 25 Eropa ta ãhraa judio masa árĩbirãre Goãmʉ yare Osea waĩcʉgʉ ĩgʉ õpa arĩ gojadiro dopa ta: Ero coregue yaharã árĩbirinirãre pʉhrʉ erãre “Yaharã ãhrima,” arĩgʉra. Eropigʉ ero coregue yʉ mahibirinirãre pʉhrʉgue erãre “Yʉ mahirã ãhraa mʉa,” arĩgʉra, arĩpʉ Goãmʉ. 26 “Yaharã árĩbeaa mʉa,” Goãmʉ ĩgʉ arĩra yeba majarã Goãmʉ ojocariniguicãgʉ porã ta árĩrãcoma, arĩ gojamʉhtamʉriñumi Osea iribojeguere. 27 Eropigʉ iribojegue majagʉ Isaia Israe masare õpa wereñumi: “Mari Opʉ i yeba majarãre bajarã masare yojaro mera diaye ta dipuwaja moa purumujugʉcumi. Eropirã wʉariya maja imipayeri iro dopa Israe masa bajarã gohra erã árĩquerecʉ̃ ta bajamerãgã tarirãcoma erã,” arĩmʉriñumi Isaia. 29 Eropigʉ dipaturi ta wereyugʉ õpa arĩ gojañumi Isaia: Mari Opʉ árĩpehrerã weca opʉ bajamerãgã mari mera majarãre taubigʉ, marire judio masare árĩpehrerãre dederecʉ̃ iiboñumi ĩgʉ. Sodoma majarãre, Gomorra majarã sãre ĩgʉ dedeopehocʉ̃ iidiro dopa ta mari sãre dederecʉ̃ iiboñumi ĩgʉ, arĩ gojamʉriñumi Isaia. 30 Eropa ta ãhraa. Eropirã ire masique mʉa: Judio masa árĩbirãpʉ Goãmʉre amabiriquererã ĩgʉre bocama. Jesucristore erã umupeocʉ̃, “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ erãre. 31 “Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare mari iicʉ̃ ĩgʉ marire õarã ĩagʉcumi,” arĩriñorã judio masapʉ. Eropa ĩgʉ dorerire erã iiquerecʉ̃ ta Goãmʉ ĩha sʉabirimʉripʉ erãre. Eropirã õarã árĩdiaquererã bocatĩubirimʉriñorã. 32 Erã Jesucristore umupeoro mariro erã gamero Moise dorerire iidiarima Goãmʉ mera õaro árĩdiarã. Eropirã Cristore erã ñeri iirare cóãbure gamebirã Goãmʉ pohrogue ne ejasome. 33 Eropa ta arĩ gojamʉhtañuma Goãmʉ ĩgʉ magʉre wereyurire: Ʉtãye iro dopa árĩgʉre, yʉ beyedigʉre dohpague Jerusaléngue apigʉ iiaa. Ĩgʉre umupeobirã, ĩgʉre tarinʉgarã yʉ pohrogue ne ejasome. Eropirã ĩgʉre umupeorãpʉ ĩgʉ mera õaro mucubiriniguirãcoma. Yʉ pohro warãcoma, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũguere.

Romanos 10

1 Yʉ acawererã, Israe masare Goãmʉ ĩgʉ tauborore bʉrigã gahmea yʉhʉ yʉ sĩporã mera. Eropigʉ Goãmʉ erãre ĩgʉ tauburire serẽbasaa yʉhʉ. 2 Diaye ta erã Goãmʉ gamerire iidiarima. Eropa iidiaquererã ta ĩgʉ gamerire masibeama. 3 Eropirã Goãmʉ erãre õacʉ̃ iiburire masibeama. Eropa masibirã erã gamero õarire iiquererã bocatĩubirima. Erã eropiicʉ̃, erã Goãmʉ Jesucristore umupeodorediro dopa erã iibiricʉ̃, ĩgʉpʉ erãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩabirimi. 4 Cristore umupeorãre “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami Goãmʉ. Eropirã “Mari ñeri iira dipuwaja Goãmʉ tauboro dopa Moise dorerire iiro gahmea daja,” arĩ pepibiricãro gahmea. Cristore umupeorã ĩgʉ mera taria. 5 Moise iribojegue majagʉ õpa arĩ gojañumi: “Goãmʉ dorerire mari dʉhyaro mariro iipehocʉ̃ Goãmʉ marire ‘Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉcumi,” arĩ gojañumi ĩgʉ. 6 Ĩgʉ eropa arĩ gojaquerecʉ̃ ta dohpaguere masa Cristore erã umupeocʉ̃ Goãmʉ erãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Iri buheri “Cristore umupeoque,” i arĩ buheri õpa arĩ werea: “Õpa arĩ pepibiricãque mʉa: ‘ ¿Noa Cristore ʉmaroguere árĩgʉre aĩdijugʉcuri marire ĩgʉ buhecʉ̃ daja?’ arĩ pepibiricãque mʉa. Cristo eratuhadigʉ árĩmi marire taugʉ eragʉ i yebaguere. 7 Eropirã daja ‘ ¿Noa sĩrinirã pohroguere Cristore masu aĩgãribocuri?’ arĩ pepibiricãque mʉa. Ĩgʉ sĩridigʉ masa mʉriadigʉ árĩmi,” arĩ werea i buheri. 8 Eropiro õpa arĩ werea Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Goãmʉ ya buherire mari amacʉ̃ ĩgʉ buheri ohõ ãhraa. Ĩgʉ buherire masituhaa mʉa. Eropirã ĩgʉ buherire wereniguimʉrabʉ,” arĩ gojañuma. Iri buherire “Cristore umupeoque,” arĩ buherire masare werea gʉa. 9 Iri buheri õpa arĩ werea: “Jesu yʉ opʉ ãhrimi,” arĩ mari disiro mera werecʉ̃, “Goãmʉ Jesure sĩridigʉre diaye ta masuñumi,” arĩ mari pepicʉ̃ ĩha Goãmʉ marire peamegue wabonirãre taugʉcumi. 10 Jesure mari umupeocʉ̃ ĩha Goãmʉpʉ marire “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi. Eropigʉ gajirãre “Yʉhʉ Jesucristore umupeoa,” mari arĩ werecʉ̃ ĩha ĩgʉ marire peamegue wabonirãre taugʉcumi. 11 Õpa arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Ĩgʉre umupeorã, ĩgʉre erã umupeorare ne bʉjaweresome. ‘Ĩgʉre umupeobiricʉ̃ õaboya yʉre,’ ne arĩsome,” arĩyoro Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 12 Judio masare, judio masa árĩbirã sãre Goãmʉ yujuro mera ta itamumi. Mari Opʉ árĩpehrerã tauro opʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ árĩpehrerãre ĩgʉre serẽrãre itamugʉcumi ĩgʉ. 13 Eropa ta arĩ gojañuma Goãmʉ yare gojarapũgue õpa arĩ gojarã: “ ‘Yʉ ñerire cóãque. Eropigʉ yʉre tauque,’ masa erã serẽcʉ̃ erãre peamegue wabonirãre mari Opʉ taugʉcumi,” arĩ gojañuma. 14 Eropirã masa Cristore “Diaye ta marire taugʉ ãhrimi,” arĩ umupeobirã ĩgʉre eropa serẽmasibeama erã. Eropirã ĩgʉ buherire Jesucristo erãre tauburi buherire peebirã ĩgʉre umupeomasibeama. Eropirã ĩgʉ buherire erãre weregʉ maricʉ̃ Goãmʉre erã masisome. 15 Eropirã ĩgʉ buherire weremorãre erã obeobiricʉ̃ ĩgʉ buherire weremasibeama. Õpa arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Õari buherire marire õarã wacʉ̃ iiburi buherire weremorã erã eracʉ̃ ĩarã õaro mucubiria mari,” arĩ gojañuma iribojeguere. 16 Eropa arĩquerecʉ̃ ta masa bajarã Jesucristo yare õari buherire peediabeama. Eropa ta arĩ gojamʉriñumi Isaia: “Opʉ, erãre mari wererare ne peediabeama,” arĩ weremʉriñumi Isaia Goãmʉre. 17 Eropirã masa Jesucristo yare õari buherire peerã peeñarã Cristore umupeoma. 18 Eropigʉ ire serẽpidiaca mʉare: ¿Israe masa Jesucristo yare peebiriyuri mʉa pepicʉ̃? Yuju diaye ta erã peemʉririñuma. Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ sãre: Goãmʉ yare wererã árĩpehreroguere weresirirã wama. Eropirã árĩpehrero majarãgue ĩgʉ yare peema, arĩ gojañuma iribojegue. 19 Dipaturi mʉare serẽpidiaca daja: ¿Israe masa peequererã õaro masibiriyuri mʉa pepicʉ̃? Masiriñuma. Masiquererã Jesucristore umupeodiabiriñuma. Erã eropa peediabiricʉ̃ gaji yeba majarã Goãmʉ yarã wahama. Irire werenemogʉ Moise ĩgʉ arĩrare weremʉhtagʉra: Õpa arĩ gojañumi ĩgʉ: Õpa arĩ weremi Goãmʉ Israe masare: “ ‘Bu árĩrã ãhrima,’ mʉa arĩ ĩanirãre yaharã árĩmorã iigʉra. Yʉ eropiicʉ̃ mʉapʉ erãre ĩhaturirãca. Eropigʉ mʉare erã mera guacʉ̃ iigʉca yʉhʉ, arĩ weremi Goãmʉ,” arĩ gojañumi Moise. 20 Isaia sã doyaro mariro õpa arĩmʉriñumi: Õpa arĩmi Goãmʉ: “Yʉre amabirãpʉ yʉre bocama. Eropigʉ yʉre masibirãre erãre yʉre masicʉ̃ iibʉ yʉhʉ,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Isaia. Judio masa árĩbirã Goãmʉ yarã erã waburire weregʉ eropa arĩ gojañumi. 21 Israe masapʉre õpa arĩ gojañumi Isaia: “Õpa arĩmi Goãmʉ: ‘Mʉa ñeri iirare bʉjawereque yaharã wamorã, arĩmʉriribʉ erãre. Erãpʉ yʉre tarinʉgarã yʉre yʉhribirimʉrima,’ arĩmi Goãmʉ,” arĩ gojañumi Isaia.

Romanos 11

1 ¿Eropigʉ Israe masare Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre erã tarinʉgacʉ̃ erãre cóãpehocãyuri ĩgʉ mʉa pepicʉ̃? Árĩbeaa. Erãre cóãbirimi ĩgʉ. Yʉ sã Israe masʉ, Abrahã pãrami árĩturiagʉ ãhraa. Eropigʉ Benjami ya curu majagʉ ãhraa. 2 Iribojegue Goãmʉ Israe masare beyemʉriñumi. Ĩgʉ eropa beyenirãre cóãbeami. Goãmʉ yare erã gojarapũ Elia ĩgʉ iirare werea. Iripũ Israe masare Elia Goãmʉre ĩgʉ arĩ weresãrare masica mʉa. Õpa arĩ weresãñumi ĩgʉ: 3 “Opʉ, erã Israe masa mʉ yare weremʉhtanirãre wejẽpehocãma. Eropirã mʉre umupeori mesarire cóãpehocãma. Eropigʉ erã watope yʉ dihta mʉ yagʉ dujaa dohpaguere. Yʉ eropa árĩcʉ̃ ĩarã yʉ sãre wejẽdiama dohpaguere,” arĩñumi Elia Goãmʉre. 4 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhriñumi Goãmʉ Eliare: “Mʉhʉ yahagʉ yujugʉ ta árĩbeaa. Siete mil ʉma yaharã ãhrima dohpaguere. Erãre dihbuabʉ yʉhʉ. Erã sã yʉre õaro umupeoma. Baal waĩcʉgʉ wéadigʉre ne umupeobirimʉrama erã sã. Eropigʉ güibita mʉhʉ,” arĩñumi Goãmʉ Eliare iribojeguere. 5 Irisubure Elia ĩgʉ árĩrisubure ĩgʉ yarã árĩmorãre Goãmʉ ĩgʉ dibudiro dopa ta dohpague sãre bajamerãgã Israe masare ĩgʉ yarã árĩmorãre dihbumi. Goãmʉ erãre mojomoro ĩagʉ dihbumi. 6 Õarire erã iicʉ̃ ĩagʉ dibubirimi. Erãre mojomoro ĩagʉ dibugʉ beyemi. “Õarire mʉa iira pʉhrʉ mʉare beyegʉra,” arĩgʉ, ĩgʉ diaye ta erãre mojomoro ĩagʉ iibiriboñumi. Õarire erã iira pʉhrʉ erãre ĩgʉ beyecʉ̃ erãre wajatari árĩboya. Õarire erã iibiriquerecʉ̃ ta erãre diaye ta mojomoro ĩagʉ Goãmʉ beyemi erãre. 7 Eropa iri õpa ãhraa: Israe masare Goãmʉ erãre, “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩ ĩacʉ̃ gamequererã ta erã yujuro bojebeama. Goãmʉ ĩgʉ basi ĩgʉ beyenirãpʉ õarã wahama ĩgʉ mera. Ĩgʉre yujuro bojebirãpʉ ĩgʉ yare peediabeama. 8 Eropa ta arĩyoro Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Goãmʉ ĩgʉre gamebirãre ĩgʉ yare peebiricʉ̃ iimi. Eropigʉ diaye árĩrire erã peequerecʉ̃ erãre õaro peebiricʉ̃ iimi Goãmʉ. Eropa ta árĩniguicãma dohpague sãre,” arĩ gojañuma iribojeguere. 9 Eropigʉ õpa arĩñumi Davi mʉrʉ iribojegue majagʉ Goãmʉre: Erã Israe masa erã bosenʉri mucubiririnʉri iirã ñero iima erã. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ dipuwaja moaque mʉhʉ erãre. 10 Erãre õaro peebiricʉ̃ iique mʉhʉ. Eropirã eropa dipuwajacʉrã árĩniguicãporo erã. Eropirã eropa bʉjawereniguicãrãcoma, arĩñumi Davi Goãmʉre. 11 ¿Judio masa Cristore erã gamebiricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre cóãcãyuri mʉa pepicʉ̃? Cóãgohracãbiriñumi. Eropa erã Cristore erã gamebiricʉ̃ dohpaguere judio masa árĩbirãpʉ Goãmʉ ĩgʉ taumorã wahama. Dohpaguere ĩgʉ yarã iimi Goãmʉ erãre. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã yujurãyeri judio masapʉ erãre ĩhacũ erã sã Jesucristore umupeodiama. 12 Judio masa erã Goãmʉre tarinʉgacʉ̃ judio masa árĩbirãpʉ Goãmʉ ĩgʉ õari buherire peema. Eropirã árĩpehrero majarã judio masa árĩbirã Goãmʉ taumorã wañorã õaro warã. Pʉhrʉ judio masapʉ Cristore erã umupeonʉgara pʉhrʉ tamerare i yeba majarãre õatariaro waroca. 13 Dohpaguere mʉare judio masa árĩbirãre werebu iiaa. Cristo apimi yʉre mʉare judio masa árĩbirãre buhebure. Eropa buhegʉ bu gohra iigʉ iibeaa. 14 Yʉre eropa buhedoredigʉ árĩgʉ masare weremʉra. Yʉ acawererãre judio masare mʉa Jesucristo umupeorare ĩhacũcʉ̃ iidiagʉ werea. Goãmʉ taunirã mʉa árĩcʉ̃ ĩarã erã sã Cristore gahme ĩgʉ taumorã wabocoma, arĩgʉ werea. 15 Dohpaguere judio masare Goãmʉ boje apigʉ, gajirãguere õari buherire Goãmʉ weredoremi ĩgʉ mera erã õaro árĩmorãre. Eropiro judio masare ĩgʉ boje apicʉ̃ õaro wahabʉ i yeba majarãre judio masa árĩbirãre. Ĩgʉ eropiidiro tauro judio masa sãre ĩgʉ yarã árĩmorãre ĩgʉ iicʉ̃ tamerare õatariaro waroca i yeba majarãre. Goãmʉ mera erã õaro árĩcʉ̃ bajarã masa Jesure umupeorãre peamegue wabonirãre taugʉcumi. 16 Õpa ãhraa: Abrahã gʉa ñecʉ mʉrʉ Goãmʉ mera õaro ĩgʉ árĩdiro dopa ta ĩgʉ pãramerã árĩturiarãgue sã Goãmʉ mera õaro árĩrãcoma Cristore umupeorã árĩrã. 17 Yujurãyeri erã eropa árĩrã árĩquerecʉ̃ ta gajirã erã acawererãpʉre judio masare Goãmʉ boje apinimi dohpa. Judio masa Goãmʉ ĩgʉ beyemʉhtanirã olivo waĩcʉdigʉ otedigʉ dʉpʉri iro dopa ãhrima. Mʉa judio masa árĩbirã ĩgʉ beyemʉhtanirã árĩbirã nʉgʉ majagʉ dʉpʉri iro dopa ãhraa. Olivo otedigʉ dʉpʉrire yujuyeri dʉpʉri ĩgʉ tabe cóãdiro dopa ta gajirã judio masapʉre Goãmʉ cóãmi. Eropa cóãgʉ ĩgʉ yarã árĩbirã wacʉ̃ iimi erãre. Ĩgʉ cóãra dʉpʉrire gaji dʉpʉrire nʉgʉ majagʉ dʉpʉrire gohroto tuhboro dopa, Goãmʉ judio masare judio masa árĩbirã mera gohrotomi. Eropa gohrotogʉ mʉare judio masa árĩbirãre ĩgʉ yarã wacʉ̃ iimi. 18 Mʉare ĩgʉ eropa gohrotocʉ̃, “Judio masa tauro õarã ãhraa pare gʉa,” arĩ pepibiricãque. Ire guñaque: Judio masapʉre beyemʉhtapʉ Goãmʉ. Mʉapʉ erã pʉhrʉ Goãmʉ yarã árĩrã mʉa sã Goãmʉ õari oburire opaa. Eropirã “Judio masa tauro õarã ãhraa,” arĩ pepibiricãque. 19 Mʉa judio masa árĩbirãpʉ õpa arĩboca: “Yujurãyeri dʉpʉrire ĩgʉ cóãdiro dopa ta Goãmʉ judio masare cóãmi yujurãyerire. Eropa cóãgʉ ĩgʉ gaji dʉpʉrire gohroto ĩgʉ tuhdiro dopa ta ĩgʉ yarã mari wamorãre apimi,” arĩboca mʉa judio masare tarinʉgadiarã. 20 Õpa ãhraa. Erã Jesure umupeobirira dipuwaja cóãpʉ Goãmʉ erãre. Eropigʉ mʉa sãre Jesure mʉa umupeobiricʉ̃ ĩgʉ yarã árĩmorãre mʉare apibiriboañumi. Eropirã “judio masa tauro õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepibiricãque mʉa. Eropa arĩbirã ta Goãmʉre õaro umupeoque. 21 Mʉhtari dʉpʉri iro dopa judio masa Goãmʉ yarã árĩmʉhtañuma. Iri gohroto tuhra dʉpʉri iro dopa ta erã pʉhrʉ mʉa Goãmʉ yarã wabʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmʉhtanirã ĩgʉre umupeobiricʉ̃ ĩagʉ cóãpʉ erãre. Ĩgʉ erãre eropiidiro dopa ta mʉa sãre cóãgʉcumi mʉa ĩgʉre umupeobiricʉ̃. Eropirã Goãmʉre õaro umupeoque mʉa. 22 Goãmʉ mʉare õaro iigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masique mʉa. Eropirã gʉhyadiaro mera, ĩgʉ dipuwaja moagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ sãre masique mʉa. Ĩgʉre umupeobirãre ĩgʉ dipuwaja moagʉcumi. Eropa árĩqueregʉ ta mʉa ĩgʉre umupeoniguicʉ̃ mʉare õaro iigʉcumi ĩgʉ. Ĩgʉre umupeobiricʉ̃ ñeri dʉpʉrire ĩgʉ tabe cóãdiro dopa ta mʉa sãre cóãgʉcumi Goãmʉ. 23 Masapʉ erã tabe cóãra dʉpʉrire tuhumasibeama daja. Goãmʉpʉ árĩpehrero iimasigʉ ãhrimi. Eropigʉ judio masa ĩgʉ cóãnirã Cristore erã umupeodiacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iigʉcumi daja erãre. 24 Mʉa judio masa árĩbirã Goãmʉ yarã árĩbirimʉriyoro. Eropa árĩbirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ mʉare ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ beyemʉhtanirã mʉa árĩbiriquerecʉ̃ ta ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ mʉare iidiami ĩgʉ. Eropigʉ judio masare ĩgʉ beyemʉhtanirãpʉre ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ ĩgʉ tauro iidiagʉcumi. 25 Yʉ acawererã, ire masa erã masibirirare mʉare weregʉra. Mʉa õpa arĩboca: “Dohpaguere gʉa dihtare beyemi Goãmʉ. Gʉapʉ masipehocãa,” mʉa arĩ pepiboca. Mʉa irire arĩ pepibiriboro dopa ire weregʉra mʉare. Õpa ãhraa masa erã masibirira: Dohpaguere bajarã judio masa Goãmʉre peediabirã ãhrima. Eropirã bajarã judio masa árĩbirãre Goãmʉ ĩgʉ queodiropẽ ĩgʉ yarã wacʉ̃ iigʉcumi. Ero pʉhrʉ judio masapʉ ĩgʉre gamerãcoma daja. 26 Erã eropa gamecʉ̃ árĩpehrerã Israe masare Goãmʉ taugʉcumi erã peamegue wabonirãre. Goãmʉ yare erã gojarapũgue eropa ta arĩ gojañuma: Jerusalén waĩcʉri macague judio masa ya macague erãre taubu arigʉcumi. Eropigʉ Jacobo mʉrʉ pãramerã árĩturiarãre erã ñerire ĩgʉ cóãgʉcumi. 27 Eropigʉ erãre taugʉ iribojegue yʉ arĩ erãre werepirare iigʉcumi, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojamʉhtañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 28 Dohpaguere erã judio masa Cristo yare umupeobirã Goãmʉre gamebeama. Erã eropiicʉ̃ dohpaguere mʉapʉ judio masa árĩbirãpʉ Cristore umupeonʉgabʉ. Judio masapʉre Goãmʉ beyemʉhtañumi. Goãmʉ ĩgʉ arĩ werepidiro dopa ta masare ĩgʉ beyediro dopa ta diaye iimi ĩgʉ. Eropigʉ judio masa ñecʉ sʉmarã mʉra ĩgʉ beyenirã erã árĩcʉ̃ dohpague erã árĩturiarã sãre ĩgʉ mahimi. 30 Iribojegue mʉa sã Goãmʉre tarinʉganirã árĩriyoro. Dohpaguere judio masa Goãmʉre erã tarinʉgacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mʉapʉre mojomoro ĩagʉ taumi. 31 Dohpaguere judio masa ĩgʉre tarinʉgarã ãhrima. Erã eropa árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ dohpaguere mʉare mojomoro ĩadiro dopa ta erã sãre pʉhrʉ mojomoro ĩagʉcumi. 32 Õpa ãhraa: Árĩpehrerã masare Goãmʉ ĩgʉre erã tarinʉgara waja yujuro mera dipuwajacʉdoremi. Eropigʉ árĩpehrerã erã dipuwajacʉrã erã árĩcʉ̃ ĩha árĩpehrerãre yujuro mera mojomoro ĩagʉcumi ĩgʉ. 33 Õatariagʉ ãhrimi mari Goãmʉ. Turatariagʉ ãhrimi. Õaro masipehogʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropiro ĩgʉ guñarire, ĩgʉ iiburire marire õaro masiya mara. 34 Õpa arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Goãmʉ mari Opʉ ĩgʉ guñarire ne masa õaro masibeama. Eropirã masa ĩgʉre ‘Õpa iique,’ arĩ weremasibeama. 35 Eropirã masa Goãmʉre erã gajino ora pʉhrʉ ‘Ĩgʉ marire wajamomi,’ arĩ masiya mara masa,” arĩ gojañuma iribojeguere. 36 Goãmʉ árĩpehrerire iidi árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ turari mera árĩpehrerire árĩcʉ̃ iidoredi árĩmi ĩgʉ. Eropiro árĩpehreri ĩgʉ iiburi ãhraa. Eropirã árĩpehrerinʉri ĩgʉre umupeorã mari. Eropa ta iirã mari.

Romanos 12

1 Goãmʉ marire turaro mojomoro ĩhami. Ĩgʉ eropa mojomoro ĩagʉ árĩcʉ̃ ĩarã, yʉ acawererã, mʉa basi ta Goãmʉ gamerire iiniguicãrã árĩque. “Mʉhʉ yʉ opʉ ãhraa,” arĩque ĩgʉre. Eropirã õaripʉre gohrotonirã, ñeri marirã árĩque. Eropa ta iiro gahmea marire Goãmʉre umupeorãre. Mʉa eropa árĩrã árĩcʉ̃ ĩgʉ mucubirigʉcumi. Eropigʉ mʉare irire bʉrigã iidorea. 2 I yeba majarã erã gamero dopa ta pepibiricãque mʉa. Eropirã mʉa pepiriguere Goãmʉ gamerire gohrotoque mʉa. Eropirã õaripʉre gohrotonirã árĩrãca mʉa. Eropa gohrotorã Goãmʉ mʉare ĩgʉ iidorerire masirãca mʉa. 3 Goãmʉ yʉre mojomoro ĩagʉ mʉare buhedoregʉ beyemi yʉre. Eropigʉ árĩpehrerãre mʉare õpa dorea yʉhʉ. “Õatariagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepibiricãque. Eropa pepicãque. Jesucristore mʉa umupeorã “Goãmʉ yʉre ĩgʉ itamuro mera iimasia yʉhʉ ĩgʉ yare,” arĩ pepique. 4 Õpa arĩ werenemogʉra yʉhʉ: Mari mojotori, guburi, cuiri, árĩpehreri mari dʉpʉ árĩri baja ãhraa. Mari dʉpʉ árĩri sã yuju dʉpʉ árĩquerero gajiropa árĩri mohmeri opaa. Mari dʉpʉ mari Jesu yarã iro dopa ãhraa. Cristo dʉpʉ iro dopa árĩrã yuju curu ta ãhraa mari. 5 Mari eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ gajiropa árĩri dihta mohmerire apimi Goãmʉ marire. Eropirã bajarã masa árĩquererã ta Cristore umupeorã ĩgʉ dʉpʉ iro dopa yuju curu ãhraa mari. 6 Eropigʉ marire mari nʉcʉre gajiropa árĩri mohmerire mari iimasiburire ĩgʉ turari mera apidigʉ árĩmi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ maripʉ ĩgʉ apirare õaro iiro gahmea. Eropirã Jesu yarã õpa game itamuporo: Yujurãyerire Goãmʉ ĩgʉ yare weretaumasimorãre apidi árĩmi. Eropirã erã Cristore erã masiropẽ ĩgʉ yare õaro weretauporo gajirãre. 7 Gajirãre Goãmʉ yarãre erã itamumasimorãre apidi árĩmi. Eropirã erãpʉ masare õaro mera itamuporo. Gajirãpʉre Goãmʉ yare buhemorãre apidi árĩmi. Eropirã erã masare õaro buheporo. 8 Gajirãre masare mucubiricʉ̃ iimorãre apidi árĩmi. Eropirã irire õaro iiporo. Gajirãre erã ya erã gamerire omorãre apidi árĩmi. Eropirã gajinore orã, õaro mera mucubiriri mera oporo. Eropirã gajirãre doremasimorãre apimi. Erã dorerã õaro mera doreporo. Eropigʉ daja mojomorocʉrãre itamumasimorãre apidi árĩmi. Erãre itamurã mucubiriri mera itamuporo, arĩ werea mʉare. 9 Gajirãre mahi umupeorã, diaye ta mahi umupeoque. Eropirã ñero iirire doorã árĩque mʉa. Eropirã õaripʉre gameniguicãque. 10 Mʉa pagʉ porãre mʉa umupeoro dopa ta Jesu yarã mʉa mera majarã sãre umupeoque. Eropirã mʉa mera majarã erã gameripʉre itamumʉhtaque. Pʉhrʉ mʉ yare iique. 11 Goãmʉ gamerire iirã ne tebiricãque. Eropirã mari Opʉ ĩgʉ dorediro dopa ta õaro mucubiriri mera iique. 12 Goãmʉ mʉare peamegue wabonirãre ĩgʉ taunirã ãhraa mʉa. Irire masirã mucubirique mʉa. Eropirã ñero tarirã Cristo yare duhuro mariro yujuro bojeque mʉa. Eropirã Goãmʉre eropa serẽniguicãque. 13 Gajino Jesu yarãre dʉhyacʉ̃ ĩarã oque erãre. Eropirã mʉa ya wirigue masa erã ejacʉ̃ õaro sĩporãcʉ erãre bocatĩrique. 14 Mʉare ñero iirãpʉre erã õaro árĩburire serẽque Goãmʉre. Eropa õadorerã erãre ujapeobiricãque. 15 Gajirã mucubiricʉ̃ ĩha erã mera mʉa sã mucubirique. Gajirã orecʉ̃ ĩha erã mera oreque. 16 Mʉa mera majarã mera õaro árĩque mʉa. Eropirã “Gajirã tauro õagʉ ãhraa,” arĩ pepibiricãque. Bu árĩrã mera sãre õaro árĩque. Eropirã “Masitarinʉgarã ãhraa gʉa,” arĩ pepibiricãque. 17 Gajirã mʉare ñero iiquerecʉ̃ ta, erãre ñero ii gamebiricãque. Eropirã õarire iique. Eropirã õarã mʉa árĩrire árĩpehrerã masa ĩha masirãcoma. 18 Mʉa masiropẽ turaro mera õarire iique árĩpehrerã mera mʉa õaro árĩcãboro dopa. 19 Mʉa yʉ mahirã, yʉ acawererã, gajirã mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta erã iro dopa ñero ii gamebiricãque. “Erã ñero iira dipuwaja Goãmʉpʉ dipuwaja moagʉcumi,” arĩ guñarã ñero ii gamebiricãque erãre. Goãmʉ yare erã gojarapũgue eropa ta arĩ gojañuma: “Yʉpʉ masa erã ñero iira dipuwaja moagʉ ãhraa. Eropigʉ diaye ta dipuwaja moagʉra, arĩmi mari Opʉ,” arĩ gojara ãhraa. 20 Eropirã õpa iique mʉa: Mʉare ĩhaturidigʉ ĩgʉ oaboacʉ̃ ĩarã ejoque ĩgʉre. Ĩgʉ ñemesibucʉ̃ deco tĩaque ĩgʉre. Eropa iirã mʉare ĩhaturidigʉ ĩgʉ ñero iirare gʉhyasĩricʉ̃ iirãca. 21 Eropirã gajirã mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ mʉapʉ erãre ñero ii gamebiricãque. Eropirã erãre õaro iique. Eropa iirã ñeripʉre tarinʉgarã iirãca mʉa.

Romanos 13

1 Árĩpehrerã oparãre Goãmʉ dihta apimi. Eropigʉ mʉa tauro oparã sãre Goãmʉ ta beye apidigʉ árĩmi. Ĩgʉ eropa apinirã erã árĩcʉ̃ ĩarã árĩpehrerã mʉa erãre yʉhrique. 2 Mari tauro oparã árĩrãre tarinʉgarã Goãmʉ ĩgʉ apinirãre tarinʉgarã iirãca mari. Eropa tarinʉganirãre Goãmʉpʉ dipuwaja moagʉcumi. 3 Õarire iirãre güicʉ̃ iimorã árĩbeama oparã. Ñerire iirãpʉre güicʉ̃ iirã ãhrima oparã. Eropirã õarire iique mʉa oparãre mʉa güibiriburire. Eropa iirã güisome mʉa. Õarire mʉa iicʉ̃, opʉpʉ “Õarire iiabʉ,” arĩgʉcumi mʉare. 4 Oparã Goãmʉre itamurã ta ãhrima mʉa õaro árĩcãborore. Erã eropa árĩquererã ta erã dorerire tarinʉgarãpʉre dipuwaja moamorã ta ãhrima. Árĩpehrerã ñerire iinirãre dipuwaja moadoregʉ Goãmʉ erãre apidi árĩmi. 5 Eropirã mari oparãre yʉhrique. Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moaborore güiro mera yʉhrique. Eropirã umupeori mera “Õaro iiro gameca yʉre,” arĩ pepiri mera õaro yʉhrique erãre. 6 Mʉa oparãre iri mohmerire apidi árĩmi Goãmʉ. Eropirã iri mohmerire erã iicʉ̃ ĩarã mʉa oparã ya árĩburire wajaseabasaa mʉa erãre. 7 Árĩpehrerãre mʉa oparãre õaro yʉhrique. Eropirã oparã erã wajaseadorerare wajayeque mʉa. Eropirã oparã gajire wajayedorecʉ̃ sãre wajayeque. Eropirã árĩpehrerã oparãre umupeoque, arãa yʉhʉ mʉare. 8 Gajirãre wajamobiricãque. Erãre mahi umupeoro gahmea. Ĩgʉ pohro árĩgʉre mahigʉ Goãmʉ dorerire iipehocãgʉ ãhrimi. Eropirã mʉa pohro árĩrã sãre mahiro gahmea. 9 Õpa arãa Goãmʉ doreri: “Gajigʉ marapo mera ñero iirã árĩbiricãque. Masare wejẽbiricãque. Yajabiricãque. Gajirãre gʉya ñeri quere iibiricãque. Gajirã yare turaro ʉaribejabiricãque,” arĩ werea ĩgʉ doreri. Gaji ĩgʉ doreri sã ãhraa. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta yujuñe doreriñere mʉare werebu iiaa. Õpa ãhraa: “Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrãre mahique,” arĩ werea ĩgʉ doreri. Mʉa pohro árĩrãre mahirã Goãmʉ dorerire árĩpehrerire yʉhrirã tiiaa. 10 Gajirãre mahirã erãre ñero iisome. Eropirã erãre mahi umupeorã Goãmʉ dorerire yʉhripehorã ãhraa mʉa. 11 Eropa gajirãre mahique õpa masirã: Jesu marire ĩgʉ dujariboro merogã dʉhyanijaa. Ĩgʉre mari ne masinʉgarã õpa arĩ pepiribʉ: “Yoara pʉhrʉgue marire taugʉ arigʉcumi Jesu,” arĩ pepiribʉ. Mari eropa arĩ pepiquerecʉ̃ ta merogã dʉhyaa Jesu marire ĩgʉ taugʉ ariboro. Eropirã carĩrã iro dopa árĩbiricãque. Ĩgʉ yare õaro guñanʉrʉque. Jesu ariboro corere õaro pee masi yuque. 12 Dohpaguere ñerã erã iirinʉri árĩro iiaa. Cristo ĩgʉ aririnʉ iri ñeri pehreroca. Ĩgʉ ariboro merogã dʉhyaa. Ĩgʉ ariboro merogã dʉhyacʉ̃ ĩarã ñerire iibiricãrã mari. Eropirã Goãmʉ gameripʉre iirã mari. Eropa Goãmʉ yare iirã ñeripʉre duhucãrãca mari. 13 Eropirã õaripʉre iirã. Eropa iirã bosenʉri árĩcʉ̃ mari ʉaribejarire ñeri iibirabiricãrã. Eropirã merebiricãrã. Eropirã nome mera ñero iibiricãrã. Gajirã mera game ĩhaturirã árĩbiricãrã. Nome sã ʉma mera ñero iibiricãporo. 14 Eropirã mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ itamuri mera ĩgʉ gamero dopa ta õaro árĩcãque. Eropirã mʉa ʉaribejarire ñerire ne iibiricãque.

Romanos 14

1 Jesure umupeogʉre, Jesu gamerire ĩgʉ õaro masinibiricʉ̃ dohpa, ĩgʉre õaro bocatĩrique. Eropa bocatĩrirã Jesu gamerire ĩgʉ masinibiricʉ̃ ĩarã ĩgʉ masibiririre dʉyasobiricãque ĩgʉre. 2 Gajirã “Goãmʉ árĩpehrerire badoremi marire,” arĩ pepima. Eropirã gajirãpʉ õaro masinibirã “Waibʉgʉ dihipʉre bacʉ̃ Goãmʉ gamebeami,” arĩ pepima. Eropirã oteri dihtare bahama. “Dihire bamasia,” arĩrã, “Dihire bamasibeaa,” arĩrã sã erã Jesucristore umupeorã árĩcʉ̃ ĩha Goãmʉ õarã ĩhami erãre. Eropirã “Árĩpehrerire Goãmʉ badoremi,” arĩrãpʉ “Iri dihire bamasibeaa,” arĩrãre ĩhaturibiricãporo. Eropirã dihire babirãpʉ dihire barãre “Ñero iirã iima,” arĩ werewʉabiricãporo. 4 Mʉa Jesure umupeorã yujugʉ dorero doca ãhraa mʉa. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩarã mʉa basi game werewʉamasibeaa. Jesucristo mʉa Opʉ ĩgʉ gamerire mʉa iibiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ dihta irire weresãmasimi. Mʉa õaro iicʉ̃ sãre irire ĩgʉ weremasimi mʉare. Eropigʉ ĩgʉ dorerire iirãre õarire bocatĩucʉ̃ iigʉcumi mari Opʉ. 5 Yujurãyeri yujunʉre “Irinʉ dihta soorinʉ gamenere Goãmʉre umupeorinʉ ãhraa,” arĩ pepima. Gajirãpʉ “Ʉmʉri nʉcʉ gamenere Goãmʉre umupeoro gahmea,” arĩ pepima. Eropigʉ õpa werea mʉare yʉhʉ: Mʉa nʉcʉ mʉa pepirire “ ¿Dinʉ ãhriri mari gamenere umupeorinʉ? ¿Dinʉ árĩbeari?” arĩ pepi masique mʉa. 6 Gajigʉ yujunʉ iimi ĩgʉ Goãmʉre umupeoburinʉre. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ gamenere umupeobiriqueregʉ, Goãmʉre õaro umupeomi ĩgʉ sã. Eropigʉ árĩpehrerire bagʉ sã “Õhaa,” arĩ serẽmi Goãmʉre. Eropigʉ ĩgʉ sã Goãmʉre umupeogʉ ta ãhrimi. Eropigʉ gajinore babi sã ĩgʉ sã umupeomi Goãmʉre. Eropigʉ ĩgʉ sã Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽmi. 7 Mari gameri dihtare iirã árĩmasibeaa mari. Cristo ãhrimi mari Opʉ. Eropigʉ mari ojocaricʉ̃, mari sĩricʉ̃ mari Opʉ ãhrimi ĩgʉ. 8 Dohpaguere mari ojocariropẽ Cristo yare iimorã dihta ãhraa mari. Ĩgʉ yarã ãhraa. Mari sĩrira pʉhrʉgue sãre ĩgʉ yarã árĩniguicãrãca. Eropigʉ mari ojocaricʉ̃ mari sĩricʉ̃ sãre Cristo mari Opʉ ta ãhrimi. 9 Eropa ta ãhraa. Cristo sĩri, masa mʉria, ojocarimi sĩrinirã sãre erã opʉ árĩbu. 10 ¿Duhpirã mʉa acaweregʉre Jesu yagʉre “Ñero iigʉ iimi,” arĩ werewʉadiari mʉa? ¿Duhpimorã mʉa acaweregʉre cʉradiupidiari mʉa? Mari árĩpehrerã Cristo core mari niguicʉ̃ ĩgʉpʉ mari iirare masipehogʉ, mari iirare ĩagʉcumi. Ĩgʉ eropa ĩabu ĩgʉ árĩcʉ̃ mʉa acaweregʉre “Ñerire iigʉ ãhrimi,” arĩ werewʉabiricãque. 11 Goãmʉ yare erã gojarapũgue õpa arĩ gojañuma: Õpa arĩmi mari Opʉ: “Yʉhʉ ojocarigʉ ãhraa. Iri diaye ta ãhraa. Eropirã árĩpehrerã yʉre gamerã, gamebirã sã yʉ core merejarãcoma. Eropirã árĩpehrerã ‘Mʉhʉ turagʉ gʉa Goãmʉ ta ãhraa,’ arĩ, yʉre umupeorãcoma,” arĩmi mari Opʉ, arĩ gojañuma. 12 Eropigʉ mari árĩpehreri mari iirare Goãmʉ serẽpigʉcumi. ¿Duhpirã eropa iiari? arĩ serẽpigʉcumi. Ĩgʉ eropa serẽpicʉ̃ yʉhrirãca mari. 13 Eropirã mari mera majarã sãre “Ñerã ãhrima,” arĩ werewʉabiricãrã. Eropirã mari acaweregʉre Jesu yagʉre ñero dujacʉ̃ iibiricãrã. Ĩgʉ Goãmʉ yare duhucʉ̃ iibiricãrã. 14 Yʉhʉ Jesucristo yagʉ ãhraa. Eropigʉ õpa õaro masia yʉhʉ: “Árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ badorera ãhraa,” arĩ masia. Gajigʉpʉ eropa arĩmasibeami. Ĩgʉpʉ gajinore bagʉ “Ñero iigʉ iiaa,” arĩ pepimi. Eropiro ĩgʉ irire arĩ pepiqueregʉ bagʉ diaye ta dipuwajacʉgʉ dujami. 15 Iri diaye ta ãhraa. Mʉa dihire mʉa bacʉ̃ mʉa acaweregʉ “Iri Goãmʉ badorebirira ãhraa,” arĩgʉpʉ ĩhacũbocumi mʉare. Eropigʉ irire bagʉ, “Ñero iigʉ iica yʉhʉ,” arĩ wʉaro guñaricʉbocumi ĩgʉ. Eropirã mʉa bari mera ĩgʉ ñero pepicʉ̃ ĩha irire dipaturi babiricãro gahmea mʉare. Mʉhʉ mʉraro ta bagʉ mʉ acaweregʉre umupeosome. Mʉa acaweregʉ yañe árĩborañe sãre sĩridi árĩmi Jesucristo. Eropirã mʉa irire badiaquererã mʉa acaweregʉre Goãmʉ yare duhucʉ̃ iibiricãque. Eropirã irire babiricãque. 16 “Ire gʉa eropa iicʉ̃ õapũricãca,” mʉa arĩ pepiquerecʉ̃ gajirã mʉare ĩha werewʉabocoma. Erã eropa werewʉacʉ̃ ĩarã dipaturi irire iinemobiricãque gʉare werewʉari arĩrã. 17 Goãmʉpʉ mari opʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃, mari badiari mari ihridiari sã eropa árĩcãro iiaa. Bu gohra ãhraa. Eropiro mari Opʉ ĩgʉ dorerire õarire mari iicʉ̃ iri õari gohra árĩro tiiaa. Eropiro gajirã mera mari õaro árĩcãcʉ̃ õari gohra árĩro iiaa. Eropiro Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera mari mucubiricʉ̃ õari gohra árĩro iiaa. 18 Eropa ta Cristo yare õarire iicʉ̃ ĩarã Goãmʉ sã, masa sã “Õaro iiabʉ mʉhʉ,” arĩrãcoma. 19 Eropa ta iirã mari tamera mari õaro árĩcãborore, mari basi mari game itamuburire. Eropa iiricʉrã Jesure umupeonemorãca. 20 Eropirã mʉa bari mera Jesu yarãre Goãmʉ yare duhucʉ̃ iibiricãque. Gajigʉ Jesu yagʉ “Goãmʉ badorebirira bari ãhraa,” ĩgʉ arĩra barire mʉa bacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉpʉ Goãmʉ yare duhubocumi. Eropirã irire babiricãque. Diaye ta árĩpehreri bari Goãmʉ ĩgʉ badorera bari ãhraa. Iri eropa árĩquerecʉ̃ gajigʉ “Iri barire Goãmʉ badorebeami,” arĩ pepimi. Eropigʉ mʉa iri barire bacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉpʉ ĩhacũ babocumi ĩgʉ sã. Eropa bagʉ “Ñero iigʉ iiaa,” arĩ pepi Goãmʉ yare duhubocumi. Eropirã marire ĩgʉ ĩhacũ bacʉ̃ iirã mari sã ñero iirã tiiaa. Eropirã iri barire babiricãro gahmea marire. 21 Waimʉrã dihire mʉa bacʉ̃ vinore mʉa ihricʉ̃ ĩagʉ, gajigʉ Jesu yagʉ ĩabocumi. Eropa ĩagʉ ĩhacũ babocumi daja. “Irire bagʉ ñero iigʉ iica yʉhʉ,” arĩ pepibocumi. Eropa arĩ pepigʉ tamera bagʉ ñero iigʉ iimi. Eropirã ĩgʉ ñero ĩgʉ iibiriborore waimʉrã dihire, vino sãre mʉapʉ ba duhucʉ̃ õacãroca. Jesure ĩgʉ umupeo duhubiriborore iibiricãro gahmea marire. 22 Eropirã mʉa baburire, ihriburire game dʉyasobiricãque. “Árĩpehreri barire Goãmʉ marire badoredigʉ árĩmi,” arĩ pepirã irire Goãmʉ dihtare wereque. “Ñerire iibigʉ, õaro iigʉ iica,” ĩgʉ pepirigue arĩ masigʉ mucubirigʉ ãhrimi. 23 Gajigʉpʉ iri barire bagʉ, “Ñero iigʉ iiboca yʉhʉ,” arĩ pepigʉ árĩqueregʉ iri barire bagʉ, dipuwajacʉgʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ ta “Ire bagʉ diaye ta õarire iigʉ iiaa,” ĩgʉ pepirigue arĩmasibeami. Eropa arĩmasibigʉ irire bagʉ, ĩgʉ bara waja dipuwajacʉmi ĩgʉ. “Õarire iigʉ iiaa,” arĩmasibirinijagʉ irire iigʉ dipuwajacʉgʉ ãhrimi.

Romanos 15

1 Eropirã Jesucristore õaro mari umupeorãpʉ, õaro umupeoturabirãre itamuro gahmea. Eropirã mari ya árĩburi dihtare iibiricãro gahmea. 2 Mari pohro árĩrãre erã gamero dopa ta iiro gahmea erã õaro árĩcãborore. Goãmʉre erã õaro guñaturanemoburire iiro gahmea. 3 Jesucristo sã ĩgʉ ya dihtare iibiridi árĩmi. Eropa ta arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ. Õpa arĩ gojañuma: “Cristo õpa arĩmi Goãmʉre: ‘Mʉpʉre ñero wereniguibonirã yʉpʉre ñero wereniguima,’ arĩmi Cristo Goãmʉre,” arĩ gojañuma iribojeguere. 4 Iribojegue erã Goãmʉ yare gojañuma mari õaro buheborore. Eropirã iri erã gojarapũre buherã sĩporã turarã wahaa mari. Eropa buherã ñero tarirã yujuro bojerãca. 5 Goãmʉ mʉare turacʉ̃ iigʉ sĩporã turacʉ̃ iigʉ mʉare game õaro árĩcãcʉ̃ iiporo Jesucristo ĩgʉ gamediro dopa ta. 6 Eropa ta iiporo ĩgʉ mʉa árĩpehrerã yujuro mera Goãmʉre umupeoborore, mari Opʉ Jesu Pagʉre “Õagʉ ãhrimi. Turagʉ ãhrimi,” mʉa arĩborore. 7 Cristo ĩgʉ mʉare iidiro dopa ta mʉa mera majarãre õaro game bocatĩrique. Mʉa eropiicʉ̃ ĩarã “Diaye ta Goãmʉre õagʉ masa yujuro mera õaro árĩcãcʉ̃ itamugʉ ãhrimi,” arĩ ĩarãcoma masa. 8 Mʉare ire arĩgʉ iiaa: Ĩgʉ Pagʉ ĩgʉ arĩ werediro dopa diaye ta iigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩhmugʉ, judio masare itamubu aridigʉ árĩmi Cristo i yebaguere. Eropigʉ Goãmʉ Abrahã sãre arĩ werepidiro dopa ta iigʉ aridigʉ árĩmi. 9 Masare Cristo ĩgʉ itamucʉ̃ ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ mojomoro ĩagʉ iidigʉ árĩmi erãre. Ĩgʉ eropa mojomoro ĩacʉ̃ ĩarã judio masa árĩbirã sã Goãmʉre “Õagʉ ãhrimi. Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoma dohpaguere. Erã sãre ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iigʉ aridigʉ árĩmi Cristo. Goãmʉ yare erã gojarapũgue eropa ta arĩ gojañuma: Cristo õpa arĩmi ĩgʉ Pagʉre: Judio masa árĩbirã watope mʉre umupeogʉra. “Goãmʉ õagʉ ãhrimi,” arĩgʉra. Eropigʉ erã watope bayagʉ mʉ ya árĩburire bayagʉra, arĩmi Cristo ĩgʉ Pagʉre, arĩ gojañuma iribojeguere. 10 Eropirã õpa arĩ gojañuma daja: Goãmʉ ĩgʉ beyenirã mera judio masa mera game mucubirique mʉa sã judio masa árĩbirã, arĩ gojañuma iribojeguere. 11 Eropirã õpa arĩ gojañuma daja: Judio masa árĩbirã árĩpehrerã Goãmʉre umupeoporo. Eropirã árĩpehrero majarã ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi. Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoporo, arĩ gojañuma. 12 Eropigʉ Isaia mʉrʉ sã õpa arĩ gojañumi: Davi pagʉ Isaí mʉrʉ pãrami árĩturiagʉ arigʉcumi. Eropa arigʉ judio masa árĩbirã tauro opʉ árĩgʉcumi ĩgʉ. Eropirã erãpʉ ĩgʉre umupeorã erãre peamegue wabonirãre ĩgʉ tauborore masirãcoma, arĩ gojayuñumi iribojeguere. 13 Goãmʉ marire taugʉ árĩbu õaro mʉare mucubiricʉ̃ iiporo. Eropigʉ Jesure mʉa guñaturacʉ̃ mʉare õaro árĩcãcʉ̃ iiporo ĩgʉ. Mʉare ĩgʉ eropiicʉ̃ “Ĩgʉ pohro mari warãca,” arĩ mucubiri masinemorãca mʉa Espíritu Santo ĩgʉ turari mera, arãa yʉhʉ mʉare. 14 Yʉ acawererã, õaro mera mʉare guñaa. Mʉa õarã ãhraa. Eropirã Jesu yare õaro masia. Eropa masirã mʉa mera majarãre game õaro were, buhemasia. 15 Mʉa eropa masirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta ipũguere mʉare güiro mariro irire õaro werepehobʉ yʉhʉ erãgue cãdijiri arĩgʉ. Goãmʉ yʉre mahigʉ mʉare buhedoregʉ apimi yʉre. Eropigʉ ĩgʉ apidiro dopa ta mʉare guñacʉ̃ iigʉ iiaa. 16 Yʉre ĩgʉ apicʉ̃ Jesucristo yare õari buherire judio masa árĩbirãre buhea yʉhʉ. Eropa buhecʉ̃ peerã judio masa árĩbirã Jesure umupeorãcoma. Erã eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉcumi. Eropigʉ erãre gamegʉcumi. Eropigʉ Espíritu Santopʉ Goãmʉ yarã wacʉ̃ iigʉcumi erãre. 17 Eropigʉ Jesucristore umupeogʉ árĩgʉ Goãmʉ yʉre buhedore apirare mucubiriri mera werea masare. 18 Judio masa árĩbirãre Cristo itamuri mera erãre yʉ buhecʉ̃ peerã, Cristore umupeoma. Eropirã yʉ õaro iiricʉrire ĩarã, Goãmʉ turari mera yʉ deyoro moarare ĩarã, Espíritu Santo ĩgʉ turari mera erã Cristore umupeoma. I árĩpehrerire mʉare diaye werediaca. Gajirã erã iirare werebeaa. Jerusaléngue ne yʉ buhenʉgara pʉhrʉ árĩpehreri macarigue buhe curibʉ. Yoarogue, Iliria yebague sãre Jesucristo ya buherire õari buherire buhegʉ ejabʉ. 20 Eropigʉ Cristo yare masibirã dihtare õari buherire turaro buhediabʉ. Yʉ mera majarã erã buhenirãguere buhediabiribʉ. 21 Eropa arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũguere. Õpa arĩ gojañuma: Iribojegue ĩgʉre ne masibirinirã ĩgʉre masirãcoma. Eropirã ĩgʉre ne peebirinirã ĩgʉ yare õaro peerãcoma, arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 22 Eropigʉ árĩpehrero majarãre buhegʉ árĩgʉ bajasuburi mʉa pohro wadiaqueregʉ ta wamasibirimʉrabʉ. 23 Dohpaguere i yebaguere yʉ mohmeri pehrea wahaa. Eropa pehrecʉ̃ ĩagʉ baja bojori mʉa pohro wadianiguigʉ árĩgʉ, mʉa pohrogue wagʉra. 24 Eropigʉ Españague wagʉ mʉare ero ĩhatari wahgãgʉra. Eropigʉ mʉa mera mucubirigʉra. Eropigʉ mʉa mera árĩdigʉ wagʉ mʉa yʉre itamuri mera wagʉra daja. 25 Dohpaguere Jerusaléngue wanibu iiaa. Ero majarãre yʉ acawererãre Jesu yarãre niyeru sonigʉ wagʉ iiaa. 26 Macedonia majarã, Acaya majarã, õaro mera Jesu yarã Jerusaléngue árĩrãre mojomorocʉrãre niyerure obeoama erãre itamurã. Eropigʉ erãre obeorare sogʉ wagʉ iiaa. 27 Iri niyerure orã õaro mera oháma. Erã eropiicʉ̃ õapũrica yʉ pepicʉ̃. Erãre judio masa árĩbirãre, gʉa judio masapʉ Goãmʉ yare buhemʉhtabʉ. Eropirã erãre ĩgʉ tauboro sãre buhemʉhtabʉ gʉa judio masa erãre. Gʉa eropa buhecʉ̃ ĩagʉ, Macedonia majarã, Acaya majarã mera judio masapʉre Jerusalén majarãre itamucʉ̃ õapũrica yʉre. Erãre erã buhera waja ãhraa iri niyeru yʉ pepicʉ̃. 28 Eropigʉ Jerusalén majarãre iri niyerure yʉ ora pʉhrʉ Españague wagʉca. Erogue wagʉ mʉare ĩhatari wahgãgʉra. 29 Eropigʉ mʉa pohrogue yʉ wacʉ̃ Cristo yare yʉ mʉare buhecʉ̃ Cristo marire õaro sĩporãcʉcʉ̃ iigʉcumi. 30 Mʉa, yʉ acawererã, mari Opʉre Jesucristore umupeoa. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ turari mera gajirãre umupeoca mʉa. Mʉa eropiirã árĩrã yʉ sãre turaro serẽbasaque Goãmʉre. 31 Õpa arĩ serẽbasaque: Judea yeba majarã Jesure umupeobirã yʉre erã ñero iidiacʉ̃ Goãmʉ yʉre itamuboro dopa serẽque. Eropirã Jerusalén majarãre iri niyerure yʉ ocʉ̃ erã irire mucubiriri mera erã ñeaboro dopa serẽque. 32 Mʉa eropa serẽcʉ̃ Goãmʉ gamecʉ̃ mucubiriri mera mʉa pohrogue wagʉca. Eropigʉ mʉa mera árĩgʉ mucubiriri mera soogʉra. 33 Goãmʉ marire õaro árĩcãgʉ ĩgʉ mʉa mera árĩporo. Eropa ta iiporo.

Romanos 16

1 Mari acawerego Febe waĩcʉgo mʉa pohrogue wabo iimo. Igo Cencrea waĩcʉri macague Jesu yarãre itamugo ãhrimo. 2 Eropigo bajarãre yʉ sãre itamugo ãhrimo igo. Eropirã mʉa igo mera yujuro mera mari Opʉre umupeorã ãhraa. Eropirã igore õaro mera bocatĩrique. Eropa ta iiro gahmea marire Jesu yarãre. Eropirã igore igo gamerire gajino dʉhyacʉ̃ igore oque mʉa. 3 Aquila, ĩgʉ marapo sã Priscila sã õaporo. Jesucristo yare yʉ buhecʉ̃ erã sã yʉ mera mohmeama. 4 Erãre mero wejẽbocurima gajirã erã yʉre wejẽdiacʉ̃ itamuri waja. Eropigʉ erã mera mucubiria yʉhʉ. Eropirã judio masa árĩbirã Jesu yarã árĩpehrerã erã sã erã mera mucubirima. 5 Eropirã Aquila ya wihi gamenererã sã Jesu yarã õaporo. Yʉ mahigʉ Epenéta sã õaporo. Ĩgʉ Asia majagʉ ero árĩgʉ Cristore umupeomʉhtadigʉ árĩmi. 6 María sã õaporo. Igo mʉa mera turaro mohmeapo. 7 Yʉ acawererã Andrónico, Junia sã õaporo. Peresu yʉ árĩcʉ̃ erã ta yʉre wapicʉnirã ãhrama. Eropirã yʉ core Cristore umupeonʉgañorã erãpʉ. Gajirã Jesu ĩgʉ apinirãpʉ erãre “Diaye ta õarã ãhrima,” arĩ wereniguima. 8 Amplia sã yʉ mahigʉ Jesu yagʉ ãhrimi. Ĩgʉ õaporo. 9 Eropigʉ Urbano sã õaporo. Ĩgʉ sã mari mera Cristo ya árĩburire mohmeami. Eropigʉ yʉ mahigʉ mera majagʉ Estaqui õaporo. 10 Eropigʉ Apele sã õaporo. Ĩgʉ diaye ta õaro Jesucristore umupeomi. Ĩgʉ iiricʉrire ĩarã irire masia mari. Eropirã Aristóbulo ya wihi majarã árĩpehrerã ĩgʉ marapo ĩgʉ porã sã õaporo. 11 Yʉ acaweregʉ Herodión õaporo. Eropirã Narciso ya wihi majarã Jesu yarã õapehrecãporo. 12 Eropirã Trifena, Trifosa sã õaporo. Erã nome mari Opʉ Jesu mohmerire iiama. Mari mahigo Pérsida sã õaporo. Igo mari Opʉ Jesucristo yare turaro mohmemo. 13 Eropigʉ Rufo mari Opʉ Jesure õaro umupeogʉ, ĩgʉ yare õaro iigʉ õaporo. Ĩgʉ pago sã õaporo. Igo yʉ pago iro dopa ta árĩgo ãhrimo. 14 Asíncrito, Flegonte, Herma, Patroba, Herme, gajirã Jesu yarã erã mera majarã sã õaporo. 15 Eropirã Filólogo, Julia, Nereo, ĩgʉ pagʉ mago sã Olimpa, gajirã erã mera majarã sã Jesu yarã õaporo. 16 Eropirã mʉa mera majarãre bocatĩrirã mucubiriri mera mojoto ñeaque. Árĩpehrerã Jesu yarã árĩpehrero majarã mʉare õadorema. 17 Yʉ acawererã, mʉa mera yujurãyeri mʉare game ĩhaturicʉ̃ iirã game dʉca waricʉ̃ iirã árĩcoma. Eropirã mʉare Jesu ya buherire goroweoma. Eropirã eropa iirãre õaro iique goroweori arĩrã. Eropa árĩrãre wapicʉbiricãque. 18 Eropa iirã mari Opʉ Jesucristo yare iibeama. Ñerire erã ʉaribejari dihtare iima. Eropirã õaro wereniguirã iro dopa gʉyama masibirãre erã. Erã eropa gʉyacʉ̃ erãre õaro peenʉrʉma. Eropirã erãre wapicʉbiricãque mʉa. 19 Mʉapʉ Jesure õaro yʉhrirã ãhraa. Irire árĩpehrerã masima. Eropa õaro mʉa yʉhrirã mʉa árĩcʉ̃ pee mucubiria yʉhʉ. Eropigʉ õaro mʉa iiborore masicʉ̃ gahmea yʉhʉ. Eropigʉ ne ñeri sãre mʉa iibiricʉ̃ gahmea yʉhʉ. 20 Eropigʉ Goãmʉ marire õaro árĩcãcʉ̃ iigʉ merogã pʉhrʉ watĩre tarinʉgagʉ iibasagʉcumi mʉare. Mari Opʉ Jesucristo õaro mʉare itamuniguicãporo. 21 Timoteo yʉ mera majagʉ mʉare õadoremi. Yʉ acawererã Lucio, Jasõ, Sosípate mʉare õadorema. 22 Yʉhʉ Tercio ipũre gojabasagʉ ãhraa Pablore. Yʉhʉ Jesu yagʉ árĩgʉ mʉa Jesu yarãre õadorea. 23 Gayo ya wihi árĩcãgʉ iiaa yʉhʉ Pablo. Ĩgʉ ya wihigue Jesu yarã gamenerema Goãmʉre umupeomorã. Ĩgʉ sã mʉare õadoremi. Eropigʉ Erasto i maca majarã oparãre niyeru dibubasagʉ mʉare õadoremi. Mari acaweregʉ Jesu yagʉ Cuarto sã mʉare õadoremi. 24 Mari Opʉ Jesucristopʉ mʉare árĩpehrerãre õaro iiporo. Eropa ta iiporo. 25 Mari Opʉ Jesucristo ya buheri mera õari buheri mera Goãmʉ mʉare ĩgʉre guñaturanemocʉ̃ iimasimi. Iribojegue iri õari buheri ne masa masibiriri buheri árĩriyoro. Dohpaguere Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojara mera iri buherire masidoregʉ iimi. Yʉ sã irire buhea. Iri buherire árĩpehrero majarã dohpaguere masima. Goãmʉ eropa árĩniguicãgʉ dorero dopa ta erã masima. Iri buherire ĩgʉ ta weredorepʉ masa ĩgʉre erã yʉhriborore, ĩgʉre erã umupeoboro sãre. Eropirã ĩgʉre “Diaye ta õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã. Ĩgʉ yujugʉ ta Goãmʉ õaro masipehogʉ ãhrimi. Jesucristo ĩgʉ itamuri mera Goãmʉre eropa umupeoniguicãrã mari. Eropa ta iirã. Iripẽta ãhraa.

1 Corintios 1

1 Yʉhʉ Pablo, Jesucristo yare ĩgʉ buhedore apidigʉ ãhraa. Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta Jesu ĩgʉ apibure yʉre beyepʉ ĩgʉ. Sostene Jesu yagʉ mari acaweregʉ mera mʉare Goãmʉ yarãre Corinto majarãre gojabeoa gʉa. Jesucristo mera majarã mʉa árĩcʉ̃ Goãmʉ yarã árĩmorãre beye aĩdi árĩmi Jesucristo mʉare. Eropirã árĩpehrero majarã gajirã mari Opʉ Jesucristore serẽrã árĩrã, erã sã Goãmʉ yarã ta ãhrima. Jesucristopʉ erã opʉ mari Opʉ sã ãhrimi. 3 Eropirã Goãmʉ mari Pagʉ, mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. 4 Jesucristo mʉare õaro iibasadigʉ árĩmi Goãmʉre. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ, Goãmʉre yʉ mahigʉre, “Õhaa,” arãa yʉhʉ ʉmʉri nʉcʉ. 5 Cristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ mʉare õaro árĩcʉ̃ iimi. Eropigʉ ĩgʉpʉ ĩgʉ yare mʉare gajirãre weremorãre iimi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ yare õaro masicʉ̃ iimi mʉare. 6 “Cristo mʉare õaro iigʉcumi,” mʉare gʉa arĩ werediro ta wahabʉ mʉare Cristo yarã mʉa wacʉ̃. 7 Eropigʉ árĩpehreri ĩgʉ ya árĩburire mʉa iimasicʉ̃ iimi Goãmʉ mʉare. Eropiro ne dʉhyabeaa mʉare. Mari Opʉ Jesucristo i yebague ĩgʉ dujariborore mʉa corerisubu Goãmʉpʉ mʉare eropa itamuniguicãgʉcumi. 8 Eropigʉ Jesucristopʉ mʉa ĩgʉre umupeoniguicʉ̃ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ mʉapʉ i ʉmʉ pehrecʉ̃ mʉa ñeri iira dipuwaja moorã árĩcʉ̃ iigʉcumi. 9 Goãmʉ “Õpa iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ iimi. Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ magʉ mari Opʉ Jesucristo mera yujuro mera árĩmorãre marire beyedi árĩmi. 10 Yʉ acawererã, mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ dorero mera mʉare bʉrigã serẽbu iiaa: Mʉa basi game dʉyasobiricãque. Eropirã mʉa basi game dʉca waribiricãro gahmea. Yuju curu ta árĩque mʉa. Eropirã yujuropa ta õaro árĩniguicãque. Eropa iirã mʉa iiburire pepirã, yujuropa iique mʉa. 11 Yʉ acawererã, mʉa basi game dʉyasorã iiayoro mʉa. Eropa arĩ wereama Cloé ya wihi majarã yʉre. 12 Gajirã mʉa mera majarã õpa arãñorã: “Pablo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arĩ wereniguiayoro gajirã mʉa. Eropirã gajirã “Apolo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arãyoro gajirã. Eropirã gajirãpʉ daja, “Pedro ya curu majarã ãhraa gʉa,” arãyoro mʉa. Eropirã gajirãpʉ daja, “Gʉa tamera Cristo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arãyoro mʉa. 13 Mʉa eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉhʉ õpa werea mʉare: Cristo ya curu majarã yuju curu ta ãhraa mari. Eropirã mari basi yujurãyeri dʉca warimasibeaa mari. Yuju curu ta árĩrã iiaa mari. Yʉhʉ Cristo árĩbeaa. Ĩgʉ iidiro dopa mʉa ya dipuwajare crusague sĩridigʉ árĩbeaa. Eropigʉ mʉare gajigʉ waĩyegʉ yaha waĩ mera waĩyebeami. Cristo ya waĩ mera waĩyecumi mʉare. 14 Mʉare mʉa mera majarã sãre waĩyebiribʉ yʉpʉ. Crispore, Gayo sãre erã dihtare waĩyebʉ yʉhʉ. “Pablo waĩyenirã dihta ãhraa,” arĩmasibeaa mʉa. Eropigʉ gajirãre waĩyebiridigʉ yʉ árĩgʉ “Õhaa,” arĩ pepia Goãmʉre. 15 Bajarã masare waĩyedigʉ yʉ árĩcʉ̃ “Pablo ya waĩ mera ĩgʉ waĩyemi gʉare,” arĩboaya mʉa. Eropa arĩrã Jesucristore umupeobirã mʉa yʉpʉre umupeoboaya. Eropigʉ irire gamebirabʉ. 16 Estéfana ya wihi majarã sãre waĩyebʉ yʉhʉ. Erã nʉcʉ ta waĩyebʉ yʉhʉ. Gajirã yʉ waĩyenirãre guñabirica. 17 Cristo yʉre obeogʉ, gajirãre waĩyebure apibirimi ĩgʉ yʉre. Õari buherire werebupʉre apimi ĩgʉ yʉre. Iri õari buheri “Cristo ĩgʉ crusague sĩriñumi,” arĩ buheri masare gohrotori buheri ãhraa Goãmʉ yare erã iiburire. Eropigʉ yʉhʉ irire buhegʉ gajigʉ õaro masitarigʉ iro dopa buhebeaa. Masa erã masiri mera buhebeaa. Yʉhʉ eropa yʉ ejatuharo mera buhecʉ̃ mʉa õari buheripʉre umupeobiriboaya. 18 Peamegue dederemorãpʉ iri buheri “Cristo crusague ĩgʉ sĩridi árĩmi,” arĩ buherire peerã õpa arĩma: “Pee masibirã ya buheri ãhraa,” arĩmaacãma. Maripʉ Cristo ĩgʉ taumorã árĩrã õpa arãa: “ ‘Crusague ĩgʉ marire sĩridi árĩmi,’ arĩ buheri tura ãhraa. Iri buheri mera Goãmʉ marire gohrotomi,” arãa mari. 19 Eropa ta arĩñumi Goãmʉpʉ ĩgʉ yare erã gojarapũgue: Eropirã i yeba majarã masare “Õaro masirã ãhraa,” erã basi arĩrãre erã masiripʉ duhpiburi árĩbeaa, arĩ ĩhmugʉca yʉhʉ, arĩñumi Goãmʉ. 20 Eropirã i yeba majarã õaro masirã duhpimorã árĩbeama. Erã pepiro dopa buherã sã duhpimorã árĩbeama. Dohpaguere wereniguimehrerã sã duhpimorã árĩbeama. I yeba majarã “Õaro masirã ãhrima,” arĩnirã erã árĩquerecʉ̃ ta “Pee masibirã erã ãhrima,” arĩ ĩhmumi Goãmʉ erãre. 21 Goãmʉ tamera õaro masigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ i yeba majarã erã ya masiri mera Goãmʉ yare ne masisũya mariroca erãre. Goãmʉ “Erã masiri mera yʉre masisome,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wahabʉ erãre. Õpa arĩñumi: “Yaha õari buherire werecʉ̃ masa yʉre masirãcoma,” arĩñumi. Eropigʉ “Iri buheri pee masibirã ya buheri ãhraa,” gajirã arĩquerecʉ̃, gajirãpʉre erã õari buherire peerãpʉre Goãmʉ taumi. Cristore erã umupeocʉ̃ ĩagʉ “Erãre peamegue wabonirãre taugʉra,” arĩmʉhtapʉ. 22 Judio masa deyoro moarire ii ĩhmudorema erã iri buherire umupeoboro core. Eropirã griego masa judio masa árĩbirã árĩrãpʉ erã pepiro dopa buhecʉ̃ gahmema. 23 Maripʉ “Jesucristo mari ñeri iira dipuwaja crusague sĩridi árĩmi,” arĩ buherire buhea mari. Iri buherire peerã judio masapʉ gamebeama. Eropirã iri buherire judio masa árĩbirãpʉ “Pee masibirã ya buheri ãhraa,” arĩma. 24 Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorã ĩgʉ beye aĩnirãpʉ iri buherire pee õpa arĩ masima: “Goãmʉ masipehogʉ turagʉ ãhrimi. Cristo marire sĩribasara mera marire peamegue wabonirãre Goãmʉ taumi,” arĩ masima. Erã judio masa, judio masa árĩbirã sã eropa arĩ masima Jesu yarã árĩrã. 25 Goãmʉ õaro masipehogʉ ãhrimi. “Goãmʉ pee masibigʉ ãhrimi,” masa arĩ pepiquerecʉ̃ ta i yeba majarã tauro õaro masipehogʉ ãhrimi. Eropigʉ “Turabigʉ ãhrimi,” masa arĩ pepiquerecʉ̃ ta erã wecague turatarinʉgagʉ ãhrimi ĩgʉ. 26 Yʉ acawererã, Goãmʉ mʉare ĩgʉ beyeboro core mʉa árĩmʉhtarare guñaque. I yeba majarã “Õaro masirã ãhrima,” erã arĩnirã watopegue Goãmʉ mʉare bajamerãgã dihtare beye aĩdi árĩmi. Eropirã masa tĩrã oparã sã árĩnirã bajamerãgã ãhraa mʉa Jesu yarã. 27 I yeba majarã “Pee masibirã ãhrima,” erã arĩnirã watopepʉre mʉare Goãmʉ beye aĩdi árĩmi. Eropa beyedi árĩmi “Õaro masirã ãhrima,” erã arĩnirã erã masibirã dujaboro dopa. Eropigʉ i yeba majarã “Turabirã, doyarã ãhrima,” erã arĩnirãre Goãmʉ aĩdigʉ árĩmi doyabirãpʉ erã doyarã dujaro dopa. 28 Masa erã ĩadiabirãre “Duhpimorã árĩbeama,” arĩma. Erã eropa arĩnirãre bu árĩrãre Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre aĩdigʉ árĩmi mʉare. Eropa aĩgʉ i yeba majarã oparãre, gʉhyadiarãre, “Gʉapʉ bu árĩrã ãhraa,” erã arĩcʉ̃ iigʉ iimi Goãmʉ erãre. 29 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ i yeba majarã ne yujugʉ ĩgʉ gamero mera “Yʉ tamera turagʉ, õaro masigʉ ãhraa,” arĩ tarinʉga?-?masibeami Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. 30 Goãmʉpʉ marire Jesucristo yarã árĩcʉ̃ iimi. Ĩgʉ yarã árĩrã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩrãca mari. Jesucristopʉ Goãmʉre õaro masicʉ̃ iimi marire. Eropigʉ mari ñerire cóãgʉ marire õarire gohrotocʉ̃ iigʉ ãhrimi. Eropigʉ marire peamegue wabonirãre taubu ãhrimi. 31 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Goãmʉ yare erã gojarapũ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta eropa wahaa. Õpa arĩ gojañuma: “ ‘Yʉ gamero masipehogʉ ãhraa,’ arĩgʉ irire arĩbiricãporo. Õpa arĩporo: ‘Mari Opʉpʉ masipehogʉ ta ãhrimi,’ arĩporo ĩgʉ,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue.

1 Corintios 2

1 Yʉ acawererã, mʉa pohro wabu õpa arĩ pepibʉ yʉpʉ: “Erã mera árĩgʉ Jesucristo crusague sĩridigʉ waĩpeo ĩgʉre erã masiburi dihtare buhegʉra erãre,” arĩ pepibʉ mʉare. Eropigʉ mʉa pohro árĩgʉ Goãmʉ yare mʉare buhebʉ. Goãmʉ yare mʉare buhegʉ, weretarinʉgagʉ iro dopa “Masitarigʉ ãhraa,” arĩ buhegʉ iibiribʉ. 3 Eropigʉ mʉa mera árĩgʉ bu árĩgʉ iro dopa árĩbʉ yʉhʉ. Eropigʉ yʉre umupeori arĩgʉ doyañariro dopa buhebʉ yʉhʉ. 4 Eropigʉ Goãmʉ yare buhegʉ “Masipehoa yʉhʉ,” arĩgʉ weretarinʉgagʉ iro dopa buhebiribʉ. Ĩgʉ yare buhecʉ̃ Espíritu Santo ĩgʉ turari mera mʉare iri buherire umupeocʉ̃ iimi. 5 Eropa ta arĩ buhebʉ yʉhʉ mʉare masa erã gamero erã ya masiripʉre mʉa gamebiriboro dopa. Goãmʉpʉre mʉa umupeoburire eropa arĩ buhebʉ yʉhʉ “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” mʉa arĩboro dopa. 6 Eropirã Goãmʉ ya buherire Jesure õaro umupeorãguere werea gʉa. Iri buheri masiri ta ãhraa. I ʉmʉ maja masa erã gamero erã masiri iro dopa árĩbeaa i mʉare gʉa buheri. I yebare dorerã ya masiri sã árĩbeaa. Erã masiri i ʉmʉ mera pehrero iiaa. 7 Goãmʉ ya masiripʉre werea. Iribojegue i buherire ne masisũya mariyoro. Negohraguere mari õaro árĩborore Goãmʉ arĩ pepituhajamʉripʉ. Marire peamegue wabonirãre ĩgʉ tauborore, ĩgʉ mera mari árĩboro sãre “Masare eropa ta iigʉra,” arĩ pepiyupʉ. 8 Ĩgʉ masare õaro arĩ pepirare i ʉmʉre dorerã masibiriñuma. Irire õaro masirã, mari Opʉre Goãmʉ magʉ gohrare crusague pabia wejẽbiriboañuma erã. 9 Erã eropa masibirirare Goãmʉ yare erã gojarapũgue õpa ãhraa: Árĩpehrerã Goãmʉre mahirã ya árĩburire Goãmʉ õaro amubasayutuhapʉ. Iri ĩgʉ amubasarapʉre masare masima masiya mara. Ne gajino iro dopa ĩaya mara irire, arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 10 Iri eropa arĩquerecʉ̃ ta Espíritu Santopʉ Goãmʉ yare, masisũya marirare masicʉ̃ iimi marire. Árĩpehreri Goãmʉ yare ĩgʉ pepira sãre Espíritu Santo masipehomi. Eropa masigʉ ĩgʉ marire irire masicʉ̃ iimi. 11 Ne gajirãpʉ masʉ ĩgʉ pepirire masibeama. Masʉpʉ ĩgʉ seyaro ĩgʉ guñarigue ĩgʉ pepirire masimi. Eropa ta masa Goãmʉ ĩgʉ pepirire ne masibeama. Espíritu Santo dihta ĩgʉ pepirire masimi. 12 Eropirã mari Jesu yarã árĩrã erã i ʉmʉ majarã Jesu yarã árĩbirã erã pepiro dopa pepibeaa. Goãmʉ ĩgʉ Espíriture ohomi maripʉre ĩgʉ pepiro dopa mari pepiburire. Ĩgʉ marire õaro ĩgʉ orare masicʉ̃ iimi Espíritu Santopʉ. 13 Eropirã Goãmʉ yare mʉare buherã, masa ya masiri mera gʉa gamero buhebeaa gʉa. Espíritu Santo ĩgʉ gamero dopa ĩgʉ gʉare wereniguidoreripʉre mʉare buhea. Eropa buherã Espíritu Santo gamero dopa Goãmʉ yare õaro buhea gʉa ĩgʉ yarãre. 14 Espíritu Santore opabirãpʉ irire Espíritu Santo yare erãre buhecʉ̃, “Pee masibirã wereniguiri ãhraa,” arĩma erã. Eropirã gamebeama. Espíritu Santo ĩgʉ itamuro mariro ĩgʉ yare masima masiya mara masare. Eropirã erã ĩgʉ yare ne masibeama. 15 Espíritu Santore oparãpʉ Goãmʉ yare õaro masima. Gajirãpʉ erãre “Pee masibirã ãhrima,” arĩmasibeama Espíritu Santore oparãre. 16 Õpa arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Ne yujugʉ ĩgʉ gamero mera mari Opʉ ĩgʉ guñarire masigʉ ne marimi. Eropirã ĩgʉre masa ne buhemasibeama,” arãa ĩgʉ yare erã gojarapũgue. Maripʉ Cristo yarã árĩrã, Cristo iro dopa masia.

1 Corintios 3

1 Yʉ acawererã, mʉare buhegʉ Espíritu Santore õaro yʉhrirãre yʉ buhediro dopa buhemasibiribʉ mʉapʉre. Mʉa pepiri Espíritu Santo opabirã pepiro dopa árĩbʉ. Cristo yarã mʉa árĩquererã ta ĩgʉre õaro yʉhrirã árĩbirã majirãgã erã pee masibiro dopa ta Goãmʉ yare õaro pee masibiribʉ mʉapʉ dohpa. Eropa mʉa pee masibiricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ yare õarire buhenemomasibiribʉ mʉare. Eropigʉ majirãgãre apĩco dihtare mari oro dopa ta diasabiriri buheri dihtare buhebʉ daja mʉare. Dohpague sãre mʉraro ta masinibeaa dohpa mʉa. 3 Õpa iirã iiaa mʉa Espíritu Santore yʉhribirã. Mʉapʉ mʉa mera majarãre ĩadiabirã, erã gajinore opacʉ̃ ĩhaturirã, mʉa basi yujurãyeri cururi dʉca warirã iiaa. Eropirã Espíritu Santore opabirã Cristore gamebirã iro dopa iirã iiaa mʉa. Eropirã Goãmʉ yare õaro peebeaa mʉa. 4 Õpa ãhrayoro mʉa. “Pablo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arãyoro mʉa yujurãyeri. Eropirã gajirã mʉa mera majarãpʉ “Apolo ya curu majarã ãhraa gʉa tamera,” arãyoro mʉa. Eropa arĩ dʉyasorã Espíritu Santore opabirã iro dopa arĩ wereniguia mʉa. 5 ¿Yʉhʉ Pablo, Apolo mera duhpimorã ãhriri gʉa mʉa pepicʉ̃? Árĩbeaa. Goãmʉre mohme corerã ãhraa gʉa. Gʉare ĩgʉ iidorero dopa iimorã ãhraa. Eropirã gʉa mʉare buhecʉ̃ peerã Jesucristore umupeonʉgabʉ mʉa. 6 Õari buherire buherã pohegue mohme corerã iro dopa ãhrima mari werenigui queori mera buhecʉ̃. Pohegue ĩgʉ otemʉhtadiro dopa ta yʉhʉ mʉare Goãmʉ yare buhemʉhtabʉ. Eropigʉ gajigʉ ĩgʉ pohere ĩhadiburo dopa ta Apolopʉ yʉ pʉhrʉ mʉare buhenʉrʉsiami. Gʉa eropa buhequerecʉ̃ ta pohe maja yucʉre iri bʉgacʉ̃ ĩgʉ iidiro dopa ta Goãmʉpʉ mʉare ĩgʉ yare masinemocʉ̃ iimi. 7 Eropigʉ yʉ buhemʉhtadi árĩqueregʉ ta bu árĩgʉ ãhraa. Eropigʉ Apolo yʉ pʉhrʉ buhenemodi sã bu árĩgʉ ta ãhrimi. Goãmʉ tamera õagʉ ãhrimi. Ĩgʉpʉ mʉare ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ ĩgʉre masinemocʉ̃ iimi. Eropirã Goãmʉpʉre umupeoro gahmea mʉare. 8 Otemʉhtagʉ pʉhrʉ pohere ĩhadibugʉ yujuro mera mohme corerã ãhrima erã. Eropirã erã nʉcʉ erã mohmediropẽ ta wajatama erã. Eropa ta ãhraa gʉa Apolo mera. 9 Eropirã gʉa Goãmʉ yare mohme corerã ãhraa. Eropa gʉa mohme corerã Apolo yʉ mera majagʉ ãhrimi. Mʉapʉ Goãmʉ ya pohe iro dopa ta ãhraa. Mʉa eropa árĩcʉ̃ Goãmʉ ya pohe iri maja yucʉre ĩgʉ bʉganemocʉ̃ iidiro dopa ta mʉare ĩgʉ yare masinemocʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉ mʉare ĩgʉ yarãre õarã árĩcʉ̃ iigʉ iimi. Eropirã mʉa Goãmʉ mohmeri wihi iro dopa ãhraa mʉa gaji werenigui queori mera werediacʉ̃. 10 Yʉre Goãmʉ ĩgʉ itamuro mera yʉpʉ wihi iimehregʉ borari ĩgʉ nugumʉhtaro dopa ta Jesucristo yare mʉare buhemʉhtabʉ. Eropigʉ iri weca gajigʉ ĩgʉ peoturia mʉriaro dopa ta gajigʉ yʉ pʉhrʉ buhenemogʉ iimi. Eropa buhenemogʉ õaro gʉhyadiaro mera Goãmʉ yare buhero gahmea ĩgʉre. Queoro buhero gahmea. 11 Wihire iirã borarire nugumʉhtabiricʉ̃ wihi iima masiya mara. Eropa ta Cristore buhebiricʉ̃ ĩgʉ yarã wacʉ̃ iima masiya mara. Cristo mari ya dipuwajare sĩribasarare mʉare buhetuhajabʉ. Eropirã mʉa Jesucristore umupeorã Goãmʉ yarã watuhajabʉ. Mʉa eropa árĩrãguere gaji buherire buhema masiya mara mʉa Goãmʉ yarã wamorãre. 12 Goãmʉ yarãre buhenemorã ãhrima. Erã watope gajirã queoro buhema. Gajirã queoro buhebeama. Queoro buheri oro, plata, waja pagari ʉtãyeri iro dopa ãhraa. Queoro árĩbiriri buheripʉ yucʉ, taa, ñaira pũri iro dopa ãhraa. I ʉmʉ pehrerinʉri árĩcʉ̃ Jesucristo dujarigʉ mari buhera queoro árĩcʉ̃ ĩhmugʉcumi. Mari buherare soeñagʉ iro dopa ta queoro árĩcʉ̃ ĩhmugʉcumi. Eropiro oro, plata, waja pagari ʉtãyeri soecʉ̃ ʉ̃jʉbiro dopa ta mari buhera queoro ta árĩro dujaroca ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropa mari queoro buhenirã mari árĩcʉ̃ õaro mari buhera waja wajayegʉcumi. Eropa ta yucʉ, taa, ñaira pũri soecʉ̃ ʉ̃jʉpehrero dopa ta mari buhera queoro árĩbiro pehreroca ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropigʉ queoro buhebirinirã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ marire wajayesome. Erã eropa árĩrã erã wajatabiriquerecʉ̃ Goãmʉ erãpʉre taugʉcumi. Eropirã eropa queoro õaro buhebirinirã merogã mera tarirãcoma. Eropirã wihi ʉ̃jʉrisubu tariro dopa tarirãcoma. 16 Mʉa Jesu yarã mera Espíritu Santopʉ mʉa mera ãhrimi. Eropirã mʉa Goãmʉ ya wihi iro dopa ãhraa. ¿Irire masibeari mʉa? 17 Eropirã mʉa Goãmʉ ya wihi árĩro dopa árĩrã ĩgʉ yarã gohra ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ yarãre yujugʉ ĩgʉ goroweocʉ̃ Goãmʉ peamegue dedeogʉcumi ĩgʉpʉre. 18 Irire õaro masique mʉa. Mʉa basi pee wisibiricãque. I ʉmʉ maja buherire opagʉ “Masitarinʉgagʉ ãhraa,” arĩ pepibocumi. Eropa arĩ pepigʉ mʉa mera majagʉ árĩgʉ, “Yʉhʉ Goãmʉ masiri mariro pee masibigʉ ãhraa,” arĩ pepiporo ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩ pepigʉ diaye ta õaro masigʉ wagʉcumi. 19 I ʉmʉ maja masa erã gamero erã basi masiri “Bu gohra ta ãhraa,” arĩ pepimi Goãmʉ. Eropa ta werenemoa Goãmʉ yare erã gojarapũ. Õpa arĩ gojara ãhraa: “Erã gamero masirã erã pepiri mera ‘Õpa iirãra,’ erã arĩrare gajiropa wacʉ̃ Goãmʉ iimi,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ. 20 Eropi gajipũgue õpa arãa daja: “Masa erã gamero ‘Masipehorã ãhraa,’ erã arĩ pepiri duhpiburi árĩbiricʉ̃ masimi mari Opʉ Goãmʉpʉ,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 21 Eropirã “Pablo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arĩrã, “Apolo ya curu majarã ãhraa gʉa,” arĩrã, “Pedro ya curu majarã ãhraa gʉa,” arĩrã arĩbiricãque mʉa pare. Gʉa árĩpehrerã mʉa ya árĩburire iirã dihta ãhraa. Goãmʉ árĩpehreri mʉa ya árĩburire otuhajadigʉ árĩmi. Ĩgʉ ĩhacũnugurare mʉa ya árĩburire odigʉ árĩmi mʉare. Mʉare ojocaricʉ̃ iimi mʉa ya árĩburire. Eropigʉ sĩricʉ̃ sãre iigʉcumi mʉa ya árĩburire. Dohpague mʉa árĩrire, pʉhrʉgue mʉa árĩburi sãre ogʉcumi. Eropirã árĩpehreri mera ãhraa. 23 Eropirã mʉapʉ Cristo yarã ãhraa ĩgʉ ya árĩburire iimorã. Eropigʉ Cristopʉ Goãmʉ yagʉ ãhrimi ĩgʉ ya árĩburire iibu. Eropirã “Gʉa tamera Pablo ya curu majarã ãhraa,” arĩbiricãque mʉa pare.

1 Corintios 4

1 Õpa arĩ pepique mʉa yʉre, Apolo sãre: “Eropa ta erã Cristore mohme corerã ãhrima. Eropirã Masa erã masibirirare Goãmʉ yare buhedore ĩgʉ apinirã ãhrima,” arĩ pepique mʉa. 2 Yujugʉ ĩgʉ ya árĩburire iidore apinirãre ĩgʉ gamero dopa ta ii corero gahmea erãre. Yʉ sãre eropa ta ii corero gahmea Cristo ĩgʉ gamerire. 3 Mʉa yʉre werewʉaquerecʉ̃ eropa pepicãa yʉhʉ. Gajirã masa erã yʉre werewʉacʉ̃ sãre eropa pepicãa yʉhʉ. Yʉ iirire ĩarã “I õari ãhraa. I ñeri ãhraa,” arĩ beyemasibeaa mʉa yʉre. Yʉ basi árĩqueregʉ yʉ iirire õaro beyemasipehobeaa yʉ sã. 4 Õpa arĩ pepia yʉhʉ. “Mari Opʉ yʉre ĩgʉ apidiro dopa ĩgʉ gamerire iipehorabʉ yʉhʉ,” arĩ pepia yʉhʉ. Yʉ õpa arĩ pepiquerecʉ̃ ta yʉ arĩ pepiri diaye árĩbiriboca. Mari Opʉ Cristo dihta yʉ iiricʉrire ĩagʉ õaro masimi yʉ ĩgʉ yare õaro iicʉ̃. 5 Eropirã mari Opʉ ĩgʉ dujariboro core masare erã iirare arĩ werewʉabiricãque. Ĩgʉ dujarigʉ masa erã iirare iribojegue gajirã erã masibirirare Cristo deyoro moagʉcumi. Eropirã mari iidiarare ĩgʉ masicʉ̃ iigʉcumi gajirã masare. Irisubu ta mari nʉcʉre ĩgʉ yare mari iidiro dopa ta “Irire õaro iiabʉ,” arĩgʉcumi Goãmʉ marire. 6 Yʉ acawererã, yʉhʉ Apolo mera gʉa árĩricʉrire werebʉ yʉhʉ mʉare buhebu. Eropa werebʉ Goãmʉ ĩgʉ yare ĩgʉ gojarapũ ĩgʉ arĩdirore mʉa tarinʉgabiriboro dopa. Eropa tarinʉgabirã árĩrã mʉa yujurãyerire umupeobiricãque. Mʉa eropa iibirã árĩtarinʉgadiarã iiaa. 7 Mʉa eropa iibiriboro dopa gʉa iirare werebʉ mʉare. Mʉa eropa tarinʉgadiaquererã mʉapʉ gajirã tauro õarã árĩbeaa mʉa. Goãmʉ mʉare ĩgʉ ora dihtare opaa mʉa. Eropirã ĩgʉ mʉare masicʉ̃ iira dihtare masia mʉa. ¿Mʉa gamero oparã, mʉa bocatĩuro masirã árĩbiriquererã ta, duhpirã “Masipehorã ãhraa,” arĩri mʉa? Eropa arĩrã “Goãmʉ gʉare obirimi. Eropigʉ gʉare masicʉ̃ iibirimi,” arĩdiarã dopa ta iiaa mʉa. 8 Mʉapʉ “Árĩpehrerire opaa gʉa. Gʉare ñehe dʉhyabeaa,” arĩraa mʉa. Eropirã gʉa mʉa pohro árĩbiricʉ̃ õpa arĩ pepiraa: “Oparã iro dopa masirã ãhraa gʉa,” arĩ pepiraa mʉa. Diaye ta oparã iro dopa mʉa masipehorã árĩcʉ̃ mʉare õatariaboya. Mʉa eropa árĩcʉ̃ mʉa mera gʉa sã oparã iro dopa masipehorã árĩboya. “Masirã ãhraa gʉa,” arĩ pepirã, ¿õaro arĩ pepiri mʉa? Õaro pepibeaa yʉ ĩacʉ̃. 9 Õpa arĩ pepia yʉ tamera: Goãmʉ gʉare Jesu ĩgʉ yare buhedore apinirã doca maja curu apimi gʉare. I yeba majarã masa, anyua sã gʉa ñero taricʉ̃ gʉare ĩamʉrima eropa wacʉ̃. 10 Cristo yare gʉa buhecʉ̃ ĩarã, “Pee masibirã ãhrima,” arĩma masa gʉare. ¿Mʉapʉ Cristo yare õaro pee masirã ãhriri mʉa? “Turabirã, bu árĩrã ãhrima,” arĩma masa gʉare. ¿Mʉapʉ õaro turarã ãhriri mʉa? Mʉa basire umupeoa. Gʉapʉre masa ne umupeobeama. 11 Gʉapʉ dohpaguere ñero tarirã, oaboarã, ñemesiburã, ñeri suhricʉrã, wiri moorã ãhraa. Eropirã gʉare gajirã umupeobirã, gʉare pabiramʉrima. 12 Eropirã gʉa buheniguiquererã teboricʉrã árĩrã gʉa árĩburi majare gʉa baburi sãre mohmea. Eropirã gajirã gʉare erã ñero wereniguiquerecʉ̃ ta gʉapʉ Goãmʉre õaro erã árĩburire serẽbasaa. Eropa iirã gajirã gʉare ñero iimorã erã nʉrʉquerecʉ̃, ta eropa pepicãa gʉa. 13 Eropirã “Ñero iirã ãhrima,” gʉare erã werewʉaquerecʉ̃ ta gʉapʉ erãre õaro wereniguia erã õaro árĩburire. Eropirã erã bʉrigã dohoma gʉare. Iribojegue eropa iinʉgama. Dohpague sãre mʉraro ta iima gʉare. 14 Mʉare õari buherire buhemʉhtabʉ. Eropa buhecʉ̃ mʉa peecʉ̃ Jesucristo mʉare ĩgʉ yarã wacʉ̃ iidi árĩmi. Eropa mʉare buhedigʉ mʉa pagʉ iro dopa ta wahabʉ yʉhʉ. Bajarã mʉare Cristo yare buherã erã árĩquerecʉ̃ ta mʉare buhemʉhtagʉ yʉhʉ yujugʉ ta ãhraa. Eropigʉ yʉhʉ yujugʉ ta mʉa pagʉ iro dopa ãhraa. Eropigʉ mʉare gʉhyasĩricʉ̃ iibu ire gojagʉ iibeaa. Yʉ porã yʉ mahirãre mʉare werebu ire gojaa yʉhʉ. 16 Eropigʉ ire turaro mʉare werebu iiaa yʉhʉ. Yʉre ĩhacũque mʉa sã. 17 Mʉa eropa iicʉ̃ gamegʉ mʉa pohro Timoteore obeogʉ iiaa. Ĩgʉ yʉ magʉ iro dopa yʉ mahigʉ mari Opʉ Jesucristo yagʉ ãhrimi. Eropigʉ Cristo gamero dopa iiniguigʉ ãhrimi ĩgʉ. Timoteo mʉa pohro ejagʉ Jesucristo yare yʉ iidiro dopa mʉare guñacʉ̃ iigʉcumi mʉa sã eropa iiboro dopa. Jesu yarã pohrogue noho wagʉ Jesucristo yare erã iiburire buheniguicãa. 18 Yujurãyeri mʉa mera majarã oparã árĩdiarã õpa arãñorã: “Pablo mari pohroguere arisome,” arĩ pepirañorã erã. 19 Goãmʉ gamecʉ̃ mʉa pohrogue dohparagã ta ejagʉca. Eropa ejagʉ erã oparã árĩdiarã mʉa mera majarã erã eropa arĩrare ĩagʉra. Eropigʉ erã Goãmʉ turari opacʉ̃ ĩagʉra yʉhʉ. 20 Goãmʉ mari Opʉ ãhrimi. Mari arĩ weretarinʉgaquerecʉ̃ ta ĩgʉ yare mari iibiricʉ̃ mari wereniguiri duhpiburi árĩbeaa. Ĩgʉ turari mera ĩgʉ gamero dopa iicʉ̃ gahmemi. 21 ¿Mʉa pohrogue mʉa ya dipuwaja dipuwaja moagʉ yʉ wacʉ̃ gahmeri mʉa yʉre? ¿O mʉa õaro iira waja mucubiriri mera waro gahmeri mʉa yʉre?

1 Corintios 5

1 Gajirã õpa arĩ querecʉma gʉare: Yujugʉ mʉa mera majagʉ ĩgʉ bʉamore ta marapocʉ waĩcʉmi. Eropa ta arĩ werema masa gʉare. Erã eroparĩcʉ̃ peemaria wahabʉ. Gajirãpʉ Goãmʉre masibirã árĩquererã erãpʉ eropa iirã árĩbeama. 2 Mʉa mera majagʉ ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta mʉapʉ “Õatariarã ãhraa gʉa,” arĩ pepiraa. ¿Duhpirã ĩgʉ eropa ñeri iirare masiquererã ta gʉhyasĩrisãbeari mʉa ĩgʉre? Eropa ñero iigʉre mʉa Jesu yarã mera majagʉre cóãcãque mʉa. 3 Yʉhʉ mʉa mera árĩbiriqueregʉ ta yʉ guñari mera mʉa mera árĩgʉ iro dopa ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ mʉa mera árĩgʉ yʉ árĩbodiro dopa ta ñero iigʉre ĩgʉ eropa ñero iira dipuwaja, dipuwaja moadoretuhaa yʉhʉ. Jesucristo ĩgʉ dorero mera ta eropa iidorea. Eropa mʉa Jesu yarã gamenererã yʉ guñabeori merague yʉhʉ mʉa mera árĩcʉ̃, mari Opʉ Jesu ĩgʉ turari mera 5 ĩgʉre ñero iigʉre cóãque. Watĩ mera ĩgʉ ñero tariborore apique. Eropa ta cóãque ĩgʉre ĩgʉ ñero tariri mera ñerire ĩgʉ ʉaribejarire ĩgʉ gohrotoboro dopa. Mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ dujaririnʉ ñero iidigʉ mʉrʉ Jesu mera ĩgʉ õaro tariboro dopa dohpaguere ĩgʉre eropa apinique, arãa yʉhʉ. 6 “Õaro ãhraa gʉa,” mʉa arĩquererã ta ñero iirã iica mʉa. Ñero iigʉ ĩgʉ ñerire mʉa eropa ĩacãrã, árĩpehreri ñeri mʉare ii ĩhmucʉ̃ árĩpehrerã ñero iirãca. Eropiro árĩpehreri ñeri sehya wa mʉa árĩrogue. Panre bʉgacʉ̃ iiri pohga õaro seyanʉgajaro dopa ta iri ñeri õaro seyaroca mʉaguere. ¿Irire masibeari mʉa? 7 Yʉ acawererã judio masa Pascua árĩcʉ̃ ovejare wejẽmʉrima erã ñeri iira dipuwajare Goãmʉre cãdijidorerã. Oveja sĩridiro dopa ta Cristo mari ñeri dipuwajare sĩribasadi árĩmi. Ĩgʉ eropa sĩribasarañe mera mʉa ñerire cóãnirã ãhraa. Irire guñarã mʉapʉ ñero iigʉre mʉa mera majagʉre cóãque ñeri mʉa watope mariboro dopa. 8 Iribojegue ñerire ĩhacũ iinirã árĩribʉ mari. Eropirã dohpaguere mari ñerire cóãnirã árĩrã mari ñerire ʉaribejaro mariro, ñero iiro mariro árĩrã. Iribojegue mari ñerire iimʉridiro dopa ta iibiricãrã. Eropirã diaye maja õaro wereniguiri mera, õaro iiricʉri mera árĩrã pare. 9 Mʉare yʉ gojabeorapũre nome mera ñero iirã, ñerire iimajiñajarã mera ne wapicʉdorebiriribʉ. 10 Eropa arĩgʉ “Jesu yarã árĩbirã mera árĩbiricãque,” arĩbiribʉ. Eropigʉ “Nome mera ñero iirã mera, gajinore turaro gamenemocãrã mera, yajaricʉrã mera, goãmarã wéanirãre umupeorã mera árĩbita,” arĩbeaa. I yebare eropa árĩrã mariro Jesure gamebirã mariro mari dihta árĩmasibeaa. Árĩpehrerogue ãhrima erãpʉ ta. 11 Eropigʉ mʉare gojabeogʉ õpa arĩ doreribʉ: “Mʉa mera majarã Jesu yarãpʉ erãpʉ ñerire iicʉ̃ ĩha erãpʉre wapicʉbiricãque,” arĩ goja doreribʉ. Eropirã mʉa mera majagʉ “Jesu yagʉ ãhraa,” ĩgʉ arĩgʉ árĩqueregʉ ta nome mera ñero iigʉ, gajinore turaro gamenemogʉ, goãmarã wéanirãre umupeogʉ, ñero quere moa coregʉ, merericʉgʉ, yajaricʉgʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉpʉre wapicʉbiricãque. Eropirã eropa iigʉ mera ne babiricãque. 12 Jesu yarã árĩbirãpʉre Goãmʉpʉ dipuwaja moagʉcumi. Eropigʉ Jesu yarã árĩbirãre erã ñero iiri dipuwaja moadoregʉ árĩbeaa yʉhʉ. Eropa iibiricãro gahmea yʉre. Eropa arĩquerecʉ̃ ta mari Jesu yarã watope mari ñero iira dipuwajare moaro gahmea mari basire. Eropirã mʉa Jesu yarãpʉ mʉa mera gamenererã mʉa basi mʉa iirare ĩha masiro gahmea mʉare. Eropirã yujugʉ mʉa mera majagʉ ĩgʉ ñero iicʉ̃ ĩarã ĩgʉre dipuwaja moadorero gahmea mʉare. Eropirã Goãmʉ yare gojarapũgue arĩdiro dopa mʉapʉ mʉa mera majagʉre ñero iigʉre dipuwaja moaro dopa iirã ĩgʉre cóãque.

1 Corintios 6

1 ¿Mʉa basi game dʉyasorire duhpirã Jesu yarã árĩbirã pohrogue amudorerã wahari mʉa? Jesu yarãre mʉa mera majarãre weresãdiarã gajirã Jesu yarãre irire werero gahmea mʉare. Eropirã Jesu yarãpʉ amubasaporo. 2 Pehrerinʉ árĩcʉ̃ mari Jesu yarãpʉ mari árĩpehrerã masa erã iirare beyerãca. ¿Irire masibeari mʉa? Eropirã pehrerinʉ árĩcʉ̃ masa árĩpehrerãre beyemorã árĩrã, dohpague sãre amumasia mari. Eropirã dohpague gajiropa wacʉ̃ sãre amumasia mari. 3 Anyua erã iira sãre beyerãca mari. ¿Irire masibeari mʉa? Mari eropa anyuare beyemorã árĩrã diaye ta dohpague sãre Jesu yarã erã iirare ĩarã beyemasica mari. 4 ¿Eropirã duhpirã mʉa mera majarãre weresãdiarã Jesure gamebirã, “Bu árĩrã” mʉa arĩrã pohrogue amudorerã wahari mʉa? 5 Ire arĩgʉ iiaa mʉa gʉhyasĩuro mʉa tariborore. Mʉa dʉyasorire werebu õaro masigʉ árĩcumi mʉa watopere, yʉ arãa. 6 Ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta mʉa mera majagʉ Jesu yagʉ gajigʉ ĩgʉ acaweregʉre weresãdiagʉ Jesu yarã árĩbirãre beyedoregʉ wahami. 7 Masare beyegʉ pohrogue mʉa acawererãre weresãrã Goãmʉ gameripʉre tarinʉgarã iiaa mʉa. Gajigʉ mʉa mera majagʉ mʉare ñero ĩgʉ iicʉ̃ eropa ĩacãboaya mʉa. Jesu yarã árĩbirãre mʉa weresãbiriborore mʉa acaweregʉre mʉare ĩgʉ ñero iirare mʉa eropa ĩacãcʉ̃ õatariaboaya. Jesu yagʉ mʉare ĩgʉ yajacʉ̃ ĩgʉre mʉa weresãboro core ĩgʉ mʉare yajarare mʉa eropa ĩacãcʉ̃ õaboaya. 8 Mʉa eropiibeaa. Gajirãre ñero iirã ãhraa mʉa sã. Yajarã ta ãhraa mʉa sã. Jesu yarã mʉa acawererã erã árĩquerecʉ̃ ta erãre ñero iirã, yajarã iiaa mʉa. 9 Eropa iirã Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere wamasibeama. ¿Irire masibeari mʉa? Pee wisibiricãque mʉa. Õpa iirã Goãmʉ pohroguere wasome: Gajirã nome mera ñero iirã, goãmarã wéanirãre umupeorã, gajigʉ marapore marapocʉrã, gajigʉ marapʉ mera ñero iirã nome, ʉma seyaro erã dʉpʉri mera ñero iirã, nome sã eropa ta iirã, 10 yajarã, gajinore turaro gamenemorã, merericʉrã, gajirã masare ñero quere moa corerã, gʉyari mera yajarã ne Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere wamasibeama. 11 Iribojeguere mʉa yujurãyeri eropa iirã árĩyoro. Eropa iinirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta dohpaguere mʉa ñero iirare cóãtuhami Jesucristopʉ. Eropa ĩgʉ taunirã mʉa árĩcʉ̃ ĩgʉ yarã árĩmorã iimi Goãmʉ mʉare. Eropa iigʉ “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami ĩgʉ mʉare. Eropa ta iimi mʉare mari Opʉ Jesucristo mera, Espíritu Santo mera. 12 “ ‘Goãmʉ iidorebirira árĩpehreri iimasiri ãhraa yʉre,’ arĩmi Pablo,” arãa mʉa yʉre. Yʉ iimasipehoqueregʉ ta, yʉ iiri yʉre gajirã sãre itamubiricʉ̃ ĩha irire iibeaa. Eropa ta árĩpehreri iimasiri ãhraa yʉre. Eropa iimasiqueregʉ ta yujuyerisuburi irire eropa iipogʉ duhumasibiriboca, arĩgʉ irire iisome yʉhʉ. 13 Mari bari mari paru maja árĩburi ta ãhraa. Eropiro “Mari paru bari dicʉburidiru paru ãhraa,” arãa mʉa yujurãyeri. Mʉa eropa arĩquerecʉ̃ ta pʉhrʉ Goãmʉpʉ mari barire mari paru sãre iri pehrea wacʉ̃ iigʉcumi. Eropirã mʉa yujurãyeri “Mari dʉpʉpʉ mari ʉaribejari iiburi dʉpʉ ãhraa,” arĩraa mʉa. Eropa árĩbeaa. Mari dʉpʉ ʉaribejari iiburi dʉpʉ árĩbeaa. Mari dʉpʉpʉ mari Opʉ ya árĩburire iiburi dʉpʉ ãhraa. Eropigʉ mari Opʉpʉ mari mera ãhrimi mari ĩgʉ yare õaro iiboro dopa. 14 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ turari mera mari Opʉ Cristo dʉpʉ mʉrarore masupʉ. Eropa ĩgʉre masudiro dopa ta mari dʉpʉ sãre masugʉcumi ĩgʉ. 15 ¿Mʉa ya dʉpʉ Cristo ya dʉpʉ árĩri iro dopa árĩcʉ̃ masibeari mʉa? ¿Cristo ya dʉpʉ árĩri iro dopa árĩrã nomeo ñero iiricʉgo mera mari árĩcʉ̃ õhari mʉa pepicʉ̃? Õabirigohracãca. 16 Ñego mera yujugʉ igo mera árĩcʉ̃ ĩgʉ dʉpʉpʉ igo ya dʉpʉ mera árĩro yuju dʉpʉ iro dopa ta ãhraa. ¿Irire masibeari mʉa? Eropa arĩ gojara ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. Õpa arãa: “Nomeo ʉmʉ mera árĩrã perã árĩquererã yuju dʉpʉ iro dopa wahama,” arĩ gojamʉriñumi. 17 Mari Opʉ ĩgʉ yarã mera ãhrimi. Eropigʉ yujugʉ ĩgʉ mari Opʉ mera perã árĩquererã yujugʉ iro dopa ãhrima erã guñari mera. 18 Eropirã nome mera ñero iirire, ʉma mera ñero iirire ʉaribejabiricãque. Irire mʉa ʉaribejabiriboro dopa ta irire duhrigã waque. Gaji ñerire mari iira mari dʉpʉrire mari goroweobeaa. Nomeo mera ñero iigʉpʉ ĩgʉ dʉpʉre ñetariaro goroweomi. 19 Espíritu Santore marire ohomi Goãmʉ. Eropigʉ mari dʉpʉ mera wihicʉmi Espíritu Santo. ¿Irire masibeari mʉa? Eropirã mʉa dʉpʉ mʉa ya dʉpʉ gohra árĩbeaa. Goãmʉ ya dʉpʉ ãhraa. 20 Mʉa ĩgʉ yarã árĩmorãre mʉa ñeri dipuwajare wajayedigʉ árĩmi Cristo. Eropirã ĩgʉ yarã árĩrã mʉa dʉpʉ mera Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta iique. Eropa iirã Goãmʉre umupeorã iiaa mʉa. Eropirã gajirã sãre ĩgʉre umupeocʉ̃ iirã iiaa.

1 Corintios 7

1 Dohpaguere mʉa yʉre serẽpi gojarare yʉ sã mʉare yʉhrigʉra. Masʉ marapo maricʉ̃ sãre õhaa yʉ ĩacʉ̃. 2 Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta ero mʉa árĩro baja ʉaribejari ãhraa. Eropirã ʉma erã nʉcʉ nome marapocʉporo gajirã nome mera erã ñero iibiriboro dopa. Eropirã nome sã erã nʉcʉ marapʉcʉporo gajirã ʉma mera erã ñero iibiriboro dopa. 3 Eropigʉ marapocʉgʉre ĩgʉ marapore õaro iiro gahmea. Igo marapʉ sãre eropa ta iiro gahmea. 4 Marapʉcʉgo igo dʉpʉ igo ya dihta árĩbeaa. Igo marapʉ ya sã ãhraa ĩgʉ ĩhadiburo dopa. Igo marapʉ sãre ĩgʉ dʉpʉ ĩgʉ ya dihta árĩbeaa. Ĩgʉ marapo ya sã ãhraa igo ĩhadiburo dopa ta. 5 Mʉa perã árĩburire “Iibiricãrã,” arĩbita. Gajisubu mʉa perã Goãmʉ mera mʉa wereniguidiarã “I nʉcʉ nʉri duhunirã dohpa, Goãmʉ mera mʉa wereniguirã dohpa,” yujuro mera eropa arĩrã duhumasia mʉa. Mʉa eropa duhura pʉhrʉgã mʉa dipaturi mʉa eropa árĩniguidiro dopa ta árĩque daja watĩ ñero mʉare iidorebiriboro dopa. “Gajirã mera ñero iiboca,” arĩrã mʉa basi duhubita. Mʉa árĩmʉhtadiro dopa ta árĩniguicãque daja. 6 Ire mʉare dohpague yʉ arĩrare arĩgʉ mʉare dore gohrari mera dorebeaa. Eropa weregʉ iiaa mʉa iiburire mʉa masima õaro. 7 “Ʉma marapocʉporo,” arĩquerecʉ̃, árĩpehrerã mʉa yʉ iro dopa ta marapo marirã mʉa árĩcʉ̃ õaboaya yʉre. Mʉa eropa árĩcʉ̃ gamequerecʉ̃ ta Goãmʉ mari árĩpehrerãre yujuropa iimasiburire apibeami. Yujurãyerire marapocʉ?-?masiburire marapʉcʉmasiburire apimi Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ gajirãpʉre marapocʉmasibiriburire marapʉcʉmasibiriburire apimi. 8 Eropigʉ marapo marirãre, marapʉ marirãre, wapeweyarãre õpa arãa: Marapo marirã, marapʉ marirã mʉa árĩmasirã, yʉ árĩro dopa árĩcʉ̃ õhaa. 9 Eropa árĩmasibirã turaro nomere gahmema. Irire turaro ʉaribejarã diaye ta marapocʉcãporo. Nome sã marapʉcʉporo. Mʉa eropa ʉaribejarã mʉa marapocʉcʉ̃ õapũricãa. Eropiro marapʉcʉcʉ̃ sãre õapũricãa. 10 Mʉa marapocʉrãre, marapʉcʉrã nomere õpa dorea: Yaha doreri gohra árĩbeaa i. Mari Opʉ Cristo ire doredi árĩmi. Mʉa nomepʉ mʉa marapʉ sʉmarãre cóãbiricãque. 11 Mʉa marapʉ sʉmarãre cóãrã, marapʉ marirã dujaque. Dipaturi mʉa marapʉ árĩdigʉ mera ahmu õaro árĩbiricʉ̃ daja marapʉ marirã dujaque. Eropirã mʉa ʉma sã mʉa marasã nomere cóãbiricãque. 12 Eropigʉ mʉa sãre gajirã sãre õpa arãa yʉhʉ. Mari Opʉ ĩgʉ dorediro árĩbeaa i. Yʉhʉ ĩgʉ apidigʉpʉ õpa arãa mʉare: Yujurãyeri mʉa mera majarã Jesu yarãpʉ Jesure umupeobirã nomere marapocʉrã ãhraa. Eropigʉ õpa arĩ werea mʉare: Mʉa marasã nome mʉa mera erã dujadiacʉ̃ erã nomere cóãbiricãque mʉapʉ. 13 Eropirã yujurãyeri mʉa mera majarã nome Jesu yarã nome Jesure umupeobirã mera marapʉcʉrã nome ãhraa. Mʉa marapʉ sʉmarã mʉa mera erã dujadiacʉ̃ erãre cóãbiricãque. 14 Mʉa marapʉ sʉmarã Jesure umupeobirã erã árĩquerecʉ̃ ta Jesu yarã nomere erã marapocʉcʉ̃, Goãmʉ õarã ʉma iro dopa ĩhami erãre. Eropirã mʉa ʉmapʉ Jesu yarã mʉa árĩcʉ̃ mʉa marasã nome Jesure umupeobirã nome árĩbocoma. Erã eropa árĩquerecʉ̃ ta mʉa mera erã nome marapʉcʉcʉ̃ Goãmʉ õarã nome iro dopa ĩhami erãre. Ĩgʉ eropa ĩabiricʉ̃ mʉa porã Jesure umupeobirã porã iro dopa árĩboñuma. Eropigʉ mʉa porã sãre õarã iro dopa ĩhami Goãmʉ. 15 Eropirã mʉa ʉmapʉre mʉa marasã nome Jesure umupeobirã nome erãpʉ mʉare cóãcʉ̃ õaroca. Mʉa nome sãre mʉa marapʉ sʉmarã Jesure umupeobirã erãpʉ mʉare cóãcʉ̃ õaroca. Mari õaro dujacʉ̃ gahmemi Goãmʉ. Eropirã erã eropa cóãdiacʉ̃ “Yʉ mera dujaque,” erãre arĩdorebeami Goãmʉ. Eropirã mʉa erã marasã nome erã marapʉ sʉmarã árĩbeaa pare. 16 Mʉa ʉma mʉa marasã nome mʉa mera dujaquerecʉ̃ erã peamegue wabiriborore Jesure umupeocʉ̃ iimasibiriboca. Mʉa nome sã eropa ta Jesucristore umupeocʉ̃ iimasibiriboca mʉa marapʉ sʉmarãre. Eropirã erã mʉare cóãdiacʉ̃ õaroca. 17 Õpa ta iiro gahmea mʉare: Árĩpehrerã mʉa mari Opʉ Cristo mʉare ĩgʉ árĩdorero dopa ta árĩque. Goãmʉ mʉare ĩgʉ apirare iique mʉa. Irire árĩpehrero Jesu yarã gamenererãre eropa doreniguica yʉhʉ. 18 Jesu yarã mʉa árĩboro core circuncisión iinirã gasiro mero wiri aĩnirã árĩrã eropa ta dujaque. Eropirã Jesu yarã mʉa árĩboro core gasiro merogã wiri aĩbirinirã árĩrã mʉa árĩro dopa ta dujaque. 19 Dohpaguere gasiro mero wiri aĩnirã mʉa árĩcʉ̃ duhpiburi árĩbeaa. Irire iibirinirã mʉa árĩcʉ̃ sãre gajiropa wasome. Goãmʉ dorerire mari iicʉ̃pʉre iri tamera õhaa. 20 Eropirã Goãmʉ Jesu yarã mʉare ĩgʉ aĩcʉ̃ irisubu mʉa árĩmʉhtadiro dopa ta dujaque. 21 Goãmʉ mʉare Jesu yarã aĩboro core gajirã pohro majarã mʉa árĩcʉ̃ õaroca. Eropa ta dujanique. Mʉa Opʉ ĩgʉ mʉare wiudiacʉ̃ wirique mʉa. Mʉa wiricʉ̃ sãre õaroca mʉare. 22 Õpa arĩ pepique mʉa: “Yʉhʉ masʉ pohro majagʉ wiribiriqueregʉ ta dohpaguere Jesu yagʉ árĩgʉ, ĩgʉ wiudigʉ iro dopa ãhraa ĩgʉ yare iiboro dopa,” arĩ pepique. Eropa ta gajirã Goãmʉ Jesu yarãre aĩcʉ̃ masa pohro majarã mʉa árĩbiriquererã õpa arĩ pepique: “Dohpaguere Jesu pohro majagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepique. 23 Mari ñeri dipuwajare mari ĩgʉ yarã árĩmorãre wajayetuhadi árĩmi Cristo. Eropirã ĩgʉ dorero dopa iique. Mʉa iiburire masa dorebiricãporo. 24 Eropirã yʉ acawererã, Jesu yarã árĩmorã Goãmʉ mʉare ĩgʉ aĩcʉ̃ irisubu mʉa árĩmʉhtadiro dopa ta dujaque. Eropa dujarã Goãmʉ mera õaro árĩque. 25 Dohpaguere marapo marirãre, marapʉ marirã sãre werediaa mʉare. Yʉ wereburi mari Opʉ weredorediro gohra árĩbeaa. Eropa árĩbiriquerecʉ̃ yʉhʉ ĩgʉ mojomoro ĩadigʉ, ĩgʉ itamudigʉ árĩcʉ̃ mʉa yʉ wererire õaro mera peerãca. Õpa werea mʉare. 26 Dohpaguere mari ñero tarirã iica. Eropirã mʉa árĩro dopa mʉa dujacʉ̃ õhaa yʉre. 27 Eropirã mʉapʉ marapocʉrã, marapʉcʉrã sã eropa ta dujaque. Erãre cóãbiricãque. Marapo marirã, marapʉ marirã sã mʉa árĩrã eropa ta dujaque. Marapore o marapʉre amabita. 28 Eropa yʉhʉ mʉare arĩquerecʉ̃ “Marapocʉgʉra,” arĩcʉ̃ gajiropa árĩbeaa ʉmare. Eropirã mʉa nome sãre marapʉcʉdiacʉ̃ õaroca. Õpa ãhraa. Irisubu ñero taririsubu marapocʉrã, marapʉcʉrã mʉare teboricʉburi dujaroca. Eropigʉ mʉare eropa teboricʉri arĩgʉ, marapo marirã, marapʉ marirã dujaque, arãa yʉhʉ. 29 Yʉ acawererã, eropa arĩgʉ õpa arĩdiagʉ iiaa. Mari ñero tariboro merogã dʉhyaa. Eropirã dohpaguere marapo marirã Goãmʉ yare erã õaro mohmemasiro dopa ta, õaro mohmero gahmea marapocʉrã sãre. Eropirã marapʉcʉrã nome sãre eropa ta Goãmʉ yare õaro mohmero gahmea. 30 Eropirã mari ñehamere orequererã Goãmʉ yare mohmeboropʉre guñaro gahmea. Bosenʉ árĩrã mucubiriquererã Goãmʉ yare mohmeboropʉre guñaro gahmea. Mari asũrare opaquererã irire guñabiricãro gahmea. Goãmʉ yare mohmero gahmea. 31 I yeba dohpague árĩro dopa pehrero iiaa. Eropirã i yeba majare iiburire wʉaro guñabiricãro gahmea. 32 Mʉa gajinore wʉaro mʉa guñaricʉcʉ̃ gamebeaa yʉhʉ. Marapo marigʉ Jesu yagʉ árĩgʉ mari Opʉ Jesu yare ĩgʉ gamerire guñaniguimi. 33 Marapocʉgʉpʉ Jesu yagʉ i yeba maja sãre ĩgʉ marapo gamerire guñami. 34 Eropigʉ peñe guñami. Marapʉ marigo mari Opʉ Jesu yare iiburire guñaniguimo. Eropa guñago igo igo dʉpʉ, igo pepiri mera ta mari Opʉ yago õaro árĩdiamo. Marapʉcʉgopʉ i yeba majare igo marapʉ gameripʉre bʉrigã iidiamo. 35 Ire mʉare arĩgʉ iiaa mʉare itamubu. Teboricʉri dorerire mʉare cãhmotadiabeaa. Eropa cãhmotadiabiriqueregʉ ta õaro mʉa iicʉ̃ gahmea. Eropigʉ baja guñaricʉro mariro Jesu mari Opʉ ĩgʉ gameri dihtare mʉa turaro iidiacʉ̃ gahmea yʉhʉ. 36 Mʉa mera majagʉ ĩgʉ mago igo bʉro wacʉ̃ ĩagʉ marapʉcʉdoreporo ĩgʉ igore. “Igore õaro iibeaa. Marapʉcʉro gahmea igore,” arĩ pepigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta nomesoporo. Eropigo igo marapʉcʉmasimo. Eropa igore marapʉcʉdoregʉ ñero iibeami. 37 Gajigʉpʉ ĩgʉ magore “Marapʉcʉbiricãporo,” arĩbocumi. Yujugʉ ʉmʉre wereyudiro mariro, yujuñe ta pepigʉ árĩgʉ, “Igo marapʉcʉbiricãporo,” arĩgʉ õaro iimi. 38 Eropigo ĩgʉ mago marapʉcʉdoredigo õaro wagocumo. Ĩgʉ mago marapʉcʉdorebiridigopʉ gajigo tauro õaro wagocumo dohpaguere ñero taririsubu árĩcʉ̃. 39 Marapʉcʉgore igo marapʉ mera árĩniguicãdoremi Goãmʉ. Igo marapʉ sĩrira pʉhrʉ igo gajigʉ mera igo gamegʉ mera marapʉcʉmasimo daja. Jesure umupeogʉre marapʉcʉro gahmea igore. 40 Igo marapʉ marigo dujago tauro õaro mucubirigo árĩgocumo igo. Eropa ta arĩ pepia yʉpʉ. Eropa arĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ gamero dopa ta arĩgʉ iiaa.

1 Corintios 8

1 “Gʉa tamera õaro masia,” arĩ pepiraa mʉa. Eropa arĩ pepirã mʉa masiri mera gajirãre masitarinʉgadiarã iiaa mʉa. Eropa iirã gajirãre itamubeaa mʉa. Gajirãre umupeori mera mahirãpʉ erãre itamua erã Jesucristore umupeonemoboro dopa. “Masipehocãa yʉhʉ,” arĩbiricãro gahmea marire. Eropa arĩrã õaro masibeaa mari. Eropirã “Õaro masinibirica dohpa,” arĩ pepiro gahmea marire. Mari Goãmʉre mahirãpʉre marire masicʉ̃ iimi. Eropigʉ goãmarã wéanirãre umupeorã erã pohro apira barire “¿Mari bamasicuri?” arĩ weregʉra mʉare: Goãmarã wéanirã ne duhpimorã árĩbeama. Diaye ta erã wéanirãre ne sĩporãri mara. Eropigʉ Goãmʉ yujugʉ ta ãhrimi. Gajirã goãmarã marima. Ire mari masia. 5 Gajirã masa õpa arĩma. “Mari goãmarã bajarã ãhrima. Erã mari oparã ãhrima,” arĩ pepirima. “Ʉmʉsiguere, i yeba sãre goãmarã ãhrima,” erã arĩquerecʉ̃ ta maripʉre yujugʉ ta Goãmʉ gohra ãhrimi. 6 Ĩgʉ mari Pagʉ árĩpehrerãre, árĩpehrerire árĩdoredigʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉ ya árĩburire iimorã ãhraa mari. Eropigʉ mari Opʉ Jesucristo yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ árĩpehrerire mari Pagʉre ĩhacũnugubasadigʉ ãhrimi. Ĩgʉ yarã árĩmorãre iipʉ ĩgʉ marire. Eropirã ĩgʉ mera eropa árĩniguirãca mari. 7 Yʉ arĩdiro dopa ta eropa arĩquerecʉ̃ gajirã Jesu yarã irire masibeama. Iribojegue erã goãmarã wéanirãre umupeorã “Oã goãmarã ojocarirã ãhrima,” arĩ pepimʉriñorã. Irisubuguere eropa arĩponirã árĩrã dohpague sãre erã wéanirãre erã apira barire barã “Goãmarãre umupeorã iiaa,” arĩ pepirima. Eropirã iri barire barã, “Mari ñero iirã iiaa,” arĩ pepirima õaro masibirã. Eropirã “Ñerire iirã iiaa,” arĩ pepiquererã erã irire iicʉ̃ erã pepiri gajiropa waca. 8 Eropigʉ õpa arĩ werea mʉare: Iri barire mari bacʉ̃ mari babiricʉ̃ sãre Goãmʉ mera õaro árĩcʉ̃ iibeaa marire. Irire mari babirã ñero iibeaa. Mari irire barã sã gajirã tauro õarã árĩbeaa mari, arĩ werea yʉhʉ. 9 Eropa mʉare werequerecʉ̃ õaro iique mʉa. Iri barire barã mʉa árĩcʉ̃ gajirã Jesu yarã mʉare ĩabocoma. Mʉare ĩarãpʉ õaro masinibirã “Iri barire barã Goãmʉre umupeobeama,” arĩ pepirã árĩrãcoma. Eropa arĩ pepiquererã mʉare ĩhacũ erã sã babocoma. Iri barire eropa barã “Ñero iirã iiaa mari,” arĩ pepirãcoma erã. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ erãpʉre ñero iicʉ̃ iiboca mʉa. Eropirã õaro iique. 11 Mʉapʉ masirã árĩrã, “Gʉa iri barire gʉa bacʉ̃ õaroca,” mʉa arĩ pepirã árĩrã gajirã õaro masibirinirãre ñero iicʉ̃ iiboca mʉa mʉare erã ĩhacũcʉ̃. Erã ya árĩburi sãre sĩridi árĩmi Cristo. Eropirã mʉa bari mera mʉa Cristo yarãre mʉa acawererãre ñero iicʉ̃ iirã erãre goroweoboca mʉa. 12 Õaro masibirãre mʉa acawererãre erã arĩ pepiro dopa iibiricʉ̃ erã pepiri gajiropa wacʉ̃ iiboca mʉa. Eropa iirã Cristo sãre ñero iirã iiaa mʉa. 13 Eropigʉ wéanirãre erã ora barire yʉ bagʉ yʉ acaweregʉre ñero iicʉ̃ iiboca yʉhʉ. Jesu yarã erã ñero iicʉ̃ gamebeaa. Eropigʉ yʉhʉ “¿Erãre ñero iicʉ̃ iiri?” arĩgʉ, iri barire ne dipaturi basome yʉhʉ.

1 Corintios 9

1 Jesu ĩgʉ yare buhedore ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Eropigʉ gajirã ĩgʉ apinirã erã iiro dopa ta iimasia yʉ sã. Jesu ĩgʉ apidigʉ ta ãhraa yʉ sã. Mari Opʉ Jesure ĩadigʉ ta ãhraa yʉ sã. Eropirã Jesu yare yʉ buhecʉ̃ mʉapʉ irire õaro peenirã árĩrã ĩgʉ yarã wahabʉ mʉa. Mʉa eropa ĩgʉ yarã wara pʉhrʉ Jesu ĩgʉ apidigʉ yʉ árĩrare masituhabʉ mʉa. 2 Gajirã yʉre werewʉarã “Ĩgʉ Jesu ĩgʉ apidigʉ árĩbeami,” arĩbocoma. Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ eropa arĩmasibeaa. Mʉare yʉ buhera pʉhrʉ Jesu yarã warã, “Jesu ĩgʉ apidigʉ ãhrimi,” arĩ yʉre masituhaa mʉa. Eropirã gajirã erã werewʉaquerecʉ̃ ta mʉapʉ ĩgʉ apidigʉ yʉ árĩricʉrire mʉa masia. 3 Yʉre werewʉarãre õpa ta arĩ yʉhrigʉra. 4 Mʉare yʉ buheri waja yʉ baburire, yʉ ihriburire yʉre oro gahmea mʉare. 5 ¿Eropigʉ marapocʉgʉ árĩgʉ yʉ marapo Jesu yago igo árĩcʉ̃ igo mera aĩ curimasibiribocuri yʉhʉ mʉa pepicʉ̃? Gajirã Jesu ĩgʉ apinirã, Jesu pagʉ porã, Pedro sã erã marasã nome mera erã curiro dopa ta yʉ sã curimasiboaya. Yʉ eropa curicʉ̃ yʉ marapocʉgʉ árĩcʉ̃, igo sãre barire oboaya mʉa. 6 Yʉhʉ Bernabé mera mʉare õari buherire gʉa buhequerecʉ̃ ta gʉare ne gajinore obeaa mʉa. Eropirã gʉa basi ta gʉa baburire mohme wajatabʉ gʉa. Gajirã Jesu apinirãpʉre erã buheri waja oayoro mʉa. ¿Gʉa dihta eropa buherã, waja mariro buhero gahmeri mʉa pepicʉ̃? 7 Yujugʉ surara ĩgʉ mohmecʉ̃ ĩgʉ oparã ĩgʉ árĩburire wajayemʉrima. Ĩgʉ basi wajayebeami. Barire otegʉ sã ĩgʉ otera dʉcacʉcʉ̃ irire ta tea aĩ bamasimi. Eropigʉ ovejare ĩhadibugʉ ĩgʉ ejorã apĩcore aĩmasimi ihribu ĩgʉ sã. 8 Eropa arĩgʉ masa erã doreri dihtare mʉare werebeaa. Goãmʉ ĩgʉ dorerigue ĩgʉ arĩra sãre mʉare weregʉ iiaa. 9 Ĩgʉ dorerire erã gojarapũgue õpa arĩ werea: “Wecʉ trigo yerire ĩgʉ guburi mera ĩgʉ suhri wearisubu ĩgʉ badiacʉ̃ ĩgʉ disirore cãhmotabiricãque,” arĩyoro Moise dorerigue. Goãmʉ eropa doregʉ wecʉare ĩhadiburire arĩgʉ iibiriñumi. 10 Eropa doregʉ gʉare Goãmʉ yare buherãre itamudorerore weregʉ iiñumi marire buhebu. Pohere séanirã sã iri dʉcare aĩnirã sã erã mohmera pʉhrʉ, dʉcacʉrisubu iri dʉca wajataborore cohrema. Eropa mohmerãre barire oro gahmea marire. 11 Mʉare Goãmʉ ya buherire õari buherire buhebʉ gʉa. ¿Gʉa eropa buheri waja mʉapʉre gʉare barire obiro gahmeri mʉa pepicʉ̃? Oro gahmea mʉare. Mʉa ocʉ̃ õaboaya gʉare. Eropa árĩquerecʉ̃ mʉa obirimʉribʉ gʉare. 12 Eropa gʉare obirã árĩquererã ta gajirã buherã mʉare irire odorecʉ̃ mʉa erãpʉre ohayoro. Erã mʉare odorecʉ̃ gʉapʉ erã tauro odoremasiboaya mʉare turaro gʉa buheri waja. Eropa dorebonirã árĩquererã ta gʉapʉ “Gʉare oque,” ne arĩbiribʉ. “Cristo ya buherire gamebiribocoma gʉa dorecʉ̃,” arĩrã gʉare dʉhyaquerecʉ̃ ta mʉare ne odorebiribʉ. 13 Masa Goãmʉre umupeorã Goãmʉ wihigue bari aĩ apima. I wihi mohmerã iri barire aĩ bahama. Eropirã Goãmʉre erã umupeori mesa pohro mohmerã waibʉgʉre erã soedigʉre masa erã aĩ apidigʉre merogã aĩ bahama erã sã. ¿Irire masibeari mʉa? 14 Eropa erã iidiro dopa ta õari buherire buherãre erã buhera waja oro gahmea erã baburire. Eropa ta iidorepʉ mari Opʉ Jesu. 15 Eropigʉ mʉare serẽbodi árĩqueregʉ ta yʉhʉ gajinore ne serẽbiribʉ mʉare. Eropigʉ ire dohpaguere gojagʉ gajinore waja gamebu gojagʉ iibeaa. Mʉare ne waja seadiabeaa. Sĩribu árĩqueregʉ ne waja gamesome yʉhʉ mʉare. Waja mariro buhegʉ sʉaa. Eropigʉ mʉare iri buhera waja ne wajata basome. 16 Õari buherire buhedoregʉ apimi yʉre Goãmʉ. Irire buheri masʉ árĩgʉ tiiaa yʉhʉ. Õari buherire buhebigʉ ñero waboaya yʉhʉ. Eropigʉ iri buherire buhegʉ “Gajirã masitarinʉgagʉ ãhraa,” arĩbodigʉ ne arĩbeaa yʉhʉ. 17 Õari buherire yʉ gamero buhegʉ yʉ buheri waja wajaseaboaya yʉhʉ. Yʉ gamero buhebeaa. Goãmʉ ĩgʉ yare buhedoregʉ apimi yʉre. 18 Õari buherire buhegʉ mʉare yʉ buhera waja serẽmasiboaya yʉhʉ. Eropa serẽmasiqueregʉ ne gajinore serẽbigʉ waja mariro iri buherire buhea mʉare. Yʉhʉ eropa iigʉ árĩgʉ “Õaro wajatagʉca Goãmʉ mera,” arãa. Iri ta ãhraa yʉ wajatari. 19 Eropigʉ yʉhʉ masare buhegʉ erã yʉ buherire peediacʉ̃ õpa iigʉ iiaa Jesu yarã erã waboro dopa. Ne masa pohro majagʉ árĩbiriqueregʉ ta árĩpehrerãre pohro majagʉ iro dopa iiaa yʉhʉ erã yʉ buherire peediacʉ̃ iigʉ. 20 Eropigʉ yʉ acawererã judio masa mera árĩgʉ, judio masa iiro dopa ta iiaa yʉhʉ yʉ buherire erã peediacʉ̃ iigʉ. Goãmʉ ĩgʉ dorera Moisere ĩgʉ apira yʉre iri dorebiriquerecʉ̃ ta, iri doreri dihtare umupeorã mera árĩgʉ erã dorerire umupeogʉ iro dopa ta ãhraa yʉ sã. Eropa ta iiaa yʉhʉ erã yʉ buherire erã peediacʉ̃ iigʉ Jesu yarã erã waboro dopa. 21 Moise dorerire umupeobirã mera árĩgʉ iri dorerire umupeobigʉ iro dopa ta iiaa. Yʉ buherire erã peediacʉ̃ eropa ta iigʉ iiaa yʉhʉ erã Jesu yarã erã waboro dopa. Eropa iiqueregʉ Goãmʉ dorerire umupeoniguia. Cristo dorerire iiaa. 22 Eropigʉ õaro masibirã mera árĩgʉ erã iro dopa ta ãhraa. “Masipehogʉ ãhraa,” ne arĩbeaa yʉhʉ erãre. Eropa ta iiaa yʉhʉ erã sã Jesu yarã erã waboro dopa. Eropigʉ árĩpehrerã masa erã árĩricʉro dopa ta iiaa yʉhʉ erãre yʉ buherire peediacʉ̃ iigʉ. Yujurãyeri Jesu taurã erã, waboro dopa iiaa. 23 Eropa iiaa õari buherire árĩpehrerã erã õaro peeburire. Erã eropa peera pʉhrʉ Jesucristo erãre peamegue wabonirãre taumi. Eropigʉ yʉhʉ erã mera õaro mucubiriborore eropa iiaa. 24 Mʉare werenigui queori mera õpa werea. Omabirarã erã omarã árĩpehrerã omama. Erã eropa omapehrequerecʉ̃ ta bʉrigã omaturagʉpʉ omajamʉhtami. Eropa ejamʉhtagʉ wajatami. Eropirã erã bʉrigã omadiro dopa ta mʉa sã Goãmʉ gamerire bʉrigã iique mʉa wajataboro dopa. 25 Árĩpehrerã omamorãpʉ yʉ dʉpʉre gajiropa iiri arĩrã gajinore duhucãma erã omaboro core. Eropa ta iima erã pũri berore erã wajataboro dopa. Iri pũri bero erã dipuru peyama masa erã wajatarare ĩaboro dopa. Eropiro erã eropa ii erã wajatara bero mata pehrea wahaa. Mari sã Goãmʉ yare õaro buhemorã gajinore duhucãrã mari wajataboro dopa. Iri mari wajatari tamera ne pehrebeaa. 26 Eropigʉ omabiragʉ ĩgʉ noho gamero omaro dopa iibeaa yʉpʉ. Yʉ gamero iimaacãbeaa. Goãmʉ gamerire masigʉ iiaa gajirãre itamuboro dopa. 27 Eropigʉ yʉ gamero dopa iibeaa. Yʉ ʉaribejari yʉre dorebeaa. Masa erã Goãmʉ mera taricʉ̃ itamuburi dihtare iiaa. Eropa iibigʉ gajirãre Goãmʉ yare buhedigʉ yʉ árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ yʉre “Õaro iibʉ,” arĩbiribocumi.

1 Corintios 10

1 Eropirã yʉ acawererã, ire masique mʉa. Mari ñecʉ sʉmarã mʉra iribojegue majarã árĩpehrerã mʉrague mera Goãmʉ árĩmʉriñumi. Ĩgʉ imica curu mera erãre wamʉhtañumi. Erã ĩgʉre eropa nʉrʉsia wahgãrã wʉariya deco diariya waĩcʉriya eja õaro taribuja wañuma. 2 Erã árĩpehrerã imica curu doca árĩnirã wʉariya taribujanirã Moise yarã wañuma. 3 Eropirã erã árĩpehrerã ʉmaro maja dijuri barire bamʉriñuma. Goãmʉ ĩgʉ orire bamʉriñuma. 4 Eropa barã erã árĩpehrerã Goãmʉ ĩgʉ ori deco sãre ihrimʉriñuma. Irisubuguere erã ihriburi decore Goãmʉ ĩgʉ apira ʉtãyegue iri decore wiridoreñumi. Erã iri deco ihridiro dopa Cristo iri ʉtãye iro dopa ĩgʉ ta erãre ojocariro odi árĩñumi. Ĩgʉ erã mera árĩmʉriñumi. 5 Erã eropa wanirã erã árĩquerecʉ̃ ta erã mera majarã bajarã ñero erã iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre ĩhasʉabiriñumi. Eropigʉ erãre masa marirogue boacʉ̃ iiñumi Goãmʉ. 6 Erãre eropa wara marire güisãburi ãhraa erã iidiro dopa ta mari ñerire ʉaribejabiriborore. 7 Eropirã goãmarã wéanirãre erã umupeodiro dopa iibita mʉa. Wecʉre erã wéadigʉre erã umupeodirore Goãmʉ yare erã gojarapũ werero õpa arãa: “Masa erã ba doaja ihrituha, wahgãnʉgaja, bosenʉ iiñuma,” arĩ gojamʉriñumi iribojeguere. 8 Pʉhrʉ gajirã erã mera majarã nome mera ñero iiñuma. Erã iidiro dopa iibiricãro gahmea marire. Erã eropa ñero iira dipuwaja yujunʉ ta erã veintitrés mil gohra masa sĩria wañuma. 9 Gajisubugue gajirã erã yujurãyeri Goãmʉ erã gamero dopa iicʉ̃ gamerã õpa ĩgʉre arĩ turiñuma. “Mari Opʉ itamumasibeami marire,” arĩñuma Goãmʉre turirã. Eropa arĩ turirã ĩgʉre guacʉ̃ iiñuma. Erã iidiro dopa iibiricãro gahmea marire. Erã eropa iira dipuwaja Goãmʉ erãre añaa mera cũri wejẽdoreñumi. 10 Gajisubu daja erã mera majarã gajirã ñerã erã basi Goãmʉ iirare dʉyasocʉ̃ anyu masare wejẽgʉpʉ erãre wejẽñumi. Eropirã erã iidiro dopa iibiricãro gahmea. 11 Eropa iiñumi Goãmʉ marire buhebu. Maripʉ pehrerinʉ coregã árĩrã ãhraa. Mari eropa árĩrã árĩcʉ̃ iribojegue majarã erã eropa warare Goãmʉ gojadoreñumi marire güisãgʉ. 12 Eropirã mʉapʉ “Yʉ tamera õaro iiaa yʉhʉ,” arĩ pepirã árĩrã õaro iique ñerire iiri arĩrã. 13 Mari árĩpehrerã yujugʉ dʉhyaro mariro yujuyerisuburi ñerire guñaa. Eropa guñarã iri ñerire iidiaa. Mari eropa iidiaquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ marire itamuniguicãgʉ iimi. Ĩgʉ arĩdiro dopa iigʉ ãhrimi. Eropigʉ marire iri ñerire iidiarare tarinʉgacʉ̃ itamumi. Marire guñaturacʉ̃ iimi. Eropa guñaturarã warã iri ñerire iidiasome. Eropirã árĩpehreri ñeri iidiaquererã iri ñerire tarinʉgarãca. 14 Eropirã mʉa yʉ mahirã yʉre peeque. Ne merogã goãmarã wéanirãre ne umupeobiricãque. 15 Mʉa õaro pee masirã mʉa árĩcʉ̃ mʉare werea. Eropirã yʉ arĩri diaye árĩcʉ̃ masique mʉa. 16 Mari gamenere bocatĩrirã Goãmʉre “Õhaa,” arĩra pʉhrʉ iri vino deco dicʉripare ihria mari. Eropa ihrirã “Cristo mari ya ñero iira dipuwajare ĩgʉ di cóãra mera ĩgʉ mera árĩrã ãhraa mari,” arĩ masia. Eropirã panrure mari Cristo yarã nuha barã iiaa mari. Eropa barã “Mari ya árĩburire ĩgʉ dʉpʉ crusague sĩrira mera mari ĩgʉ mera árĩrã yuju dʉpʉ iro dopa ãhraa mari,” arĩ masia. 17 Eropirã mari yujuru panrure nuha baro dopa árĩpehrerã mari Cristo yarã yuju dʉpʉ iro dopa ãhraa. Eropirã yuju curu ta ãhraa. 18 Moise dorerire iirã erã iirire guñaque mʉa. Goãmʉ wihigue erã waibʉgʉre wejẽ soema Goãmʉre umupeomorã. Erã eropa wejẽ soera pʉhrʉ erã soedigʉre bahama. Eropa barã yuju curu ta Goãmʉ yarã árĩrã ta iima. 19 Õpa ta arĩgʉ goãmarã wéanirã diaye ãhrima, arĩbeaa. Goãmarã marima, arãa. Eropirã goãmarã wéanirã eropárĩcãrã iima. Eropiro goãmarã wéanirã pohrogue erã apira baripʉ bu gohra ta ãhraa. Iri bari bacʉ̃ marire gajiropa iibeaa, arãa yʉhʉ. 20 Yʉhʉ eropa arĩqueregʉ ta iri barire mʉa bacʉ̃ gamebirica. Õpa ãhraa iri: Jesu yarã árĩbirã goãmarã wéanirã pohrogue waibʉgʉre wejẽburire apirã Goãmʉre umupeobeama. “Gʉa goãmarãre umupeorã iiaa,” arĩrã watẽapʉre umupeorã iima erã. Erã eropa umupeocʉ̃ erã umupeori wihigue erã mera mʉa batamurã watẽa mera árĩrã iro dopa iirã iica mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ tamerare ne gamebeaa. 21 Bocatĩrirã vino deco dicʉripare ihrirã panrure nuha barã “Cristo mera ãhraa,” arãa mari. Mari eropa iirã árĩrã, watẽa yapʉre ihri, bamasibeaa mari. Eropirã goãmarã wéanirã pohro apira barire erãre umupeorã mera iri barire batamumasibeaa mari. 22 Mari Opʉ ĩgʉ yarãre mahimi. Eropirã eropa barã watẽa yarã iro dopa iirã ĩgʉre guacʉ̃ iirãca. Ĩgʉ guacʉ̃ mʉa turabeaa ĩgʉ dipuwaja cãhmotaboro dopa. 23 “Goãmʉ iidorebirira árĩpehreri iimasiri ãhraa yʉre,” arĩboca mʉa. Mʉa iiri ñeri iri árĩbiriquerecʉ̃ ta irire iirã gajirãre itamubiriboca mʉa. Eropirã Jesure umupeonemocʉ̃ iibiriboca mʉa gajirãre. 24 Mari ya õaro árĩburi dihtare iibiricãro gahmea. Gajirã ya árĩburi sãre õaro itamuque mʉa. 25 Eropirã gajirãre itamuburire õpa iique: Bari duaroguere barire asũrã warã “¿I bari goãmarã wéanirã pohrogue erã apira bari ãhriri?” arĩ, serẽpiñabiricãque. “¿Ñerire iiri?” arĩrã, serẽpiñaboca mʉa. Goãmʉ yare gojarapũgue õpa ãhraa: “I yeba árĩri árĩpehreri Goãmʉ ya ãhraa,” arĩ gojañuma. Eropirã iri barire “Goãmʉ badorebirira bari ãhraa,” arĩbiricãque. 27 Jesure umupeobigʉ mʉare badoregʉ ĩgʉ sihucʉ̃ wadiarã waque. Eropa warã mʉare ĩgʉ ejorire baque. “ ¿I bari goãmarã wéanirã pohro erã apira bari ãhriri?” arĩ serẽpiñabita. 28 Gajigʉ ero árĩgʉ õpa arĩbocumi mʉare: “I bari goãmarã wéanirãre erã wejẽ apira dihi ãhraa,” arĩbocumi ĩgʉa. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ iri bari tamerare babita. Mʉare eropa arĩ weredigʉ “Iri barire barã ñerire iirã iica,” arĩ pepibocumi. Ĩgʉ eropa arĩ pepibiriboro dopa “Babita,” arãa yʉhʉ mʉare. 29 Eropa arĩgʉ mʉa ya árĩburire weregʉ iibeaa. Mʉare iri barire weredigʉ ya árĩburipʉre arĩgʉ iiaa mʉare. Irire mʉa bacʉ̃ ĩha mʉare ĩhacũ ĩgʉ sã babocumi. Ĩgʉpʉ eropa bagʉ “Ñero iigʉ iiaa,” arĩ pepibocumi. Eropirã “ ¿Eropa iibocuri ĩgʉ?” arĩ iri barire babita. “Babita,” yʉ arĩcʉ̃ õpa arĩ yʉhriboca mʉa yʉre: “¿Dohpa árĩrono gajigʉ gajiropa pepiri arĩrã gʉa gamero iimasibiribocuri gʉa? 30 Goãmʉre gʉa ‘Õhaa,’ gʉa arĩra pʉhrʉ gʉa bacʉ̃ gajigʉ irire gʉa barare gʉare weresãmasibeami,” arĩboca mʉa yʉre. Yʉpʉ õpa yʉhria. 31 I árĩpehrerire mʉare yʉ wererare weregʉ õpa arĩgʉ iiaa mʉare: Ʉmʉri nʉcʉ mʉa mohmerã, barã, ihrirã, árĩpehrerire iirã irire Goãmʉ ya árĩburi dihta iique. Eropirã árĩpehrerã masa Goãmʉre “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” erã arĩ umupeoboro dopa iique. 32 Ne mʉa iiri mera judio masare, judio masa árĩbirãre, Goãmʉ yarã sãre goroweobiricãque. 33 Õpa iiaa yʉpʉ. Masa árĩpehrerã erã sʉaboro dopa iiaa árĩpehreri mera. Eropigʉ yʉ gamero dopa iiniguicãbeaa yʉa. Gajirã masa ya árĩburipʉre õaro iiaa. Erãre Jesucristore umupeoborore eropa iiaa. Erã ĩgʉre umupeora pʉhrʉ erãre peamegue wabonirãre taugʉcumi.

1 Corintios 11

1 Cristo gajirã ya árĩburire árĩpehrerire iimi. Eropirã Cristore yʉ ĩhacũdiro dopa ta mʉa sã yʉ iidiro dopa ta yʉre ĩhacũque. 2 Mʉare yʉ árĩpehrerire buherare, buhe turiarare guñapeo waĩcʉabʉ. Eropa guñarã mʉare yʉ arĩrare yʉ iidorediro dopa ta ii waĩcʉabʉ mʉa. Eropa iirã õaro iiaa mʉa. 3 Dohpaguere i sãre mʉa masicʉ̃ gahmea: Árĩpehrerã ʉma opʉ Cristo ãhrimi. Eropigʉ nomeo opʉ ʉmʉ ãhrimi. Eropigʉ Cristo opʉ, ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ ãhrimi. 4 Mʉa Goãmʉre umupeo gamenerecʉ̃ yujugʉ Goãmʉre serẽgʉ dipuru bʉa serẽgʉ õaro ĩgʉ opʉre umupeogʉ iibeami. Goãmʉ yare weretaugʉ sã dipuru bʉagʉ ĩgʉ opʉre umupeobeami ĩgʉ sã. Eropirã ʉmapʉ Goãmʉre serẽrã dipu bʉabiricãporo. 5 Eropigo nomeopʉ dipuru bʉabigo Goãmʉre serẽgo igo marapʉre umupeogo iibeamo. Goãmʉ yare werego sã dipuru bʉabigo eropa ta igo sã umupeobeamo. Eropirã nomepʉ Goãmʉre serẽrã dipu bʉaporo. Dipuru bʉabigo igo poarire erã õaro wʉapehodigo iro dopa ta ãhrimo igo. 6 Dipuru bʉadiabigore igo poarire seapehoporo. “Yʉ poarire sea wʉapehodiabeaa. Gʉhyasĩriboca,” arĩgo igo dipurure bʉaporo. 7 Mʉa ʉmapʉ Goãmʉ iro dopa oparã ãhraa. Eropirã Goãmʉ õagʉ, turagʉ, ĩgʉ árĩricʉrire ĩhmuma erãpʉ. Eropirã erã dipu bʉabiricãporo. Nomepʉ “Gʉa oparã ʉma ãhrima,” arĩ ĩhmuma. Eropirã erãpʉ dipure bʉaporo. 8 Goãmʉ ʉmʉre iigʉ, nomeo ya dʉpʉ mera ʉmʉre ibiriñumi. Nomeopʉre iigʉ, ʉmʉ ya dʉpʉ mera igore iiñumi. 9 Eropigʉ ʉmʉre iigʉ sã nomeo yagʉ árĩbure iibiriñumi. Nomeopʉre iigʉ ʉmʉ yago árĩbore iiñumi Goãmʉ igore. 10 Eropirã mʉa Goãmʉre umupeorã gamenerecʉ̃ nome dipure bʉaporo anyua sã erã ĩhasʉaboro dopa. Eropa bʉarã “Ʉma gʉa oparã ãhrima,” arĩ ĩhmurã iima. 11 Goãmʉ nomeore iigʉ, ʉmʉ dʉpʉ maja mera iiñumi. Dohpaguere ʉma masa dehyoarã nome dʉpʉgue masa dehyoama. Eropiro ʉmʉ ĩgʉ árĩmʉhtabiricʉ̃ nome mariboñuma. Eropi nome maricʉ̃ ʉma sã mariboñuma. Eropirã erã Jesu yarã árĩrã, ʉma seyaro nome seyaro árĩmasibeama. Goãmʉpʉ árĩpehrerire apidi árĩmi. I yeba árĩrire i yeba iiburire apidi árĩmi. 13 ¿Mʉa basi dohpa pepiri? ¿Nomeo igo dipuru bʉabigo, Goãmʉre igo serẽcʉ̃ õhari mʉa pepicʉ̃? Õabeaa. 14 Eropirã ʉmʉ ĩgʉ poa ñapo ĩgʉ ómacʉ̃ ĩha masa werewʉama. Árĩpehrerã masa irire masima. 15 Nomeopʉ poa ñapo ómago árĩcʉ̃ õapũrica. Igo poari igo dipuru bʉari iro dopa ta ãhraa. Iri sãre árĩpehrerã masima. 16 Mʉa mera majagʉ ire yʉ wererare dʉyasodiagʉ õpa masiporo ĩgʉ: Irire yʉ arĩdiro dopa ta eropa dihta iiniguicãa mari. Gajirã Jesu yarã sã erã gamenererogue eropa dihta iiniguicãma. 17 Dohpaguere mʉare gajinore werebu, “Õaro iirã ãhraa,” arĩbeaa yʉhʉ mʉare. Mʉa gamenererã õaro iirã iibeaa. Eropirã mʉa gamenererore goroweorã iiaa. 18 Õpa arĩ weremʉhtagʉra mʉare: Mʉa gamenererogue eropa game dʉyasorã mʉa basi yujurayeri cururi dʉca wariayoro mʉa. Gajirã yʉre irire erã eropa arĩ werecʉ̃ “Diaye ta árĩca,” arĩ pepia yʉhʉ. 19 Eropa dʉca warirã õpa arĩca mʉa: “Dʉca wari wiriaro gameca marire Jesu yarã gohra árĩrãpʉre ĩhmuborore,” arĩca mʉa basi. 20 Mʉa basi gamenere barã mʉa yujuro árĩbirã mari Opʉ Jesucristo dorediro dopa diaye ta bocatĩrirã iibeaa. 21 Mʉa gamenere barã yujurãyeri mʉa seyaro bamʉhta, ihrimʉhta gajirãre corero mariro. Mʉa eropiicʉ̃ gajirã oaboa wahama. Gajirãpʉ merea wahama. 22 ¿Mʉa seyaro badiarã duhpirã mʉa ya wirigue babeari? ¿Eropirã duhpirã dohpaguere Goãmʉ yarã gamenererore “Duhpiburi árĩbeaa,” arĩdiari? ¿Eropirã duhpirã Jesu yarãre mojomorocʉrãre bari moorãpʉre mʉa gʉhyasĩuro taricʉ̃ iiri? ¿Dohpa arĩ weregʉcuri yʉhʉ mʉare? Õaro iirã iiaa mʉa, arĩbeaa yʉhʉ. 23 Goãmʉ yare bocatĩriburire mari Opʉ Jesu weremi yʉre. Eropa ĩgʉ wererare yʉpʉ mʉare irire werebʉ. Iri õpa ãhraa: Ĩgʉre ĩhaturirãre Juda ĩgʉ sihurisubu iri ñami ta mari Opʉ Jesucristo panrure aĩ, 24 Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ iriru panrure nuha, ĩgʉ buherãre guerepʉ. Eropa gueregʉ õpa arĩpʉ: “I yʉ dʉpʉ ãhraa. Mʉa ya árĩburire sĩrigʉca. Yʉre mʉa guñaburire yʉhʉ dohpaguere mʉare ĩhmuro dopa aĩ baque,” arĩpʉ Jesu mari Opʉ. 25 Erã bara pʉhrʉ ĩgʉ panrure aĩdiro dopa ta ihriripare aĩgʉ õpa arĩpʉ: “Mʉa ñeri iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropa iigʉ yʉ dire cóãgʉca. Yʉ di cóãra mera Goãmʉ masare ‘Mʉa mera amugʉra,’ ĩgʉ arĩdiro ojogorocʉroca. Ipa dicʉrire ihrirã yʉ di cóãrare guñarãca. Ire ihrirã mʉa yʉre guñaburire yʉhʉ mʉare ĩhmudiro dopa iique,” arĩpʉ Jesu. 26 Yʉ werediro dopa ta iru panrure mʉa barã, ihririre ihrirã, Jesu mari Opʉ mari ya árĩburire ĩgʉ sĩrirare ĩhmurã iiaa mʉa. Eropa ĩhmuniguirãca mʉapʉ ne ĩgʉ i yebague ĩgʉ dujaracʉ̃gue. 27 Mʉa Goãmʉ yare bocatĩrimorã gamenere baha, ihrirã, umupeoro mariro gʉhyadiaro mariro iirã dipuwajacʉrãca. Eropa iirã mari ya árĩburire Jesucristo ĩgʉ dʉpʉre ĩgʉ di cóãra sãre wereyaro dopa iirã iiaa mʉa. 28 Õpa arĩ guñaro gahmea: “Mari Jesu yarã gamenererã yuju curu yuju dʉpʉ iro dopa ãhraa. Mari Jesucristo yarã ãhraa,” arĩ guñaro gahmea. Irire queoro guñabirã, mari iri panrure baha, ihriripare ihrirã queoro iibirã mari dipuwajacʉmorã árĩrãca. Eropirã mari bocatĩriboro core mari árĩricʉrire guñamʉhtaro gahmea ñero iiri arĩrã. Eropa iira pʉhrʉ bocatĩri ihri bamasia mari. 30 Eropa guña amubirira waja bajarã mʉa mera majarã dorecʉrã árĩcoma. Erã yujurãyeri turabirã árĩcoma. Eropirã gajirã erã eropa iira dipuwaja sĩria wañuma. 31 Erã baha, ihriboro core erã árĩricʉrire õaro guña, erã ñeri iirire duhunirã, erã ñeri dipuwajare dipuwajacʉbiriboñuma. 32 Mari Opʉpʉ marire ĩgʉ yarãre dipuwaja moagʉ mari ñeri iirire duhucʉ̃ iigʉ iimi. Jesure gamebirãre ĩgʉ dipuwaja moaboro dopa marire dipuwaja moabiriborore eropa iimi. Mari peamegue wabiriborore dohpaguere marire dipuwaja dabero moami mari Opʉ. 33 Eropirã yʉ acawererã, bocatĩrimorã gamenererã, mʉa basi corenique. 34 Eropirã mʉa mera majarã oaboarã, erã ya wihigue bamʉhtaporo. Eropirã bocatĩrimorã õaro gamenere baque mʉa ñero dipuwajacʉrã wabiriborore. Gajinore werediarabʉ mʉare. Pʉhrʉ yʉ basi ejagʉ mʉare weregʉra irire.

1 Corintios 12

1 Yʉ acawererã, õpa mʉare weregʉ ire mʉare masicʉ̃ gahmea. Goãmʉ ya árĩburire mari mohmeburire apigʉ marire árĩpehrerãre irire iimasicʉ̃ iimi Espíritu Santo. 2 Mʉa Jesu yarã árĩnibirã gajiropa árĩri buherire pee nʉrʉrã árĩrã, mʉapʉ goãmarã wéanirãre umupeoyoro. Noho mʉa bocarãre wereniguibirãre umupeoyoro. Irire masia mʉa. 3 Eropa árĩnirã mʉa árĩcʉ̃ dohpaguere õpa arĩ werediaca mʉare. Espíritu Santo itamuri mera wereniguirã “Jesu ñero waporo,” ne arĩmasibeama. Eropirã Espíritu Santo itamuri mariro wereniguirãpʉ “Jesu árĩpehrerã wecague opʉ mari Opʉ ãhrimi,” arĩmasibeama. 4 Goãmʉ ya árĩburire mohmemasiburi baja ãhraa. Irire marire iimasicʉ̃ iigʉpʉ yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ Espíritu Santo ãhrimi. 5 Eropiro Goãmʉ ya árĩburire iimasiri mera mari mohmeburi baja ãhraa. Irire mari iiburire doregʉ yujugʉ ta mari Opʉ Jesu ãhrimi. 6 Mari ĩgʉ yarã ĩgʉ ya árĩburire iimasiri mera mari mohmeri yujuropa ta árĩbeaa. Iri mohmeri õaro wacʉ̃ iigʉ yujugʉ ta Goãmʉ ãhrimi. 7 Espíritu Santo marire Jesu yarã nʉcʉre mari iimasiburire apigʉ Goãmʉ turarire ĩhmugʉ iimi. Õpa ta iimi ĩgʉ Jesu yarãre árĩpehrerã mari õaro mohmeboro dopa. 8 Yujurãyerire õaro masiri mera werecʉ̃ iimi Espíritu Santo ta. Eropigʉ gajirãre Goãmʉ yare õaro buhecʉ̃ iimi ĩgʉ Espíritu Santo. 9 Eropigʉ gajirãre “Mari Goãmʉ mera õaro iimasia,” arĩ Goãmʉre guñaturacʉ̃ iimi Espíritu Santo ta. Eropa iigʉ gajirãre turarire Espíritu Santo ta ohomi ĩgʉ. Iri turarire ĩgʉ ocʉ̃ erãpʉ dorecʉrãre õarã wacʉ̃ iima. Espíritu Santo yujugʉ ta árĩgʉ iri turarire ohomi. 10 Eropigʉ ĩgʉ gajirãre deyoro moarire iimasicʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropa iigʉ Goãmʉ yare õaro weretaumasicʉ̃ iimi ĩgʉ gajirãre. Eropa iigʉ gajirã Jesu yarãre buherire õaro beyemasicʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropa masirã watĩ ya buheri árĩcʉ̃ masima erã. Espíritu Santo gohra ya iri buheri árĩcʉ̃ sãre masima erã. Eropigʉ gajirãre erã peeyamarirã yare wereniguimasicʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropigʉ peeyamarirã yare erã wereniguicʉ̃ gajirãre weretaumasicʉ̃ iimi. 11 Iri árĩpehrerire iimasirire apigʉ ta Espíritu Santo ta yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ gamero dopa ta marire yujurãyerire mari mohmeburire apimi. 12 Werenigui queori mera mʉare weregʉra: Mari dʉpʉ yuju dʉpʉ árĩquerecʉ̃ ta, mojotori, cuiri, guburi, gamiri, iri tamera baja ãhraa mari dʉpʉre árĩri. Eropa ãhraa mari Cristo yarã. Bajarã árĩquererã ta yuju dʉpʉ iro dopa ta yuju curu ta ãhraa ĩgʉ mera. 13 Eropirã Cristo yarã árĩrã ĩgʉ dʉpʉ iro dopa yuju curu ta ãhraa mari. Judio masa, judio masa árĩbirã, pohro majarã, pohro majarã árĩbirã, baja cururi árĩquererã ta yujugʉ árĩgʉ ĩgʉ dʉpʉ iro dopa yuju curu ta ãhraa mari. Espíritu Santo yujugʉ ta árĩgʉ ĩgʉ turari mera waĩyesũnirã marire yuju curu Cristo yarã árĩcʉ̃ iimi. Eropirã mari árĩpehrerã yujugʉ Espíritu Santore opaa Cristo ya curu majarã árĩrã. Eropirã mari Cristo yarã yuju dʉpʉ iro dopa ãhraa. 14 Mari dʉpʉ yuju dʉpʉ árĩquerecʉ̃ ta mojotori, cuiri, guburi, gamiri iri mari dʉpʉ árĩri baja ãhraa. 15 Mʉ guburo wereniguiri guburo árĩro õpa arĩboya mʉre gajiropa arĩro: “Mʉ mojoto árĩbeaa yʉhʉ. Eropiro mʉ dʉpʉ maja árĩbeaa yʉhʉ,” arĩboya. Mʉ guburo eropa arĩquerero ta mʉ dʉpʉ maja árĩro ta iiaa. 16 Mʉ gamiro wereniguiri gamiro árĩro õpa arĩboya mʉre: “Mʉ cuiru árĩbeaa yʉhʉ. Eropiro mʉ dʉpʉ majaru árĩbeaa yʉhʉ,” arĩboya. Mʉ gamiro eropa arĩquerero ta mʉ dʉpʉ maja gamiro árĩro ta iiaa. 17 ¿Mari dʉpʉ cuiru dihta árĩcʉ̃ dohpa peebocuri mari? Masiya mara. ¿Eropirã mari dʉpʉ gamiro dihta árĩcʉ̃ dohpa ii wĩji pepibocuri mari? Masiya mara. 18 Eropa árĩbeaa mari dʉpʉ. Õpa ãhraa. Mari dʉpʉ árĩrinore árĩpehrerire Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta apidi árĩmi mari dʉpʉre. 19 ¿Mari dʉpʉ árĩri maricʉ̃ dohpa waboyuri mari dʉpʉ? Mariboya. 20 Mari dʉpʉ õpa ãhraa: Yuju dʉpʉ árĩquerecʉ̃ ta mari dʉpʉ árĩri baja ãhraa. Eropa ta mari Jesu yarã yuju dʉpʉ iro dopa árĩquererã bajarã ãhraa mari basi game itamumorã. 21 Eropiro mʉ cuirupʉ mʉ mojotore “Mʉ itamucʉ̃ gamebeaa,” arĩmasibeaa. Eropiro mʉ dipuru mʉ guburire “Mʉ itamucʉ̃ gamebeaa,” arĩmasibeaa. 22 Gaji mari dʉpʉ árĩrire “Bu árĩñariri ãhraa,” mari arĩripʉre ʉpʉtʉ gahmea mari. 23 Eropirã gaji mari dʉpʉ árĩrire “Bu árĩñariri ãhraa,” arĩ pepia. Eropirã irire õaro deyoporo arĩrã õaro ahmua. Eropirã gaji mari dʉpʉ árĩrire mari gʉhyasĩrisãrire õaro ahmua õaro árĩboro dopa. 24 Gaji mari dʉpʉ árĩrire mata õari deyoripʉre eropa amubeaa mari. Goãmʉ mari dʉpʉ árĩri yujuñe gajiñere gamebiricʉ̃ iibiridi árĩmi. Ĩgʉ mari dʉpʉ árĩrire árĩpehrerire õaro amudigʉ árĩmi yuju dʉpʉ õaro dʉpʉcʉburire. Eropa iigʉ “Bu árĩñariri ãhraa,” mari arĩripʉre mari õaro gamecʉ̃ iimi. Eropa ta ne yujugʉre Jesu yagʉre “Bu árĩgʉ ãhrimi,” arĩmasibeaa mari. 25 Eropa ta árĩdoredi árĩmi Goãmʉ mari dʉpʉ árĩri yujuro mera iri basi game itamuboro dopa. 26 Mari dʉpʉ árĩri yujuñe ñero taricʉ̃ gaji mari dʉpʉ árĩri sã ñero taria. Eropiro mari dʉpʉ árĩri yujuñe õaro árĩcʉ̃ mari dʉpʉ árĩpehrero õaro pepia. 27 Eropa arĩgʉ õpa arĩdiagʉ iiaa mʉare: Mʉapʉ Cristo ĩgʉ dʉpʉ iro dopa árĩrã yuju curu ta ãhraa. Eropirã árĩpehrerã mʉa ĩgʉ dʉpʉ árĩri iro dopa ãhraa ĩgʉ yarã árĩrã. 28 Eropigʉ Jesu yarã gamenererã watope mari game itamuburire apidigʉ árĩmi Goãmʉ marire. Õpa apipʉ ĩgʉ marire: Yujurãyeri gʉare buhedoregʉ Cristo apimʉhtadigʉ árĩmi. Ero pʉhrʉ gajirãre ĩgʉ yare weretaumorãre apidi árĩmi. Ero pʉhrʉ gajirãre Jesu yarãre buhemorãre apidi árĩmi. Eropigʉ gajirãre deyoro moarire iimorãre, gajirãre dorecʉrãre erã taricʉ̃ iimorãre, erã pʉhrʉ gajirãre masare itamumorãre, gajirãre oparã árĩmorãre apidi árĩmi. Ero ojogoro peeyamarirã yare wereniguimorãre apidigʉ árĩmi marire. 29 Eropa ĩgʉ apicʉ̃ árĩpehrerã yujuropa iimorã árĩbeaa mari. Mari árĩpehrerã Jesucristo yare buhedore ĩgʉ apinirã árĩbeaa mari. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ yare weretaurã mari árĩpehrerã árĩbeaa. Eropirã árĩpehrerã masare buherã árĩbeaa. Eropirã mari árĩpehrerã deyoro moarire iimasirã árĩbeaa mari. 30 Eropirã mari árĩpehrerã dorecʉrãre taumasirã árĩbeaa mari. Eropirã mari árĩpehrerã peeyamarirã yare wereniguimasimorã árĩbeaa. Eropirã gajirã erã wereniguirire weretaumasimorã mari árĩpehrerã árĩbeaa. 31 Eropirã Goãmʉ ya árĩburire mohmemasiburiñere gamerã õaripʉre turaro gameque mʉa. Eropigʉ árĩpehreri yʉ arĩra tauro õaro mʉa iiburire dohpaguere weregʉra yʉhʉ.

1 Corintios 13

1 Peeyamarirã yare masa ya wereniguirire, anyua ya sãre wereniguimasiquererã ta gajirãre mahibirã, duhpimorã árĩbiriboya mari. Eropiro mari wereniguiri sã eropa bʉsʉmaacãboaya mari gajirãre mahibirã árĩrã. 2 Goãmʉ yare õaro weremʉhtamasiquererã ta gajirãre mahibirã bu árĩmaacãrã árĩboya mari. Eropirã masa erã masibirirare Goãmʉ yare árĩpehreri masiri masipehoquererã ta gajirãre mahibirã, bu árĩmaacãrã árĩboya mari. Goãmʉre õaro umupeotariri mera ʉtãgʉ “Gajipʉgue waporo,” arĩrã wadoremasiquererã, mari gajirãre mari mahibirã bu árĩrã árĩboya. 3 Mari yare árĩpehrerire mojomorocʉrãre oquerecʉ̃ ta erãre mahibiricʉ̃ iri mari ora duhpiburi árĩbiriboya. Eropirã Goãmʉ ya árĩburire mari iira dipuwaja mari dʉpʉre gajirãpʉ soequerecʉ̃ ta, gajirãre mari mahibiricʉ̃ iri duhpiburi árĩbiriboya. 4 Gajirãre mahirã mata guabeaa erã mera. Erãre mahirã õaro iiaa. Eropirã gajirãre mahirã erã marire opanemocʉ̃ ĩhaturibeaa. Eropirã mari mahigʉ mera árĩrã “Mʉ tauro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩrã iibeaa mari. Gajirãre mahirã, “Erãre masitarinʉgaa,” arĩ pepibeaa. 5 Eropirã gajirãre mahirã erãre umupeori mera queoro iiaa mari. Gajirãre mahirã mari ya árĩburi dihtare guñabeaa. Erã ya õaro árĩburi sãre guñaa. Eropirã erãre mahirã disitĩri wereniguibeaa mari. Eropirã marire erã ñero iicʉ̃ sãre erã mera guawajabeaa mari. 6 Gajirãre mahirã erã ñero iirire mucubiribeaa mari. Diaye majapʉre erã iicʉ̃ ĩarã bʉrigã mucubiria erã mera. 7 Gajirãre mahirã erã ñeri iicʉ̃ gajirãre ne quere moabeaa. Eropirã gajirãpʉ erãre erã werewʉacʉ̃ peequererã ta irire peediabeaa mari. Õari dihtare peediaa mari. Gajirãre mahirã “Õarire iirãcoma,” arĩ cohrea mari erãre. Gajirãre mahirã erã iira mera mari ñero tariquererã ta erãre mahi duhusome mari. 8 Gajirãre game mahiri ne pehresome. Goãmʉ yare weretauripʉ pʉhrʉ duhpiburi árĩsome. Peeyamarirã ya wereniguiri sã pehrea waroca. Goãmʉ yare masitariri wajamariroca pʉhrʉgue. Mari masipehora pʉhrʉgue duhpiburi gohra árĩsome iri. 9 Dohpaguere Goãmʉ yare mari merogã masia. Eropirã mari ĩgʉ yare wererã mari merogã weremasia. 10 Pʉhrʉgue ta mari masipehorãca. Eropiro mari merogã masira duhpiburi árĩsome. Irisubugue masipehorãca. 11 Iri õpa ãhraa: Majigʉ árĩgʉ majigʉ dopa wereniguiribʉ yʉhʉ. Eropigʉ majigʉgã dopa pepiribʉ. Eropigʉ bʉgʉ wagʉ majigʉ iro dopa árĩrare duhucãbʉ. Eropa ta pʉhrʉguere mari dohpaguere merogã masirare duhura pʉhrʉ masipehorãca. 12 Diuru õaro masʉre deyocʉ̃ iibiro dopa ta dohpaguere õaro masipehonibeaa dohpa mari. Pʉhrʉ Goãmʉre mari õaro ĩhamasirãgue mari masipehorãca. Dohpaguere mari merogã dihta masia dohpa. Goãmʉ marire ĩgʉ masipehodiro dopa ta pʉhrʉ mari sã õaro masipehorãca. 13 Eropirã dohpaguere mari iimasiburi ʉhreñe dujaroca. Goãmʉre “Diaye ta árĩgʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguirãca. Eropirã marire ĩgʉ mera õaro árĩniguiburire mucubiri coreniguirãca. Eropirã gajirãre game mahiniguirãca. Goãmʉre umupeori, ĩgʉ mera árĩborore mucubiri coreri tauro ãhraa game mahiripʉ.

1 Corintios 14

1 Eropirã gajirãre game mahirã árĩque mʉa. Eropirã Goãmʉ ya árĩburire mʉa mohmemasiburire Espíritu Santo ĩgʉ apirare turaro gameque. Goãmʉ yare mʉa weremasiburi tamerare bʉrigã gameque mʉa. 2 Peeyamarirã yare wereniguigʉ Goãmʉ dihta peeborore wereniguimi. Eropa arĩ wereniguigʉ masa peeborore wereniguigʉ iibeami ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩ wereniguicʉ̃ peerã masapʉ ne peebeama ĩgʉre. Masa erã masibiririre Espíritu Santo ĩgʉ turari mera wereniguigʉ iimi ĩgʉ. 3 Goãmʉ yare weretaugʉpʉ masapʉ peeburire weremi. Eropa weregʉ ĩgʉ masare itamugʉ iimi ĩgʉ. Eropigʉ erãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ iimi. Eropigʉ ĩgʉ erã ñero taricʉ̃ ĩgʉ erãre õaro sĩporãcʉcʉ̃ iimi. 4 Peeyamarirã yare wereniguigʉ ĩgʉ basi dihtare Jesucristore umupeonemocʉ̃ iimi. Gajirãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ iibeami. Goãmʉ yare weretaugʉpʉ gajirãre Jesu yarã gamenererãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ itamumi ĩgʉ. 5 Peeyamarirã yare árĩpehrerã mʉa wereniguicʉ̃ õaboya yʉ pepicʉ̃. Eropa árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ yare mʉa weretaucʉ̃ tamerare turaro gahmea. Goãmʉ yare weretaugʉpʉ peeyamarirã yare wereniguigʉ tauro õagʉ ãhrimi. Eropa árĩquerecʉ̃ ta peeyamarirã yare wereniguigʉ ĩgʉ wereniguirire gajigʉ ĩgʉ weretaucʉ̃ ĩgʉ sã õagʉ dujami. Ĩgʉ wereniguirire weretaugʉ Jesu yarã gamenererãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ iimi. 6 Eropigʉ, yʉ acawererã, yʉhʉ mʉa pohrogue peeyamarirã yare wereniguigʉ wagʉ mʉare itamumasibiriboya yʉhʉ. Goãmʉ ĩgʉ yʉre wererare weregʉ itamua. Ĩgʉ yare Espíritu Santo yʉre masicʉ̃ iirare buhegʉ mʉare itamugʉ iiaa. 7 Peeyamarirã ya wereniguigʉ ĩgʉ wereniguiri mari peebiro õpa iro dopa ãhraa. Tarusure purirã, mari bʉamʉtẽriñere irire mari queoro iibiricʉ̃, iri bayarire gajirãre masima masiya mara. 8 Eropigʉ cornetare purigʉ surara árĩgʉ erã gamewejẽboro corere queoro ĩgʉ puribiricʉ̃ gajirã surarapʉ masisome erã gamewejẽboro gamenererore. Eropirã erã gamewejẽboro core erã wejẽburi mojore amuyubirã ãhrima erã. 9 Eropa ta mʉa sã peeyamarirã yare wereniguicʉ̃ peerã gajirã irire peebeama. Eropa peebiricʉ̃ mʉa wereniguiri duhpiburi árĩbeaa erãre. 10 I yebare baja wereniguiri árĩca. Eropirã irire wereniguirã erã basi erã eropa wereniguirire õaro peema. 11 Ĩgʉ ya wereniguirire yʉ peebiricʉ̃ ĩagʉ irire wereniguigʉpʉ “Gajirã yare wereniguimi,” arĩ pepicumi yʉre. Eropigʉ yʉ sã eropa ta arĩ pepica ĩgʉre. 12 Eropirã mʉa peeyamarirã yare wereniguirã, Espíritu Santo ĩgʉ yare mohmemasi apira mera turaro mohmediaraa mʉa. Irire eropa iidiarã Jesu yarã gamenererãre õaro itamuburipʉre bʉrigã mohmediaque mʉa. 13 Eropigʉ peeyamarirã yare wereniguigʉ “Yʉ wereniguirire gajirãre õaro weretaumasiburire itamuque yʉre,” Goãmʉre arĩ serẽporo ĩgʉ. 14 Peeyamarirã ya mera Goãmʉre serẽgʉ yʉ pepiri mera serẽgʉ iiaa. Eropa serẽgʉ yʉ pepirire masibigʉ yʉ wereniguirire masibeaa. Eropa iigʉ gajirãre itamubeaa yʉhʉ. 15 Ire masirã, õpa iirãca mari: Espíritu Santo ĩgʉ turari mera peeyamarirã ya mera Goãmʉre serẽrãca. Eropirã gajisubu õaro masi pepirã gajirã erã õaro peeboro dopa erã ya mera Goãmʉre serẽrã iri sãre serẽrãca mari. Espíritu Santo ĩgʉ turari mera peeyamarirã ya mera Goãmʉ yare bayarãca. Eropirã gajisubu õaro masi pepi gajirã erã õaro peeboro dopa erã ya mera Goãmʉre bayarãca. 16 Mari eropa iibiricʉ̃ peeyamarirã ya mera wereniguirã Espíritu Santo ĩgʉ turari mera Goãmʉre, “Õagʉ turagʉ ãhrimi,” mari arĩquerecʉ̃ ta gajirã ne peebeama. Erã eropa peebirã “Diaye ta ãhraa,” arĩmasibeama. 17 Peeyamarirã ya mera Goãmʉre “Õhaa,” arĩmasia mari. Mari eropa arĩri õaro árĩquerecʉ̃ ta gajirã peebeama. Eropirã erãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ itamubeaa mari. 18 Árĩpehrerã mʉa tauro yʉpʉ peeyamarirã yare wereniguia. Eropigʉ Goãmʉ yʉre eropa wereniguimasigʉ ĩgʉ iicʉ̃ ĩgʉre “Õhaa,” arãa yʉhʉ. 19 Eropa wereniguigʉpʉ yʉ árĩquerecʉ̃ Jesu yarã gamenererã watope peeyamarirã ya mera yoari boje yʉ wereniguiquerecʉ̃ duhpiburi árĩbeaa erãre. Yʉhʉ masa erã õaro peemasiboro dopa buhegʉ merogã yʉ buhequerecʉ̃ ta iri tamera õapũrica erãre. 20 Yʉ acawererã, majirãgã pee masibirãgã iro dopa árĩbiricãque mʉa. Mʉrã erã pee masirã árĩro dopa árĩque mʉa. Eropirã ne masa dehyoarã erã ñeri iirire erã masibiro dopa ta árĩque mʉa. 21 Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa Goãmʉ wereniguirire: “Gajirã ya queo wererãre oã masare yahare weredoregʉra. Eropigʉ gaji yeba majarã masare õarire yahare weredoregʉra oã masare. Yʉ eropa weredorequerecʉ̃ ta erã yʉre peesome yʉ wererire,” arĩmi Goãmʉ mari Opʉ, ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 22 Peeyamarirã yare wereniguiri Goãmʉre umupeobirãre erãre ĩhmuri ãhraa. Eropiro peeyamarirã yare wereniguiri Jesu yarãpʉre Goãmʉ turarire ĩhmuri árĩbeaa. Eropiro Goãmʉ yare wereripʉ Jesure gamebirãre Goãmʉ turarire ĩhmuri árĩbeaa. Goãmʉ yare wereripʉ Jesu yarãpʉre Goãmʉ turarire ĩhmuri ãhraa. 23 Eropirã mʉa Jesu yarã gamenerecʉ̃, peeyamarirã yare mʉa árĩpehrerã wereniguicʉ̃, Goãmʉ yare masibirã gajirã Jesure umupeobirã sã ñajari peebocoma. Mʉa eropa wereniguicʉ̃ peerã, erã mʉare “Cue, goroweorã wahama,” arĩbocoma erã. 24 Árĩpehrerã mʉa Goãmʉ yare mʉa werecʉ̃ tamera Goãmʉ yare masibigʉ, Jesure umupeobigʉ sã ñajari peegʉ, ĩgʉ ñero iirare masigʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ ñeri iirare bʉjawerebocumi ĩgʉ. 25 Eropigʉ ĩgʉ árĩricʉrire ĩgʉ pepiri sãre guñagʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ mereja Goãmʉre “Yʉ opʉ ãhrimi,” arĩgʉ umupeogʉcumi. Eropigʉ “Goãmʉ diaye ta mʉa mera ãhrimi,” arĩgʉcumi ĩgʉ mʉare Goãmʉ yare werecʉ̃ peegʉ. 26 Eropigʉ, yʉ acawererã, mʉare ire arĩgʉ iiaa: Mʉa gamenerecʉ̃ yujurãyeri mʉa mera majarã Goãmʉ yare bayadiama. Eropirã mʉa gajirã buhediaa. Eropirã gajirã Goãmʉ mʉare ĩgʉ wererare werediaa. Eropirã mʉa gajirã peeyamarirã yare wereniguidiaa. Eropirã mʉa gajirã iri wereniguirire weretaudiaa. Mʉa eropa iirã gajirãre erã Jesucristore umupeonemoboro dopa irire iique. 27 Eropirã peeyamarirã yare mʉa wereniguirã mʉa perã o ʉrerã, erã nʉcʉ ta wereniguique mʉa gamenererisubu. Eropirã yujurãyeri wereniguique. Mʉa eropa wereniguicʉ̃, yujugʉ mʉa mera majagʉ mʉa wereniguirire gajirãre weretauporo. 28 Mʉa wereniguirire weretaubu maricʉ̃ mʉa gamenererogue peeyamarirã yare wereniguibiricãque. Eropirã mʉa seyaro peeyamarirã yare Goãmʉ mera wereniguique. 29 Eropirã Goãmʉ yare werediarã perã o ʉrerã iripẽta wereque mʉa. Mʉa eropa werecʉ̃ gajirã mʉare peerã mʉa wererire Goãmʉ ya árĩcʉ̃ õaro masiporo. Eropirã Goãmʉ ya árĩbiricʉ̃ sãre õaro masiporo. 30 Eropigʉ Espíritu Santo Goãmʉ yare gajigʉre ero doagʉre ĩgʉre wereri ocʉ̃, ĩgʉ sã Jesu yarãre werediami. Ĩgʉ werediacʉ̃ ĩha Goãmʉ yare weremʉhtagʉpʉ werenigui duhuporo. 31 Eropirã mʉa árĩpehrerã Goãmʉ yare wererã, yujurãyeri wereque mʉa árĩpehrerã gajirã erã õaro peeboro dopa, erã õaro mucubiriboro dopa. 32 Eropirã Goãmʉ yare wererã árĩrã, õaro pee masirã, õaro peeñanugu wereniguirã árĩque. 33 Goãmʉ ĩgʉ yarã erã gamenererogue erã game wisicʉ̃ gamebeami ĩgʉ. Goroweoro mariro erã õaro árĩcʉ̃ gahmemi ĩgʉ. Eropirã õaro iique mʉa árĩpehrerogue Jesu yarã gamenererã. 34 Árĩpehrero Jesu yarã gamenererore nomere were?-?niguibiricãro gahmea. Erã nomere maripʉ wereniguidorebeaa. Goãmʉ yare erã gojarapũ sã arĩro dopa ta nomere mʉare õaro yʉhrirã nome árĩro gahmea. Eropirã mʉa gamenererore nome masare werebiricãporo. 35 Jesu yarã erã gamenererore nome erã wereniguicʉ̃ õabeaa. Eropigo gajinore masidiago nomeo igo ya wihigue ta igo marapʉre serẽpiporo. 36 Ire yʉ wereburi õaro masique mʉa. Goãmʉ yare weremʉhtarã árĩbeaa mʉa. Eropirã ĩgʉ yare peenirã mʉa dihta árĩbeaa. Gajirã sã ĩgʉ ya buherire opama. 37 Mʉa mera majagʉ “Yʉ tamera Goãmʉ yare weregʉ ãhraa,” arĩ pepibocumi. Eropa arĩ pepigʉ i yʉ mʉare gojarare “Goãmʉ doreri ta ãhraa,” arĩ masiporo ĩgʉ. Eropigʉ gajigʉ, “Espíritu Santo iimasiburire ĩgʉ apirare õaro opaa yʉhʉ,” arĩ pepibocumi. Eropa arĩ pepigʉ ĩgʉ sã i yʉ mʉare gojarare “Goãmʉ ya doreri ta ãhraa,” arĩ masiporo. 38 Irire ĩgʉ masidiabiricʉ̃ yʉ gojarare “Diaye árĩbeaa,” ĩgʉ arĩcʉ̃ ĩgʉre duhucãque. Peebiricãque ĩgʉre. 39 Eropirã yʉ acawererã, Goãmʉ yare weremasiburire bʉrigã gameque mʉa. Eropirã mʉa mera majarã mʉa gamenererogue peeyamarirã ya erã wereniguidiacʉ̃, “Wereniguibiricãque,” arĩbiricãque erãre. 40 Eropa iirã õaro iique. Eropirã gamenererã õaro game, goroweoro mariro iique mʉa.

1 Corintios 15

1 Dohpaguere yʉ acawererã, õari buherire yʉhʉ mʉare wererare mʉare guñacʉ̃ iidiaca. Iri buherire õaro peebʉ mʉa. Eropa peerã iri buherire umupeonijarã õaro ãhraa mʉa. 2 Mʉa eropa umupeocʉ̃ irire mʉa cóãbiricʉ̃ Cristo mʉare peamegue wabonirãre taugʉcumi. Mʉa eropa peera pʉhrʉ Cristo yare mʉa duhucãcʉ̃ iri mʉa peera duhpiburi árĩbiriboya. 3 Õpa arĩ weremʉhtagʉra mʉare. Bu gohra árĩbeaa. Mʉare buhegʉ yʉre Cristo ĩgʉ wererare õpa arĩ werebʉ: Goãmʉ yare erã arĩ gojayudiro dopa ta mari ñeri wajare Cristo sĩripʉ. 4 Eropigʉ Goãmʉ yare erã arĩ gojayudiro dopa ta Cristo ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ gajirã ĩgʉre erã yaara pʉhrʉ ʉhrenʉ waboro ĩgʉ masa mʉriapʉ. 5 Ĩgʉ eropa masa mʉriara pʉhrʉ Pedrore dehyoapʉ. Ĩgʉ eropa dehyoara pʉhrʉ ĩgʉ buherãre doce mera majarãre dehyoapʉ daja. 6 Erãre dehyoara pʉhrʉre yujusubu ta quinientos weca árĩrãre ĩgʉ yarãre dehyoapʉ daja. Gajirã ĩgʉre ĩanirã sĩrituhañorã. Gajirã ĩgʉ ĩanirã bajarã erã mera majarã árĩnirã dohpaguere árĩnima. 7 Pʉhrʉ Cristo Santiagore dehyoapʉ daja. Eropa ĩgʉ dehyoara pʉhrʉ árĩpehrerã ĩgʉ buhedore apinirãre dehyoapʉ daja. 8 Árĩpehrerã gajirãre ĩgʉ dehyoara pʉhrʉ yʉ sãre dehyoami daja. Majigʉgã queoro masa deyobigʉgã ĩgʉ masa dehyoanʉrʉsiadiro dopa ta yʉ sã Jesure umupeo nʉrʉsiagʉ ãhraa. Yʉ eropa árĩcʉ̃ erã pʉhrʉre dehyoami Jesu yʉ sãre. Yʉre ta ĩgʉ dehyoatumi pare. 9 Ero coregue Jesu yarãre ñero iiribʉ. Eropa iidigʉ árĩgʉ gajirã Jesu ĩgʉ apinirã árĩpehrerã erã docague gohra ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ dohpague sãre Jesu ĩgʉ buhedore ĩgʉ apibodigʉ árĩbiriribʉ yʉhʉ. 10 Eropa árĩqueregʉ ta Goãmʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ dohpaguere Jesu ĩgʉ apidigʉ ãhraa yʉ sã. Eropigʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ dohpaguere ĩgʉ gamerire iipehoa. Eropigʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ ĩgʉ yagʉ eropa árĩcãgʉ iibeaa. Árĩpehrerã gajirã ĩgʉ apinirã tauro yʉpʉ turaro mohmeabʉ. Eropa mohmegʉ yʉ gamero iri mohmerire iibirabʉ. Goãmʉ yʉre mahigʉ yʉre itamuami. 11 Yʉhʉ mʉare õari buherire buhegʉ yʉ árĩcʉ̃ erã mʉare buherã árĩcʉ̃ sãre yujuropa ãhraa. Gʉapʉ ire buherã árĩquererã ta bu gohra árĩrã iiaa. Gʉa buheripʉ bu árĩri árĩbeaa. Eropirã mʉapʉ i buherire õaro peeabʉ. 12 Cristo ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ masa mʉriarare gʉa buhequerecʉ̃ “Sĩrinirã mʉra ne masa mʉriabeama,” arĩma mʉa mera majarã yujurãyeri. ¿Dohpa arĩrono eropa arĩri erã irire? 13 Õpa masiporo erã. Sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masa mʉriacʉ̃ iibigʉ Cristo sãre ne masa mʉriacʉ̃ iibiriboñumi. 14 Eropigʉ Cristo ĩgʉ masa mʉriabiricʉ̃ õari buherire gʉa werera ne waja mariboya. Mʉa ĩgʉre umupeori sã waja mariboya. 15 Masa mʉriari maricʉ̃ gʉapʉ Goãmʉ yare wererã gʉyarã iiboya. Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriabiricʉ̃ Goãmʉpʉ Cristore masa mʉriacʉ̃ iibiriboñumi. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ gʉa “Goãmʉ Cristore masa mʉriacʉ̃ iipʉ,” arĩrã gʉyarã iiboya. 16 Sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masubigʉ, Cristo sãre ĩgʉ masubiriboñumi. 17 Eropiro Cristo ĩgʉ masa mʉriabiricʉ̃ ĩgʉre mʉa umupeori waja mariboya. Eropiro mʉa ñeri dipuwajacʉrã árĩboya dohpa peamegue wamorã. 18 Masa mʉriariñe maricʉ̃ Cristo yarã mʉra sĩrimʉhtanirã mʉra peamegue wamorã árĩboñuma. 19 Cristore mari umupeora pʉhrʉ mari sĩrirãgue mari masa mʉriamasibirimorã árĩrã árĩpehrerã masa tauro mojomorocʉrã árĩboya maripʉ. Eropirã ĩgʉre umupeorã bu gohra árĩrire umupeorã iiboya mari. 20 Eropa árĩbeaa. Diaye ta Goãmʉ Cristore õaro masa mʉriacʉ̃ iicãdi árĩmi. Cristo ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ mari sã sĩrirãgue masa mʉriamorã ta ãhraa. Ĩgʉ eropa masa mʉriagʉ, Cristo masa mʉria gubuyecʉñumi marire. 21 Õpa ta ãhraa i: Adán masʉ árĩmʉhtadigʉ ĩgʉ ñerire iinʉgara pʉhrʉ masa sĩrinʉgañuma. Eropigʉ gajigʉ masʉ Jesucristo õarire ĩgʉ iira pʉhrʉ sĩrinirã mʉra masa mʉriamasima. 22 Adán yarã árĩnʉrʉsiarãgue mari árĩpehrerã sĩrirãca. Eropa ta Cristo yarã mari árĩcʉ̃ mari sĩrira pʉhrʉ marire masa mʉriacʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ. 23 Yujurãyeri cururi marire Goãmʉ sihurisubu masa mʉriarãca. Cristo marire árĩmʉhtadigʉ masa mʉriamʉhtapʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ i yebague dujaricʉ̃ ĩgʉ yarã sã masa mʉriarãcoma. 24 Irisubu ta i ʉmʉ pehrerinʉ árĩroca. Eropigʉ árĩpehrerã ñerã oparãre, dorerãre, turarãre Cristo cóãgʉcumi. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ árĩpehrerã weca opʉ ĩgʉ árĩrare wiagʉcumi Goãmʉre mari Pagʉre. 25 Ĩgʉ wiaboro core mari Pagʉ Cristore ĩhaturirãre ĩgʉ tarinʉgapehoboro core Cristo tamera árĩpehrerã weca opʉ árĩgʉcumi. Eropa iibu ta árĩro gahmea ĩgʉre. 26 Ĩgʉre ĩhaturirãre ĩgʉ cóãra pʉhrʉ sĩririñe sãre pehrecʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 27 Goãmʉ yare gojarapũgue õpa ãhraa: “Árĩpehrerã weca dorebure apipʉ Goãmʉ Cristore. Árĩpehreri sãre apipʉ ĩgʉre.” Eropa ta arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. “Árĩpehrerã weca dorebure apipʉ Goãmʉ Cristore,” arĩ gojagʉ, “Goãmʉ weca doregʉ Cristo ãhrimi ĩgʉ,” arĩdiabiriñumi. Goãmʉpʉ Cristore eropa apiñumi. 28 Árĩpehrero Goãmʉre ĩhaturirãre ĩgʉ cóãra pʉhrʉ árĩpehrerã weca doregʉ Cristo Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩtuhagʉ ĩgʉ opʉ árĩrare Goãmʉre ĩgʉre apidigʉpʉre wiagʉcumi. Eropiigʉcumi “Goãmʉpʉ árĩpehrerã weca opʉ árĩpehreri opʉ gohra ãhrimi,” árĩpehrero árĩpehrerã arĩmasiboro dopa. 29 “Sĩrinirã masa mʉriasome,” arĩma gajirã. ¿Erã arĩri diaye árĩcʉ̃ duhpimorã gajirã masa sĩrinirã mʉra ya árĩburire erã waĩyebasanirã ãhriri mʉa pepicʉ̃? Sĩrinirã mʉra masa mʉriabiricʉ̃ erã ya árĩburire gajirã waĩyebasara duhpiburi árĩbiriboya. 30 Gʉapʉ gʉa buheri dipuwaja ʉmʉri nʉcʉ gajirã gʉare erã ñero iidiacʉ̃ gʉhya ãhraa gʉa sãre. Gʉare eropa gʉhyaquerecʉ̃ ta masa mʉriari árĩcʉ̃ masirã eropa buheniguicãa gʉa. 31 Mari Opʉ Jesucristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩgʉre umupeonemorã mʉa wacʉ̃ yʉpʉ turaro mucubiri pepia yʉhʉ mʉare. Iri diaye ta ãhraa. Eropigʉ “Yʉre noho erã gamerinʉ wejẽmaja gʉhya ãhrima,” yʉ arĩcʉ̃ iri sã diaye ta ãhraa. 32 Efeso majarã guarã õari buherire yʉ buhera waja yʉre pama. Masa mʉriariñe maricʉ̃ Jesu yagʉ yʉ árĩbiricʉ̃, yʉ ñero tarira waja duhpiburi árĩbiriboya. Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriabiricʉ̃ õpa arĩboya mari: “Pʉhrʉñari sĩrirãca. Dohpa wasome mari. Eropirã bania, ihrirã, mari gamero dopa iirã,” arĩboya mari. 33 Eropa arĩ gʉyarire pepibiricãque mʉa. “Ñerãre wapicʉrã, õarire mʉa iirare cãdijirãca mʉa,” arĩma masa. Iri diaye ta ãhraa. 34 Õarire pepirã árĩque mʉa. Eropirã õarire iirã árĩque daja. Eropirã ñerire iinemobiricãque daja. Gajirã mʉa mera majarã ne Goãmʉre masibeama. Mʉa gʉhyasĩriburire mʉare eropa arãa. 35 Eropi mʉa mera majagʉ õpa arĩ serẽpibocumi yʉre: “¿Dohpa ii sĩrinirã mʉra masa mʉriarãcuri? ¿Dohpa bejari dʉpʉcʉrã masa mʉriarãcuri? arĩ serẽpibocumi yʉre. 36 Eropa arĩ serẽpigʉ pee masibigʉ ãhrimi. Oteriyere mari oterã iriye boacʉ̃ gohra puhri wiria. Boabiricʉ̃ ne puhri wirimasibeaa. Irire masia mʉa. 37 Puhritaridigʉ yucʉgʉguere otebeaa mari. Dipayeri dihtare otea mari. Iriyeri trigo yeri árĩro ãhri, o gajiyeri árĩro árĩca. 38 Iriyerire mari otera pʉhrʉ Goãmʉpʉ ĩgʉ gamediro dopa ta iriyerire bʉga mʉriacʉ̃ iimi. Eropigʉ ojodʉcayerire ojodʉcañu wacʉ̃ iimi ĩgʉ. Trigo yerire trigo sari wacʉ̃ iimi. Eropa ta puhridoremi Goãmʉ. 39 Árĩpehrerã dʉpʉcʉri yujuropa deyobeaa. Masa dʉpʉpʉ yujuropa ta ãhraa. Waimʉrã dʉpʉ sã gajiropa ta dehyoa. Mirimagʉ porã dʉpʉ sã gajiropa ta dehyoa. Eropirã wai sã gajiropa ta dʉpʉcʉma. 40 Eropirã ʉmaro majarã sã ãhrima. Eropirã i yeba majarã sã ãhrima. Eropirã ʉmaro majarã dʉpʉ gajiropa dehyoma. Eropiro i yeba majarã ʉmaro majarã iro dopa árĩbeama. 41 Õpa ta ãhraa. Abe ʉmʉ majagʉ gosemi. Eropi ñami majagʉ sã boje ãhrimi ĩgʉ sã. Yuju diaye ta boyomi. Eropirã necã sã gajiropa bejari gosesirima. Necã majarã sãre mari ĩacʉ̃ gaji dipu daberogã gosesiriri dipu dehyoa. Eropiro gaji dipu turaro gosesiriri dipu dehyoa. 42 Eropa ta ãhrima sĩrinirã mʉra erã masa mʉriacʉ̃. Masʉ ĩgʉ dʉpʉre mari yaara pʉhrʉ ĩgʉ dʉpʉ boa waroca. Eropiro gaji dʉpʉ gajiropa árĩri dʉpʉ ʉmʉri nʉcʉ ojocariburi dʉpʉ masa mʉriaroca. 43 Ĩgʉ dʉpʉre mari yaacʉ̃ sĩridigʉ dʉpʉ ñeri dʉpʉ ãhraa. Goãmʉ ĩgʉre masucʉ̃ ĩgʉ dʉpʉ õatariari dʉpʉ árĩroca. Eropiro ĩgʉ dʉpʉ mari yaara dʉpʉ turari mariri dʉpʉ ãhraa. Eropiro Goãmʉ ĩgʉre ĩgʉ masucʉ̃ dʉpʉ turatariari dʉpʉ árĩroca. 44 I yeba maja dʉpʉre mari yaarãca. Ĩgʉ sĩridigʉ mʉrʉ ĩgʉ masa mʉriacʉ̃ ĩgʉ dʉpʉ ʉmaro maja dʉpʉ ta árĩroca. I yeba maja dʉpʉre mari opaa dohpaguere. Pʉhrʉ ʉmaro maja dʉpʉ sãre oparãca. 45 Eropa ta arĩ werea Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “I yeba árĩmʉhtadigʉ Adán waĩcʉgʉ Goãmʉ ĩgʉre iicʉ̃ ojocarigʉ wañumi,” arĩ gojañuma. Adán iro dopa árĩgʉpʉ ʉjʉtʉyagʉpʉ Cristopʉ ojocaririre ogʉ ãhrimi. 46 I yeba maja dʉpʉ árĩmʉhtara dʉpʉ ãhraa. Pʉhrʉgue ʉmaro maja dʉpʉ árĩroca. 47 Õpa ta ãhraa: Árĩmʉhtadigʉ Adánpʉ i yeba maja nicu mera Goãmʉ ĩgʉ iira dʉpʉre dʉpʉcʉñumi. Ĩgʉ pʉhrʉ aridigʉpʉ Cristopʉ ʉmaro majagʉ árĩpʉ. 48 Nicu mera dʉpʉcʉmʉhtadigʉ Adán árĩdiro dopa ta mari árĩpehrerã nicu mera iira dʉpʉcʉrã ãhraa mari. Eropirã ʉmarogue aridigʉ Jesucristo ĩgʉ árĩdiro dopa ta ĩgʉ yarã árĩpehrerã ĩgʉ iro dopa dʉpʉcʉrãca mari. 49 Mari Adán iro dopa ta dʉpʉcʉrã árĩrã pʉhrʉ Cristo iro dopa dʉpʉcʉrãca. 50 Yʉ acawererã, mʉare ire werediaa: I yeba maja dʉpʉ di mera diro mera árĩri dʉpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere ʉmaroguere ne wasome. Mari dʉpʉ boaburi dʉpʉ ãhraa. Eropiro ʉmarogue ʉmʉri nʉcʉ mari árĩboroguere i dʉpʉ wasome. 51 Iribojeguere masa erã masibirirare dohpaguere mʉare werediaa: Mari mera majarã yujurãyeri sĩrisome. Eropirã mata erã dʉpʉre gohrotorã árĩrãcoma. Corneta ĩgʉ puriturinʉ eropa ta waroca marire. Õpa waroca: Corneta bʉsʉra pʉhrʉ sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masugʉcumi ʉmʉri nʉcʉ erã árĩmorãre. Eropirã dʉpʉre gohrotonirã árĩrãca mari sã. 53 Dohpaguere mari dʉpʉ boaburi dʉpʉ ãhraa. Eropigʉ mari Goãmʉ mera árĩniguicãburire mari dʉpʉre gohrotogʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ mari sĩriburi dʉpʉre gohrotogʉcumi mari ne sĩribiriburi dʉpʉpʉre. 54 Mari dʉpʉre ne boabiriburi dʉpʉre gohrotogʉcumi. Eropigʉ marire sĩribiriburi dʉpʉre eropa árĩniguiburi dʉpʉre gohrotogʉcumi. Iri eropa marire gohrotocʉ̃ iribojegue Goãmʉ yare gojarapũgue arĩ gojadiro dopa ta eropa waroca: Goãmʉ sĩririñere cóãcãmi. 55 Dohpaguere ne dipaturi sĩrisome. Eropiro sĩririñe mera dipaturi mari ñero tarisome. 56 Mari ñeri iira waja árĩcʉ̃ tamera sĩririñe mera ñero tarirãca. Eropiro Goãmʉ doreri mari iimasibirira waja dipuwajacʉa mari. Eropa dipuwajacʉrã peamegue mari masa wamorã ãhraa. 57 Mari eropa árĩquerecʉ̃ ta mari Opʉ Jesucristopʉ marire peamegue wabiricʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropa iigʉ árĩcʉ̃ masirã Goãmʉ mera mucubiri “Õhaa,” arãa mari. 58 Eropirã yʉ acawererã, yʉ mahirã, Cristore mʉa umupeorire duhubiricãque. Eropirã gajirã mʉare õari buherire erã cóãdorecʉ̃ ne cóãbiricãque irire. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ iidorerare õaro iiniguicãque mʉa. Mari Opʉ Jesucristo yare mari iicʉ̃ bu gohra ta ne árĩbeaa. Ire masirã ĩgʉ iidorerire õaro iiniguicãque mʉa.

1 Corintios 16

1 Dohpaguere gajirãre Jesu yarãre mʉa niyeru oburire weregʉra mʉare. Galacia yeba majarãre Jesu yarãre yʉ dorediro dopa ta mʉa sã iique. 2 Semanari nʉcʉ soorinʉ árĩcʉ̃ árĩpehrerã mʉa Jesu yarãre gajirãre mʉa oburi niyerure merogã gameneoque. Merogã oparã merogã oque. Eropirã wʉañariro oparã wʉañariro oque. Semanari nʉcʉ mʉa eropa iique mʉa pohrogue yʉ ejacʉ̃ mʉa obeoburi niyeru opayutuhaboro dopa. Eropigʉ erogue ejagʉ iripẽ niyeru wahasõ arĩripũre gojabasagʉra. 3 Eropigʉ iripũre iri niyeru aĩgãmorãre mʉa beyenirãre ogʉra. Eropa otuhagʉ Jesu yarãre mʉa obeoburi niyerure aĩgãmorãre erãre obeogʉra Jerusaléngue. 4 Iri macaguere yʉ iiburi árĩcʉ̃ yʉ sã wagʉca. Yʉ eropa wacʉ̃ yʉ mera ta erã sã warãcoma iri niyeru orã warã. 5 Macedonia yeba majarãre ĩhatari wahgãgʉca yʉhʉ erãre. Tariagʉ mʉa pohro Corintogue ejagʉca. 6 Erogue ejagʉ mʉa mera bajamenʉri árĩboca yʉhʉ gajisubu iigʉ. Yoañariri boje puhiró dihta mʉa mera árĩboca yʉhʉ. Eropirã gajipʉgue yʉ wacʉ̃ mʉa sã yʉre itamubeomasia. 7 Mʉare bajamenʉrigã ĩadiabirica yʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉ gamecʉ̃ yoañariri boje mʉa mera árĩgʉca yʉhʉ. 8 Eropa árĩdiaqueregʉ ta pentecoste bosenʉ árĩcʉ̃gue Efeso árĩnigʉca dohpa. 9 Ohõ Efesogue dohpaguere mari Opʉ Jesu yare peediarã bajarã ãhrima. Erã eropa árĩrã árĩcʉ̃ erãre werea. Yʉhʉ erãre eropa werecʉ̃ yʉre ĩadiabirã bajarã ãhrima. Eropigʉ Efesogue árĩnigʉca dohpa. 10 Timoteo yʉ iro dopa ta mari Opʉ yare iimi. Ĩgʉ eropa iigʉ árĩcʉ̃ mʉa pohrogue ĩgʉ ejacʉ̃ õaro mera ĩgʉre bocatĩri, ĩgʉ mera õaro mucubiriri mera árĩque mʉa. 11 Eropirã ĩgʉre tarinʉgabiricãque mʉa. Eropirã ĩgʉ mʉare goeriserecʉ̃ õaro mera ĩgʉre itamuque ĩgʉ yʉ pohrogue dujaricʉ̃. Gajirã Jesu yarã mera gʉa ĩgʉre corerã iiaa. Eropirã õaro mera itamubeoque ĩgʉre. 12 Apolo mari acaweregʉ Jesu yagʉ mʉare ĩgʉ ĩagʉ wacʉ̃ turaro gamerabʉ. Eropigʉ ĩgʉre wadorerabʉ gajirã Jesu yarã mera ĩgʉ waborore. Yʉ eropa wadorequerecʉ̃ ta ĩgʉ dohpaguere wadiabeami. Eropigʉ pʉhrʉ ĩgʉre iiri maricʉ̃ mʉa pohrogue wagʉcumi ĩgʉ daja. 13 Õaro pee masiyurã árĩque mʉa. Cristore umupeorã duhubiricãque. Õaro guñaturarã árĩque. Eropirã Goãmʉ ya turari mera turarã árĩque mʉa. 14 Árĩpehrerore iirã gajirãre mahiri mera irire iique. 15 ¿Estéfana ĩgʉ ya wihi majarã mera guñari mʉa? Erã Acaya yeba majarã õari buherire peemʉhtarã, iri yebare Cristore umupeomʉhtanirã árĩma erãpʉ. Eropirã gajirãre mari acawererãre Jesu yarãre erã õaro itamuniguicãma. 16 Eropigʉ erã iro dopa árĩrãre, gajirãre Cristo yare itamurãre mʉa õaro yʉhricʉ̃ gahmea yʉhʉ. 17 Ĩgʉ Estéfana, Fortunato, Acaico sã yʉ pohrogue eratuhama. Ohõ erã árĩcʉ̃ wʉaro mucubiria yʉhʉ. Mʉa maricʉ̃ mʉa mera mucubirimasibiribʉ yʉhʉ. Eropigʉ erã eracʉ̃ mucubiria yʉhʉ. 18 Erã mera árĩgʉ õaro sĩporãcʉgʉ wahabʉ yʉhʉ. Mʉa sãre eropa ta mucubiricʉ̃ iiañuma yʉ pepicʉ̃. Mʉa pohrogue erã dipaturi wacʉ̃ daja erãre õaro umupeoque mʉa. Eropirã gajirãre erã iro dopa árĩrã sãre umupeoro gahmea mʉare. 19 Asia majarã Jesu yarã mʉare õadorema. Eropirã Aquila, Priscila, erã ya wihi gamenererã mera Cristo ĩgʉ mahiri mera mʉare wʉaro õadorema. 20 Õ majarã Jesu yarã árĩpehrerã mʉare õadorema. Mʉa mera majarãre bocatĩrirã õaro mera mojoto ñeaque. 21 Yʉhʉ Pablo, yʉ basi i dihtare gojaa. Mʉare õadorea. 22 Mari Opʉ Jesucristore gajigʉ ĩgʉ mahibiricʉ̃, Goãmʉ ĩgʉre dipuwaja moaporo. Mari Opʉ duru dujariporo. 23 Mari Opʉ ĩgʉ mahiri mera mʉare õadorea. 24 Mʉare árĩpehrerãre bʉrigã mahia Jesucristo mera. Eropa ta árĩporo. Iripẽta ãhraa.

2 Corintios 1

1 Yʉhʉ Pablo Jesucristo yare ĩgʉ buhedore ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Mari Pagʉ ĩgʉ gamero dopa ta apimi yʉre Jesu. Yʉhʉ, mari acaweregʉ Timoteo mera mʉare Goãmʉre umupeorãre Corinto majarãre gojabeoa. Árĩpehrerã Jesucristo yarãre Acaya majarãre mʉa sãre gojabeoa. 2 Eropirã Goãmʉ mari Pagʉ, mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuro mera õaro árĩque mʉa. 3 Mari Opʉ Jesucristo Pagʉ Goãmʉ marire mojomoro ĩhami. Eropigʉ ĩgʉ dihta marire árĩpehrerinʉri õaro sĩporãcʉcʉ̃ iimi. “Õatariagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arãa mari. 4 Mari ñero taricʉ̃ ĩagʉ marire ĩgʉ yarãre itamumi ĩgʉ gajirãre mari itamuboro dopa. Eropirã gajirã erã ñero taricʉ̃ erãpʉre itamuro gahmea marire. Goãmʉ marire ĩgʉ itamuro dopa ta mari sã erãre itamurã. 5 Cristo yarã mari árĩrã ĩgʉ ñero taridiro dopa ta mari sã bʉrigã ñero taria. Mari ñero taridiro dopa ta ĩgʉ itamurire wʉaro opaa. 6 Gʉapʉ mʉare itamurã ñero taria. Eropirã Cristo mera mʉa õaro árĩboro dopa gʉa mʉare werera dipuwaja gajirã ñero iima gʉare. Gʉa ñero tariquerecʉ̃ Cristo gʉare itamumi. Eropirã Cristo gʉare itamucʉ̃ gʉapʉ mʉa sãre itamumasia. Eropirã gʉa ñero taridiro dopa ta mʉa sã ñero tarirã õaro mera yujuro bojerãca. 7 Õaro mera mʉa yujuro bojerã árĩborore gʉa masia. Gʉa ñero taridiro dopa ta ñero taria mʉa sã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ itamuri mera gʉa yujuro bojediro dopa ta mʉa sã yujuro bojerãca. 8 Gʉa acawererã, dohpaguere ire mʉa õaro masicʉ̃ gʉa gahmea. Asia yebaguere ñetariaro taribʉ gʉa. Gʉa gamero iirã ne bocatĩubiriboya. Õpa arĩ pepiribʉ gʉa: “Ne bocatĩusome mari. Eropirã mari sĩrirãca,” arĩ pepiribʉ gʉa. 9 Eropirã “Marire wejẽcãrãcoma,” arĩ pepiribʉ gʉa. Gʉa eropa ñero taribʉ Goãmʉ dihtare gʉa guñaturaboro dopa. Ĩgʉpʉ sĩrinirãre masugʉ ãhrimi. Eropa ĩgʉre guñaturarã gʉa gamero gʉa bocatĩubirirare masia. “Goãmʉ ta marire itamumi,” arãa pare. 10 Gʉare gʉhyaquerecʉ̃ ta ĩgʉ itamuro mera taribʉ. Pʉhrʉgue sãre dipaturi gʉare taugʉcumi. Mʉa sã gʉare itamumorã mʉa Goãmʉre serẽbasacʉ̃ sãre ĩagʉ ĩgʉ gʉare taugʉcumi. “Ĩgʉ ta gʉare taugʉcumi,” arĩ masia mari. Eropirã ĩgʉ gʉare taucʉ̃ ĩarã, ĩgʉre “Õhaa” arĩrãca mʉapʉ. Mʉa bajarã serẽrare ĩgʉ yʉhricʉ̃ ĩarã “Õhaa, diaye ta ãhraa,” arĩrãca mʉa bajarã Goãmʉre. 12 Eropirã gʉa iirare guñarã mucubiriri mera õpa arĩ pepia gʉa: I yebare Goãmʉ ĩgʉ itamuro mera ñeri mariro õari mera masare wapicʉ buhebʉ. Mʉa sãre õaro wapicʉ buhebʉ. Õpa iirã gʉa masiri mera iibiribʉ. Goãmʉ gʉare ĩgʉ mahicʉ̃ ĩgʉ turari mera eropa iibʉ gʉa. 13 Eropirã õaro were mʉare gojabeorã diaye ta werebʉ mʉare õaro mʉa masiburire. Dohpague gʉare õaro masinibeaa mʉa. Gʉa árĩricʉrire mʉa turaro masicʉ̃ gahmea gʉa. Eropirã mari Opʉ Jesucristo dujaricʉ̃ gʉa mera mucubirirãca mʉa. Mʉa mera gʉa mucubiridiro dopa ta mʉa sã gʉa mera mucubirirãca. 15 Eropa arĩ pepigʉ Macedonia yebague wagʉ mʉa pohrogue wamʉhtadiarabʉ. Eropigʉ mʉare ĩhatariwahgãboya. Eropigʉ erogue ejadigʉ dujarigʉ dipaturi mʉa mera bajamenʉrigã árĩboya yʉhʉ. Eropirã pesubu mʉa mera yʉ árĩcʉ̃ ĩarã turaro mucubiriboya mʉa. Mʉa pohrogue yʉ árĩcʉ̃ ĩanirã Judea yebague yʉ wacʉ̃ ĩarã yʉre itamuboya mʉa. 17 “Wagʉra,” yʉ arĩcʉ̃ peenirã árĩrã, yʉ wabiricʉ̃ ĩarã “Pablo Jesure umupeobirã iro dopa gʉyagʉ iiñumi,” ¿arĩ pepiri mʉa? “ ‘Wagʉra,’ arĩqueregʉ ĩgʉ gamero mari pohro aridiabiriñumi ĩgʉ,” ¿arĩ pepiri mʉa yʉre? “Ĩgʉ arĩdiro dopa iibeami,” ¿arĩ pepiri mʉa? 18 Eropa arĩ gʉyagʉ iibeaa yʉhʉ. Eropigʉ “Iigʉra,” arĩgʉ yʉ arĩdiro dopa ta diaye ta iiaa yʉhʉ. Irire masimi Goãmʉ. 19 Yʉhʉ, Sila, Timoteo mera Jesucristo Goãmʉ magʉ yare mʉare werebʉ. Ĩgʉ Jesucristo “Iigʉra,” arĩgʉ, diaye ta iigʉ ãhrimi. Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta Cristo iimi. 20 Árĩpehreri ĩgʉ Pagʉ ĩgʉ masare “Õpa õaro iigʉra,” arĩ wererare Cristo iipehocãdi árĩmi. Ĩgʉ eropa iigʉ árĩcʉ̃ gʉa ĩgʉ yare gajirãre werea Goãmʉre erã umupeoboro dopa. 21 Cristo yarã marire árĩniguicʉ̃ iigʉ Goãmʉ ta ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ yare weremorãre marire apimi ĩgʉ. 22 Eropigʉ ĩgʉ yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ irire marire masicʉ̃ iimi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Espíritu Santore mari mera árĩdoremi ĩgʉ. Mari mera árĩcʉ̃ ĩha Goãmʉ ĩgʉ marire õaro iiburire masia mari. 23 Dohpaguere yʉhʉ mʉa pohro wabirirare diaye ta weregʉra mʉare. Yʉ wereri diaye árĩcʉ̃ Goãmʉ masimi. Ĩgʉ ta yʉ pepirire masimi. Mʉa ñero iira dipuwaja turidiabigʉ mʉa pohroguere wadiabiribʉ. Erãre bʉjawerecʉ̃ iiri, arĩgʉ mʉa pohroguere Corintoguere wabiribʉ. 24 Eropirã “Mʉare dorerã ãhraa gʉa,” arĩrã iibeaa. Eropirã “Õpa Cristore umupeoro gahmea mʉare,” arĩrã iibeaa gʉa. Mʉa Cristore õaro umupeotuhabʉ. Mʉare umupeonemocʉ̃ iirã mʉa õaro mucubirirã árĩcʉ̃ iidiaca gʉa.

2 Corintios 2

1 Wabigʉ õpa arĩ pepibʉ: “Dipaturi erãre bʉjawerecʉ̃ iidiabeaa. Eropigʉ dohpaguere wabeaa,” arĩ pepibʉ. 2 Mʉare bʉjawerecʉ̃ iidiabeaa. Mʉa bʉjawerecʉ̃ ĩagʉ yʉpʉ mucubiribiriboya. Eropirã yʉre mucubiricʉ̃ iimorã árĩbiriboya mʉa sã. 3 Eropigʉ mʉa pohrogue wabiribʉ. Wabigʉ mʉa árĩricʉrire amuboro dopa mʉare gojabeobʉ. Mʉa yʉre mucubiricʉ̃ iibonirã árĩquererã ta yʉre bʉjawerecʉ̃ iiboya mʉa mʉa pohrogue yʉ wacʉ̃. Mʉa mera yʉ mucubiricʉ̃ mʉa sã yʉ mera mucubirirãca. Irire masia yʉhʉ. Eropigʉ mʉa mera bʉjawerediabigʉ “Wabeaa,” arĩ, carta gojabeobʉ. 4 Eropigʉ mʉare gojagʉ wʉaro pepigʉ ñero sĩporãcʉgʉ, turaro co deco wiriri mera mʉare gojabeobʉ. Eropa gojagʉ mʉare bʉjawerecʉ̃ iidiabiribʉ. Mʉare yʉ bʉrigã mahirare mʉare masicʉ̃ iidiagʉ mʉare eropa gojabeobʉ. 5 Mʉa mera majagʉ ĩgʉ ñero iira mera yʉre bʉjawerecʉ̃ iimi ĩgʉ. Mʉare ĩgʉ turaro bʉjawerecʉ̃ iidiro dopa ta yʉ sãre wʉaro bʉjawerecʉ̃ iimi ĩgʉ. Ĩgʉ marire eropa bʉrigã bʉjawerequerecʉ̃ ta wʉatariaro dipuwaja moadorebeaa dohpaguere. 6 Bajarã mʉa mera majarã ĩgʉ ñero iira dipuwaja moatuhañorã. Iripẽta dipuwaja moa duhuro gahmea ĩgʉre. 7 Ĩgʉre mʉa dipuwaja moaniguicʉ̃ bʉrigã bʉjawerebocumi ĩgʉ. Eropigʉ Cristo yare duhubocumi. Eropirã ĩgʉ ñero iirare cãdijique mʉa. Ĩgʉre itamuque ĩgʉ õaro sĩporãcʉboro dopa. 8 Eropirã ĩgʉre õaro iique mʉa ĩgʉre mʉa mahirare ĩgʉ masiboro dopa. Mʉa eropa iicʉ̃ bʉrigã gahmea yʉhʉ. 9 Ero core mʉare gojabeogʉ “¿Diaye ta yʉre yʉhrirãcuri?” arĩ pepigʉ gojabeobʉ mʉare. Yʉre mʉa yʉhricʉ̃ ĩadiagʉ gojabeobʉ. 10 Dohpaguere ĩgʉ ñero iirare mʉa cãdijicʉ̃ ĩagʉ yʉ sã ĩgʉ ñerire cãdijigʉra. Yʉre ñero iibirimi ĩgʉ. Mʉapʉre ñero iidi árĩmi. Ĩgʉ eropa iidigʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ ñero iirare cãdijia yʉ sã. Mʉare õaro itamudiagʉ Cristo ĩgʉ ĩhabeoro ĩgʉ ñero iirare cãdijia. Irire cãdijia Satana marire ĩgʉ tarinʉgabiriboro dopa. Ĩgʉ mari ñerire iicʉ̃ gahmemi. Irire õaro masia. Eropirã Jesu yarã erã ñeri iirare guñaniguibeaa mari Satana yapʉre iiri arĩrã. 12 Eropigʉ Troa waĩcʉri macague Cristo yare buhegʉ ejaribʉ. Erogue yʉ ejacʉ̃ bajarã masa õari buherire peediarã árĩma. Mari Opʉ ĩgʉ itamuri mera ĩgʉ yare yʉ buherire peerã bajarã masa árĩma. 13 Eropa árĩquerecʉ̃ ta mari acaweregʉ Titore bocatĩribirinijagʉ wʉaro bʉjawere pepigʉ erore árĩmasibiribʉ, Eropigʉ ero majarãre goeriseretuhagʉ Macedonia yebague waha wabʉ ĩgʉre amagʉ. 14 Goãmʉre mucubiriri mera “Õhaa,” arãa. Goãmʉ ñerire árĩpehrerire tarinʉgagʉ ãhrimi. Cristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ marire tarinʉgacʉ̃ iimi. Poresudiro poresu sehyaboro dopa ta ãhraa mari. Poresu sehyaro dopa ta Goãmʉ dorero mera árĩpehreroguere Cristore masicʉ̃ iiaa mari. Eropa ĩgʉre masirã erã õaro pepima. 15 Cristo yarã árĩrã masare Cristore guñacʉ̃ iiaa mari. Mari eropiicʉ̃ ĩha Goãmʉ mucubirimi. Masare Cristore guñacʉ̃ iicʉ̃ erã ĩgʉ árĩrire masima. Goãmʉ ĩgʉ taumorã Cristo árĩrire masima. Gajirã erã peamegue wamorã sã Cristo árĩrire masima mari mera. 16 Cristo árĩrire masirã erã peamegue wamorãpʉ peamegue erã waborore masima erã. Goãmʉ ĩgʉ taumorãpʉ árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera erã árĩburire masima. Eropirã ire Cristo yare mari mari gamero mera buhe ojogorocʉmasibeaa. Goãmʉ ĩgʉ itamuri mera ta mari ĩgʉ yare buhe ojogorocʉmasia. 17 Bajarã gajirã Goãmʉ yare buhemaacãma niyerure wajatadiarã. Gʉapʉ erã iro dopa ta iibeaa. Gʉyaro mariro Cristo ĩgʉ turari mera ĩgʉ yare buhea gʉa. Goãmʉ gʉare ĩgʉ obeorã árĩrã ĩgʉ ĩhurore õaro buhea gʉa.

2 Corintios 3

1 ¿Dipaturi gʉa árĩricʉrire mʉare wererã iiri gʉa mʉa pepicʉ̃? Gajirã mʉare erã buheboro core erã buheri queoro árĩrire masidiarã erã gojarapũre serẽmʉhtabʉ mʉa erãre. ¿Gʉare masituhaquererã ta iripũnore serẽri mʉa gʉare? ¿O gajirã pohrogue gʉa buherã warã iripũnore gʉare aĩgãro gahmeri mʉa pepicʉ̃re? 2 Iripũnore gamebeaa gʉa. Mʉapʉre õari gohrotonirãre árĩpehrerã gajirã ĩarã mʉare gʉa õaro buherare masirãcoma. Mʉare gʉa buhecʉ̃ Cristore umupeorã ĩgʉ yarã árĩnʉgabʉ mʉa. 3 Cristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩarã masa mʉare Goãmʉ ya buheri gohrare gʉa queoro buherare masituhama. Mʉare buherã Goãmʉ yagʉ Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera buheabʉ. Ĩgʉ Goãmʉ ojocarigʉ gohra ãhrimi. Gʉa eropa buhecʉ̃ peerã Cristore õaro gahmeabʉ mʉa. Eropa gamerã mʉa árĩcʉ̃ gajirã mʉare ĩarã Cristo yarã mʉa árĩrire õaro masima. Eropa masirã mʉare Goãmʉ ya buheri gohrare gʉa queoro buherare masima masa. 4 Eropa wacʉ̃ masia gʉa Goãmʉre guñaturari mera. Cristo ĩgʉ itamuri mera eropa guñaturaniguia mari. 5 “Gʉa gamero i mohmerire iiaa gʉa,” arĩmasibeaa. Goãmʉ ĩgʉ itamuri mera ire iiaa gʉa. Eropigʉ dohpaguere ĩgʉ wererire õari buherire Goãmʉpʉ õaro gʉare buhemasicʉ̃ iimi. Eropa buherã iribojegue ĩgʉ doreri Moisere ĩgʉ apira dorerire buhebeaa. Espíritu Santo mera mari Goãmʉ mera õaro árĩburipʉre buhea gʉa. Ĩgʉ dorerare mari gamero mera ne bocatĩubeaa. Eropa mari bocatĩubirira dipuwaja peamegue waboya mari. Espíritu Santopʉ mari Goãmʉ mera árĩpehrerinʉri õaro árĩniguicʉ̃ iimi. Õari buheri buhecʉ̃ peeñanirãre õaro árĩniguicʉ̃ iimi. 7 Goãmʉ ĩgʉ dorerire ʉtãmijirigue gojanijagʉ Moisere apiñumi. Ĩgʉ eropa apira pʉhrʉ ĩgʉ árĩro gosesiriri dehyoamʉriyoro Moisere “Goãmʉ ĩgʉ apira õari ãhraa,” arĩro dopa. Eropiro Moise diapo bʉrigã gosesiriyoro. Cuimiju árĩyoro. Pʉhrʉ ĩgʉ gosesiriri pehrerisubu ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta masa ĩgʉre ne ĩamehtumasibiriñuma. Iri dorerire ĩgʉ apira pʉhrʉ iri dorerire iibirã masa dipuwajacʉrã peamegue wamorã wañuma. Eropiro iri doreri masare peamegue wadorequerero ta, Goãmʉ ĩgʉ árĩro gosesiriri mera árĩnʉgayoro. 8 Iri doreri tauro õari buheripʉ “Jesucristo masare taumi,” arĩ buheri õataria. Iri buherire gajirãre mari buhecʉ̃ erã õaro peecʉ̃ Goãmʉ ta erã mera árĩgʉcumi ĩgʉ Espíritu Santo mera. Eropiro iribojegue maja doreri tauro Cristo ya buheripʉ õataria. 9 Goãmʉ Moisere apira doreri iribojegue, maja masare peamegue wadoreyoro. Eropa dorequerero Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri mera árĩnʉgayoro. Iri tauro õari buheripʉ Goãmʉ ĩgʉ turari mera ãhraa. Iri buheri mera õarã wahama masa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. 10 Iribojegue Goãmʉ ĩgʉ doreripʉ turari árĩquerero dohpaguere bu gohra ta ãhraa. Õari buheripʉ iri tauro turatariari ãhraa. Iri buheri mera ʉmaroguere mari wamasia. 11 Iribojegue Goãmʉ ĩgʉ doreri Moisere ĩgʉ apira doreri Goãmʉ gosesiriri mera árĩnʉgaquerero ta pehreburi árĩyoro. Õari buheripʉ “Jesu marire taugʉcumi,” arĩ buheripʉ árĩniguicãroca. Eropiro “Iri doreri tauro õari buheripʉ õataria,” arĩ masia mari. 12 Irire eropa masirã, güiro mariro õari buherire õaro werepehocãa gʉa. 13 Moise gʉa iro dopa árĩbiriñumi. Ĩgʉre Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri pehrerore yʉ acawererã masiri arĩgʉ dopa ĩgʉ diapore suhri gasiro mera cãhmotacãñumi Moise. 14 Moise ĩgʉ diapore ĩgʉ cãhmotacʉ̃ Goãmʉ gosesiririre ĩgʉ õarire erã ñecʉ sʉmarã ĩhamasibiridiro dopa ta erã dohpaguere õari buherire õaro masibeama. Goãmʉ wererire iribojegue erã gojarapũrire erã buherã ne masibeama erã Israe masapʉ. Cristore gamebirã masisome erã. Ĩgʉre umupeorã tamera ĩgʉ yare masirãcoma. 15 Dohpague sãre Israe masa Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare buhequererã, erãre cãhmotaro dopa ta ne masibeama erã. 16 Erã mari Opʉre Jesucristore erã gamecʉ̃ ĩgʉ ta erãre masicʉ̃ iimi. Iri cãhmotariñere aĩro dopa ta mari Opʉ marire ĩgʉ yare õaro masicʉ̃ iimi. 17 “Mari Opʉ,” arĩrã Espíritu Santore arĩrã iiaa. Mari Opʉ ĩgʉ Espíritu Santo mari mera ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ yarã ãhraa. Eropa árĩrã “Iribojegue maja dorerire iiro gahmea Goãmʉ yarã árĩmorã,” arĩbeaa mari. 18 Eropirã Jesu yarã árĩrã, Jesucristo ĩgʉ õarire ĩhmurã iiaa mari. Eropigʉ mari Opʉ Espíritu Santo marire gohrotocʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Cristo õagʉ árĩdiro dopa ta õarã warã iiaa mari sã.

2 Corintios 4

1 Goãmʉ gʉare mojomoro ĩagʉ, õari buherire weremorãre apimi gʉare. Ĩgʉ eropa apicʉ̃ masirã ĩgʉ yare buherã duhudiabeaa. 2 Masa ĩabiro ñerire iicoreri gʉhyasĩuri ãhraa. Irire gʉapʉ ne iibeaa. Ĩgʉ yare buherã gʉyarire buhebiribʉ. Eropirã gʉa Goãmʉ yare ne gohrotobeaa. Eropa iibirã õari buherire õaro diaye buhea gʉa Goãmʉ ĩgʉ ĩhuro árĩrã. Gʉa eropa árĩricʉrire árĩpehrerã õaro masima gʉare ĩarã gohra. 3 Gʉa iri buherire õari buherire werea. Gʉa irire buhequerecʉ̃ ta gajirã masibeama. Eropa masibirãpʉ peamegue wamorã ãhrima. 4 Satana ñegʉ i yeba majarã opʉ erãre Goãmʉ yare masibiricʉ̃ iimi. Cuiri ĩhajabirã erã ĩhajabiro dopa ta masibirã wacʉ̃ iimi erãre. Õari buherire Cristo ĩgʉ turarire erã masibirã wacʉ̃ iimi ĩgʉ erãre. Cristo Goãmʉ ĩgʉ árĩricʉrire opami. Ĩgʉ Cristo Goãmʉ gohra ta ãhrimi. 5 Gʉa buherã “Gʉapʉre umupeoque,” arĩ buhebeaa. Õpa arĩ buhea gʉa: “Jesucristopʉ ãhrimi mari Opʉ,” arĩ buhea gʉa. Gʉapʉ Jesure yʉhrirã ãhraa. Eropirã mʉare itamurã ãhraa gʉa. 6 Negohraguere õpa arĩ dorepʉ Goãmʉ i ʉmʉ naitĩaro árĩcʉ̃: “Boyoro árĩque,” ĩgʉ arĩcʉ̃ boyoa wayoro. Eropigʉ dohpaguere ĩgʉ ta iri turari mera marire masicʉ̃ iimi boyoro árĩro dopa. Eropa marire masicʉ̃ iigʉ ĩgʉ õaro árĩricʉrire marire masicʉ̃ iimi. Jesucristore masirã ĩgʉ Pagʉ ĩgʉ õaro árĩricʉrire masia mari. 7 Eropa masirã árĩrã, Goãmʉ ĩgʉ turarire gajirãre masicʉ̃ iiaa. Eropa iirã árĩquererã ta turabirã ãhraa gʉapʉ. Mátasoro mata wahrirasoro iro dopa ta gʉa sã turabirã ãhraa. Gʉa eropa turabirã árĩquererã ta gʉa masare Goãmʉ yare werecʉ̃ ĩarã, gʉa gamero mera iimasibirirare ĩarã õpa arĩ masirãcoma erã. “Goãmʉ turari mera eropa arĩ wereniguima marire,” arĩrãcoma masa. Eropirã Goãmʉpʉre umupeorãcoma. 8 Árĩpehrerã gajirã gʉare ñero iiquererã ta Goãmʉ gʉare taucʉ̃ erã gʉare tarinʉgabeama. Eropirã gʉa gariborequererã ta ne Goãmʉ yare buhe duhudiabeaa. 9 Gʉare erã ñero iiniguiquerecʉ̃ ta Goãmʉ gʉare eropa itamuniguicãmi. Gʉare erã pamehpiquerecʉ̃ ta ĩgʉ itamuri mera sĩribeaa gʉa. 10 Erã wejẽsũmorã árĩcãrã tiiaa gʉa Cristo i yebaguere ñero ĩgʉ taridiro dopa ta. Erã wejẽsũmorã árĩquererã eropa árĩniguirã tiiaa gʉa sã Cristo ĩgʉ ojocaririre ĩhmumorã. 11 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ gajirã gʉare wejẽmaja gʉhya ãhrima Cristo yarã gʉa árĩri dipuwaja. Õpa ta ñero tariquererã árĩniguia gʉa Cristo ĩgʉ ojocaririre ĩhmumorã. 12 Eropirã mʉare gʉa buheri dipuwaja gʉare gajirã wejẽmaja gʉhya ãhrima. Gʉa buherire mʉa peenirãpʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩmorã ãhraa. 13 Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa ãhraa: “Goãmʉre umupeobʉ. Eropigʉ ĩgʉ yare werebʉ,” arĩ gojañumi iribojegue majagʉ. Gʉa sã yujuropa ta ãhraa. Goãmʉre umupeorã ĩgʉ yare werea. 14 I sãre õaro masirã ĩgʉ yare werea gʉa. Cristo ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉre masudi árĩmi. Eropigʉ Cristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mari sãre masugʉcumi. Ĩgʉ eropa masura pʉhrʉ ĩgʉ pohrogue aĩgãgʉcumi marire. 15 Eropirã mʉare itamudiarã ñero taria gʉa. Eropirã Cristo yarã mʉa bajarã warã, bajarã mʉa Goãmʉre mucubiriri mera umupeorãca. Ĩgʉre “Õhaa,” arĩrãca. 16 Mʉa eropa umupeocʉ̃ ĩarã, gʉa ñero tariquererã ta bʉjawerebeaa. Eropirã Cristo yare were duhubeaa. Gʉa dʉpʉ ʉmʉri nʉcʉ turabiri wahgãro iiaa. Eropa turabiri wahgãquererã ta õaro sĩporãcʉa Jesucristore guñaturari mera. 17 Dohpaguere ñero tariquererã ta pʉhrʉ ñero tarisome. Eropirã Cristo yare were duhubeaa. Iri ñero mari tariri pehrea waroca. Eropirã marire merogã ñero tariro gahmea. Eropa mari ñero tarinirã árĩrã, pʉhrʉguere wʉaro mucubiriri mera árĩniguirãca Goãmʉ mera. Eropirã mari ñero taridiro tauro bʉrigã mucubiriri mera eropa árĩniguicãrãca. 18 Eropirã mari ĩarire dohpaguere mari warore guñanʉrʉbeaa. Mari ĩabiriripʉre pʉhrʉ mari Goãmʉ mera árĩniguiburire guñanʉrʉa. Mari dohpaguere ĩari pehrea waroca. Mari ĩabiriripʉ árĩniguicãroca.

2 Corintios 5

1 I sãre masia mari: Wihire mari cóãdiro dopa ta mari dʉpʉre cóãrãca. Eropigʉ mama wihi iibodiro dopa ta Goãmʉ mama dʉpʉre iigʉcumi. Eropigʉ iri dʉpʉre marire ogʉcumi. Eropirã ʉmaroguere eropa árĩniguirãca iri dʉpʉ mera. Irire masirã ñero tariquererã Goãmʉ yare duhubeaa. 2 Eropirã iri dʉpʉre ʉmaro maja dʉpʉre turaro gamerã, mari eropa coreniguirã iiaa. 3 Suhrirore turaro mari sañadiaro dopa ta iri dʉpʉre turaro gahmea mari. Eropa ta cohrea mari iri dʉpʉ marirã árĩdiabirã. 4 Dohpague maja dʉpʉre cóãdiabiriquererã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera mari árĩburi dʉpʉre bʉrigã gahmea mari. Eropirã i mari dʉpʉ sĩriburi dʉpʉ iri árĩcʉ̃ masirã, mama dʉpʉ mera Goãmʉ mera eropa árĩniguidiaa mari. 5 Mari ĩgʉ mera árĩniguiborore amuyudi árĩmi Goãmʉpʉ. Eropa amuyugʉ ĩgʉ Espíritu Santore omʉhtami marire. Eropigʉ ĩgʉ Espíritu Santo mari mera árĩcʉ̃ ĩha marire Goãmʉ ĩgʉ iiborore, “Diaye ta ãhraa,” arĩ masia mari. 6 Eropirã Goãmʉ mera sĩporã turarã ãhraa. Güiro mariro ãhraa mari. I sãre mari masia. I dʉpʉ mari árĩmʉhtara dʉpʉ mera árĩrã, mari Opʉ pohro árĩnibeaa. 7 Ʉmaro majare Goãmʉ sãre mari ĩabiriquererã ta “Ĩgʉ diaye ta ãhrimi,” arĩ masia mari. Eropirã ĩgʉre umupeoa. 8 Eropirã mari Goãmʉ pohro waborore masia. Mari dʉpʉre i yeba maja dʉpʉre cóãrã mari Opʉ mera ʉmarogue mari árĩdiaa. 9 Eropirã Cristore mucubiricʉ̃ iidiaa mari. I yeba maja dʉpʉ mera árĩrã ĩgʉre mucubiricʉ̃ iidiaa mari. Ʉmarogue árĩrã sã ĩgʉre mucubiricʉ̃ iidiaa. 10 Árĩpehrerã Cristo pohrogue mari wacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mari iirare beyegʉcumi. Eropiro mari iira masisũroca. Eropigʉ marire õarire mari iira wajare ogʉcumi. Ñerire mari iira waja sãre ogʉcumi. Ĩgʉ eropa beyegʉ árĩcʉ̃ masirã ĩgʉre mucubiricʉ̃ iidiaa mari. 11 Eropirã gʉhyadiaro mera mari Opʉre umupeoro gahmea marire. Igʉ marire eropa beyeburire masirã, Cristo yare masicʉ̃ iiaa gʉa masare. Erãre güisãrã, ĩgʉre umupeocʉ̃ iidiaa gʉa. Gʉa õarã árĩrire Goãmʉ õaro masimi. Gʉa eropa iirire mʉa sãre õaro masicʉ̃ gahmea yʉhʉ. 12 Dipaturi gʉa õarã árĩrire mʉare wererã iibeaa. “Gajirãre tarinʉgaa,” arĩmaacãnirãre mʉa wereburire eropa wererã iiaa gʉa mʉare. Erã basi eropa arĩ pepirãpʉ erã pepiriguere ñerã, gʉyaricʉrã árĩquererã ta masa erã ĩhuro dihtare õarã iro dopa iirima. Eropirã mʉa gʉare mucubiriboro dopa, “Õaro iirã iima,” gajirãre mʉa gʉare arĩ cãhmotaburire i árĩpehrerire mʉare were gojarã iiaa. 13 ¿Gʉa õpa arĩ wererã pee masibirã ãhriri gʉa mʉa ĩacʉ̃? Masa gʉare ĩarã pee masibirã iro dopa ĩhama gʉare. Goãmʉ yare gʉa werecʉ̃ ĩarã eropa ĩabocoma gʉare. Erã eropa arĩ ĩabonirã árĩquererã ta pee masirã ta ãhraa gʉa mʉare eropa itamumorã. 14 Cristo ĩgʉ gʉare mahicʉ̃ ĩarã masare eropa itamua. Ĩgʉ eropa mahicʉ̃ ĩarã ĩgʉ yare eropa buheniguia gʉa. Marire mahigʉ yujugʉ ta Cristo mari árĩpehrerã ya ñeri dipuwajare sĩridi árĩmi. Eropigʉ árĩpehrerã mari ñeri dipuwajare sĩrimorã árĩnirãre sĩribasadi árĩmi. Irire guñarã ĩgʉ yare iiniguia gʉa. 15 Árĩpehrerã mari ñeri dipuwajare sĩridi árĩmi ĩgʉ mari gamero dopa mari iibiriboro dopa. Eropigʉ ĩgʉ gameripʉre iidoregʉ sĩridigʉ árĩmi ĩgʉ. Maripʉre Goãmʉ pohrogue mari ejaborore eropa sĩridi árĩmi. Ĩgʉpʉ mari ya árĩburire sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadi árĩmi. Eropirã mari gamero dopa mari ʉaribejarire iibirã ĩgʉ yare iiro gahmea pare marire. 16 Eropirã dohpaguere Jesure gamebirã gajirã erã árĩricʉrire ĩha werewʉaro dopa ne arĩ ĩabeaa gʉa. Iribojeguere gʉa Cristore eropa ĩaquererã dohpaguere ĩgʉre õaro masia. 17 Eropirã árĩpehrerã Cristo yarã warã õaripʉre gohrotoa mari. Iribojegue mari gamero mari árĩrare duhucãa mari. Dohpaguepʉre õaripʉre corerã iiaa mari. 18 Goãmʉpʉ marire õarire gohrotocʉ̃ iimi. Iribojegue mari Goãmʉ mera õaro árĩbirimʉriribʉ. Eropigʉ Jesucristo mari ñeri iira dipuwaja sĩribasara mera Goãmʉ marire ĩgʉ mera õaro árĩcʉ̃ iidi árĩmi. Eropa iigʉ gʉare ĩgʉ yare buhedoregʉ apimi. Eropa buherã, gajirãre Goãmʉ mera erã õaro árĩcʉ̃ iiaa gʉa sã. 19 Õpa arĩ masare weredoremi Goãmʉ gʉare: “Mari masa ĩgʉ mera õaro árĩbirinirã árĩquerecʉ̃ Goãmʉ Cristo sĩrira mera marire ĩgʉ mera õaro árĩcʉ̃ iimi. Eropigʉ Cristore mari umupeocʉ̃ ĩagʉ mari ñeri dipuwajare dipuwaja moabeami Goãmʉ marire,” arĩ weredoremi Goãmʉ gʉare. 20 Eropirã Cristo yare weremorã ĩgʉ obeonirã ãhraa gʉa. Goãmʉ ĩgʉ basi mʉare ĩgʉ werebodiro dopa ta gʉapʉ mʉare õpa arĩ werea: Cristore werebasarã iiaa. Eropirã mʉare werea. Goãmʉre mʉa ĩhaturirare iripẽta duhuque. 21 Cristo ĩgʉ ñerire iibiriquerecʉ̃ ta Goãmʉ ĩgʉre mari ñeri dipuwajare sĩridoredi árĩmi. Eropa iigʉ mari ñeri dipuwajare dipuwaja moadi árĩmi Goãmʉ Jesucristore. Ĩgʉ eropa iidi árĩmi Cristo yarã mari wacʉ̃, Goãmʉ iro dopa õarã mari árĩboro dopa.

2 Corintios 6

1 Goãmʉ eropa iigʉ ĩgʉ mʉare ĩgʉ õaro mojomoro ĩarare ĩhmumi. Eropirã Goãmʉ yare mohmebasarã árĩrã ire turaro mʉare iidorea gʉa. Goãmʉ õaro iirare õari buherire mʉa peediro dopa ta iique mʉa. Mʉa peediro dopa ta mʉa iibiricʉ̃ mʉa peera duhpiburi árĩbeaa. 2 Õpa arĩmi Goãmʉ ĩgʉ yare erã gojarapũgue: Mʉare yʉ õaro iiburinʉri árĩcʉ̃ mʉa serẽrire pee yʉhrigʉra. Eropigʉ mʉare peamegue wabonirãre yʉ tauburinʉri árĩcʉ̃ itamugʉra, arĩmi ĩgʉ. Peeque mʉa. Dohpaguere Goãmʉ masare ĩgʉ õaro iiburinʉri ãhraa. Dohpaguere masa Jesucristore umupeoburinʉri ãhraa Goãmʉ erãre tauboro dopa. Eropirã dohpaguere ĩgʉre umupeoro gahmea, arĩ werea gʉa. 3 “ ¿Õari buheripʉre gamebiribocuri?” arĩrã, ne merogã gajirãre ñero iibeaa gʉa. Gajirãre ne ñero arĩ wereniguibeaa. 4 Irire iibirã Goãmʉ pohro majarã gʉa árĩrire mʉare masicʉ̃ iidiaa. Eropirã ĩgʉ yare buherã õpa ãhraa gʉa: Ñero tarirã gajino moorã bocatĩua. Gʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta guaro mariro ãhraa. 5 Õpa ñero taribʉ gʉa: Masa gʉare pacʉ̃, peresu erã iicʉ̃, masa bajarã gʉare wejẽdiarã erã gaguiniguicʉ̃ peerã ñero taribʉ gʉa. Gʉa turaro mohme oẽarã sã, wʉja pũriquerecʉ̃ ta carĩbirã sã, oaboarã sã ñero taribʉ. 6 Eropirã õaro árĩricʉri mera diaye buhebʉ. Eropirã Goãmʉ yare buherã õaro masiri mera buhebʉ mʉare. Eropirã ne guabiribʉ gʉa. Eropirã õaro mera buhebʉ gʉa mʉare. Eropa iirã Goãmʉ pohro majarã gʉa árĩrire ĩhmurã iibʉ gʉa mʉare. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera eropa ta Goãmʉ pohro majarã gʉa árĩrire ĩhmurã iibʉ gʉa mʉare. Eropirã diaye mʉare gʉa mahicʉ̃ ĩarã ĩgʉ pohro majarã gʉa árĩrire masia mʉa. 7 Eropirã õari buherire diaye mʉare werecʉ̃ ĩarã, Goãmʉ turari mera gʉa iicʉ̃ ĩarã, ĩgʉ pohro majarã gʉa árĩrire masia mʉa. Õaripʉ árĩpehreri gʉa iira gʉa mojo iro dopa ãhraa gʉa õaro cãhmotaboro dopa. Iri õarire iirã gʉa watĩre cãhmotarã iiaa. Eropirã iri õari gʉa iira mera gʉa ĩgʉre tarinʉgaa. 8 Eropa iirã gajirã gʉare umupeoma. Gajirãpʉ gʉare umupeobeama. Gajirã õaro wereniguima gʉare. Gajirãpʉ ñero arĩ wereniguima gʉare. Diaye gʉa werequerecʉ̃ ta “Gʉyarã ãhrima,” arĩ weresãma gajirã gʉare. 9 Gajinʉrire gʉare masirã dopa iima. Gajinʉrire gʉare masibirã dopa iima. Gʉare erã wejẽdiaquerecʉ̃ ta ojocarinia gʉa. Erã bʉrigã panirã árĩquererã ta ojocaria gʉa. 10 Gʉa yujuyerinʉri bʉjawererã árĩquererã ta, eropa mucubiriniguia. Mojomorocʉrã árĩquererã ta erãre õari buherire buherã erãre wʉaro doberire gʉa obodiro dopa ta iirã iiaa erãre. Gajino moorã árĩquererã ta, diaye ta Goãmʉ yare opapehocãa gʉa. 11 Corinto majarã, yʉ acawererã, mʉare õaro mera werepeho gojabʉ gʉa mʉare. Mʉare turaro mahirã eropa werebʉ. 12 Gʉapʉ mʉare mahi duhubirabʉ. Mʉapʉ gʉare mahibiriñaria. 13 Eropigʉ yʉ porãre yʉ werebodiro dopa ta mʉare weregʉra: Mʉare gʉa pepidiro dopa ta mʉa sã eropa ta õaro pepique gʉare. Eropirã gʉare mahique mʉa. 14 Eropirã Cristore umupeobirã mera eropa wapicʉniguibiricãque. Erã mera majagʉ árĩbita. Yujuro mera árĩbeaa mʉa. Õarire iigʉ, ñerire iigʉ mera õaro árĩmasibeami. Boyoro iro dopa árĩrã Goãmʉre gamerã ãhrima. Naitĩaro iro dopa árĩrã Goãmʉre gamebirã ãhrima. Eropirã erã perã game wapicʉmasibeama. 15 Eropigʉ Cristo watĩ mera yujuro pepibeami. Eropigʉ Cristo yagʉ, Cristore umupeobigʉ mera õaro game wapicʉmasibeami. 16 Goãmʉre umupeori wihigue goãmarã wéanirãre mari apicʉ̃ queoro wabeaa. Eropa ta Cristo yarã Cristore gamebirã mera wapicʉniguicʉ̃ queoro wabeaa. Erã pe curu majarã yujuro mera erã árĩmasibeama. Goãmʉ wihi iro dopa ãhraa mari. Ĩgʉ wihi árĩro dopa ta mari mera ãhrimi ĩgʉ. Õpa arĩñumi Goãmʉ ĩgʉ yare erã gojarapũgue: Erã mera ta árĩgʉra yʉhʉ. Eropigʉ erã watope ta eropa árĩniguigʉra. Yʉhʉ Goãmʉ erã opʉ árĩgʉra. Eropirã erãpʉ yaharã masa árĩrãcoma, arĩñumi ĩgʉ. 17 Eropigʉ õpa arĩnemoñumi ĩgʉ mari Opʉ: Erã ñerã mera ne dujabita. Eropirã erãre wapicʉbita. Yʉre gamebirã yare ñerire ne iibiricãque. Eropigʉ yʉpʉ mʉare wapicʉgʉra. 18 Eropigʉ mʉa pagʉ árĩgʉra. Mʉapʉ yʉ porã árĩrãca, arĩñumi mari Opʉ turatariagʉ.

2 Corintios 7

1 Yʉ acawererã, yʉ mahirã, mʉare ire weregʉra: I árĩpehrerire Goãmʉ marire ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ĩarã árĩpehrerire mari dʉpʉre goroweorire duhurã. Eropirã mari pepiri sãre goroweorire duhurã. Eropirã Goãmʉre õaro umupeori mera ñero iiro mariro árĩrã mari. 2 Õaro gʉare mahique. Ne merogã mera ñero iibiribʉ gʉa mʉare. Eropirã gʉa buheri mera mʉare ñero iicʉ̃ ne iibiribʉ gʉa. Ne yujugʉre mʉa mera majagʉre gʉyari mera waja gamebiribʉ. 3 Eropa arĩgʉ “Dipuwajacʉrã ãhraa mʉa,” arĩgʉ iibeaa mʉare. Mʉare mahia gʉa. Irire mʉare weretuhabʉ. Ojocarirã yuju curu ta ãhraa mari. Mari sĩrira pʉhrʉgue sãre yuju curu ta árĩrãca mari. 4 Õaro mʉa iirare masia yʉhʉ. Eropigʉ mʉare guñabeogʉ mucubiria. Eropirã gʉa ñero taririsubure mʉa õaro iira querere pee bʉrigã mucubiribʉ yʉhʉ. 5 Eropi Macedonia yebague gʉa ejara pʉhrʉ, erogue ejarã ne soobiribʉ gʉa. Eroguere ñero taribʉ gʉa. Gajirã gʉa mera game dʉyasoma. Eropirã “Cristo yare duhubocoma,” arĩrã Cristo yarãpʉre wʉaro guñaricʉbʉ gʉa. 6 Gʉa eropa ñero taricʉ̃ Goãmʉpʉ gʉare õaro sĩporãcʉcʉ̃ iimi. Ĩgʉ marire bʉjawererãre mucubiricʉ̃ iigʉ ãhrimi. Eropigʉ Tito gʉa pohrogue ĩgʉ dujariro mera gʉare mucubiricʉ̃ iimi Goãmʉ. 7 Tito ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã mucubiribʉ. Iri dihtare mucubiribiribʉ. Mʉare ĩgʉ õari quere werecʉ̃ sãre turaro mucubiribʉ. Yʉre mʉa ĩadiarare weremi gʉare. Yʉre mʉa bʉjawerera sãre weremi ĩgʉ. Yʉre “Goãmʉ yare iigʉ iimi Pablo,” mʉa gajirãre arĩ werera sãre weremi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃ peegʉ turaro mucubiribʉ yʉhʉ. 8 Ero core yʉhʉ mʉa ñero iirare were gojabeorapũ mera mʉare merogã bʉjawerecʉ̃ iiribʉ. Eropa iidigʉ árĩqueregʉ ta “Iri carta mera ñero iibʉ,” arĩbeaa. Iripũre mʉa buhera pʉhrʉ bʉjawereyoro mʉa. Eropigʉ ne gojabeora pʉhrʉ ta “¿Ñero iiari yʉhʉ?” arĩ pepiribʉ. Eropa arĩqueregʉ ta “Ñero iibʉ,” arĩbeaa dohpaguere. 9 Dohpague tamerare mucubiria yʉhʉ. Mʉa bʉjawererare peegʉ mucubiribeaa. Mʉa bʉjawererã õaripʉre gohrotorapʉre peegʉ mucubiria yʉhʉ. Mʉa ñero iirare bʉjawerecʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ mʉare õarire gohrotocʉ̃ iidi árĩmi. Eropirã mʉare bʉjawerecʉ̃ iirã ñero ii goroweorã iibiribʉ gʉa mʉare. 10 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta bʉjawererã, mari ñerire bʉjawere õaripʉre gohrotorãca. Eropa ta mari bʉjawerecʉ̃ ĩagʉ mari peamegue wabonirãre taumi Goãmʉ. Eropiro mari eropa bʉjawerecʉ̃ õha ãhraa marire. Cristore gamebirãpʉ erã bʉjawerequererã erã ñerire duhubirã peamegue wamorã árĩnima. 11 Mʉapʉ Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta bʉjawereayoro. Mʉa eropa bʉjawererã õpa iirã waĩcʉabʉ mʉa: Dohpaguere ñerire iirãre eropa ĩacãbirã waĩcʉabʉ mʉa. Ne iri ñerire gamebirigohracãyoro mʉa. Erã ñeri iira mera guayoro. Erãre ñerire iirire duhudorerã waĩcʉabʉ mʉa. Eropirã erã ñerire güirã waĩcʉabʉ mʉa erã iro dopa iiri arĩrã. Eropirã yʉre mahirã yʉre ĩadiayoro mʉa. Eropirã ñeri iigʉre dipuwaja moayoro. Iri árĩpehrerire mʉa iira mera iri ñeri dipuwaja marirã mʉa árĩrire ĩhmuabʉ mʉa gʉare. 12 Iribojegue ñero iigʉre mʉare were gojabeoqueregʉ ta ĩgʉre itamubu eropa arĩ gojabeobiribʉ yʉhʉ. Ĩgʉ ñero iidigʉ sãre itamubu eropa arĩ gojabeobiribʉ. Mʉapʉre itamubu iripũre gojabeobʉ. Goãmʉ ĩgʉ ĩhurore gʉare õaro umupeoa mʉa. Irire mʉa umupeorare mʉa õaro gunãboro dopa iripũre gojabeobʉ mʉare. 13 Eropirã Tito mʉa iira quere gʉare werecʉ̃ peerã bʉrigã mucubiria gʉa. Tito sã mʉa mera turaro mucubiricʉ̃ ĩha gʉa sã mucubiribʉ. Ĩgʉre mʉa õaro mera bocatĩricʉ̃ peerã, mʉa mera ĩgʉ mucubirirare peerã, gʉa sã õaro mucubiribʉ. 14 Negohraguere mʉa pohro ĩgʉ waboro corere mʉa mera yʉ mucubirirare, õarã mʉa árĩrare werebʉ ĩgʉre. Eropirã yʉ arĩdiro dopa ta õaro iiayoro mʉa ĩgʉre. Eropigʉ ĩgʉre yʉ arĩrare gʉhyasĩribirabʉ. Titore mʉare gʉa werera diaye ta árĩbʉ dohpaguere ĩgʉ ĩadiro dopa ta. 15 Mʉa pohrogue ĩgʉ ejacʉ̃ umupeori mera bocatĩriayoro mʉa. Eropirã gʉhyadiaro mera ĩarã tarinʉgaro mariro mʉa yʉhrirã árĩcʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ. Eropigʉ mʉare mahinemogʉ iimi ĩgʉ. 16 Dohpaguere õaro yʉhrirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta mʉa õaro mʉa iipehorã árĩcʉ̃ õaro masia yʉhʉ. Eropa masigʉ bʉrigã mucubiria.

2 Corintios 8

1 Gʉa acawererã, ire mʉare masicʉ̃ gahmea gʉa. Cristo yarã Macedonia yeba majarã Goãmʉ mahiri mera ĩgʉ mojomoro ĩari mera erã iirare mʉare weregʉra. 2 Erã ñero tariquererã ta, niyeru moorã árĩquererã ta mahiro mariro eropa ocãma gajirãre. Cristo mera turaro mucubirirã árĩrã, erã gajirãre õaro mera erã oparire eropa ocãma. 3 Mʉare arĩgʉ iiaa. Erã erã oparopẽ orã, tauñariro oma. Erã gamero oma erã. 4 Goãmʉ yarãre mojomorocʉrãre turaro itamudiarã, erãre erã obeorire aĩdorema gʉare. 5 “Ipẽ orãcoma erã,” arĩ gʉa pepidiro tauro oma erã. Õpa iima erã: Negohraguere niyerure erã oboro core mari Opʉ ĩgʉ gamerire iidiarã árĩtuhama. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta gʉa sãre umupeori mera yʉhrinirã árĩma. Eropa iirã árĩrã erã niyeru sãre oma. 6 Erã eropa ocʉ̃ ĩarã Titore gʉapʉ õpa arĩbʉ: “Erãre mʉ buhenʉgadiro dopa ta Corinto majarã sãre erã mojomorocʉrãre oburire wereque,” arĩbʉ gʉa ĩgʉre. Mʉa sã gajirãre mojomoro ĩarã mʉa itamuboro dopa eropa arĩbʉ ĩgʉre. 7 Eropirã mʉapʉ árĩpehrerire õaro iirã árĩtuhaa. Cristore diaye ta õaro umupeoa mʉa. Eropirã ĩgʉ yare õaro werea. Eropirã Goãmʉ yare õaro masia mʉa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta turaro iidiaa. Eropirã gʉare mahia mʉa. Eropa ta õaro iirã árĩtuhaa mʉa. Mʉa eropa õaro iirã árĩquerecʉ̃ ta merogã dʉhyania mʉa iipehoburi. Mojomorocʉrã tamerare mʉa mojomoro ĩacʉ̃ gahmea gʉa. Eropirã erãre mʉa õaro mera wʉaro ocʉ̃ gahmea gʉa. 8 Eropa arĩgʉ mʉare doregohragʉ iibeaa yʉhʉ. Eropa arĩ weregʉ iiaa mʉare. Gajirã mojomorocʉrãre erã turaro itamurare mʉare weregʉ iiaa. ¿Mʉa diaye ta gajirãre mojomoro ĩhari? arĩ masidiagʉ iiaa. 9 Mari Opʉ Jesucristopʉ marire ĩgʉ mojomoro ĩarare masia mʉa. Iri diaye ta ãhraa. Ĩgʉ ʉmaroguere wʉaro opagʉ árĩqueregʉ ta i yebaguere arigʉ mojomorocʉro wapʉ. Eropigʉ mʉa ya árĩburire sĩrigʉ sã mojomorocʉro wapʉ. Õpa ta wapʉ mʉapʉ mʉa wʉaro opaboro dopa, ĩgʉ mera mʉa õaro árĩniguicãborore. 10 Mʉare weregʉ iiaa. Õpa pepia yʉpʉ: Yuju bojori wahaa mʉa mojomorocʉrãre odiara pʉhrʉ. Mʉapʉ mojomorocʉrãre odiamʉhtaribʉ. Eropirã erãre omʉhtabonirã árĩbʉ mʉa. 11 Eropirã mʉa odiarare dohpaguere oho ojogorocʉque. Mʉa odiamʉhtadiro dopa ta dohpaguere õaro opehoque. Eropirã pagari oparã árĩrã wʉaro oque. Merogã oparã árĩrã merogã oque. 12 Bʉrigã mʉa odiari mera irire mʉa orare Goãmʉ mucubirigʉcumi. Eropirã õaro mʉa omasiropẽ oque. Mʉa oropẽ ta mucubirigʉcumi. Mʉa opabirirare mʉa ocʉ̃ gamebeami ĩgʉ. 13 “Mojomorocʉrãre oque,” arĩgʉ erãre wʉaro opadoregʉ iibeaa. Eropigʉ mʉapʉre mojomorocʉrã dujacʉ̃ iidiabeaa. 14 Mʉare yujuro mera opadoregʉ eropa arĩgʉ iiaa. Dohpaguere mʉapʉ wʉaro opaa. Eropa oparã gajinore moorãre omasia mʉa. Pʉhrʉ mʉare gajino moocʉ̃ erã sã mʉare omasima. Mʉa eropa game orã yujuropa oparãca árĩpehrerã Cristo yarã. 15 Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Wʉaro aĩgʉ sã gajigʉ tauro opabeami. Merogã aĩgʉ sãre ne merogã dʉhyabeaa,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ. 16 Eropi mʉare yʉ itamudiro dopa ta Tito sã mʉare itamudiami. Goãmʉpʉ ĩgʉ itamudiacʉ̃ iimi ĩgʉre. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ “Õhaa,” arãa Goãmʉre. 17 Titore gʉa mʉa pohrogue wadorecʉ̃ ĩgʉ õaro mera yʉhriami. Eropigʉ ĩgʉre mʉa pohrogue gʉa wadoreboro coregue ta mʉa pohroguere “Wagʉra,” arĩ guñatuhadi ãhrami ĩgʉ. 18 Ĩgʉ gajigʉ Jesu yagʉ mera wapimoa obeobʉ gʉa. Tito mera majagʉ árĩpehrerã gajirã Jesu yarã erã umupeogʉ ãhrimi. Õari buherire õaro ĩgʉ mohmegʉ árĩcʉ̃ ĩarã ĩgʉre õaro umupeoma. 19 Eropirã Jesu yarã ĩgʉre ta gahmeama gʉa mera curibure. Iri niyerure mojomorocʉrã pohrogue gʉa aĩcʉ̃ gʉa mera curibure gahmeama ĩgʉre. Iri niyerure mʉa gameneorare gʉa mojomorocʉrãre orã wacʉ̃ ĩarã mojomorocʉrãpʉ “Marire mari Opʉ itamugʉ iimi,” arĩrãcoma. Gʉa eropa ocʉ̃, erãre bʉrigã mari itamudiarare masirãcoma. 20 Eropirã i niyerure wʉaro Jesu yarã erã odorerare gʉa aĩrã õaro ĩhadiburãca erã orare gʉare weresãri arĩrã. 21 Mari Opʉ ĩgʉ ĩhabeoro diaye õaro iidiaa gʉa. Eropirã masa erã ĩhuro sãre õaro iidiaa. 22 Eropa iimorã gajigʉre mari acaweregʉre obeorãca Tito sã mera. Gʉa ĩgʉ mera obeogʉre bajasuburi gajirãre ĩgʉ õaro itamucʉ̃ ĩabʉ gʉa. Eropigʉ dohpaguere mʉapʉ gajirãre mʉa itamudiacʉ̃ ĩagʉ ero core ĩgʉ iidiro tauro õaro mʉare itamudiami. 23 Tito sãre mʉare weregʉra. Ĩgʉ yʉ mera majagʉ ãhrimi. Mʉare yʉ itamucʉ̃ ĩgʉ yʉ mera mohmegʉ ãhrimi. Gajirã ĩgʉ mera wamorã Jesu yarã erã beyenirã erã obeorã ãhrima. Erã Cristo yare iima gajirã Cristore erã umupeoboro dopa. 24 Erã eropa árĩrãre mahiri mera õaro erãre bocatĩrique mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩarã gajirã Jesu yarãpʉ õarã mʉa árĩricʉrire masirãcoma. Mari obeonirãre “Õaro mera bocatĩrirãcoma Corinto majarã,” arĩ weretuhabʉ gʉa mera majarãre. Mʉa eropa õaro bocatĩricʉ̃ ĩarã gʉa werera diaye árĩcʉ̃ ĩha masirãcoma gajirã Jesu yarã.

2 Corintios 9

1 Eropirã Goãmʉ yarãre mʉa itamuborore mʉa oburire masituhaa mʉa. 2 Gajirãre mʉa itamudiarire masia yʉ sã. Eropa masigʉ Macedonia majarãre õpa arĩ werebʉ: “Corinto majarã Jesu yarãpʉ gajirãre itamudiatuhama. Yuju bojori taria erã itamudiadiro,” arĩ weretuhabʉ erãre mʉare. Mʉa eropa itamudiacʉ̃ peerã bajarã erã sã mojomorocʉrãre itamudiama. 3 Mʉa mojomorocʉrãre oborare gajirãre werequeregʉ “Iri niyerure gameneobiribocoma yʉ ejaboro core,” arĩ pepia mʉare. Eropigʉ dohpaguere oãre mari acawererãre mʉa pohrogue obeomʉhtagʉ iiaa. Mojomorocʉrãre mʉa oburire gameneo mʉa opayuboro dopa oãre obeomʉhtagʉ iiaa. 4 Erãre obeobigʉ Macedonia yeba majarã mera mʉa pohrogue yʉ ejagʉ, mʉa oburire mʉa opabiricʉ̃ ĩagʉ gʉhyasĩrisãboya yʉhʉ mʉare. “Mojomorocʉrãre orãcoma,” yʉhʉ mʉare arĩra pʉhrʉ mʉa obiricʉ̃ ĩagʉ gʉhyasĩrisãboya yʉhʉ mʉare. Mʉa sã gʉhyasĩriboya. 5 Eropigʉ mʉa pohrogue yʉ ejaboro core erãre mari acawererãre obeomʉhtagʉ iiaa. “Mojomorocʉrãre wʉaro orãca,” mʉa arĩrare mʉa opayuboro dopa erãre obeomʉhtagʉ iiaa. Mʉa oburire mʉa gameneocʉ̃ erãpʉ mʉare weresererãcoma. Eropigʉ yʉpʉ eja mʉa oburire mʉa opayutuhacʉ̃ ĩha mucubiriri mera mʉa odiarare masigʉra. Mʉare gʉa odorera árĩsome iri. 6 Eropirã ire guñaque mʉa: Bajameyerigã otedigʉ bajamegã dʉcare aĩgʉcumi. Bajayeri otedigʉ baja dʉcare aĩgʉcumi. Eropa ta ãhraa mojomorocʉrãre mari ocʉ̃. Merogã mari ocʉ̃, Goãmʉ merogã ogʉcumi marire. Wʉaro mari ocʉ̃ wʉaro marire ogʉcumi. 7 Eropirã yujurãyeri mʉa “Ipẽ ogʉra,” arĩ oque. Mahiñari obiricãque. “Marire odoreama,” arĩro mariro oque. Mucubiriri mera orãre gahmemi Goãmʉ. 8 Ĩgʉpʉ mʉa gameri tauro mʉare ogʉcumi. Eropirã árĩpehrerire mʉa gameri dʉhyarire opapehorãca. Eropirã gajirãre mʉa oburi sã õaro sihajaroca mʉa opari. 9 Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: Mojomorocʉrãre wʉaro ohomi ĩgʉ. Õaro mera masare itamuniguimi ĩgʉ, ãhraa ĩgʉ yare erã gojarapũ. 10 Eropiro oteri dʉcacʉra pʉhrʉ oteri masʉ ĩgʉ oteburi coyere ohomi Goãmʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ oterare dʉcacʉcʉ̃ iimi ĩgʉ baburire. Mojomorocʉrãre mʉa wʉaro ocʉ̃ oteri masʉre ĩgʉ coyere oro dopa ta mʉa sãre wʉaro ogʉcumi Goãmʉ. Eropa ta mʉare ogʉcumi mojomorocʉrãre mʉa onemoboro dopa. 11 Eropa ta ãhraa. Wʉaro ogʉcumi gajirãre wʉaro mʉa eropa oniguicãboro dopa. Eropirã mʉa iri niyerure odorerare gʉa ocʉ̃ erã ñearãpʉ mucubiriri mera Goãmʉre “Õhaa,” arĩrãcoma. 12 Eropirã mojomorocʉrãre Goãmʉ yarãre orã, erãre itamurã iiaa mʉa. I dihtare iibeaa mʉa. I sãre iirã iiaa mʉa. Mʉa eropa orã bajarã masa Goãmʉre mucubiriri mera “Õhaa,” arĩcʉ̃ iirãca mʉa. 13 Eropa mʉa gajirãre itamucʉ̃ ĩarã, Goãmʉre umupeori mera wereniguirãcoma masa. Eropirã erãre gajirã sãre wʉaro mʉa ocʉ̃ ĩarã Goãmʉre “Õatariagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma masa. Eropa arĩrãcoma Cristo ya buherire õari buherire mʉa õaro yʉhricʉ̃ ĩarã. 14 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ mojomoro ĩadiro dopa ta mʉa sã erãre mojomoro ĩacʉ̃ erãpʉ mʉare gamerãcoma. Eropa gamerã mʉare serẽbasarãcoma Goãmʉre. 15 Goãmʉ marire õatariaro iigʉcumi. Ĩgʉ eropa iiborore masirã “Õataria,” arãa mari ĩgʉre.

2 Corintios 10

1 Dohpaguere yʉhʉ Pablo mʉare weregʉra. Cristopʉ ne guabigʉ, masare õaro iigʉ árĩñumi. Ĩgʉ iidiro dopa ta yʉ sã mʉare werediaa õari mera. Yujurãyeri mʉa mera majarã õpa arãyoro yʉre. “Mari mera árĩgʉ eropa pepicãgʉ bu árĩgʉ iro dopa árĩmi Pablo. Eropa árĩqueregʉ ta gajipʉgue árĩgʉ marire doyaro mariro turibeomi,” arãyoro mʉa yujurãyeri yʉre. 2 Eropigʉ mʉare ire bʉrigã dorea: Mʉa pohrogue yʉ ejacʉ̃ õaro iique mʉa, “ ¿Pablo gʉare turiri?” arĩrã. Yujurãyeri yʉre õpa arãyoro: “Ĩgʉ, ĩgʉ gamero, Goãmʉ dorebiriquerecʉ̃ iimi,” arãyoro mʉa yʉre yujurãyeri. Eropa arĩrã tamerare turiboca yʉhʉ. 3 Gʉa sã i yeba majarã ta árĩrã iiaa. Eropa árĩquererã ta i yeba majarã erã gamero iiro dopa ta iibeaa gʉa. 4 Surara erã tarinʉgaro dopa ta gʉapʉ ñerire tarinʉgadiaa. Surara erã mojo oparo dopa ta gʉa sã mojo opaa. Gʉa mojo i yeba majarã erã masiri, erã wereniguitarinʉgari, erã turari árĩbeaa. Gʉa mojo Goãmʉ ya turaripʉ ãhraa. Iri turari mera masa Goãmʉre erã umupeodorebirirare duhucʉ̃ iiaa gʉa. Eropirã erã gamero erã masirire iri duhpiburi árĩbiricʉ̃ masicʉ̃ iiaa gʉa iri turari mera. 5 Eropirã árĩpehrerã erã gamero pepirare Goãmʉre erã masidorebirirare duhucʉ̃ iiaa gʉa. Eropirã iri turari mera Goãmʉre gamebirãre Cristore õaro yʉhrirã erã árĩcʉ̃ iiaa gʉa. Cristo ĩgʉ gamero dopa ta erãre pepicʉ̃ iiaa gʉa. 6 Eropirã gajirã mʉa mera majarã Cristore tarinʉgacʉ̃ ĩarã erãre dipuwaja moamorã árĩrãca gʉa. Mʉa õaro yʉhrira pʉhrʉ Cristore tarinʉgarãpʉre eropa dipuwaja moamorã árĩrãca gʉa. 7 Yʉ árĩricʉri dihtare masia mʉa. Yʉ pepiripʉre ne masibeaa mʉa. “Cristo yarã ãhraa,” arĩrã árĩrã õpa masique mʉa: Gʉa sã mʉa iro dopa ta Cristo yarã ta ãhraa. 8 “Mari Opʉ ya buherire õari buherire buhedoregʉ apimi gʉare,” arĩgʉ bajasuburi mʉare iri dihtare eropa arĩ werequeregʉ ta gʉhyasĩribeaa yʉhʉ. Gʉare eropa buhedoregʉ mʉare itamumorãre apimi gʉare. Mʉare goroweomorãre apigʉ iibirimi gʉare. 9 I yʉ gojabeoripũre mʉa ĩha ʉcacʉ̃ gamebeaa yʉhʉ. 10 Yujurãyeri mʉa mera majarã õpa arãyoro: “Pablo gojabeogʉ pũriro dihta gojabeomi marire. Eropa árĩqueregʉ ta mari mera árĩgʉ eropa árĩcãgʉ ãhrimi. Bu árĩgʉ iro dopa ãhrimi. Eropiro ĩgʉ marire wereniguiri duhpiburi árĩbeaa,” arãyoro mʉa yujurãyeri. 11 Eropa arĩrãre õpa arĩ weregʉra: Mʉa arĩdiro dopa ta iibeaa gʉa. Mʉare gʉa arĩ gojabeodiro dopa ta eropa ta arĩ wererãca mʉa pohro árĩrã. Eropirã “Õpa iirãca,” gʉa arĩ gojabeodiro dopa ta eropa ta iirãca mʉa pohro árĩrã sã. 12 Yujurãyeri mʉa mera majarã “Õaro masipehorã ãhraa gʉa,” arĩ wereniguimaacãma erã basi. Erã game ĩha bocatĩrirã “Maripʉ õatariarã ãhraa,” arĩma erã. Eropa arĩmaacãrã “ ¿Gajirã õarã iro dopa ãhriri mari?” arĩbeama erã basi. Gʉapʉ erã iro dopa iisome. 13 Goãmʉ gʉare ĩgʉ buhedore ĩgʉ apira dihtare werea gʉapʉ mʉare. Gajirã erã mohmerare “Iibʉ gʉapʉ,” arĩrã iibeaa. Goãmʉ mʉa sãre buhedoregʉ gʉare apimi. 14 Eroparĩrã gʉyarã iibeaa gʉa. Õari buherire Cristo yare mʉare buhemʉhtarã ta ejabʉ gʉa. Eropirã Goãmʉ gʉare buhedore ĩgʉ apira dihtare wererã iiaa mʉare. 15 Eropirã gajirã mʉare itamucʉ̃ ĩha “Gʉapʉ irire iibʉ,” ne arĩbeaa gʉa. Cristore mʉa umupeonemocʉ̃ iiburipʉre gahmea gʉa. Eropa gamerã mʉare buhenemodiaa gʉa. Eropa gʉa buherã Goãmʉ ĩgʉ apirañe pẽta buhediaa gʉa mʉare. 16 Eropa buhediaa mʉa ya yeba core majarãre õari buherire peebirãre õari buherire wererã waboro dopa. Eropa warã gajirã erã buhera pʉhrʉ ejarã. “Gʉapʉ erãre buhemʉhtabʉ,” arĩsome gʉa. 17 Goãmʉ yare gojarapũgue õpa ãhraa: “Mari iirire ĩarã mucubiribiricãro gahmea. Mari Opʉ ĩgʉ iiripʉre ĩarã mucubiriro gahmea. Iripʉre gajirãre werero gahmea,” arĩ gojara ãhraa. 18 Masa erã basi “Gʉapʉ iiabʉ,” erã arĩcʉ̃ ĩha mucubiribeami Goãmʉ. Mari Opʉ Cristo Goãmʉre “Oã õaro iima,” ĩgʉ arĩrãpʉre sʉami Goãmʉ.

2 Corintios 11

1 Yʉ basi yʉ árĩricʉrire weregʉ pee masibigʉ iro dopa weregʉ iiaa, arĩ pepia. Yʉ árĩricʉrire mʉare weregʉ gʉhyasĩriñaria. Yʉ eropa arĩ werecʉ̃ peenique mʉa yʉre dohpaguere. 2 Goãmʉ mʉare ĩgʉ mahiro dopa ta turaro mahia yʉ sã mʉare. Nómeo gajigʉ ʉmʉ mera igo ñero iibigo igo yujugʉre ta gamedigo iro dopa mʉa Cristo dihtare gamecʉ̃ gamerabʉ yʉhʉ mʉare. 3 Eropa gamequeregʉ “Erã Cristo yare cóãbocoma,” arĩ guñaricʉa mʉare. Gajirã ñerã mʉare gʉyarã, gajiropa arĩri buherire gamecʉ̃ iibocoma mʉare. Pĩru ĩgʉ masiri mera Evare gʉyacʉ̃ igo Goãmʉre tarinʉgañumo iribojeguere. Ĩgʉ eropa iidiro dopa ta dohpaguere ñerã mʉare gʉyarã, Cristore mʉa õaro umupeorire goroweobocoma. Eropigʉ mʉare güisãa. 4 Erã gʉa mʉare buhediro dopa ta buhebiriquerecʉ̃ mʉa peeraa. Eropirã erã “Õpa árĩdi árĩmi Jesu,” erã gamero gajiropa arĩ werequerecʉ̃ ta peea mʉa. Watĩ ĩgʉ pepiro dopa arĩ erã werequerecʉ̃ ta peea mʉa. Mʉare gʉa weregʉ Espíritu Santo gohra ãhrimi. Ĩgʉpʉre erã werebiriquerecʉ̃ ta mʉare gʉya buherãre peea mʉa. Erã gajiropa árĩri buherire erã buhecʉ̃ õari buherire erã buhebiriquerecʉ̃ ta irire peea mʉa. 5 Erã “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩnirã yʉre masitarinʉgabeama. “Erãre doca merebeaa,” arĩ pepia yʉhʉ. 6 Õaro weretarinʉgagʉ árĩbiriboca yʉhʉ. Õaro weretarinʉgabiriqueregʉ Goãmʉ yare õaro masia. Yʉ eropa masirire bajasuburi mʉare masicʉ̃ iibʉ. 7 Õari buherire Goãmʉ yare mʉare buhegʉ ne waja gamebiribʉ. Mʉare itamudiagʉ waja gamebiribʉ. Bu árĩgʉ iro dopa árĩbʉ yʉhʉ. ¿Yʉ eropa waja gamebiricʉ̃ õabeari mʉa pepicʉ̃? 8 Mʉare yʉ buhecʉ̃ gaji macari majarã Jesu yarã yʉre itamuma. Erã eropa orare ñeabʉ mʉare itamubu. Mʉa yʉre oborare erãpʉ yʉre oma. 9 Mʉa mera árĩgʉ gajino yʉre dʉhyaquerecʉ̃ ta mʉare niyerure ne serẽbiribʉ. Mari acawererã Macedonia yeba majarã Jesu yarã árĩpehrerã yʉ gamerare aĩ erama yʉre. Iribojeguere mʉare ne garibobiribʉ yʉhʉ. Pʉhrʉgue sãre mʉare ne garibosome. 10 Cristo diaye ĩgʉ werediro dopa ta yʉ sã mʉare dohpaguere diaye weregʉ iiaa. Árĩpehrero Acaya yeba árĩrãre i mʉare yʉ serẽbirirare eropa wereniguigʉra. 11 ¿Mʉare yʉ serẽbirirare gajirãre yʉ eropa wereniguicʉ̃ peerã dohpa pepiri mʉa? “Pablo gʉare eropa arĩ weregʉ gʉare umupeobigʉ iimi,” ¿arĩ pepiri mʉa? Árĩbeaa. Mʉare umupeoa. Goãmʉ irire masimi. 12 Waja mariro yʉ mʉare buhenʉgadiro dopa ta buhe ojogorocʉgʉra. “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩ gʉyanirãre yʉre tarinʉgacʉ̃ iibiriboro dopa waja mariro buheniguigʉra. Erãpʉ “Gʉa sã Pablo iro dopa Jesu yare buherã ãhraa,” arĩma. Eropa árĩbeama. Yʉpʉ waja mariro buhea. Erãpʉ waja gamerã buhema. 13 Erã diaye ta Jesu ĩgʉ apinirã gohra árĩbeama. Erãre ne apibiriñumi ĩgʉ. “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩ gʉyarã gʉa iro dopa árĩrima erã. 14 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩhamariabeaa yʉhʉ. Satana sã anyu Goãmʉ yagʉ õagʉ iro dopa dehyoacumi masare. 15 Eropigʉ erã Satanare itamurã Goãmʉre itamurã õarã iro dopa erã iicʉ̃ ĩagʉ, ĩhamaria wabeaa yʉhʉ. Dohpaguere erã eropa iiquerecʉ̃ ta pehrerinʉ árĩcʉ̃ árĩpehreri erã ñero iira dipuwaja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erãre. 16 Dipaturi mʉare ire weregʉra. Ne “Pee masibigʉ ãhrimi,” yʉre arĩbiricãque. Yʉ eropa arĩdorebiriquerecʉ̃ ta yʉre mʉa eropa arĩ pepicʉ̃ õaroca yʉre. “Pee masibigʉ ãhrimi,” arĩ yʉre pepiquererã ta peenique mʉa yʉre. Merogã yʉ árĩricʉrire yʉ basi werecʉ̃ peenique mʉa. 17 Mʉare eropa weregʉ gʉhyasĩriñaria yʉhʉ. Pee masibigʉ iro dopa iigʉ iiaa, arĩ pepia. Mari Opʉ Jesu yʉre irire “Eropa wereque,” arĩbirimi. 18 Ĩgʉ eropa arĩbiriquerecʉ̃ ta ire weregʉra mʉare. Erã gamero “Õarã ãhraa,” arĩmaacãrã erã árĩcʉ̃ ĩagʉ yʉ sã yʉ árĩricʉrire mʉare weregʉra. 19 Mʉapʉ eropa arĩmaacãrãre peerã mucubiriri mera ĩhaa mʉa erãre. ¿Õaro masirã ãhriri mʉapʉ eropa peerã? 20 Mʉare erã pohro majarã moacʉ̃, mʉa yare erã emacʉ̃ eropa ĩacãa mʉa. Eropirã mʉare erã docapicʉ̃ mʉa wayuporãre erã pacʉ̃ eropa pepicãa mʉa. 21 ¿Õapũricãri mʉare erã eropiicʉ̃? Cue, ¿turatariarã ãhriri erã? Gʉapʉ erã iro dopa turarã árĩbeaa. Eropirã erã iro dopa ñerire iibeaa. Erã iro dopa árĩbiriqueregʉ ta erã “Õpa árĩrã ãhraa,” erã arĩcʉ̃ peegʉ yʉ sã eropa arĩ wereboca. Dipaturi gʉhyasĩriqueregʉ ta õpa arĩgʉra mʉare. 22 Erã “Hebreo masa ãhraa,” arĩma gajirãre tarinʉgadiarã. Hebreo masʉ ta ãhraa yʉ sã. “Israe masa mari Pagʉ ĩgʉ beyenirã ãhraa,” arĩma daja erã. Erã iro dopa ta ĩgʉ beyedigʉ ta ãhraa yʉ sã. “Abrahã pãramerã ãhraa,” arĩma daja erã gajirãre tarinʉgadiarã. Erã iro dopa ta Abrahã pãrami ta ãhraa yʉ sã. 23 “Cristo yare itamurã ãhraa,” arĩma daja erã. Yʉ sã Cristo yare itamugʉ ta ãhraa. Erã tauro Cristo yare õaro iiaa yʉhʉ. Eropa yʉ basi arĩ wereniguigʉ gʉhyasĩriñaria yʉhʉ. Pee masibigʉ iro dopa wereniguigʉ iiaa, arĩ pepia yʉ basi. Erã tauro mohmebʉ yʉhʉ Cristo yare iigʉ. Bajasuburi erã tauro Cristo yagʉ yʉ árĩri dipuwaja peresu iima yʉre gajirã. Erã tauro bajasuburi tãrama masa yʉre. Erã tauro Cristo yare yʉ iira dipuwaja masa yʉre wejẽdiarima. Eropigʉ merogã mera taribʉ yʉ sĩribodirore. 24 Cinco suburi judio masa yʉre ñeama. Yʉre erã ñeari nʉcʉ suburi treinta y nueve suburi yʉre tãrama. 25 Ʉhresubu gajirã yʉre ñeama. Eropa ñearã erã tamera yʉre ñero yucʉgʉ mera pama. Gajisubu yʉre gajirã ʉtã mera deama. Ʉhresubu dohodiru mera ʉtãyegue mehtuhaja miribʉ. Eropigʉ yujunʉ, yuju ñami taboamiji wecague wʉariya decoguere baa payabʉ. 26 Bajasuburi macariguere buhe curigʉ ejabʉ. Yʉ eropa buhe curicʉ̃ gʉhyatariacãbʉ yʉre. Yʉre mirimaja gʉhya árĩbʉ. Yʉre yajamaja gʉhya árĩma. Yaha yeba majarã judio masa, judio masa árĩbirã sã yʉre ñero iimaja gʉhya árĩma. Macarigue, masa marirogue, wʉariyague sãre yʉre sĩrimaja gʉhya árĩbʉ. “Mʉ mera majarã ãhraa,” arĩ gʉyarã sã yʉre ñero iimaja gʉhya árĩma. 27 Cristo yare iibu bʉrigã mohmebʉ. Eropa mohmegʉ ñero wabʉ. Bajasuburi wʉja yʉre ñero pũriquerecʉ̃ ta eropa mohmeniguicãmʉribʉ. Ñero oaboamʉribʉ. Eropiro yʉre ñemesibumʉribʉ. Bajasuburi barire bocabirimʉribʉ. Yʉhʉ yʉsaro sãre pepimʉribʉ. Suhri sañaburi sã ne marimʉribʉ yʉre. 28 Eropa ñero tarigʉ ta ʉmʉri nʉcʉ gajirã Cristo yarãre, mʉa sãre bʉrigã guñaa. 29 Eropigʉ Cristo yagʉ ĩgʉ turabiricʉ̃ ĩagʉ bʉjawerea yʉhʉ. Gajirã Cristo yagʉre ñero iidorebocoma. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Cristo yagʉre gʉhyasĩrisãgʉ, erã ñero iidorerã mera guaa yʉhʉ. 30 Werediabiriqueregʉ ta yʉ árĩricʉrire weregʉ, yʉhʉ turabigʉ yʉ árĩrire mʉa masiboro dopa mʉare weregʉra. 31 Goãmʉ mari Opʉ Jesu Pagʉ ʉmʉri nʉcʉ mari umupeobu ĩgʉ ta mʉare yʉ gʉyabiricʉ̃ masimi. Ire mʉare diaye weregʉra. 32 Damasco waĩcʉri macague yʉhʉ Jesucristo yare buhecʉ̃ ĩagʉ árĩpehrerã masa tauro opʉ Areta waĩcʉgʉ ĩgʉ doca árĩgʉ opʉ yʉre ñeadiaripʉ. Eropa ñeadiagʉ iri maca maja sãriro disiporori nʉcʉ surarare coredoreripʉ. 33 Erã eropa corero watope ta yʉ mera majarã wʉari puibugue yʉre duhusã iri sãriro pʉrʉpʉgue yuju gobegue yʉre duhu dijuma. Erã eropa duhu dijura pʉhrʉ duhrigã wabʉ.

2 Corintios 12

1 Yʉ árĩricʉrire mucubiriri mera yʉ werecʉ̃ duhpiburi árĩbeaa. Duhpiburi árĩbiriquerecʉ̃ ta werenemogʉra mʉare. Mari Opʉ Jesu ĩgʉ yʉre ĩhmurare ĩgʉ yʉre masicʉ̃ iirare weregʉra mʉare. 2 Õpa ĩhmunʉgami ĩgʉ yʉre: Catorce bojori gohra wahaa yʉre Cristo yagʉre ʉmarogue ĩgʉ aĩ mʉriara pʉhrʉ. Ʉmarogue necã wecague yʉre aĩ mʉriami. Yʉ sĩporã dihtare ĩgʉ aĩgãcʉ̃ masibeaa yʉhʉ. O yʉ dʉpʉ sãre ĩgʉ aĩgãcʉ̃ sãre ne masibeaa yʉhʉ. Goãmʉ dihta irire masimi. 3 Eropigʉ paraíso waĩcʉrogue yʉre aĩ mʉrijami. Irire masia yʉhʉ. Yʉ sĩporã dihtare ĩgʉ aĩgãcʉ̃ masibeaa yʉhʉ. O yʉ dʉpʉ sãre ĩgʉ aĩgãcʉ̃ masibirica. Goãmʉ dihta irire masimi. Ĩgʉ eropa aĩ mʉriacʉ̃ ejagʉ eroguere ĩgʉ wererire peebʉ. Iri yʉ peerare masa ne masibeama. Iri wererire gajirãre weredorebirimi yʉre. 5 Eroguere ĩgʉ yʉre eropa wererare mʉare weregʉ, “Yʉhʉ yujugʉ ta gajirãre tarinʉgagʉ ãhraa,” arĩboya yʉhʉ. Eropigʉ irire werebeaa yʉhʉ. Yʉ masibirira dihtare yʉ turabirira dihtare mucubirigʉ mʉare weregʉra. 6 “Gajirãre tarinʉgaa yʉhʉ,” mʉare arĩ werediacʉ̃ yʉ arĩra diaye árĩboca. Eropigʉ eropa arĩ weregʉ eropa arĩmaacãbiriboya yʉhʉ. Eropa árĩbiriqueregʉ ta “Õpa gajirãre tarinʉgaa,” arĩ weresome yʉhʉ mʉare, gʉhyadiaro yʉre ĩhari arĩgʉ. Yʉ árĩro tauro mʉa yʉre umupeocʉ̃ gamebeaa. 7 Cristo õatariarire ʉmaroguere ĩgʉ yʉre ĩhmucʉ̃ ĩadigʉ árĩgʉ, “Gajirãre tarinʉgaa yʉhʉ,” arĩboca yʉpʉ. Eropa yʉ arĩbiriboro dopa Satana ĩgʉ yʉre dore moacʉ̃ ĩagʉ “Õaroca,” arĩ apidi árĩmi Goãmʉ. Eropigʉ yʉ ñero tariboro dopa yʉre dore moadi árĩmi Satana. Iri dore poraru ñajaro dopa ta yʉre pũribʉ. 8 Iri dore yʉre taridoregʉ serẽmʉriribʉ mari Opʉre. Ʉhresubu serẽribʉ. 9 Yʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta i dore tamerare yʉre taricʉ̃ iibirimi ĩgʉ. Õpa arĩ yʉre yʉhrimʉrimi ĩgʉ: “Mʉre mahia. Yʉ mahiri mera õaro árĩgʉca mʉhʉ. Pũriniguicãsũgʉ, turabigʉ árĩgʉ yʉ turarire õaro ĩhmugʉca mʉhʉ. Turarã tauro mʉhʉ yʉ turarire masare masicʉ̃ iigʉca,” arĩ yʉhrimʉrimi Goãmʉ yʉre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ turabigʉ yʉ árĩrare masigʉ mucubiria. Eropigʉ yʉ turabirirare masare mucubiriri mera weregʉra. Eropa arĩ weregʉca Cristo ĩgʉ turaripʉre yʉhʉ gajirãre õaro masicʉ̃ iiboro dopa. 10 Eropigʉ Cristo yagʉ yʉ árĩri dipuwaja yʉre pũriro árĩquerecʉ̃ ta, gajirã ñero yʉre wereniguiquerecʉ̃ ta, ñetariaro tariqueregʉ ta, yʉre erã ñero erã iiniguiquerecʉ̃ ta, yʉre bʉjawerecʉ̃ erã iiquerecʉ̃ ta mucubiria yʉhʉ. Eropa ñero tariqueregʉ ta, eropa turabigʉ árĩqueregʉ ta Cristo turari mera bocatĩua ĩgʉre guñaturagʉ. Eropigʉ mucubiria. 11 Yʉ árĩricʉrire yʉ basi weregʉ gʉhyasĩriñaria yʉhʉ. Pee masibigʉ iro dopa weregʉ iiaa, arĩ pepia yʉhʉ. Yʉ eropa werequerecʉ̃ ta iri mʉa ya dipuwaja ãhraa. Mʉapʉ yʉ árĩricʉrire gajirãre õaro werecʉ̃ yʉ basi werebiriboaya. Yʉhʉ bu árĩgʉ árĩqueregʉ ta “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩ gʉyarãre doca merebeaa yʉhʉ. 12 Diaye ta ñero tarigʉ árĩqueregʉ mʉare Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuribʉ. Eropa ii ĩhmugʉ Cristo ĩgʉ apidigʉ yʉ árĩrire ĩhmugʉ iiribʉ mʉare. 13 Gaji macari majarãre Jesu yarãre mʉa sãre yujuro mera ĩhmuribʉ yʉhʉ. Mʉapʉre gajiropa ñari iiribʉ. Mʉa dihtare garibobiriribʉ. Mʉa dihtare gajinore yaha árĩburire serẽbiriribʉ. ¿Yʉhʉ mʉare itamurire serẽbiricʉ̃ ñehe árĩri mʉare? Iri ñeri árĩcʉ̃ irire cãdijique mʉa yʉre. 14 Ire peeque mʉa. Pesubu mʉa pohrogue yʉ ejara pʉhrʉ dipaturi wadiaa daja. Erogue ejagʉ mʉare garibosome yʉhʉ. Gajinore serẽsome yʉhʉ mʉare. Mʉa yare gamebeaa yʉhʉ. Cristo yapʉre mʉa yʉhrirã árĩcʉ̃ gahmea yʉhʉ. Masa porãpʉ erã pagʉ sʉmarãre erã gamerire obeama. Erã pagʉ sʉmarãpʉ erã porã gamerire ohoma. Eropa ta mʉa yʉ porã iro dopa árĩrã yʉ gameripʉre osome mʉa. 15 Eropigʉ yʉ tamera yʉ oparipʉre odiaa mʉare itamubu. Mʉa pohro majagʉ iro dopa árĩdiaa mʉare itamubu. Mʉare yʉ turaro mahiquerecʉ̃ ta mʉapʉ yʉre daberogã mahia yʉ pepicʉ̃. 16 Eropigʉ mʉa mera árĩgʉ mʉare garibobiribʉ. ¿Eropa ta iiari yʉhʉ mʉa pepicʉ̃? Eropa iiquerecʉ̃ ta yujurãyeri mʉa mera majarã õpa arĩrãcoma: “Pablo gajinore marire aĩdiagʉ gʉyami,” arĩrãcoma. 17 ¿Erã arĩro dopa ta iigʉ árĩgʉ dohpa irire iiboyuri yʉhʉ? ¿Mʉa pohrogue yʉ obeonirã ñehenore yʉre gʉyabasayuri erã mʉare mʉa ĩacʉ̃? 18 Sohõ árĩrasubugue Titore mʉa pohrogue wadoretuhabʉ ĩgʉre. Eropigʉ gajigʉre Jesu yagʉre ĩgʉ mera obeobʉ. ¿Tito mʉare gajinore gʉya aĩri mʉa ĩacʉ̃? Ĩgʉ yʉ iro dopa ta Goãmʉ ĩgʉ gameri dihtare iigʉ ãhrimi. ¿Eropigʉ yʉ iro dopa ta iibiriri ĩgʉ mʉa ĩacʉ̃? 19 ¿Ipũ mera gʉa basi arĩ cãhmotarã iiri gʉa mʉa pepicʉ̃? Árĩbeaa. Cristo yarã ãhraa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ ĩhuro mʉare wererã iiaa. Yʉ acawererã, yʉ mahirã, mʉapʉre eropa arĩ werea mʉare itamudiarã. 20 Yʉ erogue ejacʉ̃ yʉ gamero dopa iirã árĩbiriboca mʉa. Eropigʉ mʉare turaro guñaricʉa. Eropigʉ mʉa gamero dopa iigʉ árĩbiriboca yʉ sã erogue ejagʉ. Gajiropa mʉa iicʉ̃ ĩagʉ weregʉca mʉare. Erogue yʉ ejacʉ̃ mʉapʉ mʉa basi game dʉyasorã, gajino erã opacʉ̃ ĩarã ĩhaturirã, mata guarã, mʉa gamero gajirãre tarinʉgadiarã, gajirãre ñero wereniguirã, ñeri quere moarã, “Gʉa tamera gajirãre tarinʉgaa,” arĩrã, mʉa gamenererore goroweorã árĩboca mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ bocaboca arĩgʉ, guñaricʉa yʉhʉ mʉare. 21 Erogue yʉ ejacʉ̃ mʉare yʉre gʉhyasĩrisãcʉ̃ iibocumi Goãmʉ yʉre. Eropigʉ árĩpehrerã iribojegue ñero iinirãre erã ñerire bʉjawerebiricʉ̃ ĩagʉ turaro bʉjaweregʉca yʉhʉ. Nome mera ñero iirãre, ñerire ʉaribejarãre ĩagʉ bʉjaweregʉca yʉhʉ.

2 Corintios 13

1 Dohpaguere mʉa pohrogue wagʉ ʉhresubu ejagʉca eroguere. Pesubu ero coreguere ejatuhabʉ. Eropigʉ mʉare ire weregʉra. Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Yujugʉre mari dipuwaja moaboro core perã, ʉrerã ĩgʉre weresãro gahmea. Erã eropa weresãra pʉhrʉ dipuwaja moamasia mari,” ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ. 2 Iribojeguere ñero iirã mʉa árĩcʉ̃ mʉare árĩpehrerã gajirã ñero iirã sãre dipaturi gʉhyadiaro mera weregʉra. Yujusubu ejadi mʉa pohro dipaturi ejagʉ mʉare ire werebʉ. Dohpaguere mʉa mera árĩbigʉ dipaturi mʉare ire werebeogʉ iiaa daja: Dohpaguere mʉa pohroguere ejagʉ, ñero iirãre diaye ta dipuwaja moagʉra yʉhʉ. 3 Yʉ eropa iicʉ̃ ĩarã, Cristo ĩgʉ apidigʉ ĩgʉ turari mera yʉ buhecʉ̃ masirãca masidiarã. Cristopʉ mʉare doregʉ turatariagʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ turarire ĩhmumi mʉare. 4 Mari iro dopa dʉpʉcʉgʉ, ĩgʉ turabigʉ árĩgʉ, crusague sĩripʉ. Eropa sĩriqueregʉ ta Goãmʉ ĩgʉ turari mera ojocarimi ĩgʉ dohpaguere. Gʉa sã ĩgʉ iidiro dopa ta turabirã ãhraa. Eropa turabirã árĩquererã Cristo mera ojocarirã Goãmʉ ya turari mera árĩrãca mʉare itamumorã. 5 Eropi mʉapʉ mʉa basi õpa arĩ pepique. “¿Diaye ta Cristore umupeogʉ ãhriri yʉhʉ?” arĩ pepique mʉa. Diaye ta Cristo mʉa mera majagʉ ĩgʉ árĩbiricʉ̃ ĩgʉ yarã gohra árĩbeaa mʉa. 6 ¿Mʉa gʉapʉre “Jesu yarã ĩgʉ apinirã árĩbeama,” arĩ pepiri? Ĩgʉ yarã gohra ãhraa gʉa. Irire mʉa masicʉ̃ gahmea yʉhʉ. 7 Eropigʉ mʉa ñero iibiriboro dopa Goãmʉre serẽbasaa mʉare. Eropa serẽbasaa gʉa mʉa õarire mʉa iiboro dopa. Mʉa Goãmʉ itamuri mera eropa õarire iicʉ̃ ĩarã õpa arĩboca: “Gʉapʉ erãre õarã wacʉ̃ iibʉ,” arĩboca gʉa gajirãre gʉare umupeocʉ̃ iimorã. Eropa arĩ umupeodorebeaa gʉa. Iri duhpiburi árĩbeaa. Eropirã mʉare eropa Goãmʉre serẽbasarã mʉa ya árĩburire serẽbasarã iiaa. Õarire mʉa iicʉ̃ tamerare gahmea gʉa. 8 Eropa dihta gahmea gʉa. Goãmʉ ya diaye árĩrire goroweomasibeaa gʉa. 9 Eropirã mʉa õarire iicʉ̃ gamerã turabirã iro dopa árĩquererã gʉa mucubiria. Õarire iirãpʉ mʉapʉ turarã árĩcʉ̃ õhaa. Eropirã mʉa õarã waborore Goãmʉre serẽbasaniguicãrãca gʉa mʉare. 10 Eropigʉ mʉa mera árĩbigʉ mʉare ipũre gojabeoyugʉ iiaa. Mʉa pohrogue ejagʉ mʉa ñero iirã árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉare dipuwaja moagʉca. Cristo yʉre ĩgʉ dorediro dopa ta mʉare dipuwaja moagʉca. Yʉ eropa dipuwaja moabiriboro dopa ipũre mʉare gojabeoyugʉ iiaa. Mʉa õarire gohrotocʉ̃ ĩadiagʉ gojabeoyugʉ iiaa. Cristo ĩgʉ dorediro dopa mʉare itamudiaca. Mʉare dipuwaja moadiabeaa. 11 Dohpaguere yʉ acawererã, mʉare õadorea. Cristore guñaturanemoque. Eropa iirã õarã árĩque. Mʉare yʉ wererare õaro peenʉrʉque. Mʉa mera majarã mera yujuro mera pepique. Mʉa basi õaro mera árĩque. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉa mera Goãmʉ árĩgʉcumi. Ĩgʉ marire game mahicʉ̃ iigʉ, marire õaro mera árĩcʉ̃ iigʉ ãhrimi. 12 Eropirã mʉa mera majarãre bocatĩrirã erãre õaro mera mojoto ñeaque mʉa. 13 Arĩpehrerã õ majarã Goãmʉ yarã mʉare õadorema. 14 Mari Opʉ Jesucristo mera mʉare árĩpehrerãre õadorea. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera árĩpehrerã mʉare õadorea. Eropigʉ Espíritu Santo árĩpehrerã mʉa mera õaro ãhrimi. Eropa ta árĩporo. Iripẽta ãhraa.

Gálatas 1

1 Yʉhʉ Pablo mʉa Galacia majarãre ipũre gojabeogʉ iiaa. Yʉhʉ Goãmʉ yare buhedore Jesucristo ĩgʉ apidi ãhraa. Masa ne yʉre buhedore apibirima. Jesucristopʉ ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ mera yʉre apimi. Goãmʉ ãhrimi Jesucristo sĩridire masudigʉ. Eropigʉ yʉhʉ yʉ mera majarã mera Jesucristo yarã mera mʉare õadorea. 3 Goãmʉ mari Pagʉ mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ mʉare itamuri mera õaro árĩque mʉa. 4 Jesucristo, ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ gamediro dopa ta iigʉ, ĩgʉ basi mari ñeri iira dipuwaja sĩribasadigʉ árĩmi. Eropiidi árĩmi i ʉmʉ majarã ñero árĩricʉrire mari iibiriboro dopa. 5 Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩha mari Goãmʉre “Mʉhʉ õagʉ õaro iiaa,” ʉmʉri nʉcʉ arĩro gahmea. Eropa ta iirã. 6 Mʉa mata Goãmʉ yare duhurã iica. Goãmʉ mʉare ĩgʉ yarã árĩmorãre aĩdigʉ árĩmi Jesucristo ĩgʉ marire sĩribasara mera. Ĩgʉ mʉare eropa aĩquerecʉ̃ mʉapʉ ĩgʉre duhu gajirã ya buherire peenʉgarã iica. “Gaji ãhraa marire tauburi buheri,” erã arĩ werecʉ̃ peerã iica mʉa gajirãre. Mʉa eropiira querere peegʉ pee ʉca wahaa yʉhʉ. 7 Õpa waro iica mʉa árĩrore. Gajirã mʉa pohro eja mʉare were goroweorã iicoma. “Jesucristo marire taumi,” arĩ buherire gohrotodiarã, “Gaji ãhraa marire tauburi buheri,” arĩ buherã iicoma mʉare. Eropigʉ mʉare ire werediaca. Gaji buheri marire tauburi buheri marica. 8 “Gaji buheri ãhraa mari tauburi buheri,” mʉare arĩ were goroweorãre Goãmʉ bʉrigã dipuwaja moagʉ peamegue wadoreporo. Yʉ basi ta were goroweocʉ̃re Goãmʉ yʉ sãre dipuwaja moaporo. Anyu ʉmaro majagʉ ĩgʉ eropa buhecʉ̃ ĩgʉ sãre dipuwaja moaporo. 9 Gʉa gajisubu arĩrare dipaturi yʉhʉ werea daja mʉare. Yujugʉ mʉare õari buherire gajiropa buhecʉ̃, gʉa mʉare buhediro dopa werebigʉre ĩgʉre Goãmʉ bʉrigã dipuwaja moaporo. Peamegue wadoreporo. 10 Yʉhʉ masare buhegʉ Goãmʉ gamero dopa ta diaye majare buhea. Masa peesʉacʉ̃, peesʉabiricʉ̃ sãre buhea. Eropigʉ dohpaguere yʉhʉ masa peediari dihtare wereniguibeaa. Cristo gamero dopa ta buhediaca. Ĩgʉ pohro majagʉ õagʉ árĩdiagʉ eropa buhea yʉhʉ. 11 Õpa weregʉra mʉare: Yʉhʉ mʉare õari buheri eropa arĩ buhera masa ya pepiri árĩbeaa. 12 Ne yujugʉ masʉ iri buherire yʉre weredorebirimi. Ne yujugʉ masʉ yʉre buhebirimi iri buherire. Jesucristo ĩgʉ basi yʉre irire masicʉ̃ iimi. 13 Iribojegue yʉ árĩricʉrare yʉhʉ judio masa buherire peenʉrʉrasubu yʉ iirare mʉa peetuhabʉ. Yʉhʉ Jesucristo yarãre bʉrigã ĩhaturigʉ nʉrʉsiamʉribʉ erãre ñero iibu. Eropigʉ Jesu yarãre bʉrigã ñero iigʉ erãre wejẽpehocã?-?diaribʉ. 14 Eropigʉ gʉa judio masa ya buherire yʉ mera masanirã tauro umupeomʉricaribʉ. Gʉa ñecʉ sʉmarã árĩricʉrire bʉrigã iimʉricaribʉ. 15 Yʉ eropa iirisubu õpa wabʉ yʉre. Goãmʉ ĩgʉ õaro mahiri mera yʉre sihumi pare. Ĩgʉ yʉ dehyoaboro coregue beyetuhapʉ yʉre. 16 Eropigʉ ĩgʉ magʉre Jesucristore yʉre masicʉ̃ iimi. Ĩgʉre masicʉ̃ iigʉ yʉre judio masa árĩbirãre buhebure apimi. “Jesucristo marire taumi,” arĩ buherire werebure apimi yʉre. Eropa Goãmʉ yʉre masicʉ̃ iira pʉhrʉ gajirãre serẽpigʉ wabiribʉ. 17 Jerusaléngue árĩrãre yʉ core Jesu ĩgʉ apinirã sãre serẽpigʉ wabiribʉ. Erore eropa wabigʉ Arabia yebaguepʉre diaye wabʉ. Pʉhrʉguere Damascogue dujaa wabʉ. 18 Ʉhre bojori pʉhrʉ Jerusaléngue wabʉ. Pedrore ĩagʉ wabʉ. Pe semana ta árĩbʉ ĩgʉ mera. 19 Gajirã Jesu ĩgʉ apinirãre ne ĩabiribʉ irisubure. Mari Opʉ Jesucristo pagʉ magʉ Santiago dihtare ĩabʉ. 20 Yʉhʉ mʉare eropa arĩgʉ diaye weregʉ iiaa. Yʉ õpa arĩrire Goãmʉ masimi. Eropa arĩgʉ õpa arĩdiaca mʉare. Jesucristo dihta yʉre masicʉ̃ iimi ĩgʉ buherire. 21 Jerusaléngue árĩra pʉhrʉ Siria yebague Cilicia yebague ejabʉ. 22 Irisubu Judea yeba majarã Jesucristo yarãpʉ yʉre ĩha masibirima dohpa. 23 Yʉhʉ Jesucristo yagʉ árĩri querere peenirã árĩma. “Ĩgʉ Pablo marire Jesu yarãre ñero iidianʉrʉ curidigʉ dohpaguere Jesucristo yare buhegʉ ãhrimi. Mari Jesucristore umupeorire dedeodiadigʉ dohpaguere irire Jesucristore umupeoburire buhegʉ wahami,” gajirã erãre eropa arĩ werecʉ̃ peenirã árĩma Judea yeba majarã. 24 Eropa peerã Goãmʉ mera mucubiriñorã.

Gálatas 2

1 Catorce bojori pʉhrʉ Jerusalénguere wabʉ daja. Bernabé wami yʉ mera. Tito sãre aĩgãbʉ. Goãmʉ yʉre wadoremi Jerusaléngue. Eropigʉ erogue wabʉ. 2 Eropigʉ erore eja Jesure umupeorã gamenererogue yʉhʉ erã oparãre boje sihuu werebʉ erãre. Judio masa árĩbirãre Jesucristo marire tauburi buherire yʉ buherare werebʉ oparãre. Eropa weregʉ erã yʉ buherire õaro masicʉ̃ erãre “Õapũrica,” arĩcʉ̃ iidiabʉ erãre. Erã yʉ buherire gamebirã yʉ buheri sãre “Waja mariri ãhraa,” arĩbocoma, arĩ pepirabʉ yʉhʉ. Erã gamema. 3 Eropirã erã Titore ĩgʉ judio masʉ árĩbiriqueregʉ ĩgʉ Jesure umupeogʉ árĩcʉ̃ ĩha erã judio masa dorero dopa iidorebirima ĩgʉre. Eropirã ĩgʉre gasiro merogã wiri aĩdorebirima ĩgʉre. 4 Gajirãpʉ Jesure umupeorã gamenererogue ñajajanirãpʉ ĩgʉre circuncisión gasiro merogã wiri aĩcʉ̃ gamerima. Erã Jesure umupeorã gohra árĩbirima. Erã gʉa sihubiriquerecʉ̃ gʉa pohrogue peedurirã ñajajanirã árĩma. Gʉare weresãdiama. “Erã Jesu yarã Moise dorerire iibirã ãhrima,” arĩdiama gʉare. “Goãmʉ pohro wadiarã gʉa dorerire iiro gahmea marire,” arĩ dorediarima daja. Gʉa Jesucristo yarãpʉre Jesucristo tautuhajami gʉa Goãmʉ mera õaro árĩborore. 5 Eropirã erã eropa gʉare dorecʉ̃ ĩarã erãre ne yʉhribiribʉ. Erãre yʉhrirã iri Jesucristo marire tauburi buherire queoro buhemasibiriboaya mʉare. Eropirã erã dorediarire cãhmotacãbʉ. 6 Eropirã Jesu yarã oparã yʉ buherire erãre weretuhajara pʉhrʉ “Mʉ buheri õhaa,” arĩrã, yʉ buherire yʉre gohrotodiabirima. Gʉa judio masa dorerire iiburi sãre buhedorebirima. Erore erã oparãre masa umupeoquerecʉ̃ erã iiro dopa iibiribʉ. Goãmʉ árĩpehrerãre oparã árĩrã sãre bu árĩrã sãre yujuropa ta ĩhami. “Erãre beyediro dopa ta yʉ sãre Goãmʉ beyemi,” arĩ pepibʉ. 7 Eropirã oparã yʉ buherire gohrotodiabirã judio masare árĩbirãre yʉ buhe curirare peema. Eropirã yʉhʉ Jesucristo ĩgʉ yare buhebure apidigʉ árĩcʉ̃ ĩha masima yʉre. Eropirã õpa arĩma yʉre: “Ĩgʉ Goãmʉ judio masare iri õari buherire buhebure ĩgʉ Pedrore apidiro dopa ta mʉ sãre apiñumi. Judio masa árĩbirãpʉre iri buherire buhebure mʉre apiñumi,” arĩma yʉre. 8 Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ Pedrore judio masare buhebure obeodigʉ ta yʉ sãre obeomi judio masa árĩbirãre buhebure. 9 Eropirã erã oparã ʉrerã Santiago, Pedro, Ñu mera yʉre ĩha masima. Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera ĩgʉ yʉre beyedigʉ yʉ árĩcʉ̃ masima. Eropirã yʉre Bernabé sãre õaro bocatĩrima. “Eropa ta iirã mari. Mari yujuro mera buherã. Mʉapʉ judio masa árĩbirã pohrogue buherã warãca. Gʉapʉ judio masare buherã warãca,” arĩma yʉre Bernabé sãre. 10 “Iri dihta iiro gahmea,” arĩma gʉare. “Mojomorocʉrãre itamuniguicãro gahmea,” arĩma. “Eropa ta iiaa,” arĩbʉ gʉa erãre. Eropigʉ eropa ta yʉ buhe curirogue Jesu yarã mera niyerure gameneo erã mojomorocʉrãre ohaa dohpa. 11 Ero pʉhrʉ gʉa Antioquía macague árĩcʉ̃ Pedro curigʉ erami gʉa árĩrore Jesure umupeorã gamenererogue. Erogue erara pʉhrʉ Pedro queoro iibiricʉ̃ ĩha ĩgʉ eropa iira dipuwaja bʉrigã werebʉ ĩgʉre Jesure umupeorã peeuro. 12 Eropigʉ Pedro Antioquíague ne eragʉ gamenere bamʉrimi judio masa árĩbirã Jesure umupeorã mera. Irisubu gajirã judio masa Santiago obeonirã erama. Erã eranirã õpa arĩ pepirã árĩma. “Árĩpehrerã Jesure umupeorã judio masa árĩbirã sã gʉa dorerire iiro gahmea Goãmʉ erãre õaro ĩaborore. Eropirã árĩpehrerã judio masa iiro dopa gasiro merogã wiri aĩro gahmea. Eropa árĩbirã mera babiricãro gahmea,” arĩrã árĩma eranirãpʉ. Eropigʉ Pedro erã eracʉ̃ ĩha judio masa árĩbirãre dʉca wami. Erã gasiro merogã wirisũbirinirã árĩcʉ̃ erãre dʉca wami erã eranirã weresãrire güigʉ. Erã mera babirimi pare. 13 Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩha ero majarã gajirã judio masa erã sã dʉca wama judio masa árĩbirãre. Bernabé sã erã iiri queoro árĩbiricʉ̃ masiqueregʉ erãre ĩhacũ ĩgʉ sã dʉca wami erãre. 14 Erã eropiicʉ̃ ĩha gamebirigohracãbʉ yʉhʉ. Erã judio masa árĩbirãre dʉca warã “Jesu dihta marire taumi,” arĩ ĩhmubirima. “Moise doreri sãre umupeoro gahmea,” arĩ ĩhmurima erã judio masa árĩbirãre. Eropigʉ yʉhʉ árĩpehrerã Jesure umupeorã peeuro bʉrigã arĩbʉ Pedrore. “Mʉhʉ judio masʉ árĩqueregʉ õguere ne eragʉ judio masa árĩbirã mera yujuro mera bagʉ gʉa judio masa árĩricʉrire guñabirabʉ. ¿Duhpigʉ mʉhʉ dohpaguere gohrotodiari? ¿Eropigʉ duhpigʉ dohpaguere erã judio masa árĩbirãpʉre gʉa árĩricʉrire iidorediari?” arĩ werebʉ ĩgʉre ĩgʉ queoro iibirira waja. 15 Gʉa judio masa porã ãhraa. Eropa árĩrã gajirã Moise dorerire tarinʉgarã iiro dopa árĩbeaa. 16 Eropa árĩbiriquererã gʉa Jesure umupeorã dohpaguere õpa masirã ãhraa. Yujugʉ Moise dorerire iicʉ̃ Goãmʉ pohro waburi árĩbeaa. Ĩgʉ Jesucristore umupeonijagʉ ĩgʉ ñeri iira dipuwajare cãdijisũdigʉ wahami. Iri mera dihta õhami Goãmʉ mera. Eropirã gʉa judio masa árĩquererã Goãmʉ mera õaro árĩmorã Jesucristore umupeobʉ. Goãmʉ mera õaro árĩmorã Moise dorerire iibiribʉ. Ĩgʉ mera õaro árĩmorã gʉa dorerire umupeorã Goãmʉ mera õaro árĩbiriboaya. Eropirã Jesucristore umupeobʉ gʉa ñeri iira dipuwaja pehreboro dopa. 17 Eropirã gʉa Jesucristore umupeori mera gʉa Goãmʉ mera õaro árĩrãca. Eropa Jesucristore umupeorã Moise dorerire iibiriquererã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã iibeaa. Jesucristo sã Goãmʉ dorerire tarinʉgadoregʉ ne árĩbeami. 18 Eropigʉ masare õpa arĩ buhea yʉhʉ. Goãmʉ mʉare “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩ ĩaboro dopa Jesucristopʉre umupeoro gahmea. Eropigʉ “Mʉa Goãmʉ mera õaro árĩdiarã Moise doreri sãre umupeoro gahmea,” arĩbeaa. Yʉhʉ Moise dorerire doregʉ Goãmʉ dorerire tarinʉgagʉ árĩboya. 19 Ero corere Moise dorerire iimʉriribʉ Goãmʉ mera õaro árĩdiagʉ. Eropa iiqueregʉ dipuwajacʉgʉ árĩmʉriribʉ. Dohpaguere Jesucristo mera dipuwajacʉbeaa. Eropigʉ “Iri Moise dorerire iiro gahmea,” arĩbeaa pare. Eropigʉ yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ dorero dopa ta iigʉ iiaa. 20 Jesucristo crusague sĩrigʉ yʉ ñegʉ árĩrare gohrotodigʉ árĩmi. Eropigʉ yʉ ero coregue árĩdiro dopa árĩbeaa pare. Cristo yʉ mera árĩgʉ yʉre ĩgʉ dorerire õaro iimasicʉ̃ iimi. Eropigʉ yʉ árĩricʉrare iibeaa. Jesucristo yapʉre iiaa. Ĩgʉ Jesucristo yʉre mahitarigʉ yʉre yʉ ñero iira dipuwaja sĩribasadi árĩmi. Eropigʉ ĩgʉre guñaturagʉ ĩgʉ dorerire iiaa. 21 Goãmʉ mera õaro árĩmorã mari ñecʉ sʉmarã árĩricʉrire, Moise dorerire iicʉ̃ Jesucristo mari ñero iira dipuwaja sĩribasara wajamariboya. Eropigʉ ne umupeogʉ duhusome “Jesucristo marire taumi,” arĩ buherire.

Gálatas 3

1 Mʉa pee masibirã ãhraa dohpaguere. Mʉare Jesucristo ĩgʉ basi mari ñeri iira dipuwajare sĩribasarare mʉare werecʉ̃ mʉa õaro ĩha masiribʉ. ¿Mʉa eropa õaro masicʉ̃ noa mʉare goroweoari dohpaguere iri diaye maja mʉa umupeoborañere? 2 Eropigʉ õpa serẽpidiaca mʉare. ¿Mʉa Moise dorerire umupeori mera Espíritu Santo mʉare eranʉgari? Erabirimi. Mʉa “Jesucristo marire taumi,” arĩ buherire peecʉ̃ Jesucristore umupeocʉ̃ ĩgʉ Espíritu Santo mʉare erami. Ĩgʉ yarã mʉa árĩmorã árĩcʉ̃ erami. 3 ¿Mʉa duhpirã pee masibirã iiro dopa wahari dohpaguere? Mʉa ne Jesucristore umupeorã Espíritu Santo itamuri mera ĩgʉ yare iimʉribʉ. ¿Eropirã duhpirã dohpaguere mʉa turari mera iidiari? 4 ¿Mʉa Jesucristo yarã árĩnʉgarã mʉa Jesucristore umupeora waja mʉa ñero tarirare guñabeari? ¿Mʉa eropa umupeora “Bu gohra ãhraa,” arĩ pepiri mʉa dohpaguere? 5 Õpa õaro guñaro gahmea. Goãmʉ mʉare ĩgʉ Espíritu Santore odigʉ árĩmi. Espíritu Santo mʉa mera árĩgʉ mʉa watope deyoro moarire mʉare õarire iimi. Ĩgʉ eropiigʉ Moise dorerire mʉa umupeori mera eropa iibeami. Mʉa “Jesucristo marire taumi,” arĩ buherire õaro pee ĩgʉre umupeocʉ̃ eropa iimi. 6 Gʉa judio masa ñecʉ Abrahãpʉ Goãmʉre “Diaye ta árĩgʉ ãhrimi,” arĩ õaro umupeoñumi. Ĩgʉ eropa umupeocʉ̃ ĩha Goãmʉ ĩgʉre “Ñeri dipuwaja marigʉ õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi. 7 Eropirã õpa masique mʉa. Goãmʉ õpa arĩmi: “Árĩpehrerã masa judio masa árĩbirã sã Abrahã umupeodiro dopa ta yʉre umupeorã Abrahã pãramerã ãhrima. Eropirã yaharã ãhrima,” arĩmi Goãmʉ. 8 Iribojegue irire Goãmʉ arĩ wereyutuhañumi. Ĩgʉ werepira õpa ãhraa ĩgʉ yare gojarapũgue: “Árĩpehrerã masa judio masa árĩbirã sã yʉre umupeorãre ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉca. Ñero iira dipuwaja marirã ĩagʉca erãre,” arĩñumi. Eropigʉ iri õari buherire Abrahãre arĩ wereyuñumi. “Árĩpehrerã masa mʉhʉ yʉre umupeoro dopa ta yʉre umupeocʉ̃ ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉca yʉhʉ erãre. Erãre õaro iigʉca,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. 9 Abrahã Goãmʉre ĩgʉ umupeocʉ̃ Goãmʉ õaro iiñumi ĩgʉre. Eropigʉ árĩpehrerã masa mari sã ĩgʉre umupeocʉ̃ Goãmʉ õaro iigʉcumi mari sãre. 10 Gajirã õpa arĩrã ãhrima. “Moise dorerire õaro iicʉ̃ Goãmʉ ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉcumi marire,” arĩrima. Eropa arĩrã dipuwajacʉrã ãhrima dohpa. Goãmʉ yare gojarapũgue õpa arĩ werea. “Moise dorerire iirã erã iri dorerire árĩpehrerire queoro iipehobirã dipuwajacʉrã ãhrima,” arĩ gojara ãhraa. Eropirã iri dorerire iipehomasibirira waja dipuwaja moasũmorã ãhrima árĩpehrerã. 11 Ne yujugʉre iri dorerire iipeho masiya mara. Eropirã Moise dorerire iiri mera Goãmʉ mera õamasibeama. Õpa arĩ gojañuma Goãmʉ yare gojarapũgue. “Ĩgʉre umupeorãre Goãmʉ ‘Õarã ãhrima,’ arĩ ĩhami. Ñero iira dipuwaja marirã ĩhami. Eropirã erã õaro árĩniguicãrãcoma Goãmʉ mera,” arĩ gojañuma. Eropirã mari masia. Ne yujugʉre iri dorerire ĩgʉ iiri mera Goãmʉ ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩabeami. Goãmʉre umupeogʉ dihta õaro árĩgʉcumi ĩgʉ mera. 12 Goãmʉre umupeogʉpʉ, “Goãmʉ yʉre yʉ ñero iira dipuwaja maricʉ̃ iigʉcumi,” arĩmi. Moise dorerire iigʉpʉ “Yʉ basi iri dorerire iigʉ ñero iira dipuwaja mariro õaro árĩgʉca,” arĩrimi. Eropigʉ ĩgʉ iri dorerire iipehomasibigʉ árĩgʉ ñero iira dipuwajacʉgʉ dujami. 13 Eropirã mari árĩpehrerã iri doreri mera ñero iira dipuwajacʉrã dujamʉriribʉ. Mari eropa árĩcʉ̃ ĩha, Jesucristo mari ñero iira dipuwaja ĩgʉ basi wajayemi ĩgʉ crusague sĩrigʉ. Goãmʉ yare gojarapũgue õpa werea: “Ĩgʉ yucʉgʉgue dirisiudigʉ Goãmʉ ĩgʉ ñero iira dipuwaja moadigʉ ãhrimi,” arĩ gojañuma iribojegue. Eropigʉ Jesucristore crusague dirisiudigʉre mari ñero iira dipuwajapʉre Goãmʉ ĩgʉre dipuwaja moadigʉ árĩmi. Eropirã maripʉ ñero iira dipuwaja marirã dujaa pare. 14 Jesucristo eropiicʉ̃ Goãmʉ Abrahãre õaro ĩadiro dopa ta judio masa árĩbirã sãre õaro ĩanʉgami. Eropigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ obeodigʉ Espíritu Santopʉ erami marire Jesucristore umupeorãre. 15 Mari masa mari iiro dopa ta weremʉhtagʉra mʉare. Perã “Õpa iirãca,” erã arĩ weretamura pʉhrʉ gajigʉ gohrotomasibeami. 16 Eropigʉ Goãmʉ Abrahã mera weretamura pʉhrʉ Abrahãre ĩgʉ arĩrare gohroto masiya mara. Õpa arĩ werepiñumi ĩgʉre: “Mʉ pãrami árĩturiagʉ mera árĩpehrerã masare õaro iigʉra,” arĩ wereñumi. Eropa arĩgʉ ĩgʉ pãramerã árĩturiarãgue mera arĩgʉ iibiriñumi. Yujugʉ ta ĩgʉ pãrami árĩturiagʉ dihtare arĩgʉ iiñumi. Eropa arĩgʉ ĩgʉ pãrami árĩturiagʉ Jesucristo ariburire arĩ wereyugʉ iiñumi. 17 Eropigʉ õpa arĩ werea mʉare: Iribojegue Goãmʉ Abrahã mera weretamugʉ masare ĩgʉ õaro iiburire wereñumi. Ĩgʉ eropa weretamura pʉhrʉ yoari boje pʉhrʉ cuatrocientos treinta bojori pʉhrʉ Moisere ĩgʉ doreri apiñumi. Moise doreri árĩnʉgaquerecʉ̃ Goãmʉ Abrahãre werepira pehrecʉ̃ iibiriyoro. 18 Goãmʉ Abrahãre mahigʉ õpa ĩgʉre arĩ weretuhañumi. “Árĩpehrerã masare mʉ yʉre umupeoro dopa ta yʉre umupeorãre õaro iigʉca,” arĩ weretuhañumi. Eropiro Moise doreri árĩnʉgaquerecʉ̃ Goãmʉpʉ iri dorerire iiri mera masare taubeami. Moise doreri iiri mera mari taricʉ̃ Goãmʉ mʉare “Waja mariro õaro iigʉca,” ĩgʉ arĩrapʉ duhpiburi árĩbiriboaya. 19 ¿Eropigʉ duhpiburire iri dorerire Moisere apiyuri Goãmʉ? Masa erã ñerire masiborore apiñumi iri dorerire erã ñero iira dipuwaja masiborore. Abrahã pãrami árĩturiagʉ Jesucristo ĩgʉ eracʉ̃gue árĩtuya iri doreri. Eropigʉ Jesucristo ĩgʉ eracʉ̃ Goãmʉ Abrahãre ĩgʉ werediro dopa ta masare õaro iiñumi. Goãmʉ iri dorerire apigʉ anyuare weremʉhtañumi. Erã anyua wereñuma Moisere. Ĩgʉ Moisepʉ masare wereñumi. 20 Ĩgʉ masare õaro iiburire Goãmʉ ĩgʉ basi ta werepiñumi Abrahãre. Gajirã mera werebeobiriñumi ĩgʉ iri dorerire apidiro dopa ta. Eropigʉ ĩgʉ Abrahãre werepirapʉ Moise doreri tauro õhaa. 21 Goãmʉ Moisere ĩgʉ dorerire apigʉ, ero coregue Abrahãre ĩgʉ arĩrare “Yʉ arĩdiro dopa iisome pare yʉhʉ,” arĩgʉ iibiripʉ ĩgʉ. Abrahãre ĩgʉ arĩmʉhtadiro dopa iibu iipʉ. “Masare õaro iigʉca,” ĩgʉ arĩrare iibu iipʉ dohpa. Moise dorerire iiri mera mari Goãmʉ mera õaro árĩmasirã mari iri dorerire õaro iirã ñero iira dipuwaja opabiriboya. 22 Eropa árĩquerecʉ̃ Goãmʉ yare gojarapũgue õpa ãhraa: “Masa árĩpehrerã erã ñero iira dipuwaja opama, arĩ gojara ãhraa. Eropa dipuwajacʉrãre erã Jesucristore umupeocʉ̃ Goãmʉ õaro iigʉcumi erãre. Ĩgʉ Abrahãre werediro dopa ta iigʉ erãre ñero iira dipuwaja marirã ĩagʉcumi. 23 Jesucristore umupeori mera masare tauburi árĩboro core gʉa Moise doreri doca árĩmʉribʉ. Eropa Moise dorerire iirã peresugue árĩro dopa árĩmʉribʉ. Jesucristo gʉare tauboro core eropa árĩmʉribʉ. 24 Õpa sã árĩburi árĩbʉ Moise doreri: Moise doreri mera Jesucristore mari masiburi erabʉ. Mari porãre erã buherogue soro dopa ta Moise doreri marire Jesucristore masicʉ̃ iibʉ. Eropirã mari Jesucristore umupeocʉ̃ ĩgʉ marire taumi. Mari ñero iira dipuwaja maricʉ̃ iimi. 25 Eropirã dohpaguere mari Jesucristore umupeorãre Goãmʉ “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Gʉa Jesucristore masirã ĩgʉre umupeorã árĩrã dohpaguere Moise doreri doca árĩbeaa pare. 26 Mʉa sã árĩpehrerã Jesucristore umupeorã ĩgʉ yarã árĩrã Goãmʉ porã ãhraa. 27 Eropirã mʉa árĩpehrerã Jesucristore umupeorã ĩgʉ waĩ mera waĩyesũnirã árĩrã Jesucristo ĩgʉ iro dopa ta ãhraa. Jesucristo Goãmʉ magʉ árĩro dopa ta mʉa sã Goãmʉ porã ãhraa. 28 Eropirã árĩpehrerã Jesucristo yarã yujuro mera ãhraa. Yujugʉ porã iro dopa ãhraa. Eropigʉ gʉa judio masare mʉa judio masa árĩbirã sãre Goãmʉ yujuropa ta ĩhami. Masa pohro majarãre erã oparã sãre yujuropa ta ĩhami. Ʉmare nome sãre yujuropa ta ĩhami. 29 Eropirã mʉa Jesucristo yarã árĩrã Abrahã pãramerã sã ãhraa. Eropigʉ Goãmʉ Abrahãre “Mʉre õaro iigʉra,” arĩrare mʉa sãre iimi. Cristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉare õaro iigʉcumi.

Gálatas 4

1 Mari iri doreri doca árĩbiriborore mari Jesu yarã árĩborore weregʉra daja. Yujugʉ majigʉ ĩgʉ pagʉ yare wʉaro opapehobu árĩqueregʉ majigʉ árĩgʉ pohro majagʉ iro dopa ãhrimi. Gajirã dorero doca ãhrimi dohpa. 2 Gajirã ĩgʉ pagʉ apinirã ĩgʉ ya árĩburire ĩhadibuma dohpa. Ĩgʉ pagʉ gameranʉ árĩcʉ̃gue ĩgʉ basi ĩgʉ yare doremi pare. 3 Ĩgʉ majigʉ gajirã dorero doca ĩgʉ árĩro dopa ta mari masa mari ñecʉ sʉmarã árĩricʉri doreri doca árĩmʉriribʉ. Pohro majarã iro dopa ta árĩmʉriribʉ. 4 Mari eropa árĩnirãre mari Pagʉ Goãmʉ ĩgʉ gameranʉ ejacʉ̃ ĩgʉ magʉre ĩgʉ pohro árĩdigʉre obeodigʉ árĩmi. Ĩgʉre obeocʉ̃ ĩgʉ nomeoguere dehyoadigʉ árĩmi. Eropa dehyoagʉ judio masʉ árĩdigʉ árĩmi Moise dorerire iigʉ. Eropigʉ Goãmʉ obeodigʉ árĩmi ĩgʉ magʉre. 5 Gʉa iri doreri doca árĩrãre taubure obeodigʉ árĩmi ĩgʉ magʉre. Ĩgʉ marire taugʉ mari pohro majarã iro dopa árĩnirãre wiugʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ iimi. 6 Eropiituhaja mʉa sã ĩgʉ porã árĩcʉ̃ ĩgʉ Jesucristo mera Espíritu Santore obeomi mʉare. Eropirã Espíritu Santo marire ĩgʉ itamuri mera Goãmʉre mari Pagʉre “Ahʉ,” arãa mari pare. 7 Eropirã mʉa Goãmʉ porã ta ãhraa. Ĩgʉ porã árĩrã mʉa ñecʉ sʉmarã doreri doca, pohro majarã iro dopa árĩbeaa pare. Goãmʉ magʉ Jesucristo wiunirã ãhraa. Mʉa eropárĩrã ĩgʉ porã árĩrã Goãmʉ oburire oparãca mʉa árĩpehrerire. 8 Mʉa ero core Goãmʉre masibirã árĩrã gajirã goãmarãre umupeomʉriribʉ. Eropirã erã pohro majarã iro dopa árĩmʉrirabʉ. Goãmʉ gohrare umupeobirimʉribʉ. 9 Eropa árĩquererã ta dohpaguere Goãmʉre masia. Goãmʉpʉ mʉare ĩha masimi. ¿Ĩgʉ eropa masiquerecʉ̃ ta duhpirã i yeba majarã erã pepirire gahmeri daja? ¿Duhpirã iribojegue mʉa ñecʉ sʉmarã doreri mʉa iidiro dopa ta mʉraro ta Cristo mariro dopa ta iidiari daja? ¿Eropirã duhpirã dohpaguere Moise dorerire mʉa iinʉgarã, pohro majarã iro dopa árĩdiari daja mʉa? 10 Judio masa erã bosenʉri iro dopa mʉa sã iica Goãmʉ mera õadiarã. Soorinʉri nʉcʉ, aberi nʉcʉ, bosenʉrire eropiica. Bojori nʉcʉ bosenʉrire õaro iica. Mʉa eropiiri queoro árĩbeaa. 11 Mʉa eropiicʉ̃ pee ñero sĩporãcʉca yʉpʉ. Mʉare yʉ turaro buhequerecʉ̃ ta “Iri waja mariboca,” arĩ pepia. 12 Eropigʉ yʉhʉ mʉare bʉrigã õpa arĩ werea. Mari Jesucristore umupeoturadiro dopa ta umupeoque daja. Yʉ Jesucristore umupeogʉ gʉa judio masa doreri yʉre taubiricʉ̃ ĩha irire umupeobiribʉ pare. Eropirã mʉa sã Jesucristore umupeorã iri dorerire umupeobiricãro gahmea Goãmʉ mera õaro árĩmorã. Yʉhʉ mʉa pohro ne árĩcʉ̃ mʉa ne ñero iibiribʉ yʉre. 13 Mʉa masia yʉhʉ mʉa pohro ne árĩdirore. Yʉhʉ Jesucristo marire tauburire ne mʉare buhegʉ ejagʉ dorecʉgʉ árĩbʉ. 14 Yʉ dorecʉgʉ ñero taribʉ. Yʉ eropa dorecʉgʉ árĩquerecʉ̃ mʉa yʉre doobiribʉ. Yʉre õaro umupeo õaro bocatĩribʉ. Goãmʉ obeodigʉ anyu árĩro dopa yʉre ĩabʉ. Yʉre Jesucristore iiro dopa õaro iibʉ. 15 Yʉre bʉrigã gamebʉ. Yʉre bʉrigã gamerã yʉ serẽropẽ ta árĩpehrerire omorã árĩbʉ yʉre. ¿Mʉa eropa árĩcʉ̃ dohpa wahari dohpaguere? Mʉa negohraguere yʉre mucubiridiro dopa ta dohpaguere mucubiribeaa. 16 ¿Mʉare diaye majare yʉ werera waja mʉa ĩhaturigʉ wahari dohpaguere? 17 Mʉa pohrore gaji buherire buherã mʉare õaro umupeocoma. Erã eropa umupeoquererã mʉare sĩporã mera mahibiricoma. Mʉa yʉre yʉ buheri sãre gamebiricʉ̃ gahmema erã. Mʉa erãpʉre umupeocʉ̃ gahmema. Eropirã mʉare umupeocoma. 18 Masare umupeocʉ̃ õapũrica. Erã weca dihta umupeocʉ̃ õabeaa. Yʉ árĩcʉ̃ dihtare umupeocʉ̃ õabeaa. Árĩpehrerãre yujuropa ta õari mera umupeoniguicãro gahmea. 19 Mʉa yʉ porã iro dopa ãhraa. Eropigʉ mʉare guñaricʉa. Mʉare bʉrigã guña teboricʉa. Yujugo porãcʉbo teboricʉro dopa ta yʉ sã teboricʉa mʉare guñagʉ. Igo magʉ õaro dehyoacʉ̃ gamego teboricʉmo. Mʉa Goãmʉ porã õaro árĩcʉ̃ gamegʉ teboricʉa yʉ sã. Mʉa Jesucristo árĩricʉrire õaro opacʉ̃ gahmea. 20 Mʉa pohro bʉrigã wadiarica. Yʉ mʉa mera árĩgʉ yʉ basi mʉare õaro weremasiboya gojaripũ gojaro mariro. Eropigʉ mʉare dohpaguere ĩabigʉ mʉa Jesucristore õaro umupeoturanemoborore masibirica. 21 ¿Mʉa Goãmʉ mera õaro árĩmorã Moise dorerire iiniguicãdiarã mʉa Moise arĩ gojarare masibeari? 22 Õpa arĩ gojañumi Moise: Abrahã porã ʉma perã árĩñuma. Ĩgʉ marapo pohro majago Agar waĩcʉgo yujugʉ porãcʉñumo. Pʉhrʉ Abrahã marapopʉ Sara waĩcʉgo gajigʉ porãcʉñumo. 23 Ĩgʉ pohro majago magʉ mari masa iro dopa ta masa dehyoañumi ĩgʉ. Abrahã igore porã moara pʉhrʉ mata nijipo ãhri porãcʉñumo. Ĩgʉ marapopʉ mata porã boca?-?masibiriñumo. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta igore porã bocacʉ̃ iiñumi. 24 Erã perã nome iribojegue eropa warare õpa buhegʉra mʉare. Goãmʉ Abrahãre wererare iirã Sara árĩro dopa ãhrima. Gajirã Moise dorerire iirã Agar iiro dopa ãhrima. Agar igo porã sã gajirã dorero doca árĩmʉriñuma. Pohro majarã árĩmʉriñuma. Erã árĩdiro dopa ãhrima Moise dorerire iirãpʉ. Eropirã Moise doreri doca árĩmʉrirã ãhrima pohro majarã iro dopa árĩrã. Iri dorerire iirã “Goãmʉ mera õaro árĩrãca,” arĩmʉririma. Iri dorerire Goãmʉ Moisere apiñumi Sinaí waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue Arabia yebague. Dohpaguere iri dorerire Jerusaléngue judio masa umupeoma. Eropirã iri doreri doca ãhrima. 26 Õpa ãhrima Goãmʉ Abrahãre wererare iirãpʉ. Erã Jesucristore umupeorã ãhrima. Sara árĩdiro dopa ãhrima. Sarapʉ pohro majago árĩbirimʉriñumo. Mari Jesucristore umupeorã “Moise doreri mera taribeaa,” arãa. Jesucristo marire taucʉ̃ Goãmʉ porã árĩrã mama Jerusalén maca majarã ãhraa. 27 Eropirã Jesucristore umupeorã Goãmʉ porãpʉ bajarã árĩrãcoma. Moise dorerire iirãpʉ bajamerã árĩrãcoma. Eropa ta arĩ werea Goãmʉ yare gojarapũgue: Mʉhʉ ne porã opabigo, porãcʉri pũririñe pepibigo õaro mucubirique. Gajigo igo marapʉ mera árĩgo igo porã árĩquerecʉ̃ igo pãramerã árĩturiarã bajamerã árĩrãcoma. Mʉpʉre dohparagã mʉ porã mariquerecʉ̃ mʉ pãramerã árĩturiarã tauro bajarã árĩrãcoma. Eropigo mucubirique, arĩñumi Goãmʉ. 28 Isaa Abrahã magʉ árĩdiro dopa mari Goãmʉ porã ãhraa. Isaa Abrahã magʉ dehyoagʉ Goãmʉ ĩgʉ werediro dopa ta dehyoañumi. Mari Goãmʉ porã árĩrã Goãmʉ ĩgʉ werediro dopa ta ĩgʉ porã ãhraa. 29 Eropirã Abrahã porã perã árĩñuma. Pohro majago magʉ Ismael árĩpehrerã masa iro dopa dehyoañumi. Isaapʉ ĩgʉ pago igo porã bocamasibiricʉ̃ Espíritu Santo itamuri mera porãcʉñumo. Erã dehyoara pʉhrʉ Ismaepʉ pohro majago magʉpʉ Isaare Abrahã marapo magʉre ĩgʉ ñero taricʉ̃ iimʉriñumi. Ĩgʉ iidiro dopa dohpaguere eropa wahaa. Erã Moise dorerire iidorerãpʉ marire ñero taricʉ̃ iima. Mari Espíritu Santo itamuri mera Goãmʉ porã ãhraa. Mari eropa árĩrãre marire ñero taricʉ̃ iima. 30 Eropa wacʉ̃ Goãmʉ yare gojarapũgue irire dohpa arĩrire buherãca. Õpa Goãmʉ arĩñumi Abrahãre. “Mʉ pohro majago magʉ mʉ oparire ne opasome, arĩñumi. Mʉ marapo magʉ dihta opapehogʉcumi. Eropigʉ mʉ pohro majago igo magʉ mera cóãque mʉ pohrore,” arĩ wereñumi Goãmʉ Abrahãre. 31 Eropirã, yʉ acawererã, mari Goãmʉ porã árĩrã pohro majago magʉ iro dopa árĩbeaa. Ĩgʉ pagʉ oburire opamasibiriñumi. Maripʉ mari Pagʉ Goãmʉ ĩgʉ oburire opamasirãca. Marire ĩgʉ mera õacʉ̃ iimi.

Gálatas 5

1 Eropigʉ marire mari ñecʉ sʉmarã árĩricʉri dorero doca árĩnirãre Jesucristo tautuhajami. Mari ñero iira dipuwajare Jesucristo ĩgʉ basi wajayebasami mari Goãmʉ mera õaro árĩboro dopa. Eropirã mari Goãmʉ porã árĩrã Jesucristore guñaturaniguicãro gahmea. Eropirã peebiricãro gahmea erã Moise dorerire iidorerãre. 2 Õaro peeque yʉre. Yʉhʉ Jesucristo ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Eropigʉ mʉare õpa werea. Mʉa Goãmʉ mera õaro árĩmorã mʉa gasiro merogã wiri aĩcʉ̃ Jesucristo mʉare ĩgʉ sĩribasara waja mariboya. 3 Eropigʉ gʉhyadiaro mera werea daja. Goãmʉ mera õaro árĩborore erã gasiro merogã wiri aĩrã Moise dorerire árĩpehrerire iiro gahmea erãre. 4 Eropirã mʉa “Goãmʉ marire taugʉcumi Moise dorerire iicʉ̃,” mʉa arĩdiarã, mʉa Jesucristore cóãrã iiboca. Mʉa eropiirã Goãmʉ ĩgʉ mera õaro árĩburire mʉare õaro ĩgʉ iiburire cóãrã iiboca. 5 “Maripʉ Goãmʉ mera õhaa,” arĩmasia Jesucristore umupeori mera, Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera. “Goãmʉ gʉare ‘Ñero iira dipuwaja mariro õarã ãhrima,’ arĩ ĩagʉcumi,” arĩmasia. 6 Eropiro gasiro merogã wiri aĩnirã árĩcʉ̃ sãre, wiri aĩbirinirã árĩcʉ̃ sãre ĩabeami. Mari Jesucristore umupeorã árĩcʉ̃ gajirãre mari mahi umupeocʉ̃ ĩhami Goãmʉ. 7 Mʉa ne Jesucristore umupeorã ĩgʉ yare õaro diaye iimʉribʉ. Eropirã dohpaguere mʉa Jesucristo yare diaye majare õaro iibiricʉ̃ gajirã mʉare cãhmotañorã. 8 Goãmʉpʉ eropa iibirimi. Ĩgʉ mʉare Jesucristo yarã árĩmorãre beyegʉ ãhrimi. 9 Eropigʉ õpa werea mʉare. Yujugʉ masʉ ĩgʉ gʉyarire buhenʉgacʉ̃ peerã masa árĩpehrerã ĩgʉre peerã gʉyarire umupeorã wahama õaripʉre peediabirã. 10 Ĩgʉ mʉare eropa gʉyarire buhenʉgaquerecʉ̃ õpa arĩ pepia. “Erã Jesucristore umupeorire oparã erã iri gʉya buherire umupeosome,” arĩ pepia yʉhʉ mʉare. Mʉare goroweocoregʉre noho árĩgʉre ĩgʉ eropa iira dipuwajare Goãmʉ dipuwaja moagʉcumi ĩgʉre. 11 Õpa arĩ werewʉañorã gajirã yʉpʉre: “ ‘Mari Goãmʉ mera õaro árĩmorã mari gasiro merogã wiri aĩro gahmea,’ arĩ buhemi Pablo,” arãñorã yʉre. Yʉhʉ eropa arĩ ne buhebeaa. Yʉhʉ dohpaguere “Gasirogã wiri aĩro gahmea,” yʉ arĩ buhecʉ̃ irire iidorerãpʉ yʉre ñero taricʉ̃ iibiriboañuma. Yʉ õpa arĩ buhea: “Mari ñero iira dipuwajare Jesucristo wajayebasadi árĩmi crusague sĩrigʉ. Eropirã mari Goãmʉ mera õaro árĩmorã Jesucristore umupeoro gahmea,” arĩ buhea yʉhʉ. Yʉ eropa arĩ buhecʉ̃ judio masa pee guama. Yʉre ñero taricʉ̃ iima. 12 Erãpʉ mʉare goroweorãpʉ gasiro merogã wiri aĩdorerãpʉ erã basi wiri aĩpehocãporo. 13 Mʉapʉre Goãmʉ mʉa ĩgʉ porã árĩmorãre aĩgʉ mʉa Moise dorerire iimorãre beyebiripʉ. Mʉare iri dorerire iidorebiriquerecʉ̃ mʉa mʉa ʉaribejarire iibiricãro gahmea. Õpa iiro gahmea. Mʉa árĩpehrerãre õaro mahi umupeorã erãre itamuniguicãro gahmea. Mʉa gajirãre umupeorã Moise dorerire árĩpehrerire iirãca. 14 Eropa ta arĩ gojara ãhraa: “Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrãre mahique,” arĩ gojara ãhraa. 15 Eropirã mʉa game ĩhaturicʉ̃, papũri, mʉa disitĩri wereniguicʉ̃ mʉa basi õaro mʉa game umupeoro pehreboca. Eropirã mʉa basi õaro árĩro gahmea. 16 Õpa arĩ werediaca mʉare. Mari Jesucristo yarã árĩcʉ̃ mari pepirigue õpa ãhraa. Mari ñeri ʉaribejari ãhraa. Espíritu Santo ĩgʉ gameri sã ãhraa. Mari ʉaribejari Espíritu Santo ĩgʉ gameri mera yujuro mera árĩbeaa. Eropiro marire masiya mariro wahaa. Eropirã mʉa Espíritu Santopʉre yʉhrirã mʉa ʉaribejaripʉre iisome. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ gamerire iiniguicãque. 18 Eropirã Espíritu Santo gamerire iirã árĩrã “Moise doreri mera mari tarirãca,” arĩ pepibeaa mʉa. 19 Masa erã ñeri ʉaribejarire erã iicʉ̃ õaro ĩhamasica mari. Õpa iima erã ʉaribejarire iirã: Ʉma gajirã nome mera ñero iima. Nome sã gajirã ʉma mera ñero iima. Diayea iiro dopa iiricʉma. Ñerire pepima. Ñerire wereniguima. 20 Eropirã goãmarã wéanirãre umupeorã “Mari goãmʉ ãhrimi,” arĩ umupeoma. Gajirãre dojama. Eropirã masare doho ãhrima. Ĩhaturima. Disitĩri wereniguima. Gajirãre doéma. Mata guama. Gajirãre tarinʉgadiama. Yujuro mera árĩdiabeama. Yuju curu majarã gaji curu majarãre ĩhaturima. 21 Eropirã gajirãre gajinore erã opacʉ̃ ĩhaturima. Gajirãre wejẽdiarã wejẽma. Merericʉrã ãhrima. Mererã ñerire ʉaribejama. Eropa iirã gajino ñeri sãre iima. Eropigʉ yʉhʉ mʉare werediro dopa ta werea daja gʉhyadiaro mera. Iri ñerire iiniguigʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere ejamasisome. 22 Espíritu Santo yapʉ õpa ãhraa. Erãre õpa iirã árĩcʉ̃ iimi. Árĩpehrerãre mahi umupeoma. Mucubirima. Güiro mariro ãhrima. Gajirã erãre ñero iiquerecʉ̃ erã mera guabeama. Mojomoro ĩhama. Duhuro mariro Goãmʉ ĩgʉ gamerire õaro iima. Erã mohmediarire erã mohmediabiriri sãre õaro iima. 23 Eropirã nijiyajaro mera iima. Erã ñero iidiaquererã iibeama. Eropa ta iima Espíritu Santore yʉhrirã. Eropa iirãre “Eropa iibiricãque,” ne arĩbeami gajigʉ. 24 Eropirã mari Jesucristo yarã árĩrã mari ñero árĩdirore duhucã mari gamerire mari ʉaribejarire iiniguicãbeaa. 25 Eropirã mari Espíritu Santo itamuri mera iirã árĩrã ĩgʉre yʉhriniguicãro gahmea. 26 Eropirã mari “Yʉhʉ gajirãre tarinʉgaa,” arĩ pepibiricãrã. Eropirã gajirãre game ĩhaturicʉ̃ iibiricãrã. Gajirã erã õari oparire obobiricãrã.

Gálatas 6

1 Acawererã, mʉa mera majagʉ Jesu yagʉ ĩgʉ ñerire iicʉ̃ ĩha ĩgʉre itamuro gahmea mʉa Espíritu Santo dorerire iirãpʉre. Ĩgʉ iri ñerire duhucʉ̃ õaro mera werero gahmea. Eropa itamurã mʉa õaro pee masique mʉa sã ñerire iiri arĩrã. 2 Eropirã mʉa basi game itamuque árĩpehrero. Mʉa eropa itamurã Jesucristo dorediro dopa ta iirãca. 3 Yujugʉ “Yʉpʉ õarire iigʉ ãhraa,” arĩ pepigʉ, ĩgʉ õarire iibiriqueregʉ õpa arĩgʉ ĩgʉ basi gʉyagʉ iimi. 4 Eropirã marire õpa iiro gahmea. Mari basi mari iiricʉrire õaro queoñanʉrʉsiaro gahmea. Eropa ĩara pʉhrʉ mari árĩricʉri õari árĩcʉ̃ ĩha “Yʉhʉ õarire iiaa,” arĩmasia. Eropirã mari õari árĩricʉri mera mucubirimasia gajirã árĩricʉrire ĩaro mariro. 5 Eropigʉ mari árĩricʉrire Goãmʉ beyegʉcumi. Eropirã mari gajirã erã iiricʉrire ĩhanʉrʉbiricãro gahmea. Eropirã mari yujurãyeri iiripʉre ĩaro gahmea. 6 Eropirã Jesucristo yare õari buherire peerãpʉ erãre buherãpʉre erã gamerire itamuporo árĩpehrerire õarire. 7 Eropirã “Goãmʉ yʉ ñerire iira dipuwaja dipuwaja moasome yʉre,” arĩ pepi masiya mara. Õpa arĩ pepirã mʉa diaye arĩ pepibirica. Eropiro Goãmʉre gʉya masiya mara. Eropirã mari dohpaguere iira waja pʉhrʉgue bocarãca. 8 Eropirã mari ʉaribejarire iiniguirã iri ñeri iira waja dipuwajacʉrãca. Eropirã peamegue warãca. Mari Espíritu Santo gameripʉre iirã õaro wajatarãca. Eropirã Goãmʉ mera ʉmʉri nʉcʉ õaro árĩniguirãca. 9 Eropirã mari Espíritu Santo gamerire iiniguicãrã. Gariborebiricãrã. Goãmʉ gamerinʉ mari wajatarãca õarire duhubirã. Eropirã õarire iiniguicãro gahmea. 10 Eropirã árĩpehrerisubure õaro umupeoro gahmea árĩpehrerãre. Eropirã Jesucristore umupeorãre bʉrigã mahi umupeoro gahmea yujugʉ porã iro dopa. 11 Ĩata. Yʉ basi mʉare gojagʉ pagari deyori mera gojagʉ iiaa. 12 Eropigʉ õpa werea mʉare. Erã mʉare gasiro merogã wiri aĩdorerãpʉ õpa gahmema. Erã dorerire mʉa iicʉ̃ ĩha gajirã judio masa erã mera õaro árĩbocoma. Eropirã erãre ñero taricʉ̃ iibiribocoma daja erã Jesucristo yare umupeoquerecʉ̃. 13 Erã basi gasiro merogã wiri aĩquererã Moise dorerire gajire iibeama. Erã eropa iibiriquererã, mʉapʉre erã dorerire iidorerã mʉa gasiro merogã wiri aĩcʉ̃ gahmema erã. Eropa gahmema gajirã judio masare õpa erã arĩboro dopa mucubiriri mera. “Gʉa dorero mera Galacia majarã judio masa árĩbirã mari árĩricʉrire iiama,” erã arĩboro dopa mʉare erã dorerire iicʉ̃ gahmema. 14 Yʉ tamera erã eropa mucubiridiaro dopa ta ne mucubirisome. Mari Opʉ Jesucristo iira mera dihta mucubiria. Ĩgʉ mari ñero iira dipuwajare wajayebasadigʉ árĩmi crusague sĩrigʉ. Iri dihtare mucubiria. Jesucristo eropa iira mera yʉhʉ ĩgʉ taudigʉ árĩgʉ masa erã ʉaribejarire guñabeaa pare. I ʉmʉ maja masa erã ʉaribejari sã doremasibeaa yʉre. 15 Eropiro gasiro merogã wiri aĩcʉ̃, wiri aĩbiricʉ̃ sãre Goãmʉ ĩabeami. Masa Jesucristo mera õari mera gohrotorã árĩcʉ̃ ĩhami. 16 Erã eropa gohrotonirã árĩpehrerã iri buherire Jesucristo yare yʉhrirãre “Erã õaro árĩporo,” arĩ serẽa Goãmʉre. “Erãre mʉ ya curu majarã gohra árĩrãre mojomoro ĩaque,” arĩ serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. 17 Yʉhʉ Jesucristo dorediro dopa ta iigʉ ĩgʉ yare buhera dipuwaja gajirã yʉre ñero taricʉ̃ iima. Erã eropa iira cami mʉra ãhraa yʉre yʉ dʉpʉre. Eropigʉ õpa gahmea: Iripẽta yʉre bʉjawerecʉ̃ iiporo Jesucristo yarãre goroweorã. 18 Mʉare árĩpehrerãre õaro árĩcʉ̃ gahmea. Mari Opʉ Jesucristo mʉare árĩpehrerãre õaro iiporo. Eropa ta iiporo. Iripẽta ãhraa.

Efesios 1

1 Yʉhʉ Pablo Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta Jesucristo yʉre ĩgʉ yare buhedore apidigʉ ãhraa. Eropigʉ mʉare Efeso majarãre gojabeoa. Mʉare Jesucristore õaro umupeorãre gojabeoa yʉhʉ. 2 Goãmʉ mari Pagʉ mera Jesucristo mari Opʉ mera mʉare õadorea. Ĩgʉ mʉare itamuri mera õaro árĩque mʉa. 3 Goãmʉ mari Opʉ Jesucristo Pagʉ marire õaro iiniguicãmi. Árĩpehreri ĩgʉ ya õari mera ĩgʉ mari pepirire õarire ohomi mari ĩgʉ pohro árĩro dopa. Marire sĩporã turacʉ̃ iimi. Cristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ eropa marire õaro iimi. Gʉa ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩha õaro umupeoa. Ĩgʉre õaro wereniguia. 4 Õpa iipʉ ĩgʉ marire ĩgʉ yarãre: I yeba árĩboro coregue ĩgʉ yarã árĩmorãre beyemʉhtapʉ ĩgʉ marire. Eropa beyegʉ ĩgʉ marire ĩgʉ ĩarore ñeri iiro marirã mari árĩmorãre iipʉ. Eropigʉ ĩgʉ marire “Ñerã ãhrima, arĩsome. 5 Marire mahigʉ mojomoro ĩagʉ iribojegue õpa arĩmʉhtapʉ ĩgʉ marire: “Yʉ magʉ Cristo ĩgʉ itamuro mera erã yʉ porã õaro árĩrãcoma,” arĩ apipʉ marire iribojegue ta. Ĩgʉ gamediro dopa ta eropa iipʉ ĩgʉ marire. 6 Marire ĩgʉ eropa õaro iicʉ̃ ĩarã umupeoa. Ĩgʉre õaro wereniguia. Ĩgʉ magʉ ĩgʉ mahigʉ Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ, õaro iimi ĩgʉ marire. 7 Eropigʉ ĩgʉ magʉ Jesucristo ĩgʉ di cóãgʉ sĩrigʉ mari ñeri iira dipuwajare wajayebasadi árĩmi. Ĩgʉ eropa wajayebasacʉ̃ mari ñeri iirare cãdijidi árĩmi Goãmʉ. Eropigʉ marire turaro mahigʉ, marire mojomoro ĩagʉ eropa iipʉ Goãmʉ. Eropigʉ marire peamegue wabonirãre taudi árĩmi. Ĩgʉ õaro masipehori mera eropiipʉ ĩgʉ. Eropirã ĩgʉre õaro wereniguia. 9 Eropigʉ ĩgʉ marire ĩgʉ iiborore marire masicʉ̃ iimi. Iribojegue majarãre irire masicʉ̃ iibirimʉripʉ ĩgʉ. Õpa ãhraa marire ĩgʉ iiboro. Ĩgʉ gamediro dopa ta ĩgʉ pepidiro dopa ta árĩpehrerãre Cristo dorero doca árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ árĩpehrerire ĩgʉ ya árĩcʉ̃ iigʉcumi. Ĩgʉ queorasubu árĩcʉ̃ ʉmaro majarãre, i yeba majarã sãre ĩgʉ dorero doca árĩcʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ʉmaro maja sãre i yeba maja árĩcʉ̃ sãre ĩgʉ ya dihta árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ Jesucristopʉ árĩpehrerã weca opʉ árĩgʉcumi. Eropiro árĩpehreri ĩgʉ ya dihta árĩroca. Eropa árĩbure árĩdorepʉ Goãmʉ ĩgʉre. 11 Eropi Cristo yarã mari árĩborore masiyugʉ Goãmʉ marire beyetuhapʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre. I árĩpehrerire apipʉ ĩgʉ, ĩgʉ pepidiro dopa ta ĩgʉ gamediro dopa ta iibu. 12 Ĩgʉ eropiipʉ ĩgʉ yare gʉa iiborore. Ĩgʉ yare gʉa õaro iicʉ̃ ĩarã gajirã sã ĩgʉre umupeorã “Turagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma. Gʉapʉ judio masa Cristore gamenʉganirã árĩrã ĩgʉre umupeomʉhtanirã árĩbʉ. 13 Mʉa sã diaye wereniguirire, õari buherire peeabʉ. Iri buheri mera ta Goãmʉ pohrogue warãca mʉa. Irire peerã ĩgʉre umupeoa. Eropirã ĩgʉ yarã wahabʉ mʉa. Õpa arĩpʉ Cristo: “Yʉre umupeorãre Espíritu Santore obeogʉra,” arĩ werepipʉ. Eropigʉ ĩgʉre mʉa umupeocʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ Espíritu Santore odigʉ árĩmi mʉare. Eropigʉ ĩgʉre mʉa opacʉ̃, “Jesucristo yarã ãhraa,” arĩ masicʉ̃ iimi ĩgʉ mʉare. 14 Goãmʉ marire taricʉ̃ iiami. Eropigʉ pʉhrʉ ĩgʉ pohrogue aĩagʉcumi marire ĩgʉ oburire marire obu. Marire aĩaboro core Espíritu Santopʉ mari mera ãhrimi. Ĩgʉ mari mera árĩcʉ̃ Goãmʉ mera mari árĩborore õaro masia. Goãmʉ marire ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã ĩgʉre umupeori mera, “Õagʉ ãhrimi,” arãa mari. 15 Eropigʉ Jesucristore umupeorã mʉa árĩcʉ̃ peebeo, árĩpehrerã ĩgʉ yarãre mʉa umupeo mahirire peebeogʉ Goãmʉre “Õhaa,” arãa. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ serẽbasaa mʉare Goãmʉre. 17 Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ yare mʉare õaro masicʉ̃ iidoregʉ serẽbasaa. Eropigʉ ĩgʉre mʉa õaro masinemoboro dopa serẽbasaa. Ĩgʉ Goãmʉ Jesucristo mari Opʉ Pagʉ ãhrimi. 18 Eropigʉ mʉa õaro masiboro dopa mʉare serẽbasaa Goãmʉre. Ĩgʉ mʉare taugʉ, ĩgʉ yarã árĩmorãre iimi ĩgʉ mʉare. Eropigʉ mʉare ĩgʉ yarãre ĩgʉ pohro õaro wacʉ̃ iigʉcumi. Irire mʉa õaro masiboro dopa serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. Eropigʉ ĩgʉ marire oburi sãre “Õataria ãhraa,” iri mʉa arĩ mʉa masiboro dopa serẽbasaa. Õpa mʉa masiboro dopa serẽbasaa mʉare Goãmʉre. 19 Mari Jesucristore umupeorãre ĩgʉ itamugʉ, ĩgʉ turari mera ĩgʉ iimi. Ĩgʉ gajirã tauro turagʉ ãhrimi. Mʉare iri sãre õaro masiboro dopa serẽbasaa mari Pagʉ Goãmʉre. 20 Ĩgʉ turari mera Cristo sĩridigʉre masudigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ turari mera ʉmarogue ĩgʉ diayepʉ Cristo ĩgʉ doacʉ̃ iidi árĩmi Goãmʉ árĩpehrerãre ĩgʉ doreboro dopa. 21 Ero doagʉ árĩpehrerã ʉmaro majarã oparã weca, árĩpehrerã dorerã weca ãhrimi Cristo. Eropigʉ i ʉmʉ majarã weca opʉ, gajipʉ majarã sã weca opʉ, árĩpehrerã dohpague majarã, gajisubu majarã sã, pʉhrʉgue majarã sã erã weca opʉ árĩbu ta ãhrimi ĩgʉ. 22 Eropigʉ árĩpehrerã weca, árĩpehreri weca apipʉ Goãmʉ Cristore. Eropigʉ árĩpehrerire opʉcʉcʉ̃ iipʉ ĩgʉre. Eropiro Cristo yarã yuju curu árĩrã erã opʉ árĩbure acupʉ ĩgʉre. Erã dipuru iro dopa árĩgʉ ãhrimi ĩgʉ. 23 Cristo yarã yuju curu árĩrã ĩgʉ dʉpʉ iro dopa árĩrã ãhraa mari. Cristo árĩpehrerogue árĩniguimi. Eropigʉ mari ĩgʉ yarã mera árĩniguigʉ marire itamuniguicãmi.

Efesios 2

1 Ñeri dipuwajacʉbonirã peamegue dederebonirã árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ mʉare taumi. 2 Iribojeguere i yeba majarã Goãmʉ tarinʉgarã iro dopa iimʉrinirã árĩribʉ mʉa. Eropirã watĩ ĩgʉ gamero dopa ta iimʉrinirã árĩbʉ mʉa. Ĩgʉ watĩ i yeba doregʉ Goãmʉre tarinʉgarã opʉ ãhrimi. 3 Iribojegue árĩpehrerã mari õpa dihta iinirã árĩribʉ. Mari ñeri dihtare ʉaribejaribʉ. Mari ejatuharo mari pepiro dopa iimʉriribʉ. Eropa árĩrã gajirã árĩpehrerã iro dopa ta mari sã ñerã árĩmʉriribʉ. Mari árĩpehrerã masa mera eropa árĩrã árĩcʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mari mera guagʉ dipuwaja moadiaripʉ. 4 Eropa iidiaqueregʉ ta marire turaro mahigʉ mojomoro ĩapʉ. 5 Eropa mahitarigʉ mari ñeri iira waja peamegue dederebonirã mari árĩquerecʉ̃ ta marire ĩgʉ mera árĩniguimorã árĩcʉ̃ iimi. Jesucristo ĩgʉ sĩribasara mera mari ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ marire iimi. Marire mojomoro ĩagʉ taumi ĩgʉ marire. 6 Goãmʉ Jesucristo sĩridire masugʉ ĩgʉ pohro apidigʉ árĩmi árĩpehrerãre dorebu. Eropigʉ ĩgʉ mari sãre ĩgʉ yarãre Cristo dorerire opacʉ̃ iimi. Eropirã ĩgʉ pohro ĩgʉ mera árĩrãca mari. 7 Eropiimi ĩgʉ pʉhrʉgue majarã marire ĩgʉ mojomoro ĩarare erã masiboro dopa. Jesucristo marire ĩgʉ õaro itamura mera ĩgʉ masare turaro ĩgʉ mahirire ĩhmumi. 8 Cristore mari umupeocʉ̃ Goãmʉpʉ marire taricʉ̃ iimi. Marire mahigʉ ĩgʉ pohro ejacʉ̃ iigʉcumi. Mari gamero õaro iiricʉri mera Goãmʉ pohro ejadiarã ejamasisome. Mari iibiriquerecʉ̃ apimi mari ĩgʉ pohro ejaburire. Eropiro waja mariro ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera mari árĩburire ohomi marire. 9 Mari basi tarimasibirica. Mari iiri mera mari gamero mera tarirã mari “Gʉa basi taria,” arĩboca. Goãmʉpʉ marire taumi ĩgʉ pohro mari wamorãre. 10 Jesucristo yarã árĩcʉ̃ iimi marire Goãmʉpʉ. Eropigʉ Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ õarire iirã dihta wacʉ̃ iimi marire. Iribojegue ĩañumi marire õarire iimorãre. 11 Eropirã mʉa ero coregue árĩricʉrare dohpague sãre guñaque. Mʉare judio masa árĩbirãre gʉa judio masapʉ ĩhaturimʉribʉ. Gʉa circuncisión iinirã gasiro merogã wiri aĩnirãpʉ mʉare gasiro merogã wiri aĩbirãre “Goãmʉ yarã árĩbeaa mʉapʉ,” arĩmʉribʉ mʉare. 12 Irisubure mʉa Cristo yarã árĩbirã boje majarã árĩmʉribʉ. Goãmʉ beyenirã judio masa iro dopa árĩbirimʉribʉ mʉapʉ. Mʉa eropa árĩnirã ĩgʉ beyenirã mera pepʉri majarã ĩhaturirã árĩmʉribʉ. Goãmʉ mʉare “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩ apinirã árĩbirinirã árĩribʉ mʉa. Mʉa ñeri dipuwaja peamegue wabonirã árĩrã árĩribʉ mʉa. Goãmʉ moorã árĩnirã peamegue dederebonirã árĩnirã árĩribʉ. 13 Dohpaguepʉre Jesucristo yarã ãhraa pare mʉa. Iribojegue boje majarã árĩnirã árĩquererã, dohpaguere ĩgʉ yarã ãhraa pare mʉa. Cristo mʉa ñeri dipuwaja crusague ĩgʉ di cóãra pʉhrʉ Goãmʉ yarã árĩcʉ̃ iimi mʉare. 14 Eropigʉ judio masare mʉa ĩhaturirã árĩcʉ̃ Cristo marire bosadigʉ árĩmi. Masare bosagʉ ãhrimi ĩgʉ. Judio masa, judio masa árĩbirã mera pe curu mari árĩcʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ marire yuju curu ta árĩcʉ̃ iidi árĩmi. Mari ĩhaturiri duhucʉ̃ õaro mera árĩcʉ̃ iimi ĩgʉ marire. 15 Õpa iimi ĩgʉ marire. Mari ñeri dipuwaja crusague sĩrigʉ, marire peamegue wabonirãre taugʉ iimi. Eropa taugʉ ĩgʉ yarã ĩgʉ iimi marire. Eropigʉ mari ĩgʉ yarã wacʉ̃ pe curu mari árĩquerecʉ̃ ta yuju curu ta mama curu iimi marire. Eropigʉ iribojegue mari game ĩhaturinirã árĩquerecʉ̃ ta marire crusague sĩribasagʉ bosadigʉ árĩmi. Eropigʉ judio masa doreri pehrecʉ̃ iimi ĩgʉ. Erã doreri marire dʉca wayoro pe curu majarã wacʉ̃. Eropigʉ yuju curu ta árĩcʉ̃ iimi pare. Eropigʉ Cristo Goãmʉ yarã árĩcʉ̃ iimi marire. 17 Eropigʉ marire bosagʉ arigʉ õari buherire Goãmʉ mera õaro árĩburire weregʉ aridi árĩmi. Mʉa judio masa árĩbirã Goãmʉre opabirã boje majarã árĩnirã árĩribʉ. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉare õari buherire weregʉ aridi árĩmi. Gʉa judio masa sãre Goãmʉ yare oparã sãre weregʉ aridi árĩmi. Eropigʉ árĩpehrerãre marire bosagʉ aridi árĩmi ĩgʉ. 18 Dohpaguere árĩpehrerã gʉa judio masa, mʉa judio masa árĩbirã sã mari Pagʉ mera õaro árĩmasia mari. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera Cristopʉ marire eropa árĩcʉ̃ iimi. 19 Eropirã dohpaguere mʉa boje majarã árĩbeaa. Ĩgʉ ya curu majarã ta ãhraa. Goãmʉ yarãre ĩhaturirã árĩbeaa. Goãmʉ yarã mera majarã ãhraa pare. 20 Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue majarã ĩgʉ ya wereniguirire goja, masare weremʉriñuma. Gʉa sã ĩgʉ yare buhedore apinirã Jesucristo ya õari buherire werea masare. Gʉa árĩpehrerã eropa werecʉ̃ peerã Cristore umupeonʉgabʉ mʉa. Cristopʉ ãhrimi mari árĩpehrerãre ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iigʉ. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ mari ĩgʉ yarã árĩmasibiriboya. 21 Eropigʉ ĩgʉ turari mera marire ĩgʉ yarãre yuju curu ta árĩcʉ̃ iimi ĩgʉ marire. Eropirã ĩgʉ turari mera õarã wahaa mari. Mari eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mari Opʉ ta mari mera ãhrimi. 22 Eropirã Cristo yarã árĩrã árĩpehrerã gajirã mera ĩgʉ yarã mera yuju curu wahabʉ mʉa sã. Mʉa eropa wacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo mʉa mera ãhrimi.

Efesios 3

1 Mʉa judio masa árĩbirã eropa ĩgʉ ya curu majarã árĩburire yʉ werera dipuwaja peresugue ãhraa yʉhʉ. 2 Mʉare judio masa árĩbirãre Jesucristo yare buhebure Goãmʉ yʉre apimi. Yʉre mojomoro ĩagʉ, yʉre mahigʉ õari buherire yʉre weredoregʉ, yʉre apimi. Irire peetuhabʉ mʉa. 3 Iribojegue masa erã masibirirare Goãmʉ dohpaguere yʉre masicʉ̃ iimi. Ire merogã were mʉare gojabeotuhabʉ. 4 Yʉ eropa gojabeorare buherã Cristo ĩgʉ yare yʉ masirare masirãca mʉa sã. 5 Iri ĩgʉ wererare iribojegue majarãre ĩgʉ erã masipehocʉ̃ iibiripʉ. Dohpaguepʉre gʉare Jesu ĩgʉ apinirãre Goãmʉ yare weremʉhtarã sãre irire masipehocʉ̃ iimi Goãmʉ. Ĩgʉ Espíritu Santopʉ gʉare masicʉ̃ iibasami. 6 Õpa ãhraa ĩgʉ werera gajirã masibirira: Judio masa dihtare Goãmʉ itamubeami. Judio masa árĩbirã sãre ĩgʉ itamumi. Õari buherire erã õaro peecʉ̃ itamugʉcumi ĩgʉ erãre. Eropirã gʉa judio masa, mʉa judio masa árĩbirã mera yuju dʉpʉ iro dopa yuju curu ta ãhraa mari. Eropirã mari árĩpehrerã Jesucristo yarã árĩrã yujuro mera Goãmʉ ĩgʉ masare “Õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩ werepirare oparãca mari. 7 Goãmʉ mojomoro ĩagʉ yʉre mahigʉ ire õari buherire werebure yʉre apimi. Ĩgʉ masiri mera apimi ĩgʉ yʉre. 8 Árĩpehrerã gajirã Jesucristo yarã erã doca árĩrã erã docague majagʉ gohra ãhraa yʉhʉ. Yʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta judio masa árĩbirãre õari buherire werebure apimi Goãmʉ yʉre. Iri buheri Cristo õatariagʉ ĩgʉ árĩrire, õatariari ĩgʉ oparire, õaro ĩgʉ oburire werebure apimi yʉre. 9 Yʉre eropa apigʉ Goãmʉ “Õpa masare taugʉca,” arĩgʉ, árĩpehrerã masare dohpa ĩgʉ itamuborore õaro werepehobure apimi yʉre ĩgʉ. Goãmʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhrimi. Iribojegue majarãre irire masare ĩgʉ tauborore masare werepehobirinipʉ Goãmʉ. Dohpaguere yʉre iri õari buherire weredoregʉ apimi masare ĩgʉ õaro tauborore masicʉ̃ iibu. 10 Eropirã iri buheri mera masa ĩgʉ yarã wahama. Erã eropa wacʉ̃ ĩha ʉmaro majarã oparã anyua Goãmʉ masipehogʉ ĩgʉ árĩricʉrire masima. Erã eropa masicʉ̃ gamepʉ Goãmʉ. 11 Eropigʉ i yeba árĩboro coregue ta “Masare peamegue wabonirãre taugʉra,” arĩtuhapʉ Goãmʉ. Eropa arĩdigʉ árĩgʉ dohpague mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ sĩriro mera ĩgʉ arĩdiro dopa ta marire taudi árĩmi. 12 Ĩgʉ eropa taucʉ̃ dohpaguere Cristore umupeorã ĩgʉ yarã wahaa mari. Ĩgʉ yarã árĩrã güiro mariro Goãmʉ mera wereniguimasia mari. Eropirã güibiricãque mʉa. 13 Eropirã õari buherire yʉ wereri waja dohpaguere peresugue árĩgʉ yʉ ñero taricʉ̃ ĩarã bʉjawerenijarã Goãmʉ yare duhubiricãque. Õari buherire yʉ werecʉ̃ peerã Goãmʉ yarã wahabʉ mʉa. Yʉhʉ eropiira dipuwaja peresugue ãhraa. Eropa árĩgʉ mʉa ĩgʉ yarã árĩburire ñero tarigʉ iiaa. Eropigʉ turaro mucubiridorea mʉare. 14 Eropigʉ i árĩpehrerire mari Opʉ Jesucristo Pagʉ ĩgʉ iirare guñagʉ mereja ĩgʉre serẽbasaa mʉare. 15 Árĩpehrerã ĩgʉ yarã Pagʉ ãhrimi. Ĩgʉ árĩpehreri cururi majarã ĩgʉ yarã ĩgʉ pohrogue árĩrã i yeba árĩrã sã erã Pagʉ ãhrimi. 16 Ĩgʉ masipehogʉ ãhrimi. Turatarigʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre õpa serẽbasaa mʉare. Mʉare sĩporã ĩgʉ masiri mera õaro turacʉ̃ iiboro dopa serẽbasaa mʉare. Eropigʉ Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera eropa iigʉcumi. 17 Eropigʉ Cristore “Diaye iigʉ ãhrimi,” mʉa arĩ umupeonemoboro dopa ĩgʉ mʉa mera õaro árĩboro dopa serẽbasaa mʉare. Eropigʉ gajirãre õaro mahirã mʉa árĩboro dopa, Cristo ĩgʉ turaro mahirire mʉa masiboro dopa serẽbasaa mʉare. 18 Mʉa árĩpehrerã gajirã Goãmʉ yarã mera “Cristo ĩgʉ marire turaro mahimi,” mʉa arĩmasiborore serẽbasaa mʉare. Ĩgʉ mari masare turaro mahigʉ ãhrimi. Ĩgʉ mahiri eropa õatariari árĩcʉ̃ mʉa õaro masiboro dopa serẽbasaa mʉare. Eropigʉ ĩgʉ mahirire mʉa masicʉ̃ gahmea Goãmʉ mʉa mera ĩgʉ õaro árĩboro dopa. Eropigʉ irire serẽbasaa mʉare Goãmʉre. 20 Eropirã Goãmʉre wʉaro umupeori mera “Ĩgʉ turagʉ ãhrimi,” arĩrãca. Ĩgʉ turari mera õaripʉre gohrotomasimi ĩgʉ marire. Marire õarã árĩcʉ̃ iimasimi. Mari serẽra tauro iimasimi ĩgʉ. Mari gamerire, mari pepira tauro iimasimi ĩgʉ. 21 Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ ĩha Cristo ĩgʉ árĩricʉri sãre ĩha árĩpehrerinʉri árĩpehrerã Goãmʉre umupeoporo. Eropa ta iiporo.

Efesios 4

1 Mari Opʉre yʉ itamuri waja peresugue árĩgʉ mʉare turaro werea yʉhʉ. Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre mʉare beyepʉ. Eropirã ĩgʉ beyenirã árĩrã ĩgʉ árĩdorediro dopa ta õarã árĩque mʉa. Irire mʉare werea yʉhʉ. 2 Õpa iirã õarã árĩque mʉa: “Gajirãre masitarinʉgaa yʉhʉ,” arĩ pepibiricãque. Gajirãre õaro mera iique. Eropirã guabiricãque. Mʉa mera majarã mʉare gariboquerecʉ̃ ta erãre umupeori mera yuju diaye ĩacãque. 3 Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera õaro mera yujuro mera árĩniguique mʉa. Eropirã gamequeãro mariro árĩcãque mʉa. 4 Yuju dʉpʉ iro dopa yuju curu ta ãhraa mari. Eropigʉ Espíritu Santo yujugʉ ta ãhrimi marire. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre marire beyemʉripʉ marire itamubu. Eropirã ĩgʉ itamuborore masia mari. Iri mari masirañe yujuñe ta ãhraa. 5 Mari Opʉ Cristo mari umupeogʉ yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ buheri sã yujuñe ta ãhraa. Ĩgʉ yarãre waĩyeriñe sã yujuñe ta ãhraa. 6 Eropigʉ Goãmʉ yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ árĩpehrerã Pagʉ ãhrimi. Eropigʉ árĩpehrerã weca mari Opʉ ãhrimi. Eropigʉ árĩpehrerãre marire itamumi ĩgʉ. Árĩpehrerã mari mera ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ árĩpehrerogue ãhrimi ĩgʉ. 7 Yuju curu mari árĩquerecʉ̃ ta árĩpehrerã marire yujurãyerire mari mohmemasiburire apidi árĩmi marire Cristo. Ĩgʉ eropa apidiro dopa ta mohmemasia mari. Ĩgʉ marire eropa apigʉ gajinore ĩgʉ eropa ocãbodiro dopa ta apidi árĩmi ĩgʉ marire. 8 Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue sã: Goãmʉre ĩhaturirãre ĩgʉ tarinʉgara pʉhrʉ ĩgʉ dipaturi mʉria wagʉcumi. Eropigʉ masare baja eropa ocãgʉcumi, arĩ gojañuma iribojegue Jesucristo ĩgʉ eraboro coreguere. 9 Erã eropa arĩ gojarã õpa werediarã iiriñuma: Jesucristo ʉmʉsigue mʉria wadigʉ árĩgʉ ĩgʉ ero coreguere dijarimʉhtadigʉ árĩmi. I yebaguere dijaridigʉ árĩmi. 10 Eropigʉ ĩgʉ dijaridi mʉria wadi ta árĩmi Goãmʉ pohrogue. Árĩpehrero weca mʉria wadi árĩmi ĩgʉ árĩpehrerogue árĩbu. 11 Eropigʉ ĩgʉ yarãre baja eropa ocãgʉ erã Goãmʉ ya árĩburire mohmemasiburire apidigʉ árĩmi. Erã mohmemasiburire õpa apidigʉ árĩmi ĩgʉ yarãre. Yujurãyerire Cristo ĩgʉ buherare buhemorãre apidi árĩmi. Gajirãre Goãmʉ yare weretaumorãre apidigʉ árĩmi. Õari buherire buhe curimorãre gajirãre apidi árĩmi. Cristo yarã gamenererã oparã árĩmorãre erãre õaro buhemorãre apidi árĩmi gajirãre. 12 Eropa dihta apidigʉ árĩmi marire gajirã ĩgʉ yarãre mari game itamuboro dopa. Eropa apidigʉ árĩmi marire ĩgʉ yarãre, ĩgʉre mari umupeonemoboro dopa, sĩporã turarã mari waboro dopa. 13 Eropirã mari árĩpehrerã õaro mera, yujuro mera árĩrãca. Eropa ta árĩro gahmea marire Cristore umupeorã árĩrãre. Eropirã mari árĩpehrerã Goãmʉ magʉre Jesucristore õaro masirãca. Eropirã Cristo turagʉ, pee masigʉ ĩgʉ árĩro dopa ta, mari sã pee masia warãca. 14 Mari eropa warã majirãgã iro dopa árĩsome mari. Majirãgã iro dopa ta árĩrã õaro pee masinibeama dohpa. Eropirã gajirã gʉyarã erãre buherã eracʉ̃ “I diaye ãhraa,” erã arĩcʉ̃ erã peema. Pʉhrʉ gajirã gajiropa árĩri buherire buherã eracʉ̃ erã sãre peema. Erã iro dopa árĩsome mari. 15 Eropa árĩbirã mari mera majarã mera game mahirã diaye ta wererire game wererãca mari. Eropirã majirãgã erã bʉga erã pee masirã erã waro dopa ta mari sã Goãmʉ yare pee sĩporã turarã Goãmʉ yare õaro masirã warãca. Cristo ĩgʉ árĩro dopa ta warãca. Ĩgʉ ãhrimi mari dipuru. 16 Ĩgʉ yarã árĩrã ĩgʉ dʉpʉ iro dopa yuju curu ta ãhraa mari. Mari bajarã árĩquererã ta yujuro mera õaro árĩrã iiaa. Mari eropa árĩborore Cristo itamumi. Eropirã mari yuju dʉpʉ iro dopa õaro gamesʉrirã mari õaro itamua gajirãre Cristo yarãre. Eropirã mari mera majarãre Cristo yarãre õaro mahirã, erãre õaro itamurã, turarã, Cristore umupeonemorã árĩrãca mari. 17 Eropi mari Opʉ Cristo ĩgʉ dorero mera õpa werea mʉare. Goãmʉre gamebirã gohra iiro dopa iibiricãque mʉa. Erã, erã pepiripʉ ñeri dihta ãhraa. Eropiro erã pepiri duhpiburi árĩbeaa. 18 Eropigʉ watĩpʉ Goãmʉ yare erãre peebiricʉ̃ iimi. Eropirã Goãmʉ yapʉre peebirigohracãma. Peediabeama erã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ õaro árĩdorediro dopa ta árĩbeama erã. 19 Eropirã erã ñerire iirã ne gʉhyasĩribirigohracãma. Eropirã ne bʉjawerebeama. Ñerire erã ʉaribejari dihtare iiniguicãma. Árĩpehreri ñerire erã iirire ne duhudiabirã iinemoniguicãma. 20 Mʉapʉ diaye ta ĩgʉ yare peerã mʉa árĩcʉ̃, Jesucristo yare õaro masirã mʉa árĩcʉ̃ mʉapʉre erã ñero iiro dopa iidorebeami Goãmʉ. 22 Iribojegue ñerire iiniguicãrã mʉa árĩcʉ̃ iri ñeripʉ mʉare goroweoro iidiro árĩbʉ. Iri ñeri iiri mera mucubiridiaquererã ta ne mucubirimasibirimʉribʉ mʉa. Eropirã “Iribojegue mʉa árĩrare duhucãque,” yʉ mʉare arĩ buhecʉ̃ peebʉ mʉa. 23 Eropirã mʉa pepiripʉre õaripʉre gohrotoro gahmea mʉare. 24 Ero core mʉa ñero iirare duhucãque. Eropirã õaripʉre gohrotonirã árĩque mʉa. Goãmʉ ĩgʉ õagʉ árĩdiro dopa mʉare õarã árĩcʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropa iinirã árĩrã õarire iiniguicãrãca. Eropirã ñerire gamebirãca. 25 Mari yuju dʉpʉ iro dopa yuju curu majarã ta árĩrã iiaa. Eropirã mʉa basi gʉyabita. Mʉa mera majarãre diaye wereque gʉyaro mariro. 26 Gajirã mera guarã, erãre ñero iibiricãque. Mata irinʉ ta amucãque gua wajaro mariro. 27 Yoari boje guarã watĩ ĩgʉ gamero dopa iirã iiaa. Eropa iibiricãque. 28 Gajirã mʉa mera majarã Jesu yarã erã árĩboro core yajari masa árĩnirã árĩñorã. Dipaturi yajabiricãporo. Eropirã dohpaguere õaro mohmeporo. Mojomorocʉrãre oburire mohmeporo. 29 Ne ñero wereniguibiricãque. Õarire wereniguirã gajirãre itamua mʉa. Erã bʉjawererã erã árĩcʉ̃ ĩarã eropa ta mucubiricʉ̃ iicãque erãre. Eropirã õari dihtare wereniguique. 30 Ñerire iirã Espíritu Santore bʉjawerecʉ̃ iirã iiaa mʉa. Eropa iibiricãque. Dohpaguere ne i ʉmʉ pehrerinʉ core, Cristo marire ĩgʉ aĩgãboro core, Espíritu Santo marire ĩhadibumi. Ñerire mari iibiriboro dopa ĩhadibumi. Eropigʉ Cristo yarã mari árĩrire masicʉ̃ iimi ĩgʉ marire. Eropirã ĩgʉre bʉjawerecʉ̃ iibiricãque mʉa. 31 Eropirã ne papũriniguibiricãque. Guanemobiricãque. Game dʉyasonemobiricãque. Erãre ñero arĩ gaguiniguibiricãque. Gajirãre quere moanemobiricãque. Gajirãre ĩhaturinemobiricãque. 32 Eropi mʉa mera majarãre õaro mera õaro iique. Cristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉa ñerare cãdijicãmi Goãmʉ. Eropa ta mʉa sã gajirã mʉare erã ñero iicʉ̃ ĩarã erã ñerire cãdijicãque.

Efesios 5

1 Eropirã Goãmʉ porã ĩgʉ mahirã árĩrã ĩgʉre ĩhacũque mʉa. 2 Eropirã gajirãre mahi umupeoniguicãque. Cristo marire mahigʉ, mari ñeri iira waja sĩripʉ. Eropa sĩrigʉ Goãmʉre mucubiricʉ̃ iipʉ ĩgʉ. Eropirã marire ĩgʉ mahidiro dopa ta mʉa sã gajirãre game mahique. 3 Eropirã Goãmʉ yarã árĩrã ne nome mera ñero iibiricãque. Nome sã ʉma mera ñero iibiricãque. Gaji ñerire eropa árĩrire ne iibiricãque. Gajinore gametaribiricãque. Ne eropa iibiricãro gahmea Goãmʉ yarã árĩrãre. 4 Eropirã gʉhyasĩuro wereniguibiricãro gahmea mʉare. Pee masibirã iro dopa wereniguibiricãro gahmea mʉare. Eropirã ñero arĩ wereyabiricãro gahmea. Ipʉre iiro gahmea mʉare: Goãmʉre serẽro gahmea mʉare. Eropa serẽrã ĩgʉre, “Õaro iiabʉ mʉhʉ gʉare,” arĩro gahmea. 5 Gajinore gametarirã goãmarã wéanirãre erã umupeoro dopa iirã iiaa mari irire. Eropirã nome mera ñero iirã, ñeri dihtare pepirã, gajinore gametarinʉgarã Goãmʉ Cristo mera ĩgʉ opʉ árĩroguere ne wasome erã. Irire õaro masia mari. 6 Õpa iirãre erã iira dipuwaja, turaro dipuwaja moagʉcumi ĩgʉre tarinʉganirãre. Eropirã gajirã mʉare gajiropa arĩmaacãcʉ̃ erã gʉyarire peebiricãque. 7 Eropirã eropa ñerire iiniguicãrãre wapicʉbiricãque. 8 Cristo yarã mʉa árĩboro core mʉa sã eropa ta iinirã árĩribʉ. Dohpaguepʉre ĩgʉ yarã árĩrã, Goãmʉre õaro masia mʉa. Goãmʉ yarã õarire iima. Eropirã eropa ta iiro gahmea mʉare. 9 Eropirã Cristo yarã árĩrã õarire, Goãmʉ gamerire, diaye maja árĩrire iirãca mʉa. 10 Õarire mari iicʉ̃ ĩagʉ mari Opʉ Cristo mucubirimi. Eropa õarire iiburire õaro masique mʉa. Eropa masirã irire iique. 11 Cristore gamebirã ñeri erã iimaacãri ñeri gohra ãhraa. Eropa erã iiro dopa ta mʉapʉ iibiricãque. Õari buherire Cristo yare wereque erãre. Eropirã erã ñeri iirare erãre masicʉ̃ iique. 12 Masa erã ĩabiro erã ñero iicorema. Erã eropa iirare mari wereniguirã gʉhyasĩriboca. Eropirã ñetariaro iirã iima erã. 13 Eropirã erãre õari buherire mari wererã, ñetariarã erã árĩricʉrire erãre masicʉ̃ iirã iiaa mari. Erã ñeri iirire erãre masicʉ̃ mari iicʉ̃ erã ñeri iirire bʉjawerebocoma. Eropirã õaripʉre gohrotobocoma. 14 Iri diaye ta ãhraa. Eropirã õpa wereñorã Goãmʉ yare wererã: Ne, yʉre peediabirã, yʉre peeque. Mʉa ñero iirare bʉjawereque. Irire ñero iirire duhuque. Eropigʉ Cristo mʉa ñeri iirire masicʉ̃ iigʉ, mʉare õarire masicʉ̃ iigʉcumi, arĩñorã. 15 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ õaro iique mʉa. Pee masibirã iro dopa árĩbiricãque. Pee masirã árĩque. 16 Dohpague majarã masa ñetariaro iiniguima. Eropirã mʉapʉ õarire, Cristo yare mʉa iiniguirã mata erã Cristo yarã árĩcʉ̃ itamuque. 17 Eropirã pee masibirã árĩbiricãque. Goãmʉ ĩgʉ gamerore õaro masique. Eropirã irire iique. 18 Eropirã ne merebiricãque. Mererã erã basi ñero goroweoma. Eropirã merediabirã, Espíritu Santopʉre bʉrigã gameque. Ĩgʉre õaro yʉhrirã árĩque. 19 Eropirã mʉa basi Goãmʉre umupeori bayarire game bayaque. Eropirã Salmo gojaripũre, Goãmʉ yare bayarire, gaji ĩgʉre umupeori bayari sãre ĩgʉre bayapeoque. Õaro guña umupeori mera bayapeoque. Eropirã mari Opʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ õaro umupeoque. 20 Goãmʉ mari Pagʉ árĩpehrerire mʉare ĩgʉ õaro iirire guñaniguicãque mucubiriri mera. Mari Opʉ Jesu yarã árĩrã ĩgʉre “Õhaa,” arĩniguicãque mʉa. 21 Mʉa mera majarãre game umupeo yʉhrique. Mʉa eropa game umupeo yʉhrirã Cristo sãre umupeo yʉhrirãca. 22 Mʉa marasã nomere weregʉra dohpaguere. Mari Opʉre Cristore mari yʉhriro dopa ta mʉa marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrique. 23 Jesucristo marire taudigʉ árĩmi ĩgʉ ya curu majarã mari árĩboro dopa. Eropirã mari ĩgʉ ya curu majarã árĩcʉ̃ mari Opʉ ĩgʉ árĩro dopa ta mʉa marapʉ sʉmarã mʉa marasã nomere weca oparã ãhrima. 24 Eropirã Cristo yarã árĩrã ĩgʉre yʉhria. Eropirã mari Cristore yʉhriro dopa ta mʉa marapʉcʉrã nome mʉa marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrirã nome árĩque. 25 Mʉa marapʉ sʉmarã sãre weregʉra dohpaguere. Cristo marire ĩgʉ yarãre mahigʉ mari ya árĩburire sĩridigʉ árĩmi. Eropirã marire ĩgʉ mahidiro dopa mʉa sã mʉa marasã nomere eropa mahiniguicãque. 26 Cristo marire ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iibu sĩripʉ mari ñeri marirã árĩcʉ̃ iibu. Eropigʉ mari ñerire coeweadi árĩmi ĩgʉ wereniguiri mera deco mera ĩgʉ waĩyeri mera. 27 Eropa coeweadi árĩmi ĩgʉ marire ĩgʉ yarã õarã árĩmorãre iigʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ñeri dipuwaja marirã árĩrãca ĩgʉ ĩacʉ̃. Ne merogã eropa árĩri ñeri árĩsome marire. Eropirã õarã Cristo iro dopa árĩrãca. 28 Eropirã mʉa marasã nomere mahi umupeorã, mʉ basi mʉ dʉpʉre mʉ umupeoro dopa ta mʉa mʉ marapore umupeoque. Ĩgʉ marapore umupeogʉ ĩgʉ basi umupeogʉ iimi. 29 Ne mari dʉpʉre ñero wacʉ̃ gamebeaa mari. Mari basi mari ya dʉpʉre ĩhadibua. Cristo yarã árĩrã ĩgʉ dʉpʉ iro dopa ãhraa. Eropigʉ marire ĩgʉ õaro ĩhadibumi. Eropirã Cristo marire ĩgʉ õaro iidiro dopa ta mari sã mari dʉpʉre õaro iiaa. Mari marasã nome sãre eropa ta õaro iiro gahmea marire. 31 Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue: Õpa gojara ãhraa: “Eropi ʉmʉ ĩgʉ pagʉ sʉmarãre wirigʉ, ĩgʉ marapo mera árĩcãgʉcumi. Eropirã erã perã árĩquererã ta yuju dʉpʉ iro dopa árĩrãcoma,” arĩ gojañumi iribojegue. 32 I gojarare õaro peebirinirã árĩma. Eropigʉ irire õaro weregʉra mʉare. Õpa werero iica: Cristo ĩgʉ yarã mera yuju dʉpʉ iro dopa ta yuju curu ta ãhrima. 33 Eropigʉ mʉare õpa arĩ werenemogʉra daja: Mʉ basi mʉ mahiro dopa ta mʉ marapo sãre mahi umupeoque. Eropirã nomepʉ mʉa marapʉ sʉmarãre õaro gʉhyadiaro mera umupeoque mʉa.

Efesios 6

1 Dohpaguere majirãre weregʉra: Mari Opʉ Cristo yarã árĩrã mʉa pagʉ sʉmarãre õaro yʉhrirã árĩque. Mʉa eropiirã õaro iirã iiaa. 2 Õpa arĩñumi Goãmʉ doregʉ: “Mʉa pagʉ sʉmarãre õaro umupeoque,” arĩ doreñumi ĩgʉ. I doreriñe mera Goãmʉ werenemoñumi. Õpa arĩñumi: “Mʉa pagʉ sʉmarãre umupeorã i yebaguere yoari boje mucubiriri mera árĩrãca mʉa,” arĩ wereñumi. Eropa arĩgʉ iñe doreriñe mera, “Mʉa eropa iirã õaro árĩrãca,” arĩ weremʉhtañumi Goãmʉ. Eropirã ĩgʉ arĩdiro dopa mʉa pagʉ sʉmarãre umupeoque mʉa. 4 Dohpaguere erã pagʉ sʉmarãre weregʉra. Mʉa porãre eropa turiniguibiricãque guacʉ̃ iiri arĩrã. Mari Opʉ Cristo ĩgʉ mahiri mera ĩgʉ itamuri mera erãre õaro mera masuque. Eropirã erãre masurã õaro wereque. 5 Dohpaguere pohro majarãre weregʉra. Gʉhyadiaro mera umupeori mera i yeba majarãre mʉa oparãre õaro yʉhrirã árĩque. Gʉyaro mariro õaro yʉhrirã árĩque. Cristore mʉa yʉhribodiro dopa ta yʉhrique erãre mʉa. 6 Erã ĩhuro dihtare yʉhrirã árĩbiricãque yʉre ĩhasʉaporo arĩrã. Erã ĩhurore mʉa yʉhriro dopa ta erã ĩabiro sãre õaro iirã árĩque. Cristo ĩgʉ pohro majarã mʉa árĩbodiro dopa ta mʉa oparã sãre eropa yʉhriniguicãque. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta õaro mucubiriri mera mʉa oparãre õaro yʉhrirã árĩque. 7 Eropirã “Cristopʉre yʉhrirã iiaa,” arĩ pepirã mucubiriri mera yʉhrique mʉa oparãre. 8 Eropirã ire guñaque: Árĩpehrerã mari árĩpehreri õarire mari iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ õaro iigʉcumi marire. Pohro majarãre, pohro majarã árĩbirã sãre õaro iigʉcumi ĩgʉ. 9 Eropigʉ oparã sãre weregʉra: Mʉa pohro majarãre õaro iique. Erãre õaro yʉ iidorediro dopa ta iique erãre õaro. Õpa masique. Ũmʉsi majagʉ Goãmʉ diaye ta erã opʉ ãhrimi. Mʉa yagʉ opʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropirã mʉa árĩpehrerã ĩgʉ pohro majarã dihta ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ yujuropa ĩhami mʉare árĩpehrerãre. Eropirã turibiricãque mʉa pohro majarãre. 10 Õpa weretugʉra mʉare. Õaro guñaturarã árĩque mʉa. Mari Opʉ Cristo mʉa mera ãhrimi. Eropirã ĩgʉ ya turari mera guñaturarã árĩque. 11 Watĩ marire ĩgʉ pepiri mera gʉyagʉ ñero iidoremi marire. Mari Jesucristore umupeorire goroweodiami. Goãmʉpʉ marire cãhmotami ñerire mari iibiriboro dopa. Marire ĩgʉ cãhmotaro surara ĩgʉ cãhmotari suhriro come suhriro iro dopa ãhraa. Eropirã iri suhri mera erã cãhmotaro dopa ta Goãmʉ ĩgʉ yare iirã cãhmotaque watĩ ĩgʉ ñero iidorerire. 12 Jesu yarã mari árĩcʉ̃ marire goroweodiarã masa gohra árĩbeama. Erã bajarã ʉmaro majarã, ñerã, turarã, oparã erãpʉ ãhrima. Watĩ ĩgʉ mera majarã mera i ʉmʉ majarãre Jesucristo yarã árĩbirãre dorema erã. Eropirã erã mari Jesucristo yarã árĩcʉ̃ marire goroweodiama. 13 Eropirã erã marire goroweobiricʉ̃ dohpaguere Goãmʉ yare opapehoque mʉa cãhmotaborore. Eropirã watĩ mʉare ñero goroweodiacʉ̃, mʉare ĩgʉ ñero iidorecʉ̃ ĩgʉre cãhmotarãca. Eropirã tarinʉgarãca. Eropa ĩgʉre tarinʉgarã, turarã dujarãca mʉa. 14 Eropirã turarã árĩque Goãmʉ ya mera. Surara gamewejẽrã warã erã come suhri sañarã erã dʉpʉre õaro cãhmotama. Erã coretihbi cãhmotama erã come suhriro sañarã. Come zapatu sañama. Erã diapore cãhmotama comese mera. Come sãpea peyama. Ñoserimijire opama erã cãhmotaboro dopa. Erã surara cãhmotaro dopa ta mʉa watĩre õaro cãhmotapehoborore õpa Goãmʉ yare iique. Diaye majare Goãmʉ yare õaro peeque. Eropirã Goãmʉ gamero dopa õarire iiniguicãque mʉa watĩre cãhmotamorã. Jesucristo ya õari buherire peerã õaro ãhraa. Eropirã iri õari buherire õaro wererã waque gajirãre. Watĩ mʉare ñero iidorediarimi. Eropirã ĩgʉre cãhmotamorã Jesucristore “Diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguicãque. Cristopʉ marire peamegue wabonirãre taumi. Mʉa ĩgʉ taunirã árĩrã watĩ ñero iidorerire yʉhribiricãque. Eropirã watĩre tarinʉgamorã Goãmʉ yare õaro masique mʉa Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera. 18 Eropirã mʉa watĩre cãhmotarã Goãmʉre eropa ʉmʉri nʉcʉ serẽniguicãque. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera serẽniguique. Eropirã õaro guña masique. Eropa serẽrã gariborebiricãque. Árĩpehrerã Goãmʉ yarãre eropa serẽbasaniguicãque. 19 Eropirã yʉ sãre serẽbasaque Goãmʉre. Õpa arĩ serẽbasaque: Õari buherire iribojegue masa erã õaro masibirirare õaro erãre masicʉ̃ yʉ iiborore serẽbasaque. Eropirã güiro mariro yʉ wereboro dopa serẽbasaque yʉre. 20 Cristo ĩgʉ yare weredoregʉ yʉre obeomi. Yʉ eropa werera waja peresugue ãhraa dohpaguere. Yʉhʉ ohõ árĩqueregʉ ta güiro mariro ĩgʉ yare yʉ wereboro dopa serẽbasaque yʉre. Ĩgʉ yare werebu árĩgʉ tiiaa. 21 Tíquico yʉ mera majagʉ mʉa pohrogue ejagʉ yʉ árĩricʉrire mʉare werepehogʉcumi. Ĩgʉ mari acaweregʉ mari mahigʉ ãhrimi. Eropigʉ mari Opʉ yare õaro itamugʉ eropa árĩniguicãmi. 22 Gʉa árĩricʉrire mʉare weredoregʉ ĩgʉre obeogʉ iiaa mʉa pohrogue mʉa õaro mucubiriboro dopa. 23 Goãmʉ mari Pagʉ mari Opʉ Jesucristo mera mʉare árĩpehrerãre gʉa acawererãre õadorea. Cristore mʉa õaro umupeori mera mʉa game mahiboro dopa Goãmʉre serẽbasaa mʉare. 24 Árĩpehrerã mari Opʉ Jesucristore eropa mahiniguicãrãre Goãmʉ mera õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

Filipenses 1

1 Gʉa Pablo Timoteo mera Jesucristo pohro majarã ãhraa. Eropirã árĩpehrerãre mʉare õarãre Jesucristo yarãre Filipo majarãre gojabeoa gʉa. Mʉa oparã sãre mʉare itamurã sãre gojaa. 2 Eropirã Goãmʉ mari Pagʉ mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. 3 Goãmʉ mʉare õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ iimi. Eropigʉ mʉare ĩgʉ iinʉgadiro dopa ta ii ojogorocʉgʉcumi. Eropirã Jesucristo i yebaguere ĩgʉ eracʉ̃guere ñeri marirã árĩrãca mʉa. Negohraguere Jesu yarã mʉa wara pʉhrʉ, dohpague sãre itamua mʉa yʉre õari buherire yʉ buhecʉ̃. Mʉa eropa iirã árĩcʉ̃ Goãmʉre “Õhaa,” arãa yʉhʉ. Mʉare guñagʉ õpa dihta arãa yʉhʉ. Mʉare Goãmʉre serẽbasagʉ mucubiriri mera serẽbasaa. 7 Eropigʉ mʉare yʉ õaro mera eropa pepicʉ̃ õapũrica. Õari buherire “Diaye ta ãhraa,” oparãre yʉ arĩtarinʉgacʉ̃ mʉa yʉre itamubʉ. Iri buherire diaye ta iri árĩrire masare yʉ werecʉ̃ itamubʉ mʉa. Peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre itamubʉ. Eropa mʉa itamucʉ̃ mari yujuro mera Goãmʉ itamurire opaa. Eropigʉ yʉ sĩporã mera turaro mahia yʉhʉ mʉare. 8 Jesucristo ĩgʉ mahiri mera bʉrigã mʉare guñaa yʉhʉ. Yʉ eropa guñacʉ̃ Goãmʉ irire masimi. 9 Mʉare õpa arĩ serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. Goãmʉ yare õaro masiri mera õaro pee masipehori mera Goãmʉre masa sãre mʉa mahinemoburire serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. 10 Õarire mʉa masiburi sãre serẽbasaa mʉare. Mʉa eropa masirã Cristo i yebague ĩgʉ dujaricʉ̃ õarire iinirã árĩrã, dipuwaja marirãca mʉa. 11 Eropa õarire iirã Goãmʉ gamerire iirãca mʉa. Eropa iimorã wacʉ̃ iigʉcumi Jesucristopʉ mʉare. “Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi,” árĩpehrerã ĩgʉre erã arĩ umupeoburire ĩgʉ gamerire mʉa iicʉ̃ iigʉcumi mʉare. 12 Yʉ acawererã, ire mʉa masicʉ̃ gahmea. Yʉ dohpaguere peresu yʉ árĩquerecʉ̃ ta õari buheripʉ eropa mʉhtaniguicãa. 13 Eropigʉ Cristo yagʉ yʉ árĩri waja peresu yʉ warare masipehrema opʉ ya wihi majarã surara. Árĩpehrerã gajirã sã õre irire masima. 14 Eropirã peresu yʉ árĩcʉ̃ ĩarã, bajarã mari acawererã Jesu yarã mari Opʉre Jesure umupeonemoma. Eropa umupeorã güiro mariro õari buherire gajirãre buhema erã. 15 Yujurãyeri Cristo yare buhebonirã árĩquererã yʉre ĩhaturima. Cristo yare buherã erãpʉre masa ĩhasʉacʉ̃ gahmema. Gajirãpʉ õaro mera Cristo yare buhema. 16 Õari buherire yʉ werenigui turaburire Goãmʉ yʉre ĩgʉ apirare õaro masima. Oãpʉ eropa masirã yʉre umupeorã Cristo yare buhema. Gajirãpʉ yʉre ĩhaturirã masare erãpʉre ĩhasʉacʉ̃ gamerã Cristo yare buheama. Eropirã yʉ peresu árĩcʉ̃ erã yʉre bʉjawerecʉ̃ iidiama. 18 Õaroca. Cristo yare ta buherã iima. Erã yʉre umupeobiriquererã Cristo yare buhema. Gajirãpʉ õari mera buhema. Árĩpehrerã erã ĩgʉ yare buhecʉ̃ mucubiria. 19 Eropigʉ mucubiriniguicãgʉca yʉhʉ. Goãmʉre mʉa yʉre serẽbasara mera, Jesucristo ĩgʉ Espíritu Santo itamuri mera Goãmʉ yʉre õaro taricʉ̃ itamugʉcumi. Irire masia. 20 Õpa ta bʉrigã iidiaca yʉhʉ dohpa. Ne yʉ iirare ñero pepidiabeaa. Ñero pepibigʉ árĩgʉ doyaro mariro árĩgʉpʉ masare Cristore õaro umupeocʉ̃ bʉrigã iidiaa. Ʉmʉri nʉcʉ yʉ iidiro dopa ta dohpague sãre erã Cristore “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” erãre arĩ umupeocʉ̃ iidiaa. Ojocarigʉ gohra eropa ta iidiaa. Erã yʉre wejẽdiaquerecʉ̃ ta eropa ta iidiaca. 21 Ojocariniguigʉ gohra Cristo yare iiniguica dohpa. Sĩrigʉgue tamera ojocarirã tauro õaro dujagʉca yʉhʉ. 22 Ojocariniguigʉ Cristo yare yʉ iinemoboro dopa ojocariniguicãdiaca. Eropa iidiaqueregʉ ta sĩriri sãre gahmea. ¿Dipʉre yʉ gamebocuri? Masibirica yʉhʉ. 23 Yʉ õpa arĩ wereniguicʉ̃ masisũya mara yʉre. Cristo mera bʉrigã árĩdiaa. Eropigʉ dohpaguere ĩgʉ pohrogue wadiaca. Ojocariri tauro sĩriripʉ õatarinʉgacãroca. 24 Eropa árĩquerecʉ̃ ta mʉare yʉ itamuboro dopa ojocarinemoro gahmea yʉre. 25 Irire masigʉ ohõ mʉa mera yʉ árĩborore masia yʉhʉ. Eropa árĩniguicãgʉca yʉhʉ mʉa Cristore umupeonemoboro dopa, iri umupeoturari mera mʉa mucubiriborore. 26 I yebague árĩnigʉ mʉa pohrogue dipaturi yʉ wacʉ̃ mʉa mucubirirãca. Eropa yʉhʉ mʉa pohro ejacʉ̃ Cristo Jesu yʉre ĩgʉ itamurire masirã, “Turagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩ umupeorãca mʉa ĩgʉre. 27 Dohpaguere i dihtare iique. Cristo ya buheri iri arĩro dopa ta árĩricʉque mʉa. Guñaturarã árĩque. Eropirã game dʉca wariro mariro õari buherire yujuro mera bʉrigã buheque. Eropa ta yʉ mʉa pohro wabiricʉ̃ sãre yʉ wacʉ̃ sãre mʉa eropa iicʉ̃ gahmea. Eropa mʉa yujuro mera árĩrã árĩcʉ̃ peebeodiaa yʉhʉ. 28 Mʉare ĩhaturirãre güibiricãque. Mʉa eropa güibiricʉ̃ ĩarã Goãmʉ yarã mʉa árĩcʉ̃ masirãcoma erã. Eropa masirã erã peamegue waboro sãre masirãcoma. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ tauboro sãre masirãcoma. Õpa ta masicʉ̃ iimi Goãmʉ masare. 29 Cristore mʉa umupeobure Goãmʉ apidi árĩmi. I sãre apidi árĩmi. “Cristo yare mʉa werera waja ñero tarirãca,” arĩ apidi árĩmi Goãmʉ mʉare. 30 Eropirã Cristo yarã mʉa árĩri waja gajirã mʉare ñero iima. Mʉare erã iidiro dopa ta yʉ sãre ñero iima erã. Mʉa mera yʉ árĩcʉ̃ yʉre erã eropiicʉ̃ ĩabʉ. Dohpague sãre erã yʉre eropiicʉ̃ pee waĩcʉa mʉa. Eropirã mari yujuropa ta ñero taria.

Filipenses 2

1 Cristo mʉare õaro sĩporãcʉcʉ̃ iinirã, Cristo ĩgʉ mahiri mera mʉa mucubirirã, yʉpʉre õaro mucubiricʉ̃ iique. Eropirã Espíritu Santo árĩpehrerã mʉa mera ĩgʉ árĩcʉ̃ gajirãre mahirã, mojomoro ĩarã árĩrã, yʉre õaro mucubiricʉ̃ iique mʉa. Ire mʉa iicʉ̃ mucubirigʉca. Yujuropa ta õaro sĩporãcʉque mʉa. Eropirã mʉa basi game mahique. Õari mera árĩricʉque. Eropirã árĩpehrerã yuju diaye õaro árĩque. 3 Gajirãre tarinʉgadiarã árĩbiricãque. Eropirã eropa ta pepi árĩcãque. Eropirã gajirãre õaro umupeo õpa arĩ pepique: “Erãpʉ yʉ tauro õarã ãhrima,” arĩ pepique. 4 Gajigʉ gajirãre itamudiabiribocumi. Ĩgʉ iro dopa iibiricãque. Gajirã sãre itamuque. 5 Jesucristo ĩgʉ eropa pepicãdiro dopa ta mʉa sã eropa ta pepicãque. 6 Ĩgʉpʉ Goãmʉ gohra árĩqueregʉ ta “Goãmʉ yʉ árĩrire ne duhusome yʉhʉ,” arĩbiripʉ ĩgʉ. 7 Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ árĩrare duhu, masʉ ta masa dehyoadigʉ pohro majagʉ iro dopa árĩnʉgapʉ i yebaguere. 8 Eropigʉ ĩgʉ masʉ dʉpʉcʉgʉ bu árĩgʉ gohra árĩnʉgapʉ. Eropa árĩnʉgagʉ “Crusague wejẽque ĩgʉre,” erã arĩcʉ̃ ĩgʉ Goãmʉre yʉhrigʉ tarinʉgabiripʉ. Crusague ta gʉhyasĩuro mera sĩribu árĩqueregʉ ta ĩgʉ tarinʉgabiripʉ ĩgʉ Pagʉre. 9 Eropigʉ ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩha mari Pagʉ árĩpehrerã masa erã umupeobure apipʉ Jesure. Eropigʉ árĩpehrerã gajirã weca opʉ acupʉ Goãmʉ ĩgʉre. 10 Eropirã árĩpehrerã ʉmaro majarã, i yeba majarã, sĩrinirã mʉra sã Jesu waĩre peerã erã mereja muju ĩgʉre umupeorãcoma pare. 11 Eropa ĩgʉre opʉ acugʉcumi mari Pagʉ árĩpehrerã Jesucristore “Mari Opʉ ãhrimi,” erã arĩbure. Eropa arĩrã mari Pagʉ Goãmʉre umupeorãcoma. 12 Eropirã, yʉ mahirã, mʉa mera yʉ árĩcʉ̃ mʉa yʉhridiro dopa ta, dohpaguere yʉ yoarogue árĩcʉ̃ sãre õaro yʉhrique yʉre. Eropirã peamegue wabonirã mʉa Goãmʉ taunirã árĩrã Cristo ĩgʉ itamuro mera ĩgʉ gamero dopa ii purumujuque. Eropirã umupeori mera biraro mariro Goãmʉ yare iique. 13 Goãmʉ õaripʉre mʉare gamecʉ̃ iigʉ iimi. Ĩgʉ eropa gamero dopa ta mʉa iiborore iimi. Eropigʉ irire mʉa ĩgʉ yare õaro iiborore itamuniguicãmi Goãmʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ irire yʉ arĩdiro dopa ta iique mʉa. 14 Árĩpehrerire iirã turiro mariro, mʉa basi gajinore werericʉro mariro iique. 15 Eropiique mʉa ñeri dipuwaja marirã, ñerire iibirã Goãmʉ porã õaro mʉa árĩmorã. Eropiique mʉa masa gʉyarã, ñerã watopere goroweoro mariro mʉa árĩmorã. Erã ñerã watope mʉa árĩrã õari buherire buherã masicʉ̃ iiaa mʉa i yeba majarãre. 16 Iri buherire mʉa peeñanirã Goãmʉ mera eropa árĩniguimorã wabʉ mʉa. Iri buherire i yeba majarãpʉre mʉa eropa buhecʉ̃ ĩagʉ mʉa mera mucubirigʉca yʉhʉ. Eropigʉ yʉ mʉare buherare guñagʉ, “Bu gohra ta mʉare buhebiriya yʉhʉ,” arĩgʉca yʉhʉ. Eropigʉ Cristo ĩgʉ i yeba ĩgʉ dujaricʉ̃ mʉa mera mucubirigʉca yʉhʉ. Eropigʉ gʉhyasĩuro tarisome yʉhʉ. 17 Cristore mʉa umupeoturacʉ̃ Goãmʉ mʉare ĩhasʉagʉcumi. Ĩgʉ eropa ĩhasʉacʉ̃ ĩagʉ mʉare Cristo yare yʉ buheri waja yʉre erã wejẽdiaquerecʉ̃ ta mucubirigʉra. Eropirã mari árĩpehrerã yujuropa ta mucubirirãca. 18 Eropa ta mʉa sãre yʉ mera mucubiriro gahmea pʉhrʉ yʉ sĩricʉ̃ ĩarã. 19 Mari Opʉ Jesu ĩgʉ gamecʉ̃ yojaro mera Timoteore mʉa pohrogue obeodiaa yʉhʉ mʉa árĩricʉrire masibu. Eropa masigʉgue ta mucubirigʉca. 20 Ĩgʉ Timoteo mʉa õaro árĩborore diaye ta bʉrigã guñami mʉare. Gajigʉ ĩgʉ iro dopa ta árĩgʉ marimi yʉre. 21 Gajirãpʉ árĩpehrerã erã gameri dihtare iidia, Jesucristo ĩgʉ gameripʉre iidiabeama. 22 Timoteopʉ ĩgʉ õaro iirire masia mʉa. Yʉ magʉ iro dopa ta árĩgʉ ĩgʉ yʉ mera õari buherire weremʉrimi. Eropirã gʉa yujuropa ta Cristo yare buhemʉrabʉ. 23 Eropigʉ õ majarã oparã yʉre erã duhpiburire masira pʉhrʉ, Timoteore mʉa pohrogue obeodiaraa. 24 Eropigʉ mari Opʉ Jesu ĩgʉ itamuri mera yojaro mera yʉ sã mʉa pohrogue wagʉca. 25 Yʉre itamudorerã mʉa Epafroditore obeoabʉ yʉ pohrogue. Ĩgʉ yʉ acaweregʉ, yʉ mera mohmegʉ, yʉ wapi, Goãmʉ yare buheturagʉ ãhrimi. Ĩgʉ mʉare turaro guñabeomi. Eropigʉ ĩgʉ dorecʉrare mʉa peecʉ̃ masigʉ ĩgʉpʉ “Erã yʉre guña bʉjawerecoma,” arĩ guñaricʉmi. Eropa ĩgʉ wʉaro guñaricʉcʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre mʉa pohrogue omedujuro gahmea yʉre, arĩ pepia yʉhʉ dohpaguere. 27 Árĩro ta ĩgʉ turaro dorecʉami. Mero sĩribocuri tariami ĩgʉ. Ĩgʉ eropa dorecʉquerecʉ̃ ta, Goãmʉ ĩgʉre mojomoro ĩagʉ taricʉ̃ iiami. Ĩgʉ sĩricʉ̃ yʉpʉ bʉrigã bʉjawereboaya. Eropigʉ yʉ sãre Goãmʉ mojomoro ĩami ĩgʉre taricʉ̃ iigʉ. 28 Eropigʉ dohpague tamerare yojaro mera ĩgʉre mʉa pohrogue obeodiaa dipaturi mʉa ĩgʉre ĩha sĩñajaboro dopa. Mʉa eropa mucubiricʉ̃ peegʉ yʉ sã mucubirigʉra. 29 Eropirã ĩgʉre Epafroditore mari Opʉ yagʉre õaro mucubiriri mera bocatĩrique. Eropirã gajirãre ĩgʉ iro dopa árĩrãre umupeoque. 30 Ĩgʉ Cristo yare itamudiagʉ sĩrirami. Mʉapʉ yʉre itamumasibiricʉ̃ ĩgʉpʉ yʉre itamubasamʉrami. Eropigʉ dorecʉ sĩrirami ĩgʉ.

Filipenses 3

1 Dohpague tamerare ire weregʉra. Mari Opʉ mera mucubirique. I buherire ero coregue yʉ wererare dipaturi õpa arĩ gojabeogʉ mucubiria yʉhʉ. Eropigʉ ire werenemogʉ itamugʉ iiaa mʉare. 2 Gorowerebirã ta árĩque mʉa. Ñerire iiniguicãrã, diayea iro dopa ta árĩrã, ñerã, gasiro merogã wiri aĩdorerã mʉa ya dʉpʉre wiridiama. Eropa iidorerã árĩcʉ̃ ĩha “Queoro buheri árĩbeaa,” arĩrã õaro iique mʉa. 3 Erã circuncisión gasiro merogã aĩdorediarã “Deyoro maja mera Goãmʉre umupeocʉ̃ õhaa,” arĩrima. Maripʉ eropa arĩbeaa. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera diaye ta Goãmʉre umupeoa mari. Mari deyoro maja iiri mera mucubiribeaa. Jesu yarã mari árĩri mera mucubiria mari. 4 Eropa mucubiriqueregʉ ta, yʉ iirare erã iro dopa arĩdiagʉ, erãre docapicãboya yʉ sã. Gajigʉ õpa ta arĩ tarinʉgacãdiami. Yʉpʉ ĩgʉ tauro eropa árĩboaya. 5 Õpa iigʉ árĩribʉ yʉhʉ: Ocho nʉri yʉ masa dehyoara pʉhrʉ gasiro merogã wiri aĩnirã árĩma yʉre. Israe masʉ árĩgʉ Benjami ya curu majagʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉ pagʉ sʉmarã hebreo masa erã árĩcʉ̃ diaye ta hebreo masʉ gohra ta masa dehyoabʉ. Moise dorerire diaye ta iipehodiagʉ fariseo curu mera ñajaribʉ yʉhʉ. 6 “Goãmʉ ya árĩsaca,” arĩgʉ õaro iiribʉ yʉhʉ. Eropigʉ Jesu yarãpʉre ñero iimʉricarabʉ yʉhʉ. Diaye ta Moise dorerire iigʉ irire tarinʉgaro mariro iipehomʉriribʉ yʉhʉ. 7 Iribojeguere “Iri õari árĩsaca,” arĩ pepimʉriribʉ. “Iri yʉ eropa arĩ pepira iribojegue yʉ eropa árĩra duhpiburi árĩbirigohracãdiro árĩbʉ,” arĩ pepia dohpaguere. Õpa ta arĩ pepinʉgabʉ yʉhʉ Cristore umupeonʉgagʉ. 8 Jesucristo yʉ Opʉre yʉ masicʉ̃ tamerare õataria. Eropigʉ gaji doreripʉre duhpiburi árĩbeaa, arĩ pepia yʉhʉ. Iri árĩpehrerire cóãcãbʉ Cristo yapʉre iibu. Eropigʉ iribojegue yʉ iirare cóãgʉ “Ñeri gohra ãhraya,” arĩ pepia. Cristo yare õaro masibu ĩgʉ mera majagʉ árĩbu eropa pepia. 9 Eropigʉ yʉ ejatuharo õaro yʉ iira waja “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩabeami Goãmʉ. Eropiro Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare yʉ iira waja sãre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩabirami. Cristore yʉ umupeora pʉhrʉ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩami pare ĩgʉ yʉre. Goãmʉpʉ marire dipuwaja marirã árĩcʉ̃ iimi ĩgʉre mari umupeocʉ̃. 10 Eropigʉ ero coregue yʉ árĩmʉhtarare duhucãbʉ Cristore õaro masigʉ wabu. Goãmʉ ĩgʉ turari mera Cristo masa mʉriapʉ. Iri turari mera árĩdiaca yʉhʉ. Eropigʉ iri turari mera õarire iidiaca. Cristo crusague sĩripʉ mari ñeri iirare cóãbu. Eropigʉ ĩgʉ yare iigʉ ĩgʉ iidiro dopa ta ñero taridiaa yʉ sã. 11 Eropigʉ Cristo ĩgʉ masa mʉriadiro dopa ta, yʉ sã masa mʉriadiaca. 12 I árĩpehreri eropa arĩgʉ “Cristo iro dopa ñeri marigʉ árĩtuhajaa,” arĩ pepibeaa. Yʉ eropa arĩ pepibiriquerecʉ̃ ta Cristo ĩgʉ yagʉ árĩbure õagʉ árĩbure iiami yʉre. Eropigʉ ĩgʉ yare ĩgʉ sãre õaro masinemodiagʉ turaro mera ĩgʉ yare iidiaa yʉhʉ. 13 Yʉ acawererã, yʉhʉ mʉare eropa arĩgʉ, “Jesucristore õaro masipehotuhajaa yʉhʉ,” arĩgʉ iibeaa. Eropa arĩbiriqueregʉ ta i tamerare iiaa. Yʉ iribojegue iirare cãdijigʉ dohpaguere “¿Goãmʉ dohpa iicʉ̃ gahmeri yʉre?” arĩgʉ bʉrigã irire iidiaa. 14 Omabiragʉ pohbegʉ ejamʉhtadi ĩgʉ wajatadiaro dopa ta bʉrigã iiaa yʉhʉ yʉ wajataborore yʉ ñeaboro dopa ta. Cristo ĩgʉ yagʉ yʉ árĩcʉ̃ ĩagʉ yʉhʉ wajataborore obu ʉmarogue sihubeomi yʉre. 15 Õpa yʉ arĩro dopa ta pepique mʉa sã Cristore õaro masirã árĩrã. Eropirã mʉare yʉ wererare mʉa peediabiricʉ̃ gajiropa mʉa pepicʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro masicʉ̃ iigʉcumi. 16 Eropirã ĩgʉ yare mari masirare õaro ii ojogorocʉrã. 17 Yʉ acawererã, mʉa árĩpehrerã yʉre ĩhacũque. Eropirã gajirã gʉa iiro dopa iirãre ĩhanʉrʉque mʉa erã sãre mʉa ĩhacũboro dopa. 18 Bajasuburi gajirãre ñerãre wereabʉ yʉhʉ mʉare. Dohpague sãre bʉrigã bʉjaweregʉ erãre ta werea mʉare daja. Erã ñero iiri mera “Cristo crusague ĩgʉ sĩridi árĩmi,” arĩ buherire ĩhaturirã ãhrima. 19 Erã peamegue wamorã ta ãhrima. Erã ʉaribejaripʉre bʉrigã gahmema. Eropirã iri mʉare gʉhyasĩrisãborare erãpʉ “Mari iiri õari ãhraa,” arĩma erã. I ʉmʉ maja dihtare pepima erã. 20 Maripʉre mari ejaburi maca ʉmarogue ta ãhraa. Eropigʉ erogue ta marire taubu mari Opʉ Jesucristo dujarigʉcumi. Eropirã ĩgʉ dujariborore corerã iiaa mari. 21 Ĩgʉ dujarigʉ mari dʉpʉre bu árĩri dʉpʉre gajiropa árĩri dʉpʉre gohrotogʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ ya dʉpʉ iro dopa ta õari turari dʉpʉre gohrotogʉcumi marire ĩgʉ turari mera. Árĩpehrerã opʉ ñajami ĩgʉ iri turari mera. Eropigʉ árĩpehreri Opʉ ãhrimi ĩgʉ iri turari mera.

Filipenses 4

1 Eropirã yʉ acawererã, yʉ mahinirã, bʉrigã yʉ guñarã, yʉre mucubiricʉ̃ iirã, mʉa guñaturadiro dopa ta mari Opʉre bʉrigã guñaturaniguique mʉa. 2 Ire weregʉra mʉare Evodiare, Síntique sãre: Jesu yarã nome ãhraa mʉa. Eropirã mʉa game dʉyasorire duhu õaro mera árĩricʉ árĩque mʉa basi. 3 Mʉpʉ diaye ta yʉ wapi gohra ãhraa. Mʉ sãre weregʉra: Erã nome yʉ mera, Clemente mera, gajirã yʉ wapicʉrã mera mohmeama õari buherire gʉa buhecʉ̃. Goãmʉ erã waĩ sãre gojatutuhañumi ĩgʉ yapũgue. Ʉmʉri nʉcʉ ojocariburire ĩgʉ onirã waĩre ĩgʉ gojaturipũgue gojatutuhañumi erã waĩ sãre. Eropigʉ erã nomere bosaque mʉhʉ. 4 Mʉa árĩpehrerã ʉmʉri nʉcʉ mari Opʉ mera mucubirique. Dipaturi ta weregʉra daja: Mucubirique. 5 Õaro iiniguicãque mʉa õaro iinirã árĩrare árĩpehrerã masa ĩhamasiborore. Mari Opʉ Cristo ĩgʉ ariboro merogã dʉhyaa. 6 Mʉa árĩricʉrire ne bʉjawere guñaricʉbiricãque. Mʉa guñaricʉ bʉjawererire Goãmʉre õaro werepehocãque. Eropirã ĩgʉre õaro serẽque. Eropirã mʉa serẽrã ĩgʉre “Õhaa,” arĩque ĩgʉre. 7 Mʉa eropiicʉ̃, õaro árĩcʉ̃ guñaricʉro mariro iigʉcumi Goãmʉ mʉare. Ĩgʉ eropa iiri õataria. I mari õaro árĩri õataria. Eropiro Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ marire õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ. Marire õaro sĩporãcʉcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ bʉjawererire guñaniguicãcʉ̃ iisome ĩgʉ marire mari ĩgʉre serẽra pʉhrʉ. 8 Acawererã, ire weretubu iiaa mʉare. Queoro árĩrire, masa erã umupeorire, õaro iirire, ñero marirore, sʉarire, masa “Õari ãhraa,” erã arĩrire pepique mʉa. Õatariari iri árĩcʉ̃ iripʉre pepique. Masa õarire ĩarã erã mucubiririre mʉa sã mucubiri pepique. Iri árĩpehrerire guñaque irire mʉa iiboro dopa. 9 Mʉare yʉ buhediro dopa ta eropa ta iiniguicãque mʉa. Eropirã yʉre ĩhacũque mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro árĩcʉ̃ iigʉ mʉa mera árĩgʉcumi. 10 Dohpague tamerare yoara pʉhrʉgue mʉa dipaturi yʉre guñarã mʉa itamurare mucubiria. Eropa mucubirigʉ mari Opʉ Cristore “Õhaa,” arãa. “Yʉre cãdijia wabʉ mʉa,” arĩbeaa yʉhʉ. Iribojeguere yʉre itamudiaquererã itamumasibirinirã árĩbʉ mʉa. 11 Yʉre mʉa itamurare weregʉ “Yʉre dʉhyaa dohpa,” arĩ werebu iibeaa yʉhʉ. Mʉare gajinore gamegʉ eropa arĩgʉ iibeaa. Yʉ opari mera árĩmasia yʉhʉ. 12 Gajinore moogʉ sã õaro árĩmasia yʉhʉ. Eropigʉ baja opagʉ sã õaro árĩmasia yʉhʉ. Ʉmʉri nʉcʉ oaboagʉ sã oare nʉgapoa waca. Yapigʉ árĩgʉ sã õaro árĩpoa waca. Dabero opagʉ sã árĩpoa waca. Yʉre gajino maricʉ̃ sãre õaro árĩpoa waca. 13 Cristo yʉre turacʉ̃ iigʉ mera árĩpehrerire yʉ eropa warire ii bocatĩumasia yʉhʉ. 14 Yʉ eropa árĩpoadigʉ árĩquerecʉ̃ ta yʉ ñero taricʉ̃ mʉa itamurã yʉre õaro iiabʉ mʉa. 15 Õari buherire yʉ buhediacʉ̃ Macedonia yeba mʉa ya yeba árĩdigʉ yʉ wacʉ̃ gaji maca majarã Jesu yarã yʉre itamubirama. Mʉa dihta yʉre itamuabʉ. Irire masia mʉa. Mʉare yʉ buhecʉ̃ yʉpʉre mʉa itamucʉ̃ mari yujuropa ta Cristo yare iirã iiabʉ. 16 Eropirã Tesalónicague yʉ árĩnicʉ̃ ĩarã yʉre itamubeobʉ. Yujuyerisuburi yʉre dʉhyacʉ̃ ĩha yʉ gamerire obeoabʉ mʉa. 17 Gajinore serẽgʉ eropa arĩgʉ árĩbeaa. Gajirãre mʉa itamucʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro itamugʉcumi. Ĩgʉre mʉa itamuri waja Goãmʉ mʉare ĩgʉ õaro iicʉ̃ gahmea yʉhʉ. Mʉa eropa itamurã guñaturarã wacʉ̃ sãre gahmea yʉhʉ. Eropigʉ yʉre mʉa itamurare guñacʉ̃ iiaa mʉare. 18 Dohpaguere yʉre õaro opehoabʉ mʉa. Yʉ gamera tauro ohabʉ mʉa yʉre. Yʉre Epafrodito mera mʉa obeora pʉhrʉ gajino ne dʉhyabeaa yʉre. Mʉa yʉre ora Goãmʉre ora iro dopa ãhraa. Yʉre mʉa ora Goãmʉre õaro sʉacʉ̃ iiaa. 19 Jesucristo marire õaro iidi árĩmi. Eropigʉ árĩpehrerire mʉare dʉhyarare ogʉcumi mari Pagʉ mʉare. Õatariari ĩgʉ oparire ogʉcumi. 20 Ʉmʉri nʉcʉ mari Pagʉre Goãmʉre umupeorã. Eropa ta iiporo. 21 Árĩpehrerã Goãmʉ mera árĩrã Jesucristo yarã õaporo. Mari acawererã Jesu yarã yʉ mera majarã sã mʉare õadorema. 22 Árĩpehrerã õ majarã õarã Jesu yarã õadorema. Roma majarã weca opʉ ya wihi majarã tamera bʉrigã õadorema. 23 Mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

Colosenses 1

1 Yʉhʉ Pablo Jesu yagʉ mari acaweregʉ Timoteo mera mʉare Colosa majarãre gojabeoa gʉa. Jesucristo ĩgʉ yare buhedoregʉ ĩgʉ apidigʉ ta ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta Jesucristo yʉre ĩgʉ yare buhebure apimi. Eropirã mʉare gʉa acawererãre Cristore umupeorãre gojabeoa. Eropirã mari Pagʉ Goãmʉ mera mʉare õadorea. Eropirã ĩgʉ mera õaro árĩque mʉa. 3 Mʉa ya árĩburire Goãmʉre serẽrã mucubiriri mera eropa serẽbasaniguicãa gʉa. Ĩgʉ mari Opʉ Jesucristo Pagʉ ãhrimi. Árĩpehrerinʉri mʉa ʉmʉsigue õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi Cristopʉ. Ĩgʉ eropa iibu árĩcʉ̃ mʉa mucubirimʉhtarã waĩcʉa. “Jesucristo diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ ĩgʉre umupeorã waĩcʉa mʉa. Eropirã ĩgʉ yarãre mahi waĩcʉa mʉa. Mʉa eropa árĩrã árĩcʉ̃ Goãmʉre “Õhaa,” arĩ mucubiriri mera serẽbasaa gʉa. Árĩpehreroguere Jesu yarã diaye árĩri buherire õari buherire erã werecʉ̃ peerã masa õaripʉre gohrotoma. Goãmʉ yare masinemorã wahama. Õpa ta mʉa sãre Epafra õari buherire weredi árĩmi. Ĩgʉ gʉa mera Cristore mohme coregʉ ãhrimi. Iri mohmerire duhubeami ĩgʉ. Mʉare ĩgʉ eropa werecʉ̃ peerã, mata Goãmʉ yare õaro iiniguicãmʉrayoro mʉa. Eropirã Goãmʉ mʉare mahirire diaye ta masirã mata õaro iiayoro mʉa. Mʉa eropa iirare ĩagʉ Epafra weremi gʉare. Espíritu Santo itamuri mera Jesu yarãre mʉa mahirare weremi ĩgʉ gʉare. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã “Õhaa,” arãa gʉa Goãmʉre. 9 Eropirã mʉare guñarã eropa Goãmʉre serẽbasaniguicãa. Goãmʉ ĩgʉ gamerire mʉa masipehoboro dopa serẽbasaa gʉa. Ĩgʉ yare õaro masirã mʉa árĩboro sãre serẽbasaa gʉa. 10 Õpa ta serẽbasaa gʉa mari Opʉ Cristo ĩgʉ gamero dopa ta õaro mʉa iiburire. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mʉare sʉagʉcumi. Eropa ta mʉa árĩpehrerire õarire mʉa iiburire serẽbasaa. Goãmʉre mʉa masinemoboro dopa serẽbasaa. 11 I sãre serẽbasaa gʉa. Goãmʉ ĩgʉ õaro turari mera mʉa õaro sĩporã turarã árĩboro sãre serẽa. Eropa ta serẽa ñero tariquererã mʉa Goãmʉ mera yujuro bojeboro dopa. Ñero tariquererã mʉa eropa pepicãburire mʉa mucubiriri mera eropa árĩniguiboro sãre serẽbasaa daja gʉa. 12 Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ marire iimi. Eropa iigʉ ĩgʉ orire mari opamorã mari árĩcʉ̃ sãre iimi ĩgʉ. Ĩgʉ árĩrogue õarogue mari árĩborore amutuhajami ĩgʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã mucubiriri mera mari Pagʉre “Õhaa,” mʉa arĩborore serẽbasaa gʉa mʉare. 13 Ĩgʉ ta marire peamegue wabonirãre taricʉ̃ iidi árĩmi. Iribojegue ñerire duhumasibiriribʉ mari. Ñegʉpʉ marire doredi árĩnirimi. Eropigʉ Goãmʉpʉ marire taudi árĩmi. Ĩgʉ magʉ ĩgʉ mahigʉre opʉ acugʉ ĩgʉ dorero dopa marire árĩcʉ̃ iimi. 14 Ĩgʉ magʉ mera marire peamegue wabonirãre taudi árĩmi Goãmʉ. Ĩgʉ magʉ ĩgʉ sĩrirañe mera mari ñeri iirare cãdijidi árĩmi Goãmʉ. 15 Goãmʉre mari Pagʉre ĩaya mara. Cristo ĩgʉ magʉ ĩgʉ Pagʉ ĩgʉ árĩricʉrire ĩhmudigʉ árĩmi masare. Ĩgʉ ĩgʉ magʉ árĩpehrerã core, árĩpehreri core árĩtuhadigʉ árĩmi. Eropigʉ tauro opʉ ãhrimi ĩgʉ. 16 Goãmʉ ĩgʉ dorecʉ̃ ĩgʉpʉ ĩgʉ Pagʉ mera árĩpehrerire ĩhacũnuguñumi. Ʉmʉsigue árĩrire i yebague árĩri sãre ĩhacũnuguñumi. Mari ĩarire mari ĩabiriri sãre ĩhacũnuguñumi. I yeba majarãre, ʉmʉsi majarã oparãre, árĩpehrero dorerãre, mari ĩarãre, mari ĩabirã sãre, árĩpehrerãre ĩhacũnuguñumi. Ĩgʉ árĩpehrerire, árĩpehrerãre ĩhacũnuguñumi. Eropirã árĩpehrerã ĩgʉ iinirã ãhrima. Árĩpehrerigue ta ĩgʉ iira ãhraa. 17 Árĩpehrerã core árĩpehreri core Cristo árĩmʉhtañumi. Eropiro ĩgʉ turari mera árĩpehrerã dohpaguere árĩrã iima. Árĩpehreri sã árĩro iiaa. 18 Mari ĩgʉ yarã árĩpehrerã ĩgʉ ya curu majarã árĩrã ĩgʉ dʉpʉ waĩcʉa. Eropigʉ ĩgʉpʉ mari dipuru ãhrimi. Ĩgʉ sĩrigʉ masa mʉriamʉhtadigʉ árĩmi árĩpehreri weca árĩpehrerã weca árĩbu. 19 Cristo mari Pagʉ Goãmʉ mera yuju dʉpʉ ta árĩro dopa ta ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ ta gamepʉ mari Pagʉpʉ. 20 Árĩpehrerã masa erã ĩgʉre gamebirimʉricʉ̃ ĩagʉ erã ĩgʉ mera amubure Cristore obeopʉ. Ĩgʉre eropa obeogʉ ĩgʉ Cristo crusague sĩri ĩgʉ di cóãra mera amupʉ. Eropigʉ ʉmʉsi majarãre, i yeba majarã sãre ĩgʉ mera õaro árĩcʉ̃ iipʉ. Ʉmʉsi maja i yeba árĩri sã õaro árĩcʉ̃ iipʉ. Eropigʉ ĩgʉ guñadiro dopa iipʉ. 21 Mʉa sãre eropa ta ĩgʉ mera õaro árĩcʉ̃ iidi árĩmi. Mʉa sã ñerire iiniguinirã Goãmʉre boje majarã árĩrã mʉa pepiri mera ĩgʉre gamebirinirã árĩmʉriribʉ. 22 Mʉa eropa árĩnirãre Cristo sĩriro mera ĩgʉ Pagʉre mʉa ĩgʉ mera õaro wacʉ̃ iipʉ ĩgʉ. Eropa iipʉ ĩgʉ mʉa ĩgʉ yarã õarã ñeri marirã, dipuwaja marirã mʉa árĩboro dopa. Mʉa eropa árĩcʉ̃ ĩgʉ árĩroguere mʉa árĩborore eropa iipʉ. 23 Eropa ta iigʉcumi ĩgʉ mʉa ĩgʉre duhuro mariro umupeoturaniguicãcʉ̃. Mʉa õari buherire mʉa Goãmʉ mera árĩniguiborore mʉa cãdijibiricʉ̃, ĩgʉ mera mʉa árĩcʉ̃ iigʉcumi mʉare. Iri mʉa peera buherire õari buherire árĩpehrerã i yeba majarã peenirã árĩma. Eropigʉ yʉhʉ Pablo sã iri õari buherire weregʉ ta ãhraa. 24 Cristo mari ĩgʉ yarã árĩborore crusague sĩrigʉ ñero taripʉ. Eropigʉ yʉ sã mʉa ĩgʉ yarã árĩburire ñero tarigʉ mucubiria. Eropa ñero tarigʉ Cristo marire ĩgʉ apirare ii ojogorocʉgʉ iiaa. Eropigʉ mucubiria. Cristo yare mari iira dipuwaja mari ñero tarinemoboro dʉhyania dohpa. Eropigʉ ĩgʉre mʉa guñaturaborore ñero tari mucubiria yʉhʉ. Ĩgʉ dʉpʉ iro dopa árĩrã ĩgʉ ya curu majarã ãhraa mʉa. 25 Jesu yarãre itamubure apimi Goãmʉ yʉre. Mʉa ya árĩburire iibure yʉre apimi ĩgʉ. Ĩgʉ yare mʉare werepehobure apimi ĩgʉ yʉre. 26 Iri ĩgʉ yare iribojeguere baja cururi majarãre erã masipehocʉ̃ iibirimʉriñumi mari Pagʉ. Dohpaguere dohpague majarãre ĩgʉ yarãre irire õaro masipehocʉ̃ iimi pare. 27 Eropigʉ “Judio masa árĩbirã sãre yaha buheri õataria,” arĩ ĩgʉ yarãre irire weremi. Iribojegue erã masibirirare weremi Goãmʉ. Õpa ãhraa dohpaguere ĩgʉ werera: Cristo ĩgʉ yarã mera ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ ĩgʉ yarã ʉmʉsiguere õatariaroguere árĩrãcoma. Iri ãhraa iribojegue erã masibirira mari Pagʉ ya. 28 Cristore ta werea. Árĩpehrerãre güisãgʉ erãre werea yʉhʉ. Õaro masiri mera buhea yʉhʉ õaro Cristore masare masicʉ̃ iibu. Eropa buhea yʉhʉ erã ĩgʉ yare õaro iirã erã árĩcʉ̃ iibu. 29 Iri ta ãhraa yʉ mohmeri. Jesucristo ĩgʉ ya turari mera yʉre ĩgʉ ora turari mera turaro mohmea yʉhʉ ĩgʉ yare buhegʉ.

Colosenses 2

1 Ire mʉa masicʉ̃ gahmea. Mʉa ya árĩburire, Laodicea majarã ya árĩburire, árĩpehrerã ya árĩburire turaro mohmea yʉhʉ. Árĩpehrerã masa yʉre ĩabirã ya árĩburi sãre turaro mohmea yʉhʉ. 2 Õpa ta mohmea yʉhʉ mʉa árĩpehrerã õaro sĩporãcʉborore. Mʉa mera majarãre mʉa yujuro mera game umupeoburi sãre eropa mohmea yʉhʉ. Iribojegue majarãre Goãmʉ werebirira Cristore masicʉ̃ iiri ãhraa. Ĩgʉ yare masirã Cristore umupeoa mʉa. Mʉa ĩgʉre õaro masiborore mʉa ĩgʉ mera õaro árĩborore bʉrigã itamua yʉhʉ mʉare. 3 Cristo dihta masipehocãmi gajirã masibirirare. Ĩgʉ árĩpehrerire õaro masigʉ ãhrimi. Ĩgʉ masiri õatariaro ãhraa. 4 Irire werea mʉare gajirã mʉare peesʉari wereniguiri mera gʉyari arĩgʉ. 5 Yʉhʉ mʉa watope árĩbiriqueregʉ yʉ guñari mera mʉa watope árĩgʉ dopa ãhraa. Erogue árĩbiriqueregʉ Cristore mʉa õaro umupeoniguirare mʉa õaro iirare peegʉ mucubiria yʉhʉ. 6 Eropirã mari Opʉ Jesucristore opamorã ĩgʉre mʉa umupeonʉgadiro dopa ta umupeoniguicãque. “Eropa ta yʉre itamugʉcumi,” arĩrã ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera õaro árĩniguicãque. 7 Ĩgʉre õaro masirã árĩque mʉa. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉre masinemoque gajirã erã ero core mʉare erã buhediro dopa ta. Eropirã Cristore mucubirirã “Õhaa,” arĩniguicãrã árĩque mʉa. 8 Õaro pee masique mʉa. Masa erã gamero erã buherire erã gʉyarire peebiricãque. Erã iribojegue majarã árĩricʉrare buhema. Masa erã pepiro dopa pepirã árĩrã i doreri dihta buhema. Cristo yapʉre buhebeama. Cristo mari Pagʉ árĩro dopa ta árĩgʉ Goãmʉ gohra ta ãhrimi. Eropigʉ Jesucristo Goãmʉ árĩgʉ i yebague masa dehyoadigʉ Goãmʉ ta árĩmi. Eropirã ĩgʉ yarã árĩrã Goãmʉ mera õaro árĩniguia mari. Ĩgʉ ta árĩpehrerã deyobirã oparã tauro opʉ árĩgʉ ãhrimi. Ʉmʉsi majarãre i yeba majarãre árĩpehrero majarãre doremi. Eropirã gʉyari buherãre peebiricãque. 11 Eropirã Cristo yarã árĩrã circuncisiónre iinirã gasiro merogã wiri aĩnirã iro dopa árĩrã ãhraa mʉa. Masa erã dʉpʉre merogã gasirogãre erã wiri cóãro árĩbiriya. Mʉa pepiripʉre Cristopʉ mʉa ñeri ʉaribejarire cóãmi. 12 Ĩgʉ yarã árĩra pʉhrʉ waĩyesũnirã árĩnirã árĩbʉ mʉa. Eropa waĩyesũnirã árĩrã õpa ĩhmurã iinirã árĩbʉ mʉa: Iribojegue mʉa ñero iirare duhurare ĩhmurã iibʉ mʉa. Jesucristo sĩridigʉ mera mʉa ʉaribejarare cóãnirã árĩbʉ mʉa. Eropirã Jesucristo sĩridigʉ masa mʉriara mera õaripʉre gohrotonirã árĩbʉ mʉa. Ĩgʉ Goãmʉpʉ Cristore masudigʉ árĩmi. “Ĩgʉ turagʉ ãhrimi,” arĩrã ĩgʉre umupeorã árĩrã õaripʉre gohrotonirã árĩbʉ mʉa. 13 Iribojegue mʉa ñerã árĩra dipuwaja peamegue wabonirã árĩriyoro mʉa. Eropa wabonirã árĩriyoro mʉa Goãmʉ yarã árĩbirã. Ĩgʉ dorerire opabirã árĩriyoro mʉa. Dohpaguere mari Pagʉ marire ĩgʉ mera eropa õaro árĩniguimorã iimi. Cristo ĩgʉ sĩridiro mera eropa iimi ĩgʉ marire. Eropa iigʉ mari árĩpehreri ñeri iirare cãdijicãdi árĩmi ĩgʉ. 14 Goãmʉ ĩgʉ dorerire gojarare mari tarinʉganirã mari árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ marire dipuwajacʉ‐dorebeami. Cristo crusague ĩgʉ sĩridiro mera Goãmʉpʉ mari ñeri dipuwajare cãdijipehocãdi árĩmi. 15 Ĩgʉ Cristo crusague sĩricʉ̃ watẽa ya dorerapʉre Goãmʉpʉ tarinʉgacãpʉ. Eropirã bu árĩrã dujacãñorã erã watẽapʉ. Eropa iigʉ erãre gʉhyasĩuro wacʉ̃ iipʉ erã ĩhuro. 16 Eropirã gajirã erã dorerire dorediaricoma mʉare. “Mʉare irire barã, irire ihrirã ñerire iirã iiaa mʉa,” arĩ werewʉama mʉare. Erã eropa arĩ werewʉacʉ̃ eropa ĩacãque erãre. Bojori nʉcʉ árĩrinʉri, aberi nʉcʉ árĩrinʉri, semanari nʉcʉ árĩrinʉri, bosenʉri mʉa iidiabiricʉ̃ werewʉama. Erã eropa werewʉacʉ̃ eropa pepicãque erãre. 17 Erã mʉare doreri iribojegue Goãmʉ apira doreri Jesucristo mari ñeri iira dipuwaja sĩriburire ĩhmumʉhtarañe árĩyoro. Dohpaguere Cristo arĩmi marire. Eropirã ĩgʉre umupeorã iri doreripʉre umupeobeaa pare. 18 Erã dorerire iidorerã mʉare dipuwajacʉrã dujacʉ̃ iidiama erã. Erã eropiicʉ̃ eropa ĩacãque erãre. “Gajiropa dehyoarire ĩabʉ gʉa,” arĩmaacãrã erã anyuare umupeorima Goãmʉre umupeoboro dopa. Erã eropa pepicãrã iro dopa iirima. Gajirã masa iro dopa erã ñeri ʉaribejarire pepirima erã. Eropa pepirã árĩrã “Masipehocãa gʉa,” arĩ pepirima erã. 19 Eropa iirã árĩrã Cristopʉre umupeobeama. Cristo dihta ĩgʉ yarãre doregʉ ãhrimi. Cristopʉ mari ĩgʉ yarã dipuru ãhrimi. Ĩgʉ yarãpʉ ĩgʉ ya curu majarã árĩrã ĩgʉ dʉpʉ waĩcʉa. Mari dipuru mari dʉpʉre gamesʉriro dopa ta ãhrimi Jesucristo ĩgʉ yarãre. Ĩgʉ yarãre itamugʉ marire ĩgʉre umupeonemocʉ̃ iimi. Goãmʉ gamero dopa ta ĩgʉ yarãre ĩgʉre masinemocʉ̃ iimi. 20 Marire ñero iira dipuwajacʉnirãre Cristo taudigʉ árĩmi crusague sĩrigʉ. Eropirã Cristore umupeorã ĩgʉ yarã ãhraa. Mʉa eropa árĩrã i yeba maja buherire anyuare umupeori buherire gamebiro gahmea mʉare. ¿Duhpirã gajino buherã erã dorerire iidiari mʉa? 21 Õpa arĩ dorema erã basi erã gamero: “Irinore babiricãque. Irinore pẽhrebiricãque,” arĩma. ¿Erã eropa arĩdorecʉ̃ duhpirã yʉhriri mʉa? 22 Erã doreriñe bari iro dopa ta pehrea waroca. Erã doreriñe i ʉmʉ maja dihta ãhraa. Masa erã sʉaro erã buheri dihta ãhraa i buheri. Eropiro duhpiburi árĩbeaa. 23 Erã dorerire iirã Goãmʉre umupeorã iro dopa árĩrima. Eropirã eropa pepicãrã iro dopa ii ĩhmuma. Erã dʉpʉre ñero taricʉ̃ iirã “Goãmʉre umupeorã iiaa,” arĩrima. Erã eropa iirã erã doreripʉ masipehorã ya doreri iro dopa iirima. Eropa árĩbeaa. Erã dorerire iiquererã erã ñeri ʉaribejarire duhubeama. Eropiro erã doreripʉ duhpiburi árĩbeaa.

Colosenses 3

1 Eropirã Cristo yarã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ero core mʉa ñeri iirare duhunijarã õaripʉre gohrotonirã ãhraa mʉa. Eropa gohrotorã árĩrã ʉmʉsi majare Cristo yare gameque mʉa. Erogue Cristo ĩgʉ Pagʉ diayepʉ doagʉ árĩpehrerore doregʉ ãhrimi. 2 Mʉa ʉaribejari cóãnirã árĩrã Cristo gamerire opaa. Ĩgʉ Cristo mʉa õaro iiborore õaro ĩhadibumi. Eropirã iri ñerire guñabeaa mʉa. Eropirã ʉmʉsi majare Goãmʉ yare guñamʉhtaque. I yeba majare guñaniguibiricãque. 4 Eropirã ʉmʉsigue Cristo marire eropa árĩniguimorãre aĩgʉ ĩgʉ aricʉ̃ ĩgʉ mera warãca. Eropa warã ĩgʉ mera ʉmʉsigue Goãmʉ yare oparãca. 5 Eropi i yeba maja ñerire duhucãque. Ne yujugʉ mojoto diribiriqueregʉ nomeo mera árĩbiricãque. Ne yujugo mojoto diribiriquerego ʉmʉ mera árĩbiricãque. Eropa ñeri mʉa iirire iripẽta duhucãque. Ñeri ʉaribejarire iibiricãque. Mʉa opaburire gajinore gametaribiricãque. Mari gajinore bʉrigã gamerã goãmarã wéanirãre erã umupeoro dopa iirã iiaa mari irire. 6 Iri ñerire iirã Goãmʉre tarinʉgarã ãhrima. Erã eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ̃ ĩgʉpʉ erãre gamebeami. Eropigʉ erãre bʉrigã dipuwaja moagʉcumi. 7 Iribojeguere mʉapʉ iri ñerire iinirã mera majarã árĩriya mʉa. 8 Dohpaguere i ñerire duhupehrecãque mʉa. Guarire, disitĩri wiarire, gajirãre ñero arĩ pepirire, gajirãre ñero quere wereniguirire, ñero wereniguirire iri árĩpehrerire duhucãque. 9 Mʉapʉ Jesu yarã warã ñerã mʉa árĩdiro dopa ta iri ñeri ʉaribejarire duhutuhajanirã árĩbʉ. Eropirã õaripʉre gohrotonirã ãhraa mʉa. Mʉare õaripʉre gamecʉ̃ iigʉ iimi Goãmʉ. Ĩgʉ árĩro dopa mʉa árĩboro dopa eropa iimi. Eropa ta iimi ĩgʉ mʉa ĩgʉre õaro masiboro dopa. Eropirã ĩgʉ eropiicʉ̃ mʉa mera majarãre gʉyabiricãque. 11 Cristo yarã mʉa árĩrã judio masa, judio masa árĩbirã sã yujuropa dihta ãhraa mʉa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Gasiro merogã wiri aĩnirã, irire aĩbirinirã sã Cristo yarã árĩrã yujuropa ãhraa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Gaji yeba majarã sã, masibirã sã, mʉa ya yeba majarã sã Cristo yarã árĩrã yujuropa ãhraa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Pohro majarã, erã pohro majarã árĩbirã sã, Cristo yarã árĩrã yujuropa ta ãhrima Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Jesucristo tamera árĩpehrerã ĩgʉ yarã mera ãhrimi. Ĩgʉ yarã erã ĩacʉ̃ bu árĩgʉ árĩbeami ĩgʉ. 12 Eropi Goãmʉ ĩgʉ beyenirã, õarã, ĩgʉ mahirã árĩrã õpa árĩque mʉa: Gajirãre mojomoro ĩarã, gajirãre õaro iirã árĩro gahmea. Mʉare ñero iiquerecʉ̃ ta eropa pepicãrã árĩro gahmea mʉare. Mʉa mera majarã mera guarã, erãre quere iirã árĩbiricãro gahmea mʉare. Eropirã “Yʉhʉ bu árĩgʉ ãhraa,” arĩ pepique. Mari Opʉ mʉa ñeri iirare cãdijimi. Ĩgʉ eropa cãdijidiro dopa ta mʉa sã mʉa mera majarã erã ñero iirare cãdijique. 14 I doreri tauro õpa arĩ dorea mʉare: Gajirãre mahi umupeoque. Mʉa eropa iirã árĩpehrerã gajirã mera yujuro mera árĩrãca. 15 Cristo marire õaro árĩcʉ̃ iimi gajinore mari wereniguibiriboro dopa. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ õaro árĩque mʉa. Mari ĩgʉ yarã yuju curu ta ãhraa. Mari eropa árĩrãre mari Pagʉ marire õaro árĩmorãre ta apimi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ õaro árĩque mʉa mʉa basi. Eropirã Goãmʉre “Õhaa,” arĩ mucubirirã árĩque mʉa Goãmʉ mera. 16 Cristo ya buherire õaro guñaniguicãque mʉa. Õaro pee masiri mera ĩgʉ yare gajirãre buheque. Gʉhyadiaro irire wereque. Eropirã Salmo gojaripũre, Goãmʉ yare bayarire, gaji ĩgʉre umupeori bayarire ĩgʉre bayapeoque. Õaro guña umupeori mera bayapeoque. Eropa bayarã ĩgʉ yare õaro guñaque mʉa. Eropirã Goãmʉre “Õhaa,” arĩ mucubirirã árĩque mʉa Goãmʉ mera. 17 Árĩpehreri mʉa iirire õaro sĩporãcʉ iique mari Opʉ Jesu ĩgʉ mucubiriboro dopa. Mʉa wereniguirã ĩgʉ ya árĩburi dihtare wereniguique. Eropirã Cristo ĩgʉ itamuri mera Goãmʉ mari Pagʉre serẽrã “Õhaa,” arĩ mucubirique ĩgʉre. 18 Mʉa marapʉcʉrã nome, mʉa marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrique. Eropa ta iiro gahmea mari Opʉ yarã Cristo yarã nome árĩrã. 19 Mʉa marapocʉrã, mʉa marasã nomere mahi umupeoque. Igore turibiricãque. 20 Mʉa erã porã sã mʉa pagʉ sʉmarãre tarinʉgabirã dihta árĩque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ mari Opʉ õaro sʉagʉ árĩgʉcumi. 21 Mʉa erã pagʉ sʉmarã sã mʉa porãre eropa turiniguibiricãque bʉjawerecʉ̃ iiri arĩrã. 22 Mʉa pohro majarã, mʉa oparãre i yeba árĩrãre eropa yʉhrirã árĩque. Erã ĩhurore erã dorero dopa ta mohmeque. Erã maricʉ̃ sãre mohmeque. Mari Opʉre Cristore gʉhyadiaro mʉa ĩadiro dopa ta õaro mera yʉhrique mʉa oparã sãre. 23 Diaye ta Cristo yarã árĩrã õaro yʉhrirã ãhraa mʉa ĩgʉre. Eropirã mʉa oparãre õ majarã sãre yʉhrirã, Cristore mʉa yʉhriro dopa ta yʉhrique mʉa. Eropirã mʉa oparã erã dorero dopa ta turaro mera mohmeque “Cristo ya doreri ãhraa,” arĩrã. 24 Mʉa eropa iicʉ̃ Cristo mʉare wajayegʉcumi. Mʉare ĩgʉ oburire mʉare ogʉcumi mari Opʉ. Irire masia mʉa. Mari Opʉ Cristo ĩgʉ pohro majarã ãhraa mʉa. Eropigʉ ĩgʉpʉ mʉa Opʉ gohra ãhrimi. 25 Ĩgʉre tarinʉgarãre dipuwaja moagʉcumi mari Opʉpʉ. Árĩpehrerã tarinʉgarãre ne yujugʉ dʉhyaro mariro yujuro mera dipuwaja moagʉcumi ĩgʉ. Eropa yʉre iiri arĩrã õaro yʉhrique mʉa.

Colosenses 4

1 Mʉa oparãpʉ, mʉa pohro majarãre diaye ta õaro iique erãre. Mʉa sã opʉ opaa. Mʉa opʉpʉ ʉmʉsi majagʉ Goãmʉ ãhrimi. 2 Mʉa árĩpehrerã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉre serẽniguique. Õaro guña pee masi serẽniguique. Eropirã mari Pagʉ õaro iirare guñaque. 3 Gʉa ya árĩburipʉre serẽque daja. Cristo yare iribojegue majarã erã masibirirare buherã iiaa gʉa. Masare gʉa õaro buheboro dopa serẽbasaque mari Pagʉre. Yʉhʉ Goãmʉ yare wereniguiri waja dohpaguere peresugue ãhraa. Eropigʉ mʉa eropa serẽcʉ̃ gahmea ĩgʉ yare yʉ õaro iiboro dopa. Cristo ĩgʉ dorediro dopa ta yʉ wereburire serẽque. 5 Jesu yarã árĩbirã mera árĩrã õaro iique mʉa. Cristo yare wereque erãre. Erã mera mʉa árĩropẽ ta eropa ta õaro iique erã Jesu yarã árĩboro dopa. 6 Gajirã mera weretamurã õaro sʉaro mera weretamuque. Õari dihtare wereniguique. Mʉa eropiirã gajirã erã Jesucristo yare mʉare serẽpicʉ̃ õaro masiri mera yʉhrirãca erãre. 7 Tíquico mari acaweregʉ Jesu yagʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉ árĩricʉrire mʉare weregʉcumi. Ĩgʉ mari mahigʉ ãhrimi. Cristo yare buhegʉ, gʉa mera mohmegʉ ãhrimi. Ne iri mohmerire duhubeami ĩgʉ. 8 Mʉa pohrogue ĩgʉre obeogʉ iiaa yʉhʉ gʉa árĩricʉrire mʉa masiboro dopa. Ĩgʉre obeogʉ iiaa yʉhʉ mʉare mucubiricʉ̃ iibure. 9 Onésimo mari acaweregʉ mera wapimoa obeogʉ iiaa. Ĩgʉ sã Cristo yare ne duhubeami. Mʉa mera majagʉ ãhrimi. Erã perã yʉ dohpa tarirare wererãcoma mʉare. 10 Aristarco peresugue árĩgʉ yʉ mera majagʉ mʉare õadoremi. Marco sã õadoremi. Ĩgʉ Bernabé pagʉ magʉ ãhrimi. Mʉa pohrogue ĩgʉ ejacʉ̃ õaro mera ĩgʉre bocatĩrique yʉ mʉare werebeodiro dopa ta. 11 Jesu waĩcʉgʉ “Justo,” erã arĩ piyugʉ õadoremi ĩgʉ sã. Oã ta yʉ mera mohmerã judio masa gohra ãhrima. Judio masa gohra erã dihta Goãmʉ yare yʉ mera buhema. Õpa buhea gʉa Goãmʉ yarã masa waboro dopa. “Jesucristo yʉ Opʉ ãhrimi,” erã arĩboro dopa buhea gʉa. Erã yʉre õaro itamunirã ãhrima. 12 Epafra mʉa mera árĩdigʉ mʉare õadoremi. Ĩgʉ Jesucristo dorerire õaro iigʉ ãhrimi. Goãmʉre serẽgʉ, turaro mʉa ya árĩburire serẽbasaniguicãmi ĩgʉ. Goãmʉre õaro guñaturaniguimorãre, ĩgʉ gamero dopa iimorã mʉa árĩboro dopa eropa Goãmʉre serẽbasaniguicãmi ĩgʉ. 13 Ĩgʉ mʉa ya árĩburire turaro serẽbasami. Laodicea majarã ya árĩburire, Hierapoli majarã ya árĩburi sãre ĩgʉ turaro serẽbasami. Ĩgʉ eropa iigʉ árĩcʉ̃ ĩagʉ mʉare weregʉ iiaa. 14 Duhturu Luca waĩcʉgʉ mari mahigʉ mʉare õadoremi. Dema sã õadoremi. 15 Õaporo mari acawererã Laodicea majarã. Ninfa sã õaporo. Jesu yarã igo pohro gamenererã sã õaporo. 16 Ipũre yʉ gojabeorapũre buhetuha Laodicea majarã sãre obeoque. Eropirã erãre Laodicea majarãre yʉ gojabeorapũre mʉa sã buheque. 17 Eropirã õpa arĩque Arquipore: “Mari Opʉ Jesu yagʉ mʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ mohmerire apidi árĩmi mʉre. Ĩgʉ eropa apicʉ̃ iri mohmerire õaro mohme ojogorocʉque mʉhʉ,” arĩque ĩgʉre. 18 Yʉhʉ Pablo, yʉ mojoto mera ire gojaa. Mʉare õadorea yʉhʉ. Peresugue yʉ árĩrire guña serẽbasaque Goãmʉre. Õaro árĩque mʉa. Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera mʉare õadorea. Iripẽta ãhraa.

1 Tesalonicenses 1

1 Yʉ Pablo, Silvano, Timoteo mera ipũre mʉare gojabeoa. Mʉapʉ Tesalónica majarã mari Pagʉ Goãmʉ yarã árĩrã mari Opʉ Jesucristo yarã sã ãhraa mʉa. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ, Jesucristo mari Opʉ mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque. 2 Goãmʉre serẽrã mʉa árĩpehrerãre guñaa mucubiriri mera. Mʉa Jesure umupeorire guñarã “Õatariari ãhraa,” arĩ serẽniguicãa gʉa Goãmʉre. 3 Mʉa Jesucristore “Diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguicã waĩcʉa. Eropa umupeoniguicãrã Jesucristo ya árĩburire õaro iirã waĩcʉa. Jesucristore, gajirã sãre mʉa õaro mahi umupeorã waĩcʉa. Eropa mahirã Jesucristo ya árĩburire bʉrigã iirã waĩcʉa mʉa. Eropirã Jesucristo ĩgʉ itamurire corerã waĩcʉa mʉa. Ĩgʉre eropa corerã ĩgʉ yare iirã duhubirã waĩcʉa. Eropa iirã mʉa Goãmʉ mari Pagʉ ĩacʉ̃ õaro iiaa. Goãmʉre gʉa serẽrã irire mʉa eropa õaro ii waĩcʉrare guñaniguicãa. 4 Gʉa acawererã, õpa peeque. Mʉare Goãmʉ mahimi. Eropigʉ mʉare ĩgʉ yarã árĩmorãre beyepʉ. Irire masia gʉa. 5 Gʉa sohõ árĩrasubu mʉa mera árĩrã õari buherire mʉare gʉa wererã gʉa pepiri mera werebirabʉ. Espíritu Santo ĩgʉ doreri mera ĩgʉ yare wereabʉ gʉa mʉare. Eropa werecʉ̃ iri buheri diaye ta árĩrire õaro masiabʉ mʉa. 6 Eropa masirã mʉa iri õari buherire õaro pee ñeabʉ mʉa mucubiriri mera. Eropirã mʉa eropa peecʉ̃ ĩha gajirã gamebirã mʉare ñero iima. Erã mʉare ñero iiquerecʉ̃ ta mʉa Espíritu Santo itamuri mera õaro mucubiriabʉ. Eropirã gʉa mʉa watope árĩrã gʉa õaro árĩricʉrire masiabʉ mʉa. Eropirã mʉa gʉa diaye maja iirare ĩarã gʉare ĩhacũbʉ. Eropirã Jesu mari Opʉ ĩgʉ iidiro dopa ta iiabʉ mʉa. 7 Mʉa eropiicʉ̃ pee Jesu yarã Macedonia yeba majarã, Acaya yeba majarã sã mʉa eropa õaro iirare peeañorã. Eropa peerã erãpʉ mʉa iidiro dopa ta iiañorã erã sã. 8 Eropirã mʉaguere Jesucristo mari Opʉ yare peesũyoro. Goãmʉre mʉa umupeorare Macedonia majarã Acaya majarã sã peeañorã. Erã dihta peebirañorã. Árĩpehrero majarã mʉa umupeorare peeañorã. Eropirã gʉa mʉa umupeorare gajirã masituhajacʉ̃ ĩha werebirica erãre gʉapʉ. Erãpʉ gʉare werema. 9 Õpa arĩma gʉare mʉa iirare wererã. “Tesalónica majarã mʉare õaro bocatĩriñorã mʉa erogue ejacʉ̃. Erã Jesucristo yare pee erã goãmarã wéanirãre umupeonirã árĩrã gohrotoañorã. Gohrotorã Goãmʉ gohra ojocarigʉre diaye iigʉre umupeonʉgañorã. Eropirã dohpague Goãmʉ yare iirã iiañorã. 10 Eropirã Goãmʉ magʉ Jesucristo ĩgʉ ʉmʉsigue ariburiñe õaro corerã ãhrañorã,” arĩ werema gʉare. Jesure sĩridigʉre Goãmʉ masupʉ. Eropigʉ Jesupʉ marire ñetariaro dipuwajacʉbonirãre taudigʉ ãhrimi.

1 Tesalonicenses 2

1 Mʉa pohro gʉa árĩrã eropa árĩcãrã iibirabʉ. Mʉare õaro itamurã árĩmʉrabʉ gʉa. Irire õaro masia mʉa, gʉa acawererã. 2 Ero core Filipo maca gʉa árĩrã ñero taribʉ. Gʉare ñero erã iirare masia mʉa. Gʉare erã eropa ñero iiquerecʉ̃ ta Goãmʉ itamuri mera güiro mariro Goãmʉ yare õari buherire wereniguirã gʉa ejabʉ mʉa pohroguere. Mʉa árĩro sãre gʉare masa bajarã erã ĩhaturiquerecʉ̃ õari buherire buheabʉ gʉa mʉare. 3 Eropirã mʉa pohro árĩrã mʉare gʉa werera õaro diaye majare buheabʉ gʉa mʉare. Eropa wererã mʉare ñero iidiarã árĩbirimʉrabʉ gʉa. Mʉare gʉyadiarã buhebirimʉrabʉ gʉa mʉare. 4 Goãmʉ gamero dopa ta buhea gʉa. Õari buherire buhemorãre Goãmʉ beyemi gʉare. Eropa beyegʉ ĩgʉ ya buherire gʉare weredoremi. Eropirã masa gʉare erã ĩhasʉaburire buherã iibeaa gʉa. Goãmʉpʉ gʉare ĩgʉ ĩhasʉaburire ĩgʉ yare buhea gʉa. Goãmʉ mari pepirire dohpa mari iidiarire õaro masimi. 5 Eropirã gʉa mʉare õari buherire wererã gajinore amarã ejabirimʉrabʉ. Eropirã werenigui gʉyarã iibirimʉrabʉ gʉa mʉare. Eropirã gʉa buherã mʉare niyerure aĩmorã iibirimʉrabʉ. Irire gʉa mʉa pohro eropa õaro iirare mʉa masia. Goãmʉ sã irire masimi. 6 Gʉa eropa buherã mʉa gʉare umupeoburire dorebirimʉrabʉ. Gajirã sãre eropa ne dorebirimʉrabʉ. 7 Gʉa Cristo ĩgʉ apinirã árĩrã mʉare doremasiboaya. Ne eropa dorebirabʉ gʉa. Gʉa dorebirã majirãre nijisoro dopa ta mʉare õaro iimʉrabʉ mahiri mera. 8 Eropirã mʉare õaro gamerã Goãmʉ yare õari buherire weremʉrabʉ gʉa mʉare. Gʉa basi ta árĩpehrero gʉa iimasiburire mʉare itamumʉrabʉ. Gʉa mahirã mʉa árĩcʉ̃ eropa itamuabʉ mʉare. 9 Eropirã mʉare mahirã bʉrigã itamumʉrabʉ. Irire guñaa mʉa, gʉa acawererã. Goãmʉ yare õari buherire wererã árĩrã, mʉa oparire serẽ garibobirimʉrabʉ mʉare. Eropirã gʉa basi mohmemʉrabʉ gʉa baburire wajatamorã. Eropirã ʉmʉre, ñamigue sãre mohmemʉrabʉ gʉa. 10 Eropirã õaro Goãmʉ gamero iirã ñeri dipuwaja mariro diaye ta iimʉrabʉ mʉare Jesu yarãre. Eropirã gʉa mʉa mera eropa queoro árĩrare masia mʉa. Goãmʉ sã irire masimi. 11 Eropirã erã pagʉ ĩgʉ porãre ĩgʉ õaro were ĩgʉ mucubiricʉ̃ iidiro dopa ta gʉa mʉa sãre árĩpehrerãre wererã mucubiricʉ̃ iiabʉ mʉare. Irire masia mʉa. 12 Goãmʉ mʉare ĩgʉ opʉ árĩrogue ĩgʉ õatariaro árĩrogue mʉa árĩmorãre beyedigʉ árĩmi. Eropirã mʉa ĩgʉ yarã árĩrã ĩgʉ árĩro dopa ta õaro iiniguicãro gahmea, arĩmʉrabʉ. 13 Eropirã Goãmʉ yare mʉare gʉa wererare mʉa peerã õpa pepibʉ mʉa: “Masa erã pepiri mera iri buheri árĩbeaa. Goãmʉ ya buheri ta ãhraa,” arĩ pepibʉ mʉa. Irire mʉa eropa pepicʉ̃ masirã mucubiria gʉa. Eropirã Goãmʉre serẽrã, “Õhaa,” arãa gʉa ĩgʉre. Eropa ta ãhraa. Mʉare gʉa buheri, Goãmʉ wereniguiri diaye ta árĩri ãhraa. Eropigʉ mʉa Goãmʉ yare ta peecʉ̃ ĩgʉ ya buheri mera õaripʉre gohrotocʉ̃ iimi mʉare. 14 Eropirã Jesucristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩarã i yeba majarã Jesure gamebirãpʉ ñero iiañorã mʉare. Mʉa eropa wadiro dopa ta Judea yeba majarã sãre wayoro. Erogue sãre Jesucristore umupeorãre erã ya yeba majarã sã ñero iiañorã. Judio masa Jesure gamebirã erãre ñero taricʉ̃ iiañorã. 15 Mata judio masapʉ iribojegue majarã Goãmʉ ya weremʉhtanirãre wejẽmʉrinirã árĩma. Eropirã mari Opʉ Jesucristo sãre wejẽñorã erã. Eropirã erã Jesucristo yare gamebirã gʉa sãre ñero ii cohãma gʉare erã ya yebare. Eropirã erã judio masa árĩbirãre erã dederebiriborore gʉa erãre Goãmʉ yare werecʉ̃ gʉare judio masa cãhmotamʉrima. Goãmʉ yare weredorebirima gʉare. Erã Jesu yarãre ĩhaturi árĩmʉrima. Erã eropiirare Goãmʉ gamebirigohracãmi. Eropiro erã judio masa ñero iira dipuwaja wʉaro árĩtuhaya. Erãre Goãmʉ bʉrigã dipuwaja moagʉcumi. 17 Gʉa acawererã, mʉa mera dohpaguere árĩbiriquererã ta mʉare guñarã iiaa. Eropirã mʉare bʉrigã ĩadiarã mʉa pohrogue wadiarabʉ gʉa. 18 Bajasuburi yʉhʉ mʉare ĩagʉ wadiarabʉ. Watĩpʉ gʉa wabodirore goroweoami. Eropirã gʉa wabiricarabʉ. Gʉare mucubiricʉ̃ iirã mʉa árĩcʉ̃ mʉare ĩadiarabʉ. Mari Opʉ Jesucristo i yebague dujaricʉ̃ turaro mucubirirãca mʉa mera. Eropirã mucubirirã mʉa mera Jesu core niguirãca. 20 Eropa ta ãhraa. Mʉare ĩagʉ Jesupʉ “Õaro buhenirã ãhraa mʉa,” arĩgʉcumi gʉare. Eropirã õaro mucubirirãca gʉa.

1 Tesalonicenses 3

1 Eropii mʉare yoari boje gʉa ĩabirã mʉare bʉrigã peediarã irire guñarã Timoteore mʉa pohrogue obeoabʉ. Ĩgʉ mari acaweregʉ Jesu yagʉ Goãmʉ pohro majagʉ gʉa mera õari buherire buhegʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉre obeoabʉ Jesucristore mʉa õaro umupeoburire mʉa mucubiriburi sãre. Ĩgʉre obeorã gʉa seyaro Atena maca dujabʉ. 3 Mʉa Jesucristore umupeora waja gajirã mʉare ñero iiañorã. Eropirã mʉa Jesu yare mʉa cóãbiriboro dopa itamubure obeoabʉ Timoteore mʉa pohrogue. Mari Jesu yarã árĩrãre eropa ta gajirã marire ñero taricʉ̃ iirãcoma. Irire masia mʉa. 4 Mʉa mera ero coreguere árĩrã õpa arĩ weretuhajabʉ mʉare: “Mari Jesucristore umupeora waja gajirã marire ñero iirãcoma,” arĩ weretuhajabʉ mʉare. Eropirã gʉa werediro dopa ta erã ñero iima mʉare. Irire mʉa õaro masia. 5 Eropigʉ mʉare mahitariagʉ mʉare yoari boje ĩabigʉ mʉare bʉrigã peediabʉ yʉhʉ. Eropigʉ Timoteore obeoabʉ yʉhʉ mʉa Jesure umupeorire masibu. “Watĩ mʉare ñero iidoreri,” arĩgʉ, “Mʉare gʉa buherare mʉague duhuri,” arĩgʉ ĩgʉre obeoabʉ yʉhʉ. 6 Eropigʉ dohpaguere Timoteo mʉa pohrogue árĩdi gʉa pohrogue dujarami. Eropa dujaragʉ õari querere gʉare wereami ĩgʉ. Jesure mʉa õaro umupeorare mʉa gajirã mera õaro mahira sãre ĩgʉ wereami gʉare. Eroparĩgʉ gʉare mʉa õaro guñara sãre wereami. “Erã sã mʉare bʉrigã ĩadiama,” arĩ wereami ĩgʉ gʉare. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã mucubiria. 7 Eropirã gʉa dohpaguere ñero tarirã árĩquererã mʉa Jesure õaro umupeocʉ̃ peerã gʉa mucubiria. 8 Jesure mʉa õaro umupeorare pee ĩgʉ yare mʉa cóãbirirare peerã õaro pepia gʉa. 9 Eropa pepirã Goãmʉ ĩaro gʉa bʉrigã mucubiria. Eropa mucubirirã Goãmʉre serẽa, “Õhaa,” arĩrã. 10 Eropirã gʉa basi mʉare ĩaburire Goãmʉre serẽniguia. Ʉmʉri ñamiri sãre serẽniguicãa. Mʉare ĩadiarã Jesucristo yare mʉa õaro masipehocʉ̃ itamudiaca ĩgʉre mʉa õaro umupeonemoboro dopa. 11 Goãmʉ mari Pagʉ ĩgʉ basi mari Opʉ Jesu mera gʉare itamuporo mʉa pohrogue gʉa waburire. 12 Eropigʉ mari Opʉ Jesu árĩpehrerã mʉa mera majarãre árĩpehrerã gajirã sãre mahinemoburire iiporo mʉare. Gʉa mʉare mahi umupeodiro dopa ta mʉa sã bʉrigã mahinemocʉ̃ iiporo mʉare. 13 Mʉare ĩgʉ õaro itamuri mera mʉa dipuwaja marirã ñeri marirã árĩrãca Goãmʉ mari Pagʉ ĩacʉ̃. Eropa ta árĩrãca mʉa mari Opʉ Jesu dujaricʉ̃ árĩpehrerã ĩgʉ yarã õarã mera i yebague.

1 Tesalonicenses 4

1 Dohpaguere Jesu mari Opʉ ĩgʉ dorero mera mʉare õpa werea: “Goãmʉre mucubiricʉ̃ iidiarã õpa iique,” arĩ buheabʉ gʉa mʉare. Gʉa eropa buhera pʉhrʉ gʉa buhediro dopa ta iiayoro mʉa. Iri buherire õaro masia mʉa. Eropirã mʉa Goãmʉ yare õaro iirã ãhraa. Eropirã mʉa eropa iidiro dopa ta duhubirã ta. Mʉraro ta iinemoque daja. Irire bʉrigã werea mʉare. 3 Irire mʉare werenemogʉra. Mʉa õpa árĩcʉ̃ gahmemi Goãmʉ. Ñerire iibirã Goãmʉ yare iirã árĩque. Eropirã nome mera ñero iiro mariro árĩque mʉa ʉma. Mʉa nome sã ʉma mera ñero iiro mariro árĩque. 4 Ñero iibiraro mariro umupeori mera mʉa marasã nomere opaque. Mʉa irire masicʉ̃ gahmemi Goãmʉ. 5 Goãmʉre gamebirã Goãmʉre masibirã ñerire ʉaribejarã nomere erã gamero dopa ta iibiricãque mʉa. 6 Õpa ta mʉa iibiricʉ̃ gahmemi Goãmʉ: Ne yujugʉ mʉa acaweregʉ marapore yajabiricãporo. Eropa yajagʉ ĩgʉ acaweregʉre umupeobigʉ iimi ĩgʉ. Eropigʉ eropa iigʉre mari Opʉ iri ñerire ĩgʉ ya dipuwaja moabu árĩgʉ tiimi. Eropirã mʉare güisãrã irire wereabʉ mʉare. 7 Ñerire pepimorãre, ñerire iimorãre beyebirimi marire Goãmʉ. Ñerire iibirimorãre õarire iimorãre beyemi Goãmʉ marire. 8 Eropigʉ õarire mari iimorã árĩcʉ̃ ĩgʉ Espíritu Santo odigʉ árĩmi marire. Eropirã iri ñerire iibiricãro gahmea. Eropigʉ yujugʉ i gʉa wererare yʉhribigʉ Goãmʉ yapʉ sãre yʉhribigʉ ãhrimi. 9 Mʉa acawererãre, Jesu yarãre mʉa game mahiburire Goãmʉ mʉare buhetuhajami. Ĩgʉ eropa buhecʉ̃ mʉa diaye ta Jesu yarãre Macedonia majarã sãre árĩpehrerãre õaro mahi umupeo waĩcʉa. Mʉa eropa mahicʉ̃ peegʉ “Mʉa acawererãre mahique,” arĩ buhebeaa daja mʉare. Eropigʉ õpa dorea daja yʉhʉ. Mʉa gajirãre mahiro dopa ta erãre mahinemoque. 11 Eropirã mʉa basi game ĩhaturiro mariro árĩque. Gajirãre gajiropa arĩ wereniguibiricãque. Eropa ĩacãque erãre. Eropirã mʉa ya mohmeripʉre õaro mohmeque. Ero coregue ta mʉare eropa iidoreabʉ. 12 Mʉa eropa mohmerã gajirãre barire amasome. Eropirã erã mʉare õaro wereniguirãcoma. 13 Jesure gamebirã Jesu pohroguere wasome. Eropirã erã mera majarã erã sĩricʉ̃ ĩarã bʉrigã bʉjawerema. Sĩrinirã mʉra erã waborore diaye ta õaro mʉa masicʉ̃ gahmea gʉa. Gajirã erã bʉjawerediro dopa mʉa bʉjawerebiriboro dopa mʉare masicʉ̃ iidiaa. 14 Jesu ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadigʉ árĩmi. “Iri diaye ta ãhraa,” arãa mari. Eropa arĩrã árĩrã i sãre “Diaye ta ãhraa,” arãa mari. Goãmʉpʉ ĩgʉ yarã sĩrinirã mʉrare erã masa mʉriacʉ̃ Jesu mera aricʉ̃ iigʉcumi. Iri sãre “Diaye ta ãhraa,” arãa mari. 15 Mari Opʉ ĩgʉ buhediro dopa ta ire werea. Jesucristo ĩgʉ dujaricʉ̃ ĩgʉ yarã ojocarirã sĩrinirã core masa mʉriamʉhtasome. Sĩrinirã mʉrapʉ ojocarirã core masa mʉriamʉhtarãcoma. 16 Õpa árĩroca Jesu ĩgʉ dujaricʉ̃: Mari Opʉ ĩgʉ basi dijarigʉcumi ʉmʉsigue árĩdigʉ. Dijarigʉ bʉsʉro mera werenigui, doregʉcumi. Ĩgʉ dorecʉ̃ ĩgʉ anyua opʉ bʉrigã piyugʉcumi. Eropa ĩgʉ piyucʉ̃ Goãmʉ ya corneta bʉsʉmʉriroca. Erã eropiicʉ̃ Cristore umupeonirã sĩrinirã mʉra masamʉria mʉhtarãcoma. 17 Erã pʉhrʉ mari ojocarirãre sĩrinirã masanirã mera Goãmʉ aĩ mʉriagʉcumi. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ mari Opʉ Jesure bocatĩrirãca mari. Eropirã mari Opʉ Jesu mera árĩniguicãrãca. 18 Eropirã i yʉ wererare mʉa mera majarãre wereque. Eropa arĩ wererã mucubirirãca mʉa árĩpehrerã. Mari Opʉ Goãmʉ ĩgʉ wereri ta ãhraa i.

1 Tesalonicenses 5

1 Jesu ĩgʉ dujariburinʉre “Inʉri árĩcʉ̃ ĩgʉ dujarigʉcumi,” arĩ mʉare were gojabeosome. 2 Ĩgʉ dujaririnʉre marire masima masiya mara. Yajari masʉ ñamigue guñaña mariro ĩgʉ yajagʉ ariro dopa ta i yebaguere mari Opʉ guñaña mariro dujarigʉcumi. Iri sãre masia mʉa. 3 Eropirã masapʉ “Dohpaguere mari õaro árĩcãa. Gʉhyari mara marire,” erã eropa arĩ pepirisubu mata ñero waroca erãre. Ero eropa wacʉ̃ ne nohogue gohra duhri wiria masisome. Dederea warãcoma. Niji wahgʉgo guñaña mariro igo pũriro pepiro dopa guñaña mariro eropa waroca masare Jesu ĩgʉ dujaricʉ̃. 4 Yʉ acawererã, mʉapʉre eropa wasome. Yajari masʉ wihi opʉre ĩgʉ ʉcudiro dopa ta mʉapʉre eropa wasome. Jesu arigʉ mʉare ʉcusome. Naitĩarore erã ĩha masibiro dopa gajirã Jesure ne masibeama. Mʉapʉ erã iro dopa árĩbeaa. 5 Mʉa árĩpehrerã Jesu yarã ãhraa. Eropirã boyorore erã ĩha masiro dopa ta Jesu ĩgʉ ariborore masia mʉa. Gajirã ĩgʉre masibirã iro dopa árĩbeaa mʉa. Eropirã ʉcasome ĩgʉ dujaricʉ̃. 6 Eropirã carĩrã iro dopa árĩbiricãro gahmea. Õaro pee masirã ãhri Goãmʉ yare õaro pepiro gahmea. Eropirã Jesucristo dujariborore õaro corero gahmea. 7 Ñamire carĩrã dopa árĩbiricãro gahmea. Ñamire mererã dopa árĩbiricãro gahmea. 8 Ʉmʉre árĩro dopa õaro pee masi árĩro gahmea. Eropirã marire watĩ ñero iidoreburire iibiricãro gahmea. Surara gamewejẽgʉ wagʉ come suhriro saña, come sãpea peya ĩgʉ cãhmotaboro dopa mari sãre watĩ ñero goroweoborore cãhmotaro gahmea. Õpa iiro gahmea watĩre cãhmotabure: Jesucristore “Diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguicãro gahmea. Goãmʉre masa sãre mahiniguicãro gahmea. Eropirã Jesu mera mari Goãmʉ pohro mari árĩburire masi corero gahmea. Mari eropiirã ñero iibiriburire cãhmotarã árĩrãca. 9 Ĩgʉ dipuwaja moamorãre marire beyebiripʉ Goãmʉ. Jesucristo mari Opʉ marire dipuwaja marimorãre, peamegue wabonirãre ĩgʉ taumorãre beyepʉ marire. 10 Ĩgʉ Jesu mari ya árĩburire ta sĩribasadigʉ árĩmi ĩgʉ mera mari árĩburire. Eropirã ĩgʉ dujaricʉ̃ ojocarirã árĩrã sĩrinirã sã yujuropa ta ĩgʉ mera árĩrãca mari ĩgʉ yarã árĩrã. 11 Eropirã mʉa mera majarãre dohpague mʉa mucubiricʉ̃ iidiro dopa ta mʉa basi mʉa mucubiricʉ̃ iique daja. Eropirã mʉa basi ta Goãmʉre umupeonemocʉ̃ iique mʉa mera majarãre Goãmʉ yare wererã. 12 Jesucristo yare buherã mʉa õaro iiburire wererã ãhrima mʉa pohro. Erãre mari Opʉ Jesucristo buhedoregʉ beyeñumi. Erã ĩgʉ beyenirã árĩcʉ̃ õaro umupeoque erãre. Mʉa erãre eropa umupeocʉ̃ gamegʉ bʉrigã dorea mʉare. 13 Erã mohmerire erã iicʉ̃ erãre mahiri mera õaro umupeoque. Eropirã gamequeãro mariro árĩrã gahmea. 14 Gʉa acawererãre, mʉare, õpa bʉrigã werea daja. Mohmediabirãre mohmedoreque mʉa. Duhudiarãre “Goãmʉ itamuri mera duhubiricãque,” arĩque erãre. Jesure merogã umupeorã sãre itamuque. Erã mata pee masibiricʉ̃ ĩha guabiricãque erã mera. 15 Yujugʉ mʉare ĩgʉ ñero iiquerecʉ̃ mʉapʉ dipaturi ĩgʉre ñero ii gamebiricãque. Mʉa mera majarãre árĩpehrerã gajirã sãre õaro mera umupeoque. 16 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa mucubiriniguicãro gahmea mʉare. 17 Eropirã Goãmʉre eropa serẽniguicãro gahmea. 18 Mʉa õaro tarirã, mʉa ñero tariquererã Goãmʉre “Õhaa,” arĩro gahmea. Goãmʉre “Õhaa,” arĩrã, Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta iirãca mʉa Jesucristo yarã árĩrã. 19 Eropirã Espíritu Santo mʉare ĩgʉ wererire yʉhribirã árĩbiricãque. 20 Espíritu Santo ĩgʉ masiri mera gajirã mʉare buheama. Erã eropa buhecʉ̃ erã buherire gamebirã árĩbiricãque. 21 Eropirã gajirã mʉare gajiropa erã arĩ buhecʉ̃ iri Goãmʉ ya árĩbiricʉ̃ masique mʉa. Eropirã Goãmʉ ya buheri iri árĩcʉ̃ sãre masique mʉa. Eropirã õari dihtare gameque. 22 Eropirã iri ñerire árĩpehreri ñerire gamebiricãro gahmea. 23 Eropigʉ Goãmʉ marire õaro iirã árĩcʉ̃ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉ ĩgʉ basi mʉare ĩgʉ yarãre mʉa õarã ñeri marirã árĩcʉ̃ iinemoporo mʉare. Mʉa dʉpʉ sãre mʉa sĩporã sãre õaro ĩhadibuporo mʉare. Mari Opʉ Jesucristo i yebaguere ĩgʉ dujariboro core Goãmʉ mʉare õaro ĩhadibuporo mʉa ñerire iibiriboro dopa. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ Jesucristo dujaricʉ̃ ñeri marirã árĩrãca mʉa. 24 Eropa ta iigʉcumi Goãmʉ. Ĩgʉ mʉare beyedigʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iimi. 25 Gʉa ya õaro árĩburire Goãmʉre serẽbasaque mʉa sã, gʉa acawererã. 26 Jesu yarãre bocatĩrirã árĩpehrerãre mahiri mera mojoto ñeaque mʉa. 27 Jesu mari Opʉ ĩgʉ doreri mera mʉare werea yʉhʉ. Árĩpehrerã Jesu yarã gamenererãre ipũre buheque mʉa. 28 Jesucristo mari Opʉ ĩgʉ mahiri mera mʉare bʉrigã õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

2 Tesalonicenses 1

1 Yʉhʉ Pablo, Silvano mera, Timoteo mera ipũre mʉare gojabeogʉ iiaa. Mʉa Tesalónica majarã mari Pagʉ yarã ãhraa. Mari Opʉ Jesucristo yarã ãhraa mʉa. 2 Eropigʉ mari Pagʉ Goãmʉ, Jesucristo mari Opʉ mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. 3 Mʉa Jesucristore “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã umupeonemorã árĩ waĩcʉabʉ. Eropirã mʉa gajirãre mahi umupeorã turaro mahi waĩcʉabʉ. Mʉa eropa árĩcʉ̃ pee Goãmʉre õaro mera serẽro gahmea gʉare. “Mʉhʉ erã mera õaro iiaa,” arĩro gahmea Goãmʉre. 4 Mʉa Jesure umupeora waja gajirã mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ mʉa ñero tariquererã Jesure umupeonigui waĩcʉabʉ. Ĩgʉre umupeorã duhubirã waĩcʉabʉ. Mʉa eropa iicʉ̃ pee mucubiriri mera werea gʉa gajirãre Goãmʉ yarãre. 5 Eropirã mʉa Jesure umupeora waja gajirã mera ñero tariquererã Goãmʉre umupeoniguicã waĩcʉabʉ. Goãmʉpʉ diaye iigʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ mʉa ĩgʉre eropa umupeocʉ̃ ĩha ĩgʉ Opʉ árĩroguere wadoregʉcumi mʉare. 6 Ĩgʉ Goãmʉ diaye iigʉ árĩgʉ gajirãpʉre mʉare ñero iinirãpʉre erãpʉre ñero taricʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ. 7 Eropigʉ mari ñero tarinirãre marire soocʉ̃ iigʉcumi mari Opʉ Jesu dujarigʉ. Ĩgʉ dujarigʉ anyua turarã mera peame ʉ̃jʉro iro dopa dehyoagʉ arigʉcumi ʉmarogue. 8 Eropa arigʉ Goãmʉre masibirãre erã ya dipuwaja moagʉcumi. Mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ õari buherire tarinʉganirãre dipuwaja moagʉcumi erãre. 9 Eropirã erã erã ya dipuwaja dedererãcoma. Peamegue ñero tariniguirãcoma. Eropirã erã mari Opʉ Jesu ĩgʉ dorerogue ĩgʉ õari árĩrogue ne wamasisome. Eropa ta waroca irinʉre Jesucristo ĩgʉ dujaricʉ̃. 10 Irinʉ ta ĩgʉ aricʉ̃ ĩgʉ yarã ĩhamariarã “Diaye ta turagʉ, õagʉ ãhrimi,” arĩ wereniguirãcoma. Eropirã ĩgʉre õaro peenirã ĩgʉre ĩarã umupeorãcoma õaro ĩgʉre. Mʉapʉ Jesu yare gʉa buherare õaro peeabʉ. Eropirã mʉa sã ĩgʉ mera árĩrãca. 11 Eropirã Goãmʉre serẽniguica gʉa mʉa ya árĩburire. Õpa arĩ Goãmʉre serẽbasaa ĩgʉre mʉare itamudorerã. “Erã mʉ beyenirã mʉ árĩro dopa ta erã árĩcʉ̃ iique,” arĩ serẽbasaa. “Goãmʉ, mʉ doreri mera erã õaro iidiarire erã iicʉ̃ itamuque. Erã mʉre umupeorã mʉ gamerire erã iicʉ̃ iique,” gʉa arĩ serẽbasaa Goãmʉre. 12 Mʉa eropa Goãmʉ gamerire iicʉ̃ ĩha gajirã sã umupeorãcoma mari Opʉ Jesucristore. Eropigʉ Jesucristopʉ mʉare õaro ĩagʉcumi. Eropigʉ Goãmʉ marire mahigʉ gʉa arĩ serẽbasaro dopa ta iigʉcumi mari Opʉ Jesucristo mera.

2 Tesalonicenses 2

1 Dohpague mari Opʉ Jesucristo i yebaguere ĩgʉ dujariborore werenemodiaca yʉ̱hʉ mʉare. Ĩgʉre mari gamenere bocatĩriburire werediaca. Eropigʉ õpa arĩ bʉrigã werea mʉare, gʉa acawererãre. 2 Gajirã mʉare õpa arĩbocoma: “Mari Opʉ ĩgʉ dujariburinʉ, pehrerinʉ árĩrogue iiaa,” arĩbocoma mʉare. Erã eroparĩcʉ̃ peerã pee ʉcabiricãque. Eropirã peerã peewisibiricãque. “Goãmʉ yʉre eropa ta arĩdi árĩmi,” arĩbocumi mʉare gajigʉ. Gajigʉ sã mʉare buhegʉ eropa ta arĩbocumi. Gajigʉ sã eropa ta arĩ gojabeobocumi, “Yʉhʉ Pablo ta ãhraa,” arĩ gʉya gojabeogʉ. Irire mʉare weregʉre masibeaa yʉhʉ. 3 Eropirã gajirã mʉare gʉyacʉ̃ ne peebiricãque. Irinʉ Jesucristo dujariburinʉ árĩboro core õpa waroca. Bajarã masa Goãmʉre cóãrãcoma. Eropigʉ ñeri mera masare weresãgʉ dehyoamʉhtagʉcumi. Ĩgʉ dederebu árĩgʉ ãhrimi. 4 Ĩgʉ Goãmʉre umupeorire, goãmarã sãre umupeorire gamebigʉcumi. Ĩgʉ dihtare umupeodoregʉ “Árĩpehreri weca opʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩgʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ya wihi doagʉ, “Yʉhʉ ta Goãmʉ ãhraa,” arĩgʉcumi ĩgʉ masare ĩgʉre umupeodoregʉ. 5 Yʉhʉ mʉa mera árĩrasubure irire ta werebʉ. ¿Irire guñari mʉa? 6 Dohpaguere ĩgʉre ñeri mera masare weresãgʉre árĩdorebeami dohpa. Ĩgʉre árĩdorebigʉre masica mʉa. Queorinʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ ñeri mera masare weresãgʉ dehyoagʉcumi. 7 Dohpaguere ĩaro mariro ĩgʉ ñerire mohmenʉgatuhajacumi. Ĩgʉ ñeri iidiarire árĩpehrerire iimasibeami dohpa. Ĩgʉre árĩdorebigʉ ĩgʉ wara pʉhrʉ árĩpehrerire ñerire iigʉ ĩgʉ ñeri mera masare weresãgʉ dehyoagʉcumi. 8 Eropiira pʉhrʉ mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ wereniguiri mera ĩgʉre wejẽcãgʉcumi. Eropigʉ Jesupʉ dujarigʉ ĩgʉ dehyoari mera ĩgʉre wejẽ dedeocãgʉcumi ĩgʉre. 9 Ĩgʉ ñeri mera masare weresãgʉpʉ watĩ dorero mera arigʉ baja deyoro moaro dopa árĩrire ii gʉyagʉcumi masare. 10 Ĩgʉ eropa árĩpehrerire ii gʉyacʉ̃ peamegue wamorãpʉ ĩgʉre peerãcoma. Erã diaye árĩrire gamebirã ãhrima. Erã eropa gamebiricʉ̃ Goãmʉ erãre dederemorãre tausome. 11 Eropigʉ diaye árĩrire gamebirãre Goãmʉ erãre gʉyaripʉre peecʉ̃ iigʉcumi. 12 Goãmʉ árĩpehreri diaye árĩrire peediabirinirãre, ñerire iidianirãre erã ya dipuwaja moagʉcumi. 13 Acawererã, mari Opʉ mahirã, matague ta Goãmʉ mʉapʉre dederebonirãre ĩgʉ taumorãre beyepʉ mʉare. Mʉa Espíritu Santo itamuri mera ñeri mariro mʉa árĩmorã sãre beyepʉ. Mʉa ĩgʉ yare peemorã árĩmorãre beyepʉ. Eropirã ĩgʉ mʉare beyerare guñarã Goãmʉre serẽrã “Õhaa,” arĩniguicãro gahmea gʉare. 14 Eropigʉ iri õari buherire gʉa buhera mera Goãmʉ mʉare ĩgʉ yarã árĩcʉ̃ iimi mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ õari oparire mʉa sã opaboro dopa. 15 Eropirã õaro guñaturarã árĩque mʉa. Eropirã gʉa wereniguiri mera gʉa gojabeorapũri mera iri buherire õaro guñaque mʉa. Eropirã iri buherire tarinʉgabiricãque. 16 Mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ basi Goãmʉ mari Pagʉ mera marire mahigʉ, ʉmʉri nʉcʉ marire mucubiricʉ̃ iimi. Marire mahigʉ peamegue wabonirãre taugʉcumi marire. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ tauborore õaro masi mucubiria mari. 17 Eropigʉ Jesucristo mari Pagʉ mera mʉare sĩporã turaniguicʉ̃ iiporo. Eropigʉ mʉa ĩgʉ yare duhubiricʉ̃ iiporo. Árĩpehreri õari iirire õari wereniguiri sãre mʉare iicʉ̃ iiporo.

2 Tesalonicenses 3

1 Acawererã, dohpague gʉa ya árĩburire Goãmʉre serẽbasaque. Mari Opʉ buheri cãhmotaro mariro bajarã masare buheburire serẽbasaque. Eropirã ĩgʉ buherire mʉa õaro gamediro dopa ta gajirã bajarãpʉ iri buherire umupeori mera erã gameboro dopa serẽbasaque mʉa Goãmʉre. 2 Gajirã Jesure umupeobeama. Eropirã erã Jesure umupeobirã ñerã masa gʉare erã ñero iidiarire Goãmʉre serẽbasaque gʉare ĩgʉ itamuboro dopa. 3 Mari Opʉ õagʉ ĩgʉ werediro dopa ta iimʉrimi ĩgʉ. Eropigʉ mʉare ĩgʉre umupeocʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ mʉa ñero iibiriburire ĩgʉ mʉare cãhmotagʉcumi. 4 Ĩgʉ mʉare ĩgʉ eropa cãhmotarare masia gʉa. Eropirã mʉare gʉa dorediro dopa ta iiaa mʉa. Eropirã irire iirãca daja mʉraro ta. Iri sãre masia gʉa. 5 Eropigʉ mari Opʉ Goãmʉ ĩgʉ mʉare mahirire mʉare masicʉ̃ iiporo. Eropigʉ Cristo ñero taririsubu ĩgʉ sĩporã turadiro dopa ta mʉa sãre sĩporã turaniguicʉ̃ iiporo mari Opʉ. 6 Jesucristo mari Opʉ ĩgʉ dorero mera õpa dorea mʉare: Mʉa Jesu yarã mera majarã mohmediabirãre gʉa dorerire iibirãre wapicʉbiricãro gahmea. Eropa ĩacãque erãre. 7 Sohõ árĩrasubu mʉa mera gʉa árĩrasubure gʉa turaro mohmecʉ̃ ĩabʉ mʉa. Eropirã gʉa iidiro dopa ta mʉa sãre mohmero gahmea. Mʉa basi irire õaro masia. 8 Eropirã mʉa barire waja mariro ne babirabʉ. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ, ñamiri sãre bʉrigã mohmemʉrabʉ gʉa mʉare barire serẽri arĩrã. 9 Gʉa mʉare buhera waja mʉare wajayedoreboaya gʉa. Wajayedorebirã gʉa basi bʉrigã mohmeabʉ mʉa gʉare ĩhacũburire. 10 Mʉa mera árĩrasubu õpa arĩ buheabʉ mʉare: “Mohmebigʉ babiricãporo,” arĩ buhemʉrabʉ gʉa mʉare. 11 Yujurãyeri mʉa mera majarã ne mohmebirañorã. Eropirã gajirãre serẽrã garibotariañorã erã. 12 Eropirã mohmediabirãre mari Opʉ Jesucristo dorero mera õpa arãa: “Erã yare ĩha erã basi mohmeporo erã baburire,” arãa yʉhʉ. 13 Gʉa acawererã, mʉapʉ õarire iiniguirã gariborebiricãque. 14 Eropirã ero majarã yujugʉ ire gʉa gojabeo dorerare tarinʉgacʉ̃ ĩha masi ĩgʉre wapicʉbiricãque. Ĩgʉ ñero iira mera ĩgʉ gʉhyasĩuro pepiboro dopa ĩgʉre wapicʉbiricãque. 15 Ĩgʉre wapicʉbiriquererã ĩgʉre ĩhaturibiricãro gahmea. Ĩgʉ mʉa acaweregʉ Jesu yagʉ ta ãhrimi. Eropirã ĩgʉ tarinʉgagʉre õaro wereque ĩgʉre ĩgʉ dipaturi irire iibirimaja õaro dopa. 16 Mari Opʉ marire õaro árĩcʉ̃ iigʉ mera ʉmʉri nʉcʉ õaro árĩque mʉa. Eropigʉ “Mari Opʉ mʉa árĩpehrerã mera árĩporo,” arĩgʉ mʉare õadorea. 17 Dohpaguere yʉ basi ta gojatugʉ iiaa. Eropigʉ mʉare õadorea. Árĩpehreri pũrire yʉ gojabeori pũrire õpa ta arĩ gojatuhaa yʉhʉ. Eropa gojatura pʉhrʉ yʉ basi iripũre arĩ gojagʉ árĩcʉ̃ masirãca mʉa. 18 Mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ mahiri mera bʉrigã õadorea mʉare árĩpehrerãre. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

1 Timoteo 1

1 Yʉhʉ Pablo mʉre Timoteore ire gojabeogʉ iiaa. Goãmʉ marire peamegue wabonirãre taudigʉ ãhrimi. Jesucristo yare buhedoregʉ ĩgʉ apidigʉ ãhraa yʉhʉ. Mari Pagʉ Jesu mera ĩgʉ dorediro dopa ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Jesu ta marire itamumi. Eropirã marire ĩgʉ tauborore masirã irire mucubiri cohrea mari. 2 Yʉhʉ mʉre Jesucristo yare buhecʉ̃ peegʉ Jesure umupeonʉgabʉ. Eropigʉ mʉhʉ diaye ta yʉ magʉ iro dopa árĩgʉ ta ãhraa. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ mera, mari Opʉ Jesucristo mera õadorea mʉre. Eropigʉ ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉhʉ. 3 Sohõ árĩrasubure Macedonia yebague wagʉ mʉre Efeso macague api tari wahgãbʉ. Ero yujurãyeri gaji buherire gʉya buherã árĩma. Iri buherire buhedorebiribure apibʉ yʉhʉ mʉre. 4 Erã gʉyarã erã gamero buhemaacãma. Erã acawererã iribojegue majarã erã arĩ bocarare eropa buheniguicãma. Iri buheri mera gajirãre dʉyasocʉ̃ iima. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ dorerare gajirãre iicʉ̃ iibeama erã eropa buherã. “Goãmʉ yʉre itamugʉcumi,” arĩ umupeorã ĩgʉ dorerare iima. Eropigʉ erã gamero buhedorebiribure apibʉ yʉhʉ mʉre. 5 Goãmʉ õpa gahmemi. Ñeri dipuwaja mariri mera, õari guñari mera, diaye Jesucristore umupeori mera, gajirãre mari mahi umupeoburire gahmemi. Irire erã iiboro dopa apibʉ mʉre. 6 Erã yujurãyeri i õari buheripʉre cóãtuha gaji buheripʉre gahmema daja. Eropirã iri buheripʉre dʉyaso gorowerema. Iri erã buheri erã game dʉyasori duhpiburi árĩbeaa. 7 Erã Moise dorerire masare buherã árĩdiaquererã ta erã basi ne õaro masibeama. Eropirã gʉhyadiaro mera buhequererã erã buherire ne masibeama erã. 8 Moise dorerire diaye ta mari buhecʉ̃ õari doreri ãhraa. Irire mari õaro masia. 9 Iri dorerire buherã ire masiro gahmea: Iri doreri õaro iirãre erãre buheburi árĩbeaa. Ñero iirãpʉre erãre buheburi ãhraa. Õpa ta iirãre buheburi ãhraa: Dorerire tarinʉgarãre, Goãmʉre tarinʉgarãre, ñeri dihtare iirãre, Goãmʉre gamebirãre, ñero werenigui corerãre, erã pagʉ sʉmarãre wejẽrãre, erã pago sã nomere wejẽrãre, gajirã masare wejẽrãre, 10 nome mera ñero iirãre, ʉma mera ñero iirã nomere, ʉma seyaro ñero iirãre, nome seyaro árĩquererã ñero iirãre, masa porãre yaja duarãre, gʉyaricʉrãre, Moise dorerire erãre buheburi ãhraa ii. Eropiro gajirã árĩpehrerãre õari buherire tarinʉgarãre buheburi ãhraa Goãmʉ ĩgʉ doreri. 11 Goãmʉ õagʉ ĩgʉ õari buheri mera iri ñeri iirare cóãdoremi. Iri buheripʉre yʉre Goãmʉ buhedoremi. 12 Eropa yʉ buhecʉ̃, Jesucristo mari Opʉ turarire ĩgʉ ogʉ itamumi. “Pablo õaro buhegʉcumi yahare,” arĩ pepiñumi Jesu yʉre. Eropigʉ yʉre beyegʉgue ta ĩgʉre itamubure apimi yʉre. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ “Õhaa,” arãa yʉhʉ ĩgʉre. 13 Iribojegue yʉ Jesucristore ñero wereniguiquerecʉ̃ ta, ĩgʉ yarãre ñero iiquerecʉ̃ ta ĩgʉ yʉre beyemi. Eropigʉ ĩgʉre masinibigʉ ĩgʉ yarãre ñero iigʉ “Ñero iigʉ iica,” arĩ pepibirimʉricarabʉ. Yʉ eropa masibiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ mojomoro ĩami yʉre. 14 Eropigʉ Goãmʉ mari Opʉ yʉre bʉrigã mahigʉ õaro iimi yʉre. Eropigʉ Jesucristore umupeocʉ̃ iimi ĩgʉ yʉre. Eropigʉ ĩgʉre masa sãre mahicʉ̃ iimi yʉre. 15 Yʉ gajirã tauro ñetariagʉ árĩribʉ. Ñerã mari árĩquerecʉ̃ ta Jesucristo mari ñerire cóãbu i yebaguere erami. Marire peamegue wabonirãre taubu erami. Iri diaye ta ãhraa. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ árĩpehrerã irire masiporo. 16 Ñetariagʉ yʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ yʉre mojomoro ĩami. Eropa mojomoro ĩagʉ Jesucristo guaro mariro, ĩgʉ yʉre õaro iirare masicʉ̃ iigʉ iimi. Pʉhrʉ ĩgʉre umupeomorã erã sã ĩgʉ õaro mojomoro ĩaburire erã masiboro dopa õaro iimi yʉre. Ĩgʉre eropa umupeorã árĩpehrerinʉri ʉmaroguere eropa õaro árĩniguicãrãcoma. 17 Goãmʉ árĩpehrerinʉri masa tauro opʉ ãhrimi. Ĩgʉ ne sĩribeami. Mari mera ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉre ĩabeaa mari. Eropigʉ ĩgʉ dihta Goãmʉ gohra ãhrimi. Eropirã “Diaye ta õagʉ, turagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩrã ĩgʉre. Ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉre umupeorã. Eropa ta iirã. 18 Timoteo yʉ magʉ iro dopa ta ãhraa mʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere ire mʉre dorea. Jesu yarã Goãmʉ ya weremʉhtarã erã mʉre werediro dopa ta mʉre dorea. Cristo yare õaro wereniguique. Eropigʉ ñero tariqueregʉ ta ĩgʉre umupeo duhubiricãque mʉhʉ. 19 Jesure eropa umupeo?-?niguicãque. Ñeri dipuwaja mariro árĩque. Eropigʉ õari dihtare iique. Yujurãyeri irire iibirã Jesu yare erã cohãma. Eropa cóãrã ĩgʉre umupeo duhucãma. 20 Eropa ta iiama Himeneo, Alejandro mera. Eropigʉ “Watĩ ĩgʉ gamero erãre iiporo,” arĩgʉ eropa apicãbʉ erãre Goãmʉre erã ñero wereniguinemobiriboro dopa.

1 Timoteo 2

1 Dohpaguere õpa arĩ doremʉhtaa mʉare: Árĩpehrerã ya árĩburire Goãmʉre serẽbasaque. Eropa serẽrã “Õhaa,” arĩque Goãmʉre. 2 Oparã, gajirã masa tauro dorerã sãre, erã õaro doreburire Goãmʉre serẽbasaque erãre mari õaro árĩricʉ árĩboro dopa. Eropirã gamequeãro mariro ñeri marirã Goãmʉre umupeorã mari õaro árĩboro dopa erãre serẽbasaque. 3 Eropa ta gajirã ya árĩburi sãre mari Goãmʉre serẽbasacʉ̃ õapũricãa. Irire mari iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ marire taubupʉ marire õaro ĩhasʉami. Árĩpehrerã masa peamegue wabonirãre ĩgʉ taumorã dihta árĩcʉ̃ gahmemi Goãmʉ. Eropigʉ õari buherire diaye majare erã masicʉ̃ gahmemi ĩgʉ. Eropigʉ gajirã ya árĩburire mari ĩgʉre serẽbasacʉ̃ mucubirimi Goãmʉ. 5 Yujugʉ ta ãhrimi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ mera mari õaro árĩcʉ̃ amubasagʉ yujugʉ ta ãhrimi. Ĩgʉ ãhrimi Jesucristo. Jesucristo sã masʉ ta ãhrimi. 6 Eropigʉ árĩpehrerã erã ñeri iira dipuwajare wajayebasadigʉ árĩmi ĩgʉ crusague sĩridigʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ queorasubu masare ire masicʉ̃ iimi. 7 Masa masicʉ̃ iibure ĩgʉ yare werebure irire Goãmʉ yʉre apimi. Eropigʉ judio masa árĩbirãre Jesure umupeoburire õari buherire buhebure beyemi yʉre. Diaye ta mʉre weregʉ iiaa yʉhʉ. Gʉyabeaa. 8 Árĩpehrero majarãpʉ Goãmʉ yare õaro iirã Goãmʉre erã serẽcʉ̃ gahmea. Eropa Goãmʉre serẽrã erã guaro mariro, game dʉyasoro mariro erã árĩcʉ̃ gahmea. 9 Nomepʉre Jesu yarã erã õaro árĩricʉrire iicʉ̃ gahmea. Eropirã queoro erã ejatuharo suhri sañarã árĩporo. Eropirã gajiropa bejari poaricʉ “Yʉhʉ õago ãhraa,” arĩ ĩhmubiricãporo. Eropirã õari dari oro dari waja pagari bʉyarire, õari suhri waja pagari suhri sañarire guñabiricãporo. Eropirã õaro erã iira mera, erã õarã nome Jesu yarã nome erã árĩrire ii ĩhmuporo. 11 Ejarimariro umupeori mera peerã õari buherire peeporo erã nome. 12 Eropirã nome mʉa gamenererogue ʉmare buhebiricãporo. Eropirã ʉmare dorebiricãporo. Erã nomepʉ ejarimarirã nome árĩporo. Goãmʉ Adánre ĩhacũnugu?-?mʉhtañumi. Ĩgʉ pʉhrʉ Evare ĩhacũnuguñumi. Eropigʉ watĩ ĩgʉ gʉyacʉ̃ peedigʉ Adán árĩbiriñumi. Ĩgʉ gʉyacʉ̃ peedigopʉ Eva árĩñumo. Eropa ĩgʉ gʉyacʉ̃ peego Goãmʉre tarinʉgago wañumo igo. Eropirã nomepʉ ʉmare dorebiricãporo. 15 Nomeo árĩmʉhtadigo igo tarinʉgaquerecʉ̃ ta nome erã porãre õaro opacʉ̃ ĩagʉ erãre Goãmʉ peamegue wabonirãre taugʉcumi. Eropirã nomepʉ Goãmʉre erã umupeoniguicãcʉ̃, Goãmʉ erãre itamugʉcumi. Eropigʉ masare Goãmʉ sãre erã mahiniguicʉ̃ pee masirã nome erã árĩniguicʉ̃ Goãmʉ itamugʉcumi erãre.

1 Timoteo 3

1 Jesu yarã doregʉ árĩdiagʉ õarire iidiagʉ ãhrimi ĩgʉ. Iri diaye ta ãhraa. Eropigʉ Jesu yarã doregʉre apigʉ õpa árĩgʉpʉre beyeque. 2 Dipuwaja marigʉre beyeque. Eropirã gajirã ĩgʉre weresã masiya mara. Eropigʉ yujugore ta marapocʉgʉ árĩgʉre beyeque. Eropigʉ õaro pee masigʉre, gʉhyadiagʉre, masare õaro mera ĩgʉ wihire ñajaridoregʉre, gajirãre õaro buhemehregʉre beyeque mʉa. 3 Eropa beyegʉ ne merebigʉre, gamequeãbigʉre, masare õaro iigʉre, game dʉyasobigʉre, niyerure gamebigʉre beyeque. 4 Ĩgʉ porãre ĩgʉ marapo sãre ĩgʉre umupeori mera erã yʉhrirã árĩcʉ̃ iigʉre beyeque Jesu yarãre dorebure. 5 Ĩgʉ porãre ĩgʉ marapo sãre õaro yʉhricʉ̃ iimasibigʉ árĩgʉ Goãmʉ yarã sãre õaro yʉhricʉ̃ iimasibiribocumi. 6 Jesu yarã opʉ árĩbure beyegʉ ne Jesu yagʉ ñajagʉre beyebita. Ne ñajagʉre beyecʉ̃ ĩgʉ “Jesu yarãre tauro ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepibocumi. Ĩgʉ eropa arĩ pepicʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre dipuwaja moadorebocumi watĩre ĩgʉ iidiro dopa ta. Watĩ Goãmʉ tauro árĩdiari waja Goãmʉ ĩgʉre dipuwaja moapʉ. Eropigʉ ne Jesure umupeogʉ árĩgʉre beyebita. 7 Jesu yarã doregʉre beyegʉ Jesu yarã árĩbirã “Õagʉ ãhrimi,” erã arĩgʉ dihtare beyeque erã ĩgʉre werewʉabiriborore. Õaro iigʉ ĩgʉ árĩbiricʉ̃ ĩarã gajirã ĩgʉre werewʉabocoma. Eropigʉ ĩgʉ watĩ gamero dopa ta iigʉ árĩbocumi. 8 Eropirã Jesu yarãre itamurãpʉre beyerã õarã árĩrã sãre beyeque. Erã gʉhyadiaro árĩrãre, õaro diaye ta wereniguirãre, merebirãre, niyerure gamebirãre beyeque mʉhʉ. 9 Eropa ta Jesucristore õaro umupeorã “Goãmʉ yare õaro diaye ta ãhraa,” arĩrã árĩrãre beyeque. 10 Eropirã Jesu yarãre itamurã árĩdiarãre erã iirare ĩamʉhtaque mʉa. Mʉa eropa ĩara pʉhrʉ erãpʉ dipuwaja marirã árĩrã Jesu yarãre itamurã ñajaporo erã. 11 Eropirã erã marasã nomepʉ õpa árĩporo: Pee masirã nome, ñeri quere iibirã nome, gʉhyadiarã nome árĩporo erã nome sã. Eropirã árĩpehreri õarire iiniguirã nome árĩporo erã nome. 12 Eropirã Jesu yarãre itamurãre beyerã yujurãyeri nome ta marapocʉrã árĩrãre beyeque. Erã porãre gajirã erã ya wihi majarã sãre õaro ĩhadiburã árĩrãre beyeque. 13 Mʉ eropa beyenirã Jesu yarãre õaro erã itamucʉ̃ gajirã erãre õaro ĩhasʉarãcoma. Eropirã õari buherire, Jesucristore erã umupeoburi sãre güiro mariro buherãcoma erã. 14 Dohpaguere mʉ pohrogue wadiagʉ iiraa. Eropa wadiaqueregʉ dohpaguere wanibigʉ ipũ mera mʉre were gojabeogʉ iiaa. Jesu yarã gamenererã watope mʉa dohpa iiborore mʉre were gojabeogʉ iiaa, “Dohparagãre wabiriboca,” arĩgʉ. Jesu yarã Goãmʉ ojocarigʉ yarã ãhrima. Ĩgʉ yarã diaye árĩri buherire Goãmʉ ya buherire õaro opama. Eropa oparã irire buheniguima. 16 I diaye ãhraa. Marire Goãmʉ ĩgʉ buhera mari õaro iiburi buheri ãhraa. Goãmʉ iri buherire marire masicʉ̃ iimi. Iribojegue mari masibirira mʉra õatariari buheri ãhraa. I buheri õpa ãhraa: Ĩgʉ Cristo mari dʉpʉ iro dopa ta dʉpʉcʉgʉ masa dehyoadigʉ árĩmi. Õagʉ ñeri marigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩhmudi árĩmi Espíritu Santopʉ. Anyua sã ĩgʉre ĩanirã árĩma. Eropirã gʉa ĩgʉ buhedore apinirã gaji yeba majarãre ĩgʉ yare buhebʉ. Eropirã i yebare masa bajarã ĩgʉre umupeoama. Pʉhrʉ ʉmarogue Goãmʉ aĩadi árĩmi ĩgʉre. Iri ta ãhraa õari buheri.

1 Timoteo 4

1 Espíritu Santo ire õaro weremi: Pehrerinʉ coregã yujurãyeri masa Jesu ya buherire cóãrãcoma. Eropirã gʉyari buheripʉre watĩ yare buherãpʉre peenʉrʉrãcoma erã. 2 Iri buherire buherã gʉyaniguirã wererãcoma masare. Erã gʉyaniguirãpʉ “Gʉa tamerare dipuwaja mara,” arĩ pepirã árĩrãcoma. Erã ñero iirapʉre ne guñasome. 3 Õpa arĩ buherãcoma erã: “Marapocʉbiricãque. I barire babiricãque,” arĩ buherãcoma erã. Erã eropa badorebiriquerecʉ̃ ta Goãmʉ barire ĩhacũnugudi árĩmi mari baburire apigʉ. Mari Cristore umupeorã árĩcʉ̃ õari buherire mari masirã árĩcʉ̃, mari ya árĩburire õarire iri barire apipʉ ĩgʉ. Iri barire oparã ĩgʉre “Õhaa,” mari arĩcʉ̃ gahmemi ĩgʉ. 4 Árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura õari ãhraa. Eropirã ĩgʉ ĩhacũnugurare barire aĩrã. Goãmʉre “Õhaa,” arĩrã, “Irire basome,” arĩbiricãro gahmea. Iri barire basʉaro gahmea marire. Eropirã “Irire babiricãque,” gajirã erã arĩcʉ̃ peebiricãque erãre. 5 Ĩgʉ ĩhacũnugura iri õari árĩcʉ̃ weretuhapʉ Goãmʉ. Eropirã ĩgʉre “Õhaa,” mari arĩra pʉhrʉ “Iri bari õari bari ãhraa,” arĩ baro gahmea marire. 6 I yʉ wererare diaye majare Jesu yarãre buhegʉ Jesucristo pohro majagʉ õagʉ ãhraa mʉhʉ. Eropa buhegʉ õari buherire peenʉrʉgʉ árĩgʉca. Õaro mʉ peerare peenʉrʉ masipehogʉ árĩgʉca mʉhʉ. 7 Eropigʉ eropa erã arĩ bocarare, Goãmʉ ya maja árĩbirirare peebiricãque. Eropigʉ Goãmʉ gameri dihtare iiniguicãgʉ árĩque mʉhʉ. 8 Mʉ mohmepocʉ̃ õañaria. Mʉ mohmepodiro tauro Goãmʉ gamerire mʉ iipocʉ̃ õataria mʉre. Goãmʉ gamerire iipogʉ dohpaguere õaro ãhraa mʉhʉ. Eropigʉ mʉ sĩrira pʉhrʉgue sãre masa mʉriagʉ õaro árĩgʉca mʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉ gamerire iiniguicãque. 9 Iri diaye ta ãhraa. Árĩpehrerã irire yʉ arĩrare masirã, “Diaye ta ãhraa,” arĩro gahmea erãre. 10 Eropigʉ árĩpehrerã yʉ arĩrare masirã “Diaye ta ãhraa,” erã arĩburire Goãmʉ gahmemi. Eropirã erã eropa iiburire mari turaro mohmea. Eropirã ñero taria mari gajirã marire ñero erã iicʉ̃. Goãmʉ ojocarigʉ árĩpehrerãre peamegue wabonirãre taugʉ ãhrimi. Ĩgʉre umupeorã tamerare ĩgʉ taumi. Goãmʉ marire õaro iiburire masirã ĩgʉre mucubirirã iiaa. Eropa mucubirirã Goãmʉ gameripʉre masa iiburire bʉrigã buhe mohmea mari. 11 Iri árĩpehreri yʉ arĩrare doreque Jesu yarãre. Eropigʉ irire buheque mʉhʉ. 12 Mamʉ mʉ árĩcʉ̃ ĩarã gajirã Jesu yarã mʉre peediabiribocoma. Erã mʉre peeboro dopa õpa ii ĩhmuque erãre: Masare mahique. Eropigʉ Jesure umupeoturaniguicãque. Eropa árĩgʉ dipuwaja marigʉ árĩque. Mamʉ árĩqueregʉ ta mʉ irire iicʉ̃ ĩarã mʉre peerãcoma erã. Eropirã mʉ wereniguirire peerã, mʉ iirare ĩarã mʉre ĩhacũrãcoma. 13 Eropigʉ mʉ pohrogue yʉ ejaboro core õpa ii õaro mohmeyuque. Jesu yarã gamenererãre Goãmʉ yare gojarapũre buhe ĩhmuque erãre. Eropigʉ erãre irire buhetuha werenemoque daja. Eropigʉ erãre õaro masinemocʉ̃ iique. 14 Ero core Jesu yarã oparã Goãmʉ dorecʉ̃ erãpʉ mʉ weca erã mojotorire duhpeoma. Erã mʉre eropa duhpeocʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ turarire odi árĩmi mʉre. Eropigʉ Goãmʉ ya árĩburire mʉ mohmemasiburire apidigʉ árĩmi mʉre Goãmʉ. Ĩgʉ mʉre eropa mohmemasiburire apirare cãdijibita. 15 Yʉ eropa wererare guña eropa iiniguicãque mʉhʉ. Mʉ eropiira pʉhrʉ õarire mʉ iinemocʉ̃ árĩpehrerã ĩarãcoma. 16 Mʉpʉ õaro iique. Eropigʉ õaro buheque mʉhʉ gajiropa buheri arĩgʉ. Mʉhʉ eropiigʉ ĩgʉ taudigʉ árĩgʉ Goãmʉ mera árĩniguicãgʉca. Eropirã mʉre peenirã sã ĩgʉ taunirã árĩrã Goãmʉ pohro árĩrãcoma.

1 Timoteo 5

1 Ne bʉgʉre turibiricãque. Mʉ pagʉre mʉ õaro iidiro dopa ta, bʉgʉ sãre õaro mera wereque. Eropigʉ mʉ pagʉ porãre mʉ õaro iidiro dopa ta, mamarã sãre õaro umupeori mera erãre wereque. 2 Eropigʉ mʉ pagore mʉ õaro iidiro dopa ta mʉrã nome sãre õaro umupeori mera wereque. Eropigʉ mʉ pagʉ porã nomere mʉ õaro iidiro dopa ta, nóme sãre ñero ʉaribejaro mariro õaro umupeori mera wereque erãre. 3 Eropigʉ wapeweyarã nomere diaye ta mojomorocʉrã nomere umupeori mera itamuque erã nome sãre. 4 Wapeweyo porãcʉgo igo árĩcʉ̃ pãramerãcʉgo igo árĩcʉ̃ sãre, erãpʉ igore itamuporo erã masura waja. Eropa itamurã Goãmʉ masare erã acawererãre ĩgʉ itamudorediro dopa ta iirã iima erã. Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ õaro Goãmʉ mucubirimi. 5 Mojomorocʉgo wapeweyo acawererã moogo árĩgo, Goãmʉ igore itamuburire cohremo igoa. Eropigo ñamiri nʉcʉ, ʉmʉri nʉcʉ igo Goãmʉre eropa serẽniguicãmo. 6 Gajigopʉ wapeweyo árĩgo eropa iimaacãgo árĩgo ojocarigo árĩquerego igo sĩporã dederebo sĩridigo iro dopa ta iimo. 7 Eropigʉ i árĩpehreri yʉ werera wapeweyo itamuburire Jesu yarãre iidoreque mʉhʉ. Õpa wereque erãre õari dihtare erã iiburire gajirã erãre werewʉabiriburire. 8 Eropigʉ yujugʉ ĩgʉ acawererãre ĩhadibubigʉ, ĩgʉ porã erã pago sãre õaro ĩhadibubigʉ “Jesu yagʉ ãhraa,” arĩmasibeami. Goãmʉ dorediro dopa iibeami. Eropigʉ Goãmʉ ya buherire yʉhribigʉ ãhrimi. Jesure gamebirã tauro ñetariagʉ ãhrimi ĩgʉpʉ. 9 Wapeweyarã nome mʉa itamumorã árĩcʉ̃ erã waĩre gojaturãca. Mʉa eropa gojaturã õpa árĩrãre erã waĩre gojatuque. Sesenta bojori ejabigo igo waĩre gojatubiricãque. Eropirã wapeweyo yujugʉ ta marapʉcʉdigore gojatuque. 10 “Igo õarire iigo ãhrimo,” masa erã arĩgore gojatuque. Eropirã igo porãre õaro masugo árĩdigore gojatuque. Eropirã igo ya wihire gajirãre õaro mera ñajaridoregore gojatuque. Eropirã pohro majago iro dopa Jesu yarãre itamugore ñero tarirãre itamugore, árĩpehrerãre mojomoro ĩagore, õari dihtare iidiagore gojatuque. Eropa árĩrãre ĩagʉ iripũ ta erã waĩre gojatuque mʉa erã mʉa itamumorã árĩborore. 11 Wapeweyarã nóme, nómeñari erã árĩcʉ̃ erã waĩre gojatubiricãque erã Jesu yarãre itamumorãre. Pʉhrʉ erã waĩre mʉa gojatura pʉhrʉ erã gamero iidiarã Cristo yare duhu, dipaturi mojoto diribocoma. 12 Eropirã erã mojoto dirirã Cristore “Mʉ yarãre itamugora,” erã arĩdirore iibiribocoma. Erã eropa iibirira dipuwaja dipuwajacʉrãcoma. 13 Erã nómeñari eropa itamurã árĩrã tericʉrã nome wahama. Eropirã wirigue ñajacurirã ñeri querere werenigui curima. Erã weredorebirirare werema erã nome. 14 Eropirã erã Jesu yarãre itamumorã ñajabiricãporo. Eropigʉ erã õpa iicʉ̃ gahmea yʉhʉ: Wapeweyarã nome, nómeñari árĩrã mojoto diriporo daja. Eropirã erã porãcʉporo. Eropirã erã ya wihi majare õaro ĩhadibuporo. Erã nome wapeweyarã nome eropa ta iicʉ̃ marire Jesu yarãre ĩhaturirã “Ñerire iirã iima,” arĩmasibeama marire. 15 Dohpague tamerare yujurãyeri nome wapeweyarã nome Cristo yare duhu watĩ gameripʉre iinʉgatuhama. Eropigʉ õpa werea mʉre. 16 Jesu yarã erã acawerego wapeweyo igo árĩcʉ̃ erã igo acawererãpʉ igore itamuporo. Gajirã Jesu yarãpʉre igore itamudorebiricãporo. Eropirã erã Jesu yarã igore acawererã opagore itamubirã, gajirã nome wapeweyarã nomepʉre itamumasima. 17 Jesu yarã oparãre erã mohmerire erã õaro iicʉ̃ ĩarã umupeoque erãre. Eropirã õaro wajayeque. Yujurãyeri mʉa mera majarã Goãmʉ yare wererã mʉare buherã sã ãhrima. Erã tamerare tauro umupeo wajayeque. 18 Goãmʉ yare erã gojarapũgue mohmegʉre mʉa wajayeborore õpa werea: “Wecʉ trigo yerire cʉhratĩacʉ̃ ĩgʉ disirore cãhmotabiricãque. Ĩgʉ gamero baporo,” arĩ gojañorã. Eropiro gajipũ õpa arãa: “Mohmegʉre ĩgʉ mohmeri wajare oro gahmea,” arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. Goãmʉ ya gojarapũ eropa arĩcʉ̃ peerã oparãre õaro umupeoque mʉa. Eropirã õaro wajayeque erãre. 19 Jesu yarã mera majagʉ opʉre yujugʉ ta ĩgʉre weresãcʉ̃ peebiricãque. “Opʉ ĩgʉ õpa ñeri iirare ĩabʉ,” perã o ʉrerã arĩ weresãra pʉhrʉ peeque. 20 Eropa peerã ĩgʉ ñero iira árĩcʉ̃ ĩatuhaja Jesu yarã gamenererogue turique ĩgʉre, gajirã ĩgʉre ĩha masi güiporo arĩrã. 21 Eropigʉ Goãmʉ Jesucristo ĩgʉ beyerã anyua erã ĩhabeoro ire dorea mʉre. Dohpague yʉ mʉre dorerare iipehoque. Eropa iigʉ gajigʉre gajiropa, gajigʉ sãre gajiropa iibiricãque. Yujuropa ta iique árĩpehrerãre Jesu yarãre. 22 Gajirãre Goãmʉ mohmerire mʉ beyemorãre erã weca mʉ mojotorire duhpeoboro core õaro ĩaque mʉhʉ ĩha masiri mera yojaro mariro. Ñerire iirã árĩbocoma. Eropigʉ mʉ erãre beyera pʉhrʉ erã ñerire iicʉ̃ erã ñeri iira dipuwaja opagʉca mʉ sã. Eropigʉ erãre beyeboro core erã árĩricʉrire õaro masique. Eropigʉ árĩpehreri ñeri mariro árĩque mʉhʉ. 23 Bajasuburi paru pũrisũgʉ ãhraa mʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere deco dihtare ihrigʉ árĩgʉ, merogã vino sãre ihrique mʉhʉ ococʉgʉ. 24 Yujurãyeri erã ñerire iicʉ̃ mari ĩhaa. Eropirã Goãmʉ erãre dipuwaja moaborore masia mari. Gajirãpʉre erã ñeri iirare mari ĩha masibeaa. Pʉhrʉ erã ñeri iirare masirãca Goãmʉ dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃. 25 Eropa ta yujurãyeri õarire erã iirare masia mari. Gajirã erã õarire erã iirare dohpaguere masibiriquererã ta pʉhrʉ masirãca mari. Mari ĩabirirare árĩpehrerã erã iirare pʉhrʉ iri dehyoacʉ̃ ĩarãca.

1 Timoteo 6

1 Pohro majarã Jesu yarãpʉ erã oparãre õaro umupeoporo. Erã eropa umupeocʉ̃ ĩarã gajirã Goãmʉre mari arĩ buheri sãre ñero werewʉamasibeama. 2 Erã oparã Jesu yarã árĩcʉ̃ ĩarã erã pohro majarãpʉ gʉa oparã sã Jesu yarã ta ãhrima. Eropirã “Erãre umupeobiricʉ̃ õaroca,” arĩbocoma. Eropa iibiricãro gahmea. Erã oparã Jesu yarã árĩrã erã mahirã yujugʉ porã iro dopa ãhrima. Eropirã erã tamerare turaro itamuporo. 3 I yʉ wererare buheque. Eropigʉ ire doreque. Gajiropa árĩrire gʉyarire buherã mari Opʉ Jesucristo ya buherire umupeobeama. Erã Goãmʉre umupeori buherire gamebirã õpa iirã ãhrima. 4 “Masipehogʉ ãhraa,” arĩquererã ta diaye majare ne masibeama. Eropirã pee masibirã iro dopa ta turaro game dʉyasodiama erã. Eropirã Goãmʉ yare arĩmaacãa dʉyasorã ãhrima. Eropa dʉyasorã, game ĩhaturirã wahama. Eropirã gajirãre ñero quere moamasibiriquererã masare ñero arĩ pepima erã. 5 Eropirã erã ñeri dihtare pepiniguirã, diaye árĩrire ne masibirã eropa dʉyasoniguicãma. Eropirã “Goãmʉ yare buherã niyerure wajatarãca,” arĩ pepirima. Erã eropa árĩrãre wapicʉbiricãro gahmea. 6 Mari ya mari opari mera mucubirirã Goãmʉre umupeorã diaye ta wajatarã ta iiaa. 7 I yebaguere masa dehyoarã ne gajinore aĩgãribiribʉ mari. Eropirã mari sĩrirã warã ne gajinore aĩgãmasibeaa mari daja. Eropirã mʉa opari mera dihta mucubirique. 8 Eropirã mari barire, mari suhri sãre oparã, gajire gamenemobiricãrã. Iri nʉcʉ mera ta mucubiricãrã mari. 9 Niyerure gamerã doberi wʉaro oparã árĩdiarã watĩ ñerire ĩgʉ iidorerire árĩpehreri ñerire iirã árĩbocoma. Eropirã erã bajasuburi pee masibirã iro dopa ta gajinore gametarirã, ñeri ʉaribejari duhubirã, erã basi ta ñero tarima. Eropa dedererã wacãrã iima. 10 Niyerure gametarirã árĩpehreri ñerire iinʉgama masa. Yujurãyeri niyerure gametarirã, Jesure umupeo duhura pʉhrʉ bajasuburi erã ñero iira waja turaro bʉjawerema erã. Eropirã mari opariñepẽ ta mucubiriro gahmea marire. 11 Mʉ tamera Goãmʉ yagʉ ta ãhraa. Eropigʉ i ñerire iibiricãro gahmea. Eropigʉ õaripʉre gameque. Goãmʉ yare iique. Eropa iigʉ Jesure “Diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoque. Eropigʉ gajirãre mahique. Ñero tariqueregʉ ta bocatĩuque. Nijiyajagʉ árĩque masa mera. Eropigʉ gajirãre tarinʉgadiagʉ árĩbiricãque. 12 Ĩgʉ mera árĩpehrerinʉri mʉ õaro árĩniguicãburire Goãmʉ beyemi mʉre. Eropigʉ Jesucristore mʉ umupeorire bajarã masare õaro werebʉ mʉhʉ. Eropigʉ ñero tariqueregʉ ta ĩgʉre umupeo ĩgʉ yare duhubita ʉmarogue ĩgʉ mera eropa mʉ árĩniguicãboro dopa. 13 Goãmʉ árĩpehrerãre árĩpehrerire árĩcʉ̃ iigʉ ãhrimi. Jesucristopʉ Poncio Pilatore Goãmʉ yare õaro werepʉ. Eropigʉ Goãmʉ Jesucristo sã erã ĩhabeoro ire mʉre iidoregʉra: 14 Mʉre Goãmʉ ĩgʉ dorerare iipehocãque. Jesucristo ĩgʉ dujariboro core ñeri mariro, dipuwaja mariro ĩgʉ dorero dopa ta iiniguicãque. 15 Ĩgʉ queoranʉ árĩcʉ̃ Goãmʉ Cristore dujaricʉ̃ iigʉcumi. Goãmʉpʉ õagʉ ĩgʉ dihta masare doregʉ ãhrimi. Eropigʉ árĩpehrerã gajirã oparã erã tauro opʉ árĩgʉ ãhrimi. 16 Eropigʉ ĩgʉ dihta ne sĩribigʉ ãhrimi. Ĩgʉ gosesiriri mera árĩgʉ ãhrimi. Eropirã masa ĩgʉ gosesirirogue ejamasibeama. Eropigʉ masa erã ne ĩabigʉ ãhrimi. Eropirã dohpague sãre ĩgʉre ĩabeama. Ĩgʉ eropa árĩgʉre umupeorã. Eropirã árĩpehrerinʉri “Turagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩrã ĩgʉre. Eropa ta iirã. 17 Eropigʉ i yeba majarãre doberi oparãre õpa arĩ doreque mʉhʉ: “Gajirãre tarinʉgaa yʉhʉ,” ne arĩ pepibiricãporo. Erã doberi erã opari pehrea waroca. Eropirã “Yʉhʉ wʉaro opari mera õaro árĩgʉca,” arĩ pepibiricãporo. “Goãmʉ yapʉ mera õaro árĩgʉca,” arĩ pepiporo. Árĩpehreri diaye ta mari gameripʉre ogʉ ãhrimi ĩgʉ Goãmʉ. Ĩgʉpʉre umupeoturaporo erã doberi oparã. 18 Eropirã erã õaripʉre iiporo õarire erã iirã árĩboro dopa. Eropirã erã oparire mojomorocʉrãre orã árĩporo. 19 Erã eropiicʉ̃ ʉmʉsigue Goãmʉ pohrogue erã ya árĩroca. Erogue árĩcʉ̃ iri ne pehresome. Eropirã erogue õaro árĩniguicãrãcoma erã. 20 Mahgʉ, mʉre Goãmʉ ĩgʉ apirare ĩgʉ buhedorerare duhubita. Yujurãyeri masa Goãmʉre gamebirã iro dopa ta gʉyarire, pee masibirã ya buherire wereniguima. Eropa wereniguirã “Õaro masirã buheri ãhraa,” arĩrima erã. Eropa erã wereniguirire peenʉrʉbiricãque. 21 Gajirã yujurãyeri erã wereniguirire peenʉrʉrã Cristo ya buheripʉre cóãcãma. Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera mʉre turaro õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

2 Timoteo 1

1 Mʉhʉ Timoteo yʉ magʉ iro dopa ta yʉ mahigʉ ãhraa. Yʉhʉ Pablo mʉre ire gojabeoa. “Árĩpehrerã Jesucristore umupeorã ʉmʉsigue õaro árĩniguicãrãcoma,” arĩ apimi marire Goãmʉ. Ĩgʉ eropa arĩ apirare werebure yʉre beye apimi Jesucristo Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ Jesucristo mari Opʉ mera mʉre õadorea. Eropigʉ ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉhʉ. 3 Goãmʉ mera wereniguigʉ mʉ ya árĩburire serẽniguicãa ʉmʉri nʉcʉ. Eropa serẽgʉ Goãmʉre “Õhaa,” arãa yʉhʉ. Iribojegue majarã yʉ acawererã ñeri dipuwaja mariro ĩgʉ Goãmʉre ta umupeoñuma. Erã umupeodiro dopa ta dohpaguere yʉ sã ĩgʉ Goãmʉre ta umupeoa. Ĩgʉ Goãmʉ gohra ta ãhrimi yʉ mʉre serẽbasagʉ. 4 Sohõ árĩrasubure yʉ wacʉ̃ mʉ orenʉrʉsiarare guñagʉ mʉre turaro ĩadiaca daja mʉ mera õaro mucubiridiagʉ. 5 Eropigʉ Jesure diaye ta mʉ umupeorire guñaa yʉhʉ. Mʉ ñeco bʉro Loida, mʉ pago Eunice sã Jesure umupeomʉhtama mʉ core. Eropigʉ dohpaguere ĩgʉre mʉ umupeocʉ̃ õaro masia yʉhʉ. 6 Eropigʉ ire mʉre guñacʉ̃ iidiaa. Mʉ dipuru weca yʉ duhpeocʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ ya turarire omi mʉre. Ĩgʉ ya árĩburire mʉ mohmemasiburire mʉre omi. Iri mohmemasiburi mera mohmeque mʉhʉ. 7 Goãmʉ marire ĩgʉ Espíritu Santore omi. Mari mera árĩgʉ masare marire güicʉ̃ iibeami Espíritu Santo. Eropigʉ turarã, masare mahirã, pee masirã mari árĩcʉ̃ iimi ĩgʉ. 8 Eropigʉ mari Opʉ ya árĩburire gajirãre weregʉ gʉhyasĩribita mʉhʉ. Yʉhʉ ĩgʉ yare iicʉ̃ ĩha gajirã gamebirã yʉre peresugue doboma. Peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre ĩagʉ yʉre gʉhyasĩrisãbiricãque. Mʉhʉ sĩporãguere ñero bʉjawere?-?biricãque. Õari buherire mʉ buheri dipuwaja mʉ sã eropa wagʉ “Õaroca,” arĩ pepique mʉ sã. Mʉ eropa ñero taricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉre itamugʉcumi. 9 Eropigʉ Goãmʉpʉ marire peamegue wabonirãre taumi. Eropigʉ õarã ĩgʉ yarã árĩmorãre beyepʉ ĩgʉ. “Õarã ãhrima erã. Eropigʉ erãre beyegʉra,” arĩbiripʉ marire beyegʉ. Ĩgʉ marire mahigʉ ta negohraguere marire beyepʉ ĩgʉ gamero dopa ta iigʉ. “Eropigʉ Jesucristore erãre taubure obeogʉra,” arĩ beyepʉ marire. 10 Eropigʉ dohpaguere Jesucristore marire taubure obeodigʉ árĩmi marire diaye ta ĩgʉ mahirire ĩhmugʉ. Eropigʉ Jesucristo marire taugʉ marire ĩgʉ yarãre dederebiricʉ̃ iimi. Eropa iigʉ “Yʉre umupeorã Goãmʉ mera õaro árĩniguicãrãcoma,” arĩgʉ õari buherire marire weregʉ aripʉ ĩgʉ. 11 Eropigʉ i õari buherire werebure ĩgʉ apimi yʉre. 12 Eropa ĩgʉ yare buhegʉ árĩgʉ dohpaguere ñero taria yʉhʉ. Eropa ñero tariqueregʉ ta sĩporã mucubirigʉ ãhraa. Yʉ guñaturagʉre Jesure masia yʉhʉ. Turagʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ yare buhedore apigʉ õaro itamugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ yʉre apirare yʉre buhe ojogorocʉcʉ̃ ĩhadibugʉcumi yʉre. “Yʉre itamugʉcumi,” arĩ irire õaro masigʉ sĩporã mucubirigʉ ãhraa. 13 Mʉre yʉ wererare iipehocãque. Jesucristo mʉre ĩgʉre õaro umupeocʉ̃ iimi. Eropigʉ ĩgʉre gajirã sãre õaro mahicʉ̃ iimi mʉre. Eropigʉ “Diaye ãhraa,” arĩ irire guñaniguicãque mʉhʉ. 14 Eropigʉ Espíritu Santo mari mera árĩgʉ ĩgʉ itamuri mera õari buherire õaro buheque. Queoro buheque gajiropa arĩro mariro. 15 Yʉ peresugue árĩcʉ̃ ĩarã yʉre cóãgãpehrea wama. Árĩpehrerã Asia yeba majarã Jesu yarã yʉre itamudiabirã cóãgãpehrea wama. Erã mera majarã perã Figelo, Hermógene eropa ta iima erã sã. Erã eropa cóãgãrare masituhaca mʉhʉ. 16 Erã eropa cóãquerecʉ̃ ta Onesíforopʉ bajasuburi yʉre itamugʉ õaro siñajacʉ̃ iimi. Eropigʉ ĩgʉ yʉ peresu árĩcʉ̃ ĩgʉ yʉre gʉhyasĩrisãbeami. Eropigʉ Romague eragʉ yʉre amaniguicãdi árĩmi. Eropa amaniguigʉ yʉre bocami. Efesogue sãre ĩgʉ marire itamurare õaro masia mʉhʉ. Ĩgʉ eropiira waja ĩgʉ porãre, erã pago sãre mojomoro ĩagʉcumi mari Opʉ Jesucristo. Goãmʉ eropa iiboro dopa ĩgʉre serẽbasaa. 18 Eropigʉ i yebague Jesu mari Opʉ dujaririnʉ arigʉ ĩgʉre mojomoro ĩagʉcumi. Ĩgʉre eropa iiboro dopa ta serẽbasaa Goãmʉre.

2 Timoteo 2

1 Mʉpʉ yʉ magʉ iro dopa ta Jesucristo ĩgʉ itamuri mera turagʉ árĩque. 2 Eropigʉ bajarã masare yʉ buherare mʉ peerare gajirã sãre wereturiaque mʉhʉ. Erã mʉ buherã Goãmʉ gamerire iiniguicãrã árĩporo. Eropirã gajirãre buheturiarã árĩporo erã sã. 3 Surara ñero tarigʉ ĩgʉ yujuro bojero dopa ta Jesu yagʉ árĩgʉ ñero tariqueregʉ yujuro bojeque. Eropa iigʉ gajirã Jesu yarã iiro dopa iigʉ iiaa mʉhʉ. 4 Surara ĩgʉ opʉ ĩgʉ doreripʉre iimi. Eropigʉ ĩgʉ surara árĩbirã erã iiripʉre iibeami ĩgʉ. Mʉ sã eropa ta mari Opʉ ĩgʉ dorera dihtare iique. 5 Omabiragʉ erã dorediro dopa queoro iibigʉ ĩgʉ omatariara waja wajatabeami. Eropa ta mʉ sã Goãmʉ dorediro dopa ta iibigʉ Goãmʉ mera wajatasome. 6 Eropigʉ pohere õaro mohmedigʉpʉ ĩgʉ mohmera waja iri pohe majare aĩmʉhtami. Eropa ta mʉ sã Goãmʉ yare õaro mohmera waja Goãmʉ oburire aĩmʉhtagʉca. 7 Irire õaro masicʉ̃ iigʉcumi Jesu mari Opʉ mʉre. Eropigʉ dohpaguere yʉ mʉre arĩdirore õaro guñaque. 8 Jesucristore guñaque. Ĩgʉ opʉ Davi mʉrʉ pãrami ĩgʉ árĩpʉ. Eropigʉ sĩridigʉ masa mʉriapʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa sĩri masa mʉriara marire tauburi buheri ta ãhraa. I õari buherire buhegʉ iiaa. 9 Iri buherire buhegʉ ñero taria yʉhʉ. Eropirã irire yʉ buhecʉ̃ ĩha gajirã gamebirã ñegʉ iro dopa ta yʉre dipuwaja moa yʉre peresugue doboama. Masa yʉre cãhmotaquererã Goãmʉ ya õari buherire cãhmota masiya mara. 10 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre buhegʉ bajasuburi ñero taria yʉhʉ erã Jesucristo yarã erã árĩburire. Ĩgʉ yarã árĩborore erã peamegue wabonirãpʉ tauborore ñero tarigʉ yujuro bojea. Eropigʉ erã Goãmʉ mera õaro árĩniguicãborore ñero taria ĩgʉ yare buhegʉ. 11 I diaye ta ãhraa: Cristo ya árĩburire mari iira dipuwaja gajirã marire wejẽquerecʉ̃ ĩgʉ mera ʉmʉsigue õaro árĩniguicãrãca. 12 Eropirã ĩgʉ yare mari iira dipuwaja ñero tariquererã ta ĩgʉ yare duhubirã árĩrã ĩgʉ opʉ árĩroguere ĩgʉ mera dorerã árĩrãca mari sã. “Cristore yʉ masibeaa,” mari gajirãre arĩcʉ̃ ĩgʉ sã marire eropa ta arĩgʉcumi. 13 Ĩgʉre mari tarinʉgacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta marire dipuwaja moagʉcumi. Ĩgʉ arĩro dopa ta iigʉ ãhrimi ĩgʉ. Ne gʉyabeami ĩgʉ. I árĩpehreri ĩgʉ werera diaye ta ãhraa. 14 Ire yʉ wererare mʉ mera majarãre masicʉ̃ iique. Erã ejatuharo game dʉyaso wereniguiri duhpiburi árĩbeaa. Eropirã erãre peerãre ñero wacʉ̃ iima. Eropigʉ mari Opʉ ĩgʉ ĩhuro õpa arĩ wereque erãre. “Mʉa eropa wereniguiro dopa wereniguibiricãque,” arĩque erãre. 15 Mʉpʉ Goãmʉ yare õaro buheque. Eropigʉ Goãmʉ ya árĩburire turaro iique. Mʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ “Õaro iibʉ mʉhʉ,” arĩgʉcumi Goãmʉ mʉre. Eropigʉ mʉ buherare ĩgʉ ĩacʉ̃ gʉhyasĩrisome mʉhʉ. Ĩgʉ buheri diaye ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ buherire õaro masique. Eropigʉ ire queoro buheque. 16 Erã ejatuharo bu árĩrire wereniguirã ñerire eropa iiniguicãma. Eropigʉ erã eropa arĩ wereniguirire ĩha gamebiricãque mʉhʉ. 17 Erã wereniguiri camiro boagãro iro dopa ta ãhraa. Erã wereniguiri gajirã Jesu yarãre ñerã wacʉ̃ iiaa. Eropa wereniguirã mera majarã Himeneo, Fileto sã ãhrima. 18 Eropirã erã õari buherire cóãrã, “Jesu yarã sĩrinirã erã ya dʉpʉ mʉra masa mʉriatuhanirã ãhrima,” arĩ buhemaacãma. Eropa gajiropa buherã bajamerãgã Jesu yarãre goroweorã iima. 19 Erã eropa ñero buhequerecʉ̃ ta, Goãmʉ ya buheripʉ ne gohrotobeaa. Ĩgʉ ya diaye maja árĩro pehrebeaa. Õpa arĩ gojara ãhraa: “Mari Opʉ ĩgʉ yarãre masimi. Eropirã árĩpehrerã ‘Jesu yarã ãhraa,’ arĩrã ñerire duhucãporo,” arĩ gojañuma. 20 Jesu yarã watope ãhrima Goãmʉ yare õaro iirã. Gajiropa iirã sã ãhrima ñeri buherire wereniguirã. 21 Eropigʉ yujugʉ Goãmʉ ya árĩburire õaro itamudiagʉ iri ñeri buherire peebiricãporo. Árĩpehreri ñerire duhucãporo. Ĩgʉ eropiigʉ õagʉ árĩgʉ árĩpehreri Goãmʉ yare õaro iimasimi. Goãmʉ gamegʉ õaro árĩgʉcumi. 22 Eropigʉ mʉ mamʉ árĩgʉ mamarã erã ñeri ʉaribejari iro dopa iibiricãque. Eropigʉ õarire iique. Jesure umupeoturaniguicãque. Eropigʉ ĩgʉre masa sãre mahi umupeoque. Eropigʉ gamequeãro mariro gajirã mera õaro árĩque mʉhʉ. Eropa ta iique gajirã ñeri dipuwaja marirã mera Goãmʉre game serẽniguirã mera árĩgʉ. 23 Eropigʉ pee masibirã erã arĩ dʉyasorire mʉ sã peenʉrʉbita. Eropigʉ mʉ sã dʉyasobita. Eropa arĩ dʉyasorã masa game gameturinʉgama. 24 Mari Opʉ pohro majagʉre dʉyasobiricãro gahmea. Eropigʉ árĩpehrerãre õaro iigʉ buhemehregʉ, mata guabigʉ ĩgʉre árĩro gahmea. 25 Eropigʉ gajirã ĩgʉ mera dʉyasocʉ̃ ĩgʉ erãre weregʉ õaro mera yojaro mariro mera yʉhriro gahmea ĩgʉre. Ĩgʉ õaro yʉhricʉ̃ ĩarã erãpʉ Goãmʉ ĩgʉ itamuri mera erã ñeri iirire bʉjawerebocoma. Eropirã õari buherire diaye majare masinʉgabocoma. 26 Erãre watĩ oparimi ĩgʉ gamerire iimorãre. Eropirã erã ñero iirare bʉjawerera pʉhrʉ õari buheripʉre masirã, watĩre cóãrãcoma.

2 Timoteo 3

1 I ʉmʉ pehreburinʉ coregã ñero tarirãcoma masa. Irire õaro masique mʉhʉ. 2 Irisubure masa gajirãre guñabirã, erã ya árĩburi dihtare guñarã, niyerure gamerã, “Gajirãre tarinʉgaa gʉa,” arĩ erã basi pepirã, masare ñero turirã, erã pagʉ sʉmarãre tarinʉgarã, erãre oquerecʉ̃ ta “Õhaa,” arĩbirã, Goãmʉre umupeobirã árĩrãcoma. 3 Eropirã masare mahibirã, mojomoro ĩabirã, ñeri quere iirã, ñeri ʉaribejarire duhumasibirã, masare eropa paniguirã, õarire gamebirã árĩrãcoma. 4 Erã mera majarãre ñero iirã, pepiri moorã, “Masipehorã ãhraa,” arĩ pepirã árĩrãcoma masa. Eropirã erã, erã ʉaribejarire iisʉarã árĩrã Goãmʉre umupeo sʉabeama. 5 Eropirã erã masa erã ĩhabeoro Goãmʉre umupeoquererã ta “Goãmʉ duhpibu árĩbeami,” arĩ pepirima erã. Eropa árĩrãre wapicʉbiricãque mʉhʉ. 6 Erã mera majarã pee masibirã nome pohro ñaja, erã nomere gʉyarire buhema. Erã nomepʉ turaro ñerire iiniguirã árĩrã, turaro ñerire iidiarã ãhrima. 7 Erã nome eropa peeniguirã nome árĩquererã ta, diaye majapʉre ne masibeama. 8 Iribojegue Jane, Jambre sã yeea árĩnirã Moise wererare gamebiridiro dopa ta erã sã õari wereniguirire diaye majare gamebeama. Erã ñeri dihtare pepirã ãhrima. Eropirã Jesure umupeorã gohra árĩbeama. 9 Eropa iirã gʉyari mera erã iidiarire yujuro bojesome. Pʉhrʉ erã gʉyarire, erã pee masibiriri sãre árĩpehrerã ĩha masirãcoma. Jane, Jambre mera erã gʉyarire iribojegue masa erã ĩha masidiro dopa ta eropa ta masirãcoma masa pehreburinʉ coregã árĩrã erã gʉyarire. 10 Mʉpʉ yʉ buherare, yʉ árĩricʉrare, yʉ iidiarare, Jesure yʉ umupeorare õaro ĩhabʉ. Eropigʉ guaro mariro yʉ iirare, masare yʉ mahi umupeorare, ñero tariqueregʉ yʉ yujuro bojerare masia mʉhʉ. 11 Eropigʉ Jesucristo yare yʉ iira waja yʉre erã ñero iirare, yʉ ñero tarirare masia mʉhʉ. Eropigʉ Antioquíague, Iconiogue, Listrague yʉre ñetariaro erã iira sãre masia mʉhʉ. Eropa yʉ wacʉ̃ ĩha mari Opʉ Jesucristopʉ yʉre itamumʉrimi. 12 Árĩpehrerã Jesucristo yarã árĩdiacʉ̃ Goãmʉ gamerire iiniguidiacʉ̃ gajirã erãre ñero iirãcoma. Iri diaye ta ãhraa. 13 Eropirã ñerãpʉ, gʉyarã sã, ñetariarã árĩniguicãrãcoma erã. Gajirãre gʉyarã, erã basi sã gʉyarire peerã eropa ta ñetariarã árĩniguicãrãcoma. 14 Mʉpʉ yʉhʉ mʉre buherare õaro mʉ peerare eropa iiniguicãque. Mʉre buhenirãre masia mʉhʉ. 15 Mʉ majigʉ árĩgʉgue ta, Goãmʉ yare erã gojarapũre masinʉgayoro. Ĩgʉ yare erã gojarapũ mʉ buhegʉ masia Jesucristo marire tauburire. Eropa buhegʉ “Jesucristore umupeorã dihtare peamegue wabonirãre taumi Goãmʉ,” arĩ masia. 16 Goãmʉ yare erã gojarapũre árĩpehrerire Goãmʉpʉ gojadorepʉ erãre. Eropirã iripũre buherã mari masinemoa. Iripũre buherã mari õaro iiburire masia. Eropirã mari ñeri iirire masia iripũre buherã. Eropiro iripũ marire õaripʉre gohrotodorea. Eropiro ʉmʉri nʉcʉ mari õarire mari iiniguiburire werea iripũ. 17 Eropigʉ Goãmʉ yagʉ ĩgʉ yapũre buhegʉ, masi?-?pehocãgʉcumi. Eropa masigʉ árĩpehrerire õarire iimasigʉcumi ĩgʉ.

2 Timoteo 4

1 Jesucristo árĩpehrerãre doregʉ arigʉ dujarigʉcumi. Eropa dujarigʉ ojocarirãre, sĩrinirã sãre dipuwaja moagʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ ĩhabeoro ire mʉre dorea yʉhʉ: Goãmʉ sã ĩgʉ ĩhabeoro ire dorea mʉre. 2 Ʉmʉri nʉcʉ masa erã peediacʉ̃, erã peediabiricʉ̃ sãre Goãmʉ yare wereque. Eropa weregʉ masare erã ñeri dipuwajare masicʉ̃ iique erãre. Eropigʉ “Mʉa ñeri iirire iinemobiricãque,” arĩ wereque erãre. Õaripʉre iidoreque. Eropa weregʉ ne guabigʉ gariborebigʉ árĩque mʉhʉ. Eropigʉ gajirãre buhe duhubita. 3 Pʉhrʉ, gajisubuguere masa õari buherire peediasome. Eropa peediabirã erã gamero dopa ta iirã, erã peediari dihtare buhemorãre amarãcoma erã. Eropirã gʉyari buherire buherã bajarã oparãcoma erã. Erã eropa iirã õari buheri diaye majapʉre cohã, erã eropa arĩ bocara buheripʉre peenʉrʉrãcoma. 5 Eropigʉ mʉpʉ diaye majare buhe duhubita. Eropa iigʉ ʉmʉri nʉcʉ õaro pee masigʉ árĩque. Eropigʉ ñero tariqueregʉ ta yujuro bojeque. Eropigʉ õari buherire eropa buheniguique masa Jesu yarã waboro dopa. Goãmʉ mʉre ĩgʉ iidorerare iipehocãque mʉhʉ. 6 Yʉhʉ Goãmʉ yare yʉ iira dipuwaja yʉ sĩriboro merogã dʉhyaa. Eropigʉ bajamenʉrigã árĩnigʉca. Eropigʉ dohpaguere mʉre dorea. 7 Yʉ sĩriboro coregã ire weregʉra: Jesucristo yʉre õari buherire buhedoregʉ ĩgʉ apirare õaro buhe ojogorocʉabʉ. Ĩgʉ dorerire õaro iipehocãbʉ. Eropigʉ ñero tariqueregʉ ta ĩgʉre ne umupeo duhubiribʉ. 8 Yʉ eropa õarire iira wajare ʉmʉsigue dibugʉcumi yʉre. Eropigʉ mari Opʉ árĩpehrerãre masipehogʉ, diaye ta dipuwaja moabu árĩgʉ, queoro weregʉ ĩgʉ dujaririnʉ yʉ wajatarare ogʉcumi yʉre. Gajirã sãre ĩgʉ dujariborore corerãre, ĩgʉre mahirãre erã wajatarare ogʉcumi Jesu. 9 Yʉ pohrogue yojaro ĩagʉ arique mʉhʉ. 10 Dema waĩcʉgʉ i yeba majare árĩpehrerire gamegʉ yʉre cóãgã waha wami Tesalónicague. Crescentepʉ yʉre cóãbiriqueregʉ Galacia yebague wahámi Goãmʉ yare buhegʉ. Tito sã eropa ta Dalmaciague wahámi. 11 Luca dihta yʉ mera ãhrimi. Marco yʉre õaro itamubu ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre aĩgãrique mʉhʉ. 12 Tíquicore Efeso macague obeoabʉ. 13 Eropigʉ mʉhʉ õgue arigʉ, yʉ weca sañari suhrirore, Troa maca Carpo ya wihi yʉ apirañere aĩgãrique. Eropi sohõ árĩra gojara turirire aĩgãrique. Sohõ árĩra gojara gasiri tamerare turaro gahmea yʉhʉ. Eropigʉ iri gasiri sãre aĩgãrique. 14 Alejandro comere mohmegʉ yʉre ñetariaro iimi. Eropigʉ ĩgʉ eropa iira dipuwaja Goãmʉ dipuwaja moagʉcumi. 15 Ĩgʉ Alejandro mari buherire ne gamebirimi. Eropigʉ mʉare ñero iiri arĩgʉ õaro ĩgʉre guña masique. 16 Peresu iidoregʉre yʉ iirare ĩgʉre yʉ ne werecʉ̃ ne yujugʉ Jesu yagʉ yʉre itamudiabirimi. Árĩpehrerã yʉre itamubirã cóãgãpehrea wama. Erã eropa cóãquerecʉ̃ ta yʉre erã cóãra dipuwaja Goãmʉre “Erãre dipuwaja moabita,” arĩbʉ. 17 Yʉ yujugʉ ta árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ õaro ãhrimi yʉ mera. Eropigʉ ĩgʉ buherire yʉ õaro wereburire weremasicʉ̃ ĩgʉ turari mera itamumi yʉre. Árĩpehrerã Judio masa árĩbirã iri buherire erã peeburire werecʉ̃ itamumi. Eropigʉ masa erã yʉre ñero iidiaquerecʉ̃ ta yʉre erã ñero iibodigʉre itamumi mari Opʉ. 18 Árĩpehrerire erã yʉre ñero iirire yʉre taugʉcumi mari Opʉ. Eropigʉ ʉmʉsigue ĩgʉ Opʉ árĩrogue yʉ árĩborore itamugʉcumi ĩgʉ. Eropirã “Mari Opʉ õatariagʉ, turatariagʉ ãhrimi,” árĩpehrerinʉri arĩrã mari. Eropa ta arĩrã. 19 Priscila, igo marapʉ Aquila, Onesíforo ya wihi majarã sã õaporo. 20 Erasto Corintogue dujami. Trófimo dorecʉa wahámi. Eropigʉ Miletogue apiabʉ ĩgʉre. 21 Puhiró core yojaro arique mʉhʉ. Eubulo, Pudente, Lino, Claudia sã, árĩpehrerã Jesu yarã mʉre õadorema. 22 Mari Opʉ Jesucristo mʉ mera árĩporo. Eropigʉ mʉare Goãmʉ mera turaro õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

Tito 1

1 Yʉhʉ Pablo mʉre Titore gojaa. Goãmʉ pohro majagʉ, Jesucristo yare ĩgʉ buhedore ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Goãmʉ ĩgʉ beyenirã Jesure erã umupeoburire, õari buherire erã masiburire Jesu buhedoregʉ yʉre apimi. Iri buheri Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta mari iiburire werea. 2 Eropigʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ yarã ʉmarogue erã õaro árĩniguiboro sãre buhea erãre. Goãmʉ ne gʉyari marigʉ i yebare ĩgʉ ĩhacũnuguboro core “Yʉ pohrogue eropa õaro árĩniguicãrãcoma,” arĩ apipʉ marire. 3 Eropigʉ ĩgʉ queoranʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ eropa arĩ apirare masidoredigʉ árĩmi masare. Eropa ta masidoregʉ yʉre erãre weredoremi ĩgʉ marire taugʉ. 4 Mʉre Jesu yare buhebʉ. Yʉ eropa buhecʉ̃ peegʉ, Jesure umupeonʉgabʉ mʉhʉ yʉ umupeoro dopa. Eropigʉ mʉhʉ yʉ buhedigʉ árĩgʉ diaye ta yʉ magʉ iro dopa árĩgʉ ta iiaa. Mʉre ire gojabeogʉ iiaa. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ, Jesucristo marire taugʉ itamuri mera mʉre õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉhʉ. 5 Creta waĩcʉri nʉgʉro yʉ mʉre apicʉ̃ Jesu yarã erã buheboro dʉhyanibʉ irisubure. Eropigʉ erã iiburire werebure apibʉ yʉhʉ mʉre. Eropigʉ macari nʉcʉ majarã Jesu yarã oparã árĩmorãre beyedoregʉ apibʉ mʉre. 6 Erã oparã Goãmʉ pohro majarã ãhrima. Eropigʉ erãre beyegʉ õarãre beyeque gajiropa iibirãre. Eropigʉ yujugo ta marapocʉrã árĩrãre beyeque. Eropigʉ “Bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepirãre beyeque. Eropigʉ mata guabirãre, merebirãre, masa mera gamequeãbirãre, niyerure gamebirãre beyeque. Eropa beyegʉ erã ya wihire ñajarãre õaro ĩhadiburãre, õaripʉre sʉarãre, pee masirãre, õaripʉre iiniguirãre, ñeri marirãre, erã ʉaribejarire iibirãre, teboro mariro mohmerãre, õarire iiniguirãre beyeque. Eropirã mʉa beyerã porãre õpa árĩro gahmea. Jesure umupeorã, õarire iiniguirã, árĩpehrerãre õaro yʉhrirã árĩro gahmea oparã porãre. 9 Eropirã õari buherire queoro mari buhediro dopa ta ne duhubirã árĩporo oparã mʉ beyenirã. Eropirã õari buherire wererã árĩrãcoma. Eropa iirã õari buherire gamebirãre buherã erã ya gʉyari árĩcʉ̃ masicʉ̃ iirãcoma erã. Eropigʉ õaro beyeque Jesu yarã weca oparã árĩpehrerãre. Bajarã erã oparãre tarinʉgarã, õaro pepi wereniguibirã, gʉyarã ãhrima dohpaguere. Eropa iirã yujurãyeri Moise dorerire iidorerã tamera ñetariaro iirã iima. Erã buheri iri diaye árĩbiricʉ̃ erãre masicʉ̃ iiro gahmea. 11 Erã Moise dorerire iidorerãpʉ gʉyarire buherã niyerure wajatadiarã buhema. Eropa buherã yujuyeri wiri majarãre árĩpehrerãre Goãmʉ yapʉre cóãcʉ̃ iirã iicoma erã. Erã eropa iicʉ̃ erãre iidorebiricãro gahmea. 12 Iribojegue weredigʉ Creta majagʉ árĩqueregʉ ta õpa arĩ werepʉ: “Creta nʉgʉro majarã eropa gʉyaniguirã waĩcʉma. Ñerire iirã diayea iro dopa iirã ãhrima. Eropirã pagari barã árĩrã ne mohmediabeama,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ ya nʉgʉro majarãre. 13 Ĩgʉ eropa arĩra diaye ta ãhraa. Erã eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ erãre turaro wereque Jesu ya buheripʉre erã õaro pee masiboro dopa. 14 Eropigʉ “Judio masa iribojegue majarã erã arĩ bocarare peebiricãque,” arĩ wereque erãre. Jesu yare gamebirã erã doreri sãre Creta majarã erã peenʉrʉbiriborore wereque erãre. 15 Õpa ãhraa. Dipuwaja marirã õari dihtare pepima. Ñerire iiniguirãpʉ ñeri dihtare pepima. Erã pepiripʉ ñetaria. Eropirã õaripʉre beyemasibeama. 16 Erã “Goãmʉre masia gʉa,” arĩquererã ta ñerire iima. Eropa iinirã erã árĩcʉ̃ ĩarã Goãmʉre masibirã erã árĩcʉ̃ masia mari. Eropirã erã ñetariarã, Goãmʉ yare tarinʉgarã ãhrima. Eropirã õarire iimasibeama.

Tito 2

1 Mʉpʉ buhegʉ õari buheri arĩdiro dopa ta õaro buheque. 2 Mʉrãpʉre õpa wereque: “Mʉa gʉhyadiarã, masa erã umupeorã, pee masirã, ‘Goãmʉ diaye iigʉ ãhrimi,’ arĩ umupeorã, õari buherire õaro iirã, Jesure masa sãre mahirã, ñero tariquererã ta yujuro bojerã árĩque,” arĩ wereque erãre. 3 Mʉrã nome sãre eropa ta arĩ wereque: “Gʉhyadiarã nome, ñeri quere werewʉabirã nome, merebirã nome árĩque,” arĩ wereque erã nome sãre. Eropirã erã nome õarire gajirãre buheporo. 4 Eropa iirã õpa arĩ buheporo mʉrã nome nómeñaripʉre: “Mʉa marapʉ sʉmarãre mʉa porã sãre mahique,” arĩ buheporo. 5 “Eropirã mʉa pee masirã nome, gajirã ʉma mera ñero iibirã nome, mʉa ya wihi majare õaro ĩhadiburã nome, õaro iirã nome, mʉa marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrirã nome árĩque,” arĩ buheporo mʉrã nome nómeñaripʉre. Erã eropiicʉ̃ ĩarã gajirãpʉ “Goãmʉ yare umupeorã ñero iirã ãhrima,” arĩmasibeama mʉare. 6 Eropigʉ mamarã sãre õpa wereque: Pee masirã árĩporo erã. 7 Eropigʉ mʉpʉ õari dihtare iiniguicãque mʉre erã ĩhacũburire. Buhegʉ ne gʉyaro mariro buheque. Eropa buhegʉ gʉhyadiaro mera buheque mʉhʉ. 8 Eropa buhegʉ õaro pee masiri mera buheque ne gajirã mʉre erã weresãmasibiriburire. Mʉ eropa buhecʉ̃ ĩarã marire ĩhaturirã árĩquererã ta marire bu gohra ta werewʉamasibeama. Marire eropa werewʉamaacãrã gʉhyasĩuro warãcoma erã. 9 Eropigʉ pohro majarãre õpa doreque: Erã oparãre õaro yʉhrirã árĩporo. Eropirã erã oparãre õaro mucubiricʉ̃ iiporo. Eropa dihta iiporo. Eropirã erã oparãre pũriro mera yʉhribiricãporo. 10 Eropirã erã oparã yare yajabiricãporo. Eropirã õarã erã oparã dorerire õaro iiniguicãrã árĩporo. Erã eropa õaro yʉhrirã árĩcʉ̃ ĩarã Goãmʉ marire taugʉ ĩgʉ buherire pee sʉarãcoma gajirã. 11 Masare ĩgʉ mahirire Goãmʉ mari masare masicʉ̃ iituhajami. Mari masare eropa mahigʉ árĩpehrerã peamegue wabonirãre Goãmʉ turaro taudiami. 12 Masare eropa mahigʉ Goãmʉ marire õpa doremi: Ñeri iirire, ñerire ʉaribejarire duhucãdoremi marire. Goamʉ turagʉ, Jesucristo marire taugʉ ĩgʉ õarire mari ĩaburinʉre, ĩgʉ õaro mera dujariburinʉre mari corerã iiaa. Eropigʉ mari corerinʉ mari corerisubu, mari pee masirã, õarire iiniguirã, Goãmʉre umupeoniguirã marire árĩdoremi Goãmʉ. 14 Ĩgʉ Jesucristo mari ya árĩburire ta sĩridi árĩmi. Árĩpehrerã mari ñeri iirire duhucʉ̃ iibu, marire ĩgʉ yarã wacʉ̃ iibu sĩridi árĩmi. Mari ñerire ĩgʉ eropa cóãcʉ̃ mari ñerire iira dipuwaja marirã árĩrãca. Eropirã turaro õarire iidiarã árĩrãca. 15 Ire árĩpehrerire iri nʉgʉro majarãre Jesu yarãre buheque mʉhʉ. Erã opʉ árĩgʉ ta iiaa mʉhʉ. Eropigʉ erãre wereque. Eropigʉ erã ñerire iicʉ̃ ĩagʉ wereque erãre. Eropirã árĩpehrerã gajirã mʉre cóãdiabiricãporo.

Tito 3

1 Õpa guñacʉ̃ iique ero majarã Jesu yarãre: Erã oparãre õaro yʉhrirã árĩporo. Eropirã árĩpehrerire õari dihtare iirã árĩporo. 2 Eropirã gajirãre ne quere goroweobiricãporo. Game dʉyasobiricãporo. Eropirã masa õarã, árĩpehrerãre umupeorã árĩporo. 3 Iribojegue mari sã pee masibirã, tarinʉgarã, gʉyarire peenʉrʉrã, ñerire iisʉarã, ñerire ʉaribeja duhumasibirã, ʉmʉri nʉcʉ ñerire iiniguirã, gajirãre erã gajinore opacʉ̃ ĩhaturirã árĩmʉriribʉ mari sã. Eropirã marire gajirã ĩhaturimʉrima. Eropirã mari sã erãre ĩhaturimʉriribʉ. 4 Eropa árĩnirã árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ marire peamegue wabonirãre taumi. Eropa taugʉ ĩgʉ ĩgʉ õagʉ árĩrire, masare ĩgʉ mahirire marire ĩhmudi árĩmi. Õaro mari iira mera taubirimi marire. Marire mojomoro ĩagʉ mari ñeri iirare coegʉ Espíritu Santo mera marire taumi. Eropa iigʉ marire ĩgʉ porã wacʉ̃ iimi. Eropigʉ Espíritu Santopʉ mari õarã árĩburire marire gohrotomi. 6 Jesucristo mari ñeri iira dipuwaja ĩgʉ sĩri, masa mʉriara mera Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore omi marire wʉaro ĩgʉ turarire mari opaboro dopa. 7 Marire mahigʉ, marire õaro iidiami. Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ Espíritu Santore omi, ñeri iira dipuwaja marirã mari árĩborore, ʉmarogue mari eropa õaro árĩniguicãborore. Mari eropa árĩniguiburire masirã irire mucubiri corerã iiaa mari. 8 Iri yʉ werera diaye ta ãhraa. Eropigʉ irire yʉ werediro dopa ta masare buhegʉ iri dorerire iipehodoreque mʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉre umupeorãre irire buheque õarire erã õaro iiboro dopa. I yʉ arĩ buhera õari buheri ãhraa. Eropirã masa i buherire erã peenʉrʉcʉ̃ õaro itamuri árĩroca erãre. 9 Gajirã wereniguiripʉ duhpiburi árĩbeaa. Erã masibiriquererã ta erã arĩ dʉyasoma. Erã ñecʉ sʉmarã arĩ bocarare game dʉyasoma. Moise dorerire arĩ dʉyasoma. Erã eropa arĩ dʉyasori iri árĩpehreri duhpiburi árĩbeaa. Eropigʉ irire peenʉrʉbiricãque. Mʉ sã dʉyasobiricãque. 10 Mʉa mera majagʉ eropa game dʉyasogʉ mʉa basi game dʉca wacʉ̃ ĩgʉ iicʉ̃ ĩagʉ “Iibiricãque,” arĩque ĩgʉre. Yujusubu, pesubu irire ĩgʉre mʉ iidorebirira pʉhrʉ ĩgʉ yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre wapicʉ duhucãque. 11 Eropa dʉyasogʉ ñeri dihtare ʉaribejaniguigʉ ãhrimi. Eropa ĩgʉ iicʉ̃ ĩarã ĩgʉ ñegʉ árĩcʉ̃ masi, ĩgʉre wapicʉbiricãro gahmea. 12 Nicopoligue puhirópẽ árĩbu iiaa. Eropigʉ Artemare o Tíquicore mʉ pohrogue yʉ obeomʉhtacʉ̃ eroguere yʉre bocatĩrigʉ árĩque mʉhʉ. 13 Eropigʉ dorerire õaro mehregʉre Zena waĩcʉgʉre, Apolo sãre õaro itamuque erã waborore. Eropigʉ erã gamerire árĩpehrerire oque erãre dʉhyaro mariro. 14 Eropirã Jesu yarã mari mera majarã õarire iipoporo. Gajinore opapehobirãre erã itamuboro dopa, õarire iiniguirã erã árĩboro dopa eropa iiporo. 15 Árĩpehrerã yʉ mera majarã mʉre õadorema. Ero árĩrã Jesu yarã gʉare mahirã õaporo. Árĩpehrerãre mʉare Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera turaro õadorea. Eropa ta árĩniguicãporo. Iripẽta ãhraa.

Filemón 1

1 Yʉhʉ Pablo Jesucristo yagʉ yʉ árĩri dipuwaja peresugue árĩgʉ iiaa. Yʉhʉ, mari acaweregʉ Jesu yagʉ Timoteo mera mʉre Filemore gojabeoa gʉa. Mʉhʉ gʉa mahigʉ Cristo yare gʉare mohmetamugʉ ãhraa mʉhʉ. 2 Eropirã Jesu yarã mʉ ya wi gamenererã sãre gojabeoa gʉa. Mari mahigo mari acawerego Jesu yago Apia sãre gojabeoa gʉa. Arquipo sãre gojabeoa gʉa. Arquipopʉ gʉa iro dopa Cristo yare weregʉ ãhrimi. 3 Eropirã Goãmʉ mari Pagʉ, mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. 4 Yʉ acaweregʉ, Filemo, mʉre guña Goãmʉre mʉre serẽbasamʉraa. Eropa serẽbasagʉ “Õhaa,” arãa yʉhʉ ĩgʉre. Cristore mʉ mahicʉ̃ ĩgʉre mʉ umupeocʉ̃ gajirã Jesu yarãre mʉ mahicʉ̃ peeabʉ yʉhʉ. Eropigʉ Goãmʉre “Õhaa,” arĩ mucubiria. 6 Cristore mari umupeorire gajirãre weregʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ i sãre serẽbasaa Goãmʉre. Jesucristo yarã árĩrã wʉaro õarire oparãca mari. Irire mʉ opaburire õaro mʉre masipehodoregʉ serẽbasaa Goãmʉre. 7 Acaweregʉ, gajirãre mʉ mahicʉ̃ peegʉ mucubiria yʉhʉ. Árĩpehrerã Goãmʉ yarãre õaro sĩporã turacʉ̃ iigʉ waĩcʉa mʉhʉ. Mʉ eropa iicʉ̃ peegʉ mucubiria yʉhʉ. 8 Eropigʉ dohpaguere Onésimore mʉ pohro majagʉ árĩdigʉre mʉre serẽbasadiaa. Peresugue gʉa árĩrã Cristo yare werebʉ yʉhʉ ĩgʉre. Irire peegʉ Cristore gahmeami ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ yagʉ wahámi. Eropa wagʉ yʉ magʉ iro dopa ãhrimi. Eropigʉ yʉ bʉgʉ árĩgʉ Cristo yare yʉ buhera dipuwaja peresu árĩgʉ mʉre Onésimo mera werebeogʉra ĩgʉre mʉ iiburire. Cristo ĩgʉ buhedore ĩgʉ apidigʉ ãhraa yʉhʉ. Eropa árĩgʉ, árĩgʉ ĩgʉre mʉ iiburire mʉre dorebu ãhraa yʉhʉ. Eropa árĩgʉ árĩqueregʉ ta mʉre doresome yʉhʉ. Mahiri mera mʉre werebeogʉra iripẽta. 11 Cristo yagʉ ĩgʉ árĩboro core Onésimo mʉ pohro majagʉ árĩgʉ duhpibu árĩbiridigʉ árĩmi. Mʉre õaro itamubiridigʉ árĩmi. Dohpague tamerare yʉre õaro itamugʉ ãhrimi. Mʉ sãre õaro itamugʉ árĩgʉcumi. Dohpaguere bu árĩgʉ gohra árĩbeami. 12 Eropigʉ dohpaguere ĩgʉre mʉre wiagʉ iiaa. Ĩgʉre turaro mahia. Ĩgʉ yʉ turaro mahigʉre mʉre wiagʉ iiaa. 13 Ĩgʉre mʉre wiabiricʉ̃ ĩgʉ yʉ pohro dujaboñumi. Õari buherire yʉ buheri dipuwaja peresu yʉ árĩrisubu ĩgʉre yʉre itamudoreboya yʉhʉ. Eropigʉ yʉ mera dujadoreboya yʉhʉ. Mʉpʉ yʉre itamumasibiricʉ̃ ĩgʉpʉ mʉre gohrotogʉ árĩboñumi. 14 Eropa árĩquerecʉ̃ mʉre wiagʉ iiaa ĩgʉre. Mʉhʉ ĩgʉre “Dujaque,” mʉ arĩbeocʉ̃, ĩgʉre dujadoreboya. Yʉpʉ mʉre “Yʉ pohro ĩgʉre apique,” arĩdiabirica. Eropigʉ ĩgʉre mʉre wiagʉ iiaa. 15 Ĩgʉ Onésimo mʉre bajamenʉrigã ĩgʉ mʉre duhrigãra pʉhrʉ dipaturi mʉ mera árĩgʉcumi daja. Ĩgʉ mʉre duhricʉ̃ Goãmʉ gamero dopa ta wahabʉ, arĩ pepia yʉhʉ, ĩgʉ Jesu yagʉ ĩgʉ árĩborore. Eropigʉ mʉ pohro árĩgʉ daja õaro árĩniguigʉcumi. 16 Eropigʉ ĩgʉ dohpaguere mʉ pohro majagʉ gohra árĩbeami. Pohro majarã tauñariro árĩgʉ ãhrimi ĩgʉ yʉ pepicʉ̃re. Dohpaguere ĩgʉ mʉ acaweregʉ Jesu yagʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre turaro mahia. Mʉpʉ yʉ tauro ĩgʉre mahique. Mʉ eropa mahigʉ mʉ pohro majagʉ ĩgʉ árĩqueregʉ ta mʉ pohro majagʉ gohra árĩbeami ĩgʉ. Ĩgʉ mʉ acaweregʉ Jesucristo yagʉ ãhrimi. 17 Eropigʉ yʉre mʉ bocatĩridiro dopa ta ĩgʉ sãre õaro bocatĩrique. Mʉ mera majagʉ yʉ árĩcʉ̃ ĩgʉ sãre õaro bocatĩrique. 18 Eropigʉ gajiropa mʉre ĩgʉ iicʉ̃, mʉre ĩgʉ wajamogʉ árĩcʉ̃ yʉpʉ irire wajayegʉra. 19 Yʉhʉ Pablo yʉ basi ire were gojagʉra: Yʉpʉ wajayegʉra mʉre. Mʉre yʉ buhera pʉhrʉ Cristo yagʉ mʉ wacʉ̃ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩbu ãhraa mʉhʉ. Mʉre yʉ eropa buhera waja mʉ sã yʉre wʉaro wajamogʉ árĩboca. Mʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta mʉre wajayegʉra ĩgʉ mʉre wajamorire. 20 Eropigʉ yʉ acaweregʉ, yʉ mahigʉ, mari Opʉ Cristo yagʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉ eropa árĩgʉ Onésimore õaro bocatĩrique. Cristo yagʉ árĩgʉ yʉ acaweregʉ ãhraa mʉhʉ. Eropa árĩgʉ, árĩgʉ yʉre õaro mucubiricʉ̃ iique. 21 I yʉ wererare õaro iigʉca mʉhʉ. Eropigʉ yʉ werera tauro iigʉca mʉhʉ. Irire masigʉ mʉre gojabeogʉ iiaa. 22 I sãre weregʉra mʉre: Mʉa pohrogue yʉ waborore Goãmʉre mʉa serẽbasarare ĩgʉ yʉhribocumi. “Áʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ gahmea yʉhʉ. Eropigʉ mʉa pohrogue yʉ ejaburi toẽre amuyuque mʉhʉ. 23 Epafra mʉre õadoremi. Ĩgʉpʉ Cristo yare ĩgʉ iira dipuwaja yʉ mera peresu árĩgʉ ãhrimi. 24 Eropirã Marco, Aristarco, Dema, Luca yʉ mera mʉre õadorema. Cristo yare yʉ buhecʉ̃ erãpʉ yʉre itamurã ãhrima. 25 Mari Opʉ Cristo mera õadorea mʉare. Ĩgʉ mʉare õaro iigʉcumi. Eropa ta iiporo. Iripẽta ãhraa.

Hebreos 1

1 Iribojegue Goãmʉ masare werenʉgapʉ. Ĩgʉ bajasuburi mari ñecʉ sʉmarãre iribojegue majarãre ĩgʉ gamerire weremʉripʉ. Ĩgʉ yare weremʉhtanirã mera erãre weremʉripʉ ĩgʉ. Gajirãre ĩgʉ dehyoa weremʉripʉ. Gajirãre ĩgʉ bocatĩriro weremʉripʉ. Gajirãre quẽrogue weremʉripʉ. Eropa weremʉripʉ ĩgʉ mari acawererãre. 2 Dohpaguere pehreburinʉ coregã árĩrinʉrire ĩgʉ magʉre ĩgʉ yare ĩgʉ weredore obeocʉ̃ ĩgʉpʉ marire wereami. Jesucristo ĩgʉ Pagʉ iidorero mera i yebare ʉmaro sãre iidigʉ árĩmi. Ĩgʉ Pagʉpʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ árĩpehrerire opabure apipʉ ĩgʉre. 3 Eropigʉ ĩgʉ magʉpʉ ĩgʉ Pagʉ õarire opagʉ árĩgʉ, ĩgʉ turari mera marire ii ĩhmudi árĩmi. Eropigʉ yujuro mera ĩgʉ Pagʉ mera árĩgʉ, ĩgʉ Pagʉ árĩricʉrire marire ĩhmudi árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ dorecʉ̃ i yeba, ʉmaro sã eropa árĩniguia. Eropiro dederebeaa ĩgʉ doreri mera. Eropigʉ mari ñero iirare ĩgʉ coera pʉhrʉ ĩgʉ Pagʉ turatarigʉ diayepʉ doapʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉ árĩrire ĩhmubu. 4 Ĩgʉ Goãmʉ magʉ waĩcʉmi. Eropa waĩcʉgʉ gajirã tauro opʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ anyua weca tauro opʉ ãhrimi. 5 Ĩgʉ anyuare Goãmʉ ne õpa arĩ werebirimʉripʉ ĩgʉ magʉre werediro dopa ta: Yʉ magʉ ãhraa mʉhʉ. Dohpagãre mʉre dehyoacʉ̃ iiabʉ, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre. Anyuapʉre ne eropa arĩ werebirimʉripʉ. Eropigʉ erãre i sãre ne werebirimʉripʉ: Ĩgʉ pagʉ ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ ĩgʉ yʉ magʉ árĩgʉcumi, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre. Anyuapʉre ne eropa arĩ werebirimʉripʉ. Eropigʉ ĩgʉ magʉ anyua tauro árĩpʉ. 6 Eropigʉ gajisubu ĩgʉ magʉre masa dehyoagʉre i yeba apigʉ õpa arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉre: Árĩpehrerã yaharã anyua yʉ magʉre mereja, ĩgʉre umupeorãcoma erã, arĩpʉ ĩgʉ. 7 Eropigʉ ĩgʉ anyuapʉre werebu õpa arĩpʉ ĩgʉ: Yaharã anyuare miruñe iro dopa dʉpʉcʉrãre iiaa yʉhʉ. Erã yʉ pohro majarã ãhrima. Eropigʉ erãre peame iro dopa árĩcʉ̃ iiaa yʉhʉ, arĩ werepʉ Goãmʉ mari Pagʉ. 8 Erãre ĩgʉ eropa arĩqueregʉ ta ĩgʉ magʉpʉre õpa arĩpʉ: Mʉhʉ Goãmʉ árĩpehrerã tauro opʉ eropa árĩniguicãgʉca. Diaye ta doregʉca mʉhʉ mʉ yarãre. 9 Diaye árĩrire, õaro iirire turaro gahmea mʉhʉ. Eropigʉ ñero iirire gamebeaa mʉhʉ. Mʉhʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ ĩagʉ, yʉhʉ mʉ Pagʉ árĩpehrerã gajirã tauro mʉre mucubiricʉ̃ iiabʉ, arĩpʉ Goãmʉ. 10 I sãre arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ magʉre “Opʉ,” arĩ piyugʉ: Opʉ, negohraguere i yebare, ʉmaro sãre ĩhacũnugubʉ mʉhʉ. 11 Iri árĩpehreri pehrea waroca. Mʉpʉ eropa árĩniguigʉca. I yeba árĩpehreri suhriro iriñe boaro dopa ta pehrea waroca. 12 Iri árĩpehreri i yebare ʉmaro sãre gohrotocʉ̃ iigʉca mʉhʉ. Mʉrañe suhrirore mʉ cohã gajiñe mera gohrotoro dopa ta árĩpehrerire gohrotocʉ̃ iigʉca mʉhʉ. Mʉpʉ mʉ árĩdiro dopa árĩniguicãgʉca. Eropigʉ ne gohrotosome. Eropa árĩniguigʉca mʉhʉ, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre. 13 Gajisubu õpa ĩgʉ magʉre arĩgʉ iri sãre anyuapʉre ne werebirimʉripʉ Goãmʉ: Yʉ diayepʉ doaque mʉhʉ. Eropigʉ mʉre ĩhaturirãre tarinʉgabasadoregʉra. Eropigʉ erã weca opʉ árĩque mʉhʉ, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre. 14 Árĩpehrerã anyuapʉ Goãmʉ pohro majarã dihta ãhrima. Eropiro Cristo ĩgʉ taumorãre itamudoregʉ Goãmʉ obeomʉrimi erãre.

Hebreos 2

1 Eropigʉ Goãmʉ magʉ gohra marire weregʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masirã ĩgʉ wererare mari peerare õaro guñaro gahmea marire irire cãdijiri arĩrã. 2 Anyua masare erã wererare masapʉ erã tarinʉgacʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ masare dipuwaja moapʉ. Eropigʉ erã anyua werera iri diaye árĩcʉ̃ ĩhmugʉ iipʉ. Eropiro anyua erã werera iri diaye árĩcʉ̃ marire irire peero gahmea. Erã tauro Cristopʉre peero gahmea marire. Ĩgʉ mari Opʉ ĩgʉ marire tauborore weremʉhtapʉ. Eropirã ĩgʉre peenirãpʉ ĩgʉ wererare marire wereturiañorã marire õaro masicʉ̃ iirã. Eropigʉ iri buherire “Jesucristo marire ĩgʉ taugʉcumi,” arĩ buherire mari eropa pepicãcʉ̃ Goãmʉ marire dipuwaja moagʉcumi. Ĩgʉ dipuwaja moaborore duhrimasibeaa mari. 4 Irire peemʉhtanirã erã buhe weca peoro watope Goãmʉpʉ iri buherire diaye ta árĩcʉ̃ ĩhmudi árĩmi. Eropigʉ erã irire buherã ĩgʉ turari mera baja deyoro moari erã ii ĩhmucʉ̃ iri buherire diaye ta árĩcʉ̃ ĩhmudi árĩmi masare. Eropigʉ ĩgʉ Espíritu Santo mera iri buheri diaye ta árĩcʉ̃ ĩhmudi árĩmi. Espíritu Santo Jesu yarãre yujurãyerire Goãmʉ yare erã mohmemasiburire apidi árĩmi erã game itamuboro dopa. Ĩgʉ gamediro dopa ta apidi árĩmi erã mohmemasiburire erãre. 5 I ʉmʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ Goãmʉ pohro árĩrã tauro oparã árĩsome anyuapʉ. Erãre oparã acusome Goãmʉ. 6 Anyuare oparã acubiriquerecʉ̃ Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ õpa arĩ gojañumi iribojeguere Goãmʉ ĩgʉ oparã acumorãre: Gʉa masa bu gohra gʉa árĩrã árĩquerecʉ̃ ta gʉare guñaa mʉhʉ. Gʉa masare õaro árĩcʉ̃ iiaa mʉhʉ. 7 Bajamenʉrigã anyua doca masare apiyoro mʉhʉ. Eropa apiqueregʉ ta gʉare turari ogʉ oparã acuyoro mʉhʉ. 8 Mʉhʉ eropa acucʉ̃ i yeba maja weca árĩpehreri weca ãhraa gʉa masa, arĩ gojañumi iribojegue majagʉ mari Pagʉre. Goãmʉ masare apigʉ i yebaguere árĩpehrerã waimʉrã sãre masa dorero doca árĩmorãre apiñumi. Masare ĩgʉ eropa oparã acuquerecʉ̃ ta erã waimʉrãre árĩpehrerãre doremasibeama dohpa. 9 Jesupʉ árĩpehrerã weca opʉ ãhrimi. Bajamenʉrigã anyua doca mari Pagʉ ĩgʉ sãre apipʉ. Mari yañe árĩborañere sĩribasabure ĩgʉre eropa apidi árĩmi. Mari Pagʉ marire mahigʉ Jesure mari ya árĩburire ĩgʉ sĩricʉ̃ gamepʉ. Eropigʉ ĩgʉ eropa sĩricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉre turarire ogʉ, opʉ acupʉ ĩgʉre pare árĩpehrerã ĩgʉre umupeoborore. 10 Goãmʉ árĩpehrerire ĩhacũnuguñumi. Eropiro árĩpehreri ĩgʉ ya dihta ãhraa. Eropigʉ Jesure sĩridoregʉ masa erã ñerire cãdijicʉ̃ iipʉ ĩgʉre. Ĩgʉ masa bajarã ĩgʉ porã árĩmorãre ʉmarogue õarogue aĩgãbu eropa iipʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ tamera õapũrica. Eropigʉ Jesupʉ marire taugʉ mari opʉ ta ãhrimi. 11 Árĩpehrerã masa erã ñerire cóãdi árĩmi Jesucristopʉ. Eropigʉ ĩgʉ ñerire cóãnirã mera Pagʉcʉmi Goãmʉre. Eropigʉ mari Pagʉ yujugʉ ta ãhrimi. Mari Pagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ Jesu marire ĩgʉ ñerire cóãnirãre “Yʉ acawererã ãhrima,” arĩ piyugʉ ne gʉhyasĩribeami. 12 Õpa arĩgʉ iipʉ ĩgʉ Pagʉre: Mʉ árĩricʉrire weregʉra yʉ acawererãguere. Árĩpehrerã yaharã gamenererã pohro mʉre umupeogʉ “Turagʉ ãhrimi,” arĩ weregʉra yʉhʉ erãre, arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ Pagʉre, arĩ gojara ãhraa. 13 Eropigʉ õpa arĩpʉ daja: Yʉ Pagʉre guñaturagʉca yʉhʉ, arĩpʉ, arĩ gojara ãhraa. I sãre arĩpʉ ĩgʉ Jesucristo: Ohõ ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ porã ĩgʉ yʉre apinirã yʉ acawererã mera ohõ ãhraa, arĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ yarãre “Yʉ acawererã,” arĩ piyugʉ eropa arĩpʉ. 14 “Yʉ acawererã,” ĩgʉ arĩ piyurã dʉpʉcʉrã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ, Jesupʉ mari ya dʉpʉ mari iro dopa árĩgʉ aripʉ. Eropa árĩgʉ arigʉ ĩgʉ crusague sĩrigʉ aripʉ watĩre dederecʉ̃ iibu. Ĩgʉ watĩpʉ sĩridoregʉ ãhrimi marire. 15 Eropa ii ĩgʉre dederecʉ̃ iidi árĩmi marire tauboro dopa. Maripʉ ʉmʉri nʉcʉ mari sĩriborore güiribʉ. Eropa güirã güiro doca árĩrã, ñero sĩporãcʉrã árĩribʉ mari. Eropa árĩrã mari árĩcʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ marire taumi. 16 Eropa taugʉ anyuapʉre itamugʉ aribiripʉ ĩgʉ. Abrahã pãramerãre maripʉre itamugʉ aripʉ. 17 Eropigʉ ĩgʉ mari acaweregʉ iro dopa aripʉ. Yujuropa ta mari iro dopa ta dʉpʉcʉgʉ aripʉ. Eropa arigʉ mari masa ya árĩburire sĩribasagʉ mari ñeri iirare Goãmʉre cóãdoregʉ aripʉ. Eropigʉ pahia oparã erã Goãmʉ ya árĩburire serẽbasaro dopa ta õaro itamuboro dopa mari iro dopa dʉpʉcʉgʉ arigʉ iipʉ. Erã tauro marire ĩgʉ mojomoro ĩhami. Eropigʉ marire õaro itamuniguicãmi. 18 Ĩgʉ ñero taripʉ. Eropigʉ watĩ ĩgʉre ñero iidoreripʉ. Iibiripʉ ĩgʉ. Eropa ñerire tarinʉgadigʉ árĩgʉ, ĩgʉ mari sãre ñerire tarinʉgacʉ̃ iimasimi. Watĩ ĩgʉ ñerire iidorecʉ̃ ĩagʉ marire ñerire iibiricʉ̃ iimasimi.

Hebreos 3

1 Jesu ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã ĩgʉre bʉrigã guñaque mʉa. Yʉ acawererã, Jesu yarã, Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre mʉare beyedigʉ árĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ Jesupʉ Goãmʉ ĩgʉ apidigʉ árĩgʉ mari pahia opʉ ãhrimi. I yeba majarã pahia oparã tauro ĩgʉpʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasagʉ ãhrimi marire. Eropirã ĩgʉre õaro guñaque mʉa umupeodigʉre. 2 Goãmʉ ĩgʉre marire ĩgʉ tauborore ĩgʉ apicʉ̃ ĩgʉpʉ ĩgʉ apidiro dopa ta iipʉ. Ne tarinʉgabiripʉ. Moise sã iribojegue majagʉ Goãmʉ yarã Israe masare itamugʉ ne tarinʉgabiripʉ. Eropa ta iipʉ Jesu sã. 3 Eropiro Moisere erã umupeodiro tauro Jesupʉre umupeoro gahmea marire. Õpa ãhraa iri. Wihire mari “Õari wihi ãhraa,” arĩro tauro wihire iidigʉpʉre “Õapũricãmi,” arĩro gahmea marire. Eropigʉ Jesupʉ wihi iidigʉ iro dopa ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉpʉre Moise tauro umupeoro gahmea marire. 4 Masapʉ wirire iirã ãhrima. Goãmʉpʉ árĩpehrerire iigʉ ãhrimi. 5 Moisepʉ Goãmʉ mohme coregʉ árĩgʉ Goãmʉ ya curu majarãre itamuniguigʉ árĩmʉripʉ. Pʉhrʉgue Goãmʉ ĩgʉ masare wereborore weremʉripʉ masare. 6 Cristopʉ Goãmʉ magʉ árĩgʉ ta, Goãmʉ yare iiniguicãgʉ árĩgʉ Goãmʉ ya curu majarã tauro opʉ ãhrimi. Eropirã Moise tauro Cristopʉre umupeoro gahmea marire. Eropirã maripʉ Cristore guñatura duhubirã árĩrã marire ĩgʉ tauborore eropa mucubiri coreniguicãrã ĩgʉ ya curu majarã ãhraa mari. 7 Eropirã Jesucristore mari umupeo duhubiriborore õpa iro gahmea marire. Irire weremi Espíritu Santo Goãmʉ yare gojarapũguere. Dohpagãre yʉhʉ Goãmʉ mʉare yʉ werecʉ̃ yʉhridiabirã árĩbiricãque mʉa. 8 Eropirã õaro yʉhrique yʉre mʉa. Iribojegue Israe masa masa marirogue árĩrã yʉ werequerecʉ̃ ta umupeodiabirã yʉre yʉhribirimʉrima. Eropa iirã yʉre ĩhasʉabiricʉ̃ iima. Eropirã erã iidiro dopa iibiricãque mʉapʉ yʉre. 9 Eroguere cuarenta bojori gohra erãre deyoro moarire ii ĩhmuribʉ erãre itamugʉ. Yʉ eropa ii ĩhmuquerecʉ̃ ta erãpʉ õpa arĩ pepimʉrima yʉre dʉyasorã. “Goãmʉ marire itamumasisome,” arĩ pepimʉrima. Eropa arĩ pepirã ñero iimʉrima. 10 Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ erã mera guabʉ. Eropa guagʉ õpa arĩbʉ: “Erã yahare peediabirã gajiropa árĩri buherire eropa guñamaacãrã ãhrima,” arĩbʉ. “Yahapʉre ne buhediabeama,” arĩbʉ erãre. 11 Eropigʉ erã mera guagʉ õpa arĩ werebʉ: “Erã yʉ mera majarã ne árĩsome. Eropirã yʉ mera õaro soosome erã,” arĩ werepʉ Goãmʉ. 12 Eropirã, yʉ acawererã, õaro iique mʉa Goãmʉre cohmori arĩrã. Mʉa ñerire pepirã, Goãmʉ ojocarigʉre “Diaye iimi ĩgʉ,” arĩ umupeobirã, ĩgʉre cóãboca mʉa. Ne yujugʉ mʉa mera majagʉ eropa iibiricãporo. 13 Eropirã ipʉre iiro gahmea: Mʉa mera majarã ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ yare mʉa basi game wereniguique ñerire iiri arĩrã. Ñerire iirã “Iri mera mucubiria,” arĩrã, gʉyarire pepirã iiaa mari. Eropa pepibiricãque. Ñeripʉre iiniguirã Goãmʉ yapʉre sʉabeaa mari. Eropa iirã ñerire duhudiabirã wahaa. Eropa iiri arĩrã mʉa mera majarãre Goãmʉ yare mʉa basi game wereniguique. Jesucristo ĩgʉ dujariboro core eropa game wereniguique. 14 Eropirã negohrare Cristore mari umupeonʉgadiro dopa ta eropa ta mari umupeoniguicãrã, mari ojocariropẽ ĩgʉ yare duhubirã ĩgʉ mera majarã ãhraa. 15 Goãmʉ yare erã gojarapũ yʉ dohparagã werediro dopa werea daja mʉare Goãmʉ wereniguirire: Dohpagãre yʉhʉ Goãmʉ mʉare werecʉ̃ õaro yʉhrique mʉa yʉre. Iribojegue majarã Israe masa erãre yʉ werequerecʉ̃ ta umupeodiabirã yʉre yʉhridiabirima. Eropirã erã iidiro dopa iibiricãque mʉa, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma iribojeguere. 16 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ wererare peenirã árĩquererã erã ĩgʉre yʉhribirimʉriñorã. Erã árĩpehrerã Egiptogue ñero tarinirãre Goãmʉ Moise mera ĩgʉ wiunirã árĩñorã. Erã eropa árĩquererã ĩgʉre ne yʉhribiriñorã. 17 Eropigʉ erã ñero iicʉ̃ ĩagʉ cuarenta bojori gohra Goãmʉ erã mera guapʉ. Erã ñero iira dipuwaja erogue masa marirogue erãre dujadorepʉ. Eropirã erore sĩria wamʉriñorã erã. 18 Ĩgʉre erã eropa yʉhridiabiricʉ̃ ĩagʉ õpa gʉhyadiaro mera arĩpʉ ĩgʉ: “Erã yʉ mera majarã ne árĩsome. Eropirã yʉ mera ne õaro soosome erã,” arĩpʉ ĩgʉ. 19 Ĩgʉ eropa arĩcʉ̃ peerã ire masia mari: Erã Goãmʉre erã umupeobiriri waja, ĩgʉ mera majarã árĩmasibiriñorã. Eropirã ĩgʉ mera õaro soomasibiriñorã.

Hebreos 4

1 Eropigʉ iribojegue majarãre ĩgʉ mera õaro erã sooborore gamegʉ erãre “Yʉ mera soorãca,” arĩ apipʉ Goãmʉ. Mari sãre eropa ta arĩ apipʉ ĩgʉ. Eropirã gʉhyadiaro mera Goãmʉre õaro yʉhrirã mari wieri marigue arĩrã. Eropa wierã ĩgʉ mera õaro soosome mari. 2 Iribojegue majarã Goãmʉ yare erã peediro dopa ta mari sã õari buherire peebʉ. Erãpʉ peerã “Goãmʉ diaye iigʉ ãhrimi,” arĩ pepibirimʉriñorã. Goãmʉre umupeobirimʉriñorã. Eropiro Goãmʉ yare peequererã yʉhribiricʉ̃ erã peera ñehe árĩburi árĩbiriyoro erãre. 3 Maripʉ ĩgʉre umupeorã dihta Goãmʉ mera majarã árĩrãca. Eropirã ĩgʉ mera õaro soorãca. Goãmʉ õpa arĩpʉ: Erã mera guagʉ gʉhyadiaro mera õpa arĩ werebʉ: “Yʉ mera ne soosome erã,” arĩ werebʉ, arĩyoro Goãmʉ yare erã gojarapũgue. Eropa arĩpʉ ĩgʉ. I yebare ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ soopʉ ĩgʉ. Eropigʉ masa sã ĩgʉ mera sooborore amuyupʉ. Amuqueregʉ erãpʉre “Yʉ mera ne soosome erã,” arĩpʉ Goãmʉ. 4 Seis nʉri ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ ĩgʉ soorare õpa arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: Seis nʉri pʉhrʉ árĩpehrerire ĩgʉ iirare pehogʉ, Goãmʉ mohmeduhu soopʉ, arĩ gojañuma ĩgʉ yare erã gojarapũgue. 5 Eropiro Goãmʉ yare erã gojarapũ õpa arĩ werea daja ĩgʉ mera õaro árĩbirinirãre: Yʉ mera majarã ne árĩsome erã. Eropirã ne yʉ mera soosome, arĩpʉ Goãmʉ. 6 Eropirã õari buherire peemʉhtanirã, ĩgʉre erã tarinʉgara dipuwaja ĩgʉ mera majarã árĩbirã ĩgʉ mera soobiriñorã erã. Gajirãpʉ ĩgʉ mera majarã árĩrãcoma. Ĩgʉ mera soorã árĩrãcoma. 7 Eropigʉ masa ĩgʉ mera õaro árĩburire erã ĩgʉ mera sooburire apigʉ daja, “Dohpaguere ãhraa,” arĩ apipʉ Goãmʉ. Israe masa Goãmʉre erã tarinʉgara pʉhrʉ baja bojori pʉhrʉ irire weredorepʉ Davire. Davi were gojarare mʉare weretuhajaqueregʉ weregʉra daja yʉhʉ. Eropigʉ õpa arĩ gojañumi Davi Goãmʉ wereniguirire: Dohpagãnʉre yʉhʉ Goãmʉ mʉare yʉ werecʉ̃, tarinʉgaro mariro õaro yʉhrique mʉa yʉre, arĩ gojañumi iribojeguere. 8 Ero coregue Josué Israe masare Goãmʉ ĩgʉ ora yebague aĩ ejapʉ. “Yʉ mera soorã árĩrãcoma,” arĩgʉ iri yebague erã sooborore arĩgʉ iibiripʉ Goãmʉ. Iri yeba soodoregʉ gajinʉ erã sooburire apibiriboñumi ĩgʉ. 9 Seis nʉri pʉhrʉ i yebare ĩgʉ iira pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ mohmeduhu soodiro dopa ta mari ĩgʉ yarã sã ĩgʉ mera mari sooburiñe ãhraa. Ĩgʉ mera mari õaro árĩburiñe ãhraa. 10 Eropigʉ Goãmʉ soogʉ, ĩgʉ mohmerare duhucãnipʉ. Eropa ta ĩgʉ mera soorã mari gamero mera iirire duhucãrãca. 11 Eropirã mari ĩgʉ yarã õaro iirã. Goãmʉ yare õaro yʉhrirã ĩgʉ mera mari sooboro dopa. Iribojegue majarã mari acawererã erã tarinʉgara pʉhrʉ Goãmʉ mera majarã ne árĩmasibirimʉriñorã erã. Erã iidiro dopa iibiricãrã mari. 12 Goãmʉ ya wereniguiri marire Goãmʉ mera õaro árĩniguicʉ̃ iiaa. Õaripʉre marire gohrotocʉ̃ iiaa. Eropiro ĩgʉ ya wereniguiri bu árĩri árĩbeaa. Eropiro matamiji pepʉripʉ usirimiji mera dirore erã wiri ĩha erã masiro dopa ta, ĩgʉ ya wereniguiri mari árĩricʉrire mari pepirire õaro masicʉ̃ iiaa marire. Eropa masirã mari iiricʉri õaro árĩcʉ̃, õaro árĩbiricʉ̃ sãre masia ĩgʉ wereniguirire peerã. Iri mari buhecʉ̃ mari árĩricʉrire õaro masipehocʉ̃ iiaa marire. 13 Ne Goãmʉre mari árĩricʉrire mari iirare duhmasibeaa mari. Árĩpehrerire ĩgʉ ĩhacũnugurare ĩgʉ ĩhacũnugunirã sãre ĩhami ĩgʉ. Ĩgʉ tamerare mari iirare mari pepirire werepehorãca mari. 14 Jesu Goãmʉ magʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ Pagʉ pohrogue dujadigʉ árĩmi. Ĩgʉ turagʉ mari pahia opʉ ãhrimi. Eropigʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasami. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã maripʉ ĩgʉ yare õaro yʉhrirã árĩrã ĩgʉre õaro umupeoniguicãrã. 15 Ĩgʉ Jesucristo mari pahi árĩgʉ mari ñero taricʉ̃ õaro mojomoro ĩagʉ ãhrimi. Mari ñerire ʉaribejarire masimi ĩgʉ. Watĩ árĩpehreri ñerire ĩgʉ marire iidorero dopa ta Jesu sãre ñerire iidoreripʉ. Ĩgʉ eropa iidorequerecʉ̃ ĩgʉ ñerire iibiripʉ. Ĩgʉ eropa ñerire iidorerire iidoredigʉ árĩgʉ marire mojomoro ĩagʉ marire itamumasimi. 16 Eropirã “Yʉre yʉhrigʉcumi,” arĩrã Goãmʉre serẽrã. Ĩgʉ marire mahimi. Eropigʉ mari ĩgʉre serẽcʉ̃ marire mojomoro ĩagʉ marire itamugʉcumi. Eropigʉ mari ñero iidiacʉ̃ sãre ĩgʉ marire itamugʉcumi.

Hebreos 5

1 Árĩpehrerã pahia oparã, masa mera majarã ãhrima. Beyenirã ãhrima erã mera majarã yare Goãmʉre serẽbasamorã. Eropirã masa ñerire erã iira dipuwajare Goãmʉre serẽbasama erã mera majarãre. Eropa serẽbasarã waibʉgʉre wejẽ soe mujuma Goãmʉre. 2 Pahia oparã gajirã masa iro dopa õaro masipehobirã ãhrima. Gajisubu õarire iibirã ãhrima erã sã. Eropa masibirã árĩrã gajirã masibirãre itamumasima nijiyajaro mera. Eropirã õarire iibirã sãre õaro mera itamumasima. 3 Eropirã õaro masipehobirã ñeri iira dipuwajacʉrã ãhrima erã sã. Eropirã erã basi erã ñerire erã iira dipuwaja waibʉgʉre wejẽ soe mujuma Goãmʉre. Gajirã masa ya árĩburire erã ñeri iira dipuwaja erã serẽbasadiro dopa ta, erã basi erã ya árĩburi sãre serẽma Goãmʉre. 4 Eropigʉ ĩgʉ ĩgʉ gamero pahia opʉ ñajabeami. Goãmʉpʉ ĩgʉre beyegʉ, pahia opʉ acumi. Iribojegue majagʉ Aarõ mʉrʉre ĩgʉ apidiro dopa ta gajirã pahia oparã sãre apimi ĩgʉ. 5 Eropa ta Cristo sã ĩgʉ basi ĩgʉ gamero pahia opʉ ñajabiripʉ. Goãmʉpʉ ĩgʉre opʉ acugʉ õpa arĩpʉ: Yʉ magʉ ãhraa mʉhʉ. Dohpagãre mʉre dehyoacʉ̃ iiabʉ yʉhʉ, arĩpʉ Goãmʉ. 6 Gajisubu õpa arĩpʉ Goãmʉ Cristore: Árĩpehrerinʉrire pahi árĩniguicãgʉca mʉhʉ. Melquisede ĩgʉ árĩdiro dopa ta pahi árĩniguicãgʉca mʉhʉ, arĩpʉ ĩgʉ magʉre. 7 Cristo i yeba árĩgʉ bʉrigã gaguinigui, co deco mera Goãmʉre turaro serẽpʉ ĩgʉ, “Yʉre masuque,” arĩgʉ. Mari Pagʉpʉ Goãmʉpʉ ĩgʉre sĩridigʉre masumasigʉ árĩpʉ. Ĩgʉ eropa serẽcʉ̃ Goãmʉ peepʉ ĩgʉre. Goãmʉ gameri dihtare ĩgʉ iidiacʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ ĩgʉ serẽrare peegʉ yʉhripʉ. 8 Eropigʉ Cristo Goãmʉ magʉ árĩqueregʉ ñero taripʉ ĩgʉ. Eropa ñero tarigʉ yʉhripʉ Goãmʉre. Eropa yʉhrigʉ õaro yʉhririre masituhapʉ. 9 Eropa yʉhridigʉ crusague sĩrigʉ masa erã ñerire cãdijigʉ árĩpehrerã ĩgʉre yʉhrirãre taubu wapʉ. 10 Eropigʉ Goãmʉpʉ ĩgʉre pahia opʉ masa yare serẽbasabure apipʉ. Eropigʉ Melquisede pahia opʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta ãhrimi Cristo. 11 Baja õpa árĩrire mʉare werenemodiaa gʉa. Gʉa eropa werenemodiaquerecʉ̃ ta mʉapʉ peediabirã ãhraa. Eropirã mʉare gʉa werecʉ̃ masiya mara. 12 Yoari boje Cristo yarã árĩraa mʉa: Eropa árĩrã dohpaguere gajirãre buherãgue árĩboca mʉa. Mʉa eropa árĩbonirã árĩquerecʉ̃ ta gajirã mʉapʉre buherãcoma. Goãmʉ yare mʉare buhemʉhtarare mʉare buhero gahmea daja. Ne buhenʉgarã iro dopa ta ãhraa mʉa. 13 Apĩco mihrirã majirãgã árĩnima. Erã iro dopa ta mʉa sã ãhraa õaro masibirã árĩrã. “I ñeri ãhraa. Ipʉ õari ãhraa,” arĩ ĩha masibeaa mʉa. 14 Barire barãpʉ mʉrã ãhrima. Erã iro dopa árĩrã õaro buhenirã õaro pepi masirã mʉa árĩcʉ̃ õaboaya. “I ñeri ãhraa. I õari ãhraa,” mʉa arĩ ĩha masirã árĩcʉ̃ õaboaya.

Hebreos 6

1 Eropirã Goãmʉ yare õaro masirã, õaro yʉhrirã árĩrã. Cristo yare negohraguere buhenʉgarã õpa masinʉgabʉ mari: Mari gamero mera mari iiri duhpiburi árĩbeaa. Mari iiri mera tarisome mari. Tarimorã Goãmʉre umupeoro gahmea marire. Ire negohraguere buhenʉgama marire. Eropirã marire waĩyema. Mojotorire marire erã duhpeorire buhe, sĩrinirã erã masa mʉriborore buhe, i ʉmʉ pehrera pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moaborore buhe, ĩgʉ dipuwaja moamorã erã ñero tariniguiboro sãre buhe, i sãre marire negohraguere buhenʉgama. Eropa árĩri buherire mari masituhajarare buhenemobirã gaji buherire õaro buhenemorã. 3 Eropirã Goãmʉre, ĩgʉ ya sãre masinemorã. Goãmʉ ĩgʉ gamecʉ̃ eropa ta iirãca mari. 4 Goãmʉ yare masinirã irire duhurãre ne dipaturi erãre erã ñeri iirare erãre bʉjawerecʉ̃ iimasiya mara daja. Eropa árĩrã, Cristo ĩgʉ taunirã árĩrã Espíritu Santore oparima. 5 Eropirã Goãmʉ ya wereniguirire peerã õari wereniguiri iri árĩcʉ̃ masirima. Eropirã pehrerinʉ pʉhrʉgue Goãmʉ ĩgʉ turari mera mari eropa árĩniguiborore, masare ĩgʉ dipuwaja moaboro sãre erã masirima. 6 Eropa árĩrã Cristo yare erã duhurã Goãmʉ magʉre dipaturi crusague erã pabiadiro dopa ta ĩgʉre iirã iima. Erã eropiicʉ̃ ĩarã gajirã masa Cristore wereyama. Eropirã dipaturi erãre, erã ñeri iirare erã bʉjawere õarire gohrotocʉ̃ iimasiya mara. 7 Õpa ãhraa iri mari werenigui queori mera buhecʉ̃: Õari yebare wʉaro deco aricʉ̃ erã oteri õaro puhri dʉcacʉa. Eropigʉ iri pohe opʉ dʉcare opami ĩgʉ baburire. Iri yeba õari yeba árĩcʉ̃ ĩha mucubirimi. Eropa ta Goãmʉ iimi ĩgʉ yare peenirã sãre. Erã ĩgʉ yare õaro iicʉ̃ ĩha mucubirimi erã mera. 8 Gaji yebapʉ añapora mera, taa mera iri yeba tiaro duhpiburi yeba árĩbeaa. Eropa árĩri pohere cóãcãro gahmea. Eropa ta Goãmʉ iimi ĩgʉ ĩgʉ yare peequererã iibirãre. Erãre dipuwaja moa peamegue cóãgʉcumi. 9 Yʉ mahirã, mʉare eropa arĩ werequeregʉ ta mʉapʉre “Cristore duhurã ãhraa,” arĩgʉ iibeaa. Mʉapʉ Cristo ĩgʉ taurã ãhraa. Eropirã õarire iirã iica mʉa. Irire masia yʉhʉ. 10 Mari õaro iira waja Goãmʉ queoro marire õaro iigʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ ya árĩburire mʉa turaro mohmerare cãdijisome ĩgʉ. Mʉa ĩgʉre mahirã ĩgʉ yarãre itamuabʉ mʉa. Dohpague sãre erãre itamuniguia mʉa. Ĩgʉre mʉa eropa mahirare cãdijisome ĩgʉ. 11 Mʉa ojocariniguicãropẽ gajirãre mʉa umupeocʉ̃, mʉa itamuniguicʉ̃ sãre gahmea gʉa. Mʉa eropiicʉ̃ ĩagʉ õaro iigʉcumi mari Pagʉ mʉare. 12 Eropirã mʉa tericʉrã árĩcʉ̃ gamebeaa gʉa. Gajirã Cristo yarã ñero tariquererã Goãmʉre “Ĩgʉ diaye ta árĩgʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguicãma. Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ “Masare õarire ogʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta erãre opehogʉcumi. Eropirã mʉa sã erãre ĩhacũrã erã iro dopa ta iiniguicãque. 13 Iribojegue Goãmʉ Abrahãre õpa arĩ apipʉ: “Yʉ waĩ mera diaye ta ire arĩgʉ iiaa mʉre. Mʉre õaro iigʉra. Eropigʉ mʉ pãramerã árĩturiarãre bajarã masa árĩcʉ̃ iigʉra,” arĩ werepipʉ Goãmʉ. Eropa arĩ werepigʉ ĩgʉ ya waĩ mera waĩpeopʉ. Gajigʉ ĩgʉ tauro árĩgʉ ne maricʉ̃ ĩgʉ ya waĩ mera eropa waĩpeopʉ. 15 “Mʉre õaro iigʉra,” Goãmʉ ĩgʉ arĩ apirare Abrahãpʉ õaro ĩgʉ umupeoyura pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉre õaro iipʉ. 16 “Goãmʉ mera diaye arĩgʉ iiaa,” masapʉ arĩrã, erã erã tauro árĩgʉ waĩ mera waĩpeorã iima. “Goãmʉ mera diaye arĩgʉ iiaa yʉhʉ,” yujugʉ ĩgʉ arĩcʉ̃ gajigʉ peegʉ “Diaye ãhraa,” arĩgʉcumi. Dʉyasomasibeami. 17 Eropigʉ Goãmʉ Abrahãre “Mʉre õaro iigʉra,” arĩ apigʉ “Yʉ waĩ mera diaye ta arĩgʉ iiaa,” arĩ waĩpeopʉ. Ĩgʉ eropa waĩpeo wererare peerã “Diaye ta ãhraa iri,” arĩ masia. Eropirã “Ĩgʉ arĩrare ne gohrotosome,” arĩ masia mari. Irire mari masiboro dopa ĩgʉ arĩ apira mera ĩgʉ waĩpeogʉ eropa werepipʉ. 18 Eropigʉ ĩgʉ arĩ apira mera, ĩgʉ waĩpeora mera diaye ĩgʉ arĩrare masicʉ̃ iipʉ Goãmʉ marire. Eropiro ĩgʉ waĩpeocʉ̃ ĩgʉ arĩ apira ne gohrotosome. Eropigʉ Goãmʉ ne gʉyabeami. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ masirã, mari marire ĩgʉ tauborore mucubiri corerãca, “Eropa ta iigʉcumi,” arĩrã. 19 Eropa ĩgʉ tauborore corerã guñaturarã ãhraa mari. Eropa árĩrã “Mari sĩrirã Goãmʉ pohro warãca,” arĩ masirã güibeaa. Pahia opʉ Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribu gohrague ñajagʉ, cãhmotariñe suhriro pohecague tariñajami. Eropa ñajagʉ masa ya árĩburire serẽbasami Goãmʉre. Ĩgʉ eropiidiro dopa ta Jesu sã ʉmarogue Goãmʉ árĩrogue ñajamʉhtadi árĩmi. Eropa ñajamʉhtagʉ mari sãre erogue ñajaburire ahmu serẽbasami. Eropigʉ árĩpehrerinʉri nʉcʉ serẽbasagʉ iimi pahia opʉ árĩgʉ. Melquisede pahi ĩgʉ árĩdiro dopa ta pahia opʉ ãhrimi ĩgʉ Jesu.

Hebreos 7

1 Melquisede iribojegue majagʉ Salem waĩcʉri maca majagʉ opʉ árĩmʉripʉ. Eropigʉ pahi árĩgʉ Goãmʉ turagʉre ʉmaro majagʉre masare serẽbasagʉ árĩmʉripʉ. Eropigʉ gajirã oparãre Abrahã gamewejẽtuha, ĩgʉ dujaricʉ̃ gohra, Melquisede ĩgʉ ya maca árĩdigʉ waha, Abrahãre bocatĩripʉ. Eropa bocatĩrigʉ ĩgʉre serẽbasapʉ Goãmʉre: “Õaro iique ĩre,” arĩ serẽbasapʉ Abrahãre. 2 Abrahãpʉ ĩgʉ gamewejẽ tarinʉgara pʉhrʉ gajirã oparã yare aĩ dujapʉ. Ĩgʉ eropa aĩ dujarare merogã dʉhapʉ ĩgʉ Melquisedere. Diez ĩgʉ aĩ dujara árĩcʉ̃ yujuñe ópʉ Melquisedere. Melquisede ĩgʉ waĩ mari ya mera arĩro “Tauro opʉ õaro iigʉ ãhrimi,” arĩdiaro iiaa. Eropigʉ ĩgʉ Salem waĩcʉri maca majarã opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ iri maca maja waĩre waĩcʉpʉ. Salem waĩ õpa arĩdiaro iiaa: “Tauro opʉ masare õaro game mahicʉ̃ iigʉ ãhrimi,” arĩdiaro iiaa. 3 Ne Melquisede pagʉ sʉmarãre, ĩgʉ core árĩmʉhtanirãre, ĩgʉ acawererãre erã were gojatura mara. Ĩgʉ masa dehyoarare, ĩgʉ sĩrira sãre were gojatura ne mara. Eropigʉ eropa árĩniguigʉ iro dopa árĩpʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ magʉ ĩgʉ pahi ĩgʉ árĩrare marire buhemi. Melquisede pahi eropa árĩniguigʉ iro dopa ta ãhrimi ĩgʉ Jesucristo Goãmʉ magʉ. Ĩgʉ iro dopa ta Cristo sã pahi árĩgʉ eropa árĩniguicãgʉ ãhrimi. 4 Eropigʉ Melquisede turagʉ árĩrare guñaque. Abrahã mari ñecʉ mʉrʉ opʉ gohra árĩqueregʉ ta Melquisedepʉre ĩgʉ duja aĩrare dʉhapʉ. Diez ĩgʉ duja aĩra árĩcʉ̃ yujuñe ópʉ Melquisedere. Eropa ta ĩgʉ duja aĩ ĩgʉ dʉharare ópʉ ĩgʉre. 5 Eropiro Moise ĩgʉ doreri mera árĩpehrerã gajirã Israe masare iripẽta wajayedorepʉ erã pahiare. Eropa doregʉ Leví pãramerã árĩturiarãre erã acawererã árĩturiarã erã wajayerire ñeadoregʉ apimʉripʉ. Leví pãramerã ya curu majarã pahia dihta wamʉriñorã. Eropirã gajirã ya curu majarã sã Leví pãramerã mera Abrahã pãramerã árĩturiarã árĩmʉriñorã. Erã acawererã árĩquererã erã Leví pãramerãre wajayemʉriñorã. 6 Melquisedepʉ Leví pãrami árĩturiagʉ árĩbiriqueregʉ ta wajaseapʉ Abrahãre. Eropigʉ “Mʉre õaro iigʉra,” ĩgʉ Goãmʉ arĩ apidigʉ árĩqueregʉ Abrahãpʉ Melquisedere wajayepʉ. Eropigʉ Melquisedepʉ Goãmʉre Abrahãre serẽbasagʉ õaro árĩdoremʉripʉ. 7 Õaro árĩdoregʉ Melquisedepʉ ĩgʉ õaro árĩdoredigʉ Abrahã tauro árĩpʉ. Irire mari õaro masia. 8 Mari mera majarã pahia marire merogã wajasearã mari iro dopa ta masa ãhrima. Eropa árĩrã sĩrimorã ta ãhrima erã sã. Ihĩ Melquisedepʉ iribojegue Abrahãre merogã wajaseadigʉ eropa árĩniguigʉ iro dopa ãhrimi ĩgʉpʉ. “Ĩgʉ sĩria wañumi,” arĩ werera ne mara. Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. 9 Dohpague majarã Leví pãramerã árĩturiarã pahia árĩrã masare merogã wajaseamʉrima. Eropa árĩrã erã árĩquerecʉ̃ ta Abrahã erã ñecʉ árĩgʉ Melquisedere merogã wajayegʉ árĩpehrerã Leví pãramerã ya árĩburi sãre wajayebasagʉ iimʉripʉ. Eropirã Leví pãramerã sã Melquisedere wajayenirã iro dopa ãhrima. 10 Melquisedere Abrahã ĩgʉ wajayerasubure Levípʉ masa dehyoanibiripʉ dohpa. Eropa masa dehyoabiriqueregʉ ta ĩgʉ ñecʉ Abrahã dʉpʉgue ĩgʉ árĩbodiro dopa ta Levípʉ árĩtuhagʉ iipʉ. Eropigʉ Melquisede Abrahãre ĩgʉ bocatĩricʉ̃ Leví sã ĩgʉ ñecʉ mera ĩgʉ árĩboro dopa árĩgʉ iipʉ. Eropa árĩgʉ Leví, ĩgʉ pãramerã mera Melquisedere merogã wajayenirã iro dopa árĩrã erã ĩgʉ doca árĩrã iiñorã. 11 Ĩgʉ dorerire apigʉ Goãmʉ Aarõ pãramerã árĩturiarã Leví ya curu majarãre pahia árĩdoremʉripʉ. Eropirã ĩgʉ doreri dorediro dopa ta erã pahia waimʉrãre soe mujurã masa ya árĩburire serẽbasamʉriñorã Goãmʉre. Erã pahia erã eropiiquerecʉ̃ masa Goãmʉ mera õaro wamorã árĩbirimʉriñorã dohpa. Erã pahia erã iira mera masa õarã wacʉ̃ Goãmʉ erãre gohrotobure Cristore obeobiriboñumi. Eropigʉ ĩgʉ obeodigʉ marire Goãmʉ mera õaro árĩcʉ̃ iigʉ aridi árĩmi Cristopʉ. Ĩgʉ Leví ya curu majagʉ Aarõ mʉrʉ iro dopa árĩbiripʉ. Melquisede iro dopa árĩpʉ. 12 Eropigʉ pahiare gohrotogʉ, marire doreri sãre gohrotoro gámemi ĩgʉre. Pahia erã itamuri mera mari taribiro dopa ta iri doreri mera mari taribeaa. Eropiro iri dorerire gohrotopehoro gámemi. 13 Aarõ Leví sã, erã ya curu majarã dihtare pahiare acumʉripʉ Goãmʉ ĩgʉ dorerire apigʉ. Ĩgʉ eropa acuquerecʉ̃ ta dohpaguere mari Opʉre Cristore pahire Goãmʉ ĩgʉ acudigʉ gaji curu majagʉ ãhrimi. 14 Ĩgʉ mari Opʉ Cristo Judá ya curu majagʉ masa dehyoapʉ. Moise pahiare acugʉ, Judá ya curu majarãre ne acubirimʉripʉ. Irire õaro masia mari. 15 Ire masirã, õpa mari õaro masia: Dohpaguere ne ĩgʉ acudigʉ pahi Cristo Melquisede iro dopa árĩgʉ ãhrimi. 16 Iribojegue maja doreri dorediro dopa ta Leví ya curu majarã dihta pahia ñajamʉriñorã. Jesucristopʉ Goãmʉ ne ĩgʉ acudigʉ gajirã pahia erã iro dopa pahi ñajabiridigʉ árĩmi. Ĩgʉ Goãmʉ turari mera árĩpehrerinʉri árĩgʉ ãhrimi. Eropigʉ iri turari mera pahi ñajadi árĩmi ĩgʉ. 17 Õpa ãhraa Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojarapũgue: Árĩpehrerinʉrire pahi árĩniguigʉca mʉhʉ. Melquisede ĩgʉ pahi ĩgʉ árĩniguidiro dopa pahi árĩniguicãgʉca mʉhʉ, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre, arĩ gojañuma iribojeguere. 18 Goãmʉ ĩgʉ doreri Moisere ĩgʉ apimʉhtara doreri turari árĩbiribʉ. Eropigʉ iri dorerire duhucãdi árĩmi Goãmʉ. 19 Moisere ĩgʉ apira doreri mera ne õaro tariburire opabirimʉribʉ mari. Eropigʉ dohpaguepʉre Goãmʉ marire ĩgʉ tauborore marire apidigʉ árĩmi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ dohpaguere ĩgʉ pohrogue wamasia mari. Eropirã ĩgʉ mera wereniguimasia. 20 Eropigʉ Cristore pahi acugʉ, “Yʉ waĩ mera mʉre acugʉ iiaa,” arĩpʉ Goãmʉ. Gajirã pahia ñajacʉ̃ ĩgʉ iro dopa waĩpeo acubiripʉ erãre. 21 Cristopʉ ĩgʉ Pagʉ waĩ werepira mera pahi ñajapʉ. Õpa arĩ werepipʉ ĩgʉ Pagʉ Cristore: Yʉhʉ mʉ opʉ yʉ waĩ mera mʉre weregʉ diaye weregʉra. Eropigʉ ire ne gohrotoro mariro werea mʉre. Árĩpehrerinʉrire pahi árĩniguicãgʉca mʉhʉ, arĩ werepipʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre. 22 Eropa werepigʉ mama buherire marire apigʉ, marire ĩgʉ tauborore apigʉ iipʉ. Iribojegue maja doreri tauro mari õaro árĩborore apigʉ iipʉ. Eropigʉ Goãmʉ masare “Õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta iibu, Jesure obeodigʉ árĩmi marire taubure. 23 Árĩmʉhtanirã pahia erã sĩricʉ̃ ĩarã gajirã gohroto ñajamʉriñorã daja. Eropirã erã bajarã pahia wañorã. 24 Jesupʉ eropa árĩniguicãmi. Eropirã ĩgʉre gohrotorã ne marima pahia. 25 Eropigʉ ĩgʉ eropa árĩniguigʉ, Goãmʉre eropa serẽbasaniguicãmi ĩgʉ ĩgʉ yarã ya árĩburire. Eropigʉ Goãmʉ mera erã eropa árĩniguiboro dopa masare taumasimi ĩgʉ. Árĩpehrerã ĩgʉre umupeorã Goãmʉ pohrogue warãca. Eropigʉ Jesu ãhrimi ʉpʉtʉ marire taubu. 26 Eropigʉ Jesu ãhrimi mari pahia opʉ. Ĩgʉ tamerare bʉrigã gahmea mari. Ne ñeri dipuwaja marigʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ masa iro dopa ñerire iibiridi árĩmi. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉre ñerã watope árĩdigʉre aĩgʉ, ʉmarogue api, árĩpehrerã gajirã tauro árĩgʉ opʉ acupʉ. 27 Gajirã pahia iro dopa árĩbeami ĩgʉ. Erãpʉ ʉmʉri nʉcʉ waibʉgʉre wejẽ, soe muju serẽmʉrima Goãmʉre masa ñeri iira dipuwaja cãdijidorerã. Erã basi erã ñeri dipuwajare serẽmʉhtamʉrima. Pʉhrʉ gajirã ñeri dipuwaja sãre serẽbasamʉrima erã. Eropirã erã bajasuburi eropa Goãmʉre serẽbasamʉrima. Jesupʉ pahi árĩgʉ, yujusubu ta masa ñeri dipuwajare Goãmʉre serẽpʉ. Ĩgʉ waibʉgʉre wejẽbiri ĩgʉ basi sĩridigʉ árĩmi mari masa ñeri iira dipuwajare taubu. 28 Goãmʉ doreri Moisere ĩgʉ apira mʉra pahia oparã ñajadorea. Eropa erã ñajaquererã, ñeri marirã árĩbeama pahia ñajarã. Iri doreri pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ magʉre pahire acugʉ “Diaye ta pahi árĩniguicãgʉcumi,” arĩ acupʉ. Ĩgʉpʉ ñeri mariro eropa árĩniguicãmi.

Hebreos 8

1 Iri árĩpehrerire arĩ wererã i tamerare mʉare arĩrã iiaa: Mʉare gʉa weredigʉ pahia opʉ ĩgʉ tamera mari yagʉ gohra ãhrimi. Mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasagʉ ta ãhrimi. Ʉmarogue Goãmʉ turatarigʉ ĩgʉ opʉ doaro pohro ĩgʉ diayepʉ doami ĩgʉ Cristo mari pahia opʉ. 2 Eropigʉ Goãmʉ wihi i yeba maja wihi, masa erã iira wihigue mohmebeami. Ʉmarogue árĩri wihire mari Opʉ ĩgʉ iira wihire Goãmʉ ya árĩburire mohmebasami. Iri wihi tamera Goãmʉ ya wihi gohra ãhraa. 3 Eropirã árĩpehrerã i yeba majarã pahia oparã waimʉrãre wejẽ soe muju Goãmʉre omʉrima masa ñero iira dipuwajare cãdijidorerã. Eropa ta iimorãre apidigʉ árĩmi Goãmʉ. Eropigʉ mari yagʉ pahi Cristo sãre apigʉ eropa ta iidorepʉ. Eropigʉ mari ñeri iira dipuwajare Jesucristo ĩgʉ basi sĩridi árĩmi. 4 Moise doreri dorediro dopa ta i yebague pahia masa erã ñeri dipuwaja cóãburire mohmebasama. Eropirã i yebague pahia árĩtuhama. Erã eropa árĩtuhajacʉ̃ Jesupʉ mari yagʉ pahi i yeba árĩniguigʉ, pahi árĩbiriboñumi ĩgʉ. 5 I yeba majarã pahia erã mohmerire i yeba maja wihi ta Goãmʉ wihi mohmerã árĩtuhajama. Goãmʉ wihi gohra ʉmarogue ãhraa. Eropiro Goãmʉ wihi i yeba maja wihi ʉmaro maja wihi ĩhacũ iira wihi ãhraa. Eropigʉ Moise iri wihire i yeba maja wihire ĩgʉ moaboro coregã Goãmʉ õpa arĩpʉ ĩgʉre. “Ʉtãgʉgue árĩgʉ mʉre yʉ ĩhmudiro dopa ta yaha wihire õpa iique. Yʉhʉ dorediro dopa ta yaha wihire queoro iique,” arĩmʉripʉ Goãmʉ ĩgʉre. 6 Dohpaguepʉre Jesu pahi árĩgʉ ĩgʉre apira mohmeri i yeba majarã pahia mohmeri tauro õaro ãhraa. Bu gohra árĩbeaa. Goãmʉ masare “Cristo mera mʉare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩ apira iribojegue maja doreri Moise doreri tauro õari ãhraa. Marire ĩgʉ arĩ were apira iri doreri tauro marire õaro árĩcʉ̃ iiroca. Eropigʉ marire Goãmʉ mera amubasagʉ árĩgʉ, Cristopʉ gajirã tauro pahi ãhrimi. 7 Negohrague Moise dorera mera mari Goãmʉ mera õamasibirimʉribʉ. Iri doreri mera mari õacʉ̃ gaji buherire apibiriboñumi Goãmʉ. Iri doreri mera mari õacʉ̃, “Cristo mera mʉare õaro taugʉra,” arĩ werebiriboñumi marire. 8 Iri dorerire erã bocatĩubirirare weregʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ yarãre Israe masare: Õpa arãa yʉhʉ mʉa Opʉ: “Õaro peeque. Pʉhrʉgue gaji buherire weregʉra yaharãre Israe masare, Judá ya curu majarã sãre. 9 Iri buheri erã ñecʉ sʉmarãre erãre werepira iro dopa ne árĩsome. Yʉ basi erãre Egipto yebague árĩnirãre wiugʉ erãre werepiribʉ. Yʉ eropa arĩ werepirare tarinʉgama erã. Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ negohrare erãre yʉ wererare duhucãbʉ. 10 Eropigʉ pʉhrʉgue Israe masare õpa arĩ weregʉra: Yʉ dorerire erãre guñacʉ̃ iigʉra. Erãre yʉ dorerire yʉhridiacʉ̃ iigʉca. Eropigʉ yʉ Goãmʉ erã opʉ árĩgʉra. Eropirã erãpʉ yaharã masa árĩrãcoma, arĩ weregʉra. 11 Eropirã irisubure erã mera majarãre erã acawererãre ne erã õpa erã basi game arĩsome: ‘Dohpaguere mari Opʉre Goãmʉre masique mʉa,’ ne arĩ game buhesome. Erã árĩpehrerã yʉre masituharãcoma. Majirãgã, mʉrã sã yʉre masirã dihta árĩrãcoma. 12 Eropigʉ erã ñeri iirare cãdijigʉca yʉhʉ. Eropigʉ erãre dipuwaja moasome yʉhʉ,” arãa yʉhʉ mʉa Opʉ, arĩpʉ Goãmʉ ĩgʉ ya wereniguiri erã gojarapũgue. 13 Eropa arĩgʉ mama buherire apigʉ, iribojegue maja dorerire duhucʉ̃ iigʉ iimi. Eropiro mʉra doreri ĩgʉ duhucʉ̃ iira pʉhrʉ iri doreri mʉra gohrotopehrea waro iiaa.

Hebreos 9

1 Negohraguere Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere apigʉ masa ĩgʉre umupeoburi sãre werepipʉ. Eropigʉ Goãmʉre erã umupeoburi wihi sãre iidore apipʉ. 2 Iri wihi waimʉrã gasiri wihi árĩyoro. Pe taribu opayoro. Wʉari taribu erã ñajamʉhtari taribu Goãmʉ ya taribu waĩcʉyoro. Iri taribure erã sihãgori yucʉ duhpeodigʉ árĩyoro. Eropárĩcʉ̃ mesa sã árĩyoro. Iri mesa weca Goãmʉre erã ori pan peyayoro. 3 Gaji taribu suhri mera erã cãhmotara taribu árĩyoro. Iri taribu Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribu gohra waĩcʉyoro. 4 Iri taribugue oro mera erã iira mesa, incienso erã soeri mesa árĩyoro. Eropiro oro õari mera erã sũra comoro ero oyayoro. Iri comoro waĩcʉyoro Goãmʉ arĩ werepira gojara dicʉri comoro. Iri comoro pohecague dicʉyoro. Yuju coro oro coro dicʉyoro. Ĩgʉ masare ejorañegã mana waĩcʉriñegã dicʉri coro árĩyoro. Eropiro iri comoro pohecague Aarõ yagʉ ĩgʉ tuadigʉ pũcʉdigʉ árĩyoro. Eropiro pemiji ʉtãmiji Goãmʉ ĩgʉ doreri ĩgʉ gojatura mijiri iri comoro pohecague dicʉyoro. 5 Iri comoro weca perã anyua wéanirã árĩñorã. Erã wéanirã Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri mera, “Iri taribure ĩgʉ ãhrimi,” arĩ werero iiyoro. Iri comoro bʉariñe erã quẽdʉpʉri mera bʉasũyoro. Iri comoro bʉariñe weca masa ñero erã iira dipuwajare cãdijidoregʉ waimʉrã di Goãmʉre erã orare wejẽsiripeopʉ pahi opʉ. Iripẽta weregʉra i wihi majare dohpaguere. 6 Eropirã iri wihire eropa erã õaro erã amura pʉhrʉ pahia ʉmʉri nʉcʉ erã ñajajamʉhtari taribu erã mohmerire iimʉriñorã. 7 Eropigʉ pahia opʉpʉ dihta gaji taribuguere ñajapʉ. Bojori nʉcʉ ĩgʉ iri taribure yujusubu ta ñajapʉ ĩgʉ. Eropa ñajagʉ erã wejẽdigʉ waibʉgʉ dire aĩ ñajagʉ, Goãmʉre umupeopʉ. Iri di mariro ne ñajabiripʉ. Ĩgʉ basi ĩgʉ ñeri iira wajare, árĩpehrerã gajirã Israe masa erã ñero iira dipuwaja sãre cãdijidoregʉ dire aĩ ñaja apimʉripʉ ĩgʉ Goãmʉre. 8 Árĩpehreri i mera Espíritu Santo marire õpa arĩ buhebu iimi: Iri wihi Moisere ĩgʉ apira wihigue Goãmʉre umupeoburi árĩrisubu masapʉ Goãmʉre umupeorã iri wihigue ñajamasibiriñorã. Pahia opʉ dihta Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribu gohraguere ñajamasimi masare serẽbasagʉ. 9 I árĩpehreri Goãmʉre umupeori wihi majare masare apira, marire dohpague majarã buheburi dihta árĩyoro. Pahia erã ñeri dipuwajare waimʉrãre wejẽra mera masa ne Goãmʉ mera tarimasibiriñorã. Pahia erã eropa soe mujuquerecʉ̃ masa erã ñeri erã pepirigue ne pehresũbiriñorã. 10 Goãmʉ Moisere apira doreri deyoro maja iiri dihta ãhraa. Erã õpa baburi, erã õpa ihriburi, erã õpa coeburi, erã õpa iiri dihta árĩyoro. Eropiro iri doreri marire õarã wacʉ̃ iibiriyoro. Goãmʉ iri dorerire masa erã iiburire apiñumi Cristo ariboro core. 11 Dohpaguere Cristopʉ mari pahi opʉ árĩgʉ arituhadigʉ ãhrimi. Eropigʉ marire sĩribasara mera marire õarã wacʉ̃ iituhadi árĩmi. Eropigʉ Goãmʉre mari ñeri dipuwajare cóãdoregʉ Goãmʉ árĩrogue ñajaja i yeba maja taribure ñajabiripʉ. Ʉmaro maja wihi ñajapʉ. Iri wihi i yeba maja wihi tauro ãhraa. Eropiro masa erã iira wihi árĩbeaa. 12 Eropigʉ Cristo ʉmarogue Goãmʉ ĩgʉ árĩro gohrague yujusubu ta mari ñeri dipuwajare ñajatupʉ. Eropa ñajagʉ cabritoa dire, wecʉa dire Goãmʉ árĩri taribugue erã aĩ ñajaro dopa iibiripʉ ĩgʉ. Ĩgʉ basi sĩrigʉ ĩgʉ di gohrare cóãgʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera mari õaro árĩniguicãborore iipʉ. 13 Ñeri oparãre gʉhraricʉrãre coewearã erãre wejẽsiripeomʉriñorã cabritoa di mera, wecʉa di mera, wecʉare erã soera niti mera. 14 Eropa iiñorã masa erã dʉpʉre ñerire coewea cóãrã. Iri tauro Cristopʉ ĩgʉ di mera mari pepirigue mari ñerire õaro coewea cóãcãdi árĩmi. Iri ñeri dipuwaja oparã peamegue wabonirã árĩribʉ mari. Jesucristopʉ ñeri marigʉ árĩgʉ ta ĩgʉ basi crusague sĩrigʉ Goãmʉre ópʉ. Espíritu Santo eropa árĩniguigʉ ĩgʉ itamuri mera eropa ópʉ ĩgʉ ĩgʉ basi. Eropigʉ ĩgʉ mari ñerire ĩgʉ coeweadi árĩmi, Goãmʉ ojocarigʉ ya árĩburire mari õaro iimasiboro dopa. 15 Eropigʉ “Õpa mʉare õaro iigʉra,” Goãmʉ arĩ ĩgʉ mama werepidiro dopa ta Cristopʉ iidigʉ árĩmi. Eropa iidi árĩmi ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre taubu. Ĩgʉ eropa taucʉ̃ árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera õaro árĩrãca mari ĩgʉ yarã. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ yarãre ĩgʉ oburire oparãca mari. Moise doreri dihta árĩcʉ̃ masa erã ñeri iira dipuwajacʉrã árĩmʉriñorã dohpa. Eropa ñeri iira dipuwajacʉrãre taubu ĩgʉ crusague sĩribasadi árĩmi. Ĩgʉ eropa sĩricʉ̃ mari ĩgʉ yarãre ĩgʉ oburire oparãca. 16 Õpa ãhraa mari masare. Yujugʉ ĩgʉ sĩriboro core ĩgʉ acawererã ĩgʉ yare aĩ gueremasibeama. Eropiro ĩgʉ oparire ĩgʉ acawererãre ĩgʉ oburire ĩgʉ gojatuyurapũ ĩgʉ sĩriboro core iripʉ wajacʉbeaa dohpa. Ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩarã iripʉ ĩgʉ arĩ gojadiro dopa ta ĩgʉ yare guererãcoma erã. 18 Eropa ta Goãmʉ masare werepimʉhtara Moisere ĩgʉ apira doreri sĩriro mariro di cóãro mariro ne duhpiburi árĩbiriyoro. Eropigʉ waibʉgʉ dire Moise wejẽsirira pʉhrʉ ĩgʉ dorerire diaye ta iigʉ iipʉ. 19 Eropigʉ õpa iimʉhtapʉ Moise: Goãmʉ ĩgʉ apira dorerire masare werepehopʉ. Pʉhrʉ cabritoa dire, wecʉa dire deco mera morepʉ. Eropigʉ isopo waĩcʉdigʉ dʉpʉ mera oveja poari diari poari mera erã ñimurare turãpʉ. Iri dʉpʉ mera dire yosogʉ, Goãmʉ dorerire ĩgʉ gojarapũ weca wejẽsiripʉ. Árĩpehrerã masa weca sãre wejẽsiripeopʉ. 20 Eropa iigʉ õpa arĩpʉ ĩgʉ: “Goãmʉ marire ĩgʉ werepira ĩgʉ dorera i di mera iri diaye árĩcʉ̃ masia mari. I dire ĩarã diaye ta ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ marire iiburire masia. Maripʉre irire yʉhridoremi,” arĩpʉ Moise. 21 Eropigʉ masare ĩgʉ iidiro dopa ta Goãmʉ umupeori wihi waimʉrã gasiri wihire, árĩpehreri iri wihi árĩri sãre wejẽsiripeopʉ. 22 Eropa ta ãhraa. Ĩgʉ doreri iri dorediro dopa ta baja ñerire di mera coeweadoreyoro. Eropigʉ di cohmoro mariro Goãmʉ mari ñeri iirare ne cãdijisome. 23 Eropiro i yeba maja wihire, iri wihi árĩri sãre ñerire coewearo dopa ta waimʉrã di mera wejẽsiripeomʉripʉ. Eropiro iri tauro ʉmarogue wamorãre erã ñeri dipuwaja oparare coero gahmea. Eropiro waimʉrã di tauro árĩgʉ ya di mera erã ñerire coero gahmea. Eropirã Jesucristo ya di mera coenirã wabʉ maripʉ. 24 Eropigʉ Cristo mari ñeri iira dipuwajare Goãmʉre cóãdoregʉ Goãmʉre erã umupeori wihi masa erã iira wihire ñajabiripʉ. I yeba maja wihi ʉmaro maja wihi ĩhacũ iira wihi ãhraa. Goãmʉ ya wihi gohra ʉmaro maja wihi ãhraa. Eropigʉ mari ñeri iira dipuwajare cóãdoregʉ Goãmʉ árĩro gohrague ñajapʉ Cristo. Ʉmarogue wapʉ ĩgʉ Goãmʉ core mari ya árĩburire serẽbasabu. 25 Pahia opʉ bojori nʉcʉ Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribugue erã ñeri iira dipuwajare cóãdoregʉ ñajamʉripʉ waimʉrã di mera. Cristopʉ sĩrigʉ ĩgʉ dire cóãdigʉ Goãmʉre mari ñeri iira dipuwajare cóãdoregʉ erã iiro dopa bajasuburi ñajabiripʉ. 26 Bajasuburi ĩgʉ dire cóãbu árĩgʉ, i yeba árĩropẽ bajasuburi ĩgʉ ñero sĩriniguicãboñumi. Yujusubu ta dehyoapʉ ĩgʉ i yebaguere i ʉmʉ pehrerinʉ coregã. Ĩgʉ dehyoagʉ ĩgʉ yujusubu ta sĩribasara mera mari árĩpehrerã ñeri iirare cóãbu dehyoapʉ. 27 Árĩpehrerã mari masa sã yujusubu ta sĩrirãca. Mari eropa sĩrira pʉhrʉ, õarãre, ñerã sãre beyegʉcumi Goãmʉ. 28 Yujusubu ta mari sĩriro dopa ta Cristo sã yujusubu ta sĩripʉ bajarã masa erã ñero iirare cóãbu. Pʉhrʉ dipaturi dujarigʉcumi. Mari ñerire cóãdigʉgue dujarigʉcumi. Eropigʉ irire dipaturi cóãgʉ arisome. Eropa arigʉ mucubiriri mera ĩgʉre corerãre taugʉ arigʉcumi. Ĩgʉ pohrogue erãre aĩgãbu arigʉcumi.

Hebreos 10

1 Moise doreri pʉhrʉ Cristo masare ĩgʉ õaro iiburire ĩhmura dihta árĩbʉ. Eropiro Cristo masare erã ñeri iirare õaro cóãboro dopa iri doreri erã ñerire cóãmasibiriyoro dohpa. Eropiro iri doreri iri iidorero dopa ta pahia bojori nʉcʉ Goãmʉre waimʉrãre wejẽ, soe muju, iiniguiquerecʉ̃ masa erã ñerire cóãmasibiriyoro. Goãmʉre umupeomorãre õarã árĩcʉ̃ iimasibiriyoro iri doreri. 2 Iri mera masa erã ñerire cóãcʉ̃, yujusubu ta Goãmʉre erã waimʉrã wejẽ di cóãra pʉhrʉ erã ñerire cóãpehosũboñuma. Eropirã irisubu majarã, “Dipuwaja mara gʉare,” arĩ pepiboñuma masa. Eropirã iripẽta dipaturi Goãmʉre waimʉrã wejẽburire duhucãboñuma. 3 Õabirimʉriñorã dohpa. Eropirã bojori nʉcʉ Goãmʉre waimʉrãre wejẽ di cóãcʉ̃ masa erã ñeri dipuwajare guñaniguicãñorã. 4 Wecʉa di mera, cabritoa di mera ne mari ñeri dipuwajare cóãmasiya mariyoro dohpa. 5 Iri eropa árĩcʉ̃ ĩagʉ Cristo i yebaguere ĩgʉ ariboro core õpa arĩpʉ Goãmʉre ĩgʉ Pagʉre: Waimʉrãre erã soe muju ocʉ̃, trigo pogare erã ocʉ̃ sãre mʉ ĩagʉ ĩhasʉabeaa mʉhʉ. Eropigʉ masa dehyoacʉ̃ iibʉ mʉhʉ yʉre. Mʉhʉ yʉre iira dʉpʉ mʉre mucubiricʉ̃ yʉ iiburi dʉpʉ árĩroca. 6 Ñerire erã cóãborore waimʉrãre wejẽ erã soe mujucʉ̃ ĩagʉ ĩhasʉabirabʉ mʉhʉ. 7 Mʉ eropa ĩhasʉabiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩbʉ mʉre: “Mʉ gamerire yebague iigʉ wagʉra. Yʉ eropiiburire arĩ gojara ãhraa mʉ yare erã gojarapũgue,” arĩbʉ yʉhʉ, arĩmʉripʉ Cristo ĩgʉ Pagʉre. 8 Negohraguere Goãmʉ ĩgʉ doreri waimʉrãre trigo poga sãre erã ori mera erã ĩgʉre umupeodorequerecʉ̃ ta õpa arĩpʉ Cristo ĩgʉre. “Waimʉrãre soe muju erã ocʉ̃, trigo pogare erã ocʉ̃ sãre gamebiribʉ mʉhʉ,” arĩpʉ ĩgʉ. 9 Eropa arĩtuhagʉ õpa arĩnemopʉ: “Mʉ gamerire yebague iigʉ wagʉra,” arĩpʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa masia mari. Iribojegue Goãmʉre erã ñerire cóãdorerã waimʉrãre wejẽ di cóãrare gohrotogʉ iipʉ Goãmʉ. Eropa gohrotogʉ Cristo ĩgʉ sĩridiro mera masare erã ñeri dipuwajare taugʉcumi Goãmʉ. 10 Jesucristo ĩgʉ dʉpʉre ogʉ sĩrigʉ árĩpehrerã mari ñero iirare cóãdigʉ árĩmi. Yujusubu ta Goãmʉre ĩgʉ dʉpʉre ogʉ marire dipuwaja maricʉ̃ iidi árĩmi. Eropa iigʉ Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta iidi árĩmi. 11 Árĩpehrerã pahia ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉre umupeori wihi mohmeniguima. Eropa mohmeniguirã mʉraro ta waimʉrãre wejẽ soe mujuma Goãmʉre masa ñerire cãdijidoremorã. Erã eropa iiquerecʉ̃ ta erã ñero iirire cãdijibeami ĩgʉ. 12 Cristopʉ yujusubu ta mari ñeri dipuwajare sĩrigʉ, mari ñero iirare õaro cãdijipehocãcʉ̃ iidigʉ árĩmi. Irire cãdijipehocʉ̃ iituha waha wapʉ ĩgʉ Pagʉ pohrogue ĩgʉ diayepʉ doagʉ wagʉ. Opʉ árĩgʉ erogue doacumi. 13 Eroguere doagʉ coregʉ iimi. Ĩgʉre ĩhaturirãre ĩgʉ Pagʉ ĩgʉ tarinʉgabasaborore coregʉ iimi. 14 Yujusubu ta ĩgʉ sĩridiro mera ĩgʉ coenirãre õarã ñeri mariro erã árĩniguicʉ̃ iidi árĩmi. Eropigʉ Goãmʉ pohro doami pare. 15 Jesucristo eropa iiboro core erã arĩ gojamʉhtarare arĩ weremi Espíritu Santo marire. Õpa arĩ weremi ĩgʉ: 16 Õpa arĩmi mari Opʉ: “Pʉhrʉguere õpa arĩ weregʉra Israe masare. ‘Yʉ dorerire erã yʉhridiacʉ̃ iigʉ erã pepirigue apigʉra,’ arĩ weregʉra,” arĩmi ĩgʉ. 17 Õpa arĩnemomi Goãmʉ: “Erã ñero iirare dipaturi guñanemosome yʉhʉ,” arĩmi ĩgʉ, arĩ weremi marire Espíritu Santo Goãmʉ yare gojarapũgue. 18 Mari ñeri iirare ĩgʉ cãdijicʉ̃ dipaturi mari ñeri dipuwajare sĩribure gamebeaa mari. 19 Cristo ĩgʉ sĩriro mera ĩgʉ di cóãro mera mari sã dohpaguere güiro mariro Goãmʉ mera wereniguimasia. Eropirã ĩgʉre serẽmasia. 20 Iribojegue Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribugue Goãmʉre serẽbu pahia opʉ dihta ñajamasimi. Iri taribure Goãmʉ árĩrore cãhmotara suhrirore ĩgʉ dihta tari ñaja serẽmasimi. Dohpague ta mari basi Goãmʉ árĩro ñajaro dopa ta Goãmʉre serẽmasia. Pahia opʉ ĩgʉ iri taribugue ĩgʉ dire aĩ ñajaro dopa ta Cristopʉ Goãmʉ pohrogue ejapʉ mari ñeri iirare cãdijidoregʉ ejagʉ. Eropa iigʉ Goãmʉ mera mari wereniguibodirore cãhmotadirore cóãdi árĩmi. 21 Goãmʉ pohrogue serẽbasagʉ mari Goãmʉ yarã yagʉ pahia opʉ turatariagʉ ãhrimi Jesucristo. 22 Eropirã, yʉ acawererã, Cristo mari pahia opʉ árĩcʉ̃ ĩha mari Goãmʉ mera wereniguimasirã árĩrã Goãmʉre serẽrã. Diaye pepirã árĩrã, “Ĩgʉ yʉhrigʉcumi,” arĩ umupeorã ĩgʉre serẽrã. Cristo mari ñerire ĩgʉ di mera coenirã ãhraa. Eropirã “Dipuwajacʉrã ãhraa,” arĩ pepirã árĩbeaa mari. Eropirã gʉhrari mariri deco mera coeweasũnirã iro dopa ãhraa. Eropa árĩrã Goãmʉre serẽrã. 23 “Mʉare taugʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta iigʉcumi. Eropirã ĩgʉ marire ĩgʉ tauborore õaro mucubirimʉhtayua mari. Irire mucubirimʉhtayurã ne cãdijibiricãrã. Goãmʉre eropa guñaturaniguicãrã. Eropa guñaturarã irire gajirãre wererã mari. 24 Mari mera majarãre mahirã itamurã mari árĩpehrerã mari game mahi mari itamuboro dopa. 25 Eropirã õaro gamenererã Goãmʉre umupeomorã. Gajirãpʉ gamenerebeama Goãmʉ yare buhemorã. Erã iiro dopa iibiricãrã. Mari mera majarãre Jesucristore umupeonemocʉ̃ iirã. I yebaguere mari Opʉ ĩgʉ dujariboro merogã dʉhyaa. Irire masirã turaro itamurã mari mera majarãre, Jesu yarãre erã Jesucristore umupeorire. 26 Diaye árĩri buherire mari masiquererã ta irire cóãrã ñerire mari eropa iiniguicʉ̃, Jesucristo sĩrira mera mari ñerire cóãnemoboro ne mara. 27 Eropiro eropa iirãre gʉhyaro dujaa. Árĩpehrerã ĩgʉre ĩhaturirãre dipuwaja moagʉ turaro ʉ̃jʉrogue cóãgʉcumi Goãmʉ erãre. Eropirã ĩgʉ dipuwaja moaborore güirã dihta ãhrima ĩgʉ yare cóãnirã. 28 Moise dorerire tarinʉganirãre dipuwaja moarã erãre wejẽmʉriñorã. Ne mojomoro ĩaro mariro wejẽmʉriñorã erãre. Ʉrerã erã ñero iirare weresãcʉ̃ peerã erã tarinʉgarare masima. Ʉrerã maricʉ̃ perã erã ñero iirare weresãcʉ̃ peerã erãre wejẽmʉriñorã Goãmʉ dorero dopa ta. 29 Erã iidiro tauro Goãmʉ magʉre ĩhaturirã dipuwaja moasũmorã árĩrãcoma. Cristo ĩgʉ di cóãro mera marire mari ñeri iirare cóãdi árĩmi Goãmʉ. Ĩgʉ eropa cóãborore wereyupʉ ĩgʉ. Eropirã ĩgʉ cóãnirã erã árĩquererã ta, pʉhrʉ ĩgʉ di cóãrare “Bu gohra ãhraa,” arĩrã ĩgʉ dipuwaja moamorã gohra árĩrã ta iirãcoma. Eropa árĩrã Espíritu Santore ñero arĩ wereniguirã ãhrima. Ĩgʉ erãre mahigʉ ãhrimi. Erã eropa ñero wereniguicʉ̃ ĩagʉ turaro dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erãre. 30 Goãmʉ eropa iigʉ árĩgʉre masia. Goãmʉ ĩgʉ basi ta õpa arĩpʉ: “Yʉhʉ ãhraa dipuwaja moabu. Erã ñerire iira dipuwaja, dipuwaja moagʉra yʉhʉ,” arĩpʉ ĩgʉ. Õpa arĩnemopʉ: “Yaharãre ñero iirãre dipuwaja moagʉra,” arĩpʉ ĩgʉ, arĩ gojañuma ĩgʉ yare gojarapũgue. 31 Goãmʉ ojocarigʉ marire dipuwaja moacʉ̃ gʉhyataria. 32 Iribojegue mʉa árĩrare guñaque mʉa. Irisubure Goãmʉ yare ne masinʉgarã ñero tariquererã bajasuburi ñero tariquererã ne ĩgʉ yare cóãbiribʉ mʉa. 33 Yujuyerisuburi masa erã ĩhuro gajirã mʉare ñero arĩ, ñero pabirama mʉare. Eropirã gajirã Jesu yarãre erã ñero iicʉ̃ ĩarã erãre mojomoro ĩabʉ mʉa. 34 Erã Cristo yarã erã árĩra waja erã peresugue árĩrãre mojomoro ĩabʉ mʉa. Eropirã mʉa yare erã emaquerecʉ̃ ta mucubiriri mera “Õaroca,” arĩmʉribʉ mʉa. I yeba maja tauro õarire ʉmaroguere mʉa opaburire masimʉribʉ. Iri õari pehrebiriborore masibʉ mʉa. Irire masirã mʉa oparire erã emacʉ̃ bʉjawerebiribʉ mʉa. 35 Eropirã irire guñatura duhubiricãque. Goãmʉre eropa umupeoniguicãque. Mʉa eropa iira waja mʉare õaro iigʉcumi. 36 Goãmʉ yare õaro iiniguicãro gahmea ne duhuro mariro. Goãmʉ yare iirã bocatĩuro gahmea. Eropa iirã árĩrã ĩgʉ gamerire mʉa iira pʉhrʉ ĩgʉ “Mʉare õpa ogʉra,” ĩgʉ arĩ apirare oparãca. 37 Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue: Merogã dʉhyaa Cristo ĩgʉ eraboro. Eropa eragʉ mata erapurumujugʉcumi. 38 Yaharã õarãpʉ yʉre umupeoniguicãrãcoma. Eropirã yaharã árĩniguicãrãcoma. Yʉ mera eropa árĩniguirãcoma. Yahare cóãnirãpʉre ĩhasʉasome yʉhʉ, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma. 39 Maripʉ Goãmʉ yare cóãrã árĩbeaa mari. Eropirã peamegue wamorã árĩbeaa mari. Goãmʉre umupeoa mari. Eropirã ĩgʉ taunirã ãhraa ĩgʉ pohro wamorã.

Hebreos 11

1 Õpa ãhraa umupeori: Goãmʉre umupeorã, marire ĩgʉ õaro iiburire õaro masia. Ĩgʉre ĩabiriquererã ĩgʉre umupeorã “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ pepia mari. 2 Iribojegue majarã Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” erã arĩ umupeocʉ̃ ĩagʉ ĩhasʉapʉ Goãmʉpʉ. 3 Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri mera árĩpehrerire ĩhacũnugupʉ. Eropigʉ ĩgʉ mari ĩabirirare árĩpehrerire mari dohpague mari ĩari sãre ĩhacũnugupʉ. Irire mari õaro masia Goãmʉre umupeorã. 4 Goãmʉre umupeogʉ Abelpʉ cordero wejẽ, soe mujupʉ Goãmʉre umupeogʉ. Eropa iigʉ ĩgʉ tĩgʉ tauro õaro umupeopʉ ĩgʉ Goãmʉre. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ orare mucubiripʉ. Eropa mucubirigʉ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩapʉ ĩgʉ Abelre Goãmʉre umupeogʉre. Abel iribojegue sĩridigʉ mʉrʉ árĩquerecʉ̃ ĩgʉ Goãmʉre eropa ii umupeorare guñaa mari sã. Eropa guñarã. Goãmʉre umupeoa mari sã. 5 Enoco Goãmʉre ĩgʉ umupeocʉ̃ ĩagʉ mucubirimʉripʉ Goãmʉ. Eropa mucubirigʉ ĩgʉre ĩgʉ pohrogue aĩmʉriapʉ. Eropa ta werea Goãmʉ yare wereniguirire erã gojarapũgue. Ĩgʉ eropa aĩmʉriara pʉhrʉ masa ĩgʉre ne bocabiriñorã. Ĩgʉ eropa aĩmʉriadigʉ árĩgʉ ne sĩribiripʉ. 6 Goãmʉre umupeobirã ĩgʉre mucubiricʉ̃ iimasibeaa mari. Goãmʉre serẽdiarã õpa ĩgʉre arĩ pepiro gahmea marire. “Diaye ta ĩgʉ Goãmʉ gohra ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉre mari umupeocʉ̃ marire õaro iimi ĩgʉ,” arĩ pepiro gahmea. Mari eropa arĩ pepibirã mari ĩgʉre serẽmasibeaa. 7 Noé Goãmʉre umupeogʉ ĩgʉre ĩgʉ wererare õaro yʉhripʉ. Pʉhrʉ erã ñero waborore Goãmʉ ĩgʉre werecʉ̃ peegʉ õaro yʉhripʉ ĩgʉ. Eropa yʉhrigʉ wʉadiru dohodiru iipʉ ĩgʉ acawererã dia miririñere tarimorã. Noé eropa umupeogʉ árĩgʉ i yeba majarã ñerã erã umupeobirirare, erã taribiriboro sãre ĩhmugʉ iimʉripʉ. Eropigʉ ĩgʉ umupeocʉ̃ ĩagʉ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩamʉripʉ Goãmʉ ĩgʉre. 8 Abrahã sã Goãmʉre umupeogʉ ĩgʉre yʉhripʉ. Gaji yebaguere ĩgʉre ĩgʉ oburi yebaguere Goãmʉ ĩgʉre wadorecʉ̃ ĩgʉre yʉhripʉ. Ĩgʉ ya yebare wirigãgʉ ĩgʉ masibiriri yebague ejapʉ. 9 “I yebare mʉre ogʉra,” Goãmʉ ĩgʉ arĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉre umupeogʉ iri yebague eja árĩmerejapʉ ĩgʉ. Ero árĩmerejaqueregʉ ĩgʉ gaji yeba majagʉ árĩro dopa waimʉrã gasiri wiri mera wihicʉ curimʉripʉ mʉrano árĩbirinijagʉ árĩgʉ. Ĩgʉ magʉ Isaa sã ĩgʉ pãrami Jacobo sã ĩgʉ iiro dopa ta iimʉriñorã. “Mʉare i yebare ogʉra,” arĩ weremʉripʉ Goãmʉ erã sãre. 10 Eropigʉ i yebare curigʉ macari iibirimʉripʉ Abrahã. Gaji macague Goãmʉ ĩgʉ árĩri macague ʉmarogue ĩgʉ waborore coregʉ iipʉ Abrahã. Iri maca Goãmʉ iira maca árĩyoro. Eropigʉ iri macare ne pehrebiriburi macare coregʉ iipʉ. 11 Goãmʉre umupeogo Sara waĩcʉgo, bʉro gohra árĩquerego porã marigo árĩquerego ta porãcʉpo. “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iigʉcumi,” arĩgo ĩgʉre umupeogo porãcʉpo. 12 Eropigʉ Abrahã bʉgʉ gohra árĩqueregʉ ta porãcʉpʉ. Eropirã ĩgʉ pãramerã árĩturiarãgue bajarã wacãñorã. Necãre, imipa yerire mari queorã yujuro bojeya mariro dopa ta, ĩgʉ pãramerã árĩturiarã sãre queo bocatĩuya mariñorã. 13 Árĩpehrerã oã yʉ werenirã mʉrague Goãmʉre umupeotuhajanirãgue sĩriñorã. Goãmʉ “Mʉare ogʉra,” ĩgʉ arĩrare opanibirãgue sĩriñorã. Eropa opabiriquererã “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta pʉhrʉgue ogʉcumi gʉare,” arĩ masiñorã. Eropa masirã mucubirimʉhtañorã. Eropirã õpa arĩñorã erã: “I yebague curirã ãhraa. Gaji yeba majarã ãhraa,” arĩmʉriñorã erã. 14 Eropa arĩrã gaji yebare erã ya yeba árĩborore corerã iiñorã. Irire õaro masia mari. 15 “Gaji yeba majarã ãhraa,” erã arĩrã iribojegue erã cóãra yebare guñarã iibiriñorã. Iri yebague dujaa wadiarã dujaa waboñuma. 16 Õari yebapʉre gahme corerã iiñorã. Iri yeba ʉmarogue ãhraa. Erã eropa gahme corecʉ̃ ĩagʉ Goãmʉre “Gʉa opʉ ãhrimi,” erã arĩcʉ̃ peegʉ ne gʉhyasĩribiripʉ Goãmʉ. Ĩgʉ pohro erã ya maca árĩborore iibasatuhadi árĩmi ĩgʉ. Eropigʉ gʉhyasĩribiripʉ. 17 Goãmʉ Abrahãre ĩgʉ magʉre Isaare wejẽ soe mujudorepʉ. Ĩgʉre ĩadiagʉ eropa dorepʉ, “¿Diaye ta yʉre umupeori?” arĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉre umupeogʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iiripʉ Abrahã. “Mʉ magʉ Isaa mera mʉ pãramerã árĩturiarãre opagʉca mʉhʉ,” Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro árĩquerecʉ̃ ĩgʉ magʉre wejẽbu iiripʉ Goãmʉ dorero dopa ta. 19 “Yʉ magʉre Isaare yʉ wejẽcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre masugʉcumi,” arĩ pepigʉ ĩgʉre wejẽbu iiripʉ. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉre cãhmota ĩgʉre wejẽdorebiripʉ. Ĩgʉ pagʉ ĩgʉ eropa wejẽbu árĩgʉ Isaa sĩribudigʉ árĩpʉ. Eropigʉ sĩridi masadigʉ iro dopa árĩpʉ ĩgʉ. Eropigʉ Abrahã ĩgʉre ojocarigʉ dipaturi opapʉ ĩgʉre. 20 Isaa Goãmʉre umupeogʉ ĩgʉ porãre Jacobore, Esaú sãre “Pʉhrʉgue Goãmʉ mʉare õaro iigʉcumi,” arĩpʉ. 21 Goãmʉre umupeogʉ Jacobo ĩgʉ sĩriboro coregã wahgãnʉgaja ĩgʉ tuadigʉ mera tuañanʉgaja Goãmʉre serẽ umupeopʉ. Eropa serẽgʉ José porãre ʉmare “Goãmʉ mʉare õaro iigʉcumi,” arĩpʉ Jacobo. 22 Goãmʉre umupeogʉ José ĩgʉ sĩriboro coregã Israe masa Egipto árĩrã erã wiriaborore weremʉhtapʉ. Eropa erã wiriaborore masiyugʉ ĩgʉ sĩrira dʉpʉ mʉrarore aĩgãdorepʉ ĩgʉ porãre. 23 Goãmʉre umupeorã ʉrerã abe gohra Moisere dibuñorã ĩgʉ pagʉ sʉmarã ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ. Õagʉgã ĩgʉ árĩcʉ̃ ĩarã ĩgʉgãre dibuñorã. Iri yeba majagʉ tauro árĩgʉ opʉ ĩgʉ majirãre wejẽdorerire tarinʉgarã ĩgʉre dibuñorã erã. Erã erã opʉre güibiriñorã. 24 Moisere masudigo i yeba majarã opʉ mago árĩpo. Eropa igo masudigʉ árĩqueregʉ, Goãmʉre umupeogʉ “Opʉ mago magʉ ãhrimi,” erã arĩ piyucʉ̃ gamebiripʉ ĩgʉ Moise. Oparã mera majagʉ árĩdiabigʉ Goãmʉ yarã mera majagʉ árĩdiapʉ. 25 Goãmʉre tarinʉgadiagʉ árĩgʉ ĩgʉre masudigo pohrogue bajamenʉrigã õaro árĩboñumi. Eropa õaro árĩbu árĩqueregʉ ĩgʉ Goãmʉ yarã mera ñero taridiapʉ. 26 Eropigʉ Egipto majarã ya õarire tauro Cristo ya árĩburire ñero tariburire gamepʉ. Pʉhrʉgue Goãmʉ ĩgʉre ĩgʉ õarire oborore masigʉ ñero taridiapʉ. 27 Goãmʉre umupeogʉ Egipto majagʉ tauro opʉ, ĩgʉ mera ĩgʉ guacʉ̃ güibiripʉ. Eropa güibigʉ iri yeba árĩdigʉ iri yebare cóãcã waha wapʉ. Goãmʉre ĩabiriqueregʉ “Goãmʉ árĩcumi,” arĩ pepipʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ iiborore ne duhubiripʉ. 28 Goãmʉre umupeogʉ Moise Israe masare Goãmʉ ĩgʉ tauborore masipʉ. Eropa masigʉ Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta Israe masa erã disipororire erã tura mijirire di mera wejẽsiri tuhdorepʉ. Eropa dorepʉ anyu masare wejẽgʉ erã masa tĩrãre wejẽbodigʉ Israe masa erã masa tĩrãre wejẽbiriboro dopa. 29 Goãmʉre umupeorã Israe masa deco diariya waĩcʉriya deco watope árĩri maha deco mariri maha taribujañorã. Erã eropa taribujacʉ̃ ĩarã Egipto majarãpʉ erãre nʉrʉsiarã erãre ĩhacũ taribujanirã miri sĩria wañorã. 30 Goãmʉre umupeorã Israe masa Jericó maca sãriro, wʉari sãriro pʉrʉpʉ majisora curiñorã. Siete nʉri gohra iri macare majisora curiñorã erã. Iri nʉcʉ nʉri erã majisorara pʉhrʉ iri sãriropʉ dijapehrea wayoro. 31 Iri maca majago ʉma mera ñero iidigo Rahab waĩcʉgo Goãmʉre umupeogo Israe masare itamupo. Iri macare erã cóãboro core bajamerãgã Israe masa erogue erã ñaja duhricʉ̃ ĩha igo erãre itamupo. Eropirã Israe masa iri maca majarãre Goãmʉre tarinʉganirãre wejẽpehoquererã ta igopʉre wejẽbiriñorã. 32 Gajirãre Goãmʉre umupeonirãre werenemoboya yʉhʉ. Eropa werediaqueregʉ ta bajarãre eropa Goãmʉre umupeorã sãre were gojapehomasibirica yʉhʉ. Gedeõ, Baraca, Sansõ, Jefté, Davi, Samue, Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã árĩpehrerã yʉ werebonirã ãhrima. 33 Goãmʉre umupeorã yujurãyeri gaji yebarigue árĩri macari majarãre gamewejẽ tarinʉgañorã. Eropirã gajirã diaye dorenirã árĩñorã. Gajirã Goãmʉ erãre “Mʉare itamugʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta ĩgʉ itamurire bocañorã. Eropa ĩgʉre umupeorã yeea erãre badiacʉ̃ erãre erã babiricʉ̃ iiñorã erã. 34 Turaro ʉ̃jʉri peameri árĩquerecʉ̃ ta ʉ̃jʉbiriñorã erã Goãmʉre umupeonijarã. Gajirã erãre ñose wejẽdiacʉ̃ duhrigã wañorã erã Goãmʉre umupeorã. Turabirã árĩquererã Goãmʉre umupeo, turarã wañorã. “Goãmʉre umupeorã ãhraa. Gamewejẽ turarã ãhraa,” eropa arĩrã árĩcʉ̃ gaji yebari majarã surara erã wejẽrã arirã ne yujuro bojebiriñorã. 35 Goãmʉre erã umupeocʉ̃ ĩagʉ yujurãyeri nome erã acawererã sĩricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ erãre masupʉ. Gajirãpʉre “Goãmʉre gamebiricãque,” erã arĩ peresu iicʉ̃ erãpʉ Goãmʉre duhudiabiriñorã. “Mʉa Goãmʉre duhucʉ̃ mʉare taurãca,” arĩñorã erãre. Erãpʉ duhubiriñorã Goãmʉ mera erã õaro masaborore gamerã. Eropirã erãre erã ñero iicʉ̃ sĩria wañorã. 36 Gajirãre Goãmʉre umupeorãre ñero arĩ wereya erãre tãramʉriñorã. Eropirã gajirãre guburire, mojotorire diricãa peresu iiñorã. 37 Goãmʉre umupeorãre ñerã ʉtã mera dea wejẽmʉriñorã. Gajirãre erã dʉpʉre seroti mera wiritamʉriñorã. Gajirãre ñoserimijiri mera ñose wejẽmʉriñorã. Erãre Cristore cóãdorerã erã ñero iimʉriñorã. Gajirã erãre ñero iicʉ̃ oveja gasiri mera, cabra gasiri mera suhricʉrã mojomorocʉrã árĩmʉriñorã. 38 Erã õatariarã erã árĩcʉ̃ i yeba majarã ñerã erã mera majarã árĩbonirã árĩbeama. Wiri marirã árĩrã, masa marirogue ʉtã yucʉgue árĩgãri siaricãmʉriñorã. Eropa árĩgãri siarirã ʉtã yucʉgue árĩri goberigue, yebague árĩri goberi sãre carĩgãri siaricãmʉriñorã. 39 Oã árĩpehrerã Goãmʉre erã umupeocʉ̃ ĩagʉ mucubiripʉ ĩgʉ. “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩpʉ. Erã eropa õaro umupeoquerecʉ̃ Goãmʉ erãre “Mʉare taugʉra,” ĩgʉ arĩdiro ejanibiriya dohpa. 40 Õpa arĩ pepipʉ Goãmʉ: “Oãre yaharãre, pʉhrʉgue árĩrã yaharã mera yujuro mera taugʉra,” arĩ pepipʉ. Ĩgʉ eropa arĩ pepidiro dopa ta iigʉcumi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ õatariaro árĩroca ero core ĩgʉ iidiro tauro.

Hebreos 12

1 Eropirã oãre yʉ werenirãre bajarã Goãmʉre umupeonirãre, ñerire iibirinirãre masirã árĩpehreri ñero iirire duhucãrã mari sã. Õpa ãhraa mari queoriñe mera werecʉ̃: Nʉcʉrire opagʉ omari masʉ turaro omamasibeami. Eropa ta mari Goãmʉ gamerire iimasibeaa mari ñerire iicʉ̃. Eropirã irire duhucãrã mari. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta õarire iiniguicãrã. 2 Eropirã Jesure eropa guñaniguirã. Ĩgʉ ta ãhrimi marire umupeo guñaturacʉ̃ iigʉ. Eropigʉ marire umupeonemocʉ̃ sãre iimi ĩgʉ. Crusague sĩrigʉ yujuro bojepʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ mucubiriborore masigʉ crusague sĩripʉ. Eropa sĩrigʉ gʉhyasĩribodigʉ árĩqueregʉ gʉhyasĩribiripʉ ĩgʉ. Eropa iira pʉhrʉ dohpaguere Goãmʉ ĩgʉ opʉ ĩgʉ doaro diayepʉ doanijagʉ ĩgʉ dorebu iimi. 3 Ñerã masa ĩgʉre ñero erã iicʉ̃ yujuro bojepʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa iidigʉre guñaque mʉa, mʉa sã ñero tarirã “Yujuro bojebiriboca,” arĩrã. Irire guñaque mʉa ĩgʉre umupeo duhuri arĩrã. 4 Ñerire mʉa tarinʉgaboro dopa Jesu iro dopa ñetariaro gohra tarinibeaa mʉa. Ñerã mʉare wejẽnibeama. 5 ¿Goãmʉ mʉare ĩgʉ porãre ĩgʉ wererare cãdijicãri mʉa? Õpa arĩpʉ ĩgʉ: Yʉ magʉ, yʉhʉ mʉre werecʉ̃ eropa pepicãbita. Yʉhʉ mʉre turicʉ̃ peegʉ bʉjawerebita. 6 Árĩpehrerã yʉ mahirãre werea. Eropigʉ árĩpehrerã “Yʉ porã ãhraa mʉa,” yʉ arĩ ĩarãre tarinʉgadorebeaa. Eropigʉ erã tarinʉgacʉ̃ ĩha erãre yʉ porãre merogã dipuwaja moaa, arĩpʉ Goãmʉ. 7 Ñero tarirã yujuro bojeque “Goãmʉ yʉre weregʉ iimi,” arĩrã. Ĩgʉ yare duhubiricãque. Goãmʉ mʉare ĩgʉ porãre merogã dipuwaja moagʉ iimi. Erã pagʉ sʉmarã erã porãre eropa werema. Eropirã erãre dipuwaja moama. Eropa ta iimi Goãmʉ sã marire ĩgʉ porãre. 8 Goãmʉ árĩpehrerãre weremi. Goãmʉ mʉare ĩgʉ werebiricʉ̃ ĩgʉ porã gohra árĩbeaa mʉa. Eropirã ĩgʉ porã árĩbirã yujugʉ majigʉ ĩgʉ pagʉre ĩgʉ masibiro dopa ta ĩgʉ weresũya marigʉ árĩro dopa ta ãhraa mʉa. Eropirã Goãmʉre “Yʉ pagʉ gohra ãhrimi,” arĩmasibeaa mʉa ĩgʉ mʉare werebiricʉ̃. 9 Mari pagʉ sʉmarã marire erã werecʉ̃ peerã erãre umupeoa mari. Mari pagʉ sʉmarãre mari umupeoro tauro umupeoro gahmea mari Pagʉ Goãmʉ ĩgʉ werecʉ̃. Eropirã ĩgʉre yʉhriro gahmea marire. Eropa yʉhrirã árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera árĩrãca. 10 Bajamenʉrigã mari pagʉ sʉmarã erã gamero dopa marire were dipuwaja moama. Goãmʉpʉ marire õaro weremi. Eropigʉ ĩgʉ masiri mera marire dipuwaja moami marire õarã masadoregʉ. Eropa iimi ĩgʉ marire ĩgʉ iro dopa õarã mari árĩboro dopa. 11 Marire ĩgʉ dipuwaja moacʉ̃ mucubiribeaa mari. Mari bu bʉjawerea. Eropa bʉjawerequererã ta ĩgʉ eropa dipuwaja moara pʉhrʉ õarã árĩrãca mari. Eropirã ĩgʉ wererire peenirã árĩrã gajiropa iiro mariro õaro árĩrãca. 12 Eropirã guñaturabirã árĩquererã ta Goãmʉre õaro guñaturarã árĩque. Ĩgʉre duhubiricãque. 13 Õaro diaye maja mare mʉa waro dopa ta pee gorowerero mariro õaro diaye ta Goãmʉre yʉhrique. Mʉa eropiicʉ̃ ĩhacũrã gajirã Jesu yarã gajiropa árĩrire iisome. Eropirã turabirã turarã warãcoma. 14 Árĩpehrerã masa mera õaro árĩque gamequeãro mariro. Eropirã ñero iibiricãque. Ñeri marirã dihta mari Opʉ Cristore ĩarãcoma. 15 Õaro iique mʉa. Goãmʉ mʉare ĩgʉ itamucʉ̃ õaro yʉhrique. Ñeri tiari iri oterire iri goroweoro dopa ta mʉa sã Cristo yare duhu ñerire guñaniguibiricãque gajirãre goroweori arĩrã. 16 Ne nome mera ñero iirã árĩbiricãque. Eropirã Goãmʉ yare gamebirã árĩbiricãque. Eropa árĩgʉ árĩpʉ Esaú. Ĩgʉ masa tĩgʉ árĩripʉ. Eropigʉ ĩgʉ pagʉ yare ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ opabu árĩripʉ. Eropa árĩqueregʉ yujunʉ barire gametarigʉ iri bari mera ĩgʉ pagʉ magʉre ĩgʉ tĩgʉ opaborore bu gohrotopʉ. 17 Pʉhrʉ ĩgʉre warare masia mʉa. Ĩgʉ eropiira pʉhrʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉre Esaúre õaro árĩdoreburire Goãmʉre serẽbasarire turaro gameripʉ daja Esaúpʉ. Ĩgʉ eropa gamequerecʉ̃ ta ĩgʉ pagʉ magʉpʉre ĩgʉ tĩgʉ opaburire gohrotora dipuwaja ĩgʉ pagʉ ĩgʉre obiripʉ. Eropa gamegʉ turaro orequeregʉ ĩgʉ pagʉre serẽqueregʉ irire opamasibiripʉ Esaú. 18 Goãmʉ dorerire Moisere ĩgʉ apicʉ̃gue mari acawererã Israe masa mʉra Goãmʉ pohro ejaboro gʉhya árĩyoro. Dohpaguere mʉapʉre eropa árĩbeaa. Õpa wayoro erãre. Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere iri dorerire apigʉ erã árĩri yeba majagʉ ʉtãgʉgue árĩpʉ. Irigʉpʉ Sinaí waĩcʉdigʉ árĩyoro. Eropiro erã Goãmʉ pohro ejamorã irigʉgue erã ejacʉ̃ turaro peame ʉ̃jʉyoro. Eropiro naitĩaro, imica curu, turaro miru sã árĩyoro irigʉ ʉtãgʉre. 19 Erogue erã ejacʉ̃ corneta bʉsʉyoro. Eropiro wereniguiro cariyoro. Ĩgʉ eropa wereniguiri ejaricʉcʉ̃ peerã masa yujuro bojebiriñorã. Goãmʉ erãre gʉhyaro mera õpa arĩ dorepʉ erãre: “Árĩpehrerã irigʉ ʉtãgʉre pẽhrerãre ʉtã mera dea wejẽque erãre. Irigʉ ʉtãgʉre pẽhregʉ waibʉgʉ gohra ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ĩgʉ sãre ʉtã mera dea wejẽcãque. O ñoserimiji mera ñose wejẽque ĩgʉre,” arĩpʉ Goãmʉ. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã yujuro bojebiriñorã erã. 21 Eropigʉ árĩpehrerire ʉtãgʉguere gʉhyaro árĩrire ĩagʉ õpa arĩpʉ Moise: “Bʉrigã güigʉ naragãgʉ iiaa,” arĩpʉ ĩgʉ. 22 Iribojegue Israe masa Goãmʉ ĩgʉ árĩdigʉ ʉtãgʉgue ejamasibiriñorã sĩriri arĩrã. Dohpaguere mʉapʉ Jesu yarãpʉ Goãmʉ árĩdigʉ ʉtãgʉgue, Sión waĩcʉdigʉgue, ʉmaro majagʉgue mʉrijaro dopa ta diaye ta Goãmʉ mera wereniguimasia. Goãmʉ ojocarigʉ ĩgʉ ya macague mʉrijaro dopa ta diaye ta ĩgʉ mera wereniguia mʉa. Iri maca gaji maca mama maca Jerusalén ʉmaro maja maca ãhraa. Ero anyua bajarã gohra ãhrima. Goãmʉre umupeorã mucubiriri mera gamenererã ãhrima. 23 Eropirã mʉapʉ ĩgʉ ya maca majarã árĩrã, erogue Goãmʉ porã árĩmʉhtarã mera mʉa gamenere árĩbodiro dopa ta ãhraa. Ĩgʉ porã erã waĩre ĩgʉ gojaturapũgue ʉmarogue erã waĩre gojatunirã ãhrima. Ĩgʉpʉ mari Pagʉpʉ árĩpehrerã beyebu ãhrimi. Ĩgʉ mera majarã ãhraa mʉapʉ. Eropirã gajirã õarã Goãmʉ yarã mera gamenererã dopa ta ãhraa mʉa sã. Erãre ta ñeri marirã iituhapʉ Goãmʉ. 24 Eropirã Jesu mera majarã ãhraa mʉapʉ. Negohraguere ĩgʉ dore apirare gohrotogʉ “Mʉare õaro iigʉra yʉhʉ,” arĩ apipʉ Goãmʉ marire. Ĩgʉ eropa arĩ apidiro dopa ta iidigʉ árĩmi Jesu. Ĩgʉ dire cohã ĩgʉ sĩrirañe mera marire õaro taricʉ̃ iimi ĩgʉ. Abelre ĩgʉ di cóãrare ĩagʉ Goãmʉ Abelre wejẽdigʉre dipuwaja moapʉ. Jesucristo ĩgʉ di cóãrapʉre ĩagʉ marire dipuwaja marirã árĩcʉ̃ iipʉ. Eropiro Abel ĩgʉ di cóãra bu gohra árĩya. Cristopʉ ĩgʉ di cóãra pʉhrʉ õatariaro iipʉ Goãmʉ marire. Eropiro Cristo ĩgʉ di cóãra bu gohra árĩbiriya. 25 Eropirã õaro iique mʉa. Goãmʉ yare mʉare weregʉre õaro yʉhrirã árĩque. Iribojegue i yeba árĩdigʉ Moise Goãmʉ yare ĩgʉ werecʉ̃ peerã, bajarã irire peediabiriñorã. Erã eropa peediabirira dipuwaja, dipuwaja moapʉ Goãmʉ erãre. Erã tauro dipuwaja moagʉcumi Cristore cóãrãre. Cristopʉ ʉmarogue árĩgʉ Goãmʉ yare weregʉ ãhrimi. 26 Irisubure Moisere ĩgʉ dorerire ĩgʉ apirasubure Goãmʉ ĩgʉ wereniguiro mera yeba ñohmecʉ̃ iipʉ. Dohpaguepʉre õpa weremi ĩgʉ: “I yeba ñohmecʉ̃ yujusubu ta iinemogʉra. I yeba dihta ñohmecʉ̃ iisome yʉhʉ. Ʉmarogue sãre ñohmecʉ̃ iigʉra,” arĩ werepʉ ĩgʉ. 27 “I yeba ñohmecʉ̃ yujusubu iinemogʉra,” arĩgʉ, “Árĩpehrerire yʉ ĩhacũnugurare cóãgʉra,” arĩgʉ iipʉ. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguepʉre cóãmasiya mara. Eropiro ĩgʉ ĩhacũnugurare ĩgʉ cóãcʉ̃ ĩgʉ opʉ árĩro dihta dujaroca. 28 Ĩgʉ opʉ árĩrogue warãca mari. Eropirã ĩgʉ opʉ árĩrore ĩgʉ cóãbiricʉ̃ ĩarã, Goãmʉre “Õhaa,” arĩrã mari. Eropirã umupeori mera, gʉhyadiaro mera ĩgʉ yare iirã mari ĩgʉre mucubiricʉ̃ iimorã. 29 Peame ʉ̃jʉro gʉhyaro dopa ta Goãmʉ gʉhyaro dipuwaja moagʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉre gʉhyadiaro mera umupeorã.

Hebreos 13

1 Mʉa mera majarãre mahi duhubiricãque. 2 Masa mʉa masibirã árĩquerecʉ̃ erãre õaro mera mʉa ya wirigue ñajaridoreque. Gajirã eropiirã, masibiriquererã anyuare erã ya wirigue ñajaridoreñorã. Eropirã mʉa sã eropa ta iique. 3 Peresu árĩrãre mojomoro ĩaque. Mʉapʉ erã mera peresugue árĩrã mʉa árĩboro dopa ta erãre mojomoro ĩaque. Gajirã erã ñero tarirã sãre mojomoro ĩaque. Erã iro dopa mʉa sã ñero tariro dopa ta erãre mojomoro ĩaque. 4 Mʉa mojoto dirinirãre árĩpehrerã õaro game umupeoque mʉa. Eropirã mojoto dirinirã gajirã mera ñero iirã árĩbiricãque. Árĩpehrerã ʉma nome mera ñero iinirãre, nome ʉma mera ñero iinirã sãre dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. 5 Niyerure gamerã ne árĩbiricãque. Õpa arĩpʉ Goãmʉ: “Mʉare ne cóãsome. Eropa itamuniguigʉra,” arĩpʉ ĩgʉ. Eropirã mʉa opari mera iripẽta mucubirique. Wʉaro gamenemobiricãque. 6 Eropirã güiro mariro õpa arĩ pepirãca mari: Mari Opʉ marire itamugʉ ãhrimi. Eropirã ne güisome mari. Masa marire erã ñero iiborore güisome mari, arĩ pepirãca mari. 7 Goãmʉ yare mʉare werenirãre mʉare dorenirãre guñaque mʉa. Eropirã õaro erã árĩricʉrare guñaque. Eropa guñarã, Cristore erã umupeorare ĩhacũque mʉa. 8 Jesucristo ne gohrotobeami. Iribojegue, dohpague sãre, pʉhrʉgue sãre ĩgʉ árĩdiro dopa ta árĩniguicãgʉcumi ĩgʉ. 9 Baja buheri gajiropa árĩri buherire peebiricãque õari buherire gʉague cohãri arĩrã. “Ire baque. Ire babiricãque,” arĩ buhemaacãma gajirã. Eropa arĩrire mari yʉhricʉ̃ iri marire itamubeaa. Eropiro eropa arĩ buherire mari iicʉ̃ bu gohra ta ãhraa. Iri marire guñaturarã árĩcʉ̃ iibeaa. Goãmʉ marire guñaturacʉ̃ iimi. 10 Cristo mari ñeri dipuwajare sĩridi árĩmi mari ñerire cóãbu. Pahiapʉ õpa arĩrã ãhrima: “Waibʉgʉ yʉ Goãmʉre wejẽ soe mujucʉ̃, Goãmʉ mera tarigʉca,” arĩrã iirima erã. Eropa arĩrã erã ñeri iirare ne cóãnirã árĩmasibeama. 11 Pahia opʉ Goãmʉ ĩgʉ árĩri taribu gohrague waibʉgʉ wejẽdigʉ dire aĩ ñajagʉ Goãmʉre ópʉ masa erã ñerire cóãdoregʉ. Eropigʉ ĩgʉ wejẽdigʉ waibʉgʉre iri maca tʉrogue soe cóãcãñorã. 12 Eropa ta Jesu sã maca tʉrogue sĩripʉ. Ĩgʉ di cóãri mera masa ñeri marirã wacʉ̃ iibu sĩripʉ. 13 Maca tʉrogue ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩarã, erã buherire ĩgʉ cóãcʉ̃ ĩarã judio masa ĩgʉre ĩhaturiñorã. Eropirã mari sã ĩgʉ mera majarã árĩrã. Mari eropa árĩcʉ̃ ĩarã masa mari sãre ĩhaturirãcoma. 14 Erã marire ĩhaturiquerecʉ̃ ãhraa. I yebague mari árĩwajaburi maca árĩbeaa. Mari pʉhrʉgue árĩburi macare corerã iiaa mari. 15 Eropirã Jesu ĩgʉ itamuro mera ĩgʉ Pagʉ mera wereniguia mari. Eropirã ĩgʉre õaro serẽniguicãrã. “Mari Pagʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoniguirã gajirãre wererã. Mari eropa arĩ werecʉ̃ ĩgʉ mucubirigʉcumi. 16 Mʉa mera majarãre õaro iique. Mʉa oparire gajirã sãre oque. Irire cãdijibiricãque. Mʉa eropa õaro iirã Goãmʉre umupeorã iica. Eropa iirã ĩgʉre mucubiricʉ̃ iirãca. 17 Mʉa oparãre õaro yʉhrique. Erã dorero dopa ta yʉhrique. Goãmʉ mʉare ĩhadibu buhedoregʉ apimi erã oparãre. Ĩgʉ eropa apinirã árĩrã eropa mʉare ĩhadibuniguirã iima Goãmʉre tarinʉgadiabirã. Eropirã erãre õaro yʉhrique mʉa erã mucubiriri mera mʉare itamuboro dopa ta. Mʉa yʉhribiricʉ̃ ĩarã erã bʉjawererãcoma. Eropa yʉhribirã õaro árĩsome mʉa. 18 Gʉare serẽbasaniguique Goãmʉre. Ʉmʉri nʉcʉ õari dihtare iidiaa gʉa. Eropirã “Ñerire iirã iiaa,” arĩ pepibeaa gʉa. 19 I tamerare turaro serẽbasaque Goãmʉre yʉre: Yojaro mera yʉ mʉa pohrogue wamasiborore serẽque Goãmʉre. 20 Goãmʉ marire õaro árĩcʉ̃ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉ mari Opʉ Jesucristo sĩridigʉre masupʉ. Ĩgʉ “Mʉare õaro iigʉra,” marire arĩ apidigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa arĩrare iinijagʉ Jesupʉ marire taugʉ ãhrimi. Mari ñeri dipuwajare ĩgʉ di cohã sĩripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ turagʉ, ovejare ĩhadibugʉ iro dopa árĩgʉ, marire ĩgʉ yarãre õaro ĩhadibumi. 21 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉre masudigʉ mʉa sãre itamuporo árĩpehreri ĩgʉ gamerire mʉa iiboro dopa. Eropigʉ Jesucristo ĩgʉ itamuri mera Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta árĩpehrerã marire õarire gohrotocʉ̃ iiporo. Eropirã árĩpehrerinʉri Cristore umupeorã. Eropa ta iirã. 22 Yʉ acawererã, ire turaro mʉare doregʉra: Ipʉ mʉare yʉ wererare õaro mera peeque mʉa. I yʉ mʉare gojabeoripũ wʉaripũ árĩbeaa. Eropirã ire õaro peeque. 23 I sãre mʉare weregʉra: Mari acaweregʉre Timoteore peresu árĩdigʉre wiuañorã. Dohpagohragã ĩgʉ aricʉ̃ yʉhʉ ĩgʉ mera mʉare ĩagʉ wagʉra. 24 Mʉa oparãre, árĩpehrerã gajirãre Goãmʉ yarãre ero árĩrãre õadorea. Italia majarã Jesu yarã sã mʉare õadorema. 25 Árĩpehreri mera Goãmʉ mʉare õaro iiporo. Eropa ta iiporo. Iripẽta ãhraa.

Santiago 1

1 Yʉhʉ Santiago ipũ mera mʉare õadore gojabeogʉ iiaa. Goãmʉ mari Pagʉ pohro majagʉ ãhraa. Mari Opʉ Jesucristo yare mohmegʉ ta ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ mʉare Israe masare doce cururi majarãre Jesu yarãre macari wasirinirãre yʉ acawererãre gojabeogʉ iiaa. 2 Yʉ acawererã, baja árĩroca mʉa ñero tariburi. Mʉa ñero tariquererã õaro mucubiriri mera pepicãque. 3 Eropa ñero tarirã, Jesure mʉa umupeorire diaye ta árĩcʉ̃ ĩhmurã iica. Eropirã ñero tariquererã Jesure mʉa õaro umupeoniguicãnirã ĩgʉre umupeonemorã warãca. Eropa warã mʉa ñero taririre bocatĩurãca. 4 Eropirã eropa bocatĩurã árĩque mʉa duhuro mariro õaro pee masirã mʉa árĩboro dopa. 5 Goãmʉ dʉhyaro mariro árĩpehrerãre ohomi. Eropa ogʉ ĩgʉre serẽrãre turibeami ĩgʉ. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ masirã mʉare pee masiri dʉhyarire ĩgʉre serẽque. Mʉa eropa serẽcʉ̃ mʉa masiburire onemogʉcumi ĩgʉ mʉare dʉhyaro mariro. 6 Eropa serẽrã Goãmʉre õaro guñaturanijarã serẽque mʉa. “Gʉa serẽcʉ̃ Goãmʉ gʉare obiribocumi,” arĩ pepibiricãque. Eropa arĩ pepirã wʉariya maja pãgúri iro dopa ãhrima. Pãgúri iri dʉrʉro gohrotoro dopa ta erã sã erã guñarire dʉrʉro gohrotoma. Eropirã Goãmʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeobeama. 7 Eropa arĩ pepirãre erã serẽquerecʉ̃ ta ne merogã erã serẽrire osome erãre mari Opʉ. 8 Dohpagãre ire gamedigʉ árĩqueregʉ daja ñamigãre gajiropa guña wahgãmi daja. Eropa guñagʉre ero wabeaa. 9 Jesu yarã bu árĩrãre mojomorocʉrãre Goãmʉpʉ oparã iro dopa ĩhami erãre. Ĩgʉ eropa ĩarã árĩrã mucubiriri mera árĩporo. 10 Eropirã Jesu yarã doberi oparã árĩrãpʉ erã doberi pehreborore masirã mucubiriporo. Erã doberi bu árĩri ãhraa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Doberi oparã erã doberi taa gori iro dopa pehrea waroca. Eropirã erã sã mucubiriporo. 11 Abe mʉririgʉ ĩgʉ turaro asicʉ̃ taapʉ ñañia wahaa. Eropiro goripʉ ñañi dija wa, õari gori iri árĩra pehrea wahaa. Eropa ta waroca doberi oparã erã doberire erã aĩ gameneoro watope. Erã iri doberi mera ta dederea warãcoma. 12 Ñero tarigʉ bocatĩugʉ, ñero iidorerire tarinʉgagʉ mucubirigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa bocatĩucʉ̃, ĩgʉ ñerire tarinʉgacʉ̃ árĩpehrerinʉri nʉcʉ ʉmaro maja ojocaririre ĩgʉre ogʉcumi Goãmʉ. “Iri ojocaririre ogʉca,” arĩ apipʉ Goãmʉ árĩpehrerã ĩgʉre mahirãre. 13 Mʉa ñerire iidiarã “Goãmʉ yʉre ñero iidoregʉ iimi,” arĩ pepibita. Ñerire iidorebeami Goãmʉ marire. Eropigʉ ĩgʉpʉ masare ñero iidoregʉ árĩbeami. 14 Masa erã turaro ñerire erã ʉaribejari ta iri ta erãre ñero iicʉ̃ iiaa. 15 Eropirã iri ñerire ʉaribejama masa. Eropirã iripʉre pepima. Eropa pepirã iri ñeripʉre iiniguicãma erã. Erã eropa iiniguiri dipuwaja Goãmʉ erãre peamegue cóãgʉcumi. 16 Eropirã yʉ acawererã, yʉ mahirã, ne yujugʉ mʉ basi gʉyabita. “Goãmʉ yʉre dorecʉ̃ ñero iiabʉ,” arĩ pepibita. Diaye árĩbeaa iri. 17 Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ marire õari dihtare ohomi. Ĩgʉ tamera abe ʉmʉ majagʉre, ñami majagʉre, necã sãre ĩhacũnugudigʉ árĩgʉ, ĩgʉpʉ ne gohrotobeami. Eropigʉ ĩgʉ árĩniguidiro dopa árĩniguicãmi. 18 Ĩgʉ gamediro dopa ta ĩgʉ õari buheri mera marire ĩgʉ porã wacʉ̃ iimi mari ĩgʉ yarã árĩmʉhtarã árĩboro dopa. 19 Yʉ mahirã, yʉ acawererã, ire õaro peeque mʉa. Goãmʉ yare õaro peeque mʉa. Eropa peerã, pepiro mariro wereniguibiricãque. Eropirã guabiricãque. 20 Yujugʉ ĩgʉ guagʉ árĩcʉ̃ sʉabeami Goãmʉ. 21 Eropirã árĩpehreri mʉa ñeri iirire, mʉa ñerire ʉaribejarare duhuque mʉa. Eropirã Goãmʉre õaro yʉhrirã árĩrã ĩgʉ buherire peeñaque mʉa. Ĩgʉ ya buherire mʉa peecʉ̃ Goãmʉpʉ mʉare peamegue wabonirãre taugʉcumi. 22 Ĩgʉ yare peequererã ta yʉhribirã ñerire gʉyarire pepirã iiaa mʉa. “Yʉhribiricʉ̃ õaroca,” arĩ pepirã gʉyarire pepirã iica mʉa. Eropirã ĩgʉ yare peerã iripʉre iique. 23 Goãmʉ yare peequererã ta yʉhribirã, ĩgʉ diapore diuru mera aĩ ĩaro dopa ãhraa mʉa. 24 Ĩgʉ ĩgʉ diapore ĩara pʉhrʉ waha, ĩgʉ ĩarare cãdijiro dopa ta mʉa Goãmʉ yare peequererã irire cãdija wahaa. 25 Eropigʉ gajigʉpʉ ĩgʉ peerare cãdijibigʉpʉ Cristo ĩgʉ dorerare õaro guñagʉ irire iigʉ mucubirigʉ árĩgʉcumi. Ĩgʉ tamera ĩgʉ peerare iicʉ̃ Goãmʉ õaro iimi ĩgʉre. Iri doreri “Cristo ĩgʉ mahiri mera masare taumi,” arĩ buheri ãhraa. Iri buherire ne cóãbigʉ mucubirigʉ árĩgʉcumi. 26 Yujugʉ ĩgʉ gamero arĩmaacãgʉ, diaye ta Goãmʉre umupeobeami. “Goãmʉre õaro umupeoa,” arĩ pepibodigʉ árĩqueregʉ ta ĩgʉ basi ta gʉyagʉ iimi. “Goãmʉre umupeoa,” arĩgʉ árĩqueregʉ ĩgʉ Goãmʉ yare yʉhribiricʉ̃ ĩgʉ umupeori ne duhpiburi árĩbeaa. 27 Diaye ta Goãmʉ mari Pagʉre mari umupeorã, ĩgʉ gamero dopa ta umupeorã õpa iiaa mari: Pagʉ sʉmarã marirãre, wapeweyarã sãre erã ñero taricʉ̃ ĩarã, erãre itamua mari. Eropirã i yeba majarã ñeri erã iirinore iidiabeaa mari. Eropa iirã diaye ta Goãmʉre umupeorã iiaa mari.

Santiago 2

1 Yʉ acawererã, õatariagʉre Jesucristo mari Opʉre peerã, ĩgʉre umupeorã ãhraa mʉa. Eropa umupeorã árĩrã masare yujuropa õaro iiro gahmea mʉare. 2 Eropi doberi opʉ oro berorire, mojoto sañari berorire opagʉ, wajacʉrire suhricʉgʉ mʉa Jesu yarã gamenerero pohrogue ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã ĩgʉre õaro mera bocatĩriboca. “Ohõ doaro ãhraa,” arĩboca mʉa ĩgʉre. Eropa ĩgʉre arĩquererã ta irisubu ta gajino moogʉ mojomorocʉgʉ sã ñeriñe suhricʉgʉ sã mʉa pohro ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã ĩgʉpʉre õaro bocatĩribiriboca mʉa. “Ohõ niguique. Ohõ yeba doaque,” arĩboca mʉa ĩgʉre. 4 Mʉa eropa iirã masare yujuropa iibirã iiaa mʉa. Eropirã ñerire pepirã masare beyerã iro dopa árĩrã iica mʉa. “Ĩpʉ niyerucʉgʉ õagʉ ãhrimi. Ĩpʉ gajino moogʉ ñegʉ ãhrimi,” arĩ beyea mʉa. 5 Yʉ acawererã, yʉ mahirã, yʉre peeque. Bajarã mojomorocʉrãpʉre Goãmʉre erã õaro umupeomorãre, ĩgʉ opʉ árĩroguere árĩmorãre beyepʉ Goãmʉ. “Eroguere warãca mʉa,” arĩ apipʉ Goãmʉ ĩgʉre mahirãre. 6 Erãre ĩgʉ beyequerecʉ̃ ta mʉapʉ mojomorocʉrãre õaro umupeobeaa. Doberi oparãpʉ mʉare ñero iimʉrima. Eropirã erã opʉ pohrogue mʉare aĩ taragãma mʉare weresãmorã. 7 Mʉapʉ “Cristo õagʉ yarã,” masa erã arĩrã ãhraa. Baja doberi oparãpʉ Cristore ñero arĩ wereniguima. 8 Goãmʉ mari Opʉ doreri tauro doreri õpa arãa: “Mʉ basi mahiro dopa ta mʉ pohro árĩrã sãre mahique,” arãa. Iñe doreriñere iirã, õarire iiaa mʉa. 9 Masare yujuropa umupeobirã ñero iirã iiaa mʉa. Eropa iirã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã ãhraa mʉa. Eropa ta arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ. 10 Goãmʉ dorerire iirã árĩquererã ta yujuñe doreriñegãre mʉa iibirã ñeri dipuwajacʉrã wahaa. Mʉa yujuñegãre tarinʉgarã árĩpehreri ĩgʉ dorerire tarinʉgarã wahaa. Eropa iirã ñeri dipuwajacʉrã árĩnia mʉa dohpa. 11 “Gajigʉ marapo mera ñero iibita,” arĩgʉ Goãmʉ ta ãhrimi. “Masare wejẽbita,” arĩ doregʉ ĩgʉ ta ãhrimi Goãmʉ. Gajigʉ marapo mera ñero iibiriqueregʉ ta masʉre wejẽgʉ Goãmʉ ĩgʉ dorerire tarinʉgagʉ ãhrimi ĩgʉ. 12 Cristo marire turaro mahigʉ, marire doremi taubu. Ĩgʉ dorerare mari iirare, mari iibirira sãre ĩagʉ marire beyegʉ arigʉcumi. Ĩgʉ eropa beyemorã árĩrã ĩgʉ dorerire õaro iirã. Eropirã ĩgʉ gamero dopa ta wereniguirã mari. 13 Dohpaguere mari gajirãre mojomoro ĩabiricʉ̃ Goãmʉ mʉare ĩgʉ masare beyerinʉ árĩcʉ̃ mʉare mojomoro ĩasome. Eropigʉ mari mojomoro ĩacʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ marire dipuwaja moasome. 14 Yʉ acawererã, peeque mʉa yʉre. “Cristore umupeoa yʉhʉ,” yujugʉ ĩgʉ arĩ pepiquerecʉ̃ ta gajirãre ĩgʉ õaro itamubiricʉ̃ ĩgʉ “Cristore umupeoa yʉhʉ,” ĩgʉ arĩrapʉ ne duhpiburi árĩbeaa. Eropa arĩ pepimaacãgʉre Goãmʉ tausome. 15 ¿Jesu yagʉ, Jesu yago ñeri dihta erã suhri opacʉ̃ ĩarã erã bari moocʉ̃ ĩarã dohpa iiri mʉa erãre? “Õaro árĩque mʉa. Eropirã õaro suhricʉque. Õaro bari mera yapi wahgãque,” arĩquererã erã gamerire mʉa obiricʉ̃ mʉa eropa arĩri ne duhpiburi árĩbeaa. 17 Eropirã “Cristore umupeoaa yʉhʉ,” mʉa arĩquererã ta õarire mʉa iibiricʉ̃ Cristore mʉa umupeori ne duhpiburi árĩbeaa. 18 Gajigʉ i yʉ wererire ĩgʉ peediabiricʉ̃ õpa arĩnemoboya yʉhʉ ĩgʉre. Õarire iibiriqueregʉ ta “Cristore umupeoa yʉhʉ,” arĩraa mʉhʉ. Mʉhʉ õarire iibigʉ Cristore mʉ umupeorire ĩhmumasibeaa mʉhʉ. Yʉpʉ yʉ õari iiri mera Cristore yʉ umupeorire ĩhmua, arĩnemoboya yʉhʉ ĩgʉre. 19 “Goãmʉ yujugʉ ta ãhrimi,” arĩ pepima masa. Mʉa eropa arĩ pepicʉ̃ õapũricãa. Eropa árĩquerecʉ̃ ta iripẽta mʉa Goãmʉre yʉhribiricʉ̃ “Ĩgʉ Goãmʉ ãhrimi,” mʉa arĩri duhpiburi árĩbeaa. Watẽa sã mʉa pepiro dopa ta “Goãmʉ ta ãhrimi yujugʉ ta,” arĩ pepima. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ árĩricʉrire masima erã. Eropa masirã güi naragãma. 20 Yujugʉ õarire iibiriqueregʉ ta “Cristore umupeoa,” arĩ pepigʉ árĩgʉ pee masibigʉ ãhrimi. “Cristore umupeoa,” arĩgʉno gajirãre õaro iibigʉ diaye ta Cristore umupeobeami. Õpa arĩ weregʉra mʉare irire: 21 Iribojegue Abrahã mari ñecʉ ĩgʉre umupeorire Goãmʉ masidiañumi. Eropigʉ ĩgʉ magʉre Isaa waĩcʉgʉre aĩgã wejẽdoreñumi. “Yʉre umupeogʉ yʉre yʉhribocumi,” arĩgʉ wejẽdoreñumi. Eropigʉ Abrahã Goãmʉ ĩgʉ dorediro dopa ta ĩgʉ magʉre aĩgã Goãmʉre obu ĩgʉre wejẽbu iiriñumi. Ĩgʉ eropa yʉhricʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre “Wejẽbita,” arĩñumi. Ĩgʉ dorediro dopa ta iibocuricʉ̃ ĩagʉ “Diaye ta õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩañumi Goãmʉ ĩgʉre. 22 Ĩgʉ eropa arĩ ĩacʉ̃ ire masia mʉa: Abrahã Goãmʉre umupeogʉ ĩgʉ dorerire yʉhriñumi. Eropa yʉhrigʉ Goãmʉre ĩgʉ umupeorire ii ĩhmuñumi. 23 Eropigʉ erã Goãmʉ yare erã gojarapũ erã arĩ gojadiro dopa ta eropa wayoro: “Abrahã Goãmʉre umupeopʉ. Ĩgʉ eropa umupeocʉ̃ ĩagʉ “Õagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩ ĩapʉ Goãmʉ ĩgʉre,” arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũguere. Ĩgʉ eropa arĩ ĩacʉ̃ masirã “Abrahã Goãmʉ mera majagʉ ãhrimi,” arĩñuma masa ĩgʉre. 24 Eropirã ire masia mʉa: “Goãmʉre umupeoa,” arĩgʉ, ĩgʉ õarire iibiricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩabeami. Goãmʉre umupeogʉpʉ diaye ta ĩgʉ õaro iicʉ̃ ĩagʉ “Õagʉ ãhrimi,” arĩ ĩhami Goãmʉ ĩgʉpʉre. 25 Eropa ta arĩ ĩañumi Goãmʉ Rahab waĩcʉgore ʉma mera ñero iimʉridigore. Josué ĩgʉ obeonirãre õaro bocatĩri “Õaro ñajarique,” arĩñumo igo erãre. Eropa iigo erã dujadiacʉ̃ igopʉ erãre gaji mare ĩhmuñumo erãre ĩhaturirã wejẽri arĩgo. Eropa Goãmʉ yarãre itamugo Goãmʉre igo umupeorire ĩhmuñumo. Igo eropa iicʉ̃ ĩagʉ “Õago ãhrimo,” arĩ ĩañumi Goãmʉ igore. 26 Eropa ta ãhraa. Mari dʉpʉre sĩporã maricʉ̃ ojocaribeaa mari. Eropiro sĩporã mariro mari dʉpʉ duhpiburi dʉpʉ árĩbeaa. Eropa ta “Goãmʉre umupeoa,” arĩquererã ta gajirãre õaro iibirã mari árĩcʉ̃ diaye árĩbeaa mari umupeori. Eropiro mari umupeori duhpiburi árĩbeaa. Sĩporã mariri dʉpʉ iro dopa ta ãhraa.

Santiago 3

1 Goãmʉ yare masare buherãre ĩgʉ yare erã buhemaacãcʉ̃, erã õaro iibiricʉ̃ ĩagʉ erã tamerare gajirã tauro dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Irire mʉa masia. Eropirã mʉa mera majarã masare buherã bajarã árĩbita. 2 Árĩpehrerã mari bajasuburi ñerire iiaa. Yujugʉ ñerire ne wereniguibigʉ Goãmʉ gamerire õaro iigʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ gaji ñeri sãre iibeami. 3 Mari werenigui queori mera buhecʉ̃ õpa ãhraa i: Cabayure ĩgʉ disiro comemiji ĩgʉ nerore ñehadiuburimijire mari apia ĩgʉre majinʉgacʉ̃ iimorã. Eropirã irimiji comemiji mera ĩgʉre ĩgʉ waborore mari taramajinugua. Irimijigã mirimijigã árĩquerecʉ̃ ta irimiji mera ĩgʉ dʉpʉre wacʉ̃ iiaa. Eropa ta mari disiro mera miri disirogã árĩquerecʉ̃ ta wʉaro wacʉ̃ iiaa mari. 4 Dohodiru queoriñere werenemogʉra mʉare: Gasiru wʉadiru iriru árĩquerecʉ̃ ta irirure miruñe turaro weãquerecʉ̃ ta autugʉpʉ miri mijigã mera iriru waborore autumi. 5 Eropa ãhraa mari wereniguiri. Mari disiro miri disirogã árĩquerecʉ̃ ta baja wereniguiri wiria. Miri peamegã wʉaro ʉ̃jʉ wahgũro dopa ta mari disiro mera wʉaro ñero wacʉ̃ iiaa. 6 Eropiro mari wereniguiri peame iro dopa ãhraa. Mari wereniguiri árĩpehrerire ñerire iicʉ̃ iiaa marire. Peame ʉ̃jʉnʉgaro dopa ta mari wereniguiri mera mari õaro árĩbodirore goroweoa mari. Mari ñerire wereniguirã watĩ dorero dopa ta eropa iirã iiaa. 7 Árĩpehrerãre nʉgʉ majarãre waimʉrãre, mirimagʉ porãgãre, waimʉrã paharãre, waire mari masa seyacʉ̃ iimasia. Eropirã mari bajarã erãnore masa seyacʉ̃ iituhabʉ. Eropirã erã õaro masa seyacoma. 8 Erãre masa seyacʉ̃ iiquererã ta mari wereniguiri mera mari basi pee masiri mera wereniguicʉ̃ iimasibeaa. Mari ejorãre nijiyajaro dopa ta mari disiropʉ ne nijiyajabirigohracãa. Mari wereniguiri ñetariari ãhraa. Eropiro aña gajirãre ĩgʉ wejẽro dopa ta marire gajirã sãre ñetariaro wacʉ̃ iiaa mari disiro. 9 Mari disiro mera mari Pagʉ mari Opʉ Goãmʉre mari õaro arĩ wereniguia. Eropa wereniguiquererã ta masapʉre ñero arĩ wereniguia. Goãmʉ iro dopa árĩrã ĩgʉ ĩhacũnugunirã árĩquerecʉ̃ ta erãre ñero arĩ wereniguia mari. 10 Yuju disirore ta ñeri wereniguiri sã, õari wereniguiri sã wiria. Yʉ acawererã eropa arĩ wereniguibiricãro gahmea. 11 Maʉgã dipa ohma wiuri gobere yuju gobere õari dihta wiria. Gaji gobere ñeri dihta wiria. Eropirã Goãmʉ yarã sãre õari dihtare wereniguiro gahmea. 12 Yʉ acawererã, iguigʉ poegʉ dʉcare dʉcacʉmasibeaa. Eropiro poegʉpʉ iguigʉ dʉcare dʉcacʉmasibeaa. Eropi maʉgã dipa ohma wiuri gobere moayʉari deco wiricʉ̃, imisĩri deco sã wirimasibeaa. Eropa ta mari disirore õari wereniguiri, ñeri wereniguiri mera wiricʉ̃ gamebiricãro gahmea. 13 Yujurãyeri mʉa mera majarã masirã ãhrima. Eropirã “Gajirã tauro gʉa masirã ãhraa,” arĩbiricãporo. Eropa arĩbirã ta õarire iique mʉa. Eropa õarire iirã diaye ta masirã ãhraa mʉa. 14 Eropirã gajigʉ gajinore ĩgʉ opacʉ̃ ĩhaturirã, mʉa ya árĩburi dihtare iidiarã árĩrã, “Goãmʉ yare õaro masia gʉa,” arĩbiricãque. Mʉa eropa arĩrã árĩrã gʉyarã ãhraa mʉa. 15 Eropa ñerire pepirã erã ya pepiri Goãmʉ ya pepiri árĩbeaa. Erã pepiri i yeba majarã erã ñero pepiri ãhraa. Erã pepiripʉ watĩ ya ãhraa. 16 Masare ĩhaturirã, erã ya árĩburi dihtare iidiarã eropa game dʉyasoniguicãma. Árĩpehreri ñerire iima. 17 Gajirãpʉ Goãmʉ yare õaro masiri oparãpʉ erã tamera eropa iimaacãrã iibeama. Eropirã erã ne game dʉyasobeama. Eropa iirã masa õarã, dorerire õaro yʉhrirã, mojomoro ĩarã, masare itamurã, masare yujuropa iirã ãhrima erã. Irire iirã gʉyaro mariro iima erã. Eropirã pee masirã gohra ãhrima. 18 Eropirã gamequeãro mariro árĩrã, gajirãre “Gamequeãbiricãrã mari,” arĩ bosarã õarã wacʉ̃ iirã iiaa mari masare.

Santiago 4

1 ¿Duhpirã mʉa game dʉyasori? ¿Eropirã duhpirã gamequeãri mʉa? Ñerire ʉaribejarã gamequeãdiaa mʉa. 2 Gajinore mʉa gahmea. Eropa gamerã masare wejẽa mʉa mʉa erã yare emamorã. Eropirã gajigʉ gajinore ĩgʉ opacʉ̃ ĩarã irire mʉa bʉrigã gahmea. Eropa gamerã irire aĩmasibeaa mʉa. Eropirã irire game dʉyaso gamequeãa mʉa. Goãmʉre serẽbirã, mʉa gamerire bocabeaa. 3 Eropirã serẽrã mʉa ya árĩburi dihtare serẽa mʉa mʉa gamero dopa ta iiniguicãmorã. Eropa mʉa serẽcʉ̃ Goãmʉ mʉa serẽrire obeami. 4 Goãmʉre cóãrã ãhraa mʉa. I yeba maja ñerire gamerã, Goãmʉpʉre gamebirã ãhraa mʉa. ¿Irire masibeari mʉa? Eropigʉ i yeba majarã ñerire gamegʉ Goãmʉre gamebigʉ árĩtuhami. 5 Õpa arĩñumi Goãmʉ yare erã gojarapũ: “Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore mari mera árĩbure apimi. Eropigʉ Espíritu Santopʉ marire mahigʉ ñerire mari ʉaribejarire gamesãbeami ĩgʉ. Eropigʉ doero dopa ta marire turaro mahimi erãgue ñerire iiri arĩgʉ,” arĩ gojañumi iribojeguere. Ĩgʉ eropa arĩ gojara bu gohra árĩbeaa. Diaye árĩro tiiaa. 6 Eropigʉ Goãmʉ marire õaro itamumi mari ñerire iibiriburire. Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: “ ‘Yʉ tamera gajirãre masi tarinʉgaa,’ arĩgʉre Goãmʉ ĩhaturimi. Gajigʉpʉre ‘Ñegʉ bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,’ arĩgʉpʉre Goãmʉ itamumi ñerire ĩgʉ iibiriborore,” arãa ĩgʉ yare erã gojarapũ. 7 Eropirã Goãmʉre õaro yʉhrirã árĩque mʉa. Eropirã watĩre yʉhribiricãque. Mʉa eropa yʉhribiricʉ̃ ĩagʉ ĩgʉpʉ mʉare duhucãgʉcumi. 8 Goãmʉre õaro yʉhrique mʉa. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉpʉ mʉare mahi itamugʉcumi. Ñerã ãhraa mʉa. Eropirã ñerire iinemobiricãque. Ñeri sãre gahme, õari sãre gamerã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ñeri iirare bʉjawereque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa ñeri iirare cãdijigʉcumi. 9 Mʉa ñeri iirare turaro bʉjawereque. Eropirã mʉa ñeri iira dipuwajare oreque. Mucubirirã árĩbiricãque. Eropirã mʉa ñeri iirare ñero sĩporãcʉ, irire gʉhyasĩriñariro pepique. 10 “Ñegʉ bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩrã Goãmʉre umupeoque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉpʉ mʉa ñeri iirare cóãgʉ “Õarã ãhraa,” arĩ ĩagʉcumi mʉare. 11 Yʉ acawererã, Jesu yarã árĩrã, mʉa basi ñeri quere iibiricãque. Mʉa acaweregʉre ñeri quere iirã ĩgʉre dipuwaja moadorediarã árĩca mʉa. Cristo doreripʉ masare dipuwaja moadoreri árĩtuhaa. Eropirã masare ñeri quere iirã Cristo ya dorerire õpa arĩrã iica: “Marire õaro dorebeaa Cristo ya. Eropirã mari gamero dipuwaja moadorerã,” arĩrã iica masare ñero werewʉarã. Eropa arĩrã Cristo dorerire ñero arĩ wereniguirã dujaa mʉa. Eropirã iri dorerire yʉhribirã dujaa. 12 Masare dorerire ogʉ, masare beyegʉ Goãmʉ ta ãhrimi. Eropigʉ masare peamegue wabonirãre ĩgʉ ta taumasimi. Eropigʉ ĩgʉ ta masare peamegue cóãmasimi. Eropirã maripʉ masare “Ñerã ãhrima,” arĩmasibeaa. Mari acawererãre beyebu Goãmʉ dihta ãhrimi. 13 Dohpaguere yʉre peeque mʉa. Õpa arĩboca mʉa Goãmʉre guñaro mariro: “Dohpagãre o ñamigãre gaji macague árĩrã warãca. Eroguere yuju bojori árĩrã, gajinore dua, asũ iirãca. Eropa iirã wajatarãca mari,” arĩboca mʉa. Eropa arĩrã árĩrã, yʉpʉre peeque mʉa. Eropa arĩrãre ire werebu iiaa: 14 Ñamigãguere dohpa marire waborore masibeaa mari. Imica ãhri, mata pehremaaro dopa ta ãhraa mari árĩricʉri. Imica merogã árĩniguiri pehrea wahaa. Eropa mari sã merogã árĩniguiri sĩria warãca. 15 Eropirã õpa arĩ pepiro gahmea mʉare: “Goãmʉ ĩgʉ gameropẽ árĩrãca mari. Eropirã ĩgʉ gamero mera iirãca mari,” arĩ pepiro gahmea mʉare. 16 Mʉapʉ “Dohpaguere mari gamero õpa iirãca,” arĩniguiraa mʉa Goãmʉre guñaro mariro. Eropa arĩ wereniguirã ñerire iirã iiaa mʉa. 17 Eropirã õarire mari iiburire masiquererã ta irire iibirã ñerire iirã iiaa mari.

Santiago 5

1 Doberi oparã mʉa dohpaguere peeque yʉre. Pʉhrʉguere mʉa ñero tarirãca. Eropirã gaguinigui orerãca mʉa. 2 Mʉa doberi boapehrea waroca. Eropiro mʉa suhrire sʉrirã sã bapehocãrãcoma. 3 Mʉa niyerure mʉa wʉaro dibura ne duhpiburi árĩbeaa. Mʉa eropa dibucʉ̃ ĩagʉ mʉa niyerure mahicʉ̃ masimi Goãmʉ. Eropirã niyerure mʉa mahira dipuwaja ñero tarirãca. Iri dipuwaja peamegue warãca. 4 Mʉa ya poerire mohme corerãre wajayebeaa mʉa. Eropirã mʉa erãre gʉyaa. Eropigʉ erãre mʉa wajayebirira niyerure ĩagʉ, mʉa gʉyarare masimi Goãmʉ. Mʉare mohme corerã wajaseadiarã, gaguiniguima erã. Erã eropa arĩ gaguiniguicʉ̃ mari Opʉ turatarigʉ peemi erãre. 5 I yebaguere baja doberi mera árĩricʉa mʉa. Árĩpehrerire oparã mʉa gameri dihtare mʉa ʉaribejarire iiaa mʉa. Eropirã wʉagʉ wecʉ erã õaro ejogʉ iro dopa árĩricʉa mʉa. Eropirã wʉagʉ wecʉ ĩgʉ diserecʉ̃ ĩarã ĩgʉre erã wejẽburi gorogue aĩ wahgãma. Eropa ta mʉa sãre wʉaro mʉa opara pʉhrʉ mʉare ĩgʉ dipuwaja moarogue aĩgãgʉcumi Goãmʉ mʉare. 6 Õarãre peresu iidore wejẽdorebʉ mʉa erãre. Mʉa eropa iicʉ̃ erãpʉ duhri wiriamasibirama. 7 Eropirã yʉ acawererã, mari Opʉ Cristo ĩgʉ i yeba ĩgʉ dujariborore õaro coreyuque. Pohe opʉ ĩgʉ oteri dʉcacʉburisubure ĩgʉ õaro corero dopa ta õaro coreyuque Cristo dujariborore. Ĩgʉ oteriguere “Deco ariporo,” arĩgʉ ĩgʉ pohere õaro puhriburire õaro cohremi ĩgʉ. 8 Eropa ta mʉa sã õaro coreyuque. Mari Opʉ ĩgʉ dujariboro merogã dʉhyaa. Eropirã Goãmʉre eropa guñaturaniguicãque mʉa. Eropirã eropa coreniguicãque mʉa. 9 Yʉ acawererã, mʉa basi dʉyasobiricãque Goãmʉ mʉare dipuwaja moabiriboro dopa. Eropirã ire guñaque mʉa. Dipuwaja moabu ĩgʉ dujariboro merogã dʉhyaa. 10 Yʉ acawererã, ñero tariquererã ta yujuro bojeque Goãmʉre cóãro mariro. Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉra erã Goãmʉ ya árĩburire iirã ñero tariquererã duhubirimʉriñuma. Erã duhubiridiro dopa ta duhubiricãque mʉa sã. 11 Eropirã ire guñaque mʉa. Ñero tariquererã ta Goãmʉre duhubirãre Goãmʉ õaro iigʉcumi. Iribojegue majagʉ Job waĩcʉgʉre peebʉ mʉa. Ĩgʉ ñero tariqueregʉ ta Goãmʉre duhubiriñumi. Eropigʉ ĩgʉ ñero tarira pʉhrʉ, Goãmʉ ĩgʉre õaro iiñumi. Goãmʉ mari Opʉ marire õaro mojomoro ĩagʉ árĩgʉ eropa iiñumi ĩgʉre. Iri árĩpehrerire masia mʉa. 12 Yʉ acawererã ire masique. Õpa arĩma waĩpeo piyurã: “Ʉmaro majagʉ mera diaye arĩrã iiaa,” arĩ waĩpeoma masare peedorerã. Erã iro dopa arĩ waĩpeo piyubiricãque. Ire mʉare turaro dorea. Mʉa gajirãre wererã, õaro diaye wereque erãre gʉyaro mariro. Arĩnemopeobiricãque. Eropa mʉa diaye werecʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ mʉa gajiropa arĩra dipuwajare dipuwaja moasome. 13 Mʉa mera majagʉ ñero tarigʉ árĩgʉ, Goãmʉre serẽporo ĩgʉ. Gajigʉ mucubirigʉ árĩgʉ Goãmʉre mucubiriri mera bayaporo. 14 Mʉa dorecʉrã, Jesu yarã oparãre sihubeoque mʉa. Mʉa eropa sihubeocʉ̃ erãpʉ mʉare ʉyʉ mera sũrãcoma. Eropa iirã Goãmʉre mari Opʉre mʉa dorecʉrare serẽbasarãcoma erã. 15 Eropa arĩ serẽbasarã “Mari serẽro dopa ta ĩgʉ iigʉcumi,” erã arĩ pepicʉ̃ mʉare dorecʉrãre Goãmʉ itamugʉcumi. Eropa iigʉ mʉare õarã wacʉ̃ iigʉcumi mari Opʉ. Eropigʉ mʉa ñeri iira dipuwaja mʉa dorecʉrã árĩcʉ̃ ĩarã mʉare serẽbasarãcoma. Erã eropa serẽbasacʉ̃ ĩagʉ mʉa ñeri iirare cãdijigʉcumi Goãmʉ. 16 Eropirã mʉa mera majarãre mʉa ñeri iirare game pepʉri weretarique. Eropirã mʉa basi Goãmʉre game serẽbasaque. Mʉa eropa arĩ serẽbasacʉ̃ mʉa serẽbasanirãre Goãmʉ taugʉcumi. Õarire iirã mʉa árĩcʉ̃ Goãmʉre mʉa turaro serẽbasadiro dopa ta iigʉcumi Goãmʉ. Eropiro mʉa erãre serẽbasari bu árĩri árĩbeaa. 17 Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ mʉrʉ Elia mʉrʉ mari iro dopa masʉ árĩñumi. Eropigʉ masa ñero iira dipuwaja “Deco aribiricãporo,” arĩ turaro serẽñumi Goãmʉre. Ĩgʉ eropa arĩ serẽcʉ̃ ʉhre bojori gohra gaji bojori deco deco aribiriyoro i yebaguere. 18 Eropigʉ dipaturi Goãmʉre deco ĩgʉ aridore serẽcʉ̃ deco mereyoro daja. Eropiro dipaturi i yebaguere yucʉ bʉgʉ dʉca dʉcacʉyoro. Eropiro Goãmʉre mari serẽri bu árĩri árĩbeaa. 19 Yʉ acawererã, mʉa mera majagʉ Goãmʉ yare diaye maja árĩrire duhudigʉ Goãmʉ yare dipaturi ĩgʉ gameborore ĩgʉre wererã, õaro iirã iiaa mʉa. 20 Eropirã ire masique mʉa: Goãmʉre duhudigʉre Goãmʉre dipaturi gamecʉ̃ iirã, peamegue wabodigʉre taricʉ̃ iirã iica mʉa. Eropigʉ baja ĩgʉ ñeri iirare Goãmʉ cãdijicʉ̃ iirãca mʉa ĩgʉre.

1 Pedro 1

1 Yʉhʉ Pedro Jesucristo ĩgʉ buhedore apidigʉ ta ãhraa. Eropigʉ mʉare yoaro maja macarigue wanirãre, Ponto yebague wanirãre, Galacia yebague, Capadocia yebague, Asia yebague, Bitinia yebague wanirã sãre mʉare árĩpehrerãre gojabeogʉ iiaa yʉhʉ. Mʉare õadore gojabeoa yʉhʉ. 2 Negohraguere Goãmʉ mari Pagʉ “Õpa iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta mʉare beyepʉ. Ĩgʉ beyera pʉhrʉ ĩgʉ Espíritu Santo mera mʉare Goãmʉ yarã árĩmorãre acupʉ. Õpa ta acupʉ ĩgʉ Jesucristore õaro yʉhrimorã mʉa árĩboro dopa. Ĩgʉ di cóãro mera ñerire coenirã mʉa árĩboro dopa iipʉ. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera õaro árĩque mʉa. 3 Goãmʉ marire turaro mojomoro ĩagʉ, Jesucristo sĩridigʉ ĩgʉ masa mʉriaro mera marire õarã gohrotocʉ̃ iimi. Eropa iigʉ ĩgʉ gohrotori mera Goãmʉ porã ta wahaa mari. Eropa warã ĩgʉ mera eropa mari õaro árĩniguicãborore õaro masia mari. Eropigʉ mʉare ĩgʉ õari opaburire odiagʉ mʉare coregʉ iimi. Iri mʉare ĩgʉ oburi ne pehresome. Eropigʉ ĩgʉre mʉa umupeorãre Goãmʉ ĩgʉ turari mera mʉare ĩhadibugʉ, taricʉ̃ iigʉcumi. Pehrerinʉ árĩcʉ̃ mʉare ĩgʉ taurare masicʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Eropirã ĩgʉ marire õaro mojomoro ĩacʉ̃ ĩarã, ĩgʉre Goãmʉre mari Opʉ Jesucristo Pagʉre “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoro gahmea marire. 6 Eropa ĩgʉ taumorã árĩrã bʉrigã mucubiriro gahmea. Mero i yeba mʉa árĩropẽ, bajasuburi mʉa ñero tariquererã ta bʉrigã mucubiriro gahmea. 7 Eropa ñero tariquererã ta Goãmʉre cóãbirã mʉa árĩrã “Queoro Jesucristore umupeoa gʉa,” arĩmasia mʉa ĩgʉre. Mʉa ñero tariquererã Jesucristore umupeoniguicʉ̃ mʉa umupeoripʉ yuju diaye árĩbeaa. Eropigʉ mʉa ñero taricʉ̃ ĩagʉ “¿Árĩro ta mʉa yʉre umupeori?” arĩ queoñagʉ iimi Goãmʉ mʉare. Mʉa eropa ñero tarirã diaye ta Cristore õaro umupeoniguicʉ̃ “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩgʉcumi Cristo mʉare. Eropigʉ Jesucristo dujarigʉ mʉa ĩgʉre õaro umupeoniguinirãre õaro ĩagʉcumi mucubiriri mera. 8 Ĩgʉre Jesucristore ĩabiriquererã mahia mʉa. Eropirã dohpaguere ĩgʉre ĩabiriquererã ta ĩgʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoa. Eropa umupeorã turaro mucubiria mʉa. Mʉa eropa mucubirirã mʉa Goãmʉ pohro mucubiriboro dopa ta mucubiria. Mʉare eropa mucubiricʉ̃ iimi Goãmʉ. Eropirã turaro mucubiria. 9 Eropigʉ Goãmʉ mʉare peamegue wabonirãre taricʉ̃ iigʉcumi mʉa ĩgʉre õaro umupeoro mera. 10 Goãmʉ ĩgʉ masare eropa tauborore iribojegue Goãmʉ yare weremʉhtanirã irire masidiarã serẽpi ĩamʉriñuma. 11 Cristo ĩgʉ ñero tariborore, ĩgʉ sĩridigʉ masa mʉriaborore, árĩpehrerã tauro opʉ ĩgʉ árĩborore erã ero coregue ta weremʉhtañuma. Jesucristo ĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera eropa wereñuma erã. Erã eropa weremʉhtaquererã erã wererare masibiriñuma. Eropirã erã wererare õaro masidiarã serẽpi ĩamʉriñuma erã Goãmʉre. 12 Iri erã werera Jesucristo ariburi erã ya árĩburi árĩbiriyoro. Mari õaro árĩburi árĩyoro. Irire erãre masicʉ̃ iiñumi Goãmʉ. Eropirã dohpaguere ʉmarogue obeodigʉ Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera õari buherire mʉare gʉa werea. Iribojegue mʉa ya árĩburire erã weremʉhtara iri ta árĩcãro tiiaa dohpaguere gʉa mʉare wereri. Iri buherire anyua sã bʉrigã masidiariñuma. 13 Eropirã õarire guña masi árĩyuque mʉa. Eropirã gʉhyadiaro árĩque. Cristo ĩgʉ dujaricʉ̃ Goãmʉ mʉare ĩgʉ õaro tauborore guñaque. Eropirã irire õaro mucubirimʉhtarã coreque. 14 Iribojegue Goãmʉre masinibirãgue ñerire ʉaribejarã árĩmʉrinirã árĩribʉ mʉa. Dohpaguere irire iibiricãque. Eropirã majirã erã pagʉ sʉmarãre õaro yʉhriro dopa ta Goãmʉre õaro yʉhrique daja. 15 Eropirã ĩgʉ yarã árĩmorãre mʉare sihubeodigʉ ñeri marigʉ ĩgʉ árĩro dopa ta mʉa sã ñeri marirã ta árĩque. Eropirã õari dihtare iirã árĩque. 16 Eropa ta arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “Ñeri marigʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉ eropa árĩcʉ̃ mʉa sã ñeri marirã árĩque,” arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma. 17 Ĩgʉ Goãmʉ mari Pagʉ yujurãyeri árĩpehrerã erã iirare ĩagʉ yujuro mera beyemi ĩgʉ erãre. Ĩgʉ eropiigʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre “Ahʉ,” arĩdiarã õaro iique. I yeba mʉa árĩropẽ gʉhyadiaro mera õaro iique mʉa. 18 Mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra erã árĩricʉri ne duhpiburi árĩbiriyoro. Mʉa sã erã iidiro dopa ta iinirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta Cristo mʉare ĩgʉ yarã árĩmorãre iimi. Mari wajamorire ĩgʉ wajayebasaboro dopa ta mari ñeri iirare cãdijiborore mari ñeri iira dipuwajare wajayebasami. Irire õaro masia mʉa. Eropa wajayebasagʉ ĩgʉ niyeru mera, oro mera wajayebasabirimi. Niyeru, oro sã dederea waroca. 19 Ĩgʉ di cóãra mera ta wajayebasami mari ñeri iira dipuwajare. Ovejagã erã Goãmʉre obodigʉ õagʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta Jesucristo õagʉ ñeri marigʉ árĩdigʉ árĩmi. 20 Iribojeguere i yebare ĩgʉ ĩhacũnuguboro coregue Jesucristo ĩgʉ eropa waborore masituhapʉ mari Pagʉ Goãmʉ. Dohpaguepʉre pehrerinʉ coregã árĩcʉ̃, Cristo sĩribasami mʉare mʉa ya árĩburire. 21 Eropirã Jesucristo ĩgʉ itamuro mera Goãmʉre umupeoa mʉa. Goãmʉpʉ Cristore sĩridigʉre masudigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉre ʉmarogue apigʉ, árĩpehrerãre ĩgʉre umupeocʉ̃ iipʉ mari Pagʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩgʉre mari Pagʉre “Diaye ta iigʉ ãhrimi,” arĩ umupeoa mʉa. Mʉa eropa umupeocʉ̃ õaro iimi mʉare. Eropirã mʉa ĩgʉ mera õaro árĩniguiborore õaro masia mʉa. 22 Õari buherire diaye majare yʉhrirã mʉa ñerire duhunirã ãhraa mʉa. Eropa árĩrã, diaye ta mari acawererã Jesu yarãre mahi umupeomasia mʉa. Eropirã mʉa mera majarãre mʉa sĩporãri mera turaro mahi umupeoque. 23 Mʉa dipaturi masa dehyoaro dopa ta Goãmʉ porã wahabʉ mʉa. Mari pagʉ sʉmarã mera masa dehyoanirã árĩrã, pʉhrʉ sĩria warãca. Iri iro dopa árĩbeaa Goãmʉ porã mʉa wacʉ̃. Goãmʉ mera árĩniguicãrãca. Goãmʉ ĩgʉ buheri mera ĩgʉ porã wahabʉ mʉa. Iri buheri pehrebiriburi buheri marire Goãmʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iiaa. 24 Õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: Árĩpehrerã masa taa iro dopa wahama. Eropiro õari erã opari sã gori iro dopa ãhraa. Taa masa, sĩria wahaa. Gori sã masa, sĩria wahaa. Iri taa iro dopa ta mari masa sã wahaa. 25 Mari Opʉ ya buheripʉ ne pehresome. Ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa waroca, arĩ gojañuma. Iri buheri mʉare erã werera õari buheri ta Jesucristo marire tauburi buheri ta ãhraa.

1 Pedro 2

1 Eropirã árĩpehreri ñeri iirire, erã pʉrʉpʉpʉ erã ñero ii corerire, gajirã gajinore opacʉ̃ ĩhaturirire, gajirã ñeri quere moarire, irire duhuque mʉa. 2 Mari Opʉ mʉare õaro ĩgʉ iirire dabero masituhaa mʉa. Eropirã ne masa dehyoarãgã apĩcore erã gamero dopa ta mʉa sã õari buherire Goãmʉ yare turaro gameque. Eropa ĩgʉ yare gamerã mʉa ĩgʉre mʉa guñaturanemorãca. Ĩgʉ yarã õaro pee masirã árĩrãca. 4 Cristo ojocaricʉ̃ iigʉ ʉtãye iro dopa árĩgʉ ãhrimi. Masa Cristore gamebirima. Erã gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉpʉ ĩgʉ Pagʉpʉ ĩgʉre beyedigʉ árĩmi. Õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ ĩgʉre gameque. 5 Eropirã mʉa Jesu yarã árĩrã mera Goãmʉ ãhrimi. Eropirã yujuro mera ĩgʉ yare õaro iirã árĩque mʉa. Ĩgʉ ya árĩburire mʉa iimorãre beyedigʉ árĩmi. Eropirã mʉa Jesucristo itamuri mera ĩgʉ yare õaro iirã ĩgʉ Goãmʉre mucubiricʉ̃ iiaa. 6 Õpa ãhraa Jesucristore Goãmʉ yare erã gojarapũ: Cristo ʉtãye iro dopa yʉ beyedigʉ ãhrimi. Eropigʉ õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ mariro yaharã wamasibeama. Eropigʉ ĩgʉre Jerusaléngue dohpague apigʉ iiaa. Ĩgʉ masare õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropirã ĩgʉre umupeorã mucubiriniguirãcoma, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañuma Goãmʉ yare weremʉhtanirãgue. 7 Ĩgʉre umupeorãpʉ “Õatariagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma. Ĩgʉre umupeobirãpʉ ñero warãcoma. Erãre õpa ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũgue: Ihĩ Cristo ʉtãye iro dopa ta Goãmʉ beyedigʉ ãhrimi. Ĩgʉ Goãmʉ beyedigʉ árĩquerecʉ̃ masa ĩgʉre gamesome. Ĩgʉre gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre opʉ acumi árĩpehrerãre dorebure, arĩ gojañuma. 8 Õ sãre arãa Goãmʉ yare erã gojarapũ: Ĩgʉ ʉtãye iro dopa árĩgʉre gamebirã dederea warãcoma, arĩ gojañuma iribojeguere. Eropa gojarã Jesucristore masa gamebiriburire õpa arĩ gojamʉhtañuma. Erã ĩgʉre gamebirã Goãmʉ ya buherire yʉhribirima. Cristore gamebirã, ĩgʉre tarinʉgarã, Goãmʉ pohrogue ejasome erã. Erã eropa waborore apipʉ Goãmʉ erãre. 9 Mʉapʉ Goãmʉ ĩgʉ beyenirã ãhraa. Ĩgʉ mari Opʉ ĩgʉ yarã pahia ĩgʉ yare itamurã ãhraa mʉa. Eropirã ĩgʉ ya curu majarã ñeri marirã Goãmʉ yarã ta ãhraa mʉa. Eropigʉ mʉare naitĩaro árĩbonirãre boyoropʉ árĩmorãre, ñerire iibirimorãre, õaripʉre iimorãre aĩdigʉ árĩmi mʉare. Eropa ta aĩdigʉ árĩmi Goãmʉ mʉa ĩgʉ õarire ĩgʉ õaro iirare gajirãre weremorãre. 10 Ero coregue duhpimorã árĩbirimʉriribʉ mʉa. Dohpague tamerare Goãmʉ yarã ãhraa mʉa. Ero core mʉare mojomoro ĩabupʉ marinimi mʉare dohpa. Dohpaguepʉre mʉare Goãmʉ mojomoro ĩagʉ ãhrimi. 11 Yʉ mahirã, mʉa i ʉmʉre wari masa iro dopa ãhraa dohpaguere. Goãmʉ pohro wamorã ta ãhraa. Mʉa eropa árĩrã árĩcʉ̃, ire turaro werea mʉare: Mʉa ñeri ʉaribejarire iibiricãque. Iri ñerire ʉaribejarã, ñerã warã iica mʉa. 12 Goãmʉre gamebirã watope árĩrã õaro iirã árĩque mʉa gʉare werewʉari arĩrã. Mʉa eropa iirã árĩcʉ̃ mʉare dohpaguere ñero werewʉadiaquererã mʉa õaro iirire masirãcoma erã. Eropa masirã erã Goãmʉre “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma. Õpa ta arĩrãcoma Cristo ĩgʉ i yebague ĩgʉ dujaricʉ̃. 13 Mari Opʉ yare iirã árĩrã õ majarã oparã sãre yʉhrique mʉa. I yeba majagʉre mʉa árĩpehrerã tauro opʉ árĩgʉre ĩgʉ sãre yʉhrique. 14 Goãmʉ erã oparãre apipʉ tarinʉgarãre dipuwaja moamorãre. Eropigʉ õaro iirãre “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩdoregʉ apipʉ erãre. Ĩgʉ eropa apicʉ̃ erãre yʉhrique mʉa. 15 Mʉa õaro iicʉ̃ ĩarã, pee masibirã erã sihajaro mʉare weresãdiaquererã ta weresãmasibeama. Eropigʉ mʉa õaro iicʉ̃ gahmemi Goãmʉ. 16 Mʉa ñecʉ sʉmarã árĩricʉri doca árĩnirãre Goãmʉ mʉare taudigʉ árĩmi. Eropa taunirã árĩquererã ta, “Gʉare doreri mara. Eropirã gʉa ñerire iirãca,” arĩ pepibiricãque ñerire iiri arĩrã. Eropirã “Goãmʉ pohro majarã ãhraa gʉa,” arĩ pepique mʉa. Eropa arĩ pepirã ĩgʉ dorerire iique mʉa. 17 Árĩpehrerã masare mahi umupeoque. Mari acawererã Jesu yarãre mahi umupeoque. Goãmʉre gʉhyadiaro ĩaque. I yeba majagʉ opʉ sãre umupeoque. 18 Mʉa pohro majarãre weregʉ iiaa dohpaguere. Mʉa õaro umupeori mera mʉa oparãre yʉhrirã árĩque. Õarã, mʉare õaro iirã mera dihtare yʉhrirã árĩbiricãque. Mʉa mera guarã sãre yʉhrique mʉa. 19 Mʉa ñero iibiriquerecʉ̃, mʉare erã dipuwaja moabocoma. Erã eropa dipuwaja moarare Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta irire mʉa yujuro bojecʉ̃ “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩgʉcumi Goãmʉ mʉare. 20 Mʉa ñero iira wajapʉ erã mʉare dipuwaja moasũcʉ̃ irire mʉa yujuro bojequerecʉ̃ Goãmʉ “Õaro iiabʉ mʉa,” arĩsome. Mari õaro iiquererã erã dipuwaja moasũcʉ̃ irire mari õaro mera guaro mariro árĩcʉ̃ yujuro bojecʉ̃ Goãmʉ marire õaro ĩhasʉagʉcumi. 21 Eropa iimorãre ĩgʉ yarã árĩdoremi Goãmʉ mʉare. Cristo sã mʉa ya árĩburire ñero tarimi mʉa ĩgʉre ĩhacũboro dopa. 22 Ĩgʉ ne ñero iibirimi. Eropigʉ ne gʉyabirimi. 23 Ĩgʉre turicʉ̃, ĩgʉpʉ erãre ne turi gamebirimi. Ĩgʉre erã ñero iiquerecʉ̃ ta “Mʉare ñero iigʉra,” ne arĩbirimi ĩgʉ. Eropigʉ “Ahʉ queoro dipuwaja moagʉ ãhrimi. Ĩgʉgue amugʉcumi,” arĩ pepiñumi ĩgʉ. Eropirã mari sãre ĩgʉ iidiro dopa ta iiro gahmea. 24 Ĩgʉ Cristo ĩgʉ basi crusague mari ñeri dipuwaja sĩrimi. Eropa sĩrimi dipaturi mari ñerire iibiriboro dopa, Goãmʉ gameripʉre mari iiboro dopa. Ĩgʉ ñero camicʉmi marire peamegue wabonirãre marire taricʉ̃ iibu. 25 Oveja erã dedereboro dopa ta mʉa sã peamegue dederebonirã árĩribʉ. Dohpaguepʉre Cristore umupeorã ĩgʉ yarã wahabʉ pare. Eropigʉ ovejare ĩhadibugʉ iro dopa Cristo mʉare ĩhadibumi. Mʉa sĩporã mera dederebiriborore õaro ĩhadibumi.

1 Pedro 3

1 Eropigʉ pohro majarãre yʉ dorediro dopa ta mʉa marasã nomere doregʉra. Mʉa marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrique erã Goãmʉ buherire erã gameboro dopa. Yujurãyeri mʉa marapʉ sʉmarã Goãmʉ buherire gamebirã ãhrima. Erãre mʉa yʉhricʉ̃ ĩarã Goãmʉ ya buherire gamebocoma erã. Eropirã iri buherire mʉa erãre werebiriquerecʉ̃ ta ĩgʉ yare gamebocoma erã. 2 Eropa ta gamebocoma mʉa erãre õaro iirire, mʉa umupeori sãre ĩarã. 3 Mʉa nome, mʉa poarire wʉapuwea seapatanirã nome, oro dari bʉyanirã nome, õari suhri sañanirã nome árĩdiarire guñabiricãque mʉa. Mʉa ya dʉpʉ masare ĩhasʉacʉ̃ iibiricãque. 4 Eropa iibirã õpa iique. Mʉa pepiri õaro árĩcʉ̃ guñaque. Eropirã mʉa gʉhyadiarã nome iro dopa gajirãre nijiyajaro mera iirã nome árĩque. Gʉhyadiaro mera weretamurã árĩrã ipʉre masare ĩhasʉacʉ̃ iique. Iripʉ pehresome. Iri õatariari ãhraa Goãmʉ ĩacʉ̃. 5 Õpa ta iimʉriñuma iribojegue majarã nome Goãmʉ yarã nome. Erã nome Goãmʉre umupeorã nome árĩrã, erã marapʉ sʉmarãre õaro yʉhrimʉriñuma. 6 Eropa Sara igo marapʉre Abrahãre õaro mera yʉhrimʉriñumo. Eropigo ĩgʉre “Opʉ,” arĩ piyumʉriñumo. Eropirã mʉa õaro iirã nome árĩrã, güiri marirã nome árĩrã, Sara árĩdiro dopa ãhraa mʉa. 7 Õpa ta mʉa marapʉ sʉmarã sã mʉa marapo sãre õaro iique. Erã nome mari ʉma iro dopa turarã árĩbeama. Eropirã umupeori mera õaro iique erã nomere. Goãmʉ árĩpehrerinʉri ĩgʉ mera mari árĩniguiborore ĩgʉ mʉare odiro dopa ta ogʉcumi erã nome sãre. Erã eropa árĩmorã árĩcʉ̃ erã nomere õaro iique. Goãmʉre mʉa serẽrire ĩgʉ yʉhriboro dopa erã nomere õaro iique mʉa. 8 I mera weretugʉra: Mʉa árĩpehrerã yujuro mera õaro árĩque. Eropirã mʉa mera majarãre õaro mojomoro ĩarã árĩque. Mʉa acawererã Jesu yarãre pepʉri majarã game umupeoque. Eropirã õaro iique erãre. Eropirã “Gajirãre masitaugʉ ãhraa,” arĩ pepibirã erã gamero dopa ta iique. 9 Gajirã mʉare erã ñero iicʉ̃ erãre ñero ii gamebiricãque. Mʉare erã turicʉ̃ erãre turi gamebiricãque. Mʉare erã eropa iiquerecʉ̃ ta õaro iique erãre. Eropirã õaro yʉhrique erãre. Irire iimorãre ta apimi Goãmʉ mʉare õaro iibu. 10 Eropa ta ãhraa Goãmʉ yare erã gojarapũ: Mʉa õaro mucubiriri mera árĩdiarã ne ñero wereniguibiricãque. 11 Árĩpehreri ñeri iirire duhucãque. Õaripʉre iique. Game mʉa basi ĩhaturiro mariro árĩque. Irire turaro iique. 12 Õarãre mari Opʉ eropa ĩhadibuniguicãgʉ iimi. Eropigʉ ĩgʉre erã serẽrire eropa peeniguicãgʉ iimi. Nero iirãpʉre ĩgʉ gamebeami, arĩ gojañuma Goãmʉ yare gojarapũgue. 13 Õarire mʉa turaro iidiacʉ̃ gajirãpʉ mʉare ñero iidiaquererã ta ne yujuro bojesome. 14 Õaro mʉa iiquerecʉ̃ ta mʉare erã ñero iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ mʉare õaro iigʉcumi. Eropirã mʉare ñero iidiarãre, “Mʉare wejẽrãca,” arĩrãre güibiricãque. Eropirã bʉjawerebiricãque. Irire pee guñaricʉbiricãque. 15 Eropirã mʉa Cristore “Gʉa Opʉ ãhrimi,” arĩ pepirã, umupeoque ĩgʉre. Eropirã Cristore mʉa umupeorire, Goãmʉ mera mʉa árĩborore, gajirã mʉare serẽpibocoma: Erã mʉare serẽpiboro core erãre yʉhriburire õaro guñayuque. Eropa erãre yʉhrirã nijiyajaro mera, õaro umupeori mera wereque erãre. 16 Õarã árĩque. Eropirã “Ñerire iiaa,” arĩ pepisome mʉa. Eropirã Cristo yare mʉa õaro iirã árĩcʉ̃ gajirã mʉare ñeri quere moarã gʉhyasĩuro warãcoma. 17 Ñerire mari iira dipuwaja mari ñero taricʉ̃ õabeaa marire. Eropiro Goãmʉ gamecʉ̃ õarire mari iira dipuwaja mari gajirã mera ñero taricʉ̃ õapũrica iri tamera. 18 Eropa ta ñero tarimi Cristo. Yujusubu ta árĩpehrerã ñeri dipuwajare sĩrimi ĩgʉ. Õagʉ árĩmi. Eropa árĩgʉ ñerã mari árĩcʉ̃ mari ya árĩborare ñero tarimi ĩgʉ. Ñero tarimi ĩgʉ Goãmʉ yarã mari wacʉ̃ iibu. Ĩgʉ sĩria wami. Eropa sĩriquerecʉ̃ ta ĩgʉ sĩporã ojocariyoro. 19 Eropigʉ ĩgʉ sĩporã mera sĩrinirã mʉra erã dipuwaja moaburire corerã erã pohrogue Goãmʉ yare werepʉ erã sĩporãrire. 20 Erã mʉrapʉ iribojegue Goãmʉre yʉhribirimʉriñuma. Irisubuguere Noé ĩgʉ árĩrasubuguere, wʉadiru dohodirure dohogʉ iiñumi. Irirure ĩgʉ dohorisubu Goãmʉre yʉhribirinirã mʉra erã yʉhricʉ̃ gameriñumi. Eropigʉ erã yʉhriborore yoari boje dipuwaja moabigʉ coreriñumi Goãmʉ. Yʉhribirimʉriñuma. Eropigʉ erãre dipuwaja moañumi. Eropirã bajamerãgã ocho dihta dia miririñere tariwereñuma. 21 Miricʉ̃ erã taridiro dopa ta marire waĩyecʉ̃ peamegue wabonirãre mari tariborore ĩhmua. Deco mera marire waĩyecʉ̃ mari dʉpʉre mari gʉhrarire tu coero dopa árĩbeaa. Marire waĩyecʉ̃ ñeri marirã mari árĩborore Goãmʉre mari serẽa. Eropirã Jesucristo ĩgʉ masa mʉriara mera peamegue wabonirã taria mari. 22 Ĩgʉ Jesucristo ʉmarogue wadi árĩmi Goãmʉ mera dorebu. Eropigʉ ĩgʉ anyua tauro, ʉmaro majarã oparã tauro, árĩpehrerã dorerã tauro erãre doregʉ ãhrimi.

1 Pedro 4

1 Mari ñero tarirã mari ñero iirire duhucãa mari. Eropa duhucãrã mari dipaturi mari ʉaribejarire iibeaa. I yeba mari árĩropẽ Goãmʉ gamerire iiniguirãca. Eropirã Cristo ĩgʉ ñero tarigʉ ĩgʉ güibiridiro dopa ta mʉa sã ñero tariborore güibiricãque. 3 Iribojegue Goãmʉre gamebirã erã ñerire ʉaribejadiro dopa ta iimʉriyoro mʉa. Gʉhyasĩriro mariro ñerire iirã, ñeri ʉaribejarire iirã, mereri bosenʉri iirã, Goãmʉ dorerire tarinʉgarã, goãmarã wéanirãpʉre umupeorã iimʉriyoro. Eropirã iripẽta iri ñerire iipurumujucãque pare. 4 Eropirã erã mʉraro ta iirãpʉ mʉa dohpaguere iri ñerire erã mera iibiricʉ̃ ĩarã erãpʉ ĩha ʉca wahama. Eropirã erã mʉapʉre ñero wereniguirã, querere goroweoma. 5 Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ erã ñeri iirare Goãmʉpʉ serẽpi ĩagʉ, weretaridoregʉcumi erãre. Ĩgʉ ojocarirãre, sĩrinirã sãre beyebu ãhrimi. 6 Ĩgʉ eropa beyebu árĩgʉ erã sĩrinirãpʉre õari buherire werepʉ Goãmʉ mera erã õaro árĩniguiborore. Eropirã i yebare erã árĩpehrerã masa iiro dopa sĩrinirã árĩquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ mera erã õaro árĩniguiborore werepʉ erãre. 7 Pehreburinʉ merogã dʉhyaa. Eropirã õaro pee masirã árĩque. Eropirã Goãmʉre serẽniguicãque. 8 Gajirãre mari õaro mahirã baja gajiropa erã marire ñero iiquerecʉ̃ ta eropa ĩacãa mari. Eropirã mʉa mera majarãre bʉrigã umupeo mahiniguicãque. 9 Mʉa mera majarãre mucubiriri mera mʉa ya wirigue ñajaridoreque. 10 Goãmʉ ĩgʉ yarã nʉcʉre ĩgʉ yare mʉa mohmemasiburi nʉcʉre apimi. Ĩgʉ eropa apicʉ̃ mʉa iimasiro dopa ta mʉa mera majarãre irire õaro itamuque. Goãmʉ mʉa nʉcʉre mʉa ĩgʉ yare mohmemasiburi nʉcʉre apimi. Ĩgʉ apirañe mera gajirãre õaro itamurã, Goãmʉ ĩgʉ apidiro dopa ta õaro iirã iiaa mʉa. 11 Eropirã mʉa õaro wererã árĩrã, Goãmʉ ĩgʉ werebodiro dopa ta õaro wereque mʉa sã. Masare itamurã árĩrã, Goãmʉ ĩgʉ apira turari mera gajirãre itamuque. Árĩpehreri mʉa iira nʉcʉ Goãmʉre masa erã umupeoboro dopa irire iique. Jesucristopʉ mʉa irire iicʉ̃ itamugʉcumi. Ĩgʉre árĩpehrerinʉri umupeoque. “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩro gahmea árĩpehrerãre. Eropa ta arĩporo. 12 Yʉ mahirã, dohpaguere ñetariaro tarirã, “Gajiropa árĩro wáca yʉre,” arĩ guña iibiricãque. Mucubirirã árĩque. 13 Bʉjawerebirã ta mucubirirãpʉ árĩque. Eropirã “Cristo ĩgʉ ñero taridiro dopa ta gʉa sã eropa ta wahaa,” arĩ mucubirique mʉa. Eropa mucubirirã Cristo ĩgʉ õarire ĩgʉ ĩhmugʉ dujaricʉ̃ mʉa turaro mucubirirãca. 14 Cristo yarã mʉa árĩri dipuwaja gajirã mʉare erã turicʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ õagʉ mʉa mera árĩgʉ iimi. Eropirã õaro mucubirirã ãhraa mʉa. 15 Eropirã masare wejẽra waja dipuwajacʉrã, yajara waja dipuwajacʉrã, ñero iira waja dipuwajacʉrã, gajiropa arĩ goroweora waja dipuwajacʉrã árĩbiricãque. Iri dipuwaja mʉa ñero taricʉ̃ ñehe ãhraa. 16 Cristo yarã mʉa árĩra wajapʉ ñero taricʉ̃ õhaa. Eropirã Cristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩha ñero iima mʉare. Erã eropiicʉ̃ gʉhyasĩribiricãque. Ñero tariquererã ta Cristo yarã mʉa árĩrire mucubirirã, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ umupeoque mʉa. 17 Goãmʉ ĩgʉ yarã erã iirare ĩgʉ beyerisubu árĩro iiaa dohpaguere. Árĩpehrerã mari ĩgʉ yarã mari iirare ĩha serẽpimʉhtagʉcumi. ¿Eropa marire serẽpimʉhtagʉ dohpa iigʉcuri ĩgʉ yarã árĩbirãpʉre mʉa pepicʉ̃? Ĩgʉre yʉhribirinirãpʉre turaro dipuwaja moagʉcumi. 18 Eropirã õarã ĩgʉ yarã eropa ñero tarira pʉhrʉ Goãmʉ erãre tau erãre ĩgʉ pohro aĩagʉcumi. Goãmʉre gamebirãpʉ ñetariaro tarirãcoma. Eropirã dederea wa peamegue warãcoma. 19 Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamecʉ̃ mʉa ñero tarirã árĩrã, õarire mʉa iirare duhubiricãque. Eropirã mʉare ĩhacũnugudigʉre mʉare ne duhubigʉre ĩgʉre umupeoro gahmea. “Yʉre ĩhadibugʉcumi,” arĩro gahmea.

1 Pedro 5

1 Dohpaguere mʉare Jesu yarã oparãre weregʉra: Yʉhʉ Jesu yarã opʉ ãhraa. Mʉa sã erã oparã ta ãhraa. Mʉare yʉ iro dopa oparã árĩrãre ire werebu iiaa yʉhʉ: Cristo ĩgʉ ñero tarirare ĩadigʉ árĩgʉ, mʉa mera ʉmarogue Cristo mera õaro árĩniguibu árĩgʉ ire mʉare weregʉra: 2 Goãmʉ yarã oveja iro dopa ãhrima. Mʉapʉ ovejare ĩhadiburã iro dopa ãhraa. Eropirã Goãmʉ mʉare ĩgʉ apinirãre ĩgʉ yarãre õaro ĩhadibuque mʉa. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta õaro sĩporãcʉri mera erãre ĩhadibuque. Eropirã erãre ĩhadiburã “Niyerure wajatarãca,” arĩ pepibiricãque mʉa. 3 Eropa ĩhadiburã erãre pũriro mera dorebirabiricãque. Eropirã õaro iique mʉa Jesu yarã mʉare erã ĩhacũboro dopa. 4 Mʉa eropa iirã Cristo marire árĩpehrerãre ĩhadibugʉ ĩgʉ dujaricʉ̃ ĩgʉ mʉare õarire oburire oparãca. Iri mʉa opaburi ne pehresome. 5 Erãre yʉ dorero dopa ta mʉa mamarã sã erãre mʉa oparãre yʉhrirã árĩque. Eropirã mʉa Jesu yarã árĩpehrerã game yʉhri árĩque. “Õatariagʉ ãhraa,” arĩ pepirãre Goãmʉ gamebeami. Gajirãre umupeorãpʉre “Bu árĩrã ãhraa,” arĩ pepirãpʉre õaro mahi itamumi ĩgʉ, arĩ gojara ãhraa. 6 Eropirã Goãmʉ turagʉpʉre mʉare dorecʉ̃ yʉhrique. Eropirã mʉa basi “Yʉ õagʉ ãhraa,” arĩ pepibiricãque. Mʉa eropa õarire iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ ĩgʉ queoranʉ árĩcʉ̃ masa ĩhuro mʉare “Õarã ãhrima,” arĩ ĩhmugʉcumi. 7 Ĩgʉ mʉare wʉaro pepi ĩhadibumi. Eropirã ĩgʉre guñaturarã, ne wʉaro bʉjawere guñaricʉbiricãque mʉapʉ. 8 Mʉare ĩhaturigʉ watĩ yee guagʉ ĩgʉ ehma baro iro dopa ta ãhrimi. Mʉare ñero iidoregʉ goroweodiami. Eropirã pee masi árĩque. 9 Árĩpehrerogue sãre gajirã Jesu yarã eropa dihta teboricʉma watĩ goroweodiari mera. Irire masirã ĩgʉre yʉhribiricãque. Eropirã Cristore umupeorã turaro guñaturaque mʉa. 10 Mʉa i yeba árĩrisubu dihta watĩ ñero iidorediaro mera teboricʉrãca. Merogã ãhraa. Pʉhrʉ mʉa Jesucristo pohro árĩrã, mʉare õarã turarã árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ mʉa sĩñajarã õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi mʉare. Ĩgʉ Jesucristo iira mera árĩpehrerinʉri ʉmʉsigue mʉa õaro árĩborore mʉare apigʉcumi. Ĩgʉ Goãmʉ ãhrimi árĩpehrerãre mojomoro ĩagʉ. 11 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ “Ĩgʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã ĩgʉre. Eropa ta iirã. 12 Ipũgãre miripũgãre yʉ mʉare gojabeocʉ̃ Silvanopʉ yʉre gojabasami. Silvano Jesu yagʉ yʉ acaweregʉ Jesure duhubigʉ ãhrimi yʉ pepicʉ̃. Mʉare õaro werediaa. Eropigʉ “I buheri diaye ta Goãmʉ mʉare ĩgʉ mahiri buheri ãhraa,” arĩ weregʉ mʉare ipũre gojabeoa. Eropirã i buheri mera sĩporã turarã árĩque mʉa. 13 Mʉare ĩgʉ beyediro dopa ta Jesu yarã Babilonia majarã sãre beyedigʉ árĩmi Goãmʉ. Erã mʉare õadorema. Marco sã yʉ magʉ iro dopa árĩgʉ sã mʉare õadoremi. 14 Mʉa mera majarãre bocatĩrirã õaro mera mojoto ñeaque. Árĩpehrerã mʉare Jesucristo yarãre gʉa õadorea. Eropa ta árĩque. Iripẽta ãhraa.

2 Pedro 1

1 Yʉhʉ Simo Pedro Jesucristo ĩgʉ buhedore ĩgʉ apidigʉ ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ pohro majagʉ ta ãhraa. Eropigʉ mʉare gojabeoa yʉhʉ. Goãmʉ marire taudigʉ Jesucristo mera marire árĩpehrerãre diaye iigʉ ãhrimi. Eropa iigʉ árĩgʉ Cristore umupeocʉ̃, ĩgʉ yarã wacʉ̃ iimi mʉare. Eropa warã mʉa sã gʉa iro dopa ta ĩgʉ yarã ãhraa. Mari yujuro mera ĩgʉ yarã árĩrãre mʉare gojabeoa. 2 Eropirã Goãmʉ sãre mari Opʉ Jesucristo sãre masinemorã ĩgʉ mahiri mera õaro árĩrãca mʉa. Eropa õaro mʉa árĩboro dopa mʉare serẽbasaa Goãmʉre yʉhʉ. Eropa arĩgʉ mʉare õadorea. 3 Ĩgʉ yarã árĩmorãre Cristo marire aĩdigʉ árĩmi. Ĩgʉ eropa aĩcʉ̃ peerã, ĩgʉre yʉhribʉ mari. Eropa yʉhrirã Jesucristo õagʉ, õarire iimasigʉ árĩro dopa ta mari sã ĩgʉ iro dopa ta árĩmasia. Eropa Goãmʉre mari masinemorã, ĩgʉ turari mera ĩgʉ gamero dopa ta õarã árĩrãca. Ĩgʉ ãhrimi ĩgʉ yarã árĩmorãre marire aĩdigʉ. Õagʉ õarire iimasipehogʉ ĩgʉ árĩro dopa ta marire árĩpehrerãre aĩdigʉ árĩmi. Eropa ta iri ĩgʉ turari mera marire õatariaro wahabʉ. “Õpa ta mʉare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta marire õatariaro iimi ĩgʉ. Marire ĩgʉ eropiicʉ̃ i yeba maja ñerire mari ʉaribejarire mari duhucãa. Iri ñeripʉ marire goroweotariaca. Eropirã ĩgʉre yʉhrirã árĩrã Goãmʉ ĩgʉ árĩdiro dopa dujarãca mari. 5 Eropirã Cristore umupeorã árĩtuhaa mʉa. Eropirã ĩgʉ turarire oparã õpa iinemoque daja: Õarã árĩque mʉa. Eropa õarã árĩrã õaro pee masirã árĩque mʉa. 6 Eropa pee masirã árĩrã ñerire iidiaquererã ta Goãmʉ ĩgʉ gameripʉre iiniguicãrã árĩque. Eropa iirã Cristo yarã mʉa árĩri dipuwaja gajirã mʉare ñero iiquerecʉ̃ ta eropa yujuro bojeniguicãque mʉa. Eropa yujuro bojerã Goãmʉre umupeorã, ĩgʉ gamerire iirã árĩque mʉa. 7 Eropa iirã mʉa mera majarãre mahi umupeoque. Erãre õaro itamurã árĩque. Eropa iirã árĩpehrerã gajirã sãre mahi umupeoque. 8 Mʉa eropa iinemocʉ̃pʉre õataria. Mʉa eropa iinemorã, õaro iirã árĩrãca. Eropirã mari Opʉ Jesucristore õaro guñaturarã ĩgʉ gamerire õaro iiniguirã árĩrãca mʉa. Bu árĩrire iisome. 9 Mʉa eropa iinemobirã Goãmʉ yare ne masibirigohraboya mʉa. Eropirã Cristo mʉa ñeri iirare ĩgʉ coerare ne guñabiriboya mʉa. Eropa ta cãdijicãdiaboya mʉa. 10 Eropirã yʉ acawererã, Goãmʉ yarã árĩmorãre mʉare ĩgʉ árĩdorecʉ̃ yʉhrinirã árĩbʉ mʉa. Eropa yʉhrirã árĩrã, ĩgʉ yare guña duhudiabirã ĩgʉ gamerire turaro eropa iiniguicãque. Mʉa eropa iirã diaye ta Goãmʉ mera árĩrãca mʉa. Eropirã diaye ta ĩgʉ beyenirã árĩrãca mʉa. Eropirã ñerire iiniguirã árĩsome. 11 Mʉa eropa ĩgʉ gamero dopa ta iirã árĩrã mari Opʉ marire taudigʉ Jesucristo ĩgʉ árĩrogue õaro warãca mʉa. Diaye ta ĩgʉ yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩagʉ “Õaro mera yʉ mera árĩque mʉa,” arĩgʉcumi Jesu mʉare. 12 Eropigʉ mʉare ire eropa guñaniguicʉ̃ iigʉra. I mʉare yʉ wererare masituhabʉ mʉa. Eropa masirã Goãmʉ yare mʉa peediro dopa ta õaro iirã iiaa mʉa. Eropa iirã mʉa árĩquerecʉ̃ ta i mʉare yʉ wererare eropa guñanemocʉ̃ werenemogʉra. 13 “Merogã dʉhyaa mʉ sĩriboro,” arĩ weremi yʉre mari Opʉ Jesucristo. Eropigʉ ojocarinigʉ ire yʉ mʉare wererare eropa guñaniguicãcʉ̃ iiniguigʉra. Yʉ eropa iicʉ̃ õapũrica. 15 Eropigʉ i yʉ were gojara mʉare gojapipehogʉra yʉ sĩrira pʉhrʉ mʉa õaro masiboro dopa. Eropirã i yʉ wererare eropa guñaniguirãca mʉa. 16 Eropirã mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ turari sãre, ĩgʉ dujariboro sãre mʉare wererã, gʉa gamero gʉa arĩ bocarire wererã iibiribʉ. Turagʉ ĩgʉ árĩrire gʉa basi ta ĩabʉ. 17 Cristo ĩgʉ turatariagʉ ĩgʉ árĩrire gʉare ĩhmumi Goãmʉ mari Pagʉ. Ĩgʉ eropa ĩhmucʉ̃ Cristo õaro gosesiricʉ̃ ĩabʉ. Ĩgʉ eropa gosesiricʉ̃ õpa arĩro caribʉ: “Ihĩ yʉ magʉ yʉ mahigʉ ãhrimi. Ĩgʉ mera õaro mucubiria,” arĩro caribʉ gʉa peecʉ̃. 18 Ʉmarogue eropa arĩro caricʉ̃ peebʉ gʉa. Ʉtãgʉ wecague Goãmʉ yagʉ ʉtãgʉ wecague Cristo mera ejarã eroparĩcʉ̃ peebʉ gʉa irire. 19 Irire ĩanirã árĩrã, Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue majarã erã gojara diaye árĩcʉ̃ õaro masia gʉa. Erã gojarare mʉa õaro buheniguirã õaro iirã iica mʉa. Iri erã gojara mʉare sihãgodiru iro dopa ãhraa. Naitĩaroguere õaro sihãgodiru mera mari ĩhamasiro dopa ta erã gojarapʉ marire Goãmʉ yare õaro masicʉ̃ iiaa. Eropirã ĩgʉ yare eropa buheniguique ne ĩgʉ Jesucristo dujaricʉ̃gue. Jesucristo dujaricʉ̃ ĩgʉ yare masipehorãca mari pare. 20 Yʉ werediro tauro ipʉre õaro masique mʉa: Iribojegue majarã õarã Goãmʉ yare erã weremʉhtarã erã guñabocarire wereniguibiriñuma. Espíritu Santopʉ erã Goãmʉ yare wereniguiburire erãre masicʉ̃ iiñumi. Eropirã mari erã wereniguiri gojarare buherã mari pepiri mera irire buherã “Õpa arĩro iica,” arĩmasibirica. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera mari masia.

2 Pedro 2

1 Iribojegue mari acawererã judio masa mera majarã gajirã “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyamʉriñuma. Erã iidiro dopa ta dohpague sãre mʉa mera majarãre eropa ta arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Erã diaye Goãmʉ yare buherã arĩ buheboro dopa ta gʉyaripʉre buherãcoma. Eropa buherã Cristo yapʉre goroweorãcoma. Eropa iirã Cristo erã ya dipuwajare sĩribasadigʉre guñabirãcoma. Eropirã ĩgʉre “Gʉa Opʉ ãhrimi,” arĩ ne pepisome. Iri árĩpehrerire erã eropa iira dipuwajare mata Goãmʉ erãre peamegue wadoregʉcumi. 2 Eropa erã gʉya buhecʉ̃ peerã erã, erã ñerire ʉaribejaro dopa ta bajarã masa erãre ĩhacũ ñero iirãcoma. Erã ñero iicʉ̃ ĩha gajirã Jesucristo yare diaye majare ñero wereniguirãcoma. 3 Eropirã erã gʉyaricʉrã niyerure waja gamerã gʉyari buherire buherãcoma mʉare. Eropa buhera dipuwaja Goãmʉ erãre peamegue wadoregʉcumi. Iribojegue ta eropa iinirãre dipuwaja moadoretuhañumi ĩgʉ. 4 Eropa ta iribojegue dipuwaja moadoreñumi ñerã anyua sãre. Erãre peamegue peresu iiñumi. Eropa iigʉ i ʉmʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ erãre dipuwaja moagʉcumi. 5 Eropa ta iribojegue majarãre Goãmʉre gamebirinirãre dipuwaja moañumi ĩgʉ. Eropigʉ árĩpehrero i yebare miugʉ, árĩpehrerã ñerã masare miu wejẽpehocãñumi. Noé dihtare gajirã siete masa mera tauñumi. Noépʉ irisubu majarãre Goãmʉ yare õarire buhemʉririñumi. 6 Eropa ta Sodoma waĩcʉri maca majarãre Gomorra waĩcʉri maca majarã sãre Goãmʉ dipuwaja moañumi. Iri macarire peame mera õaro soepehocãñumi. Eropigʉ pʉhrʉgue árĩmorãre ĩgʉre gamebirinirãre ĩgʉ dipuwaja moaborore ĩhmugʉ iiñumi. Ñerãre ĩgʉ dipuwaja moaborore ĩhmugʉ iiñumi “Güiporo,” arĩgʉ. 7 Eropigʉ Lote waĩcʉgʉre tauñumi. Lotepʉ õagʉ árĩñumi. Eropa árĩgʉ árĩgʉ Sodoma majarã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã ñetariaro erã iicʉ̃ ĩagʉ gariborea wañumi. Eropigʉ ʉma erã basi erã ñero iicʉ̃ ĩagʉ gariboretaria wañumi ĩgʉ. 8 Ĩgʉ õagʉ ñerã watope árĩñumi. Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ ñetariaro erã iicʉ̃ ĩagʉ ñero erã wereniguicʉ̃ peegʉ ñero sĩporãcʉñumi. 9 Ĩgʉre Goãmʉ taucʉ̃ ĩarã ire masia mari. Goãmʉ mari Opʉ marire ĩgʉre gamerãre mari ñerã watope árĩcʉ̃ marire taugʉcumi mari ñero iibiriboro dopa. Eropigʉ ñerãpʉre erã ñero iira dipuwajacʉrã árĩcʉ̃ apigʉcumi. Pehrerinʉ árĩcʉ̃guere erãre dipuwaja moagʉcumi. 10 Ñerire turaro ʉaribejarã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã erã tamerare ñero dipuwaja moagʉcumi ĩgʉ. Oã mʉa mera majarãre gʉya buherã ñeri ʉaribejarire iirã ne mari Opʉre umupeobeama. “Gajirãre mari tarinʉgaa,” arĩ pepirã ãhrima erã. Eropa arĩrã erã deyobirãre ʉmaro majarãre, ñerã turarãre ne güibirã ñero arĩ wereyama erãre. Erãpʉre tauro dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. 11 Goãmʉ yarã anyuapʉ ne erã iiro dopa iibeama. Erã tauro turarã ãhrima. Eropa turarã árĩquererã ta erã ne wereyari mera ʉmaro majarãre ñerã turarãre “Peamegue waporo,” arĩ weresãbeama mari Opʉre. 12 Erã gʉya buherãpʉ nʉgʉ majarã waimʉrã iro dopa pee masibirã ãhrima. Erã gamero dopa ta iima erã. Eropirã erã masibirirare wereya ñero arĩ wereniguicorema. Eropa iirã erã árĩcʉ̃ waimʉrãre mari wejẽro dopa ta Goãmʉ erãre peamegue cóãgʉcumi. 13 Eropigʉ erã ñero iira dipuwaja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Erã ñerire ʉaribejataricãma. Eropirã ñerire ñero iiniguicãma. Mʉa mera bosenʉ iiquererã iri bosenʉ iri ñerire iidiama. Erã eropiirã gʉhyasĩricʉ̃ iima erã querecʉrã árĩrã. 14 Eropirã nomere ĩarã ñeadiama erã. Eropirã ñerire eropa iiniguidiama. Goãmʉ yare dabero masinʉgarãre ñerire iidorerã, eropa árĩrãre erã ĩhacũcʉ̃ iima. Eropirã erã seyaro gajinore, niyeru sãre gʉya emamehrerã ãhrima. Eropirã erã Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moamorã ãhrima. 15 Erã diaye majare duhu Balaam ĩgʉ iidiro dopa iirã iima. Balaam mʉrʉ Beor mʉrʉ magʉ árĩñumi. Ĩgʉ iribojegue ĩgʉ ñeri iiri mera niyerure wajatadiariñumi. 16 Ĩgʉ eropa iigʉ wacʉ̃ ĩgʉ burropʉ ĩgʉre turiñumi. Ĩgʉ burro wereniguimasibigʉ ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉ ĩgʉre wereniguicʉ̃ iiñumi. Ĩgʉ eropa wereniguicʉ̃ peegʉ Balaam turaro ĩgʉ ñeri iidiarare duhucãñumi. 17 Erã gʉyaricʉrã maʉ dipague deco mariro iro dopa ãhrima. Deco mariri maʉri dipari iri duhpiburi árĩbiriro dopa ta erã gʉyaricʉrã ne duhpimorã árĩbeama. Eropirã imica cururi miruñe weãbeori cururi gohrotoro dopa ta erã gʉyaricʉrã sã erã wereniguirire gohrotoniguima. Eropigʉ naitĩarogue erã warore amutuhapʉ Goãmʉ erogue erãre dipuwaja moabu. 18 Erã gʉyaricʉrã erã wereniguiri duhpiburi gohra árĩbeaa. Masirã iro dopa masare eropa buhemaacãma. Õpa arĩ buhema erã: “Mari gamero dopa ta mari iicʉ̃ õapũrica,” arĩ buherima erã. Erã eropa arĩ buhecʉ̃ masa peerã, erã ʉaribejarire iidiarã erã ya buherire gahmema. Gajirã masa Goãmʉre ne umupeonʉgarã erã gʉyaricʉrire peerã ãhrima. Erã ñerire erã duhura pʉhrʉgã erã gʉyarire peenʉgama daja. Eropa peerã Goãmʉ yapʉre erã peeborapʉre peebeama daja. Ñeripʉre gohrotoma daja Goãmʉ yarã árĩbonirã. 19 Erãre õpa arĩ buhema gʉyarã: “Mari iidiaro dopa ta mari iimasia,” arĩrima erã. Erã eropa arĩ buhequerecʉ̃ ta erã arĩdiro dopa wabeaa erãre. Õaripʉre iidiaquererã iimasibeama. Ñerire yoari boje duhudiabirã, pʉhrʉ irire duhudiaquererã duhumasibeama. Iri ñeri erãre dorea. Erã ñeri ʉaribejari erãre dorea. Eropiro yujugʉre ñeripʉ tarinʉgacʉ̃ ĩgʉpʉre ñerire duhumasiya mara. 20 Mari Opʉ Jesucristore marire taugʉre ne masinʉgarã i yeba maja ñerire duhucãma. Erã eropa duhura pʉhrʉ dipaturi ñerire gohrotorã daja, ñero gohra dujaboñuma erã. Cristore erã masiboro core erã árĩmʉhtadiro tauro ñetariaro dujama pare dipaturi ñerire gohrotorã daja. 21 Eropa ñero dujarã õari buheripʉre erã ne masinʉgabiricʉ̃ õatariaboya erãre. Erã Goãmʉ dorerire masira pʉhrʉ irire cóãnirã ñetariaro dujarãcoma. 22 Eropirã dipaturi ñerire gohrotorã, masa nʉcʉ erã õpa arĩ wereniguidiro dopa ta iirã iima erã. “Diaye etocapi ĩgʉ etocapirare dipaturi ĩgʉ basi ta bahami daja. Eropigʉ yese ĩgʉre guhbura pʉhrʉ dipaturi ĩgʉ ñeri tarague oyami daja,” arĩ wereniguima masa. Eropa ta iima õarire ne gamenʉgarã dipaturi ñerire gohrotorã daja.

2 Pedro 3

1 Yʉ mahirã, mʉare yujupũ gojabeotuhabʉ. Eropigʉ ipũre daja dohpaguere mʉare gojabeogʉ iiaa. Eropigʉ mʉare pesubu gojabeogʉ i árĩpehrerire guñacʉ̃ iidiagʉ iiaa õari dihtare mʉa iiboro dopa. 2 Irire guñaque mʉa: Iribojegue majarã õarã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã were gojarare guñaque. Eropirã mari Opʉ marire taugʉ Cristo ĩgʉ doreri sãre guñaque. Iri dorerire gʉa ĩgʉ apinirã mʉare buheabʉ. 3 Eropirã negohrare ire guñamʉhtaque: Pehrerinʉ coregãgue Goãmʉ yare wereyarã árĩrãcoma. Erã ñerire ʉaribejaniguirã árĩrãcoma. Õpa arĩ wereyarãcoma: “ ‘Cristo dujarigʉra,’ ĩgʉ arĩqueregʉ ne dujarisome. ¿Dujaridiaqueregʉ duhpigʉ ne deyobeari ĩgʉ? I yeba árĩnʉgara pʉhrʉ mari ñecʉ sʉmarã mʉra erã sĩrira pʉhrʉ árĩpehrero mʉraro ta árĩniguia. Eropigʉ i yebague dujaribu ne ʉmaroguere marimi,” arĩ wereyarã árĩrãcoma. 5 Eropa arĩ wereyarã ipʉre ne guñadiabeama erã: Iribojeguere Goãmʉ ĩgʉ dorediro mera i yebare ʉmʉsi sãre ĩhacũnuguñumi. Eropa ĩhacũnugugʉ deco mera i yebare iiñumi. Eropigʉ i yeba deco mera árĩcʉ̃ iiñumi. 6 Ĩgʉ eropiira pʉhrʉ i yebare miuñumi. Miugʉ i yeba maja dederepehrecʉ̃ iiñumi. 7 Eropigʉ ĩgʉ ta ʉmʉsire, i yeba sãre dipaturi dederepehrecʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Peame mera dederecʉ̃ iigʉcumi. Dohpaguere ĩgʉ ĩgʉ dorero mera i yebare ʉmʉsi sãre árĩniguicʉ̃ iimi dohpa. Eropigʉ coregʉ iimi pʉhrʉ árĩpehrerore soebu. Eropa coregʉ iimi Goãmʉ ĩgʉre gamebirãre dipuwaja moabu. Eropigʉ ĩgʉ beyerinʉ árĩcʉ̃ soepehocãgʉcumi. Irisubu erã ñerãre dedeogʉcumi. 8 Yʉ mahirã, ipʉre guñaque mʉa: “Yoatariari boje ãhraa,” mari arĩ pepiquerecʉ̃ ta, mil bojori yujunʉ iro dopa ta ãhraa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃pʉre. 9 “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta ne yojaro mera iibeami,” arĩma masa. Eropa árĩbeaa. Masare õaro iidiagʉ corenigʉ iimi. Ne yujugʉ masʉre peamegue cóãdiabeami ĩgʉ. Eropigʉ árĩpehrerã erã ñeri iirire bʉjawerecʉ̃, ñerire ii duhucʉ̃ corenimi ĩgʉ dohpa. 10 Ñamigue yajari bʉgʉ, ĩgʉ guñaña mariro yajagʉ ñajariro dopa ta Cristo i yebaguere guñaña mariro arigʉcumi. Ĩgʉ aricʉ̃ ʉmʉsi maja pehrea waroca turaro bʉsʉro mera. Ʉ̃jʉpehrea waroca. I yeba maja sã ʉ̃jʉpehrea waroca. 11 “I árĩpehreri pehrea waroca,” Goãmʉ ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ñerire duhu, Goãmʉ gameripʉre iirã árĩro gahmea marire. 12 Mari Opʉ i yebague ĩgʉ dujariborore mʉa corerã árĩrã yojaro mera ĩgʉ aricʉ̃ iique mʉa. Irinʉre ʉmʉsi maja ʉ̃jʉpehrea waroca. 13 Eropa gʉhyaro watope árĩquererã ta maripʉ Goãmʉ ĩgʉ arĩ apidiro dopa ta árĩpehrerire ĩgʉ gohrotoburire cohre mucubiriyua mari. Árĩpehreri iri ʉ̃jʉra pʉhrʉ õpa árĩroca: Ʉmʉsi i yeba sã gaji dihta árĩroca. Eropirã irisubuguere õari dihtare iirãcoma árĩpehrerã. Irire ta cohrea mari. 14 Eropirã yʉ mahirã, mari Opʉ ĩgʉ dujariborore corerã Goãmʉ ĩgʉ ĩarore ñeri marirã, ñerire iibirã árĩque mʉa. Eropirã Goãmʉre ĩadiabirã árĩbiricãque mʉa. Eropirã Goãmʉ mera õaro árĩque. 15 Eropirã yoañariri boje ĩgʉ deyobiricʉ̃ ĩarã õpa masique mʉa. Masa erã ñerire bʉjawerecʉ̃ corenigʉ iimi dohpa Goãmʉ erãre tauborore. Eropa ta arĩ mʉare gojabeodigʉ árĩmi mari mahigʉ mari acaweregʉ Pablo. Goãmʉ masiri mera irire gojabeodigʉ árĩmi ĩgʉ. 16 Eropa dihta arĩ gojabeodi árĩmi Pablo ĩgʉ gojabeora nʉcʉ. Cristo ĩgʉ dujariborore, ñerire iibirã mari árĩboro sãre weregʉ õpa dihta arĩ gojabeodigʉ árĩmi ĩgʉ. Yujuyerisuburi diasarire were gojabeodigʉ árĩmi. Gajirã ne masibirã, pee masibirã gʉyari mera ĩgʉ eropa arĩrare gohrotomʉrima. Eropirã ĩgʉ eropa werera árĩquerecʉ̃ ta gajiropa arĩ gohroto werecãma erã. Goãmʉ yare erã gojarapũgue gaji sãre eropa ta iima erã. Erã eropiicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre dipuwaja moagʉ peamegue cóãgʉcumi. 17 Yʉ acawererã, yʉ mahirã, i árĩpehrerire i eropa waboro core weretuhabʉ mʉare. Eropirã ire masirã õaro iique mʉa. Ñerã mʉare erã gajiropa arĩ buhecʉ̃, peebiricãque erãre Cristo yare duhuri arĩrã. 18 Eropa duhubirã mari Opʉre marire taudigʉre Cristore õaro umupeonemoque mʉapʉ. Ĩgʉre õaro masinemoque. Árĩpehrerinʉri ĩgʉre õaro umupeorã mari. “Õagʉ turagʉ ãhrimi,” arĩrã mari ĩgʉre. Eropa ta arĩrã. Iripẽta ãhraa.

1 Juan 1

1 Dohpague ta gʉa Jesucristo yare were gojarã iiaa mʉare. Mata negue ta árĩdigʉ ãhrimi ĩgʉ. Ĩgʉ masare mari Pagʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉre ĩabʉ gʉa. Ĩgʉ wereniguirire pee gʉa ya cuiri mera ĩabʉ gʉa ĩgʉre. Eropirã ĩgʉre ĩarã, gʉa ya mojotori mera mohmepibʉ ĩgʉre. 2 Ĩgʉ masare mari Pagʉ mera árĩniguicʉ̃ iibu árĩgʉ ĩgʉ i yebague ĩgʉ dehyoami. Ĩgʉ masa dehyoacʉ̃ gʉa ĩabʉ ĩgʉre. Eropirã ĩgʉre werea gʉa mʉare. Ĩgʉ ʉmʉri nʉcʉ mari Pagʉ mera árĩniguicãdigʉ mari pohro erami. Eropirã ĩgʉre gʉa ĩarare werea mʉare. 3 Mari Pagʉ mera gʉa õaro ãhraa. Ĩgʉ magʉ Jesucristo mera sãre gʉa õaro ãhraa. Eropirã mʉa sã gʉa mera, mari Pagʉ mera, ĩgʉ magʉ mera mʉa õaro árĩburire gʉa mʉa sãre Jesucristore werea. Gʉa ĩarare gʉa peerare werea. 4 Irire ta gʉa gojaa mʉa õaro mucubiriburire. 5 Dohpague ta Jesucristo wereniguirare werea gʉa mʉare. Iri buherire Jesucristo gʉare buhecʉ̃ gʉa peebʉ. Õpa ãhraa. Goãmʉ õagʉ dihta ãhrimi. Ñeripʉ ne mara ĩgʉre. Irire werea mʉare. 6 Eropirã mari ñeri iirire iiniguirã, “Goãmʉ mera õaro árĩcãa yʉhʉ,” arĩquererã mari gʉyarã iiaa. Eropirã diaye majare iibeaa. 7 Eropirã mari Goãmʉ iidiro dopa ta mari õarire iiniguirã tamera, Goãmʉ mera õaro árĩrã iiaa. Mari basi sã õaro árĩrã iiaa. Eropigʉ Jesucristo Goãmʉ magʉ mari ñeri iirire árĩpehrerire coegʉ ãhrimi. Ĩgʉ crusague sĩrigʉ ĩgʉ dire cóãmi. Ĩgʉ eropiigʉ mari ñeri iirire coeniguicãmi. 8 Yujugʉ “Yʉ tamera ne ñerire iibeaa,” eropa arĩgʉ ĩgʉ basi ta gʉyami. Eropigʉ diaye majare pepibeami. 9 Eropirã mari ñero iirare werero gahmea Goãmʉre. Eropa wererã mari ñero iira pʉhrʉ Goãmʉre mari weretaripehocãcʉ̃, ĩgʉ mari ñero iirare cãdijipehocãgʉcumi. Ĩgʉ arĩdiro dopa ta diaye ta iigʉ õagʉ ãhrimi. Eropigʉ daja mari ñeri árĩpehreri sãre coeweagʉcumi. 10 “Árĩpehrerã ñerire iirã ãhrima,” arĩtuhajapʉ Goãmʉ. Eropirã “Ne ñerire iibeaa yʉpʉ,” mari arĩrã õaro arĩbeaa mari. Mari eropa arĩrã “Goãmʉ gʉyaricʉgʉ ãhrimi,” arĩdiarã iiaa. Õpa arĩrã ĩgʉ ya buherire gamebirã ãhraa.

1 Juan 2

1 Yʉ porã, mʉa ñerire iibiriboro dopa ire gojagʉ iiaa. Yujugʉ ñero iirare iicʉ̃ Jesucristo itamumi marire mari Pagʉ iri ñero iirare cãdijiboro dopa. Ĩgʉ Jesucristo õagʉ Pagʉ pohro árĩgʉ ĩgʉ Pagʉre õpa arĩ serẽbasacumi mari ñero iira pʉhrʉ: “Ihĩ ñero iira dipuwaja moabita ĩgʉre,” arĩcumi mari Pagʉre. Eropigʉ Jesucristo mari ñero iira dipuwaja wajayebasadi árĩmi. Mari ñero iira dihtare wajayebasabiridigʉ árĩmi. Árĩpehrero majarãguere erã ñero iirare wajayebasadi árĩmi. 3 Maripʉ Goãmʉ dorerire iirã árĩrã “Goãmʉre diaye ta masia yʉhʉ,” arĩ masia mari. 4 Yujugʉ Goãmʉ dorerire iibigʉ, “Yʉ sã Goãmʉre diaye ta masia yʉhʉ,” arĩgʉ gʉyagʉ ãhrimi. Eropigʉ Cristo yare masibeami. 5 Goãmʉ dorerire iigʉpʉ ĩgʉ Goãmʉre õaro mahigʉ ãhrimi. Eropa árĩgʉ ta “Yʉhʉ Goãmʉ mera õaro árĩcãgʉ ãhraa,” arĩ masimi ĩgʉ. 6 Mari “Goãmʉ mera õaro ãhraa,” arĩrã Jesucristo ĩgʉ õaro árĩricʉdiro dopa ta iiro gahmea. 7 Yʉ acawererã, yʉhʉ mʉare dohpaguere werebeoburi mama doreriñe árĩbeaa. I doreriñe mʉa negohraguere Jesu buherire peerañe ta ãhraa. Eropirã iriñe doreriñere peetuhajabʉ mʉa. 8 Iri doreriñe “Gajirãre mahi umupeoque,” arãa. Cristo iri doreriñere iigʉ masare umupeomi. Eropiro dohpaguere iri doreriñe mʉrañe doreriñe árĩquerero ta mama doreriñe sã ãhraa. Dohpaguere mʉa pee masibirirañe pehre wahgãro iiaa õaro. Jesucristo mʉare pee masicʉ̃ iigʉ eratuhajami. Eropirã mʉa sã masare umupeorã iiaa. 9 Eropigʉ yujugʉ gajigʉre ĩhaturigʉ árĩgʉ ñerire iigʉ ãhrimi. Ĩgʉ ta “Yʉhʉ õarire iigʉ ãhraa,” arĩmasibeami ĩgʉ gajigʉre ĩhaturinijagʉ. 10 Eropigʉ yujugʉ gajirãre mahi umupeogʉ tamera õarire iigʉ õaro ãhrimi. Eropigʉ ñerire iibeami. 11 Gajirãre ĩhaturigʉpʉ ñerire iigʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ õaro iiburire pee masibeami ĩgʉ. 12 Yʉ porã, Goãmʉ mʉa ñeri dipuwajare cãdijipehodi árĩmi Cristo ĩgʉ sĩrirañe mera. Eropa mʉa ñerire cãdijisũrã árĩcʉ̃ mʉare were gojagʉ iiaa. 13 Mʉa pagʉ sʉmarã sã, mʉa Cristore negohraguere árĩdigʉre masirã ãhraa pare. Mʉa eropa masicʉ̃ mʉa sãre were gojagʉ iiaa. Mʉa mamarã, mʉa watĩre tarinʉgabʉ mʉa. Mʉa eropa tarinʉgarã árĩcʉ̃ mʉare were gojagʉ iiaa. Yʉ porã, mʉa mari Pagʉre masia. Mʉa eropa masirã árĩcʉ̃ were gojagʉ iiaa. 14 Mʉa pagʉ sʉmarã, mʉa Cristore negohraguere árĩdigʉre masia mʉa. Mʉa eropa masirã árĩcʉ̃ mʉare were gojagʉ iiaa. Mʉa mamarã, mʉa Goãmʉ yare umupeoturarã ãhraa. Eropirã ĩgʉ yare diaye majare iiaa. Goãmʉ wereniguirire masia. Mʉa eropiirã watĩre tarinʉgabʉ. Eropigʉ mʉare were gojagʉ iiaa. 15 I yebare, i yeba majare gamebiricãque. I yeba majare gamerã maripʉ mari Pagʉre gamebeaa mari. 16 I yeba maja ãhraa: Masa erã ñerire ʉaribejari, ñero ĩha iidiari ãhraa. Eropárĩcʉ̃ masa erã ya dihta guña mucubiriri ãhraa. Iri Goãmʉ mari Pagʉ ya árĩbeaa. Iri árĩpehreri i yeba maja ãhraa. 17 Eropirã i yeba majare iirã erã ñero iidiari mera dederea wahama i yeba mera. Goãmʉ yapʉ pehresome. Eropirã Goãmʉ yare iirãpʉ Goãmʉ mera árĩniguicãrãcoma. 18 Yʉ porã, i ʉmʉ pehreboro merogã dʉhyaa. “Cristore ĩhaturidigʉ gohra arigʉcumi,” arĩ Jesu yarã mʉare weretuhajama. Dohpaguere Cristore ĩhaturirã bajarã árĩtuhajama. Eropirã dohpaguere i ʉmʉ pehreburinʉ merogã ero dʉhyacʉ̃ mari masia. 19 Oã Cristore ĩhaturirãpʉ mari mera árĩquererã mari yarã diaye árĩbeama. Eropirã marire cohã wiriama. Erã mari yarã árĩrã mari mera dujaboañuma. Eropirã marire cohã wiriama. Erã eropa wiriacʉ̃ mari mera majarã erã árĩbirirare masia mari. 20 Mʉapʉre Cristo Espíritu Santore mʉare otuhajadi árĩmi. Eropigʉ Espíritu Santo mʉa mera ãhrimi. Ĩgʉ árĩro mera mʉa árĩpehreri diaye maja árĩrire masia. 21 Eropigʉ yʉ mʉare weregʉ, “Diaye maja árĩrire masibeaa mʉa,” arĩbeaa yʉhʉ. Mʉa diaye maja árĩrire masirã gʉyacʉ̃ sãre masia. Eropigʉ mʉare werea yʉhʉ. 22 Ihĩ diaye majare masibigʉ ãhrimi gʉyagʉpʉ. “Jesucristo Goãmʉ magʉ árĩbeami,” arĩgʉpʉ gʉyagʉ ãhrimi. Ĩgʉ Cristore ĩhaturigʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ mari Pagʉre ĩgʉ magʉ sãre “Erã diaye ta árĩbeama,” arĩgʉ Cristore ĩhaturigʉ ta ãhrimi. 23 Õpa ãhraa: Jesure gamebigʉpʉ mari Pagʉ sãre gamebeami. Jesure umupeogʉ mari Pagʉ sãre umupeomi. 24 Negohraguere mʉa Goãmʉ yare peebʉ. Irire õaro guñaque. Irire guñarã Jesucristo mera õaro árĩrãca. Eropirã mari Pagʉ mera sãre õaro árĩrãca. 25 Jesucristo marire weremi: Õpa ãhraa ĩgʉ werera: “Mʉa ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera árĩrãca,” arĩ werepimi Jesu marire. 26 Gajirã mʉare gʉyadiarima. Eropigʉ mʉare were gojaa. 27 Mʉapʉre Cristo Espíritu Santore otuhajami. Espíritu Santo mʉa mera árĩniguimi. Eropigʉ Espíritu Santo mʉa mera árĩgʉ diaye majare mʉare masicʉ̃ iimi. Espíritu Santo mʉare buhecʉ̃ ĩha gajigʉ mʉare buhegʉre amabeaa mʉa. Árĩpehrerire diaye maja árĩrire buhemi mʉare Espíritu Santopʉ. Gʉyarire ne buhebeami ĩgʉ. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ mʉare buhediro dopa ta Jesucristo yare peerã ĩgʉ mera õaro árĩque. 28 Eropirã, yʉ porã, Jesucristo mera majarã árĩque. Mʉa eropiirã Cristo ĩgʉ dujaririnʉ árĩcʉ̃ ne güisome ĩgʉre. Eropirã ĩgʉ dujaririnʉ árĩcʉ̃ mʉa gʉhyasĩriri mariro árĩrãca. 29 Cristo Goãmʉ magʉ ĩgʉ õari dihta iidigʉ árĩcʉ̃ mʉa masia. Irire masirã iri sãre masia mʉa. “Árĩpehrerã diaye maja õarire iirã Goãmʉ porã ta ãhrima,” arĩ masia mʉa.

1 Juan 3

1 Goãmʉ mahitaricãmi marire. Eropigʉ ĩgʉ marire “Mʉa yʉ porã ta ãhraa,” arĩmi. Eropirã ĩgʉ porã ta ãhraa mari. I yeba majarã ñerã Goãmʉre masibeama. Eropirã erã mari sãre masibeama Goãmʉ porã mari árĩcʉ̃. 2 Yʉ mahirã, dohpague Goãmʉ porã ãhraa mari. Pʉhrʉgue mari dohpa árĩburire mari õaro masibeaa dohpa. Cristo dehyoacʉ̃ daja diaye ta irire masirãca. Ĩgʉ árĩricʉrire ĩha masirãca. Eropirã Cristo marire dehyoacʉ̃ daja ĩgʉ iro dopa ta mari gohroto árĩrãca. Eropirã ĩgʉ õagʉ iiro dopa ta iirãca pare. Irire masia mari. 3 Eropa masirã ñerire duhu Cristo ĩgʉ árĩro dopa ta õarire iidiaa dohpague sãre. 4 Árĩpehrerã ñerire iirã Goãmʉ dorerire tarinʉgarã ãhrima. Ñero iiri Goãmʉ dorerire tarinʉgari ãhraa. 5 Cristo mari masa ñerire cóãbu erami. Ĩgʉpʉre ñeri ne mara. Mʉa irire masia. 6 Eropirã árĩpehrerã Cristo mera majarã árĩrã erã sã ñerire eropa iiniguicãbeama. Ñerire eropa iiniguicãrã Cristore ne masibeama. Eropa iirã Cristo yarã árĩbeama. 7 Yʉ buherã, mʉare gʉyarãre peebiricãque. Arĩpehrerã diaye majare iirã, Cristo iro dopa õarã ãhrima. 8 Ñerire eropa iiniguicãgʉ watĩ yagʉ ãhrimi. Watĩ tamera mata ñerire iinʉgadigʉ árĩñumi. Eropigʉ Goãmʉ magʉ Jesucristo watĩ dorerire cóãgʉ erami. 9 Eropirã Goãmʉ porã ĩgʉ árĩrire opama. Eropirã erã ñerire eropa iiniguicãbeama. Goãmʉ erã Pagʉ árĩcʉ̃ erãpʉ ñerire iiniguicãmasibeama. 10 Õpa Goãmʉ porã árĩrãre, watĩ porã árĩrã sãre masirãca. Watĩ porã Goãmʉ porã iro dopa ta árĩbeama. Diaye maja árĩrire iibirã, gajirãre umupeobirã Goãmʉ porã árĩbeama. 11 “Mari mera majarãre mahi umupeoro gahmea,” ne arĩ buhecʉ̃ peeabʉ mʉa. 12 Eropirã mari Caín iribojegue majagʉ ĩgʉ ñero iidiro dopa ta ñerire iibiricãrã. Ĩgʉ Caín watĩ yagʉ árĩdi ĩgʉ pagʉ magʉre wejẽcãñumi. Caín ñerire iimʉriñumi. Ĩgʉ pagʉ magʉpʉ õarire iimʉriñumi. Ĩgʉ eropa õarire iira dipuwaja Caínpʉ ĩgʉre ĩhaturiñumi. Eropigʉ ĩgʉre wejẽcãñumi. 13 Eropirã i ʉmʉ majarã ñero iiricʉrã mari õarire iicʉ̃ ĩha ĩhaturima marire. Eropirã “¿Duhpirã yʉre ĩhaturiri erã?” arĩrire masirãca. 14 Negohrare mari Goãmʉ yare iibirã árĩnirã mari dederebonirã árĩribʉ. Dohpaguere pare Goãmʉ yare iirã árĩrã ĩgʉ mera árĩniguimorã ãhraa. Eropirã ĩgʉ itamuri mera Jesu yarãre mahi umupeorã ãhraa. Eropa umupeorã árĩrã “Goãmʉ yarã ãhraa,” arĩ masia mari. Masare mahibirã peamegue wamorã ãhrima. 15 Eropirã erã erã mera majarãre ĩhaturirãpʉ masare wejẽrã iro dopa ta iima Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Masare wejẽrã ʉmarogue árĩmorã árĩbeama. Irire õaro masia mʉa. 16 Cristo ĩgʉ sĩrirañere guñarã marire ĩgʉ mahira gohrare masia. Cristo mari masare mahitarigʉ mari dipuwajare aĩ mari Goãmʉ mera árĩniguiborore sĩrimi. Mari sã gajirãre itamugʉ sĩribu ta árĩqueregʉ mari acawererãre mahi itamuro gahmea. 17 Yujugʉ baja opagʉ Jesucristo yagʉre mojomorocʉgʉre ĩaqueregʉ ta ĩgʉre mojomoro ĩabigʉ Goãmʉre mahibeami ĩgʉ. 18 Yʉ porã, mari “Yʉhʉ masare umupeoa,” mari arĩ wererã erãre itamuro gahmea. Erãre itamubirã erãre mahi umupeobirã iiaa. 19 Eropa gajirãre mahi umupeorã, “Mari diaye ta Goãmʉ yarã ãhraa,” arĩmasia. 20 Eropirã mari basi “Gajino yʉ ñero iira dipuwaja árĩca yʉre,” arĩ pepiquererã ta Goãmʉ mera õaro sĩporãcʉrã árĩmasia. Goãmʉpʉ árĩpehrerire masigʉ õaro masimi mari sĩporãrire. 21 Eropirã mari “Ñeri dipuwaja marica yʉre,” arĩ pepirã õarire iirã Goãmʉ mera mari güiro mariro árĩmasia. 22 Goãmʉ ĩgʉ dorerire ĩgʉ gamerire mari iicʉ̃ ĩgʉre mari serẽri nʉcʉre ogʉcumi marire. 23 Õpa doremi ĩgʉ marire: “Goãmʉ magʉ Jesucristore umupeoque. Eropirã mʉa mera majarãre mahi umupeoque Cristo marire ĩgʉ dorediro dopa ta,” arĩ doremi marire. 24 Goãmʉ dorerire iirã Goãmʉ mera õaro árĩcãa mari. Ĩgʉ Goãmʉ sã mari mera õaro ãhrimi. Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santore obeomi marire. Mari mera árĩgʉ “Goãmʉ yʉ mera ãhrimi,” mari arĩ masiburire Espíritu Santo marire masicʉ̃ iimi.

1 Juan 4

1 Yʉ mera majarã, dohpaguere i ʉmʉre bajarã gʉyarã ãhrima, “Goãmʉ yare wererã ãhraa,” arĩquererã. Eropirã gajirã mʉa watopegue Goãmʉ yare buherã aricʉ̃ õaro ĩaque erãre. “¿Erã buheri noa buheri ãhriri?” arĩ ĩaque. “¿Erã Goãmʉ yarã ãhriri?” arĩ ĩaque. 2 Õpa masique erãre serẽpirã: “¿Jesucristo i yebague aridigʉ diaye ta masʉ gohra árĩyuri?” arĩ serẽpiñaque erãre. Mʉa eroparĩcʉ̃ pee erã Goãmʉ yarã árĩrã “Masʉ ta árĩñumi Jesu,” arĩ yʉhrirãcoma. 3 Erã Goãmʉ yarã árĩbirãpʉ “Jesucristo masʉ gohra árĩbiriñumi,” arĩ yʉhrirãcoma. Erã eropa arĩ yʉhricʉ̃ “Erã ya pepiri Cristore ĩhaturigʉ ya dorero dopa ta ãhraa,” arĩ masirãca mʉa. “Cristore ĩhaturigʉ arigʉcumi,” peetuhajabʉ mʉa. Eropigʉ ĩgʉ ya buheri i yebaguere árĩtuhajaa. 4 Yʉ porã, Goãmʉ yarã ãhraa mʉapʉ. Eropirã mʉa Goãmʉ yare were gʉyarãre tarinʉgatuhajabʉ. Mʉa mera árĩgʉ Espíritu Santopʉ watĩ tauro ãhrimi. Watĩ i ʉmʉ majarã yagʉ ãhrimi. Eropirã mʉare gʉyarãre tarinʉga, erãre peebirabʉ mʉa. 5 Gʉyarãpʉ i ʉmʉ majarã ãhrima. Eropirã erã i ʉmʉ majare gʉyarire buhecʉ̃ i ʉmʉ majarã dihta erãre peema. 6 Maripʉ Goãmʉ yarã ãhraa. Eropirã Goãmʉre masirãpʉ marire peema. Gajirãpʉ Goãmʉ yarã árĩbirãpʉ marire peebeama. Eropirã õpa arĩ masia mari. “Erã Goãmʉ yare peerã Goãmʉ doreri diaye majare opama. Erã Goãmʉ yare peebirãpʉ watĩ doreri gʉyari majare opama,” arĩ masia mari. 7 Yʉ mahirã, mari gajirãre mahicʉ̃ Goãmʉ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropárĩcʉ̃ ĩarã mari mera majarãre mahirã. Masare õaro mahirãpʉ Goãmʉ porã ãhrima. Eropirã erã Goãmʉre õaro masima. 8 Masare árĩpehrerãre Goãmʉ bʉrigã mahiniguigʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa mahiniguigʉ árĩcʉ̃ masare mahibirãpʉ Goãmʉre masibeama. 9 Goãmʉ marire ĩgʉ mahirare ĩhmudi árĩmi ĩgʉ magʉre obeogʉ. Ĩgʉ magʉre yujugʉ ta árĩgʉre marire taubu obeodi árĩmi i yebaguere. Eropa obeogʉ marire ĩgʉ mahirire masicʉ̃ iidi árĩmi. 10 Ĩgʉ magʉre obeora mahiri gohra ãhraa. Mari masa Goãmʉre mahibiriquerecʉ̃ ĩgʉ Goãmʉpʉ marire bʉrigã mahidi árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ magʉre obeodi árĩmi mari ñerire cóãbure. Ĩgʉ magʉre obeora iri ta ãhraa marire ĩgʉ mahiri gohra. 11 Eropirã, yʉ mahirã, Goãmʉ bʉrigã marire mahicʉ̃ ĩarã mari sã mari mera majarãre mahirã. 12 Masapʉ ne mari Pagʉre Goãmʉre ĩabeama. Ĩgʉre ĩabirã mari árĩquerecʉ̃ ta mari mera majarãre mari mahicʉ̃ Goãmʉpʉ mari mera õaro eropa árĩniguicãmi. Eropigʉ ĩgʉ mari mera árĩgʉ marire gajirãre õaro mahinemocʉ̃ iimi. 13 Goãmʉ marire ĩgʉ Espíriture ohami. Eropirã ĩgʉ Espíriture mari oparã “Goãmʉ mari mera õaro ãhrimi,” arĩ masia mari. 14 Mari Pagʉ ĩgʉ magʉre i yeba majarãre taubure ĩgʉ obeocʉ̃ gʉa ĩabʉ. Eropirã irire ĩanirã gajirãguere irire werea gʉa. 15 “Jesucristo Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩgʉ ĩgʉ ta Goãmʉ mera õaro árĩgʉ iimi. Eropigʉ Goãmʉ sã ĩgʉ mera õaro árĩcãgʉ iimi. 16 Eropirã Goãmʉ marire mahirire masia mari. Eropirã marire diaye ta mahigʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masia mari. Goãmʉ masare árĩpehrerãre bʉrigã mahiniguicãgʉ ãhrimi. Eropirã masare mahiniguirãpʉ Goãmʉ mera õaro ãhrima. Goãmʉ sã erã mera õaro ãhrimi. 17 I yeba árĩdigʉ Cristo Goãmʉre gajirã sãre ĩgʉ mahidiro dopa ta mari sã Goãmʉre gajirã sãre mahia. Eropirã mari eropa mahirã mahinemoa, dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ mari güibiriboro dopa. 18 Eropirã mari Goãmʉre mahirã güibeaa. “Goãmʉ marire bʉrigã mahimi,” arĩ õaro masirã güisome pare. “Mata Goãmʉ yʉre dipuwaja moagʉcumi,” arĩ pepirãpʉ güia mari. Mari eropa pepirã Goãmʉ marire ĩgʉ mahirire õaro masibeaa. 19 Marire, Goãmʉ mahimʉhtami. Eropirã mari sã ĩgʉre mahia. 20 Yujugʉ masʉ gajigʉre ĩhaturigʉ árĩqueregʉ “Yʉ sã Goãmʉre mahia,” arĩgʉ gʉyagʉ ãhrimi. Gajigʉre ĩhaturigʉ Goãmʉre mahibeami ĩgʉ. Gajigʉre ĩgʉ masigʉ árĩqueregʉ ta mahibigʉ Goãmʉ sãre ĩgʉ ne ĩabigʉre mahimasibeami ĩgʉ. 21 Eropa ãhraa marire Cristo ĩgʉ doreri: Goãmʉre mahirã árĩrã mʉa pohro árĩrã sãre mahi umupeoque.

1 Juan 5

1 Árĩpehrerã Jesupʉre “Cristo ãhrimi. Goãmʉ obeodigʉ ãhrimi,” arĩrã Goãmʉ porã ta ãhrima. Gajirã pagʉre mahirã ĩgʉ porã sãre mahia mari. Eropa ta mari mari Pagʉre Goãmʉre mahirã, ĩgʉ porã sãre mahia. 2 Eropirã Goãmʉ porãre mari mahirire mari õpa masirãca: Goãmʉre mahi, ĩgʉ dorerire õaro ii, ĩgʉ porã sãre mari mahirã iiaa. 3 Ĩgʉ dorerire õaro iirã Goãmʉre mahirã iiaa mari. Marire Goãmʉ ĩgʉ dorerire iicʉ̃ teboricʉsũya mara. Eropirã mari árĩpehrerã Goãmʉ porã árĩrã, i ʉmʉ maja ñerire eropa iiniguicãsome. Goãmʉre umupeorã ne ñerire gamebeaa. Eropirã ĩgʉre mari umupeora pʉhrʉ ñerire iidiabeaa. 5 Ñerire gamebirã õpa arĩrã ãhraa mari Jesucristore. “Jesu Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩ umupeorã ta ãhraa. Eropa arĩrã árĩrã ñerire gamebirã ãhraa mari. 6 Jesucristo i yebague erami. I yebaguere árĩgʉ deco mera waĩyesũmi. Deco dihta árĩbeaa. Pʉhrʉ sĩrigʉ ĩgʉ di cóãmi. Eropirã Jesucristore ĩgʉ deco mera waĩyecʉ̃ ĩha ĩgʉ ya di cóãcʉ̃ ĩha “Ĩgʉ Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩ masia mari. Jesucristo árĩricʉrire diaye ta marire árĩpehrerãre masicʉ̃ iimi Espíritu Santo. Espíritu Santo diaye majare marire masicʉ̃ iimi. 7 Ʉmarogue sãre irire “Jesucristo Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩ wererã ʉrerã ãhrima. Mari Pagʉ, ĩgʉ magʉ, Espíritu Santo erã ta ãhrima. Erã ʉrerã ta ãhrima. Eropirã yujugʉ iro dopa ta ãhrima. I yebague sãre “Jesucristo Goãmʉ magʉ ãhrimi,” arĩ masisũa. Ĩgʉ magʉ ĩgʉ árĩricʉrire Espíritu Santo marire masicʉ̃ iimi. Eropi Jesure deco mera ĩgʉ waĩyerare masirã “Ĩgʉ Goãmʉ magʉ ãhrimi,” arĩ mari masia. Eropirã mari árĩburire Jesu sĩrigʉ ĩgʉ di cóãrañere ĩha masirã “Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arĩ masia mari. Iri mera marire masiro gahmea. 9 Mari masa dihta wereniguicʉ̃ mari peea. Eropirã marire Goãmʉpʉ ĩgʉ magʉ árĩricʉrire wereniguicʉ̃ õaro peero gahmea. 10 Eropirã Goãmʉ magʉre umupeorã ĩgʉ Jesure were buherire õaro peema. “Diaye ta ãhraa,” arĩ pepima erã Jesu yare buherire. Goãmʉ ĩgʉ magʉ yare “Diaye árĩbeaa,” arĩ pepirãpʉ “Goãmʉ gʉyagʉ ãhrimi,” arĩrã ãhrima erã. Goãmʉ ĩgʉ magʉre arĩ wererire peebirã ãhrima. 11 Goãmʉ marire ʉmʉri nʉcʉ ĩgʉ mera mari árĩniguicʉ̃ iigʉcumi. Goãmʉ magʉre gamerã árĩrã mari árĩcʉ̃ ĩgʉ mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉcumi marire. I ãhraa Goãmʉ magʉre ĩgʉ wereri. 12 Eropirã Goãmʉ magʉre umupeorã Goãmʉ mera árĩniguicãrãca. Eropirã gajirã ĩgʉre gamebirãpʉ ĩgʉ mera árĩsome. 13 Mʉa Goãmʉ magʉre umupeorã ĩgʉre peerã mʉa Goãmʉ mera eropa árĩniguicãrãca. Mʉa Goãmʉ mera árĩburire õaro masicʉ̃ mʉare were gojagʉ iiaa. 14 Mari, mari dohpa árĩrire Goãmʉre serẽrã ĩgʉ gamediro dopa ta mari serẽcʉ̃ ĩgʉ marire õaro peenʉrʉgʉcumi. Eropa mari serẽrã, “Diaye ta õaro peemi ĩgʉ,” arĩ masia mari. 15 Ĩgʉre mari eropa serẽcʉ̃ ĩgʉ marire peemi. Ĩgʉ pee mari serẽropẽ ta ogʉcumi. Ĩgʉ eropa peecʉ̃ masirã ĩgʉre mari serẽropẽ ta ĩgʉ obu árĩcʉ̃ sãre masia mari. 16 Mari mera majagʉ gajigʉ Jesucristore umupeogʉ ñerire ĩgʉ iigʉ árĩcʉ̃ ĩha ĩgʉre Goãmʉre serẽbasaro gahmea. Eropa serẽcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre taugʉcumi ĩgʉ dedereborañere. Gaji ñero iiri ãhraa. Iri ñero iirire gajigʉ ĩgʉ iigʉ árĩcʉ̃ ĩha Goãmʉ ĩgʉre dedereburiñere taubeami. Eropigʉ mʉ acaweregʉ iri ñerire iicʉ̃ Goãmʉ taubiriburire iicʉ̃ “Ĩgʉre Goãmʉre serẽbasaque,” arĩbeaa yʉhʉ mʉare. 17 Árĩpehreri ñero iiri ñetariari ãhraa Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃. Eropa árĩquerecʉ̃ gaji ñeri iiri peamegue wacʉ̃ iibeaa masare. 18 Goãmʉ magʉ Jesucristo Goãmʉ porãre õaro cãhmotami. Eropigʉ watĩpʉ Goãmʉ porãre ñero iirire doremasibeami. Eropirã Jesucristo cãhmotari mera Goãmʉ porã ne ñero iirire eropa iiniguicãbeama. Irire mari masia. 19 Mari Goãmʉ porã ãhraa. Watĩ i ʉmʉ majarã opʉ ãhrimi. Iri sãre masia mari. 20 Goãmʉ magʉ i yebague aridi Goãmʉre õaro masicʉ̃ iimi ĩgʉ marire. Eropirã Goãmʉre “Diaye ta ãhrimi,” arĩ masia mari. Eropirã Goãmʉ magʉ Jesucristo yarã ãhraa mari. Eropirã Goãmʉ mera mari õaro árĩniguicãrã iiaa. Ihĩ diaye ta Goãmʉ gohra ta ãhrimi. Eropirã ĩgʉ mera árĩniguicãrãca. 21 Yʉ buherã, goãmarã wéanirãre “Goãmʉ ãhrimi,” arĩ umupeobiricãque. Goãmʉ dihtare umupeoque. Iripẽta ãhraa.

2 Juan 1

1 Yʉhʉ bʉgʉ mʉre Goãmʉ beyedigore mʉ porã sãre ipũre gojabeoa. Jesucristo yare diaye majare opaa mari. Iri mari mera árĩniguicãroca. Eropigʉ diaye ta mahia yʉhʉ mʉare. Yʉ dihta mahibeaa mʉare. Gajirã Jesu yare masirã sã diaye ta mʉare mahima. 3 Goãmʉ mari Pagʉ, Jesucristo ĩgʉ magʉ mera diaye ĩgʉ mahiri mera marire õaro iigʉcumi. Eropigʉ marire mojomoro ĩagʉcumi. Eropigʉ marire õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 4 Mari Pagʉ marire ĩgʉ dorediro dopa ta mʉ porã yujurãyeri ĩgʉ yare õaro yʉhrirã árĩcʉ̃ peebʉ. Eropa peegʉ mucubiriabʉ. 5 Eropigʉ, acawerego, mari mera majarãre mahi umupeodorea marire. Yʉ doreri mama doreriñe árĩbeaa. Iri doreriñe marire mata árĩtuhaya. 6 Eropirã Goãmʉ dorerire iipehorã mari ĩgʉre mahia. Eropiro iri doreriñe ãhraa mʉa negohrare peerañe. Gajirãre eropa mahiniguicãrã árĩque. 7 Bajarã gʉyarã i ʉmʉ majarãre buherã wahama. “Jesucristo i yebaguere aridigʉ masʉ dʉpʉ gohra árĩgʉ aribiriñumi,” arĩma. Erã gʉyarã Cristore ĩhaturigʉ iro dopa ta iima. 8 Eropirã õaro pee masique mʉa. Mʉare gʉyarãre peebiricãque Goãmʉ mʉare ĩgʉ õaro iiburire cóãri arĩrã. Erãre peebiricʉ̃ Goãmʉ mʉa õari iira waja obeogʉcumi mʉare. 9 Árĩpehrerã Jesucristo buherire peenirã irire cóãrã Goãmʉ yarã árĩbeama. Jesucristo buherire õaro peenʉrʉrãpʉ Goãmʉ mari Pagʉ yarã ãhrima. Goãmʉ magʉ Jesucristo yarã sã ãhrima. 10 Eropirã mʉa yujugʉ Jesucristo ya buherire gamebigʉ gaji buherire buhegʉ mʉa pohro eracʉ̃ ĩgʉre game bocatĩribiricãque. Mʉa ya wirigue ñajadorebiricãque. 11 Gaji buherire buhegʉ Jesucristo yare umupeobigʉ ñero iigʉ ãhrimi. Eropirã mʉa ĩgʉre bocatĩri serẽrã ñero iidigʉre itamurã iiaa. Eropirã ĩgʉre bocatĩri serẽbiricãque. 12 Baja yʉhʉ mʉare werediaqueregʉ ta irire paperapũgue gojabeodiabirica. Yʉ basi ta mʉare ĩagʉ wadiaca. Mʉare ĩagʉ weretamugʉca mari õaro mucubiriburire. 13 Mʉ pagʉ mago Goãmʉ beyedigo igo porãpʉ mʉare õadorema. Iripẽta ãhraa.

3 Juan 1

1 Yʉhʉ bʉgʉ mʉre Gayore diaye ta yʉ mahigʉre ipũre gojabeoa. 2 Yʉ mahigʉ, mʉhʉ Goãmʉre õaro umupeocʉ̃ masia yʉhʉ. Mʉhʉ Goãmʉ mera õaro árĩro dopa ta mʉ dʉpʉ sã õaro árĩcʉ̃ serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. 3 Gajirã Jesucristo yarã yʉ pohro erarã mʉ árĩricʉrire yʉre wereama. Cristo gamerire diaye mʉ iirare wereama erã yʉre. Erã eropa werecʉ̃ peegʉ bʉrigã mucubiriabʉ yʉhʉ. 4 Jesucristo yarã yʉ buhenirã Jesucristo yare diaye ta árĩrire erã iicʉ̃ pee bʉrigã mucubiria yʉhʉ. 5 Yʉ mahigʉ, mʉhʉ Jesucristo yarãre itamugʉ õaro iiaa mʉhʉ. Jesucristo yarã mʉ ĩha masibirã sãre itamugʉ õatariaro iiaa. 6 Erãpʉ erãre mʉ umupeorare wereama gʉare Jesucristo yarã gamenererogue. Eropigʉ Goãmʉ yare buhe curirãre mʉ pohrogue erarã erã gajipʉ wacʉ̃ itamuque erãre. Mʉ eropa iigʉ õaro iigʉ árĩgʉca mʉhʉ. Eropa ta marire itamuro gahmea Goãmʉ yare buherãre. 7 Erã Jesucristo ya árĩburire buhe curirã warã, Jesucristore umupeobirãpʉre erã itamurire ne serẽbeama. 8 Eropirã marire Jesucristo yare buhe curirãre itamuro gahmea. Erãre eropa itamurã erã iiro dopa ta mari sã Goãmʉ yare buherire itamurã iiaa. 9 Ero majarãre Jesucristo yarãre yʉ gojarapũre gojabeorabʉ. Diotrefepʉ ĩgʉ basi erã opʉ árĩdiagʉ yʉ wererare peediabiripʉ. 10 Eropigʉ mʉa pohro yʉ ejara pʉhrʉ ĩgʉ iirare werepehogʉra. Gʉare ñero wereniguipʉ. Eropigʉ Jesucristo yare buhe curirãre bocatĩribiripʉ. Gajirã ero árĩrã erãre bocatĩridiacʉ̃ gamebiripʉ. Gajirãpʉ erã buhe curirãre bocatĩricʉ̃ ĩha ĩgʉ Diotrefe erã bocatĩrira waja erãre cohã wiupʉ Jesucristo yarã gamenereri wihigue. 11 Yʉ mahirã, ñero iirãre ĩhacũbiricãque. Õaro iirãre ĩhacũque. Õarire iirã Goãmʉ yarã ãhrima. Ñerire iirã Goãmʉre masibeama. 12 Árĩpehrerã “Demetrio õagʉ ãhrimi,” arĩma. Eropirã ĩgʉ iirire ĩarã õaro ĩgʉ iira árĩcʉ̃ masima masa. Gʉa sã ĩgʉ õaro iirare eropa ta werea. Gʉa wereniguiripʉ diaye árĩcʉ̃ masia mʉa. 13 Mʉare baja werediarabʉ. Irire gojasome. 14 Merogã pʉhrʉ mʉare ĩagʉ wadiaca. Eropirã mari basi weretamurãca. 15 Õaro árĩque mʉhʉ. Mari mera majarã Jesucristo yarã mʉre õadorema. Ero majarã mari mera majarã sã õaporo. Iripẽta ãhraa.

Judas 1

1 Yʉhʉ Juda Santiago pagʉ magʉ Jesucristo pohro majagʉ mʉare Jesu yarãre ipũre gojabeoa. Mʉare mari Pagʉ Goãmʉ ĩgʉ beyenirã ãhraa. Eropirã ĩgʉ mahiri mera õaro ãhraa mʉa. Eropigʉ mʉare Jesucristo ĩhadibumi mʉa ñerire iibiriborore. 2 Õadorea mʉare. Goãmʉ itamuro mera õaro árĩque mʉa. Eropigʉ Goãmʉre mojomoro ĩhadore, mʉare mahidoregʉ serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. Mʉa gajirã mera õaro ãhri erãre mahiborore serẽbasaa Goãmʉre. 3 Goãmʉ marire peamegue wabonirãre ĩgʉ itamuripʉre turaro gojabeodiarabʉ mʉare, yʉ mahirãre. Eropa gojadiaqueregʉ ta dohpaguere gʉyari buherire gamedorebigʉ mʉare gojabeoa. Gajirã mʉa pohro ejanirã erã gʉyari buherire mʉa peebiriboro dopa mʉare gojabeoa dohpaguere. Eropirã Jesucristo ya buheripʉre buhe tarinʉgaque. I buheripʉre peerã, mari Goãmʉre õaro umupeoa. I buheripʉ Jesu ĩgʉ apinirã ĩgʉ yarãre erã buhera eropa árĩniguicãro iiaa gohrotoro mariro. 4 Bajamerãgã masa ñerã ĩha masiya marirã mʉa pohro ejanirã árĩma. Mʉa mera árĩrã erã buherire buhe gʉyama gʉare ĩha masiri arĩrã. Õpa arĩ buhema: “Goãmʉ yarã mʉa árĩcʉ̃, ĩgʉ mahimi mʉare. Eropigʉ nome mera mʉa ñero iicʉ̃ ĩgʉ mʉare ne dipuwaja moasome,” arĩ buherima erã. Eropirã mari Opʉre yujugʉ ta árĩgʉre Jesucristore “Goãmʉ magʉ árĩbeami,” arĩ buherima erã. Eropa arĩ buherãre Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moaborore wereñumi iribojeguere ĩgʉ yare erã gojarapũgue. 5 Dohpaguere gajire guñacʉ̃ iidiaa mʉare. Ire mʉa masiquerecʉ̃ ta dipaturi mʉare ire guñacʉ̃ iidiaa. Goãmʉ ĩgʉ yarãre Egipto árĩnirãre ĩgʉ wiura pʉhrʉ erã mera majarã ĩgʉre umupeobirinirãre Goãmʉ wejẽñumi. 6 Eropirã mʉa gajirã sãre guñaque. Gajirã anyuapʉ Goãmʉ doreri iinirã, pʉhrʉ iidiabiriñuma. Eropirã erã ĩgʉ árĩdore apidiro sãre erã árĩdiabiriñuma. Eropirã erã árĩdirore cóãcãñuma erã. Erã eropa cóãcʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ erãre naitĩarogue erãre peresu iiñumi. Eropirã erã pehrerinʉ core comedare dirinirã iro dopa árĩniguicãrãcoma. Eropigʉ pehrerinʉ árĩcʉ̃ dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erãre. 7 Eropa ta ñero iiñuma gajirã sã. Erã sãre guñaque mʉa. Erã Sodoma waĩcʉri maca majarã, Gomorra waĩcʉri maca majarã iri macari pohro árĩri macari majarã sã nome mera ñero iimʉriñuma. Eropirã gajiropa árĩri sãre iiñuma. Erã ʉmapʉ erã basi ta erã dʉpʉ mera ñero iiñuma. Nome sã eropa ta iiñuma erã seyaro. Erã eropa iira dipuwaja Goãmʉ erãre soepehocãñumi. Erãre soegʉ Goãmʉ árĩpehrerã ĩgʉre tarinʉgarãre ĩgʉ dipuwaja moaburire ĩhmugʉ iiñumi. Erãre ĩgʉ dipuwaja moari peame ne yarisome. 8 Erã Goãmʉre tarinʉganirã iidiro dopa dohpague sã eropa ta iiniguicãma gʉyarire buherã. Erã pee masibirã iro dopa ta erã dʉpʉ mera ñero iima. Eropirã mari Opʉ dorerire gamebeama erã. Eropirã deyobirãre, ʉmaro oparãre, turarãre erãpʉ ñero werenigui corema. 9 Õagʉ anyua opʉpʉ Migue waĩcʉgʉ ĩgʉ turagʉ árĩqueregʉ ta watĩpʉre ñero werenigui corebiripʉ. Ĩgʉ Moise dʉpʉ mʉrarore gamegʉ, watĩ mera game dʉyasopʉ. Turagʉ árĩqueregʉ ta ĩgʉ watĩ tauro “Yʉ tamera turaa,” arĩ pepibiripʉ. Eropigʉ ĩgʉ gamero watĩre “Peamegue waporo,” arĩ weresãbiripʉ Goãmʉre. Eropigʉ õpa arĩpʉ watĩre. “Goãmʉgue mʉre turiporo,” arĩpʉ Migue watĩre. 10 Oã gʉyarãpʉ erã masibirirare ñero werenigui corema. Eropirã waimʉrã pee masibirã erã gamero ñero iiro dopa ta erã gʉyari wererãpʉ eropa iimaacãma. Eropa iirã árĩrã peamegue warãcoma. 11 Erã ta ñero tarirãcoma. Caín iribojegue majagʉ iidiro dopa ta ñero iima erã. Eropirã Balam sã ĩgʉ iidiro dopa ta erã niyerure mahi, aĩdiarã gʉyarire buhema. Eropirã niyeru aĩri dihtare pepima erã. Eropirã iribojegue majagʉ Coré waĩcʉgʉ ĩgʉ opʉre Moisere ĩgʉ cóãdorediagʉ ĩgʉ iidorediro dopa ta erã sã Jesure eropa ta cóãdorediama. Eropirã ĩgʉ iidiro dopa ta erã sã peamegue warãcoma. 12 Erã mʉare gʉya wererãpʉ mʉa game mahi ii ĩhmuburi bosenʉrire barã, umupeori mariro erã erã gamero bira, erã seyaro ta barire bapehocãma gajirãre oro mariro. Eropirã ñerire iirã erã mʉa bosenʉrire õarinʉri waborañere goroweoma. Deco mariri imica cururi iri mari otera itamubiro dopa ta erã gʉyarire buherã ne mʉare itamubeama. Eropiro iri imica cururi miruñe weãcʉ̃ eropa gohrotoniguiro dopa ta erã gʉyarã sã erã wereniguirire gohrotoniguicãma. Yucʉ dʉcacʉbiriri yucʉ duhpiburi árĩbiro dopa erã duhpimorã árĩbeama. Erã buheri mera gajirãre Goãmʉre umupeocʉ̃ iibeama. Yucʉgʉ dʉca maricʉ̃ ĩha mari duha peamegue soe cóãcãa irigʉre. Eropa ta Goãmʉ erãre gʉyarãre peamegue cóãgʉcumi. 13 Pãgúri pumarare pamujupira iro dopa erã ñerire gʉhyasĩurire wereniguima. Necãmʉ yuridija ĩgʉ pehrero dopa ta erã sã pehrea warãcoma. Erã eropa ñero iira dipuwaja dederea warãcoma. Goãmʉ erãre dipuwaja moacʉ̃ naitĩarogue árĩniguicãrãcoma. 14 Enoco iribojegue majagʉ Adán pʉhrʉ siete cururi pʉhrʉ majagʉ õpa arĩmʉriñumi. “Peeque yʉre. Goãmʉ bajarã ĩgʉ anyua õarã mera árĩpehrerã ñerãre erã ñerire iira dipuwaja moagʉ arigʉcumi. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉre ĩhaturirãre erã ñeri iira dipuwajare erãre masicʉ̃ iigʉ arigʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉre erã ñero wereniguira dipuwaja sãre erãre masicʉ̃ iigʉ arigʉcumi,” arĩmʉriñumi Enoco mʉrʉ. 16 Erã gʉyarã gajirãre dʉyaso ñero werenigui corerã, erã ñero ʉaribejari dihtare iirã ãhrima erã. Eropirã “Gajirãre masitarinʉgaa gʉa,” arĩrima erã. Eropirã erã gamero dopa iidiarã gajinore emadiarã, peemaja õaro wereniguima masare. 17 Mari Opʉ Jesucristo buhedore ĩgʉ apinirã erã buherare guñaque mʉapʉ, yʉ mahirã. 18 Õpa arĩma erã mʉare. “I yeba pehreboro coregã Goãmʉre ñero arĩ wereyarã árĩrãcoma. Eropirã erã Goãmʉre gamebirã, ñerire erã ʉaribejarire iirãcoma erã,” arĩ werema Jesu ĩgʉ apinirã mʉare. 19 Jesu yarãre erã basi erã game ĩhaturicʉ̃ iima erã gʉya wererãpʉ. Eropirã ñerã erã ñeri ʉaribejarire iirã árĩrã, Espíritu Santore ne opabeama erã. 20 Mʉapʉ yʉ mahirã, Jesucristo ya buherire õaro peenemoque guñaturarã mʉa árĩboro dopa. Iri buheripʉ õataria. Espíritu Santo itamuri mera Goãmʉ mera wereniguique mʉa. 21 Goãmʉ mʉare bʉrigã mahimi. Eropirã ĩgʉ mʉare mahiniguiboro dopa ñeri mariro árĩniguicãque Goãmʉ ĩgʉ dorero dopa. Eropirã Jesucristo mera mʉa eropa árĩniguiburire coreque. Ĩgʉ marire mojomoro ĩagʉ ʉmaroguere eropa árĩniguicʉ̃ iigʉcumi. 22 Cristo yare peediabiriñarirãre mojomoro ĩaque. Eropirã erãre Jesucristo ya diaye árĩrire wereque. 23 Erãre peamegue wabonirãre Goãmʉre itamucʉ̃ iique mʉa. Gajirã ñerire iirã wahama. Erã ñerire dooque. Erãpʉre mojomoro ĩaque mʉa. Erãre itamurã mʉa sã õaro iique erã ñeri iirire ĩhacũri arĩrã. Gʉhraricʉri suhrirore mʉa gamebiro dopa ta, gajirã erã ñeri iirire gamebiricãque irire pẽhreri arĩrã. 24 Goãmʉ mari Opʉ marire ĩhadibumasimi ñerire mari iibiriboro dopa. Eropigʉ ĩgʉ marire ñeri dipuwaja marirãre ʉmarogue ĩgʉ pohrogue apimasimi. Eropa marire ĩgʉ erogue apicʉ̃ mari mucubirirãca. Ĩgʉ Goãmʉ yujugʉ ta ãhrimi. Eropigʉ peamegue wabonirãre taugʉ ãhrimi ĩgʉa. Ĩgʉpʉ iribojegue dohpague sãre õatariagʉ, mari tauro opʉ árĩgʉ, turatariagʉ, árĩpehrerãre doregʉ ãhrimi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ Jesucristo yarã árĩrã ĩgʉre umupeorã. Eropa ta iirã. Iripẽta ãhraa.

Apocalipsis 1

1 Ipũ mera Jesucristo ĩgʉ yarãre masicʉ̃ iirare were gojabeogʉ iiaa. Mari Pagʉ Goãmʉpʉ irire weredoregʉ apipʉ Jesucristore. Ĩgʉ yarãre ĩgʉ pohro majarãre masicʉ̃ iidoregʉ apipʉ. Eropigʉ pʉhrʉ waburire marire masicʉ̃ iidoregʉ apipʉ Jesucristore. Eropigʉ Jesucristo marire eropa masicʉ̃ iibu ĩgʉ anyure obeodigʉ árĩmi yʉre Ñure irire weredoregʉ. 2 Eropigʉ yʉhʉ Ñu baja ĩamʉhtabʉ Goãmʉ ĩgʉ dohpa iiburire. Goãmʉ ĩgʉ wereniguiri sãre peeabʉ. Eropigʉ árĩpehreri yʉ ĩarare yʉ peerare were gojabeogʉ iiaa. Jesucristo ĩgʉ basi ta diaye arĩrare were gojabeogʉ iiaa. 3 Ipũ mera pʉhrʉgue dohpa waburire were gojagʉ iiaa. Merogã dʉhyaro iiaa iri árĩpehrero eropa waboro. Eropirã árĩpehrerã ipũre buherã, yʉ wererire õaro yʉhrirã õaro mucubirirã árĩrãcoma. 4 Yʉhʉ Ñu mʉare siete cururi majarãre Jesu yarãre Asia yeba majarãre gojabeoa. Goãmʉ ĩgʉ mahiri mera mʉare õadorea. Eropirã ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa. Ĩgʉ negohraguere eropa árĩniguidigʉ árĩñumi. Dohpague sãre eropa ta árĩniguimi. Pʉhrʉgue sãre eropa ta árĩniguigʉcumi. Goãmʉ ĩgʉ opʉ doaro core Espíritu Santo ãhrimi. Siete suburi maja turari árĩpehreri opagʉ ãhrimi. Ĩgʉ mera sãre yʉ mʉare õadorea daja. 5 Cristo ĩgʉ mahiri mera mʉare õadorea daja. Ĩgʉ Cristo Goãmʉ yare gʉyaro mariro weregʉ ãhrimi. Eropigʉ ĩgʉ sĩridigʉ ĩgʉ masa mʉriadigʉ ne dipaturi sĩrisome ĩgʉ. Ĩgʉ yarã waborore masa mʉriamʉhtadigʉ ãhrimi. Eropigʉ i yeba majarã árĩpehrerã oparã tauro opʉ ãhrimi ĩgʉ. Marire mahigʉ ĩgʉ di cóãra mera mari ñeri iirare cóãdi árĩmi ĩgʉ. 6 Eropa cóãgʉ marire oparã wamorãre wacʉ̃ iidigʉ árĩmi ĩgʉ. Eropigʉ marire pahia masare Goãmʉre serẽbasarã wamorã sãre wacʉ̃ iidigʉ árĩmi. Eropigʉ Goãmʉ mari Pagʉ yare iimorãre wacʉ̃ iidigʉ árĩmi ĩgʉ eropa sĩrigʉ. Ĩgʉ eropa iidigʉre õaro werenigui umupeoro gahmea árĩpehrerinʉri. Árĩpehrerã tauro opʉ eropa árĩniguimi ĩgʉ. Eropa ta árĩporo. 7 Õaro pee masi coreque mʉa. Imica cururi weca dijarigʉcumi Cristo. Ĩgʉ eropa aricʉ̃ ĩarãcoma árĩpehrerã. Ĩgʉre crusague pabia wejẽnirã mʉra sã ĩarãcoma. Eropirã ĩgʉ aricʉ̃ ĩarã i yeba majarã árĩpehreri cururi majarã orerãcoma güirã. Eropa ta árĩporo. 8 Õpa arĩmi mari Opʉ Goãmʉ: “Yʉhʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ árĩpehrerire pehrecʉ̃ iibu ãhraa, arĩmi. Iribojegue sãre eropa árĩniguimʉribʉ. Dohpague sãre eropa ãhraa. Pʉhrʉgue sãre árĩgʉra,” arĩmi Goãmʉ. 9 Yʉhʉ Ñu mʉa acaweregʉ Jesu yagʉ ãhraa. Eropigʉ mʉa iro dopa ta yʉ sã Jesu ya árĩburire yʉ iira dipuwaja ñero taribʉ. Eropigʉ mʉa iro dopa ta yʉre erã ñero iiquerecʉ̃ ĩgʉ itamuri mera Jesure cóãbiribʉ. Mari yujuro mera ĩgʉ Opʉ árĩro majarã árĩmorã ãhraa. Yaha yeba majarã erã cóãdigʉ árĩgʉ Patmo waĩcʉri nʉgʉrogue ãhraa. Goãmʉ yare Jesucristo ĩgʉ werera sãre gajirãre yʉ wereri dipuwaja õgue erã cóãbeodigʉ ãhraa. 10 Ohõ yujunʉ soorinʉ árĩcʉ̃ Espíritu Santo yʉre quẽrogue ĩhmuami. Ĩgʉ eropa ĩhmucʉ̃ yʉ pʉrʉpʉpʉ bʉrigã wereniguiri bʉsʉro dopa carabʉ. Corneta turaro bʉsʉro dopa eropa ta bʉsʉro carabʉ ĩgʉ wereniguicʉ̃. 11 Õpa arĩgʉ carami yʉ peecʉ̃: ―Yʉhʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ yʉhʉ árĩpehrerire pehrecʉ̃ iibu ãhraa. Dohpague mʉ ĩaburire gojaripũgue goja aĩque. Mʉ eropa goja aĩra pʉhrʉ siete cururi majarãre Goãmʉ yarãre obeoque iripũre. Erã siete cururi majarã Asia yeba árĩri macari majarã ãhrima. Eropigʉ Efeso majarãre, Esmirna majarãre, Pérgamo majarãre, Tiatira majarãre, Sardis majarãre, Filadelfia majarãre, Laodicea majarãre mʉ ĩaburire gojabeoque, arĩgʉ carami yʉre. 12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ majinʉgajabʉ yʉre wereniguigʉre ĩabu. Eropa majinʉgajagʉ siete sihãgori yucʉre erã duhpeora yucʉre oro mera erã iira yucʉre ĩhabʉ. 13 Iri yucʉ watope masʉ iro dopa bejagʉre ĩhabʉ yʉhʉ. Ĩgʉ yoari suhriro sañagʉ ãhrami. Ĩgʉ guburigue dijimerejabʉ ĩgʉ suhriro. Eropigʉ oro mera erã iira gasiro mera ĩgʉ coretihbire tʉãdiudigʉ ãhrami. 14 Eropiro ĩgʉ poari yaji poari iro dopa boreabʉ. Ĩgʉ cuiri peame porã iro dopa goseabʉ. 15 Ĩgʉ guburi bronce waĩcʉri come timura come iro dopa gosesiriabʉ. Eropiro ĩgʉ wereniguiri baja ʉtã dipabu iro dopa bʉsʉro carabʉ. 16 Ĩgʉ mojoto diaye maja mojotopʉ siete necã opámi. Eropiro ĩgʉ disirore ñoserimiji pepʉri usirimiji cuñuami. Eropiro abe ʉmʉ majagʉ ĩgʉ cuimijuro dopa ĩgʉ diapo turaro gosesiriami. 17 Eropigʉ ĩgʉre ĩagʉ ʉca waha ĩgʉ guburi pohro mehmerejabʉ sĩrigʉ iro dopa. Yʉ eropa mehmerejacʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ, ĩgʉ mojoto diayepʉ mera yʉre duhpeo õpa arãmi: ―Ʉcabita. Yʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ árĩpehrerire pehrecʉ̃ iibu ãhraa. 18 Ojocariniguigʉ ãhraa yʉhʉ. Sĩridigʉ árĩribʉ. Dohpaguere ĩaque. Árĩpehrerinʉri eropa ojocariniguicãa yʉhʉ. Sĩridi dipaturi masagʉ dipaturi masare sĩribiricʉ̃ iimasia yʉhʉ. Eropigʉ masare peamegue wabiricʉ̃ iigʉ ãhraa yʉhʉ. 19 Eropigʉ dohpague mʉ ĩarare gojaque. Pʉhrʉgue eropa waboro sãre ĩagʉ gojaque. 20 Oã siete necãre yʉ mojoto diayepʉ oparãre weregʉra mʉre. Eropigʉ siete sihãgori yucʉre erã duhpeora yucʉ oro yucʉ sãre weregʉra. Yʉ õpa arĩ wererire iribojegue majarãre ne werebirimʉribʉ. Õpa ãhraa iri: Siete necã siete cururi majarã yaharã oparã árĩrã iro dopa ãhrima. Eropiro siete sihãgori yucʉre erã duhpeora yucʉ siete cururi majarã yaharã iro dopa ãhrima, arãmi yʉre Jesucristo.

Apocalipsis 2

1 Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemoami yʉre gojadoregʉ: ―Efeso majarã yaharãre, erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire arĩ gojabeoque mʉhʉ. Yʉhʉ mojoto diayepʉ siete necãre opagʉ ãhraa. Eropigʉ siete sihãgori yucʉ watope curigʉ ãhraa. Eropa curigʉ árĩgʉ mʉare õpa arĩ werea: 2 Árĩpehreri mʉa iirare masipehoa. Yaha árĩburire turaro mohmeabʉ mʉa. Yʉre mʉa umupeo duhubirabʉ. Ñerire iirãre mʉa ĩadiabirabʉ. Eropirã “Jesu buhedoregʉ ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩmaacãnirãre queoro erã buhebiricʉ̃ ĩarã, gʉyarã erã árĩcʉ̃ masiabʉ mʉa. 3 Yahare mʉa iira dipuwaja mʉa ñero tariquererã erã gʉyarãre tarinʉgabʉ mʉa. Eropirã yʉre ne duhubirabʉ mʉa. “Irire gariborea waca pare,” arĩbirabʉ mʉa. 4 Eropa mʉa õarã árĩquererã ta yujuñere õaro iibeaa mʉa. I ãhraa iri: Yʉre õaro mʉa mahimʉhtadiro dopa dohpaguere iibeaa mʉa. 5 Yʉre mʉa umupeomʉhtarare guñaque mʉraro ta daja. Dohpaguere mʉa yʉre umupeobiriqueyarire guñaque. Eropirã mʉa irire mʉa ñeri iirare bʉjawereque. Irire duhuque. Eropa duhurã yahare mʉa iimʉhtadiro dopa ta iique daja. Mʉa ñeri iirare mʉa duhubiricʉ̃ ĩagʉ, yujugʉ mʉa yagʉre sihãgodigʉre aĩ cóãgʉra. Eropa iigʉ mʉa yuju curu majarãre cóãgʉra. Mʉa ñeri iirare duhubiricʉ̃ mʉa yaha curu majarã árĩnirãre duhupehrecʉ̃ iigʉra. 6 Yʉre umupeobiriqueyarã árĩquererã ta ire õaro iiabʉ mʉa: Nicolaita yare buherãre ñerãre ĩadiabeaa mʉa. Yʉ sã erãre ĩadiabeaa. 7 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã peeque. Mʉare yaha curu majarãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa sã. Õpa arĩmi ĩgʉ: “Árĩpehrerã Jesure umupeo duhubirãre Goãmʉ ya pohe majagʉ dʉcare paraíso majagʉ dʉcare badoregʉra. Irigʉ dʉca ojocaririre odigʉ ãhraa,” arĩmi Espíritu Santo, arĩ were gojabeoque Efeso majarã yaharãre erã opʉ sãre, arãmi yʉre Jesucristo. 8 ―Esmirna majarã yaharãre erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire gojabeoque mʉhʉ, arãmi yʉre Jesucristo. Yʉhʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ árĩpehreri pehrecʉ̃ iibu ãhraa. Sĩria wabʉ. Dipaturi ojocaria daja. Eropigʉ õpa arĩ werea mʉare: 9 Mʉa ñero tarirare masia. Mojomorocʉrã mʉa árĩcʉ̃ sãre masia. Eropa mojomorocʉrã árĩquererã ta ĩgʉ wereniguirire peerã Goãmʉ yare õarire wʉaro opaa mʉa. Gajirãpʉ mʉare ĩhaturirã mʉare erã ñero quere moarare masia. Erã “Gʉa judio masa Goãmʉ yarã ãhraa,” arĩquererã gʉyarã iima. Erã Satanare umupeorã ãhrima. 10 Dohpaguere mʉa ñero tariburire güibiricãque. Peeque mʉa. Watĩ mʉare Goãmʉre duhudoregʉ yujurãyeri mʉa mera majarãre peresu iidoregʉcumi. Diez nʉri gohra ñero tarirãca mʉa. Erã eropa ñero iicʉ̃ mʉare erã wejẽdiaquerecʉ̃ ta yʉre yaha sãre ne cóãbiricãque. Mʉa yʉre eropa cóãbiricʉ̃ ĩagʉ árĩpehrerinʉri mʉare õaro árĩcʉ̃ iigʉra. 11 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã peeque. Mʉare yaha curu majarãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa. Õpa arĩmi ĩgʉ: “Árĩpehrerã Jesure umupeo duhubirã peameguere wasome,” arĩmi Espíritu Santo, arĩ gojabeoque Esmirna majarã yaharãre erã opʉ sãre, arãmi Jesucristo yʉre. 12 ―Pérgamo majarã yaharã erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire gojabeoque mʉhʉ, arãmi yʉre Jesucristo. Yʉhʉ ñoserimijire pepʉri usirimijire opagʉ ãhraa. Mʉare õpa arĩ weregʉra: 13 Mʉa árĩrore masia. Erogue mʉa ya maca majarã opʉ Satana ãhrimi. Erã Satanare umupeoquerecʉ̃ mʉapʉ yʉre umupeoa. Erã mʉa mera majagʉ mʉrʉre Antipa mʉrʉre yahare õaro weredigʉ mʉrʉre wejẽma. Ĩgʉre erã wejẽcʉ̃ ĩaquererã ta yʉre ne umupeo duhubirabʉ mʉa. 14 Mʉa eropa umupeo duhubiriquererã merogã yʉre tarinʉgabʉ mʉa. Yujurãyeri mʉa mera majarã Balaam ya buherire gahmema. Iribojegue majagʉ ĩgʉ Balaam waĩcʉgʉ õpa arĩmʉriñumi Israe masare ĩhaturirã erã opʉre: “Israe masare tarinʉgadiagʉ õpa iique. Goãmarã wéanirãre mʉa orare barire badoreque erãre. Eropigʉ nome mera ñero iicʉ̃ iique erãre,” arĩ weremʉriñumi Balaam gajirã opʉre Balaco waĩcʉgʉre. Iribojegue ĩgʉ eropa ñero iidorediro dopa ta dohpague sãre ñero iicʉ̃ iima yujurãyeri mʉa mera majarãre. 15 Eropirã erã iro dopa ta gajirã mʉa mera majarã Nicolaita buherire gahmema. Iri buheri sãre ĩadiabeaa yʉhʉ. 16 Eropirã mʉa iri ñeri iirire duhuque mʉa. Mʉa eropa duhubiricʉ̃ ĩagʉ yojaro mera mʉa pohrogue wagʉ, eropa ñero iirã mera gamequeãgʉca. Yʉhʉ disirogue cuñurimiji ñoserimiji mera gamequeãgʉca erã mera. 17 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ya curu majarãre yaharãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa. Õpa arĩmi ĩgʉ: “Árĩpehrerã Jesure umupeo duhubirãre mana waĩcʉri barire ʉmaro maja barire ogʉra. Ʉtã boreriyeri sãre ogʉra erãre. Iri ʉtãyeri mama waĩre yʉ gojaturayeri árĩroca. Gajirã iri waĩre ne masisome. Iri ʉtãyerire aĩrã dihta iri waĩre masirãcoma,” arĩmi Espíritu Santo, arĩ gojabeoque Pérgamo majarãre erã opʉ sãre, arãmi yʉre Jesucristo. 18 ―Tiatira majarã yaharã erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire gojabeoque mʉhʉ, arãmi daja yʉre Jesucristo. Yʉhʉ Goãmʉ magʉ yʉ cuiri peame porã iro dopa gosesirigʉ ãhraa. Eropiro yʉ guburi bronce waĩcʉri come erã timura iro dopa gosesiria. Mʉare õpa arĩ werea: 19 Mʉa iirare masia yʉhʉ. Goãmʉre masa sãre mʉa umupeorare, yʉre mʉa cóãbirirare, gajirãre mʉa itamurare, ñero tariquererã mʉa yʉre duhubirirare masia. Negohraguere mʉa iidiro tauro dohpaguepʉre õaro iinemorã iiaa mʉa. Iri sãre masia yʉhʉ. 20 Mʉa eropa õaro iirã árĩquererã ta õpa yʉre tarinʉgabʉ mʉa: Jezabe waĩcʉgo “Goãmʉ yare werego ãhraa,” arĩ gʉyago mʉa watope ta ãhrimo. Mʉare igo ñero buhecʉ̃ peerã igore turibirabʉ mʉa. Eropa gʉya buhego yaharãre yʉ pohro majarãre nome mera ñero iicʉ̃ iimo. Eropigo goãmarã wéanirãre erã orare barire badoremo igo yaharãre. 21 Igo ñerire igo bʉjawereborore coreniribʉ. Yʉ eropa corequerecʉ̃ igo ñero iirire duhudiabiramo. 22 Eropirã yʉre peeque mʉa. Igore dorecʉcʉ̃ iigʉra. Igo mera ñero iinirã sãre dorecʉcʉ̃ iigʉra. Eropirã erã bʉrigã ñero tarirãcoma. Eropa ta iigʉca erãre igo mera erã ñero iirare erã bʉjawerebiricʉ̃, irire erã duhubiricʉ̃. 23 Eropigʉ igo porãre wejẽgʉra. Yʉ eropa iicʉ̃ ĩarã árĩpehrerã yaharã yʉ õaro masirire masirãcoma. Masa erã pepiri sãre erã ʉaribejari sãre masia. Yʉ eropa masicʉ̃ masirãcoma erã igore yʉ eropa dipuwaja moacʉ̃. Árĩpehrerã mʉa ñerire iira dipuwaja, dipuwaja moagʉra mʉare. Eropigʉ mʉa õarire iira wajapʉre õaro iigʉra mʉare. 24 Mʉa Tiatira majarã gajirã mʉa mera majarã igo ya buherire gamebirabʉ. Mʉapʉ Satana ya buherire “Wʉaro ĩgʉ masiri ãhraa,” erã arĩrare gamebirabʉ mʉa. Eropigʉ mʉapʉre gajino mʉa iiburire dorenemosome yʉhʉ. 25 Dorenemobiriqueregʉ iñe dihtare dorea mʉare: Mʉa pohrogue yʉ dujariboro core yʉ buherire mʉa masirare ne merogã mera cãdijibiricãque. 26 Árĩpehrerã ñerire tarinʉganirãre, yʉ gamerire eropa iiniguirãre oparã árĩmorãre acugʉra. Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre opʉ acudiro dopa ta mʉare oparã acugʉra yʉ sã. Árĩpehreri yeba majarã tauro árĩrã oparã árĩmorã acugʉra mʉare. Eropa oparã ñajarã, mʉa doca árĩrãre árĩpehreri yeba majarãre turaro dorerãca. Eropa turaro dorerã mʉare tarinʉganirã mata pehrea wacʉ̃ iirãca mʉa erãre. 28 Eropigʉ mʉare yahare ne duhubirinirãre boyomʉriridirure ogʉra. Eropigʉ mʉa mera árĩgʉca yʉhʉ. 29 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ya curu majarãre yaharãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa, arĩ gojabeoque Tiatira majarãre, arãmi yʉre Jesucristo.

Apocalipsis 3

1 ―Sardis majarã yaharãre erã oparã sãre õpa yʉ arĩrire gojabeoque mʉhʉ, arãmi daja yʉre Jesucristo. Yʉhʉ ĩgʉ Espíritu Santo siete suburi maja turarire opaa. Eropigʉ siete necãre opaa. Mʉare õpa arĩ werea: Mʉa iirare masia. Õpa arĩ pepirima mʉare gajirã: “Erã Goãmʉ yare õaro iipehorã ãhrima,” arĩ pepirima mʉare. Erã eropa arĩ pepiquerecʉ̃, Goãmʉ yare õaro iibeaa mʉapʉ. 2 Eropirã mʉa iirare õaro guñaque mʉa. Goãmʉ yare mʉa masirare õaro guñaque daja cãdijiro mariro. Goãmʉ ĩgʉ ĩacʉ̃ õaro iipehobirabʉ mʉa. 3 Eropirã yahare mʉa peemʉhtarare mʉraro ta õaro guñaque mʉa daja. Eropa guñarã yahare iique mʉa daja. Mʉa ñeri iirare duhuque. Yʉ arĩro dopa mʉa iibiricʉ̃ guñaña mariro mʉare dipuwaja moagʉra. Yajari masʉ ĩgʉ guñaña mariro ĩgʉ yajagʉ ñajaro dopa ta mʉare guñaña mariro dipuwaja moagʉ arigʉca. 4 Yujurãyeri mʉa mera majarã Sardis majarã ñero erã iirire ĩhacũbeama. Eropa õarã árĩrã, boreri suhriro sañarã yʉ mera curirãcoma. 5 Árĩpehrerã yahare duhubirã eropa ta boreri suhri sañarã árĩniguirãcoma. Eropirã yʉ mera eropa árĩniguimorã erã waĩre yʉ gojaturipũgue erã sã erã waĩre gojatunirã árĩrãcoma. Erã erã waĩre yʉ gojaturare coesome yʉhʉ. Yʉ Pagʉ ĩgʉ ĩhabeorogue, anyua sã erã ĩhabeorogue, “Yaharã ãhrima,” arĩ weregʉca erãre. 6 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ya cururi majarãre yaharãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa, arĩ gojabeoque Sardis majarãre yaharãre erã opʉ sãre, arãmi yʉre Jesucristo. 7 ―Filadelfia majarã yaharã erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire arĩ gojabeoque mʉhʉ, arãmi daja yʉre Jesucristo. Yʉhʉ ñeri marigʉ ãhraa. Diaye maja weregʉ ãhraa. Davi mʉrʉ iribojegue majagʉ opʉ masare ĩgʉ dorediro dopa ta turari mera doregʉra yʉ sã. Iri turari mera iidorecʉ̃ ne gajirã irire cãhmotamasibeama. Yʉ iidorebiricʉ̃ ne gajirã irire iimasibeama. 8 Árĩpehreri mʉa iirire masia yʉhʉ. Guñaturabiriñarirã árĩquererã ta yaha buherire õaro peeabʉ mʉa. Yʉre waĩpeo duhubirabʉ mʉa erã mʉare ñero iidiaquerecʉ̃ ta. Eropigʉ yahare iimorã apiabʉ mʉare. Eropirã yʉ dorerire mʉa iicʉ̃ gajirã cãhmotamasibeama mʉare. 9 Gajirã mʉa pohro árĩrã “Gʉa judio masa Goãmʉ yarã ãhraa,” arĩquererã ta gʉyarã ãhrima. Goãmʉ yarã árĩbeama. Satanare umupeorã ãhrima. Eropigʉ erãpʉre mʉa core mereja mʉare erã umupeocʉ̃ iigʉra erãre. Yʉ eropiicʉ̃ ĩarã yʉ mʉare mahirire masirãcoma erã. 10 Mʉare yahare yʉ duhudorebiricʉ̃ peerã õaro yʉhriabʉ mʉa yʉre. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩagʉ i yeba majarã árĩpehrerã erã ñero tariburisubu árĩcʉ̃ mʉare ĩhadibugʉra. Irisubu árĩpehrerã erã ñero tariburisubu árĩroca. 11 Merogã dʉhyaa i yebague yʉ dujariboro. Yahare mʉa masirare cãdijibiricãque. Eropirã yʉre eropa yʉhriniguicãque mʉa wajataborore dedeori arĩrã. 12 Eropigʉ yahare duhubirãre yʉ Pagʉ ya wihi majarã apigʉra erãre. Ĩgʉ ya wihi maja borari iro dopa árĩcʉ̃ apigʉra erãre. Eropirã Goãmʉ mera majarã eropa árĩniguirãcoma. Eropirã Goãmʉ yʉ Pagʉ yarã waĩcʉrã, ĩgʉ ya maca majarã waĩcʉrã sã árĩrãcoma. Ĩgʉ ya maca mama maca Jerusalén árĩroca. Iri maca ʉmarogue Goãmʉ pohrogue dijariri maca árĩroca. Yʉ waĩ sãre mama waĩ opagʉca. Iri waĩ sãre waĩcʉrãcoma yaharã. 13 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ya cururi majarãre, yaharãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa, arĩ gojabeoque Filadelfia majarãre yaharãre erã opʉ sãre, arãmi yʉre Jesucristo. 14 ―Laodicea majarãre yaharã erã opʉ sãre õpa yʉ arĩrire gojabeoque mʉhʉ, arãmi daja yʉre Jesucristo. Yʉ arĩro dopa ta iigʉ ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ gʉyaro mariro yʉ ĩarare eropa wereniguigʉ ãhraa. Árĩpehrerire mari Pagʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare iibasagʉ ãhraa yʉhʉ. 15 Árĩpehreri mʉa iirare masia yʉhʉ. Mʉa “Jesu yarã ãhraa gʉa,” arĩquererã yʉre merogã umupeoa. Yʉre mʉa merogã umupeorã mʉa árĩcʉ̃ yʉhʉ gamebeaa mʉare. Mʉa “Jesure umupeobeaa gʉa,” arĩbeaa mʉa. “Jesure umupeorã ãhraa gʉa,” arĩquererã ta yʉre õaro umupeobeaa. Mʉa yʉre umupeodiaro dopa ta yʉre wʉaro umupeocʉ̃ õaboaya. 16 Mʉa eropa yʉre õaro umupeobiricʉ̃ ĩagʉ mʉare gamebirigohracãgʉra. 17 Eropirã õpa arĩ pepiraa mʉa: “Árĩpehrerire opaa. Ne gajino dʉhyabeaa gʉare,” arĩ pepiraa mʉa. Eropa arĩquererã mojomorocʉrã iro dopa ta ãhraa mʉa yʉ ĩacʉ̃. Dʉhyataria mʉare. Eropirã ne moonijarã, suhri marirã, cuiri ĩhajabirã iro dopa ãhraa mʉa yʉ ĩacʉ̃. Mʉare dʉhyarire masibeaa mʉa. 18 Mʉa eropa masibirã árĩcʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ weregʉra mʉare: Mʉare dʉhyarire masique. Eropirã yʉre serẽque. Oro gohrare mʉa asũro dopa ta õarire yʉ oparire yʉpʉre aĩque mʉa. Mʉare yʉre õaro umupeocʉ̃ iigʉra. Eropirã diaye ta Goãmʉ ya mera wʉaro oparãca mʉa. Eropirã yʉ sĩrira mera mʉa ñero iirare cóãnirã árĩque mʉa. Eropirã suhri sañarã erã gʉhyasĩribiro dopa ta mʉa ñeri iirare cóãnirã õarire iimorã árĩrã gʉhyasĩrisome mʉa. Eropirã mʉa cuiri ococʉra pʉhrʉ õaro mʉare deyoro dopa ta Goãmʉ yare õaro peeque mʉa õaro masiboro dopa. 19 Árĩpehrerã yʉ mahirãre erã ñero iirare werea. Eropigʉ yʉ mahirãre dipuwaja moaa gajisubu erãre itamubu. Eropirã yʉpʉre turaro gameque. Eropirã mʉa ñerire bʉjawere duhuque. 20 Peeque yʉre. Mʉa wirire bihara wirire yʉ ejanʉgaja ñajadiabodiro dopa ta mʉa mera árĩdiagʉ coregʉ iiaa. Yʉ eropa árĩdiacʉ̃ peerã yʉre mʉa mera árĩdoreque. Yaharã árĩque. Mʉa eropa árĩdorecʉ̃ mʉa mera árĩgʉra. Eropigʉ mari sihu baro dopa ta mʉa mera õaro árĩgʉra. Eropirã yʉ mera õaro árĩrãca mʉa. 21 Ñerire yʉ tarinʉgara pʉhrʉ yʉ Pagʉ opʉ ĩgʉ doaro pohro doaa yʉ sã dorebu. Eropa ta mʉa sã ñerire mʉa tarinʉgara pʉhrʉ yʉ opʉ doaro pohro doarãca doremorã. Mʉare yʉ pohro doacʉ̃ iigʉra. 22 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã mʉa ya cururi majarãre yaharãre Espíritu Santo ĩgʉ wererare peeque mʉa, arĩ gojabeoque Laodicea majarãre yaharã erã opʉ sãre, arãmi Jesucristo yʉre.

Apocalipsis 4

1 Yʉre ĩgʉ eropa arĩ werera pʉhrʉ ʉmʉsiguere pãgũra disiporore ĩhabʉ. Dipaturi corneta turaro bʉsʉro watope turaro wereniguiri bʉsʉro carabʉ yʉ peecʉ̃. Õpa arĩro carabʉ yʉre: ―Õgue mʉririque. I yʉ wereburi pʉhrʉguere waroca. Eropa waborore mʉre ĩhmugʉra. Yʉ arĩdiro dopa ta eropa waroca, arĩro carabʉ ʉmarogue. 2 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ta erogue mʉrijagʉ Espíritu Santo ĩgʉ turari mera ĩagʉ iiabʉ. Eropigʉ opʉ doarore ʉmarogue ĩhabʉ. Ero yujugʉ doámi. 3 Eropigʉ õaro gosesirigʉ doámi. Jaspe waĩcʉri ʉtãye gosesiriro dopa ta, cornalina waĩcʉri ʉtãye gosesiriro dopa ta õaro gosesirigʉ doámi ĩgʉ. Eropigʉ õaro gosesiriri bero esmeralda iro dopa gosesiriri bero pohecague doámi ĩgʉ. 4 Eropigʉ ĩgʉ doaro tʉrore yuju bero ĩhabʉ oparã doari berorire. Veinticuatro gohra ãhrabʉ. Iri oparã doarire veinticuatro gohra Jesu yarã oparã doáma. Boreri suhricʉrã ãhrama. Eropirã oparã erã peyari berorire oro berorire peyanirã ãhrama erã. 5 Doariñe yʉ ĩamʉhtarañegue miamaabʉ. Eropiro gajiropa wereniguiri bʉsʉro carabʉ. Bupu sã bʉsʉgʉ carami. Iri doaro core siete sihãgori yucʉ ãhrabʉ. Iri siete sihãgori yucʉ Espíritu Santo ĩgʉ siete suburi maja turari opari iro dopa ãhrabʉ. 6 Eropiro ĩgʉ doaro core wʉariya ãhrabʉ. Vidrio iro dopa árĩriya ãhrabʉ. Õaro deco sʉririya ãhrabʉ. Ĩgʉ doaro pohro wapicʉrã gajiropa bejarã ãhrama. Ojocarirã ãhrama. Erã diaporire erã pʉrʉpʉrire baja cuiricʉrã ãhrama. 7 Yʉ ĩamʉhtadigʉ gajiropa bejagʉ yee diagʉ iro dopa bejagʉ ãhrami. Ĩgʉ pʉhrʉ árĩgʉ wecʉ iro dopa bejagʉ ãhrami. Erã pʉhrʉ árĩgʉ masʉ diapo iro dopa diapocʉgʉ ãhrami. Erã ʉrerã pʉhrʉ árĩgʉ gaa ĩgʉ quẽ dʉpʉre sẽegʉ iro dopa ãhrami. 8 Erã wapicʉrã nʉcʉ seis quẽ dʉpʉricʉrã ãhrama. Eropiro erã quẽ dʉpʉri pepʉrigue ta baja cuiricʉri quẽ dʉpʉri ãhrabʉ. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ, ñamiri nʉcʉ eropa bayaniguirã iiama. Ne baya duhubirama. Õpa arĩ bayáma: Õagʉ, õagʉ, õagʉ Goãmʉ mari Opʉ turatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iribojegue eropa ta árĩniguicãpʉ. Dohpague sãre eropa ta árĩniguimi. Pʉhrʉgue sãre eropa árĩniguicãgʉcumi, arĩ bayaniguirã iiama. 9 Eropa bayarã erã wapicʉrã gajiropa bejarã ĩgʉ turarire bayarã iiama. Eropirã ĩgʉre árĩpehrerinʉri árĩniguigʉre “Õhaa,” arĩrã umupeorã iiama. 10 Erã eropa baya umupeocʉ̃ ĩarã veinticuatro Jesu yarã oparãpʉ opʉ doaro core mereja, ĩgʉre umupeoama. Ĩgʉ árĩpehrerinʉri árĩniguigʉ ãhrimi. Eropa umupeorã erã oparã erã peyari berorire ĩgʉ doaro core mehpeoama. Eropa mehpeorã õpa arãma erã: 11 Mʉhʉ Goãmʉ gʉa opʉ gohra ãhraa. Turagʉ õagʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉhʉ gʉa umupeogʉ árĩgʉ ta iiaa. Mʉre eropa umupeoro gahmea gʉare. Árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉ gamediro dopa ta iri árĩpehrerire ĩhacũnuguyoro mʉhʉ, arãma erã Goãmʉre ero doagʉre.

Apocalipsis 5

1 Pʉhrʉ ero doadigʉ ĩgʉ mojoto diayepʉ ĩgʉ oparipũre gojarapũre ĩhabʉ. Iripũ pepʉri ĩgʉ gojarapũ ĩgʉ tũrara tũru ãhrabʉ. Eropiro siete suburi pihañari mera ĩgʉ pihañara tũru ãhrabʉ. 2 Eropigʉ turagʉ anyure ĩhabʉ. Ĩgʉ turaro wereniguiri mera õpa arĩ wereami: ―I tũrure pihañarare õagʉ dihta pãñamasimi. ¿Nihipʉ ãhriri iripũre pãbu? arãmi ĩgʉ anyu. 3 Eropa arĩqueregʉ ta iri tũrure pãñabure bocabirami. Eropa õagʉre bocabirami. Ʉmarogue i yebague ojocarirã watope, sĩrinirã watope ne iri tũrure pãñabu marami. Eropigʉ iri tũru majare buhebu marami. 4 Eropigʉ iripũre pãñabodigʉre erã bocabiricʉ̃ ĩagʉ turaro oreabʉ yʉpʉ. 5 Yʉ eropa orecʉ̃ ĩagʉ yujugʉ erã Jesu yarã oparã mera majagʉ õpa arãmi yʉre: ―Orebiricãque. Iri tũrure ñearire yujugʉ pãñamasimi. Ĩgʉ Juda ya curu majagʉ turagʉ ãhrimi. Ĩgʉ opʉ Davi pãrami árĩturiagʉ ãhrimi. Watĩre tarinʉgadigʉ ãhrimi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ iri tũrure siete ñearire pãmasigʉ ãhrimi, arãmi ĩgʉ yʉre. 6 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ opʉ ĩgʉ doaro core Cordero ĩgʉ niguicʉ̃ ĩhabʉ. Wapicʉrã gajiropa bejarã, Jesu yarã oparã sã erã watope niguiami ĩgʉ Cordero. Ĩgʉ eropa niguiqueregʉ ĩgʉ masa erã wejẽdigʉ mʉrʉ dopa dehyoami. Siete cusaricʉgʉ, siete cuiricʉgʉ ãhrami. Iri siete cuiri ĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ siete suburi maja turari ãhrabʉ ĩgʉ árĩpehrero ĩhamasiburi. Espíritu Santo árĩpehrero i yebaguere Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhrimi. 7 Eropigʉ Corderopʉ opʉ doaro pohrogue ejagʉ, ero doagʉre ĩgʉre ĩgʉ diayepʉ opara tũrure tʉ̃awea aĩami. 8 Ĩgʉ eropa tʉ̃awea aĩcʉ̃ ĩarã wapicʉrã gajiropa bejarã, veinticuatro Jesu yarã oparã sã Cordero core mereja ĩgʉre umupeoama. Erã Jesu yarã oparã árĩpehrerã arpa waĩcʉri bʉamʉtẽrire opáma. Oropari sãre opáma. Iripari incienso ʉjʉtʉriripari dihta ãhrabʉ. Iri incienso Goãmʉ yarã ĩgʉre erã serẽra ãhrabʉ. 9 Eropa ĩgʉre umupeorã õpa arĩ mama bayarire bayáma erã Corderore: Erã wejẽdigʉ mʉhʉ ãhraa. Eropigʉ mʉ ya di mera masa ñeri iirare coeabʉ mʉhʉ Goãmʉ yarã erã árĩboro dopa. Eropigʉ masare árĩpehreri cururi majarãre yujurãyerire, árĩpehrerã yare wereniguirãre, árĩpehreri yeba majarãre erã ñero iirare wajayebasabʉ. Eropa iigʉ erãre oparã árĩmorã, pahia masare Goãmʉre serẽbasarã árĩmorã sã árĩcʉ̃ iiabʉ. Eropigʉ i yeba majarã weca oparã árĩmorã acubʉ mʉhʉ gʉare. Eropa iigʉ árĩdigʉ iri tũrure aĩ pãñamasibu ãhraa mʉhʉ, arĩ bayáma erã Corderore. 11 Yʉ ĩagʉ daja bajarãre millones anyua majarãre ĩhabʉ. Opʉ doarore, wapicʉrã gajiropa bejarãre, veinticuatro Jesu yarã oparãre anyuapʉ erãre gãhrisianʉgajáma. Erã anyua majarã turaro mera erã bayacʉ̃ ĩhabʉ. 12 Õpa arĩ turaro bayapeoama erã: Cordero, mʉhʉ erã wejẽdigʉ árĩgʉ árĩpehrerãre doremasibu, árĩpehrerire opamasibu ãhraa. Eropigʉ masipehogʉ, turatariagʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉ eropa árĩgʉ ãhraa masa erã ñerire erã iira dipuwaja erã wejẽdigʉ. Eropirã gʉa mʉre umupeorãca. “Õatariagʉ ãhrimi,” arĩrãca mʉre. Mʉre õaro wereniguirãca, arĩ bayáma anyua majarã. 13 Eropigʉ gajirã erã bayacʉ̃ peeabʉ. Árĩpehrerã i yeba majarã, ʉmaro majarã sã, ojocarirã, sĩrinirã, wʉariya majarã sã, árĩpehrerogue árĩrã õpa arĩ bayarã carama: Goãmʉre ĩgʉ doarogue doagʉre, Cordero sãre õaro wereniguirãca. Mʉare umupeorãca. “Õatariarã ãhrima. Turatariarã ãhrima,” arĩrã árĩpehrerinʉri eropa arĩniguicãrãca mʉare, arĩ bayapeorã carama. 14 Eropirã erã wapicʉrã gajiropa bejarã erã eropa arĩ bayacʉ̃ peerã “Eropa ta arĩ bayaporo,” arãma. Eropirã Jesu yarã oparãpʉ mereja Goãmʉre, Cordero sãre umupeoama.

Apocalipsis 6

1 Pʉhrʉ papera tũrure ĩgʉ aĩgãra tũrure Cordero pihañamʉhtarañere pãmi. Ĩgʉ eropa pãcʉ̃ ĩhabʉ. Ĩgʉ eropa pãra pʉhrʉ yujugʉ gajiropa bejarã mera majagʉ “Ĩagʉ arique,” arãmi. Eropa arĩgʉ bupu bʉsʉro dopa ta wereniguiami. 2 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ĩhabʉ yʉhʉ. Boregʉ cabayure ĩhabʉ. Ĩgʉ weca peyagʉ buiri berore opámi. Ĩgʉre opʉ peyari berore ohami gajigʉpʉ. Ĩgʉ eropa ora pʉhrʉ ĩgʉpʉ ĩgʉre ĩhaturirãre tarinʉgagʉ wahámi. 3 Pʉhrʉ yujuñe pihañarañere pãtuhaja Cordero gajiñe pihañarañere pãmi daja. Ĩgʉ eropa pãra pʉhrʉ gajigʉ gajiropa bejarã mera majagʉ “Ĩagʉ arique,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peeabʉ daja. 4 Eropigʉ gajigʉ cabayure diagʉre ĩhabʉ daja. Ĩgʉ weca peyagʉre turarire ohami gajigʉpʉ. I yeba majarãre erã basi gamewejẽcʉ̃ iibure apiami ĩgʉre. Eropirã árĩpehrero majarã gamewejẽrãcoma i yebague. Eropigʉ wʉarimiji ñoserimijire ohami ĩgʉre. 5 Pʉhrʉ peñere pãtuhaja Cordero gajiñere pãmi daja. Eropigʉ gajigʉ gajiropa bejarã mera majagʉ ĩgʉ sã “Ĩagʉ arique,” arĩcʉ̃ peeabʉ daja. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ cabayu ñigʉre ĩhabʉ. Ĩgʉ weca peyagʉ nʉcʉri queoriñere opámi. 6 Ĩgʉre yʉ ĩara pʉhrʉ gajiropa bejarã watope õpa bʉsʉro carabʉ: ―Trigo cebada sã pehrea waroca. Eropiro iri waja pagari árĩroca. Eropirã yujunʉ mohmeri waja mera trigore yuju kilo ta asũrãcoma. Yujunʉ mohmeri waja mera cebada yerire ʉhre kilo ta asũrãcoma. Bari moari ʉyʉpʉ, vino sã baja árĩcãniroca, arĩro carabʉ. 7 Pʉhrʉ ʉhreñere pãtuhaja Cordero gajiñere pãmi daja. Ĩgʉ eropa pãra pʉhrʉ gajigʉ gajiropa bejarã mera majagʉ árĩtugʉ ĩgʉ sã “Ĩagʉ arique,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peeabʉ daja. 8 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ borewijigʉ cabayure ĩhabʉ. Ĩgʉ weca peyagʉ sĩririñe waĩcʉami. Eropigʉ ĩgʉ pʉhrʉ arigʉ peame waĩcʉami. Eropigʉ erãre cabayua weca peyarãre turarire ohami corderopʉ. Wapicʉrã masa árĩcʉ̃ yujugʉ erã mera majagʉre wejẽdoreami. Eropa ta árĩpehrero i yebaguere yujurãyeri masare wejẽdoreami. Gamewejẽri mera, oaboari mera, dorecʉri mera, waimʉrã nʉgʉri majarã guarã mera, yujurãyeri masare erã wejẽburire apiami erã perãre. 9 Pʉhrʉ wapicʉriñere pãtuhaja gajiñere pãmi daja Cordero. Ĩgʉ eropa pãcʉ̃ Goãmʉre umupeoburi mesa doca Jesu yarãre erã wejẽnirãre erã sĩporãrire ĩhabʉ. Goãmʉ yare erã werera dipuwaja, “Jesu yarã ãhraa,” arĩ erã werera dipuwaja gajirã erã wejẽnirã ãhrama. 10 Erã gaguiniguirã õpa Goãmʉre erã arĩcʉ̃ peeabʉ: ―Mʉhʉ gʉa Opʉ ñeri marigʉ, gʉyaro mariro mʉ arĩro dopa ta iigʉ ãhraa mʉhʉ. ¿Eropigʉ i yeba majarãre gʉare wejẽnirãre dohpárĩcʉ̃ dipuwaja moagʉcuri mʉhʉ erãre? arĩ gaguiniguiama erã. 11 Eropigʉ erãre boreri suhri yoari suhrire ohami. Erãre eropa ogʉ õpa arãmi erãre: ―Soonique dohpa. Gajirã mʉa acawererã Jesu yarã mʉa iidiro dopa ta dohpague sãre õari buherire buhenirã iima masare. Mʉare wejẽdiro dopa ta erã sãre erã wejẽpehoboro dʉhyaa dohpa. Eropirã erãre árĩpehrerãre erã wejẽboro core merogã corenique mʉa, arãmi erãre. 12 Pʉhrʉ cinco ñearire pãtuhaja Cordero gajiñe ñeariñere pãcʉ̃ ĩhabʉ daja. Iriñere ĩgʉ pãcʉ̃ ta, turaro yeba ñohmeabʉ. Eropigʉ ʉmʉ majagʉ abe ñigʉ gʉhyaro wahámi. Ñiriñe suhriro iro dopa ta bejagʉ ĩgʉ gʉhyaro wahámi. Eropigʉ abe ñami majagʉ di iro dopa ta diagʉ gʉhyaro wahámi. 13 Eropirã necã yebague yuhridija waháma. Yucʉgʉ dʉcare miruñe weãburiboro dopa ta necã yuhridija waháma. 14 Eropiro ʉmʉsi dederea wahabʉ. Paperapũre mari tũrabeo dedeodiro dopa ta dederea wahabʉ ʉmʉsi. Eropiro árĩpehreri ʉtã yucʉ sã árĩpehreri nʉgʉrori sã gajipʉgue ejanʉgaja waha wahabʉ. 15 Eropa wacʉ̃ ĩarã i yeba majarã tauro oparã, ʉtã yucʉ maja wiri poheca maja goberigue duhrirã waháma. Gajirã oparã, surara oparã, doberi oparã, turarã, árĩpehrerã erã pohro majarã, erã pohro majarã árĩbirã sã yujuro ta duhrirama. 16 Eropirã duhrirã ʉtã yucʉre ʉtã sãre õpa arĩrama: ―Gʉa weca yuhridijari wejẽcãque. Sihĩre opʉre ĩgʉ doaro doagʉre güitaria. Cordero gʉare ñero dipuwaja moagʉcumi. 17 Gʉare árĩpehrerãre turaro dipuwaja moaburinʉ árĩtuhajaa. Eropirã ĩgʉ dipuwaja moaborore ne bocatĩusome gʉa. Eropa dipuwaja moari arĩrã gʉa weca yuhridijari wejẽcãque, arĩrama ʉtã yucʉre árĩpehrerã.

Apocalipsis 7

1 Pʉhrʉ wapicʉrã anyuare ĩhabʉ. Erã árĩpehrerogue waháma. Yujugʉ nortepʉ wagʉ erogue arirañere miruñere aribiricʉ̃ iiami. Gajigʉ surgue, gajigʉ abe mʉririrogue, gajigʉ abe ñajarogue waha ĩgʉ iro dopa ta miruñere aribiricʉ̃ iiama erã sã. Eropiro i yebague, wʉariyague sãre ne miruñe aribiricʉ̃ iiama. Ne yujugʉ yucʉgʉre miruñe weã ñohmecʉ̃ iibirama. 2 Eropigʉ gajigʉ anyure ĩhabʉ daja. Abe mʉririrogue arigʉ iiami ĩgʉ. Goãmʉ ojocariniguigʉ ĩgʉ waĩ aĩturiñere sello waĩcʉriñere aĩgãrigʉ iiami ĩgʉ. Eropa aĩgãrigʉ gajirã anyua wapicʉrãre ĩgʉ gaguiniguiami. Erã anyuapʉ i yebare, wʉariya sãre ñero wacʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ iidorenirã ãhrama erã. 3 Erãre gaguinigʉ õpa arãmi ihĩ anyu: ―Corenique. Goãmʉ pohro majarãre erã diaporire ĩgʉ waĩ aĩturiñere tuhunimorã iiaa gʉa. Gʉa eropa tuhuboro core i yebare, wʉariyare, yucʉ sãre ñero wacʉ̃ iibiricãque mʉa dohpa, arãmi ĩgʉ gajirã wapicʉrã anyuare. 4 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ waĩ mera erã diaporire erã tuhumorã “Oã nʉcʉ ãhrima,” arĩ wereami yʉre yujugʉ. Israe masa doce cururi majarã ciento cuarenta y cuatro mil gohra masa erã tuhumorã árĩñorã. 5 Oã árĩñorã erã tuhumorã: Doce mil masa Judá pãramerã árĩturiarã erã tuhumorã árĩñorã. Doce mil masa Ruben pãramerã árĩturiarã árĩñorã erã tuhumorã. Gajirã doce mil masa Gad pãramerã árĩturiarã árĩñorã erã tuhumorã. 6 Gajirã Aser pãramerã árĩturiarã doce mil gohra, gajirã doce mil gohra Neftalí pãramerã árĩturiarã, gajirã doce mil Manase pãramerã árĩturiarã erã tuhumorã árĩñorã. 7 Gajirã doce mil masa Simeo pãramerã árĩturiarã, gajirã doce mil masa Leví pãramerã árĩturiarã, gajirã doce mil masa Isaca pãramerã árĩturiarã árĩñorã erã tuhumorã. 8 Gajirã doce mil masa Zabulón pãramerã árĩturiarã, gajirã doce mil masa José pãramerã árĩturiarã, gajirã doce mil masa Benjami pãramerã árĩturiarã, erã tuhumorã árĩñorã. Erã nʉcʉ árĩpehrerã masa ciento cuarenta y cuatro mil gohra árĩñorã erã tuhumorã. 9 Pʉhrʉ masa bajarãre ĩhabʉ. Árĩpehreri yeba majarãre, árĩpehreri cururi majarãre, árĩpehrerã yare wereniguirãre, árĩpehreri macari majarãre, yujurãyerire Cristo gamerã dihtare erã niguirãre ĩhabʉ. Opʉ ĩgʉ doaro pohro, Cordero core niguiama erã masa. Bajarã masa ãhrama. Eropirã erãre queorã bocatĩurã mejeta ãhrama. Boreri suhricʉrã ãhrama erã. Eropirã mijipũrire opáma. 10 Eropirã erã árĩpehrerã õpa arĩ gaguiniguiama: Goãmʉ ãhrimi marire taugʉ. Ĩgʉ, ĩgʉ doaro doagʉ ãhrimi. Cordero sã marire taugʉ ãhrimi, arĩ gaguiniguiama erã. 11 Eropirã árĩpehrerã anyua, Jesu yarã oparã, gajiropa bejarã mera Opʉ ĩgʉ doaro tʉrore yuju bero niguiama. Eropa niguirã ĩgʉ doaro core mereja, Goãmʉre umupeoama. 12 Õpa arĩ umupeoama erã: Eropa ta ãhraa. Goãmʉ gʉa Opʉre mʉre õaro wereniguia. Õatariagʉ ãhraa mʉhʉ. Masipehogʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉre “Õhaa,” arãa. Mʉre umupeoa. Turatariagʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉ turari mera iigʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉre eropa arĩrã árĩpehrerinʉri eropa mʉre arĩniguirãca. Eropa ta iirã, arĩ umupeoama erã Goãmʉre. 13 Eropigʉ yujugʉ Jesu yarã oparã mera majagʉ yʉre wereami: ―¿Oã boreri suhricʉrãre masiri mʉhʉ? ¿Erã aridirore masiri mʉhʉ? arĩ serẽpiami yʉre. 14 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, ―Masibeaa, arĩ yʉhriabʉ yʉpʉ. ―¿Noa ãhriri erã? arĩ serẽpiabʉ ĩgʉre. Yʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arãmi yʉre: ―Oã ñetariaro taririnʉri árĩcʉ̃ yujuro bojerã ãhrima, arãmi ĩgʉ yʉre. Erã suhrire coewearo dopa ta Cordero ĩgʉ di cóãra mera erã ñerire coenirã ãhrima. Eropirã õari boreri suhricʉrã ãhrima. 15 Eropa ĩgʉ coenirã árĩrã Goãmʉ ĩgʉ doaro core ĩgʉre eropa umupeoniguicãma. Ʉmʉri ñamiri nʉcʉ ĩgʉre eropa umupeoniguicãma pahia Goãmʉ wihigue erã iiro dopa ta. Eropigʉ erã mera eropa árĩniguigʉ erãre itamugʉcumi Goãmʉ gajiropa wari arĩgʉ. 16 Eropirã ne dipaturi oaboasome erã. Eropirã ne ñemesibusome. Ne abe ʉmʉ majagʉ asiriñere pabusome erã. Turaro asiri erã ñero taricʉ̃ iisome. 17 Opʉ doaro core niguigʉ Cordero erãre ĩhadibugʉcumi. Ovejare ĩhadibugʉ iro dopa erãre ĩhadibugʉcumi. Eropigʉ maʉrigã dipague ojocaricʉ̃ iiriyarigã dipague erãre mʉhta wahgãgʉcumi oveja ĩhadibugʉ iiro dopa ta. Eropigʉ eropa mucubiricʉ̃ iigʉcumi erãre. Eropirã ʉmarogue árĩrã ne dipaturi oresome erã, arãmi Jesu yarã oparã mera majagʉ yʉre.

Apocalipsis 8

1 Seis papera erã pihañarare pãtuhagʉ dʉhyarañere pãtuhami Cordero. Ĩgʉ eropa pãtuhacʉ̃ yuju hora deco ʉmarogue ne ejarimaria wahabʉ. 2 Eropigʉ siete anyuare Goãmʉ pohro niguirãre ĩhabʉ. Eropigʉ erãre siete cornetarire ohami gajigʉ. 3 Gajigʉ anyu oropari incienso dicʉburipari opadigʉ Goãmʉre umupeori mesa pohrogue eja, niguiami. Ero ĩgʉ niguicʉ̃ baja inciensore ĩgʉre ohama. Árĩpehrerã Goãmʉ yarã ĩgʉre erã serẽra mera moreburi inciensore ohama. Eropigʉ oro mera iira mesague, Goãmʉ ĩgʉ doaro pohro árĩri mesague iri incienso Goãmʉre soe mujuburi ãhrabʉ. 4 Eropigʉ anyu ĩgʉ oparapari maja inciensore mesa weca pohsiri peo soeami. Ĩgʉ eropa soera pʉhrʉ iri incienso maja imica Goãmʉ yarã ĩgʉre erã serẽra mera mʉria wahabʉ Goãmʉ pohrogue. 5 Eropa wara pʉhrʉ ĩgʉ anyu i mesa maja nitire iriparigue aĩ pohsãtuhaja, yebague pohmehdijucãmi. Ĩgʉ eropa pohmehdijucʉ̃ miámi. Turaro bupu paámi. Eropiro gajiropa bʉsʉmaa, yeba ñohmemaabʉ. 6 Pʉhrʉ siete anyua yujurãyeri erã cornetarire purimorã iiama. 7 Yujugʉ anyu ĩgʉ yarure purimʉhtami. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ decoyeri yʉsariyeri peame mera, di mera moreriyeri yebague yurimerejabʉ. Iriyeri yurimerejacʉ̃ ta yeba ʉ̃jʉa wahabʉ. Ipẽ ʉ̃jʉabʉ: I yeba deco ejaboro pohro gohra ʉ̃jʉa wahabʉ. Eropiro iripẽta yucʉ sã taa yahsari sã ʉ̃jʉa wahabʉ. 8 Anyu yujugʉ ĩgʉ eropa purimʉhtara pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ yaru cornetare puriami daja. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ wʉadigʉ ʉtãgʉ iro dopa bejadigʉ õaro ʉ̃jʉniguidigʉ wʉariyaguere mihrua dijabʉ. Eropiro yeba ʉ̃jʉdiropẽ ta wʉariya diya poya wahabʉ. 9 Eropirã wʉariya majarã wai sã deco mera ejarã gohra yujupʉ majase majarã sĩria waháma. Eropiro iri nʉcʉ gasi ta dohori gasi miria wahabʉ wʉariyaguere. 10 Perã anyua erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu sã ĩgʉ yaru cornetare puriami daja. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ wʉadiru necãru, sihãdiru dopa ta bejadiru yebaguere yurimereja wahabʉ. I yeba maja diarire maʉ diparire yujupʉ majase majare yurimerejabʉ necãru. 11 Eropiro iri nʉcʉ maʉri ta sʉ̃iriyari dujabʉ. Eropa wacʉ̃ bajarã masa iri decore sʉ̃iri decore ihrinijarã sĩria waháma. Iriru necãru sʉ̃idiru waĩcʉabʉ. 12 Ʉrerã anyua erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu sã ĩgʉ yaru cornetare puriami daja. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ abe ʉmʉ majagʉ, ñami majagʉ sã deco erabonirã gohra poya waháma. Necã majarã sã deco erabonirã dipuru ta poya waháma. Eropiro ʉmʉgue wapicʉri horari gohra abe ne boyobirami. Ñami sãre wapicʉri horari gohra abe ñami majagʉ, necã sã ne boyobirama. 13 Pʉhrʉ ĩhamemujuabʉ daja. Ʉmarogue gaa wʉwahgãgʉre ĩhabʉ. Eropigʉ ĩgʉ gaguiniguicʉ̃ peeabʉ. Õpa arãmi ĩgʉ: ―Ñetariaa. Ñetariaa. Ʉrerã anyua purinibeama dohpa. Erã purira pʉhrʉ ñetariaro waroca. Eropa wacʉ̃ i yeba árĩrã ñetariaro warãcoma, arĩ dijuami ĩgʉ.

Apocalipsis 9

1 Pʉhrʉ wapicʉrã anyua erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ yaru cornetare puriami daja. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ necãru iro dopa bejagʉ árĩgʉ anyu ʉmarogue árĩdigʉ yebague yuhridijaricʉ̃ ĩhabʉ. Eropigʉ ĩgʉre peame gobe ʉ̃hcãri gobe maja sawire ohami gajigʉ. 2 Eropigʉ ĩgʉ iri gobere pãgũcʉ̃ peame imica wiriabʉ. Wʉari peame imica iro dopa ta wʉaro imica wiriabʉ iri gobere. Eropiro iri imica mata abe ʉmʉ majagʉre, ʉmaro sãre dederea wacʉ̃ iiabʉ. 3 Eropirã iri imica pohecague árĩrã poreroa yebague wʉdijarama. Eropirã coreba erã bʉrigã pũriro dopa ta erã bʉrigã pũriama. 4 Eropigʉ taare, yucʉre, gaji taare ñero iidorebirami erãre. Masa dihtare ñero iidoreami erãre. Goãmʉ ĩgʉ waĩ aĩturiñere erã diaporire tuhuya marirã dihtare ñero iidoreami erãre poreroare. 5 Eropa ñero iidorequeregʉ ta erãre wejẽdorebirami. Erãre wejẽdorebiriqueregʉ ta cinco aberi gohra masare bʉrigã pũricʉ̃ iidoreami. Coreba toarã erã pũriro dopa ta pũricʉ̃ iirã ãhrama poreroa sã. 6 Irinʉrire erãre erã pũriro iicʉ̃ masa sĩridiarãcoma. Erã eropa sĩridiaquerecʉ̃ ta erãre sĩridoresome Goãmʉ. 7 Oã poreroapʉ cabayua iro dopa dehyoama. Surara cabayuare erã come suhri cãhmotari suhri sãnirã dopa ta dehyoama erã poreroa. Erã dipu weca oparã erã peyari berori oro berori iro dopa peyáma. Erã diapori masa diapori iro dopa bejáma. 8 Erã poari nome poari iro dopa ãhrabʉ. Eropirã erã gʉcʉri yeea gʉcʉri iro dopa ãhrabʉ. 9 Sĩporã cãhmotari gasiro come gasiro iro dopa cãhmotama erã coretihbire. Eropiro erã wʉʉcʉ̃ bajarã cabayua omarã erã omaro dopa erã wʉʉri dʉpʉri bʉsʉabʉ. Cabayua tũruri gasire tararã erã gamewejẽrogue warã erã bʉsʉro dopa ta bʉsʉabʉ poreroa wʉʉri dʉpʉri. 10 Eropirã coreba ĩgʉ pĩgurucʉro dopa ta toadiru ĩgʉ oparo dopa ta ãhrabʉ erã poreroa. Eropirã erã pore mera masare cinco aberi gohra pũricʉ̃ toáma. 11 Eropirã erã opʉ ãhrami. Ʉ̃hcãri gobe opʉ ãhrami erã opʉ. Ĩgʉ anyu mʉrʉ ãhrami. Hebreo ya mera Abadón waĩcʉami ĩgʉ. Griego ya mera Apolión waĩcʉami. Apolión, mari ya mera arĩrã, “Ñero goroweogʉ” waĩcʉgʉ iimi. 12 Poreroa masare erã ñero pũricʉ̃ toara pʉhrʉ i ñero erã tarimʉhtadiro pehrea wahabʉ. Iri pʉhrʉ pesubu ñero tarinirãcoma daja masa. 13 Pʉhrʉ yuju mojotocʉ majarã anyua erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ yaru cornetare puriami daja. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ Goãmʉ core niguiri mesague oro mera iira mesague wereniguiri bʉsʉro carabʉ. Iri mesa maja sari wapicʉri sarogue wereniguiri bʉsʉro carabʉ. 14 Eropa wereniguiro cornetare purigʉre anyure õpa wereniguiri mera bʉsʉro carabʉ: ―Wʉariyague Eufrate waĩcʉriyague peresu árĩnirãre anyuare wiuque. Erã wapicʉrã anyua ãhrima, arĩro carabʉ. 15 Eroparĩcʉ̃ peegʉ anyupʉ erãre wapicʉrãre wiuami bajarã masare wejẽmorãre. I bojorire, inʉre, i horare queoro corerã iiama erã wiumorã wapicʉrã anyua. Erã corediro sihajaa. Eropirã wejẽnʉgagãrirã iiama. Árĩpehrerã deco mera erabonirãre masare wejẽmorã ãhrama. 16 Eropigʉ erã anyua yarã surara, “Oã nʉcʉ ãhrima,” erã arĩcʉ̃ peeabʉ. Erã cabayua weca peyarã ãhrama. Doscientos millones surara ãhrama. 17 Eropigʉ cabayua erã weca peyarã yʉ ĩanirã õpa dehyoama. Erã sĩporãrire cãhmotari suhri come suhri diari suhri, yahsari suhri, boreri suhri suhricʉama. Eropirã cabayuapʉ erã dipu yeea diarã iro dopa dehyoama. Erã disirogue peame, imica, azufre ʉ̃jʉri imica sã wiriabʉ. 18 Eropiro cabayua disiro wiriri mera masare wejẽabʉ. Árĩpehrerã masa deco erabonirãre masa bajarãre wejẽama. Eropirã peame mera imica mera, azufre ʉ̃jʉri imica mera bajarã masare wejẽama. 19 Erã cabayua erã disiro wiriri mera wejẽama. Eropirã erã pore mera sã wejẽama daja. Erã pore ojogorogue añaa dipu dopa bejabʉ. Eropirã iri pore mera camicʉcʉ̃ iiama erã masare. 20 Bajarã masa erã wejẽ dʉhanirãpʉ erã mera majarãre wejẽcʉ̃ ĩaquererã erã ñeri iirare ne duhubirama. Watẽare umupeo duhubirama. Erã goãmarã wéanirãre umupeo duhubirama. Erã wéanirãpʉ oro mera, plata mera, bronce mera, ʉtã mera, yucʉ mera erã wéanirã ãhrama. Erã wéanirã ojocaribirama. Peebirama. Ñohmebirama. Erã eropa árĩquerecʉ̃ ta erãre masa umupeoama. 21 Eropirã erã wejẽ dʉhanirã gaji ñeri sãre ne bʉjawerebirama. Masare erã wejẽrare, erã nome mera erã ñero iirare, erã yajara sãre ne bʉjawere duhubirama erã.

Apocalipsis 10

1 Pʉhrʉ gajigʉ turagʉ anyu ʉmarogue dijaricʉ̃ ĩhabʉ. Imica curu watope ãhrami. Eropigʉ buibʉgʉda ĩgʉ dipuru weca peyabʉ. Ĩgʉ diapo ʉmʉ majagʉ abe iro dopa gosesiriabʉ. Ĩgʉ ñigari peame iro dopa goseabʉ. 2 Eropigʉ miri tũrugãre papera tũrugãre ĩgʉ pãra tũrugãre opámi ĩgʉ. Ĩgʉ guburu diayepʉ maja guburu mera wʉariyague cʉhrapi niguiami. Ĩgʉ guburu copʉ maja guburupʉ yebague cʉhrapi niguiami. 3 Eropa niguigʉ yeea erã gaguiniguiro dopa ta ĩgʉ turaro gaguiniguiami. Ĩgʉ eropa gaguiniguira pʉhrʉ siete bupua wereniguirã carirama. 4 Erã eropa wereniguicʉ̃ peegʉ gojanʉgarabʉ yʉhʉ. Yʉ eropa gojanʉgacʉ̃ ta ʉmarogue yʉre wereniguiro carabʉ. ―Siete bupua erã arĩrare gajirãre werebita. Eropigʉ irire goja aĩbita, arĩro carabʉ yʉre. 5 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ wʉariyague niguidigʉ, yeba niguidigʉ anyu ĩgʉ mojoto diayepʉ mera sĩme mujuami ʉmarogue. 6 Eropa sĩme mujugʉ Goãmʉ eropa ojocariniguigʉ waĩ mera waĩpeoami. Ĩgʉ Goãmʉpʉ árĩpehrerire, ʉmʉsire, ʉmʉsi majarãre, i yebare, i yeba árĩrãre, pagayarire, pagayari majarãre iigʉ ãhrimi. Eropigʉ õpa arãmi anyu: ―Goãmʉ mera diaye arĩgʉ iiaa. Iripẽta corerãra. 7 Seis anyua erã corneta dipurure erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ puritucʉ̃ Goãmʉ iribojegue ĩgʉ “Õpa iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro dopa ta iigʉcumi. Iribojegue masare irire õaro werebiripʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ pohro majarãre, ĩgʉ yare weremʉhtarãre õaro werepehopʉ ĩgʉ. Iri ĩgʉ werepirare dohpaguere iigʉcumi, arãmi anyu. 8 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ ʉmarogue yʉre wereniguidiro dopa ta dipaturi wereniguigʉ carami daja. Õpa arĩgʉ carami yʉre: ―Wʉariyague niguigʉ yebague niguigʉ sihĩ anyu pohrogue waque. Eropa wagʉ papera tũrugãre ĩgʉ opari tũrugãre aĩque, arĩgʉ carami yʉre. 9 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ anyu pohrogue wahabʉ. Ĩgʉre papera tũrugãre yʉ serẽcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhriami yʉre: ―Aĩque. Eropigʉ i papera tũrugãre baque mʉhʉ. Mʉ ne bacʉ̃ mome iro dopa õaro imisĩroca. Mʉ parugue mʉ acura pʉhrʉ sʉ̃ia waroca, arãmi yʉre. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ iri tũrugãre anyure yʉ aĩra pʉhrʉ bahabʉ. Yʉ ne bacʉ̃ mome iro dopa imisĩabʉ. Yʉ ba acura pʉhrʉ yʉ parugue sʉ̃iro carabʉ yʉre. 11 Yʉ eropa bara pʉhrʉ õpa arãmi yʉre: ―Dipaturi bajarã masare, macari majarãre, yebari majarãre, baja disirori wereniguirãre, erã tauro oparã sãre pʉhrʉ erã dohpa waborore wereyumʉhtaque, arãmi yʉre.

Apocalipsis 11

1 Pʉhrʉ yʉre queodigʉre odoreami Goãmʉ. Tuadigʉpẽ yoadigʉ ãhrabʉ irigʉ. Irigʉre odoregʉ õpa arãmi yʉre: ―Yaha wihire queogʉ waque. Iri wihi majañe yʉre umupeori mesa sãre queoque. Eropigʉ iri wihiguere masare yʉre umupeorã sãre queoque. 2 Disiporo wirinʉgaropʉre queobita. Iripʉʉ yʉre gamebirã erã cʉhrapirapʉʉ ãhraa. Erã cuarenta y dos aberi gohra Goãmʉ ya macare iri maca majarã sãre ñero iirãcoma. Eropigʉ queobita iripʉʉre. 3 Eropigʉ yahare wererãre perãre obeogʉra. Mil doscientos sesenta nʉri gohra yahare wererãcoma. Co suhri sañanirã árĩrãcoma erã yʉ weredorenirã, arĩ wereami yʉre. 4 ―I yeba majarã tauro opʉ pohro pegʉ olivo waĩcʉri yucʉ niguia. Pegʉ sihãgori yucʉ sã iri yucʉ pohro niguia. Iri yucʉ oã perã yahare weremorã iro dopa ãhraa, arĩ wereami daja yʉre. 5 Eropirã erãre ĩhaturirã erãre erã ñero iidiacʉ̃ erã disirogue pea porã wirimaaro soe wejẽpehocãroca erãre ĩhaturirãre. Eropa ta erãre ñero iirãre wejẽrãcoma erã perã. 6 Eropiro erã perã erã deco aridorebiricʉ̃ deco arisome. Eropiro yahare erã wereropẽ deco arisome. Eropirã maʉrire diyari poyacʉ̃ iirãcoma erã. Eropirã i yebare ñero wacʉ̃ iirãcoma erã. Árĩpehreri dohpa árĩrore, dohpa árĩrãre, masare ñero wacʉ̃ iirãcoma erã. Erã noho gamero iidiaropẽ eropa ñero wacʉ̃ iirãcoma i yebare. 7 Erã Goãmʉ yare weretuhajacʉ̃ ʉ̃hcãri gobegue árĩgʉ ñegʉ nʉgʉ majagʉ wirigʉcumi. Eropigʉ Goãmʉ yare wererã erã perã mera gamequeãgʉcumi. Eropa gamequeãgʉ turatarinʉgagʉ erãre wejẽcãgʉcumi. 8 Ĩgʉ eropa wejẽra pʉhrʉ erã ya dʉpʉri mʉra wʉari maca maja mague oyaroca. Mari Opʉre Jesucristore erã pabia wejẽra maca ãhraa iri maca. Iri maca majarã ñerã árĩrã, Sodoma majarã mʉra, Egipto majarã mʉra iro dopa ãhrama. 9 Erã dʉpʉri mʉra oyaro ʉhrenʉ õaro oya, gajinʉ deco erã ya dʉpʉri mʉra iri mare oyaroca. Eropirã árĩpehreri yeba majarã yujurãyeri, árĩpehreri cururi majarã yujurãyeri, árĩpehrerã yare wereniguirã yujurãyeri iri nʉcʉ nʉri gohra erã ya dʉpʉri mʉrare ĩarãcoma. Eropirã iri nʉcʉ nʉri gohra erãre yaadoresome. 10 Erã perã Goãmʉ yare weremʉhtanirã i yeba majarãre erã ñero iira dipuwaja moanirã árĩrãcoma. Eropirã erã eropa sĩrinirã árĩcʉ̃ ĩarã árĩpehrero majarã mucubirirãcoma. Eropa mucubirirã bosenʉ ii, erã basi gajinore eropa ocãrãcoma. 11 Erã eropa iiquerecʉ̃ ʉhrenʉ pʉhrʉ gajinʉ deco gohra Goãmʉ erãre masugʉcumi daja. Ĩgʉ eropa masucʉ̃ erã dipaturi wahgãnʉgajarãcoma. Erã eropa wahgãnʉgajacʉ̃ ĩarã árĩpehrerã bʉrigã güirãcoma erãre. 12 Pʉhrʉ ʉmarogue bʉrigã erãre perãre wereniguicʉ̃ peerãcoma masa. Õpa arĩri bʉsʉroca erãre: ―Õgue mʉririque mʉa, arĩri bʉsʉroca. Erãre eropa arĩ wereniguirire bʉsʉcʉ̃ peerã imica cururi watope mʉria warãcoma. Erãre doonirã mʉra erã mʉriacʉ̃ ĩarãcoma. 13 Erã eropa mʉriarisubu yeba turaro ñohmeroca. Eropa ñohmecʉ̃ ta iri maca maja wiri baja wiri mihrua dija waroca. Eropirã yeba ñohmero mera siete mil masa sĩria warãcoma. Gajirã dʉhyarãpʉ ʉca wa, Goãmʉre ʉmaro majagʉre “Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorãcoma pare ĩgʉre. 14 I árĩpehreri eropa wara pʉhrʉ pesubu masa erã ñero tarituhajanirã árĩrãcoma. Eropa tarira pʉhrʉgã ta dipaturi masa mata daja ñero tarirãcoma. 15 Pʉhrʉ seis corneta dipurure erã purira pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ yarure puriami. Ĩgʉ eropa puricʉ̃ ʉmarogue turaro wereniguiro carabʉ. Õpa arĩro carabʉ: Dohpague mari Pagʉ, Cristo mera i yeba majarã tauro opʉ árĩgʉcumi. Eropigʉ eropa opʉ árĩniguigʉcumi Goãmʉ, arĩro carabʉ. 16 Eropirã Goãmʉ core oparã doarigue doarã veinticuatro Jesu yarã oparã Goãmʉ core mereja, ĩgʉre umupeoama. 17 Eropa umupeorã õpa arãma: Gʉa opʉ Goãmʉ, turatariagʉ ãhraa mʉhʉ. Mʉhʉ negohraguere eropa árĩmʉriyoro. Eropigʉ dohpague sãre eropa árĩniguia. Pʉhrʉgue árĩgʉca mʉhʉ. Mʉ turari mera masa erã opʉ mʉ árĩnʉgacʉ̃, “Õhaa,” arãa gʉa mʉre. 18 Árĩpehrerã i yeba majarã mʉre gamebirã mʉ mera guarima. Dohpaguere erãre mʉ dipuwaja moaburisubu ãhraa. Sĩrinirã sãre mʉ dipuwaja moaburisubu ãhraa. Eropiro mʉ yarãpʉre õarire erã iira wajare mʉ oburinosubu ãhraa. Yujurãyeri erã mʉ yare weremʉhtanirã árĩma. Eropirã erã gajirã mʉ yarã mera árĩpehrerã mʉre õaro umupeonirã árĩma. Eropigʉ oparãre, bu árĩrã sãre mʉ yarã erã árĩcʉ̃ ĩha õaro iigʉca mʉhʉ erãre. Eropiro i yeba majarãre goroweocorerãre mʉ cóãburisubuno árĩro iiaa dohpaguere, arĩ umupeoama Jesu yarã oparã Goãmʉre. 19 Erã eropa arĩ umupeora pʉhrʉ ʉmaro maja wihi Goãmʉ ya wihi ĩgʉ pãgũra wihi ĩhabʉ. Eropirã iri wihi árĩri comorore ĩhabʉ gʉa. Iri comoro pohecague Goãmʉ “Masare itamugʉra,” ĩgʉ arĩ werepirapũ sañabʉ. Gʉa eropa ĩacʉ̃ ta miamaa, bupu paamaa, gajiropa bʉsʉmaa, i yeba ñohmemaa wahabʉ. Deco yʉsariyeri deco bʉrigã ʉmarogue dijaribʉ.

Apocalipsis 12

1 Pʉhrʉ i yeba dohpa waborore ʉmarogue dehyoabʉ yʉre. Eropa dehyoari gʉhyadiaro maja ãhrabʉ. Õpa ĩamʉhtabʉ: Ʉmarogue nomeore ĩhabʉ. Igo suhriro abe ʉmʉ majagʉ iro dopa gosesiriabʉ. Eropigo abe ñami majagʉ weca niguiamo. Opʉ ĩgʉ peyarino berore doce necã opari berore peyadigo niguiamo. 2 Eropiro igo porãcʉboro merogã dʉhyabʉ. Eropigo igo niji wahgũgo pũriro mera gaguiniguiamo. 3 Pʉhrʉ dipaturi ĩhabʉ daja ʉmarogue: Wʉagʉ pĩrure diagʉre ĩhabʉ. Siete dipu dipucʉgʉ ãhrami. Árĩpehreri ĩgʉ dipu oparã erã peyarino berorire peyara dipu dihta ãhrabʉ. Eropigʉ diez cusaricʉgʉ ãhrami ĩgʉ. 4 Ĩgʉ pĩguru mera necã dipurure wejẽsiri medijuami. Árĩpehrerã necãre deco gohra wejẽsiri medijuami. Eropigʉ nomeo porãcʉgo pohro niguiami pĩru. Igo magʉgã dehyoacʉ̃ babu iirami. 5 Merogã pʉhrʉgã ta masa dehyoatuhami majigʉgã. Árĩpehreri yeba majarã opʉ árĩbu ãhrami ĩgʉgã. Ĩgʉ eropa opʉ turagʉ árĩcʉ̃ masa ĩgʉre tarinʉgarã yujuro bojesome. Ĩgʉ eropa masa dehyoacʉ̃ ta Goãmʉ ĩgʉ doaro pohrogue ĩgʉgãre aĩbeocãmi. 6 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ nomeopʉ masa marirogue pĩrure duhrigã wahámo. Goãmʉ ĩgʉ amuyudirogue duhrigã wahámo igo. Eroguere mil doscientos sesenta nʉri gohra Goãmʉ igore ĩhadibumi. 7 Eropirã ʉmarogue gamewejẽnʉgáma. Migue waĩcʉgʉ anyu ĩgʉ yarã anyua sã pĩru mera gamequeãma. Erã eropa gamequeãcʉ̃ pĩru ĩgʉ yarã anyua mera Miguere gamequeãmi. 8 Eropirã Migue sã pĩrure tarinʉgáma. Eropigʉ pĩrure ĩgʉ yarãre anyuare ʉmaroguere árĩnemodorebirami. 9 Eropigʉ wʉagʉ pĩrure cóãcãmi Goãmʉ. Ĩgʉ pĩru watĩ ta árĩgʉ iiami. Satana waĩcʉgʉ ãhrimi. Iribojeguere ĩgʉ pĩru dʉpʉ dopa deyogʉ árĩñumi. Eropigʉ árĩpehreri yeba majarãre gʉyagʉ ãhrimi. Goãmʉ ĩgʉre cóãgʉ ĩgʉ yarã anyua mera yebague cohã dijuami. 10 Pʉhrʉ ʉmarogue turaro wereniguicʉ̃ peeabʉ: ―Dohpaguere mari Pagʉ masare taumi pare. Dohpague tamerare mari Pagʉ mari Opʉ árĩgʉ ãhrimi ĩgʉ turarire ĩhmubu. Eropigʉ ĩgʉ obeodigʉ Cristo sã ĩgʉ opʉ árĩrire ĩgʉ turarire ĩhmumi árĩpehrerãre. Watĩre ʉmarogue árĩdigʉre cohã dijuami i yebague. Eropigʉ ĩgʉ turarire ĩhmumi mari Pagʉ. Ĩgʉ watĩpʉ ʉmʉri nʉcʉ, ñamiri nʉcʉ Jesu yarãre, “Oã ñerã ãhrima,” arĩ weresãgʉ iimi mari Pagʉre. Eropigʉ mari acawererãre Jesu yarãre weresãgʉ árĩmi. 11 Cristo Cordero waĩcʉgʉ ĩgʉ di cóãro mera mari acawererã ĩgʉre umupeorã erã ñeri iirare cóãsũnirã árĩma. Eropa árĩrã watĩre tarinʉgáma. Eropirã õari buherire wererã, watĩre tarinʉgáma. Ĩgʉ yare werera dipuwaja gajirã erãre wejẽdiaquerecʉ̃ ta, Cristo yare duhubirã árĩrã ĩgʉre tarinʉgama. 12 Eropirã mʉa ʉmaro majarã mucubirique. Watĩre ĩgʉ yebague cohã dijucʉ̃ ĩarã mucubirique. Mʉa yeba majarãpʉ, wʉariya majarã sã mojomorocʉrã warãca mʉa. Mʉa pohrogue dijami watĩ. Ĩgʉre dipuwaja moaboro merogã dʉhyaa. Eropigʉ guataricãmi ĩgʉ. Mʉa pohrogue ĩgʉ ejacʉ̃ mojomorocʉro dujacʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ mʉare, arĩ gaguiniguiro caricʉ̃ peeabʉ. 13 Eropigʉ pĩrupʉ cohã dijudigʉ nomeore, majigʉgã pagore nʉrʉsia wahgãmi. 14 Eropigʉ Goãmʉ gaa wʉagʉ quẽ dʉpʉre ohami igore masa marirogue igo wʉʉ duhri wahgãboro dopa. Erogue igo ejara pʉhrʉ ʉhre bojori õaro gaji bojori deco gohra õaro ĩhadibuami Goãmʉ igore. Ĩgʉ eropa ĩhadibucʉ̃ pĩru igore ñero iimasibirami. 15 Ero igo árĩcʉ̃ ĩagʉ pĩru igore miudiagʉ wʉaro decore etocabeocãmi. 16 Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ yebapʉ igore itamuabʉ. Pĩru ĩgʉ disiro wiriri decore yebapʉ yehrimaa wa uju aĩbeocãbʉ. 17 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ pĩru guatariami. Eropa guagʉ yujurãyeri igo pãramerã árĩturiarã mera gamewejẽgʉ wahámi. Erãpʉ Goãmʉ dorerire iirã ãhrama. Jesu yare õari buherire ne duhubirã ãhrama. Erã mera gamewejẽgʉ wahámi. Eropigʉ pĩru wʉariya tʉro pohro niguiami.

Apocalipsis 13

1 Wʉariya tʉro niguigʉ, nʉgʉ majagʉ iriya árĩgʉre ĩgʉ wahgãpacʉ̃ ĩhabʉ. Ĩgʉ siete dipu, diez gohra cusaricʉgʉ ãhrami. Ĩgʉ cusari oparã erã peyarino berori peyámi. Eropiro ĩgʉ dipure ĩgʉ waĩre ĩgʉ gojatura ãhrabʉ. Ĩgʉ waĩ iri ñeri waĩ árĩro Goãmʉre ĩhaturiri waĩ ãhrabʉ. 2 Eropigʉ ĩgʉ nʉgʉ majagʉ yee dorogʉ guagʉ iro dopa bejámi. Eropigʉ bugu iro dopa guburicʉgʉ ãhrami. Eropigʉ yee wʉagʉro iro dopa disirocʉgʉ ãhrami. Eropigʉ pĩrupʉ ĩgʉ turarire ohami nʉgʉ majagʉre. Eropa ogʉ ĩgʉre ĩgʉ opʉ doaro apigʉ ĩgʉ iro dopa ta masa bajarãre dorecʉ̃ iiami pĩru nʉgʉ majagʉre. 3 Ĩgʉ nʉgʉ majagʉ dipuru yuju dipuru camirocʉri dipuru dopa bejabʉ. Iri camiro ĩgʉre wejẽbocurira camiro árĩquerero yarira camiro ãhrabʉ. Iri dipuru ojocaricʉ̃ ĩarã, ʉca waháma i yeba majarã árĩpehrerã. Eropa ĩha ʉcarã, nʉgʉ majagʉre “Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoama. Eropirã ĩgʉ yarã waháma masa. 4 Eropirã nʉgʉ majagʉre pĩru ĩgʉ turarire ocʉ̃ ĩarã masapʉ ĩgʉre pĩrure mereja umupeoama. Eropirã nʉgʉ majagʉ sãre mereja ĩgʉre umupeoama. Eropa umupeorã õpa arãma: ―Ne gajigʉ mʉ iro dopa turagʉ marimi. Gajigʉ mʉre ne tarinʉgamasibeami, arĩ umupeoama masa nʉgʉ majagʉre. 5 Eropigʉ ĩgʉ nʉgʉ majagʉ “Turatariagʉ ãhrimi,” erã ĩgʉre arĩquerecʉ̃ ta, ĩgʉ Goãmʉre ñero wereniguiquerecʉ̃ ta eropa pepicãnimi Goãmʉpʉ. Eropigʉ cuarenta y dos aberi gohra ĩgʉ nʉgʉ majagʉ masare dorenigʉcumi. Iripẽta ĩgʉ opʉ árĩcʉ̃ gahmemi Goãmʉ. 6 Eropigʉ Goãmʉre ñero wereniguiami ĩgʉ. Ĩgʉ waĩre, ĩgʉ wihire, ʉmarogue ĩgʉ árĩro, ĩgʉ pohro majarã sãre ñero wereniguiami nʉgʉ majagʉ. 7 Eropigʉ Goãmʉ yarãre gamewejẽgʉ erãre tarinʉgámi. Ĩgʉ eropa tarinʉgaquerecʉ̃ ta eropa ĩacãniami Goãmʉ. Goãmʉ ĩgʉ eropa iidorebiricʉ̃re iisome ĩgʉ. Eropigʉ árĩpehrerã i yeba majarã tauro opʉ árĩnirami nʉgʉ majagʉ. Árĩpehreri cururi majarã, árĩpehreri yebari majarã tauro, árĩpehreri macari majarã tauro, árĩpehrerã yare wereniguirã tauro opʉ árĩnirami ĩgʉ. 8 Eropirã árĩpehrerã i yeba majarã ĩgʉ nʉgʉ majagʉ pohro mereja ĩgʉre umupeorãcoma Goãmʉ yarã árĩbirãpʉ. I yebare Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnuguboro core ĩgʉ yarã árĩmorãre ĩgʉ mera árĩniguimorãre erã waĩre gojatutuhañumi. Iripũ ĩgʉ eropa gojaturapũ Cordero erã wejẽdigʉ yapũ ãhraa. Iripũ erã waĩre gojatubirã dihta Goãmʉ yarã árĩbirã nʉgʉ majagʉre umupeorãcoma. 9 Gamiricʉrã ãhraa mʉa. Eropirã peeque mʉa Jesu yarã árĩrã. 10 Árĩpehrerã mʉare peresu iinirãre erã sãre peresu iigʉcumi pʉhrʉ. Árĩpehrerã masare ñose wejẽnirãre erã sãre ñose wejẽgʉcumi pʉhrʉ. Irire masirã mari Goãmʉ yarã ñero tariquererã ta ĩgʉre cóãbiricãrã. Eropirã yujuro boje ĩgʉre guñaturarã. 11 Pʉhrʉ gajigʉ nʉgʉ majagʉre ĩhabʉ daja. Yeba pohecague ĩgʉ árĩdigʉ ĩgʉ wiriricʉ̃ ĩhabʉ. Pecusaro oveja cusaro iro dopa bejari cusaro cusarocʉgʉ ãhrami. Eropa árĩqueregʉ pĩru iro dopa wereniguiami. 12 Eropigʉ nʉgʉ majagʉ árĩmʉhtadigʉpʉ pʉhrʉ árĩdigʉre opʉ acuami. Ĩgʉ eropa opʉ acugʉpʉ árĩpehreri yeba majarãre árĩmʉhtadire umupeodoreami. Árĩmʉhtadi nʉgʉ majagʉ erã wejẽbocuridi camiro yaridigʉ ãhrami. 13 Eropigʉ pʉhrʉ árĩdigʉ deyoro moarire ii ĩhmuami masa erã ĩha ʉcaboro dopa. Eropa iigʉ masa erã ĩaro peame wʉari peame ʉmarogue dijaricʉ̃ iiami. 14 Eropigʉ árĩmʉhtadigʉ ĩgʉ ĩhuro gajigʉ nʉgʉ majagʉpʉ deyoro moari mera masare gʉyámi, “Ihĩ mʉa umupeobu ãhrimi,” arĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ gajigʉ nʉgʉ majagʉ árĩmʉhtadigʉre wéadoreami masare. Ĩgʉ árĩmʉhtadigʉ ñoserimiji mera erã ñosedigʉ árĩqueregʉ ta ojocarigʉ ãhrami. Ĩgʉ iro dopa bejagʉre ta wéadoreami gajigʉ nʉgʉ majagʉ masare. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ dooqueregʉ ta eropa ĩacãniami. 15 Eropigʉ pʉhrʉ árĩdigʉ nʉgʉ majagʉpʉ árĩmʉhtadire wéadigʉre ojocaricʉ̃ iiami masare ĩgʉ doreboro dopa. Eropigʉ wéadigʉpʉ erã ĩgʉre umupeobirãre wejẽdoreami. 16 Eropigʉ árĩpehrerãre erã mojotori diayepʉ sãre ĩgʉ waĩre gojatudoreami nʉgʉ majagʉ pʉhrʉ árĩdigʉ. Erã mojotorire gojatubirinirãre erã diaporire gojatudoreami ĩgʉ waĩre. Bu árĩrãre, oparãre, doberi oparãre, mojomorocʉrãre, erã pohro majarãre, erã pohro majarã árĩbirãre, árĩpehrerãre ĩgʉ waĩre gojatudoreami. 17 Ĩgʉ árĩmʉhtadigʉ nʉgʉ majagʉ ĩgʉ waĩre, ĩgʉ numerore gojatubirãre ne asũdorebirami. Eropigʉ erãre duadorebirami. 18 Irire õaro masique mʉa. Pee masirã árĩrã nʉgʉ majagʉ ĩgʉ numerore õaro ĩha masique. Iri numero ʉma waĩ iro dopa ãhraa. Iri numero seiscientos sesenta y seis gohra ãhraa.

Apocalipsis 14

1 Pʉhrʉ Sión waĩcʉdigʉ ʉtãgʉ weca niguigʉre Corderore ĩhabʉ. Ĩgʉ mera ciento cuarenta y cuatro mil masa ãhrama. Erã ĩgʉ ya waĩre ĩgʉ Pagʉ ya waĩ sãre erã diaporire erã gojatunirã ãhrama. 2 Erãre yʉ ĩacʉ̃ ta ʉmarogue bʉsʉro carabʉ. Wʉari ʉtãmu bʉsʉro dopa ta, bupu ĩgʉ wʉaro bʉsʉro dopa ta bʉsʉro carabʉ. Eropigʉ arpa waĩcʉrire erã bʉamʉtẽro dopa ta bʉsʉro carabʉ. 3 Erã ciento cuarenta y cuatro mil masa bayarã ãhrama. Ero opʉ ĩgʉ doaro pohro wapicʉrã gajiropa bejarã, Jesu yarã oparã sã core bayarã ãhrama erã. Erã bayariñe mama bayariñe ãhrabʉ. Iri bayarire erã dihta masiama. Cristo ĩgʉ taunirã dihta iri bayarire masiama. Erã i yeba árĩnirã mʉra ĩgʉ aĩ mujunirã ãhrama. 4 “Ne ñerire iisome,” arĩnirã ñerire iibirinirã ãhrama. Ne erã yujusubugã nome mera ñero iibirinirã ãhrama. Eropirã Corderore ĩhacũnirã árĩrã, ĩgʉ yare eropa iiniguimʉrama. Eropigʉ erãre ñerã watope árĩnirãre ĩgʉ taumorãre aĩami Goãmʉpʉ. Eropa ĩgʉ taunirã árĩrã, Goãmʉ yarã árĩmorã, Cordero yarã sã árĩmʉhtanirã ãhrama. 5 Eropirã erã mera majarã ne yujugʉ gʉyagʉ marami. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ pepicʉ̃ ñeri iira dipuwaja marirã ãhrama erã. 6 Pʉhrʉ ʉmarogue wʉʉgʉre anyure ĩhabʉ. Ĩgʉ i yeba majarãre árĩpehreri cururi majarãre, árĩpehrerã yare wereniguirãre, árĩpehreri yebari majarãre õari buherire werebu ãhrami. Iri buheri ne gohrotobeaa. Eropa árĩniguicãa. 7 Eropigʉ anyu gaguinigʉ õpa arĩ medijuami: ―Goãmʉre güique. “Turatariagʉ, õatariagʉ ãhrimi,” arĩ umupeoque ĩgʉre. Dohpaguere masare ĩgʉ dipuwaja moaburisubu árĩro iiaa. Ĩgʉ ʉmʉsire, yebare, pagayarire, mʉtayarigã sãre iidigʉ ãhrimi. Eropirã ĩgʉre mereja umupeoque, arĩ gaguinigui dijuami anyu. 8 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ gajigʉ anyu ʉmaro wʉʉgʉ õpa arĩ medijuami: ―Erãre cóãcãmi. Wʉari maca Babilonia waĩcʉri maca majarãre cóãcãmi Goãmʉ. Erã ĩgʉ cóãnirãpʉ árĩpehrerã gajirãre ñero iicʉ̃ iima. Masa erãre ĩhacũrã, ñerire ʉaribejarã, goãmarã wéanirãre umupeoma. Merericʉrã vinore erã turaro ʉaribejaro dopa ta erã ñerire turaro ʉaribejama Babilonia majarãre ĩhacũrã, arĩ were medijuami gajigʉ anyu. 9 Erã perã anyua eropa arĩra pʉhrʉ gajigʉ anyu erã pʉhrʉ wʉʉgʉ gaguinigui õpa arĩ medijuami ĩgʉ sã: ―Árĩpehrerã nʉgʉ majagʉre umupeorãre, ĩgʉre wéadigʉre umupeorãre erã diaporire, erã mojotorire ĩgʉ waĩre gojatunirãre dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Erã mera guagʉ erã tamerare turaro dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ Goãmʉ erãre bʉrigã dipuwaja moaniguigʉcumi cãdijiro mariro. Nʉgʉ majagʉre umupeorã árĩpehrerã peamegue warãcoma. Erogue bʉrigã pũriroca erãre. Azufre waĩcʉri mera erã dihura peame árĩroca. Goãmʉ yarã anyua, Cordero sã erã ĩhuro ñero tarirãcoma erã. 11 Iri peame eropa imicacʉniguicãroca. Ne yarisome. Erãre eropa pũriniguicʉ̃ iiroca. Árĩpehrerã nʉgʉ majagʉre mereja umupeorãre eropa pũriniguiroca. Ʉmʉri sãre, ñamiri sãre eropa pũriniguicãroca sooro mariro erãre. Ĩgʉ nʉgʉ majagʉre ĩgʉ wéadigʉre umupeorã, ĩgʉ waĩre erã gojatunirã sã, eropa ta ñero tarirãcoma, arĩ medijuami anyu. 12 Eropigʉ õpa arĩ werea mʉare ire: Mʉa erã eropa ñero tariborore masirã, Goãmʉ yarã ĩgʉ dorerire iirã, Jesure cóãbirã árĩrã, ĩgʉ yare duhubiricãque. Ñero tarirã árĩquererã ta Goãmʉ yare duhubiricãque, arãa yʉhʉ mʉare. 13 Pʉhrʉ ʉmarogue yʉre wereniguiro caracʉ̃ peeabʉ daja. Õpa arãmi yʉre: ―Ire gojaque mʉhʉ. Goãmʉ yarã ĩgʉre cóãbirã árĩnirã dohpaguere mʉa sĩrira pʉhrʉ sãre õaro mucubirirã árĩrãca mʉa, arĩ medijugʉ carami yʉre. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Espíritu Santopʉ õpa arĩnemoami daja: ―Eropa ta ãhraa. Diaye ta ãhraa. Erã turaro erã mohmerire duhpiicã soorãcoma. Ʉmarogue erã wacʉ̃ õaro erã iirare guñagʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ erãre õaro iigʉcumi. Eropirã erã mucubirirã árĩrãcoma, arĩnemoami Espíritu Santo. 14 Pʉhrʉ imica curu boreri curure ĩhabʉ. Iri curu weca masʉ dopa bejagʉ doámi. Ĩgʉ oro bero opʉ ĩgʉ peyarino berore peyámi. Eropigʉ matamiji usiri mijire opámi ĩgʉ. 15 Pʉhrʉ gajigʉ anyu Goãmʉ wihigue árĩdigʉ wirirami. Eropa wiririgʉ turaro gaguiniami imica curu weca doagʉre: ―Mʉhʉ matamiji mera pohe maja dʉcare i yeba maja dʉcare tabe aĩpehocãque. Dohpaguere mʉ queodiro ejaa. Dʉca boretuhabʉ, arãmi anyu. 16 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ matamiji mera i yebare tãranʉgami ĩgʉ imica curu weca doagʉ. Eropa tãranʉgagʉ i yeba maja dʉcare aĩro dopa iiami. 17 Pʉhrʉ gajigʉ anyu sã Goãmʉ wihigue árĩdigʉ wirirami. Ĩgʉ sã matamiji usirimijire opámi. 18 Eropigʉ gajigʉ anyu Goãmʉre umupeori mesa pohrogue árĩdigʉ wirirami. Ĩgʉpʉ mesa maja, peamere ĩhadibugʉ ãhrami. Eropa wiririgʉ matamiji usirimiji opagʉre gaguiniguiami: ―Mʉhʉ matamiji mera i yeba árĩri pohere, igui pohe maja dʉcare aĩque. Iguipʉ ñiituhabʉ, arĩ gaguiniguiami. 19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ anyu ĩgʉ matamiji mera i yebare tãragʉ, iguitõrire wírita aĩami. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ iritõrire iguitõrire ĩgʉ ñatĩarogue cõhámi. Ĩgʉ eropa ñatĩaro dopa ta Goãmʉ ĩgʉre gamebirãre turaro guagʉ, dipuwaja moagʉcumi. 20 Iri maca tʉro pohro erã ñatĩaro iri iguitõrire ñatĩama. Ero erã ñatĩacʉ̃ igui deco wiriro dopa di wiriabʉ. Trescientos kilómetros yoariya, yuju metro õaro gaji metro deco ʉ̃hcãriya ãhrabʉ di mera. Irire ĩha masiabʉ. Yujunʉ anyu Goãmʉre gamebirãre ñerire iinirãre gameneo erã ñeri iira dipuwaja moagʉcumi. Ĩgʉ eropiicʉ̃ masa bajarã sĩrirãcoma. Eropa sĩrirã di pagari cóãrãcoma, arĩ masiabʉ yʉhʉ.

Apocalipsis 15

1 Pʉhrʉ ʉmarogue gajiropa árĩrore ĩhabʉ. Gʉhyadiaro árĩro i yebague dohpa waborore ĩhmuriñe ãhrabʉ. Õpa ĩhabʉ: Siete anyua ãhrama. Goãmʉ guagʉ siete suburi masare dipuwaja moatubu iiami. Eropirã erã siete anyuapʉ dipuwaja moadore ĩgʉ apimorã ãhrama. 2 Anyuare yʉ ĩara pʉhrʉ wʉariyare õaro deco sʉririya dopa árĩriyare ĩhabʉ. Iriya peame mera árĩriya ãhrabʉ. Eropigʉ iriya pohro niguirãre nʉgʉ majagʉre ĩgʉre wéadigʉ sãre tarinʉganirãre ĩhabʉ. Erã nʉgʉ majagʉ numerore ĩgʉ ya waĩ maja numerore gojatudorebirinirã ãhrama. Ero niguirã arpa waĩcʉri bʉamʉtẽrire opáma. Iri bʉamʉtẽri Goãmʉ ĩgʉ ora ãhrabʉ. 3 Eropirã Goãmʉ pohro majagʉ Moise ya bayarire bayarã iiama. Cordero ya bayariñe sãre bayarã iiama. Õpa arĩ bayáma: Gʉa opʉ mʉhʉ Goãmʉ turatariagʉ ãhraa. Mʉ iirare ĩarã ĩha ʉca wahaa gʉa. Mʉ iira õataria. Mʉhʉ árĩpehreri yeba majarã tauro opʉ ãhraa. Õaro gʉyaro mariro diaye iiaa mʉhʉ. 4 Árĩpehrerã mʉre güima. Árĩpehrerã mʉre “Turagʉ ãhrimi,” arĩrãcoma. Mʉ dihta ñeri marigʉ ãhraa. Árĩpehrerã i yeba majarã mʉ pohrogue ejarã mereja mʉre umupeorãcoma. Eropa ta iirãcoma erã árĩpehrerã õaro mʉ iirare ĩarã, arĩ bayarã iiama erã. 5 Pʉhrʉ ʉmarogue ĩhamemujugʉ, Goãmʉ ya wihire pãgũra wihire ĩhabʉ. Iri wihigue Goãmʉ ĩgʉ doreri ĩgʉ gojara mijiri ʉtã mijiri erã dibura mijiri ãhrabʉ. 6 Iri wihire yʉ ĩacʉ̃ ta siete anyua iri wihi pohecague árĩnirã wirirama. Erã Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moadoregʉ ĩgʉ apimorã ãhrama. Erã nʉcʉ erã dipuwaja moaburire opáma erã anyua. Õari suhri, boreri suhricʉrã ãhrama. Eropiro erã coretihbi weca oro gasiro mera tʉãdiunirã ãhrama. 7 Iri wihigue árĩnirã erã wiriricʉ̃ wapicʉrã gajiropa bejarã mera majagʉ erãre siete anyuare oroparire ohami. Iripari Goãmʉ gua ĩgʉ dipuwaja moadoreburi mera õaro ʉjʉtʉriabʉ iripari. Ĩgʉ Goãmʉ eropa árĩniguigʉ ãhrimi. 8 Ĩgʉ iriparire erãre ocʉ̃ ta Goãmʉ wihi pohecague ĩgʉ gosesiriri mera ĩgʉ turari mera imicacʉ sehya wahabʉ. Iri wihi eropa imicacʉ sehya wacʉ̃ iri wihire ne yujugʉ ñaja masiya marabʉ. Siete anyua Goãmʉ dipuwaja moadoregʉ ĩgʉ apidiro dopa ta erã masare dipuwaja moatura pʉhrʉ dipaturi iri wihigue ñajamasirãcoma daja. Ĩgʉ dipuwaja moaboro core ñaja masiya mara.

Apocalipsis 16

1 Pʉhrʉ Goãmʉ wihigue turaro wereniguiro carabʉ. Siete anyuare weregʉ iigʉ carami: ―Goãmʉ ĩgʉre tarinʉganirã mera guami. Eropirã ĩgʉ dipuwaja moadorerare iique. Eropirã dohpaguere siete pari dicʉrire yebague pisiri medijurã waque i yeba majarãre, arĩ wereniguigʉ carami. 2 Eroparĩcʉ̃ peegʉ árĩmʉhtadigʉ anyu ĩgʉ oparipa dicʉrire yebague pisiri medijuami. Ĩgʉ eropa pisiri medijucʉ̃ nʉgʉ majagʉ waĩre gojatunirã ĩgʉre wéadigʉre umupeonirã ñero camicʉama. Iri cami turaro pũriyoro erãre. 3 Ĩgʉ eropa pisirira pʉhrʉ gajigʉ anyu daja ĩgʉ oparipa dicʉrire pisiri medijuami daja wʉariyague. Ĩgʉ eropa pisiricʉ̃ iriya diya wahabʉ. Sĩridigʉ di iro dopa ãhrabʉ iri di. Eropa wacʉ̃ iriya pohecague árĩnirã sĩripehrea waháma. 4 Perã eropa pisiri dijura pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ oparipa dicʉrire pisiri medijuami daja maʉrigue, iri maʉri diparigue sãre. Ĩgʉ eropa pisiricʉ̃ maʉri diyari dihta wahabʉ. 5 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ gajigʉ anyu maʉrire coregʉ õpa arĩgʉ carami: ―Goãmʉ, mʉhʉ ñeri marigʉ ãhraa. Dohpague sãre eropa árĩniguicãgʉ ãhraa mʉhʉ. Iribojegue sãre eropa árĩniguicãmʉribʉ mʉhʉ. Eropigʉ dipuwaja moagʉ diyarire iigʉ diaye iiabʉ mʉhʉ. 6 Nʉgʉ majagʉ yarãpʉ mʉ yarãre wejẽrã di cóãcʉ̃ iima. Mʉ yare wererã sãre wejẽrã di cóãcʉ̃ iima erã. Erã eropa wejẽra dipuwaja iriyari diyari wahabʉ erã ihriburi. Õpa ta mʉ iicʉ̃ gahmeama erã, arĩgʉ carami maʉrire coregʉ anyu. 7 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Goãmʉre umupeori mesague wereniguiro carabʉ daja: ―Eropa ta ãhraa. Goãmʉ gʉa opʉ turatariagʉ ãhraa mʉhʉ. Gʉyaro mariro, queoro masare beye, dipuwaja moaa mʉhʉ, arĩ wereniguiro carabʉ. 8 Ʉrerã anyua erã pisirira pʉhrʉ gajigʉ anyu ĩgʉ oparipa dicʉrire pisiri medijuami daja. Abe ʉmʉ majagʉ weca pisiri medijuami. Ĩgʉ eropa pisiricʉ̃ abere masare turaro asicʉ̃ iiami Goãmʉ. 9 Eropigʉ abe ʉmʉ majagʉ masare turaro asiami. Erãre eropa asicʉ̃ erã Goãmʉ erãre ĩgʉ dipuwaja moadorecʉ̃ masirã, ĩgʉre ñero wereniguiama masa. Eropa ñero tariquererã ta erã ñero iirare ne bʉjawerebirama. Eropirã duhubirama. Goãmʉre “Turagʉ ãhrimi,” arĩ umupeodiabirama. 10 Wapicʉrã anyua erã pisirira pʉhrʉ gajigʉ anyu daja ĩgʉ oparipa dicʉrire pisiri medijuami daja. Nʉgʉ majagʉ ĩgʉ doaro weca pisiri medijuami. Opʉ doaro ãhrabʉ ĩgʉ doaro. Ĩgʉ eropa pisirira pʉhrʉ ĩgʉ yarã árĩri yebague naitĩaro wahabʉ. Eropirã ĩgʉ yarã masa ñero pũricʉ̃ gʉcʉrire cũridihuama. 11 Erãre ñero pũricʉ̃ ta, erã ñero camicʉrã ta Goãmʉre ʉmaro majagʉre ñero wereniguiama. Erã ñero iirapʉre bʉjawerebirama. Eropirã irire duhubirama. 12 Yuju mojotocʉ majarã anyua erã pisirira pʉhrʉ gajigʉ anyu daja ĩgʉ oparipa dicʉrire pisiri medijuami daja. Eufrate waĩcʉriya wʉariyague pisiri medijuami. Ĩgʉ eropa pisiricʉ̃ iriya bojomerea wahabʉ. Abe mʉririro majarã oparã erã gamewejẽrã warã erã iriya taribujariboro dopa eropa iiami. 13 Pʉhrʉ ʉrerã watẽare tarumʉrã iro dopa bejarãre ĩhabʉ. Yujugʉ tarubʉgʉ pĩru pohecague árĩdigʉ ĩgʉ disirogue wirirami. Gajigʉ tarubʉgʉ watĩ nʉgʉ majagʉ disirogue wirirami. Gajigʉ tarubʉgʉ watĩ daja “Goãmʉ yare weregʉ ãhraa,” arĩ gʉyadigʉ ya disirogue wirirami. 14 Eropirã erã ʉrerã watẽa tarumʉrã iro dopa bejarã deyoro moarire ii ĩhmurã ãhrama. Eropirã árĩpehrero majarã oparãre gamenerecʉ̃ iiama erã basi Goãmʉ mera gamewejẽdorerã. Erã eropa gamewejẽburinʉ Goãmʉ turatariagʉ árĩpehrerãre ĩgʉ dipuwaja moaburinʉ, pehreburinʉ árĩroca. 15 Ero coregue õpa arĩmi Jesu gʉare: Ĩaque mʉa. Yajari masʉ ĩgʉ yajagʉ ariro dopa ta yʉ sã guñaña mariro arigʉca. Yʉ ariborore õaro coredigʉ mucubirigʉ árĩgʉcumi. Ĩgʉ yaha árĩburire iiniguidigʉ ñeri marigʉ mucubirigʉcumi. Yʉ mera árĩgʉcumi. Eropa iidigʉ árĩgʉ yʉ dujaricʉ̃ gʉhyasĩrisome ĩgʉ, arĩmi Jesu gʉare. 16 Eropirã ʉrerã watẽa i yeba majarã tauro oparãre gamewejẽcʉ̃ iituháma. Erã gamewejẽro Hebreo ya disiro mera Armagedón waĩcʉa. 17 Seis anyua erã pisirira pʉhrʉ daja gajigʉ anyu ĩgʉ oparipa dicʉrire imica cururi weca pisiri medijuami daja. Ĩgʉ eropa pisirira pʉhrʉ Goãmʉ wihigue ĩgʉ opʉ doarogue turaro wereniguiro carabʉ: ―Iripẽta árĩroca, arĩro carabʉ. 18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta miamaa, bupu pamaa, gajiropa bʉsʉmaa, gʉhyaro yeba ñohmeabʉ. I yeba masa erã árĩnʉgara pʉhrʉ eropa siari ñohmebirabʉ i yeba. Gajisubu ñohmediro tauro gʉhyaro yeba ñohmemaabʉ. 19 Eropa ñohmecʉ̃ wʉari macare Babilonia waĩcʉri macare ʉhrema yehremaa wahabʉ. Eropiro paga macari i yeba árĩri macari dija wahabʉ. Eropigʉ Babilonia waĩcʉri maca majarãre wʉari maca majarãre guñámi Goãmʉ erãre dipuwaja moabu. Erã ñerire iiri dipuwaja erã mera turaro guámi. Eropa guagʉ erãre bʉrigã dipuwaja moámi. 20 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ árĩpehreri nʉgʉri, ʉtã yucʉ sã pehrea wahabʉ. Eropiro ne marabʉ. 21 Eropiro decoyeri pagayeri yʉsariyeri yebague masa weca dijarabʉ. Árĩpehreri decoyeri cuarenta kilo nʉcʉriyeri ãhrabʉ. Erã weca iri eropa dijaricʉ̃ Goãmʉ erãre ĩgʉ turaro dipuwaja moacʉ̃ masirã ñero wereniguiama masa Goãmʉre.

Apocalipsis 17

1 Pʉhrʉ siete parire oparã anyua mera majagʉ yʉ pohrogue eragʉ õpa arãmi yʉre: ―Ĩagʉ arique. Diari bajayari weca doagore ʉma mera ñero iiricʉdigore Goãmʉ ĩgʉ dipuwaja moaborore ĩagʉ arique mʉhʉ. 2 I yeba majarã oparã igo mera ñero iiro dopa ta igo yapʉre gamema. Goãmʉpʉre gamebirama. I yeba majarãre igo sihu merecʉ̃ iiro dopa ta, erã mera igo ñero iiro dopa ta igo masare ñero iirire ʉaribejacʉ̃ iimo igo. Eropa iigo árĩpehreri ñerire erã iicʉ̃ iimʉrimo igo masare, arĩ wereami anyu yʉre. 3 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Espíritu Santo yʉre deyoro moarire ĩacʉ̃ iiami. Eropigʉ anyu masa marirogue aĩ wahgãmi yʉre. Ero igo nomeore ĩhabʉ. Igo nʉgʉ majagʉ diagʉ weca peyago ãhramo. Nʉgʉ majagʉpʉ ĩgʉ dʉpʉ baja waĩ erã gojatudigʉ ãhrami. Iri waĩ ñeri waĩ Goãmʉre ñeri wereniguiri waĩ ãhrabʉ. Eropigʉ siete dipucʉgʉ, diez gohra cusaricʉgʉ ãhrami nʉgʉ majagʉ. 4 Eropigo nomeopʉ õaro yahsari suhri oparã erã sañarino suhrire sañadigo ãhramo. Diari suhri sãre sañadigo ãhramo. Baja orore, wajacʉri ʉtãre, perlayeri sãre tuhura suhrirore sañadigo ãhramo igo. Eropigo oropare opámo igo. Iripare dicʉri ñeri igo iira ãhrabʉ. Ñero iigo bʉrigã ñero iidigo árĩmo igo. Iri ñeri Goãmʉ ĩgʉ ĩadiabirira ãhrabʉ. 5 Igo diapo igo waĩ erã gojatudigo ãhramo. Iri waĩre õaro masibeaa mari. Õpa arĩ gojatura ãhrabʉ igo diapogue: “Wʉari maca Babilonia ãhrimo. Igo árĩpehreri ñeri iinʉgadigo ãhrimo. Árĩpehrero majarã erã ñerire, Goãmʉre erã gamebiririre iinʉgadigo ãhrimo. Eropirã erã igore ĩhacũrã ñetariaro iirã iima,” arĩ, igo diapore erã gojatudigo ãhramo. 6 Eropa igore ĩagʉ igo bajarã Goãmʉ yarãre igo wejẽdigo árĩcʉ̃ masiabʉ yʉhʉ. Mererã erã mucubiriro dopa ta igo erãre wejẽgo erã di cóãcʉ̃ ĩago mucubiridigo ãhramo igo. Jesure erã cóãbiriri dipuwaja erãre wejẽdigo ãhramo igo. Igore ĩagʉ, ĩha ʉca wahabʉ. 7 Eropigʉ ĩgʉ anyu arãmi yʉre: ―¿Duhpigʉ ĩha ʉca wahari mʉhʉ? arãmi yʉre. ―Mʉ masibirirare mʉre ĩhmugʉra. Igo nomeore mʉre weregʉra. Igo peyagʉ sãre weregʉra. Ĩgʉ nʉgʉ majagʉ ãhrimi. Eropigʉ siete dipucʉgʉ, diez cusaricʉgʉ ãhrimi. 8 Ĩgʉ mʉ ĩadigʉ iribojegue árĩdigʉ árĩmi. Dohpaguere marimi ĩgʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ ʉ̃hcãri gobegue árĩdigʉ wiriri dehyoagʉcumi daja. Ĩgʉ eropa wiririra pʉhrʉ dederebu peamegue wagʉcumi. I yeba majarã ĩgʉ dehyoacʉ̃ ĩha ʉca wa, ĩgʉre umupeorãcoma. I yeba árĩboro core Goãmʉ ĩgʉ yarã árĩmorãre erã waĩre gojatudigʉ árĩmi. Ĩgʉ gojatubirinirã ãhrima nʉgʉ majagʉre umupeorã. Ĩgʉpʉ iribojegue árĩdi árĩmi. Dohpaguepʉre marimi. Pʉhrʉ dipaturi dehyoagʉcumi daja. Eropirã masa ĩgʉ dehyoacʉ̃ ĩarã, ĩha ʉca warãcoma. 9 “Dohpaguere yʉ wereburire õaro masidiarã, õaro peerãca mʉa, arĩnemoami yʉre daja. Eropirã pee masirã árĩque mʉa. Nʉgʉ majagʉ dipu, siete dipu siete ʉtã yucʉ iro dopa ãhraa. Iri ʉtã yucʉ weca peyamo igo ñero iiricʉgo. 10 Iri dipu siete oparã sã iro dopa ãhraa. Bajarã masa tauro oparã ãhrima. Cinco oparãre cóãtuhama. Gajigʉ erã pʉhrʉ árĩgʉ opʉ ãhrimi dohpaguere. Gajigʉpʉ pʉhrʉ opʉ ñajagʉcumi. Eropa ñajagʉ merogã opʉ árĩgʉcumi ĩgʉ. 11 Eropigʉ nʉgʉ majagʉ diagʉ core árĩdigʉ, dohpaguere marigʉ erã siete oparã pʉhrʉ opʉ árĩgʉcumi. Siete oparã mera majagʉ ãhrimi. Pʉhrʉ peamegue dederea wagʉcumi. 12 “Nʉgʉ majagʉ cusari diez cusari diez oparã iro dopa ãhraa. Bajarã masa tauro oparã ãhrima. Erã oparã ñajanibeama dohpa. Pʉhrʉgue oparã ñajarã merogã oparã árĩrãcoma. Yoari boje oparã árĩdoresome erãre. Eropa oparã árĩrã nʉgʉ majagʉ mera oparã árĩrãcoma. 13 Erã diez oparã yujuro mera pepirã árĩrãcoma. Eropirã erã nʉgʉ majagʉre erã ya yebari majarã tauro opʉ acurãcoma. 14 Eropirã Cordero mera gamewejẽ warãcoma erã. Erã eropa gamewejẽquerecʉ̃ ta Cordero ĩgʉ beyenirã mera ĩgʉre ne cóãbirinirã mera erãre tarinʉgarãcoma. Ĩgʉ árĩpehrerã gajirã tauro opʉ ãhrimi. Eropigʉ erãre tarinʉgagʉcumi,” arãmi anyu yʉre. 15 Ire yʉre werenemoami anyu: ―Ñero iiricʉgo maʉri weca doago iimo. Iri maʉri õpa iro dopa ãhraa: Baja yebari majarã, baja cururi majarã, baja disiri wereniguirã iro dopa ãhraa iri maʉri. Erã bajarã weca ãhrimo igo. 16 Nʉgʉ majagʉ, diez oparã mera ñero iiricʉgore ĩhaturirãcoma. Erã diez oparã nʉgʉ majagʉ mera igore goroweopeho igo yare emapehocã, suhri marigo cóãrãcoma igore. Eropa iirã igo dʉpʉre barãcoma. Erã eropa iira pʉhrʉ igore soepehocãrãcoma. 17 Erã diez oparã yujuro mera pepirã nʉgʉ majagʉre erã ya yeba majarã tauro opʉre acurãcoma. Erã eropa iicʉ̃ apimi Goãmʉ ĩgʉ gamediro dopa ta iibure. Eropigʉ nʉgʉ majagʉpʉ opʉ árĩgʉcumi. Árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ iribojegue ĩgʉ werediro dopa ta ĩgʉ iira pʉhrʉ nʉgʉ majagʉre cóãgʉcumi. 18 Igo mʉ ĩadigo mera õpa arĩ buhema: Igo wʉari maca Babilonia waĩcʉri maca iro dopa ãhrimo. Árĩpehrerã gaji macari majarã tauro ãhrima iri maca majarã, arãmi anyu yʉre.

Apocalipsis 18

1 Pʉhrʉ gajigʉ anyure ʉmarogue dijarigʉre ĩhabʉ. Ĩgʉ opʉ gohra ãhrami. Eropigʉ ĩgʉ gosesiriri árĩpehreroguere õaro boyoro wahabʉ. 2 Ĩgʉ eropa dijara pʉhrʉ turaro gaguinigui wereami: ―Cóãcãmi. Babilonia waĩcʉri macare wʉari macare iri maca majarã sãre cóãcãmi. Dohpaguere watẽa bajarã ñerã dʉpʉ deyobirã sã iri maca mʉraro árĩrã iima. Ñerã mirimagʉ porã majarã sã masa erã ĩha doorã iri maca mʉrarore árĩrã iima. 3 Iri maca majarã mʉra árĩpehreri yeba majarãre goroweonirã árĩma. Eropirã baja yebari majarã tauro oparã iri maca majarãre pee Goãmʉre cóãnirã árĩma. Erã ñeri ʉaribejarire iidiarã cóãnirã árĩma Goãmʉre. Iri maca majarã baja gajinore wajapagari duarire gamenirã árĩma. Eropirã gaji macari majarã erãre duarã pagari dihta wajatanirã árĩma, arĩ wereami anyu. 4 Pʉhrʉ dipaturi ʉmarogue wereniguicʉ̃ peeabʉ. Õpa arĩro carabʉ iri macare cóãboro core ĩgʉ wereniguirire: ―Mʉa yaharã, iri maca majarã mera árĩbiricãque mʉa. Iri maca majarã mera mʉa árĩcʉ̃ mʉa sãre dipuwaja moagʉcumi. Eropirã iri macague ñero iirire ĩhacũbiricãque. 5 Ero ñero iira baja árĩcãa. Iri maca majarã yoari boje bʉrigã ñerire iituhajama. Eropigʉ yʉhʉ Goãmʉ iripẽta erã ñero iicʉ̃ gahmea. Eropigʉ erãre dipuwaja moagʉca. 6 Iri maca turaro dipuwajacʉporo. Ero majarã masare erã ñero iidiro dopa ta erã sãre ñero taricʉ̃ iiporo. Masare erã ñero iidiro dopa ta erã tauro erãre ñero dipuwaja moaporo, arĩro carabʉ. 7 Iri maca majarã “Õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepirima. Eropa arĩ pepirã, wajapagarire wʉaro opáma erã. Erã wajapagarire wʉaro erã oparopẽ ta turaro ñero taricʉ̃ iiporo. Eropirã erãre bʉjawerecʉ̃ iiporo. Erã basi õpa arĩ pepirima erã: “Gʉa i yeba majarã oparã árĩrã iiaa. Mojomorocʉrã árĩbeaa. Eropirã ne ñero tarisome gʉa,” arĩ pepirima erã. 8 Eropa arĩ erã pepirã árĩcʉ̃ yujunʉ erãre guñaña mariro dipuwaja moaburinʉ árĩroca, arĩro carabʉ. Irinʉ sĩriri, dorecʉri, co oreri, oaboari árĩroca. Eropigʉ iri macare soepehocãgʉcumi, arĩro carabʉ. Mʉa opʉ Goãmʉ iri macare dipuwaja moadoregʉ turatariagʉ ãhrimi. Eropigʉ eropa ta ĩgʉ arĩdiro dopa ta iri macare dipuwaja moadoregʉcumi, arĩro carabʉ ʉmarogue. 9 Eropirã Goãmʉ iri macare ĩgʉ dipuwaja moacʉ̃ ĩha i yeba majarã oparã bʉrigã bʉjawere orerãcoma. Erã iri maca majarã mera ñerire iirã õaro mucubirirã árĩmʉrinirã árĩma. Eropirã iri maca ʉ̃jʉcʉ̃ ĩarã orerãcoma erã. 10 Ĩgʉ iri macare eropa soecʉ̃ ĩarã oparã gaji yeba majarã yoarogue ĩhabeoniguirãcoma gʉa sãre dipuwaja moari arĩrã. Ero ĩhabeoniguirã õpa arĩrãcoma: ―Ade. Mojomorocʉri maca ãhraa Babilonia. Si maca wʉari maca turari maca árĩrabʉ. Mata yojaro mera si macare dipuwaja moami, arĩrãcoma erã. 11 I yeba majarã doberi duarã iri maca ʉ̃jʉcʉ̃ ĩarã bʉrigã bʉjawere orerãcoma erã sã. Iri maca pehrecʉ̃ ĩarã, erã ya doberire asũrã maricʉ̃ ĩarã bʉjawere orerãcoma. Eropirã orerãcoma. 12 Erã aĩgãrirare, orore, platare, wajacʉri ʉtãre, perla waĩcʉri dipu sãre asũrã marirãcoma. Eropi gaji erã aĩgãrirare suhri õarire wajapagarire, yahsari suhrire, oparã erã sañari suhri dopa bejarire, seda waĩcʉri suhrire, diari suhrire asũrã marirãcoma. Eropi gaji erã aĩgãrirare yucʉ poresuri yucʉre asũrã marirãcoma. Eropi gajire erã aĩgãrirare marfil waĩcʉri mera erã iirare, wajacʉri yucʉ mera erã iirare, bronce mera erã iirare, come mera erã iirare, marmol mera erã iirare asũrã marirãcoma. 13 Eropi erã aĩgãrirare canela waĩcʉrire, gaji bari ʉsʉricʉ̃ iirire, inciensore, mirra waĩcʉri poresurire, gaji poresurire asũrã marirãcoma. Eropi gaji erã aĩgãrirare vinore, ʉyʉre, trigo pogare, trigore, wecʉare, ovejare, cabayuare, tũruri gasire, pohro majarãre asũrã marirãcoma. Eropirã bʉjawererãcoma doberi duari masa. 14 Eropirã õpa arĩrãcoma erã iri maca majarã mʉrare: ―Ade. Ñetariaro wahari erã. Árĩpehreri erã mahira mʉra pehrea wahaa. Eropiro árĩpehreri erã õarire erã wajapagari opara pehrea wahaa. Eropirã iri dipaturi bocasome mari, arĩrãcoma doberi duari masa. 15 Erã iri macare doberi duarã wʉaro wajatamʉrinirã árĩma. Eropirã erã iri macare yoarogue ĩhu niguirãcoma gʉa sãre dipuwaja moari arĩrã ʉcarã. Eropa ĩhabeorã iri macare bʉrigã bʉjawere orerãcoma. 16 Õpa arĩrãcoma iri macare: ―Ade. Ñetariaro wahaa iri maca wʉari maca. Si maca majarã õarire opamʉririma. Nomeo õari suhrire, wajapagari suhrire, yahsari suhrire, diari suhri sãre sañago dopa õarire opamʉririma. Eropirã oro wajapagari ʉtã, perla dipu waĩcʉri tuhura suhriro sañamʉrima. Wʉaro opamʉrima si maca majarã. 17 Eropiro mata si maca wʉaro dobericʉri maca dederea wahaa, arĩrãcoma iri macare. Eropirã árĩpehrerã dohori gasi mera curirã, iri gasi oparã, erã ʉma, gajirã wʉariyague mohme wajatarã sã iri macare yoarogue ĩhu niguirãcoma erã sã. 18 Ero ĩhabeorã iri macare ʉ̃jʉcʉ̃ ĩarã õpa arĩ gaguiniguirãcoma: ―Paga macari si maca iro dopa árĩri macari ne gaji maca mara, arĩ gaguiniguirãcoma erã. 19 Eropa bʉjawererã árĩrã erã dipu weca nicure ñaji peorãcoma. Eropirã co orerã õpa arĩrãcoma: ―Ade. Ñetariaro wahaa si maca mʉraro. Õari maca árĩribʉ. Árĩpehrerã dohori gasi oparã wʉariyague curirã si maca maja doberi mera õaro wajataribʉ mari. Eropiro mata si maca dederepehrea wahaa, arĩrãcoma gasi majarã, arĩ werero carabʉ yʉre ʉmarogue. 20 ―Iri macare ĩgʉ cóãcʉ̃ ĩarã mucubirique mʉa, ʉmaro majarãpʉ, arĩro carabʉ. ―Goãmʉ yarã, Jesu ĩgʉ apinirã, ĩgʉ yare weremʉhtanirã árĩpehrerã mʉa mucubirique. Iri maca majarã mʉare ñero taricʉ̃ iima. Erã eropa iira dipuwaja, dipuwaja moami Goãmʉ. Eropirã mucubirique mʉa, arĩro carabʉ. 21 Eropa arĩ wereniguirare peera pʉhrʉ õpa ĩhabʉ yʉhʉ. Turagʉ anyu wʉariye ʉtãyere aĩ wahgũ, wʉariyague mehyuami. Eropa mehyugʉ õpa arãmi: ―Iye ʉtãye yuriñajadiro dopa ta wʉari maca Babilonia waĩcʉri maca turaro yuhridijaro bʉsʉroca. Eropa yuhridijara pʉhrʉ iri macare dipaturi ĩasome mʉa. 22 Iri macare dederea wacʉ̃ iigʉcumi. Eropiro ne iri macare bayarire mʉa peediro dopa árĩsome. Arpa bʉamʉtẽri, flauta dipurure, corneta sãre ne dipaturi peeya mariroca. Eropirã iri maca maricʉ̃ ero mohmenirã dipaturi erore mohmesome. Eropiro trigo yeri ʉtã mera erã oera sã ne peeya mariroca. 23 Iri maca boyo oyadiro dopa ne árĩsome. Eropirã mojoto dirinirã erã mucubiri wereniguidiro dopa ne dipaturi árĩsome. Iri maca majarã doberi duarã asũrã mera gajirã tauro opamʉrima erã. Eropirã iri maca majarã yeea erã purisiriri mera árĩpehrero majarãre gʉyamʉrima. Eropirã ñerire ʉaribeja, Goãmʉpʉre gamebirimʉrima masa, arãmi yʉre turagʉ anyu. 24 Iri maca majarã Goãmʉ yare weremʉhtanirãre gajirã ĩgʉ yarã sãre árĩpehrero majarãre wejẽmʉrinirã árĩma. Erã eropa wejẽra dipuwaja, gaji ñero iira dipuwaja sãre dipuwaja moámi Goãmʉ iri macare.

Apocalipsis 19

1 Babilonia macare ĩgʉ cóãrare yʉ ĩara pʉhrʉ ʉmarogue bajarã gaguiniguirã carama yʉ peecʉ̃. Õpa arĩ gaguiniguirã carama: Aleluya. Goãmʉre õaro wereniguirã. Goãmʉ marire taugʉ ãhrimi. Ĩgʉre õaro umupeorã. Turatariagʉ ãhrimi ĩgʉ. 2 Gʉyaro mariro queoro iigʉ masare dipuwaja moami ĩgʉ. Ñeri dipuwaja moorãre erãre dipuwaja moabeami. Igo nomeo ñerire iiricʉgo Babilonia waĩcʉri maca ãhrimo. Iri maca majarãre ĩhacũrã i yeba majarã ñero iimʉrima. Eropigʉ iri maca majarãre dipuwaja moami Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ dorerire iinirãre ĩgʉ pohro majarãre erã wejẽra dipuwaja dipuwaja moami ĩgʉ, arĩ gaguiniguirã carama. 3 Dipaturi gaguiniguirã carama daja: ―Aleluya. Goãmʉre õaro wereniguirã. Iri maca ñero iira maca ĩgʉ soera maca eropa imicacʉniguicãroca, arĩ gaguiniguirã carama. 4 Eropirã veinticuatro Jesu yarã oparã, wapicʉrã gajiropa bejarã mera mereja, Goãmʉre mari Pagʉre ĩgʉ doaro doagʉre umupeoama. Õpa arĩ umupeoama erã: ―Amén. Aleluya. Eropa ãhraa. Mari Pagʉre õaro wereniguirã, arãma erã. 5 Pʉhrʉ opʉ doarogue õpa arĩro carabʉ: Mari Opʉ Goãmʉre umupeoque. Mʉa ĩgʉ pohro majarã, ĩgʉre umupeorã bu árĩrã, oparã sã árĩpehrerã mʉa ĩgʉre õaro wereniguique, arĩro carabʉ. 6 Pʉhrʉ bajarã masa erã wereniguirã caracʉ̃ peeabʉ. Erã ʉtãmu iro dopa bupu iro dopa bʉsʉrã carama yʉ peecʉ̃. Õpa arĩ gaguiniguirã carama: Aleluya. Goãmʉre õaro wereniguirã. Ĩgʉ mari Opʉpʉ opʉ ñajatuhami. Turatariagʉ ãhrimi ĩgʉ. 7 Cordero ĩgʉ mojoto diriburi bosenʉ ãhraa dohpaguere. Ĩgʉ mojoto diribo õaro amudigogue ãhrimo. Igo õari suhrirore gʉhrari mariri suhrirore sañatuhamo. Iri suhriro Goãmʉ yarã õarire erã iira iro dopa ãhraa. Eropirã mucubirirã mari. Goãmʉre “Õatariagʉ ãhrimi,” arĩ umupeorã mari ĩgʉre, arĩ wereniguirã carama. 9 Erã eropa arĩra pʉhrʉ anyupʉ arãmi yʉre: ―Ire goja aĩque. “Cordero ĩgʉ mojoto diriri bosenʉre ĩgʉ sihubeonirã mucubirirã ãhrima,” arĩ goja aĩque, arãmi yʉre anyu. Eropa arĩgʉ ta õpa arĩnemoami: ―Diaye ta ãhraa i yʉ werera. Goãmʉ ya wereniguiri ãhraa, arĩnemoami yʉre. 10 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉre mereja umupeobu iirabʉ. Yʉ merejacʉ̃ gohra õpa arãmi yʉre: ―Yʉre mereja umupeobita. Mʉ árĩro dopa ta Goãmʉ pohro majagʉ ta ãhraa yʉ sã. Mʉ acawererã Jesu yarã árĩpehrerã ĩgʉ ya buherire werenirã iro dopa yʉ sã Goãmʉ pohro majagʉ ãhraa. Eropigʉ Goãmʉpʉre mereja ĩgʉpʉre umupeoque, arãmi yʉre anyu. Goãmʉ yare weremʉhtanirã iribojegue majarã Espíritu Santo ĩgʉ itamuro mera Jesu ya buherire ta wereyuñuma. 11 Pʉhrʉ ʉmaro pãrimaacʉ̃ ĩhabʉ. Ero cabayu boregʉ ãhrami. Ĩgʉ weca peyagʉ õpa waĩcʉami: Ĩgʉ arĩro dopa ta iigʉ diaye iigʉ waĩcʉami ĩgʉ. Eropigʉ masare dipuwajare moagʉ ĩgʉ ĩhaturirã mera gamewejẽgʉ õaro gʉyaro mariro iiami. 12 Ĩgʉ cuiri peame porã iro dopa ãhrabʉ. Eropiro ĩgʉ dipuru weca baja oparã peyari berori ãhrabʉ. Eropigʉ ĩgʉ dʉpʉre ĩgʉ waĩre gojatudigʉ ãhrami. Iri waĩre ĩgʉ dihta masiami. Gajirã masibirama. 13 Ĩgʉ sañariñe yoariñe di tuyariñe ãhrabʉ. Ĩgʉ õpa waĩcʉami: Goãmʉ ya wereniguirire weregʉ waĩcʉami ĩgʉ. 14 Eropirã ĩgʉ yarã surara ʉmarogue majarã ĩgʉre nʉrʉsiáma. Borerã cabayua weca peyarã ãhrama. Õari suhrire boreri suhrire, gʉhrari mariri suhrire sañanirã ãhrama. 15 Ĩgʉ erã opʉ wamʉhtadigʉ ĩgʉ disiro ñoserimiji usirimiji cuñuami. Irimiji i yeba majarãre ĩgʉ tarinʉgaburimiji ãhrabʉ. Eropigʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ dorecʉ̃ ne yujugʉ ĩgʉre tarinʉgagʉ ĩgʉre bocatĩusome. Igui dipurure erã ñatĩacʉ̃ igui deco wiriro dopa ta i yeba majarã ñerãre di wiriroca ĩgʉ erãre dipuwaja moacʉ̃. Goãmʉ erã mera guami. Ĩgʉ eropa guagʉ árĩcʉ̃ cabayua weca peyagʉ dipuwaja bʉrigã moagʉcumi. 16 Ĩgʉ suhriro, ĩgʉ ñigagʉ sãre iri waĩre gojatudigʉ ãhrami: “Árĩpehrerã gajirã tauro opʉ waĩcʉmi,” arĩ gojatudigʉ ãhrami. 17 Pʉhrʉ abegue niguigʉre anyu niguigʉre ĩhabʉ. Árĩpehrerã ʉmarogue wʉʉrãre goro porã majarãre gaguiniguibeoami ĩgʉ. Õpa arĩ turaro gaguiniguibeoami erãre: ―Gamenererã arique. Goãmʉ ĩgʉ bosenʉ wʉari bosenʉ barã arique. 18 Baja yebari majarã tauro oparã mʉrare, surara oparã mʉrare, surara bajarã mʉrare, cabayua mʉrare, erã weca peyarã mʉrare, árĩpehrerã gajirã masa mʉrare, pohro majarã mʉrare, pohro majarã árĩbirã mʉrare, gajirã oparã mʉrare, bu árĩrã mʉrare barã arique. Erã árĩpehrerã dʉpʉ mʉrare barã arique, arĩ gaguiniguibeoami anyu goro porã majarãre. 19 Eropigʉ nʉgʉ majagʉre, i yeba majarã tauro oparã erã surara bajarã sãre ĩhabʉ. Erã gamenerenirã ãhrama cabayu weca peyagʉ mera ĩgʉ surara bajarã mera gamewejẽmorã. 20 Erã eropa gamewejẽcʉ̃ cabayu weca peyagʉ nʉgʉ majagʉre peresu iiami. Gajigʉ “Goãmʉ yare wereniguigʉ ãhraa,” arĩ gʉyadigʉ sãre peresu iiami. Ĩgʉ gʉyadigʉpʉ nʉgʉ majagʉ ĩgʉ ĩhuro deyoro moarire iibasadigʉ ãhrami. Ĩgʉ deyoro moari mera nʉgʉ majagʉ ĩgʉ waĩre tuyanirãre, ĩgʉ masʉ wéadigʉre umupeorãre gʉyadigʉ ãhrami. “I Goãmʉ ya ãhraa,” arĩgʉ gʉyamʉridigʉ ãhrami. Erãre perãre ĩgʉ peresu iira pʉhrʉ erãre ojocarirãre ta peamegue cõhámi. Iri peame wʉariya iro dopa wʉari peame azufre mera ʉ̃jʉri peame ãhrabʉ. 21 Eropigʉ dʉhyarãre erã surara árĩnirãre ñoserimiji mera ĩgʉ disiro cuñurimiji mera wejẽami cabayua weca peyagʉpʉ. Eropa ĩgʉ wejẽra pʉhrʉ goro porã majarã erã dʉpʉ mʉrare barã yapitaria waháma.

Apocalipsis 20

1 Pʉhrʉ gajigʉ anyu ʉmarogue ĩgʉ dijaricʉ̃ ĩhabʉ. Ʉ̃hcãri gobe maja sawire, wʉarida comeda sãre opámi ĩgʉ. 2 Eropa dijarigʉ pĩrure ñeámi ĩgʉ. Ĩgʉ pĩru iribojegue pĩru dʉpʉcʉgʉ árĩgʉ, watĩ Satana waĩcʉgʉ ãhrami. Ĩgʉre ñeagʉ dihriami mil bojori gohra peresu iibu. 3 Eropa dirituha ʉ̃hcãri gobegue cohã dijuami ĩgʉ i yeba majarãre mil bojori gohra ĩgʉ gʉyamasibiriborore. Eropa cóãtuhagʉ iri gobere biha, sawi biacãmi. Eropigʉ mil bojori pʉhrʉ dipaturi ĩgʉre bajamenʉrigã wiunigʉcumi daja. 4 Pʉhrʉ oparã doarire ĩhabʉ. Iri doarire doarã sãre ĩhabʉ. Erãre masare erã beyedoboborore apiami Cristo. Gajirã sãre ĩhabʉ. Erãpʉ Jesu yare Goãmʉ yare erã werera dipuwaja erãre dipure tabe cóãnirã ãhrama. Nʉgʉ majagʉre, ĩgʉ wéadigʉ sãre ne umupeobirinirã ãhrama. Eropirã erã diaporire erã mojotori sãre ĩgʉ waĩre gojatudorebirinirã ãhrama erã. Eropirã gajirã erãre wejẽnirã árĩma. Erãre wejẽra pʉhrʉ masa mʉria wanirã árĩma. Masa mʉriarã erã mil bojori gohra Cristo mera oparã árĩrãcoma. 5 Gajirã Cristo yarã sĩrinirã mʉra masa mʉrianibirama dohpa. Erã wejẽnirã erã masa mʉriara pʉhrʉ mil bojori oparã erã árĩra pʉhrʉ gajirã sã masa mʉriarãcoma. Eropirã erã wejẽnirã mʉra Cristo pʉhrʉ masa mʉriamʉhtarã árĩrãcoma. 6 Ĩgʉ masumʉhtanirãpʉ turaro mucubirirã árĩrãcoma. Ñeri marirã árĩrãcoma erã. Eropirã peamegue wasome erã. Eropirã Goãmʉ yare Cristo yare erã sã serẽbasarã pahia árĩrãcoma erã. Eropirã erã masa mʉriamʉhtarã mil bojori gohra Cristo mera masa tauro oparã árĩrãcoma. 7 Mil bojori pʉhrʉ Satanare peresu árĩgʉre wiugʉcumi. 8 Ĩgʉ eropa wirira pʉhrʉ árĩpehrero i yeba majarãre gʉyagʉ wagʉcumi ĩgʉ, “Ina gamewejẽrã warã,” arĩgʉ. Gog waĩcʉrãre. Magog waĩcʉrã sãre gʉyagʉ wagʉcumi. Eropirã erã ĩgʉ gʉyarire peerã, erã surara majarãre gameneorãcoma gamewejẽmorã. Erã surara majarã bajarã gohra árĩrãcoma. Wʉariya maja imipa árĩro ʉtãburuyeri nʉcʉ dopa erã surara bajarã árĩrãcoma. 9 Eropirã i yebaguere wasirirã, Goãmʉ yarã erã árĩri macare Goãmʉ ĩgʉ mahiri macare cãhmotanʉgajarãcoma. Erã eropa cãhmotanʉgajara pʉhrʉ Goãmʉ erãre ʉmaro maja peame mera soe mehdijucãgʉcumi. 10 Eropa wara pʉhrʉ watĩre erãre gʉyagʉre peamegue cóãgʉcumi. Iri peame wʉariya iro dopa árĩri peame azufre mera ʉ̃jʉri peame ãhrabʉ. Erogue nʉgʉ majagʉre “Goãmʉ yare weregʉ ãhraa,” arĩ gʉyagʉre cóãtuhajami. Ero erã árĩcʉ̃ ʉmʉri nʉcʉ pũriroca erãre. 11 Pʉhrʉ wʉaro opʉ ĩgʉ doarore õaro borero ĩhabʉ. Iri doaro weca doagʉ sãre ĩhabʉ. Eropiro ĩgʉ árĩrogue mata i yeba ʉmaro sã dederea wahabʉ. Ne deyobirabʉ pare. 12 Eropigʉ opʉ pohro sĩrinirã mʉra erã niguicʉ̃ ĩhabʉ. Erã bu árĩrã, oparã mʉra sã ãhrama. Ero erã niguicʉ̃ ĩgʉ gojaturapũrire pãgũami. Iripũri masa erã iirare ĩgʉ gojaturapũri ãhrabʉ. Eropigʉ ĩgʉ opʉ beyegʉ iripũre ĩatuha erã iirare masiami. Irire masigʉ sĩrinirãre beyeami ñerã, õarã. Pʉhrʉ gajipũ sãre pãgũami. Iripũ Goãmʉ mera eropa árĩniguimorãre erã waĩre erã gojaturapũ ãhrabʉ. 13 Wʉariyague miri sĩrinirã mʉra, diague erã cóãnirã mʉra sã masa mʉria waháma. Eropirã yeba pohecague árĩnirã mʉra, sĩrinirã erã árĩrogue árĩnirã mʉra sã masa mʉria waháma. Erã eropa mʉrijacʉ̃ ero doagʉ erã iirare masigʉ erãre beyeami. Õarãre, ñerãre beyeami. 14 Pʉhrʉ sĩririñere, sirinirã erã árĩro sãre cóãcãmi Goãmʉ dipaturi mari sĩribiriboro dopa. Peamegue irire cóãcãmi. Iri peame wʉariya iro dopa árĩri peame ãhrabʉ. Goãmʉre gamebirãpʉ peamegue warã dipaturi sĩrirã dopa wahama. 15 Eropigʉ ĩgʉ mera árĩniguimorã erã waĩre Goãmʉ ĩgʉ gojaturapũ árĩpehrerã gojatusũya marirãpʉre peamegue cõhámi ĩgʉ.

Apocalipsis 21

1 Pʉhrʉ ʉmaro, yeba sãre mamare ĩgʉ gohrotorare ĩhabʉ. Árĩmʉhtara mʉra ʉmaro, yeba, pagayari sã pehrea wahabʉ. Marabʉ. 2 Eropigʉ yʉhʉ Ñu õari macare, mama macare Jerusalén waĩcʉri macare ĩhabʉ. Iri maca ʉmarogue Goãmʉ pohrogue dijaricʉ̃ ĩhabʉ. Õaro dehyoabʉ iri maca. Mojoto diribo igo marapʉre mucubiriborore õari suhri sã igore õaro amuro dopa ãhrabʉ iri maca. Õpa iro dopa ta iri macare amuyudi árĩmi Goãmʉ ĩgʉ yarãre mucubiricʉ̃ iibu. 3 Irire yʉ ĩara pʉhrʉ opʉ doarogue gaguiniguicʉ̃ peeabʉ: ―Ĩaque. Dohpaguere masa watope árĩgʉ iimi Goãmʉ. Erã mera árĩgʉcumi ĩgʉ. Eropirã ĩgʉ yarã árĩrãcoma erã. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ basi erã mera majagʉ árĩgʉ, erã yagʉ Goãmʉ árĩgʉcumi. 4 Eropigʉ eropa mucubiriniguicʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ erãre. Eropirã dipaturi bʉjaweresome erã. Eropirã ne dipaturi sĩrisome erã. Ne ñero sĩporãcʉri, co oreri, pũriri sã mariroca erãre. I árĩpehreri iribojegue maja pehrea waroca erãre, arĩ gaguiniguigʉ carami. 5 Pʉhrʉ opʉ doarogue doagʉ õpa arãmi: ―Ĩaque. Árĩpehrerire mama gohrotocʉ̃ iigʉca, arãmi. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ yʉre õpa arãmi daja: ―Yʉ arĩrire goja aĩque. Yʉ arĩri diaye ta ãhraa. Eropiro yʉ arĩdiro dopa ta eropa waroca. Eropigʉ yʉ arĩrire goja aĩque, arãmi yʉre. 6 Pʉhrʉ õpa arãmi daja yʉre: ―Iripẽta árĩca. Yʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ árĩpehrerire pehrecʉ̃ iibu ãhraa daja. Ñemesiburã erã turaro ihridiaro dopa ta yʉ pohrogue wadiarã Jesure gamerãcoma. Eropirã Jesure yʉhrirãcoma. Ĩgʉ ojocaririre oro deco iro dopa ãhrimi. Ĩgʉre gamerãre waja gamero mariro yʉ mera eropa árĩniguiborore ogʉra erãre. 7 Árĩpehrerã ñero tariquererã yʉre umupeoduhubirãre õpa iigʉra: Erã Goãmʉ árĩgʉra. Eropirã erãpʉ yʉ porã árĩrãcoma. 8 Erã eropa árĩquerecʉ̃ masare güi yahare duhurã, yʉre gamebirã, ñetariarire iirã, masare wejẽrã, nome mera ñero iirã, ʉma mera ñero iirã nome, yeea, goãmarã wéanirãre umupeorã, árĩpehrerã gʉyarã peamegue warãcoma. Ero wʉariya iro dopa árĩri peame azufre mera ʉ̃jʉri peame ãhraa. Erogue warã dipaturi erã sĩriro dopa ta warã iirãcoma, arãmi yʉre. 9 Pʉhrʉ yujugʉ anyu yʉ pohrogue erámi. Ĩgʉ siete pari opanirã mera majagʉ ãhrami. Ĩgʉ dipuwaja moadoregʉ ĩgʉ apinirã mera majagʉ sã ĩgʉ anyua mera majagʉ ãhrami. Eropa eragʉ õpa arãmi yʉre: ―Ĩagʉ arique. Cordero ĩgʉ mojoto diribore ĩhmugʉca mʉre, arãmi anyu yʉre. 10 Eropigʉ Espíritu Santo yʉre Goãmʉ ya macare ĩacʉ̃ iiami. Eropigʉ ʉmadigʉ ʉtãgʉ wecague yʉre aĩ mʉriámi. Erogue Goãmʉ ya macare Jerusalénre õari macare ĩhmuami yʉre. Iri maca ĩgʉ mojoto diribo iro dopa ãhrabʉ. Goãmʉ pohrogue ʉmarogue dijariro iiabʉ iri maca. 11 Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri mera gosesiriabʉ iri maca. Wajacʉri ʉtã iro dopa gosesiriabʉ. Jaspe waĩcʉri ʉtã gosesiriro dopa gosesiriabʉ. Eropiro vidrio iro dopa õaro deco sʉriabʉ iri maca. 12 Eropiro wʉari sãriro ʉmari sãriro erã sãri sãra maca ãhrabʉ. Doce gohra disipororicʉabʉ iri sãriro. Iri disipororire cohreama anyua. Iri maca disiporori bihariserigue Israe masa cururi doce cururi nʉcʉ erã waĩ tuhyabʉ. 13 Abe mʉririropʉ iri sãriro opabʉ ʉhre disiporo. Surpʉ ʉhre disiporo opabʉ. Nortepʉre ʉhre disiporo opabʉ. Abe ñajaropʉ sãre ʉhre disiporo opabʉ. Árĩpehrero doce disiporori gohra opabʉ iri sãriro. 14 Iri sãriro doce ʉtã weca peyabʉ. Iri ʉtã nʉcʉ Cordero ĩgʉ apinirã doce ĩgʉ apinirã gʉa yujurãyeri waĩ tuhyabʉ. 15 Eropigʉ anyu yʉre weregʉ queodigʉ oro mera erã iidigʉre opámi. Iri macare, iri maca maja disiporori sãre, iri sãriro sãre queobu iiami. 16 “Iri maca yoaropẽ ta ehyaa,” arãmi queotuhagʉ. “Ʉmaro sã iripẽta ʉmaa,” arãmi. Eropigʉ anyu ĩgʉ queodigʉ mera iri macare queoami. Iri maca dos mil doscientos kilómetros yoari maca ãhrabʉ. Iripẽta ehyari maca ãhrabʉ. Iripẽta ʉmaro ãhrabʉ. 17 Eropigʉ iri maca maja sãrirore queoami anyu. “Sesenta y cuatro metros ʉmaa,” arãmi. Mari masa queoro dopa ta queogʉ iiami ĩgʉ. 18 Iri sãriro jaspe waĩcʉri ʉtã mera ĩgʉ iira sãriro ãhrabʉ. Eropiro iri macapʉ oro mera ĩgʉ iira maca ãhrabʉ. Iri oro gʉhrari mariri árĩro õaro deco sʉriabʉ. 19 Iri sãriro doca árĩri ʉtãre baja gajiropa árĩriyeri tuhyabʉ õaro deyoboro dopa. Iriyeri wajapagariyeri ãhrabʉ. Iriyeri tuyara ʉtã sãriro doca oyari ʉtã doce ʉtã ãhrabʉ. Árĩmʉhtari yegue jaspe waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Iriye pʉhrʉ maja yeguere safiro waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Peye pʉhrʉ maja yeguere ágata waĩcʉri tuhyabʉ. Ʉhreye pʉhrʉ yeguere esmeralda waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. 20 Wapicʉriye ʉtãye pʉhrʉ maja yeguere ónice waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Yuju mojotocʉ maja pehreri ʉtã pʉhrʉ maja yeguere cornalina waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Seis pʉhrʉ majaye ʉtãyeguere crisólito waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Siete pʉhrʉ árĩriye ʉtãyeguere berilo waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Ocho pʉhrʉ árĩriyeguere topacio waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Nueve pʉhrʉ árĩriyeguere crisoprasa waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Diez pʉhrʉ árĩriyeguere jacinto waĩcʉri ʉtãyeri tuhyabʉ. Once pʉhrʉ árĩriyeguere amatista waĩcʉri ʉtãyeri ʉjʉtuyabʉ. 21 Eropiro doce disiporori doce perla mera ĩgʉ iiraseri ãhrabʉ. Iriseri nʉcʉ yujuye perlaye mera ĩgʉ iira dihta ãhrabʉ. Eropiro iri maca wari maha oro mera ĩgʉ iira maha ãhrabʉ. Iri oro gʉhrari mariri oro ãhrabʉ. Eropiro õaro deco sʉriri maha ãhrabʉ iri maha. 22 Iri macare Goãmʉ wihire ĩabirabʉ. Marabʉ. Iri maca árĩpehrerogue mari Opʉre Goãmʉ turatariagʉre, Cordero sãre umupeoama masa. Eropiro iri maca árĩpehrero Goãmʉ ya wihi iro dopa ãhrabʉ. 23 Eropigʉ iri maca Goãmʉ ĩgʉ gosesiriri mera õaro boyoabʉ. Cordero sã sihãgodiru iro dopa boyoami. Eropirã abe ʉmʉ majagʉ sãre ñami majagʉ sãre ero boyocʉ̃ gamebirama. 24 Eropirã i yeba majarã Goãmʉ Cordero sã boyori mera árĩrãcoma Goãmʉ ĩgʉ taunirã. Eropirã árĩpehreri yeba majarã oparã iri macague õatariari erã oparire aĩrã erarãcoma. 25 Eropiro ʉmʉre iri maca maja disiporori pãgũra disiporori árĩroca. Eroguere ne ñami mariroca. Eropirã iri disipororire ne bihasome. Eropiro toyoniguia. 26 Eropirã baja yebari majarã õarire erã oparire iri macague aĩrã erarãcoma. 27 Ñeripʉre iri macaguere ne aĩsome. Gʉhyasĩricʉ̃ iirã, ñerire iirã, ne iri macaguere wasome. Gʉyarã sã wasome. Cordero ĩgʉ gojarapũ erã waĩ gojatusũnirã dihta iri macaguere warãcoma. Iripũ ĩgʉ taurã erã waĩre ĩgʉ gojaturapũ ãhraa. Iripũgue erã waĩ gojatusũnirã eropa árĩniguicãrãcoma ĩgʉ mera.

Apocalipsis 22

1 Pʉhrʉ õariyare ojocaricʉ̃ iiriyare ĩhmuami yʉre anyu. Iriya deco sʉririya Goãmʉ, Cordero sã erã doarogue aririya ãhrabʉ. 2 Eropiro iri maca deco yuriabʉ iriya. Iriya pepʉri masegue ojocaricʉ̃ iiri yucʉ niguiabʉ. Iri yucʉ aberi nʉcʉ dʉcacʉa. Yuju bojorire doce suburi dʉcacʉa. Eropirã iri yucʉ maja pũri mera õaro ococʉrãcoma masa i yeba majarã. 3 Iri macare ne pũriri mariroca. Iri maca Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩro árĩroca. Cordero ĩgʉ opʉ árĩro sã árĩroca iri maca. Eropirã ĩgʉ pohro majarã árĩrã ĩgʉ pohro mereja ĩgʉre umupeorãcoma. 4 Erã Goãmʉre õaro ĩaniguicãrãcoma. Eropirã erã diaporire erã ĩgʉ waĩre tuyasũrã árĩrãcoma. 5 Eroguere ñami ne mariroca. Eropirã sihãgori dipurure gamesome ero árĩrã. Abe ĩgʉ boyocʉ̃ sãre gamesome. Mari Opʉ Goãmʉ ĩgʉ boyoro árĩroca. Eropirã iri maca árĩrã gajirã tauro oparã eropa árĩniguirãcoma. 6 Pʉhrʉ anyu yʉre õpa arãmi: ―Árĩpehrerire mʉ ĩha gojara diaye ãhraa. Eropiro gʉa mʉre eropa arĩdiro dopa ta eropa waroca. Mari Opʉ Goãmʉ ĩgʉ yare weremʉhtarãre masicʉ̃ iigʉ ãhrimi. Ĩgʉpʉ dohpaguere yʉre ĩgʉ yagʉ anyure obeomi ĩgʉ pohro majarãre masicʉ̃ iibu. Pʉhrʉ maja dohpa waborore masicʉ̃ iibu, ĩgʉ yʉre ĩgʉ yagʉ anyure obeomi, arãmi anyu yʉre. 7 Jesupʉ õpa arãmi: ―Peeque mʉa. Merogã dʉhyaa yʉ dujariboro. Ipũ maja weremʉhtarire tarinʉgabirinirã mucubirirã árĩrãcoma, arãmi Jesu. 8 Yʉhʉ Ñu i árĩpehrerire yʉ goja aĩrare peeabʉ. Eropigʉ irire ĩhabʉ. Eropigʉ yʉ peera pʉhrʉ, yʉ ĩara pʉhrʉ yʉre ĩhmudigʉ anyu pohro merejarabʉ umupeobu. 9 Yʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ õpa arãmi yʉre: ―Yʉre mereja umupeobita. Mʉ iro dopa ta yʉ sã Goãmʉ pohro majagʉ ta ãhraa. Mʉ acawererã Goãmʉ yare weremʉhtarã, árĩpehrerã ipũ maja dorerire iirã sã erã árĩro dopa ta yʉ sã Goãmʉ pohro majagʉ ta ãhraa. Eropigʉ Goãmʉpʉre mereja ĩgʉre umupeoque, arãmi anyu yʉre. 10 Eropigʉ õpa arĩ werenemoami yʉre: ―Ipũ mʉ goja aĩrapũ pʉhrʉ maja dohpa waborore werea. Eropa waboro merogã dʉhyaa. Eropa árĩcʉ̃ ipũ wererare dibubita mʉhʉ. 11 Irisubu yʉ wererisubure ñerãpʉ eropa iiniguicoma ñerire. Õarãpʉ õaro iiniguima. Eropirã erãpʉ ñeri marirã árĩrãcoma, arãmi yʉre anyu. 12 Õpa arãmi Jesu: ―Peeque mʉa. Merogã dʉhyaa yʉ dujariboro. Mʉare yaharãre yʉ wajayeborore aĩgãribu iiaa. Eropigʉ õarire mʉa iira waja mʉare õaro iigʉra. 13 Yʉhʉ árĩpehrerire ĩhacũnugudigʉ ãhraa. Eropigʉ árĩpehrerire pehrecʉ̃ iibu ãhraa. 14 “Árĩpehrerã gʉhrari mariri suhrire sañanirã árĩro dopa ta erã ñeri iirare coenirã iri macaguere ejarãcoma. Eropirã iri maca maja yucʉ ojocaricʉ̃ iiri yucʉ dʉcare barãcoma. Eropirã mucubirirã árĩrãcoma erã. 15 Iri macague ejabirãpʉ õpa ãhrima: Ñetariarã, yeea sã, nome mera ñero iirã, ʉma mera ñero iirã nome, masare wejẽrã, goãmarã wéanirãre umupeorã, gʉyaricʉrã sã ãhrima iri macague ejabirã, arãmi Jesu. 16 Eropigʉ õpa arĩnemoami Jesu yʉre: ―Yʉhʉ Jesu yahagʉ anyure obeoabʉ mʉare yaharãre ipũ majare werebure. Opʉ Davi árĩturiagʉ pãrami ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ boyomʉriridiru iro dopa árĩgʉ mʉare õaro árĩcʉ̃ iigʉ ãhraa, arĩ werenemoami Jesu. 17 Espíritu Santo Jesure “Dujarique,” arĩmi. Jesu yarã sã ĩgʉ mojoto diribo dopa árĩrã, “Dujarique,” arĩma. Árĩpehrerã erã “Dujarique,” erã arĩcʉ̃ peerã sã, “Dujarique,” arĩporo Jesure. Ñemesiburã decore erã turaro gamero dopa ta Goãmʉ pohrogue wadiarã Jesure turaro gameporo. Ĩgʉ ojocaricʉ̃ iiri deco iro dopa ãhrimi. Ĩgʉ gamerãre waja gamero mariro ʉmarogue erã eropa árĩniguicãborore ogʉcumi Goãmʉ. 18 Yʉhʉ Ñu árĩpehrerã ipũ maja wererire, Goãmʉ yare weremʉhtarare peenirãre õpa arĩ mʉare gʉhyadiaro mera weregʉra. I buheri mera gaji buheri mera moresũ werenemorã Goãmʉre tarinʉgarã iima. Erã eropa tarinʉgacʉ̃ ĩagʉ árĩpehreri ipũ ĩgʉ dipuwaja moaburire ĩgʉ werero dopa ta apigʉcumi erã sãre. Eropigʉ eropa erã sãre dipuwaja moagʉcumi. 19 Eropirã ipũ maja wererire i Goãmʉ yare weremʉhtarare goroweorã Goãmʉre tarinʉgarã árĩrãcoma. Erã eropa tarinʉgacʉ̃ ĩagʉ ojocaricʉ̃ iiri yucʉ dʉcare erãre badoresome. Eropirã Goãmʉ mera árĩniguisome erã. Eropirã ĩgʉ ya macague õari macague wasome erã. Iri yucʉre, iri maca sãre ipũ mera erã wererague ãhraa. 20 Árĩpehreri ipũ majare weregʉ Jesucristo õpa arĩmi. ―Eropa ta ãhraa. Merogã dʉhyaa yʉ i yebague dujariboro, arĩmi ĩgʉ. Eropigʉ yʉpʉ õpa arĩtugʉ iiaa. ―Eropa ta iique. Gʉa Opʉ Jesu dujarique, arãa yʉhʉ. 21 Mari Opʉ Jesu ĩgʉ itamuro mera árĩpehrerã mʉa Goãmʉ yarã õaro árĩque. Eropa ta árĩrã. Iripẽta ãhraa.