1:1 Moji milí bratia v Galácii, prijmite odo mna i od všetkých, ktorí sú tu so mnou, pozdrav so želaním Božieho pokoja a milosti. 2-3 Píšem vám ako apoštol, ktorého do tejto služby povolal nie clovek alebo nejaká organizácia, ale sám Ježiš Kristus a Boh Otec, ktorý ho vzkriesil z mrtvych. 4 On sa za nás obetoval podla Božej vôle, a tak nás vytrhol z tohto zlého sveta. 5 Jeho chceme chválit a oslavovat naveky. 6 Velmi sa cudujem, bratia, ako rýchlo ste sa dali zviest falošným evanjeliom. 7 Pamätajte, že niet inej cesty, ako je tá, ktorú vám ukázal Kristus. Nedajte sa mýlit tými, co sa usilujú jeho ucenie prekrúcat. 8-9 Stihne ich prísny Boží trest, nech by to bol ktokolvek, hoci aj anjel z neba. 10 Ozaj si myslíte, že sa usilujem, aby som si získal vašu priazen? Len Bohu sa chcem lúbit, inak by som nebol služobníkom Kristovým. 11 Ubezpecujem vás, bratia, že to, co som vám zvestoval, nie je ludský výmysel. 12 Sám Ježiš Kristus sa mi zjavil a poveril ma týmto posolstvom. 13 Vy predsa viete, ako som sa správal ešte ako Žid, ako som prenasledoval krestanov a usiloval sa ich vyhubit. 14 Nebolo v tom case horlivejšieho a pravovernejšieho Žida ako ja. 15 Ale Boh si ma dávno pred mojím narodením vo svojej nepochopitelnej milosti vyvolil, 16 aby mi zjavil pravdu o svojom Synovi, a prikázal mi, aby som niesol toto posolstvo do celého sveta, aj pohanom. Vtedy som sa neradil s ludmi, 17 ba ani za apoštolmi do Jeruzalema som nešiel. Odišiel som do Arábie, potom som sa zase vrátil do Damasku. 18 Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne, 19 ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa s inými apoštolmi nestretol. 20 Tak to skutocne bolo. Boh mi je svedkom, že neklamem. 21 Potom som putoval do Sýrie a Cilície, 22 ale v Judsku ma krestania ešte stále osobne nepoznali. 23 Vedeli iba, že niekdajší nepriatel a prenasledovatel krestanov teraz zvestuje to, proti comu kedysi tak kruto vystupoval. 24 A chválili za to Boha.

2:1 Až o štrnást rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom. 2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, co ucím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky. 3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezat. 4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepácil náš kristovsky slobodný postoj voci nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobit otrokmi starých príkazov a zákazov, 5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútit, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení. 6 Ani nikto z predstavitelov cirkvi nepokladal za potrebné dodávat nieco k tomu, co som vás ucil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní. 7 Naopak, ked Peter, Jakub a Ján, stlpy krestanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi 8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi, 9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. "Pokracujme dalej v našej práci," povedali. "Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!" 10 Odporúcali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci. 11 Ked však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhat, pretože si to ozaj zaslúžil. 12 Prišli k nám totiž niektorí bratia od apoštola Jakuba z Jeruzalema, ktorí velmi úzkostlivo dbali na dodržiavanie obriezky a iných Mojžišových zákonov. Predtým Peter pokojne stoloval s neobrezanými krestanmi. Teraz sa však zlakol, co by na to povedali tí "pravoverní", a zacal sa od nich izolovat. 13 Po nom sa takisto správali aj další krestania zo Židov, dokonca aj Barnabáš sa dal strhnút týmto pokrytectvom. 14 Ked som to videl, hned mi bolo jasné, že to nie je v súlade s evanjeliom. Preto som povedal Petrovi verejne pred všetkými: "Ty si rodom Žid, ale zákon už dávno nedodržiavaš. Preco chceš zrazu svojím správaním nútit bratov z pohanov, aby zachovávali židovské predpisy? 15 My obaja sme síce rodom Židia, 16 ale ako krestania vieme, že ospravedlnenie nedosahujeme plnením nariadení zákona, ale iba vierou v Ježiša Krista. Skutky podla zákona nikoho pred Bohom neospravedlnia. 17 My sa teda usilujeme, aby sme boli ospravedlnení v Kristu. 18 Ale ak by sa ukázalo, že viera v Krista na ospravedlnenie nestací, že je nevyhnutné dat sa aj obrezat a dodržiavat celý zákon, ci by to neznamenalo, že viera v Krista nás vlastne zahubila? Sami vidíte, aký by to bol nezmysel! Ved by som hrešil, keby som teraz podporoval to, proti comu som až doteraz hovoril! 19 Zákon ma totiž odsúdil na smrt a rozsudok bol vykonaný; to znamená, že môj starý život sa skoncil a ja žijem teraz novým životom pre Boha. S Kristom som bol ukrižovaný aj ja. 20 Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Zmysel tomuto životu dáva viera v Božieho Syna, ktorý ma miloval a obetoval sa za mna. 21 Nepohrdam touto Božou milostou. Keby totiž na ospravedlnenie stacilo plnit nariadenia zákona, bola by obet Pána Ježiša Krista zbytocná.

3:1 Ach, vy nerozumní Galatania, kým ste sa to dali tak zmiast? Ci som vám dost jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži? 2 Ved povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia? 3 Ako môžete byt takí zaslepení! Zacali ste žit z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehat na skutky? 4 Tolko ste vytrpeli pre Krista - bolo to azda všetko nadarmo? 5 Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil tolko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení? 6 Spomente si, co vraví Písmo o Abrahámovi: "Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého." 7 To predsa znamená, že Božím ludom, pravými synmi Abraháma, sú tí, co veria a dôverujú Bohu ako Abrahám. 8 Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy. 9 Teda tí, co uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním. 10 Na druhej strane tí, co sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: "Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona." 11 Je teda jasné, že nijakými skutkami vecný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žit z viery. 12 Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa vecný život. 13 Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky - teda naše prekliatie - na seba, ked ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve." 14 Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijat aj zaslúbenie Ducha Svätého. 15 Bratia, ved sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušit, alebo k nemu nieco pridat. 16 Boh sa zaviazal slubom Abrahámovi a jeho potomkovi - všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus. 17 A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsat rokov neskôr, nemôže zrušit tento závet, slub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie vecného života. 18 Keby sa totiž vecný život dal získat plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nic slubovat. A on tak predsa urobil. 19 Naco bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platit iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok - Kristus, na ktorom sa Božie zaslúbenie malo naplnit. Zákon priniesli ludom anjeli prostredníctvom Mojžiša, 20 no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka. 21 Znamená to, že Božie zaslúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Urcite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dat vecný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnut ospravedlnenie plnením zákona. 22 Podla Písma sme však všetci v zajatí hriechu 23 a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodit. 24 Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávatelom, kým neprišiel Kristus, dávno zaslúbený Záchranca. 25 Ked však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávatelovi, 26 pretože v Kristovi sme sa stali detmi Božími. 27 Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení. 28 Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. 29 A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zaslúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám.

4:1 Ved aj s dedicstvom je to tak, že kým dedic nie je plnoletý, nieto rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko. 2 Musí poslúchat svojich porucníkov a správcov otcovho majetku až do casu, ktorý otec urcil. 3 Takisto aj my. Ako nedospelí boli sme vydaní všetkým mocnostiam a tlakom tohto sveta, 4 ale ked nadišiel urcený cas, poslal Boh svojho Syna. Narodil sa ako každý iný clovek a ako taký sa musel podrobovat zákonu, 5 aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, mohol oslobodit, a tak aby nás Boh mohol znova prijat za svoje deti. 6 A kedže sme Božími detmi, dal nám Boh do srdca aj Ducha svojho Syna, takže s ním môžeme volat Boha svojím Otcom. 7-8 Nie sme už otrokmi, ale Božími detmi, a ako takí aj dedicmi jeho královstva. 9 Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste bohom, ktorých si ludia vymysleli sami. Ale teraz, ked ste našli Boha, alebo skôr, ked on našiel vás, ako je možné, že sa zase chcete vracat k tomu úbohému náboženstvu nespocetných príkazov a zákazov a stat sa ich otrokmi? 10 Preco pripisujete taký význam dodržiavaniu židovských sviatkov? 11 Bojím sa o vás. Azda len všetka práca, ktorú som u vás vykonal, nebola zbytocná. 12 Prosím vás, bratia, usilujte sa ma pochopit, ako aj ja chápem vás. V nicom ste mi neublížili. 13 Ked som vám prvý raz hovoril o Kristovi, neprekážala vám moja telesná slabost. 14 A hoci moja choroba mohla vo vás vzbudzovat ošklivost, neodvrátili ste sa odo mna s pohrdaním, ale prijali ste ma ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista. 15 Akí ste boli vtedy štastní. Ved keby to bolo možné, vlastné oci by ste si boli vylúpili a darovali ich mne! 16 A teraz iba zato, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriatelom? 17 Falošní ucitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazen, to s vami nemyslia dobre. Chcú nás rozdelit, získat vás pre seba. 18 Ich horlivost by bola chvályhodná, keby šlo o dobrú vec, a to nielen vtedy, ked som u vás. 19 Deti moje, som vaším duchovným otcom a trpím pre vás, ako ked žena privádza na svet dieta, aby som váš život formoval na Kristov obraz. 20 Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, ako vás vyviest z bludu. 21 Pocujte vy, co si myslíte, že je nevyhnutné dodržiavat predpisy židovského zákona, aby ste mohli byt spasení! Ci nechápete, aký je ich skutocný význam? 22 V Mojžišových knihách sa píše, že Abrahám mal dvoch synov: jedného so svojou otrokynou, druhého s manželkou. 23 Prvý sa narodil z vôle Abraháma, druhý však podla Božieho zaslúbenia. 24 Táto skutocná udalost je alegóriou: dve ženy tu predstavujú dve zmluvy. 25 Otrokyna Hagar zmluvu z hory Sinaj a v našej alegórii predstavuje Jeruzalem, "matku Židov", ktorí plnením predpisov zákona chcú byt spravodliví pred Bohom, a tak zostávajú otrokmi zákona i so svojimi detmi. 26 Abrahámova manželka Sára je však obrazom nebeského Jeruzalema, Kristovej cirkvi, novej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s clovekom prostredníctvom Ježiša Krista. 27 O Sáre povedal Izaiáš: "Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj ty, ktorá si nemala deti. Lebo viac potomkov dá Boh tebe, opovrhnutej a poníženej, ako tej, ktorá má muža." 28 Týmito potomkami sme my, bratia, sme ako Izák detmi zaslúbenia. 29 Ale ako už vtedy syn narodený z otrokyne prenasledoval toho, ktorý sa narodil podla zaslúbenia, tak je aj dnes. 30 Co však vraví Písmo? "Vyžen otrokynu aj jej syna. Lebo syn otrokyne nebude dedicom spolu so synom slobodnej!" 31 Bratia, my nie sme synmi otrokyne, nemanželskými detmi, sme zákonnými detmi a dedicmi.

5:1 Kristus nám vydobyl slobodu. Žite preto slobodne a nedajte sa zase sputnávat otrockým jarmom ceremónií a predpisov. 2 Ja Pavol vám vravím: Ak sa dávate obrezávat podla židovského zákona, nie je vám nic platná obet Pána Ježiša. 3 Znova zdôraznujem jednému každému z vás: Kto sa dáva obrezat, musí dôsledne plnit celý židovský zákon. 4 Ak chcete obstát pred Bohom svojimi skutkami, ste odlúcení od Krista a nemôžete sa dovolávat Božej milosti! 5 Ale my smieme v Božom Duchu vierou dúfat v to, že Kristova smrt nás ospravedlnila a zmierila s Bohom. 6 A tak obriezka ani iné židovské obrady nám už nemusia robit starosti. Dôležitá je jedine viera, ktorá sa prejavuje nesebeckou láskou. 7 Bratia, ved ste tak dobre zacali svoj duchovný život! Kto vás tak zmámil, že ste opustili pravdu? 8 Iste nie Boh, ktorý vás povolal na cestu viery! 9 Viete, že trocha kvasu stací, aby skvasilo celé cesto. Tak aj jediný clovek môže nesprávnymi výkladmi rozrušit celé vaše spolocenstvo. 10 Ja však dôverujem Bohu a verím, že sa vrátite k tomu, co som vás ja ucil. Ten však, kto vnáša medzi vás zmätok a rozdelenie, neujde trestu, nech je to ktokolvek. 11 Niektorí ludia vravia, že aj ja som nútil veriacich z pohanov, aby sa dali obrezat. Preco by na mna potom Židia útocili? Ved tak by už nebol nijaký dôvod urážat sa nad mojím posolstvom, že viera v Ukrižovaného stací na spasenie. 12 Nech tí, co vás znepokojujú kvôli obriezke, sa dajú hned aj vykastrovat! 13 Milovaní bratia, Kristus vám daroval slobodu. To však neznamená, že by ste mali teraz užívat a konat všetko, co sa vám len zachce, ale v láske si navzájom pomáhajte. 14 Ved celý zákon sa dá zhrnút do jedinej vety: Miluj svojho blížneho ako seba samého! 15 Ak sa však namiesto toho hryziete a žeriete, dajte pozor, aby ste sa navzájom nevyhubili a všetci nezahynuli! 16-18 Radím vám: dajte sa viest Duchom Svätým, tak odoláte svojim sebeckým túžbam a telesným žiadostiam. Lebo clovek od svojej prirodzenosti lipne k tomu, s cím Boží Duch nemôže súhlasit, a nakoniec vykoná to, co sám nechcel. Ak vás však ovláda Duch Svätý, neprehrešíte sa proti zákonu. 19 U toho, kto sa dáva viest telesnými túžbami, prejavujú sa tieto skutky: cudzoložstvo, smilstvo, necistota, zmyselnost, 20-21 modlárstvo, carodejníctvo, nepriatelstvo, sváry, hádky a intrigy, závist, nenávist, opilstvo, obžerstvo a im podobné necnosti. Už raz som povedal a opakujem znova, že tí, ktorí takéto veci robia, nevojdú do královstva Božieho. 22 Ovocím Ducha Svätého však je: láska a radost, pokoj a trpezlivost, láskavost, dobrota, vernost, 23 nežnost a sebaovládanie. Kto takto žije, nepríde do konfliktu so zákonom. 24 Tí, ktorí sú Kristovi, nechali svoje prirodzené zlé žiadosti a vášne zomriet s ním na kríži. 25 V Duchu Svätom sme získali nový život, a to musí byt zjavné v každom našom konaní. 26 Kde vládne Duch Svätý, tam márnivost, vzájomné osocovanie a závist nemajú miesto.

6:1 Bratia, ak by sa stalo, že niekto z vás podlahne pokušeniu a zhreší, usilujte sa vy, ktorí ste vedení Božím Duchom, priviest ho spät na pravú cestu, no nie povýšenecky, ale mierne, láskavo. Pamätajte, že aj vám sa to môže stat. 2 Preto si pomáhajte navzájom niest svoje bremená. Tak naplníte Kristov zákon lásky. 3 Ak si však niekto myslí, že je viac ako ten druhý, klame sám seba. 4 Skúmaj kriticky svoje vlastné konanie, ci je ozaj hodné chvály, a zistíš, že nemáš preco vyvyšovat sa nad druhého, ak si aj trocha lepší ako on. 5 Každý sa bude zodpovedat pred Bohom sám za seba. 6 S tými, ktorí vás vyucujú Božím cestám, sa ochotne delte so všetkým, co máte. 7 A nemýlte sa! Bohu sa nikto nebude posmievat. Co clovek rozsieva, to bude aj žat. 8 Kto všetko svoje úsilie zameriava na uspokojenie svojich telesných túžob, ženie sa do záhuby, lebo telo je smrtelné. Kto však svoje úsilie venuje budovaniu královstva Ducha, získa vecný život, lebo Duch je vecný. 9 Nedajme sa premôct únavou, ked zasievame dobré semeno. Ak vytrváme, caká nás slávna žatva. 10 A tak kým môžeme, preukazujme skutky lásky všetkým, najmä tým, s ktorými nás spája viera v Pána Ježiša Krista. 11 Koncím tento list vlastnou rukou, ako môžete poznat podla velkého písma. 12 Tým, ktorí vás nútia dávat sa obrezat, ide len o to, aby získali priazen Židov a aby ich neprenasledovali, že sa priznávajú k ukrižovanému Kristovi. 13 Sami však, hoci obrezaní, neplnia všetky ustanovenia zákona, chcú len, aby ich Židia chválili, že získali nových prívržencov zákona. 14 Mne je však takáto chvála cudzia. Ja sa chválim iba krížom Pána Ježiša Krista, na ktorom s ním zomrel svet pre mna a ja pre svet. 15 Lebo pred Bohom nic nezaváži, ci som obrezaný, alebo nie. Dôležité je iba to, ci som sa stal v Kristu novým clovekom, ci žijem novým životom. 16 Kto sa spravuje týmto pravidlom, patrí k Božiemu vyvolenému ludu, ktorému Boh dáva svoj pokoj a milosrdenstvo. 17 Nech ma už nikto netrápi týmito problémami. Dost som už vytrpel v práci pre Krista; svedcia o tom aj jazvy na mojom tele. 18 Milost nášho Pána Ježiša Krista nech zostáva so všetkými vami, milí bratia!