The Old Testament of the Holy Bible

1 Mojžišova 1

1.1 Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. 1.2 A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. 1.3 A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. 1.4 A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. 1.5 A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. 1.6 A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! 1.7 A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak. 1.8 A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. 1.9 A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. 1.10 A Bôh nazval sušinu zemou a shromaždenie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré. 1.11 A Bôh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak. 1.12 A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 1.13 A bol večer, a bolo ráno, tretí deň. 1.14 A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. 1.15 A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. 1.16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. 1.17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem 1.18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré. 1.19 A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň. 1.20 A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy. 1.21 A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 1.22 A Bôh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi! 1.23 A bol večer, a bolo ráno, piaty deň. 1.24 A Bôh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak. 1.25 A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 1.26 A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. 1.27 A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril. 1.28 A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi. 1.29 A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm. 1.30 A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak. 1.31 A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň.

1 Mojžišova 2

2.1 A dokonané boly nebesia i zem i všetko ich vojsko. 2.2 A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. 2.3 A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac. 2.4 To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hospodin Bôh zem i nebesia. 2.5 A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem. 2.6 Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme. 2.7 A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. 2.8 A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril. 2.9 A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého. 2.10 A rieka vychádzala z Édena, aby zvlažovala zahradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky. 2.11 Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato. 2.12 A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx. 2.13 A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu. 2.14 A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates. 2.15 A Hospodin Bôh vzal človeka a umiestnil ho v zahrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor. 2.16 A Hospodin Bôh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, 2.17 ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš. 2.18 A Hospodin Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň. 2.19 A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa menovalo. 2.20 A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň. 2.21 A Hospodin Bôh dal, aby padol na Adama tvrdý spánok a usnul. A vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto zavrel mäsom. 2.22 A Hospodin Bôh vybudoval rebro, ktoré vzal z Adama, v ženu, a doviedol ju k Adamovi. 2.23 Vtedy povedal Adam: Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; táto sa bude volať muženou, lebo táto je vzatá z muža. 2.24 Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo. 2.25 A boli obidvaja nahí, Adam i jeho žena a nehanbili sa.

1 Mojžišova 3

3.1 A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského? 3.2 Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme. 3.3 Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli! 3.4 A had povedal žene: Istotne nezomriete. 3.5 Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé. 3.6 A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol. 3.7 Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery. 3.8 Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja. 3.9 A Hospodin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si? 3.10 A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl. 3.11 A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho? 3.12 A Adam povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som. 3.13 A Hospodin Bôh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som. 3.14 A Hospodin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života. 3.15 A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu. 3.16 Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou. 3.17 A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. 3.18 Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. 3.19 V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš. 3.20 A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. 3.21 A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a odial ich. 3.22 Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho! 3.23 A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 3.24 A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života.

1 Mojžišova 4

4.1 A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina, a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom. 4.2 A zase porodila jeho brata Ábela. A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem. 4.3 A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme: 4.4 A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. 4.5 Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár. 4.6 A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár? 4.7 Či, keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá? A keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dveriach, a jeho túžba sa nesie po tebe. Ale ty budeš panovať nad ním! 4.8 Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho. 4.9 A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata? 4.10 A Hospodin riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme! 4.11 A ty teraz budeš zlorečený nad tú zem, ktorá otvorila svoje ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojej ruky. 4.12 Keď budeš obrábať zem, nebude ti viacej vydávať svojej sily. Behúňom a tulákom budeš na zemi. 4.13 Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená. 4.14 Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma najde, zabije ma. 4.15 A Hospodin mu riekol: Pre tú príčinu, ktokoľvek by zabil Kaina, na tom bude pomstené sedemnásobne. A Hospodin položil znamenie na Kaina, aby ho nikto nezabil, nech by ho našiel ktokoľvek. 4.16 A tak vyšiel Kain zpred tvári Hospodinovej a býval v zemi Nóda východne od Édena. 4.17 A Kain poznal svoju ženu, a počala a porodila Hanocha. A staväl mesto a nazval meno mesta podľa mena svojho syna Hanochom. 4.18 A Hanochovi sa narodil Irád, a Irád splodil Mechujaela, a Mechijael splodil Metušaela, a Matušael splodil Lámecha. 4.19 A Lámech si vzal dve ženy; jednej bolo meno Ada, a meno druhej bolo Cilla. 4.20 A Ada porodila Jabala; ten bol otcom tých, ktorí bývajú v stánoch a pasú stádo. 4.21 A meno jeho brata bolo Júbal; ten bol otcom všetkých, ktorí hrajú na harfu a pískajú na píšťalu. 4.22 I Cilla porodila Tubalkaina, kováča, otca to všetkých, ktorí pracujú z medi a zo železa. A sestra Tubalkainova bola Naama. 4.23 A Lámech povedal svojim ženám, Ade a Cille: Počujte môj hlas, ženy Lámechove! Ušima pozorujte moju reč! Lebo som zabil muža pre svoju ranu a mládenca pre svoju modrinu. 4.24 Lebo vraj sedem ráz má byť pomstený Kain, ale pre Lámecha bude pomstené sedemdesiatsedem ráz! 4.25 A Adam ešte poznal svoju ženu, a porodila syna a nazvala jeho meno Set, lebo vraj Bôh mi dal náhradou iné semä namiesto Ábela, keď ho zabil Kain. 4.26 I Setovi sa narodil syn, a nazval jeho meno Enoš. Vtedy začali vzývať meno Hospodinovo.

1 Mojžišova 5

5.1 Toto je kniha rodov Adamových. V deň, v ktorý stvoril Bôh Adama, učinil ho na podobu Boha. 5.2 Muža a ženu ich stvoril a požehnal ich a nazval ich meno Adam, v deň, v ktorý boli stvorení. 5.3 Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set. 5.4 A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry. 5.5 A bolo všetkých dní Adamových, ktoré žil, deväťsto tridsať rokov, a zomrel. 5.6 A Set žil sto päť rokov a splodil Enoša. 5.7 A Set žil po splodení Enoša osemsto sedem rokov a splodil synov a dcéry. 5.8 A bolo všetkých dní Setových deväťsto dvanásť rokov, a zomrel. 5.9 A Enoš žil deväťdesiat rokov a splodil Kénana. 5.10 A Enoš žil po splodení Kénana osemsto pätnásť a splodil synov a dcéry. 5.11 A bolo všetkých dní Enošových deväťsto päť rokov, a zomrel. 5.12 A Kénan žil sedemdesiat rokov a splodil Mahalaléla. 5.13 A Kénan žil po splodení Mahalaléla osemsto štyridsať rokov a splodil synov a dcéry. 5.14 A bolo všetkých dní Kénanových deväťsto desať rokov, a zomrel. 5.15 A Mahalalél žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Jareda. 5.16 A Mahalalél žil po splodení Jareda osemsto tridsať rokov, a splodil synov a dcéry. 5.17 A bolo všetkých dní Mahalalélových osemsto deväťdesiatpäť rokov, a zomrel. 5.18 A Jared žil sto šesťdesiatdva rokov a splodil Enocha. 5.19 A Jared žil po splodení Enocha osemsto rokov a splodil synov a dcéry. 5.20 A bolo všetkých dní Jaredových deväťsto šesťdesiatdva rokov, a zomrel. 5.21 A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Matuzalema. 5.22 A Enoch chodil s Bohom po splodení Matuzalema tristo rokov a splodil synov a dcéry. 5.23 A bolo všetkých dní Enochových tristo šesťdesiatpäť rokov. 5.24 A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh. 5.25 A Matuzalem žil sto osemdesiatsedem rokov a splodil Lámecha. 5.26 A Matuzalem žil po splodení Lámecha sedemsto osemdesiatdva rokov a splodil synov a dcéry. 5.27 A bolo všetkých dní Matuzalemových deväťsto šesťdesiatdeväť rokov, a zomrel. 5.28 A Lámech žil sto osemdesiatdva rokov a splodil syna. 5.29 A nazval jeho meno Noach povediac: Tento nás poteší a oddýchneme si od svojho diela a od bolestí práce svojich rúk, od zeme, ktorej zlorečil Hospodin. 5.30 A Lámech žil po splodení Noacha päťsto deväťdesiatpäť rokov a splodil synov a dcéry. 5.31 A bolo všetkých dní Lámechových sedemsto sedemdesiatsedem rokov, a zomrel. 5.32 A Noachových bolo päťsto rokov, a Noach splodil Sema, Chama a Jafeta.

1 Mojžišova 6

6.1 A stalo sa, keď sa začali ľudia množiť na tvári zeme, a narodily sa im dcéry, 6.2 že videli synovia Boží ľudské dcéry, že sú krásne, a brali si ženy zo všetkých, ktoré si volili. 6.3 A Hospodin riekol: Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo, a bude jeho dní sto dvadsať rokov. 6.4 V tých dňoch boli obrovia na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodily im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena. 6.5 A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni. 6.6 A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci. 6.7 A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil. 6.8 Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových. 6.9 Toto sú rody Noachove: Noach bol spravedlivý muž dokonalý vo svojich pokoleniach. Noach chodil s Bohom. 6.10 A Noach splodil troch synov: Sema, Chama a Jafeta. 6.11 A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou. 6.12 A Bôh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo každé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi. 6.13 A Bôh riekol Noachovi: Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, zkazím ich aj so zemou. 6.14 Učiň si koráb z dreva gófera; a spravíš koráb s priehradami a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou. 6.15 A spravíš ho na takýto spôsob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. 6.16 Korábu spravíš oblok, a to na lakeť a zavrieš ho, shora. A dvere korábu umiestiš na jeho boku; spravíš ho s poschodiami, so spodným, druhým a tretím poschodím. 6.17 A ja, hľa, uvediem potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo, v ktorom je duch života pod nebom; všetko, čo je na zemi, zomrie. 6.18 A postavím svoju smluvu s tebou, a vojdeš do korábu ty i tvoji synovia i tvoja žena i ženy tvojich synov s tebou. 6.19 A zo všetkých zvierat, z každého tela, po dvoje uvedieš z každého do korábu, aby si ich zachoval živé so sebou; samec a samica budú. 6.20 Z vtáctva podľa jeho druhu, z hoviad podľa ich druhu, zo všetkých zemeplazov podľa ich druhu, po dvoje z každého vojdú k tebe, aby boly zachované živé. 6.21 A ty si naber z každej potraviny, ktorá sa jie, a shromaždíš to k sebe a bude to tebe aj im na pokrm. 6.22 A Noach učinil všetko tak, ako mu prikázal Bôh; tak učinil.

1 Mojžišova 7

7.1 Potom riekol Hospodin Noachovi: Vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo teba som videl spravedlivého pred sebou v tomto pokolení. 7.2 Zo všetkých hoviad čistých si vezmeš po sedmoro, vše samca i jeho samicu, ale z hoviad, ktoré nie sú čisté, vezmeš po dvoje, samca i jeho samicu, 7.3 tiež i z nebeského vtáctva po sedmoro, samca i samicu, aby bolo živé zachované semä na tvári celej zeme. 7.4 Lebo ešte pominie sedem dní, a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a zahladím s tvári zeme každú bytosť, ktorú som učinil. 7.5 Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin. 7.6 A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa, voda na zem. 7.7 A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy. 7.8 Z čistých hoviad i z hoviad, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí na zemi, 7.9 po dvoje vošly k Noachovi do korábu, vše samec a samica tak, ako Bôh prikázal Noachovi. 7.10 Potom stalo sa po siedmich dňoch, že prišly vody potopy na zem. 7.11 V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies. 7.12 A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí. 7.13 Práve toho dňa vošiel Noach, Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i žena Noachova i tri ženy jeho synov s nimi do korábu, 7.14 oni i každé zviera podľa svojho druhu i každé hovädo podľa svojho druhu i každý plaz, ktorý sa plazí na zemi, podľa svojho druhu i každý vták podľa svojho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrýdlené. 7.15 A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z každého tela, v ktorom je duch života. 7.16 A tie, ktoré vošly, vošly samec a samica z každého tela tak, ako mu bol prikázal Bôh. A Hospodin zavrel za ním. 7.17 A keď bola potopa štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnožily sa vody a zodvihly koráb, a vzniesol sa hore od zeme. 7.18 A vody zmocnely a veľmi sa rozmnožily na zemi, a koráb sa niesol na vodách. 7.19 A vody náramne zmohutnely na zemi, a pokryly sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boly pod celým nebom; 7.20 pätnásť lakťov vozvýš zmohutnely vody a pokryly vrchy. 7.21 A tak zomrelo každé telo, ktoré sa hýbe na zemi: z vtáctva, z hoviad, z poľných zvierat, zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemží na zemi, i každý človek. 7.22 Všetko, čo malo dych ducha života vo svojich nozdrách zo všetkého, čo žilo na suchu, zomrelo. 7.23 A tak vyhladil Bôh každú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka až do hoväda, až do plazu a do nebeského vtáka; všetko bolo vyhladené zo zeme, a zostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe. 7.24 A vody mocnely na zemi sto päťdesiat dní.

1 Mojžišova 8

8.1 Potom sa rozpamätal Bôh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať. 8.2 A zavrely sa žriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba. 8.3 A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch. 8.4 A koráb spočinul siedmeho mesiaca sedemnásteho dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata. 8.5 A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov. 8.6 A stalo sa po štyridsiatich dňoch, že Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil, 8.7 a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme. 8.8 Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme. 8.9 Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretože boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába. 8.10 Potom čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu z korába. 8.11 A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, že vody opadly s povrchu zeme. 8.12 A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu. 8.13 A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme! 8.14 A druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca vyschla úplne zem. 8.15 A Bôh hovoril Noachovi a riekol: 8.16 Vyjdi z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou. 8.17 Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi. 8.18 Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním. 8.19 Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába. 8.20 A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári. 8.21 A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil. 8.22 Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.

1 Mojžišova 9

9.1 A Bôh požehnal Noacha a jeho synov a riekol im: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem. 9.2 Vaša bázeň a váš strach bude na každom zvierati zeme a na každom vtákovi neba; to i so všetkým, čo sa hýbe na zemi, i so všetkými rybami mora je dané do vašej ruky. 9.3 Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám na pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko. 9.4 Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť. 9.5 No, vašu krv vo vašich dušiach budem vyhľadávať; z ruky každého zvieraťa ju budem vyhľadávať i z ruky človeka, z ruky každého, kto by zabil svojho brata, budem vyhľadávať dušu človeka. 9.6 Kto vyleje krv človeka, toho krv bude vyliata človekom, lebo na obraz Boží učinil Bôh človeka. 9.7 A vy sa ploďte a množte sa, rozploďte sa hojne na zemi a rozmnožte sa na nej. 9.8 A zase povedal Bôh Noachovi a jeho synom s ním a riekol: 9.9 A ja, hľa, staviam svoju smluvu s vami i s vaším semenom po vás 9.10 i s každou dušou živou, ktorá je s vami, jako z vtáctva, tak i z hoviad i zo všetkých zvierat zeme s vami počnúc od všetkých tých, ktoré vyšly z korábu, až po každé zviera zeme. 9.11 A tedy som postavil svoju smluvu s vami a nebude viacej vyťaté všetko telo vodami potopy, ani nebude viacej potopy, aby zkazila zem. 9.12 A Bôh povedal: Toto bude znamením smluvy, ktorú ja dávam medzi sebou a medzi vami a medzi každou živou dušou, ktorá je s vami, na večné pokolenia: 9.13 svoju dúhu dávam na oblaku, a bude znamením smluvy medzi mnou a medzi zemou, 9.14 a bude, keď zaoblačím oblakom nad zemou, že sa ukáže dúha na oblaku, 9.15 a vtedy sa rozpamätám na svoju smluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami jako i medzi každou živou dušou v každom tele, a nebude viacej vôd na potopu, aby zkazila každé telo. 9.16 A dúha bude na oblaku, a budem ju vidieť, aby som pamätal na večnú smluvu medzi Bohom a medzi každou živou dušou v každom tele, ktoré je na zemi. 9.17 A Bôh povedal Noachovi: Toto je tedy znamením smluvy, ktorú som postavil medzi sebou a medzi každým telom, ktoré je na zemi. 9.18 A synovia Noachovi, ktorí vyšli z korábu, boli: Sem, Cham a Jafet. A Cham bol otec Kanaánov. 9.19 Títo traja sú synovia Noachovi, a od týchto bola zaľudnená celá zem. 9.20 A Noach, muž pôdy začal obrábať zem a vysadil vinicu. 9.21 A pil víno a opil a obnažil sa prostred svojho stánu. 9.22 A Cham, otec Kanaánov, videl nahotu svojho otca a povedal to svojim dvom bratom vonku. 9.23 Vtedy vzal Sem a Jafet rúcho, položili ho obaja na svoje plece a išli zadom a prikryli nahotu svojho otca, kým ich tvári boly obrátené nazad, takže nevideli nahoty svojho otca. 9.24 Keď sa potom prebudil Noach zo svojho vína a dozvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn, 9.25 povedal: Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom. 9.26 A potom povedal: Nech je požehnaný Hospodin Bôh Semov, a Kanaán nech mu je sluhom. 9.27 Nech rozšíri Bôh Jafeta, a nech býva v stánoch Semových, a Kanaán nech im je sluhom. 9.28 A Noach žil po potope tristo päťdesiat rokov. 9.29 A bolo všetkých dní Noachových deväťsto a päťdesiat rokov, a zomrel.

1 Mojžišova 10

10.1 A toto sú rody synov Noachových, Sema, Chama a Jafeta, ktorým sa po potope narodili títo synovia. 10.2 Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras. 10.3 A synovia Gomerovi boli: Aškenaz, Rífat a Togarma. 10.4 A synovia Javánovi: Elíša, a Taršíš, Kittím a Dodaním. 10.5 Od týchto, keď sa porozchodili, obsadené boly ostrovy národov po ich zemiach, každý podľa svojho jazyka, všetci podľa svojich čeľadí vo svojich národoch. 10.6 Synovia Chamovi: Kúš, Micraim, Pút a Kanaán. 10.7 A synovia Kúšovi: Seba, Chavila, Sabta, Raáma a Sabtecha. - A synovia Raámovi: Šeba a Dedan. 10.8 A Kúš splodil Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi. 10.9 To bol hrdina lovu pred Hospodinom. Preto sa hovorí: Jako Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom. 10.10 A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre. 10.11 Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystavil Ninive a mesto Rechobót a Kálach 10.12 i Rézen medzi Ninivem a medzi Kálachom. To je to veľké mesto. 10.13 A Micraim splodil Lúdim, Anámim, Lehábim a Naftuchím, 10.14 Patrusím a Kasluchím, odkiaľ vyšli Filištíni, a Kaftorím. 10.15 A Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Heta, 10.16 Jebuzeja, Amoreja a Gergezeja, 10.17 Heveja, Arakeja, a Sineja, 10.18 Arvadeja, Cemareja a Chamateja, a potom sa rozptýlily čeľade Kananejov. 10.19 A hranica Kananejov bola od Sidona, jako ideš do Gerára, až do Gazy a odtiaľ ako ideš do Sodomy a do Gomory, do Adny a do Cebojima až po Lašu. 10.20 To sú synovia Chamovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, vo svojich národoch. 10.21 A Semovi sa tiež narodili synovia, otcovi všetkých synov Héberových, staršiemu bratovi Jafetovmu. 10.22 Synovia Semovi boli: Elam a Assúr, Arfaxad, Lúd a Aram. 10.23 A synovia Aramovi: Úc, Chúl, Geter a Maš. 10.24 Potom Arfaxad splodil Šélacha, a Šélach splodil Hébera. 10.25 A Héberovi sa narodili dvaja synovia; jednému bolo meno Péleg, lebo za jeho dní rozdelená bola zem, a meno jeho brata bolo Joktán. 10.26 A Joktán splodil Almodáda a Šálefa, Chacarmáveta a Jarecha, 10.27 Hadoráma, Úzala a Diklu, 10.28 Obála, Abimaéla a Šebu, 10.29 Ofíra, Chavilu a Jobába. Títo všetci boli synovi Joktánovi. 10.30 A ich bydlisko bolo od Meše, jako ideš k Sefaru, vrchu to na východ slnca. 10.31 Toto boli synovia Semovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, po svojich národoch. 10.32 Toto sú tedy čeľade synov Noachových po svojich rodoch, vo svojich národoch, a od týchto sa rozšírily národy na zemi po potope.

1 Mojžišova 11

11.1 A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov. 11.2 A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam. 11.3 Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty. 11.4 A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. 11.5 Vtedy sostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré staväli synovia človeka. 11.6 A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. 11.7 Nože sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. 11.8 A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto. 11.9 Preto nazvali jeho meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme. 11.10 Toto sú rody Semove. Semovi bolo sto rokov a splodil Arfaxada, dva roky po potope. 11.11 A Sem žil po splodení Arfaxada päťsto rokov a splodil synov a dcéry. 11.12 A Arfaxad bol živý tridsaťpäť rokov a splodil Šélacha. 11.13 A Arfaxad žil po splodení Šélacha štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. 11.14 A Šélach bol živý tridsať rokov a splodil Hébera. 11.15 A Šélach žil po splodení Hébera štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. 11.16 A Héber žil tridsaťštyri rokov a splodil Pélega. 11.17 A Héber žil po splodení Pélega štyristo tridsať rokov a splodil synov a dcéry. 11.18 A Péleg žil tridsať rokov a splodil Reu-va. 11.19 A Péleg žil po splodení Reu-va dvesto deväť rokov a splodil synov a dcéry. 11.20 A Reu žil tridsaťdva rokov a splodil Serúga. 11.21 A Reu žil po splodení Serúga dvesto sedem rokov a splodil synov a dcéry. 11.22 A Serúg žil tridsať rokov a splodil Náchora. 11.23 A Serúg žil po splodení Náchora dvesto rokov a splodil synov a dcéry. 11.24 A Náchor žil dvadsaťdeväť rokov a splodil Téracha. 11.25 A Náchor žil po splodení Téracha sto devätnásť rokov a splodil synov a dcéry. 11.26 A Térach žil sedemdesiat rokov a splodil Abrama, Náchora a Hárana. 11.27 A toto sú rody Térachove: Térach splodil Abrama, Náchora a Hárana, a Háran splodil Lota. 11.28 A Háran zomrel pred Térachom, svojím otcom, vo svojej rodnej zemi, v Úre Chaldejov. 11.29 A Abram a Náchor si vzali ženy; meno ženy Abramovej bolo Sáraj, a meno ženy Náchorovej bolo Milka, dcéra Háranova, ktorý bol otcom Milky a otcom Jisky. 11.30 A Sáraj bola neplodná; nemala detí. 11.31 A Térach pojal Abrama, svojho syna, a Lota, syna Háranovho, svojho vnuka, i Sáraj, svoju nevestu, ženu Abrama, svojho syna, a vyšli s nimi z Úra Chaldejov, aby išli do zeme Kanaána a prišli až do Chárana a bývali tam. 11.32 A bolo dní Térachových dvesto päť rokov, a Térach zomrel v Chárane.

1 Mojžišova 12

12.1 A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem. 12.2 A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním. 12.3 A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme. 12.4 Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril Hospodin, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Chárana. 12.5 A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána. 12.6 A Abram prešiel zem až po miesto Sichem, až k dubu Móre. A vtedy bol v zemi Kananej. 12.7 A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal. 12.8 Potom sa poberal odtiaľ k vrchu, ktorý je od východu Bét-ela, kde postavil svoj stán, takže mu bol Bét-el od mora, od západu, a Haj od východu, a postavil tam Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo. 12.9 A odtiaľ sa pomaly rušal Abram na juh. 12.10 Potom povstal hlad v zemi, a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdržoval do času jako hosť, pretože bol veľký hlad v zemi. 12.11 A stalo sa, keď sa už priblížil, aby vošiel do Egypta, že povedal Sáraji, svojej žene: Nože hľa, viem, že si ty žena krásneho vzozrenia. 12.12 A stane sa, keď ťa uvidia Egypťania, že povedia: To je jeho žena! A tak mňa zabijú a teba nechajú žiť. 12.13 Hovor tedy, prosím, že si moja sestra, aby mi bolo dobre za teba, a moja duša bude žiť pre teba. 12.14 A stalo sa, keď vošiel Abram do Egypta, že videli Egypťania ženu, že je veľmi krásna. 12.15 A uvidiac ju kniežatá faraonove chválili ju faraonovi, a žena bola vzatá do domu faraonovho. 12.16 A Abramovi robili dobra za ňu, a mal drobný dobytok, ovce a kozy, a voly a oslov a sluhov a dievky a oslice a veľblúdov. 12.17 Ale Hospodin bil faraona veľkými ranami i jeho dom pre Sáraj, ženu Abramovu. 12.18 Vtedy povolal faraon Abrama a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena? 12.19 Prečo si hovoril: Je moja sestra? A ja som si ju vzal za ženu. A tak teraz hľa, tu máš svoju ženu, vezmi a iď! 12.20 A faraon rozkázal o ňom svojim mužom, a poslali ho preč i jeho ženu i so všetkým, čo bolo jeho.

1 Mojžišova 13

13.1 Išiel tedy Abram hore z Egypta, on i jeho žena i so všetkým, čo mal, a Lot s ním, na juh. 13.2 A Abram bol veľmi bohatý na dobytok, na striebro a zlato. 13.3 A išiel po svojich postupoch od juhu až po Bét-el, až ku miestu, kde bol na počiatku jeho stán, medzi Bét-elom a medzi Hajom, 13.4 na miesto oltára, ktorý tam bol najprv urobil, a Abram tam vzýval meno Hospodinovo. 13.5 Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stány. 13.6 A nemohla ich uniesť zem, tak aby boli mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu. 13.7 Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a medzi pastiermi dobytka Lotovho. A Kananej a Ferezej býval vtedy v zemi. 13.8 Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, medzi mojimi pastiermi a medzi tvojimi pastiermi, lebo sme mužovia-bratia. 13.9 Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pojdeš naľavo, ja pojdem napravo, a keď pojdeš napravo, ja pojdem naľavo. 13.10 A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým než zkazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako zahrada Hospodinova, jako Egyptská zem, ako ideš do Coára. 13.11 A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu. A tak sa oddelili brat od brata; 13.12 Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stány až po Sodomu. 13.13 Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi. 13.14 A Hospodin riekol Abramovi, keď sa už bol od neho oddelil Lot: Nože pozdvihni svoje oči a vidz, od miesta, na ktorom si, na sever a na juh, na východ a na západ, k moru; 13.15 lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu až na veky. 13.16 A učiním to, že bude tvojho semena jako prachu zeme, takže, ak by niekto mohol spočítať prach zeme, spočíta sa i tvoje semeno. 13.17 Vstaň, prejdi sa po zemi, po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám. 13.18 A Abram sa stehoval so svojim stánom s miesta na miesto a prišiel a býval v dúbrave Mamre, ktorá je v Hebrone a vystavil tam Hospodinovi oltár.

1 Mojžišova 14

14.1 A stalo sa za dní Amrafela, kráľa Sineára, Arjocha, kráľa Ellasára, Kedorlaómera, kráľa Elama, a Tideála, kráľa národov, 14.2 že títo kráľovia pustili sa do vojny s Bérom, kráľom Sodomy, a s Biršom, kráľom Gomory, so Šineábom, kráľom Admy, a so Šemeberom, kráľom Cebojima, a s kráľom Bely, to jest Coára. 14.3 Všetci títo súc spolčení sišli sa do doliny Siddim, ktorá je teraz Soľným morom. 14.4 Dvanásť rokov slúžili Kedorlaómerovi a trinásteho roku sa sprotivili. 14.5 A v štrnástom roku prišiel Kedorlaómer i kráľovia, ktorí boli s ním, a zbili Refaimov v Aštarót-karnajime a Zuzimov v Háme a Emimov na rovine Kirjatajim, 14.6 i Chórov na ich vrchu Seire až po El-fáran, ktoré je nad púšťou. 14.7 A vrátiac sa prišli k Enmišpátu, čo je Kádeš, a zbili celý kraj Amalecha jako aj Amoreja, ktorý býval v Chacacon-támare. 14.8 Vyšiel tedy kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebojima a kráľ Bely, to jest Coára, a zriadili sa proti nim do boja v doline Siddim, 14.9 Proti Kedorlaómerovi, kráľovi Elama, Tideálovi, kráľovi národov, Amrafelovi, kráľovi Sineára, a Arjochovi, kráľovi Ellasára, štyria kráľovia proti piatim. 14.10 Ale dolina Siddim bola skoro samá jama zemskej smoly. A keď utekali, kráľ Sodomy a Gomory, popadali tam, a ostatní utiekli na vrchy. 14.11 A pobrali všetok nadobudnutý majetok Sodomy a Gomory i všetky ich potraviny a išli. 14.12 A vzali aj Lota i jeho nadobudnutý majetok, syna brata Abramovho, a išli. A on býval v Sodome. 14.13 Potom prišiel nejaký muž, ktorý utiekol, a oznámil to Hebrejovi Abramovi, ktorý býval vtedy v dúbrave Amoreja Mamreho, brata Eškola a brata Ánera, ktorí mali smluvu s Abramom. 14.14 A keď počul Abram, že je zajatý jeho brat, vyviedol svojich zkúsených mužov osvedčených, zrodených v jeho dome, tristo osemnástich, a hnal sa za nimi až po Dán. 14.15 A rozdelil sa na nich vnoci, on i jeho sluhovia, a porazil ich a stíhal ich až po Chóbu, ktorá leží na ľavej strane Damašku. 14.16 A navrátil všetok majetok i Lota, svojho brata, i jeho majetok navrátil a tiež i ženy i ľud. 14.17 Vtedy vyšiel kráľ Sodomy oproti nemu, keď sa už bol navrátil od porážky Kedorlaómera a kráľov, ktorí boli s ním, do doliny Šáveh, to je dolina kráľova. 14.18 A Melchisedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno a to bol kňaz silného Boha najvyššieho. 14.19 A požehnal ho a riekol: Požehnaný Abram silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme! 14.20 A požehnaný silný Bôh najvyšší, ktorý vydal tvojich protivníkov do tvojej ruky! A Abram mu dal desiatok zo všetkého. 14.21 A kráľ Sodomy povedal Abramovi: Daj mi ľud a majetok vezmi sebe. 14.22 Ale Abram povedal kráľovi Sodomy: Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme, 14.23 že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrama, 14.24 krome toho, čo zjedli mládenci, a krome podielu mužov, ktorí išli so mnou. Áner, Eškol a Mamre, tí nech vezmú svoj podiel.

1 Mojžišova 15

15.1 Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou. 15.2 Na to povedal Abram: Ó, Pane, Hospodine, čože mi dáš, keď ja ta odchádzam bezdetný, a majiteľom môjho domu je damašský Eliézer! 15.3 A ešte povedal Abram: Hľa, mne si nedal semena, a tak hľa, cudzí syn môjho domu bude mojím dedičom. 15.4 A hľa, slovo Hospodinovo stalo sa k nemu povediac: Ten nebude tvojím dedičom, ale ten, ktorý vyjde z tvojho života, ten bude tvojím dedičom. 15.5 A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä. 15.6 A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť. 15.7 A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale. 15.8 A povedal: Ó, Pane, Hospodine, po čom poznám, že ju zdedím trvale? 15.9 A riekol mu: Vezmi mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana a hrdličku a holúbä. 15.10 Vtedy mu vzal všetky tie veci a poroztínal ich na poly a dal každú polovicu oproti jej polovici, ale vtákov nerozťal. 15.11 Tu sa spustili draví vtáci na mŕtvoly, a Abram ich odháňal. 15.12 A stalo sa, keď zapádalo slnce, že padol tuhý spánok na Abrama, a hľa, náramný strach a veľká tma pripádala na neho. 15.13 A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov. 15.14 Ale aj národ, ktorému budú slúžiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom. 15.15 A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe. 15.16 Ale štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja. 15.17 A stalo sa, keď zašlo slnce, že nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely. 15.18 Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates, 15.19 Keneja, Kenizeja, Kadmoneja, 15.20 Heteja, Ferezeja i Refaimov, 15.21 ako aj Amoreja, Kananeja, Girgazeja a Jebuzeja.

1 Mojžišova 16

16.1 Ale Sáraj, žena Abramova, mu nerodila, a mala dievku Egypťanku, ktorej bolo meno Hagar. 16.2 A Sáraj riekla Abramovi: Nože hľa, Hospodin ma zavrel, aby som nerodila; vojdi tedy k mojej dievke, ak by som azda od nej mala syna. A Abram poslúchol na hlas Sáraje. 16.3 Vtedy vzala Sáraj, žena Abramova, Hagar, Egypťanku, svoju dievku, po desiatich rokoch, ktoré býval Abram v zemi Kanaáne, a dala ju Abramovi, svojmu mužovi, za ženu. 16.4 A vošiel k Hagari a počala. A keď videla, že počala, zľahčila si svoju paniu vo svojich očiach. 16.5 A Sáraj povedala Abramovi: Moja krivda nech prije na teba! Ja som dala svoju dievku do tvojho lona, a teraz, keď vidí, že počala, zľahčená som v jej očiach. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a medzi tebou! 16.6 A Abram povedal Sáraji: Hľa, tvoja dievka je v tvojej ruke; učiň jej to, čo je dobré v tvojich očiach. A Sáraj ju trápila, a utiekla od nej. 16.7 Potom ju našiel anjel Hospodinov pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúra. 16.8 A riekol: Hagar, dievko Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? A ona povedala: Utekám od tvári Sáraje, svojej panej. 16.9 A anjel Hospodinov jej riekol: Navráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! 16.10 A zase jej riekol anjel Hospodinov: Veľmi rozmnožím tvoje semeno, takže nebude môcť byť spočítané pre množstvo. 16.11 A ešte jej riekol anjel Hospodinov: Hľa, tehotná si a porodíš syna a nazveš jeho meno Izmael, lebo Hospodin počul tvoje trápenie. 16.12 A bude to divoký človek; jeho ruka bude proti všetkým a ruka všetkých proti nemu, a bude bývať pred tvárou všetkých svojich bratov. 16.13 A nazvala meno Hospodina, ktorý hovoril k nej: Ty si silný Bôh, ktorý vidíš, lebo riekla: Či ešte aj tu hľadím za tým, ktorý ma vidí? 16.14 Preto nazvali studňu: Studňa Živého, ktorý ma vidí. Hľa, je to studňa, ktorá je medzi Kádešom a medzi Báredom. 16.15 A Hagar porodila Abramovi syna. A Abram nazval meno svojho syna, ktorého porodila Hagar, Izmael. 16.16 A Abramovi bolo osemdesiatšesť rokov, keď mu porodila Hagar Izmaela.

1 Mojžišova 17

17.1 A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý! 17.2 A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne. 17.3 Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol: 17.4 Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov. 17.5 Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. 17.6 Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba. 17.7 A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe. 17.8 A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom. 17.9 A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach. 17.10 Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia. 17.11 Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami. 17.12 A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena; 17.13 istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou. 17.14 Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu. 17.15 A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára. 17.16 A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej. 17.17 Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí? 17.18 A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou! 17.19 A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom. 17.20 Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom. 17.21 Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku. 17.22 A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba. 17.23 A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh. 17.24 A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky. 17.25 A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky. 17.26 Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn. 17.27 A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.

1 Mojžišova 18

18.1 Potom sa mu ukázal Hospodin v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa. 18.2 A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, traja mužovia stáli naproti nemu. A keď ich uvidel, bežal im v ústrety odo dverí stánu a poklonil sa k zemi. 18.3 A povedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, neobídi svojho služobníka! 18.4 Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom. 18.5 A donesiem kúsok chleba, a posilnite svoje srdce; potom pojdete ďalej, lebo veď práve preto aj idete popri svojom služobníkovi. A riekli: Učiň tak, ako si povedal. 18.6 Vtedy sa ponáhľal Abrahám do stánu k Sáre a povedal: Vezmi rýchle tri saty jemnej bielej múky, zamies a sprav koláče. 18.7 Potom bežal Abrahám k stádu rožného dobytka a vzal útle teľa dobré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pripravil. 18.8 A tak vzal masla, mlieka a teľa, ktoré pripravil, a položil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jedli. 18.9 A riekli mu: Kde je Sára, tvoja žena? A on povedal: Hľa, v stáne je. 18.10 A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním. 18.11 A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo prestalo byť, ako bývalo ženám. 18.12 Preto sa smiala Sára sama v sebe a riekla: Či keď som sa už zostarela, bude mi rozkoš? A môj pán je tiež už starý. 18.13 A Hospodin riekol Abrahámovi: Prečo sa smiala Sára a riekla: Či ozaj porodím ja, ktorá som už stará? 18.14 Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi? Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna. 18.15 A Sára zaprela a riekla: Nesmiala som sa; lebo sa bála. Ale Hospodin riekol: Nie, ale smiala si sa. 18.16 Potom vstali mužovia odtiaľ a obrátili svoju tvár k Sodome. A Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. 18.17 A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním, 18.18 keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?! 18.19 Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom. 18.20 Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký. 18.21 Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem. 18.22 A mužovia obrátiac sa odtiaľ išli do Sodomy. Ale Abrahám stál ešte vždy pred Hospodinom. 18.23 A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným? 18.24 Snáď je päťdesiat spravedlivých v tom meste, či predsa len zahladíš a neodpustíš miestu pre päťdesiatich spravedlivých, ktorí sú v ňom? 18.25 Kdeže by si učinil takú vec, aby si usmrtil spravedlivého s bezbožným, a aby bol spravedlivý zrovna taký jako bezbožný! Nech je to preč od teba! Či azda sudca celej zeme neučiní súdu? 18.26 A Hospodin riekol: Ak najdem v Sodome päťdesiat spravedlivých, v tom meste, odpustím pre nich celému tomu miestu. 18.27 A Abrahám odpovedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi, kým som ja prach a popol. 18.28 Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spravedlivých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mesto? A riekol: Nezkazím, jestli tam najdem štyridsaťpäť. 18.29 A ešte mu hovoril Abrahám a riekol: Snáď sa tam najdú štyridsiati. - A riekol: Neučiním pre tých štyridsiatich. 18.30 A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, že budem ešte hovoriť: Snáď sa tam najdú tridsiati. - A riekol: Neučiním, jestli tam najdem tridsiatich. 18.31 A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi. Snáď sa tam najdú dvadsiati. - A riekol: Nezkazím pre tých dvadsiatich. 18.32 A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči nahnevať môj Pán, a nech mi je dovolené už len tento raz hovoriť: snáď sa tam najdú desiati. - A riekol: Nezkazím pre tých desiatich. 18.33 A Hospodin odišiel hneď, ako dohovoril s Abrahámom. A Abrahám sa navrátil na svoje miesto.

1 Mojžišova 19

19.1 A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi. 19.2 A povedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svojho služobníka a prenocujte tam a umyte svoje nohy a potom vstanúc skoro ráno pojdete svojou cestou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici. 19.3 No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hostinu a napiekol nekvasených chlebov, a jedli. 19.4 Potom však prv ako si ľahli, mužovia mesta, sodomskí mužovia, obstúpili dookola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ. 19.5 A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali! 19.6 A Lot vyšiel k nim von ku vchodu a dvere zavrel za sebou. 19.7 A povedal: Prosím vás, moji bratia, nerobte zlého! 19.8 Nože hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznaly muža, prosím, nech ich vyvediem k vám, a urobte im podľa toho, čo je dobré vo vašich očiach. Len tým mužom nerobte ničoho, lebo preto vošli do tône mojej strechy. 19.9 A povedali: Idi ta! A taktiež povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pristúpili vylámať dvere. 19.10 Ale mužovia vystreli svoju ruku a vtiahli Lota k sebe do domu a zavreli dvere. 19.11 A mužov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od najmenšieho do najväčšieho, takže ustali hľadať dvere. 19.12 A mužovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta. 19.13 Lebo zkazíme toto miesto, pretože sa ich krik veľmi rozmohol pred Hospodinom, a preto nás poslal Hospodin, aby sme ho zkazili. 19.14 Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žartoval. 19.15 A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahľadený neprávosťou mesta. 19.16 A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom. 19.17 A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený! 19.18 A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane. 19.19 Hľa, prosím, tvoj služobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, že si zachoval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som! 19.20 Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť. 19.21 A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril. 19.22 Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár. 19.23 Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára. 19.24 A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba. 19.25 A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest, a zkazil všetko, čo rástlo na zemi. 19.26 A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp. 19.27 A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom. 19.28 A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme jako dym pece. 19.29 A stalo sa, keď kazil Bôh mestá tej roviny, že sa rozpamätal Bôh na Abraháma, a tak vyslal preč Lota zprostred podvrátenia, keď podvracal mestá, v ktorých býval Lot. 19.30 Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry. 19.31 A staršia, prvorodená povedala mladšej: Náš otec je už starý, a nieto na zemi muža, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme. 19.32 Poď, opojíme svojho otca vínom a budeme ležať s ním, aby sme živé zachovaly semeno od svojho otca. 19.33 A opojily svojho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a ležala so svojím otcom, ktorý nevedel, ani kedy ľahla, ani kedy vstala. 19.34 A stalo sa na druhý deň, že povedala staršia mladšej: Hľa, ležala som minulú noc so svojím otcom. Opojme ho vínom i túto noc, a vojdi a lež s ním a tak živé zachováme semeno od svojho otca. 19.35 A napojily aj v tú noc svojho otca vínom, a vstala mladšia a ležala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľahla ani kedy vstala. 19.36 A tak počaly obe dcéry Lotove od svojho otca. 19.37 A staršia porodila syna a nazvala jeho meno Moáb; on je otcom Moábov až do dnešného dňa. 19.38 A tá mladšia porodila syna a nazvala jeho meno Ben-ammi, on je otcom synov Ammonových, až do dnešného dňa.

1 Mojžišova 20

20.1 A Abrahám sa rušal odtiaľ do zeme na juhu a býval medzi Kádešom a medzi Šúrom a pohostínil v Geráre, 20.2 kde povedal Abrahám o Sáre, svojej žene: To je moja sestra. A Abimelech, kráľ Gerára, poslal svojich sluhov a vzal Sáru. 20.3 Ale Bôh prišiel k Abimelechovi vo sne vnoci a riekol mu: Hľa, zomrieš pre ženu, ktorú si vzal, lebo má muža. 20.4 A Abimelech sa jej nepriblížil a povedal: Ó, Pane, či zabiješ aj spravedlivý národ? 20.5 Či mi on sám nepovedal: Je moja sestra? A ona tiež vravela: To je môj brat. V prostote svojho srdca a v nevine svojich rúk som to urobil. 20.6 A Bôh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa i ja zdržal, aby si nezhrešil proti mne; pre tú príčinu som ti nedal, aby si sa jej dotknul. 20.7 A tak teraz vráť ženu toho muža, lebo je prorok, a bude sa modliť za teba a budeš žiť. Ale ak nevrátiš, vedz, že istotne zomrieš i ty i všetko, čo je tvoje. 20.8 Vtedy vstal Abimelech skoro ráno a svolal všetkých svojich služobníkov a porozprával všetky tie slová pred nimi. A mužovia sa báli veľmi. 20.9 Potom zavolal Abimelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? A čím som sa prehrešil proti tebe, že si uviedol na mňa a na moje kráľovstvo veľký hriech? Urobil si mi veci, jaké si mi nemal urobiť. 20.10 A ešte povedal Abimelech Abrahámovi: Čo si videl, že si urobil tú vec? 20.11 A Abrahám riekol: Vskutku som povedal: Istotne nie je bázne Božej na tomto mieste, a tak ma tu zabijú pre moju ženu. 20.12 A je aj naozaj mojou sestrou, lebo je dcérou môjho otca, lenže nie je dcérou mojej matky a stala sa mojou ženou. 20.13 A stalo sa, keď ma vyviedli Bohovia z domu môjho otca, aby som blúdil svetom, že som jej povedal: Toto bude tvoje milosrdenstvo, ktoré učiníš so mnou: na každom mieste, kam prijdeme, hovor o mne: To je môj brat. 20.14 Vtedy vzal Abimelech drobné stádo, ovce a kozy, a hovädá, sluhov a dievky a dal ich Abrahámovi, a tak mu vrátil Sáru, jeho ženu. 20.15 A ešte povedal Abimelech: Hľa, moja zem leží pred tebou, bývaj tam, kde sa ti ľúbi. 20.16 A Sáre povedal: Hľa, dal som tvojmu bratovi tisíc striebra, a tedy hľa, to ti bude závojom očí pre všetkých, ktorí sú s tebou jako aj u všetkých. A bola pokarhaná. 20.17 A Abrahám sa modlil k Bohu, a Bôh uzdravil Abimelecha i jeho ženu i jeho dievky, a rodily. 20.18 Lebo Hospodin bol pevne zavrel každé lono domu Abimelechovho pre Sáru, ženu Abrahámovu.

1 Mojžišova 21

21.1 A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril. 21.2 A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh. 21.3 A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák. 21.4 A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh. 21.5 A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn. 21.6 A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať. 21.7 A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe. 21.8 A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák. 21.9 A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač. 21.10 A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom. 21.11 Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna. 21.12 Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä. 21.13 Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom. 21.14 Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby. 21.15 A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov 21.16 a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala. 21.17 A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je. 21.18 Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom. 21.19 A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca. 21.20 A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa. 21.21 A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme. 21.22 A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 21.23 A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš. 21.24 A Abrahám povedal: Ja prisahám. 21.25 Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi. 21.26 A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes. 21.27 A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu. 21.28 A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne. 21.29 A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne? 21.30 A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu. 21.31 Preto nazvali to miesto Bér-šeba, lebo tam prisahali obidvaja. 21.32 A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov. 21.33 A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného. 21.34 A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

1 Mojžišova 22

22.1 A stalo sa po tých udalostiach, že Bôh zkúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som. 22.2 A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem. 22.3 A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh. 22.4 Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka. 22.5 A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom, a ja a chlapec pojdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám. 22.6 A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obidvaja spolu. 22.7 Vtedy povedal Izák Abrahámovi, svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť? 22.8 A Abrahám riekol: Bôh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu. 22.9 A tak prišli na miesto, o ktorom mu povedal Bôh, a Abrahám tam postavil oltár a poukladal drevo. Potom poviazal Izáka, svojho syna, a položil ho na oltár na drevo. 22.10 A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôž, aby zabil svojho syna. 22.11 Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane! 22.12 A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného. 22.13 A Abrahám pozdvihol svoje oči a videl a hľa, baran bol za ním chytený v kroví za rohy. A Abrahám pošiel, vzal barana a obetoval ho v zápalnú obeť miesto svojho syna. 22.14 A Abrahám nazval meno toho miesta: Jehova-jireh, jako sa hovorí do dnes: Na vrchu Hospodinovom sa uvidí. 22.15 Vtedy zavolal anjel Hospodinov na Abraháma po druhé z neba 22.16 a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, že si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného, 22.17 požehnám, áno požehnám ťa a rozmnožiť rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi čo do počtu a jako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov, 22.18 a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas. 22.19 Vtedy sa navrátil Abrahám ku svojim sluhom, a vstali a išli spolu do Bér-šeby. A Abrahám býval v Bér-šebe. 22.20 A stalo sa po týchto udalostiach, že bolo oznámené Abrahámovi, hľa, vraj i Milka porodila synov Náchorovi, tvojmu bratovi, 22.21 Úca, jeho prvorodeného, a Búza jeho brata, a Kemuela, otca Aramovho, 22.22 a Kézeda a Chazó-va a Pildáša a Jidlafa a Betuela. 22.23 A Betuel splodil Rebeku. Týchto osem splodila Milka Náchorovi, bratovi Abrahámovmu. 22.24 A jeho ženina, ktorej bolo meno Reúma, tiež porodila, a to Tébacha a Gachama a Tachaša a Máchu.

1 Mojžišova 23

23.1 A Sárinho života bolo sto dvadsať sedem rokov. To sú roky života Sárinho. 23.2 A Sára zomrela v Kirjat-arbe, to je Hebron, v Kananejskej zemi. A Abrahám prišiel, aby smútil za Sárou a aby ju oplakal. 23.3 Potom vstal Abrahám od svojho mŕtveho a hovoril synom Hetovým a vravel: 23.4 Som tu u vás pohostín a cudzinec. Dajte mi u vás vlastníctva, čo mi bude na hrob, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári. 23.5 A synovia Hetovi odpovedali Abrahámovi a riekli mu: 23.6 Počuj nás, pane. Ty si knieža Božie medzi nami. Pochovaj svojho mŕtveho v niektorom z našich najlepších hrobov. Nikto z nás ti neodoprie svojho hrobu, aby si tam nepochoval svojho mŕtveho. 23.7 Vtedy vstal Abrahám a poklonil sa ľudu zeme, synom Hetovým. 23.8 A hovoril s nimi a riekol: Ak myslíte, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári, počujte ma a prihovorte sa za mňa u Efrona, syna Cochárovho. 23.9 aby mi dal jaskyňu Machpelu, ktorá patrí jemu a ktorá je na konci jeho poľa; nech mi ju dá za toľko striebra, koľko je hodna, aby mi bola vlastníctvom na pohrabište medzi vami. 23.10 A Efron sedel medzi synmi Hetovými. A tak povedal Hetej Efron Abrahámovi v prítomnosti synov Hetových, pred všetkými, ktorí vchádzali do brány jeho mesta, a riekol: 23.11 Nie tak, môj pane, ale počuj ma; pole ti dávam, i jaskyňu, ktorá je na ňom, ti dávam, pred očami synov svojho ľudu ti ju dávam. Len pochovaj svojho mŕtveho. 23.12 Vtedy sa zase poklonil Abrahám pred ľudom zeme. 23.13 A hovoril Efronovi pred ľudom zeme a riekol: Len keď ty tedy chceš; avšak nože ma počuj, prosím! Dám striebro za pole, vezmi odo mňa, a vtedy ta pochovám svojho mŕtveho. 23.14 A Efron odpovedal Abrahámovi a riekol mu: 23.15 Môj pane, nože ma počuj; zem je za štyristo šeklov; ale čože je to medzi mnou a medzi tebou? Len pochovaj svojho mŕtveho. 23.16 A Abrahám poslúchol Efrona. A tak odvážil Abrahám Efronovi toľko šeklov striebra, koľko povedal, v prítomnosti synov Hetových: štyristo šeklov striebra, bežných medzi kupcami. 23.17 A tak prešlo pole Efronovo, ktoré je v Machpele, ktoré je naproti Mamremu, pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, i všetky stromy, ktoré boly na poli, ktoré boly na celom jeho chotári na okolo, 23.18 v majetok Abrahámovi pred očami synov Hetových so všetkými, ktorí vchádzajú do brány jeho mesta. 23.19 A potom pochoval Abrahám Sáru, svoju ženu, do jaskyne poľa Machpela, naproti Mamremu, to je Hebron, v Kananejskej zemi. 23.20 A tak stálo pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, Abrahámovi za vlastníctvo na pohrabište od synov Hetových.

1 Mojžišova 24

24.1 A Abrahám bol starý, pošlý vekom. A Hospodin požehnal Abraháma vo všetkom. 24.2 A Abrahám povedal svojmu služobníkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všetkým, čo bolo jeho: Nože polož svoju ruku pod moje bedro. 24.3 Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a Boha zeme, že nevezmeš môjmu synovi ženy zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam. 24.4 Ale pojdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ženu. 24.5 A služobník mu povedal: A keby nechcela žena ísť so mnou do tejto zeme, či mám zaviesť nazpät tvojho syna do zeme, z ktorej si vyšiel? 24.6 A Abrahám mu povedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môjho syna! 24.7 Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ženu. 24.8 A keby nechcela žena ísť s tebou, budeš čistý od tejto mojej prísahy, len môjho syna nezaveď nazpät ta. 24.9 Vtedy položil služobník svoju ruku pod bedro Abraháma, svojho pána, a prisahal mu dotyčne tejto veci. 24.10 A služobník vzal desať veľblúdov z veľblúdov svojho pána a išiel, a všetko dobré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aramnaharaima, do mesta Náchorovho. 24.11 A keď ta došiel, dal veľblúdom pokľakať vonku pred mestom pri studni vody v čas večera, o takom čase, keď vychodia ženy brať vodu. 24.12 A riekol: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, prosím, daj, žeby sa mi dnes pošťastilo, a učiň milosť s mojím pánom Abrahámom. 24.13 Hľa, stojím tu pri studni vody, a dcéry mužov mesta vyjdú sem von brať vodu. 24.14 Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom. 24.15 A stalo sa, kým on ešte nebol dohovoril, že hľa, vychádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Náchora, brata Abrahámovho, so svojím vedrom na svojom pleci. 24.16 A deva bola veľmi krásneho vzozrenia, panna, ktorej ešte nebol poznal muž, a sišla ku pramennej studni a naplnila svoje vedro a vyšla. 24.17 A služobník jej bežal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra! 24.18 A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rýchle sňala svoje vedro na svoju ruku a dala mu piť. 24.19 A keď sa mu už bola dala napiť, povedala: Naberiem i tvojim veľblúdom, dokiaľ len budú piť. 24.20 A rýchle vyliala svoje vedro do válova a zase bežala k studni nabrať vody a nabrala všetkým jeho veľblúdom. 24.21 A muž ju mlčky obdivoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hospodin jeho ceste zdaru a či nie. 24.22 A stalo sa, keď už boli prestali veľblúdi piť, že muž vyňal zlatú obrúčku na nos, pol šekla váhy, a dva náramenníky, ktoré vážily desať šeklov zlata, a dal ich na jej ruky. 24.23 A riekol: Čia si ty dcéra? Povedz mi, prosím. Či je v dome tvojho otca miesta pre nás, kde by sme prenocovali? 24.24 A ona mu povedala: Ja som dcéra Betuela, syna Milky, ktorého porodila Náchorovi. 24.25 A ešte mu povedala: I slamy i krmu je hojne u nás i miesto prenocovať. 24.26 A človek sklonil hlavu a poklonil sa Hospodinovi. 24.27 A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh môjho pána Abraháma, ktorý nezanechal svojej milosti a svojej pravdy, aby ju bol odňal od môjho pána. I mňa viedol Hospodin na ceste do domu bratov môjho pána. 24.28 A deva bežala a oznámila domu svojej matky všetko tak, ako sa to stalo. 24.29 A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában bežal k mužovi von ku studni. 24.30 Lebo stalo sa, keď videl obrúčku a náramenníky na rukách svojej sestry, a keď počul slová Rebeky, svojej sestry, ktorá vravela, že tak a tak mi hovoril muž, že prišiel k mužovi, ktorý hľa, práve stal pri ležiacich veľblúdoch pri studni. 24.31 A povedal: Vojdi, požehnaný Hospodinov! Prečo by si stál vonku, keď som ja už pripravil dom a miesto pre veľblúdov. 24.32 A muž vošiel do domu, a Lában odsedlal veľblúdov a dal veľblúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy mužov, ktorí boli s ním. 24.33 A potom predložil pred neho jesť. Ale muž riekol: Nebudem jesť dokiaľ nepoviem, čo mám povedať. A Lában povedal: Hovor! 24.34 Vtedy riekol: Ja som služobník Abrahámov. 24.35 Hospodin veľmi požehnal môjho pána, takže sa stal veľkým. A dal mu drobného stáda, oviec a kôz, a hoviad, striebra a zlata, sluhov a dievok, veľblúdov a oslov. 24.36 A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už bola zostarela, a dal mu všetko, čo má. 24.37 A môj pán ma zaviazal prísahou a riekol: Nevezmeš môjmu synovi ženy z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam. 24.38 Ale istotne pojdeš do domu môjho otca a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi ženu. 24.39 A ja som povedal svojmu pánovi: Možno, že nepôjde žena so mnou -. 24.40 A riekol mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svojho anjela s tebou a učiní tvoju cestu zdarnú, a vezmeš môjmu synovi ženu z mojej rodiny a z domu môjho otca. 24.41 Vtedy budeš oprostený mojej prísahy, keď prijdeš k mojej rodine, a jestli ti nedajú, nuž budeš prostý svojej prísahy. 24.42 A tak som prišiel dnes ku studni a povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak daríš šťastím moju cestu, po ktorej idem, 24.43 hľa, stojím pri studni vody a prosím, žeby panna, ktorá vyjde brať vodu, a ktorá, keď jej poviem: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra, 24.44 mi odpovie: I ty sa napi, a naberiem i tvojim veľblúdom, bola tou ženou, ktorú prisúdil Hospodin synovi môjho pána. 24.45 A prv ako som ja prestal hovoriť vo svojom srdci, tu hľa, vyšla Rebeka nesúc svoje vedro na svojom pleci a sišla k studni a nabrala vody. A povedal som jej: Daj sa mi, prosím, napiť! 24.46 A ona rýchle složila svoje vedro so seba a riekla: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov. A napil som sa, a napojila aj veľblúdov. 24.47 Vtedy som sa jej pýtal a povedal som: Čia si ty dcéra? A riekla: Dcéra Betuela, syna Náchorovho, ktorého mu porodila Milka. Tu som jej zavesil obrúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky. 24.48 Potom som sklonil hlavu a poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu svojho pána Abraháma, ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svojho pána. 24.49 A tak teraz, ak činíte milosrdenstvo a pravdu s mojím pánom, oznámte mi to, a jestli nie, i tak mi oznámte, a obrátim sa napravo alebo naľavo. 24.50 Vtedy odpovedal Lában a Betuel, a riekli: Od Hospodina vyšla vec; nemôžeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé. 24.51 Hľa, Rebeka je pred tebou, vezmi a iď, a nech je ženou syna tvojho pána, tak ako hovoril Hospodin. 24.52 A stalo sa, keď počul služobník Abrahámov ich slová, poklonil sa Hospodinovi až k zemi. 24.53 Potom vyňal služobník strieborné klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocenné veci dal i jej bratovi i jej matke. 24.54 Potom jedli a pili, on i mužovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi! 24.55 Ale jej brat povedal i jej matka: Nech zostane dievča s nami niekoľko, asi desať dní, a potom pojdeš. 24.56 A riekol im: Nezdržujte ma, keď učinil Hospodin moju cestu šťastnú. Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi. 24.57 Vtedy povedali: Zavolajme dievča a opýtajme sa, čo ona povie? 24.58 A tak zavolali Rebeku a riekli jej: Či pojdeš s týmto mužom? A povedala: Pojdem. 24.59 Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru, i jej chôvu i služobníka Abrahámovho i jeho mužov. 24.60 A požehnali Rebeku a riekli jej: Naša sestro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli. 24.61 Potom vstala Rebeka a jej dievčatá, sadly na veľblúdov a išly za mužom. A tak vzal služobník Rebeku a išiel. 24.62 A Izák bol prišiel z cesty od studne Živého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu. 24.63 A Izák bol vyšiel premýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, veľblúdi prichádzali. 24.64 A Rebeka tiež pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosadla rýchle s veľblúda. 24.65 A povedala služobníkovi: Kto je to tamten muž, ktorý nám ide po poli oproti. A služobník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zakryla sa. 24.66 A služobník rozprával Izákovi všetko, čo vykonal. 24.67 A Izák ju voviedol do stánu Sáry, svojej matky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ženou, a miloval ju a potešil sa Izák po smrti svojej matky.

1 Mojžišova 25

25.1 A Abrahám sa znova oženil a vzal si ženu, ktorej bolo meno Ketura, 25.2 a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha. 25.3 A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím. 25.4 A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi. 25.5 A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi. 25.6 A synom ženín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte žil, na východ, do východnej zeme. 25.7 A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov. 25.8 A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu. 25.9 A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu. 25.10 Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho žena. 25.11 A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Živého, ktorý ma vidí. 25.12 A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi. 25.13 Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám, 25.14 Mišma, Dúma a Massa. 25.15 Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma. 25.16 Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť kniežat ich kmeňov. 25.17 A toto sú roky života Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu. 25.18 A bývali od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak položil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov. 25.19 A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka. 25.20 A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ženu. 25.21 A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena. 25.22 A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina. 25.23 A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu. 25.24 Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote. 25.25 A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav, 25.26 a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila. 25.27 A keď vyrástli chlapci, bol Ezav mužom, ktorý sa rozumel lovu, mužom poľa, a Jakob bol prostý muž a býval v stánoch. 25.28 A Izák miloval Ezava, pretože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba. 25.29 A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený. 25.30 A Ezav povedal Jakobovi: Nože mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom. 25.31 Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo! 25.32 A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?! 25.33 A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo. 25.34 Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.

1 Mojžišova 26

26.1 A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára. 26.2 Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem. 26.3 Bývaj v tejto zemi jako pohostín, a budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu semenu dám všetky tieto zeme a postavím prísahu, ktorú som prisahal Abrahámovi, tvojmu otcovi. 26.4 A rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, 26.5 pretože Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie, moje prikázania, moje ustanovenia a moje zákony. 26.6 A tak býval Izák v Geráre. 26.7 Ale mužovia toho miesta sa pýtali po jeho žene, a vravel: To je moja sestra. Lebo sa bál povedať: Moja žena. Aby ma vraj nezabili mužovia toho miesta pre Rebeku, lebo bola krásneho vzozrenia. 26.8 A stalo sa, keď tam už býval nejaký čas, že Abimelech, kráľ Filištínov, vyzeral z obloka a videl a hľa, Izák sa poihrával s Rebekou, svojou ženou. 26.9 Vtedy povolal Abimelech Izáka a povedal: Hľa, vidieť, že je to tvoja žena. Nuž, akože je to, že si hovoril: Je moja sestra? A Izák mu povedal: Vravel som tak preto, že som povedal: Aby som nezomrel pre ňu. 26.10 A Abimelech povedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol niektorý z ľudu ležal s tvojou ženou, a bol by si na nás uviedol vinu. 26.11 Potom prikázal Abimelech všetkému ľudu a riekol: Kto by sa dotknul toho človeka alebo jeho ženy, istotne zomrie. 26.12 A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne, a Hospodin ho požehnal. 26.13 A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veliký. 26.14 A mal stádo drobného dobytka a stádo rožného statku a služobnej čeľade mnoho, a preto mu závideli Filištíni. 26.15 A všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho otca za dní Abraháma, jeho otca, zahádzali Filištíni a zaplnili ich zemou. 26.16 A Abimelech povedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho mocnejší ako my. 26.17 A tak odišiel odtiaľ Izák a rozložil sa táborom v doline Geráre a býval tam. 26.18 A Izák zase vykopal studne vody, ktoré boli vykopali za dní Abraháma, jeho otca, a ktoré boli zahádzali Filištíni po smrti Abrahámovej, a pomenoval ich menami, jakými ich bol pomenoval jeho otec. 26.19 A služobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody. 26.20 Ale pastieri z Gerára vadili sa s pastiermi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak nazval meno studne Esek, lebo sa vadili s ním. 26.21 Potom vykopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a preto nazval jej meno Sitna. 26.22 A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a preto ju pomenoval: Rechobót, a povedal: Teraz nám upriestranil Hospodin, a rozplodíme sa na zemi. 26.23 Potom odišiel odtiaľ hore do Bér-šeby. 26.24 A v tú noc sa mu ukázal Hospodin a riekol: Ja som Bôh Abraháma, tvojho otca; neboj sa, lebo ja som s tebou a požehnám ťa a rozmnožím tvoje semeno pre Abraháma, svojho služobníka. 26.25 A vystavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo a tam tiež postavil svoj stán, a služobníci Izákovi tam vykopali studňu. 26.26 Potom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieža jeho vojska. 26.27 A Izák im povedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a zahnali ste ma od seba? 26.28 A povedali: Vidíme zrejme, že je Hospodin s tebou, a povedali sme si: Nechže je prísaha medzi nami, medzi mami a medzi tebou, a učiníme s tebou smluvu, 26.29 že nám neurobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedotkli a jako sme ti neurobili iba dobré a prepustili sme ťa v pokoji, ty, teraz požehnaný Hospodinov. 26.30 A učinil im hostinu, a jedli a pili. 26.31 Potom vstali skoro ráno a prisahali druh druhovi, a Izák ich prepustil, a odišli od neho v pokoji. 26.32 A stalo sa toho dňa, že prišli služobníci Izákovi a oznámili mu o studni, ktorú kopali, a povedali mu: Našli sme vodu. 26.33 A pomenoval ju: Šeba, preto je meno toho mesta Bér-šeba, až do dnešného dňa. 26.34 A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského. 26.35 A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke.

1 Mojžišova 27

27.1 A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslably tak, že nevidel, zavolal Ezava, svojho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu odpovedal: Tu som, otče. 27.2 A riekol: Nože hľa, som už starý; neviem dňa svojej smrti. 27.3 Tak teraz vezmi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vyjdi na pole a ulov mi zverinu. 27.4 A priprav mi chutný pokrm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požehnala moja duša, prv ako zomriem. 27.5 Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svojmu synovi. A Ezav odišiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol. 27.6 A Rebeka povedala Jakobovi, svojmu synovi, a riekla: Hľa, počula som tvojho otca hovoriť Ezavovi, tvojmu bratovi, ktorému povedal: 27.7 Dones mi zverinu a priprav mi chutný pokrm, a budem jesť a potom ťa požehnám pred Hospodinom, prv ako zomriem. 27.8 A tak teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a urob to, čo ti rozkazujem. 27.9 Nože idi ku stádu a vezmi a dones mi odtiaľ dvoje pekných kozliat, a pripravím z nich chutný pokrm pre tvojho otca, jaký má rád. 27.10 Potom zanesieš svojmu otcovi, a zjie, aby ťa požehnal, prv ako zomrie. 27.11 A Jakob povedal Rebeke, svojej matke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký. 27.12 Môj otec ma môže ohmatať a potom budem v jeho očiach ako podvodník a uvediem na seba zlorečenstvo a nie požehnanie. 27.13 Na to mu povedala jeho matka: Nech prijde na mňa tvoje zlorečenstvo, môj synu, len poslúchni, čo hovorím, a idi, vezmi a dones mi. 27.14 A tak išiel a vzal a doniesol svojej matke, a jeho matka pripravila chutný pokrm, aký mal rád jeho otec. 27.15 A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie najlepšie, ktoré mala u seba v dome, a obliekla do nich Jakoba svojho mladšieho syna. 27.16 A kožky z kozleniec obvliekla na jeho ruky a na hladké miesto jeho hrdla. 27.17 A dala chutný pokrm a chlieb, to, čo bola pripravila, do ruky Jakoba, svojho syna. 27.18 A prišiel k svojmu otcovi a povedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu? 27.19 A Jakob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezav, tvoj prvorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požehnala tvoja duša. 27.20 A Izák povedal svojmu synovi: Čo to, že si tak rýchle našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hospodin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo. 27.21 A Izák povedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie. 27.22 A Jakob pristúpil k Izákovi, svojmu otcovi, ktorý ho ohmatal a povedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove. 27.23 A nepoznal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chlpaté, a požehnal ho. 27.24 A povedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A odpovedal: Som. 27.25 Vtedy povedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svojho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil. 27.26 A Izák, jeho otec, mu povedal: Nože pristúp sem a bozkaj ma, môj synu! 27.27 A pristúpil a bozkal ho. Tu zavoňal vôňu jeho šiat a požehnal ho a riekol: Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. 27.28 Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a hroznovej šťavy. 27.29 Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žehnal, nech je požehnaný! 27.30 A stalo sa hneď, ako prestal Izák žehnať Jakoba, len priam čo bol vyšiel Jakob od Izáka, svojho otca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svojho lovu. 27.31 A bol aj on pripravil chutný pokrm a doniesol svojmu otcovi a povedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša! 27.32 A Izák, jeho otec, mu povedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezav. 27.33 Vtedy sa zľakol Izák prenáramne a povedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všetkého prv ako si prišiel, a požehnal som ho, aj bude požehnaný! 27.34 Keď počul Ezav slová svojho otca, skríkol velikým krikom a horkým prenáramne a povedal svojmu otcovi: Požehnaj i mňa, môj otče! 27.35 A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požehnanie. 27.36 A povedal: Správne nazvali jeho meno Jakob, lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje prvorodenstvo a hľa, teraz vzal i moje požehnanie. A dodal: Či si pre mňa neodložil požehnania? 27.37 Izák odpovedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za služobníkov a zaopatril som ho obilím a šťavou z hrozna. A tebe kde čo učiním, môj synu? 27.38 A Ezav povedal svojmu otcovi: Či máš len to jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj i mňa, môj otče! Potom pozdvihol Ezav svoj hlas a plakal. 27.39 A Izák, jeho otec, odpovedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žírnych polí zeme bude tvoje obydlie, a od nebeskej rosy, ktorú dáva Bôh s hora. 27.40 A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svojmu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jarmo a shodíš ho so svojej šije. 27.41 A Ezav zjavne nenávidel Jakoba pre požehnanie, ktorým ho požehnal jeho otec. A Ezav povedal vo svojom srdci: Priblížia sa dni smútku za môjho otca, a zabijem Jakoba, svojho brata. 27.42 A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Preto pošlúc zavolala Jakoba, svojho mladšieho syna a povedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľadne teba, že ťa zabije. 27.43 Preto teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môjmu bratovi do Chárana. 27.44 A budeš bývať u neho nejaký čas, dokiaľ sa neodvráti prchlivosť tvojho brata. 27.45 Až sa zase odvráti hnev tvojho brata od teba, a zabudne na to, čo si mu urobil, potom pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň! 27.46 A Rebeka povedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom život?!

1 Mojžišova 28

28.1 A Izák povolal Jakoba a požehnal ho, potom mu prikázal a riekol mu: Nevezmeš si ženy z dcér Kanaánových. 28.2 Zober sa, idi do Pádan-arama, do domu Betuela, otca svojej matky, a odtiaľ si vezmi ženu, z dcér Lábana, brata svojej matky. 28.3 A silný Bôh všemohúci nech ťa požehná, nech ťa rozplodí a rozmnoží, aby si bol hromadou národov. 28.4 A nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu semenu s tebou, aby si dedične dostal zem svojho pohostínstva, ktorú dal Bôh Abrahámovi. 28.5 A tak poslal Izák Jakoba, a išiel do Pádan-arama k Lábanovi, synovi Betuela Aramejského, bratovi Rebeky, matky Jakobovej a Ezavovej. 28.6 A keď videl Ezav, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Pádan-arama, aby si vzal odtiaľ ženu, keď ho žehnal, a že mu prikázal povediac: Nevezmeš, si ženy z dcér Kanaánových 28.7 a že Jakob poslúchol svojho otca a svoju matku a išiel do Pádan-arama, 28.8 a keď tiež videl Ezav, že dcéry Kanaánove sú zlé očiach Izáka, jeho otca, 28.9 odišiel Ezav k Izmaelovi a vzal si Machalatu, dcéru Izmaela, syna Abrahámovho, sestru Nebajotovu, popri svojich ženách za ženu. 28.10 A Jakob vyšiel z Bér-šeby a išiel do Chárana. 28.11 A nadišiel na nejaké miesto a nocoval tam, pretože bolo slnce zapadlo. A vzal z kameňov, ktoré boly na mieste, a položil si pod hlavu a ľahol si na tom mieste spať. 28.12 A snívalo sa mu, že hľa, rebrík bol postavený na zem, ktorého vrch dosahoval do neba. A hľa, anjeli Boží vystupovali a sostupovali po ňom. 28.13 A hľa, Hospodin stál nad ním a riekol: Ja som Hospodin, Bôh Abraháma, tvojho otca, a Bôh Izáka; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu semenu. 28.14 A tvojho semena bude jako prachu zeme, a rozmôžeš sa na západ, k moru, i na východ, na sever i na juh, a požehnané budú v tebe všetky čeľade zeme a v tvojom semene. 28.15 A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade kamkoľvek pojdeš, a navrátim ťa do tejto zeme, lebo ťa neopustím, dokiaľ len nevykonám toho, čo som ti hovoril. 28.16 A Jakob sa prebudil zo svojho sna a povedal: Naozaj je Hospodin na tomto mieste, a ja som nevedel o tom! 28.17 A bál sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto nie je iné ako dom Boží, a toto je brána nebies. 28.18 A Jakob vstal skoro ráno a vzal kameň, ktorý si bol položil pod hlavu, a postavil ho za pamätný stĺp a na jeho vrch nalial oleja. 28.19 A nazval meno toho miesta Bét-el. Ale prv bolo meno toho mesta Lúz. 28.20 Vtedy sľúbil Jakob sľub a povedal: Ak bude Bôh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho odiať sa, 28.21 a navrátim sa v pokoji do domu svojho otca, bude mi Hospodin Bohom. 28.22 A tento kameň, ktorý som postavil na pamiatku, bude domom Božím. A zo všetkého, čo mi dáš, ó, Bože, dám ti istotne desatinu.

1 Mojžišova 29

29.1 Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu. 29.2 A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré ležaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký. 29.3 A shromažďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto. 29.4 A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana. 29.5 Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe. 29.6 A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom. 29.7 Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste. 29.8 Ale oni povedali: Nemôžeme, dokiaľ sa nesoženú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce. 29.9 A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou. 29.10 A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, že pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky. 29.11 A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal. 29.12 A Jakob oznámil Rácheli, že je bratom jej otca a že je synom Rebeky a ona bežala a oznámila to svojmu otcovi. 29.13 A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo. 29.14 A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac. 29.15 Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, že si môj brat, budeš mi darmo slúžiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda? 29.16 A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ. 29.17 Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári. 29.18 A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru. 29.19 A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa. 29.20 A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád. 29.21 Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej. 29.22 Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu. 29.23 Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej 29.24 A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku. 29.25 A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal? 29.26 A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená. 29.27 Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov. 29.28 A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu. 29.29 A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku. 29.30 A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov. 29.31 A keď videl Hospodin, že je Lea nenávidená, otvoril jej život a Rácheľ zostala neplodnou. 29.32 A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma už bude milovať môj muž. 29.33 A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, že som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon. 29.34 A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz už, tento raz priľne môj muž ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi. 29.35 A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda. A prestala rodiť.

1 Mojžišova 30

30.1 A keď videla Rácheľ, že nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov;lebo ak nedáš, zomriem. 30.2 Vtedy sa rozhneval Jakob na Rácheľ a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života? 30.3 Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov. 30.4 A dala mu Bilhu, svoju dievku, za ženu. A Jakob vošiel k nej. 30.5 A Bilha počala a porodila Jakobovi syna. 30.6 Vtedy povedala Rácheľ: Bôh rozsúdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto nazvala jeho meno Dán. 30.7 A ešte počala a porodila Bilha, dievka Ráchelina, Jakobovi druhého syna. 30.8 A Rácheľ povedala: Borby Božie som sa borila so svojou sestrou aj som premohla a nazvala jeho meno Naftali. 30.9 A keď videla Lea, že prestala rodiť, vzala Zilfu, svoju dievku, a dala ju Jakobovi za ženu. 30.10 A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi syna. 30.11 Vtedy povedala Lea: Zástupom prichádzajú, a nazvala jeho meno Gád. 30.12 A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi druhého syna. 30.13 A Lea povedala: To na moje blahoslavenstvo, lebo ma budú blahoslaviť dcéry, a nazvala jeho meno Aser. 30.14 A Rúben išiel vo dňoch, keď sa žne pšenica, a našiel ľúbostné jablká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej matke. A Rácheľ povedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna! 30.15 Ale ona jej povedala: Či ti je to málo, že si vzala môjho muža a vezmeš ešte i jablká môjho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leží s tebou za jablká tvojho syna. 30.16 Keď potom prišiel Jakob večer z poľa, vyšla Lea oproti nemu a povedala: Ku mne vojdeš, lebo som si ťa najala za jablká svojho syna, ktoré som dala jako mzdu. A tak ležal s ňou tej noci. 30.17 A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna. 30.18 A Lea povedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svojmu mužovi svoju dievku, a nazvala jeho meno Izachár. 30.19 A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šiesteho syna. 30.20 A Lea povedala: Bôh ma obdaril dobrým darom. Tento raz už bude bývať so mnou môj muž, lebo som mu porodila šiestich synov a nazvala jeho meno Zabulon. 30.21 Potom porodila dcéru a nazvala jej meno Dína. 30.22 A Bôh sa rozpamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a otvoril jej život. 30.23 A počala a porodila syna a povedala: Bôh odňal moje pohanenie, 30.24 a nazvala jeho meno Jozef; lebo povedala: Nech mi pridá Hospodin aj druhého syna! 30.25 A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, že Jakob povedal Lábanovi: Prepusti ma, a pojdem na svoje miesto a do svojej zeme. 30.26 Daj mi moje ženy a moje deti, za ktoré som ti slúžil, aby som odišiel, lebo však ty vieš o mojej službe, ktorú som ti slúžil. 30.27 A Lában mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zostaň; lebo badám, že ma Hospodin žehnal pre teba. 30.28 A dodal: Udaj mi svoju mzdu, a dám. 30.29 A on mu povedal: Ty vieš, ako som ti slúžil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa. 30.30 Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozmnožilo sa vo množstvo, a Hospodin ťa požehnal, odkedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyže i ja budem pracovať pre svoj vlastný dom? 30.31 A povedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a strážiť. 30.32 Prejdem dnes pomedzi celé tvoje stádo a oddelím ztade každé dobytča bodkasté a strakaté a každé dobytča čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, a to bude mojou mzdou. 30.33 A moja spravedlivosť bude odpovedať za mňa voľakedy v budúcnosti, keď prijde pre moju mzdu pred teba. Všetko, čo by nebolo bodkasté alebo strakaté medzi kozami a čierne medzi ovcami, nech je to u mňa za ukradnuté. 30.34 A Lában povedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvojho slova! 30.35 A odlúčil toho dňa pásikavých kozlov a strakatých a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo biele, všetko čierne medzi ovcami a oddal to do rúk svojich synov. 30.36 A urobil medzi sebou a medzi Jakobom vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drobného stáda Lábanovho. 30.37 A Jakob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnažujúc bielosť, ktorá bola na prútoch. 30.38 A nastaväl prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď prichádzaly piť. 30.39 A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté. 30.40 Tak odlúčil Jakob jahnence a obrátil stádo tvárou k pásikavému i všetko čierne v stáde Lábanovom a sebe postavil po každé stáda osobitne a nepostavil ich ku stádu Lábanovmu. 30.41 A bývalo tak, že kedykoľvek bolo niečo silnejšie pripúšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do žľabov, aby počínaly pri prútoch. 30.42 Keď zase bolo pripúšťané slabšie zo stáda, nekládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo silnejšie Jakobovo. 30.43 A človek sa rozmohol náramne a mal mnoho stáda a slúžek a sluhov a veľblúdov a oslov.

1 Mojžišova 31

31.1 A počul slová synov Lábanových, ktorí vraveli: Jakob pobral všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, nadobudol si všetku tú slávu. 31.2 A Jakob videl tvár Lábanovu, že hľa, nebola voči nemu taká jako predtým. 31.3 A Hospodin riekol Jakobovi: Navráť sa do zeme svojich otcov a ku svojej rodine, a budem s tebou. 31.4 Vtedy poslal Jakob a zavolal Rácheľ a Leu na pole k svojmu stádu 31.5 a povedal im: Vidím tvár vášho otca, že nie je ku mne jako predtým. Ale Bôh môjho otca bol so mnou. 31.6 A vy viete, že som celou svojou silou slúžil vášmu otcovi. 31.7 Ale váš otec ma oklamal a zmenil desaťkrát moju mzdu, avšak Bôh mu nedal, aby mi zle urobil. 31.8 Ak povedal: Bodkasté bude tvojou mzdou, rodilo všetko stádo bodkasté. A keď povedal: Pásikavé bude tvojou mzdou, zase rodilo všetko stádo pásikavé. 31.9 A tak vytrhol Bôh stádo vašeho otca a dal mne. 31.10 A stalo sa v tom čase, keď sa pári stádo, že som pozdvihol svoje oči a videl som vo sne, že hľa, kozli, ktorí skákali na stádo, boli pásikaví, bodkastí a pestrí. 31.11 A anjel Boží mi riekol vo sne: Jakob! A ja som odpovedal: Tu som. 31.12 A riekol: Nože pozdvihni svoje oči a vidz: všetci kozli, ktorí skáču na stádo, sú pásikaví, bodkastí a pestrí, lebo som videl všetko, čo ti robil Lában. 31.13 Ja som ten silný Bôh z Bét-ela, kde si pomazal pamätný kameň, kde si mi sľúbil sľub. Zober sa teraz, vyjdi z tejto zeme a navráť sa do svojej rodnej zeme. 31.14 A Rácheľ odpovedala i Lea, a riekly mu: Či my azda máme ešte nejaký diel alebo nejaké dedičstvo v dome svojho otca? 31.15 Či nie sme u neho považované za cudzie? Lebo však nás predal a k tomu aj zjedol naše peniaze. 31.16 Lebo všetko, to bohatstvo, ktoré vytrhol Bôh nášmu otcovi, je naše a našich detí. A preto teraz všetko, čo ti povedal Bôh, urob! 31.17 A Jakob vstal a pobral svojich synov a svoje ženy na veľblúdov 31.18 a hnal všetok svoj dobytok a všetok svoj nadobudnutý majetok, ktorého nadobudol, svoj kúpený dobytok, ktorého nadobudol v Pádan-arame, aby išiel k Izákovi, svojmu otcovi, do zeme Kanaána. 31.19 A Lában bol odišiel strihať svoje stádo, a vtedy ukradla Rácheľ domácich bohov, ktorých mal jej otec. 31.20 A Jakob ukradol srdce Lábana Aramejského, pretože mu neoznámil, že uteká. 31.21 A tak utekal on i všetko, čo bolo jeho, a vstanúc prepravil sa cez rieku a obrátil svoju tvár smerom k vrchu Gileádu. 31.22 Potom na tretí deň bolo oznámené Lábanovi, že Jakob utiekol. 31.23 Vtedy pojal so sebou svojich bratov a hnal sa za ním cesty sedem dní a dostihnul ho na vrchu Gileáde. 31.24 Ale Bôh prišiel k Lábanovi Aramejskému vo sne vnoci a riekol mu: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky! 31.25 A tak dohonil Lában Jakoba. A Jakob už bol postavil svoj stán na vrchu. I Lában postavil svoj stán so svojimi bratmi na vrchu Gileáde. 31.26 A Lában povedal Jakobovi: Čo si to urobil? Lebo si ukradol moje srdce a odviedol si moje dcéry, jako keby boly zajaté mečom! 31.27 Prečo si tajne utiekol a vykradol si sa odo mňa a neoznámil si mi, aby som ťa bol mohol vyprevadiť s veselosťou a so spevmi, s bubnom a s harfou? 31.28 A nedopustil si mi, aby som bozkal svojich synov a svoje dcéry. Nerozumné je to, čo si teraz vykonal. 31.29 Mal by som dosť moci, aby som vám urobil zle. Ale Bôh vášho otca mi povedal minulej noci a riekol: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky. 31.30 A tak teraz, keď si už odišiel, pretože si veľmi túžil po dome svojho otca, prečo si potom ukradol mojich bohov? 31.31 A Jakob odpovedal a riekol Lábanovi: Ušiel som preto, že som sa bál, lebo som povedal, aby si mi reku neodňal nasilu svojich dcér. 31.32 No, u koho najdeš svojich bohov, ten nech nežije! Tu pred našimi bratmi si hľadaj a poznaj, čo je tvoje u mňa, a vezmi si. Ale Jakob nevedel, že ich ukradla Rácheľ. 31.33 Vtedy vošiel Lában do stánu Jakobovho i do stánu Leinho i do stánu oboch dievok a nenašiel. A keď vyšiel zo stánu Leinho, vošiel do stánu Ráchelinho. 31.34 Ale Rácheľ vzala domácich bohov a vložila ich do sedla s veľblúda a sadla na nich. A Lában prekutal celý stán, ale nenašiel. 31.35 A povedala svojmu otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať zpred teba, lebo mi je, ako býva ženám. A tak prehľadal všetko, ale nenašiel domácich bohov. 31.36 Vtedy sa nahneval Jakob a vadil sa na Lábana a odpovedal Jakob a riekol Lábanovi: Jaké je moje previnenie? Aký môj hriech, že ma honíš rozpálený? 31.37 Lebo si prekutal všetky moje veci. Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Predlož to tu pred mojich bratov a pred svojich bratov, a nech rozsúdia medzi nami dvoma! 31.38 Toto už dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy nepometaly, a baranov tvojho stáda som nejedol. 31.39 Roztrhaného som nedoniesol tebe; ja som niesol tú škodu; z mojej ruky si to hľadal, už či bolo ukradnuté vodne a či bolo ukradnuté vnoci. 31.40 Bývalo tak, že vodne ma stravovala horúčava a mráz vnoci, a môj spánok uchádzal s mojich očí. 31.41 Toto som už dvadsať rokov bol v tvojom dome. Slúžil som ti štrnásť rokov za tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, a desaťkrát si zmenil moju mzdu. 31.42 Nech nie je so mnou Bôh môjho otca, Bôh Abrahámov a strach Izákov, je isté, že by si ma bol teraz preč poslal prázdneho. Ale moje trápenie a únavnú prácu mojich rúk videl Bôh; preto ťa karhal minulej noci. 31.43 A Lában odpovedal a riekol Jakobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a stádo je moje stádo, áno, i všetko, čo vidíš, je moje. Ale čože mám dnes urobiť týmto svojim dcéram alebo ich synom, ktorých porodily? 31.44 Tak teraz poď, učiníme smluvu, ja i ty, aby bola svedkom medzi mnou a medzi tebou. 31.45 Vtedy vzal Jakob kameň a postavil ho na pamätné znamenie. 31.46 A Jakob povedal svojim bratom: Nasberajte kamenia. A nabrali kamenia a spravili hromadu, a jedli tam na tej hromade. 31.47 A Lában ju nazval aramejsky: Jegar-sohoduta, a Jakob ju nazval hebrejsky Gal-éd. 31.48 A Lában povedal: Táto hromada je dneská svedkom medzi mnou a tebou, a preto nazval jej meno Gal-éd 31.49 a Micpa, lebo povedal: Hospodin nech pozoruje na veci medzi mnou a tebou, keď budeme ukrytí druh pred druhom. 31.50 Ak by si trápil moje dcéry a keby si vzal ešte nejaké ženy k mojim dcéram; síce niet človeka s nami, ale vidz, že Bôh je svedkom medzi mnou a tebou, 31.51 A ešte povedal Lában Jakobovi: Hľa, táto hromada a hľa, tento pamätný kameň, ktorý som postavil medzi sebou a tebou, 31.52 táto hromada bude svedkom a svedoctvom i tento pamätný kameň, že ja neprejdem k tebe za túto hromadu, a že ani ty neprejdeš ku mne za túto hromadu a za tento pamätný kameň urobiť zle. 31.53 Bôh Abrahámov a Bôh Náchorov nech súdi medzi nami, Bôh ich otca. A Jakob prisahal na strach svojho otca Izáka. 31.54 A Jakob obetoval bitnú obeť na tom vrchu a povolal svojich bratov, aby jedli chlieb, a jedli chlieb a prenocovali na tom vrchu. 31.55 Potom vstal Lában skoro ráno, bozkal svojich synov a svoje dcéry a požehnal ich a odišiel, a tak sa navrátil Lában na svoje miesto.

1 Mojžišova 32

32.1 A Jakob išiel svojou cestou, a stretli sa s ním anjeli Boží. 32.2 A Jakob povedal, keď ich videl: Toto je tábor Boží. A preto nazval meno toho miesta: Machnajim. 32.3 A Jakob poslal pred sebou poslov k Ezavovi, svojmu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomovho. 32.4 A prikázal im a riekol: Takto poviete môjmu pánovi Ezavovi: Takto hovorí tvoj služobník Jakob: Býval som ako pohostín u Lábana a bol som tam až doteraz. 32.5 A mám volov a oslov, drobné stádo a sluhov a dievky a poslal som popredku poslov oznámiť sa svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 32.6 Potom sa navrátili poslovia k Jakobovi a vraveli: Prišli sme k tvojmu bratovi, k Ezavovi, ktorý ti aj ide oproti a štyristo mužov s ním. 32.7 A Jakob sa veľmi bál, a bolo mu úzko. A rozdelil ľud, ktorý bol s ním, i stádo i rožný statok i veľblúdov na dva tábory, 32.8 lebo povedal: Ak prijde Ezav k jednému táboru a zbije ho, tábor, ktorý pozostane, môže nejako uniknúť. 32.9 A Jakob povedal: Bože môjho otca Abraháma a Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi povedal: Navráť sa do svojej zeme a ku svojej rodine, a učiním ti dobre, 32.10 menší som od všetkých tých skutkov milosrdenstva a od všetkej pravdy a vernosti, ktoré si učinil so svojím služobníkom, lebo len so svojou palicou som prešiel tento Jordán pred rokami a teraz som vo dva tábory. 32.11 Vytrhni ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezava, lebo sa ho bojím, aby neprišiel a nezbil ma i matky s deťmi! 32.12 Avšak ty si povedal: Istotne ti dobre učiním a rozmnožím tvoje semeno, že ho bude jako piesku mora, ktorý nie je možné spočítať pre jeho množstvo. 32.13 A nocoval tam v tú noc. Potom vzal z toho, čo mu prišlo pod ruku, dar pre Ezava, svojho brata: 32.14 dvesto kôz a kozlov dvadsať, dvesto oviec a baranov dvadsať, 32.15 nadájajúcich veľblúdov s ich žriebätami tridsať, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat. 32.16 A oddal to do ruky svojich sluhov, každé stádo osobitne a povedal svojim sluhom: Iďte predo mnou a urobte tak, aby bol priestor medzi stádom a stádom. 32.17 Prvému prikázal a povedal: Keď sa stretne s tebou Ezav, môj brat, a bude sa pýtať a povie: Čí si ty? A kam ideš? A čie je toto stádo tu pred tebou? 32.18 Vtedy povieš: Tvojho služobníkov, Jakobov. Je to dar, poslaný môjmu pánovi Ezavovi. A hľa, i sám ide za nami. 32.19 A prikázal i druhému i tretiemu, i všetkým, ktorí išli za stádami, a riekol: To isté hovorte aj vy Ezavovi, keď ho najdete. 32.20 A tiež poviete: Hľa, i tvoj služobník Jakob ide za nami.- Lebo povedal: Ukrotím jeho tvár darom, ktorý ide predo mnou, a len potom uvidím jeho tvár, snáď ma tak prijme láskavo. 32.21 A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore. 32.22 A vstal tej noci a vzal obe svoje ženy aj obe svoje dievky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka. 32.23 A vzal ich a prepravil ich cez ten potok a prepravil všetko, čo mal. 32.24 A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora. 32.25 A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil. 32.26 A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš. 32.27 A riekol mu: Č je tvoje meno? A on povedal: Jakob. 32.28 A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si. 32.29 A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam. 32.30 A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša. 32.31 A slnce mu vyšlo, ako prešiel Penuel, ale kulhal na svoje bedro. 32.32 Preto nejedia synovia Izraelovi žily stehna, ktorá je na kĺbe bedra, až do tohoto dňa, pretože sa rušivo dotkol kĺba bedra Jakobovho, žily stehna.

1 Mojžišova 33

33.1 A Jakob pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, Ezav ide a s ním štyristo mužov, a rozdelil deti na Leu, na Rácheľ a na obe dievky. 33.2 A dievky a ich synov postavil napredok a Leu a jej deti za nimi a Rácheľ a Jozefa naposledy. 33.3 A sám išiel pred nimi a poklonil sa k zemi sedemkrát, až sa priblížil svojmu bratovi. 33.4 A Ezav mu bežal oproti a objal ho a padnúc mu okolo krku bozkával ho, a plakali obaja. 33.5 A keď pozdvihol svoje oči a videl ženy a deti, pýtal sa: Kto sú ti títo? A on odpovedal: To sú deti, ktoré dal Bôh z milosti tvojmu služobníkovi. 33.6 A tak sa priblížily dievky aj ich synovia a poklonili sa. 33.7 A prišla i Lea i jej deti, a tiež sa poklonily, a potom prišiel Jozef a Rácheľ, a poklonili sa. 33.8 A Ezav povedal: Načo ti celý ten tábor, ktorý som stretol? A povedal: Aby som našiel milosť v očiach svojho pána. 33.9 A Ezav povedal: Mám mnoho, môj bratu, len nech bude tebe, čo je tvoje. 33.10 A Jakob povedal: Nie, prosím, ale ak som našiel milosť v tvojich očiach, vezmeš môj dar z mojej ruky, lebo preto som videl tvoju tvár, ako by som bol videl tvár Božiu, a láskavo si ma prijal. 33.11 Prijmi, prosím, moje požehnanie, ktoré ti je donesené, pretože mi to dal Bôh z milosti, a pretože mám hojnosť všetkého. A keď ho len nútil, vzal. 33.12 A Ezav povedal: Rušajme sa a poďme, a ja pojdem pred tebou. 33.13 Ale on mu povedal: Môj pán vie, že deti sú útle, a že mám so sebou brezé ovce a telné kravy, a keď ich príliš poženú čo len jeden deň, pomrie mi celé stádo. 33.14 Nech len, prosím, ide môj pán pred svojím služobníkom, a ja poženiem pozvoľna, podľa toho, jako bude môcť ísť stádo, ktoré je predo mnou, a podľa toho, jako budú stačiť deti, až i prijdem k svojmu pánovi do Seira. 33.15 A Ezav povedal: Dovoľ tedy, aby som postavil s tebou niekoľkých z ľudu, ktorý je so mnou. A on povedal: Načo to? Len nech najdem milosť v očiach svojho pána. 33.16 A tak sa vrátil Ezav toho dňa na svoju cestu do Seira. 33.17 A Jakob sa poberal do Sukkóta a vystavil si tam dom a svojmu stádu spravil obory; preto nazval meno toho miesta Sukkót. 33.18 A tak prišiel Jakob bez nehody a v pokoji k mestu Sichemu, ktoré je v zemi Kanaána, keď bol prišiel z Pádan-arama, a táboril pred mestom. 33.19 A kúpil diel poľa, na ktorom bol roztiahol svoj stán, z ruky synov Chamora, otca Sichemovho, za sto kesít. 33.20 A postavil tam oltár, ktorý nazval El-elohe-jisrael.

1 Mojžišova 34

34.1 A Dína, dcéra Leina, ktorú porodila Jakobovi, vyšla sa podívať na dcéry zeme. 34.2 Ale keď ju videl Sichem, syn Chamora Hevejského, kniežaťa zeme, vzal ju a ležal s ňou a ponížil ju. 34.3 A jeho duša priľnula k Díne, dcére Jakobovej, a zamiloval si dievča a hovoril k jeho srdcu. 34.4 A Sichem povedal Chamorovi, svojmu otcovi, a riekol: Vezmi mi to dievča za ženu. 34.5 A Jakob počul o tom, že poškvrnil Dínu, jeho dcéru, a jeho synovia boli vtedy s jeho dobytkom na poli, ale Jakob mlčal, až prišli. 34.6 A Chamor, otec Sichemov, vyšiel k Jakobovi, aby hovoril s ním. 34.7 A synovia Jakobovi prišli s poľa, keď to počuli, a mužovia boli naplnení bolesťou a rozhnevali sa veľmi, lebo vykoval bláznovstvo v Izraelovi, ležať s dcérou Jakobovou, čo sa tak nerobí. 34.8 A Chamor hovoril s nimi a vravel: Duša môjho syna Sichema visí na vašej dcére; dajte mu ju, prosím vás, za ženu. 34.9 A sošvagrite sa s nami; svoje dcéry dávajte nám, a naše dcéry berte sebe, 34.10 bývajte s nami, a zem bude pred vami; osaďte sa a obchodujte s ňou a vlastnite v nej. 34.11 Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: Nech najdem milosť vo vašich očiach, a čo mi poviete, dám. 34.12 Žiadajte odo mňa akékoľvek veľké veno a dar, a dám, ako mi poviete, len mi dajte dievča za ženu. 34.13 A synovia Jakobovi odpovedali Sichemovi a Chamorovi, jeho otcovi, ľstivo a tak i vraveli, pretože poškvrnil Dínu, ich sestru. 34.14 Povedali im: Nemôžeme urobiť takú vec, aby sme dali svoju sestru mužovi, ktorý nie je obrezaný, lebo to nám je mrzkosťou. 34.15 Len na takýto spôsob vám povolíme: ak budete jako my, aby sa vám obrezal každý mužského pohlavia. 34.16 Vtedy dáme svoje dcéry vám, a vaše dcéry budeme brať sebe. A tak budeme bývať s vami a budeme jedným ľudom. 34.17 Ale ak nás neposlúchnete, aby ste sa obrezali, vezmeme svoju dcéru a pojdeme. 34.18 A ich slová sa ľúbily Chamorovi aj Sichemovi, synovi Chamorovmu. 34.19 A mládenec nemeškal urobiť tú vec, lebo sa mu veľmi ľúbila dcéra Jakobova, a on bol najváženejší zo všetkých v dome svojho otca. 34.20 A Chamor prišiel i Sichem, jeho syn, k bráne svojho mesta, a hovorili mužom svojho mesta a riekli: 34.21 Títo mužovia sa chovajú pokojne naproti nám; nech tedy bývajú v zemi a obchodujú s ňou, a zem, hľa, je dosť široká a priestranná pred nimi. Berme si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávajme im. 34.22 Avšak len na taký spôsob nám privolia mužovia bývať s nami, aby sme totiž boli jedným ľudom: keď sa nám obreže každý mužského pohlavia, ako sú aj oni obrezaní. 34.23 A pri tom či ich dobytok, ich majetok a všetky ich hovädá nebudú vtedy naše? Len im povoľme, a budú bývať s nami. 34.24 A poslúchli Chamora a Sichema, jeho syna, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta, a obrezali sa všetci mužského pohlavia, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta. 34.25 A stalo sa tretieho dňa, keď mali najväčšiu bolesť, že vzali dvaja synovia Jakobovi, Simeon a Lévi, bratia Dínini, každý svoj meč a prišli smelo na mesto a pobili všetkých mužského pohlavia. 34.26 I Chamora i Sichema, jeho syna, zabili ostrím meča, a vezmúc Dínu z domu Sichemovho vyšli. 34.27 Potom prišli synovia Jakobovi na pobitých a olúpili mesto, pretože poškvrnili ich sestru. 34.28 Ich stádo drobného dobytka, ich voly, ich oslov a to, čo bolo v meste a čo na poli, všetko pobrali. 34.29 Aj všetko ich imanie ako aj všetky ich malé deti a ich ženy zajali a zlúpili, i všetko, čo kde bolo v ktorom dome. 34.30 A Jakob povedal Simeonovi a Lévimu: Zarmútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zosmradili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa shromaždia na mňa, zabijú ma, a budem vyhladený ja i môj dom. 34.31 A povedali: Či má niekto zaobchodiť s našou sestrou jako so smilnicou?

1 Mojžišova 35

35.1 A Bôh riekol Jakobovi: Vstaň, iď hore do Bét-ela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom. 35.2 Vtedy povedal Jakob svojmu domu, a všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a očistite sa a zameňte svoje rúcha, 35.3 a vstanúc poďme hore do Bét-ela, a učiním tam oltár silnému Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia a bol so mnou na ceste, ktorou som išiel. 35.4 A dali Jakobovi všetkých cudzích bohov, ktorí boli v ich ruke, i náušnice, ktoré mali na svojich ušiach, a Jakob ich zakopal a skryl pod dubom, ktorý bol pri Sicheme. 35.5 A tak sa rušali. A strach Boží bol na mestách, ktoré boly vôkol nich, a nehonili synov Jakobových. 35.6 A Jakob prišiel do Lúza, ktoré je v zemi Kanaána, to je Bét-el, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. 35.7 A vystavili tam oltár a pomenovali to miesto: El-bet-el; lebo tam tam sa mu boli zjavili Bohovia, keď utekal pred svojím bratom. 35.8 A toho času zomrela Debora, chôva Rebekina, a bola pochovaná pod Bét-elom, pod dubom, a nazval meno toho duba: Allon-bachút. 35.9 A Bôh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádan-arama, a požehnal ho. 35.10 A Bôh mu povedal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať tvoje meno Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval jeho meno Izrael. 35.11 A ešte mu povedal Bôh: Ja som silný Bôh všemohúci. Ploď sa a množ sa! Národ, áno hromada národov bude z teba, i kráľovia pojdú z tvojich bedier. 35.12 A zem, ktorú som bol dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, i tvojmu semenu po tebe dám tú zem. 35.13 Potom odišiel Bôh hore od neho na mieste, na ktorom hovoril s ním. 35.14 A Jakob postavil pamätný stĺp na mieste, na ktorom hovoril s ním, pamätný stĺp kamenný, vylial naň liatu obeť a polial ho na vrchu olejom. 35.15 A Jakob nazval meno miesta, na ktorom hovoril s ním Bôh: Bét-el. 35.16 A tak sa rušali z Bét-ela. A bolo ešte nejaký malý kúsok cesty do Efraty, keď porodila Rácheľ, ale mala ťažký pôrod. 35.17 A stalo sa, kým tedy s ťažkosťou rodila, že jej povedala baba: Neboj sa, máš i toto syna. 35.18 A stalo sa v tom, keď vychádzala jej duša, lebo zomrela, že nazvala jeho meno Ben-oni; ale jeho otec ho pomenoval Benjamin. 35.19 A tak zomrela Rácheľ a bola pochovaná na ceste do Efraty, to jest Bet-lehem. 35.20 A Jakob postavil pomník na jej hrob. To je ten náhrobný pomník Ráchelin, ktorý tam stojí až do dnešného dňa. 35.21 A Izrael sa rušal ďalej a roztiahol svoj stán z tamtej strany veže Éder. 35.22 A stalo sa, keď býval Izrael v tej zem, že išiel Rúben a ležal s Bilhou, ženinou svojho otca, a Izrael sa to dopočul. A synov Jakobových bolo dvanásť. 35.23 Synovia Leini: prvorodený Jakobov Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon. 35.24 Synovia Ráchelini: Jozef a Benjamin. 35.25 A synovia Bilhy, dievky Ráchelinej: Dán a Naftali. 35.26 A synovia Zilfy, dievky Leinej: Gád a Aser. Toto sú synovia Jakobovi, ktorí sa mu narodili v Pádan-arame. 35.27 A Jakob prišiel k Izákovi, svojmu otcovi, do Mamre, do mesta Arbeho, ktoré je Hebron, kde pohostínil Abrahám a Izák. 35.28 A Izákových dní bolo sto osemdesiat rokov. 35.29 A tak dokonal Izák a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu, starý a sýty dňov, a pochovali ho Ezav a Jakob, jeho synovia.

1 Mojžišova 36

36.1 A toto sú rody Ezavove, ktorý je Edom. 36.2 Ezav vzal svoje ženy zo dcér Kanaána, Adu, dcéru Elona Hetejského, a Aholibámu, dcéru Anovu, dcéru, vnučku Cibona Hevejského, 36.3 a Bazematu, dcéru Izmaelovu, sestru Nebajotovu. 36.4 A Ada porodila Ezavovi Elifaza, a Bazemata porodila Reuela. 36.5 A Aholibáma porodila Jeúša, Jalama a Kóracha. Toto sú synovia Ezavovi, ktorí sa mu narodili v zemi Kanaána. 36.6 Potom vzal Ezav svoje ženy, svojich synov a svoje dcéry jako i všetky duše svojho domu i svoj dobytok i všetky svoje hovädá i všetok svoj majetok, ktorý nadobudol v zemi Kanaána, a odišiel zo zeme Seira pred Jakobom svojím bratom. 36.7 Lebo mali primnoho imania, než aby boli mohli bývať spolu, ani nemohla zem, v ktorej pohostínili, uniesť ich pre ich mnohý dobytok. 36.8 A tak býval Ezav na vrchu Seire, Ezav, to je Edom. 36.9 A toto sú rody Ezava, otca Edomcov, na vrchu Seire. 36.10 Toto sú mená synov Ezavových: Elifaz, syn Ady, ženy Ezavovej; Reuel, syn Bazematy, ženy Ezavovej. 36.11 A synovia Elifazovi boli: Téman, Omár, Cefo a Gátam a Kenaz. 36.12 A Timna bola ženina Elifaza, syna Ezavovho, a porodila Elifazovi Amalecha. To sú synovia Ady, ženy Ezavovej. 36.13 A toto sú synovia Reuelovi: Nachat a Zárach, Šamma a Mizza. To boli synovia Bazematy, ženy Ezavovej. 36.14 A toto boli synovia Aholibámy, dcéry Anovej, dcéry Cibonovej, ženy Ezavovej, ktorá porodila Ezavovi Jeúša, Jalama a Kóracha. 36.15 Toto boly kniežatá synov Ezavových. Synovia Elifaza, prvorodeného Ezavovho: knieža Téman, knieža Omár, knieža Cefo, knieža Kenaz, 36.16 knieža Kórach, knieža Gátam, knieža Amalech. Toto boly kniežatá, pošlé z Elifaza, v zemi Edomovej. Toto boli synovia Adini. 36.17 A toto boli synovia Reuela, syna Ezavovho: knieža Nachat, knieža Zárach, knieža Šamma, knieža Mizza. Toto boly kniežatá, ktoré pošly z Reuela v zemi Edomovej. To boli synovia Bazematy, ženy Ezavovej. 36.18 A toto boli synovia Aholibámy, ženy Ezavovej: knieža Jeúš, knieža Jalam, knieža Kórach. Toto boly kniežatá Aholibámy, dcéry Anu, ženy Ezavovej. 36.19 To sú synovia Ezavovi a to ich kniežatá. On je Edom. 36.20 Toto sú synovia Seira Chorejského, obyvatelia tej zeme: Lotán, Šobál, Cibon a Ana, 36.21 Dišon, Écer a Díšan. To sú kniežatá Chorejov, synov Seira, v zemi Edomovej. 36.22 A synovia Lotánovi boli: Chori a Hémam, a sestra Lotánova bola Timna. 36.23 A toto boli synovia Šobálovi: Alván, Manachat a Ébal, Šefo a Onám. 36.24 A toto sú synovia Cibonovi, i Aja i Ana. To je ten Ana, ktorý našiel teplé pramene na pustine, keď pásol oslov Cibona, svojho otca. 36.25 A toto sú deti Anove: Dišon a Aholibáma, dcéra Anova. 36.26 A toto synovia Dišánovi: Chemdán, Ešbán, Jitrán a Cherán. 36.27 Títo synovia Écerovi: Bilhán, Zaván a Akán. 36.28 Títo synovia Dišánovi: Úc a Arán. 36.29 Toto boly kniežatá Chorejov: knieža Lotán, knieža Šobál, knieža Cibon, knieža Ana, 36.30 knieža Dišon, knieža Écer, knieža Dišán. To boly kniežatá Chorejov po svojich kniežatstvách v zemi Seira.- 36.31 A toto sú kráľovia, ktorí kraľovali v zemi Edomovej, prv než kraľoval kráľ synov Izraelových. 36.32 A tedy kraľoval v Edomovi Béla, syn Beorov, a meno jeho mesta bolo Dinhaba. 36.33 A keď zomrel Béla, kraľoval miesto neho Jobáb, syn Zárachov z Bocry. 36.34 A keď zomrel Jobáb, kraľoval miesto neho Chušam z Témanskej zeme. 36.35 A keď zomrel Chušam, kraľoval miesto neho Hadad, syn Bedadov, ktorý zbil Madiana na moábskom poli, a meno jeho mesta bolo Avit. 36.36 A keď zomrel Hadad, kraľoval miesto neho Samla z Masréky. 36.37 A keď zomrel Samla, kraľoval miesto neho Saul z Rechobota nad riekou. 36.38 A keď zomrel Saul, kraľoval miesto neho Bál-chanán, syn Achborov. 36.39 A keď zomrel Bál-chanán, syn Achborov, kraľoval miesto neho Hadar, a meno jeho mesta bolo Pahu a meno jeho ženy Mehetabeľ, dcéra Matrédy, dcéry Me-zahába. 36.40 Toto sú tedy mená kniežat Ezavových po ich čeľadiach, po ich miestach a podľa ich mien: knieža Timna, knieža Alva, knieža Jetet, 36.41 knieža Aholibáma, knieža Ela, knieža Pínon, 36.42 knieža Kenaz, knieža Téman, knieža Mibcár, 36.43 knieža Magdiel, knieža Íram. Toto boly kniežatá Edomove po svojich sídlach v zemi svojho državia. To je Ezav, otec Edomcov.

1 Mojžišova 37

37.1 A Jakob býval v zemi pohostínstva svojeho otca, v zemi Kanaána. 37.2 Toto sú príbehy Jakobove. Jozef, ktorému bolo sedemnásť rokov, pásol stádo so svojimi bratmi. A on, chlapec, bol so synmi Bilhy a so synmi Zilfy, žien to svojeho otca. A Jozef donášal ich zlú povesť ich otcovi. 37.3 A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb. 37.4 A keď videli jeho bratia, že ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne. 37.5 A keď sa potom sníval Jozefovi zvláštny sen, a oznámil ho svojim bratom, nenávideli ho ešte viac. 37.6 Lebo im povedal: Počujte, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval: 37.7 Hľa, viazali sme snopy prostred poľa. A tu hľa, povstal môj snop aj stál, a ešte hľa, vaše snopy stály dookola a klaňali sa môjmu snopu. 37.8 A jeho bratia mu povedali: Či azda budeš kraľovať nad nami? Alebo či snáď budeš panovať nad nami? A ešte viacej ho nenávideli pre jeho sny a pre jeho slová. 37.9 A ešte sa mu sníval iný sen. A rozprával ho svojim bratom a riekol: Hľa, zase sa mi sníval sen. A hľa, slnce a mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo. 37.10 A keď to rozprával svojmu otcovi a svojim bratom, dohováral mu jeho otec a riekol mu: Čo je to jaký sen, ktorý sa ti to sníval? Či azda prijdeme ja i tvoja matka i tvoji bratia, aby sme sa ti klaňali k zemi? 37.11 A jeho bratia mu závideli, ale jeho otec pozoroval na vec. 37.12 Potom odišli jeho bratia pásť stádo svojho otca do Sichema. 37.13 A Izrael povedal Jozefovi: Či nepasú tvoji bratia v Sicheme? Poď, a pošlem ťa za nimi. A on mu riekol: Tu som, otče. 37.14 A povedal mu: Nože iď, pozri, či sa majú dobre tvoji bratia, a či sa má dobre stádo. A potom mi dones zprávu. A tak ho poslal z doliny Hebrona, a prišiel do Sichema. 37.15 A našiel ho nejaký muž, keď hľa, blúdil po poli. A človek sa ho pýtal a povedal: Čo hľadáš? 37.16 A on odpovedal: Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú? 37.17 A človek mu povedal: Odišli odtiaľto, lebo som ich počul hovoriť: Poďme do Dotaina. A tak išiel Jozef za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 37.18 A uvideli ho zďaleka, a prv ako sa k ním priblížil, úkladili proti nemu, aby ho zabili. 37.19 A povedali druh druhovi: Hľa, tamto ide majster snov! 37.20 A tak teraz poďte, zabijeme ho a hodíme ho do niektorej cisterny a povieme: Dravá zver ho zožrala. A potom uvidíme, čo budú jeho sny. 37.21 Ale keď to počul Rúben, vytrhnul ho z ich ruky a povedal: Nezabijeme ho! 37.22 A ešte im povedal Rúben: Nevylievajte krvi! Hoďte ho do tejto cisterny, ktorá je tu na pustine, ale nevzťahujte na neho ruky. Ale to povedal nato, aby ho vytrhol z ich ruky a aby ho poslal zpät k jeho otcovi. 37.23 A stalo sa, keď prišiel Jozef ku svojim bratom, že strhli s Jozefa jeho sukňu, sukňu pestrých farieb, ktorú mal na sebe, 37.24 a vzali ho a hodili ho do cisterny. A cisterna bola prázdna; nebolo v nej vody. 37.25 Potom si sadli, aby jedli chlieb. Ale v tom pozdvihli svoje oči a videli, že hľa, cestujúci zástup Izmaelitov prichádza od Gileáda, ktorých veľblúdi niesli voňavé veci, kadivo a myrru; a išli, aby to zaniesli dolu do Egypta. 37.26 V tedy povedal Júda svojim bratom: Aký zisk budeme mať, keď zabijeme svojho brata a zakryjeme jeho krv? 37.27 Poďme a predajme ho Izmaelitom, ale naša ruka nech nie je proti nemu, lebo je náš brat, je naším telom. A jeho bratia poslúchli. 37.28 A keď išli popri nich mužovia Madianiti, kupci, vytiahli a vyviedli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelitom za dvadsať strieborných, a tí doviedli Jozefa do Egypta. 37.29 Keď sa potom navrátil Rúben k cisterne, hľa, Jozefa už nebolo v cisterne. A roztrhnul svoje rúcha. 37.30 A keď sa navrátil k svojim bratom, povedal: Nieto chlapca! A ja, kam sa ja teraz podejem! 37.31 Vtedy vzali sukňu Jozefovu a zabijúc kozla zamočili sukňu do krvi. 37.32 A poslali sukňu pestrých farieb a dali zaniesť svojmu otcovi a odkázali: Toto sme našli. Nože pozri, či je to sukňa tvojho syna, či nie je. 37.33 A poznal ju a povedal: Je to sukňa môjho syna. Dravá zver ho zožrala. Jozef je istotne roztrhaný. 37.34 Vtedy roztrhol Jakob svoje rúcha a položil smútočné rúcho drsné na svoje bedrá a smútil nad svojím synom za mnoho dní. 37.35 Potom vstali všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry a išli, aby ho potešili; ale sa nedal potešiť a riekol: Je isté, že sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu. - A jeho otec ho oplakával. 37.36 A Madianiti ho predali do Egypta, Putifarovi, dvoraninovi faraonovmu, veliteľovi kráľovskej stráže.

1 Mojžišova 38

38.1 A stalo sa v tom čase, že Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra. 38.2 Tam videl Júda dcéru kananejského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej. 38.3 A žena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér. 38.4 A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan. 38.5 A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila. 38.6 Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar. 38.7 Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin. 38.8 A Júda povedal Onanovi: Vojdi k žene svojho brata a vezmi si ju za ženu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno. 38.9 Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svojho brata, že zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi. 38.10 Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho. 38.11 Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca. 38.12 A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny. 38.13 A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo. 38.14 Vtedy složila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, že Šela dorástol, a že mu nebola daná za ženu. 38.15 A keď uvidel Júda, myslel, že je to smilnica, pretože zakryla svoju tvár. 38.16 Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Nože dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, že je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne? 38.17 A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš. 38.18 A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu. 38.19 Potom vstala a odišla a složila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva. 38.20 A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel. 38.21 Vtedy sa pýtalo mužov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej. 38.22 Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho miesta tiež vraveli: Nebolo tu zasvätenej. 38.23 A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel. 38.24 A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená. 38.25 A keď ju už viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muža, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica! 38.26 A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal. 38.27 A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote. 38.28 A stalo sa v tom, keď rodila, že jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý. 38.29 A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres. 38.30 A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach.

1 Mojžišova 39

39.1 A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu. 39.2 Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana. 39.3 A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke. 39.4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky. 39.5 A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 39.6 A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia. 39.7 A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou. 39.8 Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky. 39.9 Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?! 39.10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou, 39.11 stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome. 39.12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von. 39.13 A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von, 39.14 zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom. 39.15 A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von. 39.16 A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov. 39.17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech. 39.18 Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von. 39.19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval. 39.20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári. 39.21 Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára. 39.22 A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil. 39.23 Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo. 40. KAPITOLA

1 Mojžišova 40

40.1 A stalo sa po týchto udalostiach, že sa prehrešil čašník egyptského kráľa i pekár proti svojmu pánovi, kráľovi Egypťanov. 40.2 A faraon sa rozhneval na oboch svojich dvoraninov, na náčelníka čašníkov i náčelníka pekárov. 40.3 A dal ich pod stráž do domu náčelníka kráľovskej stráže, do žalára, na miesto, kde bol Jozef uväznený. 40.4 A náčelník kráľovskej stráže ustanovil Jozefa, aby bol s nimi. A slúžil im. A boli nejaký čas vo väzení. 40.5 A sníval sa im obidvom sen, každému jeho zvláštny sen jednej a tej istej noci, každému podľa výkladu jeho sna, čašníkovi i pekárovi egyptského kráľa, ktorí boli uväznení v žalári. 40.6 A ráno prišiel k ním Jozef a videl ich, že hľa, sú jakísi namrzení. 40.7 A pýtal sa dvoraninov faraonových, ktorí boli s ním pod strážou v dome jeho pána a riekol: Prečo sú dnes vaše tvári smutné? 40.8 A oni mu povedali: Sníval sa nám sen, a neni toho, kto by ho vyložil. A Jozef im riekol: Či nenáležia výklady Bohu? Nože mi porozprávajte! 40.9 Na to rozprával náčelník čašníkov Jozefovi svoj sen a vravel mu: Videl som vo svojom sne, že hľa vinič bol predo mnou. 40.10 A na viniči boly tri révy. A zdalo sa, jako keby pučal a vychádzal jeho kvet, až i daly jeho strapce zrelé hrozná. 40.11 A pohár faraónov bol v mojej ruke. A bral som hrozná, vytláčal som ich do pohára faraonovho a podával som pohár do ruky faraonovej. 40.12 A Jozef mu riekol: Toto je jeho výklad: Tie tri révy sú tri dni. 40.13 Ešte za tri dni povýši faraon tvoju hlavu a navráti ťa zase na tvoje miesto, a budeš podávať pohár faraonov do jeho ruky podľa predošlej obyčaje, ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom. 40.14 Avšak budeš pamätať na mňa, keď ti bude dobre, a zaiste učiníš milosrdenstvo so mnou a spomenieš ma pred faraonom a vyvedieš ma z tohoto domu. 40.15 Lebo vedz, že ma ukradli zo zeme Hebrejov, a ani tu som nevykonal ničoho, čím by som bol zaslúžil, aby ma dali do tejto jamy. 40.16 A keď videl náčelník pekárov, že dobre vyložil, povedal Jozefovi: Mne sa snívalo, že hľa, nesiem tri koše bieleho pečiva na svojej hlave, 40.17 a vo vrchnom koši bolo zo všelijakého pokrmu pre faraona, práca pekára, a vtáctvo to žralo z koša zponad mojej hlavy. 40.18 A Jozef odpovedal a riekol: Toto je jeho výklad: Tri koše sú tri dni. 40.19 Prv ako pominú tri dni, vyzdvihne faraon tvoju hlavu od teba a obesí ťa na drevo, a vtáci budú žrať tvoje telo s teba. 40.20 A stalo sa na tretí deň, na deň narodenia faraonovho, že urobil hostinu všetkým svojim služobníkom a vyzdvihol hlavu náčelníka čašníkov i hlavu náčelníka pekárov medzi svojimi služobníkmi. 40.21 A navrátil náčelníka čašníkov do jeho úradu za čašníka, a podával pohár do ruky faraonovej. 40.22 A náčelníka pekárov obesil, tak ako im to vyložil Jozef. 40.23 Ale náčelník čašníkov nepamätal na Jozefa. Ale zabudol na neho. 41. KAPITOLA

1 Mojžišova 41

41.1 A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou. 41.2 A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine. 41.3 A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky. 41.4 A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon. 41.5 A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych. 41.6 A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom. 41.7 A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen. 41.8 A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi. 41.9 Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia. 41.10 Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov. 41.11 A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna. 41.12 A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen. 41.13 A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil. 41.14 Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi. 41.15 A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť. 41.16 A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj. 41.17 A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky. 41.18 A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine. 41.19 A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej. 41.20 A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných. 41.21 A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa. 41.22 A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych. 41.23 A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom. 41.24 A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená. 41.25 A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť. 41.26 Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen. 41.27 A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu. 41.28 To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi. 41.29 Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi. 41.30 A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem. 41.31 Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký. 41.32 A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro. 41.33 A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom. 41.34 Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti. 41.35 A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to. 41.36 A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom. 41.37 A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom. 41.38 V tedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží? 41.39 A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty. 41.40 Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba. 41.41 A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou. 41.42 A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz. 41.43 A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou. 41.44 A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej. 41.45 A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem. 41.46 A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej. 41.47 A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami. 41.48 A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny podľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede. 41.49 A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu. 41.50 A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna. 41.51 A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca. 41.52 Meno druhého nazval Efraim; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia. 41.53 A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi. 41.54 Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb. 41.55 No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť. 41.56 A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi. 41.57 A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi. 42. KAPITOLA

1 Mojžišova 42

42.1 A keď videl Jakob, že je obilie v Egypte, riekol svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 42.2 A riekol: Hľa, počul som, že je obilie v Egypte. Odídite ta dolu a kúpte nám odtiaľ obilia, a budeme žiť a nezomrieme. 42.3 A tak odišlo dolu desať bratov Jozefových, aby nakúpili obilia z Egypta. 42.4 Ale Benjamina, brata Jozefovho, neposlal Jakob s jeho bratmi, lebo riekol: Aby sa mu neprihodilo nejaké nešťastie. 42.5 A synovia Izraelovi prišli kúpiť obilia spolu medzi inými, ktorí tiež prišli kupovať, pretože bol hlad v Kananejskej zemi. 42.6 A Jozef bol vladárom nad zemou; on predával obilie všetkému ľudu zeme. Keď tedy prišli bratia Jozefovi, poklonili sa mu tvárou k zemi. 42.7 A keď videl Jozef svojich bratov, poznal ich. Ale sa staväl ku nim cudzí a hovoril s nimi tvrde a riekol im: Odkiaľ ste prišli? A oni odpovedali: Prišli sme z Kananejskej zeme, aby sme nakúpili potravín. 42.8 Tedy Jozef poznal svojich bratov, ale oni jeho nepoznali. 42.9 Vtedy sa rozpamätal Jozef na sny, ktoré sa mu snívaly o nich. A riekol im: Vyzvedači ste; prišli ste prezrieť nahé miesta zeme. 42.10 A oni mu povedali: Nie tak, môj pane, ale tvoji služobníci prišli nakúpiť potravín. 42.11 My všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia; nikdy neboli tvoji služobníci vyzvedačmi. 42.12 A riekol im: Nie, ale nahé miesta zeme ste prišli vidieť. 42.13 A odpovedali: My dvanásti tvoji služobníci sme boli bratia, synovia jedného muža, v Kananejskej zemi. A hľa, najmladší je teraz s naším otcom, a jedného niet. 42.14 A Jozef im riekol: To je to, čo som vám hovoril, že ste vyzvedači. 42.15 Týmto budete zkúsení: Ako že žije faraon, nevyjdete odtiaľto, len ak sem prijde váš najmladší brat. 42.16 Pošlite jedného zpomedzi seba, aby pojal a doviedol vášho brata, a vy zostanete vo väzení, a tak budú zkúsené vaše slová, či je pri vás pravda. Jestli nie, ako že žije faraon, vyzvedači ste. 42.17 A dal ich všetkých pod stráž, kde boli tri dni. 42.18 Potom na tretí deň im povedal Jozef: Toto robte a žite. Ja sa bojím Boha. 42.19 Ak ste vy statoční ľudia, jeden váš brat zostane uväznený v dome, v ktorom ste strážení, a vy iďte a odneste obilie na zapudenie hladu zo svojich domov. 42.20 A svojho najmladšieho brata dovediete ku mne, a vaše slová sa dokážu, že sú verné, a nezomriete. - A urobili tak. 42.21 Vtedy vraveli brat bratovi: Pykáme spravedlivo, lebo istá vec, že sme sa previnili proti svojmu bratovi. Lebo sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme; preto prišlo na nás toto súženie. 42.22 A Rúben im odpovedal a riekol: Či som vám nehovoril: Nehrešte proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. A hľa, vyhľadáva sa i jeho krv. 42.23 A oni nevedeli, že Jozef rozumie, lebo im hovoril skrze tlumoča. 42.24 A odvrátil sa od nich a plakal a zase sa obrátil k nim a hovoril s nimi. Potom vzal Simeona od nich a poviazal ho pred ich očami. 42.25 A Jozef rozkázal, aby naplnili ich vrecia obilím a aby vrátili každému jeho peniaze do jeho vreca, a tiež aby im dali potravy na cestu. A urobili im tak. 42.26 A oni poberúc svoje obilie na svojich oslov odišli odtiaľ. 42.27 A keď rozviazal jeden svoje vrece, aby dal, v nocľažišti, svojmu oslovi obrok, uvidel svoje peniaze, ktoré hľa, boly na vrchu v jeho vreci. 42.28 A povedal svojim bratom: Moje peniaze sú mi vrátené. Aj tu hľa, sú v mojom vreci. Vtedy ich opustila všetka odvaha. A predesení hovorili druh druhovi: Čo nám to učinil Bôh? 42.29 A keď prišli k Jakobovi, svojmu otcovi, do Kananejskej zeme, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli: 42.30 Človek, pán zeme, hovoril s nami tvrde a dal nás do väzenia ako vyzvedačov zeme. 42.31 A povedali sme mu: My sme statoční ľudia; nikdy sme neboli vyzvedačmi. 42.32 Bolo nás dvanásť bratov, synov našeho otca; jedného niet, a najmladší je s naším otcom v Kananejskej zemi. 42.33 A človek, pán zeme, nám povedal: Po tom poznám, že ste statoční ľudia: Jedného svojho brata ponecháte u mňa, a to, čo je na zapudenie hladu z vašich domov, vezmite a iďte. 42.34 A doveďte svojho najmladšieho brata ku mne, a tak zviem, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční ľudia, a vtedy vám vydám vášho brata, a potom obchodujte so zemou. 42.35 A stalo sa, keď vyprázdňovali svoje vrecia, že hľa, každý mal uzlík svojich peňazí vo svojom vreci. A keď videli uzly svojich peňazí, oni aj ich otec, báli sa. 42.36 A Jakob, ich otec, im povedal: Pripravili ste ma o deti. Jozefa niet, ani Simeona niet, a teraz vezmete Benjamina. Na mňa sa to všetko valí. 42.37 Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi a riekol: Zabi oboch mojich synov, ak ho nedovediem zase k tebe. Oddaj ho do mojich rúk, a ja ho navrátim k tebe. 42.38 A povedal: Nepôjde môj syn s vami dolu. Lebo jeho brat zomrel, a pozostal iba on sám. A keby sa mu prihodilo nejaké nešťastie na ceste, ktorou pôjdete, sprevadili by ste moje šediny v zármutku do hrobu. 43. KAPITOLA

1 Mojžišova 43

43.1 Ale hlad ťažko doliehal na zem. 43.2 A stalo sa, keď potrovili obilie, ktoré boli doniesli z Egypta, že im riekol ich otec: Iďte zase, nakúpte nám niečo potravy. 43.3 A Júda mu takto povedal: Človek nám slávnostne osvedčil a riekol: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami! 43.4 Ak tedy pošleš nášho brata s nami, pojdeme dolu a nakúpime ti potravy; 43.5 ale ak nepošleš, nepojdeme, lebo človek nám povedal: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami! 43.6 A Izrael riekol: Prečo ste mi urobili tak zle, že ste povedali človekovi, že máte ešte brata. 43.7 Oni povedali: Človek sa nás veľmi vypytoval i na našu rodinu a vravel: Či ešte žije váš otec? Či máte ešte nejakého brata? A oznámili sme mu odpovedajúc na tieto jeho slová. Či sme my mohli vedieť, že povie: Doveďte sem dolu svojho brata!? 43.8 A Júda povedal Izraelovi, svojmu otcovi: Pošli chlapca so mnou, a vstanúc pojdeme, aby sme žili a nezomreli, i my i ty i naše drobné deti. 43.9 A ja ručím za neho; z mojej ruky ho budeš vyhľadávať, ak ho nedovediem k tebe a nepostavím ho pred tebou, a budem ti hriešnym po všetky dni. 43.10 Lebo keby sme neboli váhajúc toľko odkladali, je isté, že by sme sa toto už dvakrát boli navrátili. 43.11 A Izrael, ich otec, im riekol: Ak tedy musí byť tak, nuž urobte toto: naberte do svojich nádob najlepších plodín zeme a zaneste mužovi dolu dar, trochu balzamu a trochu medu a voňavých vecí a myrry, daktylov a mandlí. 43.12 A vezmite dvoje peniaze do svojej ruky a vrátené peniaze, ktoré ste našli na vrchu vo svojich vreciach, zaneste zpät vo svojej ruke. Snáď je to omyl. 43.13 A vezmite svojho brata a vstaňte a iďte zase k mužovi. 43.14 A silný Bôh všemohúci nech vám dá milosť pred tým mužom, aby vám prepustil tamtoho druhého brata i Benjamina. A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý. 43.15 A mužovia vzali ten dar a vzali dvoje peniaze do svojej ruky a Benjamina. A vstali, odišli dolu do Egypta a postavili sa pred Jozefom. 43.16 A keď videl Jozef Benjamina s nimi, riekol tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom: Odveď tých mužov do domu, zabi dobytča a priprav, lebo mužovia budú jesť so mnou na poludnie. 43.17 A človek urobil, ako rozkázal Jozef, a odviedol mužov do domu Jozefovho. 43.18 A mužovia sa báli, že boli odvedení do domu Jozefovho a riekli: Pre peniaze, vrátené v našich vreciach tam po prvé, sme dovedení sem, aby to svalil na nás a aby sa vrhol na nás a vzal nás za sluhov a vzal i našich oslov. 43.19 A pristúpiac k mužovi, ktorý bol postavený nad domom Jozefovým, vraveli mu pri dveriach domu 43.20 a riekli: Počuj ma, prosím, pane. Boli sme prišli sem dolu tam po prvé, aby sme nakúpili potravy. 43.21 A stalo sa, keď sme prišli do nocľažišťa a rozviazali sme svoje vrecia, že hľa, peniaze jedného každého boly na vrchu v jeho vreci, naše peniaze, v plnej svojej váhe, a doniesli sme ich zpät vo svojej ruke. 43.22 A doniesli sme aj druhé peniaze vo svojej ruke, aby sme nakúpili potravy. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec. 43.23 Na to povedal on: Pokoj vám o to! Nebojte sa. Váš Bôh a Bôh vášho otca vám dal poklad do vašich vriec. Vaše peniaze došly ku mne. A vyviedol k nim Simeona. 43.24 A tak voviedol človek mužov do domu Jozefovho. A dal im vody, a umyli si nohy. A dal ich oslom obrok. 43.25 A oni pripravili dar, kým neprišiel Jozef na poludnie, lebo počuli, že tam budú jesť chlieb. 43.26 Keď potom prišiel Jozef domov, doniesli mu dar, ktorý mali vo svojej ruke, do domu, a klaňali sa mu k zemi. 43.27 A pýtal sa ich, ako sa majú, a riekol: Či sa má dobre váš starý otec, o ktorom ste hovorili? Či ešte žije? 43.28 Oni odpovedali: Dobre sa má tvoj služobník, náš otec; ešte žije, a skloniac sa klaňali sa mu. 43.29 A pozdvihnúc svoje oči videl Benjamina, svojho brata, syna svojej matky, a riekol: Či je toto ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? A riekol: Nech ti je Bôh milosrdný, môj synu! 43.30 A Jozef sa ponáhľal, lebo sa vzrušily jeho vnútornosti pri pohľade na jeho brata, a hľadal miesto, kde by mohol plakať, a vojdúc do svojej izby, tam plakal. 43.31 Potom si umyl tvár a zase vyšiel a premáhal sa a riekol: Klaďte chlieb! 43.32 A jemu položili osobitne a im tiež osobitne, jako aj Egypťanom, ktorí jedli s ním, osobitne. Lebo Egypťania nemôžu jesť chlieb s Hebrejmi, pretože je to ohavnosťou Egypťanom. 43.33 A sedeli pred ním prvorodený podľa svojho prvorodenstva a mladší podľa svojho mladšieho veku. A mužovia sa divili pozerajúc jeden na druhého. 43.34 A Jozef berúc početné diely zpred seba podával im. Ale Benjaminovi sa dostalo takého dielu viac ako všetkým, päťkrát toľko jako druhým, a pili a hojne sa napili s ním.

1 Mojžišova 44

44.1 A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia mužov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca, 44.2 a môj pohár, ten strieborný pohár, vlož na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril. 44.3 Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia prepustení, oni aj ich osli. 44.4 No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? 44.5 Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili! 44.6 A dohoniac ich hovoril im tieto slová. 44.7 A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služobníci takú vec?! 44.8 Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?! 44.9 U ktorého z tvojich služobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tiež budeme služobníkmi môjho pána. 44.10 A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny. 44.11 Vtedy složili rýchle každý svoje vrece na zem, a každý rozviazal svoje vrece. 44.12 A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom. 44.13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, a každý naložil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta. 44.14 A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem. 44.15 A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, že človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci? 44.16 A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich služobníkov. Hľa, sme služobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár. 44.17 A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi. 44.18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon. 44.19 Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata? 44.20 A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje. 44.21 A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl. 44.22 Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie. 44.23 Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári! 44.24 A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána, 44.25 a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy, 44.26 že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami. 44.27 A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena. 44.28 Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz. 44.29 A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu. 44.30 A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou, 44.31 nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu. 44.32 Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni. 44.33 Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi. 44.34 Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!

1 Mojžišova 45

45.1 Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom. 45.2 A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov. 45.3 A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním. 45.4 Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 45.5 Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Bôh pred vami. 45.6 Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať. 45.7 A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu. 45.8 A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej. 45.9 Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj! 45.10 A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš. 45.11 Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje. 45.12 A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, že vám to hovoria moje ústa. 45.13 A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu. 45.14 A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku. 45.15 A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom už hovorili jeho bratia s ním. 45.16 Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služobníkom. 45.17 A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme 45.18 a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme. 45.19 A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ženy a vezmete svojho otca a prijdete! 45.20 A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše. 45.21 A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu. 45.22 A každému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu. 45.23 A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu. 45.24 A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste! 45.25 A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi. 45.26 A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte žije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril. 45.27 A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, ožil duch Jakoba, ich otca. 45.28 A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte žije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.

1 Mojžišova 46

46.1 A tak sa rušal Izrael i so všetkým, čo mal. A keď prišiel do Bér-šeby, obetoval tam obeti Bohu svojho otca Izáka. 46.2 A Bôh povedal Izraelovi vo videní vnoci a riekol: Jakobe, Jakobe! A on odpovedal: Tu som. 46.3 A riekol: Ja som ten silný Bôh, Bôh tvojho otca. Neboj sa odísť dolu do Egypta, lebo ťa tam učiním veľkým národom. 46.4 Ja pojdem s tebou dolu do Egypta, a je ťa tiež odtiaľ zase vyvediem hore. A Jozef položí svoju ruku na tvoje oči. 46.5 Potom vstal Jakob z Bér-šeby, a synovia Izraelovi vzali Jakoba, svojho otca, a svoje drobné deti a svoje ženy na vozy, ktoré poslal faraon, aby ho vzali a doviezli. 46.6 A vzali svoj dobytok i svoje imanie, ktorého nadobudli v Kananejskej zemi, a prišli do Egypta, Jakob i všetko jeho semeno s ním. 46.7 Svojich synov a synov svojich synov so sebou, svoje dcéry a dcéry svojich synov a všetko svoje semeno doviedol so sebou do Egypta. 46.8 A toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta: Jakob a jeho synovia. Prvorodený Jakobov Rúben. 46.9 A synovia Rúbenovi: Chanoch a Fallu, Checron a Charmi. 46.10 A synovia Simeonovi: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cochár a Saul, syn ženy Kananejky. 46.11 A synovia Léviho: Geršon, Kehát a Merári. 46.12 A synovia Júdovi: Ér, Onan, Šela, Fáres a Zárach. Ale Ér a Onan zomreli v Kananejskej zemi. A synovia Fáresovi boli: Checron a Chamúl. 46.13 A synovia Izachárovi: Tola, Fuva, Jób a Šimron. 46.14 A synovia Zabulonovi: Séred, Elon a Jachleel. 46.15 To boli synovia Leini, ktorých porodila Jakobovi v Pádan-arame, i Dínu, jeho dcéru. Všetkých duší jeho synov a jeho dcér bolo tridsaťtri. 46.16 A synovia Gádovi: Cifjon, Chagi, Šúni, Ecbon, Éri, Aródi a Areli. 46.17 A synovia Aserovi: Jimna, Jišva, Jišvi, Beria a Séracha, ich sestra. A synovia Beriovi: Chéber a Malkiel. 46.18 To boli synovia Zilfini, ktorú dal Lában Lei, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, šestnásť duší. 46.19 Synovia Rácheli, ženy Jakobovej: Jozef a Benjamin. 46.20 A Jozefovi sa narodili v Egyptskej zemi dvaja synovia, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna: Manassesa a Efraima. 46.21 A synovia Benjaminovi: Bela, Bécher a Ašbél, Géra a Naamán, Échi a Roš, Muppím, Chuppím a Áred. 46.22 To boli synovia Ráchelini, ktorých porodila Jakobovi, všetkých duší štrnásť. 46.23 A synovia Dánovi: Chuším. 46.24 A synovia Naftaliho: Jachcel, Gúni, Jecer a Šillem. 46.25 To boli synovia Bilhini, ktorú dal Lában Rácheli, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, všetkých duší sedem. 46.26 Všetkých duší, ktoré prišly Jakobovi do Egypta, pošlých z jeho bedra, krome žien synov Jakobových, všetkých duší bolo šesťdesiatšesť. 46.27 A k tomu synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, dve duše. Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišly do Egypta bolo sedemdesiat. 46.28 A Júdu poslal pred sebou k Jozefovi, aby mu, idúcemu pred ním, ukázal cestu do Gózena. A tak prišli do zeme Gózena. 46.29 A Jozef zapriahol do svojho voza a išiel hore vústrety Izraelovi, svojmu otcovi, do Gózena. A keď sa mu ukázal, padol mu kolo krku a plakal dlho na jeho krku. 46.30 A Izrael povedal Jozefovi: Teraz nech už zomriem, keď som videl tvoju tvár, lebo ešte žiješ. 46.31 A Jozef riekol svojim bratom a domu svojho otca: Odídem hore a oznámim faraonovi a poviem mu: Moji bratia a dom môjho otca, ktorí bývali v Kananejskej zemi, prišli ku mne. 46.32 Ale mužovia sú pastieri stáda, lebo sa zaoberajú dobytkom a dohnali aj svoje drobné stádo a svoj hovädzí dobytok i všetko, čo majú, dopravili. 46.33 A bude, keď vás povolá faraon a povie: Čo je vaše zamestnanie? 46.34 Odpoviete: Tvoji služobníci zaoberali sa stádochovom od svojej mladosti a tak až doteraz, i my i naši otcovia. To tak poviete nato, aby ste bývali v zemi Gózena. Lebo ohavnosťou je Egypťanom každý, kto pasie stádo.

1 Mojžišova 47

47.1 Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena. 47.2 A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom. 47.3 A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia. 47.4 A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena. 47.5 A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 47.6 Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja. 47.7 Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona. 47.8 A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života? 47.9 A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania. 47.10 A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej. 47.11 A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon. 47.12 A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí. 47.13 A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu. 47.14 A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho. 47.15 A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí? 47.16 A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí. 47.17 Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok. 47.18 A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme. 47.19 Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem. 47.20 A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi. 47.21 A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý. 47.22 Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme. 47.23 A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem. 47.24 A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom. 47.25 A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi. 47.26 A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou. 47.27 A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi. 47.28 A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov. 47.29 A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte. 47.30 Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova. 47.31 Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.

1 Mojžišova 48

48.1 A stalo sa po týchto udalostiach, že povedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je nemocný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manassesa a Efraima. 48.2 A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Izrael sa posilnil a posadil sa na posteli. 48.3 A Jakob riekol Jozefovi: Silný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananejskej zemi, a požehnal ma 48.4 a riekol mi: Hľa, rozplodím ťa a rozmnožím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvojmu semenu po tebe za večné vlastníctvo. 48.5 A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egypta, sú moji, Efraim a Manasses, a budú mi jako Rúben a Simeon. 48.6 Ale tvoj rod, tvoje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičstve. 48.7 Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zomrela mi Rácheľ v Kananejskej zemi na ceste, keď už nebolo ďaleko do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to je Betlehem. 48.8 A keď videl Izrael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo? 48.9 A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Doveď ich, prosím, ku mne, a požehnám ich. 48.10 A oči Izraelove boly ťažké od staroby; nemohol vidieť, a Jozef ich priviedol k nemu, a on ich bozkával a objímal ich. 48.11 A Izrael riekol Jozefovi: Nemyslel som, že by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno. 48.12 Potom ich odviedol Jozef od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi. 48.13 A Jozef ich pojal oboch, Efraima do svojej pravej ruky, z ľavej strany Izraelovi, a Manassesa do svojej ľavej ruky, z pravej strany Izraelovi, a doviedol ich k nemu. 48.14 A Izrael vystrel svoju pravú ruku a položil ju na hlavu Efraimovi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku položil na hlavu Manassesovu prekrížiac svoje ruky s rozmyslom, lebo Manasses bol prvorodený. 48.15 A požehnal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Bôh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa, 48.16 ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech požehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do množstva nech sa až hemžia prostred zeme. 48.17 A keď videl Jozef, že jeho otec položil svoju pravú ruku na hlavu Efraimovu, neľúbilo sa mu to, a pochytil ruku svojho otca, aby ju preniesol s hlavy Efraimovej na hlavu Manassesovu. 48.18 A Jozef povedal svojmu otcovi: Nie tak, môj otče, lebo toto je prvorodený; polož svoju pravicu na jeho hlavu. 48.19 Ale jeho otec odoprel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tiež bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude početným medzi národami. 48.20 A požehnal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať požehnanie Izrael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Efraima a Manassesa! A postavil Efraima pred Manassesa. 48.21 A Izrael riekol Jozefovi: Hľa, ja už zomriem, ale Bôh bude s vami a navráti vás do zeme vašich otcov. 48.22 A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.

1 Mojžišova 49

49.1 A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch. 49.2 Shromaždite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca! 49.3 Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci. 49.4 Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na ložu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu. 49.5 Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti. 49.6 Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve zavraždili muža a vo svojej samovôli podrezali volovi žily. 49.7 Zlorečený ich hnev, pretože bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretože bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi. 49.8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca. 49.9 Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?! 49.10 Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo, a jeho budú poslúchať národy. 49.11 Priviaže svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev. 49.12 Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko. 49.13 Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon. 49.14 Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami. 49.15 Keď uvidí odpočinok, že je dobrý, a zem, že je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň. 49.16 Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových. 49.17 Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad. 49.18 Na tvoje spasenie očakávam, Hospodine! 49.19 Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie. 49.20 Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské. 49.21 Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči. 49.22 Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr. 49.23 Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa. 49.24 No, jeho lučište zostalo v sile, a pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov, 49.25 od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požehná požehnaním neba s hora, požehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, požehnaniami pŕs a lona. 49.26 Požehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly požehnania mojich predkov, a to až po hranice večných brehov; budú složené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov. 49.27 Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer rozdelí korisť. 49.28 To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požehnal ich, každého z nich požehnal podľa toho, jaké bolo ktorého požehnanie. 49.29 A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského, 49.30 v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište. 49.31 Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ženu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu. 49.32 Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta. 49.33 A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyložil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

1 Mojžišova 50

50.1 Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho. 50.2 A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela. 50.3 A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 50.4 A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte, 50.5 že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim. 50.6 A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou. 50.7 A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme 50.8 i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena. 50.9 A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký. 50.10 A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní. 50.11 A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom. 50.12 A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal, 50.13 totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu. 50.14 Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca. 50.15 A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali. 50.16 Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal: 50.17 Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili. 50.18 A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi. 50.19 Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha? 50.20 Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote. 50.21 A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu. 50.22 A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov. 50.23 A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove. 50.24 A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. 50.25 A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto. 50.26 A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.

2 Mojžišova 1

1.1 Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom. 1.2 Rúben, Simeon, Lévi a Júda, 1.3 Izachár, Zabulon a Benjamin, 1.4 Dán, Naftali, Gád a Aser. 1.5 A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte. 1.6 A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. 1.7 A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem. 1.8 Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa. 1.9 A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my. 1.10 Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme. 1.11 Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses. 1.12 Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových. 1.13 A Egypťania podrobovali synov Izraelových v službu ukrutne ich utláčajúc. 1.14 A strpčovali ich život tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu každou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc. 1.15 A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua, 1.16 a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ženám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude žiť. 1.17 Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, lež nechaly chlapcov žiť. 1.18 A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, že ste nechaly chlapcov žiť? 1.19 A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ženy, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia. 1.20 A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa množil a mocneli veľmi. 1.21 A stalo sa, keď sa baby bály Boha, že im učinil domy. 1.22 A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.

2 Mojžišova 2

2.1 A nejaký muž z domu Léviho odišiel a vzal si za ženu dcéru z pokolenia Léviho. 2.2 A žena počala a porodila syna a vidiac ho, že je krásny, kryla ho tri mesiace. 2.3 A keď ho už nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vložila do neho dieťa a potom položila do rákosia pri brehu rieky. 2.4 A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať. 2.5 V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho. 2.6 A otvoriac kôš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí. 2.7 A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ženu dojku, z hebrejských žien, aby ti odchovala dieťa? 2.8 A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa. 2.9 A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A žena vzala dieťa a chovala ho. 2.10 A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojžiš, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody. 2.11 A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov. 2.12 A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku. 2.13 Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho? 2.14 Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie. 2.15 A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni. 2.16 A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca. 2.17 Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojžiš a pomohol im a napojil ich stádo. 2.18 Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro? 2.19 A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo. 2.20 A povedal svojim dcéram: A kdeže je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb. 2.21 A Mojžiš privolil bývať s mužom. A Reguel dal Mojžišovi Ciporu, svoju dcéru za ženu. 2.22 A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi. 2.23 A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty. 2.24 A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom. 2.25 A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.

2 Mojžišova 3

3.1 A Mojžiš pásol stádo Jetra, svojeho svokra, kňaza-kniežaťa Madianska. A zahnal pozvoľna stádo až za púšť a prišiel k vrchu Božiemu, k Horebu. 3.2 A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je ztrávený od ohňa. 3.3 A Mojžiš povedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker. 3.4 A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som. 3.5 A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 3.6 A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha. 3.7 A Hospodin riekol: Istotne som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho bolesti 3.8 a sostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme, dobrej a priestrannej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na miesto Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 3.9 A teraz hľa, krik synov Izraelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utiskujú Egypťania. 3.10 Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi, a vyveď môj ľud, synov Izraelových, z Egypta. 3.11 Ale Mojžiš povedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k faraonovi a aby som vyviedol synov Izraelových z Egypta?! 3.12 A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu. 3.13 A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem? 3.14 A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám. 3.15 A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Hospodin, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie. 3.16 Iď a shromaždíš starších Izraelových a povieš im: Hospodin, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Istotne vás navštívim i to, čo sa vám vykonalo v Egypte. 3.17 A riekol som: Vyvediem vás z egyptského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom. 3.18 A poslúchnu na tvoj hlas. A vojdeš ty i starší Izraelovi k egyptskému kráľovi a poviete mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, sa stretol s nami, a tak teraz nech ideme, prosíme, cesty troch dní na púšť, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu. 3.19 No, ja viem, že egyptský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, istotne potom, prinútený silnou rukou. 3.20 A preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním prostred neho. A potom vás prepustí. 3.21 A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď pojdete, nepojdete prázdni. 3.22 Ale žena vyžiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.

2 Mojžišova 4

4.1 A Mojžiš odpovedal a riekol: Ale hľa, neuveria mi, a neposlúchnu môjho hlasu, pretože povedia: Neukázal sa ti Hospodin. 4.2 A Hospodin mu riekol: Čo je to v tvojej ruke? A on odpovedal: Palica. 4.3 A riekol: Hoď ju na zem! A keď ju hodil na zem, obrátila sa na hada. A Mojžiš utekal pred ním. 4.4 Ale Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku a chyť ho za chvost. A vystrel svoju ruku a lapil ho. A obrátil sa v jeho ruke na palicu. 4.5 Aby vraj vraveli, že sa ti ukázal Hospodin, Bôh ich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. 4.6 A ešte mu riekol Hospodin: Nože vlož svoju ruku za svoje ňádra! A vložil svoju ruku za svoje ňádra. A keď ju vyňal, tu hľa, jeho ruka bola malomocná, biela jako sneh. 4.7 A riekol: Daj zase svoju ruku do svojich ňáder! A zase dal svoju ruku do svojich ňáder. A keď ju vyňal zo svojich ňáder, tu hľa, bola zase zdravá jako iné jeho telo. 4.8 A bude, ak by ti neuverili a neposlúchli na hlas prvého znamenia, uveria na hlas druhého znamenia. 4.9 A bude, ak by neuverili ani obom týmto znameniam a neposlúchli na tvoj hlas, vtedy naberieš vody z rieky a vyleješ na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z rieky, sa premení a obráti sa na suchej zemi na krv. 4.10 A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka. 4.11 Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin? 4.12 A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť. 4.13 A Mojžiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať. 4.14 Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on istotne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci. 4.15 Budeš jemu hovoriť a vložíš slová do jeho úst, a ja budem s tvojimi ústami a s jeho ústami a naučím vás, čo máte robiť. 4.16 A on bude za teba hovoriť ľudu, a bude tak, že on ti bude ústami a ty mu budeš Bohom. 4.17 A túto palicu si vezmeš do svojej ruky, ktorou budeš činiť tie znamenia. 4.18 Vtedy išiel Mojžiš a navrátil sa k Jetrovi, svojmu svokrovi, a povedal mu: Nech, prosím, idem a navrátim sa ku svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a pozriem, či ešte žijú. A Jetro povedal Mojžišovi: Iď v pokoji. 4.19 A Hospodin riekol Mojžišovi v Madiansku: Idi, navráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci tí mužovia, ktorí hľadali tvoju dušu. 4.20 A Mojžiš vzal svoju ženu i svojich synov, posadil ich na osla a vrátil sa do Egyptskej zeme. A Mojžiš vzal palicu Božiu do svojej ruky. 4.21 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Keď ideš, aby si sa vrátil do Egypta, hľaď, aby si všetky tie zázraky, ktoré som položil do tvojej ruky, učinil pred faraonom, a ja zatvrdím jeho srdce, a neprepustí ľudu. 4.22 A povieš faraonovi: Takto hovorí Hospodin: Môj syn, môj prvorodený, je Izrael. 4.23 Povedal som ti: Prepusti môjho syna, aby mi slúžil. Ale si odoprel a nechcel si ho prepustiť. Preto hľa, zabijem tvojho syna, tvojho prvorodeného. 4.24 A stalo sa na ceste, v nocľažišti, že sa s ním stretol Hospodin a hľadal ho zabiť. 4.25 Vtedy vzala Cippora nôž, obrezala neobriezku svojho syna a vrhla ju k jeho nohám a riekla: Je isté, že si mi ženíchom krvi! 4.26 A upustil od neho. Vtedy riekla: Ženích krvi, pre obriezky. 4.27 A Hospodin riekol Áronovi: Idi v ústrety Mojžišovi na púšť! A išiel a stretol sa s ním na vrchu Božom a bozkal ho. 4.28 A Mojžiš vyrozprával Áronovi všetky slová Hospodinove, ktorý ho poslal, aj o všetkých znameniach, ktoré mu prikázal činiť. 4.29 A tak išiel Mojžiš a Áron, a shromaždili všetkých starších zo synov Izraelových. 4.30 A Áron hovoril všetky slová, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi, a činil znamenia pred očami ľudu. 4.31 A ľud uveril. A keď počuli, že Hospodin navštívil synov Izraelových a že videl ich trápenie, sklonili svoje hlavy a klaňali sa.

2 Mojžišova 5

5.1 Potom prišli, Mojžiš a Áron, a riekli faraonovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Prepusti môj ľud, aby mi slávil slávnosť na púšti. 5.2 Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela. 5.3 A riekli: Bôh Hebrejov sa stretol s nami. Nože nech ideme, prosíme, tri dni cesty na púšť a obetujeme Hospodinovi, svojmu Bohu, aby nedopustil na nás moru alebo meča. 5.4 A egyptský kráľ im povedal: Prečo vy, Mojžišu a Árone, chcete uvoľniť ten ľud od jeho prác? Iďte ku svojim robotám! 5.5 A faraon povedal ešte: Hľa, už teraz je mnoho ľudu v zemi, a zdržujete ich od ich robôt. 5.6 A faraon prikázal toho dňa pohoničom, ktorí boli nad ľudom, a jeho úradníkom a povedal: 5.7 Nebudete viacej dávať ľudu slamy na robenie tehiel ako doteraz. Nech idú sami a sbierajú si slamu. 5.8 Ale ten istý počet tehiel, ktorý robili dosiaľ, im naložte i ďalej, neujmete ničoho z neho, lebo sú leniví a zaháľajú a preto kričia, poďme vraj a obetujme svojmu Bohu! 5.9 Nech ťažko dolieha robota na tých mužov, a nech pracujú v nej, aby nedbali na falošné slová. 5.10 A tak vyšli pohoniči ľudu a jeho úradníci a vraveli ľudu: Takto hovorí faraon: Nebudem vám dávať slamy. 5.11 Iďte sami, berte si slamu odtiaľ, kde najdete, lebo nič sa neujme z vašej práce. 5.12 Vtedy sa rozbehol ľud po celej Egyptskej zemi, aby trhal strnište miesto slamy. 5.13 A pohoniči ich nútili a vraveli: Vykonajte svoju prácu, každý deň to, čo ste povinní, jako vtedy, keď bolo slamy. 5.14 A úradníci synov Izraelových, ktorých ustanovili nad nimi pohoniči faraonovi, boli bití, a vraveli im: Prečo ste nevykonali svojej úlohy, ani včera ani dnes, tak aby ste boli spravili toľko tehiel ako driev? 5.15 A úradníci synov Izraelových prišli a kričali k faraonovi a vraveli: Prečo tak robíš svojim služobníkom? 5.16 Slamy sa nedáva svojim služobníkom a hovoria nám: Robte tehly! A hľa, tvoji služobníci sú bití, a tvoj ľud hreší. 5.17 A on povedal: Zaháľate, zaháľate, preto hovoríte: Poďme, obetujme Hospodinovi! 5.18 A tak teraz iďte, robte! A slamy sa vám nebude dávať, ale uložený počet tehiel dáte. 5.19 A úradníci synov Izraelových videli, že je s nimi zle, pretože im bolo povedané: Neujmete z počtu svojich tehiel, ktoré máte vystanoviť v ktorý deň. 5.20 A stretli Mojžiša a Árona, ktorí im stáli oproti, keď vychádzali od faraona, 5.21 a povedali im: Nech pohliadne na vás Hospodin a súdi, lebo ste zosmradili náš čuch v očiach faraonových a v očiach jeho služobníkov a dali ste meč do ich ruky, aby nás pobili. 5.22 A Mojžiš sa navrátil k Hospodinovi a povedal: Pane, prečo si učinil tak zle tomuto ľudu? Prečo si ma poslal? 5.23 Lebo odvtedy, odkedy som vošiel k faraonovi, aby som s ním hovoril v tvojom mene, robí zle tomuto ľudu, a vytrhnúť nevytrhol si svojho ľudu z jeho moci.

2 Mojžišova 6

6.1 Tu riekol Hospodin Mojžišovi: Teraz uvidíš, čo učiním faraonovi. Lebo, prinútený silnou rukou prepustí ich, a prinútený silnou rukou, vyženie ich zo svojej zeme. 6.2 A ďalej hovoril Bôh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Hospodin! 6.3 Ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi pod menom Silný Bôh všemohúci, ale svojím menom Hospodin som im nebol známy. 6.4 A nie len že som postavil svoju smluvu s nimi, že im dám Kananejskú zem, zem to ich pohostínstva, v ktorej pohostínili, 6.5 ale ja som počul i nárek synov Izraelových, ktorých službou otročia Egypťania, a rozpamätal som sa na svoju smluvu. 6.6 Preto povedz synom Izraelovým: Ja som Hospodin a vyvediem vás zpod ťažkých robôt Egypťanov a vytrhnem vás z ich otrockej služby a vyslobodím vás vystretým ramenom a veľkými súdy. 6.7 A vezmem si vás za ľud a budem vám Bohom, a zviete, že ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý vás vyviedol zpod ťažkých robôt Egypťanov. 6.8 A vovediem vás do zeme, vzhľadom na ktorú som prisahajúc pozdvihol svoju ruku, že ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, a dám ju vám, aby bola vaším vlastníctvom, ja Hospodin! 6.9 A Mojžiš hovoril tak synom Izraelovým, ale nepočúvali na Mojžiša pre sovrenie ducha, pre tvrdú prácu otrockú. 6.10 Potom hovoril Hospodin Mojžišovi a riekol: 6.11 Vojdi, hovor faraonovi, egyptskému kráľovi, aby prepustil synov Izraelových zo svojej zeme. 6.12 A Mojžiš hovoril pred Hospodinom a riekol: Hľa, synovia Izraelovi ma neposlúchli, jakože ma tedy poslúchne faraon? A k tomu som ja neobrezaných rtov. 6.13 A Hospodin Hovoril Mojžišovi a Áronovi a prikázal im, aby išli k synom Izraelovým a k faraonovi, egyptskému kráľovi, a aby vyviedli synov Izraelových z Egyptskej zeme. 6.14 Toto sú hlavy domu svojich otcov. Synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho: Chanoch, Fallu, Checron a Charmi. To sú čeľade Rúbenove. 6.15 A synovia Simeonovi: Jemúel, Jamin, Ohad, Jachin, Cóchar a Saul, syn Kananejky. To sú čeľade Simeonove. 6.16 A toto sú mená synov Léviho podľa svojich rodov: Geršom, Kehát a Merári. A rokov života Léviho bolo sto tridsaťsedem rokov. 6.17 Synovia Geršomovi: Libni a Šimei podľa svojich čeľadí. 6.18 A synovia Kehátovi: Amram, Jishár, Hebron a Uzziel. A rokov života Kehátových bolo sto tridsaťtri rokov. 6.19 A synovia Meráriho: Machli a Múši. To sú čeľade Léviho podľa svojich rodov. 6.20 A Amram si vzal Jochebeď, svoju tetku za ženu, a porodila mu Árona a Mojžiša. A rokov života Amramových bolo sto tridsaťsedem rokov. 6.21 A synovia Jishárovi: Kórach, Néfeg a Zichri. 6.22 A synovia Uzzielovi: Mišael, Elcafán a Sitri. 6.23 A Áron si vzal Alžbetu, dcéru Amminadábovu, sestru Názonovu, za ženu, a porodila mu Nádaba a Abihú-va, Eleazára a Itamára. 6.24 A synovia Kórachovi: Assír, Elkána a Abiazaf. To sú čeľade Kórachovcov. 6.25 A Eleazár, syn Áronov, si vzal z dcér Putielových za ženu, ktorá mu porodila Pinchasa. To sú hlavy otcov Levitov podľa svojich čeľadí. 6.26 To je ten Áron a Mojžiš, ktorým riekol Hospodin: Vyveďte synov Izraelových z Egyptskej zeme s ich vojskami. 6.27 To sú tí, ktorí hovorili faraonovi, egyptskému kráľovi, aby vyviedli synov Izraelových z Egypta. To je ten Mojžiš a Áron. 6.28 A stalo sa toho dňa, ktorého hovoril Hospodin Mojžišovi v Egyptskej zemi, 6.29 že povedal Hospodin Mojžišovi a riekol: Ja som Hospodin. Hovor faraonovi, egyptskému kráľovi, všetko, čo ja budem tebe hovoriť. 6.30 A Mojžiš povedal pred Hospodinom: Hľa, ja som neobrezaných rtov, akože ma tedy poslúchne faraon?!

2 Mojžišova 7

7.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľaď, dal som ťa faraonovi za Boha, a Áron, tvoj brat, bude tvojím prorokom. 7.2 Ty budeš hovoriť všetko, čo ti rozkážem, a Áron, tvoj brat bude hovoriť faraonovi, aby prepustil synov Izraelových zo svojej zeme. 7.3 Ale ja zatvrdím srdce faraonovo a budem množiť svoje znamenia a svoje zázraky v Egyptskej zemi. 7.4 Preto vás neposlúchne faraon, a ja položím svoju ruku na Egypt a vyvediem svoje vojská, svoj ľud, synov Izraelových, z Egyptskej zeme s veľkými súdy. 7.5 A zvedia Egypťania, že ja som Hospodin, keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem synov Izraelových z ich stredu. 7.6 A Mojžiš a Áron učinili tak, ako im prikázal Hospodin, tak učinili. 7.7 A Mojžišovi bolo osemdesiat rokov a Áronovi osemdesiattri rokov, keď hovorili faraonovi. 7.8 A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: 7.9 Keď vám bude hovoriť faraon a povie: Ukážte svoj zázrak! vtedy povieš Áronovi: Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraonom, a obráti sa na hada. 7.10 A tak prišiel Mojžiš a Áron k faraonovi a učinil tak, ako prikázal Hospodin. Áron hodil svoju palicu pred faraonom a pred jeho služobníkmi, a obrátila sa na hada. 7.11 Vtedy povolal i faraon mudrcov a čarodejníkov, a urobili tak aj oni, vedomci Egypta, svojimi kúzlami: 7.12 hodili každý svoju palicu, a tiež sa obrátily na hadov. Ale palica Áronova pohltila ich palice. 7.13 No srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin. 7.14 A Hospodin riekol Mojžišovi: Oťaželo tvrdé srdce faraonovo, nechce prepustiť ľud. 7.15 Idi k faraonovi ráno; hľa, vyjde k vode, a postavíš sa oproti nemu na brehu rieky a palicu, ktorá sa bola obrátila na hada, vezmeš do svojej ruky. 7.16 A povieš mu: Hospodin, Bôh Hebrejov, ma poslal k tebe, aby som ti povedal: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili na púšti. Ale hľa, neposlúchol si až doteraz. 7.17 Takto hovorí Hospodin: Po tomto poznáš, že ja som Hospodin: hľa, uderím palicou, ktorá je v mojej ruke, na vody, ktoré sú v rieke, a obrátia sa na krv. 7.18 A ryby, ktoré sú v rieke, pomrú, a rieka sa zosmradí, a bude sa hnusiť Egypťanom piť vodu z rieky. 7.19 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vezmi svoju palicu a vystri svoju ruku na vody Egypťanov, na ich rieky, na ich potoky a na ich jazerá i na všetky nádrže ich vôd, a obrátia sa na krv, a bude krv po celej zemi Egyptskej ako v drevených tak i v kamenných nádobách. 7.20 A Mojžiš a Áron učinili tak, ako prikázal Hospodin. Dvihnúc palicou uderil vodu, ktorá bola v rieke, pred očima faraonovými a pred očami jeho služobníkov, a všetky vody, ktoré boly v rieke, sa obrátili na krv. 7.21 A ryby, ktoré boly v rieke, pomrely, a rieka sa zosmradila, takže nemohli Egypťania piť vodu z rieky, a krv bola po celej zemi Egyptskej. 7.22 Ale urobili tak aj egyptskí vedomci svojimi kúzly, a preto posilnilo sa srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin. 7.23 A faraon obrátiac sa odišiel do svojho domu a nepriložil ani k tomu svojho srdca. 7.24 Vtedy kopali všetci Egypťania všade okolo rieky a hľadali vodu na pitie, lebo nemohli piť vodu z rieky. 7.25 A vyplnilo sa sedem dní odvtedy, odkedy uderil Hospodin rieku.

2 Mojžišova 8

8.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! 8.2 Ak ho nebudeš chcieť prepustiť, hľa, raním všetky tvoje kraje žabami, 8.3 takže sa rieka bude hemžiť žabami, a vyjdú z nej a vojdú do tvojho domu i do tvojej ložnice, vylezú na tvoju posteľ a polezú do domov tvojich služobníkov a na tvoj ľud i do tvojich pecí i do tvojich korýt. 8.4 I na teba i na tvoj ľud i na všetkých tvojich služobníkov polezú žaby. 8.5 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju ruku so svojou palicou na rieky, na potoky a na jazerá a vyveď žaby na Egyptskú zem. 8.6 Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly žaby a pokryly Egyptskú zem. 8.7 A to isté urobili aj vedomci svojimi kúzly a vyviedli žaby na Egyptskú zem. 8.8 A faraon povolal Mojžiša a Árona a povedal: Modlite sa Hospodinovi, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, aby obetoval Hospodinovi. 8.9 A Mojžiš povedal faraonovi: Maj u mňa tú česť: povedz mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich služobníkov a za tvoj ľud, aby boly vyhladené žaby od teba a z tvojich domov? Zostanú iba v rieke. 8.10 A povedal: Zajtra. A Mojžiš riekol: Podľa tvojho slova. Aby si vedel, že nieto nikoho takého, jako je Hospodin, náš Bôh. 8.11 Tak tedy ujdú žaby od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu. Zostanú iba v rieke. 8.12 Vtedy vyšiel Mojžiš a Áron od faraona. A Mojžiš kričal k Hospodinovi o žaby, ktoré bol dopustil na faraona. 8.13 A Hospodin učinil podľa slova Mojžišovho, a vymrely žaby z domov, zo dvorov a z polí. 8.14 Vtedy ich zhŕňali na hromady, a nasmradila sa zem. 8.15 Ale keď videl faraon, že sa mu dostalo oddychu, zatvrdil svoje srdce a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin. 8.16 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu a uder prach zeme, a premení sa na vši v celej zemi Egyptskej. 8.17 A učinili tak. Áron vystrel svoju ruku so svojou palicou a uderil prach zeme, a boly z neho vši na ľuďoch i na hovädách; všetok prach zeme sa obrátil na vši po celej zemi Egyptskej. 8.18 A urobili tak i vedomci svojimi kúzly, aby vyviedli vši, ale nemohli. A boly vši na ľuďoch i na hovädách. 8.19 Vtedy riekli vedomci faraonovi: Je to prst Boží. Ale srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako povedal Hospodin. 8.20 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno, a postav sa pred faraona, hľa, vyjde k vode. A povieš mu: Takto hovorí Hospodin: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! 8.21 Lebo ak neprepustíš môjho ľudu, hľa, pošlem na teba a na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy smesicu hmyzu, a domy Egypťanov budú plné smesice, ba ešte i tá zem, na ktorej sú. 8.22 A toho dňa učiním zvláštnu vec so zemou Gózen, na ktorej stojí môj ľud, že tam nebude smesice hmyzu, aby si zvedel, že ja Hospodin som prostred zeme. 8.23 A učiním rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra bude toto znamenie. 8.24 A Hospodin učinil tak, lebo prišla ťažká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho služobníkov i na celú zem Egyptskú, takže sa nakazila zem od smesice hmyzu. 8.25 A faraon volal na Mojžiša a na Árona a povedal: Iďte, obetujte svojmu Bohu tu v zemi. 8.26 Ale Mojžiš odpovedal: Nebolo by správne urobiť tak, lebo by to bolo ohavnosťou Egypťanom, keby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, bitné obeti. A keby sme zabíjajúc obetovali to, čo je ohavnosťou Egypťanom, pred ich očami, či by nás neukameňovali? 8.27 Pojdeme cesty troch dní na púšť a tam budeme obetovať bitné obeti Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako nám hovoril. 8.28 A faraon povedal: Ja vás prepustím, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti, len neodchádzajte ďaleko. Modlite sa za mňa. 8.29 A Mojžiš povedal: Hneď ako vyjdem od teba, budem sa modliť Hospodinovi, a odíde smesica hmyzu od faraona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zajtra, len nech viacej neoklame faraon, takže by neprepustil ľudu, aby obetoval Hospodinovi. 8.30 Vtedy vyšiel Mojžiš od faraona a modlil sa Hospodinovi. 8.31 A Hospodin učinil podľa slova Mojžišovho a odstránil smesicu hmyzu od faraona, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedného. 8.32 Ale faraon zatvrdil svoje srdce i tento raz a neprepustil ľudu.

2 Mojžišova 9

9.1 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a budeš mu hovoriť: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! 9.2 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť a budeš ich ešte držať, 9.3 vtedy hľa, ruka Hospodinova bude na tvojom dobytku, ktorý je na poli; na koňoch, osloch, veľblúdoch, na voloch a na drobnom stáde; bude to mor; veľmi ťažký. 9.4 A Hospodin učiní rozdiel medzi dobytkom Izraelovým a medzi dobytkom Egypťanov, takže zo všetkého toho, čo patrí synom Izraelovým, nezomrie nič. 9.5 A Hospodin ustanovil čas a povedal: Zajtra učiní Hospodin tú vec v zemi. 9.6 A Hospodin učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno. 9.7 A faraon poslal zvedieť a hľa, nezomrelo z dobytka Izraelovho ani len jedno jediné. Ale oťaželo srdce faraonovo, a neprepustil ľudu. 9.8 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné svoje hrsti popola z pece, a Mojžiš ho vrhne k nebu pred očima faraonovými. 9.9 A obráti sa na prach po celej zemi Egyptskej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách hnisajúce vredy nabehlé po celej zemi Egyptskej. 9.10 Nabrali tedy popola z pece a postavili sa pred faraonom, a Mojžiš vrhol popol k nebu, a obrátil sa na hnisajúce vredy nabehlé na ľuďoch i na hovädách, 9.11 takže nemohli vedomci stáť pred Mojžišom pre vredy, pretože boly vredy na vedomcoch i na všetkých Egypťanoch. 9.12 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril Hospodin Mojžišovi. 9.13 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno a postav sa pred faraona a povieš mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! 9.14 Lebo teraz už pošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si zvedel, že nieto takého, jako som ja, na celej zemi. 9.15 Lebo keby som bol teraz vystrel svoju ruku a bol by som zbil teba i tvoj ľud morom; bol by si zmiznul so zeme. 9.16 Ale práve preto som ťa postavil, aby som ti ukázal svoju moc, a aby rozprávali moje meno po celej zemi. 9.17 Či ešte sa budeš povyšovať nad môj ľud, že ho neprepustíš? 9.18 Hľa, zajtra o tomto čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťažký, jakého nebolo v Egypte od toho dňa, v ktorom bol založený, až doteraz. 9.19 A tak teraz pošli a sožeň rýchle svoj dobytok a všetko, čo máš na poli, lebo na každého človeka i na hovädo, ktoré sa najde na poli a nebude spratané do domu, sostúpi ľadovec, a zomrie. 9.20 Kto tedy zo služobníkov faraonových sa bál slova Hospodinovho, postaral sa o to, aby jeho sluhovia i jeho dobytok utiekli do domov. 9.21 Ale kto nepriložil svojho srdca k slovu Hospodinovmu, zanechal svojich sluhov i svoj dobytok na poli. 9.22 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebu, aby povstal ľadovec po celej zemi Egyptskej a bil na ľudí i na hovädá i na každú bylinu poľnú v Egyptskej zemi. 9.23 Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem. 9.24 A tak padal ľadovec, a oheň šľahal prostred ľadovca, veľmi ťažkého, jakého nebolo nikde v celej zemi Egyptskej, odkedy len bola národom. 9.25 A ľadovec pobil po celej zemi Egyptskej všetko, čo bolo vonku na poli, od človeka až do hoväda, i všetku bylinu poľnú potĺkol ľadovec i všetky stromy na poli dolámal. 9.26 Len v zemi Gózena, kde boli synovia Izraelovi, nebolo ľadovca. 9.27 Vtedy poslal faraon a povolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tento raz. Hospodin je spravedlivý, a ja a môj ľud sme bezbožní. 9.28 Modlite sa Hospodinovi, lebo je dosť; nech nie je už hromobitia Božieho a ľadovca, a prepustím vás, a nebudete ďalej stáť. 9.29 A Mojžiš mu povedal: Hneď ako vyjdem z mesta, rozprestriem svoje ruky k Hospodinovi. Hromobitie prestane, ani ľadovca viacej nebude, aby si vedel, že Hospodinova je zem. 9.30 Ale ja viem, že ani ty ani tvoji služobníci sa ešte nebojíte tvári Hospodina, Boha. 9.31 A potlčený bol i ľan i jačmeň, lebo jačmeň bol v klase, a ľan bol vypustil bobuľky. 9.32 Ale pšenica a tenkeľ neboly zbité, pretože boly pozdné. 9.33 A Mojžiš vyšiel od faraona von z mesta a rozprestrel svoje ruky k Hospodinovi, a prestalo hromobitie i ľadovec, ani dážď sa nelial na zem. 9.34 Ale keď videl faraon, že prestal dážď, ľadovec a hromobitie, zase len hrešil a zatvrdil svoje srdce on i jeho služobníci. 9.35 A posilnilo sa srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových, tak ako to hovoril Hospodin skrze Mojžiša.

2 Mojžišova 10

10.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi, lebo ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede, 10.2 a aby si rozprával v uši svojho syna a svojho vnuka to, čo som vykonal v Egypte, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, že ja som Hospodin. 10.3 A tak vošiel Mojžiš a Áron k faraonovi, a riekli mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Dokedy sa nebudeš chcieť pokoriť predo mnou? Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! 10.4 Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť môj ľud, hľa, zajtra dovediem kobylky na tvoju krajinu. 10.5 A pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem, a požerú ostatné, čo uniklo, to, čo vám pozostalo po ľadovci, a obžerú všetky stromy, ktoré vám pučia na poli. 10.6 A naplnia sa tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov a domy všetkých Egypťanov, čoho nevideli tvoji otcovia ani otcovia tvojich otcov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, až do tohoto dňa. A obrátiac sa vyšiel od faraona. 10.7 A služobníci faraonovi povedali jemu, faraonovi: Dokedy nám bude tento osídlom? Prepusti tých ľudí, aby slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že zhynul Egypt? 10.8 A tak bol vrátený Mojžiš a Áron k faraonovi, ktorý im povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto sú to všetci, ktorí pojdú? 10.9 A Mojžiš riekol: Všetci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drobným stádom a so svojím dobytkom pojdeme, lebo máme slávnosť Hospodinovu. 10.10 A on im povedal: Nech je tak Hospodin s vami, jako vás ja prepustím i vaše drobné deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou. 10.11 Nie tak, ale nože iďte vy mužovia samotní a slúžte Hospodinovi; lebo veď to hľadáte. A zahnali ich od tvári faraonovej. 10.12 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na Egyptskú zem pre kobylky, aby vyšly na Egyptskú zem a požerú všetku bylinu zeme, všetko, čo ešte zanechal ľadovec. 10.13 Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky. 10.14 A kobylky vyšly na celú zem Egyptskú a spustily sa na všetky kraje Egypta v náramne veľkom množstve. Nebolo nikdy predtým takého množstva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude. 10.15 A pokryly povrch celej zeme, takže sa zatemnila zem, a požraly všetku bylinu zeme i všetko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a nepozostalo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egyptskej. 10.16 Vtedy sa ponáhľal faraon zavolať Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 10.17 A tak teraz odpusť, prosím, môj hriech už len tento raz, a modlite sa Hospodinovi, svojmu Bohu, žeby odstránil odo mňa len ešte túto smrť. 10.18 A vyšiel od faraona a modlil sa Hospodinovi. 10.19 A Hospodin obrátil západný vietor, od mora, veľmi silný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Nezostalo ani jedinej kobylky vo všetkých krajoch Egypta. 10.20 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových. 10.21 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egyptskej zemi, že ju budú môcť nahmatať. 10.22 Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku k nebesiam, a povstala hustá tma po celej zemi Egyptskej, ktorá trvala tri dni. 10.23 Nevideli jeden druhého, ani nepovstal nikto zo svojho miesta ani sa nepohol za tri dni, ale všetci synovia Izraelovi mali svetlo vo svojich bydliskách. 10.24 Tu zavolal faraon Mojžiša a povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, len svoje drobné stádo a svoj dobytok zanechajte tu. I vaše deti nech idú a vami! 10.25 Ale Mojžiš riekol: Nie, ale i sám dáš bitné obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu. 10.26 Aj náš dobytok pojde s nami. Nezostane tu ani kopyta, lebo z toho vezmeme, aby sme slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, dokiaľ ta neprijdeme. 10.27 Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a nechcel ich prepustiť. 10.28 A faraon mu povedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej nevidel mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zomrieš. 10.29 Na to odpovedal Mojžiš: Pravdu si povedal: neuvidím viacej tvojej tvári.

2 Mojžišova 11

11.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Ešte jednu ranu uvediem na faraona a na Egypt, a potom vás prepustí odtiaľto. A nie len že vás cele prepustí, ale vás ešte i poženie odtiaľto. 11.2 Nože hovor v uši ľudu, aby si vyžiadali každý od svojho blížneho a každá od svojej blížnej strieborné klenoty a zlaté klenoty. 11.3 A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov. I sám muž Mojžiš bol veľmi veliký v Egyptskej zemi, v očiach služobníkov faraonových i v očiach ľudu. 11.4 A Mojžiš riekol: Takto hovorí Hospodin: Okolo polnoci vyjdem a prejdem stredom Egypta. 11.5 A zomrie všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného dievky, ktorá sedí za žernovom, i všetko prvorodené z hoviad. 11.6 A bude veľký krik po celej zemi Egyptskej, akého ešte nebolo, a jakého ani viacej nebude. 11.7 Ale nikomu zo synov Izraelových ani len pes nevrkne, a tak bude všetkému od človeka až do hoväda, aby ste vedeli, že Hospodin učinil rozdiel medzi Egypťanmi a medzi Izraelom. 11.8 Vtedy sostúpia všetci títo tvoji služobníci ku mne a budú sa mi klaňať a povedia: Vyjdi ty i všetok ľud, ktorý je pod tvojou správou. Potom vyjdem. A vyšiel od faraona, rozpálený hnevom. 11.9 A Hospodin riekol Mojžišovi: Neposlúchne vás faraon, a to preto, aby som rozmnožil svoje zázraky v Egyptskej zemi. 11.10 A Mojžiš a Áron činili všetky tieto zázraky pred faraonom. Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, takže neprepustil synov Izraelových zo svojej zeme.

2 Mojžišova 12

12.1 A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi: 12.2 Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku. 12.3 Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom. 12.4 A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča. 12.5 Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz. 12.6 A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými. 12.7 Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť. 12.8 Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť. 12.9 Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami. 12.10 Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom. 12.11 A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach Hospodinovo, 12.12 pretože v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja Hospodin. 12.13 A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi. 12.14 Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť Hospodinovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť. 12.15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale už v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa až do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela. 12.16 A prvého dňa bude sväté shromaždenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť. 12.17 A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením. 12.18 Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby až do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer. 12.19 Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či už by to bol pohostín a či zrodený v zemi. 12.20 Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby. 12.21 Vtedy svolal Mojžiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka. 12.22 A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu až do rána. 12.23 A Hospodin pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí Hospodin dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť. 12.24 A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky. 12.25 A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá Hospodin, tak ako hovoril, že budete zachovávať túto službu. 12.26 A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu? 12.27 Poviete: To je bitná obeť pesachu Hospodinovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa. 12.28 Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 12.29 Potom stalo sa o polnoci, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad. 12.30 Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho. 12.31 A zavolal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte Hospodinovi, tak ako ste hovorili. 12.32 Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požehnajte i mňa. 12.33 A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme. 12.34 Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia. 12.35 A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha. 12.36 A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im splnili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov. 12.37 A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí. 12.38 I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho. 12.39 A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili. 12.40 A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov. 12.41 A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, že práve toho istého dňa vyšly všetky vojská Hospodinove z Egyptskej zeme. 12.42 Bola to noc ochrany Hospodinovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc Hospodinovi, ochranou Božou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach. 12.43 A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho. 12.44 Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obrežeš, vtedy bude jesť z neho. 12.45 Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho. 12.46 V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte. 12.47 Celá obec Izraelova ho učinia. 12.48 A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka Hospodinovi, obreže sa mu každý mužského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho. 12.49 Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami. 12.50 A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 12.51 A stalo sa toho istého dňa, že Hospodin vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.

2 Mojžišova 13

13.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 13.2 Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje. 13.3 A Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta, z domu sluhov, lebo silnou rukou vás vyviedol Hospodin odtiaľto, a preto sa nebude jesť kvasené. 13.4 Dneská vychádzate, v mesiaci abibe. 13.5 A bude, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Heveja a Jebuzeja, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe, zem, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš konať túto službu v tomto mesiaci. 13.6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude slávnosť Hospodinova. 13.7 Nekvasené chleby sa budú jesť tých sedem dní, a nebude u teba vidieť ničoho kvaseného, ani nebude u teba vidieť kvasu vo všetkých tvojich krajoch! 13.8 A oznámiš toho dňa svojmu synovi a povieš: To je pre to, čo mi učinil Hospodin, keď som išiel z Egypta. 13.9 A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očima, aby bol zákon Hospodinov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta. 13.10 Preto budeš ostríhať toto ustanovenie na jeho určený čas s roka na rok. 13.11 A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, tak ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, 13.12 že oddelíš všetko to, čo otvára život, Hospodinovi, ako aj každý, život otvárajúci plod hoviad, ktorý budeš mať, mužského, pohlavia, bude Hospodinovi. 13.13 Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš. 13.14 A bude, keď sa ťa voľakedy zajtra opýta tvoj syn a povie: Čo to znamená? Povieš mu: Silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta, z domu sluhov. 13.15 Lebo stalo sa, keď zatvrdil faraon svoje srdce tak, že nás nechcel prepustiť, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného z ľudí až do prvorodeného z hoviad. Preto ja obetujem Hospodinovi všetko otvárajúce život, čo je mužského pohlavia, a každého prvorodeného zo svojich synov vykupujem. 13.16 A bude to znamením na tvojej ruke a pamätným poväzkom medzi tvojimi očima, lebo silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta. 13.17 A stalo sa, keď prepustil faraon ľud, že ich neviedol Bôh cestou do zeme Filištínov, hoci bola bližšia, pretože Bôh riekol: Aby neľutoval ľud, keď by uvidel vojnu, a vrátil by sa do Egypta. 13.18 Preto Bôh viedol ľud okolo, cestou na púšť, smerom k Červenému moru. A synovia Izraela vyšli vyzbrojení a vojensky zriadení hore z Egyptskej zeme. 13.19 A Mojžiš vzal kosti Jozefove so sobou, pretože bol veľmi zaviazal synov Izraelových prísahou povediac: Istotne vás navštívi Bôh, a preto vynesiete moje kosti odtiaľto hore so sebou. 13.20 Potom tiahli zo Sukkóta a rozložili sa táborom v Étame, na kraji púšte. 13.21 A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci. 13.22 Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp vnoci zpred ľudu.

2 Mojžišova 14

14.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 14.2 Hovor synom Izraelovým, aby sa vrátili a rozložili sa táborom pred Pí-hachirótom, medzi Migdolom a medzi morom, pred Bál-cefonom; naproti nemu sa rozložíte táborom pri mori. 14.3 A faraon povie o synoch Izraelových: Zapletení sú v zemi; zavrela ich púšť. 14.4 A zatvrdím srdce faraonovo a bude ich honiť, a vtedy sa oslávim na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, a tak poznajú Egypťania, že ja som Hospodin: A učinili tak. 14.5 A bolo oznámené egyptskému kráľovi, že vraj ľud uteká. Vtedy sa obrátilo srdce faraonovo i jeho služobníkov proti ľudu, a riekli: Čo sme to urobili, že sme prepustili Izraela, aby nám neslúžil?! 14.6 Zapriahol do svojho voza a sobral svoj ľud so sebou. 14.7 A vzal šesťsto vybraných vozov a všetky egyptské vozy i povozných bojovníkov rytierskych na ne na všetky. 14.8 A Hospodin zatvrdil srdce faraona, kráľa Egypťanov, a honil synov Izraelových. Ale synovia Izraelovi tiahli von súc vedení vysokou rukou. 14.9 A Egypťania ich honili a dostihli ich, keď boli rozložení táborom pri mori, všetky kone a vozy faraonove, jeho jazdcovia a jeho pešie vojsko pri Pí-hachiróte, pred Bál-cefonom. 14.10 A keď sa priblížil faraon, pozdvihli synovia Izraelovi svoje oči, a hľa, Egypťan sa rušia za nimi, a báli sa veľmi, a kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi. 14.11 A povedali Mojžišovi: Či preto, že nebolo dosť hrobov v Egypte, vzal si nás preč, aby sme pomreli na púšti? Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta!? 14.12 Či nie je toto to, čo sme ti hovorili v Egypte vraviac: Nechaj nás, nech slúžime Egypťanom; lebo lepšie by nám bolo bývalo slúžiť Egypťanom, než aby sme pomreli na púšti. 14.13 A Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa! Stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktoré vám učiní dnes, lebo Egypťanov, ktorých vidíte dnes, neuvidíte nikdy viacej až na veky. 14.14 Hospodin bude bojovať za vás, a vy budete mlčať. 14.15 A Hospodin riekol Mojžišovi: Čo kričíš ku mne? Hovor synom Izraelovým, aby sa rušali. 14.16 A ty pozdvihni svoju palicu a vystri svoju ruku na more a rozpolti ho, a synovia Izraelovi vojdú doprostred mora a pojdú po suchu. 14.17 A ja, hľa, zatvrdím srdce Egypťanov, a vojdú za nimi, a oslávim sa na faraonovi a na všetkom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch. 14.18 A zvedia Egypťania, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraonovi, na jeho vozoch a na jeho jazdcoch. 14.19 Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý išiel pred táborom Izraelovým, a obrátiac sa išiel za nimi a tak prešiel oblakový stĺp zpopred nich a stál za nimi. 14.20 A vošiel medzi tábor Egypťanov a medzi tábor Izraelov a bol Egypťanom oblakom a tmou a Izraelovi osvecoval noc, takže sa nepriblížili jeden k druhému cez celú noc. 14.21 A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpily sa vody. 14.22 A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany. 14.23 A Egypťania ich honili a vošli za nimi, všetky kone faraonove, jeho vozy i jeho jazdci, doprostred mora. 14.24 Potom stalo sa za rannej stráže: Hospodin pohliadol na vojsko Egypťanov zo stĺpu ohňa a oblaku a zmiatol vojsko Egypťanov. 14.25 A vyrazil kolesá z jeho vozov a poháňal ho tak, že išlo s ťažkosťou. Vtedy povedali Egypťania: Utečme pred Izraelom, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom! 14.26 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa navrátily vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov. 14.27 Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku na more, a more sa navrátilo pred ránom ku svojej moci, a Egypťania utekali oproti nemu, a tak vrhnul Hospodin Egypťana doprostred mora. 14.28 A vody navrátiac sa pokryly vozy i jazdcov so všetkým vojskom faraonovým, všetkých, ktorí vošli za nimi do mora; nezostalo z nich ani len jedného. 14.29 A synovia Izraelovi išli po suchu prostredkom mora, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany. 14.30 Toho dňa zachránil Hospodin Izraela vyslobodiac ho z ruky Egypťanov. A Izrael videl Egypťanov mŕtvych na brehu mora. 14.31 A keď videl Izrael tú veľkú ruku mocnú, to, čo učinil Hospodin na Egypťanoch, bál sa ľud Hospodina a verili Hospodinovi i Mojžišovi, jeho služobníkovi.

2 Mojžišova 15

15.1 Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. 15.2 Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať. 15.3 Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno. 15.4 Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori. 15.5 Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň. 15.6 Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa. 15.7 Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište. 15.8 Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora. 15.9 Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka. 15.10 Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách. 15.11 Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy! 15.12 Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem. 15.13 Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti. 15.14 Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee. 15.15 Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána. 15.16 Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl. 15.17 Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky. 15.18 Hospodin bude kraľovať na veky vekov. 15.19 Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora. 15.20 A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch. 15.21 A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. 15.22 Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody. 15.23 Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara. 15.24 A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť? 15.25 A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil. 15.26 A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje. 15.27 Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.

2 Mojžišova 16

16.1 A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme. 16.2 A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti. 16.3 A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom. 16.4 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie. 16.5 A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň. 16.6 A Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egyptskej zeme. 16.7 A ráno uvidíte slávu Hospodinovu, pretože počul vaše reptania proti Hospodinovi. Ale čože sme my, že repcete proti nám? 16.8 A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hospodin večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretože počul Hospodin vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čože sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti Hospodinovi. 16.9 A Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptania. 16.10 A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, že sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa ukázala v oblaku. 16.11 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 16.12 Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh. 16.13 A stalo sa večer, že priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. 16.14 A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi. 16.15 Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? Lebo nevedeli, čo je. A Mojžiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hospodin na pokrm. 16.16 Toto je to, čo prikázal Hospodin: Sberajte z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete. 16.17 A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej. 16.18 Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; každý nasberal toľko, koľko zjedol. 16.19 A Mojžiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána. 16.20 Avšak neposlúchli Mojžiša, lež niektorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojžiš. 16.21 Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to. 16.22 A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi. 16.23 A on im povedal: To je to, čo hovoril Hospodin: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra Hospodinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno. 16.24 A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojžiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa. 16.25 A Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Hospodinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli. 16.26 Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny. 16.27 A stalo sa siedmeho dňa, že vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli. 16.28 A Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony? 16.29 Vidzte, že Hospodin vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta. 16.30 A tak odpočíval ľud siedmeho dňa. 16.31 A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom. 16.32 A Mojžiš povedal: Toto je to, čo rozkázal Hospodin: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme. 16.33 A Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia. 16.34 Preto jako bol prikázal Hospodin Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná. 16.35 A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, až dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme. 16.36 A omer je desatinou efy.

2 Mojžišova 17

17.1 Potom sa rušala celá obec synov Izraelových z púšte Sín po svojich stanoviskách na rozkaz Hospodinov, a rozložili sa táborom v Refidíme, kde nebolo vody na pitie pre ľud. 17.2 Preto sa vadil ľud s Mojžišom, a vraveli: Dajte nám vody, aby sme pili! A Mojžiš im povedal: Prečo sa vadíte so mnou? Prečo pokúšate Hospodina? 17.3 A ľud tam bol smädný a žiadal si vody, reptal proti Mojžišovi a vravel: Prečo si nás vyviedol sem hore z Egypta, aby si umoril mňa i mojich synov i moje stáda dobytka smädom? 17.4 Vtedy kričal Mojžiš k Hospodinovi a vravel: Čo mám urobiť tomuto ľudu? Ešte niečo málo, a ukameňujú ma. 17.5 A Hospodin riekol Mojžišovi: Idi pred ľudom a pojmi so sebou niektorých zo starších Izraelových i svoju palicu, ktorou si uderil rieku, vezmi do svojej ruky a pojdeš. 17.6 Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale na Hórebe. A uderíš na skalu, a vyjdú z nej vody, a ľud bude piť. A Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraelových. 17.7 A nazval meno toho miesta Massa a Meríba, preto, že sa vadili synovia Izraelovi a preto, že pokúšali Hospodina tým, že vraveli: Či je Hospodin medzi nami, či nie je? 17.8 A prišiel Amalech a bojoval s Izraelom v Refidíme. 17.9 Vtedy povedal Mojžiš Jozuovi: Vyber nám mužov a vyjdi, bojuj proti Amalechovi. Ja budem zajtra stáť hore na brehu, a palica Božia bude v mojej ruke. 17.10 A Jozua urobil tak, ako mu povedal Mojžiš, bojoval proti Amalechovi. A Mojžiš, Áron a Húr vyšli na vrch toho brehu. 17.11 A bolo, dokiaľ držal Mojžiš svoju ruku zdvihnutú, premáhal Izrael; ale keď spustil svoju ruku, premáhal Amalech. 17.12 A keďže boly ruky Mojžišove ťažké, vzali kameň a položili pod neho, a sadol naň, a Áron a Húr podopierali jeho ruky, jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak stály jeho ruky pevne až do západu slnca. 17.13 Tak porazil Jozua Amalecha i jeho ľud ostrím meča. 17.14 A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš to na pamiatku do knihy a vlož do uší Jozuu, že docela vyhladím pamiatku Amalechovu zpod nebies. 17.15 A Mojžiš vystavil oltár a nazval jeho meno: Hospodin môj prápor. 17.16 A povedal: Preto, že sa odvážil pozdvihnúť ruku proti stolici Hospodinovej, boj bude Hospodinovi proti Amalechovi z pokolenia na pokolenie.

2 Mojžišova 18

18.1 A Jetro, madianské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, že Hospodin vyviedol Izraela z Egypta. 18.2 A Jetro, svokor Mojžišov, vzal Cipporu, ženu Mojžišovu, potom, keď ju bol odoslal 18.3 i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretože povedal: Som pohostínom v cudzej zemi; 18.4 a meno druhého bolo Eliezer, lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho. 18.5 A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom pri vrchu Božom. 18.6 A odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou. 18.7 Vtedy vyšiel Mojžiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu. 18.8 A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil Hospodin faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťažkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po každé vytrhnul Hospodin. 18.9 A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil Hospodin Izraelovi a že ho vytrhol z ruky Egypťanov. 18.10 A Jetro povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov. 18.11 Teraz viem, že je Hospodin väčší nad všetkých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich. 18.12 A Jetro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojžišovým pred Bohom. 18.13 A stalo sa na druhý deň, že sadnul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera. 18.14 A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera? 18.15 A Mojžiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha. 18.16 Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony. 18.17 A svokor Mojžišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš. 18.18 Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať. 18.19 Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu. 18.20 A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť. 18.21 Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi. 18.22 A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou. 18.23 Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji. 18.24 A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal. 18.25 A tedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi, 18.26 a súdili ľud každého času. Ťažkú vec doniesli k Mojžišovi, a každú vec malú rozsúdili sami. 18.27 Potom prepustil Mojžiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.

2 Mojžišova 19

19.1 V treťom mesiaci po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, toho dňa prišli na púšť Sinai. 19.2 Lebo odíduc z Refidíma prišli na púšť Sinai, a rozložili sa táborom na púšti, a Izrael tam táboril naproti vrchu. 19.3 A Mojžiš odišiel hore k Bohu. A Hospodin zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým: 19.4 Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe. 19.5 Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. 19.6 A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým. 19.7 Keď potom prišiel Mojžiš, povolal starších ľudu a predložil im všetky tieto slová, ktoré mu prikázal Hospodin. 19.8 A odpovedali, všetok ľud spolu, a riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť. A Mojžiš zaniesol odpoveďou slová ľudu k Hospodinovi. 19.9 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, ja prijdem k tebe v hustom oblaku, aby počul ľud, keď budem hovoriť s tebou, aby aj tebe verili na veky. A Mojžiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. 19.10 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Iď k ľudu a posvätíš ich dnes i zajtra, a nech operú svoje rúcha. 19.11 A budú hotoví na tretí deň, lebo v tretí deň sostúpi Hospodin pred očami všetkého ľudu na vrch Sinai. 19.12 A položíš ľudu hranice dookola a povieš: Chráňte sa, aby ste neišli hore na vrch ani aby ste sa nedotkli jeho okraja! Každý, kto by sa dotkol vrchu, istotne zomrie. 19.13 Nedotkne sa ho ruka, ale ukameňované bude alebo zastrelené každé, už či by to bolo hovädo alebo človek, nebude žiť. Až keď sa už bude dlho trúbiť na trúbu, vyjdú oni hore na vrch. 19.14 A Mojžiš sišiel s vrchu k ľudu a posvätil ľud, a oprali svoje rúcha. 19.15 A povedal ľudu: Buďte hotoví na tretí deň; nepribližujte sa k žene. 19.16 A stalo sa tretieho dňa, keď bolo ráno, že začalo hrmieť a blýskať sa, a ťažký oblak ležal na vrchu, a zvučal zvuk trúby, veľmi silný, takže sa triasol od strachu všetok ľud, ktorý bol v tábore. 19.17 Vtedy vyviedol Mojžiš ľud z tábora vústrety Bohu, a zastanúc stáli pod vrchom. 19.18 A vrch Sinai sa celý kúril, pretože naň sostúpil Hospodin v ohni, a jeho kúr vystupoval ako kúr pece, a triasol sa celý vrch, veľmi. 19.19 A kým zvuk trúby veľmi mohutnel, viac a viac, Mojžiš hovoril, a Bôh mu odpovedal hlasom. 19.20 A Hospodin sostúpil na vrch Sinai, na temeno vrchu. A Hospodin povolal Mojžiša na temeno vrchu, a Mojžiš vyšiel. 19.21 A Hospodin riekol Mojžišovi: Sídi dolu, osvedči ľudu, aby nevtrhli k Hospodinovi, aby videli, a padlo by z neho mnoho. 19.22 Áno, i sami kňazi, ktorí sa majú blížiť k Hospodinovi, nech sa posvätia, aby sa neoboril na nich Hospodin. 19.23 Na to povedal Mojžiš Hospodinovi: Ľud nebude môcť vyjsť na vrch Sinai, lebo veď si nám ty osvedčil povediac: Polož hranicu vôkol vrchu a posväť ho. 19.24 Ale Hospodin mu riekol: Idi, sostúp a potom vyjdeš ty a Áron s tebou. A kňazi a ľud nech nevtrhnú chcúc vystúpiť hore k Hospodinovi, aby sa neoboril na nich. 19.25 Vtedy sišiel Mojžiš k ľudu a povedal im to.

2 Mojžišova 20

20.1 A Bôh hovoril všetky tieto slová a riekol: 20.2 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 20.3 Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 20.4 Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 20.5 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 20.6 a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania. 20.7 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 20.8 Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. 20.9 Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. 20.10 Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. 20.11 Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho. 20.12 Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh 20.13 Nezabiješ! 20.14 Nezosmilníš! 20.15 Neukradneš! 20.16 Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva! 20.17 Nepožiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho! 20.18 A všetok ľud videl hrmenie a blesky, počul zvuk trúby a videl vrch kúriť sa. A keď to videl ľud, ustupovali trasúc sa od strachu a stáli zďaleka. 20.19 A povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami, a budeme počúvať, a nech nehovorí s nami Bôh, aby sme nezomreli. 20.20 A Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo preto, aby vás zkúsil, prišiel Bôh, a preto, aby jeho bázeň bola pred vami, aby ste nahrešili. 20.21 Ľud tedy stál zďaleka, a Mojžiš sa priblížil k mrákave, kde bol Bôh. 20.22 A Hospodin riekol Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Vy ste videli, že som hovoril s vami z nebies. 20.23 Neučiníte si v obecenstve so mnou strieborných bohov alebo zlatých bohov; neučiníte si. 20.24 Oltár mi spravíš zo zeme, a obetovať budeš na ňom svoje zápaly a svoje pokojné obeti, svoj drobný dobytok, ovce a kozy, a svoje voly. Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku svojho mena, prijdem k tebe a požehnám ťa. 20.25 A keď mi spravíš oltár z kameňov, nepostavíš ho z tesaných kameňov; lebo keď pozdvihneš svoj železný nástroj a zaženieš sa nad niektorým z nich, poškvrníš ho. 20.26 Ani nevystúpiš na môj oltár po schodoch, aby nebola pri ňom odkrytá tvoja nahota.

2 Mojžišova 21

21.1 A toto sú súdy, ktoré im predložíš. 21.2 Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo. 21.3 Ak prijde sám, vyjde sám; ak bol ženatý, vyjde s ním i jeho žena. 21.4 Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám. 21.5 Ale keby povedal sluha: Milujem svojho pána, svoju ženu a svojich synov, nevyjdem slobodný. 21.6 Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúžiť navždy. 21.7 A keby niekto predal svoju dcéru za slúžku, nevyjde, jako vychádzajú sluhovia. 21.8 Ak by sa neľúbila svojmu pánovi, ktorý si jej nezasnúbil, dopustí, aby mohla byť vykúpená; ale cudziemu národu nebude mať práva ju predať, keď by sa dopustil nevernosti voči nej. 21.9 A keby ju bol zasnúbil svojmu synovi, učiní jej tak, ako je obyčaj činiť dcéram. 21.10 Ak si vezme popri nej inú ženu, jej stravy, jej odevu a jej manželského súžitia neujme. 21.11 Ak jej neučiní toho trojeho, vyjde darmo, bez peňazí. 21.12 Ten, kto by ubil človeka tak, že by zomrel, istotne zomrie. 21.13 Ale pre toho, kto nečihal na život, lež Bôh to tak spôsobil, aby nadišiel do jeho ruky, ustanovím ti miesto, kam sa utečie. 21.14 Ale keby niekto prišiel spupne na svojho blížneho, aby ho ľstivo zavraždil, ešte len aj od môjho oltára ho vezmeš, aby zomrel. 21.15 Ten, kto by bil svojho otca, alebo svoju mať, istotne zomrie. 21.16 A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie. 21.17 Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie. 21.18 A keby sa povadili mužovia, a niektorý by uderil svojho blížneho kameňom alebo päsťou, avšak by nezomrel, ale by sa složil do postele, 21.19 ak potom vstane a bude chodiť vonku o svojej palici, bude bez viny ten, kto uderil, len že dá to, čo stálo jeho ležanie, a postará sa o to, aby bol celkom vyhojený. 21.20 Keby niekto zbil svojho sluhu alebo svoju slúžku palicou tak, že by zomrel pod jeho rukou, istotne bude pomstený. 21.21 Ale keby postál deň alebo dva, nebude pomstený, pretože sú to jeho peniaze. 21.22 Keby sa posvárili mužovia a uderili by tehotnú ženu, tak že by vyšiel jej plod, avšak by nebolo ublíženia na živote, istotne bude pokutovaný tak, ako naloží na neho muž tej ženy, a dá podľa usúdenia sudcov. 21.23 Ale keby bolo ublížené na živote, tedy dáš život za život, 21.24 oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 21.25 spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. 21.26 A keby niekto uderil oko svojho sluhu alebo oko svojej slúžky tak, že by mu ho zahubil, prepustí ho slobodného za jeho oko. 21.27 Alebo keby vyrazil zub svojho sluhu alebo zub svojej slúžky, prepustí ho slobodného za jeho zub. 21.28 A keby vôl poklal muža alebo ženu tak, že by zomrel, alebo zomrela, istotne bude ukameňovaný vôl, a jeho mäso sa nebude jesť, a jeho pán bude bez viny. 21.29 Ale ak vôl i pred tým bol klavý, a bolo to oznámené jeho pánovi, a nepozoroval na neho, a usmrtil by muža alebo ženu, vola ukameňujú a jeho pán tiež zomrie. 21.30 Ak bude uložené na neho smierne, vtedy dá výkupné za svoju dušu, a síce všetko tak, ako bude vzložené na neho. 21.31 Alebo keby poklal syna alebo keby poklal dcéru, učiní sa mu podľa toho istého súdu. 21.32 A keby vôl poklal sluhu, alebo slúžku, dá jeho pánovi tridsať šeklov striebra, a vôl bude ukameňovaný. 21.33 A keby niekto otvoril jamu, alebo keby niekto vykopal jamu a nepokryl jej, a keby ta padnul vôl alebo osol, 21.34 pán tej jamy nahradí, peňazmi zaplatí jeho pánovi, a mŕtve bude jemu. 21.35 A keby strčil niečí vôl vola jeho blížneho tak, že by zomrel, vtedy predajú toho živého vola a rozdelia si peniaze za neho, a toho mŕtveho si tiež rozdelia. 21.36 Alebo keby sa vedelo, že vôl už pred tým bol klavý, ale jeho pán by ho nestrážil, istotne nahradí vola za vola, mŕtvy bude jemu.

2 Mojžišova 22

22.1 Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča. 22.2 (Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, že zomrie, nebude pre neho viny na krvi. 22.3 Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádež. 22.4 Keď sa najde ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, nahradí dvojnásobne. 22.5 Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí. 22.6 Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil požiar. 22.7 Keby dal niekto svojmu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne. 22.8 Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho. 22.9 Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, že je to, vec obidvoch prijde až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blížnemu dvojnásobne. 22.10 Keby dal niekto svojmu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel, 22.11 prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí. 22.12 Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi. 22.13 Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí. 22.14 A keby si niekto vypožičal niečo od svojho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí. 22.15 Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu. 22.16 A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu. 22.17 Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena. 22.18 Čarodejnici nedáš žiť. 22.19 Ktokoľvek by ležal s hovädom, istotne zomrie. 22.20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu. 22.21 Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 22.22 Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu. 22.23 Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik, 22.24 a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty. 22.25 Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úžerník, nevložíš na neho úžerného úroku. 22.26 Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš, 22.27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milosrdný. 22.28 Sudcom nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 22.29 Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. 22.30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne. 22.31 Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.

2 Mojžišova 23

23.1 Neprijmeš falošnej zvesti! Nepoložíš svojej ruky k spoločnej veci s bezbožným, aby si bol svedkom ukrutnosti. 23.2 Nebudeš nasledovať mnohých, pretože ich je mnoho, robiť zlé, ani nebudeš vypovedať pri súde tak, aby si sa naklonil za väčšinou zohnúť pravdu. 23.3 Ani nebudeš opekňovať chudobného v jeho pravote. 23.4 Keby si nadišiel na vola svojho nepriateľa alebo na jeho osla, ktorý zablúdil, vrátiš ho a dovedieš mu ho zpät. 23.5 Keby si videl osla toho, kto ťa nenávidí, že leží pod svojím bremenom, či by si sa zdržal, aby si mu nepomohol? Istotne mu pomôžeš s ním. 23.6 Nezohneš súdu svojho chudobného v jeho pravote! 23.7 Vzdiališ sa od lživého slova a nevinného a spravedlivého nezabiješ, lebo neospravedlním bezbožného. 23.8 Nevezmeš úplatného daru, lebo úplatný dar oslepuje tých, ktorí majú otvorené oči a prevracia slová spravedlivých. 23.9 Pohostína nebudeš utláčať, lebo veď sami viete, jaký je život pohostína; lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 23.10 Šesť rokov budeš posievať svoju zem a budeš spratávať jej úrodu. 23.11 Ale siedmeho roku ju necháš ležať úhorom, a necháš ju na pokoji, aby jedli chudobní tvojho ľudu, a to, čo pozostane po nich, požerie poľná zver. Tak učiníš svojej vinici i svojej olivnici. 23.12 Šesť dní budeš robiť svoje práce, ale siedmeho dňa prestaneš, aby si odpočinul tvoj vôl a tvoj osol, aby si oddýchol syn tvojej dievky aj pohostín. 23.13 Vo všetkých veciach, ktoré som vám povedal, budete sa mať na pozore a mena iných bohov nebudete spomínať; nech sa nepočuje z tvojich úst. 23.14 Trikrát mi budeš sláviť slávnosť v roku. 23.15 Ostríhať budeš slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby tak, ako som ti prikázal, na určený čas v mesiaci abíbe, lebo v tom mesiaci si vyšiel z Egypta. A neukážete sa pred mojou tvárou s prázdnymi rukami. 23.16 Potom slávnosť žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si posial na poli, a konečne slávnosť spratávania plodov na konci roka, keď spraceš svoju prácu s poľa. 23.17 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina. 23.18 Nebudeš obetovať krvi mojej bitnej obeti pri kvase, ani nezostane tuk mojej slávnosti cez noc až do rána. 23.19 Prvotinu prvých úrod svojej zeme donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 23.20 Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil. 23.21 Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom. 23.22 Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú. 23.23 Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho. 23.24 Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúžiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich rozboríš do základu a ich posviatne stĺpy polámeš na kusy. 23.25 Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a požehná tvojmu chlebu a tvojej vode, a odstránim nemoc z tvojho stredu. 23.26 Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dňov. 23.27 Pustím svoj strach pred tebou a predesím každý ľud, proti ktorému prijdeš, a spôsobím to, že všetci tvoji nepriatelia budú utekať pred tebou. 23.28 A pošlem sršňov pred tebou, aby vyhnali Heveja, Kananeja, Heteja zpred tvojej tvári. 23.29 Nevyženiem ho od tvojej tvári v jednom roku, aby sa neobrátila zem na púšť, a nerozmnožila sa proti tebe poľná zver. 23.30 Po kuse ho budem vyháňať od tvojej tvári, až sa rozplodíš a zaujmeš zem dedične. 23.31 A položím tvoju hranicu od Červeného mora až po Filištínske more a od púšte až po rieku, lebo dám obyvateľov zeme do vašej ruky, a vyženieš ich od svojej tvári. 23.32 Neučiníš s nimi smluvy ani s ich bohmi. 23.33 Nebudú bývať v tvojej zemi, aby nespôsobili toho, že by si mi hrešil, keď by si slúžil ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom.

2 Mojžišova 24

24.1 A Mojžišovi riekol: Vyjdi hore k Hospodinovi ty a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových, a budete sa klaňať zďaleka. 24.2 A priblíži sa iba sám Mojžiš k Hospodinovi, ale oni sa nepriblížia, ani ľud nevyjde s ním hore. 24.3 Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť. 24.4 A Mojžiš napísal všetky slová Hospodinove a vstanúc skoro ráno vystavil oltár pod vrchom a postavil dvanásť pamätných stĺpov podľa počtu dvanástich pokolení Izraelových. 24.5 A poslal mládencov zo synov Izraelových, a obetovali zápaly a obetovali Hospodinovi bitné obeti pokojné, juncov. 24.6 A Mojžiš vzal polovicu krvi a vlial do medeníc a druhú polovicu krvi vylial na oltár. 24.7 Potom vzal knihu smluvy a čítal pred ľudom. A riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť a poslúchať. 24.8 Vtedy vzal Mojžiš krv a pokropil ľud a riekol: Hľa, toto je krv smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin nad všetkými týmito slovami. 24.9 Potom vyšiel hore Mojžiš a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových. 24.10 A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi jako dielo jasnosti zafíra a jako samo nebo čo do čistoty. 24.11 A na kniežatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili. 24.12 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vyjdi ku mne hore na vrch a buď tam, a dám ti kamenné dosky a zákon a prikázanie, ktoré som napísal, učiť ich. 24.13 Vtedy vstal Mojžiš a Jozua, jeho služobník, a Mojžiš vyšiel na vrch Boží. 24.14 A starším povedal: Zostaňte nám tu, dokiaľ sa nevrátime k vám. A hľa, Áron a Húr budú s vami. Kto má nejakú spornú vec, nech ide k nim. 24.15 Potom vyšiel Mojžiš na vrch, a oblak prikryl vrch. 24.16 A sláva Hospodinova prebývala na vrchu Sinai, a oblak ho pokrýval šesť dní, a siedmeho dňa zavolal na Mojžiša zprostred oblaku. 24.17 A sláva Hospodinova bola na pohľad ako zožierajúci oheň na temene vrchu pred očami synov Izraelových. 24.18 A Mojžiš vošiel doprostred oblaku a vyšiel na vrch. A Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

2 Mojžišova 25

25.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 25.2 Hovor synom Izraelovým, aby mi vybrali obeť pozdvihnutia. Od každého človeka, ktorého srdce učiní ochotného, prijmete moju obeť pozdvihnutia. 25.3 A toto je tá obeť pozdvihnutia, ktorú vyberiete od nich: zlato, striebro a meď, 25.4 hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, kment a koziu srsť 25.5 i baranie kožky farbené na červeno, i jazvečie kožky a šittímové drevo; 25.6 olej na svetlo, voňavé veci na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo; 25.7 onychínové kamene a iné kamene na osádzanie do efoda a náprsníka. 25.8 A spravia mi svätyňu, aby som býval prostred nich. 25.9 Podľa všetkého toho, čo ti ukážem, podobu Božieho príbytku a podobu všetkého jeho náradia, tak učiníte všetko. 25.10 A spravia truhlu zo šittímového dreva, ktorá bude dva a pol lakťa dlhá, jeden a pol lakťa bude široká a jeden a pol lakťa bude vysoká. 25.11 Pokryješ ju čistým zlatom, zvnútra i zvonku ju pokryješ a spravíš na nej zlatý veniec dookola. 25.12 A uleješ jej štyri zlaté obrúčky, ktoré dáš na jej štyri uhly, dve obrúčky na jej jednu stranu a dve obrúčky na jej druhú stranu. 25.13 A spravíš sochory zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. 25.14 A sochory vovlečieš do obrúček na bokoch truhly nosiť na nich truhlu. 25.15 Sochory budú stále v obrúčkach truhly; neuhnú od nej. 25.16 A dáš do truhly svedoctvo, ktoré ti dám. 25.17 A spravíš pokrývku čiže zľutovnicu z čistého zlata. Dva a pol lakťa bude dlhá a lakeť a pol bude široká. 25.18 A spravíš dvoch cherubov zo zlata, z kujného zlata ich spravíš, z oboch koncov pokrývky. 25.19 A sprav jedného cheruba z jedného konca a druhého cheruba z druhého konca; z pokrývky, vedno z nej, spravíte cherubov, na jej oboch koncoch. 25.20 A cherubi budú mať roztiahnuté krýdla svrchu zakrývajúc svojimi krýdlami pokrývku, a svoje tvári budú mať obrátené jeden k druhému. Na pokrývku budú obrátené tvári cherubov. 25.21 A dáš pokrývku na truhlu svrchu a do truhly dáš svedoctvo, ktoré ti dám. 25.22 A tam budem prichádzať k tebe a budem hovoriť s tebou zponad pokrývky, zpomedzi obidvoch cherubov, ktorí budú nad truhlou svedoctva, o všetkom, čo ti rozkážem, dotyčne synov Izraelových. 25.23 A spravíš stôl zo šittímového dreva; dva lakte bude dlhý, lakeť široký a jeden a pol lakťa vysoký. 25.24 A pokryješ ho čistým zlatom a spravíš mu zlatý veniec dookola. 25.25 A taktiež mu spravíš obrubu z doštice, širokej na dlaň, dookola, a spravíš jeho obrube zlatý veniec dookola. 25.26 A spravíš mu štyri zlaté obrúčky a obrúčky dáš na štyri uhly, ktoré sú pri jeho štyroch nohách. 25.27 Obrúčky budú tesne pri obrube a budú za ložiská pre sochory na nosenie stola. 25.28 A spravíš sochory zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom, a stôl sa bude nosiť na nich. 25.29 A spravíš jeho misy, jeho lyžice, jeho čaše a jeho konvice, ktorými sa bude lievať liata obeť; spravíš ich z čistého zlata. 25.30 A na stôl dáš chlieb tvári Božej, aby bol predo mnou ustavične. 25.31 Spravíš aj svietnik z čistého zlata, z kujného zlata sa spraví svietnik, jeho bedro i jeho driek, jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety budú z neho. 25.32 Šesť ramien bude vychádzať z jeho bokov, tri ramená svietnika z jeho jedného boku a tri ramená svietnika z jeho druhého boku. 25.33 Tri kalíšky mandlovej podoby na jednom rameni, makovička a kvet a tri kalíšky mandlovej podoby na druhom rameni, makovička a kvet; tak sa spraví všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 25.34 A na samom svietniku tiež budú štyri kalichy mandlovej podoby, jeho makovice a jeho kvety. 25.35 Makovica bude pod dvoma ramenami z neho a makovica pod druhými dvoma ramenami z neho a makovica pod tretími ramenami z neho. Tak bude všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 25.36 Ich makovice aj ich ramená budú z neho. Celý bude z jedného kusa kujného zlata čistého. 25.37 A spravíš jeho lampy, sedem, a kňaz bude zapaľovať jeho lampy a bude svietiť do popredia predeň. 25.38 I jeho štipce na čistenie i jeho dusítka budú z čistého zlata. 25.39 Z centa čistého zlata ho spravia so všetkými tými nádobami. 25.40 A hľaď, aby si spravil veci podľa ich podoby, ktorá ti bola ukázaná na vrchu.

2 Mojžišova 26

26.1 A príbytok spravíš z desiatich pokrovcov, ktoré budú zo súkaného kmentu, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, s cherubmi dôvtipného diela umeleckého ich spravíš. 26.2 Dĺžka jedného pokrovca bude dvadsaťosem lakťov a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetky pokrovce budú mať jednu a tú istú mieru. 26.3 Päť pokrovcov bude spojených jeden s druhým, a druhých päť pokrovcov tiež spojených jeden s druhým. 26.4 A narobíš hyacintovomodrých ôk na okraj prvého pokrovca, od kraja, kde sa má spojiť, a tak iste spravíš aj na okraj posledného pokrovca, kde sa má spojiť s druhým. 26.5 Päťdesiat ôk spravíš na prvom pokrovci a päťdesiat ôk spravíš na konci pokrovca, kde sa má spojiť s druhým. Oká majú zaberať jedno naproti druhému. 26.6 A spravíš päťdesiat zlatých háčikov a spojíš pokrovce jeden s druhým háčkami, a príbytok bude jednotný. 26.7 A narobíš pokrovcov z kozej srsti na stán, na vrch na príbytok. Jedenásť takých pokrovcov spravíš. 26.8 Dĺžka jedného pokrovca bude tridsať lakťov, a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetkých jedonásť pokrovcov bude mať jednu a tú istú mieru. 26.9 A päť pokrovcov spojíš osobitne a tých šesť pokrovcov zase osobitne a šiesty pokrovec složíš vo dvoje napredok v čele stánu. 26.10 A spravíš päťdesiat ôk po kraji jedného pokrovca, krajného, kde sa má spojiť, a päťdesiat ôk po kraji druhého pokrovca na druhé spojenie. 26.11 A spravíš päťdesiat medených háčkov a vopneš háčky do ôk a tak pospájaš stán, a bude jeden celok. 26.12 A čo do toho, čo bude zbývať z pokrovcov stánu a previsať, polovica presahujúceho pokrovca bude visieť v tyle príbytku. 26.13 A lakeť z jednej strany a lakeť z druhej strany toho, čo zbýva po dĺžke pokrovcov stánu, bude visieť na strany príbytku z jednej i z druhej strany prikrývať ho. 26.14 A taktiež spravíš pokrov stánu z baraních koží, zafarbených na červeno, a pokrov z jazvečích koží po vrchu. 26.15 A narobíš dosiek na príbytok zo šittímového dreva, stojatých. 26.16 Dĺžka dosky bude desať lakťov a jeden a pol lakťa šírka jednej dosky. 26.17 Každá doska bude mať dva čepy, spojené jeden s druhým. Tak to urob všetkým doskám príbytku. 26.18 A tedy spravíš dosky na príbytok. Dvadsať dosiek pre južnú stranu, k poludniu. 26.19 A spravíš štyridsať podstavcov zo striebra pod tých dvadsať dosiek, dva podstavce pod jednu dosku pre jej dva čepy a dva podstavce pod druhú dosku pre jej dva čepy. 26.20 A pre druhý bok príbytku, pre severnú stranu, dvadsať dosiek. 26.21 Ich štyridsať podstavcov bude tiež zo striebra, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 26.22 A pre zadnú stranu príbytku, k moru, spravíš šesť dosiek. 26.23 A dve dosky spravíš pre uhly príbytku na zadnej strane, 26.24 ktoré budú vo dvoje od spodku a budú dokonale spojené v jeden celok na svojom vrchu do jedného kruhu. Tak bude s nimi oboma; budú pre oba tie uhly. 26.25 Bude ich osem dosiek, a ich podstavcov zo striebra bude šestnásť podstavcov, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 26.26 A narobíš zásuviek na spojenie zo šittímového dreva; päť ich bude pre dosky jednej strany príbytku, 26.27 a päť zásuviek pre dosky druhej strany príbytku a päť zásuviek pre dosky zadnej strany príbytku, k moru. 26.28 A prostredná zásuvka prostred dosiek bude sahať od jedného konca po druhý. 26.29 Dosky pokryješ zlatom a ich kruhy spravíš zo zlata, ložiská to pre zásuvky, a zásuvky tiež pokryješ zlatom. 26.30 A tak postavíš príbytok podľa jeho spôsobu, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. 26.31 A pravíš priehradnú oponu z hyacintovomodrého postavu, z purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu; spravíš ju dôvtipným dielom umeleckým s cherubami. 26.32 A zavesíš ju na štyri stĺpy zo šittímového dreva, pokryté zlatom, aj ich háky budú zo zlata, a budú stáť na štyroch podstavcoch zo striebra. 26.33 A dáš oponu na háčky a vnesieš ta, do vnútra za oponu, truhlu svedoctva. A opona vám bude oddeľovať svätyňu od svätyne svätých. 26.34 A položíš pokrývku na truhlu svedoctva vo svätyni svätých. 26.35 A postavíš stôl zvonku pred oponou a svietnik naproti stolu po strane príbytku na juh a stôl dáš na severnú stranu. 26.36 A spravíš záclonu dveriam stánu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, a bude to práca výšivkára. 26.37 A spravíš pre záclonu päť stĺpov zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. Aj ich háky budú zo zlata, a uleješ im päť podstavcov z medi.

2 Mojžišova 27

27.1 A spravíš oltár zo šittímového dreva; päť lakťov bude jeho dĺžky a päť lakťov šírky; oltár bude štvorhranný a jeho výška bude tri lakte. 27.2 A spravíš mu jeho rohy na štyroch jeho uhloch; z neho budú jeho rohy, a pokryješ ho meďou. 27.3 A spravíš jeho hrnce na jeho popol i jeho lopatky, jeho čaše, jeho vidlice a jeho nádoby na uhlie. Všetko jeho náradie spravíš z medi. 27.4 A spravíš mu mrežu, prácu na spôsob siete z medi. A spravíš na sieť štyri medené kruhy na jej štyroch rohoch. 27.5 A dáš ju pod obrubu oltára zo spodku, a sieť bude až do polovice oltára. 27.6 A spravíš oltáru sochory, sochory zo šittímového dreva, a pokryješ ich meďou. 27.7 A jeho sochory budú vovlečené v kruhoch a sochory budú po oboch stranách oltára, keď ho ponesú. 27.8 Dutý, z dosiek ho spravíš. Ako ti bolo ukázané na vrchu, tak spravia. 27.9 Spravíš dvor príbytku. Pre južnú stranu, k poludniu, bude mať dvor koberce zo súkaného kmentu sto lakťov dĺžky; toľko bude mať jedna strana. 27.10 Jeho stĺpov bude dvadsať a ich podstavcov tiež dvadsať, z medi. Háky stĺpov a spojovacie žrde budú zo striebra. 27.11 A tak bude i pre severnú stranu v dĺžke, kobercov sto lakťov dĺžky a jeho stĺpov dvadsať a ich podstavcov dvadsať, z medi; háky stĺpov a ich spojovacie žrde zo striebra. 27.12 A šírka dvora na západnej strane, od mora, bude mať kobercov v dĺžke päťdesiat lakťov. Ich stĺpov bude desať a ich podstavcov desať. 27.13 A šírka dvora prednej strany východnej päťdesiat lakťov. 27.14 A pätnásť lakťov budú koberce jedného boku vchodu, ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 27.15 A pre druhý bok vchodu pätnásť lakťov kobercov; ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 27.16 A brána dvora bude mať záclonu dvadsať lakťov šírky, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, a bude to práca výšivkára; ich stĺpy štyri aj ich podstavce štyri. 27.17 Všetky stĺpy dvora dookola budú pospájané striebrom; ich háky budú zo striebra a ich podstavce z medi. 27.18 Dĺžka dvora bude sto lakťov a šírka po päťdesiatich a výška päť lakťov, súkaný kment a ich podstavce z medi. 27.19 Všetky nádoby príbytku ku všetkej jeho službe i všetky jeho kolíky ako aj všetky kolíky dvora budú z medi. 27.20 A ty prikážeš synom Izraelovým, aby nadonášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, postaviť lampu, ktorá by vždycky horela. 27.21 V stáne shromaždenia, zvonku pred oponou, ktorá bude nad svedoctvom, bude ju upravovať Áron a jeho synovia, aby horela od večera až do rána pred Hospodinom. To bude večným ustanovením po ich pokoleniach, ktoré sa bude zachovávať od synov Izraelových.

2 Mojžišova 28

28.1 A ty vezmi k sebe Árona, svojho brata, a jeho synov s ním zpomedzi synov Izraelových, aby mi konal kňazskú službu, Áron, Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár, synovia Áronovi. 28.2 A spravíš Áronovi, svojmu bratovi, sväté rúcha na slávu a na ozdobu. 28.3 A ty budeš hovoriť všetkým remeselníkom múdreho srdca, kde ktorého z nich som naplnil duchom múdrosti, aby spravili rúcha Áronove posvätiť ho, aby mi konal kňazskú službu. 28.4 A toto sú rúcha, ktoré spravia: náprsník, efod, plášť a sukňu z pletenej látky, čapicu a pás. A tak spravia sväté rúcha Áronovi, tvojmu bratovi, a jeho synom, aby mi konal kňazskú službu. 28.5 A oni vezmú zlato a hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment. 28.6 A spravia efod zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, všetko to dôvtipného diela umeleckého. 28.7 Bude mať dva náplecníky, spojené na oboch svojich koncoch, a tak bude spojený v jedno. 28.8 Aj efodový opasok, ktorý bude na ňom, tej istej práce, z toho istého bude, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 28.9 A vezmeš dva kamene onyxa a vyryješ na nich mená synov Izraelových, 28.10 ich šesť mien na jeden kameň a ostatných šesť mien na druhý kameň podľa poriadku ich narodenia. 28.11 Bude to práca remeselníka, ktorý reže kameň, jako ryty na pečati, tak vyryješ na oba tie kamene s menami synov Izraelových, a spravíš ich tak, aby boly obrúbené pletivom zo zlata. 28.12 Potom položíš oba kamene na náplecníky efoda, pamätné kamene, aby boly pamiatkou na synov Izraelových, a Áron bude nosiť ich mená pred Hospodinom na oboch svojich pleciach na pamiatku. 28.13 A spravíš pletivá zo zlata. 28.14 Spravíš aj dve retiazky z čistého zlata, ktoré spravíš na spôsob motúzov, stáčanej práce, a dáš stáčané retiazky na tie pletivá. 28.15 A spravíš náprsník súdu, dôvtipným dielom umeleckým; aká bude práca efoda, taký aj oň spravíš; zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného a zo súkaného kmentu ho spravíš. 28.16 Štvorhranný bude, vo dvoje složený; piaď bude jeho dĺžky a piaď jeho šírky. 28.17 A vrúbiš doň vruby kameňa, štyri rady kameňa. Rad: rubín, topaz a smaragd, prvý rad. 28.18 Druhý rad: karbunkulus, zafír a diamant. 28.19 Tretí rad: ligúr, achát a ametyst. 28.20 Štvrtý rad: chryzolit, onyx a jaspis; zlatom budú opletené vo svojich vruboch. 28.21 A kameňov bude s menami synov Izraelových dvanásť, s ich menami, ryty jako na pečati, každý so svojím kameňom, budú pre dvanásť pokolení. 28.22 A na náprsník spravíš motúzkové retiazky, prácu to na spôsob povrázkov, z čistého zlata. 28.23 A spravíš na náprsník dve obrúčky zo zlata a tie obrúčky dáš na dva konce náprsníka. 28.24 A zase tie dva zlaté povrázky pripravíš na tie dve obrúčky na konce náprsníka. 28.25 A dva konce dvoch povrázkov dáš na dve pletivá a tak pripneš na náplecníky efoda napredku. 28.26 A spravíš aj druhé dve obrúčky zo zlata a pripravíš ich na druhé dva konce náprsníka na jeho okraj z tamtej, spodnej strany efoda, dovnútra. 28.27 A spravíš dve obrúčky zo zlata, ktoré dáš na oba náplecníky efoda zospodku napredku pri jeho spojení hore nad opaskom efoda. 28.28 Tak priviažu náprsník od jeho obrúček k obrúčkam efoda šnúrou z hyacintovomodrého postavu, aby bol nad opaskom efoda a aby neodstával náprsník od efoda. 28.29 A Áron bude nosiť mená synov Izraelových na náprsníku súdu na svojom srdci, keď bude vchádzať do svätyne, na pamiatku pred Hospodinom ustavične. 28.30 A dáš do náprsníka súdu urím a thumím, a budú na srdci Áronovom, keď bude vchádzať pred Hospodina, a Áron bude nosiť súd synov Izraelových na svojom srdci pred Hospodinom ustavične. 28.31 A spravíš plášť efodu, celý z hyacintovomodrého postavu. 28.32 Obojok pre hlavu bude mať na svojom prostredku; jeho obojok bude mať lem dookola, prácou tkáča, a bude mať obojok ako pancier, neroztrhne sa. 28.33 A na jeho podolku spravíš granátové jablká z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, na jeho podolku dookola a zlaté zvončeky pomedzi ne dookola. 28.34 Zlatý zvonček a granátové jablko a zase zlatý zvonček a granátové jablko na podolku plášťa dookola. 28.35 A bude to na Áronovi, aby svätoslúžil, a počuje sa jeho zvuk, keď bude vchádzať do svätyne pred Hospodina i keď bude vychádzať, a nezomrie. 28.36 A spravíš bliašok z čistého zlata a vyryješ na ňom ryty jako na pečati: Sväté Hospodinovi. 28.37 Pripravíš ho na šnúrku z hyacintovomodrého postavu, a bude na čapici, napredku na čapici bude. 28.38 A bude na čele Áronovom, a tak bude nosiť Áron neprávosť svätých vecí, ktoré zasvätia synovia Izraelovi, nech by to boly jakékoľvek ich sväté dary, a bude na jeho čele ustavične, aby boly príjemné pred Hospodinom. 28.39 A utkáš sukňu na spôsob pletiva z kmentu a spravíš aj čapicu z kmentu a opasok spravíš práce výšivkára. 28.40 A synom Áronovým spravíš sukne a spravíš im aj opasky a čiapky im spravíš na slávu a na ozdobu. 28.41 A tak oblečieš do toho Árona, svojho brata, a jeho synov s ním, a pomažeš ich a naplníš ich ruku a posvätíš ich, a budú mi konať kňazskú službu. 28.42 Sprav im aj ľanové nohavice na pokrytie tela hanby, od bedier až po stehná budú sahať. 28.43 A budú na Áronovi a na jeho synoch, keď budú vchádzať do stánu shromaždenia alebo keď sa budú blížiť k oltáru, aby svätoslúžili v svätyni a neponesú neprávosti a nezomrú. Bude mu to večným ustanovení i jeho semenu po ňom.

2 Mojžišova 29

29.1 A toto je to, čo im učiníš, aby si ich vysvätil, aby mi potom konali kňazskú službu. Vezmi jedného junca, z hoviad, a dvoch baranov bez vady, 29.2 nekvasený chlieb a nekvasené koláče, zamiesené s olejom, a nekvasené osúchy, pomazané olejom; urobíš ich z bielej múky pšeničnej. 29.3 A dáš to do jedného koša a budeš to obetovať v koši spolu i s tým juncom i s oboma baranmi. 29.4 A Árona a jeho synov dovedieš ku dveriam stánu shromaždenia a umyješ ich vodou. 29.5 Potom vezmeš rúcha a oblečieš Árona do sukne, do efodového plášťa, do efodu a do náprsníka a prepášeš ho opaskom efoda. 29.6 A položíš čapicu na jeho hlavu a dáš korunu svätosti na čapicu. 29.7 Potom vezmeš olej na pomazávanie a vyleješ na jeho hlavu a pomažeš ho. 29.8 A dovedieš i jeho synov a oblečieš ich do sukieň. 29.9 A opášeš ich pásom, Árona i jeho synov, a poviažeš im čiapky na hlavu, a budú mať kňazstvo večným ustanovením, a naplníš ruku Áronovu a ruku jeho synov a tak ich vysvätíš. 29.10 Potom dovedieš junca pred stán shromaždenia, a Áron a jeho synovia položia svoje ruky na hlavu junca. 29.11 A zabiješ junca pred Hospodinom pri dveriach stánu shromaždenia. 29.12 A vezmeš z krvi junca a dáš na rohy oltára svojím prstom a všetku ostatnú krv vyleješ k základu oltára. 29.13 A vezmeš všetok tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i bránicu s pečeňou aj obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, a zapáliš to na oltári. 29.14 A mäso junca a jeho kožu i s jeho lajnom spáliš ohňom vonku za táborom; to je obeť za hriech. 29.15 A vezmeš toho jedného barana, a Áron a jeho synovia položia svoje ruky na hlavu barana, 29.16 A zabiješ barana a vezmeš jeho krv a pokropíš hore oltár dookola. 29.17 A barana posekáš na jeho kusy a umyješ jeho vnútornosti i jeho nohy a pokladieš ich na jeho kusy i na jeho hlavu 29.18 a zapáliš celého barana na oltári; to je zápalná obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, je to ohňová obeť Hospodinovi. 29.19 Potom vezmeš druhého barana, a Áron a jeho synovia položia svoje ruky na hlavu barana. 29.20 A zabiješ barana a vezmeš z jeho krvi a dáš na boltec ucha Áronovho a na boltec pravého ucha jeho synov a na palec ich pravej ruky i na palec ich pravej nohy a krv vykropíš hore na oltár dookola. 29.21 A vezmeš z krvi, ktorá bude na oltári, a z oleja na pomazávanie a pokropíš Árona a jeho rúcha a jeho synov a rúcha jeho synov s ním, a bude svätý on i jeho rúcha i jeho synovia i rúcha jeho synov s ním. 29.22 A vezmeš z barana tuk i tukom orastený chvost a tuk, pokrývajúci vnútornosti, a bránicu pečene a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, a pravú lopatku, pretože je to baran vysviacky naplnením ruky, 29.23 a jeden peceň chleba, jeden chlebový koláč s olejom a jeden osúch z koša nekvasených chlebov, ktorý je pred Hospodinom. 29.24 A položíš to všetko na ruky Áronove a na ruky jeho synov a budeš to povznášať na rukách sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom. 29.25 Potom to vezmeš z ich ruky a zapáliš na oltári na zápalnú obeť, aby to bolo upokojujúcou vôňou pred Hospodinom; je to ohňová obeť Hospodinovi. 29.26 A vezmeš hruď z barana naplnenia ruky, ktorá bude Áronovi, a budeš ju povznášať na rukách sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom, a to bude tebe za podiel. 29.27 Tedy posvätíš hruď obeti povznášania a lopatku obeti pozdvihnutia, to, čo bolo sem a ta povznášané, a čo bolo pozdvihnuté z barana naplnenia ruky, z toho, čo bude Áronovi, a z toho, čo bude jeho synom. 29.28 A bude to Áronovi a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových, lebo je to obeť pozdvihnutia, a obeť pozdvihnutia bude od synov Izraelových z ich bitných obetí pokojných, ich obeť pozdvihnutia bude patriť Hospodinovi. 29.29 A sväté rúcha, ktoré má Áron, budú jeho synom po ňom pomazávať ich v nich a napĺňať v nich ich ruku. 29.30 Sedem dní ich bude obliekať kňaz namiesto neho z jeho synov, ktorý vojde do stánu shromaždenia, aby svätoslúžil v svätyni. 29.31 A vezmeš barana naplnenia ruky a uvaríš jeho mäso na svätom mieste. 29.32 A tak bude jesť Áron a jeho synovia mäso barana a chlieb, ktorý bude v koši, pri dveriach stánu shromaždenia. 29.33 A budú jesť tie veci, ktorými bolo pokrytím smierené naplniť ich ruky, vysvätiť ich. Ale cudzí nebude jesť z toho, pretože sú to sväté veci. 29.34 Ak zostane voľačo z mäsa naplnenia ruky a z chleba až do rána, spáliš pozostalé ohňom; nebude sa jesť, lebo je to sväté. 29.35 Tedy tak učiníš Áronovi a jeho synom, všetko tak, ako som prikázal tebe: sedem dní budeš plniť ich ruku. 29.36 A na každý ten deň pripravíš junca obeti za hriech na očistenie, pokryť hriech, a odhriešiš oltár tým, že pokryješ na ňom hriech a pomažeš ho, aby si ho tak posvätil. 29.37 Sedem dní budeš pokrývať na oltári hriech a tak ho očisťovať a posvätíš ho, a oltár bude svätosvätý; všetko, čokoľvek sa dotkne oltára, bude sväté. 29.38 A toto je to, čo pripravíš, čo budeš obetovať na oltári: dvoch ročných baránkov na každý deň, ustavične. 29.39 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého baránka budeš obetovať k večeru. 29.40 A desatinu efy jemnej múky bielej, zamiesenej vo štvrtine hína oleja, získaného tlčením, a liatu obeť, štvrtinu hína vína, na jedného baránka. 29.41 A druhého baránka budeš obetovať k večeru. A jaká je obilná obeť ranná a jaká jej liata obeť, tak učiníš všetko i pri tejto obeti, aby bola upokojujúcou vôňou, ohňovou obeťou Hospodinovi. 29.42 To bude ustavičná obeť zápalná po vašich pokoleniach, obetovaná pri dveriach stánu shromaždenia pred Hospodinom, kam budem prichádzať k vám, aby som tam hovoril s tebou. 29.43 A ta budem prichádzavať k synom Izraelovým, a miesto bude posvätené mojou slávou. 29.44 A posvätím stán shromaždenia a oltár a posvätím Árona i jeho synov, aby mi konali kňazskú službu. 29.45 A budem bývať prostred synov Izraelových a budem im Bohom. 29.46 A poznajú, že ja som Hospodin, ich Bôh, ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, aby som býval v ich strede, ja Hospodin, ich Bôh.

2 Mojžišova 30

30.1 A spravíš oltár na pálenie kadiva. Spravíš ho zo šittímového dreva. 30.2 Lakeť bude jeho dĺžky a lakeť jeho šírky; štvorhranný bude, a dva lakte bude jeho výška; z neho budú jeho rohy. 30.3 A pokryješ ho čistým zlatom, jeho vrch i jeho steny dookola i jeho rohy. A spravíš mu zlatú obrubu podoby venca dookola. 30.4 A spravíš mu po dvoch obrúčkach zo zlata pod jeho obrubou na oboch jeho uhloch, tak urobíš na oboch jeho stranách, a budú ložiskami pre sochory nosiť ho na nich. 30.5 A sochory spravíš zo šittímového dreva a pokryješ ich zlatom. 30.6 A dáš ho pred oponu, ktorá je nad truhlou svedoctva, pred pokrývku, ktorá je na svedoctve, kam budem prichádzať k tebe. 30.7 A Áron bude na ňom kadiť kadivo z voňavých vecí, každého rána; keď upraví lampy, vtedy to bude kadiť. 30.8 A keď zapáli Áron lampy, k večeru, tiež to bude kadiť. To bude ustavičné kadivo pred Hospodinom po vašich pokoleniach. 30.9 Nezapálite na ňom cudzieho kadiva ani zápalu ani obilnej obeti ani nevylejete na ňom liatej obeti. 30.10 A Áron vykoná smierenie pokrytím hriechu na jeho rohoch raz v roku donesúc z krvi obeti za hriech v deň smierenia, raz v roku pokryje na ňom hriech po vašich pokoleniach. Svätosvätý bude Hospodinovi. 30.11 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 30.12 Keď budeš počítať počet synov Izraelových, tí, ktorí z nich budú uznaní za súcich do vojska, dajú každý Hospodinovi smierne za svoju dušu, hneď, keď ich uznáš za súcich, a nebude na nich rany, keď ich budeš počítať. 30.13 Toto dajú: každý, ktorý prejde do počtu súcich, dá pol šekla v šekle svätyne. Taký šekel má dvadsať gér. Pol šekla bude obeťou pozdvihnutia Hospodinovi. 30.14 Každý, ktorý prejde medzi počítaných vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, dá Hospodinovi obeť pozdvihnutia. 30.15 Bohatý nedá viacej, a chudobný nedá menej ako pol šekla dajúc Hospodinovi obeť pozdvihnutia, aby ste pokryli hriech na svojich dušiach. 30.16 A vezmeš peniaze toho pokrytia od synov Izraelových a dáš ich na službu stánu shromaždenia, a budú synom Izraelovým na pamiatku pred Hospodinom, na pokrytie hriechu na vašich dušiach. 30.17 Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 30.18 Spravíš aj medený umyvák, ktorého podstavec bude tiež z medi, na umývanie, a umiestiš ho medzi stán shromaždenia a medzi oltár a naleješ do neho vody. 30.19 A Áron a jeho synovia si budú umývať z neho svoje ruky a svoje nohy. 30.20 Keď budú vchádzať do stánu shromaždenia, budú sa umývať vodou, aby nezomreli, alebo keď sa budú blížiť oltáru, aby svätoslúžili, aby zapaľovali ohňovú obeť Hospodinovi. 30.21 Tedy umyjú si svoje ruky a svoje nohy, a nezomrú, a bude im to večným ustanovením, jemu i jeho semenu po ich pokoleniach. 30.22 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 30.23 A ty si vezmi voňavých vecí najprednejších, samotečenej myrrhy päťsto šeklov a voňavej škorice polovicu toho, dvesto päťdesiat, i voňavej trstiny, dvesto päťdesiat, 30.24 kassie päťsto v šekle svätyne, a olivového oleja mieru hín. 30.25 A spravíš z toho olej na sväté pomazávanie, lekárnickú masť voňavú, prácou lekárnika, bude to olej na sväté pomazávanie. 30.26 A pomažeš ním stán shromaždenia a truhlu svedoctva, 30.27 stôl a všetky jeho nádoby, svietnik a všetky jeho náčinia i oltár na kadenie, 30.28 oltár na zápaly a všetko jeho náradie, umyvák a jeho podstavec. 30.29 A postavíš tie veci, a budú svätosvätým; všetko, čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté. 30.30 Pomažeš aj Árona a jeho synov a vysvätíš ich, aby mi konali kňazskú službu. 30.31 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Toto mi bude olej na sväté pomazávanie po vašich pokoleniach. 30.32 Nevyleje sa na telo človeka, a čo do miery jeho složenia, nespravíte jemu podobného oleja; svätý je, svätým vám bude. 30.33 Ktokoľvek by spravil podobnú masť a kto by z nej dal na cudzieho, vyťatý bude zo svojho ľudu. 30.34 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vezmi si voňavých vecí, kvapavej živice, onychy a galbanu, voňavých vecí a čistého kadiva libánskeho; každé bude rovnakej váhy. 30.35 A spravíš z toho kadivo, voňavú vec, zhotovenú na lekárnický spôsob, osolené, čisté a sväté. 30.36 A utlčieš niečo z toho na drobno a dáš z toho pred svedoctvo v stáne shromaždenia, kam budem prichádzať k tebe. Svätosvätým vám bude. 30.37 A kadiva, jaké spravíš, čo do pomeru jeho složenia, nespravíte sebe; bude ti svätým, pre Hospodina. 30.38 Človek, ktorý by spravil niečo jako to, aby to voňal, bude vyťatý zo svojho ľudu.

2 Mojžišova 31

31.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 31.2 Vidz, menom som povolal Becaleéla, syna Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho. 31.3 A naplnil som ho duchom Božím, múdrosťou, rozumnosťou a umením, a to vo všelijakom diele, 31.4 aby bol schopný vymyslieť dôvtipné veci a pracovať v zlate, striebre a v medi 31.5 a rezať kameň na osádzanie ako i rezať drevo, pracovať v každom diele. 31.6 A ja, hľa, dal som Aholiába, syna Achisámachovho, z pokolenia Dánovho, aby pracoval s ním, a do srdca všetkých, ktorí sú múdreho srdca, dal som múdrosť, a spravia všetko, čo som ti prikázal: 31.7 stán shromaždenia, truhlu svedoctva a pokrývku, ktorá bude na nej, a všetko náradie stánu, 31.8 aj stôl a jeho nádoby, čistý svietnik a všetko jeho náčinie a oltár pre kadivo 31.9 aj oltár pre zápaly a všetko jeho náradie aj umyvák a jeho podstavec, 31.10 i jemne pletené rúcha do služby a sväté rúcha pre Árona, kňaza, a rúcha jeho synov, aby konali kňazskú službu, 31.11 a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých vecí pre svätyňu, všetko spravia tak, ako som ti prikázal. 31.12 A ešte povedal Hospodin Mojžišovi a riekol: 31.13 A ty hovor synom Izraelovým a povedz: A však mojej soboty budete ostríhať, lebo je to znamením medzi mnou a medzi vami po vašich pokoleniach, aby sa vedelo, že ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem. 31.14 A budete ostríhať sobotu, lebo vám je svätá; kto by ju poškvrnil, istotne zomrie, lebo ktokoľvek by v nej robil nejakú prácu, tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu. 31.15 Šesť dní sa bude robiť práca, a v siedmy deň je sobota odpočinutia, sväté Hospodinovi. Každý, kto by robil nejakú prácu v sobotný deň, istotne zomrie. 31.16 Preto budú synovia Izraelovi ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou smluvou. 31.17 Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými na veky; lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si. 31.18 A dal Mojžišovi, keď s ním dohovoril na vrchu Sinai, dve dosky svedoctva, kamenné dosky, popísané prstom Božím.

2 Mojžišova 32

32.1 A keď videl ľud, že Mojžiš len neschádza s vrchu, shromaždil sa ľud na Árona, a povedali mu: Vstaň a sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 32.2 A Áron im povedal: Strhajte zlaté náušnice, ktoré sú na ušiach vašich žien, vašich synov a vašich dcér, a doneste ku mne. 32.3 A všetok ľud, všetci si strhali zlaté náušnice, ktoré boly na ich ušiach, a doniesli k Áronovi. 32.4 A vzal to z ich ruky a sformujúc to rydlom spravil z toho sliate teľa. A povedali: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! 32.5 Keď to videl Áron, vystavil oltár pred ním, a Áron volal a riekol: Zajtra bude slávnosť Hospodinova. 32.6 Potom na druhý deň vstali skoro ráno a obetovali zápaly a doviedli pokojné obeti. A ľud sadol, aby jedol a pil, a vstali, aby sa hrali. 32.7 A Hospodin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme. 32.8 Skoro sišli s cesty, ktorú som im prikázal; spravili si teľa, sliatinu, a klaňajú sa mu a obetujú mu a vravia: Toto sú tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme. 32.9 A Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, a hľa, je to ľud tvrdej šije. 32.10 A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich, a aby som ich vyhladil, a učiním teba veľkým národom. 32.11 Ale Mojžiš prosil pokorne Hospodina, svojho Boha, o milosť a vravel: Prečo sa, ó, Hospodine, roznecuje tvoj hnev na tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej zeme veľkou silou a mocnou rukou? 32.12 Prečo majú povedať Egypťania, že vraj ich vyviedol na zlé, aby ich pobil na vrchoch a aby ich vyhladil s tvári zeme! Odvráť sa od prchlivosti svojho hnevu a ľutuj zlého, ktoré si usúdil svojmu ľudu! 32.13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnožím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky. 32.14 A Hospodin ľutoval zlého, o ktorom hovoril, že ho učiní svojmu ľudu. 32.15 A Mojžiš obrátiac sa sišiel s vrchu, a dve dosky svedoctva mal vo svojej ruke, dosky, popísané na oboch stranách; z jednej i z druhej strany boly popísané. 32.16 Dosky boly dielom Božím, písmo bolo písmom Božím, ktoré bolo vyryté na doskách. 32.17 A keď počul Jozua hlas ľudu, že kričí, povedal Mojžišovi: Krik boja je v tábore. 32.18 A on povedal: Nie je to krik, ako sa ozýva víťazstvo, ani nie je to krik, ako sa ozýva porážka; ja čujem hlas spevu. 32.19 A stalo sa, keď sa priblížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, že sa rozpálil hnev Mojžišov a hodil dosky zo svojich rúk a rozbil ich pod vrchom. 32.20 Potom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a rozdrvil až na prach a vysypúc to na vody dal piť synom Izraelovým. 32.21 A Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si naň uviedol veľký hriech? 32.22 A Áron povedal: Nech sa neroznecuje hnev môjho pána! Ty znáš tento ľud, že je náchylný ku zlému. 32.23 Povedali mi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo čo do toho Mojžiša, muža, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo. 32.24 A povedal som im: Kto má zlato, strhajte si! A dali mi, a hodil som ho do ohňa, a vyšlo toto teľa. 32.25 A keď videl Mojžiš ľud, že je rozuzdený, pretože ho rozuzdil Áron na zlú povesť a na posmech medzi tými, ktorí povstávali proti nim, 32.26 vtedy sa postavil Mojžiš v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, nech pristúpi ku mne! A shromaždili sa k nemu všetci synovia Léviho. 32.27 A povedal im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pripášte každý svoj meč na svoje bedrá, prejdite ta i nazpät, od brány k bráne v tábore, a zabite každý svojho brata a každý svojho priateľa a každý svojho blížneho. 32.28 A synovia Léviho učinili podľa slova Mojžišovho, a padlo z ľudu toho dňa tak asi tri tisíce mužov. 32.29 A Mojžiš povedal: Naplňte každý svoju ruku dnes a tak sa posväťte Hospodinovi, lebo každý vykonal súd na svojom synovi a na svojom bratovi, nato, aby dal dnes na vás požehnanie. 32.30 A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako smieriť váš hriech. 32.31 Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom, a spravili si zlatých bohov. 32.32 A tak teraz, ak odpustíš ich hriech -; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. 32.33 A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy. 32.34 A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pojde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech. 32.35 A Hospodin bil ľud preto, že boli spravili to teľa, ktoré spravil Áron.

2 Mojžišova 33

33.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu - 33.2 A pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -, 33.3 do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste. 33.4 Keď počul ľud túto zlú zprávu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy. 33.5 Lebo Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť. 33.6 A synovia Izraelovi strhali si svoju okrasu, a tak aj zostalo od vrchu Hóreba. 33.7 A Mojžiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stánom shromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal Hospodina, že vyšiel ku stánu shromaždenia, ktorý bol vonku za táborom. 33.8 A tiež bolo, keď vychádzal Mojžiš ku stánu, že povstal všetok ľud, a stáli každý pri dveriach svojho stánu, a hľadeli za Mojžišom, dokiaľ nevošiel do stánu. 33.9 A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, sostúpil oblakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojžišom. 33.10 A všetok ľud videl oblakový stĺp, že stojí pri dveriach stánu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dveriach svojho stánu. 33.11 A Hospodin hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánu. 33.12 A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Pane, ty mi kážeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach. 33.13 A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom. 33.14 A riekol: Moja tvár pojde pred tebou, a dám ti odpočinúť. 33.15 A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto. 33.16 A kde po čomže sa pozná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že pojdeš s nami, a že budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme? 33.17 A Hospodin riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene. 33.18 Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu! 33.19 A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno Hospodinovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 33.20 A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal živý. 33.21 A ešte riekol Hospodin: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale. 33.22 A stane sa, keď pojde popri tebe moja sláva, že ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem. 33.23 Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť.

2 Mojžišova 34

34.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil. 34.2 A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu. 34.3 Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáže na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu. 34.4 Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojžiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa. 34.5 A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN. 34.6 A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, 34.7 ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení. 34.8 A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa. 34.9 A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo! 34.10 A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou. 34.11 Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyženiem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 34.12 Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede! 34.13 Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate, 34.14 lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je silný Bôh žiarlivý. 34.15 Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, že by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti 34.16 a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, že by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi. 34.17 Nespravíš si liatych bohov. 34.18 Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta. 34.19 Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza. 34.20 Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáže predo mnou prázdny. 34.21 Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v žatve prestaneš. 34.22 A učiníš si slávnosť týždňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej žatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku. 34.23 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho. 34.24 Lebo vyženiem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepožiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku. 34.25 Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci. 34.26 Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 34.27 A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom. 34.28 A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov. 34.29 A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu), že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh. 34.30 A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa priblížiť sa k nemu. 34.31 Ale Mojžiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky kniežatá v obci, a Mojžiš hovoril s nimi. 34.32 Potom sa priblížili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai. 34.33 A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár. 34.34 Keď potom vchádzal Mojžiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané. 34.35 A synovia Izraelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.

2 Mojžišova 35

35.1 A Mojžiš svolal celú obec synov Izraelových a povedal im: Toto sú tie veci, ktoré prikázal činiť Hospodin: 35.2 Šesť dní sa bude konať práca, ale siedmeho dňa vám bude svätosť sobotného odpočinutia Hospodinovho. Ktokoľvek by v ňom robil nejakú prácu, zomrie. 35.3 Nezapálite ohňa nikde vo svojich príbytkoch v deň soboty. 35.4 A Mojžiš povedal celej obci synov Izraelových a riekol: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin, keď povedal: 35.5 Vyberte od seba obeť pozdvihnutia pre Hospodina; každý, kto je ochotný vo svojom srdci, donesie ju, obeť pozdvihnutia Hospodinovu: zlato, striebro a meď, 35.6 hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, kment a kozie srsti. 35.7 Kože z baranov, farbené na červeno, kože z jazvecov a šittímové drevo, 35.8 olej na svetlo, voňavé veci na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo, 35.9 onychínové kamene a iné kamene na osádzanie pre efod a pre náprsník. 35.10 A prijdú všetci, ktorí sú múdreho srdca medzi vami, a budú robiť všetko, čo prikázal Hospodin: 35.11 príbytok, jeho stán a jeho pokrytie, jeho háčky a jeho dosky, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce; 35.12 truhlu a jej sochory, pokrývku a oponu zastrenia; 35.13 stôl a jeho sochory a všetky jeho nádoby a chlieb tvári Božej, 35.14 svietnik svetla a jeho nádoby a jeho lampy a olej na svetlo, 35.15 oltár na kadenie a jeho sochory a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých korenín a záclonu dverí, pre dvere Božieho príbytku, 35.16 oltár na zápaly a mrežu z medi, ktorá patrí k nemu, jeho sochory a všetko jeho náradie; umyvák a jeho podstavec, 35.17 koberce dvora, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu brány dvora, 35.18 kolíky príbytku a kolíky dvora a ich povrazy, 35.19 rúcha, jemne pletené, svätoslúžiť v nich v svätyni; sväté rúcha Áronovi, kňazovi, a rúcha pre jeho synov, konať kňazskú službu. 35.20 A tak vyšli, celá obec synov Izraelových, od tvári Mojžišovej. 35.21 A prišli, každý jeden, ktorého ponúklo jeho srdce, a každý, koho učinil jeho duch ochotným, a doniesli obeť pozdvihnutia Hospodinovu na prácu na stáne shromaždenia a na každú jeho službu a na sväté rúcha. 35.22 Potom prišli mužovia i so ženami, všetci, ktorí boli ochotného srdca, doniesli sponky, náušnice, prstene a ženské ozdobné retiazky, všelijaké klenoty zo zlata, i každý, kto obetoval Hospodinovi povznášajúcu obeť zlata. 35.23 A každý, u koho sa našiel hyacintovomodrý postav a purpur a červec, dvakrát farbený, a kment a kozia srsť a baranie kože, farbené na červeno, a jazvečie kože, všetci doniesli. 35.24 A zase každý, kto obetoval pozdvihnutia obeť striebra a medi, doniesol pozdvihnutia obeť Hospodinovu, jako aj každý, u koho sa našlo šittímové drevo na všelijakú prácu k službe, doniesol. 35.25 I všetky ženy múdreho srdca priadly svojimi rukami, a doniesly, čo napriadly, hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment. 35.26 A taktiež i všetky ženy, ktoré v múdrosti ponúklo ich srdce, priadly koziu srsť. 35.27 A kniežatá doniesly onychínové kamene a kamene na vysádzanie na efod a náprsník, 35.28 a voňavé veci a olej na svetlo a potrebné na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo. 35.29 Každý muž a každá žena, ktorých učinilo ich srdce ochotnými, aby doniesli potrebné; nech už to bolo na ktorúkoľvek prácu, ktorú prikázal Hospodin vykonať skrze Mojžiša, doniesli synovia Izraelovi dobrovoľnú obeť Hospodinovi. 35.30 A Mojžiš povedal synom Izraelovým: Hľaďte, Hospodin povolal menom Becaleéla, syna Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho, 35.31 a naplnil ho duchom Božím, múdrosťou a rozumnosťou a umením a to v každej práci, 35.32 aby bol schopný vymyslieť dôvtipné veci a tak pracovať v zlate, striebre a v medi 35.33 a rezať kameň na osádzanie ako aj rezať drevo, aby vedel robiť všelijakú prácu dôvtipnú. 35.34 Aj to dal do jeho srdca, aby učil, on i Aholiáb, syn Achisámachov, z pokolenia Dánovho. 35.35 Naplnil ich múdrosťou srdca, aby robili všelijakú prácu rezbára a iného dôvtipného remeselníka i výšivkára, ktorý pracuje z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a z kmentu prácu tkáča, ktorý robí všelijakú prácu, a dielo umelcov, ktorí vymyslia dôvtipné veci.

2 Mojžišova 36

36.1 A tedy pracoval Becaleél a Aholiáb a všetci mužovia múdreho srdca, do ktorých dal Hospodin múdrosť a rozumnosť, aby vedeli spraviť každú prácu, potrebnú pri službe v svätyni, podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin. 36.2 A Mojžiš povolal Becaleéla a Aholiába jako i každého muža múdreho srdca, ktorému dal Hospodin múdrosť do jeho srdca, každého, ktorého ponúklo jeho srdce, aby pristúpil k práci, aby ju konal. 36.3 A vzali zpred Mojžiša všetku obeť pozdvihnutia, ktorej nanosili synovia Izraelovi na prácu služby svätyne, aby ju konali. A oni ešte vždy donášali k nemu dobrovoľné dary ráno po ráne. 36.4 Vtedy prišli všetci tí múdri mužovia, ktorí robili všetku tú prácu svätyne, každý od svojej vlastnej práce, ktorú konali, 36.5 a povedali Mojžišovi: Ľud donáša o mnoho viacej, ako je potrebné k službe práce, ktorú prikázal Hospodin vykonať. 36.6 A Mojžiš rozkázal, aby vyhlásili po celom tábore takto: Nech už nikto viacej, ani muž ani žena, nerobia nijakej práce na obeť pozdvihnutia svätyne. A tak bolo zabránené ľudu donášať. 36.7 Lebo mali dosť potrebných vecí ku všetkej práci, aby ju vykonali, aj sa zvýšilo. 36.8 A tedy robili všetci múdreho srdca z tých, ktorí konali prácu, príbytok z desiatich pokrovcov zo súkaného kmentu z hyacintovomodrého postavu, purpuru a červca, dvakrát farbeného, a spravili ich s cherubínmi umeleckého diela. 36.9 Dĺžka jedného pokrovca bola dvadsaťosem lakťov a šírka štyri lakte; taká miera bola jedného pokrovca; všetky pokrovce maly jednu a tú istú mieru. 36.10 A spojil päť pokrovcov jeden s druhým, a druhých päť pokrovcov tiež spojil jeden s druhým. 36.11 A narobil hyacintovomodrých ôk na okraj prvého pokrovca od kraja, kde sa mal spojiť s druhým, tak iste spravil na kraji posledného pokrovca, kde sa mal spojiť s druhým. 36.12 Päťdesiat ôk spravil na prvom pokrovci a päťdesiat ôk spravil na pokraji pokrovca, ktorý bol v druhom spojení; oká zaberaly jedno naproti druhému. 36.13 A spravil päťdesiat zlatých háčkov a pospájal pokrovce jeden k druhému tými háčikmi, a príbytok bol jeden celok. 36.14 A narobil pokrovcov z kozej srsti pre stán, na príbytok. Jedenásť takých pokrovcov spravil. 36.15 Dĺžka jedného toho pokrovca bola tridsať lakťov a šírka jedného pokrovca štyri lakte. Všetkých jedenásť pokrovcov malo jednu a tú istú mieru. 36.16 A päť z tých pokrovcov spojil osobitne a šesť pokrovcov zase osobitne. 36.17 A spravil päťdesiat ôk na okraji posledného pokrovca, kde sa mal spojiť, a päťdesiat ôk spravil na okraji pokrovca druhého spojenia. 36.18 A k tomu spravil päťdesiat háčkov z medi pospájať stán, aby bol jedným celkom. 36.19 A spravil pokrov stánu z baraních koží, farbených na červeno, a pokrov z jazvečích koží po vrchu. 36.20 A narobil pre príbytok dosiek zo šittímového dreva, stojatých. 36.21 Desať lakťov bola dĺžka dosky a jeden a pol lakťa šírka jednej dosky. 36.22 Každá doska mala dva čepy, spojené jeden ku druhému; tak to spravil všetkým doskám príbytku. 36.23 A tak spravil dosky na príbytok, dvadsať dosiek pre južnú stranu, k poludniu. 36.24 A spravil štyridsať podstavcov zo striebra pod tých dvadsať dosiek, dva podstavce pod jednu dosku pre jej dva čepy a dva podstavce pod druhú dosku pre jej dva čepy. 36.25 A pre druhý bok príbytku, pre severnú stranu, spravil tiež dvadsať dosiek, 36.26 aj ich štyridsať podstavcov taktiež zo striebra, dva podstavce pod jednu dosku a dva podstavce pod druhú dosku. 36.27 A pre zadnú stranu príbytku, k moru, spravil šesť dosiek 36.28 a dve dosky spravil pre uhly príbytku na zadnej strane, 36.29 a boly vo dvoje od spodku a boly dokonale spojené v celok hore, pri svojej hlave, do jedného kruhu. Tak urobil obom, obom uhlom. 36.30 A bolo ich osem dosiek, a ich podstavcov zo striebra bolo šestnásť podstavcov, po dva podstavce pod jednu dosku. 36.31 A narobil aj zásuviek zo šittímového dreva, päť, pre dosky jednej strany príbytku, 36.32 a päť zásuviek pre dosky druhej strany príbytku a päť zásuviek pre dosky zadnej strany príbytku, obrátenej k moru, na západ. 36.33 A spravil prostrednú zásuvku tak, aby išla stredom dosiek od jedného konca až po druhý. 36.34 A dosky pokryl zlatom, a ich kruhy spravil zo zlata, ložiská to pre zásuvky, a zásuvky tiež pokryl zlatom. 36.35 A spravil oponu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, spravil ju dôvtipného diela umeleckého s cherubami. 36.36 A spravil pre ňu štyri stĺpy zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom; ich háky boly zo zlata. A ulial pre ne štyri podstavce zo striebra. 36.37 A spravil záclonu dveriam stánu z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu, prácou výšivkára. 36.38 A spravil jej päť stĺpov a ich háky a pokryl ich hlavice a ich spojovacie žrde zlatom, a ich päť podstavcov bolo z medi.

2 Mojžišova 37

37.1 A Becaleél spravil truhlu zo šittímového dreva, ktorá bola dva a pol lakťa dlhá, jeden a pol lakťa široká a tiež lakeť a pol vysoká. 37.2 Pokryl ju čistým zlatom zvnútra i zvonku a spravil jej zlatý veniec dookola. 37.3 A ulial jej štyri zlaté obrúčky na jej štyri uhly, a to dve obrúčky na jej jednej strane a dve obrúčky na jej druhej strane. 37.4 Spravil aj sochory zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom. 37.5 A vovliekol sochory do obrúček na stranách truhly nosiť na nich truhlu. 37.6 A pokrývku spravil z čistého zlata. Dva a pol lakťa bola jej dĺžka a lakeť a pol jej šírka. 37.7 A spravil dvoch cherubov zo zlata, z kujného zlata ich spravil z oboch koncov pokrývky. 37.8 Jeden cherub bol z jedného konca a druhý cherub z druhého konca; z pokrývky, z jedného kusa s ňou spravil cherubov, z oboch jej koncov. 37.9 A cherubi mali roztiahnuté krýdla zvrchu zakrývajúc svojimi krýdlami pokrývku, a ich tvári boly obrátené jedna k druhej. Na pokrývku boly obrátené tvári cherubov. 37.10 Spravil aj stôl zo šittímového dreva. Dva lakte bol dlhý, lakeť široký a lakeť a pol vysoký. 37.11 A pokryl ho čistým zlatom a spravil mu zlatý veniec dookola. 37.12 A spravil mu obrubu, širokú na dlaň dookola, a jeho obrube spravil zlatý veniec dookola. 37.13 A ulial mu štyri obrúčky zo zlata a dal ich na štyri uhly, ktoré boly pri jeho štyroch nohách. 37.14 Obrúčky boly tesne pri obrube a boly ložiskami pre sochory na nosenie stola. 37.15 A spravil sochory zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom, a boly na nosenie stola. 37.16 Tak spravil aj nádoby, ktoré boly na stole, jeho misy, jeho lyžice, jeho konvice a jeho čaše, ktorými sa lievala liata obeť, z čistého zlata. 37.17 A spravil svietnik z čistého zlata, z kujného zlata spravil svietnik, jeho bedro i jeho driek; jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety boly z neho. 37.18 Šesť ramien vychádzalo z jeho strán, tri ramená svietnika z jeho jednej strany a tri ramená svietnika z jeho druhej strany. 37.19 Tri kalíšky mandlovej podoby na jednom ramene, makovica a kvet, a tri kalíšky mandlovej podoby na druhom ramene, makovica a kvet. Tak spravil všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim zo svietnika. 37.20 Aj na samom svietniku boly štyri kalichy mandlovej podoby, jeho makovice a jeho kvety. 37.21 A makovica bola pod dvoma ramenami, tiež z neho, a makovica pod druhými ramenami z neho a makovica i pod tretími dvoma ramenami z neho; tak to spravil všetkým šiestim ramenám, vychádzajúcim z neho. 37.22 Ich makovice a ich ramená boly z neho. Celý bol z jedného kusa kujného zlata čistého. 37.23 Spravil i jeho sedem lámp a jeho štipce na čistenie i jeho dusítka z čistého zlata. 37.24 Z centa čistého zlata ho spravil i so všetkými jeho nádobami. 37.25 A spravil oltár na kadenie zo šittímového dreva, lakeť dlhý a lakeť široký, štvorhranný, a dva lakte vysoký, z neho boly i jeho rohy. 37.26 A prikryl ho čistým zlatom, jeho vrch i jeho steny dookola i jeho rohy. A spravil mu zlatú obrubu podoby venca dookola. 37.27 A spravil mu po dvoch zlatých obrúčkach pod jeho obrubou na oboch jeho uhloch, na oboch jeho stranách za ložiská pre sochory nosiť ho na nich. 37.28 A sochory spravil zo šittímového dreva a pokryl ich zlatom. 37.29 A narobil svätého oleja na pomazávanie i kadiva z voňavých korenín, čistého, prácou lekárnika.

2 Mojžišova 38

38.1 A spravil oltár na zápaly zo šittímového dreva, päť lakťov dlhý a päť lakťov široký, štvorhranný, a tri lakte vysoký, 38.2 A spravil jeho rohy na jeho štyroch uhloch, jeho rohy boly z neho a pokryl ho meďou. 38.3 A spravil aj všetky nádoby oltára, hrnce, lopatky, čaše, vidlice a nádoby na uhlie; všetky jeho nádoby spravil z medi. 38.4 A spravil oltáru mrežu, prácu to na spôsob siete, z medi, ktorú umiestnil pod jeho rámom od spodku až do jeho polovice. 38.5 A ulial štyri kruhy na štyroch krajoch medenej mreži, ložiská pre sochory. 38.6 A sochory spravil zo šittímového dreva a pokryl ich meďou. 38.7 A vovliekol sochory do kruhov po oboch stranách oltára nosiť ho na nich; dutý z dosiek ho spravil. 38.8 A spravil umyvák z medi jeho podstavec z medi zo zrkadiel službu konajúcich žien, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia. 38.9 A spravil dvor, pre južnú stranu, k poludniu. Koberce dvora boly zo súkaného kmentu dĺžky sto lakťov. 38.10 Ich stĺpov bolo dvadsať aj ich podstavcov dvadsať z medi. Háky na stĺpoch a ich spojovacie žrde spravil zo striebra. 38.11 A tak spravil i pre severnú stranu v dĺžke sto lakťov, ich stĺpov dvadsať aj ich podstavcov dvadsať z medi. Háky na stĺpoch a ich spojovacie žrde zo striebra. 38.12 Pre stranu od mora, na západ, kobercov v dĺžke päťdesiat lakťov, ich stĺpov desať aj ich podstavcov desať. Háky na stĺpoch a spojovacie žrde zo striebra. 38.13 A prednej strane, na východ, päťdesiat lakťov. 38.14 Kobercov dĺžky pätnástich lakťov spravil na jeden bok, ich stĺpy tri aj ich podstavce tri, 38.15 a tak spravil i druhý bok; z jedného i z druhého boku brány dvora spravil koberce dĺžky pätnástich lakťov, ich stĺpy tri a ich podstavce tri. 38.16 Všetky koberce dvora dookola boly zo súkaného kmentu, 38.17 podstavce pre stĺpy z medi, háky na stĺpoch a ich spojovacie žrde zo striebra, a ich hlavice boly pokryté striebrom a boly pospájané žrďami zo striebra a tak i všetky stĺpy dvora. 38.18 Spravil i záclonu brány dvora, prácou výšivkára, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, zo súkaného kmentu, ktorá mala dvadsať lakťov dĺžky a výšky v šírke päť lakťov podľa miery aj iných kobercov dvora. 38.19 A ich stĺpy štyri aj ich podstavce štyri, z medi, ich háky zo striebra, a ich hlavice boly pokryté striebrom a ich spojovacie žrde zo striebra. 38.20 A všetky kolíky príbytku a dvora dookola boly z medi. 38.21 Toto je vypočítanie čiastok príbytku, príbytku svedoctva, ktoré boly vypočítané na rozkaz Mojžišov k službe Levitov, Itamárom, synom Árona, kňaza. 38.22 A Becaleél, syn Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho, spravil všetko, čo prikázal Hospodin Mojžišovi. 38.23 A s ním pracoval Aholiáb, syn Achisámachov, z pokolenia Dánovho, rezbár, vtipný remeselník a výšivkár, ktorý vyšíval na hyacintovomodrom postave, na purpure, na červci, dvakrát farbenom, a na kmente. 38.24 Všetkého zlata, spotrebovaného na dielo, upotrebeného na všetky tie rôzne práce svätyne - a zlato bolo obetované -, všetkého zlata bolo dvadsaťdeväť centov a sedemsto tridsať šeklov v šekle svätyne. 38.25 A striebra od mužov, počítaných z obce, bolo sto centov a tisíc sedemsto a sedemdesiatpäť šeklov v šekle svätyne; 38.26 pol šekla pripadlo na hlavu, pol šekla vo váhe šekla svätyne, na každého počítaného, vo veku od dvadsať rokov a vyše, ktorých bolo šesťsto tri tisíce päťsto päťdesiat. 38.27 A bolo sto centov striebra na uliatie podstavcov svätyne a podstavcov opony; sto podstavcov zo sto centov, cent na podstavec. 38.28 A z tisíc a sedemsto a sedemdesiatpäť šeklov spravil háky na stĺpy, a ich hlavice pokryl a pospájal ich striebornými žrďami. 38.29 A medi tej obeti bolo sedemdesiat centov a dva tisíce štyristo šeklov. 38.30 A spravil z nej podstavce dverí stánu shromaždenia a medený oltár a medenú mrežu, ktorá mu náležala, a všetky nádoby oltára 38.31 a podstavce dvora dookola a podstavce brány dvora a všetky kolíky príbytku i všetky kolíky dvora dookola.

2 Mojžišova 39

39.1 A z hyacintovomodrého postavu, purpuru a červca, dvakrát farbeného, spravil rúcha do služby svätoslúžiť v svätyni. A spravil sväté rúcha, ktoré boly pre Árona, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.2 A spravil efod, zo zlata, z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 39.3 A narobil zlatých bliaškov a nastrihali z nich, aby nimi popretkávali hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment, prácou umelca. 39.4 Náplecníky mu spravili, spojené; na oboch svojich koncoch bol spojený. 39.5 A efodový opasok, ktorý bol na ňom, bol z neho a bol tej istej práce jako on sám, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu tak, ako bol Hospodin prikázal Mojžišovi. 39.6 A vypracovali tie onychinové kamene, obrúbené pletivom zo zlata, na ktorých boly vyryté ryty jako ryty na pečati, s menami synov Izraelových. 39.7 A položil ich na náplecníky efoda, kamene pamäti na synov Izraelových tak, ako bol prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.8 A spravil náprsník umeleckou prácou, tej istej práce jako efod, zo zlata, hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a zo súkaného kmentu. 39.9 Štvorhranný bol, složený vo dvoje spravili náprsník; piaď bola jeho dĺžka a piaď jeho šírka, složený vo dvoje. 39.10 A vrúbili do neho štyri rady kameňa, v tomto poradí: rubín, topaz a smaragd bol prvý rad, 39.11 druhý rad: karbunkulus, zafír a diamant, 39.12 tretí rad: ligúr, achát a ametyst 39.13 a štvrtý rad: chryzolit, onyx a jaspis; obrubené boly pletivom zo zlata vo svojich vruboch. 39.14 A tých kameňov s menami synov Izraelových bolo dvanásť, s ich menami; boly to ryty jako na pečati, každý kameň so svojím menom pre dvanásť pokolení. 39.15 A spravili na náprsník stáčané retiazky, prácu spravenú na spôsob povrazu, z čistého zlata. 39.16 A spravili dve pletivá zo zlata a dve obrúčky zo zlata a dali dve obrúčky na dva konce náprsníka. 39.17 A pripevnili dva zlaté povrázky na tie dve obrúčky na koncoch náprsníka. 39.18 A dva konce oboch povrázkov dali na obe pletivá a tak ich pripevnili na náplecníky efoda napredku. 39.19 A spravil aj druhé dve obrúčky zo zlata, ktoré pripevnili na druhé dva konce náprsníka, na jeho okraj, ktorý bol obrátený na stranu efoda, dovnútra. 39.20 A spravili dve obrúčky zo zlata, ktoré dali na oba náplecníky efoda zospodku napredku, tesne pri jeho spojení hore nad opaskom efoda. 39.21 A pripevnili náprsník od jeho obrúček k obrúčkam efoda hyacintovomodrou šnúrkou, aby bol nad opaskom efoda a aby sa neopálal náprsník, keby odstával od efoda, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.22 A spravil plášť efodu, prácou tkáča, celý z hyacintovomodrého postavu. 39.23 A obojok plášťa bol na jeho prostredku jako obojok panciera. A obojok mal obrubený okraj dookola, aby sa neroztrhol. 39.24 A narobili na podolok plášťa granátových jabĺk z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, súkaného. 39.25 A narobili zvončekov z čistého zlata a dali zvončeky pomedzi granátové jablká na podolok plášťa dookola, pomedzi tie granátové jablká, 39.26 vše zvonček a granátové jablko a zase zvonček a granátové jablko na podolku plášťa dookola, svätoslúžiť, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.27 A spravili sukne z kmentu, prácou tkáča, Áronovi a jeho synom, 39.28 a čapicu z kmentu a ozdobné čiapky z kmentu a ľanové nohavice, zo súkaného kmentu. 39.29 A pás zo súkaného kmentu, hyacintovomodrého postavu, purpuru a z červca, dvakrát farbeného, prácou výšivkára, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.30 A spravili bliašok svätej koruny z čistého zlata a napísali naň písmom ako ryty na pečati: Sväté Hospodinovi. 39.31 A dali naň šnúrku z hyacintovomodrého postavu, aby ho pripevnili hore na čiapku, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 39.32 A tak bola dokonaná všetka práca na príbytku, na stáne shromaždenia, a synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili. 39.33 A doniesli príbytok k Mojžišovi, stán, a všetko jeho náradie, jeho háky, jeho dosky, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce, 39.34 a pokrov z baraních koží, zafarbených na červeno, a pokrov z jazvečích koží a priehradnú oponu zastrenia, 39.35 truhlu svedoctva a jej sochory a pokrývku, 39.36 stôl a všetky jeho nádoby a chlieb predloženia, 39.37 čistý svietnik, jeho lampy, lampy úpravy, a všetky jeho nádoby a olej na svetlo, 39.38 a zlatý oltár a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých vecí a záclonu dverí stánu, 39.39 medený oltár a medenú mrežu, ktorá patrila k nemu, jeho sochory a všetky jeho nádoby; umyvák a jeho podstavec; 39.40 koberce dvora, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu brány dvora, jeho povrazy a jeho kolíky a všetky nádoby, potrebné k službe v príbytku, pre stán shromaždenia, 39.41 rúcha do služby svätoslúžiť vo svätyni, sväté rúcha pre Árona, kňaza, rúcha jeho synov konať kňazskú službu, 39.42 všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak spravili synovia Izraelovi všetku prácu. 39.43 Vtedy videl Mojžiš všetko to dielo, že hľa, vykonali ho tak, ako prikázal Hospodin, tak vykonali, a Mojžiš ich požehnal.

2 Mojžišova 40

40.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 40.2 Prvého dňa, prvého mesiaca postavíš príbytok, stán shromaždenia. 40.3 A vložíš ta truhlu svedoctva a zastrieš truhlu oponou. 40.4 A vnesieš stôl a upravíš ho podľa poriadku, vnesieš i svietnik a vyložíš a rozsvietiš jeho lampy. 40.5 A dáš zlatý oltár na kadenie pred truhlu svedoctva a zavesíš záclonu dverí príbytku. 40.6 A dáš oltár na zápaly pred dvere príbytku stánu shromaždenia. 40.7 A umiestiš umyvák medzi stán shromaždenia a medzi oltár na zápaly a dáš do neho vody. 40.8 A rozložíš dvor dookola a zavesíš záclonu brány dvora. 40.9 Potom vezmeš olej na pomazávanie a pomažeš príbytok a všetko, čo je v ňom, a postavíš ho i všetko jeho náradie, a bude svätý. 40.10 A pomažeš oltár na zápaly i všetky jeho nádoby a posvätíš oltár, a oltár bude svätosvätý. 40.11 A pomažeš umyvák a jeho podstavce a posvätíš ho. 40.12 A povieš, aby pristúpil Áron a jeho synovia ku dveriam stánu shromaždenia a umyješ ich vodou. 40.13 Potom oblečieš Árona do rôznych čiastok svätého rúcha, pomažeš ho a vysvätíš ho, a bude mi konať kňazskú službu. 40.14 A dovedieš i jeho synov a oblečieš ich do sukieň. 40.15 A pomažeš ich tak, ako si pomazal ich otca, a budú mi konať kňazskú službu. A stane sa, že im bude ich pomazanie na večné kňazstvo po ich pokoleniach. 40.16 A Mojžiš učinil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin, tak učinil. 40.17 A stalo sa to prvého mesiaca druhého roku, prvého dňa toho mesiaca, že bol postavený príbytok. 40.18 Tedy postavil Mojžiš príbytok a položil jeho podstavce a postavil jeho dosky a vsunul jeho zásuvky a postavil jeho stĺpy. 40.19 A roztiahol stán na príbytok a položil pokrov stánu naň na vrch, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.20 Potom vzal a dal svedoctvo do truhly a položil sochory na truhlu a dal pokrývku na vrch na truhlu. 40.21 A vniesol truhlu do príbytku a zavesil oponu zastrenia a zastrel truhlu svedoctva, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.22 A dal stôl v stáne shromaždenia na severnú stranu príbytku zvonku pred oponou. 40.23 A upravil na ňom úpravu chleba v poriadku pred Hospodinom, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.24 A postavil svietnik v stáne shromaždenia naproti stolu na poludniu stranu príbytku. 40.25 A rozsvietil lampy pred Hospodinom, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.26 A postavil zlatý oltár v stáne shromaždenia pred oponou. 40.27 A pálil na ňom kadivo z voňavých vecí, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.28 A zavesil záclonu dverí príbytku. 40.29 A oltár na zápaly postavil pri dveriach príbytku stánu shromaždenia a páliac obetoval na ňom zápaly a obetné dary obilné, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.30 A postavil umyvák medzi stánom shromaždenia a medzi oltárom a nalial doň vody na umývanie. 40.31 A umyli si z neho Mojžiš a Áron a jeho synovia svoje ruky a svoje nohy, 40.32 keď mali vojsť do stánu shromaždenia a keď sa mali blížiť oltáru, umývali sa, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 40.33 A postavil dvor dookola, vôkol príbytku a oltára, a zavesil záclonu brány dvora. A tak dokončil Mojžiš dielo. 40.34 A oblak zakryl stán shromaždenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok, 40.35 takže nemohol Mojžiš vojsť do stánu shromaždenia, pretože prebýval na ňom oblak, a sláva Hospodinova naplnila príbytok. 40.36 A keď sa zdvihnul oblak zponad príbytku, rušali sa synovia Izraelovi na všetkých svojich pochodoch. 40.37 A keď sa nedvíhal oblak, nehnuli sa, až do dňa, keď sa zase zdvihol. 40.38 Lebo oblak Hospodinov bol na príbytku vodne, a oheň bol vnoci na ňom pred očami celého domu Izraelovho na všetkých ich pochodoch.

3 Mojžišova 1

1.1 A Hospodin povolal Mojžiša a hovoril mu zo stánu shromaždenia a riekol: 1.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď bude niekto z vás obetovať Hospodinovi obetný dar z hoviad, z rožného statku alebo z drobného dobytka budete obetovať svoj obetný dar. 1.3 Ak bude jeho obetný dar zápalnou obeťou z rožného statku, bude ho obetovať samca bez vady; pri dveriach stánu shromaždenia ho bude obetovať, aby mu bol príjemný pred Hospodinom. 1.4 A vzloží svoju ruku na hlavu svojej zápalnej obeti, a bude mu príjemná pokryť na ňom hriech, 1.5 a zabije junca, z hoviad, pred Hospodinom, a synovia Áronovi, kňazi, budú obetovať krv a budú kropiť krvou dookola na oltár, ktorý je pri dveriach stánu shromaždenia, 1.6 a stiahne zápalnú obeť z kože a rozseká ju, totiž obeť, na jej kusy. 1.7 A synovia Árona, kňaza, dajú oheň na oltár a upravia drevo na ohni. 1.8 Potom usporiadajú synovia Áronovi, kňazi, tie kusy, hlavu a loj, na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 1.9 A jeho vnútornosti a jeho nohy umyje vodou, a kňaz kadiac bude páliť to všetko na oltári. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 1.10 Ak bude jeho obetný dar z drobného dobytka, z oviec alebo z kôz, na zápalnú obeť, bude ho obetovať samca bez vady. 1.11 A zabije ho po strane oltára na sever pred Hospodinom. A synovia Áronovi, kňazi, pokropia jeho krvou na oltár dookola. 1.12 A rozseká ho na jeho kusy vezmúc i jeho hlavu i jeho loj, a kňaz to upraví na drevo, ktoré bude na ohni, ktorý bude na oltári. 1.13 A vnútornosti a páry nôh umyje vodou, a kňaz bude obetovať to všetko a bude to páliť, kadiac, na oltári. To bude zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 1.14 Keď bude jeho obetný dar Hospodinovi zápalnou obeťou z vtákov, vtedy bude obetovať svoj obetný dar z hrdličiek alebo z holúbät. 1.15 A kňaz ho donesie k oltáru, kde mu natrhne hlavu a kadiac bude ho páliť na oltári a jeho krv vytlačí na stenu oltára. 1.16 Potom odstráni jeho vole s ich nečistotou a hodí to na zem vedľa oltára na východ, na miesto, kde je popol. 1.17 A natrhne to na jeho krýdlach, ale neodtrhne. A kňaz to bude páliť, kadiac, na oltári, na dreve, ktoré bude na ohni. To je zápalná obeť, ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

3 Mojžišova 2

2.1 Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva. 2.2 A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 2.3 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 2.4 Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom. 2.5 A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená. 2.6 Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť. 2.7 A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji. 2.8 A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru. 2.9 A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 2.10 A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových. 2.11 Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi. 2.12 Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu. 2.13 A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ. 2.14 A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín. 2.15 A dáš ku nej do nádoby oleja a priložíš ku nej kadiva. To je obilná obeť. 2.16 A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.

3 Mojžišova 3

3.1 Ak bude jeho obetný dar pokojnou obeťou bitnou, a bude obetovať z hoviad, už či to bude mužského pohlavia a či bude ženského pohlavia, bezvadné ho bude obetovať pred Hospodinom. 3.2 A vzloží svoju ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pri dveriach stánu shromaždenia, a synovia Áronovi, kňazi, budú kropiť krvou na oltár dookola. 3.3 A bude obetovať z pokojnej obeti bitnej ohňovú obeť Hospodinovi, a síce tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 3.4 a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 3.5 A kadiac budú to páliť synovia Áronovi na oltári so zápalnou obeťou, ktorá bude na dreve, položenom na ohni, a to bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 3.6 A keď bude jeho obetný dar z drobného dobytka na pokojnú obeť bitnú Hospodinovi, už či bude mužského pohlavia a či bude ženského pohlavia, bezvadné ho bude obetovať. 3.7 Ak bude obetovať svoj obetný dar ovcu, obetovať ju bude pred Hospodinom. 3.8 A vzloží svoju ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pred stánom shromaždenia, a synovia Áronovi budú kropiť jeho krvou, krvou jeho daru, na oltár dookola. 3.9 A bude obetovať z pokojnej obeti bitnej ohňovú obeť Hospodinovi, jej tuk, celý chvost, ktorý odníme pri samom chrbte, a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, ako i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 3.10 aj obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, i bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 3.11 A kadiac bude to páliť kňaz na oltári. To je pokrm ohňovej obeti Hospodinovi. 3.12 Keď bude jeho obetným darom koza, bude ju obetovať pred Hospodinom. 3.13 A vzloží svoju ruku na jej hlavu a zabije ju pred stánom shromaždenia, a synovia Áronovi budú kropiť jej krvou na oltár dookola. 3.14 A bude z nej obetovať svoj obetný dar, ohňovú obeť Hospodinovi, a síce tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 3.15 a obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako i bránicu s pečeňou, to všetko odníme s ľadvinami. 3.16 A kadiac kňaz bude to páliť na oltári. To je pokrm ohňovej obeti na upokojujúcu vôňu; všetok tuk bude Hospodinovi. 3.17 To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. Nijakého tuku a nijakej krvi nebudete jesť.

3 Mojžišova 4

4.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 4.2 Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby zhrešila niektorá duša z poblúdenia proti ktorémukoľvek zo zákazov Hospodinových, ktoré sa nemajú vykonať, a niekto by vykonal niektorý z nich, toto urobíte: 4.3 Keby zhrešil pomazaný kňaz previniac sa, jako sa previní niekto z ľudu, bude obetovať Hospodinovi za svoj hriech, ktorým zhrešil, junca bez vady obeťou za hriech. 4.4 A dovedie junca ku dveriam stánu shromaždenia pred Hospodina a vzloží svoju ruku na hlavu junca a zabije junca pred Hospodinom. 4.5 A pomazaný kňaz vezme z krvi junca a zanesie ju do stánu shromaždenia. 4.6 A kňaz zamočí svoj prst do krvi a poprská z krvi sedem ráz pred Hospodinom, pred oponou svätyne. 4.7 A kňaz dá z krvi na rohy oltára, na ktorom sa kadí kadivo voňavých vecí pred Hospodinom, ktorý to oltár je v stáne shromaždenia, a všetku ostatnú krv junca vyleje k základu oltára na zápaly, ktorý je pri dveriach stánu shromaždenia. 4.8 A všetok tuk junca obeti za hriech vyjme z neho, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, jako i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach. 4.9 Aj obe ľadviny a tuk, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, i bránicu na pečeni, to všetko odníme s ľadvinami, 4.10 tak ako sa odníma od vola pokojnej obeti bitnej, a kňaz to bude kadiac páliť na oltári zápalnej obeti. 4.11 A kožu junca a všetko jeho mäso i s jeho hlavou i s jeho nohami, jeho vnútornosti a jeho lajno, 4.12 a tedy celého junca vynesie von za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve ohňom; na mieste, kde sa vysýpa popol, bude spálený. 4.13 A keby poblúdili všetci, celá obec Izraelova, a vec by bola skrytá pred očami shromaždenia, a keby vykonali niektorý zo zákazov Hospodinových, ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, a previnili by sa, 4.14 a potom by sa poznal hriech, ktorým zhrešili, vtedy budú obetovať, celé shromaždenie, junca obeťou za hriech a dovedú ho pred stán shromaždenia. 4.15 A starší obce vzložia svoje ruky na hlavu junca pred Hospodinom a zabijú junca pred Hospodinom. 4.16 A pomazaný kňaz zanesie niečo z krvi junca do stánu shromaždenia. 4.17 A kňaz omočí svoj prst a tak vezme niečo z krvi a poprská sedem ráz pred Hospodinom, miesto pred oponou. 4.18 A dá z krvi na rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom, na oltár, ktorý je v stáne shromaždenia, a všetku ostatnú krv vyleje k základu oltára zápalnej obeti, ktorý je pri dveriach stánu shromaždenia. 4.19 A vezme z neho všetok jeho tuk a kadiac bude ho páliť na oltári. 4.20 A urobí s juncom tak, ako urobil s juncom obeti za hriech, tak s ním urobí a tedy kňaz pokryje na nich hriech, a odpustí sa im. 4.21 A vynesie junca von za tábor a spáli ho, jako spálil toho prvého junca. To je obeť za hriech shromaždenia. 4.22 Keby zhrešilo niektoré knieža a vykonalo by niektorý zo zákazov Hospodina, svojho Boha, ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, vykonajúc to z poblúdenia a previnilo by sa, 4.23 alebo keby mu jeho hriech, ktorým zhrešilo, bol oznámený, dovedie svoj obetný dar, kozla z kôz, samca bez vady. 4.24 A vzloží svoju ruku na hlavu kozla a zabije ho na mieste, na ktorom zabíjavajú zápalnú obeť, pred Hospodinom. To je obeť za hriech. 4.25 A kňaz vezme z krvi obeti za hriech svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti a ostatnú jeho krv vyleje k základu oltára zápalnej obeti. 4.26 A všetok jeho tuk kadiac bude páliť na oltári jako tuk pokojnej obeti bitnej, a kňaz pokryje na ňom, a tak ho očistí od jeho hriechu, a odpustí sa mu. 4.27 A keby z poblúdenia zhrešil niektorý človek z ľudu zeme tým, že by vykonal niektorý zo zákazov Hospodinových, ktoré sa nemajú vykonať, a previnil by sa, 4.28 alebo keby mu bol oznámený jeho hriech, ktorým zhrešil, dovedie svoj obetný dar, kozu z kôz, bezvadnú samicu, za svoj hriech, ktorým zhrešil. 4.29 A vzloží svoju ruku na hlavu obeti za hriech a zabije obeť za hriech na mieste zápalnej obeti. 4.30 A kňaz vezme z jej krvi svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti a všetku jej ostatnú krv vyleje k základu oltára. 4.31 A odníme všetok jej tuk, ako sa odníma tuk s pokojnej obeti bitnej, a kňaz ho bude kadiac páliť na oltári na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, a tak pokryje kňaz na ňom hriech, a odpustí sa mu. 4.32 Keď dovedie svoj obetný dar ovcu, za hriech, dovedie to samicu bez vady. 4.33 A vzloží svoju ruku na hlavu obeti za hriech a zabije ju na obeť za hriech na mieste, na ktorom zabíjavajú zápalnú obeť. 4.34 A kňaz vezme z krvi obeti za hriech svojím prstom a dá na rohy oltára zápalnej obeti, a všetku jej ostatnú krv vyleje k základu oltára. 4.35 A odníme všetok jej tuk, ako sa odníma tuk ovce z pokojnej obeti bitnej, a kňaz to bude kadiac páliť na oltári na spôsob ohňových obetí Hospodinových, a kňaz pokryje na ňom jeho hriech, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu.

3 Mojžišova 5

5.1 Keby niektorý človek zhrešil tým, že by počul hlas zakliatia a bol by toho svedkom alebo keby videl alebo by zvedel, keď neoznámi, ponesie svoju neprávosť. 5.2 Alebo človek, ktorý by sa dotkol nejakej nečistej veci, nech už by bola jakákoľvek, alebo zdochliny nečistého zvieraťa divého alebo zdochliny nečistého hoväda alebo zdochliny nečistého plazu, a bolo by to skryté pred ním, a bol by tak nečistý a previnil by sa; 5.3 alebo keby sa dotkol nečistoty človeka, nech už by to bola jakákoľvek jeho nečistota, ktorou sa zanečistí, a bolo by to skryté pred ním, ale keby to potom zvedel, že sa previnil; 5.4 alebo keby sa niekto zaprisahal povediac nejakú vec nerozmyslene svojimi rtami, že urobí zlé alebo dobré, nech už by to bolo čokoľvek, čo by nerozmyslene s prísahou vyriekol človek, a bolo by to skryté pred ním, ale keby to potom zvedel, že sa previnil proti niektorej z tých vecí, 5.5 a keby sa tedy stalo, že by sa previnil proti niektorej z tých vecí, vyzná, čím zhrešil. 5.6 A dovedie Hospodinovi svoju obeť za vinu, za svoj hriech, ktorým zhrešil, samicu z drobného dobytka, ovcu alebo kozu, na obeť za hriech, a kňaz pokryje na ňom hriech a tak ho očistí od jeho hriechu. 5.7 A keby nemal toľko, čo stačí na dobytča, vtedy donesie Hospodinovi svojou obeťou za vinu, ktorou zhrešil, dve hrdličky alebo dvoje holúbät, jedno na obeť za hriech a druhé na zápal. 5.8 Donesie ich ku kňazovi, ktorý bude prv obetovať to, ktoré je na obeť za hriech, a natrhne jeho hlavu na jeho zátylí, ale neodtrhne. 5.9 A poprská krvou obeti za hriech na stenu oltára a to, čo zbudne z krvi, vytlačí sa k základu oltára. To je obeť za hriech. 5.10 A z druhého učiní zápalnú obeť tak, ako je obyčaj, a kňaz pokryje na ňom hriech a tak ho očistí od jeho hriechu, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu. 5.11 A keby nemal ani toľko, čo stačí na dve hrdličky alebo dvoje holúbät, vtedy donesie svojím obetným darom ten, kto zhrešil, desatinu efy bielej múky jemnej na obeť za hriech, nepriloží ku nej oleja, ani s ňou nedá kadiva, lebo je to obeť za hriech. 5.12 Donesie ju ku kňazovi, a kňaz vezme z nej plnú svoju hrsť, jej pamätnú obeť, a kadiac bude páliť na oltári na spôsob ohňových obetí Hospodinových. To je obeť za hriech. 5.13 A kňaz pokryje na ňom hriech, jeho hriech, ktorým zhrešil proti niektorej z tých vecí, a odpustí sa mu, a bude to kňazovi jako obilná obeť. 5.14 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 5.15 Keby sa niektorý človek dopustil nevernosti a zhrešil by z nedopatrenia pri niektorej z posviatnych vecí Hospodinových, vtedy donesie Hospodinovi svoju obeť za vinu: barana bez vady z drobného dobytka podľa tvojho cenenia v striebre šeklov, v šekle svätyne, na obeť za vinu. 5.16 A to, čím zhrešil pri posviatnej veci, nahradí a pridá k tomu jeho pätinu a dá to kňazovi, a kňaz pokryje na ňom hriech baranom obeti za vinu, a odpustí sa mu. 5.17 A keby niekto, keď zhrešil a vykonal niektorý zo zákazov Hospodinových, nech už by bol ktorýkoľvek, ktorý sa nemá vykonať, a nevedel by o tom, jednako sa previnil a nesie svoju neprávosť. 5.18 A dovedie barana bez vady z drobného dobytka podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu ku kňazovi, a kňaz pokryje na ňom hriech jeho poblúdenia, ktorým poblúdil tak, čo nevedel, a odpustí sa mu. 5.19 To je obeť za vinu, lebo previniť istotne sa previnil Hospodinovi.

3 Mojžišova 6

6.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.2 Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho 6.3 alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil, 6.4 a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel, 6.5 alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu. 6.6 A svoju obeť za vinu dovedie Hospodinovi: barana bez vady z drobného dobytka, podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi. 6.7 A kňaz pokryje na ňom hriech pred Hospodinom, a odpustí sa mu, čokoľvek by bol učinil a previnil sa tým. 6.8 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.9 Prikáž Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon zápalnej obeti. A zápalnou obeťou je preto, že horí na ohništi, na oltári celú noc až do rána, a oheň oltára bude vždy horieť na ňom. 6.10 A kňaz si oblečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si oblečie na svoje telo a vezme preč popol, keď už oheň strávil zápalnú obeť na oltári a složí ho vedľa oltára. 6.11 Potom si vyzlečie svoje rúcho a oblečie si iné rúcho a vynesie popol von za tábor na čisté miesto. 6.12 Ale oheň, ktorý je na oltári, bude horieť na ňom, nevyhasne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, zapaľovať drevo každého rána, bude na ňom upravovať zápalnú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk pokojných obetí. 6.13 Oheň bude ustavične horieť na oltári, nevyhasne nikdy. 6.14 A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom. 6.15 Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi. 6.16 A to, čo zostane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nekvasená sa bude jesť na svätom mieste; na dvore stánu shromaždenia ju budú jesť. 6.17 Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätosvätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu. 6.18 Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi synmi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich pokoleniach, z ohňových obetí Hospodinových. Všetko, čo by sa ich dotklo, bude svätým. 6.19 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.20 Toto je obetný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy bielej múku jemnej na obilnú obeť ustavičnú, jej polovicu ráno a jej polovicu večer. 6.21 Na panve s olejom sa pripraví, zarobenú ju donesieš; pečené kusy obilnej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hospodinovi. 6.22 A kňaz, ktorý bude pomazaný na jeho miesto, z jeho synov, ju bude pripravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hospodinovi. 6.23 A každá obilná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť. 6.24 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.25 Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mieste, na ktorom sa zabíja zápalná obeť, zabije sa aj obeť za hriech pred Hospodinom. Svätosvätá je. 6.26 Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mieste sa bude jesť, na dvore stánu shromaždenia. 6.27 Všetko, čo by sa dotklo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsklo na rúcho, to, čo je poprskané, operieš na svätom mieste. 6.28 A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa rozbije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vydrhne a oplákne vodou. 6.29 Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť. Svätosväté je. 6.30 Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.

3 Mojžišova 7

7.1 A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je. 7.2 Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola. 7.3 Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 7.4 a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami: 7.5 a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou Hospodinovi. To je obeť za vinu. 7.6 Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je. 7.7 Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť. 7.8 A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koža zápalnej obeti, ktorú obetoval. 7.9 A každá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval. 7.10 Ale každá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému. 7.11 Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať Hospodinovi. 7.12 Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji. 7.13 Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou. 7.14 A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia Hospodinovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti. 7.15 A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána. 7.16 A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť. 7.17 Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom. 7.18 A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť. 7.19 A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso. 7.20 No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 7.21 A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 7.22 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 7.23 Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy. 7.24 Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môže sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť. 7.25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hospodinovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu. 7.26 Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, už či je to krv vtáka a či krv hoväda. 7.27 Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 7.28 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 7.29 Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje Hospodinovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie Hospodinovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej. 7.30 Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti Hospodinove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred Hospodinom. 7.31 A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom. 7.32 A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných. 7.33 Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel. 7.34 Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových. 7.35 Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí Hospodinových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblížili konať Hospodinovi kňazskú službu, 7.36 a ktorý diel im dávať prikázal Hospodin v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach. 7.37 Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej, 7.38 ktorý to zákon prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali Hospodinovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.

3 Mojžišova 8

8.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 8.2 Vezmi Árona a jeho synov s ním aj ich rúcha, olej na pomazávanie, junca obeti za hriech, oboch baranov aj koš nekvasených chlebov 8.3 a shromaždi celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. 8.4 A Mojžiš urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, a tedy shromaždila sa obec ku dveriam stánu shromaždenia. 8.5 A Mojžiš povedal shromaždenej obci: Toto je tá vec, ktorú prikázal Hospodin učiniť. 8.6 Potom kázal Mojžiš, aby pristúpil Áron i jeho synovia, a umyl ich vodou. 8.7 A dal na neho sukňu a opásal ho pásom, odial ho plášťom a dal na neho efod, opásal ho opaskom efoda a pripásal mu ho ním, 8.8 položil na neho náprsník a do náprsníka dal urím a thumím, 8.9 položil čapicu na jeho hlavu a na čapicu napredku dal zlatý bliašok, korunu svätosti, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.10 Potom vzal Mojžiš olej na pomazávanie a pomazal príbytok a všetky veci, ktoré boly v ňom, a posvätil ich. 8.11 A prskol z neho na oltár sedemkrát a pomazal oltár i všetky jeho nádoby aj umyvák aj jeho podstavec nato, aby ich posvätil. 8.12 A ulial z oleja na pomazávanie na hlavu Áronovu a pomazal ho, aby ho posvätil. 8.13 Potom kázal Mojžiš, aby pristúpili aj synovia Áronovi, a obliekol ich do sukieň, opásal ich pásom a uviazal im čiapky, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.14 A kázal, aby priviedli junca obeti za hriech, a Áron a jeho synovia vzložili svoje ruky na hlavu junca obeti za hriech. 8.15 A Mojžiš ho zabil a vzal krv a dal na rohy oltára dookola svojím prstom a tak očistil oltár od hriechu a ostatnú krv vylial k základu oltára a posvätil ho pokrývať na ňom hriech. 8.16 A vzal všetok tuk, ktorý bol na vnútornostiach, i bránicu pečene, aj obe ľadviny aj ich tuk, a Mojžiš kadiac spálil to na oltári. 8.17 A junca a jeho kožu i jeho mäso i jeho lajno spálil ohňom vonku za táborom, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.18 A kázal doviesť barana zápalnej obeti. A Áron a jeho synovia vzložili svoje ruky na hlavu barana. 8.19 A Mojžiš ho zabil a pokropil krvou na oltár dookola. 8.20 A barana posekal na jeho kusy. A Mojžiš kadiac pálil hlavu i kusy i tuk. 8.21 A vnútornosti a nohy umyl vodou, a Mojžiš kadiac spálil celého barana na oltári. To bola zápalná obeť na upokojujúcu vôňu a bola to ohňová obeť Hospodinovi, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.22 Potom kázal doviesť aj druhého barana, barana to naplnenia rúk. A Áron a jeho synovia vzložili svoje ruky na hlavu barana. 8.23 A Mojžiš ho zabil a vzal z jeho krvi a dal na boltec pravého ucha Áronovho i na palec pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 8.24 A kázal, aby pristúpili synovia Áronovi, a Mojžiš dal z krvi na boltec ich pravého ucha i na palec ich pravej ruky i na palec ich pravej nohy a ostatnú krv vykropil Mojžiš na oltár dookola. 8.25 Potom vzal tuk i chvost, všetok tuk, ktorý bol na vnútornostiach i bránicu pečene aj obe ľadviny aj ich tuk aj pravé plece. 8.26 A z koša nekvasených chlebov, ktoré boly pred Hospodinom, vzal jeden nekvasený koláč a jeden chlebový koláč, pripravený s olejom, a jeden tenký osúch a položil to na tie tuky a na pravé plece. 8.27 A dal to všetko na ruky Áronove a na ruky jeho synov, a vznášal to sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom. 8.28 Potom to vzal Mojžiš s ich rúk a kadiac spálil na oltári so zápalnou obeťou. To bolo naplnením rúk na upokojujúcu vôňu, ohňová to obeť Hospodinovi. 8.29 A Mojžiš vzal prsia a vznášal ich sem a ta obeťou povznášania pred Hospodinom, z barana naplnenia rúk, a bolo to Mojžišovi za podiel, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.30 A Mojžiš vzal z oleja na pomazávanie i z krvi, ktorá bola na oltári, a poprskal na Árona, na jeho rúcho i na jeho synov a na rúcho jeho synov s ním, a tak vysvätil Árona, jeho rúcha i jeho synov a rúcha jeho synov s ním. 8.31 A Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri dveriach stánu shromaždenia a tam ho budete i jesť i chlieb, ktorý je v koši naplnenia rúk, tak ako som prikázal povediac: Áron a jeho synovia ho budú jesť. 8.32 A to, čo by zostalo z mäsa alebo z chleba, spálite ohňom. 8.33 A zo dverí stánu shromaždenia nevyjdete za sedem dní, až do dňa, v ktorom sa vyplnia dni vášho plnenia rúk, lebo za sedem dní budú plniť vašu ruku. 8.34 Jako učinili tohoto dňa, tak prikázal Hospodin činiť, pokrývať na vás hriech. 8.35 Preto budete sedieť pri dveriach stánu shromaždenia vodne i vnoci za sedem dní a budete strážiť stráž Hospodinovu, aby ste nezomreli, lebo tak mi je prikázané. 8.36 A Áron a jeho synovia učinili všetky veci, ktoré prikázal Hospodin skrze Mojžiša.

3 Mojžišova 9

9.1 A stalo sa ôsmeho dňa, že povolal Mojžiš Árona a jeho synov i starších Izraelových 9.2 a povedal Áronovi: Vezmi si teľa z rožného statku na obeť za hriech a barana na zápalnú obeť, oboje bez vady, a obetuj ich pred Hospodinom. 9.3 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Vezmite kozla z kôz na obeť za hriech a teľa a baránka, oboje ročné, bez vady, na zápalnú obeť, 9.4 a vola a barana zase na pokojnú obeť obetovať ich bitnou obeťou pred Hospodinom, aj obilnú obeť, zamiesenú v oleji, lebo dnes sa vám ukáže Hospodin. 9.5 Vtedy vzali to, čo prikázal Mojžiš, pred stán shromaždenia, a pristúpili, celá obec, a stáli pred Hospodinom. 9.6 A Mojžiš povedal: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin, aby ste ju učinili, a ukáže sa vám sláva Hospodinova. 9.7 A Mojžiš povedal Áronovi: Pristúp k oltáru a obetuj svoju obeť za hriech a svoju zápalnú obeť a pokry hriech za seba a za ľud a obetuj obetný dar ľudu a pokry hriech za nich, tak ako prikázal Hospodin. 9.8 Vtedy pristúpil Áron k oltáru a zabil teľa obeti za hriech, ktorá bola za neho. 9.9 A synovia Áronovi doniesli k nemu krv, a on omočil svoj prst do krvi a dal na rohy oltára a ostatnú krv vylial k základu oltára. 9.10 Ale tuk a ľadviny a bránicu z pečene z obeti za hriech kadiac spálil na oltári, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 9.11 A mäso i kožu spálil ohňom vonku za táborom. 9.12 Potom zabil zápalnú obeť, a synovia Áronovi mu podali krv, a pokropil ňou na oltár dookola. 9.13 A podali mu i zápalnú obeť po jej kusoch i hlavu, a kadiac pálil na oltári. 9.14 A vymyjúc vnútornosti i nohy kadil a spálil to so zápalnou obeťou na oltári. 9.15 Obetoval aj obetný dar ľudu a vzal kozla obeti za hriech, ktorý bol za ľud, a zabil ho a obetoval obeťou za hriech ako tam prv. 9.16 A obetoval zápalnú obeť a pripravil ju podľa ustanoveného poriadku. 9.17 A tak obetoval aj obilnú obeť a naplnil z nej svoju ruku a kadiac pálil to na oltári, krome zápalnej obeti rannej. 9.18 A zabil vola i barana, pokojnú to obeť bitnú, ktorá bola za ľud, a synovia Áronovi mu podali krv, a kropil ňou na oltár dookola. 9.19 Podali mu aj tuky z vola i z barana, chvost a tuk, ktorý pokrýval vnútornosti, ľadviny aj bránicu pečene 9.20 a položili tuky na prsia, a kadiac pálil tuky na oltári. 9.21 A prsia i pravé plece vznášal Áron na rukách obeťou povznášania pred Hospodinom, tak ako prikázal Mojžiš. 9.22 Potom pozdvihol Áron svoje ruky k ľudu a požehnal ho a sostúpil od obetovania obeti za hriech a zápalnej obeti a pokojnej obeti. 9.23 A Mojžiš a Áron vošli do stánu shromaždenia a keď vyšli, požehnali ľud, a vtedy sa ukázala sláva Hospodinova všetkému ľudu. 9.24 A vyšiel oheň zpred tvári Hospodinovej a strávil, čo bolo na oltári, zápalnú obeť i tuky, čo keď videl všetok ľud, zkríkli radosťou a padli na svoju tvár.

3 Mojžišova 10

10.1 Ale synovia Áronovi, Nádab a Abíhu, vzali každý svoju nádobu na uhlie a dali do nich oheň a položili naň kadivo a obetovali pred Hospodinom cudzí oheň, čoho im neprikázal. 10.2 Preto vyšiel oheň zpred Hospodina a strávil ich, a tak zomreli pred Hospodinom. 10.3 A Mojžiš povedal Áronovi: To je to, čo hovoril Hospodin povediac: V tých, ktorí pristupujú ku mne, budem posvätený, a pred tvárou všetkého ľudu budem oslávený. A Áron mlčal. 10.4 Na to zavolal Mojžiš Mišaela a Elcafána, synov Uzziela, strýca Áronovho, a povedal im: Poďte, vyneste svojich bratov zpred svätyne von za tábor. 10.5 Vtedy pristúpili a vyniesli ich v ich sukniach von za tábor, tak ako hovoril Mojžiš. 10.6 A Mojžiš povedal Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom: Nerozpustíte vlasov svojich hláv ani neroztrhnite svojho rúcha, aby ste nezomreli, a aby sa nerozhneval na celú obec. Ale vaši bratia, celý dom Izraelov, budú oplakávať požiar, ktorý spôsobil Hospodin. 10.7 A nevyjdete zo dverí stánu shromaždenia, aby ste nezomreli, lebo olej pomazania Hospodinovho je na vás. A urobili podľa slova Mojžišovho. 10.8 A Hospodin hovoril Áronovi a riekol: 10.9 Vína ani nijakého opojného nápoja nebudeš piť ani ty ani tvoji synovia s tebou, keď budete mať vojsť do stánu shromaždenia, aby ste nezomreli, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach, 10.10 a to aby ste vedeli robiť rozdiel medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, 10.11 a aby ste boli schopní učiť synov Izraelových všetkým ustanoveniam, ktoré im hovoril Hospodin skrze Mojžiša. 10.12 A Mojžiš hovoril Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom, ktorí pozostali živí: Vezmite obilnú obeť, ktorá pozostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju s nekvasenými chlebami po strane oltára, lebo je svätosvätá. 10.13 A budete ju jesť na svätom mieste, lebo je to tvojím právom a právom tvojich synov z ohňových obetí Hospodinových, lebo tak mi je prikázané. 10.14 A prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia budete jesť na čistom mieste, ty i tvoji synovia i tvoje dcéry s tebou, lebo tvojím právom a právom tvojich synov sú vám dané z bitných obetí pokojných, donesených od synov Izraelových. 10.15 Plece obeti pozdvihnutia a prsia obeti povznášania donesú s ohňovými obeťami tuku povznášať obeťou povznášania pred Hospodinom, a bude to tebe a tvojim synom s tebou večným ustanovením, tak ako prikázal Hospodin. 10.16 A potom hľadal a hľadal Mojžiš kozla obeti za hriech a hľa, bol spálený. Vtedy sa nahneval na Eleazára a na Itamára, synov Áronových, ktorí pozostali živí, a povedal: 10.17 Prečo ste nejedli obeti za hriech na svätom mieste? Lebo je svätosvätá, a dal vám ju nato, aby ste niesli neprávosť obce tým cieľom, aby ste pokrývali na nich hriech pred Hospodinom. 10.18 Hľa, nebola zanesená jej krv do vnútra do svätyne. Na každý spôsob ste ju mali jesť v svätyni, tak ako som prikázal. 10.19 Ale Áron hovoril Mojžišovi: Hľa, dneská obetovali svoju obeť za hriech i svoju zápalnú obeť pred Hospodinom, a mne sa prihodily také veci. Keby som tedy dnes bol jedol obeť za hriech, či by to bolo bývalo dobré v očiach Hospodinových? 10.20 Keď to počul Mojžiš, ľúbilo sa mu to.

3 Mojžišova 11

11.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol im: 11.2 Hovorte synom Izraelovým a povedzte: Toto sú zvieratá, ktoré budete jesť zpomedzi všetkých zvierat, ktoré sú na zemi. 11.3 Všetko z hoviad, čo má rozdelené kopyto, a síce to, čo má rozdvojené kopytá a prežúva, budete jesť. 11.4 Iba týchto nebudete jesť z pomedzi tých, ktoré prežúvajú, a zpomedzi tých, ktoré majú rozdelené kopyto: veľblúda, lebo síce prežúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 11.5 Ani králika, lebo síce tiež prežúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 11.6 Ani zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdeleného kopyta; nečistým vám bude. 11.7 Ani svine, lebo tá síce má rozdelené kopyto a má ho rozdvojené, ale prežúvať neprežúva; nečistou vám bude. 11.8 Ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvoly sa nedotknete: nečistými vám budú. 11.9 Zpomedzi všetkých zvierat, ktoré sú vo vode, budete jesť tieto: všetko, čo má plutvy a šupiny a žije vo vodách, už či v moriach a či v riekach, tie budete jesť. 11.10 Ale všetko, čo nemá plutiev a šupín v moriach alebo v riekach, nech už je to jakýkoľvek hmyz vodný a jakákoľvek duša živá, ktorá žije vo vodách, ošklivými vám budú. 11.11 A tedy ošklivými vám budú; ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvoly si budete oškliviť. 11.12 Všetko, čo nemá plutiev a šupín a žije vo vodách, ošklivým vám bude. 11.13 A z vtáctva budete mať tieto v ošklivosti; nebudú sa jesť, ošklivými sú. Tedy nebudete jesť orla, supa, ani noha, 11.14 krahulca, sokola ani jeho druhu, 11.15 niktorého krkavca ani jeho druhu, 11.16 pštrosa, sovy, čajky, jastraba ani jeho druhu, 11.17 bukača, krehára a kuvika, 11.18 ibisa, pelikána a labute, 11.19 bociana, volavky ani jej druhu, dudka a nedopiera. 11.20 Zrovna tak i každý okrýdlený plaz, ktorý chodí na štyroch nohách, ošklivým vám bude. 11.21 Avšak zo všetkého plazu okrýdleného, ktorý chodí na štyroch nohách, budete jesť to, čo má stehienka na svojich nohách, aby na nich skákaly po zemi. 11.22 Tieto z nich budete jesť: kobylku, zvanú arbe, po jej druhu, salama po jeho druhu, chargola po jeho druhu a chagaba po jeho druhu. 11.23 Ale každý iný okrýdlený plaz, ktorý má štyri nohy, ošklivým vám bude, 11.24 lebo tými by ste sa poškvrňovali. Každý, kto by sa dotkol ich mŕtvoly, bude nečistý až do večera. 11.25 I každý, kto by niesol niečo z ich mŕtvoly, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera. 11.26 Každé hovädo, ktoré má rozdelené kopyto, ale tak, že ho nemá rozdvojené, a neprežúva, také vám budú nečistými. Každý, kto by sa ich dotkol, bude nečistý. 11.27 A všetko, čo chodí na svojich tlapách, zpomedzi všetkých zvierat, ktoré chodia na štyroch, také vám budú nečistými. Každý, kto by sa dotkol ich mŕtvoly, bude nečistý až do večera. 11.28 A ten, kto by niesol ich mŕtvolu, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera; nečistými vám budú. 11.29 Aj toto vám bude nečistým zpomedzi lezcov, ktoré lezú po zemi: krtica, myš a jašter po svojich druhoch, 11.30 sysel, šťúr, slimák, potkan a tchor. 11.31 Toto sú tie, ktoré vám budú nečistými zpomedzi všetkého, čo lezie. Každý, kto by sa ich dotkol, keď by boly mŕtve, nečistý bude až do večera. 11.32 A všetko, na čo by padlo niečo z nich, keď by boly mŕtve, bude nečistým. Každá nádoba z dreva alebo rúcho alebo koža alebo mech, každá nádoba alebo nástroj, ktorými sa robí nejaká práca, vloží sa do vody, a bude to nečistým až do večera a potom bude čisté. 11.33 A keby bola jakákoľvek nádoba z hliny, do ktorej by padlo niečo z nich, všetko, čo by bolo v nej, bude nečistým, a ju rozbijete. 11.34 A každé jedlo, ktoré sa jie, na ktoré by sa dostala taká voda, bude nečistým, jako i každý nápoj, ktorý sa pije, v akejkoľvek takej nádobe, bude nečistým. 11.35 A všetko tedy, na čo by padlo niečo z ich mŕtvoly, nečistým bude: pec a ohnište sa rozboria; nečistými sú a budú vám nečistými. 11.36 Iba studňa a cisterna, nádrž vody, bude čistou; ale to, čo by sa dotklo ich mŕtvoly, bude nečistým. 11.37 A tiež keby padlo niečo z ich mŕtvoly na jakékoľvek semeno na siatie, ktoré sa má siať, čistým bude. 11.38 Ale keby sa dalo vody na semä, a vtedy by padlo naň niečo z ich mŕtvoly, nečistým vám bude. 11.39 A keby zdochlo niektoré z hoviad, ktoré vám je na pokrm, ten, kto by sa dotkol jeho mŕtvoly, bude nečistý až do večera. 11.40 A ten, kto by jedol z jeho mŕtvoly, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera, a ten, kto by niesol jeho mŕtvolu, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera. 11.41 A každý plaz, ktorý sa plazí po zemi, ošklivým vám bude; nebude sa jesť. 11.42 Ničoho z toho, čo sa plazí po bruchu, ani ničoho z toho, čo lezie po štyroch, ako ani ničoho, čo má viacej nôh, nech už by to bol akýkoľvek plaz, ktorý sa plazí po zemi, nebudete ich jesť, lebo sú ošklivosťou. 11.43 Nezošklivujte svojich duší nijakým plazom, ktorý sa plazí, a nezanečisťujte sa nimi, a boli by ste zanečistení nimi. 11.44 Lebo ja som Hospodin, váš Bôh, a preto sa posvätíte a budete svätí, lebo ja som svätý, a nezanečisťujte svojich duší nijakým plazom, ktorý sa hýbe na zemi, 11.45 lebo ja som Hospodin, ktorý som vás vyviedol hore z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom, a preto budete svätí, lebo ja som svätý. 11.46 Toto je zákon, týkajúci sa hoviad a vtáctva a každej duše živej, ktorá sa hýbe vo vodách, ako i každej duše, ktorá sa plazí po zemi, 11.47 aby sa robil rozdiel medzi nečistým a čistým, medzi zvieraťom, ktoré sa jie, a medzi zvieraťom, ktoré sa nejie.

3 Mojžišova 12

12.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 12.2 Hovor synom Izraelovým a povedz: Žena, keby mala plod, a porodila by chlapča, bude nečistá sedem dní jako vo dňoch, v ktorých sa oddeľuje pre svoju mesačnú nemoc, nečistá bude. 12.3 A ôsmeho dňa sa obreže telo jeho neobriezky. 12.4 A ona zostane tridsaťtri dní doma v krvi svojho očisťovania sa. Nedotkne sa ničoho svätého ani nevojde do svätyne, dokiaľ sa nevyplnia dni jej očisťovania sa. 12.5 A keď porodí dievča, bude nečistá dva týždne, jako vo svojom mesačnom oddelení, a zostane šesťdesiatšesť dní doma v krvi svojho očisťovania sa. 12.6 A keď sa vyplnia dni jej očisťovania, už či za syna a či za dcéru, prinesie ročného baránka na zápalnú obeť a holúbä alebo hrdličku, samca, na obeť za hriech ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, 12.7 ktorý ho bude obetovať pred Hospodinom a pokryje na nej hriech, a tak bude čistá od toku svojej krvi. Toto je zákon, týkajúci sa ženy, ktorá porodila chlapča alebo dievča. 12.8 A keby nemala toľko, aby mohla obetovať dobytča, vtedy vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, samcov, jedno na zápalnú obeť a druhé na obeť za hriech, a kňaz pokryje na nej hriech, a bude čistá.

3 Mojžišova 13

13.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 13.2 Keby mal niektorý človek na koži svojho tela nejakú opuchlinu alebo prašinu alebo nejakú lesklú škvrnu, a keby bolo na koži jeho tela niečo podobné rane malomoci, človek sa dovedie k Áronovi, kňazovi, alebo k niektorému z jeho synov, kňazov. 13.3 A kňaz pozrie ranu na koži tela. Ak zbelely chlpy na rane, a rana je na pohľad hlbšia od inej kože jeho tela, je to rana malomoci; keď ju tedy pozrie kňaz, vyhlási ho za nečistého. 13.4 Ale ak je to lesklá škvrna biela na koži jeho tela a na pohľad nie je hlbšia od inej kože, a jej chlp neobelel, vtedy zavrie kňaz človeka, ktorý má ranu, na sedem dní. 13.5 Potom ho pozrie kňaz siedmeho dňa, a keď sa mu bude vidieť, že hľa, rana stojí, a že sa rana nerozšírila po koži, zavrie ho kňaz po druhé na sedem dní. 13.6 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa druhý raz, a keď uvidí, že hľa, rana ztratila zo svojho lesku a nerozšírila sa po koži, vyhlási ho kňaz za čistého; výsyp je; operie svoje rúcho a bude čistý. 13.7 Ale ak by sa potom zrejme ďalej rozšíril výsyp po koži, keď sa bol ukázal kňazovi na svoje očistenie, ukáže sa kňazovi po druhé. 13.8 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, výsyp sa rozšíril po koži, vtedy ho vyhlási kňaz za nečistého; malomoc je. 13.9 Keby bola na človekovi rana malomoci, dovedený bude ku kňazovi. 13.10 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, biela opuchlina je na koži a že obrátila chlpy na biele, a že je živina živého mäsa na opuchline, 13.11 zastaralá malomoc je na koži jeho tela, a kňaz ho vyhlási za nečistého; nezavrie ho, lebo je nečistý. 13.12 Ale keby cele rozkvitla malomoc na koži a malomoc by pokryla celú kožu postihnutého tou ranou, od jeho hlavy až po jeho nohy, všetko, čo môžu vidieť oči kňazove, 13.13 tedy pozrie kňaz a keď uvidí, že hľa, malomoc pokryla celé jeho telo, vtedy vyhlási postihnutého ranou za čistého, lebo sa mu všetko obrátilo na biele; čistý je. 13.14 Ale kedykoľvek by sa ukázalo na ňom živé mäso, nečistý bude. 13.15 Vtedy pozrie kňaz živé mäso a vyhlási ho za nečistého; to živé mäso je nečisté; malomoc je. 13.16 Alebo keby sa zase ztratilo živé mäso a obrátilo by sa na biele, vtedy prijde ku kňazovi, 13.17 a kňaz pozrie na neho a keď uvidí, že hľa, rana sa obrátila na biele, vtedy vyhlási kňaz toho, kto bol postihnutý ranou, za čistého; čistý je. 13.18 A zase, keby bol niekde na tele, na jeho koži, nejaký vred a zahojil by sa, 13.19 ale keby na mieste vredu povstala nejaká biela napuchlina alebo lesklá škvrna biela, červenastá, ukáže sa kňazovi. 13.20 A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, miesto je na pohľad nižšie od inej kože, a jeho chlp obelel, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je; malomoc vypukla na vrede. 13.21 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, že hľa, nie je na tom chlp biely, a že miesto nie je nižšie od inej kože, a že škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 13.22 A jestli sa zrejme rozšíri po koži, vyhlási ho kňaz za nečistého; je to rana malomoci. 13.23 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa, celinou vredu je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 13.24 Alebo keby mal niekto na koži svojho tela nejakú opáleninu od ohňa, a keby sa živina opáleniny obrátila na lesklú škvrnu bielu, červenastú alebo na biele, 13.25 pozrie na ňu kňaz a keď uvidí, že hľa, chlp obelel na lesklej škvrne, a že jej miesto je na pohľad hlbšie od inej kože, malomoc je; vypukla na opálenine, a kňaz ho vyhlási za nečistého; rana malomoci je. 13.26 Ale keď to pozrie kňaz a uvidí, že hľa, na lesklej škvrne nie je chlp biely, a že miesto nie je nižšie od inej kože, a že škvrna ztratila zo svojho lesku, zavrie ho kňaz na sedem dní. 13.27 A kňaz ho pozrie siedmeho dňa. Keby sa zrejme rozšírila po koži, vyhlási ho kňaz za nečistého; rana malomoci je. 13.28 Ale ak stojí lesklá škvrna na svojom mieste a nerozšírila sa po koži, ale ztratila zo svojho lesku, opucheľ opáleniny je, a kňaz ho vyhlási za čistého, lebo je celinou opáleniny. 13.29 A nech už by to bol muž alebo žena, keby bola na ňom podobná rana, na hlave alebo na brade, 13.30 kňaz pozrie ranu a keď uvidí, že hľa, jej miesto je na pohľad hlbšie od inej kože, a že vlas na nej, na rane, je nažlklý a tenký, vyhlási ho kňaz za nečistého; prašina je; malomoc na hlave alebo na brade je. 13.31 Ale keď pozrie kňaz ranu prašiny a uvidí, že hľa, na pohľad nie je hlbšie od inej kože, ale že nie je na nej čierneho vlasu, zavrie kňaz postihnutého ranou prašiny na sedem dní. 13.32 A kňaz pozrie ranu siedmeho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila, a nie je na nej nažlklého vlasu, a že prašina nie je na pohľad hlbšie od inej kože, 13.33 vtedy sa oholí človek, ale prašiny neoholia. A kňaz zavrie postihnutého prašinou po druhé na sedem dní. 13.34 A kňaz pozrie prašinu siedmeho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila po koži a že na pohľad nie je hlbšie od inej kože, vyhlási ho kňaz za čistého, a človek s prašinou operie svoje rúcho a bude čistý. 13.35 Ale keby sa zrejme rozšírila prašina po koži, po jeho očistení, 13.36 pozrie ju kňaz a keď uvidí, že hľa, prašina sa rozšírila po koži, nebude sa pýtať kňaz po nažlklom vlase; nečistý je. 13.37 No, keď sa mu bude vidieť, že prašina stojí a nerozširuje sa, a že rastie na nej čierny vlas, uzdravená je prašina: čistý je, a kňaz ho vyhlási za čistého. 13.38 A keby boly na koži tela niektorého muža alebo niektorej ženy lesklé škvrny, lesklé škvrny biele, 13.39 pozrie kňaz a keď uvidí, že hľa, na koži ich tela sú lesklé škvrny bledé a belasé, biely výsyp je; vyrazil sa na koži; čistý je. 13.40 Keby niekomu sliezly vlasy s hlavy, plešivý je, čistý je. 13.41 A keby mu so strany jeho tvári sliezly vlasy, s jeho hlavy, lysý je, čistý je. 13.42 Ale keby bola na plešine alebo na lysine biela rana červenastá, to je vypuklá malomoc na jeho plešine alebo na jeho lysine. 13.43 A kňaz ho pozrie a keď uvidí, že hľa, opuchlina rany je biela, červenastá na jeho plešine alebo na jeho lysine, na pohľad ako malomoc kože tela, 13.44 je to malomocný človek, nečistý je; istotne ho kňaz vyhlási za nečistého; jeho rana malomoci je na jeho hlave. 13.45 A malomocný, na ktorom by bola taká rana, bude mať svoje rúcho roztrhnuté a jeho hlava bude rozpustená, a zarastenú bradu zakryje a bude volať: Nečistý, nečistý! 13.46 Po všetky dni, v ktoré bude na ňom rana, nečistý bude, nečistý je; sám bude bývať; jeho bývanisko bude vonku za táborom. 13.47 A keby bola rana malomoci na nejakom rúchu, už či na vlnenom rúchu alebo na ľanovom rúchu 13.48 alebo na osnove alebo na útku z ľanu alebo z vlny alebo na koži alebo už na jakejkoľvek veci z kože, 13.49 a keby bola rana zelenastá alebo červenastá, na rúchu alebo na koži alebo na osnove alebo na útku alebo na jakejkoľvek nádobe z kože, rana malomoci je, a ukáže sa kňazovi. 13.50 A kňaz pozrie ranu a zavrie vec, ktorá má ranu, na sedem dní. 13.51 A keď pozrie ranu siedmeho dňa a uvidí, že sa rana rozšírila už či na rúchu či na osnove či na útku či na koži, nech by išlo o čokoľvek, čo sa robieva z kože na nejakú prácu, rana je rozjedavá malomoc; vec je nečistá. 13.52 A preto spáli rúcho alebo osnovu alebo útek z vlny alebo z ľanu alebo aj akúkoľvek nádobu z kože, na ktorej by bola taká rana, lebo je to rozjedavá malomoc nákazlivá; spáli sa ohňom. 13.53 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana sa nerozšírila, už či je na rúchu či na osnove či na útku a či už na jakejkoľvek nádobe z kože, 13.54 rozkáže kňaz, aby oprali vec, na ktorej je rana, a zavrie ju po druhé na sedem dní. 13.55 A kňaz pozrie ranu potom, keď bola opraná, a keď uvidí, že hľa, rana nezmenila svojej farby, hoc aj sa nerozšírila, nečistá je; spáliš ju ohňom; vec je rozožieravá, už či je na jej rube a či na jej líci. 13.56 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana obledla, potom, keď bola opraná, odtrhne ju od rúcha alebo od kože alebo od osnovy alebo od útku. 13.57 No, keby sa to ešte ukázalo na rúchu alebo na osnove alebo na útku alebo už na jakejkoľvek nádobe z kože, vypuklá malomoc je; spáliš to ohňom, to, na čom je rana. 13.58 Ale rúcho alebo osnova alebo útek alebo už akákoľvek nádoba z kože, s ktorých, keď ich operieš, zmizne rana, operie sa po druhé a bude čisté. 13.59 Toto je zákon, týkajúci sa rany malomoci na rúchu z vlny alebo z ľanu alebo na osnove alebo na útku alebo už na jakejkoľvek nádobe z kože, či má byť uznaná za čistú alebo za nečistú.

3 Mojžišova 14

14.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 14.2 Toto bude zákon, týkajúci sa malomocného v deň jeho očisťovania sa; dovedený bude ku kňazovi. 14.3 A kňaz vyjde von za tábor. A kňaz pozrie a keď uvidí, že hľa, rana malomoci je uzdravená a že odišla od malomocného, 14.4 vtedy rozkáže kňaz, aby vzali pre toho, kto sa očisťuje, dvoch malých vtákov, živých a čistých, cedrové drevo a červec, dvakrát farbený, a yzop. 14.5 A kňaz rozkáže zabiť jedného z vtákov do hlinenej nádoby nad živou vodou. 14.6 Potom vezme toho živého vtáka i cedrové drevo i červec, dvakrát farbený, aj yzop, a zamočí to i živého vtáka do krvi zabitého vtáka nad živou vodou, 14.7 a poprská na toho, kto sa očisťuje z malomoci, sedemkrát, a vyhlási ho za čistého, a živého vtáka pustí na pole. 14.8 A ten, kto sa očisťuje, operie svoje rúcho a oholí všetky svoje vlasy, umyje sa vodou a bude čistý a potom vojde do tábora a bude bývať vonku pri svojom stáne sedem dní. 14.9 A bude siedmeho dňa, že oholí všetky svoje vlasy, svoju hlavu i svoju bradu i svoje obočie a tak oholí všetky svoje vlasy a operie svoje rúcho, umyje svoje telo vodou a bude čistý. 14.10 A ôsmeho dňa vezme dvoch baránkov bez vady a jednu ročnú ovečku bez vady a tri desatiny bielej múky jemnej obilnej obeti, zamiesenej v oleji, a jeden log oleja. 14.11 A očisťujúci kňaz postaví človeka, ktorý sa očisťuje, aj s tými vecami pred Hospodina pri dveriach stánu shromaždenia. 14.12 A kňaz vezme jedného baránka a bude ho obetovať obeťou za vinu i log oleja a bude to sem a ta vznášať na rukách obeťou povznášania pred Hospodinom. 14.13 A zabije baránka na mieste, na ktorom sa zabíja obeť za hriech a zápalná obeť, na svätom mieste, lebo jako obeť za hriech tak i obeť za vinu, oboje patrí kňazovi; svätosvätá je. 14.14 A kňaz vezme z krvi obeti za vinu a dá na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 14.15 Potom vezme kňaz z logu oleja a uleje na svoju ľavú ruku. 14.16 A kňaz omočí svoj pravý prst a tak vezme z oleja, ktorý je na jeho ľavej ruke, a poprská z oleja svojím prstom sedem ráz pred Hospodinom. 14.17 A z ostatku oleja, ktorý je na jeho ruke, dá kňaz na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy, na krv obeti za vinu. 14.18 A to, čo zostane z oleja, ktorý je na ruke kňaza, dá na hlavu toho, kto sa očisťuje, a tak pokryje na ňom kňaz hriech pred Hospodinom. 14.19 Potom pripraví kňaz obeť za hriech a pokryje hriech na tom, kto sa očisťuje, a tak ho očistí od jeho nečistoty a potom zabije zápalnú obeť. 14.20 A kňaz bude obetovať zápalnú obeť aj obilnú obeť na oltári a tak pokryje kňaz na ňom hriech, a bude čistý. 14.21 A keby bol tak chudobný, že by nesahala po to jeho ruka, vezme jedného baránka obeťou za vinu na obeť povznášania pokryť na ňom hriech a jednu desatinu efy bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť a log oleja 14.22 a dve hrdličky alebo dvoje holúbät, samcov, po čo by sahala jeho ruka, a bude jedno na obeť za hriech a druhé na zápalnú obeť. 14.23 A donesie ich vo ôsmy deň na svoje očistenie ku kňazovi, ku dveriam stánu shromaždenia, pred Hospodina. 14.24 A kňaz vezme baránka obeti za vinu a log oleja a kňaz to bude sem a ta vznášať obeťou povznášania pred Hospodinom. 14.25 A zabije baránka obeti za vinu a kňaz vezme z krvi obeti za vinu a dá na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, a na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy. 14.26 A kňaz uleje z oleja na svoju ľavú ruku, 14.27 a poprská svojím pravým prstom z oleja, ktorý je na jeho ľavej ruke, sedem ráz pred Hospodinom. 14.28 A kňaz dá z oleja, ktorý je na jeho ruke, na boltec pravého ucha toho, kto sa očisťuje, i na palec jeho pravej ruky i na palec jeho pravej nohy, na miesto krvi obeti za vinu. 14.29 A to, čo zostane z oleja, ktorý je na ruke kňaza, dá na hlavu toho, kto sa očisťuje, aby pokryl na ňom hriech pred Hospodinom. 14.30 A bude obetovať jednu z hrdličiek alebo jedno z holúbät, z toho, po čo sahá jeho ruka, 14.31 teda to, po čo sahá jeho ruka, bude obetovať, jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou aj s obilnou obeťou a tak pokryje kňaz hriech na tom, kto sa očisťuje, pred Hospodinom. 14.32 Toto je zákon, týkajúci sa toho, na ktorom by bola rana malomoci, ktorého ruka by nesahala po tamto všetko v jeho očisťovaní sa. 14.33 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 14.34 Keď vojdete do Kanaánskej zeme, ktorú vám ja dám do državia, a dal by som ranu malomoci na niektorý dom zeme vášho državia, 14.35 vtedy prijde ten, čí je dom, a oznámi kňazovi a povie: Vidí sa mi, že je na dome čosi jako rana malomoci. 14.36 A kňaz rozkáže, aby vyprázdnili dom, prv ako vojde kňaz pozrieť ranu, aby nebolo nečistým všetko, čo je v dome; až potom vojde kňaz pozrieť dom. 14.37 A keď pozrie ranu a uvidí, že hľa, rana je na stenách domu, priehlbinky, zelenkasté alebo červenasté, a že sú na pohľad nižšie ako stena inde, 14.38 vtedy vyjde kňaz z domu, ku dveriam domu, a zavrie dom na sedem dní. 14.39 A kňaz prijde opät siedmeho dňa a pozrie a keď uvidí, že hľa, rana sa rozšírila po stenách domu, 14.40 rozkáže, aby vyňali kamene, na ktorých je rana, a aby ich vyhodili von za mesto na nečisté miesto. 14.41 A dá oškriabať dom z vnútra dookola, a prach, ktorý naškriabali, vysypú von za mesto na nečisté miesto. 14.42 A vezmú iné kamene a vložia ich na miesto vyňatých kameňov a tiež vezmú inú hlinu a vymažú dom. 14.43 A keby sa navrátila rana a rozmohla by sa v dome ešte i po vyňatí kameňov a po oškriabaní domu a po jeho vymazaní, 14.44 vojde kňaz a keď uvidí, že hľa, rana sa rozšírila po dome, rozožieravá malomoc je po dome; nečistý je. 14.45 Vtedy rozboria dom, jeho kamene, jeho drevá a všetok maz domu a vynesú von za mesto na nečisté miesto. 14.46 A ten, kto by vošiel do domu ktoréhokoľvek dňa, kým by bol zavretý, bude nečistý až do večera. 14.47 A ten, kto by ležal v dome, operie svoje rúcho, i ten, kto by jedol v takom dome, tiež operie svoje rúcho. 14.48 Ale keby vošiel kňaz a videl by, že hľa, rana sa nerozšírila po dome po jeho vymazaní, kňaz vyhlási dom za čistý, lebo rana je uzdravená. 14.49 A vezme na očistenie domu dvoch malých vtákov, cedrové drevo, červec, dvakrát farbený, a yzop. 14.50 A zabije jedného vtáka do hlinenej nádoby nad živou vodou. 14.51 Potom vezme cedrové drevo a yzop a červec, dvakrát farbený, a živého vtáka a zamočí to do krvi zabitého vtáka a do tej živej vody a poprská na dom sedem ráz. 14.52 A tak očistí dom od nečistoty krvou vtáka, živou vodou, živým vtákom, cedrovým drevom, yzopom a červcom, dvakrát farbeným. 14.53 A živého vtáka pustí von za mesto, na pole, a tak pokryje na dome nečistotu, a bude čistý. 14.54 To je zákon, týkajúci sa jakejkoľvek rany malomoci a prašiny 14.55 ako i malomoci na rúchu a na dome, 14.56 opuchliny, prašiny a lesklej škvrny 14.57 ukázať, kedy je niekto nečistý a kedy je niekto čistý. To je tedy zákon malomoci.

3 Mojžišova 15

15.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 15.2 Hovorte synom Izraelovým a poviete im: Keby ktorýkoľvek muž tiekol zo svojho tela, nečistý je svojím tokom. 15.3 A toto bude jeho nečistota v jeho toku: keď alebo stále vypúšťa jeho telo svoj tok alebo keď ho zastavilo, že vôbec netečie, to je jeho nečistota. 15.4 Každé ležište, na ktorom by ležal taký tečúci, bude nečisté, a každá vec, na ktorej by sedel, bude nečistá. 15.5 Ten, kto by sa dotkol jeho ležišťa, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.6 A ten, kto by sadol na vec, na ktorej sedel tečúci, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.7 A ten, kto by sa dotkol tela tečúceho, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.8 A keby napľuval tečúci na čistého, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.9 A každé sedlo, na ktorom by sedel tečúci, bude nečisté. 15.10 Každý, kto by sa dotknul čohokoľvek, čo bolo pod ním, bude nečistý až do večera, a ten, kto by niesol niečo z toho, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.11 A každý, koho by sa dotkol tečúci, ak si neumyl rúk vodou, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.12 Hlinená nádoba, ktorej by sa dotkol tečúci, sa rozbije, a každá nádoba drevená sa umyje vodou. 15.13 A keby bol potom tečúci čistý od svojho toku, napočíta si sedem dní na svoje očistenie a operie svoje rúcho, umyje svoje telo živou vodou a bude čistý. 15.14 A ôsmeho dňa si vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, oboje budú samci, a prijde pred Hospodina ku dveriam stánu shromaždenia a dá ich kňazovi. 15.15 A kňaz ich bude obetovať jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou a tak pokryje na ňom kňaz hriech pred Hospodinom a očistí ho od jeho toku. 15.16 A keď vyjde od niekoho semeno súlože, umyje celé svoje telo vodou a bude nečistý až do večera. 15.17 A každé rúcho a každá koža, na ktorej by bolo semeno súlože, operie sa vo vode a bude nečisté až do večera. 15.18 A žena, s ktorou by ležal muž v súloži semena, obaja sa umyjú vodou a budú nečistí až do večera. 15.19 A keby tiekla žena, keď potečie z jej tela krv, sedem dní bude vo svojej odlúčenosti, a každý, kto by sa jej dotkol, bude nečistý až do večera. 15.20 Všetko, na čom by ležala vo svojej odlúčenosti, bude nečisté, i všetko, na čom by sedela, bude nečisté. 15.21 A každý, kto by sa dotkol jej ležišťa, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.22 A každý, kto by sa dotkol akejkoľvek veci, na ktorej by sedela, operie svoje rúcho a umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.23 Keby bolo niečo na ležišti alebo na veci, na ktorej sedela, keby sa toho dotkol, niekto bude nečistý až do večera. 15.24 A keby ešte i ležal niekto s ňou, a bola by jej odlúčenosť, jej nečistota, na ňom, bude nečistý sedem dní, i každé ležište, na ktorom by ležal, bude nečisté. 15.25 A žena, keby tiekol tok jej krvi za mnoho dní, aj krome času jej odlúčenosti, alebo keby tiekla nad čas svojej odlúčenosti, po všetky dni toku jej nečistoty, bude jako za dní svojej riadnej odlúčenosti; nečistá je. 15.26 Každé ležište, na ktorom by ležala po všetky dni svojho toku, bude jej ako ležište jej riadnej odlúčenosti, a každá vec, na ktorej by sedela, bude nečistá jako v nečistote jej odlúčenosti. 15.27 A každý, kto by sa dotkol niektorej z tých vecí, bude nečistý a operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. 15.28 A keď bude čistá od svojho toku, napočíta si sedem dní a potom bude čistá,. 15.29 A ôsmeho dňa si vezme dve hrdličky alebo dvoje holúbät, oboje samce, a donesie ich ku kňazovi ku dveriam stánu shromaždenia. 15.30 A kňaz bude obetovať jedno obeťou za hriech a druhé zápalnou obeťou a kňaz pokryje na nej hriech pred Hospodinom a tak ju očistí od toku jej nečistoty. 15.31 A tedy budete oddeľovať synov Izraelových od ich nečistoty, aby nezomreli pre svoju nečistotu, keď by zanečisťovali môj príbytok, ktorý je prostred nich. 15.32 To je zákon tečúceho a toho, z ktorého vyjde semä súlože, ktorým sa znečisťuje, 15.33 a nemocnej v jej odlúčenosti a tečúceho svojím tokom, už či je mužského a či ženského pohlavia ako i muža, ktorý ležal s nečistou.

3 Mojžišova 16

16.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli v tom, keď sa blížili obetovať pred Hospodinom. 16.2 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hovor Áronovi, svojmu bratovi, aby nevchádzal hocikedy do svätyne, do vnútra za oponu pred pokrývku, ktorá je na truhle, aby nezomrel, lebo sa v oblaku ukážem nad pokrývkou. 16.3 S týmto vojde Áron do svätyne: s juncom z hoviad na obeť za hriech a s baranom na zápalnú obeť. 16.4 Ľanovú sukňu svätú si oblečie a ľanové nohavice budú na jeho tele, a opáše sa ľanovým pásom a ľanovým ovojom ovije hlavu; to je sväté rúcho. A umyjúc svoje telo vodou oblečie si ho. 16.5 A od obce synov Izraelových vezme dvoch kozlov z kôz na obeť za hriech a jedného barana na zápalnú obeť. 16.6 A Áron bude obetovať junca obeťou za hriech, ktorá bude za neho, a tak pokryje hriech za seba a za svoj dom. 16.7 Potom vezme tých dvoch kozlov a postaví ich pred Hospodina pri dveriach stánu shromaždenia. 16.8 A Áron dá na oboch kozlov losy, jeden los Hospodinovi a druhý los azázelovi. 16.9 A Áron bude obetovať kozla, na ktorého padne los Hospodinovi, a bude ho obetovať obeťou za hriech. 16.10 A kozla, na ktorého padne los azázelovi, nech postavia živého pred Hospodina pokryť na ňom hriech pustiac ho azázelovi na púšť. 16.11 A Áron bude obetovať junca obeti za hriech, ktorá bude za neho, a pokryje hriech za seba a za svoj dom, a tedy zabije junca obeti za hriech, ktorá bude za neho. 16.12 Potom vezme plnú nádobu horiaceho uhlia s oltára zpred tvári Hospodinovej a plné svoje hrsti voňavého kadiva utlčeného a vnesie dovnútra za oponu. 16.13 A dá kadivo na oheň pred Hospodinom, a oblak kadiva pokryje pokrývku, ktorá je na svedoctve, a nezomrie. 16.14 A vezme z krvi junca a poprská svojím prstom na pokrývku na východ a pred pokrývkou bude prskať sedemkrát z krvi svojím prstom. 16.15 Potom zabije kozla obeti za hriech, ktorá bude za ľud, a zanesie jeho krv dovnútra za oponu a urobí s jeho krvou tak, ako urobil s krvou junca, a poprská ňou na pokrývku a pred pokrývkou. 16.16 A pokryje hriech na svätyni a tak ju očistí od nečistôt synov Izraelových a od ich prestúpení čo do všetkých ich hriechov a tak urobí aj stánu shromaždenia, ktorý býva s nimi prostred ich nečistôt. 16.17 Niktorý človek nebude v stáne shromaždenia, keď vojde pokryť hriech v svätyni, dokiaľ nevyjde, a pokryje za seba a za svoj dom i za celé shromaždenie Izraelovo. 16.18 Potom vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a pokryje na ňom. A vezme z krvi junca a z krvi kozla a dá na rohy oltára dookola. 16.19 A poprská naň z krvi svojím prstom sedemkrát a očistí ho a posvätí ho očistiac ho od nečistôt synov Izraelových. 16.20 Keď potom dokončí pokrývať a tak očisťovať svätyňu od hriechu i celý stán shromaždenia i oltár, bude obetovať živého kozla. 16.21 A Áron vzloží obe svoje ruky na hlavu živého kozla a bude vyznávať nad ním všetky neprávosti synov Izraelových a všetky ich prestúpenia čo do všetkých ich hriechov a dá ich na hlavu kozla a vyženie ho človekom, ustanoveným na to, na púšť. 16.22 A kozol ponesie na sebe všetky ich neprávosti do neschodnej zeme. A tedy vyženie kozla na púšť. 16.23 Potom prijde Áron do stánu shromaždenia a vyzlečie si ľanové rúcha, ktoré si obliekol, keď mal vojsť do svätyne, a nechá ich tam. 16.24 A umyje svoje telo vodou na svätom mieste a oblečie si svoje rúcho a vyjde a bude obetovať svoju zápalnú obeť a zápalnú obeť ľudu a pokryje hriech za seba i za ľud. 16.25 A tuk obeti za hriech bude kadiac páliť na oltári. 16.26 A ten, ktorý vyhnal kozla azázelovi, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 16.27 A junca obeti za hriech a kozla obeti za hriech, ktorých krv bola zanesená pokryť hriech v svätyni, vynesie von za tábor, a spália ich kože ohňom aj ich mäso aj ich lajno. 16.28 A ten, kto ich spálil, operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora. 16.29 A bude vám i toto večným ustanovením siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že budete ponižovať svoje duše. A nebudete konať nijakej práce, ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, 16.30 lebo toho dňa pokryjú na vás hriech, aby vás očistili; od všetkých svojich hriechov budete čistí pred Hospodinom. 16.31 Sobotou odpočinku vám to bude, a budete ponižovať svoje duše, večným ustanovením. 16.32 A hriechy pokryje kňaz, ktorého pomažú a ktorému naplnia jeho ruku a tak ho vysvätia, aby konal kňazskú službu namiesto svojho otca a oblečie si ľanové rúcho, sväté rúcho. 16.33 A pokryje a tak očistí svätú svätyňu a pokryje i stán shromaždenia i oltár. A pokryje hriech i na kňazoch i na všetkom ľude shromaždenia. 16.34 To vám bude večným ustanovením na pokrývanie hriechu na synoch Izraelových, na očistenie od všetkých ich hriechov, raz do roka. A učinil, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

3 Mojžišova 17

17.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 17.2 Hovor Áronovi a jeho synom i všetkým synom Izraelovým a povieš im: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin povediac: 17.3 Ktokoľvek z domu Izraelovho, kto by zabil vola alebo ovcu alebo kozu v tábore, alebo kto by zabil vonku za táborom, 17.4 a nedoviedol by toho ku dveriam stánu shromaždenia, aby obetoval obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, za krv sa to bude počítať tomu človekovi; vylial krv, a ten človek bude vyťatý z prostredku svojho ľudu, 17.5 nato, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti, ktoré obetujú na šírom poli, aby ich dovádzali Hospodinovi ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými. 17.6 A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 17.7 A nebudú viacej obetovať svojich bitných obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach. 17.8 A preto im povieš: Ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by obetoval zápalnú obeť alebo bitnú obeť 17.9 a nedoviedol by jej ku dveriam stánu shromaždenia, aby ju obetoval Hospodinovi, ten človek bude vyťatý zo svojho ľudu. 17.10 A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu, 17.11 lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši. 17.12 Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi. 17.13 A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou. 17.14 Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý. 17.15 A každá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, už či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera a potom bude čistý. 17.16 A keby neopral a svojho tela by neumyl, ponesie svoju neprávosť.

3 Mojžišova 18

18.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 18.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Ja som Hospodin, váš Bôh. 18.3 Podľa skutkov Egyptskej zeme, v ktorej ste bývali, nebudete robiť ani podľa skutkov Kanaánskej zeme, do ktorej vás vovediem, nebudete robiť ani nebudete chodiť v ich ustanoveniach. 18.4 Moje súdy budete činiť a budete ostríhať moje ustanovenia, aby ste v nich chodili. Ja som Hospodin, váš Bôh. 18.5 A tedy budete ostríhať moje ustanovenia a moje súdy, ktoré, keď bude činiť človek, bude nimi žiť. Ja som Hospodin. 18.6 Nikto z vás sa nepriblíži k niktorému svojmu pokrevnému nato, aby odkryl jeho nahotu. Ja som Hospodin. 18.7 Neodkryješ nahoty svojho otca ani nahoty svojej matere; je to tvoja mater, neodkryješ jej nahoty. 18.8 Neodkryješ nahoty ženy svojho otca; je to nahota tvojho otca. 18.9 Neodkryješ nahoty svojej sestry, dcéry svojeho otca alebo dcéry svojej matere, už či by bola narodená v dome alebo či by bola narodená inde; neodkryješ ich nahoty. 18.10 Neodkryješ nahoty svojej vnučky, dcéry svojeho syna alebo dcéry svojej dcéry, lebo sú tvojou nahotou. 18.11 Neodkryješ nahoty dcéry ženy svojeho otca, ktorá je splodená od tvojho otca; je tvoje sestra, neodkryješ jej nahoty. 18.12 Neodkryješ nahoty svojej tetky, sestry svojeho otca; je pokrevná tvojho otca. 18.13 Neodkryješ nahoty svojej tetky, sestry svojej matky, lebo je pokrevná tvojej matky. 18.14 Neodkryješ nahoty svojho strýca, brata svojeho otca, ani sa nepriblížiš k jeho žene; je tvoja stryná. 18.15 Neodkryješ nahoty svojej nevesty; je žena tvojho syna, neodkryješ jej nahoty. 18.16 Neodkryješ nahoty svojej švagrinej, ženy svojho brata; je nahotou tvojho brata. 18.17 Neodkryješ nahoty ženy a jej dcéry. Nevezmeš si dcéry jej syna ani dcéry jej dcéry, aby si odkryl jej nahotu; pokrevné sú; to je mrzká vec. 18.18 A nevezmeš si ženy ku jej sestre, aby si ju sužoval odkrývajúc jej nahotu popri nej za jej života. 18.19 A k žene, keď je v odlúčenosti svojej nečistoty, sa nepriblížiš, aby si odkryl jej nahotu. 18.20 A so ženou svojho blížneho nebudeš obcovať v súloži, aby si sa ňou zanečistil. 18.21 A nedáš, aby niekto z tvojho semena bol prevedený cez oheň Molochovi, a nepoškvrníš mena svojho Boha. Ja som Hospodin. 18.22 Nebudeš ležať s mužským pohlavím, ako sa líha so ženou; to je ohavnosť. 18.23 Ani nebudeš obcovať v súloži s niktorým hovädom, aby si sa ním zanečistil, ako ani žena sa nepostaví na súlož pred hovädo; to je ohavná premrštenosť. 18.24 Nezanečistite sa niktorou z tých vecí, lebo všetkými tými vecami zanečisťovali sa pohania, ktorých vyženiem zpred vašej tvári. 18.25 Lebo sa zanečistila zem, a preto navštívim jej neprávosť na nej, a zem vyvráti svojich obyvateľov. 18.26 Ale vy budete ostríhať moje ustanovenia a moje súdy a nevykonáte niktorej z tých ohavností ani zrodený doma ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami. 18.27 Lebo všetky tie ohavnosti robia ľudia zeme, ktorí sú pred vami, a zanečistená je zem. 18.28 Aby aj vás nevyvrátila zem preto, že by ste ju zanečistili, tak ako vyvráti národ, ktorý je pred vami. 18.29 Lebo každý, kto by urobil niektorú z tých ohavností, duše, ktoré by to urobily, budú vyťaté zprostred svojho ľudu. 18.30 A preto budete ostríhať moje nariadenie, aby ste neurobili niktorého z tých ohavných ustanovení, ktoré sa robily pred vami, a nezanečistíte sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh.

3 Mojžišova 19

19.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 19.2 Hovor celej obci synov Izraelových a povieš im: Svätí budete, lebo ja som svätý, Hospodin, váš Bôh. 19.3 Každý sa budete báť svojej matky a svojho otca, a budete ostríhať moje soboty. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.4 Neobrátite sa o nijakú vec k modlám a liatych bohov si nespravíte. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.5 A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť pokojnú, budete ju obetovať tak, aby ste boli príjemní. 19.6 Toho istého dňa, ktorého ju budete obetovať, sa bude jesť, i na druhý deň; ale to, čo zostane do tretieho dňa, spáli sa ohňom. 19.7 A keby sa predsa jedlo tretieho dňa, bude to mrzká vec; nebude príjemný. 19.8 A ten, kto by to jedol, ponesie svoju neprávosť, lebo poškvrnil sväté Hospodinovo, a tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu. 19.9 Keď budete žať žnivo svojej zeme, nesožneš docela krajov svojho poľa, a paberkov svojho žniva neposbieraš. 19.10 Ani nebudeš paberkovať svojej vinice ako ani nebudeš sberať padlých bobuliek svojej vinice; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.11 Nekradnite a neklamte ani neluhajte nikto svojmu blížnemu. 19.12 A neprisahajte falošne na moje meno, lebo by si tak poškvrnil meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 19.13 Nebudeš utiskovať svojho blížneho ani ho nebudeš olupovať. Nebude nocovať u teba mzda nájomníka až do rána. 19.14 Nebudeš zlorečiť hluchému a pred slepého nepoložíš závady, aby padol. Ale sa budeš báť svojho Boha. Ja som Hospodin. 19.15 Neučiníte neprávosti v súde; nebudeš hľadieť na to, že je niekto chudobný, ani nebudeš zo stranníctva ctiť osoby veľkého; spravedlivo budeš súdiť svojho blížneho. 19.16 Nebudeš chodiť ako pomluvač vo svojom ľude ani nebudeš stáť proti krvi svojho blížneho. Ja som Hospodin. 19.17 Nebudeš nenávidieť svojho brata vo svojom srdci; prosto budeš trestať svojho blížneho, aby si sa neprevinil a neniesol pre neho hriechu. 19.18 Nebudeš sa mstiť ani nebudeš držať hnevu na synov svojho ľudu a milovať budeš svojho blížneho jako samého seba. Ja som Hospodin. 19.19 Ostríhať budete moje ustanovenia! Nepúšťaj svojho hoväda pojiť sa s hovädom iného druhu; svojho poľa neposeješ rôznym semenom ani nevezmeš na seba rúcha, zhotoveného z rôznych vecí, z vlny a z ľanu. 19.20 Keby niektorý muž ležal so ženou v súloži semena, a bola by to dievka - otrokyňa, zasnúbená mužovi, ale by nebola ničím vykúpená, alebo ktorej nebola daná sloboda, oba budú potrestaní, nezomrú, lebo nebola oslobodená. 19.21 A dovedie Hospodinovi svoju obeť za vinu ku dveriam stánu shromaždenia, barana obeti za vinu. 19.22 A kňaz pokryje na ňom hriech baranom obeti za vinu pred Hospodinom, jeho hriech, ktorým zhrešil, a odpustí sa mu, a bude čistý od svojho hriechu, ktorým zhrešil. 19.23 A keď vojdete do zeme a zasadíte nejaký ovocný strom, nech už by to bol akýkoľvek, obrežete jeho neobriezku, totiž jeho ovocie. Tri roky vám bude neobrezaným; nebude sa jesť. 19.24 A štvrtého roku bude všetko jeho ovocie svätým chvál Hospodinovi. 19.25 Až piateho roku budete jesť jeho ovocie, aby vám pridal svojej úrody. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.26 Ničoho nebudete jesť s krvou. Nebudete veštiť ani nebudete planetáriť. 19.27 Neostriháte si strany svojej hlavy dookrúhla, ani nezkazíš boku svojej brady. 19.28 Za mŕtveho nebudete rezať svoje telo ani nedáte na seba nijakého vrytého písma. Ja som Hospodin. 19.29 Nepoškvrníš svojej dcéry tým, že by si ju oddal smilstvu, aby nesmilnila zem a bola by zem plná mrzkosti. 19.30 Ostríhať budete moje soboty a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin. 19.31 Neobrátite sa k veštcom, vyvolávajúcim duchov, ani sa nepojdete pýtať k vedomcom zanečisťovať sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.32 Pred šedivou hlavou povstaneš a budeš ctiť osobu starca a budeš sa báť svojho Boha. Ja som Hospodin. 19.33 A keď bude u teba bývať pohostín, vo vašej zemi, nebudete ho trápiť. 19.34 Bude vám ako zrodený doma, jako keby bol z vás, pohostín, ktorý bude pohostíniť u vás, a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. Ja som Hospodin, váš Bôh. 19.35 Neučiníte neprávosti v súde, v dĺžkovej miere, vo váhe ani v dutej miere. 19.36 Budete mať spravedlivú váhu, spravedlivé závažie, spravedlivú efu i spravedlivý hín. Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme. 19.37 A budete ostríhať všetky moje ustanovenia a všetky moje súdy a budete ich činiť. Ja som Hospodin.

3 Mojžišova 20

20.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 20.2 Povieš synom Izraelovým: Ktokoľvek zo synov Izraelových ako i z pohostínov, kto pohostíni v Izraelovi, kto by dal zo svojho semena Molochovi, istotne zomrie, ľud zeme ho ukameňuje. 20.3 A ja obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a vytnem ho zprostred jeho ľudu, pretože dal zo svojho semena Molochovi, aby zanečistil moju svätyňu a aby poškvrnil meno mojej svätosti. 20.4 A keby nechcúc vidieť zavreli ľudia zeme svoje oči a odvrátili ich od toho človeka, keďby dal zo svojho semena Molochovi, a nezabili by ho, 20.5 vtedy ja postavím svoju tvár proti tomu človekovi i proti jeho čeľadi a vytnem ho i všetkých tých, ktorí smilnili idúc za ním, ktorí smilniac pošli za Molochom, z prostredku ich ľudu. 20.6 A čo do duše, ktorá by sa obrátila k veštcom, vyvolávajúcim duchov, alebo k vedomcom, aby smilnila idúc za nimi, obrátim svoju tvár proti tej duši a vytnem takého človeka zprostred jeho ľudu. 20.7 Preto sa posväťte a budete svätí, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 20.8 A budete ostríhať moje ustanovenia a budete ich činiť. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem. 20.9 Lebo ktokoľvek by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie; zlorečil svojmu otcovi a svojej materi; jeho krv bude na ňom. 20.10 A človek, ktorý by sa dopustil cudzoložstva s niečou ženou, ktorý by zcudzoložil so ženou svojho blížneho, istotne zomrie i cudzoložník i cudzoložnica. 20.11 A človek, ktorý by ležal so ženou svojho otca, odkryl nahotu svojho otca, istotne zomrú obidvaja; ich krv bude na nich. 20.12 A človek, ktorý by ležal so svojou nevestou, istotne zomrú obidvaja, urobili premrštenosť; ich krv bude na nich. 20.13 A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich. 20.14 A človek, ktorý by si vzal ženu i jej matku, to je mrzká vec, spália ho ohňom aj tie ženy, aby nebolo mrzkosti medzi vami. 20.15 A človek, ktorý by v súloži obcoval s hovädom, istotne zomrie, a hovädo zabijete. 20.16 A žena, ktorá by sa priblížila k nejakému hovädu, aby s ním obcovala v súloži, zabiješ takú ženu i to hovädo, istotne zomrú; ich krv bude na nich. 20.17 Človek, ktorý by si vzal svoju sestru, dcéru svojeho otca alebo dcéru svojej matere, a videl by jej nahotu, a ona by tiež videla jeho nahotu; to je šeredná vec. Preto budú zahladení pred očami synov svojho ľudu; odkryl nahotu svojej sestry; ponesie svoju neprávosť. 20.18 A človek, ktorý by ležal so ženou, ktorá má svoju nemoc, a odkryl by jej nahotu a obnažil by jej prameň, a ona by tiež odkryla prameň svojej krvi, obidvaja budú vyťatí zprostred svojho ľudu. 20.19 Ani neodkryješ nahoty sestry svojej matere ani sestry svojho otca, lebo taký človek by obnažil svoju pokrevnú; niesli by svoju neprávosť. 20.20 Človek, ktorý by ležal so svojou strynou alebo tetkou, odkryl nahotu svojho strýca alebo ujca; ponesú svoj hriech; zomrú bez detí. 20.21 A človek, ktorý by si vzal ženu svojho brata, to je necudnosť; odkryl nahotu svojho brata; budú bez detí. 20.22 A tedy budete ostríhať všetky moje ustanovenia a všetky moje súdy a budete ich činiť, aby vás nevyvrátila zem, do ktorej vás vediem, aby ste bývali v nej. 20.23 A nebudete chodiť v ustanoveniach národa, ktorý ja vyženiem zpred vašej tvári, lebo robia všetko to zlé, a preto sa mi zošklivili. 20.24 A vám som povedal: Vy zdedíte ich zem, a ja ju dám vám, aby ste ju mali dedične, zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás oddelil od iných národov. 20.25 Preto budete robiť rozdiel medzi čistým hovädom a nečistým a medzi nečistým vtákom a čistým a nebudete zošklivovať svojich duší hovädom ani vtákom ani ničím, čo sa plazí po zemi, ktoré som vám oddelil, aby ste ich mali za nečisté. 20.26 A budete mi svätí, lebo svätý som ja Hospodin a preto som vás oddelil od iných národov, aby ste boli moji. 20.27 A muž alebo žena, v ktorých by bol veštiaci duch, vyvolávajúci duchov, alebo duch vedomca, istotne zomrú, ukameňujú ich; ich krv bude na nich.

3 Mojžišova 21

21.1 A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude, 21.2 iba za svojho pokrevného, sebe blízkeho, za svoju matku, za svojho otca, za svojho syna, za svoju dcéru a za svojho brata 21.3 a za svoju sestru, pannu, sebe blízku, ktorá nepatrila mužovi, za tú sa zanečistí. 21.4 Teda nezanečistí sa kňaz súc pánom vo svojom ľude, aby sa poškvrnil. 21.5 Nespravia si lysiny na svojej hlave a neoholia boku svojej brady ani na svojom tele nespravia nijakého rezu. 21.6 Svätí budú svojmu Bohu a nepoškvrnia mena svojho Boha, lebo obetujú ohňové obeti Hospodinove, chlieb svojho Boha, a preto budú svätí. 21.7 Ženy smilnice alebo poškvrnenej si nevezmú ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu. 21.8 A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som ja Hospodin, ktorý vás posväcujem. 21.9 A keby sa poškvrnila dcéra niektorého kňaza dopustiac sa smilstva, poškvrnila svojho otca, bude upálená ohňom. 21.10 A najvyšší kňaz zpomedzi svojich bratov, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania, a bol naplnil svoju ruku, posvätil sa, aby obliekol sväté rúcho, nerozpustí svojej hlavy na znak smútku ani neroztrhne svojho rúcha. 21.11 Nevojde k niktorej duši mŕtveho, nezanečistí sa ani len za svojho otca ani za svoju mať. 21.12 A nevyjde zo svätyne a nepoškvrní svätyne svojho Boha, lebo koruna oleja pomazania jeho Boha je na ňom. Ja som Hospodin! 21.13 Za ženu si vezme pannu v jej panenstve. 21.14 Vdovy a zahnanej alebo poškvrnenej smilnice si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu. 21.15 A nepoškvrní svojho semena vo svojom ľude, lebo ja som Hospodin, ktorý ho posväcujem. 21.16 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 21.17 Hovor Áronovi a povedz mu: Niktorý z tvojho semena po ich pokoleniach, na ktorom by bola nejaká vada, nepristúpi, aby obetoval chlieb svojho Boha. 21.18 Lebo niktorý muž, na ktorom by bola vada, nepristúpi: slepý muž alebo kuľhavý, alebo ktorý by mal niektorý úd primalý alebo priveľký, 21.19 alebo muž, ktorý by mal zlomenú nohu alebo zlomenú ruku, 21.20 alebo hrbatý alebo pritenký, alebo ktorý by mal beľmo na oku alebo keby bol chrastavý alebo prašivý alebo keby mal stlačené lono. 21.21 Niktorý muž, na ktorom by bola nejaká vada, zo semena Árona, kňaza, nepriblíži sa, aby obetoval ohňové obeti Hospodinove; vada je na ňom, nepriblíži sa, aby obetoval chlieb svojho Boha. 21.22 No, chlieb svojho Boha, z toho, čo je svätosväté, i zo svätého bude jesť. 21.23 Len k opone nevojde a oltáru sa nepriblíži, lebo je na ňom vada, a nepoškvrní mojich svätýň, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem. 21.24 A Mojžiš to hovoril Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým.

3 Mojžišova 22

22.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 22.2 Hovor Áronovi a jeho synom, aby sa oddeľovali od svätých vecí synov Izraelových a aby nepoškvrnili mena mojej svätosti, od vecí, ktoré mne zasvätia. Ja som Hospodin! 22.3 Povedz im: Nech by to bol ktokoľvek a z ktoréhokoľvek vášho semena po vašich pokoleniach, kto by pristúpil k svätým veciam, ktoré by posvätili synovia Izraelovi Hospodinovi, a keby bola jeho nečistota na ňom, tá duša bude vyťatá zpred mojej tvári. Ja som Hospodin! 22.4 Ktokoľvek zo semena Áronovho, kto by bol malomocný alebo tečúci, nebude jesť zo svätých vecí, dokiaľ by nebol čistý, ani ten, kto by sa dotknul čohokoľvek nečistého od mŕtveho, alebo ten, z ktorého vyšlo semeno súlože, 22.5 alebo ten, kto by sa dotkol nejakého plazu, ktorým by sa zanečistil, alebo človeka, ktorým by sa zanečistil, nech už by to bola jakákoľvek jeho nečistota. 22.6 Duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá až do večera a nebude jesť zo svätých vecí, len keď si umyje svoje telo vodou. 22.7 Keď zajde slnko, bude čistý a potom bude jesť zo svätých vecí, lebo je to jeho chlieb. 22.8 Zdochliny a roztrhaného zverou nebude jesť, aby sa tým zanečistil. Ja som Hospodin! 22.9 A tedy budú ostríhať moje nariadenie, aby neniesli preň hriechu a nezomreli zaň, keďby ho poškvrnili. Ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem! 22.10 A nikto cudzí nebude jesť svätého ani prišlec, bývajúci u kňaza, ani najatý za mzdu nebude jesť svätého. 22.11 Ale človek, ktorého by kúpil kňaz do majetku za svoje peniaze, bude jesť z toho jako aj zrodený v jeho dome, tí budú jesť z jeho chleba. 22.12 Ale dcéra kňazova, ktorá by sa vydala za cudzieho, tá nebude jesť z obeti pozdvihnutia svätých vecí. 22.13 A dcéra kňazova, keby ovdovela alebo keby bola zahnaná a plodu by nemala a navrátila by sa do domu svojho otca a bola by jako za svojej mladosti, bude jesť z chleba svojho otca, ale nikto cudzí nebude jesť z neho. 22.14 A keby niekto jedol sväté z omylu, pridá k tomu jeho pätinu a dá sväté kňazovi, 22.15 aby nepoškvrňovali svätých vecí od synov Izraelových, toho, čo by pozdvihnúc obetovali Hospodinovi. 22.16 Lebo by vzložili na seba neprávosť previnenia, keby jedli svoje sväté vecí, lebo ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem 22.17 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 22.18 Hovor Áronovi a jeho synom a všetkým synom Izraelovým a povieš im: Ktokoľvek z domu Izraelovho jako i z pohostínov, ktorí sú v Izraelovi, kto by obetoval svoj obetný dar, nech už by to bol akýkoľvek ich sľub alebo jakákoľvek ich dobrovoľná obeť, ktorú by obetovali Hospodinovi zápalnou obeťou, 22.19 aby vám bolo príjemné, nech je to bez vady a mužského pohlavia z hoviad, z oviec alebo z kôz. 22.20 Ničoho, čo by malo na sebe vadu, nebudete obetovať, lebo vám nebude príjemným. 22.21 A keby niekto obetoval Hospodinovi pokojnú obeť bitnú plniac nejaký zvláštny sľub alebo keby obetoval dobrovoľne, bude obetovať z hoviad alebo z drobného dobytka, a len bezvadné bude príjemné; nebude na ňom nijakej vady! 22.22 Slepého alebo polámaného alebo raneného alebo uhrivého alebo chrastavého alebo prašivého nebudete obetovať Hospodinovi ani ohňových obetí nedávajte z toho na oltár Hospodinovi. 22.23 No, vola alebo dobytča, ktoré by maly na údoch niečo priveľké alebo primalé, môžeš obetovať dobrovoľnou obeťou, ale za sľub nebude príjemné. 22.24 Ale stlačeného odmuženého alebo stlčeného a toho, čo má niečo urvané, alebo vyškopeného nebudete obetovať Hospodinovi a neučiníte toho vo svojej zemi. 22.25 A z ruky cudzozemca nebudete obetovať chleba svojho Boha z niktorých tých vecí, lebo ich porušenosť je na nich, vada je na nich, nebudú vám príjemnými. 22.26 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 22.27 Vôl alebo ovca alebo koza, keď sa urodí, za sedem dní bude pod svojou matkou, a len od ôsmeho dňa a ďalej bude príjemné na obetný dar ohňovej obeti Hospodinovi. 22.28 A hoväda z kráv alebo dobytčaťa, ovce alebo kozy, nezabijete s jeho mladým jedného a toho istého dňa. 22.29 A keď budete obetovať Hospodinovi bitnú obeť chvály, budete obetovať tak, aby vám bolo príjemné. 22.30 Toho istého dňa sa bude jesť, neponecháte z nej ničoho až do rána. Ja som Hospodin! 22.31 A budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť. Ja som Hospodin! 22.32 Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými. Ja som Hospodin, ktorý vás posväcujem, 22.33 ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin!

3 Mojžišova 23

23.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 23.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaždenia, to sú moje slávnosti. 23.3 Šesť dní sa bude robiť práca, ale siedmeho dňa je sobota odpočinutia, sväté shromaždenie, nebudete robiť nijakej práce; je to sobota Hospodinova, a to vo všetkých vašich bydliskách. 23.4 Toto sú výročné slávnosti Hospodinove, sväté shromaždenia, ktoré svoláte na ich určený čas. 23.5 Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom je Pesach Hospodinovo. 23.6 A pätnásteho dňa toho mesiaca je sviatok nekvasených chlebov Hospodinovi. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 23.7 Prvého dňa vám bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 23.8 Ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi sedem dní. Siedmeho dňa bude zase sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 23.9 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 23.10 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, a budete žať jej žnivo, vtedy donesiete snopok prvotiny svojho žniva ku kňazovi, 23.11 a on bude vznášať snopok pred Hospodinom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať. 23.12 A toho dňa, keď budete vznášať snopok, budete obetovať ročného baránka bez vady zápalnou obeťou Hospodinovi. 23.13 A jeho obilná obeť bude dve desatiny jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji, ohňová to obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, a jeho liata obeť štvrť hína vína. 23.14 A chleba a praženého zbožia ani klasov nebudete jesť až práve do toho istého dňa, až keď donesiete obetný dar svojho Boha; to vám bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 23.15 A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, 23.16 až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi. 23.17 Zo svojich bydlísk donesiete chlieb obeti povznášania; dva pecníky dvoch desatín jemnej múky bielej to budú, kvasené sa upečú, prvé plodiny Hospodinovi. 23.18 A s chlebom obetovať budete sedem baránkov bez vady, ročných, a jedného junca z hoviad a dvoch baranov; budú zápalnou obeťou Hospodinovi s ich obilnou obeťou a s ich liatymi obeťami, ohňová to obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 23.19 A tiež budete obetovať jedného kozla z kôz obeťou za hriech a dvoch ročných baránkov bitnou obeťou pokojnou. 23.20 Kňaz ich bude vznášať na rukách s chlebom prvých plodín obeťou povznášania pred Hospodinom s dvoma baránkami; svätými budú Hospodinovi a dajú sa kňazovi. 23.21 A vyhlásite slávnosť toho istého dňa a budete mať sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, a bude to večným ustanovením vo všetkých vašich bydliskách po vašich pokoleniach. 23.22 A keď budete žať žnivo svojej zeme, nesožneš docela kraja svojho poľa ani neposberáš paberkov svojho žniva; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh! 23.23 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 23.24 Hovor synom Izraelovým a povedz: Siedmeho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca budete mať odpočinok, pamiatku trúbenia, sväté shromaždenie. 23.25 Nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi. 23.26 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 23.27 Len desiateho dňa toho siedmeho mesiaca - bude to deň Kippúrim - budete mať sväté shromaždenie a budete ponižovať svoje duše a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi. 23.28 A nebudete robiť nijakej práce toho istého dňa, lebo je to deň pokrytia hriechov pokryť na vás hriech pred Hospodinom, vaším Bohom. 23.29 Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponižovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu, 23.30 a každú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu. 23.31 Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 23.32 Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete ponižovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu. 23.33 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 23.34 Hovor synom Izraelovým a povedz: Pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca bude slávnosť stánov sedem dní Hospodinovi. 23.35 Prvého dňa bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 23.36 Sedem dní budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; ôsmeho dňa budete mať sväté shromaždenie a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; bude to slávnostné shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa. 23.37 To sú výročité slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaždenia, aby ste v nich obetovali ohňovú obeť Hospodinovi, zápalnú obeť a obilnú obeť, bitnú obeť a liate obeti, to, čo je určené ktorého toho dňa, na jeho deň, 23.38 krome sobôt Hospodinových a krome vašich darov a krome jakýchkoľvek vašich sľubov a krome jakýchkoľvek vašich dobrovoľných obetí, ktoré dáte Hospodinovi. 23.39 Len že pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca, keď spracete úrodu zeme, sláviť budete slávnosť Hospodinovu sedem dní. Prvého dňa bude odpočinok a ôsmeho dňa zase odpočinok. 23.40 Prvého dňa si naberiete plodu krásnych stromov, palmových vetiev a haluzí hustých stromov i potočnej vrbiny a budete sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, sedem dní. 23.41 Budete ju sláviť ako slávnosť Hospodinovi sedem dní rok po roku. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach. Siedmeho mesiaca ju budete sláviť. 23.42 V stánoch budete bývať sedem dní. Všetci doma zrodení v Izraelovi budú bývať v stánoch, 23.43 aby vedely vaše pokolenia, že som dal bývať v stánoch synom Izraelovým, keď som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ja Hospodin, váš Bôh. 23.44 A Mojžiš hovoril o týchto výročných slávnostiach Hospodinových synom Izraelovým.

3 Mojžišova 24

24.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 24.2 Prikáž synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vždycky horela. 24.3 Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred Hospodinom vždycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach. 24.4 Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred Hospodinom vždycky. 24.5 A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy. 24.6 Položíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred Hospodinom. 24.7 A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť Hospodinovi. 24.8 Každého dňa sobotného to budú upravovať pred Hospodinom, vždycky, od synov Izraelových, večnou smluvou. 24.9 A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením. 24.10 A vyšiel syn izraelskej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ženy a nejaký muž izraelský. 24.11 Pri tom rúhavo urážal syn izraelskej ženy meno Hospodinovo a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojžišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho. 24.12 Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od Hospodina, čo mu urobiť. 24.13 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 24.14 Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec. 24.15 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek. 24.16 A ten, kto by rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie bez milosti. 24.17 Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie. 24.18 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, život za život. 24.19 A keby niekto dal na svojho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí: 24.20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho. 24.21 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti. 24.22 Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 24.23 A Mojžiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

3 Mojžišova 25

25.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi na vrchu Sinai a riekol: 25.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, svätiť bude zem sobotu Hospodinovi. 25.3 Šesť rokov budeš osievať svoje pole a šesť rokov budeš orezávať svoju vinicu a spratávať jej úrodu. 25.4 Ale siedmeho roku bude zemi sobota odpočinku, sobota Hospodinovi; nebudeš osievať svojho poľa ani nebudeš orezávať svojej vinice. 25.5 Toho, čo samo narastie tvojho žniva, nebudeš žať ani nebudeš oberať hrozna svojej neorezanej vinice. Rok odpočinku bude mať zem. 25.6 A úroda, ktorú vydá sobota zeme, bude vám za pokrm, tebe i tvojmu sluhovi i tvojej dievke, tvojmu nájomníkovi i cudziemu tvojmu spoluobyvateľovi dočasnému, ktorí pohostínia u teba, 25.7 tvojmu hovädu i zveri, ktorá je v tvojej zemi, bude celá jej úroda za pokrm. 25.8 A napočítaš si sedem sobôt rokov, sedemkrát sedem rokov, aby ti bolo dní siedmich sobôt rokov, štyridsaťdeväť rokov. 25.9 A siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca dáš všade trúbiť na trúbu radostného pokrikovania. Na deň pokrytia hriechov dáte trúbiť na trúbu po celej svojej zemi. 25.10 A posvätíte rok päťdesiatich rokov a vyhlásite slobodu v zemi všetkým jej obyvateľom. Bude vám to rokom plesania, a navrátite sa každý ku svojmu državiu, ku svojmu vlastníctvu, aj sa každý navrátite ku svojej čeľadi. 25.11 A teda rokom plesania vám bude rok päťdesiatich rokov; nebudete siať ani nebudete žať toho, čo v ňom narastie samo od seba, ani nebudete oberať jeho neorezaných viníc. 25.12 Lebo je to rok plesania, svätý vám bude, priamo s poľa budete jesť jeho úrodu. 25.13 V tomto roku plesania navrátite sa každý do svojho državia. 25.14 A keď predáš niečo svojmu blížnemu alebo kúpiš z ruky svojho blížneho, nebudete sa navzájom utiskovať. 25.15 Za cenu podľa počtu rokov po roku plesania kúpiš od svojho blížneho, a podľa počtu rokov úrod ti predá. 25.16 Čím viacej bude rokov, tým väčšia bude jeho kúpna cena, a čím menej bude rokov, tým menšia bude jeho kúpna cena, pretože ti predá iba počet úrod. 25.17 A nebudete utiskovať blížny svojho blížneho, ale sa budeš báť svojho Boha, lebo ja som Hospodin, váš Bôh! 25.18 Ale budete činiť moje ustanovenia, budete ostríhať moje súdy a budete ich činiť a tak budete bezpečne bývať na zemi. 25.19 A zem dá svoje ovocie, a budete jesť do sýtosti a budete v nej bývať bezpečne. 25.20 A keby ste povedali: A čože budeme jesť siedmeho roku, keď hľa, nebudeme siať ani nebudeme spratávať svojej úrody? 25.21 Nuž rozkážem svojmu požehnaniu, aby prišlo hojne na vás šiesteho roku, a donesie vám úrodu na tri roku. 25.22 A budete siať ôsmeho roku a jesť zo starej úrody až do deviateho roku. Dokiaľ neprijde jeho úroda, budete jesť staré. 25.23 A zem sa nebude predávať navždy, lebo zem je moja, pretože vy ste pohostínmi a dočasnými usadlíkmi u mňa. 25.24 Po celej zemi svojho državia dáte zemi možnosť výkupu. 25.25 Keby schudobnej tvoj brat a predal by niečo zo svojho državia, a prišiel by jeho výkupník, blízky jemu, nuž vykúpi predané svojho brata. 25.26 A keby niekto nemal toho, kto by ho vykúpil, ale keby časom sahala po to jeho vlastná ruka, a získal by toľko, že by sa mohol sám vykúpiť, 25.27 spočíta roky svojho predaja a zbývajúce vráti človekovi, ktorému to predal, a navráti sa do svojho državia. 25.28 Ale keby nenahľadala jeho ruka toľko, aby mu mohol vrátiť, zostane jeho predané v ruke toho, kto to kúpil, až do roku plesania, a vyjde v roku plesania, a on sa navráti do svojho državia. 25.29 A keby niekto predal dom na bývanie v ohradenom meste, bude mať právo vykúpiť ho, až dokiaľ sa neskončí rok jeho predaja. Celý rok bude mať právo vykúpiť ho. 25.30 Ale keď sa nevykúpi, kým sa mu nevyplní celý rok, zostane dom, ktorý je v ohradenom meste, navždy tomu, kto ho kúpil, po jeho pokoleniach; nevyjde v roku plesania. 25.31 Avšak domy v dedinách, ktoré nemajú hradby dookola, budú čo do predaja, považované za rovnaké s poľom zeme; taký dom bude môcť byť vykúpený; a v roku plesania vyjde ten, kto ho kúpil. 25.32 Ale čo do miest Levitov, domov v mestách ich državia, Levitovia budú mať večne možnosť výkupu. 25.33 No, ten, kto vykúpi, nech je z Levitov, a tak vyjde predaj v domu alebo mesta jeho državia v roku plesania, lebo domy miest Levitov sú ich državím medzi synmi Izraelovými. 25.34 A pole obvodu ich miest sa nepredá, lebo je to ich večným državím. 25.35 Keby schudobnel tvoj brat, a jeho ruka by klesla u teba, podoprieš ho, i keby bol pohostín alebo dočasný usadlík, a bude žiť u teba; 25.36 neber od neho úžery ani úroku, ale sa budeš báť svojho Boha, a tvoj brat sa bude živiť u teba. 25.37 Nedáš mu svojich peňazí na úžeru ani mu pre zisk nedáš svojho pokrmu. 25.38 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám dal zem Kanaána, aby som vám bol Bohom. 25.39 A keby schudobnel tvoj brat u teba a predal by sa ti, nebudeš na ňom robiť otrockej roboty. 25.40 Bude u teba jako nájomník a jako dočasný usadlík, slúžiť bude u teba až do roku plesania, 25.41 A vyjde od teba on i jeho synovia s ním a navráti sa ku svojej čeľadi a k državiu svojich otcov sa navráti. 25.42 Lebo sú to moji služobníci, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme; nepredajú sa, jako sa predáva otrok. 25.43 Nebudeš nad ním panovať krute, ale sa budeš báť svojho Boha. 25.44 A tvoj sluha a tvoja dievka, ktorých budeš mať, budú z pohanských národov, ktoré sú vôkol vás. Z tých si kúpite sluhu alebo dievku. 25.45 Aj zo synov cudzích usadlíkov, ktorí pohostínia u vás, od tých budete kupovať a z ich čeľade, ktorá je u vás, ktorých splodili vo vašej zemi, a budú vám majetkom. 25.46 Budete ich mať dedične pre svojich synov po sebe, aby ich mali za majetok; na nich budete povždy pracovať, ale nad svojimi bratmi, nad synmi Izraelovými, niekto nad svojím bratom, nebudeš nad ním panovať krute. 25.47 Keby sa zmohol u teba pohostín alebo cudzí usadlík, a tvoj brat by schudobnel u neho a predal by sa pohostínovi, cudziemu usadlíkovi u teba alebo niektorému udomácnelému potomkovi cudzej čeľade, 25.48 keď by sa predal, bude mať možnosť výkupu; niekto z jeho bratov ho vykúpi. 25.49 Alebo jeho strýc či ujec alebo syn jeho strýca či ujca ho vykúpi, alebo niekto iný z jeho pokrevných, z jeho čeľade ho vykúpi, alebo keby časom sahala po to jeho ruka, sám sa vykúpi. 25.50 A spočíta s tým, kto ho kúpil, od roku, v ktorom sa mu predal, až do roku plesania, a bude peňazí jeho predaja podľa počtu rokov, a podľa dní nájomníka bude u neho. 25.51 Ak je ešte mnoho rokov, podľa ich počtu, vráti svoje výkupné z peňazí, za ktoré bol kúpený. 25.52 Alebo ak zbýva málo rokov do roku plesania, toľko mu napočíta, podľa počtu jeho rokov vráti svoje výkupné. 25.53 Jako nájomník bude u neho z roka na rok. Nebude nad ním panovať krute pred tvojimi očima. 25.54 A keby nebol vykúpený nejakým takým spôsobom, vyjde v roku plesania on i jeho synovia s ním. 25.55 Lebo mne sú synovia Izraelovi sluhami; sú mojimi sluhami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme. Ja som Hospodin, váš Bôh.

3 Mojžišova 26

26.1 Nespravíte si modiel ani nijakého rytého obrazu ani si nepostavíte nijakého stĺpu modlárskeho ani nedáte nijakého kameňa s vyobrazeniami nikde vo svojej zemi, aby ste sa pred ním klaňali, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 26.2 Moje soboty budete ostríhať a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin! 26.3 Ak budete chodiť v mojich ustanoveniach a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť, 26.4 dám vám vaše dažde v ich čas, a zem vydá svoju úrodu, a poľný strom vydá svoje ovocie, 26.5 takže vám mlatba bude trvať do oberačky, a oberačka bude trvať do sejby, a najete sa svojho chleba do sýtosti a budete bývať bezpeční vo svojej zemi. 26.6 A dám pokoj v zemi, a budete ležať, a nebude toho, kto by prestrašil. A vyplienim zlú zver zo zeme, a meč neprejde vašou zemou. 26.7 A budete honiť svojich nepriateľov, a padnú pred vami pod meč. 26.8 Piati z vás budú honiť sto, a sto z vás bude honiť desať tisíc, a vaši nepriatelia padnú pred vami pod meč. 26.9 Lebo obrátim na vás svoju tvár a rozplodím a rozmnožím vás a postavím svoju smluvu s vami. 26.10 A budete jesť staré zásoby, a vynesiete staré pre nové. 26.11 A dám svoj príbytok do vášho stredu, a nebude si vás oškliviť moja duša. 26.12 A budem sa prechádzať medzi vami a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom. 26.13 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby ste im neboli sluhami, a polámal som ihlice vášho jarma a dal som vám, aby ste chodili priami. 26.14 Ale ak by ste ma neposlúchali a nečinili by ste všetkých týchto prikázaní 26.15 a keby ste zavrhli moje ustanovenia, a vaša duša keby si zošklivila moje súdy, takže by ste nečinili všetkých mojich prikázaní a zrušili by ste tak moju smluvu, 26.16 vtedy vám i ja učiním toto: uvediem na vás strach, suchoty a horúčku, čo zkazí oči a zmalátni dušu, a budete nadarmo siať svoje semeno, lebo ho zjedia vaši nepriatelia. 26.17 A obrátim svoju tvár proti vám, a budete porazení pred svojimi nepriateľmi, a budú panovať nad vami tí, ktorí vás nenávidia. Budete utekať, hoci vás nebude nikto honiť. 26.18 A keby ste ma neposlúchali ešte ani vtedy, keď by prišlo až po to, vtedy vás budem ešte sedemkrát prísnejšie trestať pre vaše hriechy 26.19 a skrúšim pýchu vašej sily a dám, aby vaše nebesia boly nad vami jako železo a vaša zem ako meď. 26.20 Vaša sila vynaložená bude nadarmo, a vaša zem nevydá svojej úrody, ani strom zeme nedá svojho ovocia. 26.21 A keby ste ešte i vtedy išli proti mne čelom a nechceli by ste ma poslúchať, ešte pridám na vás sedemkrát toľko úderov, podľa vašich hriechov. 26.22 Pošlem na vás poľnú zver, ktorá vás osirotí a vyhubí váš dobytok a umenší vás, a spustnú vaše cesty. 26.23 A keby ste mi ani tým neboli nakarhaní a išli by ste proti mne čelom, 26.24 nuž pojdem i ja proti vám čelom a budem i ja vás biť sedemkrát tak mocne pre vaše hriechy. 26.25 A dovediem na vás meč, ktorý svrchovane pomstí zrušenie smluvy; shrniete sa do svojich miest, a pošlem ta medzi vás mor, a budete vydaní do ruky nepriateľa. 26.26 Keď vám polámem palicu chleba, desať žien bude piecť váš chlieb v jednej peci, a vrátia váš chlieb na váhu, a budete jesť, ale sa nenasýtite. 26.27 A keby ste ma ešte ani vtedy neposlúchali a išli by ste proti mne čelom, 26.28 vtedy pojdem i ja proti vám čelom v prudkom hneve a budem i ja vás trestať sedemnásobne pre vaše hriechy. 26.29 Budete jesť telo svojich synov i telo svojich dcér budete jesť. 26.30 A zahladím vaše výšiny a povytínam vaše slnečné obrazy a dám pohádzať vaše okyptené telá na kypty vašich ukydaných bohov, a moja duša si vás bude oškliviť. 26.31 Obrátim vaše mestá na rumy a spustoším vaše svätyne ani nezavoniam vašej upokojujúcej vône. 26.32 A ja spustoším zem, takže sa zdesia nad ňou vaši nepriatelia, ktorí budú bývať v nej. 26.33 A vás rozptýlim medzi národy a vytasím meč a pošlem ho za vami, vaša zem bude púšťou, a vaše mestá budú zrúcaninami. 26.34 Vtedy sa bude zem tešiť svojim sobotám po všetky dni, v ktorých bude spustošená, a vy budete v zemi svojich nepriateľov. Vtedy si teda odpočinie zem a bude sa tešiť svojim sobotám. 26.35 Po všetky dni, v ktorých bude spustošená, bude odpočívať to, čo neodpočívala vo vašich sobotách, keď ste bývali na nej. 26.36 A tým, ktorí pozostanú z vás, dám chabosť do srdca v zemiach ich nepriateľov, takže ich bude honiť šust listu, hnaného vetrom, a budú utekať, ako utekajú pred mečom, a padnú, hoci nikto nebude honiť. 26.37 Budú padať druh na druha potkýnajúc sa, jako keby utekali pred mečom, hoci ich nikto nebude honiť, ani neobstojíte pred svojimi nepriateľmi. 26.38 A pohyniete medzi národami, a požerie vás zem vašich nepriateľov. 26.39 A tí, ktorí z vás pozostanú, budú chradnúť pre svoju neprávosť v zemiach vašich nepriateľov a pravda i pre neprávosti svojich otcov, ktoré pojdú s nimi, budú chradnúť. 26.40 Ale zase, keď budú vyznávať svoju neprávosť a neprávosť svojich otcov, keď by učinili neverne, že sa dopustili nevernosti voči mne a že išli proti mne čelom, 26.41 pre čo som potom i ja išiel proti nim čelom a zaviedol som ich do zeme ich nepriateľov, alebo čo viac, keď sa potom pokorí ich neobrezané srdce, a schvália pokutu za svoju neprávosť, 26.42 vtedy sa i ja rozpomeniem na svoju smluvu s Jakobom, ba i na svoju smluvu s Izákom, áno i na svoju smluvu s Abrahámom sa rozpomeniem. A rozpomeniem sa i na tú zem. 26.43 Ale zem bude medzitým opustená od nich a bude sa tešiť svojim sobotám, kým bude spustošená bez nich, a oni schvália pokutu za svoju neprávosť, a to preto, že opovrhli mojimi súdami, a že ich duša si bola zošklivila moje ustanovenia. 26.44 Avšak ešte i to by som vykonal, že keď by aj boli v zemi svojich nepriateľov, nezavrhol by som ich a nezošklivil by som si ich tak, aby som ich úplne zničil, aby som zrušil svoju smluvu s nimi, lebo ja som Hospodin, ich Bôh. 26.45 Ale im budem pamätať na smluvu s predkami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme pred očami národov, aby som im bol Bohom, ja Hospodin! 26.46 Toto sú ustanovenia, súdy a zákony, ktoré dal Hospodin medzi seba a medzi synov Izraelových na vrchu Sinai prostredníctvom Mojžišovým.

3 Mojžišova 27

27.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 27.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto učinil zvláštny sľub, podľa tvojho ocenenia duší dá výplatu Hospodinovi. 27.3 Tvoje cenenie bude pri mužskom pohlaví od dvadsiatich rokov až do šesťdesiatich rokov, teda tvoje cenenie bude päťdesiat šeklov striebra v šekle svätyne. 27.4 Keby to bola osoba ženského pohlavia, bude tvoje cenenie tridsať šeklov. 27.5 A keby to bol niekto vo veku od piatich rokov do dvadsiatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude osoba mužského pohlavia, dvadsať šeklov, a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov. 27.6 Keby to bolo dieťa vo veku od mesiaca do piatich rokov, bude tvoje cenenie, ak bude mužského pohlavia, päť šeklov striebra, a pre ženské pohlavie bude tvoje cenenie tri šekle striebra. 27.7 A keby to bol niekto od šesťdesiatich rokov a vyše, ak bude mužského pohlavia, bude tvoje cenenie pätnásť šeklov a pre osobu ženského pohlavia desať šeklov. 27.8 A keby to bol niekto chudobnejší, než aby stačil na tvoje cenenie, postavia ho pred kňaza, a kňaz ho ocení a tak mu určí výplatu podľa toho, čo bude vládať ten, kto sľúbil; kňaz ho ocení. 27.9 A keby bolo sľubom nejaké hovädo, jaké obetúvajú v obetný dar Hospodinovi, každé, ktoré by dal z toho, svätým bude. 27.10 Nezmení toho ani ho nezamení, dobré za zlé alebo zlé za dobré. A keby predsa zamenil hovädo za hovädo, vtedy bude i toto i tamto, zamenené zaň, svätým. 27.11 A keby sľúbil nejaké nečisté hovädo, jakékoľvek, akého neobetúvajú v obetný dar Hospodinovi, vtedy postaví hovädo pred kňaza, 27.12 a kňaz ho ocení už či dobré a či zlé. Ako ho oceníš, kňazu, tak bude. 27.13 A keby ho chcel vykúpiť, pridá jeho pätinu nad tvoju cenu. 27.14 A keby niekto zasvätil svoj dom, aby bol svätým Hospodinovi, vtedy ho ocení kňaz strednou cenou medzi dobrým a zlým; ako ho ocení kňaz, tak bude stáť. 27.15 Ale keby ten, kto zasvätil, chcel vyplatiť svoj dom, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a dom bude jeho. 27.16 Keby niekto zasvätil Hospodinovi niečo z poľa svojho državia, vtedy sa bude riadiť tvoja cena podľa množstva jeho semena, ktorým sa osieva: pole, na ktoré sa vyseje chomer jačmeňa, budeš ceniť päťdesiat šeklov striebra. 27.17 Ak by zasvätil svoje pole od roku plesania, bude stáť podľa tvojej ceny. 27.18 A keby zasvätil svoje pole po roku plesania, vtedy mu napočíta kňaz peňazí podľa rokov, ktoré zbývajú do roku plesania, a odpočíta sa od tvojej ceny. 27.19 A keby chcel vykúpiť pole ten, kto ho zasvätil, pridá pätinu peňazí tvojej ceny k nej, a zostane jemu. 27.20 Ale keby nevykúpil poľa alebo keby predal pole inému človekovi, už sa viacej nevykúpi. 27.21 A pole bude, keď vyjde v roku plesania, svätým Hospodinovi, jako pole, ktoré je zarieknuté; kňazovi bude državím. 27.22 Keď zasvätí Hospodinovi pole, ktoré kúpil, ktoré nie je z poľa jeho državia, 27.23 vtedy mu napočíta kňaz sumu tvojho cenenia do roku plesania, a dá tvoju cenu v ten istý deň ako sväté Hospodinovi. 27.24 V roku plesania sa navráti pole k tomu, od koho bolo kúpené, k tomu, komu je državím zeme. 27.25 A každá tvoja cena sa bude rozumieť v šekle svätyne; šekel bude dvadsať zŕn. 27.26 Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je. 27.27 A keby išlo o nečisté hovädo, vyplatí ho v tvojej cene a pridá k nej jej pätinu. A keby sa nevykúpilo, predá sa v tvojej cene. 27.28 Len čo do všetkého toho, čo bolo zarieknuté, čo by niekto zariekol Hospodinovi, ničoho z toho, čo má, už či je to človek či hovädo či nejaké pole jeho državia, sa nepredá, ani sa nevykúpi nič také, čo bolo zarieknuté; svätosvätým je Hospodinovi. 27.29 Nič zarieknuté, čo by bolo zarieknuté z ľudí na záhubu, jako v bojoch Hospodinových, sa nevyplatí, ale istotne zomrie. 27.30 A každý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi. 27.31 A keby niekto chcel vykúpiť niečo zo svojho desiatku, pridá k nemu jeho pätinu. 27.32 Ale každý desiatok z hoviad, z kráv, jako i z drobného dobytka, z oviec alebo kôz, zo všetkého, čo ide pod palicu pastiera, desiate bude svätým Hospodinovi. 27.33 Nebude vyhľadávať, či je dobré a či zlé, ani ho nezamení. A keby ho predsa zamenil, bude i toto i tamto, zamenené zaň, oboje bude svätým; nevykúpi sa. 27.34 To sú prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai, aby ich oznámil synom Izraelovým.

4 Mojžišova 1

1.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinaj v stáne shromaždenia prvého dňa druhého mesiaca druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme a riekol: 1.2 Spočítajte sumu celej obce synov Izraelových podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, podľa počtu mien každého, kto je mužského pohlavia, podľa ich hláv, 1.3 vo veku od dvadsať rokov a vyše, každého, ktorý je súci ísť do vojska v Izraelovi. Spočítajte ich podľa ich vojsk, ty a Áron. 1.4 Budú s vami po jednom mužovi z každého pokolenia; každý ten, ktorý je hlavou domu svojich otcov. 1.5 A toto sú mená mužov, ktorí budú stáť s vami: z Rúbena Elicúr, syn Šedeúrov 1.6 zo Simeona Šelumiel, syn Cúrišaddajov, 1.7 z Júdu Nachšon (čiže Názon), syn Amminadábov, 1.8 z Izachára Netaneel, syn Cuárov, 1.9 zo Zabulona Eliáb, syn Chelonov, 1.10 zo synov Jozefových, z Efraima Elišáma, syn Ammihúdov, z Manassesa Gamaliel, syn Pedahcúrov 1.11 z Benjamina Abidan, syn Gideoniho, 1.12 z Dána Achiezer, syn Ammišaddajov, 1.13 z Asera Pagiel, syn Ochránov, 1.14 z Gáda Eliasaf, syn Deuelov, 1.15 z Naftaliho Achíra, syn Enánov. 1.16 To sú povolaní z obce, kniežatá pokolení svojich otcov; hlavy tisícov z Izraela to boli. 1.17 Vtedy pojal Mojžiš a Áron týchto mužov, ktorí boli označení menami. 1.18 A shromaždili celú obec prvého dňa druhého mesiaca, a priznávali sa rodom ku svojim čeľadiam podľa domu svojich otcov počtom mien, vo veku od dvadsať rokov a vyše podľa svojich hláv. 1.19 Ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak ich spočítal na púšti Sinai. 1.20 A bolo synov Rúbena, prvorodeného Izraelovho, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien podľa ich hláv, všetkých, ktorí boli mužského pohlavia vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.21 ich počítaných, z pokolenia Rúbenovho, štyridsaťšesť tisíc päťsto. 1.22 Synov Simeonových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, jeho počítaných v počte mien podľa ich hláv, všetkých, ktorí boli mužského pohlavia vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.23 ich počítaných z pokolenia Simeonovho bolo päťdesiatdeväť tisíc tristo. 1.24 Synov Gádových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.25 ich počítaných, z pokolenia Gádovho bolo štyridsaťpäť tisíc šesťsto päťdesiat. 1.26 Synov Júdových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.27 ich počítaných, z pokolenia Júdovho bolo sedemdesiatštyri tisíc šesťsto. 1.28 Synov Izachárových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.29 ich počítaných, z pokolenia Izachárovho bolo päťdesiatštyri tisíc štyristo. 1.30 Synov Zabulonových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.31 ich počítaných, z pokolenia Zabulonovho bolo päťdesiatsedem tisíc štyristo. 1.32 Synov Jozefových, a síce synov Efraimových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.33 ich počítaných, z pokolenia Efraimovho bolo štyridsať tisíc päťsto. 1.34 Synov Manassesových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.35 ich počítaných, z pokolenia Manassesovho bolo tridsaťdva tisíc dvesto. 1.36 Synov Benjaminových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.37 ich počítaných, z pokolenia Benjaminovho bolo tridsaťpäť tisíc štyristo. 1.38 Synov Dánových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.39 ich počítaných, z pokolenia Dánovho bolo šesťdesiatdva tisíc sedemsto. 1.40 Synov Aserových, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.41 ich počítaných, z pokolenia Aserovho bolo štyridsaťjeden tisíc päťsto. 1.42 Synovia Naftaliho, ich rodov, podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, v počte mien vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska, 1.43 ich počítaných, z pokolenia Naftaliho bolo päťdesiattri tisíc štyristo. 1.44 To sú spočítaní, ktorých počítal Mojžiš a Áron a kniežatá Izraelove, dvanásť mužov; vše jeden muž za dom svojich otcov boli. 1.45 A bolo všetkých počítaných zo synov Izraelových podľa domu ich otcov vo veku od dvadsať rokov a vyše, všetkých súcich ísť do vojska v Izraelovi, 1.46 teda bolo všetkých počítaných šesťsto tri tisíc päťsto päťdesiat. 1.47 Ale Levitovia podľa pokolenia svojich otcov neboli počítaní medzi nimi. 1.48 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 1.49 Len pokolenia Léviho nebudeš počítať ani ich sumy nespočítaš medzi synmi Izraelovými. 1.50 Ale ty ustanov Levitov nad príbytkom svedoctva, nad všetkým jeho náradím a nad všetkým, čo patrí k nemu. Oni budú nosiť príbytok i všetko jeho náradie a oni mu budú svätoslúžiť a budú táboriť okolo príbytku. 1.51 A keď sa bude mať rušať príbytok, postŕhajú a složia ho Levitovia, a keď zase bude mať príbytok táboriť, postavia ho Levitovia. A cudzí, kto by sa priblížil, zomrie. 1.52 A synovia Izraelovi budú táboriť každý vo svojom tábore a každý pri svojom prápore podľa svojich zástupov. 1.53 A tedy Levitovia budú táboriť vôkol príbytku svedoctva, aby nevznikol hnev na obec synov Izraelových, a Levitovia budú strážiť stráž príbytku svedoctva. 1.54 A synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili.

4 Mojžišova 2

2.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 2.2 Synovia Izraelovi budú táboriť každý pri svojom prápore pod odznakmi domu svojich otcov, opodiaľ vôkol stánu shromaždenia budú táboriť. 2.3 A tí, ktorí budú táboriť napredku, na východ slnka, to bude prápor tábora Júdovho podľa svojich zástupov. A kniežaťom synov Júdových bude Nachšon, syn Amminadábov. 2.4 A jeho vojska a ich počítaných je sedemdesiatštyri tisíc šesťsto. 2.5 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Izachárovo, a knieža synov Izachárových Netaneel, syn Cuárov. 2.6 A jeho vojska a jeho počítaných je päťdesiatštyri tisíc štyristo. 2.7 Pokolenie Zabulonovo a knieža synov Zabulonových Eliáb, syn Chelonov. 2.8 A jeho vojska a jeho počítaných je päťdesiatsedem tisíc štyristo. 2.9 Všetkých počítaných tábora Júdovho je sto osemdesiatšesť tisíc štyristo podľa ich zástupov. Tí sa budú rušať prví. 2.10 Prápor tábora Rúbenovho bude na juh podľa ich zástupov, a kniežaťom synov Rúbenových bude Elicúr, syn Šedeúrov. 2.11 A jeho vojska a jeho počítaných je štyridsaťšesť tisíc päťsto. 2.12 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Simeonovo a knieža synov Simeonových Šelumiel, syn Cúrišaddajov. 2.13 A jeho vojska a ich počítaných je päťdesiatdeväť tisíc tristo. 2.14 Pokolenie Gádovo a knieža synov Gádových Eliasaf, syn Reuelov. 2.15 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsaťpäť tisíc šesťsto päťdesiat. 2.16 Všetkých počítaných tábora Rúbenovho je sto päťdesiatjeden tisíc štyristo päťdesiat podľa ich zástupov. Tí sa budú rušať druhí. 2.17 Potom sa bude rušať stán shromaždenia, tábor Levitov, v prostredku táborov. Ako budú táboriť, tak sa budú i rušať, každý na svojom mieste podľa svojich práporov. 2.18 Prápor tábora Efraimovho podľa ich zástupov k moru, na západ. A kniežaťom synov Efraimových bude Elišáma, syn Ammihúdov. 2.19 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsať tisíc päťsto. 2.20 A vedľa neho bude pokolenie Manassesovo a knieža synov Manassesových Gamaliel, syn Pedahcúrov. 2.21 A jeho vojska a ich počítaných je tridsaťdva tisíc dvesto. 2.22 Pokolenie Benjaminovo a knieža synov Benjaminových Abidán, syn Gideoniho. 2.23 A jeho vojska a ich počítaných je tridsaťpäť tisíc štyristo. 2.24 Všetkých počítaných tábora Efraimovho je sto osem tisíc a sto podľa ich zástupov. A tí sa budú rušať tretí. 2.25 Prápor tábora Dánovho bude na sever podľa ich zástupov, a kniežaťom synov Dánových bude Achiezer, syn Ammišaddajov. 2.26 A jeho vojska a ich počítaných je šesťdesiatdva tisíc sedemsto. 2.27 A tí, ktorí budú táboriť vedľa neho, sú pokolenie Aserovo a knieža synov Aserových Pagiel, syn Ochránov. 2.28 A jeho vojska a ich počítaných je štyridsaťjeden tisíc päťsto. 2.29 Pokolenie Naftaliho a knieža synov Naftaliho Achíra, syn Enánov. 2.30 A jeho vojska a ich počítaných je päťdesiattri tisíc štyristo. 2.31 Všetkých počítaných tábora Dánovho je sto päťdesiatsedem tisíc šesťsto. Tí sa budú rušať poslední podľa svojich práporov. 2.32 To sú počítaní zo synov Izraelových podľa domu svojich otcov; všetkých počítaných z táborov podľa ich zástupov bolo šesťsto tri tisíc päťsto päťdesiat. 2.33 A Levitovia neboli počítaní medzi synmi Izraelovými, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 2.34 A synovia Izraelovi učinili všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojžišovi, tak táborili podľa svojich práporov a tak sa rušali každý podľa svojich čeľadí i s domom svojich otcov.

4 Mojžišova 3

3.1 Toto sú rody Áronove a Mojžišove v deň, v ktorý hovoril Hospodin s Mojžišom na vrchu Sinai. 3.2 A toto sú mená synov Áronových: prvorodený Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 3.3 Toto sú teda mená synov Áronových, pomazaných kňazov, ktorým naplnili ich ruku, aby konali kňazskú službu. 3.4 A Nádab a Abíhu zomreli pred Hospodinom, keď obetovali cudzí oheň pred Hospodinom na púšti Sinai. A nemali synov. Preto konal kňazskú službu Eleazár a Itamár pred tvárou Árona, svojho otca. 3.5 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 3.6 Priveď pokolenie Léviho a postav ho pred Árona, kňaza, aby mu posluhovali. 3.7 A budú strážiť jeho stráž a stráž celej obce pred stánom shromaždenia, aby konali službu príbytku. 3.8 A budú strážiť všetko náradie stánu shromaždenia a stráž synov Izraelových, aby konali službu príbytku. 3.9 A oddáš Levitov Áronovi a jeho synom; jemu sú cele daní od synov Izraelových. 3.10 A ustanovíš Árona a jeho synov k službe v stáne, a budú ostríhať svoje kňazstvo. A cudzí, kto by sa priblížil, zomrie. 3.11 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 3.12 Hľa, ja som si vzal Levitov zpomedzi synov Izraelových namiesto všetkých prvorodených, otvárajúcich život, zo synov Izraelových, a tedy Levitovia sú moji, 3.13 pretože je mojím všetko prvorodené. Toho dňa, keď som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som si všetko prvorodené v Izraelovi od človeka až do hoväda. Mojimi budú. Ja som Hospodin. 3.14 A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinai a riekol: 3.15 Spočítaj synov Léviho podľa domu ich otcov, podľa ich čeľadí; všetkých mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše ich spočítaš. 3.16 Vtedy ich spočítal Mojžiš na rozkaz Hospodinov, tak ako mu bolo rozkázané. 3.17 A toto boli synovia Léviho po svojich menách: Geršon, Kehát a Merári. 3.18 A toto sú mená synov Geršonových podľa svojich čeľadí: Libni a Šimei. 3.19 A synovia Kehátovi podľa svojich čeľadí: Amram a Jishár, Hebron a Uzziel. 3.20 A synovia Meráriho podľa svojich čeľadí: Machli a Múši. To sú čeľade Léviho podľa domu svojich otcov. 3.21 Geršonove čeľade boly: čeľaď Libniho a čeľaď Šimeiho. To sú čeľade Geršonovcov. 3.22 Ich spočítaných v počte všetkých mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše, teda ich spočítaných bolo sedem tisíc päťsto. 3.23 Čeľade Geršonovcov táborily za príbytkom na strane k moru. 3.24 A kniežaťom domu otca Geršonovcov bol Eliasaf, syn Laelov. 3.25 A to, čo mali strážiť synovia Geršonovi v stáne shromaždenia, bol príbytok a stán, jeho pokrov a záclona dverí stánu shromaždenia, 3.26 a koberce dvora a záclona dverí dvora, ktorý je pri príbytku a pri oltári dookola a jeho povrazy na všelijakú jeho potrebu. 3.27 Kehátove čeľade boly: čeľaď Amrámovcov, čeľaď Jishárovcov, čeľaď Hebronovcov a čeľaď Uzzielovcov. To sú čeľade Kehátovcov. 3.28 V počte všetkých mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše ich bolo osem tisíc šesťsto, ktorí strážili stráž svätyne. 3.29 Čeľade synov Kehátových táborily po strane príbytku na juh. 3.30 A kniežaťom domu otca čeľadí Kehátovcov bol Elicafán, syn Uzzielov. 3.31 A to, čo im bolo sverené strážiť, bola truhla, stôl, svietnik, oltáre a nádoby svätyne, ktorými konali svätú službu, a záclona a všetka jej služba, služba svätyne. 3.32 A kniežaťom kniežat Levitov bol Eleazár, syn Árona, kňaza, ustanovený nad tými, ktorí strážili stráž svätyne. 3.33 Meráriho čeľade boly: čeľaď Machliho a čeľaď Múšiho. To sú čeľade Meráriho. 3.34 Ich spočítaných v počte všetkých mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše bolo šesť tisíc dvesto. 3.35 A kniežaťom domu otca čeľadí Meráriho bol Cúriel, syn Abichailov. Po strane príbytku táborili na sever. 3.36 Úlohou synov Meráriho bolo strážiť dosky príbytku, jeho zásuvky, jeho stĺpy, jeho podstavce a všetko jeho náradie a všetku jeho službu 3.37 i stĺpy dvora dookola a ich podstavce, ich kolíky aj ich povrazy. 3.38 A tí, ktorí táborili pred príbytkom, napredku pred stánom shromaždenia na východ, boli Mojžiš, Áron a jeho synovia, ktorí strážili stráž svätyne, za stráž synov Izraelových. A vraj cudzí, kto by sa priblížil, zomrie. 3.39 Všetkých spočítaných z Levitov, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na rozkaz Hospodinov podľa ich čeľadí, teda všetkých mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše bolo dvadsaťdva tisíc. 3.40 A Hospodin riekol Mojžišovi: Spočítaj všetkých prvorodených mužského pohlavia zo synov Izraelových vo veku od jedného mesiaca a vyše a spočítaj počet ich mien. 3.41 A vezmeš Levitov mne - Ja som Hospodin - namiesto všetkých prvorodených zo synov Izraelových. I dobytok Levitov vezmeš namiesto všetkého prvorodeného z dobytka synov Izraelových. 3.42 Vtedy spočítal Mojžiš tak, ako mu prikázal Hospodin, všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými. 3.43 A bolo všetkých prvorodených mužského pohlavia v počte mien vo veku od jedného mesiaca a vyše, ich spočítaných, dvadsaťdva tisíc dvesto sedemdesiattri. 3.44 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 3.45 Vezmi Levitov namiesto všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými i dobytok Levitov namiesto ich dobytka, a Levitovia budú moji. Ja som Hospodin. 3.46 A čo do tých dvesto sedemdesiattri vykúpených, zbývajúcich nad Levitov, z prvorodených zo synov Izraelových, 3.47 vezmeš po päť šeklov od hlavy, v šekle svätyne to vezmeš. Taký šekel je dvadsať gér. 3.48 A dáš peniaze Áronovi a jeho synom, výkupné to vykúpených, ktorí zbývajú medzi nimi nad ich počet. 3.49 Vtedy vzal Mojžiš peniaze výkupu od tých, ktorí zbývali nad počet vykúpených Levitmi, 3.50 od prvorodených zo synov Izraelových vzal tie peniaze, tisíc tristo a šesťdesiatpäť šeklov v šekle svätyne. 3.51 A tedy dal Mojžiš peniaze výkupu Áronovi a jeho synom na rozkaz Hospodinov, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

4 Mojžišova 4

4.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 4.2 Spočítaj počet synov Kehátových zpomedzi synov Léviho podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov, 4.3 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali prácu v stáne shromaždenia. 4.4 Toto bude služba synov Kehátových v stáne shromaždenia, v svätyni svätých. 4.5 A keď sa bude rušať tábor, prijde Áron a jeho synovia a snímu oponu zastrenia a prikryjú ňou truhlu svedoctva. 4.6 A dajú na to prikrývadlo z jazvečej kože a na to na vrch prestrú rúcho zo samého hyacintovomodrého postavu a vovlečú sochory. 4.7 A na stôl tvári Hospodinovej prestrú rúcho z hyacintovomodrého postavu a dajú naň misy, lyžice, konvice a čaše na lievanie liatej obeti, a ustavičný chlieb bude na ňom. 4.8 Prestrú na to rúcho z červca, dvakrát farbeného, a prikryjú to pokryvou z jazvečej kože a vovlečú jeho sochory. 4.9 A vezmú rúcho z hyacintovomodrého postavu a pokryjú svietnik svetla, jeho lampy, jeho štipce na čistenie a jeho dusítka i všetky nádoby na jeho olej, ktorými mu slúžia. 4.10 A zavinú ho i všetky jeho nádoby do pokryvy z jazvečej kože a dajú na nosidlo. 4.11 A na zlatý oltár prestrú rúcho z hyacintovomodrého postavu a pokryjú ho pokryvou z jazvečej kože a vovlečú jeho sochory. 4.12 A tak vezmú všetky nádoby, potrebné k svätoslužbe, ktorými slúžia v svätyni, a dajú ich do rúcha z hyacintovomodrého postavu a pokryjú ich pokryvou z jazvečej kože a dajú na nosidlo. 4.13 Potom vyprázdnia oltár z popola a prestrú naň rúcho z purpuru. 4.14 A pokladú naň všetky jeho nádoby a náčinia, ktorými slúžia na ňom, nádoby na uhlie, vidlice, lopatky, čaše, všetky nádoby a náčinia oltára, a prestrú naň pokrývadlo z jazvečej kože a vovlečú jeho sochory. 4.15 A keď to vykoná Áron so svojimi synmi, keď totiž pokryje svätyňu a všetko náradie svätyne, keďby sa mal rušať tábor, vtedy prijdú synovia Kehátovi, aby to niesli. Ale nech sa nedotknú svätyne, aby nezomreli. To je bremä synov Kehátových v stáne shromaždenia. 4.16 A úlohou Eleazára, syna Árona, kňaza, bude olej na svetlo a kadivo z voňavých vecí a obilný dar ustavičný a olej na pomazávanie, jeho úlohou bude starať sa o celý príbytok a o všetko, čo je v ňom, vo svätyni, a medzi jeho náradím. 4.17 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 4.18 Hľaďte, aby ste nevyhubili pokolenia čeľadí Kehátovcov zpomedzi Levitov. 4.19 Toto im učiňte, aby žili a nepomreli. Keď sa budú blížiť svätyni svätých, Áron a jeho synovia prijdú a postavia ich každého k jeho službe a k jeho bremenu. 4.20 Ale tamtí nech neprijdú ani na okamih zo všetečnosti vidieť svätyňu, aby nezomreli. 4.21 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 4.22 Spočítaj i počet synov Geršonových podľa domu ich otcov, podľa ich čeľadí. 4.23 Vo veku od tridsiatich rokov a vyše, až do veku päťdesiatich rokov ich spočítaš, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali službu v stáne shromaždenia. 4.24 Toto bude služba čeľadí Geršonovcov: slúžiť a nosiť. 4.25 A budú nosiť pokrovce príbytku a stán shromaždenia, jeho pokrov, a pokrov z jazvečích koží, ktorý je na ňom povrchu, a záclonu dverí stánu shromaždenia 4.26 a koberce dvora a záclonu dverí brány dvora, ktorý je pri príbytku a pri oltári dookola, a ich povrazy a všetko náradie ich služby a všetko, čo je spravené pre ne, a budú slúžiť. 4.27 Na povel Árona a jeho synov bude sa diať všetka služba synov Geršonovcov čo do všetkých ich bremien a čo do všetkej ich služby. A uložíte na nich stráž, aby strážili všetky svoje bremená. 4.28 To bude služba čeľadí synov Geršonovcov v stáne shromaždenia. A ich stráž bude v ruke Itamára, syna Árona, kňaza. 4.29 Čo do synov Meráriho, spočítaš ich podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov. 4.30 Vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov ich spočítaš, všetkých súcich ísť do vojska, aby konali službu v stáne shromaždenia. 4.31 Toto budú strážiť a nosiť čo do všetkej svojej služby v stáne shromaždenia: Dosky príbytku, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce, 4.32 a stĺpy dvora dookola, ich podstavce, ich kolíky, ich povrazy so všetkým ich náradím a to čo do všetkej svojej služby. A podľa mena vypočítate náradie, ktoré majú strážiť a nosiť. 4.33 To bude služba čeľadí synov Meráriho čo do všetkej ich služby v stáne shromaždenia pod správou Itamára, syna Árona, kňaza. 4.34 Potom spočítal Mojžiš a Áron a kniežatá obce synov Kehátovcov podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 4.35 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, určených pre službu v stáne shromaždenia. 4.36 A bolo ich napočítaných podľa ich čeľadí dva tisíce sedemsto päťdesiat. 4.37 To sú spočítaní z čeľadí Kehátovcov, všetko takí, ktorí slúžili v stáne shromaždenia, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na rozkaz Hospodinov, skrze Mojžiša. 4.38 A spočítaných zo synov Geršonových podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 4.39 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť od vojska, určených pre službu v stáne shromaždenia, 4.40 a tedy bolo ich spočítaných podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov dva tisíce šesťsto tridsať. 4.41 To sú spočítaní z čeľadí synov Geršonových, všetko takí, ktorí slúžili v stáne shromaždenia, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na rozkaz Hospodinov. 4.42 A spočítaných z čeľadí synov Meráriho podľa ich čeľadí, podľa domu ich otcov 4.43 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť do vojska, určených pre službu v stáne shromaždenia, 4.44 a tedy bolo ich napočítaných podľa ich čeľadí tri tisíce dvesto. 4.45 To sú spočítaní z čeľadí synov Meráriho, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na rozkaz Hospodinov, skrze Mojžiša. 4.46 Všetkých spočítaných, ktorých spočítal Mojžiš a Áron a kniežatá Izraelove, totiž Levitov, podľa ich čeľadí a podľa domu ich otcov 4.47 vo veku od tridsiatich rokov a vyše a až do veku päťdesiatich rokov, všetkých súcich ísť konať službu a nosiť bremená v stáne shromaždenia, 4.48 a tedy bolo ich napočítaných osem tisíc päťsto osemdesiat; 4.49 na rozkaz Hospodinov ich spočítali, skrze Mojžiša, postaviac každého k jeho službe a k jeho bremenu. A jeho spočítaní boli tí, ktorých prikázal spočítať Hospodin Mojžišovi.

4 Mojžišova 5

5.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 5.2 Prikáž synom Izraelovým, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných a všetkých, ktorý tečú, i všetkých nečistých, poškvrnených od mŕtveho, 5.3 vyženiete jako osoby mužského tak aj osoby ženského pohlavia; von za tábor ich vyženiete, aby nezanečisťovali svojich táborov, medzi ktorými ja bývam. 5.4 A synovia Izraelovi učinili tak a vyhnali ich von za tábor, tak ako hovoril Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 5.5 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 5.6 Hovor synom Izraelovým: Keby niektorý muž alebo niektorá žena učinili nejaký hriech, akýkoľvek hriech človeka, dopustiac sa tajne prestúpenia proti Hospodinovi, a previnila by sa tá duša, 5.7 vtedy vyznajú svoj hriech, ktorý učinili. A človek navráti to, čím sa previnil, v jeho plnej sume a pridá k tomu jeho pätinu a dá tomu, proti komu sa previnil. 5.8 A keby oškodený človek nemal príbuzného, ktorému by vrátil to, čím sa previnil, bude vrátené Hospodinovi, kňazovi, krome barana obeti pokrytia hriechu, ktorým pokryjú na ňom jeho hriech. 5.9 A každá obeť pozdvihnutia, čo do jakýchkoľvek svätých vecí od synov Izraelových, ktoré by doniesli kňazovi, jeho bude. 5.10 A čo kto má zo svätých vecí, jeho bude. Čo kto dá kňazovi, jeho bude. 5.11 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 5.12 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Nech by to bol ktorýkoľvek muž, keby sa odchýlila jeho žena a dopustila by sa proti nemu hriechu nevery, 5.13 takže by ležal niekto s ňou a obcoval telesne, a bolo by to skryté pred očima jej muža, a tajila by sa, kým by bola poškvrnená, a nebolo by svedka proti nej, a sama by nebola prichytená, 5.14 a keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu a ona by bola skutočne poškvrnená, alebo keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu, kým by ona nebola poškvrnená, 5.15 vtedy dovedie človek svoju ženu ku kňazovi a donesie i jej obetný dar s ňou, desatinu efy jačmennej múky. Nenaleje na ňu oleja ani nedá k nej kadiva, lebo je to obilná obeť z veľkej žiarlivosti, obilná obeť pamätná, upomínajúca na neprávosť. 5.16 A kňaz ju dovedie a postaví ju pred Hospodina. 5.17 Potom naberie kňaz svätej vody do hlinenej nádoby a kňaz vezme i prachu, ktorý bude na zemi v príbytku, a dá do vody. 5.18 A kňaz postaví ženu pred Hospodina a rozpustí hlavu ženy a dá na jej ruky obilnú obeť pamätnú; je to obilná obeť veľkej žiarlivosti, a v ruke kňaza bude horká voda, ktorá pôsobí kliatbu. 5.19 A kňaz ju zaviaže prísahou, a povie žene: Ak neležal s tebou cudzí muž, a jestli si sa neodchýlila od svojho muža do nečistoty, buď čistá od tejto horkej vody, ktorá pôsobí kliatbu. 5.20 Ale jestli si sa ty odchýlila od svojho muža a jestli si poškvrnená, a ležal s tebou a obcoval s tebou telesne niekto iný krome tvojho muža - 5.21 a tedy zaviaže kňaz ženu prísahou kliatby, a kňaz povie žene: Nech ťa vydá Hospodin v zlorečenstvo a v preklínanie prostred tvojho ľudu dajúc Hospodin to, aby tvoje bedro padalo s teba a tvoje brucho napuchlo. 5.22 A vtedy vojde táto voda, ktorá pôsobí kliatbu, do tvojho života, aby spôsobila to, že by napuchlo tvoje brucho a odpadlo tvoje bedro. A žena povie na to: Ameň, ameň. 5.23 Potom zapíše kňaz tieto kliatby do knihy a smyje do horkej vody 5.24 a dá žene piť horkú vodu, ktorá pôsobí kliatbu, a voda, ktorá pôsobí kliatbu, vojde do nej a obráti sa na horkosť. 5.25 Potom vezme kňaz z ruky ženy obilnú obeť veľkej žiarlivosti a bude ju sem a ta vznášať pred Hospodinom a bude ju obetovať na oltári. 5.26 A kňaz vezme za hrsť z obilnej obeti, jej obeť na pamäť, a bude páliť na oltári a potom dá žene vypiť vodu. 5.27 A keď jej dá vypiť vodu, stane sa, ak je poškvrnená a dopustila sa hriechu nevery proti svojmu mužovi, že vojde do nej voda, ktorá pôsobí kliatbu, a obráti sa na horkosť, a jej brucho napuchne, a jej bedro odpadne, a žena bude na kliatbu prostred svojho ľudu. 5.28 Ale ak je žena nie poškvrnená, ale je čistá, bude nevinná a bude rodiť deti. 5.29 To je zákon o žiarlivosti, keby sa odchýlila žena od svojho muža a poškvrnila sa, 5.30 alebo zákon o mužovi, na ktorého by prišiel duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu. A postaví ženu pred Hospodina, a kňaz jej učiní všetko podľa toho zákona. 5.31 A muž bude prostý neprávosti. Ale taká žena ponesie svoju neprávosť.

4 Mojžišova 6

6.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keby niekto, už či muž a či žena, učinil zvláštny sľub, totiž sľub nazareja, aby sa oddelil pre Hospodina, 6.3 oddelí sa, zdrží sa vína a opojného nápoja vôbec ani nebude piť octu z vína ani octu z nijakého opojného nápoja ani nebude piť ničoho tekutého z hrozien ani hrozien, už či sviežich a či suchých, nebude jesť. 6.4 Po všetky dni svojho nazarejstva nebude jesť ničoho z toho, čo pochádza z vínneho kmeňa, od zrna až do šupy. 6.5 Po všetky dni sľubu jeho nazarejstva neprejde britva po jeho hlave. Dokiaľ sa nevyplnia dni, na ktoré sa oddelil pre Hospodina, svätým bude; nechá voľne rásť vlasy svojej hlavy. 6.6 Po všetky dni, na ktoré sa oddelí pre Hospodina, nevojde k mŕtvemu telu. 6.7 Nepoškvrní sa ani pre svojho otca ani pre svoju mať, pre svojho brata ani pre svoju sestru, keby zomreli, lebo nazarejstvo jeho Boha je na jeho hlave. 6.8 Po všetky dni svojho nazarejstva bude svätým Hospodinovi. 6.9 A keby niekto zomrel pri ňom, náhle a z nenazdania, a poškvrnil by hlavu jeho nazarejstva, oholí svoju hlavu v deň svojho očisťovania, siedmeho dňa ju oholí. 6.10 A ôsmeho dňa donesie dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá ku kňazovi, ku dveriam stánu shromaždenia. 6.11 A kňaz bude obetovať jedno obeťou za hriech a jedno zápalnou obeťou a prikryje na ňom hriech a tak ho očistí od toho, čím zhrešil nad mŕtvym, a posvätí jeho hlavu v ten deň. 6.12 A oddelí Hospodinovi dni svojho nazarejstva a donesie ročného baránka na obeť za previnenie a tamtie prvé dni padnú, lebo jeho nazarejstvo je poškvrnené. 6.13 A toto je zákon nazarejov: v deň, v ktorý sa naplnia dni jeho nazarejstva, dovedú ho ku dveriam stánu shromaždenia. 6.14 A bude obetovať svoj obetný dar Hospodinovi, jedného ročného baránka bez vady zápalnou obeťou a jednu ročnú ovcu bez vady obeťou za hriech a jedného barana bez vady pokojnou obeťou. 6.15 A koš nekvasených chlebov, koláče z jemnej múky bielej, zamiesené v oleji, a nekvasené tenké osúchy, pomazané olejom, a ich obilnú obeť aj ich liate obeti. 6.16 A kňaz bude obetovať pred Hospodinom a učiní jeho obeť za hriech i jeho zápalnú obeť. 6.17 Barana bude obetovať bitnou obeťou pokojnou Hospodinovi s košom nekvasených chlebov a taktiež bude obetovať kňaz jeho obilnú obeť i jeho liatu obeť. 6.18 A nazarej oholí hlavu svojho nazarejstva pri dveriach stánu shromaždenia a vezme vlasy hlavy svojho nazarejstva a dá na oheň, ktorý bude pod bitnou obeťou pokojnou. 6.19 Potom vezme kňaz varené plece z barana a jeden nekvasený koláč z koša a jeden nekvasený osúch a dá to na ruky nazareja, keď si už bol oholil svoje nazarejstvo. 6.20 A kňaz bude sem a ta vznášať tie veci obeťou povznášania pred Hospodinom. Je to svätá vec a bude patriť kňazovi i s prsami obeti povznášania i s lopatkou obeti pozdvihnutia, a potom bude piť nazarej víno. 6.21 To je zákon nazarejov, ktorý sľúbi svoj obetný dar Hospodinovi so svojím nazarejstvom krome toho, čo by viacej mohla učiniť jeho ruka. Podľa svojho sľubu, ktorý sľúbil, tak učiní podľa zákona svojho nazarejstva. 6.22 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6.23 Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Takto budete žehnať synov Izraelových hovoriac im: 6.24 Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ostríha. 6.25 Nech dá Hospodin svietiť na teba svojej tvári a nech ti je milostivý. 6.26 Nech pozdvihne Hospodin na teba svoju tvár a nech ti dá pokoj. 6.27 A položia moje meno na synov Izraelových, a ja ich požehnám.

4 Mojžišova 7

7.1 A stalo sa toho dňa, ktorého dokonal Mojžiš prácu postaviac príbytok a keď ho pomazal a posvätil ho i všetky jeho nádoby aj oltár i všetko jeho náradie a pomazal ich a posvätil ich, 7.2 že obetovali kniežatá Izraelove, hlavy domu svojich otcov, kniežatá to pokolení, tí, ktorí stáli nad tými spočítanými, 7.3 a doniesli svoj obetný dar pred Hospodina: šesť pokrytých vozov a dvanásť volov, voz na dve kniežatá a vôl za jedného z nich. A obetovali ich pred príbytkom. 7.4 A Hospodin povedal Mojžišovi a riekol: 7.5 Vezmi od nich tie veci a budú nato, aby konaly službu stánu shromaždenia, a dáš ich Levitom, každému podľa povahy jeho služby. 7.6 Vtedy vzal Mojžiš vozy a voly a dal ich Levitom. 7.7 Dva vozy a štyri voly dal synom Geršonovým podľa povahy ich služby. 7.8 A štyri vozy a osem volov dal synom Meráriho podľa povahy ich služby, do ruky Itamára, syna Árona, kňaza. 7.9 Synom Kehátovým nedal, lebo na nich bola sverená služba v svätyni; svoje bremä nosili na pleci. 7.10 Potom obetovaly kniežatá na posviacku oltára v deň, v ktorý bol pomazaný, a kniežatá obetovaly svoj obetný dar pred oltárom. 7.11 A Hospodin riekol Mojžišovi: Kniežatá budú obetovať po jednom, takže jedného dňa bude obetovať jedno knieža a druhého dňa bude obetovať druhé knieža svoj obetný dar k posviacke oltára. 7.12 Takým činom obetoval prvého dňa svoj obetný dar Názon, syn Amminadábov z pokolenia Júdovho. 7.13 A jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.14 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.15 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.16 jeden kozol na obeť za hriech 7.17 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Názona, syna Amminadábovho. 7.18 Druhého dňa obetoval Nataneel, syn Cuárov, knieža z pokolenia Izachárovho. 7.19 Obetoval svoj obetný dar: jednu striebornú misu, sto tridsať šeklov váhy, jednu striebornú čašu sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.20 jednu panvu váhy desať šeklov zlata, plnú kadiva, 7.21 jedného junca, jedného barana, jedného ročného baránka na zápalnú obeť, 7.22 jedného kozla na obeť za hriech 7.23 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Nataneela, syna Cuárovho. 7.24 Tretieho dňa knieža synov Zabulonových, Eliáb, syn Chelonov. 7.25 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.26 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.27 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.28 jeden kozol na obeť za hriech 7.29 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Eliába, syna Chelonovho. 7.30 Štvrtého dňa knieža synov Rúbenových, Elicúr, syn Šedeúrov. 7.31 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.32 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.33 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.34 jeden kozol na obeť za hriech 7.35 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Elicúra, syna Šedeúrovho. 7.36 Piateho dňa knieža synov Simeonových, Šelumiel, syn Cúrišaddajov. 7.37 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.38 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.39 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.40 jeden kozol na obeť za hriech 7.41 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Šelumiela, syna Cúrišaddajovho. 7.42 Šiesteho dňa knieža synov Gádových, Eliasaf, syn Deuelov. 7.43 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.44 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.45 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.46 jeden kozol na obeť za hriech 7.47 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Eliasafa, syna Deuelovho. 7.48 Siedmeho dňa knieža synov Efraimových, Elišáma, syn Ammihúdov. 7.49 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.50 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.51 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.52 jeden kozol na obeť za hriech 7.53 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Elišámu, syna Ammihúdovho. 7.54 Ôsmeho dňa knieža synov Manassesových, Gamaliel, syn Pedahcúrov. 7.55 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.56 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.57 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.58 jeden kozol na obeť za hriech 7.59 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Gamaliela, syna Pedahcúrovho. 7.60 Deviateho dňa knieža synov Benjaminových, Abidán, syn Gideoniho. 7.61 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.62 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.63 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.64 jeden kozol na obeť za hriech 7.65 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Abidána, syna Gideoniho. 7.66 Desiateho dňa knieža synov Dánových, Achiezer, syn Ammišaddajov. 7.67 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.68 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.69 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.70 jeden kozol na obeť za hriech 7.71 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Achiezera, syna Ammišaddajovho. 7.72 Jedenásteho dňa knieža synov Aserových, Pagiel, syn Ochránov. 7.73 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.74 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.75 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.76 jeden kozol na obeť za hriech 7.77 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Pagiela, syna Ochránovho. 7.78 Dvanásteho dňa knieža synov Naftaliho, Achíra, syn Enánov. 7.79 Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa sto tridsať šeklov váhy, jedna strieborná čaša sedemdesiat šeklov váhy v šekle svätyne, obe nádoby plné bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, na obilnú obeť, 7.80 jedna panva váhy desať šeklov zlata, plná kadiva, 7.81 jeden junec, jeden baran, jeden ročný baránok na zápalnú obeť, 7.82 jeden kozol na obeť za hriech 7.83 a na bitnú obeť pokojnú dva voly, päť baranov, päť kozlov, ročných baránkov päť. To bol obetný dar Achíru, syna Enánovho. 7.84 To bola posviacka oltára v deň, v ktorý bol pomazaný, od kniežat Izraelových, dvanásť strieborných mís, dvanásť strieborných čiaš, dvanásť zlatých panví. 7.85 Jedna strieborná misa vážila sto tridsať šeklov a sedemdesiat jedna čaša. Všetkého striebra tých nádob bolo dva tisíce štyristo šeklov v šekle svätyne. 7.86 Dvanásť zlatých panví, plných kadiva; každá panva vážila desať šeklov v šekle svätyne. Všetkého zlata tých panví bolo sto dvadsať šeklov. 7.87 Všetkého dobytka na zápalnú obeť bolo dvanásť juncov, dvanásť baranov, dvanásť ročných baránkov a ich obilná obeť; dvanásť kozlov na obeť za hriech. 7.88 A všetkého dobytka bitnej obeti pokojnej bolo dvadsaťštyri juncov, šesťdesiat baranov, šesťdesiat kozlov a šesťdesiat ročných baránkov. To bola posviacka oltára, potom, keď bol pomazaný. 7.89 A keď vchádzal Mojžiš do stánu shromaždenia, aby s ním hovoril Bôh, počul hlas hovoriaceho k sebe sponad pokrývky čiže zľutovnice, ktorá bola na truhle svedoctva, zpomedzi tých dvoch cherubínov. A tak hovorieval k nemu.

4 Mojžišova 8

8.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 8.2 Hovor Áronovi a povieš mu: Keď rozsvietiš lampy, do popredia svietnika bude svietiť sedem lámp. 8.3 A Áron učinil tak, do popredia svietnika rozsvietil jeho lampy, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 8.4 A práca svietnika bola toto: bol z kujného zlata; od svojho drieku až po svoje kvety celý bol z kujného zlata, zhotovený podľa vzoru, ktorý ukázal Hospodin Mojžišovi, taký učinil svietnik. 8.5 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 8.6 Vezmi Levitov zpomedzi synov Izraelových a očisti ich. 8.7 A takýmto spôsobom ich očistíš: Pokropíš ich vodou, očisťujúcou od hriechu, a dajú, aby prešla britva po celom ich tele, operú svoje rúcho a tak sa očistia. 8.8 A vezmú junca i jeho obilnú obeť, bielu múku jemnú, zamiesenú v oleji, a druhého junca vezmeš na obeť za hriech. 8.9 Potom povieš Levitom, aby pristúpili pred stán shromaždenia, a shromaždíš celú obec synov Izraelových. 8.10 A dovedieš Levitov pred Hospodina, a synovia Izraelovi vzložia svoje ruky na Levitov. 8.11 A Áron bude sem a ta vznášať Levitov obeťou povznášania pred Hospodinom od synov Izraelových a budú nato, aby konali službu Hospodinovu. 8.12 Na to Levitovia vzložia svoje ruky na hlavu juncom, a ty obetuj jedného obeťou za hriech a druhého zápalnou obeťou Hospodinovi, aby si pokryl hriech na Levitoch. 8.13 A postavíš Levitov pred Árona a pred jeho synov a budeš ich sem a ta vznášať obeťou povznášania Hospodinovi. 8.14 A oddelíš Levitov zprostred synov Izraelových, a tak budú Levitovia moji. 8.15 Potom vojdú Levitovia, aby slúžili stánu shromaždenia. A tedy očistíš ich a budeš ich sem a ta vznášať obeťou povznášania, 8.16 lebo mne sú cele daní zpomedzi synov Izraelových namiesto všetkého toho, čo otvára ktorýkoľvek život; za prvorodených všetkých zo synov Izraelových som ich vzal sebe, 8.17 lebo moje je všetko prvorodené medzi synmi Izraelovými jako z ľudí tak i z hoviad; toho dňa, ktorého som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som ich sebe. 8.18 A tedy vzal som si Levitov namiesto všetkých prvorodených medzi synmi Izraelovými. 8.19 A zase ja som dal Levitov za vlastných Áronovi a jeho synom zpomedzi synov Izraelových, aby konali službu miesto synov Izraelových v stáne shromaždenia a aby pokrývali hriech na synoch Izraelových, aby nebolo medzi synmi Izraelovými rany, keď by sa blížili synovia Izraelovi svätyni. 8.20 A Mojžiš a Áron i celá obec synov Izraelových učinili Levitom všetko tak, ako to prikázal Hospodin Mojžišovi o Levitoch, tak im učinili synovia Izraelovi. 8.21 A tak sa očistili Levitovia od hriechu a oprali svoje rúcha, a Áron ich sem a ta vznášal obeťou povznášania pred Hospodinom a pokryl na nich hriech, Áron, aby ich očistil. 8.22 A potom vošli Levitovia, aby konali svoju službu v stáne shromaždenia pred Áronom a pred jeho synmi, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi o Levitoch, tak im učinili. 8.23 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 8.24 Ešte toto čo do Levitov: Vo veku od dvadsiateho piateho roku a vyše vojde Levita, aby konal prácu, miesto práce vo vojsku, v službe stánu shromaždenia. 8.25 A od päťdesiateho roku veku navráti sa každý od práce tejto služby a nebude viacej slúžiť. 8.26 Ale bude posluhovať svojim bratom v stáne shromaždenia tým, že bude strážiť stráž, ale služby nebude konať. Tak učiníš Levitom v ich strážach.

4 Mojžišova 9

9.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi na púšti Sinai, druhého roku po ich vyjdení z Egyptskej zeme, prvého mesiaca a riekol: 9.2 Synovia Izraelovi budú sláviť Veľkú noc na jej ustanovený čas. 9.3 Štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom ju budete sláviť, na jej ustanovený čas; podľa všetkých jej ustanovení a podľa všetkých jej obradov ju budete sláviť. 9.4 Vtedy hovoril Mojžiš synom Izraelovým, aby slávili Veľkú noc. 9.5 A slávili Veľkú noc prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom na púšti Sinai; podľa všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 9.6 Ale boli niektorí mužovia, ktorí boli nečistí pre mŕtvych a preto nemohli sláviť Veľkú noc v ten deň. A mužovia predstúpili pred Mojžiša a pred Árona toho dňa 9.7 a tí mužovia mu riekli: My sme nečistí pre mŕtveho, prečo by nám malo byť zabránené obetovať Hospodinovi obetný dar v jeho ustanovený čas medzi synmi Izraelovými? 9.8 A Mojžiš im povedal: Stojte, nech počujem, čo vám rozkáže Hospodin. 9.9 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 9.10 Hovor synom Izraelovým a povedz: Keby niekto z vás alebo ktokoľvek z vašich pozdejších pokolení bol nečistý pre mŕtveho alebo keby bol na ďalekej ceste, preto bude sláviť Veľkú noc Hospodinovi; 9.11 druhého mesiaca štrnásteho dňa pred večerom ju bude sláviť; s nekvasenými chleby a s horkými bylinami budú jesť baránka. 9.12 Neponechajú z neho ničoho do rána, a kosti nezlomia na ňom; podľa všetkých ustanovení o slávnosti baránka ju budú sláviť. 9.13 A zase človek, ktorý by bol čistý a nebol by na ceste a zúmyselne by neslávil Veľkej noci, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, lebo neobetoval obetného daru Hospodinovho na jeho ustanovený čas. Ten človek ponesie svoj hriech. 9.14 A keby u vás pohostínil pohostín a slávil by Veľkú noc Hospodinovi, bude sláviť podľa ustanovenia Veľkej noci a podľa jej obradu. Jedno a to isté ustanovenie vám bude, ako pohostínovi, tak i zrodenému v zemi. 9.15 A toho dňa, ktorého postavili príbytok, pokryl oblak príbytok, príbytok stánu svedoctva, a večer bolo vždy nad príbytkom čosi na pohľad ako oheň až do rána. 9.16 Tak bolo vždy; oblak ho prikrýval vodne a čosi na pohľad ako oheň vnoci. 9.17 A na rozkaz toho, že sa dvihnul oblak zponad stánu, hneď za tým sa rušali synovia Izraelovi, a zase na mieste, na ktorom dlel oblak, tam táborili synovia Izraelovi. 9.18 Na rozkaz Hospodinov sa rušali synovia Izraelovi, a na rozkaz Hospodinov sa kládli táborom; po všetky dni, dokiaľ dlel oblak nad príbytkom, táborili. 9.19 A keď aj predlieval oblak nad príbytkom za mnoho dní, jednako strážili synovia Izraelovi stráž Hospodinovu a nerušali sa; 9.20 ale stávalo sa, že bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní; na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa. 9.21 A bolo i tak, že bol oblak na mieste iba od večera do rána a keď sa ráno dvihnul oblak, rušali sa, alebo či už bolo vodne a či vnoci, keď sa dvihnul oblak, rušali sa. 9.22 A tedy či už bolo dva dni či mesiac či rok, keď predlieval oblak nad príbytkom zostávajúc nad ním, táborili synovia Izraelovi a nerušali sa, ale keď sa dvihol, rušali sa. 9.23 Na rozkaz Hospodinov táborili a na rozkaz Hospodinov rušali sa, strážili stráž Hospodinovu, na rozkaz Hospodinov, daný skrze Mojžiša.

4 Mojžišova 10

10.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 10.2 Sprav si dve trúby zo striebra; z kujného striebra ich spravíš, a budú ti na svolávanie obce a dávať povel, aby sa rušaly tábory. 10.3 Kedykoľvek zatrúbia na ne, shromaždí sa k tebe celá obec, ku vchodu do stánu shromaždenia. 10.4 Ak zatrúbia iba na jednu, shromaždia sa k tebe kniežatá, hlavy tisícov Izraelových. 10.5 A keď budete pretrubovať, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozložené na východ. 10.6 A keď budete pretrubovať druhý raz, budú sa rušať tábory, ktoré sú rozložené na juh. Pretrubovať budú, keď sa budú mať rušať. 10.7 Ale keď budete svolávať shromaždenie, iba zatrúbite a nebudete pretrubovať. 10.8 Synovia Áronovi, kňazi, budú trúbiť na tie trúby, a budú vám na večné ustanovenie po vašich pokoleniach. 10.9 A keď pojdete vo svojej zemi do vojny proti nepriateľovi, ktorý vás bude sužovať, budete trúbiť na trúby, a tak prijdete na pamäť pred Hospodinom, svojím Bohom, a budete zachránení od svojich nepriateľov. 10.10 I v deň svojej radosti i vo svoje výročné slávnosti i v prvé dni svojich mesiacov budete trúbiť na trúby nad svojimi zápalnými obeťami i nad svojimi bitnými obeťami pokojnými, a budú vám na pamäť pred vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Bôh. 10.11 A stalo sa druhého roku druhého mesiaca dvadsiateho dňa toho mesiaca, že sa dvihnul oblak zponad príbytku svedoctva. 10.12 A synovia Izraelovi sa rušali, podľa svojho poradia, z púšte Sinai. A oblak zastál a býval na púšti Fárane. 10.13 A tak sa rušali prvý raz, na rozkaz Hospodinov, pod správou Mojžišovou. 10.14 Najprv sa rušal prápor tábora synov Júdových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Názon, syn Amminadábov. 10.15 Nad vojskom pokolenia synov Izachárových bol Nataneel, syn Cuárov, 10.16 a nad vojskom pokolenia synov Zabulonových bol Eliáb, syn Chelonov. 10.17 A keď bol složený príbytok, rušali sa synovia Geršonovi a synovia Meráriho, nosiči príbytku. 10.18 Potom sa rušal prápor tábora Rúbenovho podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elicúr, syn Šedeúrov. 10.19 Nad vojskom pokolenia synov Simeonových bol Šelumiel, syn Cúrišaddajov, 10.20 a nad vojskom pokolenia synov Gádových bol Eliasaf, syn Deuelov. 10.21 A rušali sa aj Kehátovci, nosiči svätyne. A tamtí postavili príbytok, kým títo neprišli. 10.22 Potom sa rušal prápor tábora synov Efraimových podľa ich vojsk, a nad jeho vojskom bol Elišáma, syn Ammihúdov. 10.23 Nad vojskom pokolenia synov Manassesových bol Gamaliel, syn Pedahcúrov, 10.24 a nad vojskom pokolenia synov Benjaminových bol Abidán, syn Gideoniho. 10.25 A rušal sa prápor tábora synov Dánových ako zadný voj všetkých táborov, podľa ich vojsk. A nad jeho vojskom bol Achiezer, syn Ammišaddajov. 10.26 Nad vojskom pokolenia synov Aserových bol Pagiel, syn Ochránov, 10.27 a nad vojskom pokolenia synov Naftaliho bol Achíra, syn Enánov. 10.28 To bol poriadok, v akom sa rušali synovia Izraelovi so svojimi vojskami. A tedy tak sa rušali. 10.29 A Mojžiš povedal svojmu švagrovi Chobábovi, synovi Reguela, Madiana, svojho svokra: Tiahneme na miesto, o ktorom povedal Hospodin: To dám vám. Poď s nami, a dobre ti učiníme, lebo Hospodin hovoril dobré o Izraelovi. 10.30 Ale on mu odpovedal: Nepojdem, ale pojdem do svojej zeme a ku svojim príbuzným. 10.31 No, Mojžiš povedal: Neopusti nás, prosím, lebo preto, že vieš, kde by sme mali táboriť na púšti, budeš nám očima. 10.32 A stane sa, keď pojdeš s nami, a prijde to dobré, ktoré učiní Hospodin s nami, že ti tiež učiníme dobré. 10.33 A tak sa rušali od vrchu Hospodinovho cesty troch dní, a truhla smluvy Hospodinovej išla pred nimi cesty troch dní, aby im vyhľadala miesto odpočinutia. 10.34 A oblak Hospodinov bol nad nimi vodne, keď sa rušali z tábora. 10.35 A bolo, kedykoľvek sa rušala truhla, že povedal Mojžiš: Povstaň, Hospodine, aby sa rozpŕchli tvoji nepriatelia, a aby utekali pred tvojou tvárou tí, ktorí ťa nenávidia! 10.36 A keď ju složili na pokoj, hovoril: Navráť sa, Hospodine, k desať tisícom tisícov Izraela!

4 Mojžišova 11

11.1 A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora. 11.2 Vtedy kričal ľud na Mojžiša, a Mojžiš sa modlil Hospodinovi, a oheň zhasol. 11.3 A nazval meno toho miesta Tabéra, lebo sa bol proti nim zapálil oheň Hospodinov. 11.4 A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso? 11.5 Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak. 11.6 Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu. 11.7 A manna bola jako semeno koriandrové a farbu mala jako farba bdelium. 11.8 A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli žernovmi alebo tĺkli v mažiaroch, varili v hrnci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čerstvého oleja. 11.9 A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna. 11.10 A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových. 11.11 A Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urobil tak zle svojmu služobníkovi, a prečo som nenašiel milosti v tvojich očiach, že si složil na mňa bremeno všetkého tohoto ľudu? 11.12 Či som ja nosil všetok tento ľud v živote? Či som ho ja splodil, že mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pestún nemluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou zasľúbil jeho otcom? 11.13 Kde odkiaľ vezmem mäso, aby som dal všetkému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jedli! 11.14 Nebudem ja sám môcť niesť všetok tento ľud, lebo mi je priťažký. 11.15 Ak mi máš takto robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie. 11.16 A Hospodin riekol Mojžišovi: Shromaždi mi sedemdesiatich mužov zo starších Izraelových, o ktorých vieš, že sú to starší ľudu a jeho správcovia, a pojmeš ich ku stánu shromaždenia, a nech tam stoja s tebou. 11.17 A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vezmem z ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a neponesieš ty sám. 11.18 A ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hospodinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egypte, a tedy vám dá Hospodin mäso, a budete jesť. 11.19 Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvadsať dní. 11.20 Ale za celý mesiac, až vám pojde z vašich nozdier a zoškliví sa vám, pretože ste pohŕdli Hospodinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vyšli z Egypta?! 11.21 A Mojžiš riekol: Šesťsto tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jedli za celý mesiac. 11.22 Či sa im nabije drobného dobytka a rožného statku, aby im postačilo? Či sa im azda shromaždia všetky ryby mora, aby im bolo dosť? 11.23 A Hospodin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič. 11.24 Vtedy vyšiel Mojžiš a hovoril ľudu slová Hospodinove a shromaždil sedemdesiatich mužov zo starších ľudu a postavil ich vôkol stánu. 11.25 A Hospodin sostúpil v oblaku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedemdesiatich mužov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, že prorokovali, ale potom nikdy viacej. 11.26 A dvaja mužovia zostali v tábore; jednému bolo meno Eldád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi zapísanými, ale neboli vyšli k stánu a prorokovali v tábore. 11.27 Tu pribehol mládenec a oznámil Mojžišovi a riekol: Eldád a Médad prorokujú v tábore. 11.28 A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov, a riekol: Môj pane, Mojžišu, zabráň im! 11.29 Ale Mojžiš mu povedal: Či ty žiarliš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hospodinov boli samí proroci. Lebo Hospodin dal na nich svojho ducha. 11.30 Potom sa odobral Mojžiš zpät do tábora, on i starší Izraelovi. 11.31 A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme. 11.32 Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý nasledujúci deň, a shromažďovali prepelice. A ten, kto málo nasbieral, nasbieral desať chómerov, a porozkladali si ich všade vôkol tábora. 11.33 Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú. 11.34 Preto nazvali meno toho miesta Kibrót-hattaavé, lebo tam pochovali ľud, tých, ktorí si žiadali. 11.35 Z Kibrót-hattaavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.

4 Mojžišova 12

12.1 A Mária a Áron hovorili proti Mojžišovi pre jeho ženu Ethiopku, ktorú si vzal, lebo si vzal ženu Ethiopku. 12.2 Povedali: Či len s Mojžišom hovoril Hospodin? Či azda nehovoril aj s nami? A počul to Hospodin. 12.3 A Mojžiš bol veľmi pokorný človek, pokornejší od všetkých ľudí, ktorí boli na tvári zeme. 12.4 A hneď povedal Hospodin Mojžišovi, Áronovi a Márii: Vyjdite vy traja ku stánu shromaždenia. A vyšli oni traja. 12.5 Vtedy sostúpil Hospodin v oblakovom stĺpe a stál pri dveriach stánu a zavolal Árona a Máriu, a vyšli oni dvaja. 12.6 A riekol: Nože počujte moje slová: Ak máte kedy proroka Hospodinovho, dám sa mu poznať vo videní, vo snách hovorím s ním. 12.7 Nie tak môj služobník Mojžiš, ktorý je verný v celom mojom dome. 12.8 Ústa k ústam hovorím s ním a zjavne, a nie v záhadnej reči, a hľadí na podobu Hospodinovu. Nuž prečože ste sa nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi? 12.9 A zapálil sa na nich hnev Hospodinov, a odišiel. 12.10 A uhnul aj oblak zponad stánu. A hľa, Mária bola malomocná, biela jako sneh. A keď pozrel Áron na Máriu, hľa, bola malomocná. 12.11 Vtedy riekol Áron Mojžišovi: Vypočuj ma, môj pane, neskladaj, prosím, na nás hriechu, pretože sme sa dopustili bláznovstva a že sme hrešili. 12.12 Nech nie je, prosím, ako mŕtvy, ktorý, keď vychádza zo života svojej matky, má polovicu svojho tela strávenú. 12.13 A Mojžiš volal na Hospodina a vravel: Ó, silný Bože, prosím, uzdrav ju! 12.14 A Hospodin riekol Mojžišovi: A čo, keby jej jej otec napľul do tvári, či by sa nemusela hanbiť sedem dní? Zatvorí sa na sedem dní vonku za táborom, a potom sa zase vovedie. 12.15 A tak bola Mária zatvorená vonku za táborom sedem dní. A ľud sa nehnul ďalej, až zase doviedli Máriu.

4 Mojžišova 13

13.1 Potom sa rušal ľud z Chaceróta, a rozložili sa táborom na púšti Fárane. 13.2 A Hospodin riekol Mojžišovi a riekol: 13.3 Vyšli si mužov, aby prezkúmali Kanaánsku zem, ktorú ja dám synom Izraelovým. Vyšlete po jednom mužovi zo všetkých pokolení, jedného muža na pokolenie jeho otcov. Každý knieža medzi nimi. 13.4 A tak ich vyslal Mojžiš z púšte Fárana na rozkaz Hospodinov. Všetko to boli vybraní mužovia, hlavy synov Izraelových. 13.5 Toto boly ich mená: za pokolenie Rúbenovo Šammua, syn Zakkúrov, 13.6 za pokolenie Simeonovo Šáfat, syn Chóriho, 13.7 za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho, 13.8 za pokolenie Izachárovo Jigal, syn Jozefov, 13.9 za pokolenie Efraimovo Hozeáš, syn Núnov, 13.10 za pokolenie Benjaminovo Palti, syn Rafú-va, 13.11 za pokolenie Zabulonovo Gaddiel, syn Sódiho, 13.12 za pokolenie Jozefovo, a to za pokolenie Manassesovo Gaddi, syn Súsiho, 13.13 za pokolenie Dánovo Ammiel, syn Gemalliho, 13.14 za pokolenie Aserovo Setúr, syn Michaelov, 13.15 za pokolenie Naftaliho Nachbi, syn Váfesiho, 13.16 za pokolenie Gádovo Geuel, syn Máchiho. 13.17 To sú mená mužov, ktorých vyslal Mojžiš, aby prezkúmali zem. A Mojžiš nazval Hozeáša, syna Núnovho, Jozuom. 13.18 A tak ich poslal Mojžiš, aby prezkúmali Kanaánsku zem, a riekol im: Iďte hore tadeto južným krajom a tak vyjdete na vrchy 13.19 a uvidíte zem, aká je, i ľud, ktorý býva na nej, či je silný a či chabý, či ho je málo a či mnoho, 13.20 a jaká je to zem, v ktorej býva, či je dobrá a či zlá, a jaké sú to mestá, v ktorých býva, či v táboroch stánov a či v zavrených mestách opevnených, 13.21 a jaká je to zem, či je úrodná a či neúrodná, či sú v nej stromy či nie sú. A vzmužte sa a vezmite a doneste z ovocia zeme. A bolo to v čas, keď už boly dozrely prvé hrozná. 13.22 A tak odišli hore a prezkúmali zem od púšte Tsína až po Rechób, kade sa ide do Hamatu. 13.23 Išli hore južným krajom a prišli až do Hebrona, kde boli Achimán, Šéšaj a Talmaj, deti Enákove. A Hebron bol vystavený sedem rokov pred Coanom v Egypte. 13.24 A prišli po dolinu potoka Eškola a odrezali ztade letorast s jedným strapcom hrozna, a niesli ho dvaja na drúku, a vzali aj z granátových jabĺk a z fíkov. 13.25 To miesto nazvali potom dolinou potoka Eškola, pre strapec, ktorý ztade odrezali synovia Izraelovi. 13.26 A navrátili sa z prezkúmania zeme po štyridsiatich dňoch. 13.27 A išli a prišli k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci synov Izraelových na púšť Fáran, do Kádeša, a doniesli im zprávu i celej obci a ukázali im ovocie zeme. 13.28 Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie. 13.29 Len že je to silný ľud, ktorý býva v zemi, a mestá sú opevnené, veľmi veľké, a videli sme tam aj deti Enákove. 13.30 Amalech býva v zemi na juhu; Hetej, Jebuzej a Amorej býva na vrchoch, a Kananej býva pri mori a popri Jordáne. 13.31 A Kálef tíšil ľud, ktorý sa búril proti Mojžišovi, a vravel: Áno, len poďme hore a zaujmeme ju dedične, lebo sa jej istotne zmocníme. 13.32 Ale mužovia, ktorí boli odišli s ním ta hore, vraveli: Nebudeme môcť ísť hore proti tomu ľudu, lebo je silnejší ako my. 13.33 A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy. 13.34 Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.

4 Mojžišova 14

14.1 Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc. 14.2 A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli! 14.3 Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta? 14.4 A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! 14.5 Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových. 14.6 A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha 14.7 a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem. 14.8 Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 14.9 Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! 14.10 A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým. 14.11 A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi? 14.12 Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho. 14.13 A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu. 14.14 A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci), 14.15 keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu: 14.16 Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti. 14.17 Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac: 14.18 Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení. 14.19 Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz. 14.20 A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova. 14.21 Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou, 14.22 tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu, 14.23 prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia. 14.24 Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične. 14.25 No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru. 14.26 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 14.27 Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne? 14.28 Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši. 14.29 Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne. 14.30 Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho. 14.31 Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli. 14.32 Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti. 14.33 A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti. 14.34 Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli. 14.35 Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú. 14.36 A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi, 14.37 mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom. 14.38 Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem. 14.39 A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil. 14.40 Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili. 14.41 Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to. 14.42 Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 14.43 Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin. 14.44 No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora. 14.45 Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.

4 Mojžišova 15

15.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 15.2 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme svojich bydlísk, ktorú vám ja dám, 15.3 a pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, zápal, alebo bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo za dobrovoľnú obeť alebo obetujúc pri svojich výročitých slávnostiach, aby ste učinili upokojujúcu vôňu Hospodinovi z hoviad alebo z drobného dobytka, 15.4 vtedy bude obetovať ten, kto bude obetovať svoj obetný dar, Hospodinovi, a to obilnú obeť, bielej múky jemnej desatinu efy, zamiesenej vo štvrtine hína oleja. 15.5 A vína na liatu obeť štvrtinu hína budeš obetovať na zápal alebo k bitnej obeti, k jednému baránkovi. 15.6 Alebo k baranovi budeš obetovať obilnú obeť, bielej múky jemnej dve desatiny, zamiesenej v oleji, v tretine hína. 15.7 A vína na liatu obeť, tretinu hína, budeš obetovať na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 15.8 A keď budeš obetovať junca na zápal alebo na bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo pokojnú obeť Hospodinovi, 15.9 vtedy bude obetovať obetujúci na junca obilnú obeť, bielej múky jemnej tri desatiny efy, zamiesenej v oleji pol hína. 15.10 A vína budeš obetovať na liatu obeť pol hína. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 15.11 Tak sa učiní jednému volovi alebo jednému baranovi alebo drobnému dobytčaťu, už či bude z oviec a či z kôz. 15.12 Podľa počtu kusov, koľko ich budete obetovať, učiníte tak jednému každému, podľa ich počtu. 15.13 Každý zrodený doma učiní tak, tie veci, obetujúc ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, 15.14 Ak bude u vás pohostíniť pohostín alebo už ktokoľvek, kto bude medzi vami po vašich pokoleniach a učiní ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, jako to vy robíte, tak urobí aj on. 15.15 Čo do shromaždenia, jedno a to isté ustanovenie bude vám i pohostínovi, ktorý by pohostínil medzi vami. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach, ako ste vy, tak bude aj pohostín pred Hospodinom. 15.16 Jeden zákon a jedno a to isté právo bude vám i pohostínovi, ktorý bude pohostíniť u vás. 15.17 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 15.18 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, do ktorej vás ja vovediem, 15.19 a budete už jesť z chleba zeme, budete obetovať obeť pozdvihnutia Hospodinovi, 15.20 prvotinu svojho cesta, koláč budete obetovať obeťou pozdvihnutia. Ako obeť pozdvihnutia z humna, tak ju budete pozdvihujúc obetovať. 15.21 Z prvotiny svojho cesta budete dávať Hospodinovi obeť pozdvihnutia po svojich pokoleniach. 15.22 A keby ste poblúdili a neučinili by ste všetkých tých prikázaní, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi, 15.23 všetkého toho, čo vám prikázal Hospodin skrze Mojžiša, od toho dňa, v ktorý to prikázal Hospodin, i potom, po vašich pokoleniach, 15.24 a bude, ak by bolo vykonané tak, že by to bolo skryté pred očami obce, z poblúdenia, vtedy obetovať budú, celá obec, junca, z hoviad, a to jedného zápalnou obeťou na upokojujúcu vôňu Hospodinovi a jej obilnú obeť a jej liatu obeť podľa ustanoveného poriadku, a jedného kozla, z kôz, obeťou za hriech. 15.25 Tak prikryje kňaz hriech na celej obci synov Izraelových, a odpustí sa im, lebo to bolo poblúdenie. A tedy oni donesú svoj obetný dar, ohňovú obeť Hospodinovi, a svoju obeť za hriech pred Hospodina za svoje poblúdenie, 15.26 a odpustí sa celej obci synov Izraelových i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi nimi. Lebo je to pre všetok ľud za poblúdenie. 15.27 A keby zhrešila jednotlivá duša z poblúdenia, vtedy bude obetovať ročnú kozu obeťou za hriech. 15.28 A kňaz pokryje hriech na poblúdivšej duši, keď zhrešila z poblúdenia, pred Hospodinom; pokryť má na ňom hriech, a odpustí sa mu. 15.29 A či už zrodený doma, niekto medzi synmi Izraelovými, a či pohostín, ktorý pohostíni medzi nimi, jeden a ten istý zákon budete mať pre toho, kto bude obetovať za poblúdenie. 15.30 Ale duša, ktorá by povýšenou rukou vykonala zlé, zo spupnosti, už či niekto z tých, ktorí sú zrodení doma a či niekto z pohostínov, taký človek hrubo urazil Hospodina, a tedy tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu, 15.31 lebo pohŕdnul slovom Hospodinovým a zrušil jeho prikázanie; cele iste bude tá duša vyťatá; jej neprávosť zostane na nej. 15.32 A stalo sa, keď boli synovia Izraelovi na púšti, že našli muža, ktorý sbieral drevo v sobotný deň. 15.33 A tí, ktorí ho našli sbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci. 15.34 A dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, čo sa mu má učiniť. 15.35 A Hospodin riekol Mojžišovi: Ten človek zomrie! Celá obec ho ukameňuje vonku za táborom. 15.36 Vtedy ho vyviedli, celá obec, von za tábor a ukameňovali ho, aj zomrel, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 15.37 A Hospodin povedal Mojžišovi a riekol: 15.38 Hovor synom Izraelovým a povieš im, aby si robili kytky na okraje svojich rúch po všetkých svojich pokoleniach a dajú na kytku okraja svojho rúcha hyacintovomodrý motúzok. 15.39 A bude vám za kytku na pamäť, aby ste, keď ho uvidíte, rozpamätali sa na všetky prikázania Hospodinove, aby ste ich činili a nechodili za svojím srdcom ani za svojimi očima, za čím vy odchádzajúc smilníte. 15.40 Ale aby ste pamätali na všetky moje prikázania a činili ich a aby ste tak boli svätí svojmu Bohu. 15.41 Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja Hospodin, váš Bôh.

4 Mojžišova 16

16.1 A Kórach, syn Jishára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou mužov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi, 16.2 a postavili sa pred Mojžiša a iných mužov zo synov Izraelových dvesto päťdesiat, kniežatá obce, ktorí bývali volávaní do rady shromaždenia, mužovia mena. 16.3 A shromaždili sa na Mojžiša a na Árona a povedali im: Nech vám je už dosť, lebo veď celá obec, všetci sú svätí, a Hospodin je medzi nimi. Prečo sa tedy pozdvihujete nad shromaždením Hospodinovým? 16.4 Keď to počul Mojžiš, padol na svoju tvár 16.5 a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa priblížil k nemu, a tedy tomu, koho si vyvolí, rozkáže pristúpiť k sebe. 16.6 Spravte toto: vezmite si kadidlá, Kórach, i celá jeho obec. 16.7 A dajte do nich ohňa a položte na ne kadiva pred Hospodinom, zajtra. A stane sa, že muž, ktorého vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Dosť vám je už, synovia Léviho. 16.8 A Mojžiš povedal Kórachovi: Nože počujte, synovia Léviho! 16.9 Či vám je to ešte málo, že vás oddelil Bôh Izraelov od celej obce Izraelovej, aby vám dal to, aby ste sa blížili k nemu, aby ste konali službu príbytku Hospodinovho a aby ste stáli pred obcou a slúžili im? 16.10 A dal ti to, aby si sa priblížil ty a všetci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazstvo? 16.11 Preto teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hospodina. A ktože je Áron, že repcete proti nemu? 16.12 A Mojžiš poslal zavolať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Nepojdeme hore. 16.13 Či ti je to ešte málo, že si nás vyviedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieža panovať nad nami? 16.14 K tomu si nás ani nevoviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pekne si nám dal dedičstvo, pole a vinice! Či chceš tým mužom vylúpiť oči? Nepojdeme hore. 16.15 Vtedy sa veľmi rozhneval Mojžiš a povedal Hospodinovi: Nepozri na ich obilnú obeť! Nevzal som od nich ani len jedného osla ani som nikomu z nich neurobil ničoho zlého. 16.16 A Mojžiš povedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hospodinom, ty a oni aj Áron, zajtra. 16.17 A vezmite každý svoje kadidlo, dajte na ne kadiva a donesiete pred Hospodina každý svoje kadidlo, dvesto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, každý svoje kadidlo. 16.18 Vtedy vzali každý svoje kadidlo a dali na ne ohňa a položil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaždenia, i Mojžiš i Áron. 16.19 A Kórach bol shromaždil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. A ukázala sa sláva Hospodinova, celej obci. 16.20 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 16.21 Oddeľte sa zprostred tejto obce a zahladím ich v okamžení. 16.22 Ale oni padli na svoju tvár a riekli: Ó, silný Bože, Bože duchov, každého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa preto hnevať na celú obec? 16.23 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 16.24 Hovor obci a povedz: Odstúpte naokolo od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama. 16.25 A Mojžiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Izraelovi. 16.26 Potom hovoril obci a riekol: Odstúpte, prosím, od stánov týchto bezbožných mužov a nedotknite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli zachvátení so všetkými ich hriechami. 16.27 A odstúpili od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všetkých strán. A Dátan a Abíram vyjdúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ženy aj ich synovia aj ich drobné deti. 16.28 A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, že ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky. Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu. 16.29 Ak títo zomrú, jako zomierajú všetci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, vtedy ma neposlal Hospodin. 16.30 Ale ak stvorí Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia živí do pekla, vtedy poznáte, že títo mužovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním. 16.31 A stalo sa, keď dohovoril všetky tie slová, že sa rozstúpila zem, ktorá bola pod nimi, 16.32 a zem otvorila svoje ústa a pohltila ich aj ich domy i všetkých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok. 16.33 Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, živí do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaždenia. 16.34 A všetok Izrael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás nepohltila zem! 16.35 A oheň vyšiel od Hospodina a strávil tých dvesto päťdesiat mužov, ktorí obetovali to kadivo. 16.36 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 16.37 Povedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby posbieral tie kadidlá z toho pohoreniska, a oheň rozmec ta preč, lebo sú sväté, 16.38 totiž kadidlá tých hriešnikov, ktorí hrešili proti svojim vlastným dušiam, a spravia z nich kuté tablice na okrytie oltára, lebo ich doniesli pred Hospodina, a preto sú sväté a budú na znamenie synom Izraelovým. 16.39 Vtedy pobral Eleazár, kňaz, medené kadidlá, ktoré doniesli tí, ktorí boli spálení, a rozkovali ich na plechy, určené na okrytie oltára, 16.40 a bolo to na pamiatku synom Izraelovým, aby sa nepriblížil nikto cudzí, kto by nebol z rodu Áronovho, aby kadil kadivo pred Hospodinom, aby nebol spálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hospodin skrze Mojžiša. 16.41 No, potom druhého dňa reptala celá obec synov Izraelových na Mojžiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmrtili ľud Hospodinov. 16.42 A stalo sa, keď sa shromaždila obec na Mojžiša a na Árona a obrátili sa k stánu shromaždenia, tu hľa, pokryl ho oblak, a ukázala sa sláva Hospodinova. 16.43 A Mojžiš a Áron prišli pred stán shromaždenia. 16.44 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 16.45 Vyjdite zprostred tejto obce, a zahladím ich v okamihu. A padli obaja na svoju tvár. 16.46 Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Vezmi kadidlo, daj naň ohňa s oltára, polož kadiva a idi rýchle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyšiel prudký hnev od tvári Hospodinovej, začala rana. 16.47 Tu vzal Áron, ako hovoril Mojžiš, a bežal doprostred shromaždenia, a hľa, rana už bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva pokryl na ľude hriech. 16.48 A stál medzi mŕtvymi a medzi živými, a rana bola zastavena. 16.49 A tých, ktorí pomreli ranou, bolo štrnásť tisíc sedemsto krome tých, ktorí zomreli pre Kóracha. 16.50 Potom sa navrátil Áron k Mojžišovi ku dveriam stánu shromaždenia, a rana bola zastavená.

4 Mojžišova 17

17.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 17.2 Hovor synom Izraelovým a vezmi od nich po jednej palici na každý dom otca, od všetkých ich kniežat, podľa domu ich otcov, dvanásť palíc. Každého meno napíšeš na jeho palicu. 17.3 A meno Áronovo napíšeš na palicu Léviho, lebo vše jedna palica bude za hlavu domu ich otcov. 17.4 Složíš ich v stáne shromaždenia pred svedoctvom, kam prichádzavam k vám. 17.5 A stane sa, že toho muža, ktorého si vyvolím, toho palica zakvitne, a tak upokojím a shodím so seba reptania synov Izraelových, ktorými repcú proti vám. 17.6 Tak hovoril Mojžiš synom Izraelovým, a dali k nemu všetky ich kniežatá svoje palice, vše za jedno knieža jedna palica, podľa domu svojich otcov, dvanásť palíc, a palica Áronova bola medzi ich palicami. 17.7 A Mojžiš složil palice pred Hospodinom v stáne svedoctva. 17.8 A stalo sa na druhý deň, že Mojžiš vošiel do stánu svedoctva, a hľa, palica Áronova vzpučala, za dom Léviho, a vydajúc puky zakvitla a vydala zrelé mandle. 17.9 A Mojžiš vyniesol všetky palice zpred Hospodina ku všetkým synom Izraelovým. A videli a vzali každý svoju palicu. 17.10 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Vráť palicu Áronovu pred svedoctvo, aby sa opatrovala na znamenie pre synov vzbúry, a učiníš koniec ich reptaniu proti mne, aby nepomreli. 17.11 A Mojžiš učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, tak učinil. 17.12 A synovia Izraelovi vraveli Mojžišovi: Hľa, mrieme, hynieme, všetci hynieme. 17.13 Každý, kto sa priblíži, kto sa priblíži príbytku Hospodinovmu, zomrie. Či len všetci, až do posledného pomrieme?

4 Mojžišova 18

18.1 A Hospodin riekol Áronovi: Ty a tvoji synovia i dom tvojho otca s tebou ponesiete neprávosť svätyne, a ty a tvoji synovia s tebou ponesiete neprávosť svojho kňazstva. 18.2 Daj, aby sa blížili s tebou i tvoji bratia, pokolenie Léviho, rod tvojho otca, a pripoja sa k tebe a budú ti posluhovať. A ty a tvoji synovia s tebou budete slúžiť pred stánom svedoctva. 18.3 A budú zachovávať tvoje rozkazy a povinnosti dotyčne celého stánu, ale k nádobám svätyne a k oltáru sa nepriblížia, aby nezomreli aj oni aj vy. 18.4 A tedy pripoja sa k tebe a budú strážiť stráž stánu shromaždenia a konať povinnosti čo do všetkej služby stánu, ale cudzí sa nepriblíži k vám. 18.5 Budete strážiť stráž svätyne jako i stráž oltára, aby nebolo viacej prchlivosti na synov Izraelových. 18.6 A hľa, ja som vzal vašich bratov, Levitov, zpomedzi synov Izraelových, a daní sú vám za dar pre Hospodina, aby konali službu stánu shromaždenia. 18.7 A ty a tvoji synovia s tebou budete ostríhať svoje kňazstvo čo do každej veci, týkajúcej sa oltára, a toho, čo je vnútri za oponou, a tak budete konať službu. Vaše kňazstvo som vám dal ako službu daru. A cudzí, kto by sa priblížil, zomrie. 18.8 Hospodin hovoril Áronovi: A ja, hľa, som ti dal, aby si ostríhal moje obeti pozdvihnutia. Všetky posviatne veci od synov Izraelových som dal tebe na pomazanie a tvojim synom večným ustanovením. 18.9 To bude tvoje zo svätosvätých vecí, z ohňa: Každý ich obetný dar, každá ich obilná obeť i každá ich obeť za hriech i každá ich obeť za previnenie, ktorú dajú plácou mne, svätosvätým to bude tebe a tvojim synom; 18.10 na svätosvätom mieste to budeš jesť; každý, kto je mužského pohlavia, to bude jesť; svätým bude tebe. 18.11 To tedy bude tvoje; obeť pozdvihnutia ich daru; aj čo do všetkých obetí povznášania od synov Izraelových, tebe som ich dal, tvojim synom a tvojim dcéram s tebou večným ustanovením. Každý čistý v tvojom dome to bude jesť. 18.12 Všetko najlepšie z oleja a všetko najlepšie z vínnej šťavy a z obilia, ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, to všetko som dal tebe. 18.13 Prvé z úrod všetkého, čo sa urodí ich zemi, čo donesú Hospodinovi, bude tvoje; každý čistý v tvojom dome to bude jesť. 18.14 Všetko zarieknuté v Izraelovi tiež bude tvoje. 18.15 Všetko, čo otvára život akéhokoľvek tela, čo obetujú Hospodinovi, už či z ľudí a či z hoviad, bude tvoje, len že istotne vykúpiš prvorodené z ľudí jako i prvorodené z nečistých hoviad tiež vykúpiš. 18.16 A tie, ktoré majú byť z toho vykúpené, vykúpiš, keď budú mať jeden mesiac, v tvojej cene, piatimi šeklami striebra v šekle svätyne, ktorý váži dvadsať gér. 18.17 Len prvorodeného z volov alebo prvorodeného z oviec alebo prvorodeného z kôz nevykúpiš. Tie sú sväté; ich krv vykropíš na oltár a ich tuk vykadíš, a bude to ohňovou obeťou na upokojujúcu vôňu Hospodinovi. 18.18 A ich mäso bude tebe, jako hruď obeti povznášania, tak i pravé plece bude tebe. 18.19 Všetky obeti pozdvihnutia posviatnych vecí, ktoré budú obetovať synovia Izraelovi Hospodinovi, dal som tebe a tvojim synom i tvojim dcéram s tebou večným ustanovením. Je to večná smluva soli pred Hospodinom tebe i tvojmu semenu s tebou. 18.20 A Hospodin riekol Áronovi: V ich zemi nedostaneš dedičstva ani nebudeš mať medzi nimi dielu. Ja som tvojím dielom a tvojím dedičstvom medzi synmi Izraelovými. 18.21 A synom Léviho, hľa, dal som všetky desiatky v Izraelovi za dedičstvo, za ich službu, ktorú konajú, za službu stánu shromaždenia. 18.22 Nepriblížia sa už viacej synovia Izraelovi stánu shromaždenia, aby neniesli hriechu a aby nezomreli. 18.23 A tedy len sám Lévi bude konať službu stánu shromaždenia, a oni ponesú svoju neprávosť. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach, a medzi synmi Izraelovými nedostanú dedičstva, 18.24 lebo desiatok synov Izraelových, ktorý budú obetovať Hospodinovi obeťou pozdvihnutia, som dal Levitom za dedičstvo. Preto som im povedal, že medzi synmi Izraelovými nedostanú dedičstva. 18.25 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 18.26 Budeš hovoriť Levitom a povieš im: Keď dostanete od synov Izraelových desiatok, ktorý som vám dal od nich za vaše dedičstvo, obetovať budete z neho obeť pozdvihnutia Hospodinovu, desiatok z desiatku. 18.27 A vaša obeť pozdvihnutia sa vám bude počítať ako obilie z humna a jako náplň z preša. 18.28 Tak budete aj vy obetovať obeť pozdvihnutia Hospodinovu zo všetkých svojich desiatkov, ktoré dostanete od synov Izraelových, a dáte z toho obeť pozdvihnutia Hospodinovu Áronovi, kňazovi. 18.29 Zo všetkých svojich darov budete obetovať každú obeť pozdvihnutia Hospodinovu, zo všetkého jeho najlepšieho, jeho posviatny diel z toho. 18.30 A povieš im: Keď budete obetovať v obeť pozdvihnutia to najlepšie z toho, bude sa to počítať Levitom ako úroda humna a jako úroda preša. 18.31 Budete to jesť na ktoromkoľvek mieste, vy i váš dom, lebo je to vaša mzda za vašu službu v stáne shromaždenia. 18.32 A neponesiete pre to hriechu, keď ináče budete obetovať obeťou pozdvihnutia to, čo je najlepšie z toho, a nepoškvrníte posviatnych vecí od synov Izraelových a nezomriete.

4 Mojžišova 19

19.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 19.2 Toto je ustanovenie zákona, ktoré prikázal Hospodin povediac: Hovor synom Izraelovým, aby vzali a doviedli k tebe červenú jalovicu bez vady, na ktorej niet poškvrny, na ktorú ešte nebolo položené jarmo. 19.3 A dáte ju Eleazárovi, kňazovi, ktorý ju vyvedie von za tábor, a tam ju zabijú pred jeho tvárou. 19.4 A Eleazár, kňaz, vezme z jej krvi svojím prstom a pokropí jej krvou smerom ku stánu shromaždenia sedemkrát. 19.5 A jalovicu spália pred jeho očima; jej kožu i jej mäso i jej krv i s jej lajnom spália. 19.6 Potom vezme kňaz cedrové drevo, yzop a červec, dvakrát farbený, a hodí to doprostred ohňa, v ktorom bude horieť jalovica. 19.7 A kňaz operie svoje rúcho a umyje svoje telo vodou a potom vojde do tábora, a kňaz bude nečistý až do večera. 19.8 I ten, kto ju spálil, vyperie svoje rúcho vo vode a umyje svoje telo vodou a bude nečistý až do večera. 19.9 A čistý človek soberie popol z jalovice a složí ho vonku za táborom na čistom mieste, a bude pre obec synov Izraelových, aby ho opatrovali k vode oddelenia, na kropenie; je to obeť za hriech. 19.10 A ten, kto sobral popol z jalovice, operie svoje rúcho a bude nečistý až do večera. A bude to pre synov Izraelových ako i pre pohostína, ktorý bude pohostíniť medzi nimi, večným ustanovením. 19.11 A ten, kto by sa dotkol mŕtveho, nech by to bola bývala jakákoľvek duša človeka, bude nečistý sedem dní. 19.12 Ten sa tým bude očisťovať od hriechu tretieho dňa a siedmeho dňa bude čistý. Ale ak by sa neočistil tretieho dňa od hriechu, nebude čistý siedmeho dňa. 19.13 Ktokoľvek by sa dotkol mŕtveho, duše človeka, ktorý zomrel, a neočistil by sa od hriechu, poškvrnil príbytok Hospodin; tá duša bude vyťatá z Izraela, lebo voda oddelenia nebola nakropená na neho; nečistý bude, jeho nečistota bude vždy na ňom. 19.14 Toto je zákon o tom, keby človek zomrel v stáne: Každý, kto vojde do takého stánu, jako i každý, kto vtedy bol v tom stáne, bude nečistý sedem dní. 19.15 I každá nádoba odkrytá, na ktorej nie je priviazanej pokrývky, bude nečistá. 19.16 A tak i každý, kto by sa dotkol na poli zabitého mečom alebo mŕtveho vôbec alebo kosti človeka alebo hrobu, bude nečistý sedem dní. 19.17 Pre takého nečistého vezmú z prachu spáleného obeti za hriech a nalejú naň živej vody do nádoby. 19.18 A čistý človek vezme yzop, zamočí ho do vody a pokropí stán a všetky nádoby i všetky duše, ktoré boly tam, a tak i toho, kto sa dotknul kosti alebo zabitého alebo iného mŕtveho alebo hrobu. 19.19 Čistý pokropí nečistého tretieho dňa a siedmeho dňa a tak ho očistí od hriechu siedmeho dňa. Potom operie svoje rúcho, umyje sa vodou a večer bude čistý. 19.20 Ale človek, ktorý by bol nečistý a neočistil by sa od hriechu, tá duša bude vyťatá zpomedzi shromaždenia, lebo zanečistil svätyňu Hospodinovu, voda oddelenia nebola nakropená na neho, nečistý je. 19.21 Bude im to večným ustanovením. A ten, kto kropí vodou oddelenia, operie svoje rúcho. A ten, kto by sa dotknul vody oddelenia, bude nečistý až do večera. 19.22 A všetko, čohokoľvek by sa dotkol nečistý, bude nečisté. Ako aj duša, ktorá by sa toho dotkla, bude nečistá až do večera.

4 Mojžišova 20

20.1 A synovia Izraelovi prišli, celá obec, na púšť Tsin, prvého mesiaca. A ľud býval v Kádeši. A tam zomrela Mária a tam bola i pochovaná. 20.2 A obec nemala vody, a preto sa shromaždili na Mojžiša a na Árona. 20.3 A ľud sa dohadoval s Mojžišom, a vraveli: Ach, keby sme len boli zomreli vtedy, keď zomreli naši bratia pred Hospodinom! 20.4 Prečo ste doviedli shromaždenie Hospodinovo na túto púšť? Aby sme tu pomreli i my i náš dobytok? 20.5 A prečo ste nás vyviedli hore z Egypta, aby ste nás doviedli na toto zlé miesto? Nie je to miesto vhodné pre semä ani pre fík ani pre vinič ani pre granátovú jabloň, a niet ani vody na pitie. 20.6 Potom prišiel Mojžiš a Áron zpred schôdze ľudu ku dveriam stánu shromaždenia, a tam padli na svoju tvár, a ukázala sa im sláva Hospodinova. 20.7 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 20.8 Vezmi palicu a shromaždi obec, ty aj Áron, tvoj brat, a budete hovoriť skale pred ich očami, a skala vydá svoju vodu. A vyvedieš im vodu zo skaly a napojíš obec aj ich dobytok. 20.9 Vtedy vzal Mojžiš palicu zpred tvári Hospodinovej, tak ako mu prikázal. 20.10 A Mojžiš a Áron shromaždili shromaždenie pred skalu, a povedal im: Nože vy buriči, počujte! Či vám azda z tejto skaly vyvedieme vodu? 20.11 A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok. 20.12 Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Preto, že ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tohoto shromaždenia do zeme, ktorú som im dal. 20.13 To sú tie vody sváru, o ktoré sa svárili synovia Izraelovi s Hospodinom, a bol posvätený v nich. 20.14 A Mojžiš poslal poslov z Kádeša ku kráľovi Edoma so slovom: Takto hovorí tvoj brat Izrael: Ty vieš o všetkých ťažkostiach, ktoré prišly na nás, 20.15 že naši otcovia sostúpili do Egypta, a bývali sme v Egypte dlhý čas. A Egypťania nám robili zle i našim otcom. 20.16 Preto sme kričali k Hospodinovi, a počul náš hlas a pošlúc anjela vyviedol nás z Egypta, a hľa, sme tu v Kádeši, v meste na konci tvojej hranice. 20.17 Nech, prosím, prejdeme cez tvoju zem. Nepojdeme poľom ani vinicou ani nebudeme piť vody z ničej studne-cisterny; kráľovou cestou pojdeme, neuhneme sa ani napravo ani naľavo, dokiaľ neprejdeme tvojho územia. 20.18 Ale Edom mu odpovedal: Nepojdeš cezo mňa, aby som nevyšiel proti tebe s mečom. 20.19 A synovia Izraelovi mu riekli: Hradskou pojdeme hore, a keď sa napijeme tvojej vody, ja i môj dobytok, zaplatím ju; len nech, čo už ináče bude jakokoľvek, prejdem peši. 20.20 A riekol: Neprejdeš. A Edom vyšiel proti nemu s veľkým množstvom ľudu a so silnou rukou. 20.21 Keď tedy odoprel Edom a nedal Izraelovi, aby prešiel jeho územím, uhnul sa Izrael od neho. 20.22 Potom sa rušali synovia Izraelovi, celá obec, z Kádeša a prišli k vrchu Hor. 20.23 A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi na vrchu Hore pri hranici zeme Edomovej povediac: 20.24 Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do zeme, ktorú som dal synom Izraelovým, pretože ste sa boli sprotivili môjmu rozkazu pri vodách sváru. 20.25 Pojmi Árona i Eleazára, jeho syna, a vyveď ich na vrch Hor. 20.26 A vyzleč Árona z jeho rúcha a oblečieš do neho Eleazára, jeho syna. A Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam. 20.27 A Mojžiš učinil tak, ako prikázal Hospodin, a vyšli na vrch Hor pred očami celej obce. 20.28 A Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol do neho Eleazára, jeho syna. A Áron zomrel tam na temene vrchu. A Mojžiš a Eleazár sostúpili s vrchu. 20.29 Keď potom videla celá obec, že Áron zomrel, oplakávali ho tridsať dní, celý dom Izraelov.

4 Mojžišova 21

21.1 A keď počul Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu, že prišiel Izrael cestou vyzvedačov, bojoval proti Izraelovi a zajal niektorých z neho do zajatia. 21.2 Vtedy sľúbil Izrael Hospodinovi sľub a povedal: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, podvrátim ich mestá tak, že ich zarieknem na úplnú záhubu. 21.3 A Hospodin uslyšal hlas Izraelov a vydal Kananeja, a tak ich pobil, zarieknutých na záhubu, aj ich mestá podvrátil. A nazvali meno toho miesta Chorma. 21.4 Potom sa rušali od vrchu Hora cestou k Červenému moru, aby obišli zem Edomovu, a ľud ustával v duši na ceste. 21.5 A ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb. 21.6 A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takže zomrelo množstvo ľudu z Izraela. 21.7 Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud. 21.8 A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. 21.9 Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil. 21.10 Potom sa zase rušali synovia Izraelovi a rozložili sa táborom v Obóte. 21.11 Keď odišli z Obóta, rozložili sa táborom na vŕškoch Abárima, na púšti, ktorá je naproti Moábovi od východu slnca. 21.12 Odtiaľ sa rušali a rozložili sa táborom v doline Zárede. 21.13 Zase sa rušali a rozložili sa táborom na druhej strane potoka Arnona, ktorý je na púšti a vychádza od hranice Amoreja, lebo Arnon je hranicou Moába, medzi Moábom a medzi Amorejom. 21.14 Preto sa hovorí v knihe bojov Hospodinových: Vahéb zaujal víchricou i údolia potoka Arnona 21.15 jako i tok potokov, ktorý sa kloní k sídlu Ára, a opiera sa o hranicu Moábovu. 21.16 A odtiaľ odišli do Béri. To je tá Bér, o ktorej povedal Hospodin Mojžišovi: Sober ľud, a dám im vody. 21.17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vystúp, studňo! Spievajte o nej! 21.18 Studňa, ktorú kopaly kniežatá, vyvrtali ju prední z ľudu, berlou, svojimi palicami! A z púšte prešli do Mattana, 21.19 a z Mattana do Nachaliela, a z Nachaliela do Bámot, 21.20 z Bámot do údolia, ktoré je na moábskom poli, až k temenu vrchu Pizga, ktorý hľadí na šírinu púšte. 21.21 A Izrael poslal poslov k Síchonovi, amorejskému kráľovi, a povedal: 21.22 Dovoľ, prosím, aby som prešiel cez tvoju zem. Neuhneme sa na pole ani do vinice, nebudeme piť vody zo studne, pojdeme cestou kráľovou, dokiaľ neprejdeme tvojho územia. 21.23 Ale Síchon nedal Izraelovi, aby prešiel cez jeho územie, lež soberúc Síchon všetok svoj ľud vyšiel oproti Izraelovi na púšť a prijdúc do Johsy bojoval proti Izraelovi. 21.24 A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona až po Jabbok, až po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná. 21.25 A Izrael vzal všetky tie mestá a tak býval Izrael vo všetkých mestách Amoreja, v Chešbone a vo všetkých jeho dcéro-mestách. 21.26 Lebo Chešbon bolo mesto Síchona, amorejského kráľa, ktorý bojoval proti drievnejšiemu kráľovi moábskemu, a vzal celú jeho zem z jeho ruky až po Arnon. 21.27 Preto povedali básnici, ktorí hovorili v prísloví: Poďte do Chešbona, nech sa vybuduje a nech sa pevne postaví mesto Síchonovo! 21.28 Lebo oheň vyšiel z Chešbona a plameň z mesta Síchonovho a strávil Ár Moábovo, pánov výšin Arnona. 21.29 Beda tebe, Moábe! Zahynul si, ľude Chámošov! Dal svojich synov za ubehlíkov a svoje dcéry do zajatia, amorejskému kráľovi Síchonovi. 21.30 Strieľali sme do nich. Zahynul Chešbon až po Díbon, a spustošili sme všetko až po Nófach, ktoré sahá až po Médebu. 21.31 A tak býval Izrael v zemi Amoreja. 21.32 Potom poslal Mojžiš vyzvedieť Jazer, a vzali jeho dcéro-mestá. A vyhnal Amoreja, ktorý bol tam. 21.33 A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei. 21.34 A Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ho dal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem, a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone. 21.35 A porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud, takže mu nezostal nikto živý, a zaujali jeho zem dedične.

4 Mojžišova 22

22.1 A synovia Izraelovi sa rušali a rozložili sa táborom v Arbót-moábe, na druhej strane Jordána, naproti Jerichu. 22.2 A Balák, syn Cipporov, videl všetko, čo učinil Izrael Amorejovi. 22.3 Preto sa veľmi bál Moáb izraelského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a preto sa hrozil Moáb synov Izraelových. 22.4 A Moáb povedal starším Madiana: Teraz požerie toto shromaždenie všetko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl požerie trávu na poli. A Balák, syn Cipporov, bol toho času kráľom nad Moábom. 22.5 Ten poslal poslov k Balámovi, synovi Beorovmu, do mesta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, zavolať ho povediac: Hľa, nejaký ľud vyšiel z Egypta a hľa, pokryl povrch zeme a usadil sa naproti mne. 22.6 Preto teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší odo mňa. Snáď ho tak zmôžem; uderíme naň, a vyženiem ho zo zeme; lebo viem, že ten, koho ty požehnáš, je požehnaný, a komu zazlorečíš, bude zlorečený. 22.7 A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove. 22.8 A on im povedal: Prenocujte tu tejto noci, a dám vám odpoveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hospodin. A tedy zostaly moábske kniežatá u Baláma. 22.9 A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo mužovia tu u teba? 22.10 A Balám povedal Bohu: Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, poslal ku mne s odkazom: 22.11 Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egypta a pokryl povrch zeme! Poď teraz, prekľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaženiem ho. 22.12 Ale Bôh riekol Balámovi: Nepojdeš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je požehnaný. 22.13 Potom vstal Balám ráno a povedal kniežatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nechce dať Hospodin, aby som išiel s vami. 22.14 A moábske kniežatá vstaly a prišly k Balákovi a riekly: Nechcel ísť s nami Balám. 22.15 Vtedy znova poslal Balák kniežatá, viaceré a slávnejšie ako tamtie. 22.16 A keď prišli k Balámovi, povedaly mu: Takto hovorí Balák, syn Cipporov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdržať prijsť ku mne! 22.17 Lebo istotne ťa budem veľmi ctiť, a všetko, čo mi povieš, učiním. A tedy, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud! 22.18 Na to odpovedal Balám a riekol služobníkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, aby som učinil proti nemu už či malé a či veľké. 22.19 Ale však teraz zostaňte, prosím, aj vy tu tejto noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hospodin. 22.20 A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť. 22.21 A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s kniežatami Moábovými. 22.22 Ale hnev Boží sa rozpálil preto, že išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja služobníci s ním. 22.23 A keď videla oslica anjela Hospodinovho stáť na ceste, a že má svoj meč vytasený vo svojej ruke, oslica sa uhla z cesty a išla poľom. A Balám bil oslicu, aby ju uhnul na cestu. 22.24 Potom zastál anjel Hospodinov na úzkej ceste viníc, kde bol múr z jednej i z druhej strany. 22.25 A oslica vidiac anjela Hospodinovho pritisla sa ku stene a pritisla nohu Balámovi ku stene. Preto ju zase bil. 22.26 A anjel Hospodinov išiel opät ďalej a zastál na takom úzkom mieste, na ktorom nebolo cesty uhnúť napravo alebo naľavo. 22.27 A keď videla oslica anjela Hospodinovho, položila sa pod Balámom na zem. Preto sa rozhneval Balám a bil oslicu palicou. 22.28 Vtedy otvoril Hospodin ústa oslice, a riekla Balámovi: Čo som ti urobila, že ma biješ toto už po tretí raz? 22.29 A Balám povedal oslici: Lebo si robíš zo mňa blázna. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je isté, že by som ťa teraz zabil. 22.30 Na to riekla oslica Balámovi: Či nie som ja tvoja oslica, na ktorej si jazdieval celý svoj život až do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A povedal: Nie. 22.31 Tu odkryl Hospodin oči Balámove, a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár. 22.32 A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo si bil svoju oslicu toto už po tretí raz? Hľa, ja som vyšiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhubná predo mnou. 22.33 Keď ma videla oslica, vyhla sa mi toto už po tretí raz. A nech sa mi nevyhne, je isté, že by som i ja teba bol teraz zabil a ju by som bol nechal živú. 22.34 Vtedy povedal Balám anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš naproti mne na ceste, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov. 22.35 Ale anjel Hospodinov riekol Balámovi: Iď s tými mužmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s kniežatami Balákovými. 22.36 Keď počul Balák, že ide Balám, vyšiel mu naproti do mesta Moábovho, ktoré je na hranici Arnona, ktorý je na konci územia. 22.37 A Balák povedal Balámovi: Či som neposlal naozaj k tebe, aby ťa zavolali? Prečo si hneď neprišiel ku mne? Či azda preto, že by som ťa nemohol náležite uctiť? 22.38 No, Balám povedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloží do mojich úst, to budem hovoriť. 22.39 A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kirjat-chucót. 22.40 A Balák obetujúc nabil volov a drobného dobytka a poslal Balámovi a kniežatám, ktoré boly s ním. 22.41 A stalo sa druhého dňa ráno, že Balák pojal Baláma a vyviedol ho na výšiny Bála, odkiaľ videl koniec izraelského ľudu.

4 Mojžišova 23

23.1 A Balám povedal Balákovi: Postav mi tu sedem oltárov a prihotov mi tu sedem juncov a sedem baranov. 23.2 A Balák urobil tak, ako hovoril Balám. Potom obetoval Balák a Balám junca a barana na každom oltári. 23.3 Potom povedal Balám Balákovi: Stoj tu pri svojej zápalnej obeti, a ja pojdem, snáď mi prijde Hospodin vústrety, a to, čo mi ukáže, oznámim ti. A odišiel na vysoké miesto holé. 23.4 A Bôh sa stretol s Balámom, a riekol mu: Pripravil som tých sedem oltárov a obetoval som junca a barana na každom oltári. 23.5 Tu vložil Hospodin slovo do úst Balámových a riekol: Navráť sa k Balákovi a takto budeš hovoriť. 23.6 A navrátil sa k nemu, a hľa, stál pri svojej zápalnej obeti, on i všetky kniežatá Moábove. 23.7 Začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Hen od Arama doviedol ma Balák, kráľ Moába, od vrchov Východu. Poď vraj, prekľaj mi Jakoba a nože poď, zabúr hnevom na Izraela! 23.8 Čože by som zlorečil tomu, komu nezlorečí silný Bôh?! A čo by som vylieval hnev na toho, na koho sa nehnevá Hospodin!? 23.9 Lebo ho vidím s vrchu skál a s vŕškov ho pozorujem. Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať osobitne a nebude počítaný medzi iné národy. 23.10 Kto spočíta prach Jakobov? A kto počet štvrtého dielu Izraelovho?! Nech zomrie moja duša smrťou spravedlivých, a môj koniec nech je ako jeho! 23.11 Na to povedal Balák Balámovi: Čo si mi to urobil?! Pojal som ťa, aby si zlorečil mojim nepriateľom, a hľa, ty len žehnáš a žehnáš! 23.12 Odpovedal a riekol: Či azda nemám zachovať to, čo Hospodin vloží do mojich úst, aby som to hovoril? 23.13 A Balák mu povedal: Poď, prosím, so mnou na iné miesto, odkiaľ ho tiež uvidíš. Avšak uvidíš iba jeho koniec a neuvidíš ho celého a preklň mi ho odtiaľ! 23.14 A tak ho pojal na pole Cofim, na temeno vrchu Pizga a postaviac sedem oltárov obetoval junca a barana zápalnou obeťou na každom oltári. 23.15 Potom povedal Balákovi: Stoj tu pri svojej zápalnej obeti, kým ja pojdem tamto v ústrety Hospodinovi. 23.16 A Hospodin sa stretol s Balámom a vložil slovo do jeho úst a riekol: Navráť sa k Balákovi a takto budeš hovoriť. 23.17 Keď potom prišiel k nemu, hľa, stál pri svojej zápalnej obeti a kniežatá Moábove s ním. A Balák mu povedal: Čo hovoril Hospodin? 23.18 Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Povstaň, Baláku, a počuj! Pozoruj na mňa ušima, synu Cipporov! 23.19 Silný Bôh nie je človek, aby klamal, ani syn človeka, aby ľutoval. Či azda on povie a nevykoná? A keď hovoril, či neučiní tak, aby to stálo? 23.20 Hľa, prijal som rozkaz dobrorečiť, a keď on dobrorečil, ja toho neodvrátim. 23.21 Nebude hľadieť na neprávosť v Jakobovi ani neuvidí trápenia v Izraelovi, Hospodin, jeho Bôh, je s ním a radostné pokrikovanie kráľa v ňom. 23.22 Silný Bôh ich vyviedol z Egypta; vládu má, jako je vláda jednorožca. 23.23 Lebo nie je kúzla proti Jakobovi ani čarov proti Izraelovi. V svojom čase bude sa hovoriť o Jakobovi a o Izraelovi: Čo všetko učinil silný Bôh! 23.24 Hľa, ľud, povstane jako ľvica a vzchopí sa jako mladý lev: neľahne, dokiaľ nebude žrať koristi a nenapije sa krvi pobitých. 23.25 A Balák povedal Balámovi: Už mu viacej ani nezloreč ani mu viacej nedobroreč! 23.26 Na to odpovedal Balám a riekol Balákovi: Či som ti nehovoril, že všetko, čo bude hovoriť Hospodin, to učiním? 23.27 A Balák povedal Balámovi: Nože poď prosím, zavediem ťa na iné miesto; snáď sa bude ľúbiť Bohu, aby si mi mu odtiaľ zlorečil. 23.28 A tak pojal Balák Baláma na temeno vrchu Peor, ktorý hľadí na šírinu púšte. 23.29 A Balám povedal Balákovi: Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi tu sedem juncov a sedem baranov. 23.30 A Balák urobil tak, ako povedal Balám, a zase obetoval junca a barana na každom oltári.

4 Mojžišova 24

24.1 Vtedy keď videl Balám, že sa to ľúbi Hospodinovi, aby dobrorečil Izraelovi, neišiel už hľadať čarov ako vše predtým, ale obrátil svoju tvár k púšti. 24.2 A keď pozdvihol Balám svoje oči, videl Izraela, že leží podľa svojich pokolení, a prišiel na neho Duch Boží. 24.3 Vtedy začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí jako výrok Boží Balám, syn Beorov, a hovorí to muž, ktorý má otvorené oko; 24.4 hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý vídava videnia Všemohúceho, ktorý keď aj upadne do spánku, má odkryté oči duše. 24.5 Oj, aké krásne sú tvoje stány, ó, Jakobe, tvoje príbytky, ó, Izraelu! 24.6 Tiahnu sa jako potočné doliny; sú jako zahrady popri rieke, jako stromy aloe, ktoré sadil Hospodin, ako cedry nad vodami! 24.7 Voda potečie z jeho vedier, a jeho semeno na mnohých vodách; jeho kráľ bude vyvýšený viacej než Agag a jeho kráľovstvo sa povznesie. 24.8 Silný Bôh ho vyviedol z Egypta; vládu má, jako je vláda jednorožca. Požerie národy, svojich protivníkov, a ich kosti rozdrví a poprebáda ich svojimi šípami. 24.9 Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; ktože ju soženie, aby vstala?! Ten, kto ti bude žehnať, bude požehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený! 24.10 Vtedy sa zapálil hnev Balákov na Baláma, a pľasknúc rukami riekol Balák Balámovi: Zlorečiť mojim nepriateľom som ťa povolal, a hľa, ty neprestajne dobrorečíš, toto už po tretí raz! 24.11 A tak teraz sa prac a utekaj na svoje miesto! Povedal som, že ťa budem veľmi ctiť, ale hľa, Hospodin nedal, aby sa ti dostalo cti. 24.12 Na to povedal Balám Balákovi? Či som azda nehovoril už aj tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne, 24.13 že ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodinov a učiniť zo svojho srdca už či dobré či zlé? Povedal som, že čo mi bude hovoriť Hospodin, to budem hovoriť. 24.14 A teraz hľa, ja idem ku svojmu ľudu. Poď, dajúc radu oznámim ti, čo učiní tento ľud tvojmu ľudu v posledných dňoch. 24.15 Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí Balám, syn Beorov, a hovorí to muž, ktorý má otvorené oko, 24.16 a hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý zná známosť Najvyššieho, vídava videnia Všemohúceho, ktorý, aj keď upadne do spánku, má odkryté oči duše. 24.17 Uvidím ho, ale nie teraz: pozorovať ho budem, ale nie z blízka. Hviezda vyjde z Jakoba, a povstane berla z Izraela, zbije kúty Moábove a rozdrtí všetkých synov hrmotu vojny. 24.18 Edom bude majetkom, i Seir bude majetkom, jeho nepriatelia. Ale Izrael dokáže hrdinskú silu. 24.19 A bude panovať pošlý z Jakoba a zahubí ostatok z mesta. 24.20 Keď uvidel Amalecha, začal i tu slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Amalech je počiatkom a prvotinou národov, a jeho sledné bude to, že zahynie navždy. 24.21 A vidiac Kénitu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Pevné je tvoje bydlisko, a tvoje hniezdo je položené na skalu! 24.22 Isteže nebude Kain na spálenie. Dokedy? Assúr ťa zavedie do zajatia. 24.23 A ešte započal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Oj, beda, kto bude žiť, keď to učiní silný Bôh? 24.24 Lode priplujú od brehov Kittím a zohnú Assúra, zohnú i Hébera; aj on zahynie navždy. 24.25 Potom vstal Balám, išiel a navrátil sa na svoje miesto. Aj Balák išiel svojou cestou.

4 Mojžišova 25

25.1 A Izrael býval v Šittíme. Tu začal ľud smilniť odchádzajúc za dcérami Moábovými, 25.2 ktoré pozvaly ľud k obetiam svojich bohov. A ľud jedol, a klaňali sa ich bohom. 25.3 A Izrael sa spriahol s Bál-peorom. Vtedy sa roznietil hnev Hospodinov na Izraela. 25.4 A Hospodin riekol Mojžišovi: Pober všetkých pohlavárov ľudu a povešaj ich Hospodinovi pred slnkom, aby sa odvrátila páľa hnevu Hospodinovho od Izraela. 25.5 Vtedy riekol Mojžiš sudcom Izraelovým: Zabite každý svojich mužov, ktorí sa spriahli s Bál-peorom. 25.6 A hľa, nejaký muž zo synov Izraelových prišiel a doviedol k svojim bratom Madianku pred očima Mojžišovými a pred očami celej obce synov Izraelových, ktorí plakali pri dveriach stánu shromaždenia. 25.7 Keď to videl Pinchas, syn Eleazára, syna Árona, kňaza, povstal zprostred obce a vzal kopiju do svojej ruky 25.8 a vošiel za izraelským mužom do stánu a prebodnul ich oboch, izraelského muža i tú ženu, vraziac kopiju do jej brucha, a tak bola rana zastavená a odvrátená od synov Izraelových. 25.9 A tých, ktorí zomreli tou ranou, bolo dvadsaťštyri tisíc. 25.10 Vtedy hovoril Hospodin Mojžišovi a riekol: 25.11 Pinchas, syn Eleazára, syna Árona, kňaza, odvrátil moju prchlivosť od synov Izraelových, keď sa rozhorlil mojou horlivosťou medzi nimi, aby som nezahladil docela synov Izraelových svojou horlivosťou. 25.12 Preto povedz: Hľa, dám mu svoju smluvu, smluvu pokoja. 25.13 A bude mať on i jeho semeno po ňom smluvu večného kňazstva, pretože horlil za svojho Boha a prikryl hriech na synoch Izraelových. 25.14 A meno izraelského muža, toho zabitého, ktorý bol zabitý s tou Madiankou, bolo Zimri, syn Salú-va, knieža domu svojho otca, z pokolenia Simeonovho. 25.15 A meno zabitej ženy, tej Madianky, bolo Kozbi, dcéra Cúrova, ktorý bol hlavou ľudstiev domu svojho otca v Madiansku. 25.16 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 25.17 Sovri Madianov, a zbijete ich, 25.18 pretože aj oni boli vás sovreli svojimi ľsťami, keď vás preľstili modlou Peorom a Kozbi-ou, dcérou madianskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorá bola zabitá v deň rany pre Peora.

4 Mojžišova 26

26.1 A stalo sa po tej rane, že riekol Hospodin Mojžišovi a Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, povediac: 26.2 Spočítajte počet celej obce synov Izraelových vo veku od dvadsiatich rokov a vyše podľa domu ich otcov, každého, ktorý je súci ísť von do vojska v Izraelovi. 26.3 Vtedy hovoril s nimi Mojžiš a Eleazár, kňaz, v Arbót-moábe, pri Jordáne, naproti Jerichu, a riekli: 26.4 Spočítajte mužov vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi a synom Izraelovým, ktorí vyšli z Egyptskej zeme. 26.5 Rúben, prvorodený Izraelov. Synovia Rúbenovi: Chanoch, z ktorého pošla chanochovská čeľaď; po Fallúvovi bola fallú-vovská čeľaď; 26.6 po Checronovi bola checronovská čeľaď, po Charmim charmiovská čeľaď. 26.7 To sú čeľade Rúbenovcov. A bolo ich načítaných štyridsaťtri tisíc sedemsto tridsať. 26.8 A synovia Fallú-vovi: Eliáb. 26.9 A synovia Eliábovi: Nemuel, Dátan a Abíram. To je ten Dátan a Abíram, ktorí bývali volávaní do rady obce, ktorí sa vadili na Mojžiša a na Árona v rote Kórachovej, keď sa vadili na Hospodina, 26.10 pre čo potom otvorila zem svoje ústa a pohltila ich aj Kóracha, keď zomrela tá rota, a keď strávil oheň tých dvesto päťdesiat mužov, a stali sa výstrahou. 26.11 Ale synovia Kórachovi nezomreli. 26.12 Synovia Simeonovi po svojich čeľadiach. Po Namuelovi bola namuelovská čeľaď: po Jamínovi jamínovská čeľaď, po Jachínovi jachínovská čeľaď, 26.13 po Zérachovi zérachovská čeľaď, po Saulovi saulovská čeľaď. 26.14 To sú čeľade Simeonovcov, dvadsaťdva tisíc dvesto. 26.15 Synovia Gádovi po svojich čeľadiach. Po Cefonovi cefonovská čeľaď, po Chaggim chaggiovská čeľaď, po Šúnim šuniovská čeľaď, 26.16 po Oznim ozniovská čeľaď, po Érim ériovská čeľaď, 26.17 po Arodovi arodovská čeľaď, po Arelim areliovská čeľaď. 26.18 To sú čeľade synov Gádových podľa svojich počítaných, štyridsať tisíc päťsto. 26.19 Synovia Júdovi: Ér a Onán. Ale Ér a Onán zomreli v Kanaánskej zemi. 26.20 A synovia Júdovi boli po svojich čeľadiach: po Šélovi bola šélovská čeľaď, po Fáresovi fáresovská čeľaď, po Zérachovi zérachovská čeľaď. 26.21 A synovia Fáresovi boli: po Checronovi checronovská čeľaď, po Chamulovi chamulovská čeľaď. 26.22 To sú čeľade Júdove podľa svojich počítaných, sedemdesiatšesť tisíc päťsto. 26.23 Synovia Izachárovi po svojich čeľadiach: Tolah, od ktorého je tolahovská čeľaď, po Fuvá-vovi fúnska čeľaď, 26.24 po Jašubovi jašubovská čeľaď, po Šimronovi šimronovská čeľaď. 26.25 To sú čeľade Izachárove podľa svojich počítaných, šesťdesiatštyri tisíc tristo. 26.26 Synovia Zabulonovi po svojich čeľadiach: po Séredovi bola séredovská čeľaď, po Elonovi elonovská čeľaď, po Jachleelovi jachleelovská čeľaď. 26.27 To sú čeľade Zabulonovcov podľa svojich počítaných šesťdesiat tisíc päťsto. 26.28 Synovia Jozefovi po svojich čeľadiach, Manasses a Efraim. 26.29 Synovia Manassesovi: po Machírovi bola machírovská čeľaď. A Machír splodil Gileáda. Po Gileádovi bola gileádovská čeľaď. 26.30 Toto sú synovia Gileádovi: Jezer, od ktorého je jezerovská čeľaď, po Chélekovi chélekovská čeľaď. 26.31 A Azriel, azrielovská čeľaď; Síchem, síchemovská čeľaď, 26.32 Šemída, šemídovská čeľaď; Chéfer, chéferovská čeľaď. 26.33 A Celafchad, syn Chéferov, nemal synov, iba dcéry. A mená dcér Celafchadových boly: Machla a Noa, Chogla, Milka a Tirca. 26.34 To sú čeľade Manassesove, a ich počítaných bolo päťdesiatdva tisíc sedemsto. 26.35 Toto sú synovia Efraimovi po svojich čeľadiach: po Šutelachovi šutelachovská čeľaď, po Bécherovi bécherovská čeľaď, po Tachanovi tachanovská čeľaď. 26.36 A toto sú synovia Šutelachovi: po Éranovi éranovská čeľaď. 26.37 To sú čeľade synov Efraimových podľa svojich počítaných, tridsaťdva tisíc päťsto. To sú synovia Jozefovi po svojich čeľadiach. 26.38 Synovia Benjaminovi po svojich čeľadiach: po Bélahovi bélahovská čeľaď, po Ašbélovi ašbélovská čeľaď, po Achíramovi achíramovská čeľaď, 26.39 po Šefufámovi šefufámovská čeľaď, po Chúfamovi chúfamovská čeľaď. 26.40 A synovia Bélahovi boli: Ared a Naaman, odtiaľ aredovská čeľaď, po Naamanovi naamanovská čeľaď. 26.41 To sú synovia Benjaminovi po svojich čeľadiach, a ich počítaných bolo štyridsaťpäť tisíc šesťsto. 26.42 Toto sú synovia Dánovi po svojich čeľadiach: po Šuchámovi šuchámovská čeľaď. To sú čeľade Dánove po svojich čeľadiach. 26.43 Všetkých šuchámovských čeľadí podľa ich počítaných bolo šesťdesiatštyri tisíc štyristo. 26.44 Synovia Aserovi po svojich čeľadiach: po Jimnahovi jimnahovská čeľaď, po Jišvim jišviovská čeľaď, po Beriahovi beriahovská čeľaď. 26.45 Po synoch Beriahových: po Chéberovi chéberovská čeľaď, po Malkielovi malkielovská čeľaď. 26.46 A meno dcéry Aserovej bolo Sáracha. 26.47 To sú čeľade synov Aserových podľa svojich počítaných, päťdesiatri tisíc štyristo. 26.48 Synovia Naftaliho po svojich čeľadiach: po Jachcélovi jachcélovská čeľaď, po Gúnim gúniovská čeľaď, 26.49 po Jecerovi jecerovská čeľaď, po Šillémovi šillémovská čeľaď. 26.50 To sú čeľade Naftaliho po svojich čeľadiach, a ich počítaných bolo štyridsaťpäť tisíc štyristo. 26.51 To sú počítaní zo synov Izraelových, šesťsto jeden tisíc sedemsto tridsať. 26.52 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 26.53 Týmto bude rozdelená zem do dedičstva podľa počtu mien. 26.54 Ktorého bude viacej, tomu dáš viacej dedičstva; ktorého bude menej, tomu dáš menej dedičstva. Každému bude dané jeho dedičstvo podľa počtu jeho počítaných. 26.55 Avšak losom bude rozdelená zem; podľa mien pokolení svojich otcov dostanú dedičstvo. 26.56 Losom bude rozdelené jeho dedičstvo, medzi toho, ktorého je mnoho, i medzi toho, ktorého je málo. 26.57 Toto sú počítaní zo synov Léviho po svojich čeľadiach: po Geršonovi geršonovská čeľaď, po Kehátovi kehátovská čeľaď, po Merárim čeľaď Meráriho. 26.58 Toto sú čeľade Léviho: libniovská čeľaď, hebronovská čeľaď, machliovská čeľaď, mušiovská čeľaď, kórchiovská čeľaď. A Kehát zplodil Amrama. 26.59 A meno ženy Amramovej bolo Jochebeď; bola dcérou Léviho, ktorú porodila Lévimu jeho žena v Egypte. A porodila Amramovi Árona, Mojžiša a Mirjam čiže Máriu, ich sestru. 26.60 A Áronovi sa narodil Nádab a Abíhu, Eleazár a Itamár. 26.61 A Nádab a Abíhu zomreli vtedy, keď obetovali cudzí oheň pred Hospodinom. 26.62 Ich načítaných bolo dvadsaťtri tisíc, všetko to mužského pohlavia vo veku od jedného mesiaca a vyše, lebo neboli počítaní medzi synmi Izraelovými, pretože im nebolo dané dedičstvo medzi synmi Izraelovými. 26.63 To sú počítaní od Mojžiša a Eleazára, kňaza, ktorí počítali synov Izraelových v Arbót-moábe, pri Jordáne, naproti Jerichu. 26.64 A medzi týmito nebolo niktorého z tamtých počítaných od Mojžiša a od Árona, kňaza, ktorí počítali synov Izraelových na púšti Sinai. 26.65 Lebo Hospodin povedal o nich: Istotne pomrú tu na púšti, ani z nich nezostal niktorý krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

4 Mojžišova 27

27.1 Potom pristúpily dcéry Celafchada, syna Chéferovho, syna Gileádovho, syna Machírovho, syna Manassesovho, z čeľadí Manassesa, syna Jozefovho. Toto sú mená jeho dcér: Machla a Noa, Chogla, Milka a Tirca. 27.2 A postavily sa pred Mojžišom a Eleazárom, kňazom, pred kniežatami a pred celou obcou pri dveriach stánu shromaždenia a riekly: 27.3 Náš otec zomrel na púšti, a on nebol v obci tých, ktorí sa boli srotili proti Hospodinovi, v obci Kóracha, lebo zomrel za svoj hriech a nemal synov. 27.4 Nuž prečo má byť vyhladené meno nášho otca zpomedzi jeho čeľade, keď nemal syna? Daj nám vlastníctvo medzi bratmi nášho otca! 27.5 A Mojžiš predložil ich vec Hospodinovi. 27.6 A Hospodin riekol Mojžišovi takto: 27.7 Správne hovoria dcéry Celafchadove. Áno, dáš im vlastníctvo dedičstva medzi bratmi ich otca a dáš, aby prešlo dedičstvo ich otca na ne. 27.8 A synom Izraelovým budeš hovoriť: Keby niekto zomrel a syna by nemal, dáte, aby prešlo jeho dedičstvo na jeho dcéru. 27.9 Keby nemal ani dcéry, dáte jeho dedičstvo jeho bratom. 27.10 A keby nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 27.11 A keby jeho otec nemal bratov, dáte jeho dedičstvo jeho pokrevnému, ktorý mu je najbližší z jeho čeľade a zaujme ho dedične. A bude to synom Izraelovým za súdne ustanovenie, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 27.12 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vyjdi hore na tento vrch Abárim a vidz zem, ktorú som dal synom Izraelovým. 27.13 A keď ju uvidíš, budeš pripojený k svojmu ľudu i ty, jako bol pripojený Áron, tvoj brat, 27.14 pretože ste sa vzopreli proti môjmu rozkazu na púšti Tsin, vtedy, keď sa svárila obec, kde ste ma mali posvätiť pri tých vodách pred ich očami. To sú tie vody sváru v Kádeši, na púšti Tsin. 27.15 A Mojžiš hovoril Hospodinovi a riekol: 27.16 Nech ustanoví Hospodin, Bôh duchov, ducha každého tela, schopného muža nad obcou, 27.17 ktorý pojde von pred nimi a ktorý bude vchádzať pred nimi, ktorý ich bude vyvádzať a ktorý ich bude vovádzať, aby nebola obec Hospodinova jako ovce, ktoré nemajú pastiera. 27.18 A Hospodin riekol Mojžišovi: Pojmi si Jozuu, syna Núnovho, muža, v ktorom je duch, a položíš na neho svoju ruku. 27.19 Postavíš ho pred Eleazára, kňaza, a pred celú obec a prikážeš mu pred ich očami. 27.20 A dáš na neho zo svojej slávy, aby ho poslúchali, celá obec synov Izraelových. 27.21 A postaví sa pred Eleazárom, kňazom, ktorý sa bude za neho dopytovať tak, ako je obyčaj pri úrim, pred Hospodinom. Na jeho rozkaz vyjdú a na jeho rozkaz vojdú, on i všetci synovia Izraelovi s ním i celá obec. 27.22 A Mojžiš učinil tak, ako mu prikázal Hospodin, pojal Jozuu a postavil ho pred Eleazára, kňaza, a pred celú obec. 27.23 A položil svoje ruky na neho a prikázal mu tak, ako hovoril Hospodin skrze Mojžiša.

4 Mojžišova 28

28.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 28.2 Prikáž synom Izraelovým a povieš im: Pozorujte na to, aby ste mi donášali môj obetný dar, môj chlieb na moje ohňové obeti, moju upokojujúcu vôňu na čas, tomu určený. 28.3 A povieš im: Toto je ohňová obeť, ktorú budete donášať Hospodinovi: ročných baránkov bez vady, dvoch na deň, zápalnú to obeť ustavičnú. 28.4 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého budeš obetovať medzi večerom. 28.5 A desatinu efy jemnej múky bielej na obilnú obeť, zamiesenej v oleji, získanom tlčením, ktorého bude štvrtina hína. 28.6 To je ustavičná obeť zápalná, ktorá bola pripravená na vrchu Sinai na upokojujúcu vôňu, ohnivá to obeť Hospodinovi. 28.7 Jej liata obeť je štvrtina hína na jedného baránka; vo svätyni obetuj liatu obeť silného nápoja Hospodinovi. 28.8 A druhého baránka budeš obetovať medzi večerom. Obetovať budeš ako obilnú obeť rannú tak i jej liatu obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi. 28.9 A sobotného dňa budeš obetovať dvoch baránkov, jednoročných, bez vady, a dve desatiny jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou, i jej liatu obeť. 28.10 To je zápalná obeť sobotná na jej sobotu, krome zápalnej obeti ustavičnej a jej liatej obeti. 28.11 A na prvé dni svojich mesiacov budete obetovať zápalnú obeť Hospodinovi: juncov z rožného statku, dvoch, a jedného barana, sedem jednoročných baránkov bez vady. 28.12 A tri desatiny bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému juncovi, a dve desatiny bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému baranovi. 28.13 A po desatine bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, obilnou obeťou k jednému baránkovi, zápalná to obeť upokojujúcej vône, ohňová obeť Hospodinovi. 28.14 Ich liate obeti budú toto: pol hína vína bude na jedného junca, tretina hína na barana a štvrtina hína na baránka. To je zápalná obeť mesačná v svoj mesiac, a tak bude každého mesiaca v roku. 28.15 A jeden kozol z kôz na obeť za hriech Hospodinovi korme zápalnej obeti ustavičnej obetovať sa bude i jeho liata obeť. 28.16 Ale prvého mesiaca štrnásteho dňa toho mesiaca bude Veľká noc Hospodinova. 28.17 A pätnásteho dňa toho mesiaca bude slávnosť; sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby. 28.18 Prvého dňa bude sväté shromaždenie. Nebudete robiť nijakej služobnej práce robotného dňa. 28.19 Ale budete obetovať ohňovú obeť na zápal Hospodinovi, juncov z ročného statku, dvoch, a jedného barana a sedem ročných baránkov, ktorí vám budú bez vady. 28.20 A ich obilnú obeť, jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji; tri desatiny efy budete obetovať na junca a dve desatiny na barana; 28.21 po desatine budeš obetovať na jedného baránka tých siedmich baránkov. 28.22 A jedného kozla budeš obetovať na obeť za hriech pokryť na vás hriech. 28.23 Krome zápalnej obeti rannej, ktorá je zápalnou obeťou ustavičnou, budete obetovať tamto. 28.24 To isté budete obetovať deň ako deň sedem dní, chlieb ohňovej obeti upokojujúcej vône Hospodinovi: krome zápalnej obeti ustavičnej sa bude obetovať, i jej liata obeť. 28.25 A siedmeho dňa vám bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej služobnej práce robotného dňa. 28.26 A v deň prvých plodov, keď budete obetovať Hospodinovi obilnú obeť novú vo svojich týždňoch, tiež vám bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej služobnej práce robotného dňa. 28.27 Budete obetovať zápalnú obeť na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, juncov z rožného statku, dvoch, jedného barana, sedem ročných baránkov. 28.28 A ich obilnú obeť: bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na jedného barana, 28.29 po desatine na jedného baránka tých siedmich baránkov. 28.30 Jeden kozol z kôz pokryť na vás hriech. 28.31 Krome zápalnej obeti ustavičnej i jej obilnej obeti obetovať to budete. Bez vady vám budú, aj ich liate obeti.

4 Mojžišova 29

29.1 A siedmeho mesiaca prvého dňa toho mesiaca bude vám sväté shromaždenie; nebudete konať nijakej práce služobnej. Bude vám to deň trúbenia. 29.2 A budete obetovať zápalnú obeť na upokojujúcu vôňu Hospodinovi, jedného junca z rožného statku, jedného barana, ročných baránkov sedem, bez vady, 29.3 a ich obilnú obeť bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na junca, dve desatiny na barana. 29.4 jednu desatinu na jedného baránka a tak na všetkých siedmich baránkov 29.5 a jedného kozla z kôz, obeť to za hriech, pokryť na vás hriech, 29.6 krome zápalnej obeti mesačnej a jej obilnej obeti a krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a krome ich liatych obetí podľa ich obyčajného poriadku, na upokojujúcu vôňu, ohňovú obeť Hospodinovi. 29.7 A desiateho dňa toho siedmeho mesiaca bude vám sväté shromaždenie, a budete ponižovať svoje duše; nebudete konať nijakej práce. 29.8 A budete obetovať Hospodinovi zápalnú obeť, upokojujúcu vôňu, jedného junca z rožného statku, jedného barana a ročných baránkov sedem, budú vám bez vady, 29.9 a ich obilnú obeť, bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na junca, dve desatiny na jedného barana, 29.10 po desatine na jedného baránka tých siedmich baránkov; 29.11 jedného kozla z kôz, obeť za hriech, krome obeti za hriech riadneho pokrývania hriechu a zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a ich liatych obetí. 29.12 A pätnásteho dňa siedmeho mesiaca bude vám sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce služobnej, ale budete sláviť slávnosť Hospodinovi sedem dní. 29.13 Budete obetovať zápalnú obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, juncov z rožného statku trinástich, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, ktoré budú bez vady, 29.14 aj ich obilnú obeť; bielej múky jemnej, zamiesenej v oleji, tri desatiny na jedného junca a tak na všetkých trinástich juncov; dve desatiny na jedného barana a tak na oboch baranov, 29.15 po desatine na jedného baránka a tak na všetkých štrnástich baránkov 29.16 a jedného kozla z kôz, obeť za hriech, krome zápalnej obeti ustavičnej, jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.17 A druhého dňa budete obetovať juncov z rožného statku dvanásť, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.18 ich obilnú obeť v ich liate obeti, na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.19 a jedného kozla z kôz obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a ich liatych obetí. 29.20 A tretieho dňa jedenásť juncov, dvoch baranov a ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.21 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.22 a jedného kozla obeťou za hriech korme zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.23 A štvrtého dňa desať juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.24 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.25 a jedného kozla z kôz obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.26 A piateho dňa deväť juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.27 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.28 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.29 A šiesteho dňa osem juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.30 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.31 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatych obetí. 29.32 A siedmeho dňa sedem juncov, dvoch baranov, ročných baránkov štrnásť, bez vady, 29.33 ich obilnú obeť a ich liate obeti na juncov, baranov a baránkov podľa ich počtu a podľa ich obyčajného poriadku 29.34 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej, krome jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.35 ôsmeho dňa budete mať slávnostné shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce služobnej. 29.36 A budete obetovať zápalnú obeť, ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, jedného junca, jedného barana, ročných baránkov sedem, bez vady, 29.37 ich obilnú obeť a ich liate obeti na junca, barana a baránkov podľa ich počtu a podľa obyčajného poriadku 29.38 a jedného kozla obeťou za hriech krome zápalnej obeti ustavičnej a jej obilnej obeti a jej liatej obeti. 29.39 To budete obetovať Hospodinovi na svoje pravidelne sa opakujúce dni slávnostné krome toho, čo budete obetovať zo svojich sľubov a zo svojich dobrovoľných obetí, čo do svojich zápalných obetí, svojich obilných obetí, svojich liatych obetí alebo konečne čo do svojich pokojných obetí.

4 Mojžišova 30

30.1 A Mojžiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin. 30.2 A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin: 30.3 Keby muž sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní. 30.4 A keby žena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti, 30.5 a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu. 30.6 Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec. 30.7 Ak je vydatá za muža a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu, 30.8 a počul by to jej muž a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú. 30.9 Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muž, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí. 30.10 A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej. 30.11 Ale keby sľúbila v dome svojho muža alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou, 30.12 a keby to počul jej muž a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude. 30.13 Ale keby ich zrušil jej muž toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muž ich zrušil, a Hospodin jej odpustí. 30.14 Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muž to postaví alebo jej muž to zruší. 30.15 Ale ak mlčal jej muž odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul. 30.16 A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich už počul, ponesie jej neprávosť. 30.17 To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o veciach medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.

4 Mojžišova 31

31.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 31.2 Pomsti synov Izraelových na Madianoch. Potom budeš pripojený k svojmu ľudu. 31.3 Vtedy hovoril Mojžiš ľudu a riekol: Vyzbrojte si zpomedzi seba mužov do vojny, a pojdú na Madiana dať na neho pomstu Hospodinovu. 31.4 Po tisíci mužov z pokolenia, zo všetkých pokolení Izraelových, vyšlete do vojny. 31.5 A tak boli vydaní z tisícov Izraela po tisíci z každého pokolenia, spolu dvanásť tisíc vyzbrojených do vojny. 31.6 A tedy ich vyslal Mojžiš, tisíc mužov na jedno pokolenie, do vojny, ich a Pinchasa, syna Eleazára, kňaza, do vojny, a sväté nádoby i trúby na trúbenie v jeho ruke. 31.7 A viedli vojnu proti Madianovi, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi, a pobili všetkých mužského pohlavia. 31.8 Pobili aj madianských kráľov medzi inými ich pobitými, Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rebu, piatich madianských kráľov, aj Baláma, syna Beorovho, zabili mečom. 31.9 A synovia Izraelovi zajali ženy Madianov aj ich drobné deti a všetky ich hovädá aj všetok ich dobytok aj všetok ich majetok ulúpili. 31.10 A všetky ich mestá, v ktorých bývali, i všetky ich hrady popálili ohňom. 31.11 A pobrali všetku korisť i všetko, čo sa dalo vziať na ľuďoch i na hovädách. 31.12 A doviedli zajatých k Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, a k obci synov Izraelových dopraviac i pobrané i korisť do tábora, do Arbót-moába, ktoré je pri Jordáne, naproti Jerichu. 31.13 A vyšli, Mojžiš a Eleazár, kňaz, i všetky kniežatá obce oproti nim von za tábor. 31.14 Ale Mojžiš sa rozhneval na vodcov vojska, na tisícnikov a stotníkov, ktorí prichádzali z borby toho boja. 31.15 A Mojžiš im povedal: Či ste zachovali všetky ženy živé? 31.16 Hľa, veď ony boly synom Izraelovým na radu Balámovu pokušením, aby ich zviedly do hriechu proti Hospodinovi, pre vec modly Peora, pre ktorú príčinu potom prišla tá porážka na obec Hospodinovu! 31.17 Preto teraz pobite všetko mužského pohlavia medzi deťmi a zabite aj každú ženu, ktorá poznala muža čo do súlože s mužským pohlavím. 31.18 A všetky deti medzi ženami, ktoré nepoznaly súlože mužského pohlavia, zachovajte si živé. 31.19 A vy táborte vonku za táborom sedem dní. Každý, ktorý ste niekoho zabili, jako i každý, ktorý ste sa dotkli zabitého, očistovať sa budete od hriechu tretieho dňa i siedmeho dňa, vy i vaše zajaté. 31.20 Taktiež očistíte od hriechu i každé rúcho i každú vec z kože i všetko, čo je spravené z kozej srsti, jako i každú vec z dreva. 31.21 A Eleazár, kňaz, povedal vojakom, ktorí boli išli do boja: Toto je ustanovenie zákona, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi: 31.22 Avšak zlato, striebro, meď, železo, cín a olovo, 31.23 každú vec, ktorá vojde bez škody do ohňa, prepustíte cez oheň, a bude čistá, len že vodou oddelenia na očisťovanie očistí sa od hriechu; a všetko, čo neznesie ohňa, prepustíte cez vodu. 31.24 A siedmeho dňa operiete svoje rúcha a budete čistí, a potom vojdete do tábora. 31.25 A Hospodin riekol Mojžišovi: 31.26 Spočítaj sumu vzatého do zajatia z ľudí aj z hoviad, ty a Eleazár, kňaz, i hlavy otcov, obce. 31.27 A rozdelíš korisť na poly medzi tých, ktorí sa boli chopili boja, ktorí boli vyšli do vojny, a medzi celú ostatnú obec. 31.28 Potom vyzdvihneš dávku pre Hospodina od bojovníkov, ktorí boli vyšli do vojny: jednu dušu z päťsto, z ľudí, z rožného statku, z oslov i z drobného dobytka. 31.29 Z ich polovice to vezmete, a dáš to Eleazárovi, kňazovi, obeť pozdvihnutia Hospodinovu. 31.30 A z polovice koristi synov Izraelových vezmeš jedno zajaté z päťdesiatich, z ľudí, z rožného statku, z oslov a z drobného dobytka, zo všetkých hoviad, a dáš ich Levitom, ktorí strážia stráž príbytku Hospodinovho. 31.31 A Mojžiš a Eleazár, kňaz, urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 31.32 A bolo koristi, zvýšenej z lúpeže, ktorú ulúpil ľud čaty: drobného dobytka šesťsto sedemdesiatpäť tisíc, 31.33 rožného statku sedemdesiatdva tisíc, 31.34 oslov šesťdesiatjeden tisíc 31.35 a ľudských duší, zo žien, ktoré nepoznaly súlože s mužským pohlavím, všetkých duší bolo tridsaťdva tisíc. 31.36 A polovice, podielu tých, ktorí boli vyšli do vojny, bolo, čo do počtu drobného dobytka, tristo tridsaťsedem tisíc päťsto. 31.37 A dávky pre Hospodina bolo z drobného dobytka šesťsto sedemdesiatpäť, 31.38 a rožného statku bolo tridsaťšesť tisíc a ich dávka pre Hospodina sedemdesiatdva kusov, 31.39 oslov tridsať tisíc päťsto a ich dávka pre Hospodina šesťdesiatjeden kusov. 31.40 Ľudských duší bolo šestnásť tisíc a ich dávka pre Hospodina tridsaťdva duší. 31.41 A Mojžiš dal dávku, obeť to pozdvihnutia Hospodinovu, Eleazárovi, kňazovi, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 31.42 A z polovice synov Izraelových, ktorú vzal Mojžiš od mužov, ktorí bojovali.- 31.43 A polovice koristi obce bolo z drobného dobytka tristo tridsať sedem tisíc päťsto, 31.44 rožného statku tridsaťšesť tisíc, 31.45 oslov tridsať tisíc päťsto 31.46 a ľudských duší šestnásť tisíc - 31.47 a tedy Mojžiš vzal z polovice synov Izraelových jedno zajaté z päťdesiatich, z ľudí i z hoviad, a dal ich Levitom, ktorí strážili stráž príbytku Hospodinovho, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 31.48 Potom pristúpili k Mojžišovi vodcovia, ktorí boli ustanovení nad tisícami vojska, tisícnici a stotníci, 31.49 a riekli Mojžišovi: Tvoji služobníci spočítali sumu bojovníkov, ktorí boli v našej ruke, a nechýba z nás ani jeden. 31.50 Preto obetujeme obetný dar Hospodinovi, každý z toho, čo ktorý dostal, už či zlatú nádobu či záponu na nohu či náramok či prsteň či náušnice a či retiazku, pokryť hriech na našich dušiach pred Hospodinom. 31.51 A Mojžiš a Eleazár, kňaz, vzali od nich zlato, všelijaké klenoty, umele vypracované. 31.52 A bolo všetkého zlata tej obeti pozdvihnutia, ktorú obetovali Hospodinovi, šestnásť tisíc sedemsto päťdesiat šeklov, od tisícnikov a stotníkov. 31.53 Mužovia vojska totiž ulúpili každý sebe. 31.54 A tedy vzal Mojžiš a Eleazár, kňaz, zlato od tisícnikov a stotníkov a vniesli ho do stánu shromaždenia na pamiatku synom Izraelovým pred Hospodinom.

4 Mojžišova 32

32.1 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobytka, náramne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, že hľa, to miesto je príhodné miesto pre dobytok, 32.2 prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, i kniežatám obce takto: 32.3 Atarót, Díbon, Jazer, Nimra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Beon, 32.4 zem to, ktorú zbil Hospodin pred obcou Izraelovou, je zem príhodná pre dobytok, a tvoji služobníci majú dobytok. 32.5 A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim služobníkom do državia; nevoď nás za Jordán. 32.6 Na to riekol Mojžiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia pojdú do boja, a vy budete tu sedieť? 32.7 Nuž prečo zdŕžate a odvraciate srdce synov Izraelových, aby neprešli do zeme, ktorú im dal Hospodin? 32.8 Tak urobili vaši otcovia, keď som ich bol poslal z Kádeš-barnee, aby prehliadli zem. 32.9 Zašli hore až po dolinu Eškol a videli zem, zdržali a odvrátili srdce synov Izraelových, aby neišli do zeme, ktorú im dal Hospodin. 32.10 A preto sa toho dňa rozpálil hnev Hospodinov, takže prisahal povediac: 32.11 Prisahám, že mužovia, ktorí vyšli hore z Egypta vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, neuvidia zeme, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma nenasledovali cele, 32.12 krome Kálefa, syna Jefunneho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnovho, lebo cele nasledovali Hospodina. 32.13 A rozpálil sa hnev Hospodinov na Izraela, a spôsobil to, aby sa potulovali po púšti štyridsať rokov, dokiaľ nevyhynulo všetko to pokolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 32.14 A hľa, vy ste nastúpili na miesto svojich otcov, plemä hriešnych mužov, aby ste ešte pridávali na páľu hnevu Hospodinovho proti Izraelovi, 32.15 lebo sa odvraciate zpät nenasledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všetkého tohoto ľudu. 32.16 Vtedy pristúpili k nemu a riekli: Len ohrady tu vystavíme pre svoj dobytok a mestá pre svoje deti, 32.17 a my sa rýchle vyzbrojíme a pojdeme pred synmi Izraelovými, dokiaľ ich nedovedieme na ich miesto, a naše deti budú bývať v ohradených mestách pre nepriateľských obyvateľov zeme. 32.18 Nevrátime sa do svojich domov, dokiaľ nezdedia synovia Izraelovi, každý svojho dedičstva. 32.19 Lebo nedostaneme s nimi dedičstva za Jordánom alebo tam ďalej, keď sa nám dostane naše dedičstvo za Jordánom na východ. 32.20 Vtedy im povedal Mojžiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozbrojíte a pojdete pred Hospodinom do boja, 32.21 a prejde vám každý ozbrojený cez Jordán pred Hospodinom a zostane tam, dokiaľ nevyženie svojich nepriateľov od svojej tvári, 32.22 a dokiaľ nebude zem podmanená pred Hospodinom, a len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a tak vám bude táto zem dedičným državím pred Hospodinom. 32.23 Ale ak myslíte, že neučiníte tak, vtedy hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, a poznajte svoj hriech, ktorý vás nájde.- 32.24 Vystavte si mestá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vyšlo z vašich úst, učiňte. 32.25 A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojžišovi a riekli: Tvoji služobníci učinia tak, ako rozkazuje náš pán: 32.26 naše deti, naše ženy, náš dobytok a všetky naše hovädá budú tam, v mestách Gileáda, 32.27 a tvoji služobníci prejdú, každý ozbrojený do vojny, idúc pred Hospodinom do boja, tak ako hovorí náš pán. 32.28 A Mojžiš prikázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozuovi, synovi Núnovmu, i hlavám otcov pokolení synov Izraelových. 32.29 A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia. 32.30 Ale keby neprešli ozbrojení s vami, dostanú državie medzi vami v zemi Kanaána. 32.31 Na to odpovedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli: To, čo hovoril Hospodin tvojim služobníkom, tak to učiníme; 32.32 my prejdeme ozbrojení pred Hospodinom do zeme Kanaána, a naše državie nášho dedičstva bude tu za Jordánom. 32.33 A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola. 32.34 A synovia Gádovi vystavili Díbon, Atarót a Aroér 32.35 a Atarót-šofan, Jazer a Jogbehu 32.36 a Bét-nimru a Bét-cháran, ohradené mestá, i stáje pre drobný dobytok. 32.37 A synovia Rúbenovi vystavili Chešbon, Elale a Kirjataim 32.38 a Nébo a Bál-meon, premeniac im mená, i Sibmu, a dali iné mená mestám, ktoré vystavili. 32.39 Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom. 32.40 A Mojžiš dal Gileád Machírovi, synovi Manassesovmu, a býval v ňom. 32.41 A Jair, syn Manassesov, išiel a zaujal ich dediny a nazval ich dedinami Jairovými. 32.42 A Nóbach išiel a zaujal Kenát a jeho mestečká a pomenoval ho Nóbachom, svojím menom.

4 Mojžišova 33

33.1 Toto sú pochody synov Izraelových, ktorí vyšli z Egyptskej zeme po svojich zástupoch pod správou Mojžiša a Árona. 33.2 A Mojžiš spísal ich východiská podľa ich pochodov, ktoré konali na rozkaz Hospodinov, a tedy toto sú ich pochody podľa ich východísk. 33.3 Najprv sa rušali z Ramsésa prvého mesiaca, pätnásteho dňa toho prvého mesiaca, pätnásteho dňa toho prvého mesiaca. Na druhý deň po Veľkej noci vyšli synovia Izraelovi vysokou rukou pred očami všetkých Egypťanov. 33.4 A Egypťania vtedy pochovávali tých, ktorých pobil Hospodin medzi nimi, všetkých prvorodených, aj na ich bohoch vykonal Hospodin súdy. 33.5 A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsésa a položili sa táborom v Sukkóte. 33.6 A keď odišli zo Sukkóta, táborili v Étame, ktoré je na pokraji púšte. 33.7 A keď odišli z Étama, zase sa obrátili k Pi-hachirótu, ktoré je naproti Bál-cefonu, a táborili pred Migdolom. 33.8 A keď odišli zpred Hachiróta, išli stredom mora na púšť, a keď ušli cesty troch dní po púšti Étame, táborili v Mare. 33.9 A keď odišli z Mary, prišli do Élima. A v Élime bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem, a táborili tam. 33.10 A keď odišli z Élima, táborili pri Červenom mori. 33.11 A keď odišli od Červeného mora, táborili na púšti Sín. 33.12 A keď odišli z púšte Sín, táborili v Dofke. 33.13 A keď odišli z Dofky, táborili v Alúši. 33.14 A keď odišli z Alúša, táborili v Refidime, a tam nemal ľud vody na pitie. 33.15 A keď odišli z Refidima, táborili na púšti Sinai. 33.16 A keď odišli z púšte Sinai, táborili v Kibrót-hattáve. 33.17 A keď odišli z Kibrót-hattávy, táborili v Chaceróte. 33.18 A keď odišli z Chaceróta, táborili v Retme. 33.19 A keď odišli z Retmy, táborili v Rimmon-páreci. 33.20 A keď odišli z Rimmon-páreca, táborili v Libne. 33.21 A keď odišli z Libny, táborili v Risse. 33.22 A keď odišli z Rissy, táborili v Keheláte. 33.23 A keď odišli z Keheláty, táborili na vrchu Šáfer. 33.24 A keď odišli s vrchu Šáfer, táborili v Charáde. 33.25 A keď odišli z Charády, táborili v Makhelóte. 33.26 A keď odišli z Makhelóta, táborili v Táchate. 33.27 A keď odišli z Táchata, táborili v Tárachu. 33.28 A keď odišli z Tárachu, táborili v Mitke. 33.29 A keď odišli z Mitky, táborili v Chašmone. 33.30 A keď odišli z Chašmony, táborili v Moseróte. 33.31 A keď odišli z Moseróta, táborili v Bené-jakane. 33.32 A keď odišli z Bené-jakana, táborili v Chor-gidgáde. 33.33 A keď odišli z Chor-gidgáda, táborili v Jotbate. 33.34 A keď odišli z Jotbaty, táborili v Abrone. 33.35 A keď odišli z Abrony, táborili v Ecion-gábere. 33.36 A keď odišli z Ecion-gábera, táborili na púšti Tsin, a to je Kádeš. 33.37 A keď odišli z Kádeša, táborili na vrchu Hor, na pohraničí zeme Edomovej. 33.38 A Áron, kňaz, vyšiel na vrch Hor na rozkaz Hospodinov a tam zomrel v štyridsiatom roku po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, piateho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca. 33.39 A Áronovi bolo sto dvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hore. 33.40 A počul i Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu v Kananejskej zemi, že idú synovia Izraelovi. 33.41 A keď odišli s vrchu Hora, táborili v Calmone. 33.42 A keď odišli z Calmony, táborili vo Fúnone. 33.43 A keď odišli z Fúnona, táborili v Obóte. 33.44 A keď odišli z Obóta, táborili na vŕškoch Abárim na hranici Moábovej. 33.45 A keď odišli s vŕškov, táborili v Díbon-gáde. 33.46 A keď odišli z Díbon-gáda, táborili v Almon-diblataime. 33.47 A keď odišli z Almon-diblataimy, táborili na vrchoch Abárim oproti Nébu. 33.48 A keď odišli s vrchov Abárim, táborili v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu. 33.49 A pri Jordáne táborili od Bétješimota až po Ábel-šittím v Arbót-moábe. 33.50 A Hospodin hovoril Mojžišovi v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu a riekol: 33.51 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď prejdete cez Jordán do zeme Kanaána, 33.52 vyženiete všetkých obyvateľov zeme zpred svojej tvári a zahubíte všetky ich modlárske obrazy, aj všetky ich liate obrazy zkazíte a zničíte všetky ich výšiny. 33.53 A zaujmete zem dedične a budete bývať v nej, lebo vám som dal zem, aby ste ňou vládli dedične. 33.54 A rozdelíte si zem do dedičstva losom podľa svojich čeľadí, takže tomu, ktorého bude viacej, dáte viacej jeho dedičstva, a tomu, ktorého bude menej, dáš menej jeho dedičstva. Miesto, na ktoré komu vyjde los, to bude jeho; podľa pokolení svojich otcov dostanete dedičstvo. 33.55 Ale ak nevyženiete obyvateľov zeme zpred svojej tvári, stane sa to, že tí, ktorých ponecháte z nich, budú tŕňami vo vašich očiach a bodliakmi vo vašich bokoch a budú vás sužovať na zemi, v ktorej budete bývať. 33.56 A stane sa, že to, čo som mienil učiniť im, učiním vám.

4 Mojžišova 34

34.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 34.2 Prikáž synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme Kanaána - to je tá zem, ktorá vám pripadne do dedičstva, zem Kanaána, podľa svojich hraníc -, 34.3 južná strana vám bude od púšte Tsin popri území Edomovom. A južná hranica vám bude od konca Slaného mora na východ. 34.4 A hranica sa vám obráti od juhu hore ku svahu Akrabbím a prejde do Tsina a bude mať svoje východiská južne od Kádeš-barnee a vyjde do Chacar-adára a odtiaľ prejde do Acmony. 34.5 A hranica sa obráti z Acmony k Egyptskému potoku a bude sa tiahnuť na západ a vyjde k moru. 34.6 A čo do západnej hranice, budete mať Veľké more, to bude hranicou. To vám bude západnou hranicou. 34.7 A toto vám bude severnou hranicou: od Veľkého mora vyznačíte si vrch Hor. 34.8 Od vrchu Hor si vyznačíte hranicu až ta, kde sa vchádza do Hamatu, a hranica sa bude končiť pri Cedáde. 34.9 A odtiaľ vyjde hranica do Zifróna a bude sa končiť pri Chacarenáne. To vám bude severnou hranicou. 34.10 A konečne si vyznačíte za hranicu na východ: od Chacarenána do Šefáma. 34.11 A zo Šefáma pojde hranica dolu do Ribly od východu Ajina. Potom pojde hranica dolu a bude sahať až ku strane mora Kineret, na východ. 34.12 A hranica pojde dolu k Jordánu a bude sa končiť pri Slanom mori. To vám bude tá zem podľa svojich hraníc dookola. 34.13 A Mojžiš prikázal synom Izraelovým a riekol: Toto je tá zem, ktorú dostanete do dedičstva losom, ktorú prikázal Hospodin dať deviatim pokoleniam a polovici pokolenia Manassesovho. 34.14 Lebo pokolenie synov Rúbenových podľa domu svojich otcov a pokolenie synov Gádových podľa domu svojich otcov už vzali, aj polovica pokolenia Manassesovho už vzali svoje dedičstvo. 34.15 Dve pokolenia a polovica pokolenia vzali svoje dedičstvo za Jordánom naproti Jerichu, na východ, na východ slnka. 34.16 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 34.17 Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia zem do dedičstva: Eleazár, kňaz, a Jozua, syn Núnov. 34.18 A priberiete po jednom kniežati z každého pokolenia, aby spolu s vami rozdelili zem do dedičstva. 34.19 A toto sú mená tých mužov: za pokolenie Júdovo Kálef, syn Jefunneho; 34.20 za pokolenie synov Simeonových Šemuel, syn Ammihúdov; 34.21 za pokolenie Benjaminovi Elidád, syn Kislonov; 34.22 za pokolenie synov Dánových knieža, Bukki, syn Jogliho; 34.23 za synov Jozefových: za pokolenie synov Manassesových knieža, Channiel, syn Efodov; 34.24 za pokolenie synov Efraimových knieža, Kemuel, syn Šiftánov; 34.25 za pokolenie synov Zabulonových knieža, Elicáfan, syn Parnáchov; 34.26 za pokolenie synov Izachárových knieža, Paltiel, syn Azzánov; 34.27 za pokolenie synov Aserových knieža, Achihúd, syn Šelomiho, 34.28 a za pokolenie synov Naftaliho knieža, Pedahel, syn Ammihúdov. 34.29 To sú tí, ktorým prikázal Hospodin, aby rozdelili synom Izraelovým dedičstvo v Kananejskej zemi.

4 Mojžišova 35

35.1 A Hospodin hovoril Mojžišovi v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu a riekol: 35.2 Prikáž synom Izraelovým, aby dali Levitom z dedičstva svojho državia, mestá na bývanie, aj obvod pre mestá vôkol nich dáte Levitom. 35.3 A mestá im budú na bývanie, a ich obvody budú pre ich hovädá a pre ich majetky a pre všetky ich zvieratá. 35.4 A obvody miest, ktoré dáte Levitom, budú takéhoto rozsahu: od múra mesta a na vonok budú na tisíc lakťov dookola. 35.5 A tedy nameriate vonku za mestom stranu na východ dva tisíce lakťov a stranu na juh dva tisíce lakťov a stranu na západ dva tisíce lakťov a stranu na sever dva tisíce lakťov, a mesto bude v prostredku. To im budú obvody miest. 35.6 A okrem miest, ktoré dáte Levitom, tých šesť útočištných miest, ktoré dáte nato, aby sa do nich do niektorého utiekol ten, kto niekoho zabil, dáte im ešte štyridsaťdva miest. 35.7 Všetkých miest, ktoré dáte Levitom, bude štyridsaťosem miest aj s ich obvodami. 35.8 A mestá, ktoré dáte z državia synov Izraelových, dáte tak, že od toho, kto dostal viacej, vezmete viacej, a od toho, kto dostal menej, vezmete menej. Každý dá Levitom zo svojich miest podľa veľkosti svojho dedičstva, ktoré ktorí zdedili. 35.9 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol 35.10 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď prejdete Jordán a vojdete do Kananejskej zeme, 35.11 vyznačíte si mestá, ktoré vám budú útočištnými mestami, kam sa utečie vrah, ten, kto niekoho zabil z nedopatrenia. 35.12 A tie mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom, aby nezomrel vrah, dokiaľ by nestál pred obcou na súd. 35.13 A tedy z miest, ktoré dáte, budete mať šesť útočištných miest. 35.14 Tri mestá dáte za Jordánom a tri mestá dáte v Kananejskej zemi, to budú útočištné mestá. 35.15 Pre synov Izraelových, pre pohostína i pre príchodzieho medzi nimi bude tých šesť miest útočišťom, aby sa ta utiekol každý, kto by zabil niekoho z nedopatrenia. 35.16 Ale keby niekto uderil niekoho železným nástrojom tak, že by zomrel, je vrah; taký vrah zomrie! 35.17 A keby niekto uderil niekoho kameňom z ruky, od ktorého môže zomrieť človek, a zomrel by, je vrah; taký vrah zomrie! 35.18 Alebo keby ho uderil nejakým dreveným nástrojom z ruky, od ktorého môže zomrieť človek, a zomrel by, vrah je, taký vrah zomrie! 35.19 Sám pomstiteľ krvi zabije vraha; keď ho niekde pristihne, ten ho zabije. 35.20 A keby niekto z nenávisti sotil niekoho alebo by hodil niečo na neho zúmyselne, a zomrel by; 35.21 alebo keby ho z nepriateľstva uderil svojou rukou tak, že by zomrel, istotne zomrie ten, kto tak uderil, je vrah. Pomstiteľ krvi zabije vraha, keď ho stretne. 35.22 Ale keby ho sotil z nenazdania, bez nepriateľstva, alebo keby hodil na neho nejakú vec, nech už by bola jakákoľvek, bez úmyslu, 35.23 alebo keby ho nevidel a spustil by na neho nejaký kameň, od ktorého by mohol zomrieť človek, a zomrel by, a nebol by mu býval nepriateľom ani by nebol hľadal jeho zlého, 35.24 vtedy rozsúdi obec medzi tým, kto zabil, a medzi pomstiteľom krvi podľa týchto súdov. 35.25 A obec vytrhne takého vraha z ruky pomstiteľa krvi a navrátia ho, totiž obec, do mesta jeho útočišťa, do ktorého sa bol utiekol, a bude bývať v ňom až do smrti najvyššieho kňaza, ktorého pomazali svätým olejom. 35.26 Ale keby sa opovážil vrah a vyšiel by za chotár mesta svojho útočišťa, do ktorého sa utiekol, 35.27 a pomstiteľ krvi by ho našiel vonku za chotárom mesta jeho útočišťa, a tam by zabil pomstiteľ krvi vraha, nemá viny na krvi, 35.28 lebo má bývať v meste svojho útočišťa až do smrti najvyššieho kňaza, a len po smrti najvyššieho kňaza navráti sa vrah do zeme svojho državia. 35.29 A toto vám bude súdnym ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 35.30 Ktokoľvek by zabil človeka podľa svedoctva svedkov, zabijú vraha. Ale jeden svedok nebude môcť svedčiť proti niekomu tak, aby zomrel. 35.31 A nevezmete výplaty za dušu, za život vraha, ktorý súc nešľachetný je hoden smrti, ale doista zomrie. 35.32 Ani nevezmete výplaty za útek do mesta jeho útočišťa, tak aby sa vrátil a býval v zemi, dokiaľ nezomrie kňaz, 35.33 aby ste nepoškvrnili zeme, v ktorej ste, lebo taká krv by poškvrnila zem. A takej zemi sa ničím iným nepokryje hriech za krv, ktorá bola vyliata v nej, iba krvou toho, kto ju vylial. 35.34 A preto nezanečistíš zeme, v ktorej bývate, a vprostred ktorej prebývam ja, lebo ja Hospodin prebývam prostred synov Izraelových.

4 Mojžišova 36

36.1 A pristúpili predáci otcov čeľade synov Gileáda, syna Machíra, syna Manassesovho, z čeľade synov Jozefových, a vraveli pred Mojžišom a pred kniežatami, hlavami to otcov synov Izraelových, 36.2 a riekli: Hospodin prikázal môjmu pánovi, dať synom Izraelovým zem do dedičstva losom, a taktiež bolo prikázané môjmu pánovi od Hospodina, aby dal dedičstvo Celafchada, nášho brata, jeho dcéram. 36.3 A keby sa stalo, že by sa vydaly za niektorého zo synov iných pokolení synov Izraelových, vtedy bude odňaté ich dedičstvo od dedičstva našich otcov a bude pridané k dedičstvu pokolenia, do ktorého by sa vydaly, a bude odňaté od podielu nášho dedičstva, ktorý sa nám dostal losom. 36.4 A keď budú mať synovia Izraelovi rok plesania, pridané bude ich dedičstvo k dedičstvu pokolenia, do ktorého by sa vydaly, a tak bude ich dedičstvo odňaté od dedičstva pokolenia našich otcov. 36.5 Vtedy prikázal Mojžiš synom Izraelovým na rozkaz Hospodinov a riekol: Dobre hovorí pokolenie synov Jozefových. 36.6 Toto je to, čo prikázal Hospodin o dcérach Celafchadových povediac: Nech sa vydajú za toho, za koho sa im ľúbi, ale vydať sa vydajú len do niektorej čeľade pokolenia svojich otcov. 36.7 A nebude prechádzať dedičstvo synov Izraelových z pokolenia na pokolenie, ale nech každý zo synov Izraelových ľnú k dedičstvu pokolenia svojich otcov. 36.8 A každá dcéra, ktorá zdedí dedičstvo v niektorom z pokolení synov Izraelových, vydá sa za niekoho z čeľade pokolenia svojho otca, aby vlastnili synovia Izraelovi každý dedičstvo svojich otcov. 36.9 A tak neprejde dedičstvo z pokolenia na iné pokolenie, ale každý budú ľnúť ku svojmu dedičstvu, všetky pokolenia synov Izraelových. 36.10 A dcéry Celafchadove urobily tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, 36.11 lebo Machla, Tirca a Chogla, Milka a Noa, dcéry Celafchadove, vydaly sa za synov svojich strýcov. 36.12 Vydaly sa do rodín z čeľadí synov Manassesa, syna Jozefovho, a tak zostalo ich dedičstvo pri pokolení čeľade ich otca. 36.13 To sú prikázania a súdy, ktoré prikázal Hospodin skrze Mojžiša synom Izraelovým v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu.

5 Mojžišova 1

1.1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom. 1.2 Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádeš-barneu. 1.3 A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich, 1.4 potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei. 1.5 Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon a povedal: 1.6 Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa dosť nabývali na tomto vrchu. 1.7 Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na nížine, na juhu a na pobreží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Eufrates. 1.8 Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. - 1.9 A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť. 1.10 Hospodin, váš Bôh, vás rozmnožil, že hľa, je vás dnes čo do množstva jako hviezd na nebi. 1.11 Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požehná, tak ako hovoril o vás. 1.12 Akože ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?! 1.13 Vyberte si mužov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami. 1.14 A na to ste mi odpovedali a riekli ste: 'To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili. 1.15 A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, mužov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení. 1.16 A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom. 1.17 Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem. 1.18 A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť. 1.19 Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-barnee. 1.20 A povedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh. 1.21 Nože vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj! 1.22 Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme. 1.23 To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia. 1.24 A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem. 1.25 A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh. 1.26 Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha, 1.27 a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, že nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil. 1.28 Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli. 1.29 A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte. 1.30 Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami, 1.31 i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto miesto. 1.32 Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu, 1.33 ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne. 1.34 A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac: 1.35 Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 1.36 krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretože cele nasledoval Hospodina. 1.37 Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš! 1.38 Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva. 1.39 A vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia. 1.40 A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru. 1.41 Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch. 1.42 Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 1.43 A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odvážili a išli ste hore na vrch. 1.44 Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali až do Hormy. 1.45 A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha. 1.46 A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.

5 Mojžišova 2

2.1 A obrátiac sa tiahli sme na púšť cestou smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril Hospodin, a obchádzali sme vrch Seir mnoho dní. 2.2 A Hospodin mi riekol: 2.3 Už ste sa dosť naobchádzali tohoto vrchu; obráťte sa na sever. 2.4 A ľudu prikáž a povedz: Pojdete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vystríhajte! 2.5 Nedráždite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majetku. 2.6 Pokrm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť. 2.7 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehnal v každej práci tvojich rúk; vie, že ideš touto veľkou púšťou. Toto už štyridsať rokov bol Hospodin, tvoj Bôh, s tebou; nemal si v ničom nedostatku. 2.8 A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s cesty na rovine, z Elatu a z Ecion-gábera, obrátili sme sa a prešli sme cestou Moábskej púšte. 2.9 A Hospodin mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do vojny, lebo ti nedám dedičstva z ich zeme, pretože som dal synom Lotovým Ár do dedičstva. 2.10 Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci. 2.11 Pravda aj oni boli považovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím. 2.12 A na Seire bývali predtým Chorovia, a synovia Ezavovi zaujali ich državie a vyhubili ich zpred svojej tvári a bývali na ich mieste, tak ako učinil Izrael zemi svojho vlastníctva, ktorú im dal Hospodin. 2.13 A tak teraz vstaňte a prejdite potok Záred. Aj sme prešli potok Záred. 2.14 A času, v ktorom sme išli z Kádeš-barnee, až sme prešli potok Záred, bolo tridsaťosem rokov, dokiaľ nevymrelo všetko to pokolenie, mužovia, súci do vojny, zprostred tábora, tak ako im prisahal Hospodin. 2.15 Bola aj ruka Hospodinova proti nim, aby ich desila a tak vyhubila zprostred tábora, až i vymreli. 2.16 A stalo sa, keď už boli vymreli zprostred ľudu všetci mužovia toho pokolenia, súci do boja, 2.17 že mi hovoril Hospodin a riekol: 2.18 Ty prejdeš dneská hranicu Moábovu, Ár, 2.19 a priblížiš sa naproti synom Ammonovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlastníctva zo zeme synov Ammonových, pretože som ju dal synom Lotovým za vlastníctvo. 2.20 Aj tá bola považovaná za zem obrov; obrovia v nej bývali predtým, a Ammonovia ich nazvali Zamzummím. 2.21 Bol to veliký ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci, ale Hospodin ich vyhubil zpred ich tvári, a tak zaujali ich državie a bývali na ich mieste, 2.22 jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď zahladil Chorov zpred ich tvári, takže zaujali ich državie a bývajú na ich mieste až do dnešného dňa. 2.23 A Avajov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyplienili Kaftorania, ktorí vyšli z Kaftora, a bývali na ich mieste. 2.24 Tedy vstaňte, rušajte sa a prejdite cez potok Arnon! Hľaďže, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zaujmi a vyzvúc ho pusti sa s ním do boja. 2.25 Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou. 2.26 A poslal som poslov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami pokoja vzkazujúc: 2.27 Nech, prosím, prejdem cez tvoju zem. Pojdem priamo cestou; neuhnem sa ani napravo ani naľavo. 2.28 Pokrm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prejdem peší; 2.29 učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, dokiaľ neprejdem cez Jordán do zeme, ktorú nám dáva Hospodin, náš Bôh. 2.30 Ale Síchon, kráľ Chešbona, nechcel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo Hospodin, tvoj Bôh, zatvrdil jeho ducha a posmelil jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, jako je tomu dnes. 2.31 A Hospodin mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zaujmi, aby si dedične zaujal jeho zem. 2.32 Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy. 2.33 A Hospodin, náš Bôh, ho vydal pred nami, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud 2.34 a zaujali sme všetky jeho mestá toho času a zahladili sme, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti, takže sme neponechali nikoho nažive. 2.35 Len dobytok sme si pobrali za plen a korisť miest, ktoré sme zaujali. 2.36 Od Aroera, ktoré je na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je v tej doline, až po Gileád nebolo mesta, ktoré by nám bolo bývalo privysoké; všetky dal Hospodin, nás Bôh, pred nami. 2.37 Len k zemi synov Ammonových si sa nepriblížil, k niktorému kraju potoka Jabbka ani k mestám toho pohoria ani k niktorému miestu, ktorému blížiť sa zapovedal Hospodin, náš Bôh.

5 Mojžišova 3

3.1 Potom obrátiac sa išli sme hore cestou do Bázana. Tu vyšiel proti nám Óg, kráľ Bázana, on i všetok jeho ľud, do boja do Edrei. 3.2 A Hospodin mi riekol: Neboj sa ho, lebo som ho vydal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone. 3.3 A Hospodin, náš Bôh, vydal do našej ruky aj Óga, kráľa Bázana, i všetok jeho ľud, a bili sme ho, až mu nezostal nikto nažive. 3.4 Toho času sme zaujali všetky jeho mestá. Nebolo mesta, ktorého by sme neboli od nich vzali, šesťdesiat miest, celú oblasť Argób, kráľovstvo Óga v Bázane. 3.5 Všetky tieto mestá boly ohradené vysokými múrami, opatrené bránami a zasúvacími závorami, krome neohradených miest, ktorých bolo veľmi mnoho. 3.6 Zarieknuc ich na záhubu vyhladili sme ich tak, ako sme učinili Síchonovi, kráľovi Chešbona, zahladiac, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti. 3.7 A všetok dobytok a korisť miest pobrali sme sebe za plen. 3.8 Tedy toho času sme vzali zem z ruky dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom od potoka Arnona až po vrch Hermon, 3.9 - Sidonci volajú Hermon Sirion, a Amoreji ho volajú Senír - 3.10 všetky mestá tej roviny jako i celý Gileád i celý Bázan až po Salchu a Edrei, mestá kráľovstva Ógovho v Bázane. 3.11 Lebo len Óg, kráľ Bázana, bol pozostal z ostatku obrov. Hľa, jeho posteľ bola posteľ zo železa a je ešte až do dnes v Rabbate synov Ammonových: deväť lakťov je dlhá a štyri lakte široká podľa dĺžky lakťa obyčajného človeka. 3.12 Toho času tedy zaujali sme tú zem do dedičstva, a oblasť od Aroera, ktoré leží pri potoku Arnone, a polovicu vrchu Gileáda i jeho mestá som dal Rúbenovcom a Gádovcom. 3.13 A ostatok Gileáda a celý Bázan, kráľovstvo Ógovo, som dal polovici pokolenia Manassesovho, celú oblasť Argób, celý Bázan, ktorý sa volal zemou obrov. 3.14 Jair, syn Manassesov, vzal celú oblasť Argób až po hranicu Gešúranov a Maacháťanov a nazval tie kraje po svojom mene, Bázan: Dediny Jairove, a tak sa volajú až do dnešného dňa. 3.15 Machírovi som dal Gileád. 3.16 A Rúbenovcom a Gádovcom som dal z Gileáda, a to oblasť až po dolinu potoka Arnona, po stred tej doliny, a územie a tak až po potok Jabbok, po územie synov Ammonových 3.17 a rovinu Arabu a Jordán a jeho územie od Kinereta až po more Araby, po Slané more, pod Ašdót-pizgou, tú oblasť na východ. 3.18 A toho času som vám prikázal povediac: Hospodin, váš Bôh, vám dal túto zem, aby ste ju zaujali dedične; ozbrojení pojdete na druhú stranu pred svojimi bratmi, synmi Izraelovými, všetci, ktorí ste silní, 3.19 iba vaše ženy a vaše deti a váš dobytok - lebo viem, že máte mnoho dobytka - zostanú vo vašich mestách, ktoré som vám dal, 3.20 dokiaľ nedá Hospodin odpočinutia i vašim bratom, tak ako dal vám, a dokiaľ aj oni nezaujmú do dedičstva zeme, ktorú im dáva Hospodin, váš Bôh, za Jordánom, a potom sa navrátite každý ku svojmu dedičstvu, ktoré som vám dal. 3.21 A Jozuovi som prikázal toho času povediac: Tvoje oči videly všetko, čo učinil Hospodin, váš Bôh, týmto dvom kráľom: tak učiní Hospodin všetkým kráľovstvám, do ktorých pojdeš, ta na druhú stranu. 3.22 Nebojte sa ich, lebo Hospodin, váš Bôh, je s vami; on bojuje za vás. 3.23 Toho času som vrúcne prosil Hospodina o milosť a povedal som: 3.24 Panovníku Hospodine, ty si započal ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť a svoju premocnú ruku, takže sa pýta človek: Kde je nejaký Bôh silný na nebi alebo na zemi, ktorý by mohol činiť skutky, jako sú tvoje, a ktorý by dokázal hrdinskú silu, jako je tvoja?! 3.25 Daj mi, prosím, aby som prešiel a videl tú krásnu zem dobrú, ktorá je za Jordánom, to krásne pohorie i Libanon! 3.26 Ale Hospodin sa veľmi rozhneval na mňa pre vás a neuslyšal ma, ale mi riekol Hospodin: Nech ti je dosť; nehovor mi viacej o tom. 3.27 Vyjdi hore na temeno vrchu Pizga a pozdvihni svoje oči k moru, na západ, i na sever, na juh i na východ a vidz svojimi očima, lebo neprejdeš tohoto Jordána. 3.28 Ale prikáž Jozuovi, čo má robiť, a posilni ho a posmeľ ho, lebo on pojde pred týmto ľudom a on im rozdelí do dedičstva zem, ktorú uvidíš. 3.29 A bývali sme v doline naproti Bét-peoru.

5 Mojžišova 4

4.1 A teraz, Izraelu, počúvaj na ustanovenia a na súdy, ktoré vás ja učím činiť, aby ste žili a vošli a dedične zaujali zem, ktorú vám dáva Hospodin, Bôh vašich otcov. 4.2 Nepridáte k slovu, ktoré vám ja prikazujem, ani neujmete ničoho z neho, ostríhajúc prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem. 4.3 Vaše vlastné oči videly to, čo učinil Hospodin pre Bál-peora, že každého človeka, ktorý išiel za Bál-peorom, zahladil Hospodin, tvoj Bôh, z tvojho stredu. 4.4 A vy, ktorý ste sa pridŕžali Hospodina, svojho Boha, ste všetci živí dnes. 4.5 Hľaď, učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako prikázal Hospodin, môj Bôh, aby ste tak činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične. 4.6 A tedy budete ostríhať a budete činiť, lebo to je vaša múdrosť a vaša rozumnosť pred očima národov, ktoré keď počujú všetky tieto ustanovenia, povedia: Je to len naozaj múdry ľud a rozumný, tento veliký národ! 4.7 Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je Hospodin náš Bôh, blízky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k nemu! 4.8 Alebo kde máš ktorý veliký národ, ktorý by mal také spravedlivé ustanovenia a súdy, jako je celý tento zákon, ktorý ja dnes predkladám pre vás?! 4.9 Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov. 4.10 Najmä nezabudni na deň, ktorého si stál pred Hospodinom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi povedal Hospodin: Shromaždi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všetky dni, dokiaľ len budú žiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov. 4.11 Vtedy ste sa priblížili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava. 4.12 A Hospodin vám hovoril zprostred ohňa; hlas slov ste počuli, ale nevideli ste nijakej podoby, krome čo ste počuli hlas. 4.13 Oznámil vám svoju smluvu, ktorú vám prikázal činiť, desať slov, a napísal ich na dve kamenné dosky. 4.14 A mne prikázal Hospodin toho času, aby som vás učil ustanoveniam a súdom, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, hen na druhú stranu, nato, aby ste ju zaujali dedične. 4.15 Pozorujte veľmi na svoje duše, lebo ste nevideli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril Hospodin na Horebe zprostred ohňa. 4.16 Aby ste sa neporušili a neučinili si nejakej rytiny, podoby nejakého obrazu, nech už by bol jakýkoľvek, nejakej podobizne muža alebo ženy, 4.17 podobizne nejakého hoväda, jakéhokoľvek, ktoré je na zemi; ani podobizne nejakého vtáka s krýdlami, ktorý lieta v povetrí; 4.18 nijakej podobizne nijakého zemeplaza, ktorý sa plazí po zemi; nijakej podobizne ryby, ktorá je vo vode pod zemou. 4.19 A aby si nepozdvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetko vojsko nebies, aby si nebol pohnutý k tomu, že by si sa im klaňal a slúžil im, ktoré to veci udelil Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom pod celým nebom. 4.20 Ale vás vzal Hospodin a vyviedol vás zo železnej pece, z Egypta, aby ste mu boli ľudom dedičstva, jako je tomu dnes. 4.21 Ale Hospodin sa nahneval na mňa pre vás a prisahal, že neprejdem cez Jordán a že nevojdem do tej krásnej zeme dobrej, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva. 4.22 Lebo ja zomriem v tejto zemi, neprejdem cez Jordán, ale vy prejdete a zaujmete tú krásnu zem dobrú do dedičstva. 4.23 Vystríhajte sa, aby ste nezabudli na smluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú učinil s vami, a učinili by ste si nejakú rytinu, podobu nejakej veci, nech už by bola jakákoľvek, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Bôh. 4.24 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň, silný Bôh horlivý. 4.25 Keď splodíš synov a vnukov, a zostariete sa v zemi, a zkazíte sa a učiníte si rytinu nejakej podoby, podoby čohokoľvek, a budete robiť to zlé v očiach Hospodina, tvojho Boha, aby ste ho popudzovali k hnevu, 4.26 už dnes volám nebesia i zem za svedkov proti vám vyhlasujúc vám, že istotne rýchle zahyniete s povrchu zeme, do ktorej pojdete cez Jordán, aby ste ju zaujali dedične. Nebudete dlho žiť na nej, lebo istotne budete vyhladení. 4.27 Hospodin vás rozptýli medzi národy, a pozostane vás malý počet medzi pohanskými národami, kam vás zavedie Hospodin. 4.28 A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú. 4.29 Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 4.30 keď ti raz bude úzko, a keď prijdú na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas. 4.31 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútostivý; neopustí ťa ani ťa nezkazí ani nezabudne na smluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal. 4.32 Lebo veď sa len pýtaj na prvé, dávne dni, ktoré boly pred tebou, odo dňa, ktorého stvoril Bôh človeka na zemi, a to od jedného konca nebies až po druhý koniec nebies, či sa voľakedy stala nejaká taká veľká vec ako toto, alebo či aj len bolo voľakedy slýchať niečo také? 4.33 Či počul voľakedy niektorý ľud hlas Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako si ty počul a bol by predsa žil? 4.34 Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hospodin, váš Bôh, pre vás v Egypte pred tvojimi očima? 4.35 Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, že Hospodin je Bôh, a že niet iného krome neho. 4.36 Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul zprostred ohňa. 4.37 A preto, že miloval tvojich otcov, vyvolil si ich semeno po nich a vyviedol ťa svojou tvárou a svojou veľkou silou z Egypta, 4.38 aby vyhnal národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, zpred tvojej tvári a aby teba ta voviedol a dal ti ich zem do dedičstva, jako je tomu dnes. 4.39 A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že Hospodin je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného. 4.40 A tedy budeš ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby bolo dobre tebe i tvojim synom po tebe, a aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a tedy ich budeš ostríhať po všetky dni. 4.41 Vtedy oddelil Mojžiš tri mestá za Jordánom, na východe slnka, 4.42 aby sa ta utiekol vrah, ktorý by zabil svojho blížneho znenazdania a ktorý ho predtým nemal v nenávisti, a tedy sa utečie do niektorého z tých miest a bude žiť, 4.43 oddelil Bécer na púšti, na rovinastej zemi, Rúbenovcom, a Rámot v Gileáde, Gádovcom, a Gólan v Bázane, Manassesovcom. 4.44 To je zákon, ktorý predložil Mojžiš synom Izraelovým, 4.45 a to sú svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré hovoril Mojžiš synom Izraelovým, keď vyšli z Egypta, 4.46 za Jordánom, na doline, naproti Bét-peoru, v zemi Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, ktorého porazil Mojžiš a synovia Izraelovi, keď vyšli z Egypta. 4.47 A zaujali jeho zem do dedičstva jako i zem Óga, bázanského kráľa, dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom, na východe slnka, 4.48 od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, až po vrch Sion, to jest Hermon, 4.49 i celú rovinu za Jordánom na východ až po more Araby, pod Ašdót-pizgou.

5 Mojžišova 5

5.1 A Mojžiš svolal všetok izraelský ľud a povedal im: Čuj, Izraelu, ustanovenia a súdy, ktoré ja dnes hovorím vo vaše uši, naučíte sa im a budete ostríhať, aby ste ich činili. 5.2 Hospodin, náš Bôh, učinil s nami smluvu na Horebe. 5.3 Nie s našimi otcami učinil Hospodin tú smluvu, ale s nami, s nami samými, ktorí tu dnes všetci žijeme. 5.4 Tvárou v tvár hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa. 5.5 Ja som stál medzi Hospodinom a medzi vami toho času, aby som vám oznámil slovo Hospodinovo, lebo ste sa báli ohňa a nevyšli ste na vrch. A Hospodin povedal: 5.6 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 5.7 Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 5.8 Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 5.9 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh revnivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch ešte i na treťom i na štvrtom pokolení tých, ktorí ma nenávidia, 5.10 a činím milosť tisícim, tým, ktorí ma milujú a ktorí ostríhajú moje prikázania. 5.11 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 5.12 Ostríhať budeš deň soboty, aby si ho svätil, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh. 5.13 Šesť dní budeš pracovať a budeš konať hocijakú svoju prácu. 5.14 Ale siedmy deň je sobotou Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce, ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoj vôl ani tvoj osol ani niktoré tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach, aby si odpočinul tvoj sluha i tvoja dievka jako ty. 5.15 A budeš pamätať na to, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vyviedol odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh, silnou rukou a vystretým ramenom, preto ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si svätil sobotný deň. 5.16 Cti svojho otca i svoju mať, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby sa predĺžily tvoje dni, a aby ti bolo dobre na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 5.17 Nezabiješ! 5.18 Nezosmilníš! 5.19 Neukradneš! 5.20 Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva! 5.21 Nepožiadaš ženy svojho blížneho, ani si nezaželáš domu svojho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho. 5.22 Tie slová hovoril Hospodin všetkému vášmu shromaždeniu na vrchu zprostred ohňa, oblaku a mrákavy veľkým hlasom a nepridal k tomu. A napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne. 5.23 A stalo sa, keď ste počuli hlas zprostred tmy a videli ste, že vrch horí ohňom, pristúpili ste ku mne, všetky hlavy vašich pokolení i vaši starší, 5.24 a povedali ste: Hľa, Hospodin, náš Bôh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, a jeho hlas sme počuli zprostred ohňa; dnešného dňa sme videli, že Bôh hovoril s človekom, a žije. 5.25 A tedy prečo máme teraz zomrieť, lebo veď nás strávi tento veľký oheň, ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, a pomrieme. 5.26 Lebo ktože je, akékoľvek telo, ktoré by počulo hlas živého Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako my, aby žilo?! 5.27 Ty sa priblíž a počuj všetko, čo povie Hospodin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť. 5.28 A Hospodin uslyšal hlas vašich slov, keď ste mi to hovorili, a Hospodin mi riekol: Počul som hlas slov tohoto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobre hovorili všetko, čo hovorili. 5.29 Oj, aby mali také srdce, jako toto, aby sa ma báli a aby ostríhali všetky moje prikázania po všetky dni, aby im bolo dobre aj ich synom na veky! 5.30 Idi, povedz im: Navráťte sa do svojich stánov! 5.31 A ty stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všetky prikázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť, aby ich činili v zemi, ktorú im ja dám, aby ju zaujali dedične. 5.32 A tedy pozorujte, aby ste činili tak, ako vám prikázal Hospodin, váš Bôh; neuchýlite sa ani napravo ani naľavo. 5.33 Po každej tej ceste, ktorú vám prikázal Hospodin, váš Bôh, pojdete, aby ste žili, a aby vám bolo dobre, a aby ste dlho žili v zemi, ktorú zaujmete do dedičstva.

5 Mojžišova 6

6.1 A toto je to prikázanie, toto tie ustanovenia a súdy, ktorým prikázal Hospodin, váš Bôh, vás učiť, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, 6.2 aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, nato, aby si ostríhal všetky jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem, ty i tvoj syn i syn tvojho syna, po všetky dni svojho života, a aby sa predĺžily tvoje dni na zemi. 6.3 A tedy budeš počúvať, Izraelu, a budeš ostríhať, aby si činil, aby ti bolo dobre, a aby ste sa veľmi rozmnožili, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, tebe, v zemi, ktorá tečie mliekom a medom. 6.4 Počuj, Izraelu, Hospodin, náš Bôh, je jeden Hospodin. 6.5 Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou! 6.6 A tak budú tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, na tvojom srdci. 6.7 A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať. 6.8 Priviažeš si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi tvojimi očima, 6.9 napíšeš si ich na podvoje svojho domu a na svoje brány. 6.10 A bude, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá tebe, mestá, veľké a krásne, ktorých si nestaväl, 6.11 a domy, plné všetkých dobrých vecí, ktorých si ty nenaplnil, a vytesané cisterny, ktorých si ty nevytesal, vinice, olivnice, ktorých si ty nenasadil, a budeš jesť a nasýtiš sa; 6.12 vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov! 6.13 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť a na jeho meno budeš prisahať. 6.14 Nepojdete za inými bohmi, z bohov národov, ktoré sú vôkol vás. 6.15 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh revnivý v tvojom strede, aby sa nezanietil hnev Hospodina, tvojho Boha, na teba a zahladil by ťa s tvári zeme. 6.16 Nebudete pokúšať Hospodina, svojho Boha, jako ste pokúšali v Masse. 6.17 Snažne budete ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, i jeho svedoctvá i jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal. 6.18 A budeš činiť to, čo je spravedlivé a dobré v očiach Hospodinových, aby ti bolo dobre, a aby si vošiel a zaujal do dedičstva tú krásnu zem dobrú, ktorú prisahal Hospodin tvojim otcom, 6.19 aby vyhnal všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári, tak ako hovoril Hospodin. 6.20 Keď sa ťa bude voľakedy zajtra pýtať tvoj syn a povie: Aké sú to svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Bôh? 6.21 vtedy povieš svojmu synovi: Boli sme sluhami faraonovi v Egypte, a Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou. 6.22 Hospodin dal znamenia a zázraky, veľké a zlé na Egypt, na faraona a na celý jeho dom pred našimi očami 6.23 a nás vyviedol odtiaľ, aby nás doviedol sem dajúc nám zem, ktorú prisahal našim otcom. 6.24 A Hospodin nám prikázal, aby sme činili všetky tieto ustanovenia bojac sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby nám bolo dobre po všetky dni, a aby nás zachoval nažive, jako je tomu dnes. 6.25 A budeme mať spravedlivosť, keď budeme ostríhať činiac každé toto prikázanie pred Hospodinom, svojím Bohom, tak ako nám to prikázal.

5 Mojžišova 7

7.1 Keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, a vyplieni mnohé národy zpred tvojej tvári, Heteja, Gergezeja, Amoreja, Kananeja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, sedem národov, väčších čo do počtu a mocnejších, ako si ty. 7.2 A Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tebou, a pobiješ ich; istotne ich vyhladíš zarieknuc ich na úplnú záhubu; neučiníš s nimi smluvy ani sa nezľutuješ nad nimi. 7.3 Ani sa s nimi nedáš ženbou do rodiny alebo vydajom; svojej dcéry nedáš jeho synovi ani jeho dcéry nevezmeš svojmu synovi. 7.4 Lebo by odvrátil tvojho syna, takže by ma nenasledoval, ale by slúžili iným bohom, a zanietil by sa na vás hnev Hospodinov a vyhladil by ťa rýchle. 7.5 Ale im takto učiníte: ich oltáre rozboríte, ich modlárske stĺpy skrúšite, ich háje zosekáte a ich rytiny spálite ohňom. 7.6 Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme. 7.7 Nie preto, že by vás bolo viac ako ktoréhokoľvek iného národa, priľnul k vám Hospodin a vyvolil si vás, lebo vás bolo menej od všetkých iných národov. 7.8 Ale preto, že vás miloval Hospodin a že zachoval prísahu, ktorú prisahal vašim otcom, vyviedol vás Hospodin silnou rukou a vyslobodil ťa z domu sluhov, z ruky faraona, egyptského kráľa. 7.9 A budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je Bôh a že je silný Bôh verný, ktorý ostríha smluvu a milosť tým, ktorí ho milujú a ktorí ostríhajú jeho prikázania, do tisíceho pokolenia 7.10 a ktorý odpláca tým, ktorí ho nenávidia, každému do jeho tvári tak, aby ho zahubil. Nebude čakať tomu, kto ho nenávidí, do jeho tvári mu zaplatí. 7.11 Preto budeš ostríhať prikázanie, ustanovenia a súdy, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby si ich činil. 7.12 A stane sa za to, že budete počúvať tieto súdy a budete ich ostríhať a činiť, že Hospodin, tvoj Bôh, bude ostríhať tebe smluvu a milosť, čo prisahal tvojim otcom. 7.13 a bude ťa milovať a požehná ťa a rozmnoží ťa, a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoju vínnu šťavu a tvoj olej, plod tvojich hoviad, matky tvojho drobného stáda na zemi, ktorú prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. 7.14 Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej, ani medzi tvojím dobytkom. 7.15 Hospodin odstráni od teba každú nemoc a všetky zlé neduhy egyptské, ktoré znáš; nevzloží ich na teba, ale ich dá na všetkých tých, ktorí ťa nenávidia. 7.16 A stráviš všetky národy, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh. Nezľutuje sa tvoje oko nad nimi, a nebudeš slúžiť ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom. 7.17 Keby si povedal vo svojom srdci: Tieto národy sú čo do počtu väčšie, ako som ja, ako ich budem môcť vyhnať? 7.18 Nebudeš sa ich báť, ale dozaista budeš pamätať na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, faraonovi, a všetkým Egypťanom. 7.19 na tie veliké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie zázraky a tú presilnú ruku a to vystreté rameno, ktorým ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh. Tak učiní Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom, ktorých by si sa ty bál. 7.20 Ba ešte len aj sršne pošle Hospodin, tvoj Bôh, na nich, dokiaľ len nezahynú aj tí, ktorí pozostali, a ktorí sa skryli pred tebou. 7.21 Netras sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Bôh, je v tvojom strede, silný Bôh veľký a strašný. 7.22 A Hospodin, tvoj Bôh, vyplieni tie národy zpred tvojej tvári po kuse; nebudeš ich môcť vyhladiť narýchle, aby sa nerozmnožila na teba poľná zver. 7.23 Avšak Hospodin, tvoj Bôh, ich vydá pred tvojou tvárou a bude ich desiť veľkým desením, dokiaľ nebudú vyhladení. 7.24 A ich kráľov dá do tvojej ruky, a vyhubíš ich meno zpod nebies; nikto neobstojí pred tebou, dokiaľ ich len nezahladíš. 7.25 Rytiny ich bohov popálite ohňom: nepožiadaš striebra ani zlata, ktoré je na nich, a nevezmeš si ho, aby si sa nezaplietol do toho jako do osídla, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu. 7.26 A nevnesieš ohavnosti do svojho domu, aby si nebol tiež prekliaty na úplnú záhubu jako ono; oškliviť sa ti to bude, a bude ti to ohavnosťou, lebo je to prekliate na úplnú záhubu.

5 Mojžišova 8

8.1 Každé prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, budete ostríhať, aby ste ich činili, aby ste žili a rozmnožili sa a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom. 8.2 A budeš pamätať na všetky cesty, ktorými ťa viedol Hospodin, tvoj Bôh, toto už štyridsať rokov po púšti, aby ťa ponížil, aby ťa zkúsil, aby sa zvedelo, čo je v tvojom srdci, či budeš ostríhať jeho prikázania a či nie. 8.3 A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek. 8.4 Tvoje rúcho nezvetšelo na tebe, a tvoja noha neopuchla toto už štyridsať rokov. 8.5 A budeš vedieť vo svojom srdci, že jako človek kázni svojho syna, tak Hospodin, tvoj Bôh, kázni teba. 8.6 A tedy budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a aby si sa ho bál. 8.7 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa vovedie do krásnej zeme dobrej, do zeme potokov, ktoré majú hojnosť vody, do zeme pramenných studieň a hlbín, vyvierajúcich po údoliach i po vrchoch, 8.8 do zeme pšenice, jačmeňa, viníc, fíkov a granátových jabĺk, do zeme olejových olív a medu, 8.9 do zeme, v ktorej nebudeš jesť chleba po chudobne; nebudeš v nej mať ničoho nedostatku, v zemi, ktorej kamene sú železo, a z jej vrchov budeš sekať meď. 8.10 A keď budeš jesť a nasýtiš sa, budeš dobrorečiť Hospodinovi, svojmu Bohu, na tej krásnej zemi dobrej, ktorú ti dal. 8.11 Vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, takže by si neostríhal jeho prikázaní, jeho súdov a jeho ustanovení, ktoré ti ja prikazujem dnes! 8.12 Aby snáď, keď budeš jesť a nasýtiš sa a vystavíš si krásne domy a budeš bývať, 8.13 a keď sa rozmnoží tvoj dobytok a tvoje stádo oviec a kôz, a keď budeš mať mnoho striebra i zlata a budeš mať mnoho všetkého, čo je tvoje, 8.14 aby sa nepovýšilo tvoje srdce, a zabudol by si na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov, 8.15 ktorý ťa viedol po tej veľkej a strašnej púšti, na ktorej sú ohniví hadi a škorpioni, po vyprahlom kraji, kde niet vody, ktorý ti vyviedol vodu z pretvrdej skaly, 8.16 ktorý ťa kŕmil na púšti mannou, ktorej neznali tvoji otcovia, aby ťa ponížil a aby ťa zkúsil, aby ti potom dobre činil, 8.17 lebo by si povedal vo svojom srdci: Moja sila a vláda mojej ruky mi nadovážila tohoto bohatstva. 8.18 Ale budeš pamätať na Hospodina, svojho Boha, lebo on je ten, ktorý ti dáva silu, aby si nadobudol bohatstva, aby postavil svoju smluvu, ktorú prisahal tvojim otcom, ako je tomu dnes. 8.19 Lebo stane sa, keby si predsa len zabudol na Hospodina, svojho Boha, a išiel by si za inými bohmi a slúžil by si im a klaňal by si sa im, osvedčujem proti vám dnes, že istotne zahyniete. 8.20 Jako národy, ktoré Hospodin zahubí zpred vašej tvári, tak zahyniete, pretože ste nepočúvali na hlas Hospodina, svojho Boha.

5 Mojžišova 9

9.1 Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba, 9.2 veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými? 9.3 Ale dnes budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin. 9.4 Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári. 9.5 Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, 9.6 a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije. 9.7 Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor. 9.8 Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť, 9.9 keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody. 9.10 A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia. 9.11 A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy. 9.12 A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu. 9.13 A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije. 9.14 Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on. 9.15 Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách. 9.16 Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin, 9.17 pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. 9.18 A padnúc ležal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu. 9.19 Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz. 9.20 Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času. 9.21 A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu. 9.22 I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu. 9.23 I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas. 9.24 Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal. 9.25 A padnúc ležal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hospodin povedal, že vás ide zahladiť. 9.26 A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou! 9.27 Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech! 9.28 Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti. 9.29 A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.

5 Mojžišova 10

10.1 V tom čase mi riekol Hospodin: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva. 10.2 Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly. 10.3 A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke. 10.4 A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril Hospodin na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia, a Hospodin ich dal zase mne. 10.5 Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vložil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal Hospodin. 10.6 A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho. 10.7 Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody. 10.8 Toho času oddelil Hospodin pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a aby stáli pred Hospodinom, aby mu slúžili a aby dávali požehnanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa. 10.9 Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril Hospodin, tvoj Bôh. 10.10 A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A Hospodin ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa už potom Hospodin zkaziť. 10.11 A Hospodin mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, že im ju dám. 10.12 A tak teraz, Izraelu, čože žiada Hospodin, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 10.13 aby si ostríhal prikázania Hospodinove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré. 10.14 Hľa, Hospodinove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej. 10.15 A predsa len k tvojim otcom priľnul Hospodin milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes. 10.16 A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije! 10.17 Lebo Hospodin, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru, 10.18 ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev. 10.19 Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 10.20 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš láskou pridŕžať a na jeho meno budeš prisahať. 10.21 On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči. 10.22 V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil Hospodin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.

5 Mojžišova 11

11.1 Preto budeš milovať Hospodina, svojho Boha, a budeš ostríhať jeho nariadenie a jeho ustanovenia, jeho súdy a jeho prikázania po všetky dni. 11.2 A budete znať dnes - lebo veď nehovorím s vašimi synmi, ktorí nepoznali a ktorí nevideli - výchovnú kázeň Hospodina, svojho Boha, jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno, 11.3 jeho znamenia a jeho skutky, ktoré činil prostred Egypta faraonovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho zemi, 11.4 i to, čo učinil egyptskému vojsku, jeho koňom a jeho vozom, ako ich zalial vodami Rudého mora, keď sa hnali za vami, a Hospodin ich zahubil, a je tak až do dnešného dňa; 11.5 a budete znať i to, čo vám činil na púšti, dokiaľ ste neprišli na toto miesto, 11.6 a čo učinil Dátanovi a Abirámovi, synom Eliába, syna Rúbenovho, jako otvorila zem jeho ústa a pohltila ich aj ich čeľade aj ich stány i so všetkými živými bytosťami, ktoré išly s nimi, vprostred celého Izraela, 11.7 Lebo vaše vlastné oči to boly, ktoré to videly všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil. 11.8 A tedy budete ostríhať každé prikázanie, ktoré vám ja prikazujem dnes, aby ste boli silní a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, 11.9 a aby ste dlho žili na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, že im ju dá aj ich semenu, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 11.10 Lebo zem, do ktorej ty ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, nie je ako Egyptská zem, z ktorej ste vyšli, kde si sial svoje semeno a polieval si svojou nohou jako zeleninovú zahradu. 11.11 Ale zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, je zem, v ktorej sú vrchy a doliny, ktorá pije vodu, keď prší dážď z neba, 11.12 je to zem, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Bôh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú ustavične obrátené na ňu od začiatku roka až do konca roka. 11.13 A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 11.14 že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej. 11.15 A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. 11.16 Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im! 11.17 Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin. 11.18 Ale si položíte tieto moje slová na svoje srdce, a na svoju dušu a priviažete si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi vašimi očami. 11.19 A budete im vyučovať svojich synov hovoriac o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome, i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať; 11.20 a napíšeš ich na podvoje svojho domu i na svoje brány, 11.21 aby bolo mnoho vašich dní i dní vašich synov na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, že im ju dá, jako dni nebies nad zemou. 11.22 Lebo ak budete naozaj ostríhať každé toto prikázanie, ktoré vám ja prikazujem, aby ste ho činili milujúc Hospodina, svojho Boha, chodiac po všetkých jeho cestách a láskou sa ho pridŕžajúc, 11.23 vtedy vyženie Hospodin všetky tie národy zpred vašej tvári, a zaujmete do dedičstva národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy. 11.24 Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, bude vaše, hen od púšte a od Libanona, od rieky, rieky Eufrates, až po zadné more bude vaše územie. 11.25 Nikto neobstojí pred vami; váš strach a vašu bázeň dá Hospodin, váš Bôh, na tvár celej zeme, po ktorej budete šliapať, tak ako vám hovoril. 11.26 Vidzže, ja vám dnes predkladám požehnanie a zlorečenie, 11.27 požehnanie, keď budete počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem dnes, 11.28 a zlorečenie, keby ste nepočúvali na prikázania Hospodina, svojho Boha, a keby ste vybočili z cesty, ktorú vám ja prikazujem dnes, idúc za inými bohy, ktorých neznáte. 11.29 A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, že dáš požehnanie na vrchu Gerizím a zlorečenie na vrchu Ébal. 11.30 Hľa, či nie sú oba vrchy za Jordánom, za cestou na západe slnka, v zemi Kananeja, ktorý býva na rovine naproti Gilgalu, pri dúbrave Móre? 11.31 Lebo vy prejdete cez Jordán, aby ste vošli zaujať do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, a zaujmete ju do dedičstva a budete bývať v nej. 11.32 A tedy budete hľadieť, aby ste činili všetky ustanovenia a súdy, ktoré vám ja predkladám dnes.

5 Mojžišova 12

12.1 Toto sú ustanovenia a súdy, ktoré budete ostríhať, aby ste ich činili v zemi, ktorú ti dal Hospodin, Bôh tvojich otcov, aby si ju zaujal do dedičstva, po všetky dni, v ktorých budete živí na zemi. 12.2 Doista zkazíte všetky miesta, na ktorých slúžily národy, ktoré vy zaujmete do dedičstva, svojim bohom ako na vysokých vrchoch tak i na vŕškoch i pod každým stromom zeleným. 12.3 A rozboríte ich oltáre a skrúšite ich modly a ich háje popálite ohňom a rytiny ich bohov posekáte a vyhubíte ich meno z toho miesta. 12.4 Neučiníte tak Hospodinovi, svojmu Bohu! 12.5 Ale na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, zo všetkých vašich pokolení, aby tam položil svoje meno, tam, kde bude bývať, budete ho hľadať, a ta prijdeš. 12.6 A ta tiež donesiete svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti ako aj svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky i svoje sľuby i svoje dobrovoľné obeti i prvorodené svojho dobytka i svojho drobného stáda. 12.7 A tam budete jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, a radovať sa budete všetkému, k čomu ste priložili svoju ruku, vy i vaše domy, ktorými ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh. 12.8 Neučiníte ničoho takého, čo my tu činíme dnes, každý to, čo je spravedlivé v jeho očiach, nech už je to čokoľvek! 12.9 Lebo doteraz ste ešte neprišli k odpočinutiu a k dedičstvu, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 12.10 Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v zemi, ktorú vám Hospodin, váš Bôh, dá do dedičstva, a keď vám dá odpočinutie od všetkých vašich nepriateľov zo všetkých strán, takže budete bývať bezpečne, 12.11 vtedy na to miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, budete donášať všetko to, čo vám ja prikazujem, svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti, svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky jako i všetko najlepšie svojich sľubov, ktoré sľúbite Hospodinovi. 12.12 A radovať sa budete pred Hospodinom, svojím Bohom, vy i vaši synovia i vaše dcéry i vaši sluhovia i vaše dievky i Levita, ktorý je vo vašich bránach, lebo nemá podielu ani dedičstva s vami. 12.13 Vystríhaj sa, aby si neobetoval svojich zápalných obetí na ktoromkoľvek mieste, ktoré uvidíš, 12.14 ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin v jednom z tvojich pokolení, tam budeš obetovať svoje zápalné obeti a tam budeš činiť všetko, čo ti ja prikazujem. 12.15 Ináče, čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši, zabiješ si a budeš jesť mäso podľa požehnania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dá, vo všetkých tvojich bránach, čistý i nečistý ho bude jesť ako srnu a jako jeleňa. 12.16 Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu. 12.17 Nebudeš môcť jesť vo svojich bránach desatiny svojho obilia ani užívať desatiny svojho vína a svojho oleja ani prvorodených kusov svojho dobytka a svojho drobného stáda ani niktorých svojich sľubov, ktoré sľúbiš, ani svojich dobrovoľných obetí a obetí pozdvihnutia svojej ruky. 12.18 Ale iba pred Hospodinom, svojím Bohom, to budeš jesť na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, všetkému, k čomu si priložil svoju ruku. 12.19 Vystríhaj sa, aby si nikdy neopustil Levitu, po všetky svoje dni, ktoré budeš žiť na svojej zemi. 12.20 Keď rozšíri Hospodin, tvoj Bôh, tvoje hranice, tak ako ti hovoril, a povieš: Budem jesť mäso; lebo tvoja duša si žiada jesť mäso; čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši, budeš jesť mäsa. 12.21 Keď bude ďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, aby tam položil svoje meno, teda si zabiješ zo svojich hoviad alebo zo svojho drobného stáda, ktoré ti dá Hospodin, tak ako som ti prikázal, a teda budeš jesť vo svojich bránach, čo a koľko len sa bude žiadať tvojej duši. 12.22 Ale to budeš jesť iba tak, ako sa jie srna alebo jeleň; nečistý i čistý to bude spolu jesť. 12.23 Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom. 12.24 Nebudeš jej jesť; na zem ju vyleješ ako vodu. 12.25 Nebudeš jej jesť, aby ti bolo dobre i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je pravé v očiach Hospodinových. 12.26 Len svoje posviatne veci, ktoré budeš mať, a svoje sľuby vezmeš a pojdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin. 12.27 A tam budeš obetovať svoje zápalné obeti, mäso i krv, na oltári Hospodina, svojho Boha, a krv tvojich bitných obetí sa vyleje na oltár Hospodina, tvojho Boha, a mäso budeš jesť. 12.28 Ostríhaj a poslúchaj všetky tieto slová, ktoré ti ja prikazujem, aby bolo dobre i tebe i tvojim synom po tebe až na veky, keď budeš robiť to, čo je dobré a pravé v očiach Hospodina, tvojho Boha. 12.29 Keď vyplieni Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári národy, ku ktorým ideš, aby si ich zaujal do dedičstva, a keď ich zaujmeš do dedičstva a budeš bývať v ich zemi, 12.30 vystríhaj sa, aby si neuviazol do osídla a tak neodišiel za nimi, keď budú vyhladení od tvojej tvári, a aby si sa nepýtal po ich bohoch povediac: Ako slúžily tieto národy svojim bohom? A budem tak robiť i ja. 12.31 Neučiníš tak Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je ohavnosťou Hospodinovi, čoho on nenávidí, robili svojim bohom, lebo ešte len aj svojich synov aj svoje dcéry pálili ohňom svojim bohom. 12.32 Každé slovo, ktoré vám ja prikazujem, to budete ostríhať, aby ste ho činili; nepridáš k nemu ničoho ani neodnímeš od neho.

5 Mojžišova 13

13.1 Keby povstal v tvojom strede prorok alebo niekto taký, komu by sa sníval sen, a dal by ti nejaké znamenie alebo nejaký zázrak, 13.2 a keby aj prišlo znamenie alebo zázrak, o ktorom by ti hovoril, a povedal by: Poďme za inými bohmi, ktorých si neznal, a slúžme im! 13.3 Neposlúchneš na slová toho proroka alebo na slová toho, komu by sa sníval nejaký taký sen, lebo Hospodin, váš Bôh, vás to zkúša, aby zvedel, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 13.4 Hospodina, svojho Boha, budete nasledovať a jeho sa budete báť, jeho prikázania budete ostríhať a na jeho hlas budete počúvať; jemu budete slúžiť a jeho sa budete verne pridŕžať. 13.5 A ten prorok alebo ten, komu by sa sníval taký sen, zomrie, pretože hovoril to, čím by vás odvrátil od Hospodina, vášho Boha, ktorý vás vyviedol z Egyptskej zeme a ktorý ťa vyslobodil z domu sluhov, chcúc ťa vyraziť z cesty, ktorú ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si ňou išiel. A odpraceš to zlo zo svojho stredu! 13.6 Keby ťa skryte nahováral tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn alebo tvoja dcéra alebo žena tvojho lona alebo tvoj priateľ, ktorý by ti bol drahý jako tvoja vlastná duša, a povedal by: Poďme a slúžme iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, 13.7 niektorým z bohovo národov, ktoré sú vôkol vás, už či tebe blízke a či ďaleké od teba, kdekoľvek od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, 13.8 nepovolíš mu ani ho nebudeš počúvať, ani sa nad ním nezľutuje tvoje oko, ani ho nebudeš šetriť ani ho nezakryješ. 13.9 Ale doista ho zabiješ bez milosti. Tvoja ruka bude prvá, ktorá siahne na neho, aby ho zabila a potom ruka všetkého ľudu. 13.10 A budeš ho kameňovať, dokiaľ nezomrie, lebo ťa chcel odviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 13.11 A počuje to celý Izrael, a budú sa báť a neurobia viacej nijakej takej zlej veci v tvojom strede. 13.12 Keby si počul hovoriť o niektorom zo svojich miest, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si tam býval, 13.13 že vyšli mužovia, synovia beliála, z tvojho stredu a že zviedli obyvateľov svojho mesta hovoriac: Poďme, slúžme iným bohom, ktorých ste neznali, 13.14 vtedy vyhľadáš vec a vyšetríš a dobre sa na ňu vypýtaš. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to istá pravda, že sa vykonala tá ohavnosť v tvojom strede, 13.15 doista pobiješ obyvateľov toho mesta ostrím meča. Zahub ho, vyrieknuc nad ním kliatbu úplnej záhuby, i všetko, čo je v ňom, i jeho hovädo ostrím meča. 13.16 I všetku jeho korisť shromaždíš na prostred jeho ulice a spáliš ohňom mesto i všetku jeho korisť docela, Hospodinovi, svojmu Bohu, a bude večnou hromadou rumov; nebude sa viacej staväť. 13.17 Ani sa nič neprichytí tvojej ruky z toho prekliateho na úplnú záhubu, aby sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu a dal ti milosrdenstvo a aby sa zľutoval nad tebou a rozmnožil ťa, jako prisahal tvojim otcom. 13.18 Lebo budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujeme dnes, aby si robil to, čo je pravé v očiach Hospodina, tvojho Boha.

5 Mojžišova 14

14.1 Vy ste synmi Hospodinovi, svojmu Bohu, nebudete sa rezať ani si nespravíte lysiny medzi svojimi očami za mŕtveho. 14.2 Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme. 14.3 Nebudeš jesť nijakej veci ohavnej! 14.4 Toto sú hovädá, ktoré budete jesť: vola, ovcu a kozu, 14.5 jeleňa, srnu, antilopu, kozorožca, kamzíka, gazelu a losa. 14.6 I každé hovädo, ktoré má rozdelené kopyto a má ho rozdvojené, to, čo prežúva medzi hovädami, to budete jesť. 14.7 Ale týchto nebudete jesť zpomedzi tých, ktoré prežúvajú, a zpomedzi tých, ktoré majú rozdelené kopyto a rozdvojené: veľblúda, zajaca a králika, lebo síce prežúvajú, ale nemajú kopyta rozdeleného; nečistými sú vám. 14.8 Nebudete jesť ani svine, lebo tá má kopyto rozdelené, ale neprežúva; nečistou vám bude. Ich mäsa nebudete jesť a ich mŕtvol sa nedotknete. 14.9 Tieto budete jesť zo všetkých zvierat, ktoré sú vo vode: čokoľvek, čo má plutvy a šupiny, budete jesť. 14.10 Ale z toho, čo nemá plutiev a šupín, nebudete jesť ničoho; nečistým vám bude. 14.11 Čistých vtákov budete jesť ktorýchkoľvek. 14.12 A toto sú tí, z ktorých nebudete jesť: orol, sup a noh, 14.13 kaňa, sokol, luniak a jeho druh. 14.14 Niktorého krkavca, ani jeho druhu nebudete jesť, 14.15 ani pštrosa ani sovy ani čajky ani jastraba ani jeho druhu, 14.16 ani bukača ani kuvika ani ibisa 14.17 ani pelikána ani labute ani krehára 14.18 ani bociana ani volavky ani jej druhu ani dudka ani netopiera 14.19 ani niktorého okrýdleného plazu; nečistým vám bude; nebudú sa jesť. 14.20 Čistého vtáka budete jesť ktoréhokoľvek. 14.21 Nebudete jesť nijakej zdochliny; pohostínovi, ktorý je v tvojich bránach, ju dáš, a bude ju jesť, alebo predať cudzozemcovi; lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi. 14.22 Verne budeš dávať desiatok z každej úrody svojho semena, ktorá sa ti urodí na poli rok po roku. 14.23 A budeš jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí nato, aby tam prebývalo jeho meno, desiatok svojho obilia, svojho vína, svojho oleja a prvorodeného svojho dobytka a svojho drobného stáda, aby si sa naučil báť sa Hospodina, svojho Boha, po všetky dni. 14.24 A keby ti bolo primnoho cesty, takže by si to nemohol zaniesť, pretože by bolo priďaleko od teba miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam položil svoje meno, keď ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh, 14.25 vtedy to speňažíš a zavrieš peniaze do svojej ruky a pojdeš na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. 14.26 A tam vydáš peniaze za čokoľvek, čo si bude žiadať tvoja duša, už či za hovädo, za dobytča, za ovcu alebo kozu, za víno alebo za iný nápoj silný alebo už za čokoľvek, čoho si bude žiadať od teba tvoja duša, a budeš jesť tam pred Hospodinom, svojím Bohom, a radovať sa budeš ty i tvoj dom. 14.27 A Levitu, ktorý bude v tvojich bránach, neopustíš, lebo nemá podielu ani dedičstva s tebou. 14.28 Na konci troch rokov odvedieš každý desiatok svojej úrody, toho roku, a složíš ho vo svojich bránach. 14.29 A prijde Levita, lebo nemá podielu ani dedičstva s tebou, i pohostín i sirota i vdova, ktorí sú v tvojich bránach, a budú jesť a nasýtia sa, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v každej práci tvojej ruky, ktorú budeš konať.

5 Mojžišova 15

15.1 Na konci každých sedem rokov spravíš úpust. 15.2 A toto je vec takého úpustu: Každý veriteľ utiahne svoju ruku upustiac od toho, čo požičal svojmu blížnemu. Nebude hnať svojho blížneho alebo svojho brata zaplatiť, lebo vyhlásili úpust Hospodinov. 15.3 Cudzozemca poženieš; ale od toho, čo by si mal u svojho brata, upustí tvoja ruka, 15.4 pretože nebude u teba núdzneho, lebo veď istotne ťa požehná Hospodin v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, 15.5 ak len budeš bedlive počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, pozorujúc, aby si činil každé toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes. 15.6 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná, tak ako ti hovoril, a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať. 15.7 Keď bude u teba núdzny, niekto zpomedzi tvojich bratov, v niektorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nezatvrdíš svojho srdca a nezavrieš svojej ruky pred svojím núdznym bratom. 15.8 Ale istotne mu otvoríš svoju ruku a požičať požičiaš mu toľko, koľko potrebuje toho, čoho má nedostatok. 15.9 Vystríhaj sa, aby nebolo v tvojom srdci bezbožnej veci, že by si povedal: Blíži sa siedmy rok, totiž rok úpustu - a tvoje oko by bolo nešľachetné naproti tvojmu núdznemu bratovi, a nedal by si mu, pre čo by volal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech! 15.10 Istotne mu dáš, a nebude tvoje srdce smutné, keď mu budeš dávať, lebo veď práve preto ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh, v každej tvojej práci i vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka. 15.11 Lebo toho nebude nikdy, aby nebolo núdzneho v zemi, preto ti ja prikazujem a hovorím: Doista otvoríš svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnému strápenému a svojmu núdznemu vo svojej zemi. 15.12 Keby ti bol predaný tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, a slúžil by ti šesť rokov, siedmeho roku ho prepustíš slobodného od seba. 15.13 A keď ho prepustíš slobodného od seba, neprepustíš ho prázdneho. 15.14 Štedre ho obdaruješ dajúc mu zo svojho drobného stáda a zo svojho humna a zo svojho preša; z toho, čím ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, mu dáš. 15.15 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Bôh. Preto ti ja prikazujem dnes túto vec. 15.16 A stane sa, keď ti povie: Neodídem od teba, preto, že ťa miluje i tvoj dom, pretože mu bolo dobre u teba, 15.17 vtedy vezmeš šidlo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to isté učiníš i svojej dievke. 15.18 Nebude to ťažkým v tvojich očiach, keď ho prepustíš slobodného od seba, lebo veď to robilo dvojnásobné obyčajnej mzdy nájomníka, čo ti slúžil šesť rokov, a Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš robiť. 15.19 Všetko prvorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvojho drobného stáda, čo bude samec, zasvätíš Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš robiť na prvorodenom svojho vola ani nebudeš strihať prvorodeného svojho drobného stáda. 15.20 Pred Hospodinom, svojím Bohom, ho budeš jesť rok po roku na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, ty i tvoj dom. 15.21 Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu. 15.22 Vo svojich bránach ho budeš jesť, nečistý i čistý spolu, jako srnu a jako jeleňa, 15.23 Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.

5 Mojžišova 16

16.1 Ostríhať budeš mesiac abíb, aby si slávil Veľkú noc Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíbe ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh, z Egypta, vnoci. 16.2 A budeš obetovať veľkonočnú obeť Hospodinovi, svojmu Bohu, z drobného dobytka a z hoviad na mieste, ktoré vyvolí Hospodin nato, aby tam prebývalo jeho meno. 16.3 Nebudeš s tým jesť ničoho kvaseného. Sedem dní budeš s tým jesť nekvasené, chlieb trápenia - lebo si v spechu vyšiel z Egyptskej zeme -, aby si pamätal na deň, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, po všetky dni svojho života. 16.4 A nebude u teba vidieť kvasu na celom tvojom území sedem dní. Ani nezostane ničoho z mäsa, ktoré budeš obetovať večer prvého dňa, cez noc do rána. 16.5 Nebudeš môcť obetovať veľkonočnú obeť v ktorejkoľvek svojej bráne, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, 16.6 ale iba na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, tam budeš obetovať veľkonočnú obeť, večer, o západe slnka, v určitý čas, v ktorý si vyšiel z Egypta. 16.7 A budeš piecť a budeš jesť na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. A ráno sa obrátiš a pojdeš do svojich stánov. 16.8 Šesť dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude záverečná slávnosť Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce. 16.9 Napočítaš si sedem týždňov; odvtedy, odkedy započne srp v stojacom obilí, započneš počítať sedem týždňov. 16.10 A budeš sláviť slávnosť týždňov Hospodinovi, svojmu Bohu, a to, čo dáš, bude dobrovoľná dávka tvojej ruky, podľa toho, jako ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh. 16.11 A budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka i Levita, ktorý je v tvojich bránach, i pohostín i sirota i vdova, ktorí sú v tvojom strede, na mieste ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 16.12 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia. 16.13 Slávnosť stánov si budeš sláviť sedem dní, keď spraceš úrodu zo svojho humna a zo svojho preša. 16.14 A radovať sa budeš na svoju slávnosť i ty i tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja dievka, Levita i pohostín, sirota i vdova, ktorí by boli v tvojich bránach. 16.15 Sedem dní budeš sláviť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná v každej tvojej úrode a v každej práci tvojich rúk, a nebudeš iného robiť, len sa radovať. 16.16 Trikrát do roka sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánov, a niktorý sa neukáže pred Hospodinom prázdny; 16.17 každý donesie podľa sebe daného daru, podľa požehnania Hospodina, tvojho Boha, ktoré ti dal. 16.18 Sudcov a správcov si ustanovíš vo všetkých svojich bránach, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, po všetkých svojich pokoleniach, a budú súdiť ľud spravedlivým súdom. 16.19 Neskrivíš súdu! Nebudeš hľadieť na osobu ani neprijmeš daru, lebo dar oslepuje oči múdrych a prevracia slová spravedlivých. 16.20 Za spravedlivosťou a len za spravedlivosťou sa poženieš, aby si žil a aby si do dedičstva zaujal zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh. 16.21 Nevysadíš si hája nijakých stromov pri oltári Hospodina, svojho Boha, ktorý si spravíš. 16.22 Ani si nepostavíš modlárskej sochy, čoho nenávidí Hospodin, tvoj Bôh.

5 Mojžišova 17

17.1 Nebudeš obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ovce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu. 17.2 Keby sa našiel niekto v tvojom strede, v niektorej z tvojich brán, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, muž alebo žena, kto by činil to zlo v očiach Hospodina, tvojho Boha, že by prestúpil jeho smluvu 17.3 a odíduc slúžil by iným bohom a klaňal by sa im, a to buď slnku buď mesiacu buď už ktorémukoľvek vojsku nebeskému, čoho som neprikázal, 17.4 a keby ti to bolo oznámené, a počul by si o tom, vtedy sa dobre vypýtaš na to. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to istotná pravda, že vykonala sa tá ohavnosť v Izraelovi, 17.5 vtedy vyvedieš toho muža alebo tú ženu, ktorí spáchali takú zlú vec, ku svojim bránam, toho muža alebo tú ženu, a ukameňuješ ich, a zomrú. 17.6 Na ústa dvoch svedkov alebo troch svedkov zomrie ten, kto má zomrieť; nezomrie na ústa jedného svedka. 17.7 Ruka svedkov bude prvá na ňom zabiť ho a ruka všetkého ľudu potom, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 17.8 Keby ti bola niektorá vec priťažká v súde medzi krvou a krvou, medzi pravotou a pravotou, medzi ranou a ranou, o čo by bol spor v tvojich bránach, vtedy sa zoberieš a pojdeš hore na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh. 17.9 A prijdeš ku kňazom, Levitom, a k sudcovi, ktorý bude v tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu. 17.10 A učiníš podľa výroku, ktorý ti oznámia z toho miesta, ktoré vyvolí Hospodin, a budeš pozorovať, aby si učinil všetko tak, ako ťa naučia. 17.11 Podľa znenia zákona, ktorému ťa budú učiť, a podľa súdu, ktorý ti povedia, učiníš, neuchýliš sa od slova, ktoré ti oznámia, ani napravo ani naľavo. 17.12 A človek, ktorý by urobil niečo v spúre, takže by neposlúchol kňaza, ktorý bude stáť nato, aby tam slúžil Hospodinovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, ten človek zomrie, a odpraceš také zlo z Izraela. 17.13 A počuje to všetok ľud, a budú sa báť a nedopustia sa viacej spúry. 17.14 Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, a zaujmeš ju do dedičstva a budeš bývať v nej a povieš: Ustanovím nad sebou kráľa jako všetky národy, ktoré sú vôkol mňa. 17.15 Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh: niektorého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom. 17.16 Avšak nech si nenadovažuje mnoho koní ani nech neobracia ľudu do Egypta nato, aby rozmnožil svoje kone, keďže vám povedal Hospodin: Nikdy sa viacej navrátite touto cestou. 17.17 Ani si nenaberie mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce od cesty Hospodinovej, ani si nenadováži príliš mnoho striebra a zlata. 17.18 A bude, keď dosadne na trón svojho kráľovstva, že si odpíše tento zákon do knihy zpred kňazov Levitov. 17.19 A bude u neho a bude v ňom čítať po všetky dni svojho života, aby sa učil báť sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby ostríhal všetky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil, 17.20 aby sa nepozdvihlo jeho srdce nad jeho bratov a aby sa neodchýlilo od prikázania ani napravo ani naľavo, aby dlho žil vo svojom kráľovstve, on i jeho synovia prostred Izraela.

5 Mojžišova 18

18.1 Kňazi, Levitovia, celé pokolenie Léviho, nebudú mať podielu ani dedičstva s Izraelom, ohňové obeti Hospodinove a jeho dedičstvo budú jesť. 18.2 Ale dedičstva nebude mať prostred svojich bratov. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril. 18.3 A toto je to, čo bude patriť kňazom od ľudu, od tých, ktorí budú obetovať bitnú obeť, už či vola či dobytča: dajú kňazovi plece, líca a žalúdok. 18.4 Prvotinu svojho obilia, svojho vína a svojho oleja a prvotinu strihu svojho drobného stáda, tiež dáš jemu. 18.5 Lebo jeho si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, zo všetkých tvojich pokolení, aby stál svätoslúžiť v mene Hospodinovom, on i jeho synovia po všetky dni. 18.6 A keď prijde Levita z niektorej z tvojich brán, odkiaľkoľvek z Izraela, kde pohostíni, a prijde s celou žiadosťou svojej duše na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, 18.7 bude svätoslúžiť v mene Hospodina, svojho Boha, jako ktoríkoľvek iní jeho bratia, Leviti, ktorí tam stoja pred Hospodinom. 18.8 Rovnaký podiel budú jesť, krome toho, čo ktorý z nich dostal za predané z otcovského majetku. 18.9 Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nebudeš sa učiť robiť podľa ohavností tých národov. 18.10 Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec ani planetár ani zaklínač ani čarodejník 18.11 ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych. 18.12 Lebo ohavnosťou je Hospodinovi každý, kto to robí, a práve pre tie ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Bôh od tvojej tvári. 18.13 Dokonalý budeš s Hospodinom, svojím Bohom, 18.14 lebo tieto národy, ktoré ty zaujmeš do dedičstva, počúvajú na planetárov a na veštcov, ale tebe nedal Hospodin, tvoj Bôh, aby si tak robil. 18.15 Hospodin, tvoj Bôh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, zpomedzi tvojich bratov, ako som ja, na toho budete počúvať, 18.16 všetko tak, ako si si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň shromaždenia hovoriac: Nech už nepočúvam viacej hlasu Hospodina, svojho Boha, ani nech už viacej nevidím tohoto veľkého ohňa, aby som nezomrel. 18.17 A Hospodin mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria. 18.18 Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. 18.19 A stane sa, že ten, kto by nepočúval na moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, ponesie svoju vinu, a ja to budem vyhľadávať od neho. 18.20 Ale prorok, ktorý by sa spupne odvážil hovoriť slovo v mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie. 18.21 A keby si povedal vo svojom srdci: Jako poznáme slovo, ktoré nehovoril Hospodin? 18.22 Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Hospodinovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Hospodin, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť.

5 Mojžišova 19

19.1 Keď vyplieni Hospodin, tvoj Bôh, národy, ktorých zem dá Hospodin, tvoj Bôh, tebe, a zaujmeš ich do dedičstva a budeš bývať v ich mestách a v ich domoch, 19.2 oddelíš si tri mestá prostred svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva. 19.3 Spravíš si cestu a rozdelíš na tri diely územie svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, a bude to nato, aby sa ta utiekol každý, kto by niekoho zabil. 19.4 A toto bude vec vraha, ktorý by sa ta utiekol, aby žil: kto by zabil svojho blížneho nevedome, nechcúc, a keď ho nemal v nenávisti pred tým, 19.5 ako na príklad keby niekto vošiel so svojim blížnym do hory rúbať drevo, a zahnala by sa jeho ruka sekerou uťať drevo, a železo by sa sklzlo a odletelo s poriska a ponašlo by jeho blížneho, takže by zomrel, ten sa utečie do niektorého z tých miest a bude žiť, 19.6 aby snáď pomstiteľ krvi nehonil vraha, keď by sa rozpálilo jeho srdce, a nedostihnul ho, keby bolo mnoho cesty, a zabil by ho bez toho, že by bol zaslúžil smrť, pretože ho nemal v nenávisti ani vtedy ani pred tým. 19.7 Preto ti ja prikazujem a hovorím: Oddelíš si tri mestá. 19.8 A jestli rozšíri Hospodin, tvoj Bôh, tvoje územie, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú zem, o ktorej hovoril, že ju dá tvojim otcom, 19.9 keď budeš ostríhať všetky tieto prikázania činiac ich, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách po všetky dni, vtedy si pridáš ešte druhé tri mestá ku tým trom, 19.10 aby sa nevyliala nevinná krv vprostred tvojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, a bola by na tebe krv. 19.11 Ale keby niekto nenávidel svojho blížneho a úkladil by mu a povstanúc na neho uderil by ho smrteľne, takže by zomrel, a keby sa utiekol do niektorého z tých miest, 19.12 vtedy pošlú starší jeho mesta a vezmú ho odtiaľ a oddajú ho do ruky pomstiteľa krvi, a zomrie. 19.13 Nezľutuje sa nad ním tvoje oko, ale odpraceš nevinnú krv z Izraela, a bude ti dobre. 19.14 Neprenesieš medze svojho blížneho, ktorú vymedzili predkovia v tvojom dedičstve, ktoré zdedíš v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva. 19.15 Nepovstane jeden svedok proti niekomu vzťahom na jakúkoľvek neprávosť alebo na jakýkoľvek hriech, nech už by to bol akýkoľvek hriech, ktorým hrešieva človek. Na ústach dvoch svedkov alebo na ústach troch svedkov bude stáť slovo. 19.16 Keby povstal ukrutný svedok falošný proti niekomu, aby svedčil na neho, že odstúpil od Boha, 19.17 vtedy sa postavia tí dvaja mužovia, ktorí majú taký spor pred Hospodinom, pred kňazov a pred sudcov, ktorí budú v tých dňoch. 19.18 A sudcovia dobre vyšetria vec, a keď sa dokáže, že hľa, svedok je falošný svedok a že hovoril lož na svojho brata, 19.19 učiníte mu to isté, čo on zamýšľal učiniť svojmu bratovi, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 19.20 A ostatní, keď to počujú, budú sa báť a nevykonajú viac takej zlej veci v tvojom strede. 19.21 A nezľutuje sa tvoje oko, ale dá život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu.

5 Mojžišova 20

20.1 Keď vyjdeš do vojny proti svojmu nepriateľovi a uvidíš kone, vozy a ľud, ktorého bude viac ako teba, nebudeš sa ich báť, lebo Hospodin, tvoj Bôh, je s tebou, ktorý ťa vyviedol hore z Egyptskej zeme. 20.2 A bude, keď sa už budete blížiť boju, že pristúpi kňaz a bude hovoriť ľudu 20.3 a povie im: Počuj, Izraelu, vy sa dnes blížite boju idúc proti svojim nepriateľom. Nech sa neľaká vaše srdce, nebojte sa a nestrachujte sa ani sa netraste pred nimi. 20.4 Lebo Hospodin, váš Bôh je to, ktorý ide s vami, aby bojoval za vás s vašimi nepriateľmi, aby vás zachránil. 20.5 A správcovia budú hovoriť ľudu a povedia: Kto je tu taký, ktorý vystavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a posvätil by ho iný. 20.6 A kto je tu medzi vami taký, ktorý vysadil vinicu a neprevzal jej ešte do obecného užitku oddajúc prvú úrodu Hospodinovi? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a niekto iný by ju prevzal do obecného užitku. 20.7 A kto je tu taký, ktorý si zasnúbil ženu a ešte si jej nevzal? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a vzal by si ju niektorý iný. 20.8 A ešte toto budú hovoriť správcovia ľudu a povedia: Kto je tu taký, ktorý sa bojí, a ktorého srdce sa ľaká? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezmalátnil srdca svojich bratov, ako je zmalátnelé jeho srdce. 20.9 A bude, keď dohovoria správcovia ľudu, že ustanovia veliteľov vojska a postavia ich na čelo ľudu. 20.10 Keď sa priblížiš k niektorému mestu, aby si bojoval proti nemu, ponúkneš mu pokoj. 20.11 A bude, ak ti odvetí pokojom a otvorí ti svoje brány, vtedy bude tak, že všetok ľud, ktorý sa najde v ňom, všetci ti budú poplatní a budú ti slúžiť. 20.12 Ale keby neučinilo s tebou pokoja a pustilo by sa s tebou do boja, vtedy ho obľahneš. 20.13 A keď ho vydá Hospodin, tvoj Bôh, do tvojej ruky, pobiješ všetko jeho mužského pohlavia ostrím meča. 20.14 Iba ženy a drobné deti jako i hovädá i všetko, čo bude v meste, všetku jeho korisť ulúpiš sebe a budeš jesť ukoristené od svojich nepriateľov, ktorých ti vydá Hospodin, tvoj Bôh. 20.15 Tak učiníš všetkým mestám, ktoré sú ďaleko vzdialené od teba, ktoré nie sú z miest týchto národov. 20.16 Ale z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, neponecháš živej niktorej duše, 20.17 lež istotne ich zahladíš zarieknuc ich úplnej záhube: Heteja a Amoreja, Kananeja a Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, 20.18 a to preto, aby vás nenaučili robiť podľa niktorých svojich ohavností, ktoré robia svojim bohom, a hrešili by ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 20.19 Keby si obliehal niektoré mesto za dlhý čas bojujúc proti nemu, aby si ho zaujal, nezkazíš jeho stromov tým, že by si ich povytínal sekerou, lebo z nich budeš jesť a preto ich nevysekáš. Lebo veď či je poľný strom človek, aby vošiel pred tebou do ohrady? 20.20 Avšak strom, ktorý znáš, že nie je ovocným stromom, môžeš zkaziť a vyťať a vystavíš si baštu proti mestu, ktoré bojuje s tebou, dokiaľ si ho nepodmaníš.

5 Mojžišova 21

21.1 Keby sa našiel zabitý v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, aby si ju zaujal do dedičstva, ležiaci na poli, a nevedelo by sa, kto ho zabil, 21.2 vtedy vyjdú tvoji starší a tvoji sudcovia a odmerajú vzdialenosť k mestám, ktoré sú vôkol zabitého, 21.3 a keď sa zistí mesto, ktoré je najbližšie zabitému, vezmú starší toho mesta jalovicu, na ktorej sa ešte nerobilo, ktorá ešte neťahala v jarme. 21.4 A starší toho mesta zavedú jalovicu dolu do doliny trvale tečúcej vody, do doliny, ktorá sa neobrába ani neposieva, a tam v doline zotnú jalovici šiju. 21.5 Potom pristúpia kňazi, synovia Léviho, lebo ich si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby mu svätoslúžili a aby dávali požehnanie v mene Hospodinovom, a na ich výroku bude stáť každý spor a každá rana. 21.6 A všetci starší toho mesta, najbližší zabitému, umyjú svoje ruky nad jalovicou, sťatou v doline. 21.7 A osvedčia a povedia: Naše ruky nevylialy tejto krvi, ani naše oči nevidely vraha. 21.8 Pokry hriech svojho ľudu Izraela, ktorý si vykúpil, Hospodine, a nedaj nevinnej krvi doprostred svojho ľudu Izraela, a bude im prikrytá a tak odpustená tá krv. 21.9 A ty odpraceš nevinnú krv zo svojho stredu, keď budeš činiť to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových. 21.10 Keď vyjdeš do vojny proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Bôh, ho dá do tvojej ruky, a zajmeš z nich do zajatia, 21.11 a keď by si videl medzi zajatými ženu pekného vzozrenia a zamiloval by si si ju a vzal by si si ju za ženu, 21.12 vtedy ju dovedieš do stredu svojho domu, kde oholí svoju hlavu a obreže svoje nehty. 21.13 A složiac so seba rúcho, v ktorom bola zajatá, bude bývať v tvojom dome a bude oplakávať svojho otca a svoju matku za celý mesiac, a potom vojdeš k nej, a vezmeš si ju za manželku, a bude ti ženou. 21.14 Ale keby sa ti potom zneľúbila, prepustíš ju, aby išla, kam chce; ale predať jej nepredáš za peniaze ani s ňou nebudeš zaobchodiť krute, za to, že si ju ponížil. 21.15 Keby mal niektorý muž dve ženy, z ktorých by jednu miloval a druhú nenávidel a keby mu porodily synov, obe, milovaná i nenávidená, a keby bol prvorodený syn synom nenávidenej, 21.16 stane sa v deň, v ktorý bude do dedičstva dávať svojim synom to, čo má, že nebude môcť dať práva prvorodenstva synovi milovanej pred prvorodeným synom nenávidenej. 21.17 Ale vyznačí prvorodeného, syna nenávidenej, tým, že mu dá po dve čiastky zo všetkého, čo sa najde u neho, pretože on je prvotinou jeho sily, jeho je právo prvorodenstva. 21.18 Keby mal niekto nezdarného syna spúrneho a nepoddajného, ktorý by nepočúval na hlas svojho otca a na hlas svojej matere, a hoci by ho káznili, predsa by ich len neposlúchal, 21.19 vtedy ho pochytia jeho otec a jeho mať a vyvedú ho von ku starším jeho mesta a ku bráne jeho miesta 21.20 a povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je spúrny a nepoddajný, nepočúva na náš hlas, je žráč a pijan. 21.21 Vtedy ho ukameňujú všetci mužovia jeho mesta, a zomrie. A odpraceš také zlo zo svojho stredu. A počujú to, celý Izrael, a budú sa báť. 21.22 A keby bol na niekom hriech, pre ktorý by bol hoden súdu smrti, a súc popravený zomrel by, a povesil by si ho na drevo, 21.23 nezostane jeho mŕtve telo cez noc na dreve, ale ho doista pochováš toho istého dňa, lebo povesený je zlorečenstvom od Boha. A preto nezanečistíš svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva.

5 Mojžišova 22

22.1 Keby si videl blúdiť vola svojho brata alebo jeho dobytča, neskryješ sa pred nimi, ale doista ich dovedieš zpät svojmu bratovi. 22.2 A keby tvoj brat nebol blízko teba, a neznal by si ho, dovedieš to do svojho domu, a bude u teba, dokiaľ ho nebude hľadať tvoj brat, a vrátiš mu ho. 22.3 Tak učiníš s jeho oslom a tak učiníš i s jeho rúchom, tak učiníš s každou ztratenou vecou svojho brata, ktorá by sa mu ztratila, keď ju najdeš; nebudeš sa môcť ukryť. 22.4 Neuvidíš svojho bratovho osla alebo jeho vola padlých ležať na ceste, aby si sa ukryl pred nimi; doista ich pozdvihneš s ním. 22.5 Nebude na žene ničoho toho, čo patrí mužovi, ani si muž neoblečie rúcha ženy, lebo ohavnosťou je Hospodinovi, tvojmu Bohu, každý, kto to robí. 22.6 Keby sa nahodilo vtáčie hniezdo pred tebou na ceste, na jakomkoľvek strome alebo na zemi, v ktorom by boly mláďatá alebo vajcia, a matka by sedela na mláďatách alebo na vajciach, nevezmeš matky s mladými. 22.7 Doista pustíš matku a mladé si vezmeš, aby ti bolo dobre, a aby si predĺžil svoje dni. 22.8 Keď vystavíš nový dom, spravíš zábradlie na svojej streche dookola, aby si neuvalil krvi na svoj dom, keby spadol niekto s neho. 22.9 Neposeješ svojej vinice rôznym semenom, aby si neposvätil náplne semena, ktoré si vysial, a úrody vinice. 22.10 Nebudeš orať spolu na volovi a na oslovi. 22.11 Neoblečieš rúcha, zhotoveného z miešaného pradiva, utkaného z vlny a z ľanu spolu. 22.12 Spravíš si strapce na štyroch rohoch svojho odevu, ktorým sa odievaš. 22.13 Keby si niekto vzal ženu a vošiel by k nej a potom by ju nenávidel 22.14 a hovoril by o nej zlé veci a pustil by tak o nej zlú povesť a povedal by: Vzal som si túto ženu, a keď som sa jej priblížil, nenašiel som u nej panenstva. 22.15 Vtedy vezme otec dievčiny i jej matka dôkaz panenstva dievčiny a vynesú ho ku starším mesta ku bráne. 22.16 A otec dievčiny povie starším: Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu, ktorý ju teraz nenávidí. 22.17 A hľa, hovorí o nej zlé veci, vraj nenašiel som pri tvojej dcére panenstva. A toto je dôkaz panenstva mojej dcéry. A rozprestrú rúcho pred staršími mesta. 22.18 Vtedy vezmú starší toho mesta muža a potrescú ho. 22.19 A pokutujú ho na sto striebra a dajú otcovi dievčiny, pretože vypustil zlú povesť o dcére Izraelovej, a bude mu ženou; nebude môcť ju preč poslať po všetky svoje dni. 22.20 Ale ak by to bola pravda, a nenašiel by sa dôkaz panenstva dievčiny, 22.21 vtedy vyvedú dievčinu ku dveriam domu jej otca a uhádžu ju mužovia jej mesta kamením, a zomrie preto, že vykonala bláznovstvo v Izraelovi smilniac v dome svojho otca, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 22.22 Keby bol niekto najdený, že leží so ženou, vydatou za muža, vtedy zomrú obidvaja, i muž, ktorý ležal so ženou, i žena, a odpraceš také zlo z Izraela. 22.23 Keby sa stalo, že by dievka, panna,, bola zasnúbená mužovi, a našiel by ju nejaký muž v meste a ležal by s ňou, 22.24 vtedy vyvediete obidvoch ku bráne toho mesta a uhádžete ich kamením a zomrú, dievku preto, že nekričala súc v meste, a muža preto, že ponížil ženu svojho blížneho, a tedy odpraceš také zlo zo svojho stredu. 22.25 Ale keby našiel muž zasnúbenú dievku na poli a keby jej ten muž urobil násilie a ležal by s ňou, vtedy zomrie muž, ktorý ležal s ňou, iba sám. 22.26 Ale dievke neurobíš ničoho; dievka nemá hriechu, pre ktorý by mala zomrieť, lebo vec je tá istá, jako keby povstal niekto na svojho blížneho a zavraždil ho. 22.27 Lebo ju našiel na poli; zasnúbená dievka kričala, a nebolo nikoho, kto by ju bol zachránil. 22.28 Keby našiel niektorý muž dievku, pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a pochytil by ju a ležal by s ňou, a boli by najdení, 22.29 vtedy dá muž, ktorý ležal s ňou, otcovi dievky päťdesiat šeklov striebra, a bude mu ženou, za to, že ju ponížil, nebude ju môcť poslať preč po všetky svoje dni. 22.30 Nikto si nevezme ženy svojho otca a neodkryje krýdla rúcha svojho otca.

5 Mojžišova 23

23.1 Nevojde do shromaždenia Hospodinovho ten, ktorý by bol odmužený rozmliaždením semeníka, ani ten, ktorý by mal odrezaný úd výlevu. 23.2 Nevojde do shromaždenia Hospodinovho syn nepoctivej lože, ani desiate pokolenie mu nevojde do shromaždenia Hospodinovho. 23.3 Nevojde do shromaždenia Hospodinovho niktorý Ammonita ani Moábita, ani ich desiate pokolenie nevojde do shromaždenia Hospodinovho, až na veky, 23.4 pretože vám nevyšli v ústrety s chlebom a s vodou na ceste, keď ste išli z Egypta, a preto, že za mzdu najal proti tebe Baláma, syna Beorovho, z Petora v Aramejskom Medzirieči, aby ťa preklial. 23.5 Avšak Hospodin, tvoj Bôh, nechcel počuť Baláma, ale Hospodin, tvoj Bôh, ti obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval Hospodin, tvoj Bôh. 23.6 Nebudeš hľadať ich pokoja ani ich dobrého po všetky svoje dni až na veky. 23.7 Nebudeš si oškliviť Edomeja, lebo je tvoj brat. Nebudeš si oškliviť Egypťana, lebo si bol pohostínom v jeho zemi. 23.8 Synovia, ktorí sa im zrodia, ich tretie pokolenie už vojde do shromaždenia Hospodinovho. 23.9 Keď vyjdeš táborom na svojich nepriateľov, vystríhať sa budeš každej zlej veci. 23.10 Keď bude niekto medzi vami, kto nebude čistý pre nočnú príhodu, vyjde von za tábor, nevojde do tábora. 23.11 A keď sa bude chýliť k večeru, umyje sa vodou, a keď zajde slnko, vojde do tábora. 23.12 Budeš mať i miesto vonku za táborom, a ta budeš chodiť von. 23.13 A budeš mať i lopatku vo svojej výzbroji a keď budeš mať prisadnúť vonku, vykopeš ňou jamku a obrátiac sa prikryješ svoju nečistotu. 23.14 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, sa prechodí prostred tvojho tábora, aby ťa vytrhoval a aby vydal tvojich nepriateľov pred tebou, a preto bude tvoj tábor svätý, aby nevidel u teba nejakej mrzkej veci, pre ktorú by sa odvrátil od teba. 23.15 Nevydáš sluhu jeho pánovi, ktorý sa utečie k tebe od svojho pána. 23.16 S tebou bude bývať v tvojom strede na mieste, ktoré si vyvolí v niektorej z tvojich brán, kde sa mu bude ľúbiť. Nebudeš ho utláčať. 23.17 Nebude zasvätenej smilstvu zo dcér Izraelových, ani nebude zasväteného smilstvu zo synov Izraelových. 23.18 Nevnesieš mzdy smilnice ani platu psa do domu Hospodina, svojho Boha, nech by to bolo z jakéhokoľvek sľubu, lebo i to i to je ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha. 23.19 Nepožičiaš svojmu bratovi na úrok, úrok od peňazí, úrok od pokrmu ani na úrok od nijakej veci, ktorá sa požičiava na úrok. 23.20 Cudziemu požičiaš na úrok, ale svojmu bratovi nepožičiaš na úrok, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka na zemi, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 23.21 Keď sľúbiš Hospodinovi, svojmu Bohu, sľub, bez odkladu ho splníš tak, ako si sľúbil; lebo istotne by to vyhľadal Hospodin, tvoj Bôh, od teba, a bol by na tebe hriech. 23.22 Ale keď nebudeš sľubovať, nebude na tebe hriechu. 23.23 No, to, čo vyšlo z tvojich rtov, budeš ostríhať, a učiníš tak, ako si sľúbil Hospodinovi, svojmu Bohu, dobrovoľne to, čo si vravel svojimi ústami. 23.24 Keď vojdeš do vinice svojho blížneho, naješ sa hrozna, koľko sa ti bude ľúbiť, do sýtosti, ale nedáš do svojej nádoby. 23.25 Keď vojdeš do stojaceho obilia svojho blížneho, keď budeš chcieť, natrháš si klasov svojou rukou, ale sa nezaženieš na obilie svojho blížneho kosákom.

5 Mojžišova 24

24.1 Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, 24.2 a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža, 24.3 a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muž a napíše jej rozvodný list a dá do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, alebo keď zomrie ten druhý muž, ktorý si ju bol vzal za ženu, 24.4 nebude si ju môcť ten jej prvý muž, ktorý ju zahnal, zase vziať, aby mu bola ženou, keď už bola poškvrnená, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva. 24.5 Keď si niekto vezme novú ženu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloží na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ženou, ktorú si vzal. 24.6 Nikto nevezme do zálohu mlynca ani žernova, lebo ten by vzal dušu do zálohu. 24.7 Keby bol niekto pristihnutý, že ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 24.8 Strež sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili. 24.9 Pamätať budeš na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta. 24.10 Keď požičiaš svojmu blížnemu nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si vzal niečo z jeho vecí do zálohu. 24.11 Vonku budeš stáť, a človek, ktorému požičiavaš, vynesie záloh von k tebe. 24.12 A keby to bol chudobný človek, nebudeš ležať v jeho zálohu. 24.13 Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby ležiac vo svojom rúchu žehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred Hospodinom, svojím Bohom. 24.14 Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach. 24.15 V jeho deň mu dáš jeho mzdu, ani nezajde nad ňou slnce, lebo je chudobný a ku nej pozdvihuje svoju dušu; aby nevolal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech. 24.16 Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; každý z nich zomrie za svoj vlastný hriech. 24.17 Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy. 24.18 Ale budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte, a že ťa vykúpil odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec. 24.19 Keď sožneš svoje žnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v každej práci tvojich rúk. 24.20 Keď budeš otĺkať svoju olivu, nebudeš po sebe prezerať vetví; pohostínovi bude, sirote a vdove. 24.21 Keď oberieš svoju vinicu, nebudeš paberkovať po sebe; to, čo zostane, bude pohostínovi, sirote a vdove. 24.22 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.

5 Mojžišova 25

25.1 Keby povstal spor medzi niektorými ľuďmi, prijdú k súdu, a budú ich súdiť a vyhlásia toho, kto je spravedlivý, za spravedlivého, a vinného vyhlásia za vinného. 25.2 A keby vinník zaslúžil bitku, vtedy rozkáže sudca ho položiť a dá ho biť pred sebou, podľa veľkosti jeho viny, istým počtom úderov. 25.3 Štyridsať ráz ho dá uderiť; nepridá, aby snáď, keby ho dal biť nad to, primnohými údermi, nebol potupený tvoj brat pred tvojimi očima. 25.4 Nezaviažeš volu úst, keď mláti. 25.5 Keby bývali bratia spolu, a jeden z nich by zomrel, a nemal by syna, žena toho mŕtveho sa nevydá von za cudzieho; jej švagor vojde k nej a vezme si ju za ženu švagrovským právom. 25.6 A bude, že prvorodený, ktorého porodí, bude stáť na mene jeho brata, toho zomrelého, aby nebolo vytreté jeho meno z Izraela. 25.7 Ale keby nechcel človek vziať si svoju švagrinú-vdovu za ženu, vtedy odíde jeho švagriná hore ku bráne ku starším a povie: Brat môjho zomrelého muža nechce vzbudiť svojmu bratovi meno v Izraelovi, nechce si ma vziať za ženu podľa švagrovského práva. 25.8 Vtedy ho zavolajú starší jeho mesta a budú s ním hovoriť. A keby stojac povedal: Nechcem si ju vziať, 25.9 pristúpi k nemu jeho švagriná-vdova pred očami starších, sozuje jeho obuv s jeho nohy a napľuje mu do tvári, odpovie a riekne: Tak sa urobí mužovi, ktorý nebuduje domu svojho brata. 25.10 A bude sa volať v Izraelovi: Dom vyzutého z obuvi. 25.11 Keby sa vadili mužovia spolu, druh s druhom, a keby pristúpila žena toho jedného, aby vytrhla svojho muža z ruky toho, ktorý by ho bil, a vystrela by svoju ruku a pochytila ho za jeho úd hanby, 25.12 vtedy utneš jej ruku; nezľutuje sa tvoje oko. 25.13 Nebudeš mať vo svojom miešku rôzneho závažia, väčšieho a menšieho. 25.14 Nebudeš mať vo svojom dome rôznej efy, väčšej a menšej. 25.15 Závažie budeš mať úplné a spravedlivé, aj efu budeš mať úplnú a spravedlivú, aby sa predĺžily tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 25.16 Lebo ohavnosťou Hospodina, tvojho Boha, je každý, kto to robí, každý, kto robí neprávosť. 25.17 Pamätať budeš na to, čo ti urobil Amalech na ceste, keď ste išli z Egypta, 25.18 že vyšiel proti tebe na ceste a pobil všetkých zadných v tvojom tábore utrmácaných, idúcich za tebou, kým si ty bol ustatý a zomdlený, a nebál sa Boha. 25.19 A preto bude, keď ti dá Hospodin, tvoj Bôh, odpočinutie od všetkých tvojich nepriateľov dookola v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, vyhladíš pamiatku Amalecha zpod nebies. Nezabudneš!

5 Mojžišova 26

26.1 A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej, 26.2 že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 26.3 Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes Hospodinovi, tvojmu Bohu, že som prišiel do zeme, o ktorej prisahal Hospodin našim otcom, že nám ju dá. 26.4 A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom Hospodina, tvojho Boha. 26.5 A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu. 26.6 A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú službu otrockú. 26.7 A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk. 26.8 A Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi. 26.9 A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 26.10 Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, Hospodine. A necháš to pred Hospodinom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred Hospodinom, svojím Bohom. 26.11 A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede. 26.12 Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa, 26.13 povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol. 26.14 Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas Hospodina, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal. 26.15 Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 26.16 Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje Hospodin, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 26.17 Dneská si prehlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas. 26.18 A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania, 26.19 a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.

5 Mojžišova 27

27.1 A Mojžiš prikázal i so staršími Izraelovými ľudu povediac: Ostríhať budete všetky prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, 27.2 a bude toho dňa, ktorého prejdete cez Jordán do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, že si postavíš veľké kamene a olíčiš ich vápnom. 27.3 Napíšeš na ne všetky slová tohoto zákona, keď prejdeš na druhú stranu, aby si vošiel do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, tak ako ti hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov. 27.4 A bude, keď prejdete cez Jordán, že postavíte tie kamene, o ktorých vám ja prikazujem dnes, na vrchu Ébale a olíčiš ich vápnom 27.5 a vystavíš tam oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov; nezaženieš sa nad nimi železom. 27.6 Z neotesaných kameňov vystavíš oltár Hospodina, svojho Boha, a budeš na ňom obetovať zápalné obeti Hospodinovi, svojmu Bohu. 27.7 A zabíjajúc obetovať budeš pokojné obeti a budeš tam jesť a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom. 27.8 A napíšeš na kamene všetky slová tohoto zákona, zreteľne a dobre. 27.9 A Mojžiš hovoril i kňazi Levitovia všetkému Izraelovi a vravel; Mlč a počuj, Izraelu, tohoto dňa si sa stal ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu; 27.10 preto budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš činiť jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes. 27.11 A Mojžiš prikázal ľudu toho dňa a riekol: 27.12 Títo budú stáť, aby žehnali ľud, na vrchu Gerizíme, keď prejdete cez Jordán; Simeon, Lévi, Júda, Izachár, Jozef a Benjamin. 27.13 A títo sa postavia na vrchu Ébale, aby kliali; Rúben, Gád, Aser, Zabulon, Dán a Naftali. 27.14 A Leviti odpovedia a rieknu všetkým mužom Izraelovým povýšeným hlasom: 27.15 Zlorečený človek, ktorý by spravil rytinu alebo sliatinu nejakej modly, ohavnosť Hospodina, dielo rúk remeselníka, a položil niekde na skryté miesto. A všetok ľud odpovie a riekne: Ameň. 27.16 Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať. A všetok ľud povie; Ameň. 27.17 Zlorečený, kto by preniesol medzník svojho blížneho. A všetok ľud povie: Ameň. 27.18 Zlorečený, kto by zaviedol slepého, aby zablúdil na ceste. A všetok ľud povie: Ameň. 27.19 Zlorečený, kto by prevrátil súd pohostína, siroty alebo vdovy. A všetok ľud povie: Ameň. 27.20 Zlorečený, kto by ležal so ženou svojho otca, pretože odkryl krýdlo odevu svojho otca. A všetok ľud povie: Ameň. 27.21 Zlorečený, kto by ležal s nejakým hovädom, nech by bolo jakékoľvek. A všetok ľud povie: Ameň. 27.22 Zlorečený, kto by ležal so svojou sestrou, s dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej materi. A všetok ľud povie: Ameň. 27.23 Zlorečený, kto by ležal so svojou svokrou. A všetok ľud povie: Ameň. 27.24 Zlorečený, kto by zabil alebo nabil svojho blížneho v skrytosti. A všetok ľud povie: Ameň. 27.25 Zlorečený, kto by vzal úplatok, aby zabil nevinného človeka. A všetok ľud povie: Ameň. 27.26 Zlorečený, kto by nepostavil slov tohoto zákona, aby ich činil. A všetok ľud povie: Ameň.

5 Mojžišova 28

28.1 A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, že ťa vyvýši Hospodin, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme. 28.2 A prijdú na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha. 28.3 Požehnaný budeš v meste, a požehnaný budeš na poli. 28.4 Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. 28.5 Požehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto. 28.6 Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. 28.7 Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou. 28.8 Hospodin prikáže svojmu požehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A požehná ťa v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 28.9 Hospodin si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách. 28.10 A uvidia všetky národy zeme, že meno Hospodinovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť. 28.11 A Hospodin učiní, že budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho života, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, že ti ju dá. 28.12 Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho. 28.13 A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil. 28.14 A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúžil. 28.15 Ale stane sa, ak by si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania a všetky jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes, že prijdú na teba všetky tieto kliatby a dostihnú ťa. 28.16 Zlorečený budeš v meste a zlorečený budeš na poli. 28.17 Zlorečený bude tvoj koš i tvoje koryto na cesto. 28.18 Zlorečený bude plod tvojho života i plod tvojej pôdy, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. 28.19 Zlorečený budeš, keď budeš vchádzať a zlorečený budeš, keď budeš vychádzať. 28.20 Hospodin pošle na teba zlorečenstvo, desivú bezradnosť a kliatbu na všetko, po čom siahne tvoja ruka, čokoľvek budeš robiť, dokiaľ nebudeš zahladený a dokiaľ skoro nezahynieš pre svoje zlé skutky, pretože si ma opustil. 28.21 Hospodin učiní to, aby sa ťa pridŕžal mor, dokiaľ ťa nevyplieni zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 28.22 Hospodin ťa bude biť suchotinami, zimnicou a horúčkou, veľkou horúčavou a mečom, suchom a rudou, a budú ťa prenasledovať, dokiaľ nezahynieš. 28.23 Tvoje nebesia, ktoré sú nad tvojou hlavou, budú meďou, a zem, ktorá je pod tebou, bude železom. 28.24 Hospodin dá, aby dažďom tvojej zeme bol prach a popol, ktorý sostúpi na teba s neba, dokiaľ nebudeš zahladený. 28.25 Hospodin dá to, aby si bol porazený pred svojimi nepriateľmi. Jednou cestou vyjdeš proti nemu, a siedmimi cestami budeš utekať pred ním, a budeš sa ponevierať po všetkých kráľovstvách zeme na postrach a na postrk. 28.26 A tvoja mŕtvola bude za pokrm všetkým vtákom nebies i šelmám zeme, a nebude toho, kto by zaplašil. 28.27 A Hospodin ťa bude biť egyptským vredom a bolestnými opuchlinami na zadnom tele, chrastami a svrabom, takže sa nebudeš môcť vyhojiť. 28.28 A Hospodin ťa bude biť šialenstvom, slepotou a chvením srdca. 28.29 Budeš hmatať o poludní, jako hmatá slepý v hustej tme, a nebudeš mať zdaru na svojich cestách, ale budeš vždy len utískaný a olupovaný po všetky dni, a nebude toho, kto by zachránil. 28.30 Ženu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou ležať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať. 28.31 Tvojho vola zabijú pred tvojimi očima, ale nebudeš jesť z neho; tvojho osla ulúpia zpred teba, a nevráti sa viacej k tebe; tvoje drobné stádo bude dané tvojim nepriateľom, a nebudeš mať toho, kto by ťa zachránil. 28.32 Tvoji synovia a tvoje dcéry budú vydaní inému národu, kým tvoje oči budú hľadieť na to a budú hynúť pre nich deň ako deň, a tvoja ruka nebude mať sily. 28.33 Úrodu tvojej zeme a všetko tvoje úsilie požerie národ, ktorého neznáš, a budeš iba utískaný a drtený po všetky dni. 28.34 A zošalieš od toho, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 28.35 Hospodin ťa bude biť najhorším vredom na kolenách i na lýtkach, takže sa nebudeš môcť vyhojiť, od spodku tvojej nohy až do vrchu tvojej hlavy. 28.36 Hospodin zavedie i teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorého si neznal ani ty ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu. 28.37 A budeš na úžas, na príslovie a na rezavý posmech u všetkých národov, kam ťa zavedie Hospodin. 28.38 Vynesieš mnoho semena na pole a spraceš málo, lebo to obožerú kobylky. 28.39 Vysadíš vinicu a budeš obrábať, ale vína piť nebudeš ani nebudeš snášať, lebo to požerie červ. 28.40 Budeš mať aj olivy vo všetkých svojich krajoch, ale olejom sa mazať nebudeš, lebo tvoja oliva opŕchne. 28.41 Naplodíš synov a dcér, ale nebudú tvoji, pretože pojdú do zajatia. 28.42 Všetky tvoje stromy jako i plod tvojej pôdy zaujme v dedičstvo chrobač. 28.43 Pohostín, ktorý bude v tvojom strede, bude vystupovať nad teba vždy vyššie a vyššie, a ty budeš sostupovať nižšie a nižšie. 28.44 On ti bude požičiavať, a ty mu nebudeš požičiavať. On bude hlavou, a ty budeš chvostom. 28.45 A prijdú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať a stíhať ťa, dokiaľ nebudeš zahladený, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak aby si bol ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal; 28.46 budú na tebe na znamenie a na zázrak i na tvojom semene až na veky, 28.47 preto, že si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, s radosťou a ochotou srdca majúc všetkého množstvo. 28.48 A preto budeš slúžiť svojim nepriateľom, tomu, ktorého pošle na teba Hospodin, o hlade a smäde, v nahote a v nedostatku všetkého potrebného a vzloží železné jarmo na tvoju šiju, a to tak, dokiaľ ťa nezahladí. 28.49 Hospodin dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť. 28.50 Bude to nestudatý národ, tvrdý, ktorý nebude hľadieť na starca ani sa nezľutuje nad dieťaťom. 28.51 A požerie plod tvojho dobytka i plod tvojej pôdy, a bude žrať, dokiaľ nebudeš zahladený, ktorý ti nezanechá obilia ani šťavy z hrozna ani oleja, mláďatá tvojho rožného statku ani matiek tvojich stád oviec a kôz, dokiaľ len ťa nevyhubí. 28.52 Sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach a bude ťa svierať, dokiaľ nepadnú tvoje vysoké múry hradné, na ktoré sa ty nadeješ, po celej tvojej zemi. A sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach po celej tvojej zemi, ktorú dal Hospodin, tvoj Bôh, tebe. 28.53 A budeš jesť plod svojho vlastného života, telo svojich synov a svojich dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ. 28.54 Rozmaznaný človek medzi vami a vychovaný vo veľkej rozkoši bude závidieť svojmu bratovi i žene svojho lona i ostatku svojich synov, ktorých mu ešte ponechá nepriateľ, 28.55 takže neudelí niktorému z nich tela svojich synov, ktoré bude jesť, pretože mu nepozostane ničoho v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich bránach. 28.56 Rozmaznaná medzi vami a vychovaná v rozkoši, ktorá z rozkoše a z maznavej chúlostivosti nepokúsila sa ani len svoju nohu postaviť na zem, bude závidieť mužovi svojho lona i svojmu synovi a svojej dcére, 28.57 a to i svojej postieľky, ktorá vyjde z nej po pôrode, i svojich synov, ktorých porodí, lebo ich bude tajne jesť v nedostatku všetkého potrebného v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ v tvojich bránach. 28.58 Ak nebudeš ostríhať a činiť všetky slová tohoto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, aby si sa bál toho preslávneho mena hrozného, Hospodina, svojho Boha, 28.59 vtedy ťa bude biť Hospodin podivnými ranami i tvoje semeno, veľkými ranami stálymi a zlými nemocami trvanlivými. 28.60 A obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých sa bojíš a budú sa ťa držať. 28.61 I všelijakú chorobu i všelijakú ranu, ktorá nie je napísaná v knihe tohoto zákona, uvedie Hospodin na teba, a to bude tak, dokiaľ nebudeš zahladený. 28.62 A zostane vás málo namiesto toho, že vás bolo jako nebeských hviezd čo do množstva, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha. 28.63 A stane sa, že jako sa radoval Hospodin nad vami, keď vám činil dobré a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin nad vami, keď vás bude hubiť a plieniť, a budete zahnaní zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 28.64 Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, drevu a kameňu. 28.65 A medzi tými národami nebudeš mať oddychu, ani tvoja noha nebude mať miesta, kde by si odpočinula. A tam ti dá Hospodin ľakavé srdce, umdlenosť očí a trúchlivé hynutie duše. 28.66 A tvoj život ti bude visieť na nitke pred tebou, a budeš sa strachovať vodne i vnoci. A nikde nebudeš istý svojho života. 28.67 Ráno povieš: Keby len už bol večer! A večer povieš: Keby len už bolo ráno! pre strach svojeho srdca, ktorým sa budeš strachovať, a pre to, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 28.68 A Hospodin ťa zavedie zpät do Egypta na lodiach, cestou, o ktorej som ti povedal: Neuvidíš jej viacej, a tam sa budete predávať tvojim nepriateľom za sluhov a za dievky, a nebude toho, kto by kúpil.

5 Mojžišova 29

29.1 Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe. 29.2 Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi, 29.3 tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky. 29.4 Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa. 29.5 A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe. 29.6 Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Bôh. 29.7 Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich. 29.8 A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho. 29.9 A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť. 29.10 Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci mužovia Izraelovi, 29.11 vaše deti, vaše ženy i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čerpá tvoju vodu, 29.12 aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes, 29.13 aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. 29.14 A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu, 29.15 ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes. 29.16 Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. 29.17 A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. 29.18 Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, 29.19 a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. 29.20 Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies. 29.21 A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona, 29.22 takže povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu, 29.23 sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa neposieva ani že nerodí, ani že nerastie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti. 29.24 A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu? 29.25 A povedia: Preto, že opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme, 29.26 a odišli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil. 29.27 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe, 29.28 a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľutosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes. 29.29 Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.

5 Mojžišova 30

30.1 A stane sa, keď prijdú na teba všetky tieto slová, požehnanie i kliatba, ktoré som ti predložil, a rozpomenieš sa na ne, kdekoľvek by si bol medzi národami, kam by ťa zahnal Hospodin, tvoj Bôh, 30.2 a keby si sa navrátil k Hospodinovi, svojmu Bohu, a počúval by si na jeho hlas podľa všetkého toho, čo ti ja prikazujem dnes, ty i tvoji synovia, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 30.3 vtedy zase navráti Hospodin, tvoj Bôh, tvojich zajatých a zľutuje sa nad tebou a zase ťa shromaždí zo všetkých národov, medzi ktoré ťa bol rozptýlil Hospodin, tvoj Bôh. 30.4 Keby bol niekto z tvojich zahnaný hoc i na koniec nebies, aj odtiaľ ťa shromaždí Hospodin, tvoj Bôh, a odtiaľ ťa vezme. 30.5 A Hospodin, tvoj Bôh, ťa dovedie do zeme, ktorú boli do dedičstva zaujali tvoji otcovia, a zaujmeš ju do dedičstva a dobre ti učiní a rozmnoží ťa viacej, ako bol rozmnožil tvojich otcov. 30.6 A Hospodin, tvoj Bôh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho semena, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si žil. 30.7 A Hospodin, tvoj Bôh, položí všetky tieto kliatby na tvojich nepriateľov a na tých, ktorí ťa nenávideli, ktorí ťa prenasledovali. 30.8 A ty sa obrátiš a budeš počúvať na hlas Hospodinov a budeš činiť všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes. 30.9 A Hospodin, tvoj Bôh, to dá, že budeš mať hojnosť v každej práci svojich rúk, v plode svojho života, v plode svojich hoviad, v plode svojej pôdy tebe na dobré, lebo Hospodin sa zase navráti, aby sa radoval nad tebou na tvoje dobré, jako sa radoval nad tvojimi otcami, 30.10 keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, nato, aby si ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, to, čo je napísané v tejto knihe zákona, keď sa obrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 30.11 Lebo toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, nie je nad tvoje sily a nad tvoj um ani nie je ďaleké; 30.12 nie je voľakde na nebesiach, aby si povedal: Kto nám vystúpi hore do neba, aby nám ho vzal odtiaľ, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? 30.13 Ani nie je voľakde za morom, aby niekto povedal: Kto nám zajde za more, aby nám ho vzal a doniesol, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? 30.14 Lebo slovo je veľmi blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil. 30.15 Hľaďže, dnes som ti predložil život a dobré, smrť a zlé 30.16 prikazujúc ti dnes, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a aby si ostríhal jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, aby si žil a množil sa, a aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v zemi, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 30.17 No, jestli sa odvráti tvoje srdce a nebudeš poslúchať, ale sa dáš zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a budeš im slúžiť, 30.18 oznamujem vám dnes, že istotne zahyniete; nebudete dlho žiť na zemi, do ktorej ideš cez Jordán, idúc ta nato, aby si ju zaujal do dedičstva. 30.19 Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu. A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje semeno, 30.20 aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si počúval na jeho hlas a aby si sa ho držal, lebo on je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní, aby si býval na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, povediac, že im ju dá.

5 Mojžišova 31

31.1 A Mojžiš odišiel a hovoril tieto slová všetkému Izraelovi. 31.2 A povedal im: Je mi dnes stodvadsať rokov; nebudem už viacej môcť vyjsť a vojsť a tak byť vaším vodcom. A Hospodin mi tiež povedal: Neprejdeš za tento Jordán. 31.3 Hospodin, tvoj Bôh, on pojde pred tebou, on vyhladí tie národy zpred tvojej tvári, a zaujmeš ich do dedičstva. Jozua pojde pred tebou, tak ako hovoril Hospodin. 31.4 A Hospodin im učiní, jako učinil Síchonovi a Ógovi, kráľom Amoreja, a ich zemi, ktorých vyhladil. 31.5 Hospodin ich vydá pred vami, aby boli porazení, a učiníte im podľa každého prikázania, ktoré som vám prikázal. 31.6 Buďte zmužilí a silní, nebojte sa a nedeste sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Bôh, ide s tebou; neopustí ťa ani ťa nezanechá. 31.7 A Mojžiš zavolal Jozuu a povedal mu pred očami celého Izraela: Buď zmužilý a silný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do zeme, ktorú s prísahou sľúbil Hospodin ich otcom povediac, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš do dedičstva. 31.8 A Hospodin, on pojde pred tebou, on bude s tebou, neopustí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať! 31.9 A Mojžiš napísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a všetkým starším Izraelovým. 31.10 A Mojžiš im prikázal a riekol: Na konci siedmich rokov, na výročnú slávnosť roku úpustu, na sviatok stánov, 31.11 keď prijde celý Izrael ukázať sa pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať tento zákon pred celým Izraelom, v ich uši. 31.12 Shromaždi ľud, mužov i ženy i deti i svojho pohostína, ktorý je v tvojich bránach, aby počuli a aby sa učili a aby sa báli Hospodina, vášho Boha, a budú ostríhať, aby činili všetky slová tohoto zákona. 31.13 Aj ich synovia, ktorí ešte neznajú toho, budú počúvať a budú sa učiť báť sa Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, ktoré budete žiť na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva. 31.14 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, priblížily sa tvoje dni, aby si zomrel. Povolaj Jozuu a postavte sa v stáne shromaždenia, a prikážem mu. Vtedy išiel Mojžiš a Jozua a postavili sa v stáne shromaždenia. 31.15 A Hospodin sa ukázal v stáne v oblakovom stĺpe, a oblakový stĺp stál nad dverami stánu. 31.16 A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, budeš ležať so svojimi otcami, a tento ľud vstane a bude smilniť idúc za bohmi cudzincov, obyvateľov zeme, do ktorej ide, aby žil medzi nimi, a opustí ma a zruší moju smluvu, ktorú som učinil s ním. 31.17 Preto sa môj hnev zapáli na neho toho dňa, a opustím ich a skryjem pred nimi svoju tvár, a bude na zožranie, a prijdú naň mnohé zlé veci a úzkosti, a povie toho dňa: Či neprišly na mňa tieto zlé veci preto, že nie je môjho Boha v mojom strede? 31.18 A ja istotne skryjem svoju tvár toho dňa pre všetko to zlé, ktoré páchal, keď sa obrátil k iným bohom. 31.19 A tak teraz si napíšte túto pieseň, a nauč ju synov Izraelových, vlož ju do ich úst, aby mi bola táto pieseň za svedka proti synom Izraelovým. 31.20 Lebo ho dovediem do zeme, ktorú som prisahal jeho otcom, ktorá tečie mliekom a medom, a keď bude jesť a nasýti sa a stučneje, obráti sa k iným bohom, a budú im slúžiť a budú ma popudzovať k hnevu a zrušia moju smluvu. 31.21 A stane sa, keď prijdú na neho mnohé zlé veci a úzkosti, že táto pieseň bude svedčiť pred ním ako svedok, lebo nebude zabudnutá ani neodíde od úst jeho semena, lebo viem, čo myslí a čo bude robiť ešte dnes, prv ako ho vovediem do zeme, ktorú som mu prisahal. 31.22 A Mojžiš napísal túto pieseň toho istého dňa a učil ju synov Izraelových. 31.23 A Hospodin prikázal i Jozuovi, synovi Núnovmu, a riekol: Buď zmužilý a silný, lebo ty vovedieš synov Izraelových do zeme, ktorú som im prisahal, a ja budem s tebou. 31.24 A stalo sa, keď dopísal Mojžiš slová tohoto zákona do knihy až do posledného slova, 31.25 že prikázal, Mojžiš, Levitom, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a povedal: 31.26 Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka. 31.27 Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem! 31.28 Shromaždite ku mne všetkých starších svojich pokolení a svojich správcov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a zavolám proti nim za svedkov nebesia i zem. 31.29 Lebo viem, že sa veľmi porušíte po mojej smrti a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal, pre čo prijde na vás to zlé v neskorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk. 31.30 A Mojžiš hovoril v uši celého shromaždenia Izraelovho slová tejto piesne až do posledného slova.

5 Mojžišova 32

32.1 Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť! A zem nech počuje reči mojich úst! 32.2 Moje naučenie sa bude liať ako hojný dážď; moja mluva bude vlažiť ako rosa; bude jako tichý dážď na mladistvú trávu, jako hustý dážď na bylinu. 32.3 Lebo budem hlásať meno Hospodinovi. Vzdajte velebnosť nášmu Bohu! 32.4 Skalo, ktorej dielo je dokonalé! Lebo všetky jeho cesty sú spravedlivým súdom. Silný Bôh verný, u ktorého nieto neprávosti; spravedlivý je a priamy. 32.5 Porušilo sa mu - nie jeho synovia, ich škvrna - prevrátené pokolenie a spletilé. 32.6 Či sa tým odplacujete Hospodinovi, bláznivý ľude a nie múdry? Či nie je on tvoj otec, ten, ktorý si ťa nadobudol? On ťa učinil a postavil, aby si stál. 32.7 Rozpomeň sa na dni minulého veku! Porozumejte rokom pokolenia a pokolenia! Opýtaj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! 32.8 Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových. 32.9 Pretože podielom Hospodinovým je jeho ľud, Jakob povrazcom jeho dedičstva. 32.10 Našiel ho v pustej zemi a na pustine, v hukote divokej púšte; obňal ho, mal na neho pozor, ostríhal ho jako zrenicu svojho oka. 32.11 Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach. 32.12 Tak ho viedol sám Hospodin, a nebolo s ním boha cudzozemca. 32.13 Dal mu jazdiť po vysokých miestach zeme, a jedol úrody polí; dal mu ssať med zo skaly a olej z tvrdého kameňa,l 32.14 maslo od kráv a mlieko od drobného stáda, s tukom jahniat baranov z Bázana a kozlov, s tukom pšeničného jadra, a pil si krv hrozna peniacu. 32.15 No, keď stučnel Ješurún, kopnul. Stučnel si, stlstol si, vypásol si sa. A tak opustil Boha, ktorý ho učinil, a znevážil si skaly svojho spasenia. 32.16 Popudzovali ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu. 32.17 Obetovali démonom, nie Bohu, bohom, ktorých neznali, novým, ktorí prišli z blízka, ktorých sa nebáli vaši otcovia. 32.18 Skalu, ktorá ťa splodila, si zanedbal a zabudol si na silného Boha, ktorý ťa sformoval. 32.19 Keď to videl Hospodin, zavrhol s opovržením pre popudzovanie svojich synov a svojich dcér. 32.20 A povedal: Skryjem pred nimi svoju tvár, uvidím, čo bude ich koniec, lebo sú oni všelijak prevrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti. 32.21 Oni ma popudzovali k žiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuž tedy i ja ich popudím k žiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu. 32.22 Lebo oheň sa roznietil mojím hnevom a bude horieť až do najhlbšieho pekla a požerie zem i jej úrodu a zapáli základy vrchov, takže budú horieť plameňom. 32.23 Nahromadím na nich zlých vecí, vystrieľam na nich všetky svoje strely. 32.24 Civieť budú hladom a žraní budú pálčivým neduhom a horkým morom; pošlem na nich zub divých šeliem, s jedom plazov, ktorí sa plazia v prachu. 32.25 Vonku bude sirotiť meč a vnútri v príbytkoch, bude hubiť strach, i mládenca i pannu, dieťa, požívajúce prsia, so šedivým mužom. 32.26 Povedal som, že ich zmetiem, vytriem ich pamiatku zpomedzi ľudí. 32.27 Keby som sa neobával zloby nepriateľa, že bude popudzovať -, aby vidiac to ich protivníci nevyložili si to vo svojej pýche zle a nepovedali: Naša vyvýšená ruka to bola, a nie Hospodin vykonal všetko toto. 32.28 Lebo sú národom, ktorý hynie čo do múdrej rady, a niet v nich rozumnosti. 32.29 Oj, aby boli múdri, aby to pochopili, aby porozumeli tomu, čo bude s nimi potom! 32.30 Oj, ako by jeden honil tisíc! A dvaja z nich by obrátili na útek desať tisíc, keby nebolo tak, že ich predala ich Skala, a že ich vydal Hospodin. 32.31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala, a naši nepriatelia sú sami toho sudcami. 32.32 Lebo ich vinič je z viniča Sodomy a z polí Gomory. Ich hrozná sú jedovaté hrozná, a majú horké strapce. 32.33 Ich víno jedom drakov a strašným jedom ľútych hadov. 32.34 Či nie je to skryté u mňa, zapečatené medzi mojimi pokladmi? 32.35 Moja je pomsta i odplata, hotová na čas, keď klesne ich noha. Lebo je blízko deň ich záhuby, a spiecha, čo im je prihotovené. 32.36 Lebo Hospodin bude súdiť svoj ľud, a uľúti sa mu nad jeho služobníkmi, keď uvidí, že ta išla ich pomocná ruka, a že nepozostáva iba zavrený a opustený. 32.37 A povie: Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali? 32.38 Bohovia, ktorí jedli tuk ich bitných obetí, pili víno ich liatych žertví? Nože nech povstanú a pomôžu vám! Nechže je tá vaša skala nad vami záštitou! 32.39 A tak teraz vidzte, že ja a len ja som to! A nie je u mňa nijakého Boha. Ja usmrcujem i oživujem, raním a ja tiež uzdravujem, a nie je toho, kto by vytrhol z mojej ruky. 32.40 Lebo pozdvihujem svoju ruku k nebesiam a hovorím: Ako že ja žijem na veky! 32.41 Ak nabrúsim lesk svojho meča, a moja ruka sa chytí súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom, a tým, ktorí ma nenávidia, zaplatím. 32.42 Opojím svoje strely krvou, a môj meč bude žrať mäso; opojím ich krvou zabitého i zajatého, z bujnovlasej hlavy nepriateľa. 32.43 Veseľte sa, národy, s jeho ľudom, lebo pomstí krv svojich služobníkov a vráti pomstu svojim protivníkom a pokryje hriech svojej zeme i svojho ľudu. 32.44 Potom prišiel Mojžiš a hovoril všetky slová tej piesne v uši ľudu, on i Hozeáš, syn Núnov. 32.45 A keď dohovoril Mojžiš všetky tie slová celému Izraelovi, 32.46 riekol im: Priložte svoje srdce ku všetkým tým slovám, ktoré ja dnes činím svedkami proti vám, ktoré prikážete svojim synom, aby ich ostríhali a činili, všetky slová tohoto zákona. 32.47 Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré by bolo nad vašu možnosť, ale ono je vaším životom, a tým slovom predĺžite svoje dni na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva. 32.48 A Hospodin hovoril Mojžišovi toho istého dňa a riekol: 32.49 Vyjdi na tento vrch Abárim, na vrch Nébo, ktorý je v Moábskej zemi a ktorý je naproti Jerichu, a vidz zem Kanaán, ktorú ja dám synom Izraelovým do državia. 32.50 A zomri na vrchu, na ktorý ideš, a buď pripojený ku svojmu ľudu, tak ako zomrel Áron, tvoj brat, na vrchu Hore a bol pripojený ku svojmu ľudu, 32.51 pretože ste sa prehrešili proti mne medzi synmi Izraelovými pri vodách sváru v Kádeši na púšti Tsin, pretože ste ma neposvätili medzi synmi Izraelovými. 32.52 Lebo síce uvidíš zem pred sebou, ale ta nevojdeš, do zeme, ktorú ja dám synom Izraelovým.

5 Mojžišova 33

33.1 A toto je požehnanie, ktorým požehnal Mojžiš, muž Boží, synov Izraelových pred svojou smrťou 33.2 a riekol: Hospodin prišiel od Sinai a vzišiel im od Seira jako svetlo rána, zaskvel sa od vrchu Fárana a prišiel z myriád svätých. Z jeho pravice im svietil oheň zákona. 33.3 Ako veľmi miluješ ľudí! Všetci jeho svätí sú v tvojej ruke, a oni sa kladú k tvojim nohám. Každý si odnáša užitok z tvojich rečí. 33.4 Zákon nám prikázal zachovávať Mojžiš, dedičný majetok shromaždenia Jakobovho. 33.5 A bol v Ješurúne jako kráľ, keď sa shromažďovaly hlavy, kniežatá ľudu, dovedna pokolenia Izraelove. 33.6 Nech žije Rúben a nech nezomrie, a z jeho málo mužov nech je veľký počet. 33.7 A toto žiadal Júdovi a riekol: Uslyš, Hospodine, hlas Júdov a priveď ho k jeho ľudu. Svojimi rukami bude bojovať zaň, a ty mu buď pomocou vyslobodiť ho od jeho protivníkov. 33.8 A o Lévim povedal: Tvoje thumím a tvoje urím boly dané, ó, Pane, tvojmu svätému mužovi, ktorého si zkúsil v Masse, s ktorým si mal spolu svár pri vodách Meríba, 33.9 ktorý povedal o svojom otcovi a o svojej materi: Nevidel som ho! A neznal svojich bratov ani nevedel o svojich synoch; lebo ostríhali tvoje reči a zachovávali tvoju smluvu. 33.10 Vyučovať budú tvojim súdom Jakoba a tvojmu zákonu Izraela; klásť budú kadivo pred tvoju tvár a zápalnú obeť dokonalú na tvoj oltár. 33.11 Požehnaj, Hospodine, jeho silu, a nech sa ti ľúbi práca jeho rúk! Poraz bedrá tých, ktorí by povstali proti nemu, i bedrá tých, ktorí ho nenávidia, tak aby nepovstali. 33.12 Benjaminovi povedal: Milý Hospodinov! Bezpečne bude bývať s ním; bude ho ochraňovať každého dňa, a bude prebývať medzi jeho plecami. 33.13 A Jozefovi povedal: Jeho zem je požehnaná Hospodinova pre skvostné veci nebies, pre rosu a pre bohatú priepasť, ktorá sa rozkladá hlboko dole, 33.14 pre skvostné úrody slnka a pre skvostné veci, vyhnané mesiacmi, 33.15 pre najprednejšie veci starodávnych vrchov a pre skvostné veci večných brehov, 33.16 pre skvostné veci zeme a jej náplne a pre milostivú priazeň toho, ktorý prebýva v kre. Nech to všetko prijde na hlavu Jozefovu a na temeno hlavy toho, ktorý je nazarejom, oddeleným, svojich bratov. 33.17 Ako prvorodené jeho vola, takú bude mať nádheru, a jeho rohy budú jako rohy jednorožca; nimi bude drgať národy napospol, až do končín zeme. A to budú myriády Efraima, a budú to tisíce Manassesa. 33.18 A Zabulonovi povedal: Raduj sa, Zabulone, keď budeš vychádzať, a, Izachár, vo svojich stánoch! 33.19 Národy budú svolávať na vrch Boží, tam budú obetovať bitné obeti spravedlivosti, lebo budú ssať hojnosť morí a skryté poklady piesku mora. 33.20 Gádovi povedal: Požehnaný ten, ktorý rozširuje Gáda! Bude bývať vo svojom obydlí jako ľvica a uchvatne rameno, áno, i s temenom hlavy. 33.21 Vyhliadol si prvotinu, lebo tam je podiel zákonodarcu, skrytý, a prijde s hlavami ľudu a bude činiť spravedlivosť Hospodinovu i jeho súdy s Izraelom. 33.22 Dánovi povedal: Dán je ako ľvíča, na lúpež bude vyskakovať z Bázana. 33.23 Naftalimu povedal: Naftali je nasýtený priazne Pána a plný požehnania Hospodinovho. Zaujmi do dedičstva more, západ, i juh. 33.24 A Aserovi povedal: Požehnaný Aser nad iných synov. Nech má priazeň svojich bratov a nech máča svoju nohu v oleji. 33.25 Železo a meď sú tvoje závory, a jako tvoje dni, tak i tvoja sila. 33.26 Nie je takého, jako je silný Bôh, ó, Ješurúne, ktorý sa vznáša na nebesiach tebe na pomoc a vo svojej velebe na vysokých oblakoch. 33.27 Tvojím príbytkom je Bôh praveku, a dole na pomoc ramená večnosti. Zaženie od tvojej tvári nepriateľa a povie: Zahlaď! 33.28 A tak bude bývať Izrael bezpečne, osobitne prameň Jakobov, v zemi obilia a šťavy hrozna, áno, jeho nebesia budú kropiť rosou. 33.29 Blahoslavený si, Izraelu! Kto je podobný tebe, ľude, zachránený Hospodinom, štítom svojej pomoci, a ktorý je mečom, tvojou pýchou! Preto sa ti budú lichotne koriť tvoji nepriatelia. A ty budeš šliapať po ich výšinách.

5 Mojžišova 34

34.1 A Mojžiš vyšiel z Moábskych rovín na vrch Nébo na temeno vrchu Pizga, ktorý je naproti Jerichu. A Hospodin mu ukázal celú zem Gileád až po Dán, 34.2 i celú zem Naftaliho i zem Efraimovu i Manassesovu i celú zem Júdovu až k najďaľšiemu moru 34.3 i južnú stranu i okolie doliny Jericha, mesta to paliem, až do Coára. 34.4 A Hospodin mu riekol: Toto je tá zem, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Tvojmu semenu ju dám. Učinil som to, aby si ju videl svojimi očima, ale ta neprejdeš. 34.5 A tak zomrel Mojžiš, služobník Hospodinov, v zemi Moábovej, podľa rozkazu Hospodinovho. 34.6 A pochoval ho v doline, v zemi Moábovej, naproti Bét-peoru. A nikto nezvedel o jeho hrobe až do tohoto dňa. 34.7 A Mojžišovi bolo sto dvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oko nebolo zoslablo, ani nebola ušla od neho jeho sila. 34.8 A synovia Izraelovi oplakávali Mojžiša na Moábskych rovinách tridsať dní, a tak sa dokončily dni plaču a smútku za Mojžišom. 34.9 A Jozua, syn Núnov, bol plný ducha múdrosti, lebo Mojžiš vzložil svoje ruky na neho, a poslúchali ho synovia Izraelovi a činili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 34.10 Ale nepovstal viacej v Izraelovi prorok, aký bol Mojžiš, ktorého by bol tak znal Hospodin tvárou v tvár 34.11 čo do všetkých znamení a zázrakov, ktoré ho poslal činiť Hospodin v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom a celej jeho zemi, 34.12 a čo do celej slávy tej silnej ruky a čo do všetkých tých strašných vecí veľkých, ktoré činil Mojžiš pred očami celého Izraela.

Józua 1

1.1 A stalo sa po smrti Mojžiša, služobníka Hospodinovho, že takto povedal Hospodin Jozuovi, synovi Núnovmu, sluhovi Mojžišovmu: 1.2 Mojžiš, môj služobník zomrel; preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán, ty i všetok tento ľud, do zeme, ktorú im ja dám, synom Izraelovým. 1.3 Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, dal som vám, tak ako som hovoril Mojžišovi, 1.4 všetko od púšte a od tohoto Libanona až po veľkú rieku, po rieku Eufrates; celá zem Hetejov a všetko až po Veľké more, na západe slnka, bude vaším územím. 1.5 Nikto neobstojí pred tebou po všetky dni tvojho života. Jako som bol s Mojžišom, tak budem s tebou; nezanechám ťa ani ťa neopustím. 1.6 Buď silný a pevný, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do dedičstva zem, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám. 1.7 Len buď silný a pevný veľmi ostríhať, aby si činil všetko podľa celého zákona, ktorý ti prikázal Mojžiš, môj služobník. Neuchýľ sa od neho ani na pravo ani na ľavo, aby si robil múdre a rozumne vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. 1.8 Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne. 1.9 Lebo veď či som ti neprikázal: Buď silný a pevný! Netras sa ani sa nestrachuj!? Lebo s tebou je Hospodin, tvoj Bôh, vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. 1.10 A Jozua prikázal správcom ľudu a povedal: 1.11 Prejdite stredom tábora a prikážte ľudu povediac: Nachystajte si potravy, lebo po troch dňoch prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli ta a zaujali do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, aby ste ju tedy zaujali do dedičstva. 1.12 A Rúbenovcom, Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho povedal Jozua: 1.13 Pamätať na slovo, ktoré vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, keď povedal: Hospodin, váš Bôh, vám dal odpočinok dajúc vám túto zem. 1.14 Vaše ženy, vaše deti a váš dobytok zostanú v zemi, ktorú vám dal Mojžiš z tejto strany Jordána a vy pojdete pripravení do boja na druhú stranu pred svojimi bratmi, všetci udatní mužovia silní a pomôžete im, 1.15 dokiaľ nedá Hospodin odpočinutia i vašim bratom, ako dal vám, a dokiaľ nezaujmú aj oni do dedičstva zeme, ktorú im dá Hospodin, váš Bôh. Potom sa vrátite do zeme svojho dedičstva a budete ňou vládnuť dedične, zemou, ktorú vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, tuto za Jordánom. na východ slnka. 1.16 Na to odpovedali Jozuovi a riekli: Všetko, čo si nám prikázal, učiníme a pojdeme všade, kamkoľvek nás pošleš. 1.17 Všetko tak, ako sme poslúchali Mojžiša, budeme poslúchať i teba, len nech je Hospodin, tvoj Bôh, s tebou, jako bol s Mojžišom. 1.18 Ktokoľvek by sa sprotivil tvojmu rozkazu a neposlúchol by tvojich slov, nech by išlo o čokoľvek, čo by si mu prikázal, zomrie. Len buď silný a pevný.

Józua 2

2.1 A Jozua, syn Núnov, poslal zo Šittíma dvoch mužov vyzvedačov, tajne, povediac: Iďte a prehliadnite zem i Jericho. A tak išli a prišli do domu ženy smilnice, ktorej bolo meno Rachab a tam ľahli, aby prenocovali. 2.2 Ale bolo oznámené kráľovi Jericha, a povedali mu: Hľa, nejakí mužovia prišli sem vnoci zo synov Izraelových prešpehovať zem. 2.3 A kráľ Jericha poslal k Rachabi a odkázal jej: Vyveď tých mužov, ktorí prišli k tebe, ktorí vošli do tvojho domu, lebo prišli nato, aby prešpehovali celú zem. 2.4 A žena pojala tých dvoch mužov a skryla ich a povedala: Tak je, mužovia prišli ku mne, ale som nevedela, odkiaľ sú. 2.5 A stalo sa o tom čase, keď mali zavrieť bránu, za tmy, že vyšli mužovia. Neviem, kam išli tí mužovia. Hoňte ich rýchle, lebo ich ešte dostihnete. 2.6 Ale ona ich vyviedla hore na postrešie a pokryla ich ľanovými steblami, ktoré mala poukladané na postreší. 2.7 A vyslaní mužovia ich honili cestou smerom k Jordánu až ku brodom. A bránu zavreli, hneď ako vyšli tí, ktorí ich honili. 2.8 No, prv ako by si oni boli ľahli spať, vyšla ona k nim na postrešie 2.9 a povedala mužom: Viem, že vám Hospodin dal túto zem, a že váš strach padol na nás, a že zmalátneli pred vami všetci obyvatelia zeme, ani čo by sa boli rozplynuli jako voda. 2.10 Lebo sme počuli o tom, že Hospodin vysušil vody Rudého mora pred vami, keď ste vyšli z Egypta, jako aj o tom, čo ste učinili dvom amorejským kráľom, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi a Ógovi, ktorých ste zariekli na úplnú záhubu a zničili. 2.11 Keď sme to počuli, ochablo naše srdce, ani čo by sa bolo rozlialo, ani nezostalo viacej v nikom ducha odvahy pred vami, lebo len Hospodin, váš Bôh, je Bohom na nebesiach hore i na zemi dole. 2.12 A tak teraz mi prisahajte, prosím, na Hospodina, pretože som učinila milosrdenstvo s vami, a že aj vy učiníte milosrdenstvo s domom môjho otca a dáte mi znamenie pravdy 2.13 a zachováte pri živote môjho otca i moju matku i mojich bratov i moje sestry a všetko, čo majú, a vytrhnete naše duše zo smrti. 2.14 A mužovia jej povedali: Náš život nech je za vás na smrť, ak neoznámite tejto našej veci, a bude, keď nám dá Hospodin zem, že učiníme s tebou milosrdenstvo a pravdu. 2.15 A spustila ich po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na múre hradby mesta, a bývala na hradbe. 2.16 A povedala im: Iďte na vrch, aby sa nestretli s vami tí, ktorí vás honia, a skrývajte sa tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátia tí, ktorí vás honia, a potom pojdete svojou cestou. 2.17 A mužovia jej povedali: Prostí budeme tejto tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak neučiníš tohoto: 2.18 Hľa, my prijdeme do zeme. Tento povrázok z nití z červca, dvakrát farebného, uviažeš na oblok, ktorým si nás spustila, a svojho otca i svoju matku a svojich bratov ako i celý dom svojho otca shromaždíš k sebe do domu. 2.19 A bude, že ktokoľvek by vyšiel von zo dverí tvojho domu, toho krv bude na jeho hlavu, a my budeme bez viny, a zase krv každého, kto bude s tebou v dome, bude na našu hlavu, keby sa ho dotkla niečia ruka. 2.20 A keď oznámiš túto našu vec, tiež budeme prostí od tvojej prísahy, ktorou si nás zaviazala. 2.21 Na to povedala: Nech je tak, ako ste riekli. Potom ich prepustila, a išli, a uviazala povrázok z červca, dvakrát farebného, na oblok. 2.22 A oni odíduc prišli na vrch a zostali tam tri dni, dokiaľ sa nenavrátili tí, ktorí ich honili. A tí, ktorí ich honili, hľadali ich po všetkých cestách, ale teda nenašli. 2.23 A tí dvaja mužovia sa vrátili a sišli s vrchu a prejdúc cez Jordán prišli k Jozuovi, synovi Núnovmu, a porozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 2.24 A riekli Jozuovi: Je isté, že Hospodin dal celú zem do našej ruky, jako aj že zmalátneli všetci obyvatelia zeme pred nami.

Józua 3

3.1 A Jozua vstal skoro ráno, a rušali sa zo Šittíma a prišli až k Jordánu, on i všetci synovia Izraelovi, a nocovali tam, prv ako prešli cezeň. 3.2 A stalo sa po troch dňoch, že prešli správcovia stredom tábora 3.3 a prikázali ľudu a riekli: Keď uvidíte truhlu smluvy Hospodina, svojho Boha, a kňazov Levitov, že ju nesú, vtedy sa i vy pohnete so svojho miesta a pojdete za ňou. 3.4 Ale bude vzdialenosť medzi vami a medzi ňou okolo dva tisíce lakťov čo do miery. Nepriblížte sa k nej, aby ste znali cestu, ktorou máte ísť, lebo ste ešte nikdy neišli touto cestou. 3.5 A Jozua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra učiní Hospodin divy vo vašom strede. 3.6 A Jozua povedal kňazom: Vezmite truhlu smluvy a iďte pred ľudom. A tak vzali truhlu smluvy a išli pred ľudom. 3.7 A Hospodin riekol Jozuovi: Tohoto dňa ťa začnem zveličovať v očiach celého Izraela, aby vedeli, že jako som bol s Mojžišom, tak budem i s tebou. 3.8 A ty prikážeš kňazom, ktorí nesú truhlu smluvy, a povieš im: Keď prijdete až na pokraj vody Jordána, zastavíte sa a budete stáť v Jordáne. 3.9 Potom povedal Jozua synom Izraelovým: Pristúpte sem a počujte slová Hospodina, svojho Boha! 3.10 A zase povedal Jozua: Po tomto poznáte, že je silný Bôh živý vo vašom strede a že istotne vyženie zpred vašej tvári Kananeja, Heteja, Heveja, Ferezeja, Gergezeja, Amoreja a Jebuzeja. 3.11 Hľa, truhla smluvy Pána celej zeme pojde pred vami do Jordána. 3.12 A tak teraz vezmite si dvanásť mužov z pokolení Izraelových, po jednom mužovi z každého pokolenia. 3.13 A stane sa, keď spočinú stupy nôh kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, vo vode Jordána, že budú odrezané vody Jordána, vody, tečúce od hora, a budú stáť na jednej hromade. 3.14 A stalo sa, keď sa ľud pohnul zo svojich stánov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy, pred ľudom, 3.15 a keď prišli tí, ktorí niesli truhlu, až k Jordánu, a nohy kňazov, nesúcich truhlu, zamočili sa na kraji vody (a Jordán býva preplnený, takže rozlieva vody na všetky svoje brehy, každoročne v dobe žatvy), 3.16 že sa zastavily vody, sostupujúce od hora, a stály jako jedna hromada na veľmi ďaleko pri meste Adame, ktoré leží po strane Cartána, a tie, ktoré sostupovaly k moru púšte, k Soľnému moru, odtiekli celkom a boly odrezané, a ľud prešiel na miesto naproti Jerichu. 3.17 A kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy Hospodinovej, stáli na suchu prostred Jordána nehýbajúc sa, a celý Izrael, všetci išli po suchu, dokiaľ neprešiel cez Jordán celý národ.

Józua 4

4.1 A stalo sa, keď už bol prešiel celý národ cez Jordán, že riekol Hospodin Jozuovi povediac: 4.2 Vezmite si z ľudu dvanástich mužov: po jednom mužovi z každého pokolenia, 4.3 prikážte im a recte: Vezmite si odtiaľto, z prostredku Jordána, s miesta, na ktorom stoja nepohnute nohy kňazov, dvanásť kameňov a vynesiete ich so sebou a složíte ich na nocľažišti, na ktorom budete nocovať tejto noci. 4.4 Vtedy zavolal Jozua dvanástich mužov, ktorých bol ustanovil nato zo synov Izraelových, z každého pokolenia jedného muža, 4.5 a riekol im Jozua: Iďte pred truhlou Hospodina, svojho Boha, doprostred Jordána a vezmite si odtiaľ každý jeden kameň na svoje plece podľa počtu pokolení synov Izraelových, 4.6 aby vám to bolo na znamenie vo vašom strede. Keď sa voľakedy budú pýtať vaši synovia a povedia: Načo sú vám tieto kamene? 4.7 Poviete im, že sa boly kedysi odrezaly vody Jordána pred truhlou smluvy Hospodinovej; keď išla cez Jordán, boly sa odrezaly vody Jordána, a tieto kamene sú na pamiatku synom Izraelovým až na veky. 4.8 A synovia Izraelovi učinili tak, ako prikázal Jozua, a vzali dvanásť kameňov zprostred Jordána tak, ako hovoril Hospodin Jozuovi, podľa počtu pokolení synov Izraelových, a odniesli ich so sebou na nocľažište a složili ich tam. 4.9 A dvanásť iných kameňov postavil Jozua prostred Jordána, na mieste, na ktorom stály nohy kňazov, ktorí niesli truhlu smluvy, a sú tam až do toho dňa. 4.10 A kňazi, ktorí niesli truhlu, stáli prostred Jordána, dokiaľ sa nevyplnilo každé slovo, ktoré prikázal Hospodin Jozuovi hovoriť ľudu, všetko tak, ako bol prikázal Mojžiš Jozuovi. A ľudia sa ponáhľali a prešli. 4.11 A stalo sa, keď už bol prešiel všetok ľud, že prešla i truhla Hospodinova i kňazi pred ľudom. 4.12 A prešli aj synovia Rúbenovi aj synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho, pripravení do boja, pred synmi Izraelovými tak, ako im hovoril Mojžiš; 4.13 bolo ich okolo štyridsať tisíc, ozbrojených do vojny, a prešli pred Hospodinom do boja na roviny Jericha. 4.14 Toho dňa zvelebil Hospodin Jozuu v očiach celého Izraela, a preto sa ho báli, jako sa báli Mojžiša, po všetky dni jeho života. 4.15 A Hospodin riekol Jozuovi: 4.16 Prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu svedoctva, aby vyšli hore z Jordána. 4.17 Vtedy prikázal Jozua kňazom a riekol: Vyjdite hore z Jordána! 4.18 A stalo sa, keď vyšli kňazi, ktorí niesli truhlu smluvy Hospodinovej, zprostred Jordána, a stupy nôh kňazov sa odtrhly a vkročili na sucho, že sa navrátily vody Jordána na svoje miesto a tiekly jako predtým, ponad všetky jeho brehy. 4.19 A ľud vyšiel hore z Jordána desiateho dňa prvého mesiaca, a táborili v Gilgale na pokraji východne od Jericha. 4.20 A tých dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordána, postavil Jozua v Gilgale. 4.21 A riekol synom Izraelovým: Keď sa zajtra voľakedy budú pýtať vaši synovia svojich otcov a povedia: Čo znamenajú tieto kamene? 4.22 Oznámite svojim synom a poviete: Izrael prešiel tento Jordán po suchu, 4.23 lebo Hospodin, váš Bôh, vysušil vody Jordána pred vami, a bolo tak, dokiaľ ste neprešli, tak ako učinil Hospodin, váš Bôh, Rudému moru, ktoré bol vysušil pred nami, dokiaľ sme neprešli, 4.24 aby poznaly všetky národy zeme ruku Hospodinovu, že je silná, a aby ste sa báli Hospodina, svojho Boha, po všetky dni.

Józua 5

5.1 A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými. 5.2 V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé. 5.3 A Jozua si narobil ostrých nožov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot. 5.4 A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli mužského pohlavia, všetci mužovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta. 5.5 Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď už boli vyšli z Egypta, neboli obrezali. 5.6 Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom. 5.7 Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretože boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste. 5.8 A stalo sa, keď už bol obrezaný celý národ, všetci, že zostali každý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili. 5.9 A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal, a tak sa volá až do tohoto dňa. 5.10 A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha. 5.11 A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa. 5.12 A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a už viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku. 5.13 A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov? 5.14 A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi? 5.15 A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.

Józua 6

6.1 A Jericho, aj ináče zavrené, bolo ešte lepšie zavrené pred synmi Izraelovými; nebolo nikoho, kto by bol vyšiel alebo vošiel. 6.2 A Hospodin riekol Jozuovi: Pozri, dal som do tvojej ruky Jericho i jeho kráľa i jeho silných bojovníkov. 6.3 Obkľúčite mesto, všetci mužovia boja, obísť ho dookola raz. Tak učiníš po šesť dní. 6.4 A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred truhlou, a siedmeho dňa obídete mesto sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby. 6.5 A stane sa, keď sa bude zdlha trúbiť na roh plesania, keď počujete zvuk trúby, skríkne všetok ľud veľkým krikom, a vtedy padne múr mesta na svojom mieste, a ľud pojde hore, každý muž prosto pred seba. 6.6 A Jozua, syn Núnov, povolal kňazov a povedal im: Vezmite truhlu smluvy, a sedem kňazov vezme sedem trúb plesania, ktoré ponesú pred truhlou Hospodinovou. 6.7 A povedal i ľudu: Iďte a obídite mesto, a kto je ozbrojený, nech ide pred truhlou Hospodinovou. 6.8 A stalo sa, keď to povedal Jozua ľudu, že siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb plesania pred Hospodinom, išli a trúbili na trúby, a truhla smluvy Hospodinovej išla za nimi. 6.9 A ozbrojený ľud išiel pred kňazmi, ktorí to trúbili na trúby, a ostatní, zadní, išli za truhlou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 6.10 A ľudu prikázal Jozua a povedal: Nebudete kričať ani nedáte počuť svojho hlasu, ani nevyjde z vašich úst nijaké slovo, až do toho dňa, keď vám poviem: Kričte! Vtedy budete kričať. 6.11 A tedy obchádzala truhla Hospodinova mesto; obišli raz a prišli do tábora a prenocovali v tábore. 6.12 Potom vstal Jozua skoro ráno, a kňazi vzali a niesli truhlu Hospodinovu. 6.13 A siedmi kňazi, ktorí niesli tých sedem trúb plesania pred truhlou Hospodinovou, išli pozvoľna a trúbili na trúby, a tí, ktorí boli ozbrojení, išli pred nimi, a ostatní, zadní, išli za truhlou Hospodinovou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 6.14 A keď aj druhého dňa obišli mesto jeden raz, navrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní. 6.15 Ale stalo sa siedmeho dňa, že vstali, keď ešte len svitalo, a obišli mesto na taký spôsob sedem ráz; len toho dňa obišli mesto sedem ráz. 6.16 A stalo sa po siedmy raz, keď trúbili kňazi na trúby, že povedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hospodin vám dal mesto. 6.17 A mesto bude zarieknuté na úplnú záhubu, ono i všetko, čo je v ňom, Hospodinovi; len smilnica Rachab bude žiť, ona i všetci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme boli poslali. 6.18 A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia. 6.19 Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a železné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho. 6.20 Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, každý prosto pred seba, a zaujali mesto. 6.21 A pobili všetko, zarieknuté na úplnú záhubu, všetko, čo bolo v meste, od muža až do ženy, od mladého až do starého, ba až do vola, dobytčaťa a osla, ostrím meča. 6.22 A dvom mužom, ktorí boli prešpehovať zem, povedal Jozua: Vojdite do domu ženy, tej smilnice, a vyveďte odtiaľ ženu i všetko, čo má, tak ako ste jej prisahali. 6.23 Vtedy vošli mládenci špehúni a vyviedli Rachab i jej otca i jej matku i jej bratov i všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a nechali ich vonku za táborom Izraelovým. 6.24 A mesto spálili ohňom i všetko, čo bolo v ňom. Iba striebro a zlato a nádoby, medené a železné, dali do pokladu domu Hospodinovho. 6.25 A smilnicu Rachab, dom jej otca i všetko, čo mala, zachoval Jozua pri živote. A býva v strede Izraelovom až do tohoto dňa, pretože ukryla poslov, ktorých bol poslal Jozua, aby prešpehovali Jericho. 6.26 Toho času zaviazal Jozua každého prísahou a vyslovil kliatbu: Nech je zlorečený pred Hospodinom muž, ktorý by povstal a staväl toto mesto, Jericho; za cenu svojho prvorodeného syna ho založí a za cenu svojho najmladšieho postaví jeho brány. 6.27 A Hospodin bol s Jozuom, a povesť o ňom sa rozniesla po celej zemi.

Józua 7

7.1 Ale synovia Izraelovi sa prehrešili dopustiac sa nevernosti pri zarieknutom. Lebo Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zéracha, z pokolenia Júdovho, vzal zo zarieknutého, a preto sa zapálil hnev Hospodinov na synov Izraelových. 7.2 A Jozua vyslal mužov od Jericha do Haja, ktorý bol pri Bét-ávene od východu Bét-ela, a riekol im: Iďte hore a prešpehujte zem. A mužovia odišli hore a prešpehovali Haj. 7.3 A keď sa navrátili k Jozuovi, riekli mu: Nech nejde hore všetok ľud. Nech idú hore nejaké dva tisíce mužov alebo tri tisíce mužov, a zbijú Haj. Neunúvaj ta všetkého ľudu, lebo ich je málo. 7.4 A tak odišlo ta hore z ľudu okolo tri tisíce mužov. Ale utiekli pred mužmi mesta Haja. 7.5 A mužovia Haja zabili z nich tak asi tridsaťšesť mužov a honili ich pred brány až po Šebarím, a bili ich na svahu. Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu. 7.6 A Jozua roztrhol svoje rúcha a padol na svoju tvár na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal tam až do večera, on i starší Izraelovi, a sypali prach na svoju hlavu. 7.7 A Jozua riekol: Ach, Pane Hospodine, prečo si len previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do ruky Amoreja, aby si nás zahubil?! Ó, keby sme sa len boli spokojili a zostali za Jordánom! 7.8 Ó, Pane, čo mám povedať teraz už, keď sa Izrael dal na útek pred svojimi nepriateľmi! 7.9 Keď to počujú Kananeji a všetci obyvatelia zeme, obkľúčia nás a vytnú naše meno zo zeme. A čo ty učiníš svojmu veľkému menu?! 7.10 A Hospodin riekol Jozuovi: Vstaň! Prečo si padol a ležíš tu na svojej tvári? 7.11 Izrael zhrešil, aj prestúpili moju smluvu, ktorú som im prikázal zachovať, a k tomu aj vzali zo zarieknutého aj ukradli aj zatajili aj odložili medzi svoje náradie. 7.12 Preto nebudú môcť synovia Izraelovi obstáť pred svojimi nepriateľmi, utekať budú pred svojimi nepriateľmi, lebo sa poškvrnili zarieknutou vecou; nebudem viacej s vami, ak nezahladíte toho, ktorý sa poškvrnil zarieknutou vecou, zo svojho stredu. 7.13 Vstaň, posväť ľud a povieš im: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zarieknutá vec je v tvojom strede, Izraelu! Nebudeš môcť obstáť pred svojimi nepriateľmi, dokiaľ neodstránite zarieknutého zo svojho stredu. 7.14 Ráno pristúpite po svojich pokoleniach. A stane sa, že pokolenie, ktoré dochytí Hospodin, pristúpi po čeľadiach, a čeľaď, ktorú dochytí Hospodin, pristúpi po domoch, a konečne dom, ktorý dochytí Hospodin, pristúpi po osobách. 7.15 A stane sa, že ten, kto bude dochytený pri zarieknutom, bude upálený ohňom, on i všetko, čo je jeho, pretože prestúpil smluvu Hospodinovu a pretože vykonal bláznovstvo v Izraelovi. 7.16 Vtedy vstal Jozua skoro ráno a rozkázal, aby pristúpil Izrael po svojich pokoleniach. A dochytené bolo pokolenie Júdovo. 7.17 Potom rozkázal, aby pristúpila čeľaď Júdova, a dochytil čeľaď Zárechovu. A rozkázal, aby pristúpila čeľaď Zárechova po osobách, a dochytený bol Zabdi. 7.18 A keď rozkázal, aby pristúpil jeho dom po osobách, dochytený bol Achan, syn Karmiho, syn Zabdiho, syn Zéracha, z pokolenia Júdovho. 7.19 A Jozua riekol Achanovi: Môj synu, nože daj Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, česť a vyznaj sa mu a nože mi oznám, čo si to urobil, netaj predo mnou. 7.20 Vtedy odpovedal Achan Jozuovi a riekol: Je pravda, ja som zhrešil Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, a urobil som tak a tak. 7.21 Keď som videl medzi korisťou jeden krásny plášť sineársky, dvesto šeklov striebra a jeden jazyk zlata päťdesiat šeklov váhy, zažiadalo sa mi vecí, a vzal som ich, a hľa, ukryté sú v zemi prostred môjho stánu, a striebro je pod tým. 7.22 Vtedy poslal Jozua poslov, a bežali do stánu, a hľa, bolo to ukryté v jeho stáne a striebro pod tým. 7.23 A vzali veci zprostred stánu a doniesli ich k Jozuovi a ku všetkým synom Izraelovým a položili ich pred Hospodinom. 7.24 A Jozua vzal Achana, syna Zérachovho, i striebro i plášť i zlatý jazyk i jeho synov i jeho dcéry i jeho vola i jeho osla i jeho drobný dobytok i jeho stán i všetko, čo bolo jeho, a celý Izrael s ním a vyviedli ich hore do údolia Áchor. 7.25 A Jozua povedala: Prečo si nás zarmútil? Nech teba zarmúti Hospodin tohoto dňa! A uhádzali ho, celý Izrael, kamením, spálili ich ohňom a zahádzali ich kamením. 7.26 Potom nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam až do tohoto dňa. A tak sa odvrátil Hospodin od pále svojho hnevu. Preto volajú to miesto: Údolie Áchor, až do tohoto dňa.

Józua 8

8.1 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ani sa nestrachuj! Pojmi so sebou všetok ľud, súci do boja, a vstaň a iď hore do Haja. Hľaďže, dal som do tvojej ruky kráľa mesta Haj i jeho ľud, jeho mesto i jeho zem. 8.2 A učiníš mestu Haj i jeho kráľovi, jako si učinil Jerichu i jeho kráľovi, len že jeho korisť i jeho dobytok ulúpite pre seba. Postav si úklad mestu od jeho tyla. 8.3 Vtedy vstal Jozua, všetok ľud, súci do boja, aby išli hore do Haja. A Jozua vybral tridsať tisíc mužov, silných hrdinov, a poslal ich vopred vnoci. 8.4 A prikázal im a riekol: Hľaďte, vy budete úkladiť mestu od tyla mesta. Nevzdiaľte sa veľmi ďaleko od mesta a buďte všetci hotoví. 8.5 A ja a všetok ľud, ktorý pojde so mnou, budeme sa blížiť mestu. A stane sa, keď vyjdú oproti nám ako tam prv, že budeme utekať pred nimi. 8.6 A vyjdú za nami a pojdú, až ich odtrhneme od mesta, lebo povedia: Utekajú pred nami jako tam prv! A budeme utekať pred nimi. 8.7 A vy vstanete z úkladiska a zaujmete mesto. A Hospodin, váš Bôh, ho dá do vašej ruky. 8.8 A stane sa, keď dosiahnete mesto, že ho zapálite ohňom; učiníte podľa slova Hospodinovho. Hľaďte, prikázal som vám! 8.9 A tak ich poslal Jozua, a išli do úkladiska a zostali medzi Bét-elom a medzi Hajom, od západnej strany mesta Haj. A Jozua nocoval tej noci medzi ľudom. 8.10 Potom vstanúc Jozua skoro ráno spočítal ľud a išiel hore, on i starší Izraelovi, pred ľudom k Haju. 8.11 A všetok bojovný ľud, ktorý bol s ním, išiel hore, priblížili sa a prišli naproti mestu a položili sa táborom od severnej strany Haja, a dolina bola medzi ním a medzi Hajom. 8.12 A vzal okolo päť tisíc mužov a postavil ich úkladom medzi Bét-elom a medzi Hajom od západnej strany mesta. 8.13 A rozostavil ľud, celý tábor, ktorý bol od severnej strany mesta, i jeho zadné vojsko od západnej strany mesta. A tak odišiel Jozua tej noci naprostred doliny. 8.14 A stalo sa, keď to videl kráľ mesta Haj, poponáhľali sa a vstanúc skoro ráno vyšli mužovia mesta vústrety Izraelovi do boja, on i všetok jeho ľud, na určený čas pred rovinu. Ale on nevedel, že mu úkladia od tyla mesta. 8.15 A Jozua a všetok Izrael sa staväli, jako keby boli porazení pred nimi a utekali cestou púšte. 8.16 Vtedy bol krikom povolaný všetok ľud, ktorý bol v meste, aby ich honili, a honili Jozuu a boli odtrhnutí od mesta. 8.17 A nezostalo ani muža v meste Haj ani v Bét-ele, ktorý by nebol vyšiel za Izraelom, a zanechali mesto otvorené a honili Izraela. 8.18 A Hospodin riekol Jozuovi: Vystri svojou kopiou, ktorá je v tvojej ruke, proti mestu Haj, lebo ho dám do tvojej ruky! A Jozua vystrel kopiou, ktorá bola v jeho ruke, proti mestu. 8.19 Vtedy povstal rýchle úklad zo svojho mesta, a bežali, hneď ako vystrel svoju ruku, a vojdúc do mesta zaujali ho, a chytro zapálili mesto ohňom. 8.20 A mužovia Haja obzrúc sa nazpät videli, že hľa, vystupuje dym mesta do neba, a nebolo v nich sily utiecť ani sem ani ta, a ľud, ktorý utekal na púšť, obrátil sa zpät proti prenasledovateľovi. 8.21 Keď potom videl Jozua i celý Izrael, že úklad zaujal mesto, a že vystupuje dym mesta, vrátili sa a bili mužov Haja. 8.22 A tamtí vyšli z mesta proti nim, a tak boli Izraelovi v prostredku, jedni im boli ztade a druhí ztade, a bili ich až im nikto nezostal živý ani z nich nikto neutiekol. 8.23 A kráľa Haja chytili živého a doviedli ho k Jozuovi. 8.24 A stalo sa, keď pobil Izrael všetkých obyvateľov mesta Haj na poli, na púšti, kam ich honili, a keď popadali všetci ostrím meča, až boli cele vyhladení, vtedy sa vrátil celý Izrael do mesta Haj, a zbili ho ostrím meča. 8.25 A bolo všetkých, ktorí padli toho dňa, od muža až do ženy, dvanásť tisíc, všetko ľudia mesta Haj. 8.26 A Jozua nespustil svojej ruky, ktorú vystrel s kopiou, dokiaľ celkom nevyhladil všetkých obyvateľov Haja zarieknuc ich úplnej záhube. 8.27 Len dobytok a korisť toho mesta ulúpili pre seba synovia Izraelovi, podľa slova Hospodinovho, ktoré prikázal Jozuovi. 8.28 A Jozua spálil Haj a učinil ho večnou hromadou a púšťou a je tak až do tohoto dňa. 8.29 A kráľa Haja obesil na strom a nechal ho visieť až do večera. Ale keď zašlo slnko, rozkázal Jozua, a sňali jeho mŕtvolu so stromu a hodili ju ku vrátam brány mesta a nanosili na neho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam až do tohoto dňa. 8.30 Vtedy postavil Jozua Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, oltár na vrchu Ébale, 8.31 tak ako prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, synom Izraelovým, ako je to napísané v knihe zákona Mojžišovho, oltár z celých kameňov netesaných, nad ktorými nepovzniesli železa. A obetovali na ňom zápalné obeti Hospodinovi a obetovali aj bitné obeti pokojné. 8.32 A napísal tam na tie kamene opis zákona Mojžišovho, ktorý napísal pred synmi Izraelovými. 8.33 A celý Izrael i jeho starší i jeho správcovia i jeho sudcovia stáli s jednej i s druhej strany truhly pred kňazmi Levitami, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, tak cudzí jako zrodení doma, polovica ich stála oproti vrchu Gerízimu a ich druhá polovica oproti vrchu Ébalu, tak ako prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, požehnávať ľud Izraelov najprv. 8.34 Potom čítal všetky slová zákona, požehnanie i zlorečenie, všetko tak, ako je napísané v knihe zákona. 8.35 Nebolo ničoho zo všetkého toho, čo prikázal Mojžiš, čoho by nebol čítal Jozua pred celou obcou Izraelovou, i pred ženami i pred deťmi i pred pohostínom, ktorý chodil v ich strede.

Józua 9

9.1 A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na nížinách, i na celom pobreží Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský, 9.2 že sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne. 9.3 Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj, 9.4 učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché kožice na víno, potrhané a pozaväzované, 9.5 i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený. 9.6 A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i mužovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 9.7 A muž Izraelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože potom učiním s tebou smluvu? 9.8 Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji služobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli? 9.9 A oni mu povedali: Tvoji služobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte, 9.10 i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte. 9.11 Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi služobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu. 9.12 Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je podrobený. 9.13 A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, už sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej. 9.14 A mužovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových. 9.15 A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, že ich zachová pri živote a prisahali im aj kniežatá obce. 9.16 A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede. 9.17 A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím. 9.18 Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali kniežatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti kniežatám. 9.19 A riekly všetky kniežatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôžeme dotknúť. 9.20 Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali. 9.21 A tak im povedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli kniežatá. 9.22 A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede. 9.23 Preto teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha. 9.24 A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim služobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svojmu služobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vykonali túto vec. 9.25 A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň. 9.26 A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich. 9.27 A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to až do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.

Józua 10

10.1 A stalo sa, keď počul Adonicédek, kráľ Jeruzalema, že Jozua zaujal Haj a že zarieknuc ho na záhubu zahubil ho docela, a že jako učinil Jerichu a jeho kráľovi, tak učinil i mestu Haj a jeho kráľovi, a že obyvatelia Gibeona učinili pokoj s Izraelom a sú v ich strede, 10.2 všetci sa báli veľmi, lebo Gibeon bolo veľké mesto jako jedno z miest kráľovstva, a že bolo väčšie ako Haj, a k tomu ešte i všetci jeho mužovia boli udatní. 10.3 A Adonicédek, kráľ Jeruzalema, poslal poslov k Hohámovi, kráľovi Hebrona, k Pirámovi, kráľovi Jarmúta, k Jafiovi, kráľovi Lachiša, a k Debírovi, kráľovi Eglona, povediac: 10.4 Poďte hore ku mne a pomôžte mi, zbijeme Gibeon, pretože učinil pokoj s Jozuom a so synmi Izraelovými. 10.5 A shromaždili sa a išli hore piati kráľovia Amoreja, kráľ Jeruzalema, kráľ Hebrona, kráľ Jarmúta, kráľ Lachiša, kráľ Eglona, oni i všetky ich vojská, a rozložili sa táborom proti Gibeonu a bojovali proti nemu. 10.6 A mužovia Gibeona poslali posolstvo k Jozuovi do tábora do Gilgala s odkazom: Neuťahuj svojej ruky od svojich služobníkov! Prijdi rýchle hore k nám a zachráň nás a pomôž nám, lebo sa sobrali proti nám všetci kráľovia Amoreja, ktorí bývajú na vrchoch. 10.7 Vtedy vyšiel Jozua z Gilgala hore, on i všetok ľud, súci do boja, s ním i všetci udatní mužovia silní. 10.8 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich! Lebo som ich dal do tvojej ruky; nikto z nich neobstojí pred tebou. 10.9 A tedy prišiel Jozua náhle proti ním; celú noc išiel hore z Gilgala. 10.10 A Hospodin ich predesil pred Izraelom, a porazil ich veľkou porážkou v Gibeone a honil ich cestou, ktorá ide hore do Bét-chórona, a bil ich až po Azéku a po Makkédu. 10.11 A stalo sa, keď utekali pred Izraelom a keď boli na svahu Bét-chórona, že Hospodin metal na nich veľké kamene s neba až po Azéku a mreli. Viacej bolo tých, ktorí zomreli od kameňov toho krupobitia, ako bolo tých, ktorých pobili synovia Izraelovi mečom. 10.12 Vtedy hovoril Jozua Hospodinovi, v deň, v ktorý vydal Hospodin Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred očami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon! 10.13 A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokiaľ sa nepomstil národ na svojich nepriateľoch. Či nie je to napísané v knihe Spravedlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť tak asi celý deň. 10.14 A nebolo takého dňa pred tým ani potom, aby bol Hospodin takto počul na hlas človeka, lebo Hospodin bojoval za Izraela. 10.15 Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora, do Gilgala. 10.16 A tí piati kráľovia utiekli a skryli sa v jaskyni v Makkéde. 10.17 A Jozuovi bolo oznámené, vraj našli sa piati kráľovia skrytí v jaskyni v Makkéde. 10.18 A Jozua riekol: Privaľte veľké kamene k otvoru jaskyne a postavte ku nej mužov, aby ich strážili. 10.19 Ale vy sa nezastavujte; hoňte svojich nepriateľov a bite ich zadné voje; nedajte im, aby vošli do svojich miest, lebo Hospodin, váš Bôh, ich dal do vašej ruky. 10.20 A stalo sa, keď ich už bol Jozua pobil i synovia Izraelovi poraziac ich porážkou, veľmi velikou, takže im urobil koniec, a ubehlíci, ktorí pozostali z nich, vošli do opevnených miest, 10.21 že sa všetok ľud vrátil do tábora k Jozuovi do Makkédy v pokoji. Nikto ani len svojím jazykom nehnul proti nikomu zo synov Izraelových. 10.22 Potom povedal Jozua: Otvorte ústie jaskyne a vyveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne. 10.23 A učinili a vyviedli tých piatich kráľov z jaskyne k nemu, kráľa Jeruzalema, kráľa Hebrona, kráľa Jarmúta, kráľa Lachiša a kráľa Eglona. 10.24 A stalo sa, keď vyviedli tých kráľov k Jozuovi, že Jozua povolal všetkých mužov Izraelových a riekol vojvodom bojovníkov, ktorí išli s ním: Pristúpte, položte svoje nohy na krky týchto kráľov! A pristúpiac položili svoje nohy na ich krky. 10.25 A Jozua im riekol: Nebojte sa ani sa nestrachujte! Buďte silní a pevní, lebo takto učiní Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete. 10.26 Potom ich Jozua zbil a zabil ich a obesil ich na päť stromov, a viseli na stromoch až do večera. 10.27 A stalo sa o čase, keď zapádalo slnko, že Jozua rozkázal, a sňali ich so stromov a pohádzali ich do jaskyne, v ktorej sa boli ukryli, a nakládli veľkých kameňov na otvor jaskyne, kde sú až do dnešného dňa. 10.28 I Makkédu zaujal Jozua toho istého dňa a zbil ju ostrím meča i jej kráľa zabil; úplne ich zahladil, i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal nikoho živého, a učinil kráľovi Makkédy, jako učinil kráľovi Jericha. 10.29 Potom Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne. 10.30 A Hospodin dal i ju do ruky Izraela i jej kráľa, a pobil ju ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal v nej nikoho živého a učinil jej kráľovi tak, ako učinil kráľovi Jericha. 10.31 A Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Libny do Lachiša a rozložil sa pri ňom táborom a bojoval proti nemu. 10.32 A Hospodin vydal Lachiš do ruky Izraela, a zaujal ho druhého dňa a pobil ho ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v ňom, všetko tak, ako učinil Libne. 10.33 Vtedy vyšiel hore Horam, kráľ Gézera, pomôcť Lachišu. Ale Jozua ho porazil i jeho ľud tak, že mu neponechal nikoho živého. 10.34 A Jozua prešiel i všetok Izrael s ním z Lachiša do Eglona, a rozložili sa pri ňom táborom a bojovali proti nemu. 10.35 A zaujali ho toho dňa a pobili ho ostrím meča, i všetky duše, ktoré boly v ňom, zahladil celkom toho dňa, zarieknuté na záhubu, všetko tak, ako učinil Lachišu. 10.36 Potom odišiel Jozua i celý Izrael s ním z Eglona hore do Hebrona, a bojovali proti nemu. 10.37 A zaujali ho a pobili ho ostrím meča i jeho kráľa i všetky jeho mestá i všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého, všetko tak, ako učinil Eglonu, a zahladil ho, zarieknuc ho na záhubu, i všetky duše, ktoré boly v ňom. 10.38 Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do Debíra, a bojovali proti nemu. 10.39 A zaujal ho i jeho kráľa i všetky jeho mestá, a pobili ich ostrím meča a zahladili, zarieknuté na záhubu, všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého. Jako učinil Hebronu, tak učinil aj Debíru i jeho kráľovi, a jako učinil Libne i jej kráľovi. 10.40 A Jozua zbil celú tú zem, vrch i juh, nížinu aj úbočia i všetkých ich kráľov. Neponechal nikoho živého a zahladil i všetky duše, zarieknuté na záhubu, tak ako prikázal Hospodin, Bôh Izraelov. 10.41 A tak ich pobil Jozua, všetkých od Kádeš-barnee až po Gazu i celú zem Góšen a až po Gibeon. 10.42 A všetkých tých kráľov aj ich zem zaujal Jozua na jeden raz, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, bojoval za Izraela. 10.43 A tak sa navrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora do Gilgala.

Józua 11

11.1 A stalo sa, keď počul o tom Jabin, kráľ Chácora, že poslal posolstvo k Jobábovi, kráľovi Mádona, a ku kráľovi Šimrona a ku kráľovi Achšafa, 11.2 jako aj ku kráľom, ktorí boli od severa na vrchoch i na rovine južne od Kineróta i na nížine i na výšine Dóra od mora, na západe, 11.3 ku Kananejovi na východe i na západe i k Amorejovi, Hetejovi, Ferezejovi, Jebuzejovi na vrchoch a k Hevejovi pod Hermonom v zemi Micpa. 11.4 A vyšli oni aj všetky ich vojská s nimi, mnoho ľudstva, jako piesku, ktorý je na brehu mora čo do množstva, i koní i vozov veľmi mnoho. 11.5 A síduc sa všetci tí kráľovia prišli a táborili spoločne pri vodách Mérom, aby bojovali proti Izraelovi. 11.6 A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase ich ja vydám všetkých, aby boli pobití pred Izraelom. Ich koňom popodrezuješ žily a ich vozy spáliš ohňom. 11.7 A tak prišiel na nich Jozua i všetok bojovný ľud s ním ku vodám Mérom neočakávane a dopadli na nich. 11.8 A Hospodin ich vydal do ruky Izraela, a bili ich a honili ich až po veľký Sidon a až po Misrefót-májim a až po údolie Micpe na východ, a bili ich, až im neponechali nikoho živého. 11.9 A Jozua im učinil tak, ako mu rozkázal Hospodin. Ich koňom popodrezoval žily a ich vozy spálil ohňom. 11.10 A Jozua sa vrátil toho času a zaujal Chácor a jeho kráľa zabil mečom, lebo Chácor bol predtým hlavou všetkých tých kráľovstiev. 11.11 A pobili všetky duše, ktoré boly v ňom, ostrím meča zarieknuc ich na záhubu; nezostalo niktorej duše živej, a Chácor spálil ohňom. 11.12 A všetky mestá tých kráľov a všetkých ich kráľov zaujal Jozua a pobil ich ostrím meča zarieknuc ich na záhubu, tak ako prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov. 11.13 Ale z miest, ktoré stály na svojom návrší, nespálil Izrael niktorého; iba Chácor samotný spálil Jozua. 11.14 A všetku korisť tých miest i dobytok ulúpili sebe synovia Izraelovi. Len ľudí bili všetkých ostrím meča, dokiaľ ich nevyhladili. Neponechali niktorej duše. 11.15 Jako prikázal Hospodin Mojžišovi, svojmu služobníkovi, tak prikázal i Mojžiš Jozuovi, a tak učinil Jozua; nenechal nevykonaného ani slova zo všetkého toho, čo prikázal Hospodin Mojžišovi. 11.16 A tedy vzal Jozua celú tú zem, vrchy aj celý juh i celú zem Góšen i nížinu i rovinu i pohorie Izraelovo i jeho nížiny. 11.17 Od Lysého vrchu, ktorý sa tiahne hore do Seira až po Baalgáda na doline Libanona pod vrchom Hermonom, i všetkých ich kráľov zajal a zbil ich a pobil ich. 11.18 Dlhý čas viedol Jozua vojnu so všetkými tými kráľmi. 11.19 Nebolo mesta, ktoré by bolo učinilo pokoj so synmi Izraelovými krome Heveja, obyvateľov to Gibeona; všetky ostatné pobrali v boji. 11.20 Lebo to bolo od Hospodina, aby zatvrdili svoje srdce a vyšli bojovať s Izraelom nato, aby ich úplne vyhubil, zarieknutých na záhubu, aby nemali zľutovania, ale aby ich zahladil, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 11.21 V tom čase prišiel Jozua a vyplienil Enákov s vrchov, z Hebrona, z Debíra, z Anába a so všetkých vrchov Judska jako i so všetkých vrchov Izraelska, s ich mestami ich vyhladil Jozua, zarieknutých na záhubu. 11.22 Nezostalo niktorého z Enákov v zemi synov Izraelových, iba v Gaze, v Gáte a v Ašdóte pozostali. 11.23 A tedy vzal Jozua celú zem podľa všetkého toho, čo hovoril Hospodin Mojžišovi, a Jozua ju dal Izraelovi do dedičstva podľa ich údelov po ich pokoleniach. A tak mala zem pokoj od vojny.

Józua 12

12.1 A toto sú kráľovia zeme, ktorých pobili synovia Izraelovi a zaujali ich zem do dedičstva, za Jordánom na východ slnka od potoka Arnona až po vrch Hermon i všetky roviny na východ: 12.2 Síchon, kráľ Amoreja, ktorý býval v Chešbone, a panoval od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, a od stredu tej doliny a polovice Gileáda až po potok Jabok, po hranicu to synov Ammonových, 12.3 a od roviny Araby až po more Kinerót, na východ, až po more roviny Araby, po Soľné more, na východ, kade vedie cesta do Bét-ješimóta, a od juhu pod Ašdót-pizga. 12.4 A zaujali aj územie Óga, kráľa Bázana, ktorý bol z ostatku Refaimov, ktorý býval v Aštaróte a v Edrei 12.5 a panoval na vrchu Hermone a v Salche a celom Bázane až po územie Gešúrov a Maachátov a až do polovice Gileáda, hranice to Síchona, kráľa Chešbona. 12.6 Mojžiš služobník Hospodinov, a synovia Izraelovi ich pobili, a Mojžiš, služobník Hospodinov, ju dal, celú tú krajinu, do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho. 12.7 A toto sú kráľovia zeme, ktorých pobil Jozua a synovia Izraelovi za Jordánom k moru, od Baal-gáda na doline Libanona až po Lysý vrch, ktorý sa tiahne hore do Seira, a Jozua ju dal pokoleniam Izraelovým do dedičstva podľa ich údelov, 12.8 na vrchoch, na nížinách, na rovinách, na stráňach i na púšti i na juhu, zem Heteja, Amoreja, Kananeja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja: 12.9 kráľ Jericha jeden, kráľ mesta Haj, ktoré ležalo po strane Bét-ela, jeden; 12.10 kráľ Jeruzalema jeden, kráľ Hebrona jeden; 12.11 kráľ Jarmúta jeden; kráľ Lachiša jeden; 12.12 kráľ Eglona jeden, kráľ Gézera jeden; 12.13 kráľ Debíra jeden, kráľ Gédera jeden; 12.14 kráľ Chormy jeden, kráľ Aráda jeden; 12.15 kráľ Libny jeden, kráľ Adulláma jeden; 12.16 kráľ Makkédy jeden, kráľ Bétela jeden; 12.17 kráľ Tappúcha jeden, kráľ Chéfera jeden; 12.18 kráľ Aféka jeden, kráľ Laššárona jeden; 12.19 kráľ Mádona jeden, kráľ Chácora jeden; 12.20 kráľ Šimrón-merona jeden, kráľ Achšáfa jeden; 12.21 kráľ Tánacha jeden, kráľ Megidda jeden; 12.22 kráľ Kédeša jeden, kráľ Jokneáma z Karmela jeden; 12.23 kráľ Dóra z Náfat-dóra jeden, kráľ Gojima z Gilgala jeden; 12.24 kráľ Tirce jeden; všetkých kráľov tridsať a jeden.

Józua 13

13.1 A Jozua bol už starý a sošlý vekom, a Hospodin mu riekol: Ty si už starý a sošlý vekom, a zeme zostalo ešte veľmi mnoho, ktorú treba zaujať do dedičstva. 13.2 Toto je zem, ktorá ešte zostáva: všetky kraje Filištínov a celá Gešúria; 13.3 časť od Šíchora, ktorý tečie naproti Egyptu, až po územie Ekrona na sever, pripočitujte sa Kananejovi, pätoro kniežat Filištínov: gažanské, ašdótske, eškalonské, gitťanské, ekronské jako aj Avijovia; 13.4 od juhu celá zem Kananejova a Meára, ktorá patrí Sidoncom až po Afék, až po územie Amoreja, 13.5 i zem Gibeľanov a celý Libanon na východ slnka od Bálgáda pod vrchom Hermonom až potiaľ, kde sa vchádza do Chamata. 13.6 Všetkých obyvateľov pohoria od Libanona až po Misrefót-májim, všetkých Sidoncov, ja ich vyženiem pred synmi Izraelovými. Len ju rozdeľ losom Izraelovi do dedičstva tak, ako som ti prikázal. 13.7 A tak teraz podeľ tú zem do dedičstva devätoru pokolení a polovici pokolenia Manassesovho. 13.8 S ním aj Rúbenovci a Gádovci dostali už svoje dedičstvo, ktoré im dal Mojžiš za Jordánom na východ; majú tedy, jako im dal Mojžiš, služobník Hospodinov, 13.9 od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, i mesto, ktoré je prostred tej doliny, i celú rovinu Médeby až po Díbon 13.10 i všetky mestá Síchona, amorejského kráľa, ktorý kraľoval v Chešbone, až po územie synov Ammonových, 13.11 a Gileád a územie Gešúrov a Maachátov a celý vrch Hermon i celý Bázan až po Salchu, 13.12 celé kráľovstvo Óga v Bázane, ktorý kraľoval v Aštaróte a v Edrei; ten bol pozostal z ostatku Refaimov, a pobil ich Mojžiš a zaujal ich zem do dedičstva. 13.13 Ale synovia Izraelovi nevyhnali Gešúrov ani Maachátov, a tak býva Gešúr a Maachát v strede Izraelovom až do tohoto dňa. 13.14 Iba pokoleniu Léviho nedal dedičstva; ohňové obeti Hospodina, Boha Izraelovho, sú jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril. 13.15 A tedy Mojžiš dal pokoleniu synov Rúbenových dedičstvo podľa ich čeľadí. 13.16 A ich územie bolo od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je prostred tej doliny, i celá rovina pri Médebe, 13.17 Chešbon i všetky jeho mestá, ktoré sú na tej rovine, Díbon a Bamót-baal a Bét-bál-meon, 13.18 Jahaca, Kedémot a Méfat, 13.19 Kirjataim, Sibma a Cérethaššachar na vrchu údolia, 13.20 Bét-peor, Ašdót-pizga a Béthajješimót 13.21 a všetky mestá tej roviny i všetko kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, ktorý kraľoval v Chešbone, ktorého zabil Mojžiš i s kniežatami Midjanovými, Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rébu, vojvodcov Síchonových, obyvateľov zeme. 13.22 Aj Baláma, syna Beorovho, veštca, zabili synovia Izraelovi mečom medzi inými, ktorých pobili. 13.23 A hranicou synov Rúbenových bol Jordán a územie. To je dedičstvo synov Rúbenových po ich čeľadiach, mestá a ich dediny. 13.24 A Mojžiš dal aj pokoleniu Gádovmu, synom Gádovým, podľa ich čeľadí. 13.25 A ich územím bolo: Jazer a všetky mestá Gileáda a polovica zeme synov Ammonových až po Aroer, ktoré leží naproti Rabbe, 13.26 a od Chešbona až po Rámat-micpe a Betoním a od Machnaima až po hranicu Debíra 13.27 a v údolí Bét-háram, Bét-nimra, Sukkót a Cáfon, ostatok kráľovstva Síchona, kráľa Chešbona, Jordán a územie až po kraj mora Kinneret, za Jordánom, na východ. 13.28 To je dedičstvo synov Gádových po ich čeľadiach, mestá a ich dediny. 13.29 A Mojžiš dal i polovici pokolenia Manassesovho, a tedy mala polovica pokolenia synov Manassesových po svojich čeľadiach svoje dedičstvo. 13.30 A ich územie bolo od Machnaima celý Bázan, celé kráľovstvo Óga, kráľa Bázana, a všetky obce Jairove, ktoré sú v Bázane, šesťdesiat miest; 13.31 a polovica Gileáda a Aštarót a Edrei, mestá kráľovstva Ógovho v Bázane. To dal synom Machíra, syna Manassesovho, polovici synov Machírových po ich čeľadiach. 13.32 To sú krajiny, ktoré rozdelil Mojžiš do dedičstva na moábskych rovinách, za Jordánom pri Jerichu, na východ. 13.33 Ale pokoleniu Léviho nedal Mojžiš dedičstva; Hospodin, Bôh Izraelov, je jeho dedičstvom, tak ako im hovoril.

Józua 14

14.1 A toto sú krajiny, ktoré dostali synovia Izraelovi do dedičstva v zemi Kanaána, ktoré im rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových. 14.2 Losom im rozdelili ich dedičstvo, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojžiša, deviatim pokoleniam a polovici pokolenia. 14.3 Lebo Mojžiš dal dvom pokoleniam a polovici pokolenia dedičstvo za Jordánom, ale Levitom nedal dedičstva medzi nimi, 14.4 lebo synov Jozefových boly dve pokolenia, Manasses a Efraim, a Levitom nedali podielu v zemi; iba mestá im dali na bývanie a ich mestské obvody pre ich dobytok a pre ich majetok. 14.5 Ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi a rozdelili zem. 14.6 A synovia Júdovi pristúpili k Jozuovi v Gilgale, a Kálef, syn Jefunneho, Kenizský, mu povedal: Ty vieš o tom, čo hovoril Hospodin Mojžišovi, mužovi Božiemu, o mne a o tebe v Kádeš-barnei. 14.7 Bolo mi štyridsať rokov, keď ma bol poslal Mojžiš, služobník Hospodinov, z Kádeš-barnee prešpehovať zem, a doniesol som mu odtiaľ zprávu, jako som o tom myslel vo svojom srdci. 14.8 Lež moji bratia, ktorí boli odišli so mnou hore, zmalátnili srdce ľudu, ale ja som cele nasledoval Hospodina, svojho Boha. 14.9 A Mojžiš prisahal toho dňa povediac: Prisahám, že zem, po ktorej chodila tvoja noha, bude za dedičstvo tebe a tvojim synom až na veky, pretože si cele nasledoval Hospodina, môjho Boha. 14.10 A tak teraz hľa, Hospodin ma živil, tak ako hovoril. Toto je už štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo to hovoril Hospodin Mojžišovi, a čo chodil Izrael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osemdesiatpäť rokov. 14.11 Ešte som i dnes taký silný, jako som bol v deň, v ktorý ma poslal Mojžiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, už či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť. 14.12 Preto mi teraz daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, že sú tam Enákovia a veľké mestá opevnené. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, tak ako hovoril Hospodin. 14.13 A Jozua ho požehnal a dal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho, do dedičstva. 14.14 Preto sa dostal Hebron Kálefovi, synovi Jefunneho Kenizského do dedičstva, a je tak až do tohoto dňa, pretože cele nasledoval Hospodina, Boha Izraelovho. 14.15 A Hebron sa volal predtým Kirjat-arbe, toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi. A zem mala pokoj od vojny.

Józua 15

15.1 A toto bol los pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. Pripadol im k hranici Edoma púšte Tsin na juh, od najďaľšieho kraja poludnieho. 15.2 A hranicou na juhu im bolo: od konca Soľného mora, od jazyka, obráteného na juh. 15.3 A tiahla sa na juh popri svahu Akrabbím a prešla do Tsin a išla hore od juhu smerom ku Kádeš-barnei a prešla do Checróna a tiahla sa hore do Addára a obchádzala Karkáhu; 15.4 odtiaľ prešla do Acmona a vyšla k Egyptskému potoku, a hranica vychádzala k moru. To vám, povedal, bude hranicou na juhu. 15.5 A hranicou na východ bolo Soľné more až po dolný koniec Jordána; a hranica strany na sever bola od jazyka Soľného mora, do konca Jordána. 15.6 A hranica išla hore do Bét-hogly a prechádzala od severa popri Bét-arábe a hranica išla hore ku kameňu Bohana, syna Rúbenovho. 15.7 A hranica išla hore do Debíra, z údolia Áchor, a na sever bola obrátená ku Gilgalu, ktorý je naproti svahu Adummima, ktorý je od juhu doliny, a hranica prešla k vodám Én-šemeša a vychádzala ku studni Rogel. 15.8 A zase išla hranica hore dolinou syna Hinnoma ku strane Jebuzeja od juhu, to je Jeruzalem, a hranica sa tiahla hore k temenu vrchu, ktorý je naproti doline Hinnoma k moru, na západ, ktorý je na konci údolia Refaim na sever. 15.9 A hranica sa tiahla od temena toho vrchu k studni vody Neftoach a vychádzala k mestám vrchu Efronovho a ďalej išla hranica do Bály, a to je Kirjat-jearím. 15.10 A z Bály sa zatočila hranica k moru, smerom k vrchu Seira a prešla ku strane vrchu Jearím od severa, a to je Chesálon, a sišla do Bét-šemeša a prešla do Timny. 15.11 A hranica vyšla ku strane Ekróna, na sever, a hranica sa tiahla do Šikkeróna a prešla k vrchu Bály a vyšla do Jabneéla, a hranica vychádzala k moru. 15.12 A západná hranica sahala po Veľké more a po jeho územie. To bola hranica synov Júdových dookola, po ich čeľadiach. 15.13 A Kálefovi, synovi Jefunneho, dal podiel medzi synmi Júdovými podľa rozkazu Hospodinovho, daného Jozuovi, mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron. 15.14 A Kálef vyhnal ztade troch synov Enákových, Šešaiho, Achimána a Talmaiho, deti Enákove. 15.15 A odtiaľ odišiel hore k obyvateľom Debíra, a meno Debíra bolo predtým Kirjat-sefer. 15.16 A Kálef povedal: Tomu, kto zbije Kirjat-sefer a zaujme ho, dám Aschu, svoju dcéru, za ženu. 15.17 A zaujal ho Otniel, syn Keneza, brata Kálefovho, a tak mu dal Aschu, svoju dcéru, za ženu. 15.18 A stalo sa, keď prišla k nemu, že ho naviedla, aby žiadal od jej otca pole. Preto sosadla rýchle s osla, a Kálef jej povedal: Čo chceš? 15.19 A riekla: Daj mi požehnanie; lebo si mi dal zem na juhu; nuž daj mi aj pramene vôd. A tak jej dal horné pramene i dolné pramene. 15.20 To je dedičstvo pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. 15.21 A mestá od konca územia pokolenia synov Júdových popri území Edomovom na juhu boly: Kabceel, Éder a Jagúr, 15.22 Kína, Dímona a Adada, 15.23 Kédeš, Chácor a Jitnán, 15.24 Zíf, Telem a Bealót, 15.25 Chácor, Chadata a Kerijót; Checron, a to je Chácor; 15.26 Amám, Šema a Moláda, 15.27 Chacar-gadda, Chešmon a Bét-pálet, 15.28 Chacar-šual, Bér-šeba a Bizjótia, 15.29 Bála, Ijim a Ecem, 15.30 Eltólad, Chesil a Chorma, 15.31 Ciklag, Madmanna a Sansanna, 15.32 Lebaót, Šilchim, Ajín a Rimmon; všetkých miest bolo dvadsať deväť a ich dediny. 15.33 Na nížine boly Eštaol, Cára a Ašna, 15.34 Zánoach, Én-ganním, Tappuach a Enám, 15.35 Jarmút, Adullam, Socho a Azéka, 15.36 Šaraim, Aditaim, Gedéra a Gederotaim, štrnásť miest a ich dediny. 15.37 Cenán, Chadáša a Migdalgád, 15.38 Dilán, Micpa a Jokteel, 15.39 Lachiš, Bacekat a Eglon, 15.40 Kabon, Lachmas a Kitlíš, 15.41 Gedérot, Bét-dágon, Náma a Makkéda, šestnásť miest a ich dediny. 15.42 Libna, Eter a Ášan, 15.43 Jiftach, Ašna a Necíb, 15.44 Keila, Achzib, a Maréša, deväť miest a ich dediny. 15.45 Ekron i jeho mestečká i jeho dediny. 15.46 Od Ekrona a smerom k moru všetky, ktoré sú po strane Ašdóda, a ich dediny; 15.47 Ašdód, jeho mestečká i jeho dediny, Gaza, jej mestečká i jej dediny až po Egyptský potok a po Veľké more a územie. 15.48 A na vrchoch: Šamír, Jattír a Sócho, 15.49 Danna a Kirjat-sanna, ktoré je Debír, 15.50 Anáb, Eštemo a Aním, 15.51 Góšen, Cholon a Gilo, jedenásť miest a ich dediny. 15.52 Arab, Dúma a Ešán, 15.53 Janum, Bét-tappuach a Aféka, 15.54 Chumta, Mesto Arbeho, ktoré je Hebron a Cior, deväť miest a ich dediny. 15.55 Maon, Karmel, Zif a Juta, 15.56 Jizreel, Jokdeam a Zánoach, 15.57 Kain, Gibea a Timna, desať miest a ich dediny. 15.58 Chalchul, Bét-cúr a Gedor, 15.59 Márat, Bétanót, a Eltekon, šesť miest a ich dediny. 15.60 Kirjat-bál, a to je Kirjat-jearím, a Rabba, dve mestá a ich dediny. 15.61 Na púšti: Bét-arába, Middín, Sehácha, 15.62 Nišban, Soľné Mesto a Én-gedi, šesť miest a ich dediny. 15.63 Ale Jebuzejov, obyvateľov Jeruzalema, nemohli vyhnať synovia Júdovi. A tak býva Jebuzej so synmi Júdovými v Jeruzaleme až do tohoto dňa.

Józua 16

16.1 A synom Jozefovým vyšiel los na územie od Jordána pri Jerichu popri vodách Jericha, na východ, púšť, ktorá vystupuje od Jericha cez vrchy do Bét-ela. 16.2 A od Bét-ela vychádzala do Lúza a prechádzala popri území Arki do Ataróta. 16.3 Potom sostupovala smerom k moru popri území Jafleťanov až ku chotáru Dolného Bét-chorona a až po Gezer a vychádzala k moru, na západ. 16.4 A tedy dostali synovia Jozefovi, Manasses a Efraim, svoje dedičstvo. 16.5 A toto bola hranica synov Efraimových po ich čeľadiach: hranica ich dedičstva bola na východ od Atarót-addára až po Horný Bét-choron. 16.6 A hranica vychádzala k moru pri Michmetate od severa, a hranica obchádzala na východ Tánat-šilo a prechádzala ho na východ do Janoachy. 16.7 A od Janoachy išla dolu do Ataróta a do Nárata a udierala do Jericha a vychádzala k Jordánu. 16.8 Z Tappucha išla hranica k moru, ku potoku Kána, a vychádzala k moru. To bolo dedičstvo pokolenia synov Efraimových po ich čeľadiach. 16.9 A mestá, oddelené pre synov Efraimových, boly medzi dedičstvom synov Manassesových, všetky mestá a ich dediny. 16.10 Ale nevyhnali Kananeja, ktorý býval v Gezere, a tak býva Kananej prostred Efraima až do tohoto dňa a slúži dávajúc poplatok.

Józua 17

17.1 A toto bol los pokolenia Manassesovho, lebo on bol prvorodený Jozefov. Machírovi, prvorodenému Manassesovmu, otcovi Gileáda, pretože bol vynikajúci bojovník, dostal sa Gileád a Bázan. 17.2 A dostalo sa aj ostatným synom Manassesovým po ich čeľadiach, synom Abiezera, synom Chéleka, synom Asriela, synom Séchema, synom Chéfera, synom Šemídu. To boli synovia Manassesa, syna Jozefovho, mužovia, po svojich čeľadiach. 17.3 Ale Celafchad, syn Chéfera, syna Gileáda, syna Machíra, syna Manassesovho, nemal synov iba dcéry. A toto sú mená jeho dcér: Macha, Noa, Chogla, Milka a Tirca, 17.4 ktoré pristúpiac pred Eleazára, kňaza, a pred Jozuu, syna Núnovho, a pred kniežatá riekly: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby nám dal dedičstvo medzi našimi bratmi. A tak im dal, na rozkaz Hospodinov, dedičstvo medzi bratmi ich otca. 17.5 A pripadlo Manassesovi desať povrazcov krome toho, čo dostal zo zeme Gileáda a Bázana, ktoré sú za Jordánom. 17.6 Lebo dcéry Manassesove dostaly dedičstvo medzi jeho synmi. A zem Gileád dostala sa ostatným synom Manassesovým. 17.7 A tedy hranica Manassesova je od Asera, Michmetat, ktoré leží pred Síchemom, a hranica ide na pravú stranu, k obyvateľom Én-tappuacha. 17.8 Manassesovi bola zem Tappuach, ale mesto Tappuach pri hranici Manassesovej patrí synom Efraimovým. 17.9 A hranica sostupuje k potoku Kána, na juh toho potoka. Tie mestá patria Efraimovi a sú medzi mestami Manassesovými. A hranica Manassesova je od severa toho potoka a vychádza k moru. 17.10 Na juh pripadlo Efraimovi a na sever Manassesovi, a more mu je hranicou. A k Aserovi udierajú Manassesovci od severa a k Izachárovi od východu. 17.11 A Manasses má v Izachárovi a v Aserovi Bét-šeán a jeho mestečká a Jibleám a jeho mestečká aj obyvateľov Dóra a jeho mestečká aj obyvateľov Én-dora a jeho mestečká aj obyvateľov Tánacha a jeho mestečká jako aj obyvateľov Megidda a jeho mestečká; tri okresy. 17.12 Ale synovia Manassesovi nemohli vyhnať obyvateľov tých miest. A Kananej volil bývať v tejto zemi. 17.13 Ale stalo sa, keď zosilneli synovia Izraelovi, že dali Kananeja pod plat, no, vyhnať nevyhnali ho. 17.14 A synovia Jozefovi hovorili s Jozuom a riekli: Prečo si mi dal dedičstva iba jeden los a len jeden povrazec, kým som ja mnohý ľud, nakoľko ma až potiaľto žehnal Hospodin? 17.15 A Jozua im riekol: Ak si ty mnohý ľud, nože si iď hore do lesa a tam si vysekáš, v zemi Ferezeja a v zemi Refaimov, keď ti je tesný vrch Efraimov. 17.16 A synovia Jozefovi riekli: Nepostačí nám ani ten vrch, a železné vozy má každý Kananej, ktorý býva v zemi údolia, ako hľa ten, ktorý býva v Bét-šeáne i v jeho mestečkách, i ten, ktorý býva v údolí Jizreela. 17.17 A Jozua riekol domu Jozefovmu, Efraimovi a Manassesovi, takto: Ty si mnohý ľud a máš veľkú silu, tedy nebudeš mať iba jeden los, 17.18 ale budeš mať vrch, a keď je porastlý lesom, vysekáš ho a budeš mať jeho končiny, lebo vyženieš Kananeja, i keď má železné vozy a keď aj je silný.

Józua 18

18.1 A celá obec synov Izraelových, všetci sa shromaždili do Síla, a rozbytovali tam stán shromaždenia, a zem bola podmanená pred nimi. 18.2 Ale zbývali medzi synmi Izraelovými takí, ktorých dedičstva neboli ešte rozdelili, sedem pokolení. 18.3 A Jozua riekol synom Izraelovým: Dokedy sa vám bude leniť prijsť, aby ste zaujali do dedičstva zem, ktorú vám dal Hospodin, Bôh vašich otcov? 18.4 Nože dajte troch mužov na každé pokolenie, a pošlem ich, a vstanú a pochodia po zemi a popíšu ju podľa svojho dedičstva, a potom prijdú zase ku mne. 18.5 A rozdelia si ju na sedem dielov. Júda bude stáť na svojom území od juhu, a dom Jozefov bude stáť na svojom území od severa. 18.6 A vy popíšete zem na sedem dielov a donesiete sem ku mne, a hodím vám losy tu pred Hospodinom, naším Bohom. 18.7 Lebo Levitovia nemajú dielu vo vašom strede, pretože kňazstvo Hospodinovo je ich dedičstvom, a Gád a Rúben a polovica pokolenia Manassesovho dostali svoje dedičstvo za Jordánom na východ, ktoré im dal Mojžiš, služobník Hospodinov. 18.8 Vtedy vstali mužovia a odišli. A Jozua prikázal tým, ktorí išli popisovať zem, a riekol: Iďte a pochoďte po zemi a popíšte ju, a potom sa navráťte ku mne, a tu vám vrhnem losy pred Hospodinom v Síle. 18.9 A tak odišli mužovia a prešli po zemi a popísali ju podľa miest na sedem dielov do knihy a prišli zase k Jozuovi do tábora do Síla. 18.10 A Jozua im vrhnul losy v Síle pred Hospodinom a tam rozdelil Jozua synom Izraelovým zem podľa ich dielov. 18.11 A vyšiel hore los pokolenia synov Benjaminových po ich čeľadiach. A územie ich losu vyšlo medzi synov Júdových a medzi synov Jozefových. 18.12 A hranica im bola po severnej strane od Jordána, a hranica išla hore ku strane Jericha od severa a odtiaľ išla hore prez vrchy na západ, k moru, a vychádzala na púšť Bét-ávena. 18.13 Odtiaľ prešla hranica do Lúza, ku strane Lúza na juh, to je Bét-el. A hranica sostupovala do Atarót-addára popri vrchu, ktorý je od juhu Dolného Bét-chorona. 18.14 A hranica sa tiahla a točila sa ku strane mora na juh od vrchu, ktorý je pred Bét-choronom na juh, a vychádzala pri Kirjat-bále, a to je Kirjat-jearím, mesto synov Júdových, to je západná strana. 18.15 A strana na juh bola od konca Kirjat-jearíma, a hranica vychádzala k moru a vychádzala ku studni vody Neftoacha. 18.16 Potom sostupovala hranica ku koncu vrchu, ktorý je pred dolinou Benhinnoma, ktorá je v údolí Refaim, na sever, a sostupovala do doliny Hinnom ku strane Jebuzeja na juh a odtiaľ sostupovala do Én-rogel. 18.17 A tiahla sa od severa a vyšla do Én-šemeša a vyšla ku Gelilótu, ktoré je naproti svahu Adummíma, a sostupovala ku kameňu Bohana, syna Rúbenovho. 18.18 A prešla ku strane naproti rovine Arábe na sever a sostupovala do Aráby. 18.19 A hranica prešla ku strane Bét-chogly na sever a hranica vychádzala pri jazyku Soľného mora, obráteného na sever, pri južnom konci Jordána. To bola hranica od juhu. 18.20 A Jordán ho ohraničoval po strane na východ. Toto je dedičstvo synov Benjaminových po jeho hraniciach dookola, po ich čeľadiach. 18.21 A mestá pokolenia synov Benjaminových po ich čeľadiach boly: Jericho, Bét-chogla a údolie Kecíc 18.22 Bét-arába, Cemáraim a Bét-el, 18.23 Avvím, Pára a Ofra, 18.24 Kefar-ammona, Ofni a Geba, dvanásť miest a ich dediny. 18.25 Gibeon, Ráma a Beerót, 18.26 Micpe, Kefíra a Móca, 18.27 Rekem, Jirpeel a Tarála, 18.28 Celá Elef a Jebuzej, to jest Jeruzalem, Gibeat a Kirjat, štrnásť miest a ich dediny. To je dedičstvo synov Benjaminových po ich čeľadiach.

Józua 19

19.1 A druhý los vyšiel Simeonovi, pokoleniu synov Simeonových po ich čeľadiach. A ich dedičstvo bolo medzi dedičstvom synov Júdových. 19.2 A to, čo mali vo svojom dedičstve, bolo: Bér-šeba, Šeba a Molada, 19.3 Chacar-šual, Bála a Ecem, 19.4 Eltolad, Betúl a Chorma, 19.5 Ciklag, Bét-markabot a Chacar-súsa, 19.6 Bét-lebaót a Šarúchen, trinásť miest a ich dediny. 19.7 Ajin, Rimmon, Eter a Ášan, štyri mestá a ich dediny 19.8 i všetky dediny, ktoré boly vôkol tých miest, až po Bálat-bér a Rámu na juhu. To je dedičstvo pokolenia synov Simeonových po ich čeľadiach. 19.9 Z podielu synov Júdových bolo dedičstvo synov Simeonových, pretože podiel synov Júdových bol priveľký pre nich, a preto dostali synovia Simeonovi dedičstvo medzi ich dedičstvom. 19.10 A tretí los vyšiel hore synom Zabulonovým po ich čeľadiach, a územie ich dedičstva je až po Sárid. 19.11 Ich hranica išla hore na západ, k moru, a do Maraly a udierala k Dabbešatu a potom udierala k potoku, ktorý je pred Jokneámom. 19.12 A zo Sárida sa obrátila na východ, k východu slnka, na územie Kislót-tábor a vychádzala k Daberatu a tiahla sa hore do Jafie. 19.13 Odtiaľ prešla na východ, k východu slnka, do Gitta-chefera a Ittakacína, odkiaľ vyšla do Rimmona, vyznačená do Nee. 19.14 A hranica sa otočila okolo nej od severa do Channatona a vychádzala do doliny Jiftach-el. 19.15 A jej ďaľšie východiská boly: Katta, Nahalal, Šimron, Jidala a Betlehem, dvanásť miest a ich dediny. 19.16 To je dedičstvo synov Zabulonových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 19.17 Izachárovi vyšiel štvrtý los, synom Izachárovým po ich čeľadiach. 19.18 A ich hranica bola do Jizreela, Kesulót a Šúnem, 19.19 Chafáraim, Šion a Anacharat, 19.20 Rabbít, Kišjon a Ábec, 19.21 Remet, Én-ganním, Én-chadda a Bét-paccec. 19.22 A hranica udierala k Táboru, do Sachacíma a do Bét-šemeša, a ich hranica vychádzala k Jordánu, šestnásť miest a ich dediny. 19.23 To je dedičstvo pokolenia synov Izachárových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 19.24 A piaty los vyšiel pokoleniu synov Aserových po ich čeľadiach. 19.25 A ich hranicou bolo: Chelkat, Chali, Beten a Achšaf, 19.26 Allammelech, Amead a Mišeal, a udierala ku Karmelu, k moru, a k Šíchor-libnatu. 19.27 A obracia sa na východ slnka do Bét-dágona a udiera k Zabulonovi a do doliny Jiftachela, na sever Bét-emeka a Neiela a vychádza do Kabúla od ľava 19.28 a ide do Ebrona, Rechoba, Chammona a do Kány až po Veľký Sidon. 19.29 A hranica sa vracia do Rámy až po mesto opevnený Týr. A hranica sa obracia do Chosa a vychádza k moru vedľa vymeraného dielu Achziba. 19.30 A Umma, Afék a Rechob, dvadsaťdva miest a ich dediny. 19.31 To je dedičstvo pokolenia synov Aserových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 19.32 Synom Naftaliho vyšiel šiesty los, synom Naftaliho po ich čeľadiach. 19.33 A ich hranica bola od Chelefa, od Elona do Cánaníma a Adami, Nékeb a Jabneel až po Lakkúm a vychádzala pri Jordáne. 19.34 A odtiaľ sa obrátila hranica na západ, k moru, do Aznót-tábora, a ztade vychádzala do Chukkota a udiera k Zabulonovi od juhu a k Aserovi udiera od západu a k Júdovi pri Jordáne na východe slnka. 19.35 Opevnené mestá: Ciddím, Cér, Chammat, Rakkat a Kineret, 19.36 Adama, Ráma a Chácor, 19.37 Kédeš, Edrei a Én-chácor, 19.38 Jiron, Migdal-el, Chorem, Bét-anat a Bét-šemeš, devätnásť miest a ich dediny. 19.39 To je dedičstvo pokolenia synov Naftaliho po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 19.40 Pokoleniu synov Dánových po ich čeľadiach vyšiel siedmy los. 19.41 A hranicou ich dedičstva bolo: Cárea, Eštaol, a Ir-šemeš, 19.42 Šálabbín, Ajalon a Jitla, 19.43 Élon, Timnata a Ekron, 19.44 Elteke, Gibbeton a Bálat, 19.45 Jehúd, Bené-berak a Gatrimmon, 19.46 Mé-jarkon, a Rakkon s hranicou naproti Jafo. 19.47 A územie synov Dánových vyšlo primalé pre nich. Preto odišli synovia Dánovi hore a bojovali s mestom Lešemom, zaujali ho a zbili ho ostrím meča, zaujali ho do dedičstva a bývajú v ňom a nazvali Lešem Dánom, po mene Dána, svojho otca. 19.48 To je dedičstvo pokolenia synov Dánových po ich čeľadiach, tie mestá a ich dediny. 19.49 A keď dodedili zem do dedičstva po jej územiach, dali synovia Izraelovi dedičstvo Jozuovi, synovi Núnovmu, medzi sebou. 19.50 Na rozkaz Hospodinov mu dali mesto, ktoré si žiadal, Timnat-serach, na vrchu Efraimovom, a vystavil mesto a býval v ňom. 19.51 To sú dedičstvá, ktoré rozdelili do dedičstva Eleazár, kňaz, a Jozua, syn Núnov, a hlavy otcov pokolení synov Izraelových losom v Síle pred Hospodinom, pri dveriach stánu shromaždenia, a tak dokončil delenie zeme.

Józua 20

20.1 A Hospodin hovoril Jozuovi a riekol: 20.2 Hovor synom Izraelovým a povedz im: Nože dajte útočištné mestá, o ktorých som vám hovoril skrze Mojžiša, 20.3 aby sa ta utiahol vrah, ten, kto by nechcúc zabil človeka, z omylu a bez vedomia, a budú vám útočišťom pred pomstiteľom krvi. 20.4 A keby sa utiekol do niektorého z týchto miest, zastane pri vrátach brány mesta a rozpovie v uši starších toho mesta svoju vec. A tak ho vezmú do mesta k sebe a dajú mu miesto, a bude bývať s nimi. 20.5 A keby ho prenasledoval pomstiteľ krvi, nevydajú vraha do jeho ruky, lebo bez vedomia zabil svojho blížneho a nemal ho v nenávisti ani včera ani predvčerom. 20.6 A tak bude býva v tom meste, dokiaľ sa nepostaví pred obec k súdu a zostane v meste až do smrti najvyššieho kňaza, ktorý bude v tých dňoch; len vtedy sa navráti vrah a prijde do svojho mesta a do svojho domu, do mesta, odkiaľ utiekol. 20.7 A tedy zasvätili Kádeš v Galilei, na vrchu Naftaliho, a Sichem na vrchu Efraimovom a Kirjat-arbe, ktoré je Hebron, na vrchu Júdovom. 20.8 A za Jordánom pri Jerichu na východ dali Becer na púšti, na rovine, z pokolenia Rúbenovho, a Rámot v Gileáde z pokolenia Gádovho a Golan v Bázane z pokolenia Manassesovho. 20.9 To boly určené mestá pre všetkých synov Izraelových ako i pre pohostína, ktorý pohostínil medzi nimi, nato, aby sa ta utiekol každý, kto by nechcúc zabil človeka, z omylu, a nezomrel rukou pomstiteľa krvi, dokiaľ by sa nepostavil pred obec.

Józua 21

21.1 A pristúpili hlavy otcov pokolenia Levitov k Eleazárovi, kňazovi, a k Jozuovi, synovi Núnovmu, a k hlavám otcov pokolení synov Izraelových. 21.2 A vraveli im v Síle v zemi Kanaáne a riekli: Hospodin prikázal skrze Mojžiša dať nám mestá na bývanie aj s ich mestskými obvodmi pre náš dobytok. 21.3 Vtedy dali synovia Izraelovi Levitom zo svojho dedičstva na rozkaz Hospodinov tieto mestá aj ich obvody. 21.4 A vyšiel los čeľade Kehátovcov. A dostalo sa synom Árona, kňaza, zpomedzi Levitov, z údelu pokolenia Júdovho a z pokolenia Simeonovho a z pokolenia Benjaminovho losom: trinásť miest. 21.5 A ostatným synom Kehátovým sa dostalo z údelu čeľadí pokolenia Efraimovho a z pokolenia Dánovho a z polovice pokolenia Manassesovho losom: desať miest. 21.6 A synom Geršonovým z údelu čeľadí pokolenia Izachárovho, z pokolenia Aserovho, z pokolenia Naftaliho a z polovice pokolenia Manassesovho v Bázane, tiež losom: trinásť miest. 21.7 Synom Meráriho po ich čeľadiach z údelu pokolenia Rúbenovho, z pokolenia Gádovho a z pokolenia Zabulonovho: dvanásť miest. 21.8 Tedy tieto mestá dali synovia Izraelovi Levitom aj ich mestské obvody, tak ako prikázal Hospodin skrze Mojžiša, losom. 21.9 A tak dali z údelu pokolenia synov Júdových a z pokolenia synov Simeonových tieto mestá, ktoré pomenovali menom. 21.10 A najprv sa dostalo synom Áronovým z čeľade Kehátovcov, ktorí boli zo synov Léviho, lebo ich bol ten los. 21.11 A tedy im dali Mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron, na pohorí Júdovom a jeho obvod okolo neho. 21.12 Ale pole toho mesta a jeho dediny dali Kálefovi, synovi Jefunneho, do jeho državia. 21.13 A tedy synom Árona, kňaza, dali útočištné mesto vraha, Hebron, i jeho obvod, Libnu i jej obvod, 21.14 Jattír i jeho obvod, Eštemoa i jeho obvod, 21.15 Cholon i jeho obvod, Debír i jeho obvod, 21.16 Ajin i jeho obvod, Juttu i jej obvod a Bét-šemeš i jeho obvod, deväť miest z državia týchto dvoch pokolení. 21.17 A z pokolenia Benjaminovho: Gibeon i jeho obvod, Gebu i jej obvod, 21.18 Anatót i jeho obvod, Almon i jeho obvod, štyri mestá. 21.19 Všetkých miest synov Áronových, kňazov, bolo trinásť miest s ich obvodami. 21.20 A čeľadiam synov Keháta, Levitom, ostatným zo synov Kehátových, dostalo sa toto, mestá ich losu boly z údelu pokolenia Efraimovho. 21.21 A dali im útočištné mesto vraha Síchem i jeho obvod na pohorí Efraimovom a Gezer i jeho obvod, 21.22 Kibecaim i jeho obvod, Bétchoron i jeho obvod, štyri mestá. 21.23 A z pokolenia Dánovho: Elteke i jeho obvod, Gibbeton i jeho obvod, 21.24 Ajjalon i jeho obvod a Gatrimmon i jeho obvod, štyri mestá. 21.25 A z polovice pokolenia Manassesovho: Tánach i jeho obvod a Gatrimmon i jeho obvod, dve mestá. 21.26 Všetkých miest desať s ich obvodami čeľadiam ostatných synov Kehátových. 21.27 A synom Geršonovým z čeľadí Levitov dali z polovice pokolenia Manassesovho: útočištné mesto vraha Golan v Bázane i jeho obvod a Beešteru i jej obvod, dve mestá. 21.28 A z pokolenia Izachárovho: Kišon i jeho obvod, Daberat i jeho obvod, 21.29 Jarmút i jeho obvod a Én-ganním a jeho obvod, štyri mestá. 21.30 A z pokolenia Aserovho: Mišál i jeho obvod, Abdón i jeho obvod, 21.31 Chelkat i jeho obvod a Rechob i jeho obvod, štyri mestá. 21.32 A z pokolenia Naftaliho: útočištné mesto vraha Kedeš v Galilei i jeho obvod, Chammotdór i jeho obvod a Kartán i jeho obvod, tri mestá. 21.33 Všetkých miest Geršonovcov po ich čeľadiach bolo trinásť miest s ich obvodmi. 21.34 A čeľadiam synov Meráriho, ostatným Levitom, dali od pokolenia Zabulonovho: Jokneam i jeho obvod, Kartu i jej obvod, 21.35 Dimnu i jej obvod a Nahalal i jeho obvod, štyri mestá. 21.36 A z pokolenia Rúbenovho: Becer i jeho obvod a Jahaca i jej obvod, 21.37 Kedemót i jeho obvod a Méfat i jeho obvod, štyri mestá. 21.38 A z pokolenia Gádovho: útočištné mesto vraha Rámot v Gileáde i jeho obvod a Machnaim i jeho obvod, 21.39 Chešbon i jeho obvod a Jazer i jeho obvod, všetkých miest štyri. 21.40 Všetkých miest, ktoré dali synom Meráriho po ich čeľadiach, ostatným z čeľadí Levitov, bolo podľa ich losu dvanásť miest. 21.41 Všetkých miest Levitov medzi državím synov Izraelových bolo štyridsaťosem miest s ich obvodmi. 21.42 Každé z týchto miest malo svoj obvod okolo seba; tak to maly všetky tie mestá. 21.43 A tedy dal Hospodin Izraelovi celú zem, o ktorej prisahal, že ju dá ich otcom, a zaujali ju do dedičstva a bývali v nej. 21.44 A Hospodin im dal odpočinutia zo všetkých strán, všetko tak, ako prisahal ich otcom, ani neobstál nikto pred nimi, nikto zo všetkých ich nepriateľov; všetkých ich nepriateľov dal Hospodin do ich ruky. 21.45 Nepadlo nesplnené ani slovo zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Hospodin domu Izraelovmu. Všetko sa splnilo.

Józua 22

22.1 Vtedy povolal Jozua Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho 22.2 a riekol im: Vy ste zachovali všetko, čo vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám kedy prikázal. 22.3 Neopustili ste svojich bratov toto už mnohé dni, až do tohoto dňa, a ostríhali ste, čo bolo nariadené, prikázanie Hospodina, svojho Boha. 22.4 A tak teraz dal Hospodin, váš Bôh, odpočinutie vašim bratom, ako im hovoril, preto teraz sa obráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svojho državia, ktoré vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, za Jordánom. 22.5 Len pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕžať sa ho a slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 22.6 Tak tedy ich požehnal Jozua a prepustil ich, a odišli do svojich stánov. 22.7 A polovici pokolenia Manassesovho dal Mojžiš dedičstvo v Bázane a jeho druhej polovici dal Jozua s ich bratmi za Jordánom na západ. A keď ich prepúšťal Jozua do ich stánov, tiež ich požehnal. 22.8 A povedal im takto: Navráťte sa s veľkými pokladmi do svojich stánov a s dobytkom, veľmi mnohým, so striebrom a so zlatom, s meďou a so železom a s veľkým množstvom rúcha. Rozdeľte korisť od svojich nepriateľov so svojimi bratmi. 22.9 A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho odišli od synov Izraelových zo Sila, ktoré je v Kananejskej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svojho državia, v ktorej dostali državie na rozkaz Hospodina, skrze Mojžiša. 22.10 A keď prišli do okolia Jordána, ktoré je v Kananejskej zemi, postavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho oltár, nad Jordánom, oltár, veľký na podiv. 22.11 A synovia Izraelovi počuli vravieť, že hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho vystavili oltár naproti Kananejskej zemi, v okolí Jordána, na strane synov Izraelových. 22.12 Keď to počuli synovia Izraelovi, shromaždili sa, celá obec synov Izraelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja. 22.13 A synovia Izraelovi poslali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda Pinchasa, syna Eleazára, kňaza, 22.14 a desať kniežat s ním, po jednom kniežati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Izraelových. A každý z nich bol hlavou domu ich otcov, tisícov Izraelových. 22.15 A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riekli: 22.16 Takto hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hospodinova: Jaké je to prestúpenie, ktorého ste sa dopustili proti Bohu Izraelovmu, odvrátiť sa dnes, aby ste neišli za Hospodinom, tým, že ste si vystavili oltár, aby ste sa dneska sprotivili Hospodinovi? 22.17 Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť pri modle Peora, od ktorej sme sa neočistili ani do tohoto dňa, a pre ktorú bola prišla rana na obec Hospodinovu? 22.18 A vy ste sa odvrátili dnes, aby ste neišli za Hospodinom. Nuž stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hospodinovi, že zajtra sa rozhnevá na celú obec Izraelovu. 22.19 Ale ak vám je nečistou zem vášho državia, nože prejdite do zeme državia Hospodinovho, kde býva príbytok Hospodinov, a vezmite državie medzi nami, ale proti Hospodinovi sa nebúrte a nám sa neprotivte staväjúc si oltár krome oltára Hospodina, nášho Boha. 22.20 Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, dopustil prestúpenia zarieknutou vecou, že bol hnev na celú obec Izraelovu? A on bol jediný človek, ktorý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju neprávosť. 22.21 Na to odpovedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho a hovorili s hlavami tisícov Izraelových: 22.22 Silný Bôh, Bôh Hospodin, áno, silný Bôh, Bôh Hospodin, on vie, a nech to vie aj Izrael. Ak sme to učinili zo vzbury alebo ak z prestúpenia proti Hospodinovi, vtedy nech nás nezachráni tohoto dňa. 22.23 Postaviť si oltár nato, aby sme odvrátiac sa neišli za Hospodinom! A jestli to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápalnú obeť a obilnú obeť a jestli nato, aby sme na ňom obetovali bitné obeti pokojné, vtedy nech vyhľadá sám Hospodin, 22.24 jestli sme toho neučinili preto, že sme sa obávali tejto veci povediac: Zajtra povedia vaši synovia našim synom a rieknu: Čo vám do Hospodina, Boha Izraelovho? 22.25 Lebo veď Hospodin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jordán, vy nemáte dielu na Hospodinovi. A vaši synovia spôsobia to, že sa naši synovia prestanú báť Hospodina. 22.26 A preto sme riekli: Nože si to spravme, postavme si oltár, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, 22.27 ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami a medzi naším pokolením po nás, aby sme konali službu Hospodinovu pred ním svojimi zápalmi, svojimi bitnými obeťami a svojimi pokojnými obeťami, aby nepovedali vaši synovia zajtra našim synom: Nemáte dielu na Hospodinovi. 22.28 Preto sme riekli: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu pokoleniu voľakedy v budúcnosti, povieme: Vidzte oltár, podobný oltáru Hospodinovmu, ktorý učinili naši otcovia, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami. 22.29 Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hospodinovi a odvrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hospodinom postaviac si oltár na zápal, na obilnú obeť a na bitnú obeť krome oltára Hospodina, svojho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom. 22.30 A keď počul Pinchas, kňaz, a počuli kniežatá obce a hlavy tisícov Izraelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manassesovi, ľúbilo sa im to. 22.31 A Pinchas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manassesovým: Dnes sme poznali, že je medzi nami Hospodin, keď ste sa nedopustili proti Hospodinovi prestúpenia, vtedy ste vytrhli synov Izraelových z ruky Hospodinovej. 22.32 A tak sa navrátil Pinchas, syn Eleazára, kňaza, i kniežatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Izraelovým a doniesli im odpoveď. 22.33 A ľúbilo sa to synom Izraelovým, a synovia Izraelovi dobrorečili Bohu a už nevraveli o tom, že ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi. 22.34 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi nazvali oltár: Éd lebo vraj on je svedkom medzi nami, že Hospodin je Bôh.

Józua 23

23.1 A stalo sa po mnohých dňoch, po tom, čo dal Hospodin Izraelovi odpočinutie od všetkých ich nepriateľov naokolo, a keď už bol Jozua starý, sošlý vekom, 23.2 že povolal Jozua celého Izraela, jeho starších a jeho hlavy, jeho sudcov a jeho správcov a riekol im: Ja som už starý, sošlý vekom. 23.3 A vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin, váš Bôh, všetkým tým pohanským národom pre vás, lebo Hospodin, váš Bôh, on bojoval za vás. 23.4 Hľaďte, rozdelil som vám losom tie pozostalé národy do dedičstva, vašim pokoleniam, od Jordána i všetky národy, ktoré som vyplienil, až po Veľké more, na západe slnka. 23.5 A Hospodin, váš Bôh, on sám ich vypudí zpred vás a vyženie ich zpred vašej tvári, a zaujmete ich zem do dedičstva, tak ako vám hovoril Hospodin, váš Bôh. 23.6 Preto buďte v tom veľmi silní, aby ste ostríhali a činili všetko, čo je napísané v knihe zákona Mojžišovho, tak, aby ste sa neuhli od neho ani napravo ani naľavo, 23.7 tak, aby ste neišli medzi tie pohanské národy, tie, ktoré pozostaly s vami, a nepripomínajte si mena ich bohov ani na nich neprisahajte ani im neslúžte ani sa im neklaňajte. 23.8 Ale Hospodina, svojho Boha, sa pridŕžajte, jako ste robili až do tohoto dňa. 23.9 A Hospodin vyhnal zpred vašej tvári veľké národy a mocné, takže neobstál nikto pred vami až do tohoto dňa. 23.10 Jediný muž z vás bude honiť tisíc, lebo Hospodin, váš Bôh, on bojuje za vás, tak ako vám hovoril. 23.11 Preto sa veľmi vystríhajte pozorujúc na svoje duše, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha. 23.12 Lebo keby ste sa predsa len odvrátili a pripojili by ste sa ostatku týchto národov, tých, ktoré pozostaly s vami, a spríbuznili by ste sa s nimi ženbou alebo vydajom a vošli by ste k nim, a oni by vošli k vám, 23.13 vtedy vedzte istotne, že Hospodin, váš Bôh, nevyženie viacej tých národov zpred vašej tvári, ale vám budú smečkou a pascou a bičom na vaše boky a tŕňami vo vašich očiach, dokiaľ nezahyniete s povrchu tejto dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal Hospodin, váš Bôh. 23.14 A hľa, ja odchádzam dnes cestou celej zeme, a tedy znajte celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nepadlo ani jediné slovo, aby sa nebolo splnilo, zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Hospodin, váš Bôh, o vás, všetky sa vám naplnily, nepadlo z toho ani jediné slovo. 23.15 A stane sa, že jako prišlo na vás každé to slovo dobré, ktoré vám hovoril Hospodin, váš Bôh, tak zase uvedie na vás Hospodin každé to slovo zlé, dokiaľ vás nezahladí s povrchu tejto dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal Hospodin, váš Bôh, 23.16 keď by ste prestúpili smluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú vám prikázal, a keby ste odišli a slúžili iným bohom a klaňali by ste sa im; vtedy sa zapáli na vás hnev Hospodinov, a zahyniete rýchle s povrchu tej dobrej a krásnej zeme, ktorú vám dal.

Józua 24

24.1 A Jozua shromaždil všetky pokolenia Izraelove do Síchema a povolal starších Izraelových a jeho hlavy i jeho sudcov i jeho správcov, a postavili sa pred tvárou Božou. 24.2 A Jozua riekol všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Tam za riekou bývali vaši otcovia od pradávna, Térach, otec Abrahámov a otec Náchorov, a slúžili iným bohom. 24.3 A vzal som vášho otca, Abraháma, zpoza rieky a povodil som ho po celej zemi Kanaána a rozmnožil som jeho semeno dajúc mu Izáka. 24.4 Potom som dal Izákovi Jakoba a Ezava a Ezavovi so dal vrch Seir, aby ho zaujal do dedičstva, a Jakob a jeho synovia odišli do Egypta. 24.5 A poslal som Mojžiša a Árona a zbil som Egypt ranami, jako som učinil v jeho strede, a potom som vás vyviedol von ztade. 24.6 A keď som viedol vašich otcov z Egypta, prišli ste k moru. A Egypťania honili vašich otcov s vozmi a jazdcami až do Rudého mora. 24.7 A keď kričali na Hospodina postavil mrákavu medzi vás a medzi Egypťanov, a uviedol na neho more, a pokrylo ho. A vaše oči videly, čo som činil v Egypte, a bývali ste na púšti mnoho dní. 24.8 Potom som vás doviedol do zeme Amoreja, ktorý býval za Jordánom, a bojovali s vami, ale som ich vydal do vašej ruky, a zaujali ste ich zem do dedičstva, a vyhladil som ich zpred vašej tvári. 24.9 A povstal Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, a bojoval proti Izraelovi a pošlúc poslov povolal Baláma, syna Beorovho, aby vám zlorečil. 24.10 Ale nechcel som počuť Baláma, lež naopak: musel vám znova a znova žehnať, a tak som vás vytrhol z jeho ruky. 24.11 A keď ste prešli cez Jordán, prešli ste k Jerichu, a bojovali proti vám páni Jericha, Amorej, Ferezej, Kananej, Hetej, Girgazej, Hevej a Jebuzej, a dal som ich do vašej ruky. 24.12 A poslal som pred vami sršňov a zahnaly ich zpred vašej tvári, dvoch kráľov Amoreja; nevyhnal si ich svojím mečom ani svojím štítom. 24.13 A dal som vám zem, na ktorej ste nepracovali, a mestá, ktoré ste nestaväli, a bývate v nich. Z viníc a z olivníc, ktorých ste nesadili, jete. 24.14 Preto teraz sa bojte Hospodina a slúžte mu v úprimnosti a v pravde a odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia tam za riekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi. 24.15 No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. 24.16 A ľud odpovedal a riekol: Nech je to preč od nás, aby sme mali opustiť Hospodina a slúžiť iným bohom. 24.17 Lebo Hospodin, náš Bôh je to, ktorý nás vyviedol i našich otcov z Egyptskej zeme, z domu sluhov, sem hore, a ktorý činil tie veľké znamenia pred našimi očami a ostríhal nás na celej tej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národami, ktorých stredom sme prišli. 24.18 A Hospodin zahnal všetky tie národy, aj Amoreja, ktorý býval v zemi, zpred našej tvári. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo on je náš Bôh. 24.19 Ale Jozua riekol ľudu: Nebudete môcť slúžiť Hospodinovi, lebo on je presvätý Bôh, je silný Bôh žiarlivý, neodpustí vašich previnení a vašich hriechov. 24.20 Keď opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, obráti sa a učiní vám zle a zničí vás, kým vám prv činil dobre. 24.21 A ľud povedal Jozuovi: Nie tak, ale Hospodinovi budeme slúžiť. 24.22 Vtedy zase riekol Jozua ľudu: Svedkami budete sami proti sebe, že ste si sami vyvolili Hospodina, aby ste jemu slúžili. A riekli: Svedkami sme. 24.23 A tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorí sú ešte vo vašom strede, a nakloňte svoje srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 24.24 A ľud, všetci povedali Jozuovi: Hospodinovi, svojmu Bohu, budeme slúžiť a budeme počúvať na jeho hlas. 24.25 Tak učinil Jozua toho dňa smluvu s ľudom a uložil mu ustanovenie a súd v Sícheme. 24.26 A Jozua vpísal tie slová do knihy zákona Božieho. A vezmúc veľký kameň postavil ho tam pod dubom, ktorý bol v svätyni Hospodinovej. 24.27 A Jozua riekol všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedoctvom proti vám, lebo on počul všetky reči Hospodinove, ktoré hovoril s nami, a bude svedoctvom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. 24.28 Potom rozpustil Jozua ľud, aby išiel každý do svojho dedičstva. 24.29 A stalo sa po týchto veciach, že zomrel Jozua, syn Núnov, služobník Hospodinov, majúc sto desať rokov. 24.30 A pochovali ho na území jeho dedičstva v Timnat-sérachu, ktoré je na vrchu Efraimovom od severa vrchu Gáš. 24.31 A Izrael slúžil Hospodinovi po všetky dni Jozuove i po všetky sni starších, ktorí prežili Jozuu a ktorí znali všetky skutky Hospodinove, ktoré učinil Izraelovi. 24.32 A kosti Jozefove, ktoré doniesli synovia Izraelovi hore z Egypta, pochovali v Sícheme, na diele poľa, ktoré bol kúpil Jakob od synov Chamora, otca Síchemovho, za sto kesít, a boly synom Jozefovým do dedičstva. 24.33 A zomrel aj Eleazár, syn Áronov, a pochovali ho na vŕšku Pinchasa, jeho syna, ktorý mu bol daný na vrchu Efraimovom.

Sudcov 1

1.1 A stalo sa po smrti Jozuovej, že sa pýtali synovia Izraelovi Hospodina a riekli: Kto pojde napočiatku za nás hore ku Kananejovi, aby bojoval proti nemu? 1.2 A Hospodin riekol: Júda pojde hore. Hľa, vydal som zem do jeho ruky. 1.3 A Júda riekol Simeonovi, svojmu bratovi: Poď so mnou ta hore do môjho losu, aby sme bojovali proti Kananejovi, a potom pojdem i ja s tebou do tvojho losu. A Simeon išiel s ním. 1.4 A tak odišiel Júda hore, a Hospodin vydal Kananeja a Ferezeja do ich ruky, a porazili ich v Bezeku, desať tisíc mužov. 1.5 A našli Adoni-bezeka v Bezeku a bojovali proti nemu a porazili Kananeja i Ferezeja. 1.6 A keď utekal Adoni-bezek, honili ho a dochytiac ho poutínali mu palce na jeho rukách i na jeho nohách. 1.7 Vtedy povedal Adoni-bezek: Sedemdesiati kráľovia s uťatými palci na svojich rukách i na svojich nohách sbierali odrobiny pod mojím stolom. Ako som robil, tak mi odplatil Bôh. Potom ho doviedli do Jeruzalema, a tam zomrel. 1.8 A synovia Júdovi bojovali proti Jeruzalemu a zaujali ho a zbili ho ostrím meča a mesto podpálili. 1.9 Potom sišli synovia Júdovi bojovať proti Kananejovi, ktorý býval na vrchoch a na juhu i na nížine. 1.10 A Júda odišiel ku Kananejovi, ktorý býval v Hebrone. A meno Hebrona bolo predtým Kirjat-arbe, a zabili Šešaja, Achimána a Talmaja. 1.11 Odtiaľ odišiel k obyvateľom Debíra. A meno Debíra bolo predtým Kirjat-sefer. 1.12 A Kálef povedal: Tomu, kto zbije Kirjat-sefer, a zaujme ho, dám Achsu, svoju dcéru, za ženu. 1.13 A zaujal ho Otniel, syn Kenaza, brata Kálefa, mladšieho od neho a dal mu Achsu, svoju dcéru, za ženu. 1.14 A stalo sa, keď prišla k nemu, že ho naviedla, aby žiadal od jej otca pole. Preto sosadla rýchle s osla, a Kálef jej povedal: Čo chceš? 1.15 A riekla mu: Daj mi požehnanie, lebo si mi dal zem na juhu; nuž daj mi aj pramene vôd. A tak jej dal Kálef horné pramene i dolné pramene. 1.16 A synovia Kéniho, švagra Mojžišovho, odišli hore z mesta paliem so synmi Júdovými na Judskú púšť, ktorá je na juhu Aráda, a odíduc bývali s tým ľudom. 1.17 A Júda odišiel so Simeonom, svojím bratom, a pobili Kananeja, ktorý býval v Cefate, a zarieknuc ho na záhubu docela ho zahladili, mesto Cefat, a nazval meno toho mesta Chorma. 1.18 A Júda zaujal Gazu a jej územie i Aškalon a jeho územie aj Ekron a jeho územie. 1.19 A Hospodin bol s Júdom, a tak vyhnal obyvateľov pohoria, lebo nemal smelosti vyhnať obyvateľov údolia, pretože mali železné vozy. 1.20 A dali Kálefovi Hebron, tak ako hovoril Mojžiš, a vyhnal odtiaľ troch synov Enákových. 1.21 Ale Jebuzeja, ktorý býval v Jeruzaleme, nevyhnali synovia Benjaminovi, a tak býval Jebuzej so synmi Benjaminovými v Jeruzaleme až do tohoto dňa. 1.22 A odišli aj dom Jozefov hore do Bét-ela, a Hospodin s nimi. 1.23 Lebo dom Jozefov dali prešpehovať Bét-el. A meno toho mesta bolo predtým Lúz. 1.24 A keď videli strážcovia muža, ktorý vychádzal z mesta, riekli mu: Ukáž nám, prosíme, kade sa vojde do mesta, a učiníme ti milosť. 1.25 A ukázal im, kade sa vojde do mesta, a tak zbili mesto ostrím meča, a človeka i celú jeho čeľaď prepustili. 1.26 A človek odišiel do zeme Hetejov, kde vystavil mesto a nazval jeho meno Lúz. To je jeho meno až do tohoto dňa. 1.27 A Manasses nevyhnal obyvateľov Bét-šeána a jeho mestečiek ani Tánacha a jeho mestečiek ani obyvateľov mesta Dóra a jeho mestečiek ani obyvateľov Jiblama a jeho mestečiek ani obyvateľov Megidda a jeho mestečiek, a preto volil Kananej bývať v tej zemi. 1.28 Ale stalo sa, keď zosilnel Izrael, že uviedol Kananeja pod plat, ale vyhnať nevyhnal ho. 1.29 Ani Efraim nevyhnal Kananeja, ktorý býval v Gázere, a tak býva Kananej v jeho strede, v Gázere. 1.30 Zabulon nevyhnal obyvateľov Kitrona ani obyvateľov Nahalola, preto býva Kananej v jeho strede, a stali sa poplatnými. 1.31 Aser nevyhnal obyvateľov mesta Akko ani obyvateľov Sidona ani Achlába ani Achzíba ani Chelby ani Afíka ani Rechoba. 1.32 A tak býva Aser v strede Kananeja, obyvateľov to zeme, pretože ho nevyhnal. 1.33 Naftali nevyhnal obyvateľov Bét-šemeša ani obyvateľov Bét-anata, a tak býva v strede Kananeja, v strede obyvateľov tej zeme, avšak obyvatelia Bét-šemeša a Bét-anata stali sa im poplatnými. 1.34 A Amoreji utiskovali synov Dánových vytískajúc ich na vrchy lebo im nedali sísť do údolia. 1.35 A Amoreji volili bývať na vrchu Cherese, v Ajalone a v Šaalbíme. Ale keď nadobudla váhy ruka domu Jozefovho, stali sa poplatnými. 1.36 A územie Amorejovo bolo od svahu Akrabbím, od skaly a vyše.

Sudcov 2

2.1 A vyšiel anjel, posol Hospodinov z Gilgala hore do Bochíma a riekol: Vyviedol som vás hore z Egypta a doviedol som vás do zeme, o ktorej som prisahal sľúbiac ju vašim otcom, a riekol som: Nezruším svojej smluvy s vami na veky. 2.2 Ale ani vy neučiníte smluvy s obyvateľmi tejto zeme, ich oltáre rozboríte. No, neposlúchli ste môjho hlasu; čo ste to urobili? 2.3 A preto som tiež povedal: Nezaženiem ich zpred vašej tvári, a budú vám tŕňami do bokov, a ich bohovia vám budú osídlom. 2.4 A stalo sa, keď hovoril anjel Hospodinov tieto slová všetkým synom Izraelovým, že ľudia pozdvihli svoj hlas a plakali. 2.5 A nazvali meno toho miesta Bochím. A obetovali tam Hospodinovi bitné obeti. 2.6 A tedy Jozua prepustil ľud, a synovia Izraelovi išli každý do svojho dedičstva zaujať zem dedičstva. 2.7 A ľud slúžil Hospodinovi po všetky dni Jozuove a po všetky dni starších, ktorí prežili Jozuu, ktorí videli všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil Izraelovi. 2.8 A keď zomrel Jozua, syn Núna, služobník Hospodinov, majúc sto desať rokov, 2.9 pochovali ho na území jeho dedičstva, v Timnat-cherese, na vrchu Efraimovom, od severa vrchu Gáš. 2.10 I celé to pokolenie bolo pripojené ku svojim otcom, a povstalo iné pokolenie po ňom, potomci, ktorí neznali Hospodina ani skutkov, ktoré učinil Izraelovi. 2.11 A synovia Izraelovi činili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a slúžili Bálom. 2.12 A tak opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme, a odišli za inými bohmi, za bohmi z bohov národov, ktoré boly vôkol nich, a klaňali sa im a tak popudzovali Hospodina. 2.13 A opustiac Hospodina slúžili Bálovi a Astartám. 2.14 Vtedy sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a vydal ich do ruky lupičov, ktorí ich olupovali, a predal ich do ruky ich nepriateľov, ktorí boli naokolo, takže nemohli viacej obstáť pred svojimi nepriateľmi. 2.15 Kamkoľvek vyšli, všade bola ruka Hospodinova proti nim na zlé, tak, ako hovoril Hospodin a jako im prisahal Hospodin, a bolo im veľmi úzko. 2.16 A Hospodin im vzbudzoval sudcov, ktorí ich zachraňovali vyslobodzujúc ich z ruky tých, ktorí ich olupovali. 2.17 Ale nepočúvali ani na svojich sudcov, lebo smilnili odchádzaním za inými bohmi a klaňali sa im. Rýchle uhli s cesty, po ktorej išli ich otcovia poslúchajúc prikázania Hospodinove. Nerobili tak. 2.18 A keď im vzbudzoval Hospodin sudcov, Hospodin bol so sudcom a zachránil ich z ruky ich nepriateľov, a bolo tak po všetky dni toho sudcu, lebo Hospodin želel počujúc ich vzdychanie pre ich utlačovateľov a ich honičov. 2.19 A stávalo sa, keď zomrel taký sudca, že sa znova porušili a robili horšie ako ich otcovia idúc za inými bohmi, aby im slúžili a aby sa im klaňali. Neupustili od svojich skutkov a od svojej cesty tvrdohlavej. 2.20 Preto sa aj zapálil hnev Hospodinov na Izraela, a riekol: Pretože tento národ stále prestupuje moju smluvu, ktorú som prikázal ich otcom a nepočúvajú na môj hlas, 2.21 ani ja nevyženiem viacej zpred ich tvári nikoho z národov, ktoré zanechal Jozua, keď zomrel, 2.22 nato, aby som nimi zkúšal Izraela, či budú ostríhať cestu prikázaní Hospodinových chodiac v nich, ako ostríhali ich otcovia, a či nebudú. 2.23 A Hospodin ponechal tie národy a nevyhnal ich rýchle ani ich nedal do ruky Jozuu.

Sudcov 3

3.1 A toto sú tie národy, ktoré ponechal Hospodin, aby nimi zkúšal Izraela, všetkých, ktorí nepoznali niktorých vojen kananejských, 3.2 len aby poznaly pokolenia synov Izraelových, aby ich naučil, čo je vojna, len že vojen, aké boly predtým, nepoznaly. 3.3 Pozostalo tedy pätoro kniežat Filištínov a všetci Kananeji a Sidonci i Hevej, ktorý býva na vrchu Libanone od vrchu Bál-hermona až potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu. 3.4 A tedy boli nato, aby nimi zkúšal Izraela, aby sa zvedelo, či budú poslúchať prikázania Hospodinove, ktoré prikázal ich otcom skrze Mojžiša. 3.5 A tak bývali synovia Izraelovi v strede Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja. 3.6 A brali si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom. 3.7 A tedy robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových a zabudnúc na Hospodina, svojho Boha, slúžili Bálom a Ašerám. 3.8 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Izraela a predal ich do ruky Kúšana Rišataimského, syrského kráľa Aram-naharaima, v Mezopotamii, a tak slúžili synovia Izraelovi Kúšanovi Rišataimskému osem rokov. 3.9 No, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, vzbudil Hospodin synom Izraelovým záchrancu a zachránil ich, Otniela, syna Kenaza, mladšieho brata Kálefovho. 3.10 A prišiel na neho Duch Hospodinov, a súdil Izraela, a keď vyšiel do boja, dal Hospodin Kúšana Rišataimského, kráľa Arama, do jeho ruky, a tak zmocnila sa jeho ruka na Kúšana Rišataimského. 3.11 A zem mala pokoj štyridsať rokov. A zomrel Otniel, syn Kenazov. 3.12 A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin posilnil Eglona, moábskeho kráľa, a poslal ho na Izraela, pretože robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 3.13 A shromaždil k sebe synov Ammonových a Amalecha a odíduc zbil Izraela, a zaujali mesto paliem. 3.14 A synovia Izraelovi slúžili Eglonovi, moábskemu kráľovi, osemnásť rokov. 3.15 Potom kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi, a Hospodin im vzbudil záchrancu, Ehúda, syna Géru, syna Jeminiho, človeka, nevládnúceho svojou pravou rukou. A synovia Izraelovi poslali po ňom Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. 3.16 A Ehúd si spravil meč, ostrý na obe strany, dlhý na lakeť, a opásal si ho pod svoje šaty na svoje pravé bedro. 3.17 A tedy doniesol Eglonovi, moábskemu kráľovi, dar. A Eglon bol veľmi tučný človek. 3.18 A stalo sa, keď už oddal celý dar, že prepustil ľudí, ktorí priniesli dar. 3.19 A on vrátiac sa od lomov, ktoré sú pri Gilgale, riekol Eglonovi: Tajnú vec mám pre teba, kráľu. A kráľ povedal: Ticho! A vyšli od neho všetci, ktorí stáli pri ňom. 3.20 A Ehúd vošiel k nemu, a on sedel vo vrchnej chladnej dvorane letnej, ktorá bola pre neho samého. A Ehúd povedal: Slovo Boha mám pre teba. A Eglon povstal so stolice. 3.21 Vtedy siahol Ehúd svojou ľavou rukou a vzal meč od svojho pravého bedra a vrazil ho do jeho brucha, 3.22 tak, že vošla i rukoväť za čepeľou, a tuk sa zavrel za čepeľou, lebo nevytiahol meča z jeho brucha. A vyšlo z neho lajno. 3.23 A Ehúd vyšiel na stĺpovú chodbu a zavrel za sebou dvere vrchnej dvorany a zamknul. 3.24 Keď vyšiel on, prišli jeho sluhovia. A keď videli, že hľa, dvere na vrchnej dvorane sú zamknuté, povedali: Zaiste zakrýva svoje nohy v chladnej izbe letnej. 3.25 A čakali tak dlho, až bolo hanba, a keď len neotváral dverí vrchnej dvorany, vzali kľúč a otvorili, a hľa, ich pán ležal na zemi mŕtvy. 3.26 A Ehúd ušiel, kým sa oni spamätali zo svojej bezradnosti, a zašiel zatiaľ za lomy a zachránil sa útekom do Seirata. 3.27 A stalo sa, keď prišiel, že zatrúbil na trúbu na vrchu, na pohorí Efraimovom. A synovia Izraelovi sišli s ním dolu s vrchu, a on išiel pred nimi. 3.28 A riekol im: Poďte behom za mnou, lebo Hospodin vydal vašich nepriateľov, Moábov, do vašej ruky. A sišli idúc za ním. A vezmúc Moábom brody Jordána nedali nikomu prejsť. 3.29 A pobili toho času z Moába okolo desať tisíc mužov. A boli to všetko tuční a všetko silní mužovia, a neušiel nikto. 3.30 A tak bol zohnutý Moáb toho dňa pod ruku Izraelovi, a zem mala pokoj osemdesiat rokov. 3.31 A po ňom bol Samgar, syn Anátov, ktorý pobil z Filištínov šesťsto mužov ostňom na voly. A on tiež zachránil Izraela.

Sudcov 4

4.1 A keď zomrel Ehúd, zase robili synovia Izraelovi to, čo je zlé v očiach Hospodinových. 4.2 A Hospodin ich predal do ruky Jabína, kananejského kráľa, ktorý kraľoval v Chacore, a veliteľom jeho vojska bol Sizera, ktorý býval v Charošete Pohanov. 4.3 A synovia Izraelovi kričali k Hospodinovi, lebo mal deväťsto železných vozov a silne utláčal synov Izraelových dvadsať rokov. 4.4 No, bola istá Debora, žena prorokyňa, manželka Lapidotova; tá súdila Izraela toho času. 4.5 A súdiac sedávala pod palmou Debory, medzi Rámou a medzi Bét-elom, na vrchu Efraimovom. A synovia Izraelovi chodili k nej hore na súd. 4.6 A pošlúc posolstvo povolala Baráka, syna Abinoamovho, z Kedeša Naftaliho. A riekla mu: Či ti azda nerozkázal Hospodin, Bôh Izraelov, povediac: Idi a tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desať tisíc mužov zo synov Naftaliho a zo synov Zabulona. 4.7 A ja pritiahnem k tebe k potoku Kišonu Sizeru, veliteľa vojska Jabínovho, i jeho vozy i jeho množstvo a dám ho do tvojej ruky. 4.8 A Barák jej povedal: Ak pojdeš so mnou, pojdem, ale ak nepojdeš so mnou, nepojdem. 4.9 A riekla: Ísť pravda pojdem s tebou, ale nebude tvojej slávy na ceste, ktorou pojdeš, lebo Hospodin predá Sizeru do ruky ženy. A tedy vstala Debora a išla s Barákom do Kedeša. 4.10 A Barák svolal Zabulona a Naftaliho do Kedeša a vyviedol hore za sebou desať tisíc mužov, a išla s ním hore i Debora. 4.11 A Cheber Kénejský sa bol oddelil od Kéna, od synov Chobába, švagra Mojžišovho, a postavil svoje stány až k dubu v Caanaime, ktoré je pri Kedeši. 4.12 A keď oznámili Sizerovi, že vyšiel hore Barák, syn Abinoamov, na vrch Tábor, 4.13 shromaždil Sizera krikom všetky svoje vozy deväťsto železných vozov, i všetok ľud, ktorý bol s ním, z Charošeta Pohanov, k potoku Kišonu. 4.14 A Debora riekla Barákovi: Vstaň, lebo toto je deň, ktorého dal Hospodin Sizeru do tvojej ruky! Či hľa, nevyšiel Hospodin pred tebou? Vtedy sišiel Barák s vrchu Tábora a desať tisíc mužov za ním. 4.15 A Hospodin predesil Sizeru a porazil i všetky vozy i celý tábor ostrím meča pred Barákom. A Sizera sostúpiac s voza utekal peší. 4.16 A Barák honil vozy i vojsko až po Charošet Pohanov. A padlo všetko vojsko Sizerovo ostrím meča; nezostalo ani len jedného. 4.17 A Sizera utekal peší do stánu Jaheli, ženy Chebera Kénejského, pretože bol pokoj medzi Jabínom, kráľom Chacora, a medzi domom Chebera Kénejského. 4.18 A Jaheľ vyšla oproti Sizerovi a riekla mu: Uchýľ sa, môj pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa. A tak sa uchýlil k nej do stánu, a ona ho prikryla huňou. 4.19 A povedal jej: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody, lebo som smädný. A otvoriac kožicu na mlieko dala sa mu napiť a prikryla ho. 4.20 A povedal jej: Stoj pri dveriach stánu, a keby prišiel niekto a pýtal by sa ťa a povedal by: Či je tu niekto? Odpovieš: Nie je. 4.21 Potom vzala Jaheľ, žena Cheberova, klin od stánu a vzala kladivo do svojej ruky a vojdúc k nemu potichu, vrazila klin do jeho slychu, takže preniknul až do zeme. Lebo zaspal tvrdo a bol unavený a tak zomrel. 4.22 A hľa, Barák honil Sizeru. A Jaheľ vyjdúc oproti nemu riekla mu: Poď, a ukážem ti muža, ktorého hľadáš. A vošiel k nej, a hľa, Sizera ležal mŕtvy, a klin bol vrazený v jeho slychu. 4.23 A tak zohnul Bôh toho dňa Jabína, kananejského kráľa, pred synmi Izraelovými. 4.24 A ruka synov Izraelových stále a tvrde doliehala na Jabína, kananejského kráľa, viac a viac, dokiaľ len ho nevyťali, Jabína, kananejského kráľa.

Sudcov 5

5.1 Toho dňa spievala Debora a Barák, syn Abinoamov, povediac: 5.2 Za to, že sa vojvodcovia postavili na čelo Izraelovi, za to, že sa ľud dobrovoľne dostanovil do boja, dobrorečte Hospodinovi! 5.3 Počujte, kráľovia! Uši nastaviac pozorujte, kniežatá! Ja, Hospodinovi ja budem spievať! Žalmy budem spievať Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 5.4 Hospodine, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal s poľa Edomovho, triasla sa zem, áno, aj nebesia kropily, aj oblaky kropily vodou. 5.5 Vrchy sa rozplývaly od tvári Hospodinovej, toď Sinai, od tvári Hospodina, Boha Izraelovho. 5.6 Za dní Samgara, syna Anátovho, za dní Jaheli boly prestaly cesty, a tí, ktorí chodievali chodníkmi, chodili krivými cestami postrannými. 5.7 Prestaly boly otvorené dediny v Izraelovi, prestaly, dokiaľ som nepovstala ja Debora, dokiaľ som nepovstala, matka v Izraelovi. 5.8 Keď si zvolili nových bohov, hneď bola vtedy vojna v bránach. A či azda bolo vidieť štít alebo kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraelovi? 5.9 Moje srdce je obrátené k vojvodcom Izraelovým, k dobrovoľným z ľudu. Dobrorečte Hospodinovi! 5.10 Vy, ktorí jazdíte na bielych osliciach, ktorí sedíte na pokrovcoch, ako aj vy, ktorí chodíte po cestách, rozprávajte! 5.11 Vzdialení od kriku strelcov, už v pokojnej práci medzi válovmi vody: tam nech oslavujú skutky spravedlivosti Hospodina, skutky spravedlivosti jeho otvorenej osady v Izraelovi! Vtedy sostúpil do brán utečený ľud Hospodinov! 5.12 Zobuď sa, zobuď, Deboro! Zobuď sa, zobuď, a hovor pieseň! Povstaň, Baráku, a zajmi svojich zajatých, synu Abinoamov! 5.13 Vtedy zavládol pozostalec, slávnymi zavládol obecný ľud. Hospodin mi dal zavládnuť nad silnými mužmi bojovnými. 5.14 Z Efraima, ich koreň išiel proti Amalechovi, za tebou, Efraime, Benjamin, s tvojím ľudom. Zo synov Machíra sišli zákonodarci a zo Zabulona tí, ktorí vedú pero pisára. 5.15 Kniežatá z Izachára s Deborou, a celý Izachár, tak Barák, poslaný bol do údolia peší. Pri potokoch Rúbenových chopené boly veľké myšlienky srdca. 5.16 Prečo si sedel medzi dvoma ohradami počúvať pískanie fujary v pohodlí pri pasení stád? Pri potokoch Rúbenových veľké výstihy srdca! 5.17 Gileád býval za Jordánom. A Dán prečože zostal pri lodiach? Aser sedel na brehu mora a býval nad svojimi zátokami. 5.18 Zabulon, udatný ľud, ktorý zarieknul svoju dušu na smrť a Naftali to isté na vysokých miestach poľa. 5.19 Prišli kráľovia, bojovali; vtedy bojovali kráľovia Kanaána, v Tánachu, pri vodách Megidda. Kúska striebra nevzali koristi. 5.20 Z neba bojovali, hviezdy so svojich vysokých ciest silných bojovaly so Sizerom. 5.21 Potok Kišon ich smietol, potok pravekov, potok Kišon. Pošliapala si, moja duša, silu. 5.22 Vtedy dupotaly kopytá koňa; dupotaly od rýchleho behu, rýchleho behu jeho silných. 5.23 Zlorečte mestu Mérozu! hovorí anjel Hospodinov. Veľmi zlorečte jeho obyvateľom, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami. 5.24 Nech je požehnaná nad iné ženy Jaheľ, žena Chebera Kénijského! Nad iné ženy nech je požehnaná vo svojom stáne! 5.25 Vody žiadal, podala mlieka, v kniežacej čaši priniesla smotany. 5.26 Svoju ľavú ruku vystrela po kline a svoju pravicu po kladive tých, ktorí robia ťažkú prácu. A uderila Sizeru kladivom, rozdrtila jeho hlavu, roztĺkla, prerazila jeho sluchu. 5.27 Skrčil sa pri jej nohách, padol, ležal. Pri jej nohách sa skrčil, padol; na mieste, kde sa skrčil, tam i padol zabitý. 5.28 Oknom vyzerala a hlasne volala mater Sizerova, cez mrežu. Prečo tak dlho nejde jeho voz? Prečo tak pozdia kroky jeho záprahov? 5.29 Múdre medzi jej kňažnami jej odpovedaly, áno, aj ona sama odpovedala sama sebe: 5.30 Či azda nenašli? Či nedelia koristi? Dievča, po dvoch dievčatách na muža; ukoristené rúcha pestrofarebné dostanú sa Sizerovi; ukoristené rúcha pestrofarebné, vyšívané, pestrofarebné, vyšívané na obe strany, na hrdlo koristi! 5.31 Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Hospodine! A tí, ktorí ho milujú, nech sú jako slnce, keď vychádza vo svojej hrdinskej sile. - A zem mala pokoj štyridsať rokov.

Sudcov 6

6.1 A synovia Izraelovi robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin ich vydal do ruky Madiana sedem rokov. 6.2 A ruka Madiana sa zmocnila nad Izraelom. Pred Madianmi si spravili synovia Izraelovi priekopy, ktoré sú po vrchoch, a jaskyne i pevnosti. 6.3 A bývalo, že keď posial Izrael, prišiel hore Madian a Amalech i synovia východu a prišli na neho. 6.4 A položiac sa proti nim táborom kazili úrodu zeme až potiaľ, ako ideš do Gazy, a nenechávali potravy v Izraelovi ani ovce ani vola ani osla. 6.5 Lebo prichádzavali hore i so svojimi stádami i so svojimi stánmi a prichádzavali v takom množstve jako kobylky, takže ani im ani ich veľblúdom nebolo počtu. A prichádzavali do zeme nato, aby ju hubili. 6.6 A Izrael veľmi schudobnel pre Madiana, preto kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi. 6.7 A stalo sa, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi pre Madiana, 6.8 že Hospodin poslal muža proroka k synom Izraelovým a riekol im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vás vyviedol hore z Egypta a vyviedol som vás z domu sluhov 6.9 a vytrhnul som vás z ruky Egypťanov i z ruky všetkých, ktorí vás utiskovali, zahnal som ich zpred vašej tvári a dal som vám ich zem. 6.10 A povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Bôh. Nebudete sa báť bohov Amorejov, v ktorých zemi bývate. Ale ste neposlúchli môjho hlasu. 6.11 A anjel Hospodinov prišiel a posadil sa pod dubom, ktorý je v Ofre, ktorá patrí Joasovi Abiezerskému. A Gedeon, jeho syn, palicou mlátil pšenicu v preši, aby s tým utiekol pred Madianmi. 6.12 A ukázal sa mu anjel Hospodinov a riekol mu: Hospodin s tebou, udatný mužu! 6.13 Na to mu povedal Gedeon: Ó, môj pane, ak je Hospodin s nami, prečo prišlo na nás všetko toto? A kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď nám vraveli: Či nás vraj nevyviedol Hospodin hore z Egypta? A teraz nás opustil Hospodin a vydal nás do ruky Madiana. 6.14 A Hospodin pozrel na neho a riekol: Idi v tejto svojej sile a zachrániš Izraela vytrhnúc ho z ruky Madiana. Hľaď, poslal som ťa. 6.15 A on mu povedal: Ó, Pane, čím zachránim Izraela? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Manassesovi, a ja som najmenší v dome svojho otca. 6.16 Ale Hospodin mu riekol: Ja budem istotne s tebou, a zbiješ Madianov ako jedného muža. 6.17 A povedal mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi, prosím, znamenie, že ty hovoríš so mnou. 6.18 Neodídi, prosím, odtiaľto, dokiaľ neprijdem k tebe a nevynesiem von svojho obilného daru obetného a nepoložím pred teba. A riekol: Ja dočkám, dokiaľ sa nevrátiš. 6.19 A Gedeon vošiel do domu a pripravil kozľa a z efy múky nekvasených chlebov. Mäso vložil do koša a polievku vylial do hrnca a vyniesol to k nemu pod dub a obetoval. 6.20 A anjel Boží mu riekol: Vezmi mäso i nekvasené chleby a polož to na túto skalu a polievkou polej. A urobil tak. 6.21 Vtedy vytiahol anjel Hospodinov koniec palice, ktorú mal vo svojej ruke, a keď sa dotkol mäsa i nekvasených chlebov, vystúpil oheň zo skaly a strávil mäso i nekvasené chleby, a anjel Hospodinov odišiel od jeho očí. 6.22 A keď uvidel Gedeon, že to bol anjel Hospodinov, povedal Gedeon: Ach, Pane Hospodine, istotne preto som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár, aby som zomrel. 6.23 Ale Hospodin mu riekol: Pokoj ti! Neboj sa, nezomrieš. 6.24 A Gedeon tam vystavil Hospodinovi oltár a nazval ho: Hospodin je pokoj. A oltár je ešte, až do tohoto dňa, v Ofre Abiezerovej. 6.25 Potom stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a sboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš. 6.26 A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš. 6.27 A tak pojal Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a učinil tak, ako mu hovoril Hospodin. A stalo sa, keďže sa bál domu svojho otca a mužov toho mesta urobiť to vodne, že to urobil vnoci. 6.28 Keď potom vstali mužovia mesta skoro ráno, videli, že hľa, oltár Bálov je rozborený, a háj, ktorý bol pri ňom, je vyťatý, aj že ten druhý býko bol obetovaný zápalnou obeťou na oltári, ktorý bol postavený. 6.29 A vraveli druh druhovi: Kto to urobil? A keď sa dopytovali a hľadali, riekli: Gedeon, syn Joasov, to urobil. 6.30 Vtedy povedali mužovia mesta Joasovi: Vyveď svojho syna, nech zomrie, pretože rozboril oltár Bálov a že vyťal háj, ktorý bol pri ňom. 6.31 Ale Joas povedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: Či sa vy budete pravotiť za Bála? Či ho vy budete chrániť? Ten, kto by sa pravotil za neho, nech zomrie do rána. Ak je Bohom, nech sa tedy pravotí za seba, keď rozboril jeho oltár. 6.32 A nazval ho toho dňa Jerubbálom, povediac: Nech sa s ním pravotí Bál, keď mu rozboril jeho oltár. 6.33 A všetci Madiani, Amalechovia a synovia východu shromaždili sa dovedna a prešli a položili sa táborom na doline Jizreel. 6.34 Ale Duch Hospodinov obliekol na seba Gedeona, ktorý potom zatrúbil na trúbu, a Abiezer bol povolaný krikom, aby ho nasledoval. 6.35 A rozposlal poslov po celom Manassesovi, ktorý bol tiež povolaný, aby ho nasledoval. A rozposlal poslov po Aserovi, Zabulonovi a Naftalim, a odišli hore oproti nim. 6.36 Vtedy povedal Gedeon Bohu: Jestli zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril, 6.37 hľa, položím runo na humno; ak bude rosa len na rune, a inde na celej zemi bude sucho, vtedy budem vedieť, že zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril. 6.38 A stalo sa tak. Na druhý deň vstanúc včasne ráno pogniavil runo a keď vytlačil rosu z runa, bola plná čaša vody. 6.39 A Gedeon povedal Bohu: Nech sa nezapáli na mňa tvoj hnev, a dovoľ mi hovoriť už len tento raz. Prosím, nech zkúsim len ešte tento raz tým runom. Prosím, nech je sucho len na rune, a na celej zemi nech je rosa. 6.40 A Bôh učinil tak tej noci: sucho bolo len na rune, a všade inde na celej zemi bola rosa.

Sudcov 7

7.1 Potom vstal Jerubbál, to jest Gedeon, včasne ráno i všetok ľud, ktorý bol s ním, a rozložili sa táborom pri studni Charoda, a tábor Madianov mu bol od severa, od vŕšku Móre na doline. 7.2 A Hospodin riekol Gedeonovi: Primnoho je ľudu, ktorý je s tebou, než aby som dal Madiana do ich ruky, aby sa nechlúbil Izrael proti mne a nepovedal: Moja ruka mi spomohla. 7.3 Preto teraz vyhlás tak, aby ľud dobre počul, a povieš: Ten, kto sa bojí a trasie sa, nech sa vráti a utiahne sa od vrchu Gileádovho. A tak sa vrátilo z ľudu dvadsaťdva tisíc mužov a desaťtisíc zostalo. 7.4 A Hospodin riekol Gedeonovi: Ešte je toho ľudu primnoho. Zaveď ich dolu k vode, tam ti ich zkúsim. A stane sa, že ten, o ktorom ti poviem: Tento pojde s tebou, ten pojde s tebou, a každý, o ktorom ti poviem: Tento nepojde s tebou, ten nepojde. 7.5 Vtedy zaviedol ľud dolu k vodám, a Hospodin riekol Gedeonovi: Každého, ktorý bude chlípať vodu svojím jazykom, ako chlípe pes, postavíš osobitne; a každého, ktorý si kľakne na svoje kolená piť, tiež osobitne. 7.6 A bol počet tých, ktorí načierali svojou rukou a nosili vodu k ústam, tristo mužov. Všetok ostatok ľudu pokľakli na svoje kolená, aby pili vodu. 7.7 A Hospodin riekol Gedeonovi: Tými tristo mužmi, ktorí chlípali, vás zachránim a dám Madiana do tvojej ruky. A všetok ostatný ľud, nech odídu každý na svoje miesto. 7.8 A tedy ľud nabral potravy do svojej ruky i svoje trúby. A všetkých ostatných mužov Izraelových prepustil, každého do jeho stánu. A tých tristo mužov si zadržal. A tábor Madianov mu bol od dola na doline. 7.9 A stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vstaň, sídi do tábora, lebo som ho vydal do tvojej ruky. 7.10 A jestli sa bojíš sísť ty samotný, sídi ty a Púra, tvoj služobník, do tábora. 7.11 Tam počuješ, čo budú hovoriť, a potom sa posilnia tvoje ruky, a sídeš do tábora. A tak sišiel on i Púra, jeho služobník, ku kraju ozbrojencov, ktorí boli v tábore. 7.12 A Madian aj Amalech i všetci synovia východu ležali rozložení na doline, a bolo ich sťa kobyliek čo do množstva, a ich veľblúdom nebolo počtu, lebo ich bolo jako piesku na brehu mora čo do množstva. 7.13 A keď prišiel Gedeon, hľa, práve rozprával nejaký muž svojmu druhovi sen a povedal: Hľa, sníval sa mi sen, a zdalo sa mi v ňom, že peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Madianov, a keď sa dokotúľal až po stán veliteľov, uderil ho tak, že padol, a prevrátil ho spodkom na hor. A tedy stán padol a ležal. 7.14 Na to mu odpovedal jeho druh a riekol: Nie je to nič iné, iba meč Gedeona, syna Joasa, Izraelského muža. Bôh dal Madiana i celý tábor do jeho ruky. 7.15 A stalo sa, keď počul Gedeon vyprávanie sna i jeho výklad, že sa poklonil Bohu a vrátil sa do tábora Izraelovho a riekol: Vstaňte, lebo Hospodin dal do vašej ruky tábor Madiana. 7.16 Vtedy rozdelil tých tristo mužov na tri skupiny a do ruky každému z nich dal trúbu a prázdny žbán a vo žbáne fakľu. 7.17 A povedal im: Ako uvidíte odo mňa, tak čiňte! Lebo hľa, ja prijdem k samému táboru, a bude, že jako ja budem robiť, tak budete robiť aj vy. 7.18 A keď ja zatrúbim na trúbu, i všetci, ktorí budú so mnou, vtedy budete i vy trúbiť na trúby, rozostavení okolo celého tábora, a poviete: Za Hospodina a za Gedeona! 7.19 Potom prišiel Gedeon a sto mužov, ktorí boli s ním, na pokraj tábora pri začiatku strednej stráže nočnej, len priam čo boli postavili zamenené stráže. A zatrúbili na trúby a rozbili žbány, ktoré mali každý vo svojej ruke. 7.20 A tri skupiny trúbili na trúby, a rozbili žbány, a držali každý vo svojej ľavej ruke fakľu a vo svojej pravej ruke trúbu, aby trúbili, a volali: Meč za Hospodina a za Gedeona! 7.21 A stáli každý na svojom mieste vôkol tábora. Vtedy sa pustil do behu celý tábor, a kričali a utekali. 7.22 A tristo mužov trúbilo na trúby, a Hospodin obrátil meč jedného proti druhému, a to po celom tábore. A tábor utekal až po Bét-šitu, do Cererátu, až po okraj Ábel-mecholy pri Tabate. 7.23 Tu boli svolaní krikom mužovia Izraelovi z Naftaliho, z Asera a z celého Manassesa a honili Madiana. 7.24 A Gedeon bol rozposlal poslov po všetkých vrchoch Efraimových s odkazom: Sídite oproti Madianom a zastúpte im vody až po Bét-abaru i Jordán. A tak svolaní boli všetci mužovia Efraima a zaujali vody až po Bét-abaru i Jordán. 7.25 A zajali dve kniežatá Madiana, Oréba a Zeéba a zabili Oréba na skale Orébovej a Zeéba zabili v preši Zeébovom a honili Madianov. A hlavu Orébovu a Zeébovu doniesli ku Gedeonovi za Jordán.

Sudcov 8

8.1 A mužovia Efraimovi mu riekli: Jaká je to vec, ktorú si nám to vykonal, že si nás nepovolal, keď si išiel bojovať proti Madianovi? A prudko sa s ním dohadovali. 8.2 A on im povedal: A čože som ja teraz vykonal také jako vy? Či nie sú lepšie paberky Efraimove ako oberačka Abiezerova? 8.3 Veď do vašej ruky dal Bôh kniežatá Madianove, Oréba a Zeéba, nuž čože také som ja mohol vykonať ako vy? Vtedy upustil ich duch od neho, keď im to hovoril. 8.4 A Gedeon prišiel k Jordánu a prešiel cezeň on i tých tristo mužov, ktorí boli s ním, ustatí prenasledujúc nepriateľa. 8.5 Preto povedal mužom mesta Sukkóta: Dajte, prosím, ľudu, ktorý ide za mnou, niekoľko pecňov chleba, lebo sú ustatí, a ja honím Zebacha a Calmunnu, madianských kráľov. 8.6 A kniežatá Sukkóta povedali: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova už v tvojej ruke, aby sme dali tvojmu vojsku chleba? 8.7 Na to riekol Gedeon: Preto, keď dá Hospodin Zebacha a Calmunnu do mojej ruky, zmlátim vaše telo tŕňami púšte a bodliakmi. 8.8 A odíduc odtiaľ hore do Penuela hovoril im podobne. Ale mužovia Penuela mu odpovedali tak, ako odpovedali mužovia Sukkóta. 8.9 A povedal aj mužom Penuela: Keď sa navrátim v pokoji, rozborím túto vežu. 8.10 A Zebach a Calmunna boli v Karkore a ich tábor vojska s nimi, okolo pätnásť tisíc mužov, všetci, ktorí boli pozostali z celého tábora synov východu. A tých, ktorí padli, bolo sto dvadsať tisíc mužov, všetko takí, ktorí narábali mečom. 8.11 A Gedeon odišiel hore cestou tých, ktorí bývajú v stánoch, od východu Nobacha a Jogbehy, a uderil na tábor, kým sa tábor cítil bezpečný. 8.12 A keď utekali Zebach a Calmunna, honil ich a zajal oboch kráľov Madianových, Zebacha a Calmunnu, predesiac všetko vojsko. 8.13 A keď sa navracoval Gedeon, syn Joasov, z boja, od svahu vrchu Cháresa, 8.14 zajal mládenca z mužov mesta Sukkóta a povypytoval sa ho, ktorý mu popísal kniežatá Sukkóta a jeho starších, sedemdesiatsedem mužov. 8.15 A prijdúc k mužom Sukkóta povedal: Tu hľa, Zebach a Calmunna, pre ktorých ste ma pohanili povediac: Či je azda päsť Zebachova a Calmunnova už vo tvojej ruke, aby sme dali tvojim ustatým mužom chleba? 8.16 Preto vezmúc starších mesta i tŕne púšte i bodliaky dal nimi cítiť mužom Sukkóta svoju moc. 8.17 Aj vežu Penuela rozboril a pobil mužov mesta. 8.18 Potom riekol Zebachovi a Calmunnovi: Jakí to boli mužovia, ktorých ste zabili na Tábore? A oni povedali: Takí jako ty, každý na pohľad ako kráľovský syn. 8.19 A riekol: Moji bratia, synovia mojej matky, to boli. Jako že žije Hospodin, keby ste ich boli nechali žiť, nebol by som vás zabil. 8.20 A povedal Jeterovi, svojmu prvorodenému: Vstaň, zabi ich! Ale mládenec nevytiahol svojho meča, lebo sa bál, pretože bol ešte len chlapec. 8.21 A Zebach a Calmunna povedali: Vstaň ty a obor sa na nás, lebo jaký muž, taká jeho sila. Vtedy vstal Gedeon a zabil Zebacha i Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov. 8.22 Potom povedali izraelskí mužovia Gedeonovi: Panuj nad nami i ty i tvoj syn i syn tvojho syna; lebo si nás zachránil z ruky Madiana. 8.23 Ale Gedeon im riekol: Nebudem ja panovať nad vami ani nebude panovať nad vami môj syn. Hospodin bude panovať nad vami. 8.24 A ešte im povedal Gedeon: Toto by som žiadal od vás: Dajte mi každý náušnicu zo svojej koristi. Lebo nepriatelia mali zlaté náušnice, pretože boli Izmaeliti. 8.25 Na to mu povedali: Dáme vďačne. A prestreli rúcho a hodili ta každý náušnicu zo svojej koristi. 8.26 A bolo váhy zlatých náušníc, ktoré vyžiadal, tisíc sedemsto šeklov zlata krome ozdobných mesiačikov a záveskov perlovej podoby a purpurového rúcha, ktoré mali na sebe madianskí kráľovia, a krome nákrčníkov, ktoré boly na hrdlách ich veľblúdov. 8.27 A Gedeon z toho urobil efod a složil ho vo svojom meste, v Ofre. A smilnil tam celý Izrael chodiac ta za ním, a stal sa osídlom Gedeonovi i jeho domu. 8.28 A tak bol Madian zohnutý pred synmi Izraelovými, ani viacej nepozdvihli svojej hlavy. A zem mala pokoj štyridsať rokov, vo dňoch Gedeonových. 8.29 A Jerubbál, syn Joasov, odišiel a býval vo svojom dome. 8.30 A Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí pošli z jeho bedra, lebo mal mnoho žien. 8.31 I jeho ženina, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna, a pridal mu meno Abimelech. 8.32 A keď zomrel Gedeon, syn Joasov, v dobrej starobe, pochovaný bol v hrobe Joasa, svojho otca, v Ofre Abiezerovej. 8.33 A stalo sa hneď, ako zomrel Gedeon, že znova smilnili synovia Izraelovi idúc za Bálmi a postavili si Bál-beríta za boha. 8.34 A nepamätali synovia Izraelovi na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vytrhol z ruky všetkých ich nepriateľov dookola. 8.35 Ani neučinili milosrdenstva s domom Jerubbálovým, Gedeonovým, podľa všetkého toho dobrého, ktoré učinil Izraelovi.

Sudcov 9

9.1 A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac: 9.2 Hovorte, prosím, v uši všetkým predným mužom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati mužovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo. 9.3 Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných mužov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat. 9.4 A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých mužov odvážlivých, ktorí ho nasledovali. 9.5 A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraždil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat mužov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval. 9.6 Potom sa shromaždili všetci mužovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme. 9.7 A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh! 9.8 Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami! 9.9 Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami? 9.10 A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami! 9.11 Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami? 9.12 Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad nami! 9.13 Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami? 9.14 Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami! 9.15 A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona! 9.16 A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk, 9.17 lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj život nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana; 9.18 ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraždili ste jeho synov, sedemdesiatich mužov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat, 9.19 a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám. 9.20 A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Millo, a tiež nech vyjde oheň z mužov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha! 9.21 Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata. 9.22 A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky. 9.23 A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi, 9.24 aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, i na mužov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraždil svojich bratov. 9.25 A mužovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili každého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi. 9.26 A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej. 9.27 A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi. 9.28 A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúžiť? 9.29 Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnož svoje vojsko a vyjdi! 9.30 A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa. 9.31 A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe. 9.32 Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli. 9.33 A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka. 9.34 Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny. 9.35 A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu. 9.36 A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia. 9.37 Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov. 9.38 Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Nože vyjdi teraz a bojuj proti nemu! 9.39 A Gál vyšiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi. 9.40 Ale bol premožený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali až po dvere brány. 9.41 A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takže nesmeli bývať v Sicheme. 9.42 A stalo sa na druhý deň, že ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi. 9.43 Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich. 9.44 A stalo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozložili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich. 9.45 A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraždil. A rozboriac mesto posial ho soľou. 9.46 A keď to počuli všetci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta. 9.47 A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všetci mužovia veže Sichema. 9.48 Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho položil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rýchle urobte jako ja. 9.49 Vtedy nasekal i všetok ľud, každý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien. 9.50 Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozložiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho. 9.51 A prostred mesta bola pevná veža, a utiekli sa ta všetci mužovia i ženy i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veže. 9.52 Potom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a priblížil sa až ku dveriam veže, aby ju podpálil ohňom. 9.53 Ale nejaká žena hodila vrchný žernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku. 9.54 A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel. 9.55 Keď potom videli mužovia Izraelovi, že zomrel Abimelech, odišli každý na svoje miesto. 9.56 A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, že zavraždil sedemdesiatich svojich bratov, 9.57 i všetku nešľachetnosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.

Sudcov 10

10.1 A po Abimelechovi povstal zachrániť Izraela Tóla, syn Púov, syna Dódovho, muž z pokolenia Izachárovho, a ten býval v Šamíre, na vrchu Efraimovom. 10.2 Súdil Izraela dvadsaťtri rokov a keď zomrel, pochovaný bol v Šamíre. 10.3 Po ňom povstal Jair Gileádsky a súdil Izraela dvadsaťdva rokov. 10.4 A mal tridsiatich synov, ktorí jazdili na tridsiatich mladých osloch a mali tridsať miest. Volajú ich dedinami Jairovými až do tohoto dňa, ktoré sú v zemi Gileáde. 10.5 A keď zomrel Jair, pochovaný bol v Kamone. 10.6 A synovia Izraelovi zase robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a slúžili Bálom a Astartám a syrským bohom, aramejským, a sidonským bohom, moábskym bohom, bohom synov Ammonových a bohom Filištínov a opustili Hospodina a neslúžili mu. 10.7 Preto sa zanietil hnev Hospodinov na Izraela, a predal ich do ruky Filištínov a do ruky synov Ammonových, 10.8 ktorí drtili a deptali synov Izraelových toho roku a osemnásť rokov všetkých synov Izraelových, ktorí boli za Jordánom v zemi Amoreja, ktorá je v Gileáde. 10.9 Lebo synovia Ammonovi prešli cez Jordán, aby bojovali aj proti Júdovi, proti Benjaminovi a proti domu Efraimovmu. A Izraelovi bolo veľmi úzko. 10.10 Vtedy kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi a vraveli: Zhrešili sme proti tebe, a to tým, že sme opustili svojho Boha a slúžili sme Bálom. 10.11 A Hospodin riekol synom Izraelovým: Či nezachránil som vás od Egypťanov a od Amorejov, od synov Ammonových a od Filištínov? 10.12 A utiskovali vás Sidonci, Amalech a Maon, a keď ste kričali ku mne, zachránil som vás z ich ruky. 10.13 Ale vy ste ma opustili a slúžili ste iným bohom, preto vás už viacej nezachránim. 10.14 Iďte a kričte k bohom, ktorých ste si vyvolili: nech vám tí pomôžu v čas vašej úzkosti. 10.15 A synovia Izraelovi povedali Hospodinovi: Zhrešili sme. Ty nám učiň, čokoľvek sa ti ľúbi, len nás, prosíme, vytrhni tohoto dňa. 10.16 A odstránili cudzích bohov zo svojho stredu a slúžili Hospodinovi. A nemohla to zvládať jeho duša, aby sa nezľutovala v trápení Izraelovom. 10.17 A synovia Ammonovi sa svolali a položili sa táborom v Gileáde. A shromaždili sa aj synovia Izraelovi a položili sa táborom v Micpe. 10.18 A ľud povedal, kniežatá kraja Gileáda, druh druhovi: Kto je ten muž, ktorý započne bojovať proti synom Ammonovým? Bude hlavou všetkým obyvateľom Gileáda.

Sudcov 11

11.1 A Jefta Gileádsky bol udatný muž a bol synom ženy smilnice, a Gileád splodil Jeftu. 11.2 Ale aj žena Gileádova porodila Gileádovi synov. A keď dorástli synovia ženini, zahnali Jeftu a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si ty syn inej ženy. 11.3 Preto utiekol Jefta pred svojimi bratmi a býval v zemi Tóbe. A posberali sa k Jeftovi zaháľčiví mužovia a vychádzavali s ním. 11.4 A stalo sa po čase, že synovia Ammonovi bojovali s Izraelom. 11.5 A stalo sa, keď bojovali synovia Ammonovi s Izraelom, že prišli starší kraja Gileáda, aby doviedli Jeftu zo zeme Tóba. 11.6 A riekli Jeftovi: Poď a budeš nám kniežaťom, a budeme bojovať proti synom Ammonovým. 11.7 A Jefta povedal starším Gileáda: Či nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a zahnali ste ma z domu môjho otca? A tedy prečo ste prišli ku mne teraz, keď vám je úzko? 11.8 Na to riekli starší Gileáda Jeftovi: Práve preto sme sa teraz vrátili k tebe, pojdeš s nami a budeš bojovať proti synom Ammonovým a budeš nám hlavou, všetkým obyvateľom Gileáda. 11.9 Vtedy povedal Jefta starším Gileáda: Jestli ma vrátite, aby som bojoval proti synom Ammonovým, a Hospodin ich vydá predo mnou, či vám ja budem hlavou? 11.10 A starší Gileáda riekli Jeftovi: Hospodin bude svedkom medzi nami, jestli by sme neučinili tak, podľa tvojho slova. 11.11 Vtedy išiel Jefta so staršími Gileáda, a ľud ho učinil hlavou nad sebou a kniežaťom. A Jefta hovoril všetky svoje slová pred Hospodinom v Micpe. 11.12 Potom poslal Jefta poslov ku kráľovi synov Ammonových s odkazom: Čo ja mám s tebou, že si prišiel ku mne, aby si bojoval proti mojej zemi? 11.13 A kráľ synov Ammonových povedal poslom Jeftovým: Lebo Izrael vzal moju zem, keď išiel hore z Egypta, od Arnona až po Jabok a až po Jordán, preto teraz vráť mi tie kraje v pokoji. 11.14 A Jefta poslal znova poslov ku kráľovi synov Ammonových 11.15 a riekol mu: Takto hovorí Jefta: Izrael nevzal zeme Moábovej ani zeme synov Ammonových. 11.16 Ale keď išli hore z Egypta, išiel Izrael púšťou až k Rudému moru a prišiel do Kádeša. 11.17 Odtiaľ poslal Izrael poslov ku kráľovi Edoma a povedal mu: Dovoľ mi, prosím, žeby som prešiel cez tvoju zem: Ale kráľ Edoma nechcel počuť. A poslal i ku kráľovi Moábovmu. Ale nechcel ani ten. A tak zostal Izrael v Kádeši. 11.18 Potom išiel púšťou. A keď obišiel zem Edomovu i zem Moábovu, prišiel od východu slnca k zemi Moábovej a táborili za Arnonom a nevošli na územie Moábovo, lebo Arnon bol hranicou Moábovou. 11.19 A Izrael poslal poslov k Síchonovi, kráľovi, Amoreja, ku kráľovi Chešbona, a Izrael mu riekol: Nech prejdeme, prosím, cez tvoju zem až na svoje miesto! 11.20 Lež Síchon neveril Izraelovi, aby bol dovolil prejsť cez svoje územie. Ale Síchon shromaždil všetok svoj ľud, a položili sa táborom v Johse, a bojoval s Izraelom. 11.21 Avšak Hospodin, Bôh Izraelov, dal Síchona i všetok jeho ľud do ruky Izraelovej, a porazili ich, a Izrael zaujal celú zem Amoreja do dedičstva, obyvateľa tej zeme. 11.22 A tak zaujali celé územie Amoreja od Arnona až po Jabok do dedičstva a od púšte až po Jordán. 11.23 Nuž tak teraz Hospodin, Bôh Izraelov, vyhnal Amoreja zpred tvári svojho ľudu Izraela, a ty tedy chceš zaujať jeho zem do dedičstva? 11.24 Či azda nie je tak, že národ, ktorý ti dá vyhnať Kámoš, tvoj boh, toho zem zaujmeš do dedičstva, a ktorýkoľvek národ vyženie Hospodin, náš Bôh, zpred našej tvári, toho zem zaujmeme my do dedičstva? 11.25 A teraz čože? Či si ty ozaj lepší ako bol Balák, syn Cipporov, kráľ Moába? Či sa azda pravotil s Izraelom? A či snáď bojoval kedy proti nim, proti Izraelovi? 11.26 Kým doteraz býval Izrael v Chešbone a v jeho mestečkách, v Aroere a v jeho mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú popri Arnone, toto už tristo rokov, nuž prečože ste ich nevytrhli v tom čase? 11.27 Ani ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zlé chcúc bojovať proti mne. Nech súdi Hospodin sudca dnes medzi synmi Izraelovými a medzi synmi Ammonovými! 11.28 Ale nepočul kráľ synov Ammonových na slová Jeftu, ktoré poslal k nemu. 11.29 Vtedy sostúpil Duch Hospodinov na Jeftu, a prešiel Gileádom a Manassesom a prešiel cez Micpu v Gileáde a z Micpy v Gileáde prešiel k synom Ammonovým. 11.30 A Jefta sľúbil Hospodinovi sľub a povedal: Ak istotne dáš synov Ammonových do mojej ruky, 11.31 vtedy bude, že to, čo vyjde zo dverí môjho domu oproti mne, keď sa navrátim v pokoji od synov Ammonových, bude Hospodinovo, a budem to obetovať zápalnou obeťou. 11.32 A tak prešiel Jefta k synom Ammonovým, aby bojoval proti nim, a Hospodin ich dal do jeho ruky. 11.33 A zbil ich od Aroera až potiaľ, ako ideš do Minníta, dvadsať miest, a až po Ábel-vinice porážkou, veľmi velikou, a tak boli zohnutí synovia Ammonovi pred synmi Izraelovými. 11.34 A keď prišiel Jefta do Micpy vracajúc sa do svojho domu, hľa, jeho dcéra mu išla von oproti s bubny a kolotancami, a bola len ona jediná; nemal krome nej ani syna ani dcéry. 11.35 A stalo sa, keď ju uvidel, že roztrhnul svoje rúcha a povedal: Ach, moja dcéra, veľmi si ma zohla a si jednou z tých, ktorí mi pôsobia trápenie, a ja, pretože som otvoril svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nebudem môcť odvolať. 11.36 A ona mu riekla: Môj otče, otvoril si svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nuž učiň mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst, keďže ti dal Hospodin, aby si sa pomstil na svojich nepriateľoch, na synoch Ammonových. 11.37 A ešte povedala svojmu otcovi: Dovoľ, nech sa mi učiní táto vec. Nechaj ma dva mesiace, aby som odišla a sišla na vrchy a plakala nad svojím panenstvom, ja i moje priateľky. 11.38 A riekol: Iď. A poslal ju na dva mesiace. A tedy odišla ona i jej priateľky a plakala nad svojím panenstvom na vrchoch. 11.39 A stalo sa po dvoch mesiacoch, že sa navrátila ku svojmu otcovi, ktorý vykonal pri nej svoj sľub, ktorý sľúbil. A ona nepoznala muža. A stalo sa to pevnou obyčajou v Izraelovi, 11.40 že z roka na rok chodievajú dcéry Izraelove, aby spievaly dcére Jeftu Gileádskeho štyri dni v roku.

Sudcov 12

12.1 Vtedy svolajúc sa krikom shromaždili sa mužovia Efraimovi a prejdúc na sever povedali Jeftovi: Prečo si prešiel bojovať proti synom Ammonovým a nás si nepovolal, aby sme išli s tebou? Spálime tvoj dom i s tebou ohňom. 12.2 A Jefta im riekol: Ja som mal veľký spor i môj ľud so synmi Ammonovými a volal som vás, ale ste mi nepomohli vyslobodiť sa z ich ruky. 12.3 Preto keď som videl, že mi nepomôžete, položil som svoju dušu do svojej ruky a prešiel som k synom Ammonovým, a Hospodin ich dal do mojej ruky. A tak prečo ste prišli dnes hore ku mne, aby ste bojovali proti mne? 12.4 Vtedy sobral Jefta všetkých mužov Gileáda a bojoval s Efraimom, a mužovia Gileáda porazili Efraima, lebo vraveli: Ubehlíci Efraimovi ste vy, Gileáďania, medzi Efraimom a medzi Manassesom. 12.5 A Gileáďania zaujali Efraimovi brody Jordána. A stalo sa, keď povedali ubehlíci Efraimovi: Nech prejdem! riekli mu mužovia Gileáda: Či si ty Efraťan? A keď povedal: Nie som, 12.6 riekli mu: Nože povedz: Šibbolet! A on povedal: Sibbolet, lebo nevládal tak vysloviť. Vtedy ho pochytili a zabili ho pri brodoch Jordána. A tak padlo toho času z Efraima štyridsaťdva tisíc mužov. 12.7 A Jefta súdil Izraela šesť rokov. A tak zomrel Jefta Gileádsky a je pochovaný v ktoromsi meste Gileáda. 12.8 Po ňom súdil Izraela Ibcán z Betlehema. 12.9 A mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával von z domu, a tridsať dcér doviedol odinakiaľ svojim synom a súdil Izraela sedem rokov. 12.10 A keď zomrel Ibcán, pochovali ho v Betleheme. 12.11 A po ňom súdil Izraela Élon Zabulonský a súdil Izraela desať rokov. 12.12 A keď zomrel Élon Zabulonský, pochovali ho v Ajjalone, v zemi Zabulonovej. 12.13 A po ňom súdil Izraela Abdón, syn Hillelov, Piratonský. 12.14 A mal štyridsiatich synov a tridsať vnukov, ktorí jazdili na sedemdesiatich mladých osloch. A súdil Izraela osem rokov. 12.15 A keď zomrel Abdón, syn Hillelov, Piratonský, pochovali ho v Piratone, v zemi Efraimovej, na Amalechitskom vrchu.

Sudcov 13

13.1 A synovia Izraelovi robili zase to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a Hospodin ich vydal do ruky Filištínov štyridsať rokov. 13.2 A bol istý muž z Caree, z čeľade Dánovej, ktorému bolo meno Manoach, a ktorého žena bola neplodná a nerodila. 13.3 A anjel Hospodinov sa ukázal žene a riekol jej: Nože hľa, neplodná si a nerodíš, ale počneš a porodíš syna. 13.4 Preto sa teraz vystríhaj a nepi vína ani nijakého nápoja opojného ani nejedz ničoho nečistého. 13.5 Lebo hľa, počneš a porodíš syna, a britva nech nevstúpi na jeho hlavu, lebo chlapča bude nazarejom Božím od života matky, a on započne zachraňovať Izraela z ruky Filištínov. 13.6 A keď prišla žena, povedala svojmu mužovi: Muž Boží prišiel ku mne, ktorého vzozrenie bolo jako vzozrenie anjela Božieho, strašný bol veľmi, preto som sa ho ani nepýtala, odkiaľ je, ani mi neoznámil svojho mena. 13.7 A riekol mi: Hľa, počneš a porodíš syna a preto teraz nepi vína ani nijakého nápoja opojného a nejedz ničoho nečistého, lebo chlapča bude nazarejom Božím od života matky až do dňa svojej smrti. 13.8 Vtedy sa modlil Manoach Hospodinovi a prosiac pokorne povedal: Ó, môj Pane, prosím, nech ešte prijde k nám muž Boží, ktorého si bol poslal, aby nás naučil, čo máme robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť. 13.9 A Bôh vyslyšal hlas Manoachov, a anjel Boží prišiel zase k žene, keď sedela na poli, a Manoach, jej muž, zase nebol s ňou. 13.10 A žena ponáhľajúc sa bežala a oznámila svojmu mužovi a povedala mu: Hľa, ukázal sa mi muž, ktorý to bol prišiel ku mne toho dňa. 13.11 Vtedy vstal Manoach a išiel za svojou ženou a keď prišiel k mužovi, povedal mu: Či si to ty ten muž, ktorý si hovoril tu mojej žene? A on riekol: Ja som. 13.12 Na to povedal Manoach: Keď sa teraz splní tvoje slovo, jaký bude spôsob dieťaťa a čo bude jeho práca? 13.13 A anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Všetkého toho, čo som povedal žene, nech sa vystríha. 13.14 Nebude jesť ničoho z toho, čo pošlo z vínneho kmeňa, a vína ani nijakého nápoja opojného nech nepije ani nech nejie ničoho nečistého; všetko, čo som jej prikázal, bude ostríhať. 13.15 A Manoach povedal anjelovi Hospodinovmu: Dovoľ, prosím, že by sme ťa zdržali, aby sme pripravili kozľa pre teba. 13.16 Ale anjel Hospodinov riekol Manoachovi: Aj keby si ma zdržal, nebudem jesť tvojho chleba, ale ak pripravíš zápalnú obeť, Hospodinovi ju obetuj. Lebo nevedel Manoach, že je to anjel Hospodinov. 13.17 A zase povedal Manoach anjelovi Hospodinovmu: Čo je tvoje meno, aby sme ťa poctili, keď sa splní tvoje slovo? 13.18 A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno, keď je ono predivné? 13.19 Vtedy vezmúc Manoach kozľa a obetný dar obilný obetoval to zápalnou obeťou Hospodinovi na skale. A on vykonal divnú vec, kým hľadeli na to Manoach a jeho žena. 13.20 Stalo sa totiž, keď vystupoval plameň s oltára k nebu, že vystúpil anjel Hospodinov v plameni oltára hore. A keď to videli Manoach a jeho žena, padli na svoju tvár na zem. 13.21 A potom sa už viacej neukázal anjel Hospodinov ani Manoachovi ani jeho žene. Vtedy poznal Manoach, že to bol anjel Hospodinov. 13.22 A Manoach povedal svojej žene: Istotne zomrieme, lebo sme videli Boha. 13.23 Ale jeho žena mu povedala: Keby nás chcel Hospodin usmrtiť, nebol by prijal z našej ruky zápalnej obeti ani obetného daru obilného ani by nám nebol ukázal všetkých týchto vecí ani by nám teraz nebol ohlásil veci, jako je toto. 13.24 A žena porodila syna a nazvala jeho Samson. A chlapec rástol, a Hospodin ho žehnal. 13.25 A Duch Hospodinov ho začal pobádať v Tábore Dánovom medzi Careou a medzi Eštaolom.

Sudcov 14

14.1 A Samson sišiel dolu do Timnaty a videl tam nejakú ženu z dcér Filištínov. 14.2 A navrátiac sa hore domov oznámil svojmu otcovi a svojej matke a povedal: Videl som ženu v Timnate, z dcér Filištínov, a tak teraz mi ju vezmite za ženu. 14.3 Na to mu povedali jeho otec i jeho matka: Či nie je medzi dcérami tvojich bratov ani v celom mojom ľude ženy, že si ideš vziať ženu z Filištínov, z tých neobrezancov? A Samson povedal svojmu otcovi: Tú mi vezmi, lebo tá sa mi ľúbi. 14.4 Ale jeho otec ani jeho matka nevedeli, že je to od Hospodina, a že hľadal zámienku od Filištínov. Lebo toho času panovali Filištíni nad Izraelom. 14.5 Vtedy sišiel Samson i jeho otec i jeho matka dolu do Timnaty a keď prišli až k viniciam Timnaty, tu hľa, mladý lev reval oproti nemu. 14.6 Ale sostúpil na neho Duch Hospodinov, a roztrhnul ho, jako keby niekto roztrhnul kozľa, a nemal ničoho vo svojej ruke. Ale nepovedal svojmu otcovi ani svojej matke, čo urobil. 14.7 A keď sišiel a hovoril so ženou, ľúbila sa Samsonovi. 14.8 A keď sa potom navracoval po niekoľkých dňoch, aby si ju vzal, odbočil z cesty, aby pozrel na mŕtve telo ľva. A hľa, roj včiel bol v mŕtvole ľva i med. 14.9 A nabral si ho na svoje ruky a išiel pozvoľna a jedol a išiel k svojmu otcovi a k svojej matke a dal im, a jedli, ale im nepovedal, že med vybral z mŕtvoly ľva. 14.10 Vtedy odišiel jeho otec dolu k žene, a Samson tam pripravil hostinu, lebo tak robievali mládenci. 14.11 A stalo sa, keď ho uvideli, že vzali tridsiatich z priateľov, aby boli s ním. 14.12 A Samson im povedal: Dovoľte, aby som vám zahádal hádku. Ak mi ju naozaj poviete za sedem dní svadobnej hostiny a uhádnete, dám vám tridsať ľanových košieľ a tridsať slávnostných rúch na premenu. 14.13 A jestli mi nebudete môcť povedať, dáte vy mne tridsať ľanových košieľ a tridsať slávnostných rúch na premenu. A povedali mu: Zahádaj tedy svoju hádku, nech ju počujeme! 14.14 A povedal im: Z jediaceho vyšiel pokrm a zo silného vyšla sladkosť. A nemohli povedať hádku tri dni. 14.15 A stalo sa siedmeho dňa, že povedali žene Samsonovej: Prehovor svojho muža, aby nám povedal hádku, aby sme nespálili i teba i domu tvojho otca ohňom. Či nato ste nás pozvali, aby ste vzali náš majetok? Či nie je tak? 14.16 Vtedy plakala žena Samsonova pred ním a vravela: Ty ma iba nenávidíš a nemiluješ ma. Hádku si zahádal synom môjho ľudu a mne si jej nepovedal. A riekol jej: Hľa, ani len svojmu otcovi ani svojej materi som jej nepovedal a tebe ju mám povedať? 14.17 A plakala pred ním tých sedem dní, v ktoré mali tú hostinu. A stalo sa na siedmy deň, že jej povedal, lebo ho sužovala, a potom oznámila hádku synom svojho ľudu. 14.18 A tak mu povedali mužovia mesta, siedmeho dňa, prv ako zašlo slnko: Čože by bolo sladšie ako med? A čo by bolo mocnejšie ako lev? Na to im povedal: Keby ste neboli orali na mojej jalovičke, neboli by ste uhádli mojej hádky. 14.19 A sostúpil na neho Duch Hospodinov, a odišiel dolu do Aškalona a pobil z nich tridsiatich mužov a vezmúc ich rúcha, ktoré svliekol s nich, dal slávnostné rúcha na premenu tým, ktorí povedali hádku. A veľmi sa nahneval a odišiel hore do domu svojho otca. 14.20 A žena Samsonova dostala sa jeho priateľovi, ktorého si bol zvolil za priateľa.

Sudcov 15

15.1 A stalo sa po nejakom čase, vo dňoch pšeničnej žatvy, že Samson navštívil svoju ženu s kozľaťom a riekol: Vojdem ku svojej žene do komory. Ale mu nedal jej otec, aby vošiel. 15.2 A jej otec povedal: Ja som naozaj myslel, že ju doista nenávidíš, preto som ju dal tvojmu priateľovi. Ale veď či nie je jej mladšia sestra peknejšia ako ona? Nechže ti je tá miesto nej. 15.3 Vtedy im povedal Samson? Tento raz budem bez viny u Filištínov, keď im vykonám zlé. 15.4 A tak odišiel Samson a nachytal tristo líšek, vzal fakle a obrátiac chvost ku chvostu vložil po jednej fakli medzi dva chvosty do prostredku. 15.5 Potom zapálil fakle a pustil líšky do stojaceho zbožia Filištínov a tak zapálil všetko, od snopa až po to, čo ešte stálo na koreni, a tak až po vinice a olivy. 15.6 Vtedy vraveli Filištíni: Kto to urobil? A ktorísi povedali: Samson, zať Timňanského, pretože vzal jeho ženu a dal ju jeho priateľovi. Vtedy vyšli Filištíni hore a spálili ju i jej otca ohňom. 15.7 A Samson im povedal. Ak vy robíte tak, istotne sa pomstím na vás a potom prestanem. 15.8 A zbil ich, lýtko i s bedrom, veľkou porážkou. A potom odišiel dolu a býval v rozpukline skaly Étam. 15.9 Vtedy vyšli Filištíni hore a položili sa táborom v Júdovi a rozprestreli sa v Lechi. 15.10 A mužovia Júdovi im povedali: Prečo ste vyšli hore proti nám? A povedali: Poviazať Samsona sme vyšli, aby sme mu urobili tak, ako on nám urobil. 15.11 Vtedy sišlo dolu tri tisíce mužov z Júdu a prišli k rozpukline skaly Étam a povedali Samsonovi: Či ty nevieš, že nad nami panujú Filištíni, a čo si nám to tedy vykonal? A on im riekol: Ako oni mne vykonali, tak som i ja im vykonal. 15.12 A riekli mu: Sišli sme ťa poviazať, aby sme ťa vydali do ruky Filištínov. Na to im povedal Samson: Prisahajte mi, že sa vy sami neoboríte na mňa! 15.13 A oni mu odpovedali a riekli: Nie, len ťa dobre poviažeme a vydáme ťa do ich ruky, ale zabiť nezabijeme ťa. A tak ho poviazali dvoma novými povrazmi a odviedli ho zo skaly hore k Filištínom. 15.14 A keď prišiel až do Lechi, Filištíni kričali od radosti oproti nemu. Ale prišiel na neho Duch Hospodinov, a povrazy, ktoré boly na jeho ramenách, staly sa jako ľanové niti, ktoré zhoria na ohni, a jeho putá sa rozplynuly s jeho rúk. 15.15 A našiel osliu čelusť, ešte čerstvú, a vystrúc svoju ruku pochytil ju a pobil ňou tisíc mužov. 15.16 Vtedy povedal Samson: Čelusťou osla hromadu, dve hromady, čelusťou osla som pobil tisíc mužov. 15.17 A stalo sa, keď dohovoril, že odhodil čelusť zo svojej ruky a nazval to miesto Rámat-lechi. 15.18 A súc veľmi smädný volal k Hospodinovi a riekol: Ty si dal rukou svojho služobníka toto veľké spasenie, a hľa, teraz zomriem smädom a padnem do ruky tých neobrezancov. 15.19 Vtedy rozpoltil Bôh priehlbinu, ktorá je v Lechi, a vyšly z nej vody, a napil sa, a navrátil sa jeho duch, a ožil. Preto nazvali jej meno Én-hakkóre, ktorý je v Lechi, a tak sa volá až do tohoto dňa. 15.20 A súdil Izraela za času Filištínov dvadsať rokov.

Sudcov 16

16.1 Potom odišiel Samson do Gazy a uvidiac tam ženu smilnicu vošiel k nej. 16.2 A voľakto povedal Gažanom: Samson prišiel sem! Vtedy ho obkľúčili a úkladili mu celú noc v bráne mesta. A boli ticho celú noc a vraveli: Čakať, až bude svetlo ráno, a zabijeme ho. 16.3 A Samson ležal až do polnoci. Potom o polnoci vstal, pochytil vráta brány mesta s oboma podvojami a vytrhnúc ich aj so závorou vzložil na svoje plecia a vyniesol ich na temeno vrchu, ktorý leží naproti Hebronu. 16.4 A stalo sa potom, že si zamiloval ženu na doline Sórek, ktorej to žene bolo meno Delila. 16.5 A prišli k nej hore kniežatá Filištínov a povedali jej: Prehovor ho a zveď, v čom leží jeho veľká sila, a čím by sme ho mohli premôcť, aby sme ho poviazali a pokorili. A my ti dáme každý tisíc a jednosto šeklov striebra. 16.6 Vtedy povedala Delila Samsonovi: Povedz mi, prosím, v čom leží tvoja veľká sila, a čím by ťa bolo možno poviazať a tak pokoriť? 16.7 A Samson jej povedal: Keby ma poviazali siedmimi surovými húžvami, ktoré ešte neuschly, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 16.8 A kniežatá Filištínov jej doniesli hore sedem surových húžev, ktoré ešte neboly uschly, a poviazala ho nimi. 16.9 A úkladník jej sedel v komore. A povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale on roztrhol húžvy, jako sa roztrhne motúz z kúdele, keď zavonia oheň. A nebola poznaná jeho sila. 16.10 Vtedy povedala Delila Samsonovi: Hľa, oklamal si ma a hovoril si mi lži. Nože mi teraz povedz, prosím, čím by si mohol byť poviazaný. 16.11 Na to jej odpovedal: Keby ma dobre poviazali novými povrazmi, ktorými sa ešte nič nerobilo, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek. 16.12 A Delila vzala nové povrazy a poviazala ho nimi a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! A úkladník sedel v komore. Ale on ich roztrhol a shodil so svojich ramien ako niti. 16.13 Tu povedala Delila Samsonovi: Až doteraz si ma klamal a hovoril si mi lži. Povedz mi, čím by si mohol byť poviazaný! A povedal jej: Keby si sotkala sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou. 16.14 A urobila tak, zarazila klinom a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale keď sa prebudil zo svojho spánku, vytrhol klin tkaniva aj s osnovou. 16.15 Na to mu povedala: Jako môžeš povedať: Milujem ťa, keď nie je so mnou tvoje srdce? Toto už trikrát si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom leží tvoja veľká sila. 16.16 A stalo sa, keď ho len deň ako deň sužovala svojimi slovami a naliehala na neho, že to už nemohla zniesť jeho duša, znavená až na smrť. 16.17 vtedy jej vyjavil celé svoje srdce a povedal jej; Britva nikdy nevyšla na moju hlavu, lebo som nazarej Boží od života svojej matky. Keby ma oholili, odišla by odo mňa moja sila, a nemal by som vlády, ale by som bol ako každý iný človek. 16.18 A Delila vidiac, že jej vyjavil celé svoje srdce, poslala a zavolala kniežatá Filištínov a odkázala: Poďte už teraz hore, lebo mi vyjavil celé svoje srdce. A tak prišli k nej hore kniežatá Filištínov a doniesli striebro vo svojej ruke. 16.19 A keď ho uspala na svojich kolenách, zavolala človeka a sholila sedem vrkočov jeho hlavy a začala ho pokorovať. A tak odišla jeho sila od neho. 16.20 A povedala: Filištíni na teba, Samsone! A keď sa prebudil zo svojho spánku, povedal si: Vyjdem von ako po každé a otrasiem sa. Ale on nevedel, že Hospodin odišiel od neho. 16.21 Vtedy ho pochytili Filištíni a vyklali mu oči a odviedli ho dolu do Gazy, poviazali ho dvoma medenými reťazami, a mlel v dome väzňov. 16.22 Ale vlas jeho hlavy započal zase rásť po jeho oholení. 16.23 A kniežatá Filištínov sa shromaždili, aby obetovali veľkú bitnú obeť Dágonovi, svojmu bohu, a aby sa veselili, lebo povedali: Náš boh dal Samsona, nášho nepriateľa, do našej ruky. 16.24 A keď ho videl ľud, chválil svojeho boha, lebo vravel: Náš boh dal nášho nepriateľa do našej ruky a toho, ktorý pustošil našu zem a pobil mnohých z našich ľudí. 16.25 A stalo sa, keď sa už bolo rozveselilo ich srdce, že povedali: Zavolajte Samsona, aby nás zabával. A tak zavolali Samsona z domu väzňov, a robil žarty pred nimi. A postavili ho medzi stĺpy. 16.26 A Samson povedal mládencovi, ktorý ho držal za ruku a vodil: Nechaj ma a daj mi ohmatať stĺpy, na ktorých stojí dom, aby som sa oprel o ne. 16.27 A dom bol plný mužov i žien, a boly ta sídené všetky kniežatá Filištínov, a na streche bolo asi tri tisíce mužov a žien, ktorí sa dívali, keď zabával Samson. 16.28 A Samson volal k Hospodinovi a povedal: Pane, Hospodine, rozpomeň sa, prosím, na mňa a posilni ma, prosím, už len tento raz, ó, Bože, aby som sa raz pomstil na Filištínoch za obe svoje oči! 16.29 Vtedy objal Samson oba prostredné stĺpy, na ktorých stál dom a na ktorých spočíval, jeden svojou pravou rukou a druhý svojou ľavou rukou. 16.30 A Samson povedal: Nech tedy zomrie moja duša s Filištínmi! A nahol sa mocne, a dom padol na kniežatá a na všetok ľud, ktorý bol v ňom, takže bolo mŕtvych, ktorých pobil, keď zomieral, viacej, než bolo tých, ktorých pobil vo svojom živote. 16.31 Potom sišli jeho bratia i celý dom jeho otca a vezmúc ho odniesli hore a pochovali ho medzi Careou a medzi Eštaolom, v hrobe Manoacha, jeho otca. A on súdil Izraela dvadsať rokov.

Sudcov 17

17.1 A bol istý muž s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Mícha. 17.2 Ten povedal svojej matke: Tých tisíc a sto šeklov striebra, ktoré ti vzali, a pre ktoré si ty kliala a vravela tak, že som to i ja počul, hľa, striebro je u mňa; ja som ho vzal: Vtedy povedala jeho matka: Nech je požehnaný môj syn Hospodinovi! 17.3 A tak navrátil tisíc a sto šeklov striebra svojej matke. A jeho matka povedala: Zasvätiť zasväcujem to striebro Hospodinovi zo svojej ruky za svojho syna, spraviť rytý a liaty obraz, a tak ho teraz vraciam tebe. 17.4 A tedy vrátil striebro svojej matke. A jeho matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ho zlatníkovi, ktorý z neho spravil rytý a liaty obraz, a bolo to v dome Míchovom. 17.5 A tedy muž Mícha mal dom bohov a spravil efod a domácich bohov a naplnil ruku jedného zo svojich synov, vysvätil ho, a bol mu kňazom. 17.6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach. 17.7 A bol nejaký mládenec z Betlehema Júdovho, z čeľade Júdovej; bol to Levita a pohostínil tam. 17.8 A človek odišiel z toho mesta, z Betlehema Júdovho, aby pohostínil tam, kde by našiel príhodné miesto. A tak prišiel na vrch Efraimov až po dom Míchov idúc svojou cestou. 17.9 A Mícha mu povedal: Odkiaľ ideš? A on mu odpovedal: Som Levita z Betlehema Júdovho a idem pohostíniť tam, kde najdem príhodné miesto. 17.10 Na to mu povedal Mícha: Bývaj u mňa a buď mi za otca a za kňaza, a ja ti dám desať šeklov striebra na rok ako i potrebný odev a tvoju stravu. A Levita išiel. 17.11 Tak svolil Levita bývať s mužom, a mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. 17.12 A Mícha naplnil ruku Levitu, a mládenec mu bol za kňaza a bol v dome Míchovom. 17.13 A Mícha povedal: Teraz viem, že mi Hospodin učiní dobre, pretože mám tohoto Levitu za kňaza.

Sudcov 18

18.1 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi, a v tých dňoch si hľadalo pokolenie Dánovo dedičstvo na bývanie, lebo mu až do toho dňa nebolo pripadlo dedičstvo medzi pokoleniami Izraelovými. 18.2 Preto vyslali synovia Dánovi zo svojej čeľade piatich mužov zo svojich končín, silných mužov udatných, z Caree a z Eštaola, aby prešpehovali zem a prezkúmali ju, a povedali im: Iďte, prezkúmajte zem! A tak prišli na vrch Efraimov až po dom Míchov a prenocovali tam. 18.3 A keď prišli k domu Míchovmu, hneď poznali hlas mládenca, toho Levitu, a uchýliac sa ta povedali mu: Kto ťa sem doviedol, a čo tu robíš a čo tu máš? 18.4 A on im povedal, tak vraj a tak mi učinil Mícha a najal ma za mzdu, a som mu za kňaza. 18.5 A oni mu povedali: Opýtaj sa, prosíme, Boha, aby sme vedeli, či sa podarí naša cesta, ktorou ideme? 18.6 A kňaz im povedal: Iďte v pokoji; pred Hospodinom je vaša cesta, ktorou idete. 18.7 A tak odišli piati mužovia a prišli do mesta Laiša a videli ľud, ktorý bol v ňom, že býva v bezpečnosti, jako je obyčaj u Sidoncov, pokojne a bezpečne, a nebolo nikoho, kto by im bol urobil niečo zlého v zemi, kto by bol zaujal panstvo nad nimi. A boli ďaleko od Sidoncov a nemali ničoho s niktorým človekom. 18.8 Keď sa potom navrátili ku svojim bratom do Caree a do Eštaola, povedali im ich bratia: No, a čo vy? 18.9 A oni povedali: Vstaňte a poďme hore na nich, lebo sme videli zem, a hľa, je veľmi dobrá a pekná. A vy mlčíte? Nech sa vám nelení ísť a prijsť zaujať zem do dedičstva. 18.10 Keď ta prijdete, prijdete k ľudu, ktorý žije bezpečne, a zem je priestranná; lebo ju dal Bôh do vašej ruky, miesto, kde nieto nedostatku nijakých dobrých vecí, ktoré len môžu byť na zemi. 18.11 A tak sa pohlo odtiaľ, z čeľade Dánovej, z Caree a z Eštaola, šesťsto mužov, vyzbrojených do boja. 18.12 A odíduc hore položili sa táborom v Kirjat-jearíme, v Júdovi. Preto nazvali to miesto Machné-dán a tak sa volá až do tohoto dňa, hľa, hen za Kirjat-jearímom. 18.13 Odtiaľ prešli na vrch Efraimov a prišli až po dom Míchov. 18.14 A vraveli piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem Laiša, a povedali svojim bratom: Či viete, že je v týchto domoch efod, a že sú tu domáci bohovia a rytý a liaty obraz? Preto teraz vedzte, čo máte urobiť! 18.15 Vtedy zabočili ta a vošli do domu mládenca, toho Levitu, do domu Míchovho a pozdravili ho. 18.16 A šesťsto mužov, opásaných svojou zbraňou do boja, stálo pri vchode do brány, mužovia to, ktorí boli zo synov Dánových. 18.17 A piati mužovia, ktorí boli odišli prešpehovať zem, vyšli hore a vojdúc ta vzali rytý obraz aj efod ako aj domácich bohov i liaty obraz, a kňaz stál pri vchode do brány aj tých šesťsto mužov, vyzbrojených do boja. 18.18 A tamtí vošli tedy do domu Míchovho a vzali rytý obraz, efod i domácich bohov i liaty obraz. A kňaz im povedal: Čo to robíte? 18.19 A oni povedali: Mlč! Polož svoju ruku na svoje ústa a poď s nami a buď nám za otca a za kňaza. Či ti je azda lepšie byť kňazom domu jedného človeka a či byť kňazom celému pokoleniu a čeľadi v Izraelovi? 18.20 Tu sa zaradovalo srdce kňazovo, a vezmúc efod a domácich bohov i rytý obraz vošiel medzi ľud. 18.21 A obrátiac sa odišli. A pustili deti i dobytok i to, čo mali cenného, pred sebou. 18.22 A keď sa už boli vzdialili od domu Míchovho, vtedy mužovia, ktorí boli v domoch, ktoré boly v susedstve domu Míchovho, shromaždili sa krikom a stíhali synov Dánových tesne v zápätí. 18.23 A volali na synov Dánových, ktorí však obrátili svoju tvár a povedali Míchovi: Čo chceš, že si prišiel s toľkými ľuďmi? 18.24 A povedal: Mojich bohov, ktorých som spravil, ste vzali i kňaza a idete preč! A ja čo už budem mať? Nuž čože je to, že mi hovoríte: Čo chceš?! 18.25 Ale synovia Dánovi mu povedali: Nech nepočujeme u seba tvojho hlasu, aby sa neoborili na vás mužovia roztrpčenej duše, a odpratal by si svoju dušu i dušu svojho domu. 18.26 Tak išli synovia Dánovi svojou cestou. A keď videl Mícha, že sú silnejší ako on, obrátil sa a navrátil sa do svojho domu. 18.27 A oni vezmúc to, čo spravil Mícha, i kňaza, ktorého mal, prišli na Laiš, na ľud žijúci v pokoji a v ubezpečnosti, a pobili ich ostrím meča a mesto spálili ohňom. 18.28 A nebolo nikoho, kto by ich bol vytrhol, pretože bolo mesto ďaleko od Sidona, a nemali ničoho spoločného s niktorým človekom, a ležalo na doline, ktorá je pri Bét-rechóbe, a potom zase vystavili mesto a bývalo v ňom. 18.29 A nazvali meno toho mesta Dán po mene Dána, svojho praotca, ktorý sa narodil Izraelovi. Ale mesto sa predtým menovalo Laiš. 18.30 A synovia Dánovi si postavili ten rytý obraz, a Jonatán, syn Geršoma, syna Manassesovho, on i jeho synovia boli kňazmi pokoleniu Dánovmu až do dňa zajatia obyvateľov zeme. 18.31 A tedy si vystavili rytý obraz Míchov, ktorý spravil, a stál po všetky dni, kým bol dom Boží v Síle.

Sudcov 19

19.1 A taktiež sa stalo v tých dňoch, keď nebolo kráľa v Izraelovi, že bol istý muž, Levita, pohostínom kdesi vzade vrchu Efraimovho, ktorý si vzal ženu ženinu z Betlehema Júdovho. 19.2 Ale jeho ženina smilnila dopúšťajúc sa nevernosti proti nemu a odišla od neho do domu svojho otca do Betlehema Júdovho a bola tam nejaký čas, štyri mesiace. 19.3 Potom sa zobral jej muž a išiel za ňou, aby jej hovoril k srdcu nato, aby ju doviedol zpät, a mal so sebou svojho mládenca a dvoch oslov. A doviedla ho do domu svojho otca. A keď ho uvidel otec dievčiny, zaradoval sa a išiel mu vústrety. 19.4 A jeho svokor, otec dievčiny, ho zdržal u seba, takže zostal u neho tri dni, a jedli a pili a nocovali tam. 19.5 Ale štvrtého dňa bolo, že vstali skoro ráno, a človek sa zobral, že pojde. Avšak otec dievčiny povedal svojmu zaťovi: Posilni svoje srdce kúskom chleba, a potom pojdete. 19.6 A tak sadli a jedli spolu obidvaja a pili. A otec dievčiny povedal človekovi: Nože zostaň ešte a prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce. 19.7 A keď vstal človek, že odíde, nasilu ho zdržal jeho svokor. A tak sa vrátil a zase prenocoval tam. 19.8 Potom vstal skoro ráno, piateho dňa, že teda pojde. Ale zase len povedal otec dievčiny: Nože posilni, prosím, svoje srdce! A otáľali, až sa nachýlil deň. A jedli obidvaja. 19.9 Keď potom vstal človek, že pojde, on i jeho ženina i jeho mládenec, jeho svokor, otec dievčiny, mu povedal: Nože hľa, deň sa už nachýlil k večeru. Prenocujte, prosím. Hľa, deň sa kladie, prenocuj tu, a nech sa poveselí tvoje srdce. Zajtra vstanete skoro ráno a vydáte sa na svoju cestu, a tak pojdeš do svojho stánu. 19.10 Ale človek už nechcel prenocovať, ale vstal a odišiel a prišiel až proti Jebuzovi, to jest proti Jeruzalemu, a s ním dvaja osedlaní osli i jeho ženina s ním. 19.11 A keďže boli u Jebuzeja, a deň sa už bol veľmi nachýlil, povedal mládenec svojmu pánovi: Prosím, poď, zabočme do tohoto mesta Jebuzejovho a prenocujme v ňom. 19.12 Ale jeho pán mu povedal: Nezabočíme ta do mesta cudzinca, ktorý nie je zo synov Izraelových, ale pojdeme až do Gibee. 19.13 A povedal svojmu mládencovi: Poď, aby sme sa priblížili niektorému z tých miest a prenocujeme v Gibei alebo v Ráme. 19.14 A tak prešli a išli, a slnce im zašlo pri Gibei, ktorá patrí Benjaminovi. 19.15 Uchýlili sa tedy ta, aby vojdúc prenocovali v Gibei. A keď vošiel, zostal na ulici mesta, a nebolo nikoho, kto by ich bol pojal a prijal do domu, aby prenocovali. 19.16 A hľa, nejaký starý človek išiel zo svojej práce s poľa, večer. A človek bol tiež z vrchu Efraimovho a pohostínil v Gibei, ale mužovia toho miesta boli synovia Benjaminovi. 19.17 A pozdvihnúc svoje oči videl človeka, toho pocestného, na ulici mesta. A starý človek povedal: Kam ideš a odkiaľ si prišiel? 19.18 A povedal mu: Ideme z Betlehema Júdovho až hen celkom za vrch Efraimov; ja som ztadiaľ a bol som zašiel až do Betlehema Júdovho a chodievam do domu Božieho, ale nie je nikoho, kto by ma bol pojal a prijal do domu. 19.19 A jesto predsa aj slama aj obrok pre našich oslov, a mám aj chlieb aj víno pre seba i pre tvoju dievku i pre mládenca, ktorý je s tvojimi služobníkmi; nemáme nedostatku ničoho. 19.20 Na to povedal starý človek: Pokoj ti o to! Čohokoľvek by sa ti nedostávalo, to len ponechaj na mňa. Len nenocuj na ulici. 19.21 A dovedúc ho do svojho domu dal oslom obrok, a oni, keď umyli svoje nohy, jedli a pili. 19.22 Ale keď sa už boli rozveselili, tu hľa, mužovia mesta, mužovia, synovia beliála, obkľúčili dom a tĺkli na dvere a vraveli starému človekovi, pánovi domu: Vyveď človeka, ktorý vošiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. 19.23 A človek, pán domu, vyjdúc k nim povedal im: Nie, moji bratia, nerobte, prosím, zlého, keďže tento človek vošiel do môjho domu; nevykonajte toho bláznovstva. 19.24 Hľa, je tu moja dcéra, panna, a jeho ženina, dovoľte, prosím, aby som vám tie vyviedol, a ponížte ich a urobte im, čo sa vám ľúbi, ale tomuto človekovi nerobte ničoho, nevykonajte toho bláznovstva! 19.25 Ale mužovia ho nechceli poslúchnuť. Vtedy pochytil človek svoju ženinu a vyviedol ju k nim von. A poznali ju a prevádzali pri nej svoju vôľu celú noc až do rána a pustili ju, až keď už svitalo. 19.26 A žena prišla nad ránom a padla a zostala ležať pri dveriach domu človeka, kde bol jej pán, až bolo svetlo. 19.27 Keď potom vstal jej pán, ráno, a otvoril dvere na dome a vyšiel, aby išiel svojou cestou, tu hľa, žena, jeho ženina, ležala padlá pri dveriach domu a ruky mala na prahu. 19.28 A vravel jej: Vstaň, a poďme! Ale neodpovedala. Vtedy ju vzal na osla a človek sa zobral a išiel ku svojmu miestu. 19.29 A keď prišiel do svojho domu, vzal nôž a pochytiac svoju ženinu porezal ju na kusy podľa jej kostí na dvanásť kusov, a rozposlal ju po celom území Izraelovom. 19.30 A bolo, že každý, kto to videl, hovoril: Nikdy sa nič také nestalo, ani nebolo nikdy nič také vidieť od toho dňa, ako vyšli synovia Izraelovi hore z Egyptskej zeme až do tohoto dňa. Zamyslite sa nad tým! Poraďte a hovorte!

Sudcov 20

20.1 Vtedy vyšli všetci synovia Izraelovi, a shromaždila sa celá obec ako jeden muž od Dána až po Béršebu i zem Gileáda k Hospodinovi do Micpy. 20.2 A postavili sa predáci všetkého ľudu, všetkých pokolení Izraelových, v shromaždení ľudu Božieho, ktorého bolo štyristo tisíc peších mužov, súcich tasiť mečom. 20.3 A synovia Benjaminovi počuli, že vyšli synovia Izraelovi hore do Micpy. A synovia Izraelovi riekli: Hovorte, jako sa stalo to hanebné zlo? 20.4 Na to odpovedal človek, Levita, muž tej zavraždenej ženy, a riekol: Do Gibee, ktorá patrí Benjaminovi, som prišiel ja i moja ženina prenocovať. 20.5 A povstanúc na mňa mužovia Gibee obkľúčili ma v dome vnoci; mňa zamýšľali zabiť a moju ženinu ponížili a ztýrali tak, že zomrela. 20.6 Preto som vzal svoju ženinu, porezal som ju na kusy a rozposlal som ju po všetkých poliach dedičstva Izraelovho, pretože vykonali hanebnosť a bláznovstvo v Izraelovi. 20.7 Hľa, vy všetci ste synovia Izraelovi, vyslovte sa o tom a dajte tu radu. 20.8 Tu povstal všetok ľud ako jeden muž a riekli: Nikto z nás nepojde do svojho stánu ani sa nikto z nás neuchýli do svojho domu. 20.9 Ale teraz toto je to, čo urobíme Gibei: losom proti nej. 20.10 Vezmeme desiatich mužov zo sta zo všetkých pokolení Izraelových a sto z tisíca a tisíc z desať tisícov, aby vzali potravy pre ľudí, ktorí majú vykonať, keď prijdú do Gibee Benjaminovej, podľa všetkého toho bláznovstva, ktoré spáchali v Izraelovi. 20.11 A tak sa shromaždilo všetko mužstvo Izraelovo proti tomu mestu svorne jako jeden muž. 20.12 A pokolenia Izraelove vyslaly mužov do všetkých pokolení Benjaminových s odkazom: Aký je to zlý skutok, ktorý sa stal medzi vami? 20.13 Preto teraz vydajte mužov, synov beliála, ktorí sú v Gibei, aby sme ich zabili a odpraceme zlé z Izraela. Ale synovia Benjaminovi nechceli počuť hlas svojich bratov, synov Izraelových, 20.14 lež synovia Benjaminovi sa shromaždili z miest do Gibee, aby vyšli do boja proti synom Izraelovým. 20.15 A toho dňa bolo načítaných synov Benjaminových, ktorí boli z ich miest, dvadsaťšesť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, krome obyvateľov mesta Gibee, ktorých bolo načítaných sedemsto vybraných mužov. 20.16 Zo všetkého toho ľudu bolo sedemsto vybraných mužov, neschopných používať svoju pravú ruku. Ale tí všetci hádzali kamene z praku navlas a nechybili. 20.17 A mužov Izraelových bolo načítaných krome z Benjamina: štyristo tisíc mužov, súcich tasiť mečom; to všetko boli bojovní mužovia. 20.18 A vstanúc odišli hore do Bét-ela a pýtali sa Boha a povedali synovia Izraelovi: Kto nám pojde najprv hore do boja so synmi Benjaminovými? A Hospodin riekol: Júda pojde najprv. 20.19 Vtedy vstali synovia Izraelovi ráno a položili sa táborom proti Gibei. 20.20 A tak vyšli mužovia Izraelovi do boja proti Benjaminovi. A mužovia Izraelovi zriadili sa do boja s nimi pri Gibei. 20.21 Ale synovia Benjaminovi vyjdúc z Gibee porazili toho dňa z Izraela dvadsaťdva tisíc mužov na zem. 20.22 No, ľud sa vzmužil, mužovia Izraelovi, a znova sa zriadili do boja na mieste, na ktorom sa boli zriadili prvého dňa. 20.23 Ale prv odišli synovia Izraelovi hore a plakali pred Hospodinom až do večera a pýtali sa Hospodina a povedali: Či sa máme ešte priblížiť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi? A Hospodin riekol: Iďte hore proti nemu. 20.24 A tedy sa priblížili synovia Izraelovi proti synom Benjaminovým aj druhého dňa. 20.25 Ale synovia Benjaminovi vyjdúc oproti nim z Gibee druhého dňa zase porazili zo synov Izraelových osemnásť tisíc mužov na zem. To všetko boli mužovia spôsobní tasiť mečom. 20.26 Vtedy odišli všetci synovia Izraelovi i všetok ľud a prišli do Bét-ela a plačúc sedeli tam pred Hospodinom a postili sa toho dňa až do večera a obetovali zápalné obeti a pokojné obeti pred Hospodinom. 20.27 A synovia Izraelovi sa pýtali Hospodina (a bola tam truhla smluvy Božej v tie dni, 20.28 a Pinchas, syn Eleazára, syna Áronovho, stál pred ňou v tie dni) a povedali: Či máme ešte vyjsť do boja proti synom Benjaminovým, proti svojmu bratovi, a či máme nechať? A Hospodin riekol: Iďte hore, lebo zajtra ho dám do vašej ruky. 20.29 Vtedy rozostavil Izrael úkladníkov proti Gibei dookola. 20.30 A tedy vyšli synovia Izraelovi hore proti synom Benjaminovým tretieho dňa a zriadili sa proti Gibei jako oba razy predtým. 20.31 Keď potom vyšli synovia Benjaminovi oproti ľudu, boli odtrhnutí od mesta a začali biť z ľudu a zabíjať ako oba razy, na hradských, z ktorých jedna ide hore do Bét-ela a druhá do Gibee, na poli, a zabili okolo tridsiatich mužov z Izraela. 20.32 A synovia Benjaminovi povedali: Porazení sú pred nami jako prv. Ale synovia Izraelovi boli povedali: Utekajme a odtrhnime ich od mesta ku hradským. 20.33 Tu vstali všetci mužovia Izraelovi zo svojho miesta a zriadili sa v Bál-támare. A úklad Izraelov sa vyrútil zo svojho stanoviska, s poľany Gibee. 20.34 A prišlo pred Gibeu desať tisíc vybraných mužov z celého Izraela. A boj bol zúrivý a ťažký. Ale oni nevedeli, že ide na nich zlé. 20.35 A Hospodin porazil Benjamina pred Izraelom, a synovia Izraelovi zbili toho dňa z Benjamina dvadsaťpäť tisíc a sto mužov. To všetko boli mužovia súci tasiť mečom. 20.36 Vtedy videli synovia Benjaminovi, že sú porazení. A mužovia Izraelovi dali Benjaminovi miesto, lebo sa nadejali na úklad, ktorý boli položili proti Gibei. 20.37 A tí, ktorí úkladili, poponáhľali sa a vrhli sa na Gibeu, a úklad tiahol mestom a pobil celé mesto ostrím meča. 20.38 A mužovia Izraelovi mali dohovorené znamenie s úkladom, totiž aby spôsobili to, že by vystupovalo veľké množstvo dymu z mesta. 20.39 A tedy mužovia Izraelovi sa obrátili v boji, a Benjamin bol začal biť a zabil okolo tridsiatich mužov z mužov Izraelových, lebo vraveli: Je isté že je porazený pred nami jako v prvej bitke. 20.40 Ale z mesta začala vystupovať ťažká kúrňava, stĺp dymu. A keď sa obzrel Benjamin, videl, že hľa, celé mesto vystupovalo v dyme hore do neba. 20.41 Vtedy sa obrátili mužovia Izraelovi, a mužovia Benjaminovi sa predesili, lebo videli, že prišlo na nich zlé. 20.42 A obrátiac sa utekali pred mužmi Izraelovými na cestu k púšti, ale boj ich stále doháňal, a tí, ktorí boli prišli z miest, porážali ich medzi sebou. 20.43 Obkľúčili Benjamina, honili ho, šliapali po ňom až do Menúchy, až pred Gibeu od východu slnca. 20.44 A padlo z Benjamina osemnásť tisíc mužov, a boli to všetko silní mužovia. 20.45 A obrátiac sa utekali na púšť ku skale Rimmon. A po hradských pobili z nich, ako paberky, päť tisíc mužov a stíhali ich ženúc sa tesne za nimi až po Gidom a pobili z nich ešte dva tisíce mužov. 20.46 A tak bolo všetkých, ktorí padli z Benjamina toho dňa, dvadsaťpäť tisíc mužov, spôsobných tasiť mečom, a to všetko boli silní mužovia. 20.47 Ale šesťsto mužov sa obrátilo a utieklo na púšť ku skale Rimmon, a bývali v skale Rimmon štyri mesiace. 20.48 A mužovia Izraelovi sa vrátili k synom Benjaminovým a pobili ich ostrím meča, pobili z mesta všetko od ľudí až po hovädá, i všetko, čo sa našlo, i všetky mestá, ktoré sa našly, podpálili.

Sudcov 21

21.1 A mužovia Izraelovi sa boli zaprisahali v Micpe a povedali: Nikto z nás nedá Benjaminovi svojej dcéry za ženu. 21.2 Potom prišiel ľud do Bét-ela a sedeli tam až do večera pred Bohom a pozdvihnúc svoj hlas plakali veľkým plačom. 21.3 A povedali: Prečo, ó, Hospodine, Bože Izraelov, stalo sa toto v Izraelovi, aby sa dnes postrádalo jedno pokolenie z Izraela?! 21.4 A stalo sa nasledujúceho dňa, že ľudia vstali skoro ráno a postavili tam oltár a obetovali zápalné obeti aj pokojné obeti. 21.5 A synovia Izraelovi povedali: Kto je zo všetkých pokolení Izraelových, kto by asi nebol prišiel hore do shromaždenia k Hospodinovi? Lebo sa boli veľmi zaprisahali vzhľadom na toho, kto by neprišiel hore k Hospodinovi do Micpy, povediac: Zomrie bez milosti. 21.6 A synovia Izraelovi boli pohnutí ľútosťou k Benjaminovi svojmu bratovi, a povedali: Dnes bolo odťaté jedno pokolenie od Izraela! 21.7 Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí pozostali, aby sa im dostaly ženy, keď sme my prisahali na Hospodina, že im nedáme zo svojich dcér za ženy? 21.8 Preto vraveli: Kto asi z pokolení Izraelových by nebol prišiel k Hospodinovi hore do Micpy? A hľa, ukázalo sa, že z Jabeš-gileáda nebol nikto prišiel do tábora, do shromaždenia. 21.9 A keď prehliadli ľud, zistilo sa, že hľa, nebolo tam nikoho z obyvateľov Jabeš-gileáda. 21.10 Vtedy ta vyslali, celá obec, dvanásť tisíc mužov z tých, ktorí boli najsilnejší, a prikázali im povediac: Iďte a pobite obyvateľov Jabeš-gileáda ostrím meča i ženy i deti. 21.11 A toto je to, čo urobíte: Každého, kto je mužského pohlavia, i každú ženu, ktorá poznala ložu s mužským pohlavím zabijete jako zarieknutých na smrť. 21.12 A našli z obyvateľov Jabeš-gileáda štyristo dievčat panien, ktoré neboly poznaly muža čo do lože s mužským pohlavím, a doviedli ich do tábora do Síla, ktoré je v zemi Kanaáne. 21.13 A celá obec poslali posolstvo a hovorili synom Benjaminovým, ktorí boli v skale Rimmone, a vyhlásili im pokoj. 21.14 A Benjamin sa navrátil toho času do svojho dedičstva, a dali im ženy, tie, ktoré zachovali živé zo žien Jabeš-gileáda, ale nepostačily im tak. 21.15 A ľudu bolo ľúto Benjamina, pretože Hospodin učinil trhlinu v pokoleniach Izraelových. 21.16 Vtedy povedali starší obce: Čo by sme mohli vykonať pre tých, ktorí ešte pozostali, aby sa im tiež dostaly ženy? Lebo sú vyhubené ženy z Benjamina. 21.17 A povedali: Dedičstvo uniklých treba zase dať Benjaminovi, aby nebolo vyhladené pokolenie z Izraela. 21.18 Ale my im nemôžeme dať ženy zo svojich dcér. Pretože boli prisahali synovia Izraelovi a povedali: Zlorečený, kto by dal ženu Benjaminovi. 21.19 Nuž povedali: Hľa, slávnosť Hospodinova býva v Síle z roka na rok, v Síle, ktoré je od severnej strany Bét-ela, na východ slnka, na ceste, ktorá ide z Bét-ela hore do Sichema a od južnej strany Lebony. 21.20 Prikázali tedy synom Benjaminovým a povedali: Iďte a úklaďte skryjúc sa vo viniciach. 21.21 A pozorujte, a hľa, ak vyjdú dcéry Síla tancovať v kolotanci, vyjdete z viníc a uchvatnete si každý svoju ženu zo dcér Síla a odídete do zeme Benjaminovej. 21.22 A bude, keď prijdú ich otcovia alebo ich bratia pravotiť sa s nami, povieme im: Zľutujte sa nám nad nimi, lebo sme nevzali každému z nich jeho ženy vo vojne. Lebo veď vy ste im ich nedali, aby ste sa boli teraz previnili. 21.23 A synovia Benjaminovi urobili tak a odniesli si ženy podľa svojho počtu zpomedzi tancujúcich, ktoré uchytili, a odíduc navrátili sa k svojmu dedičstvu a vystaviac mestá bývali v nich. 21.24 A synovia Izraelovi odišli toho času odtiaľ, každý do svojho pokolenia a ku svojej čeľadi a tedy vyšli odtiaľ a odišli každý do svojho dedičstva. 21.25 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.

Rút 1

1.1 A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia. 1.2 A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam. 1.3 A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia. 1.4 A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov. 1.5 A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi. 1.6 Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba. 1.7 Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išly svojou cestou, aby sa navrátily do zeme Júdovej. 1.8 A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinily so zomrelými i so mnou. 1.9 Hospodin nech vám dá, aby ste našly odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihly svoj hlas a plakaly. 1.10 A povedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu. 1.11 Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi? 1.12 Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov, 1.13 či by ste na to čakaly, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžaly, aby ste sa nevydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne. 1.14 Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakaly. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala. 1.15 A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou! 1.16 Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. 1.17 Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba. 1.18 A keď videla, že pevne stojí na tom, že pojde s ňou, prestala jej hovoriť a odhovárať ju. 1.19 A tak išly obe spolu, až prišly do Betlehema. A stalo sa, keď prišly do Betlehema, že sa vzrušilo celé mesto pre ne, a vravely: Či je to tá Naoma? 1.20 A ona im riekla: Nevolajte ma Naoma, ale ma volajte Mara, lebo ma veľkou horkosťou naplnil Všemohúci. 1.21 Ja som odišla plná, a Hospodin ma navrátil prázdnu. Prečo by ste ma volaly Naoma, keď Hospodin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé? 1.22 A tak sa navrátila Naoma a Ruť, Moábänka, jej nevesta, s ňou, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. A prišly do Betlehema, keď začínali žať jačmene.

Rút 2

2.1 A Naoma, mala známeho svojho muža, mocného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz. 2.2 A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra. 2.3 Tak išla a prišla a sbierala na poli za žencami. A prihodilo sa jej, že prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej. 2.4 A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa požehná Hospodin! 2.5 Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Čia je táto dievčina? 2.6 A sluha, postavený nad žencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja. 2.7 Povedala: Dovoľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, krome že toto čosi máličko bola pobudla doma. 2.8 A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drž s mojimi dievkami. 2.9 Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej navážia sluhovia. 2.10 A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka? 2.11 A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muža a že si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala. 2.12 Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, že si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla. 2.13 Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok. 2.14 A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k žencom, a podal jej pražmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala. 2.15 A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblížte jej. 2.16 Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej. 2.17 A tak sbierala na poli až do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa. 2.18 Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila. 2.19 A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Boaz. 2.20 A Naoma riekla svojej neveste: Nech je požehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri živých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muž nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom. 2.21 Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drž sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedožnú všetkého môjho žniva. 2.22 A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli. 2.23 A tak sa pridŕžala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepožali jačmeňa a kým nepožali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

Rút 3

3.1 Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre? 3.2 A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci. 3.3 Nuž umyješ sa a pomažeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie mužovi, dokiaľ neprestane jesť a piť. 3.4 Až keď si už ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude ležať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť. 3.5 A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla. 3.6 A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra. 3.7 Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si. 3.8 A stalo sa o polnoci, že sa preľakol muž a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách. 3.9 A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník. 3.10 Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými. 3.11 Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, že si ty chrabrá žena šľachetná. 3.12 A teraz je skutočná pravda, že som ja výkupník, ale je aj výkupník bližší odo mňa. 3.13 Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána. 3.14 A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno. 3.15 Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A zadržala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil na ňu. Potom vošiel do mesta. 3.16 A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muž. 3.17 A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre. 3.18 A Naoma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu.

Rút 4

4.1 A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, nože sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si. 4.2 A Boaz vzal desiatich mužov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli. 4.3 Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. 4.4 A ja som povedal, že ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim. 4.5 A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ženy zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve. 4.6 Vtedy povedal výkupník: Nemôžem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť. 4.7 A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne každú takú vec, že človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blížnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi. 4.8 A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv. 4.9 Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, že som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy. 4.10 I Ruť Moábsku, ženu Machlónovu, nadobudol som si za ženu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes. 4.11 Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby žena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmužile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme. 4.12 A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice. 4.13 A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ženou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna. 4.14 Vtedy riekly ženy Naome: Požehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi! 4.15 A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila. 4.16 A Naoma vezmúc dieťa položila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou. 4.17 A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd. On je otec Izaiho, otca Dávidovho. 4.18 A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna, 4.19 Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába, 4.20 Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu, 4.21 Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda 4.22 a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.

1 Samuelova 1

1.1 A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan. 1.2 Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí. 1.3 Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi. 1.4 A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely. 1.5 Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život. 1.6 A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život. 1.7 Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala. 1.8 A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov? 1.9 A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho. 1.10 A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi. 1.11 A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu. 1.12 A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa. 1.13 Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá. 1.14 A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína! 1.15 Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom. 1.16 Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz. 1.17 Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho. 1.18 A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná. 1.19 Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu. 1.20 A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel, lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila. 1.21 A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub. 1.22 Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky. 1.23 A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila. 1.24 Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé. 1.25 A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu. 1.26 A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi. 1.27 Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho. 1.28 Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.

1 Samuelova 2

2.1 Vtedy sa modlila Anna a riekla: Moje srdce plesá v Hospodinovi. Môj roh je vyvýšený v Hospodinovi. Moje ústa sa rozšírily nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení. 2.2 Nie je svätého, jako je Hospodin, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Bôh! 2.3 Nehovorte viacej vysokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst drzosť! Lebo Hospodin je silný Bôh vševediaci a má skutky odvážené. 2.4 Čo do lučišťa silných bojovníkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou. 2.5 Predtým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační prestali lačnieť, ba až i neplodná porodila sedmoro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomdlela. 2.6 Hospodin usmrcuje i oživuje; uvodí dolu do ríše smrti i vyvodí z nej. 2.7 Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje, pravda i povyšuje. 2.8 Pozdvihuje núdzneho z prachu a z hnoja povyšuje chudobného, aby ho posadil s kniežatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme a položil na ne okruh sveta. 2.9 Ostríha nohy svojich svätých, a bezbožní umĺknu vo tme, lebo nikto nezvládze svojou silou. 2.10 Tí, ktorí sa prú s Hospodinom, budú zdrtení. Z neba bude hrmieť na nich. Hospodin bude súdiť končiny zeme a dá silu svojmu kráľovi a vyvýši roh svojho pomazaného. 2.11 Potom odišiel Elkána do Rámy, hore do svojho domu. A chlapec posluhoval Hospodinovi pred tvárou Éliho, kňaza. 2.12 A synovia Éliho boli synmi beliála, neznali Hospodina. 2.13 Lebo obyčaj týchto kňazov pri ľude bola taká, že keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vidlicu s tromi zubami držal vo svojej ruke. 2.14 A vrazil ju do umyváka alebo do kotla alebo do panvy alebo do hrnca, a všetko, čo vytiahla vidlica, vzal ňou kňaz a odniesol. Tak robili celému Izraelovi, všetkým, ktorí prišli do Síla. 2.15 Ba i prv ako zapálili tuk, prišiel mládenec kňazov a povedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo nevezme od teba vareného mäsa, ale chce surové. 2.16 A keď mu povedal človek: Už hneď zapália tuk, potom si vezmi, jaké si žiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vezmem nasilu. 2.17 A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hospodinovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom Hospodinovým. 2.18 A Samuel posluhoval pred tvárou Hospodinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom. 2.19 A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bitnú. 2.20 A Éli požehnal Elkánu i jeho ženu a povedal: Nech ti dá Hospodin semeno z tejto ženy za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre Hospodina. A tak odišli na svoje miesto požehnaní. 2.21 Lebo Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Hospodinom. 2.22 A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelovi, i to, že ležiavali so ženami, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia. 2.23 A povedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skutkoch od všetkého tohoto ľudu. 2.24 Nie, moji synovia, lebo nie je to dobrá povesť, ktorú čujem. Vediete ľud Hospodinov k tomu, aby sa dopúšťali prestúpenia. 2.25 Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sudca; ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, ktože sa modlitbou prihovorí za neho? Ale neposlúchli hlasu svojho otca, lebo Hospodin ich chcel zabiť. 2.26 A chlapec Samuel rástol čo raz a bol milý jako u Hospodina tak aj u ľudí. 2.27 A prišiel nejaký muž Boží k Élimu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Či nie je tak, že som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, pre dom faraonov? 2.28 A vyvolil som si ho zpomedzi všetkých pokolení Izraelových sebe za kňaza, aby obetoval zápalné obeti na mojom oltári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvojho otca všetky ohňové obeti synov Izraelových. 2.29 Prečo tedy šliapete po mojej bitnej obeti i po mojej obilnej obeti, ktoré som prikázal obetovať v tomto príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili prvotinami všetkých obilných obetí od Izraela, môjho ľudu! 2.30 Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zaiste som bol povedal, že tvoj dom i dom tvojho otca budú chodiť predo mnou až na veky. Ale teraz hovorí Hospodin: Kdeže by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení. 2.31 Hľa, idú dni, že odotnem tvoje rameno i rameno tvojho otca, aby nebolo starca v tvojom dome. 2.32 A budeš vidieť úzkosť príbytku Pánovho vo všetkom, čím dobre činil Izraelovi, a nebude starca v tvojom dome po všetky dni. 2.33 Ale ti nevytnem až do posledného muža od svojho oltára nato, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvojho domu pomrie v najlepšom mužnom veku. 2.34 A toto ti bude znamením, čo prijde na tvojich dvoch synov, na Chofniho a Pinchasa; obidvaja zomrú jedného a toho istého dňa. 2.35 A vzbudím si verného kňaza, ktorý bude činiť tak, ako je to uložené v mojom srdci a v mojej duši. A vybudujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím pomazaným po všetky dni. 2.36 A stane sa, že každý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prijde sa mu pokloniť za drobný peniaz strieborný a za peceň chleba a povie: Prideľ ma, prosím, k niektorému kňazstvu, aby som zjedol kúsok chleba.

1 Samuelova 3

3.1 A mládenček Samuel posluhoval Hospodinovi pred Élim. A slovo Hospodinovo bolo vzácne v tých dňoch, a len málokde mal niekto prorocké videnie. 3.2 A stalo sa toho času, raz keď ležal Éli na svojom mieste, a jeho oči boly začaly slabnúť, takže nemohol vidieť, 3.3 a lampa Božia nebola ešte vyhasla, a keď ležal Samuel v chráme Hospodinovom, kde bola truhla Božia, 3.4 že zavolal Hospodin na Samuela, ktorý odpovedal: Tu som. 3.5 A bežal k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. A on mu povedal: Nevolal som. Idi zpät, ľahni si. A odíduc ľahol si. 3.6 A Hospodin zase volal na Samuela. A Samuel vstal a išiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. A povedal: Nevolal som, môj synu: len idi zpät a lež. 3.7 A Samuel ešte neznal Hospodina, ani mu nebolo dovtedy zjavené slovo Hospodinovo. 3.8 A Hospodin zase volal na Samuela, po tretie. A on vstal a išiel k Élimu a povedal: Tu som, lebo si ma volal. Vtedy porozumel Éli, že Hospodin volá chlapca. 3.9 Preto povedal Éli Samuelovi: Idi, ľahni si. A keby ešte volal na teba, povieš: Hovor, Hospodine, lebo tvoj služobník čuje. A tak odišiel Samuel a ľahol si na svoje miesto. 3.10 Potom prišiel Hospodin a stál. A zase volal ako po každé predtým: Samuel, Samuel! A Samuel odpovedal: Hovor, lebo tvoj služobník čuje! 3.11 A Hospodin riekol Samuelovi: Hľa, ja učiním v Izraelovi takú vec, ktorá bude znieť v oboch jeho ušiach každému, kto ju počuje. 3.12 Toho dňa uvediem na Éliho všetko, čo som hovoril o jeho dome, od počiatku až po koniec. 3.13 A dám mu vedieť, že ja budem súdiť jeho dom až na veky pre neprávosť, o ktorej vedel, že jeho synovia uvodia na seba kliatbu, a nezabránil im. 3.14 Preto som prisahal domu Éliho, že nebude pokrytá neprávosť domu Éliho ani bitnou obeťou ani obilnou obeťou až na veky. 3.15 A Samuel ležal až do rána a potom otvoril dvere domu Hospodinovho. A Samuel sa bál oznámiť Élimu videnie. 3.16 Ale Éli zavolal Samuela a povedal: Samuel, môj synu! Ktorý odpovedal: Tu som. 3.17 A povedal: Aká je to vec, ktorú ti hovoril? Netaj, prosím, predo mnou. Nech ti tak učiní Bôh a tak nech pridá, ak zatajíš predo mnou niečo zo všetkého toho, čo ti hovoril. 3.18 Vtedy mu oznámil Samuel všetko a nezatajil ničoho pred ním. A Éli povedal: On je Hospodin, nech učiní to, čo je dobré v jeho očiach. 3.19 A Samuel rástol, a Hospodin bol s ním a nedal padnúť niktorému jeho slovu na zem. 3.20 A poznal celý Izrael od Dána až po Bér-šebu, že je Samuel verný a stály za proroka Hospodinovi. 3.21 A Hospodin sa znova a znova ukazoval v Síle, lebo Hospodin sa zjavil Samuelovi v Síle v slove Hospodinovom.

1 Samuelova 4

4.1 A slovo Samuelovo sa splnilo celému Izraelovi. Lebo Izrael vyšiel proti Filištínom do boja a položili sa táborom pri Ében-ézere, a Filištíni táborili v Aféku. 4.2 A Filištíni sa zriadili do boja proti Izraelovi, a keď sa rozvinul boj, porazený bol Izrael pred Filištínmi, a pobili na bojišti, na poli, okolo štyroch tisícov mužov. 4.3 Keď potom prišiel ľud do tábora, povedali starší Izraelovi: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištínmi? Vezmime k sebe zo Síla truhlu smluvy Hospodinovej. Keď prijde do nášho stredu, zachráni nás a vyslobodí z ruky našich nepriateľov. 4.4 A tak poslal ľud do Síla, a doniesli odtiaľ truhlu smluvy Hospodina Zástupov, tróniaceho na cherubínoch, a boli tam obaja synovia Éliho s truhlou smluvy Božej, Chofni a Pinchas. 4.5 A stalo sa, keď prišla truhla smluvy Hospodinovej do tábora, že skríkol od radosti celý Izrael veľkým krikom, takže dunela zem. 4.6 A keď počuli Filištíni hlas radostného kriku, povedali: Čo je to jaký zvuk toho veľkého radostného kriku v tábore Hebrejov? A dozvedeli sa, že truhla Hospodinova prišla do tábora. 4.7 Preto sa báli Filištíni, lebo vraveli: Bôh prišiel do tábora! A povedali: Beda nám! Lebo také niečo sa ešte nikdy nestalo doteraz! 4.8 Beda nám! Kto nás vytrhne z ruky tých slávnych bohov?! To sú tí bohovia, ktorí bili Egypťanov všelijakými ranami na púšti. 4.9 Posilnite sa a buďte mužmi, Filištíni! Aby ste neslúžili Hebrejom, ako oni vám slúžili! Ale buďte mužmi a bojujte! 4.10 Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali každý do svojho stánu. A porážka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc mužov peších. 4.11 A truhla Božia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas. 4.12 Potom bežal nejaký muž z pokolenia Benjaminovho s bojišťa a prišiel do Síla toho dňa a mal svoje rúcho roztrhnuté a svoju hlavu posypanú zemou. 4.13 A keď prišiel, hľa, Éli sedel na stolici pri ceste a vyzeral, lebo jeho srdce sa triaslo o truhlu Božiu, a človek prišiel, aby oznámil v meste, čo sa stalo. A kričalo zdesením celé mesto. 4.14 A keď počul Éli hlas kriku, povedal: Čo je to jaký nepokojný hukot? A človek sa ponáhľal a prijdúc oznámil to Élimu. 4.15 A Élimu bolo deväťdesiatosem rokov, a jeho oči boly zašly, takže nemohol vidieť. 4.16 A človek povedal Élimu: Ja som ten, ktorý som prišiel s bojišťa, a ja som dnes utiekol s bojišťa. A Éli mu povedal: Čo sa to stalo, môj synu? 4.17 A zvestovateľ odpovedal a riekol: Izrael uteká pred Filištínmi, aj veľká porážka stala sa v ľude, aj obaja tvoji synovia zomreli, Chofni a Pinchas, a truhla Božia je vzatá. 4.18 A stalo sa, ako spomenul truhlu Božiu, že padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťažký a on súdil Izraela štyridsať rokov. 4.19 A jeho nevesta, žena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, že vzali truhlu Božiu a že zomrel jej svokor i jej muž, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti. 4.20 A v ten čas, keď zomierala, vravely jej ženy, ktoré stály nad ňou: Neboj sa, lebo si porodila syna. Ale neodpovedala ani si toho nevšímala. 4.21 A nazvala chlapča Ichabod, lebo riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela a k tomu bola vzatá i truhla Božia, a zomrel i jej svokor i jej muž. 4.22 Preto riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela, pretože bola vzatá truhla Božia.

1 Samuelova 5

5.1 Tak tedy Filištíni vzali truhlu Božiu a dopravili ju z Ében-ézera do Ašdóda. 5.2 A Filištíni vezmúc truhlu Božiu dopravili ju do domu Dágonovho a postavili ju vedľa Dágona. 5.3 No, keď na druhý deň vstali Ašdóďania skoro ráno, hľa, Dágon ležal padlý, tvárou obrátený k zemi, pred truhlou Hospodinovou. A vzali Dágona a postavili ho zpät na jeho miesto. 5.4 Ale keď opät vstali skoro ráno, na druhý deň, hľa, Dágon zase ležal padlý, tvárou obrátený k zemi, pred truhlou Hospodinovou, a hlava Dágonova aj obe dlane jeho rúk boly odrazené na prahu, iba rybí driek Dágonov bol zostal na ňom. 5.5 Preto nestúpajú kňazi Dágonovi ani nikto z tých, ktorí vchádzajú do domu Dágonovho, na prah Dágonov v Ašdóde až do tohoto dňa. 5.6 A ruka Hospodinova ťažko doliehala na Ašdóďanov, a hubil ich a bil ich vredami, Ašdód a jeho okolie. 5.7 Keď videli mužovia Ašdóda, že je tak, povedali: Nebude bývať truhla Boha Izraelovho u nás, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nás i na Dágona, nášho boha. 5.8 A poslali posolstvo a shromaždili k sebe všetky kniežatá Filištínov a povedali: Čo urobíme s truhlou Boha Izraelovho? A odpovedali: Nech sa prenesie truhla Boha Izraelovho do Gáta. A tak preniesli truhlu Boha Izraelovho ta. 5.9 A stalo sa, keď ju preniesli, že ruka Hospodinova bola proti mestu a spôsobila veľmi veľké zdesenie, a Hospodin bil mužov toho mesta od malého až do veľkého a vyhadzovaly sa im aj vredy. 5.10 Preto poslali truhlu Božiu do Ekróna. A stalo sa, ako prišla truhla Božia do Ekróna, že začali kričať Ekróňania a vraveli: Dopravili k nám truhlu Boha Izraelovho, aby nás usmrtil i náš ľud! 5.11 Preto poslali poslov a shromaždili všetky kniežatá Filištínov a povedali: Odošlite truhlu Boha Izraelovho, nech sa navráti na svoje miesto, aby neusmrtila i nás i nášho ľudu; pretože bolo smrteľné zdesenie v celom meste; bola tam ruka Božia veľmi ťažká. 5.12 A mužovia, ktorí nepomreli, boli bití vredami, takže krik mesta vystupoval až do neba.

1 Samuelova 6

6.1 A truhla Hospodinova bola sedem mesiacov v kraji Filištínov. 6.2 Vtedy povolali Filištíni kňazov a veštcov a povedali: Čo máme urobiť s truhlu Hospodinovou? Povedzte nám, ako ju pošleme zpät na jej miesto? 6.3 A oni povedali: Ak odošlete truhlu Boha Izraelovho, neposielajte jej s prázdnym, ale na každý spôsob jej dáte obeť za previnenie, vtedy budete uzdravení, a tak poznáte, prečo neuhla jeho ruka od vás. 6.4 A pýtali sa: Jaká to má byť obeť za previnenie, ktorú jej máme dať? A oni odpovedali: Podľa počtu kniežat Filištínov dáte päť zlatých vredov a päť zlatých myší. Lebo jedna a tá istá rana bola na nich na všetkých i na vašich kniežatách. 6.5 A tak spravíte podoby svojich vredov a podoby svojich myší, ktoré kazia zem, a dáte Bohu Izraelovmu slávu; snáď uľahčí svoju ruku a odníme ju s vás i s vašich bohov i s vašej zeme. 6.6 Prečo by ste mali zatvrdiť svoje srdce, jako zatvrdili Egypťania i faraon svoje srdce? Či azda nebolo tak, že keď vykonal na nich svoju moc, že ich prepustili a išli? 6.7 A tak teraz vezmite a pripravte jeden nový voz a vezmite dve kojné kravy, na ktoré ešte nebolo vzložené jarmo, zapriahnite kravy do voza, a ich teľce zavrátite domov, aby neišly za nimi. 6.8 A vezmúc truhlu Hospodinovu dáte ju na voz i tie zlaté nádoby, ktoré ste jej dali obeťou za previnenie sa, položíte do skriňky po jej strane, a tak ju odošlete, a pojde. 6.9 A pozorujte: ak pojde cestou hore k svojmu územiu do Bét-šemeša, vtedy bude zrejmé, že on nám učinil to veľké zlo, a jestli nie, budeme vedieť, že nie jeho ruka sa nás dotkla; náhodou sa nám to stalo. 6.10 Vtedy mužovia urobili tak; vzali dve kojné kravy a zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli doma. 6.11 A truhlu Hospodinovu položili na voz i skriňku i zlaté myši i podoby svojich prýšťov. 6.12 A kravy išly priamo cestou, hore cestou do Bét-šemeša, jednou krajinskou cestou išly pozvoľna a ručaly ani sa neuhly ani napravo ani naľavo, a kniežatá Filištínov išly za nimi až po chotár Bét-šemeša. 6.13 A Bét-šemešania práve žali pšenicu na doline. A keď pozdvihli svoje oči, videli truhlu a radovali sa tomu, že ju vidia. 6.14 A voz prišiel na pole Jozuu Bét-šemešského a zastál tam. A bol tam veľký kameň. A poštiepuc drevo z voza a zabijúc kravy obetovali zápalnú obeť Hospodinovi. 6.15 A Levitovia složili truhlu Hospodinovu i skriňku, ktorá bola pri nej, v ktorej boly zlaté nádoby, a postavili na ten veľký kameň. A mužovia mesta Bét-šemeša obetovali zápalné obeti a bitné obeti v ten deň Hospodinovi. 6.16 A keď to videlo pätoro kniežat Filištínov, vrátili sa do Ekróna toho istého dňa. 6.17 A toto boly tie zlaté prýšte, ktoré dali Filištíni obeťou za previnenie sa Hospodinovi: za Ašdód jeden, za Gazu jeden, za Aškalón jeden, za Gát jeden, za Ekrón jeden. 6.18 Zlatých myší bolo podľa počtu všetkých miest Filištínov, ktoré patrily tým piatim kniežatám, počnúc od ohradeného mesta až po otvorenú ves, až po ten veľký kameň Ábel, na ktorý boli položili truhlu Hospodinovu, a ktorý je tam až do tohoto dňa, na poli Jozuu Bét-šemešského. 6.19 A Hospodin zabil niektorých mužov z Bét-šemeša, lebo nazerali do truhly Hospodinovej zo všetečnosti, a pobil z ľudu sedemdesiatich mužov z päťdesiat tisíc mužov. A preto smútil ľud, že Hospodin porazil tak mnohých z ľudu a spôsobil tak veľkú porážku. 6.20 Vtedy povedali mužovia Bét-šemeša: Kto bude môcť obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom?! A kde ku komu má ísť od nás hore? 6.21 A poslali poslov k obyvateľom Kirjat-jearíma s odkazom: Filištíni vrátili truhlu Hospodinovu; prijdite a odneste ju k sebe hore!

1 Samuelova 7

7.1 Vtedy prišli mužovia Kirjat-jearíma a odniesli truhlu Hospodinovu hore a vniesli ju do domu Abinadába na vŕšku, a Eleazára, jeho syna, posvätili, aby strážil truhlu Hospodinovu. 7.2 A stalo sa, že od toho dňa, ktorého prišla truhla bývať do Kirjat-jearíma, prešlo mnoho dní, a bolo toho dvadsať rokov. A celý dom Izraelov žialil za Hospodinom. 7.3 A Samuel povedal celému domu Izraelovmu a riekol: Jestli sa celým svojím srdcom obraciate k Hospodinovi, odstráňte cudzích bohov zo svojho stredu i Astarty a upravte svoje srdce k Hospodinovi a slúžte jemu samému, a vytrhne vás z ruky Filištínov. 7.4 Vtedy odstránili synovia Izraelovi Bálov i Astarty a slúžili samému Hospodinovi. 7.5 Potom riekol Samuel: Shromaždite celého Izraela do Micpy, a budem sa modliť za vás Hospodinovi. 7.6 A tak sa shromaždili do Micpy a čerpajúc vodu vylievali pred Hospodinom a postili sa toho dňa a povedali tam: Zhrešili sme proti Hospodinovi. A Samuel súdil synov Izraelových v Micpe. 7.7 A keď počuli Filištíni, že sa shromaždili synovia Izraelovi do Micpy, vyšly kniežatá Filištínov hore proti Izraelovi. A počujúc o tom synovia Izraelovi báli sa Filištínov. 7.8 A synovia Izraelovi povedali Samuelovi: Neprestaň za nás volať k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás zachránil a vytrhol z ruky Filištínov. 7.9 Vtedy vzal Samuel jedno jahňa, ktoré ešte ssalo, a obetoval ho celé zápalnou obeťou Hospodinovi. A Samuel kričal k Hospodinovi za Izraela, a Hospodin sa mu ozval. 7.10 A stalo sa, kým obetoval Samuel tú zápalnú obeť, že Filištíni sa priblížili do boja proti Izraelovi. Ale Hospodin zahrmel veľkým zvukom toho dňa nad Filištínmi a predesil ich, a boli porazení pred Izraelom. 7.11 A mužovia Izraelovi vyšli z Micpy a honili Filištínov a bili ich až dolu pod Bét-kár. 7.12 Vtedy vzal Samuel jeden kameň a postavil ho medzi Micpou a medzi Šenom a nazval jeho meno Ében-ézer, lebo riekol: Až potiaľto nám pomáhal Hospodin. 7.13 A Filištíni boli zohnutí, ani neprišli viacej na územie Izraelovo. A ruka Hospodinova bola proti Filištínom po všetky dni Samuelove. 7.14 A tak sa navrátily mestá, ktoré boli vzali Filištíni od Izraela, Izraelovi, od Ekróna až po Gát, aj ich územie vytrhol Izrael z ruky Filištínov. A bol pokoj medzi Izraelom a medzi Amorejom. 7.15 A Samuel súdil Izraela po všetky dni svojho života. 7.16 A chodil z roka na rok a obchádzal Bét-el a Gilgal a Micpu a súdil Izraela na všetkých týchto miestach. 7.17 A navracoval sa do Rámy, lebo tam bol jeho dom, a tam tiež súdil Izraela. A postavil tam Hospodinovi oltár.

1 Samuelova 8

8.1 A stalo sa, keď sa už bol Samuel zostarel, že ustanovil svojich synov za sudcov v Izraelovi. 8.2 A meno jeho prvorodeného syna bolo Joel, a meno jeho druhého syna Abijaš, ktorí boli sudcami v Béršebe. 8.3 No, jeho synovia nechodili po jeho cestách, ale sa podali za ziskom a brali úplatok a krivili súd. 8.4 Vtedy sa shromaždili všetci starší Izraelovi a prišli k Samuelovi do Rámy. 8.5 A povedali mu: Hľa, ty si už starý, a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako je to u všetkých národov. 8.6 No, tá vec bola zlá v očiach Samuelových, keď hovorili: Daj nám kráľa, aby nás súdil. A Samuel sa modlil Hospodinovi. 8.7 Ale Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedali, lebo nie teba zavrhli, ale mňa zavrhli, aby som nekraľoval nad nimi, 8.8 podľa všetkých skutkov, ktoré robili od toho dňa, ktorého som ich vyviedol hore z Egypta, až do tohoto dňa, že ma opúšťali a slúžili iným bohom; tak robia oni i tebe. 8.9 A tak teraz poslúchni na ich hlas, len že budeš dôrazne svedčiť proti nim a oznámiš im spôsob a právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad nimi. 8.10 A Samuel povedal všetky slová Hospodinove ľudu, ktorý si žiadal od neho kráľa. 8.11 Povedal: Toto bude právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad vami: bude brať vašich synov a postaví ich sebe ku svojim vozom a urobí ich svojimi jazdcami, a budú behať pred jeho vozom, 8.12 a učiní to nato, aby si narobil veliteľov nad tisícami a veliteľov nad päťdesiatimi, a nato, aby mu orali jeho role, žali jeho žnivo a robili jeho vojenné nástroje a výstroj pre jeho vozy. 8.13 Vezme aj vaše dcéry, aby mu pripravovaly masti, aby mu varily a piekly. 8.14 Poberie i vaše najlepšie polia, vaše najlepšie vinice a vaše najlepšie olivnice a dá ich svojim sluhom. 8.15 A bude brať desatinu vášho semena a úrody vašich viníc a dá svojim dvoranínom a svojim sluhom. 8.16 A taktiež vezme vašich najschopnejších sluhov a vaše najspôsobnejšie dievky a vašich najvýbornejších mládencov i vašich oslov a upotrebí ich pre svoju prácu. 8.17 Desiatky bude brať z vášho stáda, a vy mu budete sluhami. 8.18 A budete kričať toho dňa pre svojho kráľa, ktorého si zvolíte, ale neohlási sa vám Hospodin toho dňa. 8.19 Avšak ľud nechcel počuť na hlas Samuelov, ale povedali: Nie, ale kráľ bude nad nami. 8.20 A budeme aj my jako všetky iné národy, a bude nás súdiť náš kráľ a vyjde pred nami a bude bojovať naše boje. 8.21 A Samuel vypočujúc všetky slová ľudu rozpovedal ich Hospodinovi. 8.22 A Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na ich hlas a ustanovíš im kráľa. A Samuel povedal mužom Izraelovým: Iďte každý do svojho mesta.

1 Samuelova 9

9.1 A bol nejaký muž z Benjamina, ktorému bolo meno Kíš, syn Abiela, syna Cerora, syna Bechorata, syna Afiacha, syna muža Benjaminovho, udatný muž zámožný. 9.2 Ten mal syna, ktorému bolo meno Saul, bol to statný mládenec a pekného vzhľadu, ani nebolo krásnejšieho muža medzi synmi Izraelovými ako on; od svojho pleca hore bol vyšší od všetkého ľudu. 9.3 A ztratily sa Kíšovi, Saulovmu otcovi, oslice. A Kíš povedal Saulovi, svojmu synovi: Nože pojmi so sebou jedného zo sluhov a zoberúc sa idi, hľadaj oslice! 9.4 Tak prešiel vrch Efraimov a prešiel zem Šalíša, ale nenašiel. Prešli aj zem Šaalím, ale ich nebolo, a prešiel i zem Benjaminovu, a nenašli. 9.5 Keď potom prišli do zeme Cúfa, povedal Saul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby neupustil môj otec od oslíc a neobával sa o nás. 9.6 A on mu povedal: Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek; všetko, čokoľvek povie, sa aj stane. Nože poďme teraz ta; možno, že nám oznámi našu cestu, ktorou by sme mali ísť. 9.7 Na to riekol Saul svojmu sluhovi: Dobre, ale keď pojdeme, čo donesieme človekovi? Lebo chlieb sa už minul z našich kabiel, ani daru niet, ktorý by sme doniesli mužovi Božiemu. Čo máme? 9.8 A sluha zase odpovedal Saulovi a riekol: Hľa, našla sa u mňa štvrtina šekla striebra; dám to mužovi Božiemu, a oznámi nám našu cestu. 9.9 Predtým tak hovorieval človek v Izraelovi, keď išiel pýtať sa na niečo Boha: Poďte, a pojdeme k vidiacemu. Lebo prorokovi dnes hovorilo sa predtým: vidiaci. 9.10 A Saul riekol svojmu sluhovi: Dobrá je tvoja reč. Poď, ideme. A tak išli do mesta, v ktorom bol muž Boží. 9.11 A keď išli svahom hore do mesta, našli nejaké dievčatá, ktoré boly vyšly von brať vodu, a povedali im: Či je tu niekde vidiaci? 9.12 A ony im odpovedaly a riekly: Je; hľa, hen pred tebou! Ponáhľaj sa teraz, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes má ľud bitnú obeť na výšine. 9.13 Ako vojdete do mesta, hneď ho najdete, prv ako vyjde na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, dokiaľ neprijde, lebo on požehná bitnej obeti, a len potom budú jesť pozvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho najdete. 9.14 A išli hore do mesta. A keď prišli naprostred mesta, hľa, Samuel im vychádzal oproti idúc na výšinu. 9.15 A Hospodin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol: 9.16 Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža zo zeme Benjaminovej, ktorého pomažeš za vojvodcu nad mojím ľudom Izraelom, a zachráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som pohliadol na svoj ľud, pretože jeho krik prišiel ku mne. 9.17 A Samuel uvidel Saula. A Hospodin mu odpovedal: Hľa, to je ten muž, o ktorom som ti povedal. Tento bude panovať nad mojím ľudom. 9.18 Keď sa potom priblížil Saul Samuelovi vprostred brány, povedal: Povedz mi, prosím, kde je tu dom vidiaceho. 9.19 A Samuel odpovedal Saulovi a riekol: Ja som ten vidiaci; vyjdi predo mnou na výšinu, a budete so mnou jesť dnes, a ráno ťa prepustím, a všetko, čo máš na srdci, ti oznámim. 9.20 A o oslice, ktoré sa ti ztratily toto dnes už tretí deň, sa nestaraj, lebo sa našly. A pre kohože je všetko najžiadostnejšie v Izraelovi? Či azda nie pre teba a pre celý dom tvojho otca? 9.21 Na to odpovedal Saul a riekol: Či nie som ja syn Benjaminovi, ktorý je z najmenších pokolení Izraelových? A moja čeľaď je najmenšia od všetkých čeľadí pokolení Benjaminových. Prečo mi potom hovoríš také slovo? 9.22 No, Samuel pojal Saula i jeho sluhu a doviedol ich do izby a dal im najprednejšie miesto medzi pozvanými, ktorých bolo asi tridsať mužov. 9.23 A Samuel povedal kuchárovi: Nože daj diel, ktorý som ti dal, o ktorom som ti povedal: Odlož ho u seba. 9.24 A kuchár zdvihol plece a to, čo bolo na ňom, a položil pred Saula. A Samuel riekol: Tu hľa, čo zostalo, polož pred seba, jedz, lebo je to zachované k tejto chvíli pre teba, jako som povedal: Povolal som ľud. A tak jedol Saul toho dňa so Samuelom. 9.25 A keď sišli s výšiny do mesta, hovoril so Saulom na postreší. 9.26 A vstali skoro ráno. A stalo sa, keď vychádzala ranná zora, že zavolal Samuel na Saula na postrešie povediac: Vstaň, a prepustím ťa. Vtedy vstal Saul, a vyšli von obidvaja, on i Samuel. 9.27 A keď prichádzali dolu na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Povedz sluhovi, aby pošiel pred nami. A popošiel. A ty, doložil ešte, postoj tu chvíľu, aby som ti ohlásil slovo Božie.

1 Samuelova 10

10.1 Vtedy vzal Samuel nádobku oleja, vylial na jeho hlavu a bozkal ho a riekol: Či nie je tak, že ťa Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom? 10.2 Keď pojdeš dnes odo mňa, najdeš dvoch mužov pri hrobe Ráchelinom na území Benjaminovom, v Celcachu, ktorí ti povedia: Našly sa oslice, ktoré si chodil hľadať. A hľa, tvoj otec už nedbá o oslice, ale sa strachuje o vás a hovorí: Čo urobím za svojho syna? 10.3 A keď odídeš odtiaľ ďalej, prijdeš k dubu Tábora, a tam sa stretnú s tebou traja mužovia, ktorí pojdú hore k Bohu do Bét-ela. Jeden z nich ponesie troje kozliat, druhý ponesie tri pecne chleba, a tretí ponesie kožicu vína. 10.4 Tí, keď ťa pozdravia, dajú ti dva chleby, a prijmeš z ich ruky. 10.5 Potom prijdeš na vŕšok Boží, kde je posádka Filištínov. A stane sa, keď prijdeš ta, do mesta, že stretneš družinu prorokov, ktorí pojdú s výšiny, a pred nimi pojde harfa, bubon, píšťala a citara, a budú prorokovať. 10.6 A prijde na teba Duch Hospodinov, a budeš prorokovať s nimi a budeš premenený na iného muža. 10.7 A keď sa ti dostanovia tieto znamenia, vtedy učiň to, čo práve najde tvoja ruka, lebo je Bôh s tebou. 10.8 A sídeš predo mnou dolu do Gilgala, a hľa, ja prijdem ta dolu za tebou, aby som obetoval zápalné obeti a taktiež aby som obetoval bitné obeti pokojné. Sedem dní budeš čakať, dokiaľ neprijdem za tebou a potom ti oznámim, čo budeš robiť. 10.9 A bolo, keď obrátil svoje plece, aby išiel od Samuela, že mu Bôh premenil srdce na iné. A dostanovily sa všetky tie znamenia toho dňa. 10.10 Keď potom prišli ta na Vŕšok Boží, hľa, družina prorokov išla proti nemu. Vtedy prišiel na neho Duch Boží, a prorokoval medzi nimi. 10.11 A stalo sa, že videli všetci, ktorí ho znali predtým, že hľa, prorokuje s prorokmi. Preto hovoril ľud, druh druhovi: Čo sa to stalo synovi Kíšovmu? Či je i Saul medzi prorokmi? 10.12 A ktorýsi odtiaľ odpovedal a riekol: A ktože je ich otcom? Preto sa stalo porekadlom, či vraj je i Saul medzi prorokmi? 10.13 A keď prestal prorokovať, prišiel na výšinu. 10.14 A Saulov strýc povedal jemu i jeho sluhovi: Kde ste chodili? A on povedal: Hľadať oslice; a keď sme videli, že ich niet, prišli sme k Samuelovi. 10.15 A strýc Saulov povedal: Povedz mi, prosím, čo vám riekol Samuel? 10.16 A Saul odpovedal svojmu strýcovi: Oznámil nám s istotou, že sa našly oslice. Ale o veci kráľovstva mu nepovedal, o ktorom hovoril Samuel. 10.17 Potom svolal Samuel ľud k Hospodinovi do Micpy. 10.18 A riekol synom Izraelovým: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vyviedol Izraela hore z Egypta a vytrhol som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utiskovaly. 10.19 No, a vy ste dnes zavrhli svojho Boha, ktorý vám poskytoval spasenie vyslobodzujúc vás zo všetkého vášho zlého a zo všetkých vašich úzkostí, a povedali ste mu: Nie, ale kráľa ustanovíš nad nami. A tak teraz sa postavte pred Hospodinom po svojich pokoleniach a po svojich tisícoch. 10.20 A keď bol kázal Samuel, aby pristúpily všetky po